Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie SR v príslušnom rozpočtovom roku.
Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte.
Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet plní 3 základné funkcie – alokačnú, distribučnú, stabilizačnú
Základné pravidlá /zásady/ pri tvorbe štátneho rozpočtu:
- zásada vyrovnanosti – predpoklad, že príjmy a výdavky sa musia rovnať
- zásada ročnej platnosti – štátny rozpočet sa schvaľujez na 1 rozpočtový rok spravidla kalendárny
- zásada stability – štátny rozpočet má byť zostavený tak, aby sa nestal zdrojom nestability hospodárstva, ale naopak má zabezpečovať stabilný ekonomický rast
- zásada reálnosti – rozpočtové príjmy /ale aj výdavky/ musia vychádzať z reálnych možností
- zásada úplnosti – v štátnom rozpočte sú uvádzané brutto príjmy, čím sa získava prehľad o celkových príjmoch a celkových výdavkoch
- zásada prehľadnosti – štátny rozpočet musí byť vnútorne logicky členený na jednotlivé kapitoly a subkapitoly
- zásada publicity – štátny rozpočet je vecou verejnou
Štruktúra štátneho rozpočtu
Príjmovými zdrojmi štátneho rozpočtu sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod.
Výdavky /smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod./a možno ich podľa charakteru rozdeliť do 2 skupín:
- transfery – t.j výdavky na dôchodky, štipendiá a ostatné sociálne výdavky napr. podpory v nezamestnanosti a pod.
- výdavky na nákup tovarov a služieb - rozširujú dopyt domácností a tým aj celkový dopyt v ekonomike
Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Ak sú výdavky štátneho rozpočtu výššie ako príjmy, vzniká deficit štátneho rozpočtu. Opakovaným deficitom vzniká štátny dlh. Na krytie deficitu štátneho rozpočtu štát môže buď uplatniť operácie na voľnom trhu /predajom štátnych cenných papierov – najmä štátnych obligácií/ alebo si požičať od iného centrálneho štátneho orgánu.
Ak sú výdavky menšie ako príjmy, vzniká prebytok štátneho rozpočtu, ak sa príjmy a výdavky rovnajú, hovoríme o vyrovnanom štátnom rozpočte.
Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).
4. Fiskálna /rozpočtová politika
Štát uplatňuje rôzne druhy politík:
- vnútorná,
- zahraničná,
- náboženská,
- ekonomická – cenová, mzdová, finančná (colná, monetárna, kurzová, fiskálna)
Fiskálna politika sa označuje aj ako rozpočtová politika!!!
Fiskálnou politikou chápeme súhrn cieľov, nástrojov a rozhodovacích procesov, ktoré sa týkajú príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.
Možno ju považovať za súčasť hospodárskej politiky, a preto všeobecné ciele fiskálnej politiky sú totožné s cieľmi hospodárskej politiky. Môže ísť napr. o ekonomický rast, zvýšenie zamestnanosti, stabilizáciu cien alebo dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie.
Fiskálna politika zohráva kľúčovú úlohu v proticyklickom regulovaní. Ak hrozí ekonomike prehriatie, je nevyhnutné uplatňovať reštriktívnu fiskálnu politiku. Ak možno očakávať pokles (alebo pokles nastal) realizuje sa expanzívna fiskálna politika.
Pri reštrikčnej politike klesajú vládne výdavky, znižuje sa agregátny dopyt, znižuje sa miera inflácie a ekonomický rast.
Uplatnenie expanzívnej politiky znamená zvýšenie vládnych výdavkov, v dôsledku čoho rastie agregátny dopyt, zvyšuje sa cenová hladina a brzdí sa pokles ekonomiky.
– t.j. FP sa využíva na makroekonomickú stabilizáciu => plní stabilizačnú funkciu verejných financií!
Nástroje rozpočtovej politiky:
- zabudované (vstavané, automatické) stabilizátory – patria sem
- progresívna daňová sústava,
- poistenie v nezamestnanosti,
- subvencie k cenám poľnohospodárskej produkcie.
Tieto stabilizátory pôsobia automaticky proticyklicky. V období ekonomického rastu rastú vďaka nim príjmy ŠR pri znížení výdavkov čo spomaľuje rast spotreby a súkromných investícii, spomaľuje rast agregátneho dopytu a samotný ekonomický rast. V období recesie klesajú príjmy ŠR a rastú výdavky, čo indikuje zvýšenie spotreby, pôsobí proti znižovaniu agregátneho dopytu a brzdí ekonomický pokles.
