Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
e) predajom cenných papierov,
f) predajom nehnuteľnosti,
g) predajom podniku alebo jeho časti,
h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými spôsobmi súčasne.
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy
Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie. Správca dane vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy. Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu, len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke
Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia zablokovala na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane, banka zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke
Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia zablokovala na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane, banka zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.
Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii
Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré písomným vyhlásením daňového dlžníka sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 5 000 Sk; ak má fyzická osoba viac účtov, daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky 5 000 Sk na všetkých jej účtoch.
Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí
Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčasti a ich príslušenstva (ďalej len "hnuteľné veci") vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon.
Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj vecí v ňom uvedených.
Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí
Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčasti a ich príslušenstva (ďalej len "hnuteľné veci") vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon.
Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj vecí v ňom uvedených.
Rozhodnutie o začatí ...
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.
Daňová exekučná výzva
Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania
Daňový exekučný príkaz
Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo.
Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.
Daňová exekúcia
Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov
Daňová exekučná výzva
Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania
Daňový exekučný príkaz
Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo.
Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.
Daňová exekúcia
Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov
Odloženie daňovej exekúcie
Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach.
Zastavenie daňového exekučného konania
Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak
a) exekučný titul bol zrušený,
b) exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e) bola vznesená námietka premlčania vymáhaného daňového nedoplatku,
f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
Zastavenie daňového exekučného konania
Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak
a) exekučný titul bol zrušený,
b) exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c) bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
d) predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e) bola vznesená námietka premlčania vymáhaného daňového nedoplatku,
f) daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g) je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
Správca dane je povinný
a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b) vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.
Predmetom daňovej exekúcie môžu byť aj veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Daňová exekúcia je neprípustná na vec, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby. Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.
Exekučný titul
Exekučným titulom je
a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
Začatie daňového exekučného konania
Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravné prostriedky.
b) vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.
Predmetom daňovej exekúcie môžu byť aj veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Daňová exekúcia je neprípustná na vec, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby. Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.
Exekučný titul
Exekučným titulom je
a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
Začatie daňového exekučného konania
Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravné prostriedky.
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje
a) názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,
d) označenie konkrétneho exekučného titulu,
e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka,
g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje,
h) označenie majetku, na ktorý sa vzťahuje výrok podľa písmena g),
i) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.
b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka,
d) označenie konkrétneho exekučného titulu,
e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka,
g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje,
h) označenie majetku, na ktorý sa vzťahuje výrok podľa písmena g),
i) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.
39. Súčasné vývinové tendencie finančného práva
Balko, L.; Králik, J.: Finančné právo I., PFUK Bratislava 2005
Finančné právo (FP) prekonáva etapu aktívneho rozvoja
dôvody: 1. výrazné reformy v hospodárskej oblasti
2. začlenenie SR do EÚ
Nové úlohy pre vedu FP:
1. zmeniť viacero ustálených finančnoprávnych kategórii a inštitútov a dať ich do súladu so zmenenými podmienkami
2. skúmať nové finančnoprávne koncepcie a premietnuť ich do finančných zákonov
Riešenie: rozpracovať všeobecné teoretické problémy, upresniť vymedzenie predmetu finančnoprávnej úpravy (v súčasnosti ho tvoria vzťahy, ktoré vznikajú v procese finančnej činnosti štátu a samospráv – je potrebné ho bližšie konkretizovať), niektoré inštitúty a koncepcie by sa mali preberať z úspešných modelov v zahraničí, v iných prípadoch by sa mali hľadať vlastné riešenia
Niektoré oblasti:
Daňové právo: daňová sústava sa postupne zjednodušuje a kodifikuje, cieľom by mohlo byť prijatie 2 daňových zákonov – 1. pre priame dane a 2. pre nepriame dane
Platobný styk: stáva sa čoraz viac súkromnopránou kategóriou, štát ho však musí prostredníctvom svojich noriem regulovať, pretože ovplyvňuje stav financií v štáte
Finančné právo (FP) prekonáva etapu aktívneho rozvoja
dôvody: 1. výrazné reformy v hospodárskej oblasti
2. začlenenie SR do EÚ
Nové úlohy pre vedu FP:
1. zmeniť viacero ustálených finančnoprávnych kategórii a inštitútov a dať ich do súladu so zmenenými podmienkami
2. skúmať nové finančnoprávne koncepcie a premietnuť ich do finančných zákonov
Riešenie: rozpracovať všeobecné teoretické problémy, upresniť vymedzenie predmetu finančnoprávnej úpravy (v súčasnosti ho tvoria vzťahy, ktoré vznikajú v procese finančnej činnosti štátu a samospráv – je potrebné ho bližšie konkretizovať), niektoré inštitúty a koncepcie by sa mali preberať z úspešných modelov v zahraničí, v iných prípadoch by sa mali hľadať vlastné riešenia
Niektoré oblasti:
Daňové právo: daňová sústava sa postupne zjednodušuje a kodifikuje, cieľom by mohlo byť prijatie 2 daňových zákonov – 1. pre priame dane a 2. pre nepriame dane
Platobný styk: stáva sa čoraz viac súkromnopránou kategóriou, štát ho však musí prostredníctvom svojich noriem regulovať, pretože ovplyvňuje stav financií v štáte
Finančný trh:
Finančný trh: potreba jeho regulácie tak, aby neohrozoval stabilitu financií (napr. neopatrným hospodárením bánk a ich bankrotmi), je potrebné vytvoriť podmienky pre fungovanie sporiteľných a úverových družstiev
Rozpočtové právo: úprava sústavy rozpočtov a rozpočtového procesu a pôsobenie Štátnej pokladnice v ňom, vplyv členstva v EÚ – napojenie na rozpočtovú sústavu EÚ (príspevky do spoločného rozpočtu, čerpanie dotácii zo štrukturálnych fondov)
Menové právo: prijatie spoločnej meny EURO, riešenie prechodného obdobia pri prijímaní
40. Daňová exekúcia.
Podľa zákona č. 511/1992 o správe daní a poplatkov
Spôsob platenia dane a použitie platieb
Daň sa platí príslušnému správcovi dane v slovenskej mene. Pri každej platbe na daň musí byť uvedená príslušná daň, na ktorej úhradu je platba určená.
Rozpočtové právo: úprava sústavy rozpočtov a rozpočtového procesu a pôsobenie Štátnej pokladnice v ňom, vplyv členstva v EÚ – napojenie na rozpočtovú sústavu EÚ (príspevky do spoločného rozpočtu, čerpanie dotácii zo štrukturálnych fondov)
Menové právo: prijatie spoločnej meny EURO, riešenie prechodného obdobia pri prijímaní
40. Daňová exekúcia.
Podľa zákona č. 511/1992 o správe daní a poplatkov
Spôsob platenia dane a použitie platieb
Daň sa platí príslušnému správcovi dane v slovenskej mene. Pri každej platbe na daň musí byť uvedená príslušná daň, na ktorej úhradu je platba určená.
Daň možno platiť
a) bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,
b) v hotovosti,
1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2. zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, ak nie je v daňovom exekučnom príkaze určené inak,
3. zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní,
Ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, je daňový úrad alebo colný úrad povinný začať daňové exekučné konanie do desiatich pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.
Základné ustanovenia
Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky právne úkony v mene štátu.
b) v hotovosti,
1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2. zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, ak nie je v daňovom exekučnom príkaze určené inak,
3. zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní,
Ak daňový subjekt nesplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, je daňový úrad alebo colný úrad povinný začať daňové exekučné konanie do desiatich pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.
Základné ustanovenia
Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky právne úkony v mene štátu.
Rozhodnutie NBS musí obsahovať výrok,...
Rozhodnutie NBS musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade. Účastníkovi konania sa oznamuje doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať rozklad, je právoplatné.
Medzinárodná spolupráca pri výkone dohľadu:
Zahraničný orgán dohľadu z členského štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru môže na území Slovenskej republiky vykonávať dohľad nad činnosťou dohliadaného subjektu, ktorý je pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej osoby, pričom táto zahraničná osoba podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Zahraničný orgán dohľadu z iného štátu ako členského štátu môže vykonávať dohľad na území SR nad činnosťou dohliadaného subjektu, ktorý je pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej osoby, len na základe dohody uzavretej medzi NBS a príslušným zahraničným orgánom dohľadu.
NBS môže na území iného členského štátu vykonávať dohľad nad činnosťou dohliadaného subjektu vrátane jeho pobočiek a nad dcérskou spoločnosťou dohliadaného subjektu, ak ide o dohliadaný subjekt so sídlom na území SR a ak takýto dohľad umožňujú právne predpisy platné v príslušnom členskom štáte. Ak ide o subjekt z iného ako členského štátu, musí okrem tohto ešte byť aj uzatvorená dohoda medzi NBS a príslušným zahraničným orgánom dohľadu.
Medzinárodná spolupráca pri výkone dohľadu:
Zahraničný orgán dohľadu z členského štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru môže na území Slovenskej republiky vykonávať dohľad nad činnosťou dohliadaného subjektu, ktorý je pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej osoby, pričom táto zahraničná osoba podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Zahraničný orgán dohľadu z iného štátu ako členského štátu môže vykonávať dohľad na území SR nad činnosťou dohliadaného subjektu, ktorý je pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej osoby, len na základe dohody uzavretej medzi NBS a príslušným zahraničným orgánom dohľadu.
NBS môže na území iného členského štátu vykonávať dohľad nad činnosťou dohliadaného subjektu vrátane jeho pobočiek a nad dcérskou spoločnosťou dohliadaného subjektu, ak ide o dohliadaný subjekt so sídlom na území SR a ak takýto dohľad umožňujú právne predpisy platné v príslušnom členskom štáte. Ak ide o subjekt z iného ako členského štátu, musí okrem tohto ešte byť aj uzatvorená dohoda medzi NBS a príslušným zahraničným orgánom dohľadu.
Dohľad na mieste je skončený ...
Dohľad na mieste je skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste. Ak takéto námietky existujú, tak vyjadrením o výsledku ich preverenia.
Dohľad na diaľku:
Na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať NBS , zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov, a to na požiadanie NBS a tiež podľa opatrenia, ktoré vydá NBS v Zbierke Zákonov.
Konanie pred Národnou bankou Slovenska:
NBS v konaní postupuje bez zbytočných prieťahov tak, aby sa zistil skutkový a právny stav veci; zo zisteného stavu veci vychádza pri svojom rozhodovaní. Zamestnanec NBS alebo člen bankovej rady je vylúčený z konania, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi, alebo zamestnancovi možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Dohľad na diaľku:
Na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať NBS , zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov, a to na požiadanie NBS a tiež podľa opatrenia, ktoré vydá NBS v Zbierke Zákonov.
Konanie pred Národnou bankou Slovenska:
NBS v konaní postupuje bez zbytočných prieťahov tak, aby sa zistil skutkový a právny stav veci; zo zisteného stavu veci vychádza pri svojom rozhodovaní. Zamestnanec NBS alebo člen bankovej rady je vylúčený z konania, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi, alebo zamestnancovi možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Účastníkom konania je dohliadaný subjekt,
Účastníkom konania je dohliadaný subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach podľa tohto zákona a osobitných zákonov sa má konať, príp. osoba, ktorá podáva určitú žiadosť alebo subjekt, ktorému sa má uložiť pokuta. Za PO koná štatutárny orgán, alebo ním poverený člen príp. zamestnanec PO. Účastník konania sa môže nechať v konaní zastupovať.
Konanie sa začína na základe žiadosti účastníka konania alebo z podnetu NBS a je začaté dňom doručenia písomnej žiadosti účastníka konania NBS, príp. z podnetu NBS. Ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti, NBS vyzve žiadateľa, aby odstránil nedostatky žiadosti alebo doplnil žiadosť a určí mu na to lehotu, spravidla nie dlhšiu ako 30 kalendárnych dní. Konanie je neverejné.
Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie, ak napr.:
a) účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti,
b) NBS dala príslušnému orgánu podnet na začatie konania o predbežnej otázke,
c) NBS požiadala iný orgán verejnej moci alebo inú osobu o odborné vyjadrenie alebo poskytnutie podkladov k veci,
Konanie sa začína na základe žiadosti účastníka konania alebo z podnetu NBS a je začaté dňom doručenia písomnej žiadosti účastníka konania NBS, príp. z podnetu NBS. Ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti, NBS vyzve žiadateľa, aby odstránil nedostatky žiadosti alebo doplnil žiadosť a určí mu na to lehotu, spravidla nie dlhšiu ako 30 kalendárnych dní. Konanie je neverejné.
Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie, ak napr.:
a) účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti,
b) NBS dala príslušnému orgánu podnet na začatie konania o predbežnej otázke,
c) NBS požiadala iný orgán verejnej moci alebo inú osobu o odborné vyjadrenie alebo poskytnutie podkladov k veci,
Proti rozhodnutiu o prerušení
Proti rozhodnutiu o prerušení konania nemožno podať opravný prostriedok. Ak pominú dôvody prerušenia konania, NBS bezodkladne v konaní pokračuje.
NBS konanie zastaví, ak napr.:
a) účastník konania v lehote určenej NBS neodstránil nedostatky žiadosti alebo nedoplnil žiadosť, na ktorej základe sa začalo konanie,
b) účastník konania pred vydaním rozhodnutia vo veci vzal v celom rozsahu späť svoju žiadosť
c) FO, ktorá je účastníkom konania, zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu a konanie sa netýka iného účastníka konania,
d) PO, ktorá je účastníkom konania, zanikla bez právneho nástupcu a konanie sa netýka iného účastníka konania,
NBS môže v rámci konania vydať predbežné opatrenie, ktorým v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania:
a) uloží účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel,
b) nariadi zabezpečenie vecí, ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.
NBS konanie zastaví, ak napr.:
a) účastník konania v lehote určenej NBS neodstránil nedostatky žiadosti alebo nedoplnil žiadosť, na ktorej základe sa začalo konanie,
b) účastník konania pred vydaním rozhodnutia vo veci vzal v celom rozsahu späť svoju žiadosť
c) FO, ktorá je účastníkom konania, zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu a konanie sa netýka iného účastníka konania,
d) PO, ktorá je účastníkom konania, zanikla bez právneho nástupcu a konanie sa netýka iného účastníka konania,
NBS môže v rámci konania vydať predbežné opatrenie, ktorým v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania:
a) uloží účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel,
b) nariadi zabezpečenie vecí, ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.
Osoby poverené výkonom dohľadu ...
Osoby poverené výkonom dohľadu sú pri výkone dohľadu na mieste oprávnené napr.:
- vstupovať na pozemky, do budov, miestností, zariadení a do iných priestorov dohliadaného subjektu
- vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali potrebné písomnosti a doklady
- vyžadovať súčinnosť a plnenie povinností dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, atď...
Osoby poverené výkonom dohľadu sú pri výkone dohľadu na mieste povinné napr.:
- preukázať sa dohliadanému subjektu najneskôr pri začatí dohľadu písomným poverením NBS
- vydať dohliadanému subjektu písomné potvrdenie o prevzatí originálov dokladov a iných písomností
- vyhotoviť písomný protokol o vykonanom dohľade na mieste a doručiť ho dohliadanému subjektu
- rešpektovať práva dohliadaného subjektu podľa tohto zákona a osobitných zákonov, atď...
