Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov
Charakteristika daní ako ekonomickej kategórie z rôznych dlaní:
1. daň je povinná nenávratná platba do verejného rozpočtu
Povinnosť platiť daň vyplýva z charakteru verejných statkov a z neochoty platiť daň ako cenu za ich používanie. V tejto súvislosti hovoríme o daňovej cene za verejné statky. Daň je zároveň nedobrovoľná platba subjektov dane. Dane si nanúteným bremenom, nutným zlom. Nanúteným bremenom pre subjekty, ktoré daň musia platiť, a nutným zlom pre štát, pretože musí subjekty dane rôznym spôsobom donucovať. Štát sa teda nemôže spoľahnúť na dobrovoľnosť platenia daní, a preto pristupuje k určitým donucovacím mechanizmom, ktorými sú v demokratickej spoločnosti zákony a následne represívne nástroje v prípade porušenia zákona. Dane sú predpisované a vyberané na základe najvyšších legislatívnych noriem štátu - daňových zákonov, ktoré sú prerokúvané a schvaľované v zákonodarných zboroch príslušného štátu. Vyššiu právnu účinnosť od daňových zákonov majú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, ktoré riešia kolíziu (stret) daňových zákonov jednotlivých krajín.
V daňovom zákone musí byť uvedené, kto je povinný daň platiť, resp. odvádzať, z čoho a ako sa daň vymeriava a ako a kde sa odvádza.
Nenávratnosťou dane chápeme tú skutočnosť, že daň je platená do verejných rozpočtov zo zákona bez nároku na jej vrátenie v pôvodnej alebo zmenenej forme. Aj napriek tomu. že daň je cenou za verejné statky, ide o vzťah sprostredkovaný. Subjekt dane si za platbu dane nemôže nárokovať žiadnu priamu protislužbu, žiadne konkrétne plnenie zo strany štátu. Subjekt dane sa na výdavkoch štátu podieľa - ale nepriamo, bez väzby na výšku a spôsob platenia jeho daňovej povinnosti, t. j. bez akejkoľvek reciprocity.
Daň je takou povinnosťou subjektu dane, ktorú si musí splniť v predpísanej forme. V súčasnosti sa používa peňažná forma úhrady dane, v porovnaní s historickými naturálnymi plneniami, to značí, že daň je reálnou platbou subjektu dane do príslušného rozpočtu.
Daň je platbou do štátnej pokladnice, pretože daňové platby plynú podľa daňového určenia do konkrétneho verejného rozpočtu, ktorý je súčasťou rozpočtovej sústavy.
2. Dane sú neúverovým príjmom verejného rozpočtu.
Dane nesporne tvoria najdôležitejší neúverový príjem verejných rozpočtov. Podiel rozpočtovaných daňových príjmov na celkových príjmoch v štátnom rozpočte Slovenskej republiky v roku 1997 predstavuje 90,36 %. Vo väčšine krajín sa okrem daní celoštátnych uplatňujú aj dane miestne (lokálne), ktoré sú diferencované podľa jednotlivých samosprávnych celkov a pre ktoré centrum stanovuje základný rámec.
Dane nie sú jediným neúverovým príjmom verejných rozpočtov. Poplatky predstavujú platby za konkrétne služby poskytované verejným sektorom (súdne a správne poplatky, poplatky za používanie diaľnic a pod.), ktoré na rozdiel od daní rešpektujú požiadavku priamej reciprocity, sú teda cenou za poskytnutie verejnej služby.
Špecifickým neúverovým rozpočtovým príjmom sú clá, ktoré sú povinnými platbami spojenými s prechodom tovaru cez hranice štátu. V súčasnosti sa najčastejšie používajú dovozné clá, ktoré okrem fiškálneho efektu plnia funkciu podpory domácej produkcie.
3. Dane sú ekonomickým nástrojom trhovej ekonomiky.
Dane sa uplatňujú ako dôležitý ekonomický nástroj, prostredníctvom ktorého možno ovplyvňovať množstvo ekonomických javov v spoločnosti, rozhodovanie a správanie ekonomických subjektov, tak podnikateľských subjektov, ako aj obyvateľstva.
Dane a zdaňovanie sú pozorne sledovanou oblasťou takmer každého ekonomického subjektu, pretože prostredníctvom daní dochádza k presunu finančných prostriedkov zo súkromného sektora do sektora verejného a znižujú disponibilné zdroje súkromného sektora.
Uplatňované dane sú:
- regulačným nástrojom pri regulácii agregátnej ponuky a dopytu v súvislosti s uplatňovaním distribučnej a stabilizačnej funkcie zdanenia,
9. Požiadavky kladené na daňový systém
Požiadavky na dane:
→ 4 základné kritériá:
1. morálne
2. kritéria ŠR
3. národo-hospodárske
4. daňovej správy
Požiadavky kladené na daňový systém:
- podstatné je to kto systém tvorí a posudzuje
- pre daňovníka je najlepší daň. systém s najmenším zaťažením
- lojálni občania neodmietajú platiť dane, ale uprednostňujú dane čo najnižšie
- na druhej strane štát preferuje dostatok a stabilitu vyberaných daní
Musgrave sformuloval požiadavky na „dobrý“ daňový systém:
1. výnos by mal byť dostatočný
2. rozdelenie daňového bremena by malo byť rovnomerné; každý občan by mal platiť spravodlivý podiel
3. v tejto súvislosti je dôležité nielen miesto uloženia dane, ale aj jej konečné miesto – mal by byť riešený problém incidencie
4. dane by mali byť vyberané tak, aby minimalizovali zásahy do ekonomických rozhodnutí na efektívnych trhoch
5. daňový systém by mal uľahčovať využívanie stabilizačnej a porastovej fiškálnej politiky
6. daňový systém by mal umožňovať lacnú a jednotnú správu a mal by byť pre daňovníka zrozumiteľný
7. administratívne a ďalšie náklady by mali byť čo najnižšie, bez toho, aby sa tým narušili ostatné ciele
Podľa Musgrava dobrý daň. systém by mal byť zostavený tak, aby uspokojili požiadavky na spravodlivé rozloženie daňového bremena, na efektívnosť využitia zdrojov, na ciele makroekonomickej politiky a nenáročnú administratívu.
