Každý nástroj má na svojom povrchu v rôznych štádiách výroby, používania, prípadne opráv vytvorené rôzne nerovnosti, ktoré následne vo svojom súhrne vytvárajú jedinečný, špecifický mikroreliéf typický pre každý nástroj.
Podľa svojej identifikačnej hodnoty znaky vonkajšej stavby nástroja sa členia na:
• Znaky všeobecné, ktoré sú spoločné určitým skupinám nástrojov
• Znaky osobitné, ktoré sú vlastné iba jednému konkrétnemu nástroju z celej skupiny, využívajú sa na individuálnu identifikáciu
Pri skúmaní stôp po nástrojoch sa využívajú poznatky: mechaniky, fyziky, technológie výroby nástrojov, náuky o materiáloch atď. Mechanoskopia určuje vzťah stopy a nástroja- t.j. zistenie akým spôsobom a čím vytvoril páchateľ mechanoskopické stopy, prípadne daný nástroj identifikovať. V niektorých príp. môže mechanoskopia poskytnúť informácie, kt. orientačne smerujú k osobe páchateľa (určenie miery zručnosti, výšku páchateľa...).
42. Identifikácia zbraní podľa vystrelených striel a nábojníc
Strelná zbraň je rôznym spôsobom tak uspôsobený predmet, ktorý umožňuje zásah a prípadne aj deštrukciu cieľa strelou, ktorá je uvedená do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie. Podľa uvoľnenej energie sa strelné zbrane členia na:
• Mechanické (luky, prahy, kuše, a pod.)
• Plynové (vzduchovky )
• Palné ( ťažné guľomety, delá, pištole, revolvery)
Všetky druhy strelných zbraní používajú ako strelivo náboje. Strelivo delíme na guľové (pušky, pištole ...) a brokové (brokovnice- používajú hromadné strely).
Dej výstrelu sa začína úderom zápalníka na príslušné mietso nábojnice, kde je umiestnená zápalková zložka. Mechanickým nárazom dôjde k jej iniciácii a vzniknutý plameň zapáli strelný prach umiestnený v nábojnici. Po explozívnom zhorení strelného prachu a následného vývinu veľkého množstva plynov s vysokým tlakom dôjde k vymršteniu strely hlavňou zo zbrane.
• Mechanické (luky, prahy, kuše, a pod.)
• Plynové (vzduchovky )
• Palné ( ťažné guľomety, delá, pištole, revolvery)
Všetky druhy strelných zbraní používajú ako strelivo náboje. Strelivo delíme na guľové (pušky, pištole ...) a brokové (brokovnice- používajú hromadné strely).
Dej výstrelu sa začína úderom zápalníka na príslušné mietso nábojnice, kde je umiestnená zápalková zložka. Mechanickým nárazom dôjde k jej iniciácii a vzniknutý plameň zapáli strelný prach umiestnený v nábojnici. Po explozívnom zhorení strelného prachu a následného vývinu veľkého množstva plynov s vysokým tlakom dôjde k vymršteniu strely hlavňou zo zbrane.
Na účely identifikácie zbrane sa zo zbrane experimentálne strieľa.
Na účely identifikácie zbrane sa zo zbrane experimentálne strieľa. Takéto pokusné strely a nábojnice potom slúžia na identifikáciu zbrane, spolu so strelami a nábojnicami, kt. sa našli na mieste činu, al. sa porovnajú so zbierkou striel z neobjasnených TČ. Každé expertízne pracovisko ma zriadenú zbierku zbraní, kt. slúži na študijné účely ale aj ako porovnávací materiál.
43. Kriminalistická mechanoskopia
Kriminalistická mechanoskopia je časťou kriminalistickej techniky, ktorá sa zaoberá vznikom, vyhľadávaním, zaisťovaním a skúmaním stôp nástrojov s cieľom zistenia spôsobu ich použitia, mechanizmu pôsobenia a ich identifikácie a to v procese objasňovania kriminalsticky relevantnej udalosti.
Mechanoskopické stopy odrážajú vonkajšiu stavbu a vlastnosti nástroja, ktorý zmenu vyvolal.
Objektmi mechanoskopie sú najmä nástroje, predmety a objekty, na ktorých boli vytvorené stopy nástrojob, úlomky nástrojov a časti napadnutých objektov (úlomky, piliny, triesky a pod.)