- vstupovať na pozemky, do budov, miestností, zariadení a do iných priestorov dohliadaného subjektu
- vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali potrebné písomnosti a doklady
- vyžadovať súčinnosť a plnenie povinností dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, atď...
Osoby poverené výkonom dohľadu sú pri výkone dohľadu na mieste povinné napr.:
- preukázať sa dohliadanému subjektu najneskôr pri začatí dohľadu písomným poverením NBS
- vydať dohliadanému subjektu písomné potvrdenie o prevzatí originálov dokladov a iných písomností
- vyhotoviť písomný protokol o vykonanom dohľade na mieste a doručiť ho dohliadanému subjektu
- rešpektovať práva dohliadaného subjektu podľa tohto zákona a osobitných zákonov, atď...
i) zaviesť nútenú správu nad ...
i) zaviesť nútenú správu nad poisťovňou alebo zaisťovňou
j) odňať poisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti ak nezačne do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia vykonávať činnosti uvedené v povolení alebo počas 6 mesiacov tejto činnosti nevykonáva
Ak NBS zistí, že FO alebo PO vykonáva činnosti, na kt. je potrebné povolenie podľa zákona o poisťovníctve, bez povolenia, je oprávnená uložiť im podľa závažnosti a miery zavinenia pokutu až do výšky 1mil.Sk a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní. Túto pokutu je možné uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku.
Všetky sankcie a opatrenia uvedené v zákone možno ukladať samostatne al. súbežne a opakovane, pričom ich možno uložiť do 2 rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do 5 r. od ich vzniku.
NBS je oprávnená aj mimo konania o uložení sankcie al. opatrenia prerokovať nedostatky v činnosti s členmi predstavenstva poisťovne/zaisťovne, s vedúcim pobočky zahr. poisťovne/zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne/zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami, zamestnancami zodpovednými za vykonávanie vnútornej kontroly al. zodpovedným aktuárom, kt. sú povinný poskytnúť NBS ňou požadovanú súčinnosť.
j) odňať poisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti ak nezačne do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia vykonávať činnosti uvedené v povolení alebo počas 6 mesiacov tejto činnosti nevykonáva
Ak NBS zistí, že FO alebo PO vykonáva činnosti, na kt. je potrebné povolenie podľa zákona o poisťovníctve, bez povolenia, je oprávnená uložiť im podľa závažnosti a miery zavinenia pokutu až do výšky 1mil.Sk a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní. Túto pokutu je možné uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku.
Všetky sankcie a opatrenia uvedené v zákone možno ukladať samostatne al. súbežne a opakovane, pričom ich možno uložiť do 2 rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do 5 r. od ich vzniku.
NBS je oprávnená aj mimo konania o uložení sankcie al. opatrenia prerokovať nedostatky v činnosti s členmi predstavenstva poisťovne/zaisťovne, s vedúcim pobočky zahr. poisťovne/zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne/zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami, zamestnancami zodpovednými za vykonávanie vnútornej kontroly al. zodpovedným aktuárom, kt. sú povinný poskytnúť NBS ňou požadovanú súčinnosť.
V rámci kontrolnej činnosti má ...
V rámci kontrolnej činnosti má poisťovňa a zaisťovňa povinnosť podať Ministerstvu financií a NBS:
-polročnú správu o hospodárení najneskôr do 2 mesiacov od skončenia kalendárneho polroka
-ročnú správu o hospodárení najneskôr do 3 mesiacov od skončenia kalendárneho polroka
-oznámiť každú zmenu týkajúcu sa finančnej situácie alebo iné skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť výplatu vyplývajú z činnosti poisťovne alebo zaisťovne
-predkladať údaje z účtovnej a štatistickej evidencie
Dohľad na mieste:
Dohľad na mieste môže vykonávať osoba poverená výkonom dohľadu, ktorá má písomné poverenie NBS na výkon dohľadu na mieste. Osoba poverená výkonom dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, ak so zreteľom na jej vzťah k predmetu dohľadu, dohliadanému subjektu alebo jeho zamestnancom možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Takáto osoba vykoná do rozhodnutia o jej vylúčení z dohľadu na mieste iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
-polročnú správu o hospodárení najneskôr do 2 mesiacov od skončenia kalendárneho polroka
-ročnú správu o hospodárení najneskôr do 3 mesiacov od skončenia kalendárneho polroka
-oznámiť každú zmenu týkajúcu sa finančnej situácie alebo iné skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť výplatu vyplývajú z činnosti poisťovne alebo zaisťovne
-predkladať údaje z účtovnej a štatistickej evidencie
Dohľad na mieste:
Dohľad na mieste môže vykonávať osoba poverená výkonom dohľadu, ktorá má písomné poverenie NBS na výkon dohľadu na mieste. Osoba poverená výkonom dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, ak so zreteľom na jej vzťah k predmetu dohľadu, dohliadanému subjektu alebo jeho zamestnancom možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Takáto osoba vykoná do rozhodnutia o jej vylúčení z dohľadu na mieste iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Predmetom dohľadu je:
• dodržiavanie ustanovení zákona o poisťovníctve a osobit. zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie
• dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa predmetného zákona.
Dohľad vykonáva Národná Banka Slovenska( do 1.1.2006 tento dohľad vykonával Úrad pre finančný trh), pričom predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahranič. poisťovní/zaisťovní a ich klientov.
NBS môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne/zaisťovne, kt. pôsobia na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne/zaisťovne, ktorá je poisťovňou al. zaisťovňou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzatvorená medzi NBS a orgánmi dohľadu tohto štátu. Pri výkone dohľadu formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi NBS a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu správajú príslušnými ustanoveniami zák. o dohľade nad finančným trhom( 747/2004).
• dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa predmetného zákona.
Dohľad vykonáva Národná Banka Slovenska( do 1.1.2006 tento dohľad vykonával Úrad pre finančný trh), pričom predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahranič. poisťovní/zaisťovní a ich klientov.
NBS môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne/zaisťovne, kt. pôsobia na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne/zaisťovne, ktorá je poisťovňou al. zaisťovňou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzatvorená medzi NBS a orgánmi dohľadu tohto štátu. Pri výkone dohľadu formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi NBS a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu správajú príslušnými ustanoveniami zák. o dohľade nad finančným trhom( 747/2004).
Ak NBS zistí nedostatky ...
Ak NBS zistí nedostatky v činnosti poisťovne spočívajúce v nedodržiavaní zákonom stanovených podmienok určených v udelenom povolení podľa al. v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinnosti vyplývajúcich z iných rozhodnutí NBS uložených poisťovni, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, môže podľa závažnosti, mieri zavinenia a povahy zistených nedostatkov:
a) uložiť poisťovni, opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov
b) uložiť poisťovni vypracovať ozdravný plán
c) uložiť poisťovni predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy
d) obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov
e) obmedziť poisťovni voľné nakladanie s aktívami
f) odňať poisťovni, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť
g) rozsah poisťovacej činnosti,
h) uložiť poisťovni opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti
a) uložiť poisťovni, opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov
b) uložiť poisťovni vypracovať ozdravný plán
c) uložiť poisťovni predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy
d) obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov
e) obmedziť poisťovni voľné nakladanie s aktívami
f) odňať poisťovni, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť
g) rozsah poisťovacej činnosti,
h) uložiť poisťovni opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti
Sadzba poplatku je :
- najmenej 0,10 Sk a najviac 1,60 Sk za jeden liter alebo dm3 komunálneho odpadu alebo drobných stavebných odpadov alebo najmenej 0,20 Sk a najviac 5 Sk za jeden kilogram k. o. alebo d. s. o..
- najmenej 0,20 Sk a najviac 3,30 Sk za osobu a kalendárny deň, ak v obci nie je zavedený množstevný zber
Sadzba poplatku nesmie byť vyššia ako je súčet nákladov obce na zabezpečenie činností nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vrátanie zabezpečenia zberných nádob. Ak obec neustanoví VZN sadzbu poplatku, platí sa poplatok v najnižšej sadzbe.
Ohlásenie poplatku.
Poplatník je povinný do jedného mesiaca odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok oznámiť obci svoje identifikačné údaje a údaje rozhodujúce na určenie poplatku.
- najmenej 0,20 Sk a najviac 3,30 Sk za osobu a kalendárny deň, ak v obci nie je zavedený množstevný zber
Sadzba poplatku nesmie byť vyššia ako je súčet nákladov obce na zabezpečenie činností nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vrátanie zabezpečenia zberných nádob. Ak obec neustanoví VZN sadzbu poplatku, platí sa poplatok v najnižšej sadzbe.
Ohlásenie poplatku.
Poplatník je povinný do jedného mesiaca odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok oznámiť obci svoje identifikačné údaje a údaje rozhodujúce na určenie poplatku.
Vyrubenie poplatku.
Poplatok vyrubí obec platobným výmerom. Ak poplatník preukáže, že využíva množstevný zber, platí poplatok spôsobom ustanoveným vo VZN obce.
Vrátenie poplatku.
Obec poplatok zníži podľa najnižšej sadzby alebo odpustí za obdobie, za ktoré poplatník obci preukáže, že sa v určenom období dlhodobo zdržiava alebo zdržiaval v zahraničí.
38. Štátny dohľad v komerčnom poisťovníctve
Zdroj: Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)
Dohľad sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok podľa príslušných ustanovení zákona o poisťovníctve podlieha dohľadu aj poisťovacia činnosť zahraničnej poisťovne. Dohľad sa vykonáva aj nad konsolidovanými celkami, kt. súčasťou sú poisťovne a zaisťovne.
Vrátenie poplatku.
Obec poplatok zníži podľa najnižšej sadzby alebo odpustí za obdobie, za ktoré poplatník obci preukáže, že sa v určenom období dlhodobo zdržiava alebo zdržiaval v zahraničí.
38. Štátny dohľad v komerčnom poisťovníctve
Zdroj: Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)
Dohľad sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok podľa príslušných ustanovení zákona o poisťovníctve podlieha dohľadu aj poisťovacia činnosť zahraničnej poisťovne. Dohľad sa vykonáva aj nad konsolidovanými celkami, kt. súčasťou sú poisťovne a zaisťovne.
-col. priestupok jeprejednáva ...
-col. priestupok jeprejednáva col. úrad, v ktorého územnom obvode bol zistený, a to aj vtedy, ak bol spáchaný v úz. obvode iného col. úradu.
- výnosy z pokút uložených za colné delikty sú príjmom št. rozpočtu.
Premlčanie: týka sa práva vyberať a vymáhať nedoplatok col. dlhu ( §60)
-toto právo sa premlčuje uplynutím 10 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.
-ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo vymáhaniu nedoplatku, začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím roka, v ktorom bol dlžníkovi úkon oznámený. Právo vymáhať nedoplatok sa premlčí najneskôr uplynutím 20 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.
-na premlčanie sa prihliada len vtedy ak dlžník namieta a len v rozsahu uplatňovaných námietok.
Úkonom na vymáhanie nedoplatku je aj písomná upomienkana zaplatenie col. dlhu doručená dlžníkovi.
Tieto otázky sa nedajú presne oddeliť, info sa často prelína,takže zrejme to treba vediet ako celok. : )
- výnosy z pokút uložených za colné delikty sú príjmom št. rozpočtu.
Premlčanie: týka sa práva vyberať a vymáhať nedoplatok col. dlhu ( §60)
-toto právo sa premlčuje uplynutím 10 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.
-ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo vymáhaniu nedoplatku, začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím roka, v ktorom bol dlžníkovi úkon oznámený. Právo vymáhať nedoplatok sa premlčí najneskôr uplynutím 20 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.
-na premlčanie sa prihliada len vtedy ak dlžník namieta a len v rozsahu uplatňovaných námietok.
Úkonom na vymáhanie nedoplatku je aj písomná upomienkana zaplatenie col. dlhu doručená dlžníkovi.
Tieto otázky sa nedajú presne oddeliť, info sa často prelína,takže zrejme to treba vediet ako celok. : )
37. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Tento miestny poplatok sa platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady okrem elektroodpadov, ktoré vznikajú na území obce.
Poplatok platí poplatník, ktorým je:
- F.O., ktorá má v obci trvalý alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť
- P.O., ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako podnikanie
- Podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť na účel podnikania
Poplatok v stanovenej výške vo VZN obce pre obec od poplatníka vyberá a za vybraný poplatok ručí:
- Vlastník nehnuteľnosti
- Správca poplatku
Poplatok platí poplatník, ktorým je:
- F.O., ktorá má v obci trvalý alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť
- P.O., ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako podnikanie
- Podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť na účel podnikania
Poplatok v stanovenej výške vo VZN obce pre obec od poplatníka vyberá a za vybraný poplatok ručí:
- Vlastník nehnuteľnosti
- Správca poplatku
b) sankciu možno uložiť,...
b) sankciu možno uložiť, ak tovar alebo vec vo vlastníctve porušovateľa boli použité alebo určené na spáchanie colného deliktu alebo získané col. deliktom, alebo boli nadobudnuté za tovar získaný col. deliktom. Prepadnutie veci alebo tovaru nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného deliktu.
- vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát
- táto sankcia sa môže uložiť aj spolu s pokutou
-tieto sankcie možno uložiť porušovateľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil , že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.
-ak nebola za colný delikt uložená sankcia a) alebo b), colný úrad môže rozhodnúť o prenechaní tovaru alebo veci v prospech štátu, ak nepatrí porušovatelovi alebo je tento neznámy a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem. O zhabaní možno rozhodnúť do 6 rokov od spáchania col. deliktu.
-col. delikt prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode má porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo.
- vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát
- táto sankcia sa môže uložiť aj spolu s pokutou
-tieto sankcie možno uložiť porušovateľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil , že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.
-ak nebola za colný delikt uložená sankcia a) alebo b), colný úrad môže rozhodnúť o prenechaní tovaru alebo veci v prospech štátu, ak nepatrí porušovatelovi alebo je tento neznámy a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný verejný záujem. O zhabaní možno rozhodnúť do 6 rokov od spáchania col. deliktu.
-col. delikt prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode má porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo.
2.Sankcie za colný priestupok
a) pokarhanie v prípade col. priestupku neuposlúchnutia výzvy colníka alebo inakšieho bránenia pri výkone jeho činnosti
b) pokuta
c) prepadnutie tovaru alebo veci
b) pokutu možno podľa závažnosti porušenia uložiť do výšky 100 000,- Sk. V rozkaznom konaní do výšky 50 000,- Sk a v blokovom konaní do výšky 10 000,-Sk.
-pokuta je tiež splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená
c)sankciu možno uložiť FO, ak sa dopustila col. priestupku a tovar alebo vec boli:
- použité alebo určené na spáchanie col. priestupku
- získané col. priestupkom
- nadobudnutéza tovar získaný col. priestupkom
-túto sankciu nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe col. priestupku.
b) pokuta
c) prepadnutie tovaru alebo veci
b) pokutu možno podľa závažnosti porušenia uložiť do výšky 100 000,- Sk. V rozkaznom konaní do výšky 50 000,- Sk a v blokovom konaní do výšky 10 000,-Sk.
-pokuta je tiež splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená
c)sankciu možno uložiť FO, ak sa dopustila col. priestupku a tovar alebo vec boli:
- použité alebo určené na spáchanie col. priestupku
- získané col. priestupkom
- nadobudnutéza tovar získaný col. priestupkom
-túto sankciu nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe col. priestupku.