Kubátová vychádza z klasickej literatúry verejných financií Josepha E. Stiglitza, ktorý sformuloval 5 požadovaných vlastností optimálneho daň. systému:
• požiadavka ekonomickej efektívnosti – daňový systém by nemal byť v rozpore s efektívnou alokáciou zdrojov. Dane by nemali spôsobovať veľké distorzie v cenách a úžitku rôznych druhov činností. Distorzie vedú k substitúcii a čím je substitučný efekt väčší, tým je váčšie tzv. nadmerné bremeno dane
• požiadavka administratívnej jednoduchosti – daň. systém by mal byť čo najjednoduchší a relatívne nenákladný z hľadiska správy
• požiadavka flexibility – daňový systém by mal byť schopný ľahko a v niektorých prípadoch automaticky sa prispôsobovať zmeneným ekonomickým podmienkam
• požiadavka politickej priehľadnosti a zodpovednosti – daň. systém musí byť priehľadný v tom zmysle, že daňovník by mal vedieť na čo a prečo platí dane. Iba tak môže politický systém vo svojom rozhodovaní odrážať preferencie jednotlivcov
• požiadavka spravodlivosti – daň. systém by mal byť spravodlivý v prístupoch k rozdielnym jednotlivcom
→ mnohé z požiadaviek kladených na daň. systém sú vo vzájomnom rozpore, a preto ich rešpektovanie musí viesť ku kompromisnému riešeniu
→ 4 základné kritériá:
1. morálne
2. kritéria ŠR
3. národo-hospodárske
4. daňovej správy
Požiadavky kladené na daňový systém:
- podstatné je to kto systém tvorí a posudzuje
- pre daňovníka je najlepší daň. systém s najmenším zaťažením
- lojálni občania neodmietajú platiť dane, ale uprednostňujú dane čo najnižšie
- na druhej strane štát preferuje dostatok a stabilitu vyberaných daní
Musgrave sformuloval požiadavky na „dobrý“ daňový systém:
1. výnos by mal byť dostatočný
2. rozdelenie daňového bremena by malo byť rovnomerné; každý občan by mal platiť spravodlivý podiel
3. v tejto súvislosti je dôležité nielen miesto uloženia dane, ale aj jej konečné miesto – mal by byť riešený problém incidencie
4. dane by mali byť vyberané tak, aby minimalizovali zásahy do ekonomických rozhodnutí na efektívnych trhoch
5. daňový systém by mal uľahčovať využívanie stabilizačnej a porastovej fiškálnej politiky
6. daňový systém by mal umožňovať lacnú a jednotnú správu a mal by byť pre daňovníka zrozumiteľný
7. administratívne a ďalšie náklady by mali byť čo najnižšie, bez toho, aby sa tým narušili ostatné ciele
Podľa Musgrava dobrý daň. systém by mal byť zostavený tak, aby uspokojili požiadavky na spravodlivé rozloženie daňového bremena, na efektívnosť využitia zdrojov, na ciele makroekonomickej politiky a nenáročnú administratívu.
Kubátová vychádza z klasickej literatúry verejných financií Josepha E. Stiglitza, ktorý sformuloval 5 požadovaných vlastností optimálneho daň. systému:
• požiadavka ekonomickej efektívnosti – daňový systém by nemal byť v rozpore s efektívnou alokáciou zdrojov. Dane by nemali spôsobovať veľké distorzie v cenách a úžitku rôznych druhov činností. Distorzie vedú k substitúcii a čím je substitučný efekt väčší, tým je váčšie tzv. nadmerné bremeno dane
• požiadavka administratívnej jednoduchosti – daň. systém by mal byť čo najjednoduchší a relatívne nenákladný z hľadiska správy
• požiadavka flexibility – daňový systém by mal byť schopný ľahko a v niektorých prípadoch automaticky sa prispôsobovať zmeneným ekonomickým podmienkam
• požiadavka politickej priehľadnosti a zodpovednosti – daň. systém musí byť priehľadný v tom zmysle, že daňovník by mal vedieť na čo a prečo platí dane. Iba tak môže politický systém vo svojom rozhodovaní odrážať preferencie jednotlivcov
• požiadavka spravodlivosti – daň. systém by mal byť spravodlivý v prístupoch k rozdielnym jednotlivcom
→ mnohé z požiadaviek kladených na daň. systém sú vo vzájomnom rozpore, a preto ich rešpektovanie musí viesť ku kompromisnému riešeniu
8. Podstata a význam dane
dane = príjmy štátneho rozpočtu (niekde až 95%)
- sú súčasťou verejných financií
- majú politický charakter
- rovná daň nepriniesla očakávaný príjem do ŠR, ale malo by to prilákať nových investorov a tým zníženie nezamestnanosti
Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov
- nikto nemá právo zasahovať do daňového systému
- daň je povinná platba pre štát → môže si ju vynútiť cez mocenské nástroje (aby mal včas tie dane, ktoré má mať)
- daň má nenávratný charakter
Vymedzenie dane z finačno-ekonomického hľadiska
→ daň je nástrojom rozdeľovania dôchodkov, ktoré boli už vyrobené: - štátu
- mne čo zostane
VIE NIEKTO, ČO VIAC SEM DAŤ ??? Ak áno, tak to dopíš a pošli všetkým. Ďakujem!
- sú súčasťou verejných financií
- majú politický charakter
- rovná daň nepriniesla očakávaný príjem do ŠR, ale malo by to prilákať nových investorov a tým zníženie nezamestnanosti
Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov
- nikto nemá právo zasahovať do daňového systému
- daň je povinná platba pre štát → môže si ju vynútiť cez mocenské nástroje (aby mal včas tie dane, ktoré má mať)
- daň má nenávratný charakter
Vymedzenie dane z finačno-ekonomického hľadiska
→ daň je nástrojom rozdeľovania dôchodkov, ktoré boli už vyrobené: - štátu
- mne čo zostane
VIE NIEKTO, ČO VIAC SEM DAŤ ??? Ak áno, tak to dopíš a pošli všetkým. Ďakujem!