43. Kriminalistická mechanoskopia
Kriminalistická mechanoskopia je časťou kriminalistickej techniky, ktorá sa zaoberá vznikom, vyhľadávaním, zaisťovaním a skúmaním stôp nástrojov s cieľom zistenia spôsobu ich použitia, mechanizmu pôsobenia a ich identifikácie a to v procese objasňovania kriminalsticky relevantnej udalosti.
Mechanoskopické stopy odrážajú vonkajšiu stavbu a vlastnosti nástroja, ktorý zmenu vyvolal.
Objektmi mechanoskopie sú najmä nástroje, predmety a objekty, na ktorých boli vytvorené stopy nástrojob, úlomky nástrojov a časti napadnutých objektov (úlomky, piliny, triesky a pod.)
41. Kriminalistická balistika
Balistika sa zaoberá mechanizmom výstrelu, pohybom strely v hlavni zbrane, dráhou strely pri lete na cieľ a deštrukčnými účinkami strely v cieli.
Ak zúžime skúmanie balistiky na skúmanie pohybu striel, balistiku môžeme deliť na:
1. Vnútornú balitiku.,
2. Prechodovú balitiku.,
3. Vonkajšiu balitiku,
4. Terminálnu balitiku.
Kriminalistická balitika sa snaží identifikovať zbraň na základe skúmania stôp a nájdenom strelive ale určiť aj stanovište strelca. Kriminalsticka balistika = skúmanie zbraní, streliva, ich súčastí, objektov zasiahnutých streľbou... s cieľom identifikovať zbraň a objasniť okolnosti v súvislosti s kriminalsticky relevantnou udalosťou. Kriminalsticka balistika využíva vedy ako: mechaniku, mechanoskopiu, kriminalistickú chémiu, všeobecnú a vojenskú balistiku...
Ak zúžime skúmanie balistiky na skúmanie pohybu striel, balistiku môžeme deliť na:
1. Vnútornú balitiku.,
2. Prechodovú balitiku.,
3. Vonkajšiu balitiku,
4. Terminálnu balitiku.
Kriminalistická balitika sa snaží identifikovať zbraň na základe skúmania stôp a nájdenom strelive ale určiť aj stanovište strelca. Kriminalsticka balistika = skúmanie zbraní, streliva, ich súčastí, objektov zasiahnutých streľbou... s cieľom identifikovať zbraň a objasniť okolnosti v súvislosti s kriminalsticky relevantnou udalosťou. Kriminalsticka balistika využíva vedy ako: mechaniku, mechanoskopiu, kriminalistickú chémiu, všeobecnú a vojenskú balistiku...
Na predmetoch, ktoré boli zasiahnuté strelou
Na predmetoch, ktoré boli zasiahnuté strelou, možno bežne nájsť vstrel ( mietso, kde strela vnikla do predmetu), výstrel (miesto, kde strela predmet opustila), priestrel (stredný kanál spájajúci vstrel a výstrel), zástrel (miesto, kde strela uviazla v predemete) a nástrel (miesto, kde sa strela odrazila od predmetu).
Strela od okamihu výstrelu až do zasiahnutia cieľa prejde 3 etapami svojho pohybu. V prvej etape, ktorá sa nazýva vnútorná balistika, sa strela pohybuje v hlavni zbrane. Druhá etapa sa týka veľmi krátkeho úseku dráhy strely ihneď po opustení hlavne, keď na ňu ešte pôsobí tlak plynov vzniknutých pri výstrela, nazýva sa prechodová balistika. Tretia etapa pohybu strely sa vzťahuje na zvyšnú časť dráhy letu strely až do zasiahnutia cieľa, pričom môže byť značne dlhá, a nazýva sa vonkajšia balistika.
Strela od okamihu výstrelu až do zasiahnutia cieľa prejde 3 etapami svojho pohybu. V prvej etape, ktorá sa nazýva vnútorná balistika, sa strela pohybuje v hlavni zbrane. Druhá etapa sa týka veľmi krátkeho úseku dráhy strely ihneď po opustení hlavne, keď na ňu ešte pôsobí tlak plynov vzniknutých pri výstrela, nazýva sa prechodová balistika. Tretia etapa pohybu strely sa vzťahuje na zvyšnú časť dráhy letu strely až do zasiahnutia cieľa, pričom môže byť značne dlhá, a nazýva sa vonkajšia balistika.
