(5) Koncentrácia podľa odseku 1 písm. b) je aj vytvorenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného dvoma alebo viacerými podnikateľmi, ktorý trvale vykonáva všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu.
(6) Úrad v konaní o koncentrácii podľa odseku 5, ktorá podlieha kontrole úradu a ktorá má za cieľ alebo môže mať za následok koordináciu súťažného správania podnikateľov, posúdi takú koordináciu podľa § 4 a 6.
(7) Za koncentráciu sa nepovažuje, ak
a) banky, pobočky zahraničných bánk, iné finančné inštitúcie alebo poisťovne, ku ktorých bežným činnostiam patrí obchodovanie s cennými papiermi na vlastný účet alebo na cudzí účet, dočasne získajú cenné papiere s cieľom ich ďalšieho predaja, čo im umožňuje získať kontrolu nad podnikom iného podnikateľa alebo nad jeho časťou, ak nevykonávajú hlasovacie a iné práva s cieľom ovplyvňovať súťažné správanie podnikateľa alebo ak vykonávajú takéto hlasovacie práva iba z dôvodu prípravy predaja celého podniku alebo jeho časti alebo predaja cenných papierov za predpokladu, že taký predaj sa uskutoční
do jedného roka odo dňa nadobudnutia cenných papierov; úrad na základe návrhu podnikateľa vydá rozhodnutie, ktorým môže predĺžiť jednoročnú lehotu v prípade preukázania, že predaj cenných papierov nebol v tejto lehote možný,
b) dočasné získanie kontroly nad podnikom iného podnikateľa alebo nad jeho časťou vyplýva z osobitných predpisov, 8)
c) zrušené dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
25 / Koncentrácie podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže
Je proces ekonomického spájania podnikateľov, ktorým je :
a) zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov, alebo
b) získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov.
(2) Zlúčenie alebo splynutie podľa odseku 1 písm. a) je na účely tohto zákona zlúčenie alebo splynutie podľa osobitného predpisu, 6) ako aj zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom sa ekonomicky spájajú podnikatelia pri zachovaní ich právnej samostatnosti, najmä v prípade existencie spoločného ekonomického riadenia.
(3) Časť podniku podnikateľa podľa odseku 1 písm. b) je na účely tohto zákona organizačná zložka podniku 7) alebo aktíva, na ktorých základe možno dosahovať obrat.
(4) Kontrola podľa odseku 1 písm. b) je možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa, najmä prostredníctvom
a) vlastníckych práv alebo iných práv k podniku alebo k jeho časti,
b) práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa.
a) zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov, alebo
b) získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov.
(2) Zlúčenie alebo splynutie podľa odseku 1 písm. a) je na účely tohto zákona zlúčenie alebo splynutie podľa osobitného predpisu, 6) ako aj zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom sa ekonomicky spájajú podnikatelia pri zachovaní ich právnej samostatnosti, najmä v prípade existencie spoločného ekonomického riadenia.
(3) Časť podniku podnikateľa podľa odseku 1 písm. b) je na účely tohto zákona organizačná zložka podniku 7) alebo aktíva, na ktorých základe možno dosahovať obrat.
(4) Kontrola podľa odseku 1 písm. b) je možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa, najmä prostredníctvom
a) vlastníckych práv alebo iných práv k podniku alebo k jeho časti,
b) práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa.
a) unikátne zariadenie umožňuje ...
a) unikátne zariadenie umožňuje uspokojiť požiadavky podnikateľa na využívanie unikátneho zariadenia pri súčasnom uspokojení požiadaviek vlastníka alebo správcu unikátneho zariadenia v čase najvyššieho dopytu po jeho službách a s prihliadnutím aj na plnenie jeho dlhodobých záväzkov,
b) podnikateľ žiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu s cieľom využívať ho je schopný zabezpečiť dodržanie zodpovedajúcich kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov unikátneho zariadenia vyplývajúcich z požiadaviek na jeho prevádzku alebo ak podnikateľ žiadajúci o využívanie unikátneho zariadenia, ktorým je právo, je schopný zabezpečiť dodržanie všetkých požiadaviek na predmetné právo vyplývajúcich z osobitných predpisov, 5)
c) podnikateľ žiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu je schopný uhradiť vlastníkovi alebo správcovi unikátneho zariadenia primeranú odplatu.
(6) Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.
b) podnikateľ žiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu s cieľom využívať ho je schopný zabezpečiť dodržanie zodpovedajúcich kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov unikátneho zariadenia vyplývajúcich z požiadaviek na jeho prevádzku alebo ak podnikateľ žiadajúci o využívanie unikátneho zariadenia, ktorým je právo, je schopný zabezpečiť dodržanie všetkých požiadaviek na predmetné právo vyplývajúcich z osobitných predpisov, 5)
c) podnikateľ žiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu je schopný uhradiť vlastníkovi alebo správcovi unikátneho zariadenia primeranú odplatu.
(6) Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.
d) viazanie súhlasu s uzavretím ...
d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo
e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.
Unikátne zariadenie je zariadenie, infraštruktúra alebo jej časť, miesto alebo právo, ktorých vybudovanie alebo nadobudnutie iným podnikateľom nie je objektívne možné a bez prístupu ku ktorému alebo bez uplatnenia ktorého by došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu súťaže na príslušnom relevantnom trhu. Vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia podľa tohto zákona je aj nositeľ práva, ak unikátnym zariadením podľa odseku 3 je právo.
Podnikateľ, ktorý je vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia, zneužije svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu, ak odmietne k nemu zabezpečiť prístup a ak súčasne
e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.
Unikátne zariadenie je zariadenie, infraštruktúra alebo jej časť, miesto alebo právo, ktorých vybudovanie alebo nadobudnutie iným podnikateľom nie je objektívne možné a bez prístupu ku ktorému alebo bez uplatnenia ktorého by došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu súťaže na príslušnom relevantnom trhu. Vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia podľa tohto zákona je aj nositeľ práva, ak unikátnym zariadením podľa odseku 3 je právo.
Podnikateľ, ktorý je vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia, zneužije svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu, ak odmietne k nemu zabezpečiť prístup a ak súčasne
24. Zneužívanie dominantného postavenia na trhu v rámci hospodárskej súťaže. Pojem
Relevantný trh :
a / priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné,
b/ určitý výrobok, na určitom území a v určitom čase
Zneužívanie dominantného postavenia :
Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.
Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä
a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok,
b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov,
c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,
a / priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné,
b/ určitý výrobok, na určitom území a v určitom čase
Zneužívanie dominantného postavenia :
Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.
Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä
a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok,
b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov,
c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,
23. Dohody obmedzujúce súťaž podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže
Dohody obmedzujúce súťaž :
t) sú zakázané
u) hlavne aj tá, ktorá obmedzuje trh alebo zdroj zásobovania
v) tzv. kartelové dohody, vymedzené generálnou klauzulou „Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len “dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak“
w) ide o akýkoľvek zosúladený postup podnikateľov
x) obmedzenie práv (tvorba cien, výber zmluvného partnera ....)
a) vertikálne – medzi dodávateľmi a odberateľmi (exkluzivita)
b) horizontálne – na úrovni ponuky a dopytu (medzi dodávateľmi)
t) sú zakázané
u) hlavne aj tá, ktorá obmedzuje trh alebo zdroj zásobovania
v) tzv. kartelové dohody, vymedzené generálnou klauzulou „Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len “dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak“
w) ide o akýkoľvek zosúladený postup podnikateľov
x) obmedzenie práv (tvorba cien, výber zmluvného partnera ....)
a) vertikálne – medzi dodávateľmi a odberateľmi (exkluzivita)
b) horizontálne – na úrovni ponuky a dopytu (medzi dodávateľmi)
Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu ...
Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž alebo podiel ani jedného z nich nepresiahne 10 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike,
Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne
a) prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja,
b) poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,
c) neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody,
d) neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.
Podnikatelia môžu žiadať úrad o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov podľa odsekov 1, 3 a 4. Úrad vydá stanovisko do 30 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, v zložitých prípadoch vydá stanovisko do 60 pracovných dní.
Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá súčasne
a) prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja,
b) poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,
c) neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody,
d) neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.
Podnikatelia môžu žiadať úrad o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaž. Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov alebo návrh rozhodnutia združenia podnikateľov podľa odsekov 1, 3 a 4. Úrad vydá stanovisko do 30 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, v zložitých prípadoch vydá stanovisko do 60 pracovných dní.
Účel zákona :
je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len "súťaž") na trhu výrobkov, výkonov, prác a služieb (ďalej len "tovar") pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").
Pôsobnosť zákona :
Tento zákon sa vzťahuje na
a) podnikateľov,
b) orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, orgány územnej samosprávy pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgány záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy.
(2) Tento zákon sa vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môžu obmedzovať súťaž, okrem prípadov obmedzovania súťaže zo strany podnikateľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, ak uplatňovanie tohto zákona znemožňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa osobitného predpisu. 1)
Pôsobnosť zákona :
Tento zákon sa vzťahuje na
a) podnikateľov,
b) orgány štátnej správy pri výkone štátnej správy, orgány územnej samosprávy pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a orgány záujmovej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy.
(2) Tento zákon sa vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môžu obmedzovať súťaž, okrem prípadov obmedzovania súťaže zo strany podnikateľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, ak uplatňovanie tohto zákona znemožňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa osobitného predpisu. 1)
3) Ustanovenia § 22 až 40 sa vzťahujú
(3) Ustanovenia § 22 až 40 sa vzťahujú aj na postup úradu, keď rad posudzuje činnosti a konania podnikateľov na základe osobitného predpisu. 1aa)
(4) Tento zákon sa vzťahuje aj na činnosti a konania, ku ktorým došlo v cudzine, ak vedú alebo môžu viesť k obmedzovaniu súťaže na tuzemskom trhu.
(5) Tento zákon sa okrem piatej časti nevzťahuje na obmedzovanie súťaže, ktorého účinky sa prejavujú výlučne na zahraničnom trhu, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neurčuje inak.
(6) Tento zákon sa nevzťahuje na prípady obmedzovania súťaže, ktorých posudzovanie patrí do pôsobnosti iného orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu súťaže podľa osobitného predpisu. 1a)
Protimonopolný úrad :
Je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky18) na ochranu a podporu súťaže. Vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené orgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad môže zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská aj mimo svojho sídla.
(4) Tento zákon sa vzťahuje aj na činnosti a konania, ku ktorým došlo v cudzine, ak vedú alebo môžu viesť k obmedzovaniu súťaže na tuzemskom trhu.
(5) Tento zákon sa okrem piatej časti nevzťahuje na obmedzovanie súťaže, ktorého účinky sa prejavujú výlučne na zahraničnom trhu, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neurčuje inak.
(6) Tento zákon sa nevzťahuje na prípady obmedzovania súťaže, ktorých posudzovanie patrí do pôsobnosti iného orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu súťaže podľa osobitného predpisu. 1a)
Protimonopolný úrad :
Je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky18) na ochranu a podporu súťaže. Vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené orgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad môže zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská aj mimo svojho sídla.
Spor o tom, ktorý správca je ...
Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať je sporom o správu majetku štátu, sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe, rovnako sa postupuje podľa tohto zákona v sporoch, ak jeden z účastníkov sporu je štátny podnik.Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie sporu, žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu. O spore rozhoduje zria)dovateľ alebo zakladateľ účastníkov sporu, rozhodnutie o spore vydá ten zriadovateľ alebo zakladateľ z pôsobnosti ktorého sa majetok štátu vydáva. Ak nedôjde k dohode medzi zriadovateľmi alebo zakladateľmi rozhoduje o spore MF SR.c
22/ Ochrana hospodárskej súťaže v právnom poriadku SR, účel a pôsobnosť zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Protimonopolný úrad SR
Hospodársku súťaž :
- potrebujeme ju na to, aby existoval trh,
- garantujeme slobodný prístup na trh,
- ochrana vlastníckeho práva,
- ochrana zneužívania ekonomickej sily
22/ Ochrana hospodárskej súťaže v právnom poriadku SR, účel a pôsobnosť zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Protimonopolný úrad SR
Hospodársku súťaž :
- potrebujeme ju na to, aby existoval trh,
- garantujeme slobodný prístup na trh,
- ochrana vlastníckeho práva,
- ochrana zneužívania ekonomickej sily
21/ Právna úprava správy a nakladania s majetkom štátu podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v platnom znení, správca majetku štátu a
Čo je predmetom zákona: správa majetku vo vlastníctve SR vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, , ktorí vykonávajú správu majetku štátu.
Kto je správcom:
- štátne rozpočtové a príspevkové organizácie – napr. ÚOŠS, ministerstvá
- štátny fond – Slovenský rozvojový fond, Fond rozvoja bývania
- verejnoprávna inštitúcia ak na základe zákona spravuje majetok štátu - STV
- iná PO ak na základe zákona spravuje majetok štátu – Matica Slovenská
Čo je majetkom štátu: Všetky veci vrátane peňažných prostriedkov vo vlastníctve štátu a iné majetkové práva. SR ako vlastník týchto majetkových práv a iných hodnôt vykonáva správcu majetku štátu.(napr. SR zastúpená MV SR)
Spôsob nakladania s majetkom štátu: Súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku, ktorú mu štát zveril do správy. Majetok štátu, ktorý neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, je správca povinný ponúknuť štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii na plnenie úloh. Ak neprejaví záujem, správca naloží s majetok štátu najhospodárnejším spôsobom.
Majetok štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu spravuje obvodný úrad, v úuemnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza
Kto je správcom:
- štátne rozpočtové a príspevkové organizácie – napr. ÚOŠS, ministerstvá
- štátny fond – Slovenský rozvojový fond, Fond rozvoja bývania
- verejnoprávna inštitúcia ak na základe zákona spravuje majetok štátu - STV
- iná PO ak na základe zákona spravuje majetok štátu – Matica Slovenská
Čo je majetkom štátu: Všetky veci vrátane peňažných prostriedkov vo vlastníctve štátu a iné majetkové práva. SR ako vlastník týchto majetkových práv a iných hodnôt vykonáva správcu majetku štátu.(napr. SR zastúpená MV SR)
Spôsob nakladania s majetkom štátu: Súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku, ktorú mu štát zveril do správy. Majetok štátu, ktorý neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, je správca povinný ponúknuť štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii na plnenie úloh. Ak neprejaví záujem, správca naloží s majetok štátu najhospodárnejším spôsobom.
Majetok štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu spravuje obvodný úrad, v úuemnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza
l) snahy o to, aby sa neznehodnocoval ...
l) snahy o to, aby sa neznehodnocoval majetok pokiaľ „stojí“ spis na súde - § 11 Úrad vydá rozhodnutie na základe oznámenia koncentrácie do 60 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. Predseda úradu môže pred uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia o koncentrácii lehotu v zložitých prípadoch primerane predĺžiť, a to aj opakovane, spolu najviac o 90 pracovných dní. Lehota začne plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia úplného oznámenia podľa § 10 ods. 12. Ak úrad zistí, že oznámenie podľa § 10 ods. 12 bolo neúplné, začne plynúť nová lehota odo dňa nasledujúceho po dni, keď bolo úradu doručené doplnenie oznámenia podľa § 10 ods. 12. O tom je úrad povinný účastníka konania písomne upovedomiť. – trestný čin marenia konkurzného konania ! zodpovedá právnická osoba – štatutárny orgán
m) pri nepriaznivej majetkovej situácie aby sa čo najrýchlejšie ukončil konkurz a boli veritelia boli uspokojení
n) od mementu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu – nemôže dôjsť k likvidácii
o) prísnejšia úprava povinností úpadcu (neposkytovali účinnosť - §73) : do 15 dní odovzdať správcovi zoznam svojho majetku; povinnosť dostaviť sa do kancelárie
m) pri nepriaznivej majetkovej situácie aby sa čo najrýchlejšie ukončil konkurz a boli veritelia boli uspokojení
n) od mementu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu – nemôže dôjsť k likvidácii
o) prísnejšia úprava povinností úpadcu (neposkytovali účinnosť - §73) : do 15 dní odovzdať správcovi zoznam svojho majetku; povinnosť dostaviť sa do kancelárie
p) 40 dňová lehota na konanie
p) 40 dňová lehota na konanie I. schôdze konkurzných veriteľov
q) pri vypracovaní zoznamu konk.pohľadávok - § 30 : Zodpovednosť veriteľa za nesprávne prihlášky (pred tým dochádzalo k vymysleniu pohľadávok z dôvodu, aby sa veriteľ dostal do spisu) : Úrad vydá rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Predseda úradu môže lehotu na vydanie rozhodnutia v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, a to aj opakovane, spolu najviac o 24 mesiacov. Ak úrad nemôže rozhodnúť do šiestich mesiacov, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov písomne upovedomiť. Táto lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia podľa § 11.
r) zlepšilo sa postavenie veriteľov – zachovávaná možnosť nahliadnuť do spisu, právo na informácie - § 85 SKP povinný poskytnúť informácie verieľskému výboru
s) uspokojovanie veriteľov
q) pri vypracovaní zoznamu konk.pohľadávok - § 30 : Zodpovednosť veriteľa za nesprávne prihlášky (pred tým dochádzalo k vymysleniu pohľadávok z dôvodu, aby sa veriteľ dostal do spisu) : Úrad vydá rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Predseda úradu môže lehotu na vydanie rozhodnutia v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, a to aj opakovane, spolu najviac o 24 mesiacov. Ak úrad nemôže rozhodnúť do šiestich mesiacov, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov písomne upovedomiť. Táto lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia podľa § 11.
r) zlepšilo sa postavenie veriteľov – zachovávaná možnosť nahliadnuť do spisu, právo na informácie - § 85 SKP povinný poskytnúť informácie verieľskému výboru
s) uspokojovanie veriteľov
Rozvrh (na základe podkladov správcu) :
Po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie. Podklady pre súd pripravuje správca, súd na ich základe vydá rozvrhové uznesenie. Súd nesie zodpovednosť za prípadné chyby aj keď podklady dáva správca.
Skončenie konkurzného konania : Zrušenie konkurzu § 44
- zistí sa, že tu nie sú predpoklady pre konkurz,
- bolo vydané rozvrhové uznesenie, správca príde do banky, pošle tomu veriteľovi koľko je v rozvrhu, potvrdenia súdu, zrušenie konkurzu, zánik správcu,
- v priebehu konkurzného konania niet majetok na trovy konania (odmena a výdavky správcu konkurznej podstaty), neexistencia majetku,
- zrušenie obchodnej spoločnosti bez likvidácie.
Skončenie konkurzného konania : Zrušenie konkurzu § 44
- zistí sa, že tu nie sú predpoklady pre konkurz,
- bolo vydané rozvrhové uznesenie, správca príde do banky, pošle tomu veriteľovi koľko je v rozvrhu, potvrdenia súdu, zrušenie konkurzu, zánik správcu,
- v priebehu konkurzného konania niet majetok na trovy konania (odmena a výdavky správcu konkurznej podstaty), neexistencia majetku,
- zrušenie obchodnej spoločnosti bez likvidácie.
20/ Základné východiská právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii Zák. č. 7/2005
Základné východiská právnej úpravy Z. č. 7/2005
b) z dôvodu novej koncepcie sa starý zákon neaktualizoval, ale bol vytvorený nový zákon
Rozdiely
Dôvodová správa
c) stará úprava – správca KP musí predložiť do 18 mesiacov konečnú správu, niekedy sa táto lehota na predloženie konečnej správy predlžuje !!!
d) vymáhanie pohľadávok je neefektívne
e) od podania návrhu do vyhlásenia konkurzu prejde aj niekoľko rokov
f) uspokojovanie podľa tried (najprv I., potom II. ... atď.), bežné pohľadávky neboli spravidla uspokojované vôbec
g) nová úprava
h) snahy o urýchlenie konkurzného konania
i) upraviť nečinnosť súdu
j) lehoty : 15 dní na začatie konania a odmietsnutie návrhu
k) + 5 dní na to, aby konkurz súd vyhlásil
b) z dôvodu novej koncepcie sa starý zákon neaktualizoval, ale bol vytvorený nový zákon
Rozdiely
Dôvodová správa
c) stará úprava – správca KP musí predložiť do 18 mesiacov konečnú správu, niekedy sa táto lehota na predloženie konečnej správy predlžuje !!!
d) vymáhanie pohľadávok je neefektívne
e) od podania návrhu do vyhlásenia konkurzu prejde aj niekoľko rokov
f) uspokojovanie podľa tried (najprv I., potom II. ... atď.), bežné pohľadávky neboli spravidla uspokojované vôbec
g) nová úprava
h) snahy o urýchlenie konkurzného konania
i) upraviť nečinnosť súdu
j) lehoty : 15 dní na začatie konania a odmietsnutie návrhu
k) + 5 dní na to, aby konkurz súd vyhlásil
Správca keď prichádza na schôdzu musí mať :
b) plán speňaženia – vypracovaný kvalifikovanie s odbornou náležitosťou
c) zoznam majetku (tzv. konkurznej podstaty)
a) k tomuto vyzýva úpadcu o doklady z účtovníctva ..., komunikuje v časovej tiesni s poisťovňami a bankami a katastrom nehnuteľností ...