- zámerné (diskrétne) opatrenia – sú jednorázové opatrenia zamerané napr. na zmenu daňových sadzieb, zmenu jednotlivých položiek výdavkov, štruktúry výdavkov, ale aj vládne investície ako konkrétne rozhodnutie vlády.
O fiskálnej politike hovoríme od roku 1933 – Keynes a dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, v ktorom zdôvodnil potrebu štátnych zásahov do ekonomiky.
- vnútorná,
- zahraničná,
- náboženská,
- ekonomická – cenová, mzdová, finančná (colná, monetárna, kurzová, fiskálna)
Fiskálna politika sa označuje aj ako rozpočtová politika!!!
Fiskálnou politikou chápeme súhrn cieľov, nástrojov a rozhodovacích procesov, ktoré sa týkajú príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.
Možno ju považovať za súčasť hospodárskej politiky, a preto všeobecné ciele fiskálnej politiky sú totožné s cieľmi hospodárskej politiky. Môže ísť napr. o ekonomický rast, zvýšenie zamestnanosti, stabilizáciu cien alebo dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie.
Fiskálna politika zohráva kľúčovú úlohu v proticyklickom regulovaní. Ak hrozí ekonomike prehriatie, je nevyhnutné uplatňovať reštriktívnu fiskálnu politiku. Ak možno očakávať pokles (alebo pokles nastal) realizuje sa expanzívna fiskálna politika.
Pri reštrikčnej politike klesajú vládne výdavky, znižuje sa agregátny dopyt, znižuje sa miera inflácie a ekonomický rast.
Uplatnenie expanzívnej politiky znamená zvýšenie vládnych výdavkov, v dôsledku čoho rastie agregátny dopyt, zvyšuje sa cenová hladina a brzdí sa pokles ekonomiky.
– t.j. FP sa využíva na makroekonomickú stabilizáciu => plní stabilizačnú funkciu verejných financií!
Nástroje rozpočtovej politiky:
- zabudované (vstavané, automatické) stabilizátory – patria sem
- progresívna daňová sústava,
- poistenie v nezamestnanosti,
- subvencie k cenám poľnohospodárskej produkcie.
Tieto stabilizátory pôsobia automaticky proticyklicky. V období ekonomického rastu rastú vďaka nim príjmy ŠR pri znížení výdavkov čo spomaľuje rast spotreby a súkromných investícii, spomaľuje rast agregátneho dopytu a samotný ekonomický rast. V období recesie klesajú príjmy ŠR a rastú výdavky, čo indikuje zvýšenie spotreby, pôsobí proti znižovaniu agregátneho dopytu a brzdí ekonomický pokles.
- zámerné (diskrétne) opatrenia – sú jednorázové opatrenia zamerané napr. na zmenu daňových sadzieb, zmenu jednotlivých položiek výdavkov, štruktúry výdavkov, ale aj vládne investície ako konkrétne rozhodnutie vlády.
O fiskálnej politike hovoríme od roku 1933 – Keynes a dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, v ktorom zdôvodnil potrebu štátnych zásahov do ekonomiky.
3. Funkcie verejných financií
Verejné financie plnia 3 základné funkcie :
1) alokačná
2) distribučná
3) stabilizačná
Alokačná funkcia verejných financií
- pomocou nej zabezpečuje verejné financie produkciu verejných statkov
- ide o rozhodovanie o prerozdelení verejných statkov, ktoré sú obmedzené
- ide o riešenie problému, že verejné statky neuhrádzajú občania
Štát musí rozhodnúť o rozsahu investícií na výrobu verejných statkov a poskytovanie verejných služieb. Taktiež rozhoduje o cene daného statku alebo služby. O rozmiestnení finančných zdrojov na tieto účely sa rozhoduje hlasovaním predovšetkým v zákonodárnych a výkonných orgánoch štátnej moci. Výsledky hlasovania sa prejavia vo verejných výdavkoch štátu. Alokačnú funkciu štát plní tak na centrálnej ako aj na miestnej úrovni.
Distribučná /rozdeľovacia/ funkcia verejných financií
- rozdeľovanie dôchodkov a zemna ich vlastníckeho vzťahu vzhľadom na princípy ekonomické, etické, sociálne...
