Oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí
a) majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečených veriteľov právom najskorším (ďalej len "prednostné zabezpečovacie právo"),
b) výťažok zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa,
c) výťažok zo speňaženia majetku pôvodne zabezpečujúceho pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po uspokojení alebo po zabezpečení uspokojenia [§ 70 ods. 2 písm. d)] pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré boli na majetku pred jeho speňažením v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie pred zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa.
Odmena správcu
Správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze veriteľov. Za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok.
Paušálna odmena správcu je splatná nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o jej určení; paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými pohľadávkami proti podstate. Odmena správcu z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu je splatná v deň rozvrhu výťažku zo speňaženia tohto majetku.
Paušálna odmena správcu je splatná nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o jej určení; paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými pohľadávkami proti podstate. Odmena správcu z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu je splatná v deň rozvrhu výťažku zo speňaženia tohto majetku.
21. Obsah pojmu konkurzná podstata; všeobecná a oddelená podstata; majetok vyňatý z konkurzu.
Majetok podliehajúci konkurzu
Konkurzu podlieha
a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,
c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,
d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.
Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.
Všeobecná podstata
Všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát.
Konkurzu podlieha
a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,
c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,
d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.
Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.
Všeobecná podstata
Všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát.
20. Práva a povinnosti správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní.
Ustanovenie správcu
Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.
Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.
Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.
Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.
Predbežný správca má nárok na ...
Predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov. O odmene a výdavkoch predbežného správcu rozhodne súd uznesením do piatich dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie zastavilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Uznesenie o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu súd doručí predbežnému správcovi a zložiteľovi preddavku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.
Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný správca nekoná.
Na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného správcu sa použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad správcom počas konkurzu.
Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný správca nekoná.
Na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného správcu sa použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad správcom počas konkurzu.
Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd ....
Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším súdu známym orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.
Proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie dlžník, ak nie je navrhovateľom. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o vyhlásení konkurzu nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že zastaví konkurzné konanie; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Začatie konkurzu
Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne.
Proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie dlžník, ak nie je navrhovateľom. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o vyhlásení konkurzu nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že zastaví konkurzné konanie; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Začatie konkurzu
Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne.
19. Práva a povinnosti predbežného správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní.
Predbežný správca
Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný bezodkladne po zistení dlžníkovej majetnosti alebo nemajetnosti informovať o tejto skutočnosti súd.
Ak zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam majetku a zoznam záväzkov je dlžník povinný podpísať a výslovne v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis dlžníka musí byť úradne osvedčený.
Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný bezodkladne po zistení dlžníkovej majetnosti alebo nemajetnosti informovať o tejto skutočnosti súd.
Ak zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam majetku a zoznam záväzkov je dlžník povinný podpísať a výslovne v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis dlžníka musí byť úradne osvedčený.
Ak dlžník v konkurznom konaní,...
Ak dlžník v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa, osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd konkurzné konanie najneskôr do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 alebo od uplynutia lehoty na predloženie ďalších dôkazov uznesením zastaví. Uznesenie súd doručí účastníkom konkurzného konania; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. O odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.
Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Uznesenie o vyhlásení konkurzu
V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.
Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Uznesenie o vyhlásení konkurzu
V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.
18. Účinky vyhlásenia konkurzu.
Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka
Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.
Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa
Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu veriteľa, súd do piatich dní od začatia konkurzného konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu aj s prílohami spolu s výzvou, aby sa do 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť s poučením, že inak bude na jeho majetok vyhlásený konkurz; výzva sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť podľa odseku 1, súd môže do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 určiť dlžníkovi lehotu nie dlhšiu ako 10 dní na predloženie ďalších dôkazov. Ak súd dlžníkovi lehotu na predloženie ďalších dôkazov neurčí alebo dlžník ani v dodatočnej lehote určenej súdom neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd najneskôr do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 alebo od uplynutia lehoty na predloženie ďalších dôkazov vyhlási na majetok dlžníka konkurz, alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.
Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.
Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa
Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu veriteľa, súd do piatich dní od začatia konkurzného konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu aj s prílohami spolu s výzvou, aby sa do 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť s poučením, že inak bude na jeho majetok vyhlásený konkurz; výzva sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť podľa odseku 1, súd môže do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 určiť dlžníkovi lehotu nie dlhšiu ako 10 dní na predloženie ďalších dôkazov. Ak súd dlžníkovi lehotu na predloženie ďalších dôkazov neurčí alebo dlžník ani v dodatočnej lehote určenej súdom neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd najneskôr do piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 alebo od uplynutia lehoty na predloženie ďalších dôkazov vyhlási na majetok dlžníka konkurz, alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.
17. Doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí v konkurznom konaní (§ 199 ZoKaR); význam Obchodného vestníka pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí.
Doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a iných písomností
Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.
Ak ide o doručenie uznesenia, ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť alebo ktorým sa účastník vyzýva, uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.
Uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej osobe doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.
Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku a listina sa doručuje aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku, adresát písomnosti sa o tom poučí.
Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.
Ak ide o doručenie uznesenia, ktorým sa účastníkovi ukladá povinnosť alebo ktorým sa účastník vyzýva, uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.
Uznesenie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej osobe doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.
Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku a listina sa doručuje aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku, adresát písomnosti sa o tom poučí.
Ak sa má súdne rozhodnutie podľa tohto zákona ...
Ak sa má súdne rozhodnutie podľa tohto zákona zverejniť v Obchodnom vestníku bezodkladne, súd predloží rozhodnutie Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po jeho vydaní.
Iné písomnosti súdu, ktoré sa podľa tohto zákona majú zverejniť bezodkladne, súd predloží Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa dozvedel o skutočnosti, s ktorou je spojené zverejnenie súdnej písomnosti.
Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení písomnosti v Obchodnom vestníku zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje z nej aj prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb poskytovaných elektronickou formou.
Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu.
Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
Iné písomnosti súdu, ktoré sa podľa tohto zákona majú zverejniť bezodkladne, súd predloží Obchodnému vestníku na zverejnenie najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa dozvedel o skutočnosti, s ktorou je spojené zverejnenie súdnej písomnosti.
Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení písomnosti v Obchodnom vestníku zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje z nej aj prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb poskytovaných elektronickou formou.
Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu.
Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
16. Účinky začatia konkurzného konania.
Začatie konkurzného konania
Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu v rovnakej lehote uznesením odmietne. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
Súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.
O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.
Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.
Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu v rovnakej lehote uznesením odmietne. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
Súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.
O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.
Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.
Začatie konkurzného konania má tieto účinky:
a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať,
b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu.
Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia o zastavení konkurzného konania v Obchodnom vestníku. Uznesenie o zastavení konkurzného konania súd vždy bezodkladne po jeho vydaní zverejní v Obchodnom vestníku.
b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu.
Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia o zastavení konkurzného konania v Obchodnom vestníku. Uznesenie o zastavení konkurzného konania súd vždy bezodkladne po jeho vydaní zverejní v Obchodnom vestníku.
Táto povinnosť sa nepovažuje za splnenú, ...
Táto povinnosť sa nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.
Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Insolvencia
Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
Predĺženie
Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Povinnosť predchádzať úpadku
Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.
Predĺženie
Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Povinnosť predchádzať úpadku
Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.
15. Subjekty oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu; obsah pojmu osvedčenie platobnej neschopnosti dlžníka.
Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.
Dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.
Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov, napriek tomu, že bol veriteľmi týchto pohľadávok písomne vyzvaný na ich zaplatenie.
Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou.
Dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.
Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov, napriek tomu, že bol veriteľmi týchto pohľadávok písomne vyzvaný na ich zaplatenie.
Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou.
Obchodná spoločnosť (513/1991 Zb.)
Obchodná spoločnosť (ďalej len "spoločnosť") je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.
Postavenie obdobné postaveniu spoločností majú aj právnické osoby založené podľa práva Európskych spoločenstiev.
Postavenie obdobné postaveniu spoločností majú aj právnické osoby založené podľa práva Európskych spoločenstiev.
14. Predmet zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii; obsah pojmov úpadok, insolvencia, predĺženie a povinnosť predchádzať úpadku.
Predmet zákona - § 1 a § 2
Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.
Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.
Úpadok
Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku
Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.
Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.
Úpadok
Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku
Na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť ...
Na základe živnostenského oprávnenia možno živnosť prevádzkovať aj v neskôr zriadených prevádzkarňach. Podnikateľ oznámi túto skutočnosť najneskôr v deň jej zriadenia príslušnému živnostenskému úradu. Ak je prevádzkareň zriadená v územnom obvode iného než príslušného živnostenského úradu, oznámi podnikateľ jej zriadenie v rovnakej lehote aj tomuto živnostenskému úradu.
Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu do 15 dní od zrušenia. Ak je prevádzkareň zriadená v územnom obvode iného než príslušného živnostenského úradu, oznámi podnikateľ jej zrušenie v rovnakej lehote aj tomuto živnostenskému úradu.
Ustanovenia o označovaní prevádzkarne sa primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Ustanovenia o oznamovaní zriaďovania a zrušovania prevádzkarne sa vzťahujú aj na združené prevádzkarne a na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti uvedené v odseku 3 písm. a) a d).
Zrušenie prevádzkarne je podnikateľ povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu do 15 dní od zrušenia. Ak je prevádzkareň zriadená v územnom obvode iného než príslušného živnostenského úradu, oznámi podnikateľ jej zrušenie v rovnakej lehote aj tomuto živnostenskému úradu.
Ustanovenia o označovaní prevádzkarne sa primerane vzťahujú aj na združené prevádzkarne, na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti a na technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti. Ustanovenia o oznamovaní zriaďovania a zrušovania prevádzkarne sa vzťahujú aj na združené prevádzkarne a na priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti uvedené v odseku 3 písm. a) a d).
Podnik (513/1991 Zb.)
Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Organizačná zložka podniku (513/1991 Zb.)
Organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.
Prevádzkareň (513/1991 Zb.)
Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie.
Organizačná zložka podniku (513/1991 Zb.)
Organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.
Prevádzkareň (513/1991 Zb.)
Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie.
Za priestory súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:
a) priestor určený na uskladnenie surovín a tovaru podnikateľa,
b) stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel,
c) miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby,
d) výstavné priestory a vzorkové predajne,
e) priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie.
Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:
a) stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje stavebné povolenie podľa osobitného predpisu, 29a)
b) zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy; ľudovou technickou zábavou sa na účely tohto zákona rozumie najmä prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek, zábavných strelníc a iných podobných technických prostriedkov na hromadnú zábavu, 29b)
c) vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti,
d) pojazdné predajne,
e) zariadenia na poskytovanie reklamy,
f) predajné automaty.
b) stanovištia, odstavné plochy pre motorové vozidlá, garáže a priestory určené na zabezpečenie údržby a technickú kontrolu vozidiel,
c) miesto podnikania fyzickej osoby, sídlo právnickej osoby,
d) výstavné priestory a vzorkové predajne,
e) priestor na prijímanie zákaziek alebo tovaru a na jeho vydávanie.
Za technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti sa považujú najmä:
a) stánky, pulty a prenosné predajné zariadenia na trhových miestach, ak sa na ich zriadenie nevyžaduje stavebné povolenie podľa osobitného predpisu, 29a)
b) zariadenie a priestor na poskytovanie ľudovej technickej zábavy; ľudovou technickou zábavou sa na účely tohto zákona rozumie najmä prevádzkovanie kolotočov, hojdačiek, zábavných strelníc a iných podobných technických prostriedkov na hromadnú zábavu, 29b)
c) vozidlá cestnej motorovej dopravy a ich prípojné vozidlá, ktoré slúžia na prevádzkovanie živnosti,
d) pojazdné predajne,
e) zariadenia na poskytovanie reklamy,
f) predajné automaty.
Ak je prevádzkareň v obvode iného živnostenského úradu,...
Ak je prevádzkareň v obvode iného živnostenského úradu, prevádzkovanie živnosti môže pozastaviť živnostenský úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa prevádzkareň nachádza. O pozastavení upovedomí živnostenský úrad, ktorý živnostenský list alebo koncesnú listinu vydal.
Osoba, ktorej sa živnostenské oprávnenie zrušilo z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d) alebo v ods. 2 písm. a), môže ohlásiť ohlasovaciu živnosť alebo požiadať o vydanie koncesie najskôr po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.
Neoprávnené podnikanie
§ 63 a nasl.
Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 50 000 Sk.
Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 100 000 Sk.
Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom koncesovanej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 200 000 Sk.
Osoba, ktorej sa živnostenské oprávnenie zrušilo z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d) alebo v ods. 2 písm. a), môže ohlásiť ohlasovaciu živnosť alebo požiadať o vydanie koncesie najskôr po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.
Neoprávnené podnikanie
§ 63 a nasl.
Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 50 000 Sk.
Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 100 000 Sk.
Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom koncesovanej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 200 000 Sk.
13. Obsah pojmov živnosť; prevádzkáreň; podnik; organizačná zložka podniku; odštepný závod; obchodná spoločnosť.
Živnosť (455/1991 Zb.)
Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Prevádzkareň (455/1991 Zb.)
Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.
Združenou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.
Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Prevádzkareň (455/1991 Zb.)
Prevádzkarňou sa rozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.
Združenou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalo zriadený, spravidla uzavretý priestor, v ktorom sa prevádzkuje výrobná živnosť zahŕňajúca súbor činností spĺňajúcich znaky samostatných živností v prípade, ak pracovný, technický alebo technologický postup prác nadväzuje na seba alebo inak spolu súvisí na účel výroby finálneho produktu.
) u koncesovaných živností o ...
c) u koncesovaných živností o to podnikateľ požiada,
d) podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné.
Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže
a) z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené koncesnou listinou, týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi,
b) z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vydania živnostenského listu alebo koncesnej listiny,
c) z podnetu podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej šiestich mesiacov.
d) podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné.
Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže
a) z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené koncesnou listinou, týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi,
b) z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vydania živnostenského listu alebo koncesnej listiny,
c) z podnetu podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej šiestich mesiacov.
Ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g)
Ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g) nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Ohlásenie ukončenia podnikania nemožno vziať späť.
Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak
a) podnikateľ už nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c); neplatí to v prípade podľa § 6 ods. 1 písm. b), ak bol ustanovený zodpovedný zástupca,
b) nastanú prekážky podľa § 8 ods. 1 až 3, (Živnosť nemôže prevádzkovať fyzická osoba ani právnická osoba, na ktorej majetok bol ukončený konkurz, po dobu troch rokov po ukončení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyporiadania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu Ak podnikateľ spôsobil konkurz alebo nútené vyrovnanie úmyselne, môže prevádzkovať živnosť najskôr po piatich rokoch od úplného vyporiadania jeho záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu. Toto sa vzťahuje aj na fyzickú alebo právnickú osobu, voči ktorej sa v uvedenej dobe navrhlo vyhlásenie konkurzu, návrh sa však zamietol pre nedostatok majetku dostačujúceho aspoň na úhradu trov konania. Na prekážku vyššie uvedené sa neprihliada, ak došlo ku konkurzu alebo k nútenému vyrovnaniu v dôsledku úpadku alebo trestného činu tretej osoby.)
Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak
a) podnikateľ už nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c); neplatí to v prípade podľa § 6 ods. 1 písm. b), ak bol ustanovený zodpovedný zástupca,
b) nastanú prekážky podľa § 8 ods. 1 až 3, (Živnosť nemôže prevádzkovať fyzická osoba ani právnická osoba, na ktorej majetok bol ukončený konkurz, po dobu troch rokov po ukončení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyporiadania jej záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu Ak podnikateľ spôsobil konkurz alebo nútené vyrovnanie úmyselne, môže prevádzkovať živnosť najskôr po piatich rokoch od úplného vyporiadania jeho záväzkov, ktoré sa viažu ku konkurzu podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu. Toto sa vzťahuje aj na fyzickú alebo právnickú osobu, voči ktorej sa v uvedenej dobe navrhlo vyhlásenie konkurzu, návrh sa však zamietol pre nedostatok majetku dostačujúceho aspoň na úhradu trov konania. Na prekážku vyššie uvedené sa neprihliada, ak došlo ku konkurzu alebo k nútenému vyrovnaniu v dôsledku úpadku alebo trestného činu tretej osoby.)