Proti rozhodnutiu vydanom ...
Proti rozhodnutiu vydanom v colnom konaní sa možno odvolať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
Colný úrad preruší výkon rozhodnutia v odôvodnených prípadoch, ak výkonom tohto rozhodnutia hrozí nebezpečenstvo vzniku nenapraviteľnej škody.
Sankcie podľa Colného zákona:
1. sankcie za colný delikt
2. sankcie za priestupok
Colný delikt: konanie alebo opomenutie FO- podnikateľa alebo PO, ktorým porušila colné predpisy spôsobom ustanoveným v zákone ( §72 ods.1)- taxatívne určené, napr.:
- nezákonný dovoz alebo vývoz tovaru
- uvedebie nesprávnych údajov o tovare, ktorý podlieha col. dohľadu
- spôsobenie toho, že príslušný colný orgán osobe vydal povolenie na základe nepravých, pozmenených údajov,...
Colný úrad preruší výkon rozhodnutia v odôvodnených prípadoch, ak výkonom tohto rozhodnutia hrozí nebezpečenstvo vzniku nenapraviteľnej škody.
Sankcie podľa Colného zákona:
1. sankcie za colný delikt
2. sankcie za priestupok
Colný delikt: konanie alebo opomenutie FO- podnikateľa alebo PO, ktorým porušila colné predpisy spôsobom ustanoveným v zákone ( §72 ods.1)- taxatívne určené, napr.:
- nezákonný dovoz alebo vývoz tovaru
- uvedebie nesprávnych údajov o tovare, ktorý podlieha col. dohľadu
- spôsobenie toho, že príslušný colný orgán osobe vydal povolenie na základe nepravých, pozmenených údajov,...
Colný priestupok:
Colný priestupok: zavinené konanie alebo opomenutie FO, ktorým porušila colné predpisy spôsobom ustanoveným v zákone ( §72 ods. 1). Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, ak colný zákon neustanovuje inak.
1. Sankcie za colný delikt
a) pokuta
b) prepadnutie tovaru alebo veci
a) pokutu za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť do výšky 3 000 000,- Sk. Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
1. Sankcie za colný delikt
a) pokuta
b) prepadnutie tovaru alebo veci
a) pokutu za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť do výšky 3 000 000,- Sk. Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
Colné konanie sa vykonáva ...
Colné konanie sa vykonáva v colnom priestore . Mimo col. priestoru možno vykonať col. konanie len ak to prevádzkové pomery colných úradov umožňujú.
Colný priestor: vyhradený priestor colného úradu nachádzajúci sa v stavbách a na pozemkoch, ktoré colný úrad spravuje alebo v stavbách a na pozemkoch železničnej stanice, letiska, poštového podniku, prístavu alebo iných PO alebo FO, ak je colným úradom určený a označený ako colný priestor.
Výsledok colného konania: rozhodnutie, v rámci ktorého colný úrad môže v rozsahu ustanovenom colným zákonom určovať colný dlh alebo iné povinnosti alebo priznávať práva. Ak bol návrh na začatie konania podaný písomne, rozhodnutie musí byť odôvodnené tiež písomne.
Rozhodnutie colného úradu, ktorým sa zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto návrhu v plnom rozsahu, musí byť odôvodnené a musí obsahovať poučenie o odvolaní.
Colný priestor: vyhradený priestor colného úradu nachádzajúci sa v stavbách a na pozemkoch, ktoré colný úrad spravuje alebo v stavbách a na pozemkoch železničnej stanice, letiska, poštového podniku, prístavu alebo iných PO alebo FO, ak je colným úradom určený a označený ako colný priestor.
Výsledok colného konania: rozhodnutie, v rámci ktorého colný úrad môže v rozsahu ustanovenom colným zákonom určovať colný dlh alebo iné povinnosti alebo priznávať práva. Ak bol návrh na začatie konania podaný písomne, rozhodnutie musí byť odôvodnené tiež písomne.
Rozhodnutie colného úradu, ktorým sa zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto návrhu v plnom rozsahu, musí byť odôvodnené a musí obsahovať poučenie o odvolaní.
Obsah rozhodnutia:
- označenie colného úradu, kt. rozhodnutie vydal
- dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v col. konaní, evidenčné číslo, dátum vydania rozhodnutia
- presné označenie deklaranta
- označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom
- sumu dovozných platieb al. vývoz. platieb a režim, do ktorého sa tovar prepúšťa
- meno, priezvisko a funkcia osoby konajúcej v mene col. úradu, vlastnoručný podpis tejto osoby a odtlačok služobnej pečiatky
- pri rozhodnutí vydanom prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov príslušné kvóty údajov
Rozhodnutie v colnom konaní s avždy vyhotovujepísomne, ak:
- sa ním určuje colný dlh
- sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla, s výnimkou tovaru neobchodného charakteru, prepravovaného v batožine cestujúceho, ak nejde o podanú batožinu, dopravných prostriedkov na osobné alebo obchodné použitie
- ide o tovar obchodného charakteru s výnimkou prípadov, ak sa podáva ústne colné vyhlásenie.
- dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v col. konaní, evidenčné číslo, dátum vydania rozhodnutia
- presné označenie deklaranta
- označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom
- sumu dovozných platieb al. vývoz. platieb a režim, do ktorého sa tovar prepúšťa
- meno, priezvisko a funkcia osoby konajúcej v mene col. úradu, vlastnoručný podpis tejto osoby a odtlačok služobnej pečiatky
- pri rozhodnutí vydanom prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov príslušné kvóty údajov
Rozhodnutie v colnom konaní s avždy vyhotovujepísomne, ak:
- sa ním určuje colný dlh
- sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla, s výnimkou tovaru neobchodného charakteru, prepravovaného v batožine cestujúceho, ak nejde o podanú batožinu, dopravných prostriedkov na osobné alebo obchodné použitie
- ide o tovar obchodného charakteru s výnimkou prípadov, ak sa podáva ústne colné vyhlásenie.
Colný úrad neprepustí tovar do navrhnutého režimu, ak:
- colný dlh , ktorý vznikne prijatím písomného colného vyhlásenia, nie je splnený alebo zabezpečený, s výnimkou režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb
- colný dlh, ktorého zabezpečenia colný úrad požaduje, nie je zabezpečený alebo
- má pochybnosti o tom, či sa na dovážaný tovar nevzťahujú zákazy a obmedzenia, a tieto pochybnosti nemôžu byť odstránené skôr ako budú známe výsledky ním vykonanej kontroly.
Colný zákon umožňuje aj colné vyhlásenie pri zjednodušenom postupe , čo sa aplikuje najmä pre:
- zjednodušený postup pre režim voľný obeh
- pre režim vývoz
- colné vyhlásenie pre režimy s ekonomickým účinkom
Colný zákon upravuje aj postup colného úradu pri preverovaní colného vyhlásenia, keď colný úrad môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta preveriť písomné colné vyhlásenie po prepustení tovaru- môže kontrolovať obchodné doklady a údaje vzťahujúce sa na dovozné alebo vývozné operácie súvisiace s príslušným tovarom alebo vzťahujúce sa následné obchodné operácie s týmto tovarom.
-colný úrad je oprávnený prehliadať aj tovar, ak je to ešte fyzicky možné.
- colný dlh, ktorého zabezpečenia colný úrad požaduje, nie je zabezpečený alebo
- má pochybnosti o tom, či sa na dovážaný tovar nevzťahujú zákazy a obmedzenia, a tieto pochybnosti nemôžu byť odstránené skôr ako budú známe výsledky ním vykonanej kontroly.
Colný zákon umožňuje aj colné vyhlásenie pri zjednodušenom postupe , čo sa aplikuje najmä pre:
- zjednodušený postup pre režim voľný obeh
- pre režim vývoz
- colné vyhlásenie pre režimy s ekonomickým účinkom
Colný zákon upravuje aj postup colného úradu pri preverovaní colného vyhlásenia, keď colný úrad môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta preveriť písomné colné vyhlásenie po prepustení tovaru- môže kontrolovať obchodné doklady a údaje vzťahujúce sa na dovozné alebo vývozné operácie súvisiace s príslušným tovarom alebo vzťahujúce sa následné obchodné operácie s týmto tovarom.
-colný úrad je oprávnený prehliadať aj tovar, ak je to ešte fyzicky možné.
2. ústne- pri návrhu ...
2. ústne- pri návrhu prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, ak ide o:
- tovar neobchodného charakteru
- prepravovaný v batožine cestujúceho
- zasielaný fyzickým osobám
- v prípadoch, ak to povolí colný úrad
- tovar obchodného charakteru, ak sú splnené tieto podmienky- celková hodnota zásielky u jedného deklaranta neprevyšuje 1200 EURO, nejde o opakovanú zásielku rovnakého alebo podobného otvaru, tovar neprepravuje nezávislý prepravca ako súčasť prepravy väčšieho nákladu
Miesto podania colného vyhlásenia- colný úrad vo vnútrozemí, ak colný zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, s výnimkou:
- dovážaného tovaru, ktorý sa má prepustiť do režimu tranzit a
- tovaru , ktorý sa má prepustiť do režimu voľný obeh, vývoz alebo dočasné použitie, ak ide o tovar, pri ktorom možno ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu
- tovar neobchodného charakteru
- prepravovaný v batožine cestujúceho
- zasielaný fyzickým osobám
- v prípadoch, ak to povolí colný úrad
- tovar obchodného charakteru, ak sú splnené tieto podmienky- celková hodnota zásielky u jedného deklaranta neprevyšuje 1200 EURO, nejde o opakovanú zásielku rovnakého alebo podobného otvaru, tovar neprepravuje nezávislý prepravca ako súčasť prepravy väčšieho nákladu
Miesto podania colného vyhlásenia- colný úrad vo vnútrozemí, ak colný zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, s výnimkou:
- dovážaného tovaru, ktorý sa má prepustiť do režimu tranzit a
- tovaru , ktorý sa má prepustiť do režimu voľný obeh, vývoz alebo dočasné použitie, ak ide o tovar, pri ktorom možno ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu
Priebeh colného konania –
colné konanie- konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie SR, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí navrhované colné schválené určenie alebo použitie.
účel colného konania- rozhodnutie či a za akých podmienok sa tovar prepúšťa do navrhovaného ežimu alebo sa mu pridelí navrhované colné schválené určenie.
Začiatok colného konania- podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia.
Spôsoby colného vyhlásenia v colnom konaní:
1. písomne- ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného režimu a ak tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam, colný úrad prepustí tovar ihneď po overení údajov v písomnom colnom vyhlásení alebo po prijatí colného vyhlásenia bez overenia
účel colného konania- rozhodnutie či a za akých podmienok sa tovar prepúšťa do navrhovaného ežimu alebo sa mu pridelí navrhované colné schválené určenie.
Začiatok colného konania- podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia.
Spôsoby colného vyhlásenia v colnom konaní:
1. písomne- ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného režimu a ak tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam, colný úrad prepustí tovar ihneď po overení údajov v písomnom colnom vyhlásení alebo po prijatí colného vyhlásenia bez overenia
Dovozné platby:
1) clo a dane, ktorým podlieha tovar pri dovoze
2) platby pri dovoze akéo prostriedok uplatňovania európskej poľnohosp.politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania polnohosp. výrobkov
3) iné platby pri dovoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo
Vývozné platby:
1) clo, ktorému podlieha tovar pri vývoze
2) platby pri vývoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej polnohosp. politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania polnohosp. výrobkov-výv.náklady EÚ
3) iné platby pri vývoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo
Colný dohľad: je činnosť colného orgánu zameraná na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu.
- vykonávajú ho colné orgány na celom colnom území
- v colnom pohraničnom pásme sa vykonáva colný dohľad vo zvýšenej miere
- výkonom colného dohľadu je postup col. orgánu, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie col. prepisov alebo zabraňuje ich porušeniu.
2) platby pri dovoze akéo prostriedok uplatňovania európskej poľnohosp.politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania polnohosp. výrobkov
3) iné platby pri dovoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo
Vývozné platby:
1) clo, ktorému podlieha tovar pri vývoze
2) platby pri vývoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej polnohosp. politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania polnohosp. výrobkov-výv.náklady EÚ
3) iné platby pri vývoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo
Colný dohľad: je činnosť colného orgánu zameraná na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu.
- vykonávajú ho colné orgány na celom colnom území
- v colnom pohraničnom pásme sa vykonáva colný dohľad vo zvýšenej miere
- výkonom colného dohľadu je postup col. orgánu, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie col. prepisov alebo zabraňuje ich porušeniu.
colný dohľad sa vykonáva:
- colnou kontrolou
- colným konaním
- kontrolou po prepustení tovaru
- iným postupom col. orgánu podľa colného zákona
Colná kontrola: je činnosť colného orgánu, ktorou sa zaisťujú podklady pre potreby colného dohľadu
Colná kontrola sa vykonáva:
- prehliadkou tovaru, dopr. prostriedkov, zásielok, batožiny, dokladov a sprievodných listín, verejných priestranstiev, prevádzkových priestorov FO oprávnených na podnikanie aj PO
- prehliadou osôb
- zisťovaním a overovanímdruhu, množstva a vlastnosti tovaru a iných skutočností o tovare a odoberaním vzoriek
- kontrolou účtovnej evidencie,záznamov.
Orgánmi štátnej správy pre oblasť colníctva sú:
1. Ministerstvo financií SR
2. Colné orgány: Colné riaditeľstvo v SR
3. colné úrady
- colným konaním
- kontrolou po prepustení tovaru
- iným postupom col. orgánu podľa colného zákona
Colná kontrola: je činnosť colného orgánu, ktorou sa zaisťujú podklady pre potreby colného dohľadu
Colná kontrola sa vykonáva:
- prehliadkou tovaru, dopr. prostriedkov, zásielok, batožiny, dokladov a sprievodných listín, verejných priestranstiev, prevádzkových priestorov FO oprávnených na podnikanie aj PO
- prehliadou osôb
- zisťovaním a overovanímdruhu, množstva a vlastnosti tovaru a iných skutočností o tovare a odoberaním vzoriek
- kontrolou účtovnej evidencie,záznamov.
Orgánmi štátnej správy pre oblasť colníctva sú:
1. Ministerstvo financií SR
2. Colné orgány: Colné riaditeľstvo v SR
3. colné úrady
Colný dlh možno zabezpečiť:
- zložením peňažných prostriedkov
- uložením peňažných prostriedkov na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu
- poskytnutím záruky ručiteľom
- predložením šeku, za ktorého vyplatenie ručí osoba, na ktorú je vystavený.
Zánik colného dlhu:
- zaplatením sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby
- odpustením sumy dovoznej alebo vývoznej platby
- ak ide o tovar navrhnutý do režimu, pri ktorom vzniká povinnosť zaplatiť sumu dovoznej al. vývoznej platby a je zrušené colné vyhlásenie
- ak je pred prepustením do tohto režimu zaistený a prepadne v prospech štátu alebo je prenechaný štátu, zničený na základe pokynov colného úradu, zničený alebo prenechaný v prospech štátu, alebo zničený či nenahraditeľne stratený v dôsledku jeho povahy alebo nepredvídateľných okolností alebo mimoriadnej udalosti, ak tovar, pri ktorom vznikol colný dlh prepadne v prospech štátualebo je prenechaný.