Majetok, kt. nebolo možné predať – tzv. nevymožiteľné pohľadávky – možno vylúčiť z konkurznej podstaty (§27 ods. 12) Nevymožiteľné pohľadávky a iný majetok, ktorý nebolo možné predať postupom podľa tohto zákona, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty.
19/ Skončenie konkurzného konania, rozvrh
Skončenie konania : Správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.
c) zoznam majetku (tzv. konkurznej podstaty)
a) k tomuto vyzýva úpadcu o doklady z účtovníctva ..., komunikuje v časovej tiesni s poisťovňami a bankami a katastrom nehnuteľností ...
Majetok, kt. nebolo možné predať – tzv. nevymožiteľné pohľadávky – možno vylúčiť z konkurznej podstaty (§27 ods. 12) Nevymožiteľné pohľadávky a iný majetok, ktorý nebolo možné predať postupom podľa tohto zákona, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty.
19/ Skončenie konkurzného konania, rozvrh
Skončenie konania : Správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. Odmenu a výdavky vyúčtujú aj osobitní správcovia a zástupca správcu, ako aj tí, ktorých súd v priebehu konania zbavil funkcie správcu.
Správca speňažuje podstatu na ...
Správca speňažuje podstatu na základe plánu speňaženia schváleného schôdzou konkurzných veriteľov. Plán speňaženia, ktorý obsahuje spôsob speňaženia podľa odsekov 1 až 11 a podmienky predaja mimo dražby, správca predloží súdu najneskôr 15 dní pred schôdzou konkurzných veriteľov, na ktorej sa má schváliť. V prípade, ak správca nepredloží súdu plán speňaženia v lehote podľa predchádzajúcej vety, schválenie plánu speňaženia nemôže byť predmetom rozhodovania zvolanej schôdze veriteľov a súd zvolá novú schôdzu veriteľov tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní odo dňa konania schôdze veriteľov, na ktorej sa mal plán speňaženia pôvodne schváliť. Správca je povinný nahradiť veriteľom všetky náklady spojené s ich účasťou na novej schôdzi veriteľov zvolanej súdom z dôvodu porušenia povinnosti správcu predložiť súdu v stanovenej lehote plán speňaženia. Náklady podľa predchádzajúcej vety nie sú nákladmi podstaty. Podmienky predaja mimo dražby obsahujú najmä spôsob zverejnenia ponukového konania, označenie predmetu predaja mimo dražby a určenie lehoty, do ktorej sa ponuky zasielajú, kritériá, podľa ktorých sa ocenenie vykonáva, a určenie času, kedy sa vyhodnotenie ponúk vykoná.
Tzn. : vypracuje sa plán
- schváli sa stretnutie veriteľov
- koná sa stretnutie veriteľov
- ak sa nájde kupujúci .... odsúhlasí sa to rozhodnutím súdu (predložené podklady : inzercia, ponuky, ...)
- schvaľuje sa plán speňaženia § 20 a)
Súd zvolá vždy prvú schôdzu konkurzných veriteľov tak, aby sa konala v lehote do 80 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu.
Predmetom schôdze konkurzných veriteľov je najmä schválenie plánu speňaženia a schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu.
Prieskumné pojednávanie – prísť môže ktokoľvek
Schôdza konkurzných vyrovnaní – len veritelia – verejnosť vylúčená
60 dní na uplatnenie svojich nárokov – prieskumné najskôr 61 a najneskôr 80 deň. Musí existovať zoznam prihlášok a plán speňaženia !!!
- koná sa stretnutie veriteľov
- ak sa nájde kupujúci .... odsúhlasí sa to rozhodnutím súdu (predložené podklady : inzercia, ponuky, ...)
- schvaľuje sa plán speňaženia § 20 a)
Súd zvolá vždy prvú schôdzu konkurzných veriteľov tak, aby sa konala v lehote do 80 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu.
Predmetom schôdze konkurzných veriteľov je najmä schválenie plánu speňaženia a schválenie návrhu na ustanovenie nového správcu.
Prieskumné pojednávanie – prísť môže ktokoľvek
Schôdza konkurzných vyrovnaní – len veritelia – verejnosť vylúčená
60 dní na uplatnenie svojich nárokov – prieskumné najskôr 61 a najneskôr 80 deň. Musí existovať zoznam prihlášok a plán speňaženia !!!
Účel prieskumného pojednávania :
- prejsť zoznam prihlášok
- zoznam predloží a súd do podateľne
- každý veriteľ s tým musí byť oboznámený, či nechce poprieť pohľadávku iného veriteľa
Popretá pohľadávka – určená lehota na podanie incidenčnej žaloby – prečo a hlavne s odôvodnením. Uplatňuje sa výška uvedená v prihláške a aj len to poradie!!! Súd nemôže priznať viac práv ako si veriteľ uplatňuje!
Na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu2a) na majetok úpadcu.
18/ Speňažovanie majetku patriaceho do konkurznej podstaty
Speňažovanie :
- na dražbe - upravená v § 27
- predaj mimo dražby – plán speňaženia § 27 ods. 8
Predajom mimo dražby bez schválenia plánu speňaženia schôdzou konkurzných veriteľov podľa odseku 8 sa speňažujú len
a) byty a nebytové priestory,
b) majetok bezprostredne ohrozený zničením alebo znehodnotením,
c) tovary vyrábané alebo služby poskytované úpadcom, ktorého podnik sa prevádzkuje.
- zoznam predloží a súd do podateľne
- každý veriteľ s tým musí byť oboznámený, či nechce poprieť pohľadávku iného veriteľa
Popretá pohľadávka – určená lehota na podanie incidenčnej žaloby – prečo a hlavne s odôvodnením. Uplatňuje sa výška uvedená v prihláške a aj len to poradie!!! Súd nemôže priznať viac práv ako si veriteľ uplatňuje!
Na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu2a) na majetok úpadcu.
18/ Speňažovanie majetku patriaceho do konkurznej podstaty
Speňažovanie :
- na dražbe - upravená v § 27
- predaj mimo dražby – plán speňaženia § 27 ods. 8
Predajom mimo dražby bez schválenia plánu speňaženia schôdzou konkurzných veriteľov podľa odseku 8 sa speňažujú len
a) byty a nebytové priestory,
b) majetok bezprostredne ohrozený zničením alebo znehodnotením,
c) tovary vyrábané alebo služby poskytované úpadcom, ktorého podnik sa prevádzkuje.
Správca preskúma prihlášky ...
Správca preskúma prihlášky predovšetkým podľa úpadcových obchodných kníh a iných dokladov. Prihlásené pohľadávky zostaví do zoznamu podľa poradia na účely rozvrhu. Ak si veriteľ neuplatnil pohľadávku v slovenskej mene, vyčísli jej hodnotu podľa odseku 2. V zozname vyznačí aj skutočnosť, že si veriteľ uplatnil právo na oddelené uspokojenie. Tento zoznam predloží súdu najneskôr 15 dní pred prieskumným pojednávaním.
Účastníci sú oprávnení nahliadať do zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý vyhotovil správca a do dokladov o týchto pohľadávkach; úpadca sa môže vyjadriť k zostavenému zoznamu prihlášok.
Prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.
Podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa alebo ktoré nie je datované a podpísané, sa nepovažuje za prihlášku. Ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa nepoužije.
Účastníci sú oprávnení nahliadať do zoznamu prihlásených pohľadávok, ktorý vyhotovil správca a do dokladov o týchto pohľadávkach; úpadca sa môže vyjadriť k zostavenému zoznamu prihlášok.
Prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde.
Podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa alebo ktoré nie je datované a podpísané, sa nepovažuje za prihlášku. Ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa nepoužije.
Prieskumné pojednávanie :
Na preskúmanie prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie tak, aby sa konalo najneskôr v deň konania prvej schôdze konkurzných veriteľov podľa § 20a ods. 1. Na prieskumné pojednávanie sa musí dostaviť správca; účasť úpadcu nie je nutná. Preskúmanie prihlásených pohľadávok sa robí podľa zoznamu zostaveného správcom.
Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať právny dôvod, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok. Ak je popretý právny dôvod pohľadávky, je tým popretá aj jej výška a jej poradie.
Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.
Preskúmanie prihlášok :
Súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania.
Úpadca aj konkurzní veritelia môžu popierať právny dôvod, výšku aj poradie všetkých prihlásených pohľadávok. Ak je popretý právny dôvod pohľadávky, je tým popretá aj jej výška a jej poradie.
Výsledok prieskumného pojednávania sa zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.
Preskúmanie prihlášok :
Súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania.
Pohľadávku treba uplatniť ...
Pohľadávku treba uplatniť v slovenskej mene. Ak nie je pohľadávka uplatnená v slovenskej mene, jej výška sa určí prepočtom podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, uvedie i podmienku, od ktorej splnenia závisia účinky právneho úkonu. V prihláške pohľadávky, o ktorej sa vedie spor, veritelia označia súd a uvedú spisovú značku; pri vykonateľných pohľadávkach pripoja aj rovnopis rozhodnutia (exekučný titul).
Ako pohľadávku si veritelia prihlásia aj trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d).
Prihlášky sa podávajú na súde vyhotovené dvojmo. Ak pohľadávka vznikla na základe písomného právneho úkonu, treba pripojiť aj listinu o tomto úkone. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.
Správcovi súd doručí druhý rovnopis prihlásených pohľadávok a odpis prihlášok spísaných do zápisnice.
Ako pohľadávku si veritelia prihlásia aj trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d).
Prihlášky sa podávajú na súde vyhotovené dvojmo. Ak pohľadávka vznikla na základe písomného právneho úkonu, treba pripojiť aj listinu o tomto úkone. Konkurzní veritelia, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v cudzine, sú povinní v prihláške uviesť meno svojho zástupcu pre doručovanie v tuzemsku, inak im zástupcu pre doručovanie ustanoví na ich náklady súd.
Správcovi súd doručí druhý rovnopis prihlásených pohľadávok a odpis prihlášok spísaných do zápisnice.
l) správca je oprávnený ...
l) správca je oprávnený rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku,3a) robiť za úpadcu právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, zabezpečiť vedenie účtovníctva, zriaďovať samostatné organizačné zložky podniku; nie je oprávnený zriadiť odštepný závod. Za samostatnú organizačnú zložku podniku sa na účely tohto zákona považuje taká organizačná zložka podniku, v ktorej sa vedie v rámci účtovníctva podniku oddelená evidencia majetku;
m) na správcu prechádza právo konať v pracovno-právnych vzťahoch za dlžníka.
Nastanú okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto okamihom sa dlžník stáva úpadcom.
Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu :
Ak do podstaty patrí podnik, vyhlásením konkurzu sa nekončí jeho prevádzkovanie. Správca vykoná opatrenia potrebné na zabezpečenie prevádzkovania podniku. Ustanovenia osobitných predpisov o podmienkach prevádzkovania podniku, prípadne výkonu povolania alebo iného podnikania ako na základe živnosti týmto nie sú dotknuté.
m) na správcu prechádza právo konať v pracovno-právnych vzťahoch za dlžníka.
Nastanú okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto okamihom sa dlžník stáva úpadcom.
Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu :
Ak do podstaty patrí podnik, vyhlásením konkurzu sa nekončí jeho prevádzkovanie. Správca vykoná opatrenia potrebné na zabezpečenie prevádzkovania podniku. Ustanovenia osobitných predpisov o podmienkach prevádzkovania podniku, prípadne výkonu povolania alebo iného podnikania ako na základe živnosti týmto nie sú dotknuté.
Súd môže na návrh správcu ...
Súd môže na návrh správcu rozhodnúť o skončení prevádzkovania podniku. Správca si vyžiada k návrhu stanovisko veriteľského výboru, ak je ustanovený.
Ustanovenia odseku 1 a 2 primerane platia na prevádzkovanie časti podniku, ktorá tvorí jeho samostatnú organizačnú zložku.
17/ Pohľadávky veriteľov, ich prihlasovanie, prieskumné pojednávanie
Prihlášky pohľadávok :
Pohľadávka : nárok uplatnený na súde, preskúmáva sa, správca na prieskumnom pojednávaní uzná alebo poprie
Prihláška : veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov;2a) to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňuje oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia.
Ustanovenia odseku 1 a 2 primerane platia na prevádzkovanie časti podniku, ktorá tvorí jeho samostatnú organizačnú zložku.
17/ Pohľadávky veriteľov, ich prihlasovanie, prieskumné pojednávanie
Prihlášky pohľadávok :
Pohľadávka : nárok uplatnený na súde, preskúmáva sa, správca na prieskumnom pojednávaní uzná alebo poprie
Prihláška : veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa osobitných predpisov;2a) to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňuje oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia.
g) nesplatné pohľadávky ...
g) nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými; ak je úpadcom banka, jej pohľadávky a záväzky sa stávajú splatnými až dňom rozhodnutia súdu podľa § 14b ods. 2;
h) zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté návrhy na uzavretie zmluvy;
i) započítanie vzájomne inak započítateľnej pohľadávky patriacej do podstaty nie je možné;
j) zastavuje sa postup v privatizačnom procese podľa osobitných predpisov;3)
k) zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a do podstaty patrí aj tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal;
h) zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté návrhy na uzavretie zmluvy;
i) započítanie vzájomne inak započítateľnej pohľadávky patriacej do podstaty nie je možné;
j) zastavuje sa postup v privatizačnom procese podľa osobitných predpisov;3)
k) zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a do podstaty patrí aj tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal;
d) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu ...
d) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,2a) ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené;
e) pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu2a) na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate;
f) zanikajú práva na oddelené uspokojenie (§ 28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. a), možno tieto práva znova uplatniť. Ak sa však veci alebo pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote speňažili, bude výťažok na ne pripadajúci zahrnutý do podstaty;
e) pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu2a) na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate;
f) zanikajú práva na oddelené uspokojenie (§ 28), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. a), možno tieto práva znova uplatniť. Ak sa však veci alebo pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote speňažili, bude výťažok na ne pripadajúci zahrnutý do podstaty;
Návrh treba predložiť s potrebným ..
Návrh treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aky každý účastník dostal jeden rovnopis. Navrhovateľ je povinný k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
.
Navrhovatelia súčasne s podaním návrhu zložia na účet súdu preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu. Túto povinnosť nemá likvidátor, ktorý po ustanovení bez zbytočného odkladu vykonal likvidačnú účtovnú súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu preddavku a správca dane.1aa)
Podmienky vyhlásenia konkurzu :
Je, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania. Podmienka podľa odseku 1 nemusí byť splnená, ak veriteľ na výzvu súdu a v lehote ním určenej zloží preddavok na trovy konania (§ 71). Veriteľ, ktorý zložil preddavok na trovy konania, má právo na jeho vrátenie z dlžníkovho majetku. To neplatí, ak súd nevyhlásil konkurz, .min. 200 000,-- Sk, pre nedostatok majetku ... zastavenie konkurzu pred začatím konkurzného konania
.
Navrhovatelia súčasne s podaním návrhu zložia na účet súdu preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu. Túto povinnosť nemá likvidátor, ktorý po ustanovení bez zbytočného odkladu vykonal likvidačnú účtovnú súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu preddavku a správca dane.1aa)
Podmienky vyhlásenia konkurzu :
Je, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania. Podmienka podľa odseku 1 nemusí byť splnená, ak veriteľ na výzvu súdu a v lehote ním určenej zloží preddavok na trovy konania (§ 71). Veriteľ, ktorý zložil preddavok na trovy konania, má právo na jeho vrátenie z dlžníkovho majetku. To neplatí, ak súd nevyhlásil konkurz, .min. 200 000,-- Sk, pre nedostatok majetku ... zastavenie konkurzu pred začatím konkurzného konania
16/ Účinky vyhlásenia konkurzu, prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu
Odo dňa vyvesenia nastanú tieto účinky vyhlásenia konkurzu :
Starý zákon – nastupujú v okamihu vynesenia uznesenia o vyhlásení konkurzu na úradnej tabuli.
Nový zákon – okamih účinku – uverejnenie v obchodnom vestníku.
a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu;
b) úpadca môže odmietnuť prijatie daru alebo odmietnuť dedičstvo len so súhlasom správcu;
c) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,2a) ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24;
Starý zákon – nastupujú v okamihu vynesenia uznesenia o vyhlásení konkurzu na úradnej tabuli.
Nový zákon – okamih účinku – uverejnenie v obchodnom vestníku.
a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu;
b) úpadca môže odmietnuť prijatie daru alebo odmietnuť dedičstvo len so súhlasom správcu;
c) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu,2a) ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20), môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24;
Podľa nového –
Podľa nového – príslušnými budú sídla okresných a krajských súdov, ktoré vedú obchodný register. Okresný súd – I. stupňový a krajský súd -odvolací súd
15/ Návrh na vyhlásenie konkurzu, vyhlásenie konkurzu, podmienky pre vyhlásenie
konkurzu
Vyhlásenie konkurzu :
- uznesením vyveseným na tabuľu konkurzného súdu : Krajské súdy BA, BB, KE
- nové konkurzy sú v kompetencii Okresných súdov
Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, jeho veriteľ, likvidátor PO alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje osobitný zákon. Likvidátor má povinnosť podať návrh Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku.
Náležitosti návrhu - z návrhu na vyhlásenie konkurzu musí byť zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný.
15/ Návrh na vyhlásenie konkurzu, vyhlásenie konkurzu, podmienky pre vyhlásenie
konkurzu
Vyhlásenie konkurzu :
- uznesením vyveseným na tabuľu konkurzného súdu : Krajské súdy BA, BB, KE
- nové konkurzy sú v kompetencii Okresných súdov
Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, jeho veriteľ, likvidátor PO alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje osobitný zákon. Likvidátor má povinnosť podať návrh Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podá dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku.
Náležitosti návrhu - z návrhu na vyhlásenie konkurzu musí byť zjavné, ktorému súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný.
(3) Pri rozdelení spoločnosti môžu ...
(3) Pri rozdelení spoločnosti môžu pokračovať v živnosti zaniknutej spoločnosti všetky novovzniknuté spoločnosti, na ktoré prešla prevádzkareň, v ktorej sa príslušná živnosť zaniknutej spoločnosti prevádzkovala. Osoby oprávnené konať v mene rozdeľovanej spoločnosti oznámia v lehote 15 dní odo dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra živnostenskému úradu, v akom rozsahu bude každá z novovzniknutých spoločností v živnosti pokračovať, ako aj údaje, ktoré sa zapisujú do živnostenského registra. Živnostenský úrad na základe tohto oznámenia vydá nové živnostenské listy alebo koncesné listiny.
Pokračovanie v živnosti pri premene družstva :
Pri premene družstva na spoločnosť, pri zlúčení alebo splynutí družstiev alebo pri rozdelení družstva platia ustanovenia § 14 obdobne.
14/ Účel zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení, podstata konkurzu ako nástroja riešenia úpadku podnikateľa
Zákon 328/1991 Zb. je účinný zákon o konkurze a vyrovnaní – platí do konca roka 2005 – staré konkurzy do 31.12.2005 sa budú spravovať starým zákonom.
Pokračovanie v živnosti pri premene družstva :
Pri premene družstva na spoločnosť, pri zlúčení alebo splynutí družstiev alebo pri rozdelení družstva platia ustanovenia § 14 obdobne.
14/ Účel zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení, podstata konkurzu ako nástroja riešenia úpadku podnikateľa
Zákon 328/1991 Zb. je účinný zákon o konkurze a vyrovnaní – platí do konca roka 2005 – staré konkurzy do 31.12.2005 sa budú spravovať starým zákonom.
Nová právna úprava, ktorá je ...
Nová právna úprava, ktorá je úplnou negáciou toho, čo bolo – zákon 7/2005 a 8/2005 účinný od 1.1.2006 – t.j. zákon o konkurze a reštrukturalizáciia a zákon o správcoch. Konkurzy po 1.1.2006 sa budú spravovať novou právnou úpravou.