7. Rozpočtový deficit a verejný dlh
Štruktúra štátneho rozpočtu:
1. príjmy
2. výdavky
Typy ŠR podľa pomeru príjmov a výdavkov:
a) prebytkový
b) deficitný
c) vyrovnaný (napr. v CAN, NOR)
→ pri deficitnom štátnom rozpočte vzniká rozpočtový deficit, ktorý sa vypočíta ako rozdiel:
výdavky – príjmy = rozp. deficit
- zlaté pravidlo: štátny rozpočet by mal byť vyrovnaný
Nevyrovnanosť ŠR
- rozpočtový deficit a verejný dlh sa spájajú s verejnými príjmami a výdavkami
Rozpočtový deficit - vzniká ak sú výdavky vyššie (pozn. pre Ivku: vyšše) než príjmy → krytie sú pôžičky a úvery
Verejný dlh - je to širší pojem, pod ktorý patrí aj deficit
- poznáme: štátny, dlhy a záväzky miestnych samosprávnych orgánov, dlhy štátnych fondov, dlhy a záväzky štátnych podnikov
- budeme sa zaoberať štátnym dlhom, ktorý sa delí na:
→ hrubý dlh: záväzky štátu bez ohľadu pohľadávok voči ostatným subjektom
→ čistý dlh: záväzky mínus pohľadávky
- požičané prostriedky znamenajú príjmy ŠR
- dane sú zdrojom umorovania štátneho dlhu a splácania úrokov
- objem štátneho dlhu nemôže byť vyšší ako 60% HDP
- rozpočtové opatrenia => schodok musí byť menší ako 3% HDP
- zdrojom deficitu ŠR sú štátne cenné papiere, štátne pokladničné poukážky (krátkodobé krytie = cenné papiere, kt. doba platnosti je do 1 roka), dlhopisy
- štátne pokladničné poukážky sú veľmi výhodné, dobre sa predávajú, sú rýchlo likvidné
1. príjmy
2. výdavky
Typy ŠR podľa pomeru príjmov a výdavkov:
a) prebytkový
b) deficitný
c) vyrovnaný (napr. v CAN, NOR)
→ pri deficitnom štátnom rozpočte vzniká rozpočtový deficit, ktorý sa vypočíta ako rozdiel:
výdavky – príjmy = rozp. deficit
- zlaté pravidlo: štátny rozpočet by mal byť vyrovnaný
Nevyrovnanosť ŠR
- rozpočtový deficit a verejný dlh sa spájajú s verejnými príjmami a výdavkami
Rozpočtový deficit - vzniká ak sú výdavky vyššie (pozn. pre Ivku: vyšše) než príjmy → krytie sú pôžičky a úvery
Verejný dlh - je to širší pojem, pod ktorý patrí aj deficit
- poznáme: štátny, dlhy a záväzky miestnych samosprávnych orgánov, dlhy štátnych fondov, dlhy a záväzky štátnych podnikov
- budeme sa zaoberať štátnym dlhom, ktorý sa delí na:
→ hrubý dlh: záväzky štátu bez ohľadu pohľadávok voči ostatným subjektom
→ čistý dlh: záväzky mínus pohľadávky
- požičané prostriedky znamenajú príjmy ŠR
- dane sú zdrojom umorovania štátneho dlhu a splácania úrokov
- objem štátneho dlhu nemôže byť vyšší ako 60% HDP
- rozpočtové opatrenia => schodok musí byť menší ako 3% HDP
- zdrojom deficitu ŠR sú štátne cenné papiere, štátne pokladničné poukážky (krátkodobé krytie = cenné papiere, kt. doba platnosti je do 1 roka), dlhopisy
- štátne pokladničné poukážky sú veľmi výhodné, dobre sa predávajú, sú rýchlo likvidné
6. Miestne rozpočty a účelové fondy
- verejné financie sú späté s verejným sektorom a musia byť finan. pokryté z verejných financií. Zabezpečujú úlohy štátu. (verejná správa, sociálna správa)
Funkcie verejných financií:
a) alokačná
b) distribučná
c) stabilizačná
Verejné financie delíme na:
a) vzťahové hľadisko – rieši peňažné vzťahy medzi prvkami ekonomického systému, kde vystupuje štát, obec, mesto; charakteristické črty vzťahového hľadiska sú nenávratné vzťahy (peniaze sa nemusia vrátiť), jednostranné vzťahy (za peň. prostriedky sa neposkytuje žiadna služba) a nakoniec vynútené.
b) fondové hľadisko – rozpoč. peňaž. vzťahy (fondy); rozpočtový fond (centralizovaný); decentralizovaný (mes. fond, fondy na nižšej úrovni riadenia)
Rozdelenie podľa sústavy rozpočtov:
- ústredný rozpočet (financovanie potrieb verejného sektora)
- miestny rozpočet (VÚC, mestský, obce)
Vzťahy vznikajú medzi ústredným rozpočtom a rozpočtom nižších územných celkov (smerom od ústredného rozpočtu ku rozpočtu nižších územných celkov)
Miestne financie
- na označenie miestnych financií sa používajú pojmy: miestne rozpočty, rozpočty orgánov miestnej samosprávy, rozpočty samosprávnych miestnych orgánov
- ak odhliadneme od účelových fondov komunálneho charakteru a od komunálnych podnikov, potom pojem miestne financie je skutočne totožný s pojmom miestny rozpočet
- najdôležitejšou súčasťou miestnych financií je miestny rozpočet
- financovanie samosprávnych územných celkov je súčasťou verejných financií
- v štátoch s trhovou ekonomikou pôsobia štátne a mieste rozpočty vedľa seba => suma celoštátnych rozpočtových príjmov a výdavkov (okrem ostatných zložiek štátnej rozp. sústavy)
- štátny a miestne rozpočty sú 2 samostatné časti verejných financií, pričom miestne rozpočty sú samosprávne a nezávislé na štátnom rozpočte
- štát nezasahuje do samosprávneho finančného hospodárenia miestnych samospráv, ktoré zostavujú svoje rozpočty a hospodária podľa nich
4 hlavné zdroje miestnych financií: dane, nedaňové príjmy (poplatky, pokuty, penále, správne poplatky, príjmy od obecných organizácií, príjmy z majetku obce), dotácie, úvery
Miestny rozpočet
- je základom finančného hospodárenia obcí a miest na Slovensku
- obsahuje rozp. príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu a k fondom, k podnikateľským subjektom obcí, ako aj k PO a FO pôsobiacim na území obcí
- finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia mimorozpočtových peňažných fondov
- rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť samosprávnych území a sú kľúčovým nástrojom finančného manažmentu obcí
- zostavenie a realizácia miestneho rozp. tvorí základ pre reguláciu miestnych príjmov a výdavkov vrátane stanovenia miestnych daní a poplatkov
- schvaľuje ho obecné zastupiteľstvo podľa Zákona o rozpočtových pravidlách a Zákona o štátnom rozpočte
- okrem miestnych rozpočtov mestá a obce využívajú aj mimorozpočtové fondy, ktoré sa tvoria z prebytkov hospodárenia bežného roka a z ďalších príjmov (zostatky fondov koncom roka neprepadávajú): rezervný fond, cestný fond, fond rozvoja bývania, fond na ekologické, sociálne programy
Účelové fondy
- súčasťou verejných financií sú aj štátne účelové fondy, z ich zdrojov sa poskytujú služby, ktoré trh nie je schopný poskytnúť
- sú relatívne nezávislé od štátneho rozpočtu, ale nie absolútne, lebo časť ich prostriedkov zvyčajne plynie práve zo štátneho rozpočtu
Všeobecné črty typické pre štátne účelové fondy:
1. právna subjektivita
2. účelovosť
3. ekonomická samostatnosť
Z hľadiska úrovne vzniku rozlišujeme:
• štátne účelové fondy na mikroúrovni – t.j. miestne účelové fondy a s istým zjednodušením aj podnikové sociálne fondy
• štátne účelové fondy na makroúrovni – 3 typy:
1. štátne účelové fondy v správe ústredného štátneho orgánu
2. účelové fondy ako verejnoprávne inštitúcie
3. účelový fond ako právnická osoba, správu kt. vykonáva jeho najvyšší orgán
1.