- uložením peňažných prostriedkov na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu
- poskytnutím záruky ručiteľom
- predložením šeku, za ktorého vyplatenie ručí osoba, na ktorú je vystavený.
Zánik colného dlhu:
- zaplatením sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby
- odpustením sumy dovoznej alebo vývoznej platby
- ak ide o tovar navrhnutý do režimu, pri ktorom vzniká povinnosť zaplatiť sumu dovoznej al. vývoznej platby a je zrušené colné vyhlásenie
- ak je pred prepustením do tohto režimu zaistený a prepadne v prospech štátu alebo je prenechaný štátu, zničený na základe pokynov colného úradu, zničený alebo prenechaný v prospech štátu, alebo zničený či nenahraditeľne stratený v dôsledku jeho povahy alebo nepredvídateľných okolností alebo mimoriadnej udalosti, ak tovar, pri ktorom vznikol colný dlh prepadne v prospech štátualebo je prenechaný.
Colný dlh pri vývoze tovaru podliehajúceho ...
Colný dlh pri vývoze tovaru podliehajúceho vývozným platbám vznikne vyvezením tovaru z colného územia na základe colného vyhlásenia, pričom vznikne prijatím colného vyhládenia.
- dlžníkom je deklarant
- vznikne aj nezákonným vývozom tovaru
Platby možno vykonať:
- zložením peňažných prostriedkov v hotovosti
- uložením peňažných prostriedkov na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu
- bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na účet štátneho rozpočtu, ktorý je vedený pre colný úrad alebo colné riaditeľstvo
- započítaním preplatku na iných platbách,
( započítavanie colného dlhu v rámci 511-zákona by mali mať tí, čo spracovávali dane,spotrebné a pod.)
- dlžníkom je deklarant
- vznikne aj nezákonným vývozom tovaru
Platby možno vykonať:
- zložením peňažných prostriedkov v hotovosti
- uložením peňažných prostriedkov na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu
- bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na účet štátneho rozpočtu, ktorý je vedený pre colný úrad alebo colné riaditeľstvo
- započítaním preplatku na iných platbách,
( započítavanie colného dlhu v rámci 511-zákona by mali mať tí, čo spracovávali dane,spotrebné a pod.)
Tiež obsahuje sadzobné opatrenia:
- sadzby vyrovnávacieho cla
- sadzby odvetného cla-tzv. antidumpingové clo
- sadzby dodatočného cla
- jednotnú colnú sadzbu, ktorá zjednodušuje a urýchľuje vybranie cla pri dovoze tovaru na uspokojenie osobných potrieb FO
- sadzby zvýšeného dovozného cla
Splatnosť cla: colný dlh=povinnosť osoby zaplatiť dovozné clo alebo vývozné clo, ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar. Vznikne pri dovoze prepustením tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu voľného obehu a dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozných platieb.
- colný dlh vznikne prijatím colného vyhlásenia a dlžníkom je deklarant
- tiež vzniká colný dlh pri dovoze aj nezákonnom dovoze na colné územie, ak podlieha dovozným platbám.
- sadzby odvetného cla-tzv. antidumpingové clo
- sadzby dodatočného cla
- jednotnú colnú sadzbu, ktorá zjednodušuje a urýchľuje vybranie cla pri dovoze tovaru na uspokojenie osobných potrieb FO
- sadzby zvýšeného dovozného cla
Splatnosť cla: colný dlh=povinnosť osoby zaplatiť dovozné clo alebo vývozné clo, ktoré sa vzťahuje na konkrétny tovar. Vznikne pri dovoze prepustením tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu voľného obehu a dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozných platieb.
- colný dlh vznikne prijatím colného vyhlásenia a dlžníkom je deklarant
- tiež vzniká colný dlh pri dovoze aj nezákonnom dovoze na colné územie, ak podlieha dovozným platbám.
Všetky tieto výdavky a príjmy ...
Všetky tieto výdavky a príjmy z rozpočtového provizória sa zúčtujú so št. rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o ŠR na príslušný rozpočtový rok.
?vojnový št. rozpočet a št. finančné aktíva a pasíva
36.Konanie pri vyrubovaní a platení cla
Základ cla: -spôsob súvisí s typom používaných colných sadzieb:
1. v prípade valorických sadzieb: základom cla je hodnota tovaru vyjadrená v peniazoch
2. v prípade špecifických sadzieb:základom je množstvo tovaru vyjadrené vo fyzikálnych jednotkách.
V EÚ sa v súčasnosti používajú výlučne valorické sadzby dovozného cla. Colný sadzobník Spoločenstva vydáva Európska Komisia-od 1.5.2004 je záväzný ten, dovtedy bol colný sadzobník SR súčasťou Colného zákona.Colný sadzobník obsahuje kombinovanú nomenklatúru, všeobecné colné sadzby, zmluvné colné sadzby, a iné.
?vojnový št. rozpočet a št. finančné aktíva a pasíva
36.Konanie pri vyrubovaní a platení cla
Základ cla: -spôsob súvisí s typom používaných colných sadzieb:
1. v prípade valorických sadzieb: základom cla je hodnota tovaru vyjadrená v peniazoch
2. v prípade špecifických sadzieb:základom je množstvo tovaru vyjadrené vo fyzikálnych jednotkách.
V EÚ sa v súčasnosti používajú výlučne valorické sadzby dovozného cla. Colný sadzobník Spoločenstva vydáva Európska Komisia-od 1.5.2004 je záväzný ten, dovtedy bol colný sadzobník SR súčasťou Colného zákona.Colný sadzobník obsahuje kombinovanú nomenklatúru, všeobecné colné sadzby, zmluvné colné sadzby, a iné.
Rozpočtové provizórium
Rozpočtový rok sa riadi rozpočtovým provizóriom vtedy, ak nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok schválený NRSR do 31. decembra bežného rozpočtového roka. rozpočtovým provizóriom sa spravuje príslušný rozpočtový rok od 1. januára do nadobudnutia účinnosti zákona o ŠR. Rozpočtové hospodárenie SR a vzťahy medzi štátom a inými subjektmi sa počas rozp. provizória spravujú zákonom o ŠR na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom ale výdavky v každom kalendárnom mesiaci nesmú prekročiť 1/12 celkových výdavkov ŠR predchádzajúceho roka.
Výdavky ŠR v každom mesiaci rozp. provizória možno prekročiť o
- výdavky spojené so správou schodku št. rozpočtu a št. dlhu a na úhradu výnosov zo št. cenných papierov
- výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov, alebo pôžičiek a poplatkov
- úhrady dávok a príspevkov, na ktoré majú FO a PO právny nárok
- poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov št. rozpočtových organizácií
- odvody do rozpočtov EU
Výdavky ŠR v každom mesiaci rozp. provizória možno prekročiť o
- výdavky spojené so správou schodku št. rozpočtu a št. dlhu a na úhradu výnosov zo št. cenných papierov
- výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov, alebo pôžičiek a poplatkov
- úhrady dávok a príspevkov, na ktoré majú FO a PO právny nárok
- poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov št. rozpočtových organizácií
- odvody do rozpočtov EU
Povinnosti správcu kapitoly
- vypracovať návrh rozpočtu kapitoly, vrátane cieľov a zámerov, v súlade s vládnym návrhom zákona
- koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na plnení medzirezortného programu vlády, ktorého je gestorom
- spolupracovať s gestorom medzirezortného programu vlády, na ktorom sa zúčastňuje
- monitorovať a hodnotiť plnenie zámerov a cieľov
- rozpisovať schválené záväzné ukazovatele kapitoly
- oznamovať obciam a VÚC, ktoré zabezpečujú prenenesený výkon štátnej správy sumu výdavkov na úhradu nákladov tohto výkonu 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona o ŠR, a zabezpečovať uvoľňovanie takýchto výdavkov
- usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly
- vypracovávať súhrnné výkazy o rozpočtových opatreniach za celú kapitolu
- zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly do 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona o ŠR
- koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na plnení medzirezortného programu vlády, ktorého je gestorom
- spolupracovať s gestorom medzirezortného programu vlády, na ktorom sa zúčastňuje
- monitorovať a hodnotiť plnenie zámerov a cieľov
- rozpisovať schválené záväzné ukazovatele kapitoly
- oznamovať obciam a VÚC, ktoré zabezpečujú prenenesený výkon štátnej správy sumu výdavkov na úhradu nákladov tohto výkonu 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona o ŠR, a zabezpečovať uvoľňovanie takýchto výdavkov
- usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly
- vypracovávať súhrnné výkazy o rozpočtových opatreniach za celú kapitolu
- zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly do 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona o ŠR
Rozpočtové rezervy
Slúžia na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtových príjmov.
Tvorí ich najmä:
- rozpočtová rezerva vlády
- rozpočtová rezerva predsedu vlády
- rezerva na prostriedky EU o odvody EU
Výšku týchto rezerv schvaľuje národná rada zákonom na príslušný rozpočtový rok, rozpočtuje sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa. O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu NRSR v rámci správy o plnení rozpočtu verejnej správy a záverečného účtu verejnej správy.
Tvorí ich najmä:
- rozpočtová rezerva vlády
- rozpočtová rezerva predsedu vlády
- rezerva na prostriedky EU o odvody EU
Výšku týchto rezerv schvaľuje národná rada zákonom na príslušný rozpočtový rok, rozpočtuje sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa. O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu NRSR v rámci správy o plnení rozpočtu verejnej správy a záverečného účtu verejnej správy.
Kapitoly
Do kapitol sú organizačne usporiadané príjmy a výdavky ŠR. Kapitolu tvorí rozpočet:
- každého ministerstva vrátane rozpočtových organizácií, ktoré sú zapojené na ŠR a vrátane fin. vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám
- kancelárie NRSR, prezidenta
- Úradu vlády
- Ústavného súdu
- Najvyššieho súdu
- Generálnej prokuratúry
- SAV
- Najvyššieho kontrolného úradu
- SIS
- Všeobecnej pokladničnej správy
- a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
- každého ministerstva vrátane rozpočtových organizácií, ktoré sú zapojené na ŠR a vrátane fin. vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám
- kancelárie NRSR, prezidenta
- Úradu vlády
- Ústavného súdu
- Najvyššieho súdu
- Generálnej prokuratúry
- SAV
- Najvyššieho kontrolného úradu
- SIS
- Všeobecnej pokladničnej správy
- a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
- výdavky súvisiace s poskytovaním ...
- výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám
- odvody EU okrem cla a odvodov z produkcie cukru
- výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a VÚC
- výdavky na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme
- náhrada ujmy spôsobenej štátom
- úroky a poplatky spojené so správou schodku ŠR a štátneho dlhu
- úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom a ďalšie výdavky
Z výdavkov ŠR možno v súlade so zákonom poskytovať dotácie PO a FO. Výdavky ŠR sa rozpočtujú a poskytujú formou bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Výdavky ŠR nemožno použiť na majetkovú účasť v inej právnickej osobe, alebo založenie alebo zriadenie inej PO ako rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno použiť len finančné aktíva v správe minfin.
- odvody EU okrem cla a odvodov z produkcie cukru
- výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a VÚC
- výdavky na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme
- náhrada ujmy spôsobenej štátom
- úroky a poplatky spojené so správou schodku ŠR a štátneho dlhu
- úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom a ďalšie výdavky
Z výdavkov ŠR možno v súlade so zákonom poskytovať dotácie PO a FO. Výdavky ŠR sa rozpočtujú a poskytujú formou bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Výdavky ŠR nemožno použiť na majetkovú účasť v inej právnickej osobe, alebo založenie alebo zriadenie inej PO ako rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno použiť len finančné aktíva v správe minfin.
- úroky z prostriedkov získaných z ...
- úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládov
- príjmy kapitol
- vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania fin. vzťahov so ŠR
- výnosy z majetkových účastí štátu a výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve SR
- odvod za porušenie fin. disciplíny podľa tohto zákona
- penále a pokuty
- vratky za prostriedky ŠR vrátené EU
( v zákone to ide až po písmeno „n“, ale mylím že toto by malo stačiť až až až až až...)
Výdavky ŠR
- výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky št. príspevkovým organizáciám
- výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv
- príjmy kapitol
- vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania fin. vzťahov so ŠR
- výnosy z majetkových účastí štátu a výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve SR
- odvod za porušenie fin. disciplíny podľa tohto zákona
- penále a pokuty
- vratky za prostriedky ŠR vrátené EU
( v zákone to ide až po písmeno „n“, ale mylím že toto by malo stačiť až až až až až...)
Výdavky ŠR
- výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky št. príspevkovým organizáciám
- výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv
MFin najneskôr do
MFin najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o ŠR zverejňuje príslušné údaje spôsobom stanoveným v zákone
ŠR tvoria najmä:
- príjmy ŠR v členení podľa kapitol
- výdavky ŠR na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády podľa kapitol
- prebytok ŠR alebo schodok ŠR, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané
Príjmy ŠR
- dane, pokuty a iné sankcie spojené s daňou od PO a FO, okrem daní, ktoré sú príjmom rozpočtu obce
- dane od PO a FO, ktoré majú sídlo mimo územia SR, ale príjmy majú zo zdroja na území SR
- poplatky a pokuty a iné sankcie
ŠR tvoria najmä:
- príjmy ŠR v členení podľa kapitol
- výdavky ŠR na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády podľa kapitol
- prebytok ŠR alebo schodok ŠR, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané
Príjmy ŠR
- dane, pokuty a iné sankcie spojené s daňou od PO a FO, okrem daní, ktoré sú príjmom rozpočtu obce
- dane od PO a FO, ktoré majú sídlo mimo územia SR, ale príjmy majú zo zdroja na území SR
- poplatky a pokuty a iné sankcie
V rámci kontrolnej činnosti má poisťovňa ...
V rámci kontrolnej činnosti má poisťovňa a zaisťovňa povinnosť podať Ministerstvu financií a NBS:
- polročnú správu-o hospodárení najneskôr do 2 mesiacov od skončenia kalendárneho polroka
- ročnú správu-o hospodárení najneskôr do 3 mesiacov od skončenia kalendárneho roka
- oznámiť každú zmenu-týkajúcu sa finanančnej situácie alebo iné skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z činnosti poisťovne alebo zaisťovne
- predkladať údaje z účtovnej a štatistickej evidencie
Pre celú túto otázku pod pojmom poisťovňa a zaisťovňa treba rozumieť podľa zákona č.95/2002 o poisťovníctve :
-poisťovňu
-pobočku zahraničnej poisťovne
-zaisťovňu
-pobočku zahraničnej zaisťovne.
- polročnú správu-o hospodárení najneskôr do 2 mesiacov od skončenia kalendárneho polroka
- ročnú správu-o hospodárení najneskôr do 3 mesiacov od skončenia kalendárneho roka
- oznámiť každú zmenu-týkajúcu sa finanančnej situácie alebo iné skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z činnosti poisťovne alebo zaisťovne
- predkladať údaje z účtovnej a štatistickej evidencie
Pre celú túto otázku pod pojmom poisťovňa a zaisťovňa treba rozumieť podľa zákona č.95/2002 o poisťovníctve :
-poisťovňu
-pobočku zahraničnej poisťovne
-zaisťovňu
-pobočku zahraničnej zaisťovne.