Účelom starého konkurzného zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Má 2 formy:
- predĺženie – keď výška dlžníkových záväzkov je vyššia ako jeho majetok
- platobná neschopnosť-insolvencia – keď má viac /2/ veriteľov a nie je schopný splniť po lehote splatné záväzky.
Porovnanie starého a nového zákona:
- starý zákon - je dobrý pre podnikateľov a zlý pre veriteľov
- nový zákon – svoju pohľadávku voči dlžníkovi musím mať potvrdenú exekučným titulom (dlžníka musím najprv žalovať/. Táto úprava nahráva Daňovým úradom, ostatní veritelia budú uspokojení dosť výnimočne - Oni budú dávať skôr návrh na exekúciu . Konkurz je generálna exekúcia dlžníka – dostanem pomernú časť. Exekúcia je lepšia – je síce drahšia, ale dostanem všetko, t.j. budú uspokojené všetky pohľadávky.
Ak je dlžník v úpadku začína príslušné konkurzné konanie. Príslušnými sú konkurzné súdy v BB, BA a Košiciach. – podľa starého
Účelom starého konkurzného zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. Má 2 formy:
- predĺženie – keď výška dlžníkových záväzkov je vyššia ako jeho majetok
- platobná neschopnosť-insolvencia – keď má viac /2/ veriteľov a nie je schopný splniť po lehote splatné záväzky.
Porovnanie starého a nového zákona:
- starý zákon - je dobrý pre podnikateľov a zlý pre veriteľov
- nový zákon – svoju pohľadávku voči dlžníkovi musím mať potvrdenú exekučným titulom (dlžníka musím najprv žalovať/. Táto úprava nahráva Daňovým úradom, ostatní veritelia budú uspokojení dosť výnimočne - Oni budú dávať skôr návrh na exekúciu . Konkurz je generálna exekúcia dlžníka – dostanem pomernú časť. Exekúcia je lepšia – je síce drahšia, ale dostanem všetko, t.j. budú uspokojené všetky pohľadávky.
Ak je dlžník v úpadku začína príslušné konkurzné konanie. Príslušnými sú konkurzné súdy v BB, BA a Košiciach. – podľa starého
Zodpovedný zástupca musí byť ...
Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi; to neplatí, ak je ním manžel (manželka) podnikateľa alebo ak ide o právnickú osobu, jej spoločník alebo člen. Musí spĺňať všeobecné i osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (§ 6 a 7), musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky. Zodpovedným zástupcom právnickej osoby nemôže byť člen dozornej rady, prípadne iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby. Zodpovedným zástupcom fyzickej osoby ani právnickej osoby nemôže byť osoba, ktorej bolo zrušené živnostenské oprávnenie podľa § 58 ods. 1 písm. d) alebo ods. 2 písm. a), a to počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia Funkciu zodpovedného zástupcu nemožno vykonávať vo viacerých ako v jednej prevádzkarni. V opodstatnených prípadoch môže živnostenský úrad povoliť výnimku. Ak je podnikateľom právnická osoba, je povinná ustanoviť zodpovedného zástupcu, ak prevádzkuje remeselnú, viazanú alebo koncesovanú živnosť. Ak je podnikateľom fyzická osoba, môže ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorého prostredníctvom bude živnosť prevádzkovať. Ak podnikateľ nespĺňa osobitné podmienky prevádzkovania živnosti (§ 7), je povinný ustanoviť zodpovedného zástupcu. Fyzická osoba musí tiež ustanoviť zodpovedného zástupcu v prípadoch podľa odseku 8.
Pokračovanie v živnosti pri úmrtí fyzickej osoby (živnostníka) :
Ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva
a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,
b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,
c) pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia,
d) správca dedičstva, 29) ak ho ustanovil súd.
Pokračovanie v živnosti pri premene obchodnej spoločnosti :
(1) Pri premene obchodnej spoločnosti (ďalej len "spoločnosť") na inú formu spoločnosti alebo na družstvo môže nová spoločnosť, prípadne družstvo pokračovať v prevádzkovaní živnosti zaniknutej spoločnosti.
(2) Pri zlúčení alebo splynutí spoločnosti platí ustanovenie odseku 1 obdobne.
a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,
b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,
c) pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia,
d) správca dedičstva, 29) ak ho ustanovil súd.
Pokračovanie v živnosti pri premene obchodnej spoločnosti :
(1) Pri premene obchodnej spoločnosti (ďalej len "spoločnosť") na inú formu spoločnosti alebo na družstvo môže nová spoločnosť, prípadne družstvo pokračovať v prevádzkovaní živnosti zaniknutej spoločnosti.
(2) Pri zlúčení alebo splynutí spoločnosti platí ustanovenie odseku 1 obdobne.
f) uplynutím lehoty povoleného prechodného ...
f) uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením,
g) pri ohlasovacích živnostiach dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. d) alebo § 58 ods. 2 písm. a).
(2) Úmrtím fyzickej osoby (živnostníka) nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel za podmienok ustanovených v § 13.
(3) Ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g) nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Ohlásenie ukončenia podnikania nemožno vziať späť.
13/ Prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu, pokračovanie v živnosti pri úmrtí podnikateľa, pokračovanie v živnosti pri transformácii obch. spoločnosti alebo družstva
Prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu :
Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti.
g) pri ohlasovacích živnostiach dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. d) alebo § 58 ods. 2 písm. a).
(2) Úmrtím fyzickej osoby (živnostníka) nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel za podmienok ustanovených v § 13.
(3) Ak v oznámení podľa odseku 1 písm. g) nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Ohlásenie ukončenia podnikania nemožno vziať späť.
13/ Prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu, pokračovanie v živnosti pri úmrtí podnikateľa, pokračovanie v živnosti pri transformácii obch. spoločnosti alebo družstva
Prevádzkovanie živnosti prostredníctvom zodpovedného zástupcu :
Zodpovedný zástupca je fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti.
12/ Vznik živnostenského oprávnenia a dôvody zániku živnostenského oprávnenia.
Živnostenské oprávnenie :
Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") v z n i k á právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám:
a) pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a 46,
b) pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.
Živnostenské oprávnenie zaniká
a) smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5,
b) zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady podľa § 14 a 15,
c) uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas,
d) rozhodnutím živnostenského úradu podľa § 58,
e) ak to ustanoví osobitný zákon,
Oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") v z n i k á právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám:
a) pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a 46,
b) pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.
Živnostenské oprávnenie zaniká
a) smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5,
b) zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady podľa § 14 a 15,
c) uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas,
d) rozhodnutím živnostenského úradu podľa § 58,
e) ak to ustanoví osobitný zákon,
Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti :
Odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje. U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak
Osobitná odborná spôsobilosť : aj zamestnanec FO alebo PO musí mať spôsobilosť tak ako živnostník (napr. kaderníčka ako živnostníčka musí mať odbornú spôsobilosť, ale tiež jej zamestnanec – potrebuje odbornú spôsobilosť, ak zamestnankyňa je upratovačka tak nemusí mať odbornú spôsobilosť).
Koncesované živnosti : osobitné podmienky prevádzkovania živnosti: podmienka spoľahlivosti (postupuje sa individuálne u každej osoby pri udelení koncesie)§ 27 ods. 2 =) Osobitnou podmienkou prevádzkovania koncesovanej živnosti je aj spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k predmetu podnikania so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov.
Osobitná odborná spôsobilosť : aj zamestnanec FO alebo PO musí mať spôsobilosť tak ako živnostník (napr. kaderníčka ako živnostníčka musí mať odbornú spôsobilosť, ale tiež jej zamestnanec – potrebuje odbornú spôsobilosť, ak zamestnankyňa je upratovačka tak nemusí mať odbornú spôsobilosť).
Koncesované živnosti : osobitné podmienky prevádzkovania živnosti: podmienka spoľahlivosti (postupuje sa individuálne u každej osoby pri udelení koncesie)§ 27 ods. 2 =) Osobitnou podmienkou prevádzkovania koncesovanej živnosti je aj spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k predmetu podnikania so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov.
Prekážky prevádzkovania živnosti :
Prekážky prevádzkovania živnosti : (nesmú existovať prekážky prevádzkovania živnosti)
- konkurz
- trest zákazu činnosti
Výnimky – možnosť odpustiť prekážku.
Povinnosti podnikateľa :
Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.
Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.
Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý
a) bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa osobitných predpisov,
b) zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.
- konkurz
- trest zákazu činnosti
Výnimky – možnosť odpustiť prekážku.
Povinnosti podnikateľa :
Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.
Riadne, poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.
Riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý
a) bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa osobitných predpisov,
b) zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.
11/Všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti podľa živnostenského zákona, povinnosti podnikateľa podľa živnostenského zákona.
Všeobecné podmienky :
a) dosiahnutie veku 18 rokov,
b) spôsobilosť na právne úkony,
c) bezúhonnosť, ak tento zákon neustanovuje inak.
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. 24e)
U právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba alebo osoby,
ktoré sú jej štatutárnym orgánom.
U organizačnej zložky zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať osoba vedúceho organizačnej zložky.
Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach uvedených v odseku 2, preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo o osobu oprávnenú konať za právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to oznámi príslušnému živnostenskému úradu.
a) dosiahnutie veku 18 rokov,
b) spôsobilosť na právne úkony,
c) bezúhonnosť, ak tento zákon neustanovuje inak.
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. 24e)
U právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba alebo osoby,
ktoré sú jej štatutárnym orgánom.
U organizačnej zložky zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať osoba vedúceho organizačnej zložky.
Ak sa v konaní pred súdom, ktorý právoplatne rozhodol o skutočnostiach uvedených v odseku 2, preukázalo, že ide o podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo o osobu oprávnenú konať za právnickú osobu, ktorá prevádzkuje živnosť, súd to oznámi príslušnému živnostenskému úradu.
iii. pri osobách, povinných zapísať do ...
iii. pri osobách, povinných zapísať do obch.registra môžu začať s výkonom činnosti až pri zápise v obch. registri
b/ požadovanie spôsobilosti
iv. voľná živnosť – spĺňam vek, spôsobilosť, nemusí byť odborná spôsobilosť
v. remeselná živnosť – požiadavka odbornej spôsobilosti (výučný list v odbore)
vi. viazaná živnosť – podľa prílohy živn.zákona (skúšky podľa rôznych predpisov ...)
c/ z hľ. rozhsahu živn. oprávnenia
I/ na každú činnosť, ktorú chcem vykonávať musí byť živnostenské oprávnenie (aj na jednom živn.liste)
II/ § 33 – kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), pohostinská činnosť.
III/ § 42 – výrobná činnosť
IV/ § 43 - Službami sa na účel tohto zákona rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.
Pri obch. činnostiach možno predávať tovar ... prevádzkovať stánky ...
b/ požadovanie spôsobilosti
iv. voľná živnosť – spĺňam vek, spôsobilosť, nemusí byť odborná spôsobilosť
v. remeselná živnosť – požiadavka odbornej spôsobilosti (výučný list v odbore)
vi. viazaná živnosť – podľa prílohy živn.zákona (skúšky podľa rôznych predpisov ...)
c/ z hľ. rozhsahu živn. oprávnenia
I/ na každú činnosť, ktorú chcem vykonávať musí byť živnostenské oprávnenie (aj na jednom živn.liste)
II/ § 33 – kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), pohostinská činnosť.
III/ § 42 – výrobná činnosť
IV/ § 43 - Službami sa na účel tohto zákona rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.
Pri obch. činnostiach možno predávať tovar ... prevádzkovať stánky ...
§200c O.s.p.
1) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd 27) .
(2) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd, v ktorého obvode má osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, sídlo. Ak osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nemá sídlo, je príslušný registrový súd podľa miesta podnikania; ak nemá ani miesto podnikania, je príslušný registrový súd podľa miesta bydliska tejto osoby.
(3) Ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého registri je podľa sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikateľ zapísaný, a registrový súd, v ktorého obvode je odštepný závod alebo iná organizačná zložka podniku umiestnená, ak je umiestnená v obvode iného registrového súdu.
(4) Ak ide o zahraničnú osobu, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého obvode je umiestnený podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
(2) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd, v ktorého obvode má osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, sídlo. Ak osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nemá sídlo, je príslušný registrový súd podľa miesta podnikania; ak nemá ani miesto podnikania, je príslušný registrový súd podľa miesta bydliska tejto osoby.
(3) Ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého registri je podľa sídla, prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikateľ zapísaný, a registrový súd, v ktorého obvode je odštepný závod alebo iná organizačná zložka podniku umiestnená, ak je umiestnená v obvode iného registrového súdu.
(4) Ak ide o zahraničnú osobu, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého obvode je umiestnený podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
9/ Podnikanie a živnostenské podnikanie, pôsobnosť živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v platnom znen
Tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len "živnosť") a kontrolu nad ich dodržiavaním. Zvyšok otázky je v otázke č. 5
10/ Druhy živností podľa Živnostenského zákona a ich charakteristika
Rozdelenie živností podľa :
a) spôsobom vzniku živnostenského oprávnenia
i. ohlasovacia živnosť – živnostenský list – doklad
vznik : momentom keď kvalifikovane ohlásim živnosť a preukážem všetky doklady – môžem prevádzkovať živnosť aj keď ŽL nebol vydaný
ii. koncesiovaná živnosť – koncesný list – doklad
vznik : až po vydaní KL – podnikať môžem až potom : po právoplatnom vydaní rozhodnutia
10/ Druhy živností podľa Živnostenského zákona a ich charakteristika
Rozdelenie živností podľa :
a) spôsobom vzniku živnostenského oprávnenia
i. ohlasovacia živnosť – živnostenský list – doklad
vznik : momentom keď kvalifikovane ohlásim živnosť a preukážem všetky doklady – môžem prevádzkovať živnosť aj keď ŽL nebol vydaný
ii. koncesiovaná živnosť – koncesný list – doklad
vznik : až po vydaní KL – podnikať môžem až potom : po právoplatnom vydaní rozhodnutia
(3) Ak sudca námietkam vyhovie,...
vykoná zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj k tomuto dňu. Ak sudca vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu.
(4) O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi. Námietky proti vykonaniu zápisu sudcom nie sú prípustné.
(5) Vyšší súdny úradník vykoná zápis v prípade, ak navrhovateľ podal námietky a súčasne splnil všetky podmienky na vykonanie zápisu podľa osobitného zákona 26) .
(6) Po preskúmaní námietok môže sudca námietky zamietnuť. O zamietnutí námietok sudca rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
(4) O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi. Námietky proti vykonaniu zápisu sudcom nie sú prípustné.
(5) Vyšší súdny úradník vykoná zápis v prípade, ak navrhovateľ podal námietky a súčasne splnil všetky podmienky na vykonanie zápisu podľa osobitného zákona 26) .
(6) Po preskúmaní námietok môže sudca námietky zamietnuť. O zamietnutí námietok sudca rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Sankcie – akékoľvek zmeny v zapisovaných údajoch v OR sa musí oznámiť „Návrhom na zápisu do OR“ do 30 dní od zmeny – inak nastúpi sankcia až do výšky 100.000,-Sk - § 11 OR
Princípy formálnej publicity.
Každý môže do OR nahliadnuť v rámci úradných hodín, vyžiadať si akýkoľvek výpis – poplatková povinnosť paušálne 200,-Sk v kolkoch.
Každý môže nahliadnuť aj do Zbierky listín – môžu sa urobiť kópie – poplatková povinnosť 100,-Sk v kolkoch, za vyhotovenie fotokópie 10,-Sk za stranu
Ak nie sú doklady v Zbierke listín – napríklad účtovné závierky – má každý právo nahliadnuť do súdneho spisu na základe povolenia predsedu súdu
Skúste si pozrieť ešte aj § 200a – 200cO.s.p. – to len tak bokom
§ 200a O.s.p.
(1) Konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona 25) .
Princípy formálnej publicity.
Každý môže do OR nahliadnuť v rámci úradných hodín, vyžiadať si akýkoľvek výpis – poplatková povinnosť paušálne 200,-Sk v kolkoch.
Každý môže nahliadnuť aj do Zbierky listín – môžu sa urobiť kópie – poplatková povinnosť 100,-Sk v kolkoch, za vyhotovenie fotokópie 10,-Sk za stranu
Ak nie sú doklady v Zbierke listín – napríklad účtovné závierky – má každý právo nahliadnuť do súdneho spisu na základe povolenia predsedu súdu
Skúste si pozrieť ešte aj § 200a – 200cO.s.p. – to len tak bokom
§ 200a O.s.p.
(1) Konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona 25) .
(2) Konanie vo veciach obchodného registra ...
(2) Konanie vo veciach obchodného registra môže registrový súd začať aj bez návrhu.
(3) Ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, tento návrh musí byť doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa považuje za podnet na začatie konania bez návrhu.
(4) Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, ak táto skutočnosť pri ich činnosti vyjde najavo.
(5) Ak registrový súd vydá uznesenie o začatí konania podľa odseku 2, doručí ho zapísanej osobe a postupuje podľa § 120 ods. 2, okrem prípadov, ak je obsahom podnetu podľa odseku 3 oprava chýb v písaní a počítaní alebo iných zrejmých nesprávností. O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Vo veci samej rozhoduje registrový súd uznesením, na ktorého základe vykoná zápis.
§ 200b O.s.p.
(1) Navrhovateľ môže podať písomne námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa osobitného zákona 25) do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol. Späťvzatie námietok sa nepripúšťa. V námietkach môže najmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje a odstrániť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.
(3) Ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, tento návrh musí byť doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa považuje za podnet na začatie konania bez návrhu.
(4) Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, ak táto skutočnosť pri ich činnosti vyjde najavo.
(5) Ak registrový súd vydá uznesenie o začatí konania podľa odseku 2, doručí ho zapísanej osobe a postupuje podľa § 120 ods. 2, okrem prípadov, ak je obsahom podnetu podľa odseku 3 oprava chýb v písaní a počítaní alebo iných zrejmých nesprávností. O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Vo veci samej rozhoduje registrový súd uznesením, na ktorého základe vykoná zápis.
§ 200b O.s.p.
(1) Navrhovateľ môže podať písomne námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa osobitného zákona 25) do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol. Späťvzatie námietok sa nepripúšťa. V námietkach môže najmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje a odstrániť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.
Procesno-právne aspekty:
Konania vo veciach OR
§4 Zákona o obchodnom registri
- registrácia subjektov a ich zmien
- návrhové konanie, ktoré začína na návrh
- návrh podávajú prví konatelia spoločnosti na úradne stanovenom tlačive – príloha vyhlášky 25/2004 rukou, perom, PC – je potrebné vyvarovať sa akýchkoľvek chýb. Musí byť vypísané celé 15 stranové tlačivo
- splnenie poplatkovej povinnosti – paušálne 1500,-Sk za akúkoľvek zmenu
Z hľadiska charakteru registrového konania – formálne sledovanie návrhov a ich príloh
- či návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti
- skúma len okolnosti, ktoré sú v § 6 zákona o OR. Návrh podáva oprávnená osoba, registrový súd musí rozhodnúť do 5 dní. Ak je chyba, súd návrh odmietne o čom vydá oznámenie – môžu sa podať námietky do 15 dní. V prípade ak je návrh dobrý vydá registrový súd potvrdenie o vykonaní zápisu. O podaných námietkach rozhoduje súd v lehote 10 dní od doručenia námietky. Ak súd vyhovie – vykoná zápis, ak sa nepodarilo vykonať opravy v návrhu tak potom rozhoduje súd na základe odvolania podľa OSP.
§4 Zákona o obchodnom registri
- registrácia subjektov a ich zmien
- návrhové konanie, ktoré začína na návrh
- návrh podávajú prví konatelia spoločnosti na úradne stanovenom tlačive – príloha vyhlášky 25/2004 rukou, perom, PC – je potrebné vyvarovať sa akýchkoľvek chýb. Musí byť vypísané celé 15 stranové tlačivo
- splnenie poplatkovej povinnosti – paušálne 1500,-Sk za akúkoľvek zmenu
Z hľadiska charakteru registrového konania – formálne sledovanie návrhov a ich príloh
- či návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti
- skúma len okolnosti, ktoré sú v § 6 zákona o OR. Návrh podáva oprávnená osoba, registrový súd musí rozhodnúť do 5 dní. Ak je chyba, súd návrh odmietne o čom vydá oznámenie – môžu sa podať námietky do 15 dní. V prípade ak je návrh dobrý vydá registrový súd potvrdenie o vykonaní zápisu. O podaných námietkach rozhoduje súd v lehote 10 dní od doručenia námietky. Ak súd vyhovie – vykoná zápis, ak sa nepodarilo vykonať opravy v návrhu tak potom rozhoduje súd na základe odvolania podľa OSP.