a) hospodárske účelové fondy: Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve, Štátny vodohospodársky fond, Štátny fond zveľaďovania lesa, Štátny fond rozvoja bývania, atď.
b) verejnoprospešné účelové fondy: Štátny fond životného prostredia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond zdravia a Štátny fond telesnej kultúry.
2.
a) privatizačné fondy (dočasný charakter): Fond národného majetku SR, Pozemkový fond
b) fondy sociálneho charakteru: Fond zamestnanosti (Národný úrad práce), zdravotné poistenie (Všeobecná zdrav. poisťovňa), sociálne poistenie (Sociálna poisťovňa)
3. Fond na podporu zahraničného obchodu, Protidrogový fond
Funkcie verejných financií:
a) alokačná
b) distribučná
c) stabilizačná
Verejné financie delíme na:
a) vzťahové hľadisko – rieši peňažné vzťahy medzi prvkami ekonomického systému, kde vystupuje štát, obec, mesto; charakteristické črty vzťahového hľadiska sú nenávratné vzťahy (peniaze sa nemusia vrátiť), jednostranné vzťahy (za peň. prostriedky sa neposkytuje žiadna služba) a nakoniec vynútené.
b) fondové hľadisko – rozpoč. peňaž. vzťahy (fondy); rozpočtový fond (centralizovaný); decentralizovaný (mes. fond, fondy na nižšej úrovni riadenia)
Rozdelenie podľa sústavy rozpočtov:
- ústredný rozpočet (financovanie potrieb verejného sektora)
- miestny rozpočet (VÚC, mestský, obce)
Vzťahy vznikajú medzi ústredným rozpočtom a rozpočtom nižších územných celkov (smerom od ústredného rozpočtu ku rozpočtu nižších územných celkov)
Miestne financie
- na označenie miestnych financií sa používajú pojmy: miestne rozpočty, rozpočty orgánov miestnej samosprávy, rozpočty samosprávnych miestnych orgánov
- ak odhliadneme od účelových fondov komunálneho charakteru a od komunálnych podnikov, potom pojem miestne financie je skutočne totožný s pojmom miestny rozpočet
- najdôležitejšou súčasťou miestnych financií je miestny rozpočet
- financovanie samosprávnych územných celkov je súčasťou verejných financií
- v štátoch s trhovou ekonomikou pôsobia štátne a mieste rozpočty vedľa seba => suma celoštátnych rozpočtových príjmov a výdavkov (okrem ostatných zložiek štátnej rozp. sústavy)
- štátny a miestne rozpočty sú 2 samostatné časti verejných financií, pričom miestne rozpočty sú samosprávne a nezávislé na štátnom rozpočte
- štát nezasahuje do samosprávneho finančného hospodárenia miestnych samospráv, ktoré zostavujú svoje rozpočty a hospodária podľa nich
4 hlavné zdroje miestnych financií: dane, nedaňové príjmy (poplatky, pokuty, penále, správne poplatky, príjmy od obecných organizácií, príjmy z majetku obce), dotácie, úvery
Miestny rozpočet
- je základom finančného hospodárenia obcí a miest na Slovensku
- obsahuje rozp. príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu a k fondom, k podnikateľským subjektom obcí, ako aj k PO a FO pôsobiacim na území obcí
- finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia mimorozpočtových peňažných fondov
- rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť samosprávnych území a sú kľúčovým nástrojom finančného manažmentu obcí
- zostavenie a realizácia miestneho rozp. tvorí základ pre reguláciu miestnych príjmov a výdavkov vrátane stanovenia miestnych daní a poplatkov
- schvaľuje ho obecné zastupiteľstvo podľa Zákona o rozpočtových pravidlách a Zákona o štátnom rozpočte
- okrem miestnych rozpočtov mestá a obce využívajú aj mimorozpočtové fondy, ktoré sa tvoria z prebytkov hospodárenia bežného roka a z ďalších príjmov (zostatky fondov koncom roka neprepadávajú): rezervný fond, cestný fond, fond rozvoja bývania, fond na ekologické, sociálne programy
Účelové fondy
- súčasťou verejných financií sú aj štátne účelové fondy, z ich zdrojov sa poskytujú služby, ktoré trh nie je schopný poskytnúť
- sú relatívne nezávislé od štátneho rozpočtu, ale nie absolútne, lebo časť ich prostriedkov zvyčajne plynie práve zo štátneho rozpočtu
Všeobecné črty typické pre štátne účelové fondy:
1. právna subjektivita
2. účelovosť
3. ekonomická samostatnosť
Z hľadiska úrovne vzniku rozlišujeme:
• štátne účelové fondy na mikroúrovni – t.j. miestne účelové fondy a s istým zjednodušením aj podnikové sociálne fondy
• štátne účelové fondy na makroúrovni – 3 typy:
1. štátne účelové fondy v správe ústredného štátneho orgánu
2. účelové fondy ako verejnoprávne inštitúcie
3. účelový fond ako právnická osoba, správu kt. vykonáva jeho najvyšší orgán
1.
a) hospodárske účelové fondy: Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve, Štátny vodohospodársky fond, Štátny fond zveľaďovania lesa, Štátny fond rozvoja bývania, atď.
b) verejnoprospešné účelové fondy: Štátny fond životného prostredia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond zdravia a Štátny fond telesnej kultúry.