Pri rozdelení spoločnosti môžu pokračovať ...
Pri rozdelení spoločnosti môžu pokračovať v živnosti zaniknutej spoločnosti všetky novovzniknuté spoločnosti, na ktoré prešla prevádzkáreň, v ktorej sa príslušná živnosť zaniknutej spoločnosti prevádzkovala. Osoby oprávnené konať v mene rozdeľovanej spoločnosti oznámia v lehote 15 dní odo dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra živnostenskému úradu, v akom rozsahu bude každá z novovzniknutých spoločností v živnosti pokračovať, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do živnostenského registra. Živnostenský úrad na základe tohto oznámenia vydá nové živnostenské listy alebo koncesné listiny.
Pokračovanie v živnosti pri premene družstva » Pri premene družstva na spoločnosť, pri zlúčení alebo splynutí družstiev alebo pri rozdelení družstva platia ustanovenia ako pri premene obchodnej spoločnosti.
Prevádzkovanie väčšieho počtu živností jedným podnikateľom » Podnikateľ môže prevádzkovať viac živností, ak má pre každú z nich živnostenské oprávnenie.
Pokračovanie v živnosti pri premene družstva » Pri premene družstva na spoločnosť, pri zlúčení alebo splynutí družstiev alebo pri rozdelení družstva platia ustanovenia ako pri premene obchodnej spoločnosti.
Prevádzkovanie väčšieho počtu živností jedným podnikateľom » Podnikateľ môže prevádzkovať viac živností, ak má pre každú z nich živnostenské oprávnenie.
12. Dôvody zániku živnostenského oprávnenia; podstata neoprávneného podnikania.
Živnostenské oprávnenie zaniká
smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5,
zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady podľa § 14 a 15,
uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas,
rozhodnutím živnostenského úradu podľa § 58,
ak to ustanoví osobitný zákon,
uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením,
pri ohlasovacích živnostiach dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. d) alebo § 58 ods. 2 písm. a).
Úmrtím fyzickej osoby (živnostníka) nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel za podmienok ustanovených v § 13.
smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5,
zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady podľa § 14 a 15,
uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas,
rozhodnutím živnostenského úradu podľa § 58,
ak to ustanoví osobitný zákon,
uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením,
pri ohlasovacích živnostiach dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. d) alebo § 58 ods. 2 písm. a).
Úmrtím fyzickej osoby (živnostníka) nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel za podmienok ustanovených v § 13.
Po skončení konania o dedičstve môžu ...
Po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti osoby uvedené v zákone, ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti. Pokračovanie v živnosti oznámia živnostenskému úradu do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Ak však do šiestich mesiacov od skončenia konania o dedičstve nezískajú vlastné živnostenské oprávnenie, nemôžu ďalej živnosť prevádzkovať.
Pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti alebo ktorý tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol, môže pokračovať v živnosti aj po tejto lehote na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa.
Ak je pozostalý manžel podnikateľom, oznámi živnostenskému úradu v lehote uvedenej v zákone obchodné meno a identifikačné číslo, pod ktorými bude pokračovať v živnosti, a ďalšie údaje potrebné na vydanie nového živnostenského listu alebo novej koncesnej listiny.
Pokračovanie v živnosti pri premene obchodnej spoločnosti » Pri premene obchodnej spoločnosti (ďalej len "spoločnosť") na inú formu spoločnosti alebo na družstvo môže nová spoločnosť, prípadne družstvo pokračovať v prevádzkovaní živnosti zaniknutej spoločnosti.
Pri zlúčení alebo splynutí spoločnosti platí ustanovenie vyššie uvedené.
Pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti alebo ktorý tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol, môže pokračovať v živnosti aj po tejto lehote na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa.
Ak je pozostalý manžel podnikateľom, oznámi živnostenskému úradu v lehote uvedenej v zákone obchodné meno a identifikačné číslo, pod ktorými bude pokračovať v živnosti, a ďalšie údaje potrebné na vydanie nového živnostenského listu alebo novej koncesnej listiny.
Pokračovanie v živnosti pri premene obchodnej spoločnosti » Pri premene obchodnej spoločnosti (ďalej len "spoločnosť") na inú formu spoločnosti alebo na družstvo môže nová spoločnosť, prípadne družstvo pokračovať v prevádzkovaní živnosti zaniknutej spoločnosti.
Pri zlúčení alebo splynutí spoločnosti platí ustanovenie vyššie uvedené.
11. Pokračovanie v živnosti pri úmrtí fyzickej osoby a pri transformácii obchodnej spoločnosti.
Pokračovanie v živnosti pri úmrtí fyzickej osoby (živnostníka) » Ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva
dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,
dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,
pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia,
správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.
Pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie.
Ak osoba nespĺňa podmienky ustanovené zákonom, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.
Ak správca dedičstva nespĺňa podmienky ustanovené zákonom, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.
dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,
dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,
pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia,
správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.
Pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie.
Ak osoba nespĺňa podmienky ustanovené zákonom, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.
Ak správca dedičstva nespĺňa podmienky ustanovené zákonom, musí bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.
Kategorizáciu ubytovacích zariadení a ...
Kategorizáciu ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried upraví Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podnikateľ zodpovedá za hodnoverné preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru a materiálu. Nadobudnutie tovaru a materiálu sa preukazuje dokladmi obsahujúcimi údaje identifikujúce dodávateľa, odberateľa, komoditu tovaru alebo materiálu, jeho množstvo a termín dodania. Podnikateľ preukazuje pôvod tovaru sám alebo prostredníctvom osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne.
Podnikateľ zodpovedá za to, že jeho zamestnanci spĺňajú spôsobilosť na výkon povolania ustanovenú osobitnými predpismi, ako aj znalosť hygienických a bezpečnostných predpisov. Ak to vyžaduje povaha práce alebo inej činnosti, zodpovedá aj za to, že sa zamestnanci podrobili prehliadkam podľa predpisov o opatreniach proti prenosným chorobám.
Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti používať obchodné meno zapísané v živnostenskom registri.
Podnikateľ zodpovedá za hodnoverné preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru a materiálu. Nadobudnutie tovaru a materiálu sa preukazuje dokladmi obsahujúcimi údaje identifikujúce dodávateľa, odberateľa, komoditu tovaru alebo materiálu, jeho množstvo a termín dodania. Podnikateľ preukazuje pôvod tovaru sám alebo prostredníctvom osoby zodpovednej za činnosť prevádzkarne.
Podnikateľ zodpovedá za to, že jeho zamestnanci spĺňajú spôsobilosť na výkon povolania ustanovenú osobitnými predpismi, ako aj znalosť hygienických a bezpečnostných predpisov. Ak to vyžaduje povaha práce alebo inej činnosti, zodpovedá aj za to, že sa zamestnanci podrobili prehliadkam podľa predpisov o opatreniach proti prenosným chorobám.
Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti používať obchodné meno zapísané v živnostenskom registri.
V prevádzkarni a na trhovom mieste musí byť ...
V prevádzkarni a na trhovom mieste musí byť inšpekčná kniha autorizovaná živnostenským úradom, do ktorej kontrolné, inšpekčné a dozorné orgány vykonávajú záznamy a zapisujú prípadné zistenia a prijaté opatrenia. Platí to aj v prípade, ak podnikateľ zriadi združenú prevádzkareň alebo viac prevádzkarní v priestoroch, ktoré majú spoločné súpisné číslo a orientačné číslo. Náležitosti inšpekčnej knihy, spôsob jej autorizácie a podrobnosti o údajoch do nej zapisovaných upraví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Ustanovenie zodpovedného zástupcu,.....
Ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie oznámi podnikateľ živnostenskému úradu v lehote 15 dní. To neplatí pre podnikateľov uvedených v odseku 8.
Ak zodpovedný zástupca prestane vykonávať funkciu, musí podnikateľ v lehote 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Do ustanovenia nového zodpovedného zástupcu môže pokračovať v prevádzkovaní živnosti, ak tým neohrozí život, zdravie a bezpečnosť ľudí.
Ustanovenie odseku 10 sa nepoužije, ak v živnosti pokračuje podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, má bydlisko na území Slovenskej republiky a spĺňa všeobecné i osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti.
Zodpovedného zástupcu netreba ustanoviť v prípade, ak podľa osobitného predpisu možno odbornú alebo inú spôsobilosť preukázať iba dokladom vydaným na meno podnikateľa.
Ak zodpovedný zástupca prestane vykonávať funkciu, musí podnikateľ v lehote 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Do ustanovenia nového zodpovedného zástupcu môže pokračovať v prevádzkovaní živnosti, ak tým neohrozí život, zdravie a bezpečnosť ľudí.
Ustanovenie odseku 10 sa nepoužije, ak v živnosti pokračuje podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, má bydlisko na území Slovenskej republiky a spĺňa všeobecné i osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti.
Zodpovedného zástupcu netreba ustanoviť v prípade, ak podľa osobitného predpisu možno odbornú alebo inú spôsobilosť preukázať iba dokladom vydaným na meno podnikateľa.
10. Povinnosti podnikateľa pri prevádzkovaní živnosti.
Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.
Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.
Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý
a) bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa osobitných predpisov,
b) zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.
Podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť. Spôsob označenia prevádzkarne určujú osobitné predpisy.
Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.
Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.
Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý
a) bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa osobitných predpisov,
b) zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.
Podnikateľ je povinný prevádzkareň označiť. Spôsob označenia prevádzkarne určujú osobitné predpisy.
Funkciu zodpovedného zástupcu nemožno ...
Funkciu zodpovedného zástupcu nemožno vykonávať vo viacerých ako v jednej prevádzkarni. V opodstatnených prípadoch môže živnostenský úrad povoliť výnimku.
Ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak prevádzkuje remeselnú, viazanú alebo koncesovanú živnosť.
Ak je podnikateľom fyzická osoba, môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorého prostredníctvom bude živnosť prevádzkovať. Ak podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (§ 7), je povinný ustanoviť zodpovedného zástupcu. Fyzická osoba musí tiež ustanoviť zodpovedného zástupcu v prípadoch podľa odseku 8.
Podnikateľ, ktorý má zriadených viac prevádzkarní ako jednu prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň (§ 17 ods. 2) a v nich prevádzkuje remeselnú živnosť, viazanú živnosť alebo koncesovanú živnosť, je povinný ustanoviť jedného zodpovedného zástupcu, prípadne viacerých zodpovedných zástupcov pre každú takúto prevádzkareň, ak nejde o podnikateľa podľa odseku 12; podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou a spĺňa osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti (§ 7), môže úlohy spojené s výkonom funkcie zodpovedného zástupcu vykonávať aj osobne v jednej takejto prevádzkarni alebo za podmienok ustanovených v odseku 5 vo viacerých takýchto prevádzkarňach.
Ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak prevádzkuje remeselnú, viazanú alebo koncesovanú živnosť.
Ak je podnikateľom fyzická osoba, môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorého prostredníctvom bude živnosť prevádzkovať. Ak podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (§ 7), je povinný ustanoviť zodpovedného zástupcu. Fyzická osoba musí tiež ustanoviť zodpovedného zástupcu v prípadoch podľa odseku 8.
Podnikateľ, ktorý má zriadených viac prevádzkarní ako jednu prevádzkareň alebo združenú prevádzkareň (§ 17 ods. 2) a v nich prevádzkuje remeselnú živnosť, viazanú živnosť alebo koncesovanú živnosť, je povinný ustanoviť jedného zodpovedného zástupcu, prípadne viacerých zodpovedných zástupcov pre každú takúto prevádzkareň, ak nejde o podnikateľa podľa odseku 12; podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou a spĺňa osobitné podmienky na prevádzkovanie živnosti (§ 7), môže úlohy spojené s výkonom funkcie zodpovedného zástupcu vykonávať aj osobne v jednej takejto prevádzkarni alebo za podmienok ustanovených v odseku 5 vo viacerých takýchto prevádzkarňach.
Horeuvedeným osobám vzniká ...
Horeuvedeným osobám vzniká živnostenské oprávnenie dňom zápisu do obchodného registra. Ak nepodajú návrh na zápis v lehote 90 dní od doručenia živnostenského listu alebo koncesnej listiny alebo ak sa návrhu nevyhovie, musí uvedené doklady do 15 dní vrátiť; živnostenský úrad o tom vydá na požiadanie potvrdenie.
Živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Iná osoba ho môže vykonávať, len ak to ustanovuje tento zákon.
Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území Slovenskej republiky.
Živnostenské oprávnenie nemožno preniesť na inú osobu. Iná osoba ho môže vykonávať, len ak to ustanovuje tento zákon.
Živnostenské oprávnenie možno vykonávať na celom území Slovenskej republiky.
9. Postavenie zodpovedného zástupcu pri prevádzkovaní živnosti.
Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním manžel (manželka) podnikateľa alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen.
Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné i osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (§ 6 a 7).
Zodpovedný zástupca musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky.
Zodpovedným zástupcom právnickej osoby nemôže byť člen dozornej rady, prípadne iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby. Zodpovedným zástupcom fyzickej osoby ani právnickej osoby nemôže byť osoba, ktorej bolo zrušené živnostenské oprávnenie podľa § 58 ods. 1 písm. d) alebo ods. 2 písm. a) / podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné. alebo z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené koncesnou listinou, týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi/ a to počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.
Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné i osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (§ 6 a 7).
Zodpovedný zástupca musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky.
Zodpovedným zástupcom právnickej osoby nemôže byť člen dozornej rady, prípadne iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby. Zodpovedným zástupcom fyzickej osoby ani právnickej osoby nemôže byť osoba, ktorej bolo zrušené živnostenské oprávnenie podľa § 58 ods. 1 písm. d) alebo ods. 2 písm. a) / podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné. alebo z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené koncesnou listinou, týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi/ a to počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.
Preukazom živnostenského oprávnenia je:
a) živnostenský list osvedčujúci splnenie podmienok ustanovených týmto zákonom na prevádzkovanie ohlasovacích živností, do vydania živnostenského listu rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením,
b) koncesná listina, ktorou bola udelená koncesia,
c) výpis zo živnostenského registra.
Týmito dokladmi sa podnikateľ preukazuje.
Zahraničným osobám a fyzickým osobám, ktoré sa podľa osobitného právneho predpisu povinne zapisujú do obchodného registra, sa pri splnení určených podmienok vydá živnostenský list alebo koncesná listina pred zápisom do obchodného registra
Na žiadosť zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis česko-slovenskej právnickej osoby do obchodného registra vydá živnostenský úrad živnostenský list alebo koncesnú listinu pred zápisom do tohto registra, ak je preukázané, že právnická osoba bola založená
b) koncesná listina, ktorou bola udelená koncesia,
c) výpis zo živnostenského registra.
Týmito dokladmi sa podnikateľ preukazuje.
Zahraničným osobám a fyzickým osobám, ktoré sa podľa osobitného právneho predpisu povinne zapisujú do obchodného registra, sa pri splnení určených podmienok vydá živnostenský list alebo koncesná listina pred zápisom do obchodného registra
Na žiadosť zakladateľov, prípadne orgánov alebo osôb oprávnených podať návrh na zápis česko-slovenskej právnickej osoby do obchodného registra vydá živnostenský úrad živnostenský list alebo koncesnú listinu pred zápisom do tohto registra, ak je preukázané, že právnická osoba bola založená
(5) Ak sa v konaní pred súdom,...
(5) Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach uvedených v odseku 2, preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo o osobu oprávnenú konať za právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to oznámi príslušnému živnostenskému úradu.
Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti
(1) Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje.
(2) U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Osobitná odborná spôsobilosť » Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré musí spĺňať každý, kto vykonáva živnosti uvedené v prílohe č. 4.
Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti
(1) Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje.
(2) U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Osobitná odborná spôsobilosť » Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí, praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré musí spĺňať každý, kto vykonáva živnosti uvedené v prílohe č. 4.