35. Štátny rozpočet
( podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy v aktuálnom znení, posledná novela č 659/2005)
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy, zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtové príjmy, rozpočtové výdavky a finančné operácie so št. finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav št. finančných aktív alebo pasív.
Štátny rozpočet schvaľuje NRSR zákonom o štátnom rozpočte. Týmto zákonom sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, max. výška rozpočtovaného schodku a minimálna výška rozpočtovaného prebytku ŠR, v tom prípade ak nie sú vyrovnané.
Čo sa rozpočtuje v zákone o ŠR?
- vyššie spomenutý schodok a prebytok, ak nie sú vyrovnané
- výška príjmov ŠR, (zákon o ŠR môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sa stanú záväznými ukazovateľmi
- výdavky kapitoly na prenesený výkon štátnej správy obciam a VÚC ( ako záväzné ukazovatele ŠR)
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy, zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtové príjmy, rozpočtové výdavky a finančné operácie so št. finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav št. finančných aktív alebo pasív.
Štátny rozpočet schvaľuje NRSR zákonom o štátnom rozpočte. Týmto zákonom sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, max. výška rozpočtovaného schodku a minimálna výška rozpočtovaného prebytku ŠR, v tom prípade ak nie sú vyrovnané.
Čo sa rozpočtuje v zákone o ŠR?
- vyššie spomenutý schodok a prebytok, ak nie sú vyrovnané
- výška príjmov ŠR, (zákon o ŠR môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sa stanú záväznými ukazovateľmi
- výdavky kapitoly na prenesený výkon štátnej správy obciam a VÚC ( ako záväzné ukazovatele ŠR)
Zákon poisťovni dovoľuje umiestniť prostriedky technických rezerv týmito spôsobmi:
a) kúpiť dlhopisy vydané SR a NBS
b) kúpiť dlhopisy vyadné bankami
c) uložiť na termínované účty v bankách
d) kúpiť hypotekárne záložné listy
e) kúpiť nehnuteľnosti na území SR
f) poskytnúť pôžičky a úvery zabezpečené bankovou zárukou,
g) ďalšie, bližšie v zákone
Dôležitou otázkou pre posúdenie spĺňania podmienok pre výkon poisťovacích a zaisťovacích činností je solventnosť poisťovne.Pod pojmom solventnosť sa rozumie schopnosť trvale zabezpečiť vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv.Poisťovňa je povinná dodržiavať najmenej minimálnu mieru solventnosti(t.j. minimálnu hodnotu vlastných zdrojov) po celú dobu svojej činnosti. Jednu tretinu hodnoty minimálnej miery solventnosti tvorí garančný fond , ktorého hodnota nesmie byť nižšia ako:
- 40 000 000,- Sk pre životné poistenie
- 40 000 000,- Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného poistenia, alebo viac odvetví neživotného poistenia uvedených v prílohe zákona pod č.10,11,12,13,14,15
- 30 000 000,- Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného poistenia, alebo viac odvetví neživ.poistenia v prílohe pod č. 2,3,4,5,6,7,8,16,18
- 20 000 000,- Sk pre poistné odvetvie neživotného poistenia v prílohe pod č. 9,17
b) kúpiť dlhopisy vyadné bankami
c) uložiť na termínované účty v bankách
d) kúpiť hypotekárne záložné listy
e) kúpiť nehnuteľnosti na území SR
f) poskytnúť pôžičky a úvery zabezpečené bankovou zárukou,
g) ďalšie, bližšie v zákone
Dôležitou otázkou pre posúdenie spĺňania podmienok pre výkon poisťovacích a zaisťovacích činností je solventnosť poisťovne.Pod pojmom solventnosť sa rozumie schopnosť trvale zabezpečiť vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv.Poisťovňa je povinná dodržiavať najmenej minimálnu mieru solventnosti(t.j. minimálnu hodnotu vlastných zdrojov) po celú dobu svojej činnosti. Jednu tretinu hodnoty minimálnej miery solventnosti tvorí garančný fond , ktorého hodnota nesmie byť nižšia ako:
- 40 000 000,- Sk pre životné poistenie
- 40 000 000,- Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného poistenia, alebo viac odvetví neživotného poistenia uvedených v prílohe zákona pod č.10,11,12,13,14,15
- 30 000 000,- Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného poistenia, alebo viac odvetví neživ.poistenia v prílohe pod č. 2,3,4,5,6,7,8,16,18
- 20 000 000,- Sk pre poistné odvetvie neživotného poistenia v prílohe pod č. 9,17
c) likvidity-časť prostriedkov je uložená tak,...
c) likvidity-časť prostriedkov je uložená tak, aby sa dala hneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení
d) diverzifikácie-prostriedky sú uložené do väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie sú vo vzťahu materskej a dcérskej spoločnosti a tieto právnické osoby nekonajú v zhode(=dosiahnutiu rovnakého cieľa )
Na poistnom trhu dochádza aj ku vzťahom, v ktorých poisťovne preberajúce riziká odovzdávajú ich určitú časť podľa dohodnutých podmienok zaisťovniam, teda realizuje sa zaisťovacia činnosť. Zaisťovňa je osobitný druh poistnej inštitúcie, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť.Súčasťou tejto činnosti je tvorba a použitie technických rezerv zaisťovne.Zaisťovňa preberá riziko, ktoré je poistené poisťovňou.
Riadenie pohybu a rozdeľovania poistných fondov, ktoré je hlavnou činnosťou poisťovní, vytvára možnosti aj na realizáciu ďalšej podnikateľskej činnosti poisťovní-investičnej činnosti.Je potrebné sústredovať určité sumy peňažných prostriedkov, aby ich bolo možné využiť na výplatu poistných plnení pri vzniku poistných udalostí.Poisťovne si takýmto sústreďovaním peňazí vytvárajú rezervy, teda dočasne voľné peňažné prostriedky.Každá komerčná poisťovňa sa musí usilovať správať sa ako podnikateľský subjekt, a teda tieto dočasne voľné peňažné prostriedky investovať tak, aby prinášali zisk.Poisťovňa je povinná vytvárať technické rezervy na celý rozsah svojej činnosti a sústrediť tieto prostriedky do aktív.
d) diverzifikácie-prostriedky sú uložené do väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie sú vo vzťahu materskej a dcérskej spoločnosti a tieto právnické osoby nekonajú v zhode(=dosiahnutiu rovnakého cieľa )
Na poistnom trhu dochádza aj ku vzťahom, v ktorých poisťovne preberajúce riziká odovzdávajú ich určitú časť podľa dohodnutých podmienok zaisťovniam, teda realizuje sa zaisťovacia činnosť. Zaisťovňa je osobitný druh poistnej inštitúcie, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť.Súčasťou tejto činnosti je tvorba a použitie technických rezerv zaisťovne.Zaisťovňa preberá riziko, ktoré je poistené poisťovňou.
Riadenie pohybu a rozdeľovania poistných fondov, ktoré je hlavnou činnosťou poisťovní, vytvára možnosti aj na realizáciu ďalšej podnikateľskej činnosti poisťovní-investičnej činnosti.Je potrebné sústredovať určité sumy peňažných prostriedkov, aby ich bolo možné využiť na výplatu poistných plnení pri vzniku poistných udalostí.Poisťovne si takýmto sústreďovaním peňazí vytvárajú rezervy, teda dočasne voľné peňažné prostriedky.Každá komerčná poisťovňa sa musí usilovať správať sa ako podnikateľský subjekt, a teda tieto dočasne voľné peňažné prostriedky investovať tak, aby prinášali zisk.Poisťovňa je povinná vytvárať technické rezervy na celý rozsah svojej činnosti a sústrediť tieto prostriedky do aktív.
Rezervy pod číslom 7 môže poisťovňa vytvárať,...
Rezervy pod číslom 7 môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z predmetných technických rezerv. Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebné povolenie NBS vydané na základe žiadosti poisťovne.
Technické rezervy sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie.Výkaz o tvorbe a výške technických rezerv a o spôsobe umiestňovania z nich plynúcich prostriedkov sa predkladá NBS v lehote do 30 dní od dátumu:
a) k 31.marcu
b) k 30.júnu
c) k 30.septembru
d) k 31.decembru
Pri umiestňovaní technických rezerv je poisťovňa povinná dodržiavať zásady:
a) bezpečnosti-prostriedky sú uložené tak,aby poskytovali záruku návratnosti
b) rentability-technické rezervy zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z predaja
Technické rezervy sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie.Výkaz o tvorbe a výške technických rezerv a o spôsobe umiestňovania z nich plynúcich prostriedkov sa predkladá NBS v lehote do 30 dní od dátumu:
a) k 31.marcu
b) k 30.júnu
c) k 30.septembru
d) k 31.decembru
Pri umiestňovaní technických rezerv je poisťovňa povinná dodržiavať zásady:
a) bezpečnosti-prostriedky sú uložené tak,aby poskytovali záruku návratnosti
b) rentability-technické rezervy zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z predaja
Subjekt dane podľa zákona o správe daní a poplatkov
Daňovými subjektami podľa zákona o správe daní a poplatkov sú:
daňovník – je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosť priamo podliehajú dani
platiteľ dane – osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
daňový dlžník podľa osobitného zákona – t.j. podľa zákona o spotrebnej dani z liehu; podľa zákona o spotrebnej dani z vína; podľa zákona o spotrebnej dani z piva; podľa zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov; podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja
poplatník – FO alebo PO podliehajúca poplatkovej povinnosti podľa právnych predpisov o štátnych alebo miestnych poplatkoch.
právny nástupca fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi
daňovník – je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosť priamo podliehajú dani
platiteľ dane – osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
daňový dlžník podľa osobitného zákona – t.j. podľa zákona o spotrebnej dani z liehu; podľa zákona o spotrebnej dani z vína; podľa zákona o spotrebnej dani z piva; podľa zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov; podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja
poplatník – FO alebo PO podliehajúca poplatkovej povinnosti podľa právnych predpisov o štátnych alebo miestnych poplatkoch.
právny nástupca fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi
34.Poistné rezervy a poistné fondy komerčných poisťovní
Ako požiadavky na výkon podnikateľskej činnosti v rámci poisťovníctva zákonodarca primárne uvádza povinnú tvorbu technických rezerv poisťovne a zaisťovne, a to v zákonom stanovenej výške.Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy:
1) tech.rezervu na poistnémbudúcich období
2) tech. rezervu na poistné plnenie
3) tech. rezervu na poistné prémie a zľavy
4) tech. rezervu na vykonávanie mimoriadnych rizík
5) tech. rezervu na životné poistenie
6) tech. rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
7) ďalšie technické rezervy
Rezervy pod číslami 1-6 sa používajú na náhradu záväzkov voči poisteným, ak nie sú uspokojené zo zaistenia.
1) tech.rezervu na poistnémbudúcich období
2) tech. rezervu na poistné plnenie
3) tech. rezervu na poistné prémie a zľavy
4) tech. rezervu na vykonávanie mimoriadnych rizík
5) tech. rezervu na životné poistenie
6) tech. rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
7) ďalšie technické rezervy
Rezervy pod číslami 1-6 sa používajú na náhradu záväzkov voči poisteným, ak nie sú uspokojené zo zaistenia.
Do tejto kategórie patria svedkovia, ...
Do tejto kategórie patria svedkovia, osoby majúce listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní, znalci, audítori, tlmočníci, ručitelia, poddlžníci, platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania, správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, štátne orgány a obce, ako aj ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom upravujúcim správu daní.
V súvislosti s charakteristikou subjektu dane však treba dodať, že v daňovoprávnom vzťahu vystupujú dva druhy subjektov, a to na jednej strane subjekt, na ktorý sa viaže daňová povinnosť (daňovník prípadne platiteľ) a ktorý možno z toho dôvodu označiť za povinný subjekt, alebo za dlžnícky subjekt.
Na druhej strane subjekt, ktorým je štát (obec) reprezentovaný príslušným finančným orgánom (správcom dane), ktorý je oprávnený v mene štátu (obce) požadovať splnenie daňovej povinnosti. V tomto prípade ide o oprávnený subjekt, alebo taktiež veriteľský subjekt. Do okruhu povinných subjektov patrí aj ručiteľ dane, s ktorým sa stretávame pri viacerých daniach, najmä majetkového charakteru. Na ručiteľa prechádza daňová povinnosť za podmienok ustanovených zákonom o príslušnej dani.
V súvislosti s charakteristikou subjektu dane však treba dodať, že v daňovoprávnom vzťahu vystupujú dva druhy subjektov, a to na jednej strane subjekt, na ktorý sa viaže daňová povinnosť (daňovník prípadne platiteľ) a ktorý možno z toho dôvodu označiť za povinný subjekt, alebo za dlžnícky subjekt.
Na druhej strane subjekt, ktorým je štát (obec) reprezentovaný príslušným finančným orgánom (správcom dane), ktorý je oprávnený v mene štátu (obce) požadovať splnenie daňovej povinnosti. V tomto prípade ide o oprávnený subjekt, alebo taktiež veriteľský subjekt. Do okruhu povinných subjektov patrí aj ručiteľ dane, s ktorým sa stretávame pri viacerých daniach, najmä majetkového charakteru. Na ručiteľa prechádza daňová povinnosť za podmienok ustanovených zákonom o príslušnej dani.
Medzi základné prvky dane (poplatku) patria:
1. subjekt dane
2. predmet dane
3. základ dane
4. sadzba dane
Subjekt dane – teoretické vymedzene pojmu
Daňovým subjektom vystupujúcim ako povinný subjekt v daňovom konaní uskutočňovanom v rámci správy daní a poplatkov je právnická osoba alebo fyzická osoba, daňovník i platiteľ dane, poplatník i právny nástupca PO či FO, teda ten, kto je povinný splniť svoju zákonnú daňovú, resp. poplatkovú povinnosť voči verejnému rozpočtu, t.j. štátnemu rozpočtu, rozpočtu obcí resp. VÚC.
Platenie daní daňovými subjektami sa súčasne považuje za základnú občiansku a spoločenskú povinnosť.
Daňové subjekty sú účastníkom daňového konania, avšak na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich na daňové konanie správca dane prizve. Tieto osoby potom získavajú štatút účastníka konania.
2. predmet dane
3. základ dane
4. sadzba dane
Subjekt dane – teoretické vymedzene pojmu
Daňovým subjektom vystupujúcim ako povinný subjekt v daňovom konaní uskutočňovanom v rámci správy daní a poplatkov je právnická osoba alebo fyzická osoba, daňovník i platiteľ dane, poplatník i právny nástupca PO či FO, teda ten, kto je povinný splniť svoju zákonnú daňovú, resp. poplatkovú povinnosť voči verejnému rozpočtu, t.j. štátnemu rozpočtu, rozpočtu obcí resp. VÚC.
Platenie daní daňovými subjektami sa súčasne považuje za základnú občiansku a spoločenskú povinnosť.
Daňové subjekty sú účastníkom daňového konania, avšak na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich na daňové konanie správca dane prizve. Tieto osoby potom získavajú štatút účastníka konania.
Zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon ...
Zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon neobsahuje žiadne samostatné ustanovenie, ktoré by spomínalo pojem zameniteľnosť. Predpoklady prechodu tuzemskej meny na vyšší stupeň zameniteľnosti sa však vytvárajú na viacerých miestach – všade tam, kde sa uvoľňuje povoľovací režim vo vzťahu k cudzozemcom, kde sa umožňuje podmienený obeh tuzemskej meny aj v zahraničí.
