Organizátori volieb na jeho základe vyžadovali od občanov absolvovanie testu gramotnosti ( ale aj znalosť textu ústavy a podobne) ako podmienku účasti na voľbách. Podobné praktiky sa uplatňovali koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia aj v Brazílii
Rovnosť volebného práva
Zásada rovnosti vyžaduje, aby mal každý občan štátu plne výkone volebného práva rovnaké postavenie, aby mal pri rozhodovaní jeden hlas a tento jeho hlas mal rovnakú váhu voči hlasom ostatných voličov
Táto zásada je konkrétnym vyjadrením rovného postavenia občanov v štáte, bez ohľadu na sociálne postavenie, povolanie, pôvod a podobne ( výnimka vo Veľkej Británii do roku
tento stav pretrvával v USA prakticky až do roku 1914 keď Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sporu “ Smith verzus Allwright “ vyhlásil aj tieto praktiky za protiústavné ( o stupni rasového útlaku svedčí a skutočnosť, že napríklad v roku 1940 bolo v južných štátoch registrovaných iba okolo 250 000 čiernych voličov a dva roky po uvedenom rozhodnutí, v roku 1946 ich počet stúpol na 1,4 milióna)
Samozrejme, že pokiaľ konštrukcia volených zákonov zveruje voličovi napr. dva hlasy ( SRN ), tak potom rešpektovaním uvedenej zásady predpokladá, že takéto dva hlasy budú mať po voľbách všetci oprávnení voliči.
Žádné komentáře:
Okomentovat