Rekognícia ako laická forma kriminalistickej identifikácie
Ide o kriminalsticku metódu, kedy osoba, kt. vnímala iné osoby, veci al. zvieratá ich znova spoznáva ako objekty, kt. sú dôležité pre kriminalsticke objasňovanie určitej udalosti. Podstatou rekognície je teda znovu poznanie, kt. je však možné iba vtedy, ak sú v pamäti poznávajúcej osoby myšlienkové odrazy objekt, kt. táto osoba v súvislosti s danou udalosťou vnímala už predtým. Rekognícia je teda identifikácia objektu na základe pamäťových stôp poznávajúcej osoby. Rekognícia využíva metódy pozorovania, porovnávania a opisovania znakov, kt. individualizujú skúmaný objekt. Poznávajúca osoba...; Objekt rekognície... CIEĽ: Vylúčiť al. potvrdiť totožnosť objektu rekognície poznávajúcou osobou na základe pamäťových stôp.
40. Fotografovanie živých a mŕtvych osôb na účely rekognície a registrácie
Fotografie osoby pre účely kriminalistickej identifikácie sa musia vyhotovovať podľa určitých pravidiel. Pri živej osobe musia fotografie vystihovať podobu osoby, no zároveň musia spĺňať aj požiadavky na antropologickú fotografiu. Ide hlavne o tzv. trojdielnu fotografiu celej postavy živých osôb. Tu sa napr. používa jednotná poloha hlavy a jednotné osvetlenie. Trojdielna fotografia potom obsahuje 3 základné snímky:
1. Portrétna snímka pravého profilu,
2. Portrétna snímka spredu,
3. Portrétna snímka ¾ profilu ľavej strany tváre.
Okrem týchto fotografii sa však v prípade používania rôznych prestrojení robí aj snímka celej postavy a to zvlášť pre každé prestrojenie. Pri mŕtvej osobe sa dokumentácia tiež spravuje zásadami portrétnej fotografie. Cieľom je zachytiť čo najvernejšiu podobu osoby, aká bola v čase, keď bola ešte živá. Pri identifikácii mŕtvoly môže mať nemalý význam aj dokumentácia zvláštnych znamení (tetovanie, jazvy a pod.).
1. Portrétna snímka pravého profilu,
2. Portrétna snímka spredu,
3. Portrétna snímka ¾ profilu ľavej strany tváre.
Okrem týchto fotografii sa však v prípade používania rôznych prestrojení robí aj snímka celej postavy a to zvlášť pre každé prestrojenie. Pri mŕtvej osobe sa dokumentácia tiež spravuje zásadami portrétnej fotografie. Cieľom je zachytiť čo najvernejšiu podobu osoby, aká bola v čase, keď bola ešte živá. Pri identifikácii mŕtvoly môže mať nemalý význam aj dokumentácia zvláštnych znamení (tetovanie, jazvy a pod.).
. Stopy vytvárané časťami ľudského tela
6. Stopy vytvárané časťami ľudského tela nepokrytých papilárnymi líniami (pery, uši, päste,atď.), alebo oblečenými odevnými súčasťami (rukavice, nohavice a pod.)
7. Stopy po premiestňovaní objektov - sú psravidla plošné
Cieľom trasológie je určiť skupinovú, druhovú al. aj individuálnu totožnosť subjektov a s nimi spojených stôp - napr. smer a rýchlosť pohybu osôb, prítomnosť osoby na určitom mieste a pod. OBJEKTOM skúmania trasológie sú stopy:
1. pohybu ľudí a zvierat;
2. kolies vozidiel;
3. rukavíc, odevných zvrškov...;
4. odtlačkov, resp. vtlačkov častí ľudského teľa al. zvierat.
7. Stopy po premiestňovaní objektov - sú psravidla plošné
Cieľom trasológie je určiť skupinovú, druhovú al. aj individuálnu totožnosť subjektov a s nimi spojených stôp - napr. smer a rýchlosť pohybu osôb, prítomnosť osoby na určitom mieste a pod. OBJEKTOM skúmania trasológie sú stopy:
1. pohybu ľudí a zvierat;
2. kolies vozidiel;
3. rukavíc, odevných zvrškov...;
4. odtlačkov, resp. vtlačkov častí ľudského teľa al. zvierat.