Publicita údajov:
- význam dostupnosti údajov o podnikateľských subjektoch nachádza svoje vyjadrenie v 2 princípoch:
a) v princípe materiálnej publicity §27 ods.4,5,6 OZ:
- pozitívna ( je vyjadrená skutočnosťou, že zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, obsah listín je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo uloženie listín zverejnené, to neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela
- negatívna – vyžaduje sa dobromyseľnosť v obchodnom styku
b) v princípe formálnej publicity § 10 a nasl. zákona o OR – prejavuje sa tým, že OR je verejný zoznam osobitným zákonom určených údajov, ktorého súčasťou je zbierka listín
Charakter zápisov do OR:
a) konštitutívny – sú to zápisy, ktoré vytvárajú nový právny stav, napr. vznik obch.spoločnosti, ktorý sa viaže na právnu skutočnosť zápisu do OR,
b) deklatórny – sú to zápisy, ktoré osvedčujú určitú skutočnosť, ktorá už existuje, napr. zápis štatutárneho orgánu, ktorý už bol do svojej funkcie ustanovený, ale do OR nebol ešte zapísaný.
a) v princípe materiálnej publicity §27 ods.4,5,6 OZ:
- pozitívna ( je vyjadrená skutočnosťou, že zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, obsah listín je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo uloženie listín zverejnené, to neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela
- negatívna – vyžaduje sa dobromyseľnosť v obchodnom styku
b) v princípe formálnej publicity § 10 a nasl. zákona o OR – prejavuje sa tým, že OR je verejný zoznam osobitným zákonom určených údajov, ktorého súčasťou je zbierka listín
Charakter zápisov do OR:
a) konštitutívny – sú to zápisy, ktoré vytvárajú nový právny stav, napr. vznik obch.spoločnosti, ktorý sa viaže na právnu skutočnosť zápisu do OR,
b) deklatórny – sú to zápisy, ktoré osvedčujú určitú skutočnosť, ktorá už existuje, napr. zápis štatutárneho orgánu, ktorý už bol do svojej funkcie ustanovený, ale do OR nebol ešte zapísaný.
8/ Obchodný register a jeho právna úprava – procesno-právne aspekty, konanie vo veciach obchodného registra
Má charakter nesporového konania. Je to konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v OR
a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa zákona o OR. Konanie možno začať aj bez návrhu – vyšetrovacia zásada Ak sa konanie začína na návrh, tento návrh musí byť doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do OR zapísať. Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa považujem za podnet na začatie konania bez návrhu. Súd a iné orgány majú povinnosť upozorniť registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v OR, ak takáto skutočnosť vyjde najavo pri ich činnosti.
Jeho právna úprava je rozdelená do viacerých úprav:
- Obchodný register
- Vykonávacia vyhláška
- Občiansky súdny poriadok
Obchodný register vedú príslušné registrové súdy v krajských mestách – 8
a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa zákona o OR. Konanie možno začať aj bez návrhu – vyšetrovacia zásada Ak sa konanie začína na návrh, tento návrh musí byť doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do OR zapísať. Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa považujem za podnet na začatie konania bez návrhu. Súd a iné orgány majú povinnosť upozorniť registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v OR, ak takáto skutočnosť vyjde najavo pri ich činnosti.
Jeho právna úprava je rozdelená do viacerých úprav:
- Obchodný register
- Vykonávacia vyhláška
- Občiansky súdny poriadok
Obchodný register vedú príslušné registrové súdy v krajských mestách – 8
d) organizačné zložky ...
d) organizačné zložky podnikov slovenských osôb
e) podniky zahraničných osôb
f) organizačné zložky podnikov zahr. osôb
g) právnické osoby založené podľa práva eur. spoločenstiev
Fakulatívne sa zapisujú :
- FO s trvalým pobytom v SR, ktorá je podnikateľom podľa OZ sa do OR zapisuje na vlastnú žiadosť
- OR vedie okresný súd v sídlo krajského súdu pre podnikateľov, ktorí majú sídlo v obvode tohto krajského súdu, ak podnikateľ nemá sídlo, tak je príslušný súd podľa miesta podnikania, ak podnikateľ nemá ani miesto podnikania, je na vedenie OR príslušný súd podľa miesta bydliska podnikateľa
Hmotnoprávne aspekty : ktoré všetky zapisované skutočnosti sa zapisajú do obchodného registra, ustanovuje, aj ktorý právny predpis sa zakladá do obchodného registra
Registračné konanie:
Zákon č. 530/2003 Z.z. upravuje:
- zoznam údajov, ktoré sa zapisujú do OR
- obsah zbierky listín
e) podniky zahraničných osôb
f) organizačné zložky podnikov zahr. osôb
g) právnické osoby založené podľa práva eur. spoločenstiev
Fakulatívne sa zapisujú :
- FO s trvalým pobytom v SR, ktorá je podnikateľom podľa OZ sa do OR zapisuje na vlastnú žiadosť
- OR vedie okresný súd v sídlo krajského súdu pre podnikateľov, ktorí majú sídlo v obvode tohto krajského súdu, ak podnikateľ nemá sídlo, tak je príslušný súd podľa miesta podnikania, ak podnikateľ nemá ani miesto podnikania, je na vedenie OR príslušný súd podľa miesta bydliska podnikateľa
Hmotnoprávne aspekty : ktoré všetky zapisované skutočnosti sa zapisajú do obchodného registra, ustanovuje, aj ktorý právny predpis sa zakladá do obchodného registra
Registračné konanie:
Zákon č. 530/2003 Z.z. upravuje:
- zoznam údajov, ktoré sa zapisujú do OR
- obsah zbierky listín
- postup pri zápise údajov
- postup pri zápise údajov do OR, zápise zmeny zapísaných a výmene zapísaných údajov
- podmienky zápisu údajov do OR, zápisu zmeny zapísaných údajov a výmenu zapísaných údajov
- ukladanie listín do zbierky listín
- nahliadanie do OR, vyhotovovanie výpisov, odpisov a potvrdení z OR, ako aj vyhotovovanie kópií listín a potvrdení zo zbierky listín
- registrácia = postup pri zápise údajov do OR, nemá povahu občianskeho súdneho konania
- súd skúma len úplnosť návrhu na zápis, vrátane príloh, kontrola splnenia ďalších podmienok zápisu
- do OR sa zapisuje na základe vyplnených formulárov podľa vyhlášky č. 25/2004 Z.z., zápis musí byť vykonaní do 5 pracovných dní od podania návrhu na zápis.
- podmienky zápisu údajov do OR, zápisu zmeny zapísaných údajov a výmenu zapísaných údajov
- ukladanie listín do zbierky listín
- nahliadanie do OR, vyhotovovanie výpisov, odpisov a potvrdení z OR, ako aj vyhotovovanie kópií listín a potvrdení zo zbierky listín
- registrácia = postup pri zápise údajov do OR, nemá povahu občianskeho súdneho konania
- súd skúma len úplnosť návrhu na zápis, vrátane príloh, kontrola splnenia ďalších podmienok zápisu
- do OR sa zapisuje na základe vyplnených formulárov podľa vyhlášky č. 25/2004 Z.z., zápis musí byť vykonaní do 5 pracovných dní od podania návrhu na zápis.
Sem začleňujeme aj tzv....
Sem začleňujeme aj tzv. slobodné povolania, napr. činnosť pri výkone povolania lekárov, advokátov a pod. Spoločným znakom týchto slobodných povolaní je to, že ide o profesie FO a predpokladom ich výkonu je splnenie určitých podmienok týkajúcich sa vzdelania, praxe a pod. Po ich splnení sú zapísané do osobitného registra vedeného príslušnou organizáciou napr. Komorou komerčných právnikov SR.
7/ Obchodný register a jeho právna úprava – hmotno-právne aspekty, základné zásady a princípy obchodného registra
Obchodný register – verejný zoznam zákonom stanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín v zmysle obchodného zákona a zákona o obchodnom registri :
Povinne sa zapisujú :
a) obchodné spoločnosti
b) družstvá
c) iné právnické osoby, ak tak ustanovuje zákon -banky, poisťovne, burzy,
7/ Obchodný register a jeho právna úprava – hmotno-právne aspekty, základné zásady a princípy obchodného registra
Obchodný register – verejný zoznam zákonom stanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín v zmysle obchodného zákona a zákona o obchodnom registri :
Povinne sa zapisujú :
a) obchodné spoločnosti
b) družstvá
c) iné právnické osoby, ak tak ustanovuje zákon -banky, poisťovne, burzy,
Osobitným spôsobom sú evidované ...
Osobitným spôsobom sú evidované FO, ktoré podnikajú v oblastiach upravovaných osobitnými predpismi. Predpokladom na výkon takejto činnosti (advokáti, notári, exekútori a pod.) je členstvo v komorách so statusom PO (verejnoprávne korporácie) pri splnení zákonom vyžadovaných podmienok, týkajúcich sa vzdelania, praxe, odbornosti a pod. Tieto samosprávne stavovské organizácie vydávajú osvedčenia o zápisoch, prípadne licencie, ktoré sú predpokladom výkonu konkrétnej špecializovanej činnosti, a teda podnikateľským oprávnením na výkon iných činností ako sú živnosti.
- Slovenská advokátska komora
- Komora komerčných právnikov
- Notárska komora SR
- Slovenská komora psychológov
- Komora reštaurátorov
- Komora geodetov a kartografov
- Slovenská komora exekútorov a pod.
Do skupiny podnikateľov podnikajúcich na základe iného než živnostenského oprávnenia patria jednak niektoré PO, ktoré sa nezapisujú do OR a svoju činnosť vykonávajú na základe osobitných predpisov, napr. banky.
- Slovenská advokátska komora
- Komora komerčných právnikov
- Notárska komora SR
- Slovenská komora psychológov
- Komora reštaurátorov
- Komora geodetov a kartografov
- Slovenská komora exekútorov a pod.
Do skupiny podnikateľov podnikajúcich na základe iného než živnostenského oprávnenia patria jednak niektoré PO, ktoré sa nezapisujú do OR a svoju činnosť vykonávajú na základe osobitných predpisov, napr. banky.
6/ Verejnoprávne registratúry podnikateľov
a/ Obchodný register : (hmotnoprávne a procesnoprávne aspekty) – otázky 7,8
b/ Živnostenský register – živnostenský zákon (§ 60 – viď!) delí živnostenský register na časť:
- verejnú – každý môže nahliadnuť (priamo súvisiace údaje s podnikaním, napr. obchodné meno, predmet podnikania, miesto podnikania a pod.)
- neverejnú – osobné údaje o podnikateľovi.
Na rozdiel od údajov v OR so zápisom údajov v živnostenskom registri nespájame konštitutívne a deklaratórne účinky (nerozlišujeme zápisy s konštitutívnym a deklaratórnym účinkom - len nejaké výnimky).
c/ Evidencia obce – evidencia samostatne hospodáriacich roľníkov :
Postavenie podnikateľa má aj FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie, aj keď sa táto činnosť neviaže na osobitné povolenie. Evidencia je upravená v § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní v znení neskorších predpisov . Právnické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu sú vždy podnikateľmi, ak sú zapísané v obchodnom registri. Poslednú skupiny podnikateľov tvoria samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí sa zapisujú do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov podľa osobitných predpisov. Touto evidenciou je evidencia obce, ktorú vedie obecný úrad. Na základ zápisu do uvedenej evidencie vydá obecný úrad ohlasovateľovi osvedčenie. Takéto osvedčenie ho oprávňuje na výkon podnikateľskej činnosti.
b/ Živnostenský register – živnostenský zákon (§ 60 – viď!) delí živnostenský register na časť:
- verejnú – každý môže nahliadnuť (priamo súvisiace údaje s podnikaním, napr. obchodné meno, predmet podnikania, miesto podnikania a pod.)
- neverejnú – osobné údaje o podnikateľovi.
Na rozdiel od údajov v OR so zápisom údajov v živnostenskom registri nespájame konštitutívne a deklaratórne účinky (nerozlišujeme zápisy s konštitutívnym a deklaratórnym účinkom - len nejaké výnimky).
c/ Evidencia obce – evidencia samostatne hospodáriacich roľníkov :
Postavenie podnikateľa má aj FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie, aj keď sa táto činnosť neviaže na osobitné povolenie. Evidencia je upravená v § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní v znení neskorších predpisov . Právnické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu sú vždy podnikateľmi, ak sú zapísané v obchodnom registri. Poslednú skupiny podnikateľov tvoria samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí sa zapisujú do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov podľa osobitných predpisov. Touto evidenciou je evidencia obce, ktorú vedie obecný úrad. Na základ zápisu do uvedenej evidencie vydá obecný úrad ohlasovateľovi osvedčenie. Takéto osvedčenie ho oprávňuje na výkon podnikateľskej činnosti.
d/ Samosprávne stavovské organizácie :
Podnikateľmi sú aj FO alebo PO, ktoré nie sú zapísané v OR ani nemajú živnostenské oprávnenie, ale podnikajú na základe osobitných predpisov. Sú to najmä prípady činností, ktoré nie sú živnosťami podľa § 3 živnostenského zákona – viď! Osoby vykonávajúce tieto činnosti majú postavenie podnikateľov, ak sú na takúto činnosť oprávnené osobitnými predpismi a vykonávajú ju spôsobom, ktorý možno zahrnúť pod pojem podnikanie. Tak to obvykle bude v prípade § 3 ods. 1 písm. a), v prípade písm. b) treba zvážiť, či sú uvedené činnosti vykonávané ako podnikanie, najmä sústavným spôsobom a za účelom zisku. Takisto činnosti pri výkone povolaní uvedené pod písm. c) môžu byť vykonávané ako samostatné podnikanie, môžu však byť aj súčasťou podnikateľskej činnosti PO a vykonávané v rámci pracovného pomeru alebo ako činnosť spoločníka či člena PO.
Postavenie podnikateľa budú mať obvykle aj osoby vykonávajúce činnosti vylúčené zo živnostenského podnikania v § 3 ods. 2 živnostenského zákona.
Naproti tomu nie je podnikateľom osoba vykonávajúca činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 3 pretože sa tu nevyžaduje osobitné oprávnenie a obvykle nebudú ani splnené pojmové znaky podnikania. Obdobne je to aj pri činnostiach spojených s prenájmom nehnuteľností podľa § 4 ods. 1 a 2, pokiaľ ich uvedený zákon nepokladá za živnosti.
Postavenie podnikateľa budú mať obvykle aj osoby vykonávajúce činnosti vylúčené zo živnostenského podnikania v § 3 ods. 2 živnostenského zákona.
Naproti tomu nie je podnikateľom osoba vykonávajúca činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 3 pretože sa tu nevyžaduje osobitné oprávnenie a obvykle nebudú ani splnené pojmové znaky podnikania. Obdobne je to aj pri činnostiach spojených s prenájmom nehnuteľností podľa § 4 ods. 1 a 2, pokiaľ ich uvedený zákon nepokladá za živnosti.
5/ Podnikateľ a podnikanie. Vzťah živnostník a podnikateľ, a ďalšie formy podnikania
Podnikateľ
- osoby zapísané v OR
- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia
- osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov
- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu
- zahraničné právnické osoby založené na účely podnikania, ktoré premiestnili svoje sídlo zo zahraničia na územie SR v súlade s §26ods.1OZ,
Podnikanie
- ide o konanie obchodno-právne,
- sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom (rozhoduje sám) vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku,
- osoby zapísané v OR
- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia
- osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov
- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu
- zahraničné právnické osoby založené na účely podnikania, ktoré premiestnili svoje sídlo zo zahraničia na územie SR v súlade s §26ods.1OZ,
Podnikanie
- ide o konanie obchodno-právne,
- sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom (rozhoduje sám) vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku,
Vzťah podnikanie – živnosť
- každá živnosť je podnikaním, ale nie každé podnikanie je živnosťou
- ŽZ vymedzuje živnosti v zmysle:
a) pozitívnom – živnosť = sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených ŽZ
b) negatívnom – nie sú činnosti, ktoré s ohľadom na ich výkon a vplyv na okolie vyžadujú osobitnú právnu úpravu, tieto činnosti zväčša podliehajú konaniu na ústredných orgánoch štátnej správy – banky, poisťovne
- živnosťou nie je činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi (prostitúcia, žobráctvo)
Vzťah podnikateľ – živnostník
Pojem podnikanie je zhodným pojmom ako pojem živnosť. Pojem podnikanie je širší pojem, užší pojem je pojem živnosť. Nie každý podnikateľ je živnostníkom. Podnikateľ je osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ale aj PO, ktorých predmetom činnosti nie je podnikanie (napr. Bytové družstvá, PO ktoré nevykonávajú podnikanie). Napr. PO, ktoré napr. obchodujú s bytmi a nemajú vybavené povolenie na podnikanie. Živnosť má tie isté znaky ako podnikanie - deje sa však za podmienok upravených v Živnostenskom zákone, t. j. podnikanie, ktoré sa vykonáva na základe Živnostenského zákona. Živnosť je pojem užší ako podnikanie
- ŽZ vymedzuje živnosti v zmysle:
a) pozitívnom – živnosť = sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených ŽZ
b) negatívnom – nie sú činnosti, ktoré s ohľadom na ich výkon a vplyv na okolie vyžadujú osobitnú právnu úpravu, tieto činnosti zväčša podliehajú konaniu na ústredných orgánoch štátnej správy – banky, poisťovne
- živnosťou nie je činnosť, ktorá svojou povahou spĺňa znaky živnosti, ale je v rozpore s dobrými mravmi (prostitúcia, žobráctvo)
Vzťah podnikateľ – živnostník
Pojem podnikanie je zhodným pojmom ako pojem živnosť. Pojem podnikanie je širší pojem, užší pojem je pojem živnosť. Nie každý podnikateľ je živnostníkom. Podnikateľ je osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ale aj PO, ktorých predmetom činnosti nie je podnikanie (napr. Bytové družstvá, PO ktoré nevykonávajú podnikanie). Napr. PO, ktoré napr. obchodujú s bytmi a nemajú vybavené povolenie na podnikanie. Živnosť má tie isté znaky ako podnikanie - deje sa však za podmienok upravených v Živnostenskom zákone, t. j. podnikanie, ktoré sa vykonáva na základe Živnostenského zákona. Živnosť je pojem užší ako podnikanie
Štát nenecháva len ...
Štát nenecháva len na vôli účastníkov – zrušenie, vznik, zánik samotných obchodných spoločností a podnikateľských subjektov.
Štát v určitých prípadoch reguluje ceny =) Zákon o cenách – podmienky za akých môžu byť ceny regulované, síce predpokladá tvorbu cenu dohodou (liberalizovaná), ale sú tu uvedené podmienky.
Ochrana hospodárskej súťaže =) Zákon č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže.
Podpora rozvoja regiónov - poľnohospodárskych subjektov (odvetví), poskytovanie dotácií.
Oblasť privatizácie – končí.
Kontrola na podnikaním špecifických subjektov – banky, poisťovne, MF, NBS, Burza CP – udeľovanie licencií; centrálny depozitár.
Formy a metódy štátneho intervencionizmu :
- štátne objednávky (zákazky) – verejné obstarávanie tovarov, služieb a verejných prác, koncesné obstarávanie,
- podpora zahraničných investícií,
- cenová regulácia,
- dotácie a subvencie,
- hospodárska stratégia a prognóza,
- regionálny rozvoj,
- privatizácia národného hospodárstva (Fond národného majetku)
- vydávanie právnych predpisov (zákonodarná činnosť),
- ekonomické nástroje (ceny, dane, clá, poistné),
- určovanie daní, cien, odvodov, vývozných alebo dovozných licencií
Štát v určitých prípadoch reguluje ceny =) Zákon o cenách – podmienky za akých môžu byť ceny regulované, síce predpokladá tvorbu cenu dohodou (liberalizovaná), ale sú tu uvedené podmienky.
Ochrana hospodárskej súťaže =) Zákon č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže.
Podpora rozvoja regiónov - poľnohospodárskych subjektov (odvetví), poskytovanie dotácií.
Oblasť privatizácie – končí.
Kontrola na podnikaním špecifických subjektov – banky, poisťovne, MF, NBS, Burza CP – udeľovanie licencií; centrálny depozitár.
