Pri využívaní viazaných volebných listín majú tieto listiny úradný charakter a platia vo svojom celku. Akýkoľvek zásah voliča do ich obsahu má za následok ich neplatnosť. Sám volený akt sa teda obmedzuje na odovzdanie jednej z úradných kandidátnych listín danej politickej strany potom rozhoduje poradie, v akom boli uvedení na kandidátnej listine. Po prvýkrát bol tento systém zavedený vo Švédsku v roku 1907 a používal sa ja v Nemecku, Rakúsku a v prvej Československej republike. Oprávnene sa kritizuje ako nedostatočne demokratický.
Voľné volebné listiny umožňujú voličom vykonať v nich zmeny, a to buď v rámci kandidátnej listiny ( preferenčná voľba ), alebo aj bez ohľadu na jej obsah. Druhý z uvedených spôsobov sa označuje ako panašovanie kandidátnej listiny a umožňuje pripisovať na ňu aj nové mená.
Preferenčná voľba sa zaviedla po prvý krát v Belgicku a v súčasnosti sa uplatňuje vo viacerých európskych štátoch, ktoré uplatňujú proporcionálny volebný systém ( v Taliansku ). Panašovanie kandidátnych listín bolo možné napríklad vo Francúzsku na základe volebného zákona z roku 1919 a vo Švajčiarsku.
Žádné komentáře:
Okomentovat