2.
a) privatizačné fondy (dočasný charakter): Fond národného majetku SR, Pozemkový fond
b) fondy sociálneho charakteru: Fond zamestnanosti (Národný úrad práce), zdravotné poistenie (Všeobecná zdrav. poisťovňa), sociálne poistenie (Sociálna poisťovňa)
3. Fond na podporu zahraničného obchodu, Protidrogový fond
5. ŠTÁTNY ROZPOČET A JEHO ŠTRUKTÚRA
Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie SR v príslušnom rozpočtovom roku.
Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte.
Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet plní 3 základné funkcie – alokačnú, distribučnú, stabilizačnú
Základné pravidlá /zásady/ pri tvorbe štátneho rozpočtu:
- zásada vyrovnanosti – predpoklad, že príjmy a výdavky sa musia rovnať
- zásada ročnej platnosti – štátny rozpočet sa schvaľujez na 1 rozpočtový rok spravidla kalendárny
- zásada stability – štátny rozpočet má byť zostavený tak, aby sa nestal zdrojom nestability hospodárstva, ale naopak má zabezpečovať stabilný ekonomický rast
- zásada reálnosti – rozpočtové príjmy /ale aj výdavky/ musia vychádzať z reálnych možností
- zásada úplnosti – v štátnom rozpočte sú uvádzané brutto príjmy, čím sa získava prehľad o celkových príjmoch a celkových výdavkoch
- zásada prehľadnosti – štátny rozpočet musí byť vnútorne logicky členený na jednotlivé kapitoly a subkapitoly
- zásada publicity – štátny rozpočet je vecou verejnou
Štruktúra štátneho rozpočtu
Príjmovými zdrojmi štátneho rozpočtu sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod.
Výdavky /smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod./a možno ich podľa charakteru rozdeliť do 2 skupín:
- transfery – t.j výdavky na dôchodky, štipendiá a ostatné sociálne výdavky napr. podpory v nezamestnanosti a pod.
- výdavky na nákup tovarov a služieb - rozširujú dopyt domácností a tým aj celkový dopyt v ekonomike
Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Ak sú výdavky štátneho rozpočtu výššie ako príjmy, vzniká deficit štátneho rozpočtu. Opakovaným deficitom vzniká štátny dlh. Na krytie deficitu štátneho rozpočtu štát môže buď uplatniť operácie na voľnom trhu /predajom štátnych cenných papierov – najmä štátnych obligácií/ alebo si požičať od iného centrálneho štátneho orgánu.
Ak sú výdavky menšie ako príjmy, vzniká prebytok štátneho rozpočtu, ak sa príjmy a výdavky rovnajú, hovoríme o vyrovnanom štátnom rozpočte.
Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte.
Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet plní 3 základné funkcie – alokačnú, distribučnú, stabilizačnú
Základné pravidlá /zásady/ pri tvorbe štátneho rozpočtu:
- zásada vyrovnanosti – predpoklad, že príjmy a výdavky sa musia rovnať
- zásada ročnej platnosti – štátny rozpočet sa schvaľujez na 1 rozpočtový rok spravidla kalendárny
- zásada stability – štátny rozpočet má byť zostavený tak, aby sa nestal zdrojom nestability hospodárstva, ale naopak má zabezpečovať stabilný ekonomický rast
- zásada reálnosti – rozpočtové príjmy /ale aj výdavky/ musia vychádzať z reálnych možností
- zásada úplnosti – v štátnom rozpočte sú uvádzané brutto príjmy, čím sa získava prehľad o celkových príjmoch a celkových výdavkoch
- zásada prehľadnosti – štátny rozpočet musí byť vnútorne logicky členený na jednotlivé kapitoly a subkapitoly
- zásada publicity – štátny rozpočet je vecou verejnou
Štruktúra štátneho rozpočtu
Príjmovými zdrojmi štátneho rozpočtu sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod.
Výdavky /smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod./a možno ich podľa charakteru rozdeliť do 2 skupín:
- transfery – t.j výdavky na dôchodky, štipendiá a ostatné sociálne výdavky napr. podpory v nezamestnanosti a pod.
- výdavky na nákup tovarov a služieb - rozširujú dopyt domácností a tým aj celkový dopyt v ekonomike
Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Ak sú výdavky štátneho rozpočtu výššie ako príjmy, vzniká deficit štátneho rozpočtu. Opakovaným deficitom vzniká štátny dlh. Na krytie deficitu štátneho rozpočtu štát môže buď uplatniť operácie na voľnom trhu /predajom štátnych cenných papierov – najmä štátnych obligácií/ alebo si požičať od iného centrálneho štátneho orgánu.
Ak sú výdavky menšie ako príjmy, vzniká prebytok štátneho rozpočtu, ak sa príjmy a výdavky rovnajú, hovoríme o vyrovnanom štátnom rozpočte.
4. Fiskálna /rozpočtová politika
Štát uplatňuje rôzne druhy politík:
- vnútorná,
- zahraničná,
- náboženská,
- ekonomická – cenová, mzdová, finančná (colná, monetárna, kurzová, fiskálna)
Fiskálna politika sa označuje aj ako rozpočtová politika!!!
Fiskálnou politikou chápeme súhrn cieľov, nástrojov a rozhodovacích procesov, ktoré sa týkajú príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.
Možno ju považovať za súčasť hospodárskej politiky, a preto všeobecné ciele fiskálnej politiky sú totožné s cieľmi hospodárskej politiky. Môže ísť napr. o ekonomický rast, zvýšenie zamestnanosti, stabilizáciu cien alebo dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie.