33. Subjekty daňovoprávnych vzťahov.
Použitá literatúra:
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena 584/2005) - § 5
Všeobecne o dani a poplatku
Daň ako právna kategória (a rovnako aj poplatok) pozostáva z viacerých konštrukčných prvkov, ktoré sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom tú- ktorú daň, resp. poplatok. Právne zakotvenie týchto obsahových prvkov je predpokladom vzniku, trvania i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto obsahové prvky možno preto označiť aj ako základné náležitosti daňovoprávneho vzťahu.
33. Subjekty daňovoprávnych vzťahov.
Použitá literatúra:
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena 584/2005) - § 5
Všeobecne o dani a poplatku
Daň ako právna kategória (a rovnako aj poplatok) pozostáva z viacerých konštrukčných prvkov, ktoré sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom tú- ktorú daň, resp. poplatok. Právne zakotvenie týchto obsahových prvkov je predpokladom vzniku, trvania i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto obsahové prvky možno preto označiť aj ako základné náležitosti daňovoprávneho vzťahu.
Rok 1990 – situáciu v devízovom hospodárstve ...
Rok 1990 – situáciu v devízovom hospodárstve na našom území možno označiť za hraničnú. Po približne 40-tich rokoch uplatňovania princípu štátneho devízového monopolu začalo štádium prechodu od reštrikcie k stimulácii, od systému devízových obmedzení k motivačne pôsobiacej právnej úprave a to najmä vo vzťahu k novému adresátovi – podnikateľskej sfére.
Rok 1992 – hovoríme o skutočnej liberalizácii na úseku devízového hospodárstva. Zakotvila sa vnútorná zameniteľnosť tuzemskej meny, ďalej sa zredukoval počet devízových orgánov a ich povoľovacia agenda. Smerovanie SR do západoeurópskych hospodárskych štruktúr prinieslo nevyhnutnosť aproximácie práva, podmienky zapojenia sa do týchto štruktúr postavili pred kompetentné miesta nevyhnutnosť vysporiadať sa s celým radom zásadných otázok. Jednou z nich bola zameniteľnosť tuzemskej meny. Nie však iba zameniteľnosť vnútorná ale aj vonkajšia v súlade s ustanoveniami článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde.
Podľa článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde každý člen tejto dohody bude kupovať zostatky svojej meny, ktoré sú v držbe iného člena, ak tento člen, ktorý žiada odkup, doloží: 1. že zostatky určené na odkup sa získali nedávno ako výsledok bežných transakcií alebo 2. že ich výmena je potrebná na platbu za bežné transakcie.
Rok 1992 – hovoríme o skutočnej liberalizácii na úseku devízového hospodárstva. Zakotvila sa vnútorná zameniteľnosť tuzemskej meny, ďalej sa zredukoval počet devízových orgánov a ich povoľovacia agenda. Smerovanie SR do západoeurópskych hospodárskych štruktúr prinieslo nevyhnutnosť aproximácie práva, podmienky zapojenia sa do týchto štruktúr postavili pred kompetentné miesta nevyhnutnosť vysporiadať sa s celým radom zásadných otázok. Jednou z nich bola zameniteľnosť tuzemskej meny. Nie však iba zameniteľnosť vnútorná ale aj vonkajšia v súlade s ustanoveniami článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde.
Podľa článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde každý člen tejto dohody bude kupovať zostatky svojej meny, ktoré sú v držbe iného člena, ak tento člen, ktorý žiada odkup, doloží: 1. že zostatky určené na odkup sa získali nedávno ako výsledok bežných transakcií alebo 2. že ich výmena je potrebná na platbu za bežné transakcie.
1) Daň z pozemkov, ...
(1) Daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov vyrubí správca dane každoročne do 15. mája bežného zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Platenie dane
(1) Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 31. mája bežného zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. – máme teda 15 dní na zaplatenie, tak to neprešvihnite
32. Zameniteľnosť podľa devízového zákona
Grúň, Pauličková – Finančno-právne inštitúty
Článok VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde
Zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon
Zameniteľnosť tuzemskej meny – základná črta dobre fungujúceho trhového hospodárstva.
Rok 1989 – dovtedy sa uplatňoval v oblasti devízového hospodárstva princíp štátneho devízového monopolu.
Platenie dane
(1) Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 31. mája bežného zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. – máme teda 15 dní na zaplatenie, tak to neprešvihnite
32. Zameniteľnosť podľa devízového zákona
Grúň, Pauličková – Finančno-právne inštitúty
Článok VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde
Zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon
Zameniteľnosť tuzemskej meny – základná črta dobre fungujúceho trhového hospodárstva.
Rok 1989 – dovtedy sa uplatňoval v oblasti devízového hospodárstva princíp štátneho devízového monopolu.
Vznik a zánik daňovej povinnosti
(1) Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.
(3) Fyzická osoba alebo právnická osoba v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia je povinná oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a každú zmenu týchto skutočností do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti alebo ich zmeny nastali.
Daňové priznanie
(1) Daňové priznanie k dani z nehnuteľností (ďalej len priznanie ) je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak, a v ďalších zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností.
(3) Fyzická osoba alebo právnická osoba v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia je povinná oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a každú zmenu týchto skutočností do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti alebo ich zmeny nastali.
Daňové priznanie
(1) Daňové priznanie k dani z nehnuteľností (ďalej len priznanie ) je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak, a v ďalších zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností.
Za zmeny skutočností rozhodujúcich na ...
Za zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovažuje zmena sadzieb dane z nehnuteľností, zmena hodnoty pôdy alebo pozemku, zmena oslobodenia od dane z nehnuteľností alebo zmena zníženia dane z nehnuteľností, zmena vekovej hranice občanov a uplynutie lehôt na oslobodenie od dane z nehnuteľností podľa § 104 ods. 2 až 4. Daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.
(2) Ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 5 ods. 4, § 9 ods. 3 a § 13 ods. 2), priznanie podá každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. To sa nevzťahuje na manželov, ktorí majú pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; v tomto prípade priznanie podáva jeden z manželov.
3) Daňovník je povinný v (priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na výpočet dane a daň si sám vypočítať.
(2) Ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 5 ods. 4, § 9 ods. 3 a § 13 ods. 2), priznanie podá každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. To sa nevzťahuje na manželov, ktorí majú pozemok, stavbu, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov; v tomto prípade priznanie podáva jeden z manželov.
3) Daňovník je povinný v (priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na výpočet dane a daň si sám vypočítať.
b) stavby alebo byty slúžiace školám,...
b) stavby alebo byty slúžiace školám, školským zariadeniam a zdravotníckym zariadeniam, zariadeniam na pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, 20) stavby užívané na účely sociálnej pomoci a múzeá, galérie, knižnice, divadlá, kiná, amfiteátre, výstavné siene, osvetové zariadenia,
c) stavby alebo byty, ktorých využitie je obmedzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, stavebnej uzávery alebo umiestnenia na podkopanom pozemku,
d) stavby na bývanie a byty podľa druhej časti tohto zákona vo vlastníctve občanov v hmotnej núdzi, 19) občanov starších ako 62 rokov alebo občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnych občanov, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie,
e) garáže a nebytové priestory v bytových domoch slúžiace ako garáž vo vlastníctve občanov starších ako 62 rokov alebo občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu, ... ....
(4) Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení11) podľa miestnych podmienok vekovú hranicu občanov uvedenú v odsekoch 2 a 3 zvýšiť.
c) stavby alebo byty, ktorých využitie je obmedzené z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, stavebnej uzávery alebo umiestnenia na podkopanom pozemku,
d) stavby na bývanie a byty podľa druhej časti tohto zákona vo vlastníctve občanov v hmotnej núdzi, 19) občanov starších ako 62 rokov alebo občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnych občanov, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie,
e) garáže a nebytové priestory v bytových domoch slúžiace ako garáž vo vlastníctve občanov starších ako 62 rokov alebo občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu, ... ....
(4) Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení11) podľa miestnych podmienok vekovú hranicu občanov uvedenú v odsekoch 2 a 3 zvýšiť.
d) časti pozemkov, na ...
d) časti pozemkov, na ktorých sú zriadené meračské značky, signály a iné zariadenia bodov, geodetických základov, 16) stožiare rozvodu elektrickej energie, 17) stĺpy telekomunikačného vedenia a televízne prevádzače, nadzemné časti zariadení na rozvod vykurovacích plynov a pásy pozemkov v lesoch vyčlenené na rozvod elektrickej energie a vykurovacích plynov,
e) pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk,
f) pozemky v národných parkoch, chránených areáloch, prírodných rezerváciách, prírodných pamiatok a vo vyhlásených ochranných pásmach s tretím a štvrtým stupňom ochrany, 18)
g) pozemky funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej doprave,
h) pozemky užívané školami a školskými zariadeniami, ... ... ... ... ....
(3) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov
a) stavby alebo byty vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie,
e) pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk,
f) pozemky v národných parkoch, chránených areáloch, prírodných rezerváciách, prírodných pamiatok a vo vyhlásených ochranných pásmach s tretím a štvrtým stupňom ochrany, 18)
g) pozemky funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej doprave,
h) pozemky užívané školami a školskými zariadeniami, ... ... ... ... ....
(3) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť od dane zo stavieb alebo od dane z bytov
a) stavby alebo byty vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie,
Spoločné ustanovenia Od dane sú oslobodené
a) pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve obce, ktorá je správcom dane, a pozemky, stavby, byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo v správe mestských častí v Bratislave a Košiciach,
b) pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátu užívané fyzickými osobami, ktoré požívajú výsady a imunitu podľa medzinárodného práva a nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť.
(2) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov
a) pozemky vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, 12)
b) pozemky, na ktorých sú cintoríny, kolumbáriá, urnové háje a rozptylové lúky, 13)
c) močiare, plochy slatín a slancov, rašeliniská, remízky, háje, vetrolamy a pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov I. stupňa a II. stupňa, 14) pásma ochrany prírodných liečivých zdrojov I. stupňa a II. stupňa a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových I. stupňa a II. stupňa, 15)
b) pozemky a stavby vo vlastníctve iného štátu užívané fyzickými osobami, ktoré požívajú výsady a imunitu podľa medzinárodného práva a nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť.
(2) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov
a) pozemky vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, 12)
b) pozemky, na ktorých sú cintoríny, kolumbáriá, urnové háje a rozptylové lúky, 13)
c) močiare, plochy slatín a slancov, rašeliniská, remízky, háje, vetrolamy a pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov I. stupňa a II. stupňa, 14) pásma ochrany prírodných liečivých zdrojov I. stupňa a II. stupňa a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových I. stupňa a II. stupňa, 15)
d) samostatne stojace garáže a ..
d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových domov,
e) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
f) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,
g) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f).
(2) Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.
Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2.
(1) Ročná sadzba dane zo stavieb je 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.
e) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
f) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,
g) ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až f).
(2) Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.
Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2.
(1) Ročná sadzba dane zo stavieb je 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.
2) Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa
(2) Ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením ( max 40 násobok min sadzby určenej správcom)
A3 daň z bytov (1) Daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, 2) správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve obce, 3) alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného celku 4) (ďalej len vlastník bytu ).
Predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby, sú byty a nebytové priestory.
Základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.
Ročná sadzba dane z bytov je 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru
(2) Ročnú sadzbu dane z bytov alebo nebytových priestorov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.
A3 daň z bytov (1) Daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, 2) správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve obce, 3) alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného celku 4) (ďalej len vlastník bytu ).
Predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby, sú byty a nebytové priestory.
Základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.
Ročná sadzba dane z bytov je 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru
(2) Ročnú sadzbu dane z bytov alebo nebytových priestorov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.
A2 daň zo stavieb (1) Daňovníkom ...
A2 daň zo stavieb (1) Daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby alebo správca stavby vo vlastníctve štátu, 2) alebo správca stavby vo vlastníctve obce, 3) alebo správca stavby vo vlastníctve vyššieho územného celku 4) (ďalej len vlastník stavby ).
(2) Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, 6) ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca.
(3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutočne užíva.
(1) Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení:
a) stavby na bývanie a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby,
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu,
(2) Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, 6) ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca.
(3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutočne užíva.
(1) Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení:
a) stavby na bývanie a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby,
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu,
g) stavebné pozemky,
g) stavebné pozemky, h) ostatné plochy8) okrem stavebných pozemkov.
základ dane – hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2
Ročná sadzba dane z pozemkov je 0, 25 % zo základu dane.
(2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov podľa § 6 ods. 1 alebo pre jednotlivé katastrálne územia. Takto určená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 20-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení. 11) Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1.
základ dane – hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2
Ročná sadzba dane z pozemkov je 0, 25 % zo základu dane.
(2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov podľa § 6 ods. 1 alebo pre jednotlivé katastrálne územia. Takto určená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 20-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení. 11) Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1.
5)
b) nájomca, ak
1. nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri,
2. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom, 6)
3. má v nájme náhradné pozemky daňovníka uvedeného v písmene a).
(3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, potom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva.
(4) Ak je pozemok v spoluvlastníctve, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Alebo 1 za všetkých a potom vyrovnanie
Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení:
a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, b) trvalé trávne porasty,
c) záhrady, d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, 7)
e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, f) zastavané plochy a nádvoria,
1. nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri,
2. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom, 6)
3. má v nájme náhradné pozemky daňovníka uvedeného v písmene a).
(3) Ak nemožno určiť daňovníka podľa odsekov 1 a 2, potom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva.
(4) Ak je pozemok v spoluvlastníctve, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Alebo 1 za všetkých a potom vyrovnanie
Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení:
a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, b) trvalé trávne porasty,
c) záhrady, d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, 7)
e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, f) zastavané plochy a nádvoria,
h) daň za jadrové zariadenie.
2) Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
(3) Miestnou daňou, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, je daň z motorových vozidiel.
Zdaňovacím obdobím je 1 kalendárny rok
Teraz bližšie k jednotlivým miestnym daniam
A daň z nehnuteľnosti –
A1. daň z pozemku- Daňovníkom je a) vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností
b) správca pozemku vo vlastníctve štátu, 2) správca pozemku vo vlastníctve obce3) alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku4) zapísaný v katastri.
2) Daňovníkom dane z pozemkov je
a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,
(3) Miestnou daňou, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, je daň z motorových vozidiel.
Zdaňovacím obdobím je 1 kalendárny rok
Teraz bližšie k jednotlivým miestnym daniam
A daň z nehnuteľnosti –
A1. daň z pozemku- Daňovníkom je a) vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností
b) správca pozemku vo vlastníctve štátu, 2) správca pozemku vo vlastníctve obce3) alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku4) zapísaný v katastri.