8. Vznik živnostenského oprávnenia.
Rozsah živnostenského oprávnenia (ďalej len "rozsah oprávnenia") sa posudzuje podľa obsahu živnostenského listu alebo koncesnej listiny s prihliadnutím na ustanovenia tejto časti.
Živnostenské oprávnenie zahŕňa aj oprávnenie na cestnú dopravu nákladu a osôb súvisiacu s vykonávaním živnosti.
Živnostenské oprávnenie
Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám:
a) pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a 46,
b) pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.
Živnostenské oprávnenie zahŕňa aj oprávnenie na cestnú dopravu nákladu a osôb súvisiacu s vykonávaním živnosti.
Živnostenské oprávnenie
Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám:
a) pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a 46,
b) pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.
7. Všeobecné podmienky a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti.
Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti
(1) Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú:
a) dosiahnutie veku 18 rokov,
b) spôsobilosť na právne úkony,
c) bezúhonnosť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. 24e)
(3) U právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom.
(4) U organizačnej zložky zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať osoba vedúceho organizačnej zložky.
(1) Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú:
a) dosiahnutie veku 18 rokov,
b) spôsobilosť na právne úkony,
c) bezúhonnosť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. 24e)
(3) U právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom.
(4) U organizačnej zložky zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať osoba vedúceho organizačnej zložky.
OBCHODNÉ ŽIVNOSTI » obchodné živnosti sú najmä:
a) kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
b) pohostinská činnosť.
VÝROBNÉ ŽIVNOSTI » Podnikateľ má právo v rámci živnostenského oprávnenia
a) vykonávať súbor nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu,
b) zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu,
c) predávať a opravovať výrobky, ak zostane zachovaná povaha živnosti.
ŽIVNOSTI POSKYTUJÚCE SLUŽBY » Službami sa na účel tohto zákona rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.
b) pohostinská činnosť.
VÝROBNÉ ŽIVNOSTI » Podnikateľ má právo v rámci živnostenského oprávnenia
a) vykonávať súbor nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu,
b) zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu,
c) predávať a opravovať výrobky, ak zostane zachovaná povaha živnosti.
ŽIVNOSTI POSKYTUJÚCE SLUŽBY » Službami sa na účel tohto zákona rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.
Bydliskom na území Slovenskej republiky ...
Bydliskom na území Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, prípadne prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe povolenia podľa osobitného predpisu; u štátnych občanov Slovenskej republiky s prechodným alebo trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky je ním aj ohlásený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a u štátnych príslušníkov členských štátov Európskych spoločenstiev (ďalej len "členský štát") s bydliskom v členskom štáte je ním ohlásený pobyt cudzinca.
Fyzické osoby, ktorým bolo priznané postavenie utečencov alebo ktoré majú postavenie zahraničného Slováka podľa osobitných predpisov, môžu prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok ako cudzinci, ktorí majú povolený prechodný alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Fyzické osoby, ktorým bolo priznané postavenie utečencov alebo ktoré majú postavenie zahraničného Slováka podľa osobitných predpisov, môžu prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok ako cudzinci, ktorí majú povolený prechodný alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
6. Porovnanie ohlasovacej a koncesovanej živnosti.
Živnosti sú:
a) ohlasovacie, ktoré pri splnení určených podmienok sa smú prevádzkovať na základe ohlásenia,
b) koncesované, ktoré sa smú prevádzkovať na základe koncesie.
Ohlasovacie živnosti sú:
a) remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore,
b)viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak,
c) voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená.
Z hľadiska predmetu podnikania sú živnosti:
a) obchodné,
b) výrobné,
c) poskytujúce služby.
a) ohlasovacie, ktoré pri splnení určených podmienok sa smú prevádzkovať na základe ohlásenia,
b) koncesované, ktoré sa smú prevádzkovať na základe koncesie.
Ohlasovacie živnosti sú:
a) remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore,
b)viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak,
c) voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená.
Z hľadiska predmetu podnikania sú živnosti:
a) obchodné,
b) výrobné,
c) poskytujúce služby.
c) rozhoduje o uznaní odbornej ....
c) rozhoduje o uznaní odbornej spôsobilosti podľa § 71a,
d) vydáva doklad o povahe a dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou.
§ 66d
Pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre živnostenské podnikanie
a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy v živnostenskom podnikaní,
b) spolupracuje s ústrednými orgánmi a s inými právnickými osobami vo veciach živnostenského podnikania a pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právnych predpisov,
c) zabezpečuje jednotný informačný systém 41a) v živnostenskom podnikaní a v rozsahu zodpovedajúcom vecnej pôsobnosti ústredných kontrolných, inšpekčných, dozorných a vyhľadávacích orgánov im na požiadanie poskytuje z tohto zoznamu jednorazové údaje,
d) zabezpečuje zvyšovanie odbornosti zamestnancov krajských a obvodných úradov v živnostenskom podnikaní.
d) vydáva doklad o povahe a dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou.
§ 66d
Pôsobnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre živnostenské podnikanie
a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy v živnostenskom podnikaní,
b) spolupracuje s ústrednými orgánmi a s inými právnickými osobami vo veciach živnostenského podnikania a pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právnych predpisov,
c) zabezpečuje jednotný informačný systém 41a) v živnostenskom podnikaní a v rozsahu zodpovedajúcom vecnej pôsobnosti ústredných kontrolných, inšpekčných, dozorných a vyhľadávacích orgánov im na požiadanie poskytuje z tohto zoznamu jednorazové údaje,
d) zabezpečuje zvyšovanie odbornosti zamestnancov krajských a obvodných úradov v živnostenskom podnikaní.
5. Subjekty oprávnené prevádzkovať živnosť; subjekty oprávnené vykonávať slobodné povolania; nezlučiteľnosť výkonu podnikateľskej činnosti s výkonom f
Osoby oprávnené prevádzkovať živnosť
Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len "podnikateľ"); povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len "koncesia") sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.
Fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.
Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len "zahraničná osoba") môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Na účely tohto zákona sa slovenskou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len "podnikateľ"); povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len "koncesia") sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.
Fyzické osoby a právnické osoby môžu prevádzkovať živnosť, ak to neobmedzujú alebo nevylučujú osobitné zákony.
Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len "zahraničná osoba") môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Na účely tohto zákona sa slovenskou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
Živnostenské úrady
§ 66a
Štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú
a) živnostenské úrady, ktorými sú obvodné úrady a krajské úrady,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
§ 66b
Pôsobnosť obvodného úradu
Obvodný úrad vykonáva pôsobnosť živnostenského úradu v prvom stupni a vedie v informačnom systéme 41a) evidenciu podnikateľov, ktorým vydal doklady o živnostenskom oprávnení.
§ 66c
Pôsobnosť krajského úradu
Krajský úrad
a) spolupracuje so Slovenskou živnostenskou komorou,
b) vedie v informačnom systéme 41a) evidenciu podnikateľov, ktorým boli vydané doklady o živnostenskom oprávnení okresnými úradmi patriacimi do jeho územnej pôsobnosti,
Štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú
a) živnostenské úrady, ktorými sú obvodné úrady a krajské úrady,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
§ 66b
Pôsobnosť obvodného úradu
Obvodný úrad vykonáva pôsobnosť živnostenského úradu v prvom stupni a vedie v informačnom systéme 41a) evidenciu podnikateľov, ktorým vydal doklady o živnostenskom oprávnení.
§ 66c
Pôsobnosť krajského úradu
Krajský úrad
a) spolupracuje so Slovenskou živnostenskou komorou,
b) vedie v informačnom systéme 41a) evidenciu podnikateľov, ktorým boli vydané doklady o živnostenskom oprávnení okresnými úradmi patriacimi do jeho územnej pôsobnosti,
Súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti, ktorá bola zrušená právoplatným rozhodnutím súdu o
a) zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
b) zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
c) zrušení spoločnosti bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok.
ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER
Živnostenské úrady vedú živnostenské registre (ďalej len "register"), do ktorých zapisujú podnikateľov, ktorí majú živnosť v územnom obvode ich pôsobnosti.
Do registra sa zapisujú tieto údaje vrátane ich zmien:
a) ak ide o fyzickú osobu, obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania, osobné údaje, ako aj osobné údaje týkajúce sa zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, s výnimkou podnikateľa podľa § 11 ods. 8; ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, sídlo, mená a bydliská osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, a spôsob, akým za právnickú osobu konajú, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, a osobné údaje týkajúce sa zodpovedného zástupcu s výnimkou podnikateľa podľa § 11 ods. 8,
b) zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
c) zrušení spoločnosti bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok.
ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER
Živnostenské úrady vedú živnostenské registre (ďalej len "register"), do ktorých zapisujú podnikateľov, ktorí majú živnosť v územnom obvode ich pôsobnosti.
Do registra sa zapisujú tieto údaje vrátane ich zmien:
a) ak ide o fyzickú osobu, obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania, osobné údaje, ako aj osobné údaje týkajúce sa zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, s výnimkou podnikateľa podľa § 11 ods. 8; ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, sídlo, mená a bydliská osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, a spôsob, akým za právnickú osobu konajú, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, a osobné údaje týkajúce sa zodpovedného zástupcu s výnimkou podnikateľa podľa § 11 ods. 8,
b) predmet podnikania,
b) predmet podnikania,
c) prevádzkarne, ak sú zriadené,
d) dátum vzniku živnostenského oprávnenia,
e) čas, na ktorý sa živnostenské oprávnenie vydáva,
f) pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia,
g) vrátenie živnostenského listu alebo koncesnej listiny podľa § 10 ods. 5,
h) ak ide o zahraničnú osobu, adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby a meno, priezvisko a bydlisko osoby vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo adresa miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a meno, priezvisko a bydlisko osoby vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,
i) iné skutočnosti podľa osobitných predpisov.
Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria osobné údaje fyzickej osoby (živnostníka) a zodpovedného zástupcu.
Každý má právo nahliadnuť do verejnej časti registra, prípadne z neho požadovať výpis. Ak v živnostenskom registri určitý zápis nie je, živnostenský úrad vydá o tom na požiadanie potvrdenie.
Na poskytovanie údajov zo živnostenského registra sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií.
c) prevádzkarne, ak sú zriadené,
d) dátum vzniku živnostenského oprávnenia,
e) čas, na ktorý sa živnostenské oprávnenie vydáva,
f) pozastavenie alebo zánik živnostenského oprávnenia,
g) vrátenie živnostenského listu alebo koncesnej listiny podľa § 10 ods. 5,
h) ak ide o zahraničnú osobu, adresa miesta činnosti podniku zahraničnej osoby a meno, priezvisko a bydlisko osoby vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo adresa miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a meno, priezvisko a bydlisko osoby vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby,
i) iné skutočnosti podľa osobitných predpisov.
Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria osobné údaje fyzickej osoby (živnostníka) a zodpovedného zástupcu.
Každý má právo nahliadnuť do verejnej časti registra, prípadne z neho požadovať výpis. Ak v živnostenskom registri určitý zápis nie je, živnostenský úrad vydá o tom na požiadanie potvrdenie.
Na poskytovanie údajov zo živnostenského registra sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií.
Za neúplný sa považuje návrh na zápis,
a) ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom,
b) v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom,
c) v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon3) neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra,
d) ktorý je nezrozumiteľný.
Ak návrh na zápis okrem údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, obsahuje aj údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon3) neustanovujú, že sa zapisujú do obchodného registra, na tieto údaje sa neprihliada.
Pred zápisom verejnej obchodnej spoločnosti registrový súd okrem skutočností z predložených listín preverí aj to, či
a) spoločenská zmluva obsahuje náležitosti podľa osobitného zákona,
b) sú v spoločenskej zmluve uvedení aspoň dvaja spoločníci,
c) spoločenskú zmluvu podpísali všetci spoločníci a či je pravosť podpisov všetkých spoločníkov na spoločenskej zmluve osvedčená.
b) v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom alebo osobitným zákonom,
c) v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon3) neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra,
d) ktorý je nezrozumiteľný.
Ak návrh na zápis okrem údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, obsahuje aj údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon3) neustanovujú, že sa zapisujú do obchodného registra, na tieto údaje sa neprihliada.
Pred zápisom verejnej obchodnej spoločnosti registrový súd okrem skutočností z predložených listín preverí aj to, či
a) spoločenská zmluva obsahuje náležitosti podľa osobitného zákona,
b) sú v spoločenskej zmluve uvedení aspoň dvaja spoločníci,
c) spoločenskú zmluvu podpísali všetci spoločníci a či je pravosť podpisov všetkých spoločníkov na spoločenskej zmluve osvedčená.
Návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov podáva navrhovateľ, ktorým je
a) zapísaná osoba,
b) osoba oprávnená podľa osobitného zákona.
Návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a musí byť doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť.
Registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov z predložených listín preverí, či
a) návrh na zápis podala oprávnená osoba,
b) je návrh na zápis úplný,
c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom,
d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom,
e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh,
f) bol zaplatený súdny poplatok.
b) osoba oprávnená podľa osobitného zákona.
Návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a musí byť doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť.
Registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov z predložených listín preverí, či
a) návrh na zápis podala oprávnená osoba,
b) je návrh na zápis úplný,
c) sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom,
d) sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom,
e) údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh,
f) bol zaplatený súdny poplatok.
e) listina obsahujúca meno,....
e) listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členom, prokuristom, vedúcim podniku alebo organizačnej zložky podniku zapísanej do obchodného registra, likvidátorom, správcom konkurznej podstaty, vyrovnacím správcom, správcom na výkon nútenej správy, zástupcom správcu na výkon nútenej správy, spolu s ich podpisovými vzormi; rodné číslo zahraničnej fyzickej osoby sa vyžaduje, ak jej bolo pridelené,
f) listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú členmi dozorného orgánu; rodné číslo zahraničnej fyzickej osoby sa vyžaduje, ak jej bolo pridelené,
g) riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka, konsolidovaná účtovná závierka a priebežná účtovná závierka zapísanej osoby, a ak to ukladá osobitný zákon, aj výročná a audítorská správa zapísanej osoby, ktorá obsahuje meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby audítora, ako aj evidenčné číslo zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov; účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej správy,
f) listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie osôb, ktoré sú členmi dozorného orgánu; rodné číslo zahraničnej fyzickej osoby sa vyžaduje, ak jej bolo pridelené,
g) riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka, konsolidovaná účtovná závierka a priebežná účtovná závierka zapísanej osoby, a ak to ukladá osobitný zákon, aj výročná a audítorská správa zapísanej osoby, ktorá obsahuje meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby audítora, ako aj evidenčné číslo zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov; účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej správy,
h) rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti ...
h) rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti s likvidáciou a konečná správa likvidátora o priebehu likvidácie, v ktorej je uvedený dátum skončenia likvidácie,
i) rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie,
j) rozhodnutie súdu o neplatnosti obchodnej spoločnosti,
k) rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o povolení vyrovnania, rozhodnutie súdu o ukončení konkurzného konania alebo o skončení vyrovnacieho konania, rozhodnutie súdu o zmene alebo zrušení týchto rozhodnutí a rozhodnutie súdu o zmene správcu konkurznej podstaty, vyrovnacieho správcu alebo osobitného správcu,
l) znalecký posudok podľa osobitného zákona,
m) vyhlásenie správcu vkladu podľa osobitného zákona,
n) zmluva o splynutí alebo zmluva o zlúčení obchodnej spoločnosti, projekt rozdelenia obchodnej spoločnosti,
o) zmluva o predaji podniku alebo zmluva o predaji časti podniku,
p) iná listina, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
i) rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie,
j) rozhodnutie súdu o neplatnosti obchodnej spoločnosti,
k) rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o povolení vyrovnania, rozhodnutie súdu o ukončení konkurzného konania alebo o skončení vyrovnacieho konania, rozhodnutie súdu o zmene alebo zrušení týchto rozhodnutí a rozhodnutie súdu o zmene správcu konkurznej podstaty, vyrovnacieho správcu alebo osobitného správcu,
l) znalecký posudok podľa osobitného zákona,
m) vyhlásenie správcu vkladu podľa osobitného zákona,
n) zmluva o splynutí alebo zmluva o zlúčení obchodnej spoločnosti, projekt rozdelenia obchodnej spoločnosti,
o) zmluva o predaji podniku alebo zmluva o predaji časti podniku,
p) iná listina, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Zbierka listín
Zbierka listín obsahuje dokumenty vyhotovené v štátnom jazyku alebo v cudzom jazyku s overeným prekladom do štátneho jazyka, ktorými sú:
a) spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva obchodnej spoločnosti, splnomocnenia na jej uzavretie, notárska zápisnica o konaní ustanovujúceho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti alebo rozhodnutie zakladateľov akciovej spoločnosti o jej založení, notárska zápisnica o založení družstva s príslušnými prílohami a stanovy, ak boli vyhotovené; pri ostatných právnických osobách listiny, ktoré upravujú ich založenie, v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,
b) každá zmena spoločenskej zmluvy, zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy obchodnej spoločnosti, stanov akciovej spoločnosti alebo družstva, pri ostatných právnických osobách každá zmena listín upravujúcich ich založenie,
c) úplné znenie dokumentov po každej vykonanej zmene,
d) listina, ktorou sa preukazuje živnostenské oprávnenie alebo iné oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti; to neplatí, ak sa na vykonávanie tejto činnosti oprávnenie nevyžaduje alebo ak predmet podnikania alebo činnosti ustanovuje osobitný zákon,
a) spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva obchodnej spoločnosti, splnomocnenia na jej uzavretie, notárska zápisnica o konaní ustanovujúceho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti alebo rozhodnutie zakladateľov akciovej spoločnosti o jej založení, notárska zápisnica o založení družstva s príslušnými prílohami a stanovy, ak boli vyhotovené; pri ostatných právnických osobách listiny, ktoré upravujú ich založenie, v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,
b) každá zmena spoločenskej zmluvy, zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy obchodnej spoločnosti, stanov akciovej spoločnosti alebo družstva, pri ostatných právnických osobách každá zmena listín upravujúcich ich založenie,
c) úplné znenie dokumentov po každej vykonanej zmene,
d) listina, ktorou sa preukazuje živnostenské oprávnenie alebo iné oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti; to neplatí, ak sa na vykonávanie tejto činnosti oprávnenie nevyžaduje alebo ak predmet podnikania alebo činnosti ustanovuje osobitný zákon,
n) meno, priezvisko, bydlisko, ....
n) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do obchodného registra ako ustanovený správca konkurznej podstaty; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
o) povolenie vyrovnania a skončenie vyrovnacieho konania,
p) zavedenie nútenej správy podľa osobitných predpisov a jej skončenie,
q) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako správca na výkon nútenej správy a jeho zástupca; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
r) právny dôvod výmazu zapísanej osoby,
s) ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.
o) povolenie vyrovnania a skončenie vyrovnacieho konania,
p) zavedenie nútenej správy podľa osobitných predpisov a jej skončenie,
q) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako správca na výkon nútenej správy a jeho zástupca; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
r) právny dôvod výmazu zapísanej osoby,
s) ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.
h) meno, priezvisko,
h) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je členom dozorného orgánu zapísanej osoby, s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, ak má zapísaná osoba dozorný orgán zriadený; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
i) zrušenie právnickej osoby a právny dôvod jej zrušenia,
j) vstup do likvidácie a skončenie likvidácie,
k) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako likvidátor, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
l) rozhodnutie súdu o neplatnosti právnickej osoby,
m) vyhlásenie konkurzu a ukončenie konkurzného konania,
i) zrušenie právnickej osoby a právny dôvod jej zrušenia,
j) vstup do likvidácie a skončenie likvidácie,
k) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako likvidátor, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
l) rozhodnutie súdu o neplatnosti právnickej osoby,
m) vyhlásenie konkurzu a ukončenie konkurzného konania,
e) meno, priezvisko,...
e) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby, a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je štatutárnym orgánom právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
f) označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra, spolu s menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom vedúceho odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
g) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do obchodného registra ako prokurista, s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
f) označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra, spolu s menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom vedúceho odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
g) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do obchodného registra ako prokurista, s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
zn) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby ....
zn) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby emisnej kontroly motorových vozidiel, 23pd)
zo) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby kontroly originality vozidiel, 23pe)
zp) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby montáže plynových zariadení, 23pf)
zq) vykonávanie kontrol originality vozidiel, 23pg)
zr) vykonávanie montáže plynových zariadení, 23ph)
zs) výkon správcovskej činnosti správcom podľa osobitného predpisu, 23q)
zt) overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. 2b)
(3) Živnosťou nie je ani činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živnosti podľa § 2, ale je v rozpore s dobrými mravmi.
(4) Živnosťou takisto nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín; na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, 23p) ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, vzťahuje sa osobitný zákon. 23r)
zo) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby kontroly originality vozidiel, 23pe)
zp) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby montáže plynových zariadení, 23pf)
zq) vykonávanie kontrol originality vozidiel, 23pg)
zr) vykonávanie montáže plynových zariadení, 23ph)
zs) výkon správcovskej činnosti správcom podľa osobitného predpisu, 23q)
zt) overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. 2b)
(3) Živnosťou nie je ani činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živnosti podľa § 2, ale je v rozpore s dobrými mravmi.
(4) Živnosťou takisto nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín; na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, 23p) ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, vzťahuje sa osobitný zákon. 23r)
4. Verejnoprávne registratúry podnikateľov; obsah obchodného registra a živnostenského registra.
Zákon č. 530/2003 o obchodnom registri upravuje
a. zoznam údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra
b. obsah zbierky listín,
c. postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov
d. podmienky zápisu údajov do obchodného registra, zápisu zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov,
e. ukladanie listín do zbierky listín,
f. nahliadanie do obchodného registra, vyhotovovanie výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj vyhotovovanie kópií listín a potvrdení zo zbierky listín.
Do obchodného registra sa zapisujú tieto údaje:
a) obchodné meno, pri právnickej osobe sídlo, pri fyzickej osobe podnikateľovi meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od bydliska,
b) identifikačné číslo,
c) predmet podnikania alebo činnosti,
d) právna forma právnickej osoby,
a. zoznam údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra
b. obsah zbierky listín,
c. postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov
d. podmienky zápisu údajov do obchodného registra, zápisu zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov,
e. ukladanie listín do zbierky listín,
f. nahliadanie do obchodného registra, vyhotovovanie výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj vyhotovovanie kópií listín a potvrdení zo zbierky listín.
Do obchodného registra sa zapisujú tieto údaje:
a) obchodné meno, pri právnickej osobe sídlo, pri fyzickej osobe podnikateľovi meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od bydliska,
b) identifikačné číslo,
c) predmet podnikania alebo činnosti,
d) právna forma právnickej osoby,
v) prevádzkovanie verejného skladu,
v) prevádzkovanie verejného skladu,
w) obchod s vojenským materiálom,
x) projektovanie, konštrukcia, výroba, montáž, prehliadky, údržba, opravy, rekonštrukcie, revízie a skúšky určených technických zariadení, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových oceľových mostných konštrukcií, konštrukcií podobných mostom, koľajníc, dráhových vozidiel, plnenie kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi, plnenie nádržkových vozňov, nádržkových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb plynmi a ostatnými nebezpečnými látkami, 23g)
y) poskytovanie sociálnej služby, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva, 23h) poskytovanie služieb zamestnanosti, 23ha)
z) kolektívna správa autorských práv, 23i)
za) výchova a vzdelávanie v školách, predškolských a školských zariadeniach zaradených do siete škôl, vzdelávanie na vysokých školách,
zb) prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako samostatnej zdravotníckej praxe alebo výkon odborného zástupcu právnickej osoby prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie, 2a)
zc) vykonávanie technických kontrol vozidiel, 23k)
w) obchod s vojenským materiálom,
x) projektovanie, konštrukcia, výroba, montáž, prehliadky, údržba, opravy, rekonštrukcie, revízie a skúšky určených technických zariadení, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových oceľových mostných konštrukcií, konštrukcií podobných mostom, koľajníc, dráhových vozidiel, plnenie kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi, plnenie nádržkových vozňov, nádržkových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb plynmi a ostatnými nebezpečnými látkami, 23g)
y) poskytovanie sociálnej služby, sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva, 23h) poskytovanie služieb zamestnanosti, 23ha)
z) kolektívna správa autorských práv, 23i)
za) výchova a vzdelávanie v školách, predškolských a školských zariadeniach zaradených do siete škôl, vzdelávanie na vysokých školách,
zb) prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako samostatnej zdravotníckej praxe alebo výkon odborného zástupcu právnickej osoby prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie, 2a)
zc) vykonávanie technických kontrol vozidiel, 23k)
zd) vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel, 23l)
zd) vykonávanie emisných kontrol motorových vozidiel, 23l)
ze) posudzovanie vplyvu zdrojov znečisťovania ovzdušia, 23m)
zf) vydávanie odborných posudkov z hľadiska ochrany životného prostredia, 23n)
zg) projektové práce v oblasti pozemkových úprav, 23o)
zh) vykonávanie hodnotenia rizik, vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej správy a havarijného plánu a konzultačná a poradenská činnosť v určených oblastiach na úseku prevencie závažných priemyselných havárií, 23p)
zi) akreditácia environmentálnych overovateľov,
zj) poskytovanie právnych služieb za odmenu,
zk) vykonávanie činnosti výrobcu a zástupcu výrobcu vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, 23pa)
zl) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby overovania vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek a overovania ich zhodnosti, overovania typu spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch a overovania ich zhodnosti, 23pb)
zm) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby kontroly technického stavu vozidiel, 23pc)
ze) posudzovanie vplyvu zdrojov znečisťovania ovzdušia, 23m)
zf) vydávanie odborných posudkov z hľadiska ochrany životného prostredia, 23n)
zg) projektové práce v oblasti pozemkových úprav, 23o)
zh) vykonávanie hodnotenia rizik, vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej správy a havarijného plánu a konzultačná a poradenská činnosť v určených oblastiach na úseku prevencie závažných priemyselných havárií, 23p)
zi) akreditácia environmentálnych overovateľov,
zj) poskytovanie právnych služieb za odmenu,
zk) vykonávanie činnosti výrobcu a zástupcu výrobcu vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky, 23pa)
zl) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby overovania vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek a overovania ich zhodnosti, overovania typu spaľovacích motorov inštalovaných v necestných strojoch a overovania ich zhodnosti, 23pb)
zm) vykonávanie činnosti poverenej technickej služby kontroly technického stavu vozidiel, 23pc)
k) rozhlasové a televízne vysielanie,
k) rozhlasové a televízne vysielanie,
l) poskytovanie univerzálnej poštovej služby,
m) pravidelná autobusová doprava, medzinárodná nepravidelná autobusová doprava, medzinárodná nákladná cestná doprava a medzinárodná taxislužba, 23a)
n) projektovanie, vykonávanie a vyhodnocovanie geologických prác, 23c)
o) podnikanie v oblasti využívania jadrovej energie, 23d)
p) výroba liehu a jeho uvádzanie do obehu okrem uvádzania liehu do obehu v spotrebiteľskom balení,
r) nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
s) prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby a prevádzkovanie technickej služby na ochranu majetku a osôb, 23e)
t) používanie vysoko rizikových chemických látok,
u) letecká doprava, prevádzkovanie civilných letísk alebo leteckých pozemných zariadení, poskytovanie letových prevádzkových služieb, vykonávanie leteckej informačnej služby, vykonávanie leteckej meteorologickej služby, vykonávanie leteckej telekomunikačnej služby a spojovej služby pre leteckú meteorologickú službu, činnosť leteckej školy, letecké práce, vývoj, výroba, vykonávanie modifikácií a skúšanie výrobkov leteckej techniky, opravy a údržba výrobkov leteckej techniky, poskytovanie služieb na vybavenie cestujúcich a nákladu, pozemná obsluha lietadiel a údržba pohybových plôch letísk, 23f)
l) poskytovanie univerzálnej poštovej služby,
m) pravidelná autobusová doprava, medzinárodná nepravidelná autobusová doprava, medzinárodná nákladná cestná doprava a medzinárodná taxislužba, 23a)
n) projektovanie, vykonávanie a vyhodnocovanie geologických prác, 23c)
o) podnikanie v oblasti využívania jadrovej energie, 23d)
p) výroba liehu a jeho uvádzanie do obehu okrem uvádzania liehu do obehu v spotrebiteľskom balení,
r) nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
s) prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby a prevádzkovanie technickej služby na ochranu majetku a osôb, 23e)
t) používanie vysoko rizikových chemických látok,
u) letecká doprava, prevádzkovanie civilných letísk alebo leteckých pozemných zariadení, poskytovanie letových prevádzkových služieb, vykonávanie leteckej informačnej služby, vykonávanie leteckej meteorologickej služby, vykonávanie leteckej telekomunikačnej služby a spojovej služby pre leteckú meteorologickú službu, činnosť leteckej školy, letecké práce, vývoj, výroba, vykonávanie modifikácií a skúšanie výrobkov leteckej techniky, opravy a údržba výrobkov leteckej techniky, poskytovanie služieb na vybavenie cestujúcich a nákladu, pozemná obsluha lietadiel a údržba pohybových plôch letísk, 23f)
d) výroba, prenos, distribúcia,
d) výroba, prenos, distribúcia, dodávka elektriny, výroba, preprava, distribúcia, dodávka a uskladňovanie plynu, prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, prevádzkovanie zariadení na plnenie tlakových nádob a rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, 17)
e) poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja a činnosti odborného lesného hospodára, 17a)
f) vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov, 18)
g) prevádzkovanie dráhy, prevádzkovanie dopravy na dráhe a súvisiace činnosti vykonávané prevádzkovateľom dráhy alebo prevádzkovateľom dopravy na dráhe, 19)
h) prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a verejného telekomunikačného zariadenia a poskytovanie verejných telekomunikačných služieb podľa osobitných predpisov, 20)
i) výroba humánnych liekov a veterinárnych liekov, veľkodistribúcia humánnych liekov a veterinárnych liekov, veľkodistribúcia zdravotníckych pomôcok,
j) zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami 22) a určenými látkami kategórie 1, určenými látkami kategórie 2 a vývoz určených látok kategórie 3, 22a)
e) poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja a činnosti odborného lesného hospodára, 17a)
f) vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov, 18)
g) prevádzkovanie dráhy, prevádzkovanie dopravy na dráhe a súvisiace činnosti vykonávané prevádzkovateľom dráhy alebo prevádzkovateľom dopravy na dráhe, 19)
h) prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete a verejného telekomunikačného zariadenia a poskytovanie verejných telekomunikačných služieb podľa osobitných predpisov, 20)
i) výroba humánnych liekov a veterinárnych liekov, veľkodistribúcia humánnych liekov a veterinárnych liekov, veľkodistribúcia zdravotníckych pomôcok,
j) zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami 22) a určenými látkami kategórie 1, určenými látkami kategórie 2 a vývoz určených látok kategórie 3, 22a)
(2) Živnosťou ďalej nie je:
a) činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk, 12) vykonávacích inštitúcií, 12a) sprostredkujúcich inštitúcií, 12b) vydavateľov elektronických platobných prostriedkov, 12c) prevádzkovateľov platobných systémov, 12d) poisťovní, 13) doplnkových dôchodkových poisťovní, 13a) dôchodkových správcovských spoločností, 9c) doplnkových dôchodkových spoločností, 9d) búrz, organizátorov verejných trhov, obchodníkov s cennými papiermi a zriaďovanie a správa kolektívnych majetkových účastí 14) a iných právnických osôb oprávnených poskytovať poradenstvo, sprostredkovanie alebo finančné služby na kapitálovom trhu, 8a) ani poskytovanie devízových peňažných služieb 12e) a vykonávanie bezhotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene, 12f)
b) usporadúvanie lotérií a iných podobných hier, 15)
c) banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov včítane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a prieskum ložísk nevyhradených nerastov, 16)
b) usporadúvanie lotérií a iných podobných hier, 15)
c) banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov včítane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a prieskum ložísk nevyhradených nerastov, 16)
1. zdravotníckych pracovníkov podľa osobitného predpisu
1. zdravotníckych pracovníkov podľa osobitného predpisu 2a) okrem optometristov, očných optikov a zubných technikov podľa tohto zákona a zdravotníckych pracovníkov v pracovnej zdravotnej službe, 2b)
2. veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov a osôb vykonávajúcich odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat, 3)
3. advokátov, 4) notárov, 5a) patentových zástupcov 6) a súdnych exekútorov,
4. znalcov a tlmočníkov, 7)
5. overovateľov (audítorov) 8) a daňových poradcov,
6. burzových dohodcov, sprostredkovateľov poistenia, sprostredkovateľov zaistenia a iných fyzických osôb oprávnených poskytovať poradenstvo, sprostredkovanie alebo finančné služby na kapitálovom trhu, 8a)
7. sprostredkovateľov a rozhodcov kolektívnych sporov, 9) mediátorov, 9a) sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu 9c) a sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, 9d)
8. autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov, 9b)
9. autorizovaných geodetov a kartografov, 10)
10. reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.