ÚČEĽOM kriminalistickej odorológie je
ÚČEĽOM kriminalistickej odorológie je vyhľadať a označiť osobu, eventuálne vec. PACH = plynná látka, kt. je schopná pri určitej koncentrácii vyvolať buď čuchový vnem, al. reakciu analytického prístroja. Pachové stopy je nutné vyhľadať a zaistiť napr. v príp. TČ vraždy, znásilnenia, krádeže vlámaním, lúpeže atď. Ide o zložitú problematiku, nakoľko PS sú neviditeľné a nedajú sa zviditeľniť. Treba vytipovať miesta, kadiaľ sa páchateľ pohyboval, objekty, kt. sa páchateľ dotýkal a predmety, kt. odhodil. Zisťovanie a zaisťovanie stôp- ako zdrojov pachu je odlišné od zisťovania stôp- ako pachov.
1. pri zdrojoch pachu prebieha jednoduchšie, keď sa jedná o odev, zbrane al. nástroje. Po nájdení treba predmety označiť, zakresliť a odfotiť miesto nálezu. Potom sa rýchlo zaistia pomocou rukavíc, pinziet a skalpelov do čistých vrecúšok al. fliaš z PVC. Potom sa uskladňujú v suchej tmavej komore, aby sa mohli použiť aj po niekoľkých týždňoch.
2. pri pachoch ako takých je to zložitejšie, lebo sa dajú len predpokladať. Naj. spôsob zaisťovania stôp ako pachov je založený na adsorpcii látok, kt. tvoria pach. stopu vo vhodnom materiály- sterilná textília v súvislosti s metódou pach. konzervy (je určená na zaisťovanie pachov ľudského pôvodu). Postup je taký, že na mieste, kde sa predpokladá pachová stopa, priloží sa kúsok sterilnej textílie a prekryje sa hliníkovou fóliou. Čas takéhoto odberu je cca 30 min. SKÚMANIE pachovej stopy: Subjektívna metóda (čuch psa), Objektívna metóda (prístrojová technika). V praxi sa zatiaľ objektívna metóda na vyhodnocovanie pachov ľudského pôvodu nevyužíva!
1. pri zdrojoch pachu prebieha jednoduchšie, keď sa jedná o odev, zbrane al. nástroje. Po nájdení treba predmety označiť, zakresliť a odfotiť miesto nálezu. Potom sa rýchlo zaistia pomocou rukavíc, pinziet a skalpelov do čistých vrecúšok al. fliaš z PVC. Potom sa uskladňujú v suchej tmavej komore, aby sa mohli použiť aj po niekoľkých týždňoch.
2. pri pachoch ako takých je to zložitejšie, lebo sa dajú len predpokladať. Naj. spôsob zaisťovania stôp ako pachov je založený na adsorpcii látok, kt. tvoria pach. stopu vo vhodnom materiály- sterilná textília v súvislosti s metódou pach. konzervy (je určená na zaisťovanie pachov ľudského pôvodu). Postup je taký, že na mieste, kde sa predpokladá pachová stopa, priloží sa kúsok sterilnej textílie a prekryje sa hliníkovou fóliou. Čas takéhoto odberu je cca 30 min. SKÚMANIE pachovej stopy: Subjektívna metóda (čuch psa), Objektívna metóda (prístrojová technika). V praxi sa zatiaľ objektívna metóda na vyhodnocovanie pachov ľudského pôvodu nevyužíva!
38. Kriminalistická trasológia
Trasológia je odbor kriminalistickej techniky, ktorý sa zaoberá vyhľadávaním, zaisťovaním a skúmaním stôp bosých a obutých nôh, dopravných prostriedkov a ďalších stôp podobného druhu.
Identifikuje osoby i veci. Využíva poznatky z fyziky, biofyziky a biomechaniky. trasologické stopy sú napríklad stopy chôdze osôb, zvierat al. pohybu vozidiel v teréne, stopy častí teľa... na predmetoch, podlahe, stenách a pod. trasologicke stopy sú buď plošné al. plastické.