- nejde iba o spravodlivé prerozdeľovanie ale aj o potrebu odviesť napr. financie do rozpočtu EÚ
Tým, štát plní alokačnú funkciu zároveň aj rozdeľuje finančné zdroje na rôzne účely. V tomto zmysle alokačná funkcia je aj funkciou distribučnou /širší zmysel/.
V užšom zmysle zmyslom distribučnej funkcie je korekcia dôchodkových a majetkových rozdielov /disproporcií/, ktoré vznikli v dôsledku fungovania trhu a dedenia majetku. Štát musí prostredníctvom svojich nástrojov zabezpečiť prerozdelenie zdrojov prostredníctvom daní a transferov a tým znižovať diferenciáciu obyvateľstva - dôchodkové a majetkové rozdiely. /napr. povinnosť zabezpečiť životné minimum/
Stabilizačná funkcia verejných financií
- využitie príjmov a výdavkov rozpočtu na stabilizáciu ekonomiky/nezamestnanosť, inflácia../
tempá rastu/, zamestnanosť, cenovú stabilitu a vyrovnanú platobnú bilanciu.
1) alokačná
2) distribučná
3) stabilizačná
Alokačná funkcia verejných financií
- pomocou nej zabezpečuje verejné financie produkciu verejných statkov
- ide o rozhodovanie o prerozdelení verejných statkov, ktoré sú obmedzené
- ide o riešenie problému, že verejné statky neuhrádzajú občania
Štát musí rozhodnúť o rozsahu investícií na výrobu verejných statkov a poskytovanie verejných služieb. Taktiež rozhoduje o cene daného statku alebo služby. O rozmiestnení finančných zdrojov na tieto účely sa rozhoduje hlasovaním predovšetkým v zákonodárnych a výkonných orgánoch štátnej moci. Výsledky hlasovania sa prejavia vo verejných výdavkoch štátu. Alokačnú funkciu štát plní tak na centrálnej ako aj na miestnej úrovni.
Distribučná /rozdeľovacia/ funkcia verejných financií
- rozdeľovanie dôchodkov a zemna ich vlastníckeho vzťahu vzhľadom na princípy ekonomické, etické, sociálne...
- nejde iba o spravodlivé prerozdeľovanie ale aj o potrebu odviesť napr. financie do rozpočtu EÚ
Tým, štát plní alokačnú funkciu zároveň aj rozdeľuje finančné zdroje na rôzne účely. V tomto zmysle alokačná funkcia je aj funkciou distribučnou /širší zmysel/.
V užšom zmysle zmyslom distribučnej funkcie je korekcia dôchodkových a majetkových rozdielov /disproporcií/, ktoré vznikli v dôsledku fungovania trhu a dedenia majetku. Štát musí prostredníctvom svojich nástrojov zabezpečiť prerozdelenie zdrojov prostredníctvom daní a transferov a tým znižovať diferenciáciu obyvateľstva - dôchodkové a majetkové rozdiely. /napr. povinnosť zabezpečiť životné minimum/
Stabilizačná funkcia verejných financií
- využitie príjmov a výdavkov rozpočtu na stabilizáciu ekonomiky/nezamestnanosť, inflácia../
tempá rastu/, zamestnanosť, cenovú stabilitu a vyrovnanú platobnú bilanciu.
2. ROZPOČTOVÁ SÚSTAVA
Rozpočtová sústava (systém verejných rozpočtov) sa zväčša poníma ako súhrn všetkých roz¬počtov, ktoré sa v danom štáte zostavujú. Pod tento pojem však treba zaradiť aj vzá¬jomné vzťahy medzi jednotlivými článkami rozpočtovej sústavy a postavenie rozpočtov v tejto sústave.
Rozpočtovú sústavu z hľadiska jej jednotlivých článkov ovplyvňuje najmä:
- existujúce štá¬toprávne usporiadanie,
- územnosprávne členenie štátu
- štruktúra ekonomiky a jej potenciál.
Rozpočtovú sústavu Slovenskej republiky tvoria tieto verejné rozpočty:
- štátny rozpočet Slovenskej republiky schválený na 1 kalendárny rok
- rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov (rozpočty územnej samosprávy)
- rozpočty štátnych účelových fondov.
Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu. Jeho príjmovými zdrojmi sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod. Výdavky smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod.