2. veterinárnych lekárov, veterinárnych pracovníkov a osôb vykonávajúcich odborné práce pri šľachtiteľskej a plemenárskej činnosti v chove hospodárskych zvierat, 3)
3. advokátov, 4) notárov, 5a) patentových zástupcov 6) a súdnych exekútorov,
4. znalcov a tlmočníkov, 7)
5. overovateľov (audítorov) 8) a daňových poradcov,
6. burzových dohodcov, sprostredkovateľov poistenia, sprostredkovateľov zaistenia a iných fyzických osôb oprávnených poskytovať poradenstvo, sprostredkovanie alebo finančné služby na kapitálovom trhu, 8a)
7. sprostredkovateľov a rozhodcov kolektívnych sporov, 9) mediátorov, 9a) sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu 9c) a sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, 9d)
8. autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov, 9b)
9. autorizovaných geodetov a kartografov, 10)
10. reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov, ktoré sú dielami výtvarného umenia.
Tieto údaje je podnikateľ povinný uvádzať ...
Tieto údaje je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku.
Ustanoveniami Obchodného zákonníka sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
Pojem živnosť je definovaná v § 2 a 3 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon).
Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
V § 3 je definované čo živnosťou nie je.
(1) Živnosťou nie je:
a) prevádzkovanie činností vyhradených zákonom štátu alebo právnickej osobe určenej osobitným právnym predpisom, 1)
b) využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi 2) ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
c) vykonávanie liečiteľskej činnosti,
d) činnosť pri výkone povolaní
Ustanoveniami Obchodného zákonníka sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
Pojem živnosť je definovaná v § 2 a 3 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon).
Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
V § 3 je definované čo živnosťou nie je.
(1) Živnosťou nie je:
a) prevádzkovanie činností vyhradených zákonom štátu alebo právnickej osobe určenej osobitným právnym predpisom, 1)
b) využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi 2) ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
c) vykonávanie liečiteľskej činnosti,
d) činnosť pri výkone povolaní
Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla,
Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.
Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu.
Platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.
Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len "obchodné dokumenty") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.
Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu.
Platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.
Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len "obchodné dokumenty") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.
3. Obsah pojmov podnikateľ a podnikanie podľa Obchodného zákonníka a pojmu živnosť podľa Živnostenského zákona.
Podnikateľ a podnikanie je upravené § 2 a nasled. Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.)
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Sídlom právnickej osoby je adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby. Miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, z ktorej sa riadi podnik fyzickej osoby. Sídlo právnickej osoby a miesto podnikania fyzickej osoby sa zapisujú do obchodného registra alebo do inej evidencie ustanovenej zákonom.
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Sídlom právnickej osoby je adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby. Miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, z ktorej sa riadi podnik fyzickej osoby. Sídlo právnickej osoby a miesto podnikania fyzickej osoby sa zapisujú do obchodného registra alebo do inej evidencie ustanovenej zákonom.
4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je ...
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.
(5) Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.
Sloboda podnikania je upravená v Štvrtej hlave zák. č. 23/1991 Zb. Ústavný zákon, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd v znení zmien a doplnkov ako HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA a to v Čl. 26
(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť.
(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia na výkon určitých povolaní alebo činností.
(3) Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto právo nemôžu bez vlastnej viny vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon.
(5) Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.
Sloboda podnikania je upravená v Štvrtej hlave zák. č. 23/1991 Zb. Ústavný zákon, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd v znení zmien a doplnkov ako HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA a to v Čl. 26
(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť.
(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia na výkon určitých povolaní alebo činností.
(3) Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto právo nemôžu bez vlastnej viny vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon.
Zákon môže ustanoviť podmienky a ....
Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.
Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.
Sloboda vlastníctva je upravená v Druhej hlave 1. oddieli zák. č. 23/1991 Zb. Ústavný zákon, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd v znení zmien a doplnkov ako ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY a to konkrétne v Čl.11
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
(2) Zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu smie byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb; zákon môže ďalej ustanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.
Sloboda vlastníctva je upravená v Druhej hlave 1. oddieli zák. č. 23/1991 Zb. Ústavný zákon, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd v znení zmien a doplnkov ako ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY a to konkrétne v Čl.11
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
(2) Zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu smie byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb; zákon môže ďalej ustanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.
3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Zákon ustanoví,...
Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku - nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky, je nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Sloboda podnikania je upravená v 5. oddieli zák. č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov ako HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA a to v Čl.35
Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Sloboda podnikania je upravená v 5. oddieli zák. č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov ako HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA a to v Čl.35
Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
H O S P O D Á R S K E P R Á V O
1. Pojem a predmet hospodárskeho práva; vzťah hospodárskeho práva obchodného práva; charakter právnych noriem hospodárskeho práva.
Ťažisko dovtedajšej úpravy hospodárskych vzťahov podnikov spočívalo v 2 kodexoch. Hospodársky zákonník, ktorý upravoval najmä vzťahy vznikajúce pri podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôba pri hospodárskoms tyku právnických osôb, ako aj majetkovú zodpovednosť v týchto vzťahoch. Druhým bol Zákonník medzinárodného obchodu.
Obchodné právo je odvetním práva, ktoré sa vyznačuje tak súkromnoprávnymi ako aj verejnoprávnymi prvkami a znakmi.
2. Obsah ústavného práva vlastniť majetok a ústavného práva podnikať podľa Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd.
Sloboda vlastníctva je upravená v 2. oddieli zák. č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov ako
ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY a to konkrétne v Čl.20
Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Ťažisko dovtedajšej úpravy hospodárskych vzťahov podnikov spočívalo v 2 kodexoch. Hospodársky zákonník, ktorý upravoval najmä vzťahy vznikajúce pri podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôba pri hospodárskoms tyku právnických osôb, ako aj majetkovú zodpovednosť v týchto vzťahoch. Druhým bol Zákonník medzinárodného obchodu.
Obchodné právo je odvetním práva, ktoré sa vyznačuje tak súkromnoprávnymi ako aj verejnoprávnymi prvkami a znakmi.
2. Obsah ústavného práva vlastniť majetok a ústavného práva podnikať podľa Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd.
Sloboda vlastníctva je upravená v 2. oddieli zák. č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov ako
ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY a to konkrétne v Čl.20
Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Dnes je to 4 980 Sk pre jednu dospelú FO
Dnes je to 4 980 Sk pre jednu dospelú FO – ten násobok je 5 977 Sk. Ako náhle mi výška vyjde 5 976 alebo menej korún, nemám nárok na PSD.
Napr. Muž má 61 rokov, vypočíta sa mu starobný dôchodok a za každých 30 dní – pol percenta – o 6 % bude mať nižší dôchodok.
Muž mal napr. 61 rokov, išiel rok do PSD – v tom prípade splnil podmienku, že mal nárok na dávku v nezamestnanosti – vôbec sa mu starobný dôchodok nekrátil – 12 mesiacov. Toto bolo zrušené od 1. 7. 2006.
Invalidný dôchodok
- invalidnou je tá osoba, ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o viac ako 40%.
- tu pôjde o taký násobok, ktorý mu chýba do dovŕšenia dôchodkového veku,
- sú vylúčený z povinnej účasti na dôchodkovom poistení.
Napr. Muž má 61 rokov, vypočíta sa mu starobný dôchodok a za každých 30 dní – pol percenta – o 6 % bude mať nižší dôchodok.
Muž mal napr. 61 rokov, išiel rok do PSD – v tom prípade splnil podmienku, že mal nárok na dávku v nezamestnanosti – vôbec sa mu starobný dôchodok nekrátil – 12 mesiacov. Toto bolo zrušené od 1. 7. 2006.
Invalidný dôchodok
- invalidnou je tá osoba, ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť o viac ako 40%.
- tu pôjde o taký násobok, ktorý mu chýba do dovŕšenia dôchodkového veku,
- sú vylúčený z povinnej účasti na dôchodkovom poistení.
Určenie výšky starobného dôchodku
- súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
- do 1. 7. 2005 sa bralo 10 rokov a po tomto období sa berie už 20 rokov.
- ekonomická zárobková činnosť – pred tým osoba, ktorá chcela poberať dôchodok mohla pracovať a poberať dôchodok len na dobu určitú max. na dobu jedného roka. Týmto zákonom sa to zmenilo. Dnes poberať starobného dôchodku môže pracovať aj na neurčitý čas. Dnes dovŕši vek 62 rokov – uplatní si nárok na dôchodok a môže ďalej pracovať vo svojom doterajšom pracovnom pomere.
Predčasný starobný dôchodok
- je to nový typ dôchodku,
- musia byť tiež splnené zákonom ustanovené podmienky:
a) najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia,
b) výška predčasného starobného dôchodku ku dňu výpočtu musí byť vyššia ako 1, 2 násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú FO, podľa zákona 601/ 2003 Zb. z. o životnom minime.
- do 1. 7. 2005 sa bralo 10 rokov a po tomto období sa berie už 20 rokov.
- ekonomická zárobková činnosť – pred tým osoba, ktorá chcela poberať dôchodok mohla pracovať a poberať dôchodok len na dobu určitú max. na dobu jedného roka. Týmto zákonom sa to zmenilo. Dnes poberať starobného dôchodku môže pracovať aj na neurčitý čas. Dnes dovŕši vek 62 rokov – uplatní si nárok na dôchodok a môže ďalej pracovať vo svojom doterajšom pracovnom pomere.
Predčasný starobný dôchodok
- je to nový typ dôchodku,
- musia byť tiež splnené zákonom ustanovené podmienky:
a) najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia,
b) výška predčasného starobného dôchodku ku dňu výpočtu musí byť vyššia ako 1, 2 násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú FO, podľa zákona 601/ 2003 Zb. z. o životnom minime.
- vypočítava sa presne tak ako ...
- vypočítava sa presne tak ako starobný dôchodok, ale takto vypočítaná suma sa zníži za každých 30 dní, ktoré chýbajú do dovŕšenia dôchodkového veku o pol percenta.
- osoba, ktorá má vyššie vymeriavacie základy má väčšiu možnosť ísť do predčasného starobného dôchodku ako napr. tí, čo zarábajú menej.
- zákon ustanovuje, že ak nárok na predčasný starobný dôchodok si uplatní osoba,...
- 1. 7. 2006 – „rady v Sociálnej poisťovni“. Až do 30. 5. 2006 platilo ešte toto (?),
Žena vychovala 5 detí, mala 53 rokov v roku 2003. Druhá pani vychovala 5 detí, ale narodila sa o jeden deň neskôr až v januári a tá už by mala dôchodkový vek až 62 rokov.
Tu to musí byť od jeho narodenia.
Tí, ktorí mali slušnejšie príjmy – stáli vo frontách, aby mali dôchodky vyššie.
- osoba, ktorá má vyššie vymeriavacie základy má väčšiu možnosť ísť do predčasného starobného dôchodku ako napr. tí, čo zarábajú menej.
- zákon ustanovuje, že ak nárok na predčasný starobný dôchodok si uplatní osoba,...
- 1. 7. 2006 – „rady v Sociálnej poisťovni“. Až do 30. 5. 2006 platilo ešte toto (?),
Žena vychovala 5 detí, mala 53 rokov v roku 2003. Druhá pani vychovala 5 detí, ale narodila sa o jeden deň neskôr až v januári a tá už by mala dôchodkový vek až 62 rokov.
Tu to musí byť od jeho narodenia.
Tí, ktorí mali slušnejšie príjmy – stáli vo frontách, aby mali dôchodky vyššie.
u ženy je to niečo podobné -
- u ženy je to niečo podobné - žena, ktorá nevychovala dieťa,... je to uvedené presne v zákone. Od roku 2004 za každý rok sa pripočíta 9 mesiacov.
- v roku 2015 dovŕši každá žena dôchodkový vek 62 rokov,
Čo znamená vychovávať dieťa? Zákon je zvláštny tým, že sa odvoláva na zrušený zákon číslo 100/ 1988 Zbierky, ktorý upravoval to, čo znamená vychovávať dieťa. Na účely dôchodkového veku ženy znamená vychovávať dieťa:
1. starala sa o dieťa v období do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov,
2. staralo sa dieťa v období do dosiahnutie jeho plnoletosti aspoň 5 rokov, ak sa začala starať o dieťa od jeho 8 rokov,
3. stačí 3 roky starania sa o dieťa do jeho plnoletosti tesne pred dôchodkovým vekom,
4. ak sa starala o dieťa od jeho narodenia až do jeho smrti aspoň po dobu 6 mesiacov.
- v roku 2015 dovŕši každá žena dôchodkový vek 62 rokov,
Čo znamená vychovávať dieťa? Zákon je zvláštny tým, že sa odvoláva na zrušený zákon číslo 100/ 1988 Zbierky, ktorý upravoval to, čo znamená vychovávať dieťa. Na účely dôchodkového veku ženy znamená vychovávať dieťa:
1. starala sa o dieťa v období do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov,
2. staralo sa dieťa v období do dosiahnutie jeho plnoletosti aspoň 5 rokov, ak sa začala starať o dieťa od jeho 8 rokov,
3. stačí 3 roky starania sa o dieťa do jeho plnoletosti tesne pred dôchodkovým vekom,
4. ak sa starala o dieťa od jeho narodenia až do jeho smrti aspoň po dobu 6 mesiacov.
Starobný dôchodok
- od 1. 1. 2004 sa systém dôchodkov zmenil a pre vznik nároku na starobný dôchodok sa vyžaduje splnenie dvoch základných podmienok:
a) najmenej 10 rokov účasť na dôchodkom poistení,
b) dovŕšenie dôchodkového veku.
Všeobecný vymeriavací základ je 12- násobok priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom v príslušnom období.
V priebehu rozhodujúceho obdobie si porovnám môj príjem, čiže úhrn mojich vymeriavacích základov s úhrnom miezd. Napr. 20 rokov som poistený – každý rok moja mzda a teda môj VZ bol presne taký aká bola priemerná mzda zistená ŠÚ v rozhodujúcom období. Každý mesiac to bolo 1, 1, 1,... a priemer z 20 jednotiek je jedn. Napr. Moja mzda bola 2-krát taká vysoká aká bola priemerná mzda. 20 dvojok – priemer je 2. Ale nie je to také jednoduché. Pokiaľ ide o priemerný OMB. Ak toto číslo napr. 2, ak je od 1, 25 do 3, tak ten rozdiel, ktorý je (nám je od 1, 25 do 2 je 0, 75), z tohto rozdielu sa berie podľa ustanovení zákona 68% v roku 2007. V roku 2015 by to vyšlo 2, tak zoberiem 2. Ale dnes nie. Z rozdielu – 0, 75 – 68% je približne 0, 50 – 1, 25 plus 0, 5 je 1, 75. V roku 2015 to bude dvojka. Ak vyšla nižšia hodnota ako jeden. Tak od jeden sa pripočíta určité percentu. Toto je ten POMB.
a) najmenej 10 rokov účasť na dôchodkom poistení,
b) dovŕšenie dôchodkového veku.