2) Daňovníkom dane z pozemkov je
a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,
31. Miestne dane
upravené zákonom 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
(1) Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú:
a) daň z nehnuteľností, a) daň z pozemkov,
b) daň zo stavieb,
c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome1) (ďalej len daň z bytov ).
b) daň za psa,
c) daň za užívanie verejného priestranstva,
d) daň za ubytovanie,
e) daň za predajné automaty,
f) daň za nevýherné hracie prístroje,
g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
(1) Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú:
a) daň z nehnuteľností, a) daň z pozemkov,
b) daň zo stavieb,
c) daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome1) (ďalej len daň z bytov ).
b) daň za psa,
c) daň za užívanie verejného priestranstva,
d) daň za ubytovanie,
e) daň za predajné automaty,
f) daň za nevýherné hracie prístroje,
g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,
g) pravdivý opis iných rozhodujúcich ...
g) pravdivý opis iných rozhodujúcich skutočností a označenie ďalších dôkazov hodnoverne preukazujúcich a dokladujúcich skutočnosti, ktorých sa dovoláva žiadateľ, vrátane pripojenia originálov listinných dôkazov alebo ich úradne osvedčených kópií,
h) vyhlásenie žiadateľa o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti predloženej žiadosti vrátane jej príloh,
i) miesto a dátum vyhotovenia žiadosti a úradne osvedčený podpis členov štatutárneho orgánu žiadateľa.
-povolenie na elektronickopeňažnú činnosť sa udeľuje na dobu neurčitú, (nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu)
-platobným systémom prevádzkovaným podľa tohto zákona sa rozumie systém, ktorý svojou činnosťou zabezpečuje sprostredkúvanie prevodov, ak
a) má aspoň -troch účastníkov okrem účastníkov uvedených v § 32 ods. 3 a 4 alebo
-dvoch účastníkov okrem účastníkov uvedených v § 32 ods. 3 a 4
h) vyhlásenie žiadateľa o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti predloženej žiadosti vrátane jej príloh,
i) miesto a dátum vyhotovenia žiadosti a úradne osvedčený podpis členov štatutárneho orgánu žiadateľa.
-povolenie na elektronickopeňažnú činnosť sa udeľuje na dobu neurčitú, (nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu)
-platobným systémom prevádzkovaným podľa tohto zákona sa rozumie systém, ktorý svojou činnosťou zabezpečuje sprostredkúvanie prevodov, ak
a) má aspoň -troch účastníkov okrem účastníkov uvedených v § 32 ods. 3 a 4 alebo
-dvoch účastníkov okrem účastníkov uvedených v § 32 ods. 3 a 4
b) je prevádzkovaný na základe ...
b) je prevádzkovaný na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi všetkými účastníkmi platobného systému
c) prevádzkovateľ platobného systému je držiteľom povolenia na prevádzkovanie platobného systému §61
d) uskutočňuje, vysporadúva a zúčtováva prevody vykonávané medzi účastníkmi platobného systému podľa pravidiel ustanovených týmto zákonom
e) existenciu platobného systému a jeho názov oznámi Národná banka Slovenska Európskej komisii.
Účastníci platobného systému:
a) Národná banka Slovenska,
b) banky a pobočky zahraničných bánk,
c) centrálne banky iných štátov,
d) Európska centrálna banka,
e) iné inštitúcie zriadené podľa osobitného predpisu, ak sú v rámci svojej ustanovenej činnosti oprávnené vykonávať aj platobný styk alebo organizovať a prevádzkovať systém zúčtovania a vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi,
f) podniky pomocných bankových služieb, ktoré vykonávajú spracúvanie a zúčtovanie dát pri prevodoch,
g) zahraničné osoby, ktorých činnosť zodpovedá činnosti osôb uvedených v písmenách b), e) a f)
c) prevádzkovateľ platobného systému je držiteľom povolenia na prevádzkovanie platobného systému §61
d) uskutočňuje, vysporadúva a zúčtováva prevody vykonávané medzi účastníkmi platobného systému podľa pravidiel ustanovených týmto zákonom
e) existenciu platobného systému a jeho názov oznámi Národná banka Slovenska Európskej komisii.
Účastníci platobného systému:
a) Národná banka Slovenska,
b) banky a pobočky zahraničných bánk,
c) centrálne banky iných štátov,
d) Európska centrálna banka,
e) iné inštitúcie zriadené podľa osobitného predpisu, ak sú v rámci svojej ustanovenej činnosti oprávnené vykonávať aj platobný styk alebo organizovať a prevádzkovať systém zúčtovania a vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi,
f) podniky pomocných bankových služieb, ktoré vykonávajú spracúvanie a zúčtovanie dát pri prevodoch,
g) zahraničné osoby, ktorých činnosť zodpovedá činnosti osôb uvedených v písmenách b), e) a f)
-písomná žiadosť o udelenie povolenia na elektronickopeňažnú činnosť musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, výšku základného imania a predmet podnikania alebo činnosti žiadateľa,
b) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti fyzických osôb, na ktoré sa vzťahuje odsek 2 písm. d) až f),
c) výpis z obchodného registra o žiadateľovi,
d) odborný životopis, iné písomné doklady hodnoverne preukazujúce a dokladujúce odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb uvedených v odseku 2 písm. f), ich pracovné hodnotenia a písomné čestné vyhlásenia, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,
e) písomné doklady hodnoverne preukazujúce a dokladujúce finančnú schopnosť akcionárov žiadateľa preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu tohto žiadateľa,
f) informácie a doklady hodnoverne preukazujúce a dokladujúce splnenie ostatných podmienok podľa odseku 2,
b) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti fyzických osôb, na ktoré sa vzťahuje odsek 2 písm. d) až f),
c) výpis z obchodného registra o žiadateľovi,
d) odborný životopis, iné písomné doklady hodnoverne preukazujúce a dokladujúce odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb uvedených v odseku 2 písm. f), ich pracovné hodnotenia a písomné čestné vyhlásenia, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,
e) písomné doklady hodnoverne preukazujúce a dokladujúce finančnú schopnosť akcionárov žiadateľa preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu tohto žiadateľa,
f) informácie a doklady hodnoverne preukazujúce a dokladujúce splnenie ostatných podmienok podľa odseku 2,
h) obchodný plán podnikania žiadateľa vychádzajúci ...
h) obchodný plán podnikania žiadateľa vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti
inštitúcie elektronických peňazí a podložený realistickými ekonomickými výpočtami;
súčasťou tohto plánu musí byť celková cieľová suma finančných záväzkov súvisiacich
s vydávaním a správou elektronických peňazí najmenej za prvých šesť mesiacov
vykonávania povolenej elektronickopeňažnej činnosti od začatia vykonávania tejto
činnosti,
i) analýza rizík činnosti žiadateľa, systém riadenia týchto rizík a metodika ich
bezpečného riadenia,
j) systém zabezpečenia elektronického spracúvania, uschovávania a zálohovania údajov o klientoch a o elektronickopeňažnej činnosti žiadateľa a zabezpečenie ich ochrany pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením,
k) priehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na žiadateľovi,
l) úzke väzby v rámci skupiny
m) sídlo žiadateľa a vykonávanie povoľovaných činností musí byť na území Slovenskej republiky,
n) akcionári žiadateľa musia preukázať svoju finančnú schopnosť preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu tohto žiadateľa
inštitúcie elektronických peňazí a podložený realistickými ekonomickými výpočtami;
súčasťou tohto plánu musí byť celková cieľová suma finančných záväzkov súvisiacich
s vydávaním a správou elektronických peňazí najmenej za prvých šesť mesiacov
vykonávania povolenej elektronickopeňažnej činnosti od začatia vykonávania tejto
činnosti,
i) analýza rizík činnosti žiadateľa, systém riadenia týchto rizík a metodika ich
bezpečného riadenia,
j) systém zabezpečenia elektronického spracúvania, uschovávania a zálohovania údajov o klientoch a o elektronickopeňažnej činnosti žiadateľa a zabezpečenie ich ochrany pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením,
k) priehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na žiadateľovi,
l) úzke väzby v rámci skupiny
m) sídlo žiadateľa a vykonávanie povoľovaných činností musí byť na území Slovenskej republiky,
n) akcionári žiadateľa musia preukázať svoju finančnú schopnosť preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu tohto žiadateľa
-oprávnený držiteľ preukazuje ...
-oprávnený držiteľ preukazuje svoju totožnosť pri používaní:
-bankovej platobnej karty osobným identifikačným číslom alebo podpisom
oprávneného držiteľa zhodným s podpisom na bankovej platobnej karte
-platobnej aplikácie elektronického bankovníctva osobným identifikačným číslom
alebo obdobným kódom, ktorý prideľuje vydavateľ, a zároveň autentifikačným
údajom, ktorý vydavateľ dohodne s oprávneným držiteľom, alebo elektronickým
podpisom podľa osobitného zákona.
povolenie na elektronickopeňažnú činnosť:
-o udelení alebo zmene povolenia rozhoduje na základe písomnej žiadosti Národná banka Slovenska v konaní podľa osobitného zákona
-žiadosť o udelenie povolenia predkladá žiadateľ, ktorý chce byť inštitúciou
elektronických peňazí
-žiadosť o zmenu povolenia predkladá žiadateľ, ktorý je inštitúciou elektronických
peňazí
-bankovej platobnej karty osobným identifikačným číslom alebo podpisom
oprávneného držiteľa zhodným s podpisom na bankovej platobnej karte
-platobnej aplikácie elektronického bankovníctva osobným identifikačným číslom
alebo obdobným kódom, ktorý prideľuje vydavateľ, a zároveň autentifikačným
údajom, ktorý vydavateľ dohodne s oprávneným držiteľom, alebo elektronickým
podpisom podľa osobitného zákona.
povolenie na elektronickopeňažnú činnosť:
-o udelení alebo zmene povolenia rozhoduje na základe písomnej žiadosti Národná banka Slovenska v konaní podľa osobitného zákona
-žiadosť o udelenie povolenia predkladá žiadateľ, ktorý chce byť inštitúciou
elektronických peňazí
-žiadosť o zmenu povolenia predkladá žiadateľ, ktorý je inštitúciou elektronických
peňazí
-musia byť splnené zákonné podmienky:
a) žiadateľ je akciovou spoločnosťou
b) splatený peňažný vklad do základného imania žiadateľa najmenej vo výške 1 000
000 EUR / ekvivalentu tejto sumy v prepočte na slovenskú menu podľa kurzu
Národnej banky Slovenska platného ku dňu splatenia peňažného vkladu,
c) zákonný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných
zdrojov žiadateľa a jeho akcionárov,
d) vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na žiadateľovi, a
priehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä priehľadnosť podielov na
základnom imaní a na hlasovacích právach,
e) návrh členov štatutárneho orgánu žiadateľa najmenej v počte ustanovenom
osobitným zákonom
f) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť FO, ktoré sú navrhované za členov
štatutárneho orgánu, prokuristu, členov dozornej rady alebo vedúceho útvaru
vnútornej kontroly a vnútorného auditu žiadateľa,
g) návrh stanov žiadateľa, ktorý zodpovedá podmienkam na udelenie povolenia na
elektronickopeňažnú činnosť a požiadavkám na podnikanie inštitúcie elektronických
peňazí,
b) splatený peňažný vklad do základného imania žiadateľa najmenej vo výške 1 000
000 EUR / ekvivalentu tejto sumy v prepočte na slovenskú menu podľa kurzu
Národnej banky Slovenska platného ku dňu splatenia peňažného vkladu,
c) zákonný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných
zdrojov žiadateľa a jeho akcionárov,
d) vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na žiadateľovi, a
priehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä priehľadnosť podielov na
základnom imaní a na hlasovacích právach,
e) návrh členov štatutárneho orgánu žiadateľa najmenej v počte ustanovenom
osobitným zákonom
f) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť FO, ktoré sú navrhované za členov
štatutárneho orgánu, prokuristu, členov dozornej rady alebo vedúceho útvaru
vnútornej kontroly a vnútorného auditu žiadateľa,
g) návrh stanov žiadateľa, ktorý zodpovedá podmienkam na udelenie povolenia na
elektronickopeňažnú činnosť a požiadavkám na podnikanie inštitúcie elektronických
peňazí,
-elektronické peniaze -
-elektronické peniaze - peňažná hodnota v elektronickej forme, ktorá predstavuje peňažný
záväzok vydavateľa a ktorá je uchovávaná na platobnom prostriedku elektronických peňazí
- možno vydať len na základe predchádzajúceho prijatia peňažných prostriedkov najmenej vo výške vydaných elektronických peňazí
-debetná banková platobná karta
- umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do
výšky limitu povoleného vydavateľom (NBS), ktorý dohodne s oprávneným držiteľom.
-kreditná banková platobná karta
- umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do
výšky úverového limitu povoleného vydavateľom (NBS), ktorý dohodne s
oprávneným držiteľom
záväzok vydavateľa a ktorá je uchovávaná na platobnom prostriedku elektronických peňazí
- možno vydať len na základe predchádzajúceho prijatia peňažných prostriedkov najmenej vo výške vydaných elektronických peňazí
-debetná banková platobná karta
- umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do
výšky limitu povoleného vydavateľom (NBS), ktorý dohodne s oprávneným držiteľom.
-kreditná banková platobná karta
- umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do
výšky úverového limitu povoleného vydavateľom (NBS), ktorý dohodne s
oprávneným držiteľom
-oprávnený držiteľ elektronického ...
-oprávnený držiteľ elektronického platobného prostriedku
-každá FO/PO, ktorej vydavateľ vydal na používanie elektronický platobný
prostriedok na základe nimi uzavretej zmluvy o vydaní a používaní tohto
elektronického platobného prostriedku.
a)platobný prostriedok diaľkového prístupu - prostriedok, ktorý umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení:
a) banková platobná karta
b) platobná aplikácia elektronického bankovníctva.
b)platobný prostriedok elektronických peňazí - elektronický prostriedok, ktorý uchováva elektronické peniaze na elektronickom zariadení, umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k uchovávaným elektronickým peniazom a je prijímaný ako platobný prostriedok na uskutočňovanie platobných operácií aj inými osobami ako jeho vydavateľom:
a) elektronická peňaženka, ktorá uchováva elektronické peniaze na čipovej karte,
b) softvérová peňaženka, ktorá uchováva elektronické peniaze na inom elektronickom
zariadení ako na čipovej karte.
-každá FO/PO, ktorej vydavateľ vydal na používanie elektronický platobný
prostriedok na základe nimi uzavretej zmluvy o vydaní a používaní tohto
elektronického platobného prostriedku.
a)platobný prostriedok diaľkového prístupu - prostriedok, ktorý umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení:
a) banková platobná karta
b) platobná aplikácia elektronického bankovníctva.
b)platobný prostriedok elektronických peňazí - elektronický prostriedok, ktorý uchováva elektronické peniaze na elektronickom zariadení, umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k uchovávaným elektronickým peniazom a je prijímaný ako platobný prostriedok na uskutočňovanie platobných operácií aj inými osobami ako jeho vydavateľom:
a) elektronická peňaženka, ktorá uchováva elektronické peniaze na čipovej karte,
b) softvérová peňaženka, ktorá uchováva elektronické peniaze na inom elektronickom
zariadení ako na čipovej karte.
-elektronické platobné prostriedky - ...
-elektronické platobné prostriedky - elektronické prostriedky, ktoré umožňujú prístup k elektronicky evidovaným alebo elektronicky uchovávaným peňažným hodnotám a ktoré umožňujú prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení uskutočňovať vklady, výbery, prevody alebo iné operácie
-elektronický platobný prostriedok je:
a) platobný prostriedok diaľkového prístupu a
b) platobný prostriedok elektronických peňazí.