Fiskálna politika zohráva kľúčovú úlohu v proticyklickom regulovaní. Ak hrozí ekonomike prehriatie, je nevyhnutné uplatňovať reštriktívnu fiskálnu politiku. Ak možno očakávať pokles (alebo pokles nastal) realizuje sa expanzívna fiskálna politika.
Pri reštrikčnej politike klesajú vládne výdavky, znižuje sa agregátny dopyt, znižuje sa miera inflácie a ekonomický rast.
Uplatnenie expanzívnej politiky znamená zvýšenie vládnych výdavkov, v dôsledku čoho rastie agregátny dopyt, zvyšuje sa cenová hladina a brzdí sa pokles ekonomiky.
– t.j. FP sa využíva na makroekonomickú stabilizáciu => plní stabilizačnú funkciu verejných financií!
Nástroje rozpočtovej politiky:
- zabudované (vstavané, automatické) stabilizátory – patria sem
- progresívna daňová sústava,
- poistenie v nezamestnanosti,
- subvencie k cenám poľnohospodárskej produkcie.
Tieto stabilizátory pôsobia automaticky proticyklicky. V období ekonomického rastu rastú vďaka nim príjmy ŠR pri znížení výdavkov čo spomaľuje rast spotreby a súkromných investícii, spomaľuje rast agregátneho dopytu a samotný ekonomický rast. V období recesie klesajú príjmy ŠR a rastú výdavky, čo indikuje zvýšenie spotreby, pôsobí proti znižovaniu agregátneho dopytu a brzdí ekonomický pokles.
- zámerné (diskrétne) opatrenia – sú jednorázové opatrenia zamerané napr. na zmenu daňových sadzieb, zmenu jednotlivých položiek výdavkov, štruktúry výdavkov, ale aj vládne investície ako konkrétne rozhodnutie vlády.
O fiskálnej politike hovoríme od roku 1933 – Keynes a dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, v ktorom zdôvodnil potrebu štátnych zásahov do ekonomiky.
- vnútorná,
- zahraničná,
- náboženská,
- ekonomická – cenová, mzdová, finančná (colná, monetárna, kurzová, fiskálna)
Fiskálna politika sa označuje aj ako rozpočtová politika!!!
Fiskálnou politikou chápeme súhrn cieľov, nástrojov a rozhodovacích procesov, ktoré sa týkajú príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.
Možno ju považovať za súčasť hospodárskej politiky, a preto všeobecné ciele fiskálnej politiky sú totožné s cieľmi hospodárskej politiky. Môže ísť napr. o ekonomický rast, zvýšenie zamestnanosti, stabilizáciu cien alebo dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie.
Fiskálna politika zohráva kľúčovú úlohu v proticyklickom regulovaní. Ak hrozí ekonomike prehriatie, je nevyhnutné uplatňovať reštriktívnu fiskálnu politiku. Ak možno očakávať pokles (alebo pokles nastal) realizuje sa expanzívna fiskálna politika.
Pri reštrikčnej politike klesajú vládne výdavky, znižuje sa agregátny dopyt, znižuje sa miera inflácie a ekonomický rast.
Uplatnenie expanzívnej politiky znamená zvýšenie vládnych výdavkov, v dôsledku čoho rastie agregátny dopyt, zvyšuje sa cenová hladina a brzdí sa pokles ekonomiky.
– t.j. FP sa využíva na makroekonomickú stabilizáciu => plní stabilizačnú funkciu verejných financií!
Nástroje rozpočtovej politiky:
- zabudované (vstavané, automatické) stabilizátory – patria sem
- progresívna daňová sústava,
- poistenie v nezamestnanosti,
- subvencie k cenám poľnohospodárskej produkcie.
Tieto stabilizátory pôsobia automaticky proticyklicky. V období ekonomického rastu rastú vďaka nim príjmy ŠR pri znížení výdavkov čo spomaľuje rast spotreby a súkromných investícii, spomaľuje rast agregátneho dopytu a samotný ekonomický rast. V období recesie klesajú príjmy ŠR a rastú výdavky, čo indikuje zvýšenie spotreby, pôsobí proti znižovaniu agregátneho dopytu a brzdí ekonomický pokles.
- zámerné (diskrétne) opatrenia – sú jednorázové opatrenia zamerané napr. na zmenu daňových sadzieb, zmenu jednotlivých položiek výdavkov, štruktúry výdavkov, ale aj vládne investície ako konkrétne rozhodnutie vlády.
O fiskálnej politike hovoríme od roku 1933 – Keynes a dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, v ktorom zdôvodnil potrebu štátnych zásahov do ekonomiky.
3. Funkcie verejných financií
Verejné financie plnia 3 základné funkcie :
1) alokačná
2) distribučná
3) stabilizačná
Alokačná funkcia verejných financií
- pomocou nej zabezpečuje verejné financie produkciu verejných statkov
- ide o rozhodovanie o prerozdelení verejných statkov, ktoré sú obmedzené
- ide o riešenie problému, že verejné statky neuhrádzajú občania
Štát musí rozhodnúť o rozsahu investícií na výrobu verejných statkov a poskytovanie verejných služieb. Taktiež rozhoduje o cene daného statku alebo služby. O rozmiestnení finančných zdrojov na tieto účely sa rozhoduje hlasovaním predovšetkým v zákonodárnych a výkonných orgánoch štátnej moci. Výsledky hlasovania sa prejavia vo verejných výdavkoch štátu. Alokačnú funkciu štát plní tak na centrálnej ako aj na miestnej úrovni.
Distribučná /rozdeľovacia/ funkcia verejných financií
- rozdeľovanie dôchodkov a zemna ich vlastníckeho vzťahu vzhľadom na princípy ekonomické, etické, sociálne...
- nejde iba o spravodlivé prerozdeľovanie ale aj o potrebu odviesť napr. financie do rozpočtu EÚ
Tým, štát plní alokačnú funkciu zároveň aj rozdeľuje finančné zdroje na rôzne účely. V tomto zmysle alokačná funkcia je aj funkciou distribučnou /širší zmysel/.