Rozpočty územnej samosprávy
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku predstavujú rozpočty územnej samo¬správy. Obsahom rozpočtov územnej samosprávy sú príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené fi¬nančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na úze¬mí obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu (napríklad dotácie zo štátneho rozpočtu).
Rozpočty obcí (a miest) predstavujú finančné plány hospodárenia obcí. Obsahujú príjmy a výdavky spojené so samosprávnou činnosťou obce, finančné vzťahy obce k podnikateľským subjektom pôsobiacim na území obce a tiež finančné vzťahy obce k štátnemu rozpočtu.
Príjmy rozpočtu obce tvoria najmä : výnos miestnych daní a poplatkov, výnosy obecných podnikov a obecného majetku, dotácia zo štátneho rozpočtu a pod.
Výdavky zakotvené v rozpočte obce smerujú najmä na zabezpečenie samosprávnej činnosti obce. Ďalej môže ísť o dotácie, návratné finančné výpomoci, sociálnu výpomoc občanom, splátky prijatých úverov a pod.
Štátne účelové fondy sa zriaďujú na financovanie osobitne určených úloh a za účelom správy finančných prostriedkov, ktoré sú na tieto úlohy určené. Zriaďujú sa zákonom, v ktorom sa upravujú podmienky ich vzniku, zdrojov a ich použitia, ako aj orgány poverené ich správou. Pre každý štátny účelový fond sa zriaďuje samostatný rozpočet, ktorý je finančnými vzťahmi napojený na štátny rozpočet. V súčasnosti sú v Slovenskej republike zriadené tieto štátne účelové fondy : Štátny fond /ŠF/ životného prostredia, ŠF zveľaďovania lesa, ŠF kultúry Pro Slovakia, ŠF zdravia, ŠF ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny vodohospodársky fond, ŠF trhovej regulácie v poľnohospodárstve, ŠF cestného hospodárstv, ŠF telesnej kultúry, Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Slovenský pozemkový fond, ŠF likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi
Rozpočtovú sústavu z hľadiska jej jednotlivých článkov ovplyvňuje najmä:
- existujúce štá¬toprávne usporiadanie,
- územnosprávne členenie štátu
- štruktúra ekonomiky a jej potenciál.
Rozpočtovú sústavu Slovenskej republiky tvoria tieto verejné rozpočty:
- štátny rozpočet Slovenskej republiky schválený na 1 kalendárny rok
- rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov (rozpočty územnej samosprávy)
- rozpočty štátnych účelových fondov.
Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu. Jeho príjmovými zdrojmi sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod. Výdavky smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod.
Rozpočty územnej samosprávy
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku predstavujú rozpočty územnej samo¬správy. Obsahom rozpočtov územnej samosprávy sú príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené fi¬nančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na úze¬mí obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu (napríklad dotácie zo štátneho rozpočtu).
Rozpočty obcí (a miest) predstavujú finančné plány hospodárenia obcí. Obsahujú príjmy a výdavky spojené so samosprávnou činnosťou obce, finančné vzťahy obce k podnikateľským subjektom pôsobiacim na území obce a tiež finančné vzťahy obce k štátnemu rozpočtu.
Príjmy rozpočtu obce tvoria najmä : výnos miestnych daní a poplatkov, výnosy obecných podnikov a obecného majetku, dotácia zo štátneho rozpočtu a pod.
Výdavky zakotvené v rozpočte obce smerujú najmä na zabezpečenie samosprávnej činnosti obce. Ďalej môže ísť o dotácie, návratné finančné výpomoci, sociálnu výpomoc občanom, splátky prijatých úverov a pod.
Štátne účelové fondy sa zriaďujú na financovanie osobitne určených úloh a za účelom správy finančných prostriedkov, ktoré sú na tieto úlohy určené. Zriaďujú sa zákonom, v ktorom sa upravujú podmienky ich vzniku, zdrojov a ich použitia, ako aj orgány poverené ich správou. Pre každý štátny účelový fond sa zriaďuje samostatný rozpočet, ktorý je finančnými vzťahmi napojený na štátny rozpočet. V súčasnosti sú v Slovenskej republike zriadené tieto štátne účelové fondy : Štátny fond /ŠF/ životného prostredia, ŠF zveľaďovania lesa, ŠF kultúry Pro Slovakia, ŠF zdravia, ŠF ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny vodohospodársky fond, ŠF trhovej regulácie v poľnohospodárstve, ŠF cestného hospodárstv, ŠF telesnej kultúry, Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Slovenský pozemkový fond, ŠF likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi
1. Charakteristia verejných financií
Verejný sektor je charakterizovaný poskytovaním verejných služieb občanom štátu. Existencia verejného sektora v zmiešanej ekonomike je nevyhnutná, pretože dopĺňa súkromný sector a kontroluje ho. Financovanie verejného sektora nie je samoúčelové. Existencia verejného sektora vyvoláva nevyhnutnosť verejných financií. Verejné financie zabezpečujú úlohy štátu.