Formy a metódy štátneho intervencionizmu :
- štátne objednávky (zákazky) – verejné obstarávanie tovarov, služieb a verejných prác, koncesné obstarávanie,
- podpora zahraničných investícií,
- cenová regulácia,
- dotácie a subvencie,
- hospodárska stratégia a prognóza,
- regionálny rozvoj,
- privatizácia národného hospodárstva (Fond národného majetku)
- vydávanie právnych predpisov (zákonodarná činnosť),
- ekonomické nástroje (ceny, dane, clá, poistné),
- určovanie daní, cien, odvodov, vývozných alebo dovozných licencií
b/ Vzťah hospodárskeho práva a správneho práva- ...
b/ Vzťah hospodárskeho práva a správneho práva- správne konania - vydanie živnostenského oprávnenia, individuálne akty práva – ingerencia.
c/ Vzťah hospodárskeho práva a finančného práva - hospodárenie organizácií, problematika hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a inými rozpočtami. Platenie daní, cla, odvodové povinnosti a pod.
d/ Vzťah hospodárskeho práva a trestného práva - trestné právo chráni niektoré inštitúty hospodárskeho práva, ochrana hospodárskej súťaže =) Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži § 149 Trestného zákona (č. 140/1961)
e/ Vzťah hospodárskeho práva a štátneho práva (zasahuje do trhovej ekonomiky a ochrana hospodárskej súťaže) čl. 55 Ústavy SR Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.
c/ Vzťah hospodárskeho práva a finančného práva - hospodárenie organizácií, problematika hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a inými rozpočtami. Platenie daní, cla, odvodové povinnosti a pod.
d/ Vzťah hospodárskeho práva a trestného práva - trestné právo chráni niektoré inštitúty hospodárskeho práva, ochrana hospodárskej súťaže =) Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži § 149 Trestného zákona (č. 140/1961)
e/ Vzťah hospodárskeho práva a štátneho práva (zasahuje do trhovej ekonomiky a ochrana hospodárskej súťaže) čl. 55 Ústavy SR Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.
3/ Subjekty hospodárskeho práva
1. skupina štát a štátom riadené príspevkové a rozpočtové organizácie najmä ministerstvá, územné orgány štátnej správy, krajské úrady...
2. skupina územné samosprávne jednotky – obce, mestá, VÚC
3. skupina verejnoprávne korporácie – rôzne hospodárske zväzy a komory napr. Slovenská obchodná a priemyselná komora, Advokátska, Notárska komora
4. skupina štátne podniky a organizácie
5. skupina súkromnoprávne podnikateľské subjekty
4/ Formy a metódy štátnej ingerencie v národnom hospodárstve
Metódy štátnej ingerencie : štát vydáva právne predpisy (individuálne právne akty – koncesia, licencia advokáta) a tým reguluje vzťahy v oblasti podnikania.
Vydáva individuálne právne akty (aplikácie práva) ako napr. koncesia na obchodovanie so zbraňami (niekomu povolí a niekomu nie), povolenie – licencia advokáta, registrácia subjektov – zrušenie a zánik podnikateľských subjektov (niekomu povolí a niekomu nie), ak sú podmienky na vyhlásenie konkurzu, rozhodne a vyhlási konkurz – štát zasahuje.
2. skupina územné samosprávne jednotky – obce, mestá, VÚC
3. skupina verejnoprávne korporácie – rôzne hospodárske zväzy a komory napr. Slovenská obchodná a priemyselná komora, Advokátska, Notárska komora
4. skupina štátne podniky a organizácie
5. skupina súkromnoprávne podnikateľské subjekty
4/ Formy a metódy štátnej ingerencie v národnom hospodárstve
Metódy štátnej ingerencie : štát vydáva právne predpisy (individuálne právne akty – koncesia, licencia advokáta) a tým reguluje vzťahy v oblasti podnikania.
Vydáva individuálne právne akty (aplikácie práva) ako napr. koncesia na obchodovanie so zbraňami (niekomu povolí a niekomu nie), povolenie – licencia advokáta, registrácia subjektov – zrušenie a zánik podnikateľských subjektov (niekomu povolí a niekomu nie), ak sú podmienky na vyhlásenie konkurzu, rozhodne a vyhlási konkurz – štát zasahuje.
- Zákon o verejnom ...
- Zákon o verejnom obstarávaní 523/2003
- Zákon o veľkej privatizácii 92/1991
- Zákon o bankách 483/2001
- Zákon o štátnom podniku 111/1990
- Zákon o cenách 18/1996
- Zákon o majetku obcí 138/1991
- Zákon o správe majetku štátu 278/1993
- Zákon o obchodnom registri 530/2003
2/ Vzťah hospodárskeho práva k iným právnym odvetviam
a/ Vzťah hospodárskeho práva o obchodného práva
Hospodárske právo – je právo verejné (ingerencie štátu)
Obchodné právo – je právo súkromné – (zmluva), hosp. kontrola
Každé z uvedených odvetví disponuje samostatným a jemu vlastným priestorom právnej regulácie. Všeobecne sa uznáva, že obchodné právo už tradične inklinuje k bloku súkromného práva, naproti tomu hospodárske právo sa považuje za fenomén prinajmenej špecifický s prevládajúcimi prvkami práva verejného.
- Zákon o veľkej privatizácii 92/1991
- Zákon o bankách 483/2001
- Zákon o štátnom podniku 111/1990
- Zákon o cenách 18/1996
- Zákon o majetku obcí 138/1991
- Zákon o správe majetku štátu 278/1993
- Zákon o obchodnom registri 530/2003
2/ Vzťah hospodárskeho práva k iným právnym odvetviam
a/ Vzťah hospodárskeho práva o obchodného práva
Hospodárske právo – je právo verejné (ingerencie štátu)
Obchodné právo – je právo súkromné – (zmluva), hosp. kontrola
Každé z uvedených odvetví disponuje samostatným a jemu vlastným priestorom právnej regulácie. Všeobecne sa uznáva, že obchodné právo už tradične inklinuje k bloku súkromného práva, naproti tomu hospodárske právo sa považuje za fenomén prinajmenej špecifický s prevládajúcimi prvkami práva verejného.
3. Úprava prostriedkov štátnej ...
3. Úprava prostriedkov štátnej ingerencie/štátneho zasahovania) – je to aj prameň HP
- v oblasti regulácie cien
- v oblasti verejného a koncesného obstarávania
- v oblasti živnostenského podnikania
- v oblasti prognózovania a dlhodobej hospodárskej politiky a statégie
- hospodársky dohľad v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, rozhodovania o trhu cenných papierov, mechanizmu verejného obstarávania a pod.
Pramene HP – vymenovať 5 základných prameňov HP
- Ústava SR
- Zákon o živnostenskom podnikaní 455/1991 Zb.
- Zákon o bankovníctve a vyrovnaní 328/1991
- Zákon o konkurze a reštrukturalizácii 7/2005 účinný od 1.1.2006
- Zákon o správcoch 8/2005
- Zákon o ochrane hospodárskej súťaže 136/2001
- v oblasti regulácie cien
- v oblasti verejného a koncesného obstarávania
- v oblasti živnostenského podnikania
- v oblasti prognózovania a dlhodobej hospodárskej politiky a statégie
- hospodársky dohľad v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, rozhodovania o trhu cenných papierov, mechanizmu verejného obstarávania a pod.
Pramene HP – vymenovať 5 základných prameňov HP
- Ústava SR
- Zákon o živnostenskom podnikaní 455/1991 Zb.
- Zákon o bankovníctve a vyrovnaní 328/1991
- Zákon o konkurze a reštrukturalizácii 7/2005 účinný od 1.1.2006
- Zákon o správcoch 8/2005
- Zákon o ochrane hospodárskej súťaže 136/2001
Predmetom slovenského HP je :
1. Úprava hospodárskej súťaže a vrámci nej
- podmienky štátnej pomoci podnikania
- úprava kontroly fúzií
- úprava dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a zneužívania dominantného postavenia na trhu
- štátne monopoly a verejnoprávne podniky vrátane prirodzených monopolov
2. Úprava tzv. verejného sektora
- doprava a spoje
- energetika
- prírodné zdroje
- sociálno-zdravotná sféra
- peňažníctvo vrátane bankovníctva a poisťovníctva
- podmienky štátnej pomoci podnikania
- úprava kontroly fúzií
- úprava dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a zneužívania dominantného postavenia na trhu
- štátne monopoly a verejnoprávne podniky vrátane prirodzených monopolov
2. Úprava tzv. verejného sektora
- doprava a spoje
- energetika
- prírodné zdroje
- sociálno-zdravotná sféra
- peňažníctvo vrátane bankovníctva a poisťovníctva
H o s p o d á r s k e p r á v o
1/ Pojem hospodárskeho práva, predmet a pramene hospodárskeho práva samostatné právne odvetvie
Pojem : Ide o právne odvetvie, ktoré nemá kodifikovaný charakter, ktoré upravuje spoločenské vzťahy vznikajúce v procese ovplyvňovania podnikateľskej a hospodárskej činnosti podnikateľských subjektov štátom a pri výkone vlastných oprávnení a povinností štátu štátnymi organizáciami.
Charakteristickým znakom HP je, že vzťahy medzi účastníkmi hospodársko-právnych vzťahov sú poznačené mocenským postavením štátu – princíp nadradenosti a podradenosti. Na rozdiel od Obchodného práva, kde účastníci sú si rovnocenní.
HP upravuje pritom sústavu vzťahov, ktoré vznikajú medzi štátom prípadne samosprávnymi územnými celkami na strane jednej a podnikateľskými subjektami pri určovaní podmienok limitov a podnetov hospodárskej politiky alebo aktivity.
Pojem : Ide o právne odvetvie, ktoré nemá kodifikovaný charakter, ktoré upravuje spoločenské vzťahy vznikajúce v procese ovplyvňovania podnikateľskej a hospodárskej činnosti podnikateľských subjektov štátom a pri výkone vlastných oprávnení a povinností štátu štátnymi organizáciami.
Charakteristickým znakom HP je, že vzťahy medzi účastníkmi hospodársko-právnych vzťahov sú poznačené mocenským postavením štátu – princíp nadradenosti a podradenosti. Na rozdiel od Obchodného práva, kde účastníci sú si rovnocenní.
HP upravuje pritom sústavu vzťahov, ktoré vznikajú medzi štátom prípadne samosprávnymi územnými celkami na strane jednej a podnikateľskými subjektami pri určovaní podmienok limitov a podnetov hospodárskej politiky alebo aktivity.
- zaknihované CP sa vedú ...
- zaknihované CP sa vedú v evidencii u Centrálneho depozitára; dá zmluvu o vedení účtu emitenta; pri umiestnení na verejnosti – Z.o cenných papieroch
o propagácia – len pravdivé údaje, nesmú sa ľudia lákať a zavádzať – par. 12
o prospekt – par. 123 pri verejnej ponuke; písomný prejav emitenta o hosp.výsledkoch emitenta (základné imanie, počet zamestnancov, zisky) a o tom že emituje CP a aké sú to CP (hodnota) pre rozhodovanie kupujúcich a označenie auditórov (kontaktná osoba za prospekt)
o schvaľuje sa prospekt na Úrade pre finančný trh
o žiadosť na schválenie projektu je v zákone
o prospekt sa uverejňuje
o oznam tiež musí skontrolovať Úrad pre finančný trh
o informačné povinnosti emitenta po emisii CP stanovené zákonom
o emitent žiada o prijatie CP na burze
o propagácia – len pravdivé údaje, nesmú sa ľudia lákať a zavádzať – par. 12
o prospekt – par. 123 pri verejnej ponuke; písomný prejav emitenta o hosp.výsledkoch emitenta (základné imanie, počet zamestnancov, zisky) a o tom že emituje CP a aké sú to CP (hodnota) pre rozhodovanie kupujúcich a označenie auditórov (kontaktná osoba za prospekt)
o schvaľuje sa prospekt na Úrade pre finančný trh
o žiadosť na schválenie projektu je v zákone
o prospekt sa uverejňuje
o oznam tiež musí skontrolovať Úrad pre finančný trh
o informačné povinnosti emitenta po emisii CP stanovené zákonom
o emitent žiada o prijatie CP na burze
Dátum emisie
- dátum, kedy prvýkrát mohlo prísť k vydaniu CP
- vydané všetky emisie
Dátum vydania
- konkrétny deň, kedy ho nadobúdateľ kúpil (zaradil do majetku)
Vystavenie
- vystavenie len zmenky a šeku
- inak : emisia cenného papiera
- potrebné si ujasniť formu a podobu cenného papiera (listina, zaknihovanie, ....)
- nie sú stanovené konkrétne znaky, ktoré by mali mať CP podľa nášho zákona
- stupeň ochrany závisí od emitenta
- vydané všetky emisie
Dátum vydania
- konkrétny deň, kedy ho nadobúdateľ kúpil (zaradil do majetku)
Vystavenie
- vystavenie len zmenky a šeku
- inak : emisia cenného papiera
- potrebné si ujasniť formu a podobu cenného papiera (listina, zaknihovanie, ....)
- nie sú stanovené konkrétne znaky, ktoré by mali mať CP podľa nášho zákona
- stupeň ochrany závisí od emitenta
Teória domnelého práva
- pokiaľ CP spĺňa všetky náležitosti a zmluva by bola neplatná, tak dobromyseľný nadobúdateľ sa stáva majiteľom CP (je chránený)
- musí byť vydaný v súlade so zákonom
Emitent
- par. 7 Z.o CP
- FO a aj PO, ktorá vydala CP; teda dlžník
- aj tretia osoba môže byť dlžníkom
Majiteľ
- ten, kto nadobudol CP a bude mať plnenie z CP
Cenný papier je vydaný
- okamihom, keď má všetky náležitosti podľa zákona
- musí sa zákonom stanoveným spôsobom stať majetkom nadobúdateľa
- par. 13 ods. 1 – musia byť obe naraz splnené
- musí byť vydaný v súlade so zákonom
Emitent
- par. 7 Z.o CP
- FO a aj PO, ktorá vydala CP; teda dlžník
- aj tretia osoba môže byť dlžníkom
Majiteľ
- ten, kto nadobudol CP a bude mať plnenie z CP
Cenný papier je vydaný
- okamihom, keď má všetky náležitosti podľa zákona
- musí sa zákonom stanoveným spôsobom stať majetkom nadobúdateľa
- par. 13 ods. 1 – musia byť obe naraz splnené
Pri strate alebo zničení vkladnej ...
Pri strate alebo zničení vkladnej knižky môže vkladateľ s vkladom nakladať, len ak vyhlási peňažný ústav na jeho návrh alebo na návrh toho, kto má na tom právny záujem, vkladnú knižku za umorenú. Po umorení vydá peňažný ústav vkladateľovi novú vkladnú knižku alebo na požiadanie vyplatí celý vklad.
Pokladničná poukážka je cenný papier so splatnosťou najviac jeden rok od jeho vydania. Výnos z nej sa určuje rozdielom medzi menovitou hodnotou pokladničnej poukážky a jej emisným kurzom. Pokladničná poukážka potvrdzuje právo majiteľa pokladničnej poukážky požadovať pri jej splatnosti výplatu peňažných prostriedkov vo výške menovitej hodnoty pokladničnej poukážky.
Pokladničnú poukážku môže bez uvedenia dôvodu záväzku aj na svoj vlastný rad vydať Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií Slovenskej republiky za Slovenskú republiku, banka alebo zahraničná banka prostredníctvom pobočky umiestnenej na území Slovenskej republiky.
Pokladničná poukážka je cenný papier so splatnosťou najviac jeden rok od jeho vydania. Výnos z nej sa určuje rozdielom medzi menovitou hodnotou pokladničnej poukážky a jej emisným kurzom. Pokladničná poukážka potvrdzuje právo majiteľa pokladničnej poukážky požadovať pri jej splatnosti výplatu peňažných prostriedkov vo výške menovitej hodnoty pokladničnej poukážky.
Pokladničnú poukážku môže bez uvedenia dôvodu záväzku aj na svoj vlastný rad vydať Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií Slovenskej republiky za Slovenskú republiku, banka alebo zahraničná banka prostredníctvom pobočky umiestnenej na území Slovenskej republiky.
Kupóny sa vydávajú ako listinné ...
Kupóny sa vydávajú ako listinné cenné papiere na meno alebo na rad za účelom uplatnenie práva na výnos z akcie, dočasného listu, dlhopisu alebo z podielového listu.
Kupóny sa vydávajú v kupónovom hárku. Súčasťou kupónového hárku môže byť talón, s ktorým je spojené právo na vydanie nového kupónového hárku. Talón však nie je cenným papierom.
Družstevný podielnický list je CP, ktorý vydáva družstvo a súvisí s vysporiadaním majetkových nárokov spôsob voči družstvu
- znejú na meno
- môžu byť len zaknihované
- vydávané sú osobe, ktorá nie je členom družstva a jej zároveň neboli vydané majetkové nároky na prevod
- môžu ich získať aj členovia družstva – podľa zákona ..... , majú práva členov družstva z členského titulu
Kupóny sa vydávajú v kupónovom hárku. Súčasťou kupónového hárku môže byť talón, s ktorým je spojené právo na vydanie nového kupónového hárku. Talón však nie je cenným papierom.
Družstevný podielnický list je CP, ktorý vydáva družstvo a súvisí s vysporiadaním majetkových nárokov spôsob voči družstvu
- znejú na meno
- môžu byť len zaknihované
- vydávané sú osobe, ktorá nie je členom družstva a jej zároveň neboli vydané majetkové nároky na prevod
- môžu ich získať aj členovia družstva – podľa zákona ..... , majú práva členov družstva z členského titulu
Ostatok z prednášky
E M I T O V AN I E CP
Emisia CP
- proces - písomný prejav vôle emitenta, ktorý stáva sa cenným papierom
- výsledok : vydanie CP, ktoré sa volajú emisie
Kreačná teória vydania CP
- stačí len podpis výstavcu
- jednostranný prejav vôle
Zmluvná teória vydania CP
- pre vznik je rozhodujúca zmluva medzi emitentom a nadobúdateľom
Vlastnícka teória vydania CP
- podľa tej je nutný akt emitenta (napísanie a podpísanie) a tiež nadobúdanie zmluvou alebo iným spôsobom (vydržanie)
Emisia CP
- proces - písomný prejav vôle emitenta, ktorý stáva sa cenným papierom
- výsledok : vydanie CP, ktoré sa volajú emisie
Kreačná teória vydania CP
- stačí len podpis výstavcu
- jednostranný prejav vôle
Zmluvná teória vydania CP
- pre vznik je rozhodujúca zmluva medzi emitentom a nadobúdateľom
Vlastnícka teória vydania CP
- podľa tej je nutný akt emitenta (napísanie a podpísanie) a tiež nadobúdanie zmluvou alebo iným spôsobom (vydržanie)
Skladiskový záložný list
Skladiskový záložný list sa skladá z dvoch spojených, ale oddeliteľných častí, a to z majetkového listu a zo záložného listu. Samostatné vydanie len jednej časti skladiskového záložného listu je neprípustné.
Tovarový záložný list môže vydať len ten, kto má tovar v tuzemsku na predaj alebo na spracovanie (výrobu) na veci určené na predaj.
Tovarový záložný list je potvrdenie o tom, že vystaviteľ dal tovar do zálohu na zabezpečenie peňažného záväzku na ňom uvedenom. S tovarovým záložným listom je spojené právo na zaplatenie peňažnej sumy na ňom vyznačenej a záložné právo k tovaru, na ktorý znie, na zabezpečenie tejto pohľadávky.
Tovarový záložný list môže vydať len ten, kto má tovar v tuzemsku na predaj alebo na spracovanie (výrobu) na veci určené na predaj.
Tovarový záložný list je potvrdenie o tom, že vystaviteľ dal tovar do zálohu na zabezpečenie peňažného záväzku na ňom uvedenom. S tovarovým záložným listom je spojené právo na zaplatenie peňažnej sumy na ňom vyznačenej a záložné právo k tovaru, na ktorý znie, na zabezpečenie tejto pohľadávky.
Otázka č. 33. Vkladové listy, vkladné knižky, pokladničné poukážky, kupóny, investičné
Vkladový list je cenný papier, ktorý je potvrdením peňažného ústavu o pevnom jednorazovom vklade. Výška vkladu je uvedená na vkladovom liste. Inak sa na vkladový list vzťahujú primerane ustanovenia § 781 až § 785 Občianskeho zákonníka o vkladných knižkách.
Vkladné knižky - prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou upravenou tak, aby z nej bola zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a konečný stav. Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozhodujúci zápis vo vkladnej knižke.
Vkladná knižka môže byť vystavená len na meno.
Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom nakladať. S vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený nakladať ten, na koho meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo názov, adresu sídla a pridelené identifikačné číslo právnickej osoby je vkladná knižka vystavená. S vkladom na cestovnej vkladnej knižke je však v určených prípadoch oprávnený nakladať každý, kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.
Vkladné knižky - prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou upravenou tak, aby z nej bola zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a konečný stav. Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozhodujúci zápis vo vkladnej knižke.
Vkladná knižka môže byť vystavená len na meno.
Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom nakladať. S vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený nakladať ten, na koho meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo názov, adresu sídla a pridelené identifikačné číslo právnickej osoby je vkladná knižka vystavená. S vkladom na cestovnej vkladnej knižke je však v určených prípadoch oprávnený nakladať každý, kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.
Otázka č. 31. Šeky – výkon práv, cestovný šek
Cestovný šek je cenný papier, ktorý oprávňuje osobu v ňom uvedenú na prijatie sumy v ňom určenej pri jeho predložení na výplatu, a to podľa podmienok určených vystaviteľom šeku.
Osoba, ktorá cestovný šek vydala, je povinná cestovný šek vyplatiť alebo obstarať jeho vyplatenie. Cestovný šek musí obsahovať:
a) označenie, že ide o cestovný šek,
b) príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe,
c) meno vystaviteľa, jeho podpis alebo dostatočnú náhradu podpisu.
Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej je príkaz určený. Ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby, môže vyplatenie šeku požadovať ten, kto šek predloží. Cestovný šek možno vystaviť aj na inú než slovenskú menu.
Osoba, ktorá cestovný šek vydala, je povinná cestovný šek vyplatiť alebo obstarať jeho vyplatenie. Cestovný šek musí obsahovať:
a) označenie, že ide o cestovný šek,
b) príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe,
c) meno vystaviteľa, jeho podpis alebo dostatočnú náhradu podpisu.
Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej je príkaz určený. Ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby, môže vyplatenie šeku požadovať ten, kto šek predloží. Cestovný šek možno vystaviť aj na inú než slovenskú menu.
Pri predložení cestovného šeku je ...
Pri predložení cestovného šeku je vyplácajúca osoba oprávnená požadovať preukaz totožnosti predkladateľa a jeho kontrolný podpis na cestovnom šeku. Vyplatenie šeku musí byť na ňom potvrdené podpisom oprávnenej osoby.
Na cestovný šek sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce zmenky a šeky.
Otázka č. 32. Tovarové CP (skladištný list, náložný list, skladiskový záložný list,
tovarový záložný list)
Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky.
Na cestovný šek sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce zmenky a šeky.
Otázka č. 32. Tovarové CP (skladištný list, náložný list, skladiskový záložný list,
tovarový záložný list)
Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky.
Skladištné listy -
Skladištné listy - v zmysle zákonnej právnej úpravy zmluvy o skladovaní je skladovateľ povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru písomne potvrdiť. Potvrdenie o prevzatí veci na skladovanie môže mať povahu cenného papiera, s ktorým je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci - ide o tzv. skladištný list.
Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Ak znie na doručiteľa, je skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Ak znie na meno, je povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Skladištný list na meno môže oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, pokiaľ v ňom nie je prevod vylúčený. O rubopise platia obdobné predpisy upravujúce zmenky.
Skladiskový záložný list je potvrdením o prevzatí tovaru na skladovanie vo verejnom sklade na základe zmluvy o skladovaní podľa § 527 až § 535 Obchodného zákonníka. Vydať ho môže len právnická osoba, ktorá prevádzkuje verejný sklad.
Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Ak znie na doručiteľa, je skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Ak znie na meno, je povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Skladištný list na meno môže oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, pokiaľ v ňom nie je prevod vylúčený. O rubopise platia obdobné predpisy upravujúce zmenky.
Skladiskový záložný list je potvrdením o prevzatí tovaru na skladovanie vo verejnom sklade na základe zmluvy o skladovaní podľa § 527 až § 535 Obchodného zákonníka. Vydať ho môže len právnická osoba, ktorá prevádzkuje verejný sklad.
Otázka č. 30. Šeky – pojem, náležitosti, prevádzanie
- povinne abstraktný CP
- na doručiteľa, na meno a na rad
- len v listinnej forme
- šekovník – osoba, ktorú poveruje dlžník aby zaplatil šek (napr. banka, od ktorej je šek)
- dlžník je teda osoba, ktorá poskytla šek za služby a tovar
- nie je tu doba splatnosti! – preplatenie v 1 štáte, tak do 8 dní; ak v 1 štáte a splatný v II. Štáte 20 dní; štáty na iných kontinentoch – 70 dní (asi)
- ak nie je zaplatené – protest a postih
Náležitosti šeku:
a) označenie, že ide o šek, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
b) bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;
c) meno toho, kto má platiť (šekovníka);
d) údaj miesta, kde sa má platiť;
e) podpis vystaviteľa.
- na doručiteľa, na meno a na rad
- len v listinnej forme
- šekovník – osoba, ktorú poveruje dlžník aby zaplatil šek (napr. banka, od ktorej je šek)
- dlžník je teda osoba, ktorá poskytla šek za služby a tovar
- nie je tu doba splatnosti! – preplatenie v 1 štáte, tak do 8 dní; ak v 1 štáte a splatný v II. Štáte 20 dní; štáty na iných kontinentoch – 70 dní (asi)
- ak nie je zaplatené – protest a postih
Náležitosti šeku:
a) označenie, že ide o šek, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
b) bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;
c) meno toho, kto má platiť (šekovníka);
d) údaj miesta, kde sa má platiť;
e) podpis vystaviteľa.
Šek sa vystavuje na ...
Šek sa vystavuje na peňažný ústav (bankára), u ktorého má vystaviteľ pohľadávku, a podľa dojednania urobeného výslovne alebo mlčky, že vystaviteľ je oprávnený šekom s touto pohľadávkou nakladať. Vystaviteľ zodpovedá za zaplatenie šeku.
INDOSAMENT.
Šek vystavený pre určitú osobu možno previesť indosamentom (rubopisom), aj keď neznie výslovne “na rad”.
Indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
Indosament treba napísať na šek alebo na list s ním spojený (prívesok). Musí byť podpísaný indosantom.
INDOSAMENT.
Šek vystavený pre určitú osobu možno previesť indosamentom (rubopisom), aj keď neznie výslovne “na rad”.
Indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.
Indosament treba napísať na šek alebo na list s ním spojený (prívesok). Musí byť podpísaný indosantom.
Účastníkmi protestu sú:
a) objednávateľ protestu,
b) protestovaný,
c) zriaďovateľ protestu (príslušný protestný orgán).
Objednávateľom protestu bude majiteľ zmenky, prípadne osoba, ktorá je v postavení majiteľa.
Protestovaným bude osoba, ktorá má poskytnúť zmenkové plnenie alebo vykonať iný zmenkový úkon.
Druhy protestov
Zo zákona poznáme sedem druhov protestov. Na všetky druhy protestov platí všeobecný výklad o protestovaní zmenky.
b) protestovaný,
c) zriaďovateľ protestu (príslušný protestný orgán).
Objednávateľom protestu bude majiteľ zmenky, prípadne osoba, ktorá je v postavení majiteľa.
Protestovaným bude osoba, ktorá má poskytnúť zmenkové plnenie alebo vykonať iný zmenkový úkon.
Druhy protestov
Zo zákona poznáme sedem druhov protestov. Na všetky druhy protestov platí všeobecný výklad o protestovaní zmenky.
Podľa zákona možno hovoriť o týchto druhoch protestov:
1. protest pre nedatované prijatie
2. protest pre neprijatie
3. protest pre neplatenie
4. protest pre neprijatie zmenky podpornou adresou
5. protest pre nezaplatenie zmenky podpornou adresou alebo čestným príjemcom
6. protest pre nevydanie rovnopisu zmenky zaslanej na prijatie
7. protest pre nevydanie prvopisu zmenky majiteľovi odpisu
Protestná listina
Protestná listina je verejnou listinou. Orgán, ktorý túto listinu vyhotovuje dbá o to, aby listina mala náležitosti predpísané zákonom, avšak nikdy nejde o rozhodnutie, notársku zápisnicu, rozsudok a pod. Ak by protestná listina bola vyhotovená v takej forme, nemá to za následok neplatnosť a neúčinnosť protestnej listiny, pokiaľ obsahuje všetky predpísané náležitosti, ktorými sú:
2. protest pre neprijatie
3. protest pre neplatenie
4. protest pre neprijatie zmenky podpornou adresou
5. protest pre nezaplatenie zmenky podpornou adresou alebo čestným príjemcom
6. protest pre nevydanie rovnopisu zmenky zaslanej na prijatie
7. protest pre nevydanie prvopisu zmenky majiteľovi odpisu
Protestná listina
Protestná listina je verejnou listinou. Orgán, ktorý túto listinu vyhotovuje dbá o to, aby listina mala náležitosti predpísané zákonom, avšak nikdy nejde o rozhodnutie, notársku zápisnicu, rozsudok a pod. Ak by protestná listina bola vyhotovená v takej forme, nemá to za následok neplatnosť a neúčinnosť protestnej listiny, pokiaľ obsahuje všetky predpísané náležitosti, ktorými sú:
Postihovateľom v prvom stupni je
Postihovateľom v prvom stupni je majiteľ zmenky. Majiteľ zmenky sa môže obrátiť pri postihu na všetky osoby podpísané na zmenke, a to na priamych a nepriamych dlžníkov. Nie je viazaný ani poradím ani ich vzťahmi. Ten, kto zmenku vyplatí, má voči majiteľovi zmenky nárok, aby mu bola vydaná zmenka.
Každý, kto zmenku vyplatí majiteľovi zmenky pri prvom postihu, má právo postihu proti svojim predchodcom.
Zmenkový protest
Prostredníctvom protestu si oprávnená osoba zaobstaráva zákonom predpísaný dôkaz, že k tomuto stavu došlo. Ide o dôkaz, že určitá skutočnosť nenastala, proti zmenke nebolo plnené, nebol vykonaný zmenkový úkon.
Protestom sa zistí a osvedčí, že takáto skutočnosť nenastala. Výsledkom protestu nie je ani zistiť, ani hodnotiť, či tým došlo zo strany toho, kto odmietol vykonať určitý zmenkový úkon k porušeniu práva. Protestáciu zmenky nemožno zamieňať so súdnym alebo iným sporom o uspokojenie práv zo zmenky. Pri proteste sa dôkazný prostriedok pre prípadné súdne konanie len zaobstaráva.
Každý, kto zmenku vyplatí majiteľovi zmenky pri prvom postihu, má právo postihu proti svojim predchodcom.
Zmenkový protest
Prostredníctvom protestu si oprávnená osoba zaobstaráva zákonom predpísaný dôkaz, že k tomuto stavu došlo. Ide o dôkaz, že určitá skutočnosť nenastala, proti zmenke nebolo plnené, nebol vykonaný zmenkový úkon.
Protestom sa zistí a osvedčí, že takáto skutočnosť nenastala. Výsledkom protestu nie je ani zistiť, ani hodnotiť, či tým došlo zo strany toho, kto odmietol vykonať určitý zmenkový úkon k porušeniu práva. Protestáciu zmenky nemožno zamieňať so súdnym alebo iným sporom o uspokojenie práv zo zmenky. Pri proteste sa dôkazný prostriedok pre prípadné súdne konanie len zaobstaráva.
Protestná listina je verejnou listinou, z dôkazného hľadiska má kvalifikované postavenie, ktoré vyplýva z ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ustanovenia § 134 O.s.p. verejná listina potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené. Protestácia tiež nie je upomínanie určenej osoby, aby splnila to, čo sa podľa zmenky od nej požaduje. Zmyslom protestácie zmenky je zistiť zákonom predvídané skutočnosti a listinne ich osvedčiť.
Protestácia zmenky je úkonom zachovacím, ktorým si majiteľ zmenky zachová zmenkové práva voči všetkým nepriamym dlžníkom. Prvým zachovacím úkonom je predloženie zmenky na prijatie alebo platenie a ďalším je protestovanie zmenky.
Zákon na prvom mieste uvádza ako protestný orgán súd. Vykonať protest na súde je výhodný a kvalitný. Vykonanie protestu možno objednať na súde ústne alebo písomne.
Ak sa rozhodne objednávateľ protestu pre notára na vykonanie protestu, môže sa obrátiť na ktoréhokoľvek notára. Notársky protest musí vykonať notár.
Protestácia zmenky je úkonom zachovacím, ktorým si majiteľ zmenky zachová zmenkové práva voči všetkým nepriamym dlžníkom. Prvým zachovacím úkonom je predloženie zmenky na prijatie alebo platenie a ďalším je protestovanie zmenky.
Zákon na prvom mieste uvádza ako protestný orgán súd. Vykonať protest na súde je výhodný a kvalitný. Vykonanie protestu možno objednať na súde ústne alebo písomne.
Ak sa rozhodne objednávateľ protestu pre notára na vykonanie protestu, môže sa obrátiť na ktoréhokoľvek notára. Notársky protest musí vykonať notár.
Odlišnosť je v tom, že ...
Odlišnosť je v tom, že je oslabený vedľajší charakter tohto zabezpečovacieho záväzku. Záväzok avalistu je založený písomným prehlásením na zmenke, ktorým sa zaručí za určitú zmenkovo zaviazanú osobu. Osobou avalistu môže byť každý subjekt, ktorý má spôsobilosť preberať zmenkové záväzky. Pravidlom býva, že ručiteľom bude osoba doteraz zmenkovo nezaviazaná- tretia osoba.
Obsah avalovho záväzku je určený v prvom rade jeho prehlásením, ktorým prevezme ručenie. Aval nie je zaviazaný za osobu, za ktorú sa zaručil, ale stojí na zmenke vedľa tejto osoby. Veriteľ sa nemusí obrátiť v prvom rade na dlžníka a až potom na ručiteľa, ale môže sa obrátiť na ručiteľa priamo a priamo od neho požadovať zmenkové plnenie. Takto sa plnohodnotne zaraďuje medzi zmenkových dlžníkov.
Zmenková intervencia
Zmenkovou intervenciou vstupujú do zmenkového vzťahu ďalšie osoby, ktoré nie sú jeho účastníkmi vlastným menom, ale v záujme určitej osoby, za ktorú vykonávajú buď prijatie zmenky (pri cudzej zmenke) alebo zmenku preplatia (pri vlastnej zmenke).
Obsah avalovho záväzku je určený v prvom rade jeho prehlásením, ktorým prevezme ručenie. Aval nie je zaviazaný za osobu, za ktorú sa zaručil, ale stojí na zmenke vedľa tejto osoby. Veriteľ sa nemusí obrátiť v prvom rade na dlžníka a až potom na ručiteľa, ale môže sa obrátiť na ručiteľa priamo a priamo od neho požadovať zmenkové plnenie. Takto sa plnohodnotne zaraďuje medzi zmenkových dlžníkov.
Zmenková intervencia
Zmenkovou intervenciou vstupujú do zmenkového vzťahu ďalšie osoby, ktoré nie sú jeho účastníkmi vlastným menom, ale v záujme určitej osoby, za ktorú vykonávajú buď prijatie zmenky (pri cudzej zmenke) alebo zmenku preplatia (pri vlastnej zmenke).
Otázka č. 29. Zmenkový postih a zmenkový protest
Výkon zmenkových práv proti dlžníkom sa vykonáva prostredníctvom zmenkového postihu.
Predpokladom postihu pre neplatenie je skutočnosť, že zmenka bola predložená priamemu dlžníkovi na platenie a ten ho odmietol. Odmietnutie sa môže týkať celej zmenkovej sumy alebo len časti. Ďalším predpokladom mimo riadneho, ale márneho predloženia zmenky na platenie je protest (ak zákon protestnú povinnosť neruší alebo ak majiteľ zmenky nebol tejto povinnosti zbavený). Ak sú na zmenke podporné adresy pre prípad neplatenia alebo čestní príjemcovia, je potrebné zmenku predložiť tiež im a nezaplatenie zmenky týmito osobami zistiť protestom v lehotách uvedených v § 44 ods. 3 zmenkového zákona.
Postih pre neprijatie prichádza do úvahy len u cudzej zmenky. Predpokladom je skutočnosť, že zmenka bola predtým riadne predložená na prijatie zmenečníkovi a ten zmenku neprijal buď vôbec alebo len čiastočne.
Predpokladom postihu pre neplatenie je skutočnosť, že zmenka bola predložená priamemu dlžníkovi na platenie a ten ho odmietol. Odmietnutie sa môže týkať celej zmenkovej sumy alebo len časti. Ďalším predpokladom mimo riadneho, ale márneho predloženia zmenky na platenie je protest (ak zákon protestnú povinnosť neruší alebo ak majiteľ zmenky nebol tejto povinnosti zbavený). Ak sú na zmenke podporné adresy pre prípad neplatenia alebo čestní príjemcovia, je potrebné zmenku predložiť tiež im a nezaplatenie zmenky týmito osobami zistiť protestom v lehotách uvedených v § 44 ods. 3 zmenkového zákona.
Postih pre neprijatie prichádza do úvahy len u cudzej zmenky. Predpokladom je skutočnosť, že zmenka bola predtým riadne predložená na prijatie zmenečníkovi a ten zmenku neprijal buď vôbec alebo len čiastočne.
• Rubopis splnomocňovací
U tohto rubopisu je súčasťou prevodného prehlásenia doložka “hodnota na vybranie”, “na inkaso”, “in prokura”, to znamená, že pôjde o doložku, ktorá vyjadruje skutočnosť, že zmenka je prevádzaná za určitým konkrétnym účelom, že splnomocňuje držiteľa zmenky, aby urobil za indosanta zmenkové úkony.
Bez tejto doložky by išlo len o obyčajný indosament a indosatár by nadobudol zo zmenky všetky práva.
• Rubopis záložný
Každá zmenka predstavuje určitú majetkovú hodnotu a je spôsobilá poskytnúť zaistenie iných záväzkov. Zmenka je vždy hnuteľnou vecou. Tento druh rubopisu upravuje ustanovenie § 19 zmenkového zákona. To, že nejde o obyčajný rubopis, ale o záložný, vyjadrí sa doložkou “hodnota na zabezpečenie”, “hodnota v zálohu” alebo inak, z čoho musí byť zrejmé, že zmenka je predmetom zálohu. Záložný indosatár má všetky práva majiteľa zmenky.
Bez tejto doložky by išlo len o obyčajný indosament a indosatár by nadobudol zo zmenky všetky práva.
• Rubopis záložný
Každá zmenka predstavuje určitú majetkovú hodnotu a je spôsobilá poskytnúť zaistenie iných záväzkov. Zmenka je vždy hnuteľnou vecou. Tento druh rubopisu upravuje ustanovenie § 19 zmenkového zákona. To, že nejde o obyčajný rubopis, ale o záložný, vyjadrí sa doložkou “hodnota na zabezpečenie”, “hodnota v zálohu” alebo inak, z čoho musí byť zrejmé, že zmenka je predmetom zálohu. Záložný indosatár má všetky práva majiteľa zmenky.
• Rubopis dôvernícky
Zmenkový zákon tento druh rubopisu neupravuje. V minulosti bol bežným rubopisom praxi. Dôvodom prevodu bol prevod zmenky na indosatára najmä za účelom inkasa zmenky, založenia zmenky a pod.
Otázka č. 28. Zabezpečenie záväzkov zo zmenky: aval, zmenková intervencia
Záväzky zmenkového dlžníka môžu byť voči veriteľovi zmenky zaistené rôznymi spôsobmi. V Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku sú obsiahnuté zabezpečovacie záväzky, ktoré možno použiť. Niektoré záväzky sa môžu uviesť priamo na zmenke. Typickým príkladom je všeobecné ručenie, keď ručiteľ vyznačí svoj záväzok priamo na zmenke doložkou “len ako ručiteľ, nie ako aval”, z čoho je zrejmé, že ide o taký záväzok, ktorý sa týka určitého konkrétneho dlžníka a veriteľa.
Aval
Okrem všeobecného ručenia sú aj špecifické zmenkoprávne prostriedky. Takýmto prostriedkom je inštitút zmenkového ručiteľstva. Zmenkový ručiteľ (aval, avalista) je takým účastníkom zmenkových vzťahov, ktorý je zmenkovoprávne zaviazaný. Zmenkové ručiteľstvo je podobné obyčajnému ručeniu, ale má niekoľko odlišných znakov.
