v Anglicku až 40% všetkého mužského obyvateľstva a na území Rakúsko-Uhorska napríklad ešte v roku 1848 v dôsledku takýchto cenzov bolo vylúčených z výkonu volebného práva 93% až 95% všetkého obyvateľstva);
-cenzus pohlavia ( volebného zákony neumožňovali voliť ženám).
V USA bol uvedený cenzus na federálnej úrovni zrušený až XIX. dodatkom ústavy v roku 1920. Vo Francúzsku napríklad získali ženy toto právo až v roku 1945, v Taliansku v roku 1946, v Grécku v roku 1952 a v Švajčiarsku až v roku 1971 .Poslednou krajinou Európy, kde ženy dostali právo voliť a taktiež kandidovať do parlamentu bolo kniežactvo Lichtenštajnsko v roku 1986;
-rasový cenzus ( cenzus farby pleti) (volebné zákony neumožňovali voliť určitej rase- najmä čiernemu obyvateľstvu ). Rozšírený bol v minulosti najmä v USA, Južnej Amerike a Austrálii.
Prvý krok k udeleniu volebného práva pre černošské obyvateľstvo v USA predstavovalo prijatie XV. dodatku ústavy v roku 1870. Viaceré štáty v USA však takmer sto rokov odmietali čiernym obyvateľom -občanom toto právo uznať a obchádzali ako predpoklad priznania volebného práva preukázanie určitých znalostí ( najmä pri tzv. “ Bielych primárkach “ v tzv. južanských štátoch );
-vzdelanostný cenzus ( obhajoval sa ako výsledok konkrétneho úsilia, zameraného na obchádzanie zákonov zakazujúcich rasový cenzus ).
Žádné komentáře:
Okomentovat