Typické hlavné druhy trasologických stôp tvoria:
1. Stopy bosých nôh človeka
2. Stopy obuvi
3. Stopy ľudskej bipedálnej lokomócie, ktorými sa rozumie premiestňovanie človeka pomocou dolných končatín (chôdza, beh, skok)
4. Stopy dopravných prostriedkov
5. Stopy zvierat – sú prevažne plastické, vytvorené v mäkkej podložke, po ktorej sa zviera pohybovalo
Identifikuje osoby i veci. Využíva poznatky z fyziky, biofyziky a biomechaniky. trasologické stopy sú napríklad stopy chôdze osôb, zvierat al. pohybu vozidiel v teréne, stopy častí teľa... na predmetoch, podlahe, stenách a pod. trasologicke stopy sú buď plošné al. plastické.
Typické hlavné druhy trasologických stôp tvoria:
1. Stopy bosých nôh človeka
2. Stopy obuvi
3. Stopy ľudskej bipedálnej lokomócie, ktorými sa rozumie premiestňovanie človeka pomocou dolných končatín (chôdza, beh, skok)
4. Stopy dopravných prostriedkov
5. Stopy zvierat – sú prevažne plastické, vytvorené v mäkkej podložke, po ktorej sa zviera pohybovalo
Vzájomné porovnávanie sporných a porovnávacích materiálov je
Vzájomné porovnávanie sporných a porovnávacích materiálov je možné buď subjektívnou metódou, al. objektívnou metódou.
Poznáme 3 skupiny, kt. môžeme skúmať navzájom odlišné vlastnosti hovoreného prejavu:
1. lingvistické vlastnosti,
2. fonetické schopnosti,
3. elektroakustické vlastnosti.
36. Identifikácia mŕtvol a kostrových nálezov
37. Kriminalistická odorológia (identifikácia osôb a vecí podľa pachových stôp)
Kriminalsticka metóda, kt. sa zaoberá vznikom pachov ale aj ich vlastnosťami, významom, vyhľadávaním, zaisťovaním a skúmaním pach stôp.
Poznáme 3 skupiny, kt. môžeme skúmať navzájom odlišné vlastnosti hovoreného prejavu:
1. lingvistické vlastnosti,
2. fonetické schopnosti,
3. elektroakustické vlastnosti.
36. Identifikácia mŕtvol a kostrových nálezov
37. Kriminalistická odorológia (identifikácia osôb a vecí podľa pachových stôp)
Kriminalsticka metóda, kt. sa zaoberá vznikom pachov ale aj ich vlastnosťami, významom, vyhľadávaním, zaisťovaním a skúmaním pach stôp.
34. Metóda DNA a jej význam pre kriminalistickú identifikáciu
Kriminalisticko-genetická expertíza je znalecké skúmanie z oblasti kriminalistiy a genetiky, kt. identifikuje osoby, zvieratá a rastliny. SUBJEKTOM kriminalisticko-genetickej expertízy je jedinečnosť deoxyribonuklovej kyseliny- DNA v biologickom materiály ľudského, živočíšneho al. rastlinného pôvodu. ÚČEĽOM analýzy DNA je individuálna identifikácia osôb, zvierat al. rastlín za účelom trestného konania. Za účelom trestného konania sa môže DNA analýza použiť na:
1. identifikácia osoby, ak na mieste činu zanechala biol. stopy (napr. vlasy s koreňom, spermie...),
2. identifikácia osoby, ak sa na tele al. odeve podozrivého, resp. páchateľa nachádzajú biol. stopy od obete,
3. na určenie otcovstva,
4. na určenie pohlavia v príp. nálezu časti ľudského teľa,
5. na určenie rodičky usmrteného dieťaťa.
1. identifikácia osoby, ak na mieste činu zanechala biol. stopy (napr. vlasy s koreňom, spermie...),
2. identifikácia osoby, ak sa na tele al. odeve podozrivého, resp. páchateľa nachádzajú biol. stopy od obete,
3. na určenie otcovstva,
4. na určenie pohlavia v príp. nálezu časti ľudského teľa,
5. na určenie rodičky usmrteného dieťaťa.
Na analýzu DNA sa zaisťujú tieto biol. materiály:
1. stopy krvi,
2. vlasy, al. chlpy (s koreňom)
3. spermie,
4. mäkké tkanivá.