Všeobecný vymeriavací základ je 12- násobok priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom v príslušnom období.
V priebehu rozhodujúceho obdobie si porovnám môj príjem, čiže úhrn mojich vymeriavacích základov s úhrnom miezd. Napr. 20 rokov som poistený – každý rok moja mzda a teda môj VZ bol presne taký aká bola priemerná mzda zistená ŠÚ v rozhodujúcom období. Každý mesiac to bolo 1, 1, 1,... a priemer z 20 jednotiek je jedn. Napr. Moja mzda bola 2-krát taká vysoká aká bola priemerná mzda. 20 dvojok – priemer je 2. Ale nie je to také jednoduché. Pokiaľ ide o priemerný OMB. Ak toto číslo napr. 2, ak je od 1, 25 do 3, tak ten rozdiel, ktorý je (nám je od 1, 25 do 2 je 0, 75), z tohto rozdielu sa berie podľa ustanovení zákona 68% v roku 2007. V roku 2015 by to vyšlo 2, tak zoberiem 2. Ale dnes nie. Z rozdielu – 0, 75 – 68% je približne 0, 50 – 1, 25 plus 0, 5 je 1, 75. V roku 2015 to bude dvojka. Ak vyšla nižšia hodnota ako jeden. Tak od jeden sa pripočíta určité percentu. Toto je ten POMB.
Pred 1. 1. 2004 platil zákon ...
Pred 1. 1. 2004 platil zákon 100/ 1998 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý upravoval len sociálne zabezpečenia. Bola vtedy potrebná určitá doba zamestnania. Vyžadovala sa doba najmenej 25 rokov. Boli určitú dobu 3 pracovné kategórie. Napr. v jednej boli tí, ktorý razili podzemné štôlne,... Dôchodkový vek bol vtedy 60 rokov u mužov (diferencované to bolo podľa pracovných kategórií). Pred tým sa dôchodok vypočítaval z priemerného zárobku. Suma do 2500 Sk sa brala celá, od 2 500 do 6 000 sa pripočítala jedna tretina od 6 000 do 10 000 sa brala len jedna desatina. Na sumu nad 10 000 korún sa neprihliadalo. Tí, ktorí išli do dôchodku pred 1. 1. 2004 majú približne podobné výšky dôchodkov práve z tohto dôvodu.
- u ženy bol dôchodkový vek podľa počtu vychovaných detí. Nevychovala žiadne dieťa, dôchodkový vek – 57 rokov; vychovala 1 dieťa – 56 rokov; 2 – 55; 3, 4 – 54; 5 a viac - 53 rokov.
- teraz to už neplatí – u muža aj u ženy 62 rokov,
- síce je dôchodkový vek 62 rokov, ale muž, ktorý v roku 2004 dovŕšil 60 rokov, mal dôchodkový vek 60 rokov a 9 mesiacov, ten, ktorý dovŕšil vek 60 rokov v roku 2005, mal dôchodkový vek 60 rokov a 18 mesiacov. Potom od roku 2006 to už je 62 rokov.
- u ženy bol dôchodkový vek podľa počtu vychovaných detí. Nevychovala žiadne dieťa, dôchodkový vek – 57 rokov; vychovala 1 dieťa – 56 rokov; 2 – 55; 3, 4 – 54; 5 a viac - 53 rokov.
- teraz to už neplatí – u muža aj u ženy 62 rokov,
- síce je dôchodkový vek 62 rokov, ale muž, ktorý v roku 2004 dovŕšil 60 rokov, mal dôchodkový vek 60 rokov a 9 mesiacov, ten, ktorý dovŕšil vek 60 rokov v roku 2005, mal dôchodkový vek 60 rokov a 18 mesiacov. Potom od roku 2006 to už je 62 rokov.
2. Odvodené (nepriame) dávky DP:
a) vdovský,
b) vdovecký,
c) sirotský.
- obdobím dôchodkového poistenia: obdobie PDP, ale aj DDP.
- osoby, ktoré sú dobrovoľne nemocensky poistené majú nárok na nemocenské len vtedy, keď v posledných 2 rokov pred vznikom konkrétnej sociálnej udalosti boli dobrovoľne nemocensky poistené aspoň 270 dní.
- v dôchodkovom sa započítava aj PDP aj DDP,
- ak ide o zamestnanca, započítame aj obdobie, po ktoré zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne alebo neplatil zaňho poistné. V tomto prípade zodpovedá vždy objektívne zamestnávateľa. Aj keď ho zamestnávateľ neprihlásil, aj tak sa mu to započítava.
- do obdobia DP sa započítava aj doba poistenia v službe v ozbrojených zložkách, ale len vtedy, ak z titulu tohto obdobia nebol osobe priznaný výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.
- rok dôchodkového poistenia znamená 365 dní dôchodkového poistenia.
b) vdovecký,
c) sirotský.
- obdobím dôchodkového poistenia: obdobie PDP, ale aj DDP.
- osoby, ktoré sú dobrovoľne nemocensky poistené majú nárok na nemocenské len vtedy, keď v posledných 2 rokov pred vznikom konkrétnej sociálnej udalosti boli dobrovoľne nemocensky poistené aspoň 270 dní.
- v dôchodkovom sa započítava aj PDP aj DDP,
- ak ide o zamestnanca, započítame aj obdobie, po ktoré zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne alebo neplatil zaňho poistné. V tomto prípade zodpovedá vždy objektívne zamestnávateľa. Aj keď ho zamestnávateľ neprihlásil, aj tak sa mu to započítava.
- do obdobia DP sa započítava aj doba poistenia v službe v ozbrojených zložkách, ale len vtedy, ak z titulu tohto obdobia nebol osobe priznaný výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.
- rok dôchodkového poistenia znamená 365 dní dôchodkového poistenia.
Osobný vymeriavací základ (OVZ)
- zákon ustanovuje, že je to úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo ...
Osobný mzdový bod (OMB)
- používa sa na určenie dávky dôchodkového poistenia – podiel OVZ a všeobecného vymeriavacieho základu,
Priemerný osobný mzdový bod (POMB)
- je výsledok, aby sme ho dostali na účely výšky starobného dôchodku – podiel súčtu OMB dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokov a obdobia dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota
- táto ADH je pre celý kalendárny rok jednotná a vlastne ju vyhlasuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na príslušný kalendárny rok. Na rok 2007 je 232, 51. To znamená, že ten, kto si v roku 2007 vypočítava starobný dôchodok, tak ADH bude rovnaké.
- táto sa vždy vypočíta s takým koeficientom, že sa berie pomer priemernej mesačnej mzdy za tretí štvrťrok.
Osobný mzdový bod (OMB)
- používa sa na určenie dávky dôchodkového poistenia – podiel OVZ a všeobecného vymeriavacieho základu,
Priemerný osobný mzdový bod (POMB)
- je výsledok, aby sme ho dostali na účely výšky starobného dôchodku – podiel súčtu OMB dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokov a obdobia dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota
- táto ADH je pre celý kalendárny rok jednotná a vlastne ju vyhlasuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na príslušný kalendárny rok. Na rok 2007 je 232, 51. To znamená, že ten, kto si v roku 2007 vypočítava starobný dôchodok, tak ADH bude rovnaké.
- táto sa vždy vypočíta s takým koeficientom, že sa berie pomer priemernej mesačnej mzdy za tretí štvrťrok.
Právo sociálneho zabezpečenia – 9. prednáška
Dôchodkové poistenie a jeho vecný rozsah
17. 4. 2007
Doc. Matlák
- je to upravené zákon 461/ 2003 Zb. z. o sociálnom poistení v znení nesk. pr. predpisov,
- zákon vymedzujem okruh povinne dôchodkovo poistených subjektov (zamestnanec; SZČO, ak jej hrubý príjem v rozhodujúcom období musí byť vyšší ako 12-násobok min. mzdy u mesačne odmeňovaného zamestnanca; osoba, ktorá sa trvalo stará o dieťa do 6 rokov veku alebo do 18 rokov veku, ak ide o dieťa zdravotne poistihnuté) a dobrovoľne DP subjektov (osoby po dovŕšení 16 rokov veku, ktoré majú trvalý alebo prechodný pobyt na našom území),
- v rámci dôchodkové poistenia vzniká nárok na určité sociálne dávky,
1. Základné (priame) dávky DP:
a) starobný dôchodok,
b) predčasný starobný dôchodok,
c) invalidný dôchodok
17. 4. 2007
Doc. Matlák
- je to upravené zákon 461/ 2003 Zb. z. o sociálnom poistení v znení nesk. pr. predpisov,
- zákon vymedzujem okruh povinne dôchodkovo poistených subjektov (zamestnanec; SZČO, ak jej hrubý príjem v rozhodujúcom období musí byť vyšší ako 12-násobok min. mzdy u mesačne odmeňovaného zamestnanca; osoba, ktorá sa trvalo stará o dieťa do 6 rokov veku alebo do 18 rokov veku, ak ide o dieťa zdravotne poistihnuté) a dobrovoľne DP subjektov (osoby po dovŕšení 16 rokov veku, ktoré majú trvalý alebo prechodný pobyt na našom území),
- v rámci dôchodkové poistenia vzniká nárok na určité sociálne dávky,
1. Základné (priame) dávky DP:
a) starobný dôchodok,
b) predčasný starobný dôchodok,
c) invalidný dôchodok
- rozhodujúci význam tu má vymeriavací základ subjektu,..
- rozhodujúci význam tu má vymeriavací základ subjektu, ktorý platil poistné na dôchodkové poistenie,
- v súvislosti so smrťou takéhoto subjektu, alebo by bol mal nárok na takýto dôchodok zomrelý v čase smrti –
Napr. ak jej manžel je nezvestný, ktorej manžel je „iba“ študent, alebo je jej muž vo výkone trestu odňatia osoby.
„Osamelá nie je, ak jej manžel je na montáži v Anglii. Vtedy dostáva Euro.“
Ak nastúpi neskôr, tak sa jej o tú dobu kráti materské. Môže sa stať, že 28 klesne na 23 týždňov a pod.
Aby to väčšina žien mohla splniť, rovnako aj u mužov.
Každá tehotná žena si musí rozmyslieť, či zmení poistný vzťah. Je nelogické to, čo sa stalo touto novelou.
Podľa doc. Matláka.
Len PN 3 dní 25 % a potom 55 %. U dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, pre vznik nároku na nemocenské poistenie, musí byť 270 dní dobrovoľne nemocensky poistená počas posledných 2 rokov pred vznikom poistnej udalosti. Niektorí radili dôchodcom, aby si dobrovoľne platili, tí dôchodcovia dobrovoľne platili, rýchlo ochoreli, ale túto podmienku ešte nesplnili.
- v súvislosti so smrťou takéhoto subjektu, alebo by bol mal nárok na takýto dôchodok zomrelý v čase smrti –
Napr. ak jej manžel je nezvestný, ktorej manžel je „iba“ študent, alebo je jej muž vo výkone trestu odňatia osoby.
„Osamelá nie je, ak jej manžel je na montáži v Anglii. Vtedy dostáva Euro.“
Ak nastúpi neskôr, tak sa jej o tú dobu kráti materské. Môže sa stať, že 28 klesne na 23 týždňov a pod.
Aby to väčšina žien mohla splniť, rovnako aj u mužov.
Každá tehotná žena si musí rozmyslieť, či zmení poistný vzťah. Je nelogické to, čo sa stalo touto novelou.
Podľa doc. Matláka.
Len PN 3 dní 25 % a potom 55 %. U dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, pre vznik nároku na nemocenské poistenie, musí byť 270 dní dobrovoľne nemocensky poistená počas posledných 2 rokov pred vznikom poistnej udalosti. Niektorí radili dôchodcom, aby si dobrovoľne platili, tí dôchodcovia dobrovoľne platili, rýchlo ochoreli, ale túto podmienku ešte nesplnili.
- od 1. 1. 2004 rodičia sa môžu ...
- od 1. 1. 2004 rodičia sa môžu dohodnúť, kto bude poberať materské, ona vyčerpá 6 týždňov,
- nárok na dávku patrí osobe, ktorá bola aspoň 270 dní nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (a nie pred nástupom) – tzv. čakacia doba – takto to bolo, ale 1. 8. 2006 sa vsunul nový odsek, že do 270 dní nemocenského poistenia u zamestnankyni sa započíta len nemocenské poistenie zamestnankyni, u SZČO len nemocenské poistenie SZČO, u dobrovoľne poistenej osoby len nemocenské poistenie dobrovoľne poistenej osoby, - zákon zaviedol výnimku – na účely 270 dní sa jej to započíta, aj keď nie je poistená, aj keď si neplatila poistné. Problémy horizontálnej spravodlivosti – ide tu o skutočný nezmysel , že žena, ktorá si platila poistné, stane sa SZČO a nemá nárok na materské.
- výška je 55 % denného vymeriavacieho základu.
- nárok na dávku patrí osobe, ktorá bola aspoň 270 dní nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (a nie pred nástupom) – tzv. čakacia doba – takto to bolo, ale 1. 8. 2006 sa vsunul nový odsek, že do 270 dní nemocenského poistenia u zamestnankyni sa započíta len nemocenské poistenie zamestnankyni, u SZČO len nemocenské poistenie SZČO, u dobrovoľne poistenej osoby len nemocenské poistenie dobrovoľne poistenej osoby, - zákon zaviedol výnimku – na účely 270 dní sa jej to započíta, aj keď nie je poistená, aj keď si neplatila poistné. Problémy horizontálnej spravodlivosti – ide tu o skutočný nezmysel , že žena, ktorá si platila poistné, stane sa SZČO a nemá nárok na materské.
- výška je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Počítame to takisto ako aj na nemocenské.
Počítame to takisto ako aj na nemocenské. V pondelok ochorie dieťa, v utorok, stredu bude zabezpečená babička. Potreba ošetrovať dieťa vznikla v deň, kedy lekár posúdil zdravotný stav tohto dieťaťa. Vtedy vznikla potreba ošetrovať a nie vtedy, keď už nemôže babička.
Z tohto dôvodu nepatrí osobám SZČ a pod.
Tá je za predpokladu, že skončil pracovný pomer.
Napr. Pred preradením mala mzdu 20 000 Sk, bola tehotná, preradili ju na inú prácu, zarába teraz 10 000 Sk, rozdiel 10 000 Sk, dostane vyrovnávaciu dávku vo výške 5 500 Sk.
Je to priemerný počet dní v mesiaci.
Z tohto dôvodu nepatrí osobám SZČ a pod.
Tá je za predpokladu, že skončil pracovný pomer.
Napr. Pred preradením mala mzdu 20 000 Sk, bola tehotná, preradili ju na inú prácu, zarába teraz 10 000 Sk, rozdiel 10 000 Sk, dostane vyrovnávaciu dávku vo výške 5 500 Sk.
Je to priemerný počet dní v mesiaci.
Materské
- peňažná obligatórna dávka nemocenského poistenia,
- predtým to bol zákon 88 z roku 1968 – bola to peňažná pomoc v materstve,
- patrí žene po dobu 28 týždňov alebo 37 týždňov,
- 37 týždňov sa poskytuje materské, ak ide o osobu, ktorej sa narodili súčasne 2 alebo viac detí, alebo ide o ženu, ktorej sa narodilo jedno dieťa, ak ide o ženu slobodnú, rozvedenú, ovdovenú, z iných vážnych dôvodov, - ide o ženu osamelú ekonomicky,
- musí 6 týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu, môže max. do 8 týždňov,
- 22 týždňov, 31 týždňov – u osôb, ktoré prevzali do náhradnej výchovy dieťa, toto si môže uplatniť max. do 8 mesiacov veku dieťaťa.
