1.) určité tradície a historické skúsenosti daňovej legislatívy, ktorá sa v našej novodobej histórii v zásade neodchýlila od kontinuálne prijímaných daňových zákonov upravujúcich jednotlivé dane,
2.) časté zmeny daňových zákonov, ktoré na právne prostredie nepôsobia stabilizujúco. Riešením by mohla byť čiastková kodifikácia.
Poplatky sú ďalšou skupinou verejnoprávnych príjmov a finančná veda sa pri ich definovaní už pred takmer sto rokmi ustálila na konštatovaní, že ide o "verejné dávky, ktoré štát ukladá jednotlivcom takým spôsobom a v miere autoritatívne stanovenej ako osobitné príspevky na úhradu nákladov inštitúcií, ktorých úkony títo jednotlivci vyvolali." Z hľadiska finančnej vedy sú teda poplatky osobitnou formou peňažnej platby za určitú činnosť orgánov, ku ktorej dala osoba podnet. Pozitívne právo však postavilo poplatky na širšiu základňu a niekedy sa k poplatkom zaratúvajú aj dávky, ktoré nie sú poplatkami v zmysle finančnej vedy. Čo sa týka pojmového vymedzenia, pretrvávala určitá nejednotnosť.
Žádné komentáře:
Okomentovat