35. Identifikácia osôb podľa hlasového prejavu
Fonoskopia!Identifikácia hlasu je známa už od dávnej minulosti... kriminalsticka fonoskopia je metóda kriminalistickeho objasňovania, kt. sa zaoberá identifikáciou osôb. Jej význam je najmä v jej využití pri objasňovaní TČ, v kt. bol zvukový záznam prostriedkom na spáchanie TČ (napr. vyhrážky, ohováranie a pod.). SUBJEKTOM skúmania fonoskopie môžu byť rôzne nahrávky zvuku. Ak je prítomný porovnávací materiál, je možné vykonať individuálnu identifikáciu tej ktorej osoby. OBJEKTOM skúmania fonoskopie sú:
1. sporné záznamy zvuku;
2. porovnávacie záznamy zvuku.
2. vlasy, al. chlpy (s koreňom)
3. spermie,
4. mäkké tkanivá.
35. Identifikácia osôb podľa hlasového prejavu
Fonoskopia!Identifikácia hlasu je známa už od dávnej minulosti... kriminalsticka fonoskopia je metóda kriminalistickeho objasňovania, kt. sa zaoberá identifikáciou osôb. Jej význam je najmä v jej využití pri objasňovaní TČ, v kt. bol zvukový záznam prostriedkom na spáchanie TČ (napr. vyhrážky, ohováranie a pod.). SUBJEKTOM skúmania fonoskopie môžu byť rôzne nahrávky zvuku. Ak je prítomný porovnávací materiál, je možné vykonať individuálnu identifikáciu tej ktorej osoby. OBJEKTOM skúmania fonoskopie sú:
1. sporné záznamy zvuku;
2. porovnávacie záznamy zvuku.
32. Daktyloskopická registrácia
Kriminalistický a expertízny ústav PZ SR prevádzkuje dve daktyloskopické zbierky:
1. daktyloskopickú zbierku odtlačkov prstov a dlaní známych páchateľov (pozostáva z daktyloskopických kariet...);
2. daktyloskppickú zbierku stôp z neobjasnených TČ.
V 2-hej sú zhromaždené všetky stopy, kt. boli zaistené v súvislosti s TČ a pri kt. nebol identifikovaný pôvodca. Keď sa zistí zhodnosť založených stôp s odtlačkami prstov a dlaní podozrivej osoby, stopy takejto osoby sa zo zbierky vyradia a založia sa do daného znaleckého posudku. AFIS- automatizovaný systém daktyloskopickej ID osôb: Nová generácia daktyloskopického softwearu...
1. daktyloskopickú zbierku odtlačkov prstov a dlaní známych páchateľov (pozostáva z daktyloskopických kariet...);
2. daktyloskppickú zbierku stôp z neobjasnených TČ.
V 2-hej sú zhromaždené všetky stopy, kt. boli zaistené v súvislosti s TČ a pri kt. nebol identifikovaný pôvodca. Keď sa zistí zhodnosť založených stôp s odtlačkami prstov a dlaní podozrivej osoby, stopy takejto osoby sa zo zbierky vyradia a založia sa do daného znaleckého posudku. AFIS- automatizovaný systém daktyloskopickej ID osôb: Nová generácia daktyloskopického softwearu...
33. Biologické metódy v kriminalistike
Biologická expertíza = znalecké skúmanie z oblasti kriminalistiky a biológie.
SUBJEKTOM skúmania kriminalistickej biológie sú biologické vlastnosti osôb, zvierat ale aj rastlín, kt. umožňuje ich skupinovú al. individuálnu identifikáciu. OBJEKTOM skúmania kriminalstickej biológie sú biologické vzorky, z kt. treba určiť, či ide biol. materiál al. nie. Ak áno, určí sa jeho druh, pôvod a jeho vlastnosti. SKÚMANÍM biologického materiálu sa zisťuje:
1. či je materiál ľudského al. živočíšneho pôvodu,
2. vlastnosti krvi, tkaniva, sekrétov, vlasov, chlpov...,
3. botanické materiály rastlinného pôvodu. kriminalsticko-biologická expertíza využíva poznatky biológie, mikrobiológie, biochémie, botaniky, zoológie a botaniky.
TECHNIKA zaisťovania biol. materiálu: Krvné stopy...; zaisťovanie tkanív, ejakulátu, potu, slín, moču, stolice; tkaniva; rôzne organizmy (parazity, hmyz, atď.)