Otázka č. 28. Zabezpečenie záväzkov zo zmenky: aval, zmenková intervencia
Záväzky zmenkového dlžníka môžu byť voči veriteľovi zmenky zaistené rôznymi spôsobmi. V Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku sú obsiahnuté zabezpečovacie záväzky, ktoré možno použiť. Niektoré záväzky sa môžu uviesť priamo na zmenke. Typickým príkladom je všeobecné ručenie, keď ručiteľ vyznačí svoj záväzok priamo na zmenke doložkou “len ako ručiteľ, nie ako aval”, z čoho je zrejmé, že ide o taký záväzok, ktorý sa týka určitého konkrétneho dlžníka a veriteľa.
Aval
Okrem všeobecného ručenia sú aj špecifické zmenkoprávne prostriedky. Takýmto prostriedkom je inštitút zmenkového ručiteľstva. Zmenkový ručiteľ (aval, avalista) je takým účastníkom zmenkových vzťahov, ktorý je zmenkovoprávne zaviazaný. Zmenkové ručiteľstvo je podobné obyčajnému ručeniu, ale má niekoľko odlišných znakov.
Ani táto doložka nezakazuje ...
Ani táto doložka nezakazuje prevod úplne. Možno vykonať prevod formou postúpenia práv)
Pri prevode práv zo zmenky sa prevodné zápisy spravidla píšu na rube zmenky, čo vyjadruje aj samotný pojem “rubopis”. Zákon používa ako rovnocenný výraz “indosament”.
Vzťahy pri prevode zmenkových práv sú dvojstranné. Na jednej strane vystupuje majiteľ zmenky, ktorý zmenkové práva prevádza – indosant a na druhej strane osoba, na ktorú sa zmenkové práva prevádzajú – indosár.
Pokiaľ ide o obsah a umiestnenie rubopisu, platí pre rubopis všeobecná zásada ako pre písomnosti všetkých zmenkových úkonov a nutnosť ich umiestnenia na zmenke.
Obsah rubopisu bude odlišný podľa toho, či pôjde o rubopis vyplnený alebo nevyplnený. V každom musí byť podpis indosanta, ktorý zmenku prevádza.
Pri prevode práv zo zmenky sa prevodné zápisy spravidla píšu na rube zmenky, čo vyjadruje aj samotný pojem “rubopis”. Zákon používa ako rovnocenný výraz “indosament”.
Vzťahy pri prevode zmenkových práv sú dvojstranné. Na jednej strane vystupuje majiteľ zmenky, ktorý zmenkové práva prevádza – indosant a na druhej strane osoba, na ktorú sa zmenkové práva prevádzajú – indosár.
Pokiaľ ide o obsah a umiestnenie rubopisu, platí pre rubopis všeobecná zásada ako pre písomnosti všetkých zmenkových úkonov a nutnosť ich umiestnenia na zmenke.
Obsah rubopisu bude odlišný podľa toho, či pôjde o rubopis vyplnený alebo nevyplnený. V každom musí byť podpis indosanta, ktorý zmenku prevádza.
Vyplnený rubopis musí obsahovať najmenej ...
Vyplnený rubopis musí obsahovať najmenej údaj o tom, že indosant dáva najavo svoj úmysel zmenku previesť, údaj, ktorý označuje nového majiteľa zmenky a podpis indosanta. Z iných položiek prichádza do úvahy dátum prevodu, hotová doložka, miesto prevodu.
Pre nevyplnený rubopis je charakteristické, že chýba meno indosatára. Nevyplnené indosamenty je potrebné doporučiť, nemožno ich nikomu vnútiť.
Umiestnenie rubopisu na zmenke zákon nerieši. Pravidlom je, že sa umiestňuje na rube zmenky. Doporučuje sa, aby jednotlivé rubopisy boli písané na rube skutočne v rade za sebou alebo pod sebou, aby bolo zrejmé poradie podpísaných osôb. Podpis indosanta musí byť vždy uvedený na rube zmenky.
Na napísanie rubopisu je určený aj prívesok. Zákon definuje prívesok ako list spojený so zmenkou. Je pokračovaním zmenky. Nejde o samostatnú listinu ale o súčasť zmenky – pevné spojenie.
Pre nevyplnený rubopis je charakteristické, že chýba meno indosatára. Nevyplnené indosamenty je potrebné doporučiť, nemožno ich nikomu vnútiť.
Umiestnenie rubopisu na zmenke zákon nerieši. Pravidlom je, že sa umiestňuje na rube zmenky. Doporučuje sa, aby jednotlivé rubopisy boli písané na rube skutočne v rade za sebou alebo pod sebou, aby bolo zrejmé poradie podpísaných osôb. Podpis indosanta musí byť vždy uvedený na rube zmenky.
Na napísanie rubopisu je určený aj prívesok. Zákon definuje prívesok ako list spojený so zmenkou. Je pokračovaním zmenky. Nejde o samostatnú listinu ale o súčasť zmenky – pevné spojenie.
K zvláštnym druhom rubopisov patria:
Rubopis priamy
Indosant v tomto prípade zodpovedá len osobe, na ktorú zmenku previedol – svojmu indosárovi. Pokiaľ tento indosár zmenku ďalej prevedie, ide o platný prevod a táto ďalšia osoba, na ktorú je zmenka prevedená sa stane majiteľom zmenky. Indosant však je zo zákona zbavený zodpovednosti za prijatie a zaplatenie voči tejto osobe a voči všetkým, ktorí zmenku od tejto osoby získajú.
• Rubopis s vylúčenou zodpovednosťou
Z ustanovenia § 15 ods. 1 zmenkového zákona vyplýva, že ak niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. Možnosť doložky vylučujúcej zodpovednosť indosanta za prijatie alebo zaplatenie zmenky alebo obidve, zvýhodňujú indosanta na cudzej zmenke v porovnaní s vystaviteľom zmenky, ktorý môže vylúčiť svoju zodpovednosť za prijatie zmenky. Indosant má možnosť na každej zmenke svoju zodpovednosť úplne vylúčiť. Urobí to tak, že k rubopisu pripojí doložku “bez záväzku”.
Indosant v tomto prípade zodpovedá len osobe, na ktorú zmenku previedol – svojmu indosárovi. Pokiaľ tento indosár zmenku ďalej prevedie, ide o platný prevod a táto ďalšia osoba, na ktorú je zmenka prevedená sa stane majiteľom zmenky. Indosant však je zo zákona zbavený zodpovednosti za prijatie a zaplatenie voči tejto osobe a voči všetkým, ktorí zmenku od tejto osoby získajú.
• Rubopis s vylúčenou zodpovednosťou
Z ustanovenia § 15 ods. 1 zmenkového zákona vyplýva, že ak niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky. Možnosť doložky vylučujúcej zodpovednosť indosanta za prijatie alebo zaplatenie zmenky alebo obidve, zvýhodňujú indosanta na cudzej zmenke v porovnaní s vystaviteľom zmenky, ktorý môže vylúčiť svoju zodpovednosť za prijatie zmenky. Indosant má možnosť na každej zmenke svoju zodpovednosť úplne vylúčiť. Urobí to tak, že k rubopisu pripojí doložku “bez záväzku”.
Otázka č. 26. Blankozmenka
§ 10 zákona zmenkového a šekového (ZZaŠ) – „ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem toho, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou“.
Blankozmenka (budúca zmenka) – naschvál nie je vyplnená náležitosť (napr. suma) a dopíše ju vystaviteľ neskôr;
Otázka č. 27. Prevod zmenky, druh indosamentu
Prevod práv zo zmenky upravujú ustanovenie § 11 až § 20 zákona č. 191/1950 Zb.
Každú zmenku možno previesť rubopisom. Prostredníctvom rubopisu sa realizuje obežná funkcia zmenky. Právo prevádzať zmenku nemožno odňať majiteľovi zmenky žiadnym spôsobom. (výnimku tvoria len rektazmenky, teda zmenky, ktoré obsahuj doložku “nie na rad”.
Blankozmenka (budúca zmenka) – naschvál nie je vyplnená náležitosť (napr. suma) a dopíše ju vystaviteľ neskôr;
Otázka č. 27. Prevod zmenky, druh indosamentu
Prevod práv zo zmenky upravujú ustanovenie § 11 až § 20 zákona č. 191/1950 Zb.
Každú zmenku možno previesť rubopisom. Prostredníctvom rubopisu sa realizuje obežná funkcia zmenky. Právo prevádzať zmenku nemožno odňať majiteľovi zmenky žiadnym spôsobom. (výnimku tvoria len rektazmenky, teda zmenky, ktoré obsahuj doložku “nie na rad”.
h) Splatnosť :
a. zmenka na videnie – splatná pri videní,
b. zmenka splatná v čase – na základe predloženia v určitej lehote – zo zákona 1 rok. Je možné ju ale aj predĺžiť a skrátiť.
c. Čas po videní – napr. 3 dni po predložení
d. na určitý čas po dátume vystavenia
i) Miesto platenia :
j) Domicil – miesto vyplatenia; údaj miesta : presné miesto platenia alebo sa vyplatí pri zmenečníkovi, alebo pobočka banky
k) Domiciliát – osoba, ktorá obstará preplatenie
l) Dátum a miesto vystavenia zmenky;
m) Podpis osoby (FO alebo štatutár PO)
b. zmenka splatná v čase – na základe predloženia v určitej lehote – zo zákona 1 rok. Je možné ju ale aj predĺžiť a skrátiť.
c. Čas po videní – napr. 3 dni po predložení
d. na určitý čas po dátume vystavenia
i) Miesto platenia :
j) Domicil – miesto vyplatenia; údaj miesta : presné miesto platenia alebo sa vyplatí pri zmenečníkovi, alebo pobočka banky
k) Domiciliát – osoba, ktorá obstará preplatenie
l) Dátum a miesto vystavenia zmenky;
m) Podpis osoby (FO alebo štatutár PO)
a) označenie o tom, že ...
a) označenie o tom, že ide o zmenku v texte listiny ……“Za túto zmenku zaplatím ...“ musí to byť v texte
b) napísané v jednom jazyku (predtlač v českom jazyku a doplnenie slovenský jazyk – potom neplatné)
c) bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu (platobná doložka) – suma platí slovom a nie číslom. Ak slovo uvedené rozdielne, platí nižšia suma.
a. úrok – zmenka sa úročiť nesmie.
d) hodnota – určiť menu, ktorá existuje. Ak je v starej mene, tak sa prepláca podľa prepočtu.
e) meno zmenečníka – ten, kto má platiť : krstné meno, priezvisko, adresu presnú, r.č.
f) meno toho komu sa má platiť
g) Údaje o splatnosti – kedy musí byť zmenka zaplatená (ak je to sviatok, nedeľa alebo iný voľný deň) – tak sa vypláca v nasledujúci pracovný deň v stanovených hodinách v banke
b) napísané v jednom jazyku (predtlač v českom jazyku a doplnenie slovenský jazyk – potom neplatné)
c) bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu (platobná doložka) – suma platí slovom a nie číslom. Ak slovo uvedené rozdielne, platí nižšia suma.
a. úrok – zmenka sa úročiť nesmie.
d) hodnota – určiť menu, ktorá existuje. Ak je v starej mene, tak sa prepláca podľa prepočtu.
e) meno zmenečníka – ten, kto má platiť : krstné meno, priezvisko, adresu presnú, r.č.
f) meno toho komu sa má platiť
g) Údaje o splatnosti – kedy musí byť zmenka zaplatená (ak je to sviatok, nedeľa alebo iný voľný deň) – tak sa vypláca v nasledujúci pracovný deň v stanovených hodinách v banke
a) označenie o tom, že ide o zmenku ...
a) označenie o tom, že ide o zmenku v texte listiny ……“Za túto zmenku zaplatím ...“ musí to byť v texte
b) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu
c) údaj miesta, kde sa má platiť
d) meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť
e) dátum a miesto vystavenia zmenky
f) podpis vystaviteľa zmenky
Otázka č. 25. Náležitosti cudzej zmenky
Podstatné náležitosti vlastnej zmenky sú:
- označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
- bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
- údaj miesta, kde sa má platiť,
- meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,
- dátum a miesto vystavenia zmenky,
- podpis vystaviteľa zmenky.
b) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu
c) údaj miesta, kde sa má platiť
d) meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť
e) dátum a miesto vystavenia zmenky
f) podpis vystaviteľa zmenky
Otázka č. 25. Náležitosti cudzej zmenky
Podstatné náležitosti vlastnej zmenky sú:
- označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
- bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
- údaj miesta, kde sa má platiť,
- meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,
- dátum a miesto vystavenia zmenky,
- podpis vystaviteľa zmenky.
Otázka č. 23. Obsahová a procesná zmenková prísnosť
Zmenková prísnosť
a) obsahová zmenková prísnosť bezpodmienečne dodržať formu - prísne sú formalizované presné podstatné obsahové náležitosti zmenky – ak chýbajú alebo ak nebudú presné, tak je neplatná zmenka
b) procesná zmenková prísnosť – § 175 OSP – zachovať skrátenú formu konania – klasický platobný rozkaz
Otázka č. 24. Náležitosti vlastnej zmenky
Podstatnými náležitosťami cudzej zmenky sú:
- označenie, že ide o zmenku, pojatú do vlastného textu listiny a vyjadrenú v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
- bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu,
- meno toho, kto má platiť (zmenečníka),
- meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,
- údaj miesta, kde sa má platiť,
- dátum a miesto vystavenia zmenky,
- podpis vystaviteľa zmenky.
a) obsahová zmenková prísnosť bezpodmienečne dodržať formu - prísne sú formalizované presné podstatné obsahové náležitosti zmenky – ak chýbajú alebo ak nebudú presné, tak je neplatná zmenka
b) procesná zmenková prísnosť – § 175 OSP – zachovať skrátenú formu konania – klasický platobný rozkaz
Otázka č. 24. Náležitosti vlastnej zmenky
Podstatnými náležitosťami cudzej zmenky sú:
- označenie, že ide o zmenku, pojatú do vlastného textu listiny a vyjadrenú v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
- bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu,
- meno toho, kto má platiť (zmenečníka),
- meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,
- údaj miesta, kde sa má platiť,
- dátum a miesto vystavenia zmenky,
- podpis vystaviteľa zmenky.
Indosant – ...
Indosant – je osoba, s ktorou sa stretávame v súvislosti s prevedením zmeniek rubopisom (indosamentom). Je to osoba, ktorá prevádza zmenku
Indosatár – je osoba, na ktorú sa zmenka prevádza.
Avalista - aval (ručiteľ) - osoba, ktorá preberá za konkrétneho zmenkového účastníka ručiteľský záväzok
Avalant - osoba, za ktorú sa prevezme ručenie
Honorant - osoba, na ktoré sa môže obrátiť veriteľ pri zmenkovej núdzi (neprijatej zmenke) a ten mu môže zaplatiť aby zachránil česť dlžníka
Indosatár – je osoba, na ktorú sa zmenka prevádza.
Avalista - aval (ručiteľ) - osoba, ktorá preberá za konkrétneho zmenkového účastníka ručiteľský záväzok
Avalant - osoba, za ktorú sa prevezme ručenie
Honorant - osoba, na ktoré sa môže obrátiť veriteľ pri zmenkovej núdzi (neprijatej zmenke) a ten mu môže zaplatiť aby zachránil česť dlžníka
Otázka č. 22. Subjekty zmenky
Vystaviteľ – osoba, ktorá zmenku vystavuje (poverovateľ - cudziu, dlžník - vlastnú). Vydaním zmenky do obehu ďalšej osobe vyvoláva zmenkový vzťah.
Remitent (veriteľ), je osoba, v ktorej prospech bola zmenka vydaná, môže so zmenkou neobmedzene disponovať.
Zmenečník – len pri cudzej zmenke, je to osoba, voči ktorej smeruje príkaz vystaviteľa cudzej zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy v prospech remitenta. Pokiaľ zmenečník zmenku neprijme, nemožno voči nemu uplatniť práva zo zmenky ani práva postihové.
Príjemca – osoba uvedená na zmenke ako zmenečník, po tom čo prijme zmenku → stáva sa zmenkovo viazanou psobou.
Majiteľ – je osoba, ktorá zmenku riadne nadobudla. Ide teda o veriteľa zo zmenkového záväzku.
Remitent (veriteľ), je osoba, v ktorej prospech bola zmenka vydaná, môže so zmenkou neobmedzene disponovať.
Zmenečník – len pri cudzej zmenke, je to osoba, voči ktorej smeruje príkaz vystaviteľa cudzej zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy v prospech remitenta. Pokiaľ zmenečník zmenku neprijme, nemožno voči nemu uplatniť práva zo zmenky ani práva postihové.
Príjemca – osoba uvedená na zmenke ako zmenečník, po tom čo prijme zmenku → stáva sa zmenkovo viazanou psobou.
Majiteľ – je osoba, ktorá zmenku riadne nadobudla. Ide teda o veriteľa zo zmenkového záväzku.
Druhy zmeniek -podľa spôsobu ...
Druhy zmeniek -podľa spôsobu vystavenia sa zmenky delia na vlastné a cudzie zmenky.
Vlastná zmenka (sola zmenka) obsahuje sľub zaplatiť. Vystavovateľ zmenky sa sám zaväzuje zaplatiť určitú čiastku v presne stanovenej dobe (stanovený deň, v dobe splatnosti záväzku). V prípade vlastnej zmenky je vystaviteľ zmenky zároveň dlžníkom (nazýva sa aj ”trasant”) a majiteľ zmenky je veriteľom. Zmenkový dlžník zodpovedá za zaplatenie zmenky remitentovi.
Cudzia zmenka (trata), ktorou vystaviteľ prikazuje inej osobe (trasátovi), aby zaplatila určitú čiastku v presne stanovený deň (v dobe splatnosti záväzku) osobe označenej v rade takejto listiny, t.j. oprávnenému majiteľovi zmenky. V prípade cudzej zmenky sa používajú aj názvy vystaviteľ zmenky = trasant (hlavný dlžník), zmenečník = vedľajší dlžník (platiteľ), veriteľ = remitent.
Vlastná zmenka (sola zmenka) obsahuje sľub zaplatiť. Vystavovateľ zmenky sa sám zaväzuje zaplatiť určitú čiastku v presne stanovenej dobe (stanovený deň, v dobe splatnosti záväzku). V prípade vlastnej zmenky je vystaviteľ zmenky zároveň dlžníkom (nazýva sa aj ”trasant”) a majiteľ zmenky je veriteľom. Zmenkový dlžník zodpovedá za zaplatenie zmenky remitentovi.
Cudzia zmenka (trata), ktorou vystaviteľ prikazuje inej osobe (trasátovi), aby zaplatila určitú čiastku v presne stanovený deň (v dobe splatnosti záväzku) osobe označenej v rade takejto listiny, t.j. oprávnenému majiteľovi zmenky. V prípade cudzej zmenky sa používajú aj názvy vystaviteľ zmenky = trasant (hlavný dlžník), zmenečník = vedľajší dlžník (platiteľ), veriteľ = remitent.
c) remitent, t.j. meno toho,...
c) remitent, t.j. meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené – tento zmenkový veriteľ musí byť označený občianskym menom alebo obchodným menom, zmenka ”na majiteľa” je neprípustná.
d) zmenečník, t.j. meno toho, kto má platiť – táto osoba musí byť na zmenke uvedená tak, aby bolo zrejmé, že ide o osobu, ktorá má platiť (označenie zmenečníka nie je možné nahradiť iba podpisom zmenečníka),
e) údaje o splatnosti, t.j. čas, kedy sa má platiť, pritom zmenkový zákon pripúšťa len nasledujúce spôsoby platenia zmenky (zmenka, v ktorej nie uvedený údaj splatnosti, sa pokladá za zmenku na videnie):
1. na videnie (”á vista”) – zmenka je splatná kedykoľvek pri predložení zmenky do jedného roka odo dňa vystavenia zmenky,
2. časová vista zmenka – na určitý čas po videní, t.j. po akceptácii zmenky,
3. fixná zmenka – splatnosť je uvedená konkrétnym dátumom,
4. datozmenka na určitý čas po dni vystavenia, neplatná je zmenka, pri ktorej je splatnosť daná lehotou končiacou určitým dátumom;
d) zmenečník, t.j. meno toho, kto má platiť – táto osoba musí byť na zmenke uvedená tak, aby bolo zrejmé, že ide o osobu, ktorá má platiť (označenie zmenečníka nie je možné nahradiť iba podpisom zmenečníka),
e) údaje o splatnosti, t.j. čas, kedy sa má platiť, pritom zmenkový zákon pripúšťa len nasledujúce spôsoby platenia zmenky (zmenka, v ktorej nie uvedený údaj splatnosti, sa pokladá za zmenku na videnie):
1. na videnie (”á vista”) – zmenka je splatná kedykoľvek pri predložení zmenky do jedného roka odo dňa vystavenia zmenky,
2. časová vista zmenka – na určitý čas po videní, t.j. po akceptácii zmenky,
3. fixná zmenka – splatnosť je uvedená konkrétnym dátumom,
4. datozmenka na určitý čas po dni vystavenia, neplatná je zmenka, pri ktorej je splatnosť daná lehotou končiacou určitým dátumom;
f) miesto platenia, t.j. údaj ...
o mieste, kde sa má platiť – ak nie je uvedené určité miesto, potom je zmenka splatná v mieste bydliska zmenečníka a ak ani to nie je uvedené, je zmenka neplatná;
g) dátum a miesto vystavenia zmenky – ak nie je na zmenke uvedené miesto vystavenia zmenky, platí, že zmenka bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa. Dátum vystavenia nemusí byť pravý, t.j. môže sa líšiť od skutočnosti, zmenku je preto možné antidatovať, či postdatovať. Musia to však byť dáta existujúce;
h) podpis vystaviteľa – musí byť uvedený pod textom, nesmie byť teda uvedený pred ním ani po bokoch textu. Musí byť napísaný rukou, nestačí len pečiatka alebo strojom napísané meno. Zákon povoľuje, aby zmenka bola podpísaná viacerými vystaviteľmi. Podpis za právnickú osobu musí označovať aj názov firmy podľa zápisu do obchodného registra.