-vydavateľom elektronického platobného prostriedku:
a) Národná banka Slovenska,
b) banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú bankové povolenie na vydávanie
elektronických platobných prostriedkov, a
c) iné osoby podľa osobitného zákona
d) inštitúcia elektronických peňazí (iná PO ako banka, zahraničná banka a Národná
banka Slovenska, ak má podľa tohto zákona udelené povolenie na elektronicko-
peňažnú činnosť; elektronicko-peňažnou činnosťou je vydávanie a správu
elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peňazí)
-elektronický platobný prostriedok je:
a) platobný prostriedok diaľkového prístupu a
b) platobný prostriedok elektronických peňazí.
-vydavateľom elektronického platobného prostriedku:
a) Národná banka Slovenska,
b) banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú bankové povolenie na vydávanie
elektronických platobných prostriedkov, a
c) iné osoby podľa osobitného zákona
d) inštitúcia elektronických peňazí (iná PO ako banka, zahraničná banka a Národná
banka Slovenska, ak má podľa tohto zákona udelené povolenie na elektronicko-
peňažnú činnosť; elektronicko-peňažnou činnosťou je vydávanie a správu
elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peňazí)
Vylúčenie zodpovednosti
-nie je zodpovedná vykonávacia inštitúcia ani sprostredkujúca inštitúcia, ktorá preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
-okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť
-postupom podľa osobitného predpisu
-pri osobitne regulovanom cezhraničnom prevode
-za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť vykonávacej inštitúcie príkazcu nepovažuje nedodržanie lehoty na vykonanie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu z takých dôvodov na strane sprostredkujúcej inštitúcie, ktoré nastali nezávisle od vôle vykonávacej inštitúcie príkazcu a ktoré neboli spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť sprostredkujúcej inštitúcie ani postupom sprostredkujúcej inštitúcie podľa osobitného predpisu
-pri inom cezhraničnom prevode sa také dôvody na strane sprostredkujúcej inštitúcie považujú za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť vykonávacej inštitúcie príkazcu
-okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť
-postupom podľa osobitného predpisu
-pri osobitne regulovanom cezhraničnom prevode
-za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť vykonávacej inštitúcie príkazcu nepovažuje nedodržanie lehoty na vykonanie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu z takých dôvodov na strane sprostredkujúcej inštitúcie, ktoré nastali nezávisle od vôle vykonávacej inštitúcie príkazcu a ktoré neboli spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť sprostredkujúcej inštitúcie ani postupom sprostredkujúcej inštitúcie podľa osobitného predpisu
-pri inom cezhraničnom prevode sa také dôvody na strane sprostredkujúcej inštitúcie považujú za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť vykonávacej inštitúcie príkazcu
-sprostredkujúca inštitúcia, ktorá akceptovala prevodný príkaz na osobitne regulovaný cezhraničný prevod a ktorá zapríčinila neuskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu:
-povinná na vlastné náklady vyplatiť sumu vo výške osobitne regulovaného
cezhraničného prevodu zvýšenú o sumu s tým spojených poplatkov a úrokov,
-v prospech vykonávacej inštitúcie príkazcu alebo inej sprostredkujúcej inštitúcie,
-zapríčinila sprostredkujúca inštitúcia, ktorú si zvolila vykonávacia inštitúcia príjemcu,
-vykonávacia inštitúcia príjemcu je povinná poskytnúť príjemcovi sumu vo výške osobitne regulovaného cezhraničného prevodu
-ak suma nepresiahne výšku 12 500 EUR
-ak je suma osobitne regulovaného cezhraničného prevodu vyššia ako 12 500 EUR je vykonávacia inštitúcia príjemcu povinná poskytnúť príjemcovi sumu vo výške 12 500 EUR
-povinná na vlastné náklady vyplatiť sumu vo výške osobitne regulovaného
cezhraničného prevodu zvýšenú o sumu s tým spojených poplatkov a úrokov,
-v prospech vykonávacej inštitúcie príkazcu alebo inej sprostredkujúcej inštitúcie,
-zapríčinila sprostredkujúca inštitúcia, ktorú si zvolila vykonávacia inštitúcia príjemcu,
-vykonávacia inštitúcia príjemcu je povinná poskytnúť príjemcovi sumu vo výške osobitne regulovaného cezhraničného prevodu
-ak suma nepresiahne výšku 12 500 EUR
-ak je suma osobitne regulovaného cezhraničného prevodu vyššia ako 12 500 EUR je vykonávacia inštitúcia príjemcu povinná poskytnúť príjemcovi sumu vo výške 12 500 EUR
-sprostredkujúca inštitúcia,...
-sprostredkujúca inštitúcia, ktorá zapríčinila neuskutočnenie cezhraničného prevodu, je povinná vyplatiť na vlastné náklady náhradu na účet vykonávacej inštitúcie príkazcu alebo inej sprostredkujúcej inštitúcie, ktorá ju poverila vykonaním prevodného príkazu
-chyby alebo neúplné údaje v prevodnom príkaze, ktorý dal príkazca svojej vykonávacej inštitúcii, alebo konanie sprostredkujúcej inštitúcie určenej príkazcom
-vykonávacia inštitúcia príkazcu a sprostredkujúce inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na cezhraničnom prevode, sú povinné vyvinúť maximálne úsilie, aby suma prevodu bola nájdená a vrátená vykonávacej inštitúcii príkazcu
Povinnosti pri neuskutočnení osobitne regulovaného cezhraničného prevodu
-vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná zaplatiť príkazcovi na jeho písomnú žiadosť náhradu za neuskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu
(do 14 bankových pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia príkazcovej písomnej žiadosti o zaplatenie náhrady)
-chyby alebo neúplné údaje v prevodnom príkaze, ktorý dal príkazca svojej vykonávacej inštitúcii, alebo konanie sprostredkujúcej inštitúcie určenej príkazcom
-vykonávacia inštitúcia príkazcu a sprostredkujúce inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na cezhraničnom prevode, sú povinné vyvinúť maximálne úsilie, aby suma prevodu bola nájdená a vrátená vykonávacej inštitúcii príkazcu
Povinnosti pri neuskutočnení osobitne regulovaného cezhraničného prevodu
-vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná zaplatiť príkazcovi na jeho písomnú žiadosť náhradu za neuskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu
(do 14 bankových pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia príkazcovej písomnej žiadosti o zaplatenie náhrady)
-ak suma neuskutočneného osobitne ...
-ak suma neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu nepresiahne výšku 12 500 EUR alebo výšku ekvivalentu tejto sumy v iných menách štátov EHP podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou ku dňu účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod, vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná zaplatiť príkazcovi náhradu vo výške neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu.
-ak je suma neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu vyššia ako 12 500 EUR alebo ako ekvivalent tejto sumy v iných menách štátov EHP podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou ku dňu účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod, je vykonávacia inštitúcia príkazcu povinná zaplatiť príkazcovi náhradu vo výške 12 500 EUR
- náhrada za neuskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu sa zvýši o
a) úroky z omeškania vypočítané na základe referenčnej úrokovej sadzby zo sumy neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu
b) poplatky týkajúce sa osobitne regulovaného cezhraničného prevodu zaplatené príkazcom
-ak je suma neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu vyššia ako 12 500 EUR alebo ako ekvivalent tejto sumy v iných menách štátov EHP podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou ku dňu účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod, je vykonávacia inštitúcia príkazcu povinná zaplatiť príkazcovi náhradu vo výške 12 500 EUR
- náhrada za neuskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu sa zvýši o
a) úroky z omeškania vypočítané na základe referenčnej úrokovej sadzby zo sumy neuskutočneného osobitne regulovaného cezhraničného prevodu
b) poplatky týkajúce sa osobitne regulovaného cezhraničného prevodu zaplatené príkazcom
Povinnosti pri neuskutočnení cezhraničného prevodu
-vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná zaplatiť príkazcovi na jeho písomnú žiadosť náhradu za neuskutočnenie cezhraničného prevodu
(zaplatiť do 14 bankových pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia príkazcovej písomnej žiadosti o zaplatenie náhrady)
-náhrada za neuskutočnenie cezhraničného prevodu sa skladá z
a) vyplatenia sumy vo výške neuskutočneného cezhraničného prevodu,
b) úrokov z omeškania vypočítaných na základe referenčnej úrokovej sadzby zo sumy neuskutočneného cezhraničného prevodu za obdobie odo dňa účinnosti prevodného príkazu na neuskutočnený cezhraničný prevod do dňa zaplatenia sumy vo výške cezhraničného prevodu príkazcovi a
c) poplatkov týkajúcich sa cezhraničného prevodu zaplatených príkazcom.
-písomnú žiadosť príkazcu o zaplatenie náhrady za neuskutočnenie cezhraničného prevodu možno predložiť až po uplynutí lehoty
(zaplatiť do 14 bankových pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia príkazcovej písomnej žiadosti o zaplatenie náhrady)
-náhrada za neuskutočnenie cezhraničného prevodu sa skladá z
a) vyplatenia sumy vo výške neuskutočneného cezhraničného prevodu,
b) úrokov z omeškania vypočítaných na základe referenčnej úrokovej sadzby zo sumy neuskutočneného cezhraničného prevodu za obdobie odo dňa účinnosti prevodného príkazu na neuskutočnený cezhraničný prevod do dňa zaplatenia sumy vo výške cezhraničného prevodu príkazcovi a
c) poplatkov týkajúcich sa cezhraničného prevodu zaplatených príkazcom.
-písomnú žiadosť príkazcu o zaplatenie náhrady za neuskutočnenie cezhraničného prevodu možno predložiť až po uplynutí lehoty
-vykonávacia inštitúcia príkazcu ...
-vykonávacia inštitúcia príkazcu vykoná zrážku z pôvodnej sumy cezhraničného prevodu
-na základe písomnej požiadavky príkazcu je povinná na vlastné náklady zabezpečiť
pripísanie na účet príjemcu/príkazcu bez akýchkoľvek zrážok sumu, o ktorú bola
pôvodná suma cezhraničného prevodu neoprávnene znížená
-osobitne regulovaný cezhraničný prevod -vykonávacia inštitúcia príkazcu má
povinnosť aj vtedy, ak zrážku z pôvodnej sumy osobitne regulovaného cezhraničného
prevodu vykoná sprostredkujúca inštitúcia.
-sprostredkujúca inštitúcia, ktorá vykoná zrážku z pôvodnej sumy cezhraničného prevodu
- na základe požiadavky vykonávacej inštitúcie príkazcu vlastné náklady pripísať na
účet vykonávacej inštitúcie príkazcu/príjemcu bez akýchkoľvek zrážok sumu, o ktorú
bola pôvodná suma cezhraničného prevodu neoprávnene znížená
-na základe písomnej požiadavky príkazcu je povinná na vlastné náklady zabezpečiť
pripísanie na účet príjemcu/príkazcu bez akýchkoľvek zrážok sumu, o ktorú bola
pôvodná suma cezhraničného prevodu neoprávnene znížená
-osobitne regulovaný cezhraničný prevod -vykonávacia inštitúcia príkazcu má
povinnosť aj vtedy, ak zrážku z pôvodnej sumy osobitne regulovaného cezhraničného
prevodu vykoná sprostredkujúca inštitúcia.
-sprostredkujúca inštitúcia, ktorá vykoná zrážku z pôvodnej sumy cezhraničného prevodu
- na základe požiadavky vykonávacej inštitúcie príkazcu vlastné náklady pripísať na
účet vykonávacej inštitúcie príkazcu/príjemcu bez akýchkoľvek zrážok sumu, o ktorú
bola pôvodná suma cezhraničného prevodu neoprávnene znížená
-úrok z omeškania sa vypočíta zo sumy ...
-úrok z omeškania sa vypočíta zo sumy prevodu a počtu dní omeškania
(použije sa referenčná úroková sadzba - sadzba „predaj" platná na medzinárodných peňažných trhoch v deň účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod pre obchody na medzibankovom trhu depozít v príslušnej cudzej mene cezhraničného prevodu na obdobie dvoch týždňov zvýšená o 0,5%)
-nárok na náhradu škody
Povinnosť vykonať cezhraničný prevod bez zrážok
-vykonávacia inštitúcia príkazcu, sprostredkujúca inštitúcia a vykonávacia inštitúcia príjemcu povinná vykonať tento cezhraničný prevod v plnej sume cezhraničného prevodu
(výnimka keď príkazca v písomných podkladoch na vykonanie cezhraničného prevodu výslovne uvedie, že poplatky za cezhraničný prevod bude úplne alebo čiastočne znášať príjemca)
(použije sa referenčná úroková sadzba - sadzba „predaj" platná na medzinárodných peňažných trhoch v deň účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod pre obchody na medzibankovom trhu depozít v príslušnej cudzej mene cezhraničného prevodu na obdobie dvoch týždňov zvýšená o 0,5%)
-nárok na náhradu škody
Povinnosť vykonať cezhraničný prevod bez zrážok
-vykonávacia inštitúcia príkazcu, sprostredkujúca inštitúcia a vykonávacia inštitúcia príjemcu povinná vykonať tento cezhraničný prevod v plnej sume cezhraničného prevodu
(výnimka keď príkazca v písomných podkladoch na vykonanie cezhraničného prevodu výslovne uvedie, že poplatky za cezhraničný prevod bude úplne alebo čiastočne znášať príjemca)
-omeškanie zapríčinené vykonávacou inštitúciou:
-vykonávacia inštitúcia je povinná zaplatiť príkazcovi úrok z omeškania
-pri osobitne regulovanom cezhraničnom prevode je vykonávacia inštitúcia príkazcu
povinná zaplatiť príkazcovi úrok z omeškania aj v prípade, ak nedodržanie lehoty
zapríčinila sprostredkujúca inštitúcia
-omeškanie zapríčinené sprostredkujúcou inštitúciou:
-sprostredkujúca inštitúcia je povinná zaplatiť príkazcovi úrok z omeškania
prostredníctvom vykonávacej inštitúcie príkazcu
-pri osobitne regulovanom cezhraničnom prevode je sprostredkujúca inštitúcia, ktorá
zapríčinila nedodržanie lehoty, povinná zaplatiť vykonávacej inštitúcii príkazcu úrok z
omeškania v rovnakej výške, v akej vykonávacia inštitúcia príkazcu zaplatila
príkazcovi úrok z omeškania.
-nárok na úrok z omeškania pri cezhraničnom prevode nevzniká, ak toto omeškanie zapríčinil klient.
-pri osobitne regulovanom cezhraničnom prevode je vykonávacia inštitúcia príkazcu
povinná zaplatiť príkazcovi úrok z omeškania aj v prípade, ak nedodržanie lehoty
zapríčinila sprostredkujúca inštitúcia
-omeškanie zapríčinené sprostredkujúcou inštitúciou:
-sprostredkujúca inštitúcia je povinná zaplatiť príkazcovi úrok z omeškania
prostredníctvom vykonávacej inštitúcie príkazcu
-pri osobitne regulovanom cezhraničnom prevode je sprostredkujúca inštitúcia, ktorá
zapríčinila nedodržanie lehoty, povinná zaplatiť vykonávacej inštitúcii príkazcu úrok z
omeškania v rovnakej výške, v akej vykonávacia inštitúcia príkazcu zaplatila
príkazcovi úrok z omeškania.
-nárok na úrok z omeškania pri cezhraničnom prevode nevzniká, ak toto omeškanie zapríčinil klient.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)