- patrí žene aj po smrti dieťaťa ešte po dobu 2 týždňov, max. do určenej doby. Ak dieťa má už 21 týždňov a vtedy už má nárok len na 1 týždeň,
- nárok na materské má aj muž, ak ide o otca dieťa, ktorého matka pri pôrode zomrela, alebo ide o dieťaťa, ktorého matka je nespôsobilá sa o dieťa starať, manžela matky dieťaťa,
- predtým to bol zákon 88 z roku 1968 – bola to peňažná pomoc v materstve,
- patrí žene po dobu 28 týždňov alebo 37 týždňov,
- 37 týždňov sa poskytuje materské, ak ide o osobu, ktorej sa narodili súčasne 2 alebo viac detí, alebo ide o ženu, ktorej sa narodilo jedno dieťa, ak ide o ženu slobodnú, rozvedenú, ovdovenú, z iných vážnych dôvodov, - ide o ženu osamelú ekonomicky,
- musí 6 týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu, môže max. do 8 týždňov,
- 22 týždňov, 31 týždňov – u osôb, ktoré prevzali do náhradnej výchovy dieťa, toto si môže uplatniť max. do 8 mesiacov veku dieťaťa.
- patrí žene aj po smrti dieťaťa ešte po dobu 2 týždňov, max. do určenej doby. Ak dieťa má už 21 týždňov a vtedy už má nárok len na 1 týždeň,
- nárok na materské má aj muž, ak ide o otca dieťa, ktorého matka pri pôrode zomrela, alebo ide o dieťaťa, ktorého matka je nespôsobilá sa o dieťa starať, manžela matky dieťaťa,
- nepatrí v ochrannej lehote,
- nepatrí v ochrannej lehote,
- patrí vo výške 55 % z rozdielu medzi mesačným VZ pred preradením na inú prácu a VZ po preradení na inú prácu.
- hovoríme o mesačnom VZ – je 30, 4167 násobku DVZ.
Napr. ochoriem 20. marca. Nastúpil som do práce 1. marca. Rozhodujúce dni sú od 1. do 19.
„Príde, uvidí a ochorie.“ Vtedy sa nehovorí o rozhodujúcom období, ale pravdepodobnom DVZ. Ak som dnes vstúpil do pracovného pomeru, hneď som ochorel. Mám pracovnú zmluvu, mzdové podmienky, musím vedieť ako som odmeňovaný. Vieme akú máme mzdu, plat a pod. Vie sa vypočítať aj DVZ.
Niekde je napr. aj tichá domácnosť.
Ak by bolo v zákone ustanovené, že ide o choré nezaopatrené dieťa, tak by to bolo len do 26 rokov a podobne. Mama v New Yorku, spiatočná letenka do 11 dní. Ak je ona mojim rodičom, ja som jej dieťaťom.
- patrí vo výške 55 % z rozdielu medzi mesačným VZ pred preradením na inú prácu a VZ po preradení na inú prácu.
- hovoríme o mesačnom VZ – je 30, 4167 násobku DVZ.
Napr. ochoriem 20. marca. Nastúpil som do práce 1. marca. Rozhodujúce dni sú od 1. do 19.
„Príde, uvidí a ochorie.“ Vtedy sa nehovorí o rozhodujúcom období, ale pravdepodobnom DVZ. Ak som dnes vstúpil do pracovného pomeru, hneď som ochorel. Mám pracovnú zmluvu, mzdové podmienky, musím vedieť ako som odmeňovaný. Vieme akú máme mzdu, plat a pod. Vie sa vypočítať aj DVZ.
Niekde je napr. aj tichá domácnosť.
Ak by bolo v zákone ustanovené, že ide o choré nezaopatrené dieťa, tak by to bolo len do 26 rokov a podobne. Mama v New Yorku, spiatočná letenka do 11 dní. Ak je ona mojim rodičom, ja som jej dieťaťom.
Ošetrovné (ďalšia dávka nemocenského poistenia)
- poznáme ju od 1. 1. 2004, predtým platil ešte zákon o nemocenskom poistení zamestnancov. Mali sme podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Už zo samotného názvu vyplývalo to, že dávka patrila poistencovi, ak sa staral o chorého člena rodiny, v určitých prípadoch aj o zdravého člena, ale musel byť členom rodiny, a to spôsobovalo problém. Občianske právo vysvetľuje člena rodiny ako toho, kto uhrádza spoločné náklady na domácnosť. Ďalšie vysvetlenie domácnosti bolo ako spoločenstvo osôb s trvalým bydliskom. Dnes to už nie je podmienené členstvom rodine,
- nárok na ošetrovné patrí poistencovi, ktorý sa stará buď o chorú FO, ktorá je taxatívne vymedzená v zákone, alebo v jednom prípade aj o zdravé dieťa. Ak sa stará o choré dieťa; chorého manžela, manželku; chorého rodiča; chorého rodiča manžela, manželky (tu je schovaný svokor, svokra).
- dnes ošetrovné patrí poistencovi, ak sa stará o vyššie uvedené osoby. Znamená to, že tieto osoby musia byť choré (sú uznané za chorých zdravotníckym zariadením).
- Poistenec má nárok na ošetrovné, ak sa stará o choré dieťa. Upravuje to zákon 461/ 2001 Z. z. – ide o ošetrovanie dieťaťa bez ohľadu na jeho vek.
- nárok na ošetrovné patrí poistencovi, ktorý sa stará buď o chorú FO, ktorá je taxatívne vymedzená v zákone, alebo v jednom prípade aj o zdravé dieťa. Ak sa stará o choré dieťa; chorého manžela, manželku; chorého rodiča; chorého rodiča manžela, manželky (tu je schovaný svokor, svokra).
- dnes ošetrovné patrí poistencovi, ak sa stará o vyššie uvedené osoby. Znamená to, že tieto osoby musia byť choré (sú uznané za chorých zdravotníckym zariadením).
- Poistenec má nárok na ošetrovné, ak sa stará o choré dieťa. Upravuje to zákon 461/ 2001 Z. z. – ide o ošetrovanie dieťaťa bez ohľadu na jeho vek.
- Ak sa poistenec stará o zdravé dieťa max....
- Ak sa poistenec stará o zdravé dieťa max. do 10 rokov veku tohto dieťaťa, má nárok na ošetrovné, ak detské výchovné zariadenie, ktoré toto dieťa navštevuje, je zatvorené, je tam vyhlásená karanténu, dieťaťu bola uložená karanténa, alebo osoba, ktorá sa nám stará o dieťa ochorela, alebo je v zdravotníckom zariadení z dôvodu tehotenstva a pôrodu.
- ošetrovné patrí vo výške 55 % z výšky DVZ , podporná doba je 10 (kalendárnych) dní,
- len jeden z rodičov môže čerpať ošetrovné,
- ...
Vyrovnávacia dávka
- predtým vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve,
- je špecifická tým, že má na ňu nárok len žena zamestnankyňa, nemá na ňu nárok muž zamestnanec, ani žiadna osoba SZČO, ani dobrovoľne nemocensky poistená osoba. V pracovnom práve zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, a jedným z dôvodov je tehotenstvo a aj materstvo, ak tá práca, na ktorú ju zamestnávateľ preradí je nižšie platovo ohodnotená, tak jej patrí vyrovnávacia dávka, do 9. mesiaca života dieťaťa.
- ošetrovné patrí vo výške 55 % z výšky DVZ , podporná doba je 10 (kalendárnych) dní,
- len jeden z rodičov môže čerpať ošetrovné,
- ...
Vyrovnávacia dávka
- predtým vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve,
- je špecifická tým, že má na ňu nárok len žena zamestnankyňa, nemá na ňu nárok muž zamestnanec, ani žiadna osoba SZČO, ani dobrovoľne nemocensky poistená osoba. V pracovnom práve zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, a jedným z dôvodov je tehotenstvo a aj materstvo, ak tá práca, na ktorú ju zamestnávateľ preradí je nižšie platovo ohodnotená, tak jej patrí vyrovnávacia dávka, do 9. mesiaca života dieťaťa.
Napr. zamestnancom budem od 1. januára tohto roku, ...
Napr. zamestnancom budem od 1. januára tohto roku, dnes ochoriem. Rozhodujúcim obdobím bude obdobie od vzniku pracovného pomeru po koniec mesiaca predchádzajúceho mesiaca, v ktorom vznikla sociálna udalosť. 3 krát 10 000. 30 000 delené počet dní za prvé tri mesiace. Dostaneme DVZ pri dnes vzniknutej dočasnej pracovnej neschopnosti. Napr. 1. 1. som nastúpil, dnes som ochorel, chorý budem do konca apríla, potom ochoriem 1. júna. Potom to bude 5 krát desať tisíc – v apríli som robil len 2 dni, tak to bude 4 krát 10 000 Sk plus tie 2 odpracované dni. Tých aprílových 28 dní sa nezapočítava do tohto podielu. Delím o 28 menším číslom. Napr. Ochoriem 31. decembra. Rozhodujúcim obdobím bude od 1. 1. do 30. novembra. Ak bola nejaká péenka musí sa odpočítať. Napr.
Poistný vzťah vznikne v mesiaci, v ktorom vznikne aj poistná udalosť. Rozhodujúcim obdobím je obdobie trvania poistného vzťahu do dňa, ktorý predchádza vzniku poistnej udalosti.
Niekedy sa stane, že vznikne poistný vzťah a v ten okamžik vznikne aj sociálna udalosť.
Poistný vzťah vznikne v mesiaci, v ktorom vznikne aj poistná udalosť. Rozhodujúcim obdobím je obdobie trvania poistného vzťahu do dňa, ktorý predchádza vzniku poistnej udalosti.
Niekedy sa stane, že vznikne poistný vzťah a v ten okamžik vznikne aj sociálna udalosť.
Rozhodujúce je –
Rozhodujúce je – predchádzajúci kalendárny rok, ale len od vzniku tohto poistného vzťahu.
Poistný vzťah môže vzniknúť aj v kalendárnom roku, v ktorom vznikne aj poistná udalosť.
Spočítame si všetky vymeriavacie základy na účely platenia poistného v rozhodujúcom období a tento súčet delíme presne počtom kalendárnych dní. Tieto dávky sociálneho poistenia sú určené na dni.
Znamená to, že som zamestnancom už niekoľko rokov. Dnes je 3. apríl ochoriem. Musím zistiť DVZ. Minulý rok som zamestnancom u tohto zamestnávateľa. Spočítam si všetky VZ minulého roka. Každý rok bol VZ 10 000 Sk, krát 12 je to 120 000 Sk, delím to číslom 365, dostanem VZ, tento je VZ pre zistenie výšky dávok sociálneho zabezpečenia.
Napr. od septembra do decembra. 4 krát 10 000. A potom 40 000 delené počet kalendárnych dní. Napr. 31. decembra by ma prijali do zamestnania. Dnes ochoriem. Mal som mzdu 400 Sk, rozhodujúcim obdobím je jeden deň. 400 delené 1 je 400 Sk, vymeriavacím základom je suma 400 Sk.
Poistný vzťah môže vzniknúť aj v kalendárnom roku, v ktorom vznikne aj poistná udalosť.
Spočítame si všetky vymeriavacie základy na účely platenia poistného v rozhodujúcom období a tento súčet delíme presne počtom kalendárnych dní. Tieto dávky sociálneho poistenia sú určené na dni.
Znamená to, že som zamestnancom už niekoľko rokov. Dnes je 3. apríl ochoriem. Musím zistiť DVZ. Minulý rok som zamestnancom u tohto zamestnávateľa. Spočítam si všetky VZ minulého roka. Každý rok bol VZ 10 000 Sk, krát 12 je to 120 000 Sk, delím to číslom 365, dostanem VZ, tento je VZ pre zistenie výšky dávok sociálneho zabezpečenia.
Napr. od septembra do decembra. 4 krát 10 000. A potom 40 000 delené počet kalendárnych dní. Napr. 31. decembra by ma prijali do zamestnania. Dnes ochoriem. Mal som mzdu 400 Sk, rozhodujúcim obdobím je jeden deň. 400 delené 1 je 400 Sk, vymeriavacím základom je suma 400 Sk.
Právo sociálneho zabezpečenia – 8. prednáška
Denný vymeriavací základ
3. 4. 2007
Doc. Matlák
- rozlišovať vymeriavacie základy SZČO, zamestnanca,...
Denný vymeriavací základ (DVZ)
- viaže sa na vecný rozsah – na všetky dávky nemocenského poistenia aj na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
- odlišovať od vymeriavacích základov,
- DVZ získame tak, že je to podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní v rozhodujúcom období.
- je dôležité, že ide o rozhodujúce obdobie na účely zistenia DVZ – a tento sa potom uplatňuje pre dávky nemocenského poistenia a náhrady príjmu. Rozhodujúcim obdobím pre zistenie DVZ je predovšetkým predchádzajúci kalendárny rok.
Môže sa stať, že poistný vzťah vznikol nie začiatkom minulého roka, ale až v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, tak rozhodujúcim obdobím pre zistenie DVZ je obdobie od vzniku predchádzajúceho poisteného vzťahu do konca kalendárneho roka.
3. 4. 2007
Doc. Matlák
- rozlišovať vymeriavacie základy SZČO, zamestnanca,...
Denný vymeriavací základ (DVZ)
- viaže sa na vecný rozsah – na všetky dávky nemocenského poistenia aj na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
- odlišovať od vymeriavacích základov,
- DVZ získame tak, že je to podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní v rozhodujúcom období.
- je dôležité, že ide o rozhodujúce obdobie na účely zistenia DVZ – a tento sa potom uplatňuje pre dávky nemocenského poistenia a náhrady príjmu. Rozhodujúcim obdobím pre zistenie DVZ je predovšetkým predchádzajúci kalendárny rok.
Môže sa stať, že poistný vzťah vznikol nie začiatkom minulého roka, ale až v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, tak rozhodujúcim obdobím pre zistenie DVZ je obdobie od vzniku predchádzajúceho poisteného vzťahu do konca kalendárneho roka.
Zamestnanec, keď ochorie, tak ...
Zamestnanec, keď ochorie, tak za prvé 3 dni 25 %, potom 55 % a potom už 55 % vypláca Sociálna poisťovňa. To by nebolo, ak by bolo v kolektívnej zmluve uvedené vyššie percento.
- pri porušení liečebného režimu – za ďalších 30 dní mu nepatrí nemocenské. Za prvých 10 dní vykonáva kontrolu aj Sociálna poisťovňa, aj zamestnávateľ. Sú s tým veľké problémy, tak od 1. 8. 2006 bola novela, že aj sociálna poisťovňa môže kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu aj počas prvých 10 dňoch PN. Nemocenské patrí od 11. dňa, alebo podnikateľovi od prvého dňa – tu za prvých 3 dni 25 % - potom 55 %. V ochrannej dobe za prvé 3 dni 25 %, potom 55 % denného vymeriavacieho základu.
Vznik PN nemusí byť vždy dôvodom pre invaliditu.
Podporná doba – teraz je to 52 týždňov (12 mesiacov, resp. 1 rok) – znamená to, že zamestnanec dnes ochorie, bude stále chorý, podpornú dobu pre poskytovanie má 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, tu započítame aj 10 dní náhrady príjmu. Do 27. 3. 2008 má nárok na nemocenské a nemá nárok na nič. Po uplynutí 52 týždňov má prerušený poistný vzťah nemocenského poistenia. Dnes zamestnanec ochorie, a v auguste 2007 (po 16 týždňoch) mu skončí podporná doba. Je za tým to, že do podpornej doby sa započítavajú všetky trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vznikli alebo trvali už v priebehu 52 týždňov pred vznikom tej dnešnej. Predchádzajúce dočasné PN sa nezapočítavajú, ak medzi PN uplynulo 26 týždňov (pol roka).
- pri porušení liečebného režimu – za ďalších 30 dní mu nepatrí nemocenské. Za prvých 10 dní vykonáva kontrolu aj Sociálna poisťovňa, aj zamestnávateľ. Sú s tým veľké problémy, tak od 1. 8. 2006 bola novela, že aj sociálna poisťovňa môže kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu aj počas prvých 10 dňoch PN. Nemocenské patrí od 11. dňa, alebo podnikateľovi od prvého dňa – tu za prvých 3 dni 25 % - potom 55 %. V ochrannej dobe za prvé 3 dni 25 %, potom 55 % denného vymeriavacieho základu.