Formálna prísnosť obsahu zmenky ustanovuje, že ak na zmenke chýba niektorá z náležitostí uvedených v § 1 zákona zmenkového a šekového, má to za následok neplatnosť zmenky.
g) dátum a miesto vystavenia zmenky – ak nie je na zmenke uvedené miesto vystavenia zmenky, platí, že zmenka bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa. Dátum vystavenia nemusí byť pravý, t.j. môže sa líšiť od skutočnosti, zmenku je preto možné antidatovať, či postdatovať. Musia to však byť dáta existujúce;
h) podpis vystaviteľa – musí byť uvedený pod textom, nesmie byť teda uvedený pred ním ani po bokoch textu. Musí byť napísaný rukou, nestačí len pečiatka alebo strojom napísané meno. Zákon povoľuje, aby zmenka bola podpísaná viacerými vystaviteľmi. Podpis za právnickú osobu musí označovať aj názov firmy podľa zápisu do obchodného registra.
Formálna prísnosť obsahu zmenky ustanovuje, že ak na zmenke chýba niektorá z náležitostí uvedených v § 1 zákona zmenkového a šekového, má to za následok neplatnosť zmenky.
Otázka č. 20. Zamestnanecké obligácie, prioritné a konvertibilné dlhopisy, dlhopisy
d) zamestnanecké obligácie – dlhopisy neprevoditeľné na meno, ktoré sú vydávané výlučne pre zamestnancov resp. osoby, ktoré odišli do dôchodku od zamestnávateľa. Emitent (zamestnávateľ) je povinný takýto dlhopis odkúpiť pri zrušení prac.pomeru tým, že vyplatí hodnotu a pomernú časť výnosu – napr. len za určité obdobie. Ak zamestnanec neodovzdá dlhopis, tak emitent nie je povinný vyplatiť jeho hodnotu.
e) prioritné a konvertibilné dlhopisy – upravené v obch. zákonníku – par. 160 a par. 207. jedná sa o 2 typy pre podmienené …………
Pri prioritných dlhopisoch je možnosť sa rozhodnúť uplatniť právo na upisovanie akcie (prednosť na kúpu akcie).
Pri konvertibilnom dlhopise – už dostaneme hodnotu akcie
Súvisia s podmienením zvyšovania základného imania. Je to len naše právo – máme možnosť.
f) dlhopisy podľa zákona o privatizácií – nevzťahujú sa na ne zákon o CP ale len Zákon o privatizácií (o prevode majetku štátu) – par. 22 až 26.
I. vlna – nákup podielového listu …………
II. vlna – právo na štátny dlhopis …………
e) prioritné a konvertibilné dlhopisy – upravené v obch. zákonníku – par. 160 a par. 207. jedná sa o 2 typy pre podmienené …………
Pri prioritných dlhopisoch je možnosť sa rozhodnúť uplatniť právo na upisovanie akcie (prednosť na kúpu akcie).
Pri konvertibilnom dlhopise – už dostaneme hodnotu akcie
Súvisia s podmienením zvyšovania základného imania. Je to len naše právo – máme možnosť.
f) dlhopisy podľa zákona o privatizácií – nevzťahujú sa na ne zákon o CP ale len Zákon o privatizácií (o prevode majetku štátu) – par. 22 až 26.
I. vlna – nákup podielového listu …………
II. vlna – právo na štátny dlhopis …………
Otázka č. 21. Zmenky – pojem, forma, druhy
Zmenka je cenný papier (listina) spísaná v zákonom stanovenej forme, z ktorej vyplýva na jednej strane bezpodmienečný písomný záväzok dlžníka zaplatiť sumu uvedenú na zmenke a na druhej strane nepochybné právo majiteľa zmenky požadovať v stanovenom termíne túto úhradu. Splniť túto pohľadávku (zaplatiť) sa zaväzuje osoba, ktorá na listine písomne svoju povinnosť vyznačila a potvrdila svojím podpisom. Ide o bezpodmienečný a nesporný peňažný záväzok zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na určitom mieste dlžnú peňažnú sumu. Zmenka musí jednoznačne obsahovať náležitosti, ktoré definuje zákon zmenkový a šekový:
a) označenie, že ide o zmenku, a to vložením do samotného textu listiny v jazyku, v ktorom je táto listina písaná – slovo ”zmenka” musí byť zahrnuté v texte zmenky v súvislosti s platobným príkazom,
b) bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú čiastku, pričom nestačí uviesť len čiastku, ale musí byť jasné, o akú menu ide. Stačí uviesť zmenečnú čiastku raz buď číslicami, alebo slovom, obyčajne sa však uvádza obidvoma spôsobmi. Ak sa ale uvedené čiastky líšia, potom platí čiastka uvedená slovom. Pri rozdieloch v sume uvedenej viackrát rovnakým spôsobom, platí vždy suma nižšia. Ak by došlo k vystaveniu zmenky, v ktorej by bola suma vyjadrená v rôznych menách, tak takáto zmenka by bola neplatná. Zmenka predstavuje nepodmienečný záväzok, príkaz na jej zaplatenie nesmie byť viazaný na žiadne podmienky, inak je neplatná,
a) označenie, že ide o zmenku, a to vložením do samotného textu listiny v jazyku, v ktorom je táto listina písaná – slovo ”zmenka” musí byť zahrnuté v texte zmenky v súvislosti s platobným príkazom,
b) bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú čiastku, pričom nestačí uviesť len čiastku, ale musí byť jasné, o akú menu ide. Stačí uviesť zmenečnú čiastku raz buď číslicami, alebo slovom, obyčajne sa však uvádza obidvoma spôsobmi. Ak sa ale uvedené čiastky líšia, potom platí čiastka uvedená slovom. Pri rozdieloch v sume uvedenej viackrát rovnakým spôsobom, platí vždy suma nižšia. Ak by došlo k vystaveniu zmenky, v ktorej by bola suma vyjadrená v rôznych menách, tak takáto zmenka by bola neplatná. Zmenka predstavuje nepodmienečný záväzok, príkaz na jej zaplatenie nesmie byť viazaný na žiadne podmienky, inak je neplatná,
Je to teda CP, pri ktorom menovitá ...
Je to teda CP, pri ktorom menovitá hodnota vrátane výnosu je krytá pohľadávkami banky z hypotekárnych úverov zabezpečeným záložným právom k nehnuteľnostiam alebo náhradným krytím.
Náhradné krytie – nie je to nehnuteľnosť ale napr. hotové peňazí alebo cenné listy len do výšky 10%
b) štátne dlhopisy – dlhopisy, ktoré vydáva štát prostredníctvom Ministerstva financií. Je vydaný v mene MF SR. Vydáva sa na základe rozhodnutia Vlády (Z. o št.rozpočte) alebo na základe rozhodnutia Národnej rady (krytie štátneho dlhu). Preplácanie vykonáva NBS alebo centrálneho depozitára na základe rozhodnutia MF SR alebo poverí aj zahraničnú banku.
c) komunálne dlhopisy – ako hypotekárne záložné listy, jedná sa teda o emisiu cenných papierov, kde banka poskytuje komunálne úvery a návratnosť je zabezpečená nehnuteľnosťami VÚC alebo obec. Poskytuje ich teda VÚC a obci. Majiteľ má výnos zabezpečený pohľadávkou banky z úverov VÚC a obci a ich zriadeného záložného práva. Môže vydať KD aj obec a VÚC priamo a to v takom prípade bude ručiť svojim celým teda aj hnuteľným majetkom, samozrejme zabezpečuje najskôr plnenie.
Náhradné krytie – nie je to nehnuteľnosť ale napr. hotové peňazí alebo cenné listy len do výšky 10%
b) štátne dlhopisy – dlhopisy, ktoré vydáva štát prostredníctvom Ministerstva financií. Je vydaný v mene MF SR. Vydáva sa na základe rozhodnutia Vlády (Z. o št.rozpočte) alebo na základe rozhodnutia Národnej rady (krytie štátneho dlhu). Preplácanie vykonáva NBS alebo centrálneho depozitára na základe rozhodnutia MF SR alebo poverí aj zahraničnú banku.
c) komunálne dlhopisy – ako hypotekárne záložné listy, jedná sa teda o emisiu cenných papierov, kde banka poskytuje komunálne úvery a návratnosť je zabezpečená nehnuteľnosťami VÚC alebo obec. Poskytuje ich teda VÚC a obci. Majiteľ má výnos zabezpečený pohľadávkou banky z úverov VÚC a obci a ich zriadeného záložného práva. Môže vydať KD aj obec a VÚC priamo a to v takom prípade bude ručiť svojim celým teda aj hnuteľným majetkom, samozrejme zabezpečuje najskôr plnenie.
- právo na výnos sa požaduje
- právo na výnos sa požaduje kupónom (také sú splátky)
- vyplatenie pred dobou splatnosti len vtedy ak sa emitent na to zaviazal, inak veriteľ na toto vyplatenie nárok nemá
- premlčacia doba pre dlhopisy : 10 rokov
Vydávanie dlhopisov:
- PO, ktorá ma sídlo na SK
- cudzozemec PO
- pri FO, len osoba, ktorá je zapísaná v obchodnom registri
Otázka č. 19. Hypotekárne záložné listy, štátne a komunálne obligácie
a) hypotekárne záložné listy – menovitá hodnota krytá bankou, vydáva ho banka, ktorá má povolenie na poskytovanie hypotekárnych úverov a zabezpečuje si návratnosť peňazí založením nehnuteľnosti. Tu majú nehnuteľnosti vyššiu hodnotu ako pôžička. Banka emituje hypotekárne záložné listy.
- vyplatenie pred dobou splatnosti len vtedy ak sa emitent na to zaviazal, inak veriteľ na toto vyplatenie nárok nemá
- premlčacia doba pre dlhopisy : 10 rokov
Vydávanie dlhopisov:
- PO, ktorá ma sídlo na SK
- cudzozemec PO
- pri FO, len osoba, ktorá je zapísaná v obchodnom registri
Otázka č. 19. Hypotekárne záložné listy, štátne a komunálne obligácie
a) hypotekárne záložné listy – menovitá hodnota krytá bankou, vydáva ho banka, ktorá má povolenie na poskytovanie hypotekárnych úverov a zabezpečuje si návratnosť peňazí založením nehnuteľnosti. Tu majú nehnuteľnosti vyššiu hodnotu ako pôžička. Banka emituje hypotekárne záložné listy.
Otázka č. 18. Dlhopisy – pojem, práva majiteľa, vydávanie dlhopisov
Dlhopis - cenný papier s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy (na nej uvedenej) v danej menovitej hodnote a tiež požadovať vyplatenie výnosu (úrokom) k určitému dátumu
Formy :
- na doručiteľa
- na meno
- prevádza sa rukopisom – povedal Mário
Práva majiteľa dlhopisu :
- právo sumy : stanovená v platnej mene, min. 1000,- Sk a násobok tisícky, pre cudziu menu nie je obmedzenie násobku
- právo výnosu : § 10 – určí sa :
o úrokovou sadzbou podľa napísanej dlžnej sumy, napr. 10% - tak sa berie za rok (p.a.) – t.j. pevná úroková sadzba ale aj
o podielom na zisku (motivačný úrok pri zamestnancoch);
o rozdielom medzi menovitou hodnotou dlhopisu a emisným kurzom; keď je nižší emisný kurz – disažio a vyšší emisný kurz – ážio
o vyžrebovateľnou prémiou
o pohyblivou úrokovou sadzbou – kritérium od ktorého sa vypočítava výška úrokovej sadzby; v závislosti od indexu cien
o vývojom devízových kurzov
Formy :
- na doručiteľa
- na meno
- prevádza sa rukopisom – povedal Mário
Práva majiteľa dlhopisu :
- právo sumy : stanovená v platnej mene, min. 1000,- Sk a násobok tisícky, pre cudziu menu nie je obmedzenie násobku
- právo výnosu : § 10 – určí sa :
o úrokovou sadzbou podľa napísanej dlžnej sumy, napr. 10% - tak sa berie za rok (p.a.) – t.j. pevná úroková sadzba ale aj
o podielom na zisku (motivačný úrok pri zamestnancoch);
o rozdielom medzi menovitou hodnotou dlhopisu a emisným kurzom; keď je nižší emisný kurz – disažio a vyšší emisný kurz – ážio
o vyžrebovateľnou prémiou
o pohyblivou úrokovou sadzbou – kritérium od ktorého sa vypočítava výška úrokovej sadzby; v závislosti od indexu cien
o vývojom devízových kurzov
Pri zaknihovaných podielových listoch otvoreného podielového fondu môže viesť evidenciu zaknihovaných podielových listov otvoreného podielového fondu centrálny depozitár alebo depozitár príslušného otvoreného podielového fondu.
Podielový fond:
- nemá právnu subjektivitu
- spravujú vložené peniaze
- podniká a je alebo nie je úspešný
- príklad : podielový list v hodnote 1000,- Sk vyjadruje napr. 1.tisícinu majetku
- ak podielový fond je úspešný a dobre obchoduje, majetok rastie a my máme 1.tisícinu majetku a tá tiež rastie
Podielový fond
a) otvorený podielový fond - máme právo predložiť PL správcovskej spoločnosti a žiadať od nej aby PL odkúpila
b) uzavretý podielový fond - nemá podielnik právo predložiť PL na odkúpenie
Ak sa chceme zbaviť podielového fondu, môžeme ho len previesť.
c) špeciálny podielový fond - podielnici sú len PO
Podielový fond:
- nemá právnu subjektivitu
- spravujú vložené peniaze
- podniká a je alebo nie je úspešný
- príklad : podielový list v hodnote 1000,- Sk vyjadruje napr. 1.tisícinu majetku
- ak podielový fond je úspešný a dobre obchoduje, majetok rastie a my máme 1.tisícinu majetku a tá tiež rastie
Podielový fond
a) otvorený podielový fond - máme právo predložiť PL správcovskej spoločnosti a žiadať od nej aby PL odkúpila
b) uzavretý podielový fond - nemá podielnik právo predložiť PL na odkúpenie
Ak sa chceme zbaviť podielového fondu, môžeme ho len previesť.
c) špeciálny podielový fond - podielnici sú len PO
Podielové listy jedného otvoreného
Podielové listy jedného otvoreného podielového fondu s rovnakým počtom podielov zakladajú rovnaké práva podielnikov. Podielový list v listinnej podobe môže byť vydaný aj ako hromadný podielový list. Hromadný podielový list je podielový list, ktorý nahrádza viac podielových listov toho istého podielového fondu s rovnakou počiatočnou hodnotou podielu.
Podielový list otvoreného podielového fondu možno vydať len vo forme na meno alebo na doručiteľa musí obsahovať:
a) názov otvoreného podielového fondu,
b) obchodné meno a sídlo správcovskej spoločnosti, ktorá podielový list vydala,
c) počet podielov a počiatočnú hodnotu jedného podielu,
d) údaj o forme podielového listu,
e) dátum vydania podielového listu,
f) meno a priezvisko alebo obchodné meno podielnika, číslo podielového listu a podpisy najmenej dvoch členov predstavenstva správcovskej spoločnosti, ak ide o listinný podielový list.
Podielový list otvoreného podielového fondu možno vydať len vo forme na meno alebo na doručiteľa musí obsahovať:
a) názov otvoreného podielového fondu,
b) obchodné meno a sídlo správcovskej spoločnosti, ktorá podielový list vydala,
c) počet podielov a počiatočnú hodnotu jedného podielu,
d) údaj o forme podielového listu,
e) dátum vydania podielového listu,
f) meno a priezvisko alebo obchodné meno podielnika, číslo podielového listu a podpisy najmenej dvoch členov predstavenstva správcovskej spoločnosti, ak ide o listinný podielový list.
Akcionár
Akcionár - nesmie zneužívať svoje práva akcionára
- minoritný akcionár – 5 a viac % základného imania
- menšinový akcionár – pod 5% základného imania
Otázka č. 17. Podielové listy
Podielový list je cenný papier, s ktorým je spojené:
1. právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v otvorenom podielovom fonde a
2. právo podieľať sa na výnose z tohto majetku. P
Podielový list môže znieť na jeden alebo viac podielov na majetku v otvorenom podielovom fonde.
- minoritný akcionár – 5 a viac % základného imania
- menšinový akcionár – pod 5% základného imania
Otázka č. 17. Podielové listy
Podielový list je cenný papier, s ktorým je spojené:
1. právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v otvorenom podielovom fonde a
2. právo podieľať sa na výnose z tohto majetku. P
Podielový list môže znieť na jeden alebo viac podielov na majetku v otvorenom podielovom fonde.
Dočasný list vymení spoločnosť akcionárovi ...
Dočasný list vymení spoločnosť akcionárovi za akcie po splatení menovitej hodnoty akcií, ktoré dočasný list nahrádza.
Otázka č. 16. Práva a povinnosti akcionára
CP s ktorým sú spojené 3 práva akcionára
o podieľať sa na riadení spoločnosti
Práva : voliť a byť volený, uplatňovať podnety, žiadať o zvolanie a. s., hlasovanie na zhromaždeniach ...
Povinnosti : splatiť vklad, dodržiavať lehoty na splatenie – podľa zákona
o podiel na zisku
o podiel na likvidačnom zostatku
Otázka č. 16. Práva a povinnosti akcionára
CP s ktorým sú spojené 3 práva akcionára
o podieľať sa na riadení spoločnosti
Práva : voliť a byť volený, uplatňovať podnety, žiadať o zvolanie a. s., hlasovanie na zhromaždeniach ...
Povinnosti : splatiť vklad, dodržiavať lehoty na splatenie – podľa zákona
o podiel na zisku
o podiel na likvidačnom zostatku
Ak upisovateľ nesplatil pred zápisom
Ak upisovateľ nesplatil pred zápisom do obchodného registra celý emisný kurz akcií, vydá spoločnosť bezodkladne po zápise spoločnosti do obchodného registra akcionárovi dočasný list. Dočasný list musí obsahovať
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) výšku základného imania spoločnosti,
c) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; pri zahraničnej právnickej osobe sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,
d) počet, menovitú hodnotu a formu upísaných akcií, ktoré dočasný list nahrádza, prípadne určenie ich druhu,
e) výšku splatnej časti emisného kurzu akcií, ktoré nahrádza, a lehoty splácania emisného kurzu,
f) dátum vydania emisie dočasného listu,
g) podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať v mene spoločnosti v čase vydania dočasného listu, ak sa dočasný list vydáva v listinnej podobe.
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b) výšku základného imania spoločnosti,
c) obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom; pri zahraničnej právnickej osobe sa identifikačné číslo uvádza, ak je pridelené; pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené,
d) počet, menovitú hodnotu a formu upísaných akcií, ktoré dočasný list nahrádza, prípadne určenie ich druhu,
e) výšku splatnej časti emisného kurzu akcií, ktoré nahrádza, a lehoty splácania emisného kurzu,
f) dátum vydania emisie dočasného listu,
g) podpis člena alebo podpisy členov predstavenstva, ktorí sú oprávnení konať v mene spoločnosti v čase vydania dočasného listu, ak sa dočasný list vydáva v listinnej podobe.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)