V užšom zmysle zmyslom distribučnej funkcie je korekcia dôchodkových a majetkových rozdielov /disproporcií/, ktoré vznikli v dôsledku fungovania trhu a dedenia majetku. Štát musí prostredníctvom svojich nástrojov zabezpečiť prerozdelenie zdrojov prostredníctvom daní a transferov a tým znižovať diferenciáciu obyvateľstva - dôchodkové a majetkové rozdiely. /napr. povinnosť zabezpečiť životné minimum/
Stabilizačná funkcia verejných financií
- využitie príjmov a výdavkov rozpočtu na stabilizáciu ekonomiky/nezamestnanosť, inflácia../
tempá rastu/, zamestnanosť, cenovú stabilitu a vyrovnanú platobnú bilanciu.
1) alokačná
2) distribučná
3) stabilizačná
Alokačná funkcia verejných financií
- pomocou nej zabezpečuje verejné financie produkciu verejných statkov
- ide o rozhodovanie o prerozdelení verejných statkov, ktoré sú obmedzené
- ide o riešenie problému, že verejné statky neuhrádzajú občania
Štát musí rozhodnúť o rozsahu investícií na výrobu verejných statkov a poskytovanie verejných služieb. Taktiež rozhoduje o cene daného statku alebo služby. O rozmiestnení finančných zdrojov na tieto účely sa rozhoduje hlasovaním predovšetkým v zákonodárnych a výkonných orgánoch štátnej moci. Výsledky hlasovania sa prejavia vo verejných výdavkoch štátu. Alokačnú funkciu štát plní tak na centrálnej ako aj na miestnej úrovni.
Distribučná /rozdeľovacia/ funkcia verejných financií
- rozdeľovanie dôchodkov a zemna ich vlastníckeho vzťahu vzhľadom na princípy ekonomické, etické, sociálne...
- nejde iba o spravodlivé prerozdeľovanie ale aj o potrebu odviesť napr. financie do rozpočtu EÚ
Tým, štát plní alokačnú funkciu zároveň aj rozdeľuje finančné zdroje na rôzne účely. V tomto zmysle alokačná funkcia je aj funkciou distribučnou /širší zmysel/.
V užšom zmysle zmyslom distribučnej funkcie je korekcia dôchodkových a majetkových rozdielov /disproporcií/, ktoré vznikli v dôsledku fungovania trhu a dedenia majetku. Štát musí prostredníctvom svojich nástrojov zabezpečiť prerozdelenie zdrojov prostredníctvom daní a transferov a tým znižovať diferenciáciu obyvateľstva - dôchodkové a majetkové rozdiely. /napr. povinnosť zabezpečiť životné minimum/
Stabilizačná funkcia verejných financií
- využitie príjmov a výdavkov rozpočtu na stabilizáciu ekonomiky/nezamestnanosť, inflácia../
tempá rastu/, zamestnanosť, cenovú stabilitu a vyrovnanú platobnú bilanciu.
2. ROZPOČTOVÁ SÚSTAVA
Rozpočtová sústava (systém verejných rozpočtov) sa zväčša poníma ako súhrn všetkých roz¬počtov, ktoré sa v danom štáte zostavujú. Pod tento pojem však treba zaradiť aj vzá¬jomné vzťahy medzi jednotlivými článkami rozpočtovej sústavy a postavenie rozpočtov v tejto sústave.
Rozpočtovú sústavu z hľadiska jej jednotlivých článkov ovplyvňuje najmä:
- existujúce štá¬toprávne usporiadanie,
- územnosprávne členenie štátu
- štruktúra ekonomiky a jej potenciál.
Rozpočtovú sústavu Slovenskej republiky tvoria tieto verejné rozpočty:
- štátny rozpočet Slovenskej republiky schválený na 1 kalendárny rok
- rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov (rozpočty územnej samosprávy)
- rozpočty štátnych účelových fondov.
Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu. Jeho príjmovými zdrojmi sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod. Výdavky smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod.
Rozpočty územnej samosprávy
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku predstavujú rozpočty územnej samo¬správy. Obsahom rozpočtov územnej samosprávy sú príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené fi¬nančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na úze¬mí obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu (napríklad dotácie zo štátneho rozpočtu).
Rozpočty obcí (a miest) predstavujú finančné plány hospodárenia obcí. Obsahujú príjmy a výdavky spojené so samosprávnou činnosťou obce, finančné vzťahy obce k podnikateľským subjektom pôsobiacim na území obce a tiež finančné vzťahy obce k štátnemu rozpočtu.
Príjmy rozpočtu obce tvoria najmä : výnos miestnych daní a poplatkov, výnosy obecných podnikov a obecného majetku, dotácia zo štátneho rozpočtu a pod.
Výdavky zakotvené v rozpočte obce smerujú najmä na zabezpečenie samosprávnej činnosti obce. Ďalej môže ísť o dotácie, návratné finančné výpomoci, sociálnu výpomoc občanom, splátky prijatých úverov a pod.
Štátne účelové fondy sa zriaďujú na financovanie osobitne určených úloh a za účelom správy finančných prostriedkov, ktoré sú na tieto úlohy určené. Zriaďujú sa zákonom, v ktorom sa upravujú podmienky ich vzniku, zdrojov a ich použitia, ako aj orgány poverené ich správou. Pre každý štátny účelový fond sa zriaďuje samostatný rozpočet, ktorý je finančnými vzťahmi napojený na štátny rozpočet. V súčasnosti sú v Slovenskej republike zriadené tieto štátne účelové fondy : Štátny fond /ŠF/ životného prostredia, ŠF zveľaďovania lesa, ŠF kultúry Pro Slovakia, ŠF zdravia, ŠF ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny vodohospodársky fond, ŠF trhovej regulácie v poľnohospodárstve, ŠF cestného hospodárstv, ŠF telesnej kultúry, Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Slovenský pozemkový fond, ŠF likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi
Rozpočtovú sústavu z hľadiska jej jednotlivých článkov ovplyvňuje najmä:
- existujúce štá¬toprávne usporiadanie,
- územnosprávne členenie štátu
- štruktúra ekonomiky a jej potenciál.
Rozpočtovú sústavu Slovenskej republiky tvoria tieto verejné rozpočty:
- štátny rozpočet Slovenskej republiky schválený na 1 kalendárny rok
- rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov (rozpočty územnej samosprávy)
- rozpočty štátnych účelových fondov.
Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu. Jeho príjmovými zdrojmi sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod. Výdavky smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod.
Rozpočty územnej samosprávy
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku predstavujú rozpočty územnej samo¬správy. Obsahom rozpočtov územnej samosprávy sú príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené fi¬nančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na úze¬mí obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu (napríklad dotácie zo štátneho rozpočtu).
Rozpočty obcí (a miest) predstavujú finančné plány hospodárenia obcí. Obsahujú príjmy a výdavky spojené so samosprávnou činnosťou obce, finančné vzťahy obce k podnikateľským subjektom pôsobiacim na území obce a tiež finančné vzťahy obce k štátnemu rozpočtu.
Príjmy rozpočtu obce tvoria najmä : výnos miestnych daní a poplatkov, výnosy obecných podnikov a obecného majetku, dotácia zo štátneho rozpočtu a pod.
Výdavky zakotvené v rozpočte obce smerujú najmä na zabezpečenie samosprávnej činnosti obce. Ďalej môže ísť o dotácie, návratné finančné výpomoci, sociálnu výpomoc občanom, splátky prijatých úverov a pod.
Štátne účelové fondy sa zriaďujú na financovanie osobitne určených úloh a za účelom správy finančných prostriedkov, ktoré sú na tieto úlohy určené. Zriaďujú sa zákonom, v ktorom sa upravujú podmienky ich vzniku, zdrojov a ich použitia, ako aj orgány poverené ich správou. Pre každý štátny účelový fond sa zriaďuje samostatný rozpočet, ktorý je finančnými vzťahmi napojený na štátny rozpočet. V súčasnosti sú v Slovenskej republike zriadené tieto štátne účelové fondy : Štátny fond /ŠF/ životného prostredia, ŠF zveľaďovania lesa, ŠF kultúry Pro Slovakia, ŠF zdravia, ŠF ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny vodohospodársky fond, ŠF trhovej regulácie v poľnohospodárstve, ŠF cestného hospodárstv, ŠF telesnej kultúry, Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Slovenský pozemkový fond, ŠF likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi
1. Charakteristia verejných financií
Verejný sektor je charakterizovaný poskytovaním verejných služieb občanom štátu. Existencia verejného sektora v zmiešanej ekonomike je nevyhnutná, pretože dopĺňa súkromný sector a kontroluje ho. Financovanie verejného sektora nie je samoúčelové. Existencia verejného sektora vyvoláva nevyhnutnosť verejných financií. Verejné financie zabezpečujú úlohy štátu.
Verejné financie charakterizujeme z troch hľadísk:
1) vzťahové hľadisko
Verejné financie /užší pojem/ - súhrn finančných vzťahov medzi subjektami ekonomického systému, kde jeden zo subjektov je štát /štátna správa alebo samospráva/.
Ide o prerozdeľovanie peňažných prostriedkov za účelom zabezpečenia fungovania verejného sektora, uspokojenia spoločných potrieb obyvateľstva pri uplatnení zásady nenávratnosti, jednostrannosti a vynútenosti.
Zásada nenávratnosti - nový vlastník nie je povinný peniaze vrátiť pôvodnému vlastníkovi t.j. tomu, od ktorého peniaze získal, dochádza k prevodu vlastníctva verejných financií
Zásada jednostrannosti /neekvivalentvnosti/ - financie sú prevedené bez poskytnutia protihodnoty /protislužby/
Zásada vynútenosti – povinnosť platiť daň nie je dobrovoľná, je to podmienené resp. vynútiteľné zákonom
2) fondové hľadisko
- verejné financie = rozpočtové peňažné vzťahy /fondy/
- rozpočtové fondy - centralizované /štátny rozpočet/
- decentralizované /mestský fond, fondy na vyšších úrovniach riadenia.../
3)verejné financie rozdelené podľa sústavy rozpočtov
- ústredný rozpočet – prerozdelenie najväčšej časti
- miestne rozpočty – rozpočty VÚC, samosprávnych krajov, obecné a mestské rozpočty
/medzi ústredným a miestnymi rozpočtami existujú vzájomné vzťahy, presuny najmä z ústredného rozpočtu do miestnych rozpočtov/
- rozpočty štátnych účelových fondov – majú nepovinný /fakultatívny/ charakter
- rozpočty štátnych podnikov a organizácií /fakultatívny charakter/
- rozpočet EÚ
Verejné financie charakterizujeme z troch hľadísk:
1) vzťahové hľadisko
Verejné financie /užší pojem/ - súhrn finančných vzťahov medzi subjektami ekonomického systému, kde jeden zo subjektov je štát /štátna správa alebo samospráva/.
Ide o prerozdeľovanie peňažných prostriedkov za účelom zabezpečenia fungovania verejného sektora, uspokojenia spoločných potrieb obyvateľstva pri uplatnení zásady nenávratnosti, jednostrannosti a vynútenosti.
Zásada nenávratnosti - nový vlastník nie je povinný peniaze vrátiť pôvodnému vlastníkovi t.j. tomu, od ktorého peniaze získal, dochádza k prevodu vlastníctva verejných financií
Zásada jednostrannosti /neekvivalentvnosti/ - financie sú prevedené bez poskytnutia protihodnoty /protislužby/
Zásada vynútenosti – povinnosť platiť daň nie je dobrovoľná, je to podmienené resp. vynútiteľné zákonom
2) fondové hľadisko
- verejné financie = rozpočtové peňažné vzťahy /fondy/
- rozpočtové fondy - centralizované /štátny rozpočet/
- decentralizované /mestský fond, fondy na vyšších úrovniach riadenia.../
3)verejné financie rozdelené podľa sústavy rozpočtov
- ústredný rozpočet – prerozdelenie najväčšej časti
- miestne rozpočty – rozpočty VÚC, samosprávnych krajov, obecné a mestské rozpočty
/medzi ústredným a miestnymi rozpočtami existujú vzájomné vzťahy, presuny najmä z ústredného rozpočtu do miestnych rozpočtov/
- rozpočty štátnych účelových fondov – majú nepovinný /fakultatívny/ charakter
- rozpočty štátnych podnikov a organizácií /fakultatívny charakter/
- rozpočet EÚ
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)