Vznik PN nemusí byť vždy dôvodom pre invaliditu.
Podporná doba – teraz je to 52 týždňov (12 mesiacov, resp. 1 rok) – znamená to, že zamestnanec dnes ochorie, bude stále chorý, podpornú dobu pre poskytovanie má 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, tu započítame aj 10 dní náhrady príjmu. Do 27. 3. 2008 má nárok na nemocenské a nemá nárok na nič. Po uplynutí 52 týždňov má prerušený poistný vzťah nemocenského poistenia. Dnes zamestnanec ochorie, a v auguste 2007 (po 16 týždňoch) mu skončí podporná doba. Je za tým to, že do podpornej doby sa započítavajú všetky trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vznikli alebo trvali už v priebehu 52 týždňov pred vznikom tej dnešnej. Predchádzajúce dočasné PN sa nezapočítavajú, ak medzi PN uplynulo 26 týždňov (pol roka).
Od 1. 1. 20007 do 11. 2. plynie ...
Od 1. 1. 20007 do 11. 2. plynie ochranná lehota. 1. 2. som ako zamestnávateľ uzavrel s touto osobou pracovný pomer. Vznikol mu poistný vzťah nemocenského poistenia. 28. 2. som s ním skončil v skúšobnej dobe pracovný pomer. Pripočítame nevyčerpanú časť od 1. 1. do 11. 2. – 28 plus 11 - 31 dňová ochranná lehota. Ak zamestnanec skončí pomer zo zamestnankyňou, ktorá je tehotná, tej patrí ochranná doba 6 mesiacov. Zákon hovorí o dávkach nemocenského poistenia (ochranná lehota pre tieto 3 dávky). V zákone je dôležitá vec, ktorá už stratila svoj význam, že dôchodcom neplynie ochranná lehota. Platilo to 31. 7. 2006. Od 1. 8. 2006 sú z povinného nemocenského poistenia vylúčené určité typy osôb.
Od 1. 1. som v pracovnom pomere. Dnes ochoriem. Zamestnávateľ ma neprihlásil do Sociálnej poisťovne, neplatil za mňa poistné. Išlo o nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie a zamestnávateľ môže dostať pokutu až do výšky 1 000 000 Sk. Zákon č. 82/ 2005 Zb. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ak som SZČO, dnes ochoriem, ale nezaplatil som poistné, tak nedostanem príslušné dávky.
Pred týmto zákonom patrilo zamestnancovi nemocenské, za prvé 3 dni 90 % z čistej dennej mzdy (poskytovala sa iba za pracovné dni), od 1. 1. 2004 sa to zmenilo.
Od 1. 1. som v pracovnom pomere. Dnes ochoriem. Zamestnávateľ ma neprihlásil do Sociálnej poisťovne, neplatil za mňa poistné. Išlo o nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie a zamestnávateľ môže dostať pokutu až do výšky 1 000 000 Sk. Zákon č. 82/ 2005 Zb. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ak som SZČO, dnes ochoriem, ale nezaplatil som poistné, tak nedostanem príslušné dávky.
Pred týmto zákonom patrilo zamestnancovi nemocenské, za prvé 3 dni 90 % z čistej dennej mzdy (poskytovala sa iba za pracovné dni), od 1. 1. 2004 sa to zmenilo.
Nemocenské
- dávka nemocenského poistenia, ktorá zamestnancovi patrí od 11. dňa trvania pracovnej neschopnosti. SZČO patrí od prvého dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak osobe vznikne dočasná PN v rámci ochrannej doby, tak patrí osobe nemocenské. Nemocenské patrí vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Rozumieme 42 kalendárnych dní. Začne plynúť dňom nasledujúcim po skončení pracovného vzťahu. Napr. zamestnankyni skončil pracovný pomer 31. 12. 2006. Od 1. 1. 2007 jej začala plynúť ochranná lehota (do 11. 2. 2007) – ak táto bývala zamestnankyňa napr. ochorie, tak má nárok na nemocenské. Ak táto zamestnankyňa ochorie 12. 2., tak v tom prípade už nemá nárok na nemocenské, lebo jej už uplynula ochranná lehota. Niekedy je ochranná lehota aj kratšia, ak príslušný vzťah trval menej ako 42 dní – to znamená, že ochranná lehota korešponduje trvaniu poisteného vzťahu (kratšieho ako 42 dní). Niekedy sa ochranné lehoty spočítavajú. Pokiaľ ide o spočítavanie – ak počas plynutia ochrannej lehoty vznikne nová účasť na poistnom vzťahu, tak k ochrannej lehote z tohto nového poistného vzťahu pripočítame ešte nevyčerpanú ochrannú lehotu (súčet je max. 42 dní). Zamestnanec 31. 12. skončil pracovný pomer.
Rozumieme 42 kalendárnych dní. Začne plynúť dňom nasledujúcim po skončení pracovného vzťahu. Napr. zamestnankyni skončil pracovný pomer 31. 12. 2006. Od 1. 1. 2007 jej začala plynúť ochranná lehota (do 11. 2. 2007) – ak táto bývala zamestnankyňa napr. ochorie, tak má nárok na nemocenské. Ak táto zamestnankyňa ochorie 12. 2., tak v tom prípade už nemá nárok na nemocenské, lebo jej už uplynula ochranná lehota. Niekedy je ochranná lehota aj kratšia, ak príslušný vzťah trval menej ako 42 dní – to znamená, že ochranná lehota korešponduje trvaniu poisteného vzťahu (kratšieho ako 42 dní). Niekedy sa ochranné lehoty spočítavajú. Pokiaľ ide o spočítavanie – ak počas plynutia ochrannej lehoty vznikne nová účasť na poistnom vzťahu, tak k ochrannej lehote z tohto nového poistného vzťahu pripočítame ešte nevyčerpanú ochrannú lehotu (súčet je max. 42 dní). Zamestnanec 31. 12. skončil pracovný pomer.
Nárok je vylúčený aj vtedy,
Nárok je vylúčený aj vtedy, ak poistenec spáchal úmyselný trestný čin a PN sa stane pri tom a nárok na náhradu príjmu je vylúčený. Nárok je vylúčený aj vtedy, ak zamestnanec porušil pracovný režim, odo dňa zistenia porušenia pracovného režimu. Nárok je vylúčený aj vtedy, ak sa poistenec nezdržiaval v tom mieste, ktorý bol určený bez súhlasu lekára.
Výška náhrady príjmu – patrí po dobu prvých 10 dní a je za prvé 3 dni vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa vrátane – nárok na náhradu príjmu vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Aj dávky nemocenského poistenia sú určené denným vymeriavacím základom. Za prvé 3 dni polovica – potom tiež polovica – ak PN vznikla ako dôsledok požitia alkoholu, zneužitia iných návykových látok – vtedy je polovica zo súm uvedených vyššie.
Môže byť aj viac, ak je to zakotvené v kolektívnej zmluve.
„Lekár povedal, že pohár vína alebo pohárik ostrého je zdravý.“ Povedal doktor.
Niekedy dočasná PN trvá aj 11, 12, 20, 40, 100 dní, tak potom na to nadväzuje už poskytovanie nemocenského.
Výška náhrady príjmu – patrí po dobu prvých 10 dní a je za prvé 3 dni vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 10. dňa vrátane – nárok na náhradu príjmu vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Aj dávky nemocenského poistenia sú určené denným vymeriavacím základom. Za prvé 3 dni polovica – potom tiež polovica – ak PN vznikla ako dôsledok požitia alkoholu, zneužitia iných návykových látok – vtedy je polovica zo súm uvedených vyššie.
Môže byť aj viac, ak je to zakotvené v kolektívnej zmluve.
„Lekár povedal, že pohár vína alebo pohárik ostrého je zdravý.“ Povedal doktor.
Niekedy dočasná PN trvá aj 11, 12, 20, 40, 100 dní, tak potom na to nadväzuje už poskytovanie nemocenského.
Ochranná lehota
Ochranná lehota – priama definícia ochrannej lehoty v zákone nie je, ale ide o zákonom ustanovený časový priestor, ktorý začne plynúť dňom nasledujúcim po skončení poistného vzťahu, ak počas tohto času vznikne sociálna udalosť (ktorá podmieňuje vznik nároku na jednu z týchto troch dávok
Ak mám milión, tak bude zamestnávateľ platiť z milióna.
Vzniká problém, že tu mám 10 000 Sk a tam 20 000 Sk. Pri súbehu viacerých poistných vzťahov existujú prednostné odvody. Prvotný odvod je z toho zamestnania, kde má najvyšší vymeriavací základ. Napr. mám dva pracovné pomery, v jednom zarobím 30 000 Sk, u druhého tiež 30 000 Sk, prvotný odvod je tam, kde môj „pracovný pomer“ trval dlhšie. Napr. niektorí majú postavenie aj zamestnanca aj SZČO, tu je prednostný odvod z titulu zamestnanca (ako zamestnanec mám 30 000 Sk, ako SZČO už len z 21 822, v prípade ak zarábam ako podnikateľ napr. 100 000 Sk vymeriavací základ). Dobrovoľne poistená osoba je až úplne na konci.
(nemocenské, ošetrovné, materské), tak potom táto osoba má nárok na dávky nemocenského poistenia. Tento časový priestor je 42 dní.
Ak mám milión, tak bude zamestnávateľ platiť z milióna.
Vzniká problém, že tu mám 10 000 Sk a tam 20 000 Sk. Pri súbehu viacerých poistných vzťahov existujú prednostné odvody. Prvotný odvod je z toho zamestnania, kde má najvyšší vymeriavací základ. Napr. mám dva pracovné pomery, v jednom zarobím 30 000 Sk, u druhého tiež 30 000 Sk, prvotný odvod je tam, kde môj „pracovný pomer“ trval dlhšie. Napr. niektorí majú postavenie aj zamestnanca aj SZČO, tu je prednostný odvod z titulu zamestnanca (ako zamestnanec mám 30 000 Sk, ako SZČO už len z 21 822, v prípade ak zarábam ako podnikateľ napr. 100 000 Sk vymeriavací základ). Dobrovoľne poistená osoba je až úplne na konci.
(nemocenské, ošetrovné, materské), tak potom táto osoba má nárok na dávky nemocenského poistenia. Tento časový priestor je 42 dní.
Ochranná lehota pri SZČO
Ochranná lehota pri SZČO – k tomu všetkého povedanému o ochrannej lehote sa vyžaduje ešte aj zaplatenie poistného (to je zásadný rozdiel od zamestnanca).
Zákon č. 462/ 2003 Zb. z. – zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca – nejde tu (!) o dávku nemocenského poistenia – od 1. 1. 2004 - náhrada príjmu je sociálnou dávkou, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, ak mu vznikla dočasná pracovná neschopnosť a patrí mu táto náhrada príjmu za prvých 10 kalendárnych dní pracovnej neschopnosti. Týka sa to len FO, ktorá je v pracovnom pomere, oproti stojí osoba, ktorá túto FO zamestnáva. Táto dávka patrí len zamestnancovi, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného (v dôsledku choroby, úrazu), ktorému sa nevypláca príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, nevykonáva činnosť z dôvodu, ktorej je uznaný za práceneschopného. Nemá nárok, ak by mu vznikol nárok na materské, na rodičovský príspevok (to neplatí, ak zamestnanec súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, rodičovský príspevok je štátna dávka, ktorá patrí za určitých zákonom ustanovených podmienok, osoba môže byť aj zárobkovo činná a dostáva rodičovský príspevok, ak je dieťa v takej súkromnej materskej škôlke, jasliach, inej osoby, ale nesmú dostať príspevok od štátu).
Zákon č. 462/ 2003 Zb. z. – zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca – nejde tu (!) o dávku nemocenského poistenia – od 1. 1. 2004 - náhrada príjmu je sociálnou dávkou, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, ak mu vznikla dočasná pracovná neschopnosť a patrí mu táto náhrada príjmu za prvých 10 kalendárnych dní pracovnej neschopnosti. Týka sa to len FO, ktorá je v pracovnom pomere, oproti stojí osoba, ktorá túto FO zamestnáva. Táto dávka patrí len zamestnancovi, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného (v dôsledku choroby, úrazu), ktorému sa nevypláca príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, nevykonáva činnosť z dôvodu, ktorej je uznaný za práceneschopného. Nemá nárok, ak by mu vznikol nárok na materské, na rodičovský príspevok (to neplatí, ak zamestnanec súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, rodičovský príspevok je štátna dávka, ktorá patrí za určitých zákonom ustanovených podmienok, osoba môže byť aj zárobkovo činná a dostáva rodičovský príspevok, ak je dieťa v takej súkromnej materskej škôlke, jasliach, inej osoby, ale nesmú dostať príspevok od štátu).
potom došlo k vyčleneniu ...
- potom došlo k vyčleneniu určitých dávok,
- zákon č. 461/ 2003 o sociálnom poistení v znení nesk. právnych predpisov, účinnosť 1. 1. 2004 – poznáme už od tohto dátumu len 4 dávky nemocenského poistenia:
1. nemocenské,
2. ošetrovné,
3. materské,
4. vyrovnávacia dávka.
Spoločné podmienky, ktoré sú potrebné pre vznik všetkých dávok nemocenského poistenia
- rozdielne u zamestnanca, SZČO, a osobu dobrovoľne nemocensky poistenú,
Podmienky, ktoré vyžaduje zákon sú splnené počas trvania poisteného vzťahu (nárok na dávky – počas trvania poistného vzťahu),
- aj vtedy, ak sociálna udalosť plynie v čase ochrannej lehoty (nemýliť si s podpornou dobou) – preradenie na inú prácu, pretrvávanie ošetrovania člena rodiny (?, pozri ZP),
- ak tieto sociálne udalosti vzniknú v čase trvania poistného vzťahu alebo trvania ochrannej lehoty, tak má osoba nárok na dávku sociálneho poistenia.
- zákon č. 461/ 2003 o sociálnom poistení v znení nesk. právnych predpisov, účinnosť 1. 1. 2004 – poznáme už od tohto dátumu len 4 dávky nemocenského poistenia:
1. nemocenské,
2. ošetrovné,
3. materské,
4. vyrovnávacia dávka.
Spoločné podmienky, ktoré sú potrebné pre vznik všetkých dávok nemocenského poistenia
- rozdielne u zamestnanca, SZČO, a osobu dobrovoľne nemocensky poistenú,
Podmienky, ktoré vyžaduje zákon sú splnené počas trvania poisteného vzťahu (nárok na dávky – počas trvania poistného vzťahu),
- aj vtedy, ak sociálna udalosť plynie v čase ochrannej lehoty (nemýliť si s podpornou dobou) – preradenie na inú prácu, pretrvávanie ošetrovania člena rodiny (?, pozri ZP),
- ak tieto sociálne udalosti vzniknú v čase trvania poistného vzťahu alebo trvania ochrannej lehoty, tak má osoba nárok na dávku sociálneho poistenia.
51 822 Sk – je to maximum ....
- 51 822 Sk – je to maximum vymeriavacieho základu (tak, ak mám zárobok 60 000 Sk, tak platím z 51 822 Sk na dôchodkové poistenie),
- na nemocenské pois. a na garančné poistenie je maximum – 1, 5 násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu – je to 25 911 Sk. Od 1. 7. to bude už iné,
- pokiaľ ide o úrazové poistenie – tu nie je maximum vymeriavacieho základu.
Maximum úhrnu vymeriavacieho základu poistenca
- novinka od 1. 1. 2004,
- poistenec na nemocenské, dôchodkové, nezamestnanosť – môj úhrn napr. na nemocenské nesmie byť vyšší ako 25 911 Sk.
- na nemocenské pois. a na garančné poistenie je maximum – 1, 5 násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu – je to 25 911 Sk. Od 1. 7. to bude už iné,
- pokiaľ ide o úrazové poistenie – tu nie je maximum vymeriavacieho základu.
Maximum úhrnu vymeriavacieho základu poistenca
- novinka od 1. 1. 2004,
- poistenec na nemocenské, dôchodkové, nezamestnanosť – môj úhrn napr. na nemocenské nesmie byť vyšší ako 25 911 Sk.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)