Verejné financie charakterizujeme z troch hľadísk:
1) vzťahové hľadisko
Verejné financie /užší pojem/ - súhrn finančných vzťahov medzi subjektami ekonomického systému, kde jeden zo subjektov je štát /štátna správa alebo samospráva/.
Ide o prerozdeľovanie peňažných prostriedkov za účelom zabezpečenia fungovania verejného sektora, uspokojenia spoločných potrieb obyvateľstva pri uplatnení zásady nenávratnosti, jednostrannosti a vynútenosti.
Zásada nenávratnosti - nový vlastník nie je povinný peniaze vrátiť pôvodnému vlastníkovi t.j. tomu, od ktorého peniaze získal, dochádza k prevodu vlastníctva verejných financií
Zásada jednostrannosti /neekvivalentvnosti/ - financie sú prevedené bez poskytnutia protihodnoty /protislužby/
Zásada vynútenosti – povinnosť platiť daň nie je dobrovoľná, je to podmienené resp. vynútiteľné zákonom
2) fondové hľadisko
- verejné financie = rozpočtové peňažné vzťahy /fondy/
- rozpočtové fondy - centralizované /štátny rozpočet/
- decentralizované /mestský fond, fondy na vyšších úrovniach riadenia.../
3)verejné financie rozdelené podľa sústavy rozpočtov
- ústredný rozpočet – prerozdelenie najväčšej časti
- miestne rozpočty – rozpočty VÚC, samosprávnych krajov, obecné a mestské rozpočty
/medzi ústredným a miestnymi rozpočtami existujú vzájomné vzťahy, presuny najmä z ústredného rozpočtu do miestnych rozpočtov/
- rozpočty štátnych účelových fondov – majú nepovinný /fakultatívny/ charakter
- rozpočty štátnych podnikov a organizácií /fakultatívny charakter/
- rozpočet EÚ
Verejné financie charakterizujeme z troch hľadísk:
1) vzťahové hľadisko
Verejné financie /užší pojem/ - súhrn finančných vzťahov medzi subjektami ekonomického systému, kde jeden zo subjektov je štát /štátna správa alebo samospráva/.
Ide o prerozdeľovanie peňažných prostriedkov za účelom zabezpečenia fungovania verejného sektora, uspokojenia spoločných potrieb obyvateľstva pri uplatnení zásady nenávratnosti, jednostrannosti a vynútenosti.
Zásada nenávratnosti - nový vlastník nie je povinný peniaze vrátiť pôvodnému vlastníkovi t.j. tomu, od ktorého peniaze získal, dochádza k prevodu vlastníctva verejných financií
Zásada jednostrannosti /neekvivalentvnosti/ - financie sú prevedené bez poskytnutia protihodnoty /protislužby/
Zásada vynútenosti – povinnosť platiť daň nie je dobrovoľná, je to podmienené resp. vynútiteľné zákonom
2) fondové hľadisko
- verejné financie = rozpočtové peňažné vzťahy /fondy/
- rozpočtové fondy - centralizované /štátny rozpočet/
- decentralizované /mestský fond, fondy na vyšších úrovniach riadenia.../
3)verejné financie rozdelené podľa sústavy rozpočtov
- ústredný rozpočet – prerozdelenie najväčšej časti
- miestne rozpočty – rozpočty VÚC, samosprávnych krajov, obecné a mestské rozpočty
/medzi ústredným a miestnymi rozpočtami existujú vzájomné vzťahy, presuny najmä z ústredného rozpočtu do miestnych rozpočtov/
- rozpočty štátnych účelových fondov – majú nepovinný /fakultatívny/ charakter
- rozpočty štátnych podnikov a organizácií /fakultatívny charakter/
- rozpočet EÚ
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)