SUBJEKTOM skúmania kriminalistickej biológie sú biologické vlastnosti osôb, zvierat ale aj rastlín, kt. umožňuje ich skupinovú al. individuálnu identifikáciu. OBJEKTOM skúmania kriminalstickej biológie sú biologické vzorky, z kt. treba určiť, či ide biol. materiál al. nie. Ak áno, určí sa jeho druh, pôvod a jeho vlastnosti. SKÚMANÍM biologického materiálu sa zisťuje:
1. či je materiál ľudského al. živočíšneho pôvodu,
2. vlastnosti krvi, tkaniva, sekrétov, vlasov, chlpov...,
3. botanické materiály rastlinného pôvodu. kriminalsticko-biologická expertíza využíva poznatky biológie, mikrobiológie, biochémie, botaniky, zoológie a botaniky.
TECHNIKA zaisťovania biol. materiálu: Krvné stopy...; zaisťovanie tkanív, ejakulátu, potu, slín, moču, stolice; tkaniva; rôzne organizmy (parazity, hmyz, atď.)
31. Základné zákonitosti daktyloskopie a jej uplatnenie v kriminalistike
Kriminalistická daktyloskopická expertíza = znalecké skúmanie, kt. patrí do skupiny identifikácie osôb. V prípade daktyloskopie ide o skúmanie papilárnych línii prstov, dlaní, a chodidiel osôb a ich odtlačky v reálnom prostredí. Daktyloskopia využíva poznatky všeobecnej dermatológie, kt. 3 základné pravidlá sformuloval anglický prírodovedec F. Galton ako:
1. individuálnosť papilárnych línii,
2. nemennosť papilárnych línii,
3. neodstrániteľnosť papilárnych línii.
V daktyloskopii sú skúmané obrazce papilárnych línii ako: - odtlačkov známej osoby, alebo stopy, kt. bola zaistená pri TČ. V Daktyloskopii stopu chápeme ako odtlačok al. vtlačok prsta, dlane al. chodidla, kt. vznikol stykom týchto častí s predmetom, kt. je schopný zachytiť ale aj určitú dobu udržať obraz papilárných línii. ÚČEĽOM kriminalistickej daktyloskopie je zisťovanie zhody Daktyloskopických stôp s odtlačkami v Daktyloskopickej zbierke, al. Daktyloskopických stôp navzájom!
• odtlačky prstov sú nemenné a neodstrániteľné
• cheiroskopické stopy = odtlačok dlaní
• podoskopické stopy = odtlačok nohy
• daktyloskopické stopy = odtlačok prstov
• vznikajú odvrstvením, navrstvením alebo sa vtlačia do mäkkej hmoty
1. individuálnosť papilárnych línii,
2. nemennosť papilárnych línii,
3. neodstrániteľnosť papilárnych línii.
V daktyloskopii sú skúmané obrazce papilárnych línii ako: - odtlačkov známej osoby, alebo stopy, kt. bola zaistená pri TČ. V Daktyloskopii stopu chápeme ako odtlačok al. vtlačok prsta, dlane al. chodidla, kt. vznikol stykom týchto častí s predmetom, kt. je schopný zachytiť ale aj určitú dobu udržať obraz papilárných línii. ÚČEĽOM kriminalistickej daktyloskopie je zisťovanie zhody Daktyloskopických stôp s odtlačkami v Daktyloskopickej zbierke, al. Daktyloskopických stôp navzájom!
• odtlačky prstov sú nemenné a neodstrániteľné
• cheiroskopické stopy = odtlačok dlaní
• podoskopické stopy = odtlačok nohy
• daktyloskopické stopy = odtlačok prstov
• vznikajú odvrstvením, navrstvením alebo sa vtlačia do mäkkej hmoty
29. Identifikácia osôb podľa vonkajšieho vzhľadu
V prípade pochybností o identite osoby pri kontrole je možné vyhotoviť porovnávací materiál ako napr. fotografie. Počas ďalšieho porovnávacieho skúmania je potom možné overiť, či preverovaná osoba je tá, kt. znaky boli v minulosti evidované v databázach. Fotografie osoby pre účely kriminalistickej identifikacie sa však musia vyhotovovať podľa určitých pravidiel. Musia vystihovať podobu osoby, no zároveň musia spĺňať aj požiadavky na antropologickú fotografiu. Ide hlavne o tzv. trojdielnu fotografiu celej postavy živých osôb. Tu sa napr. používa jednotná poloha hlavy a jednotné osvetlenie. Trojdielna fotografia potom obsahuje 3 základné snímky:
1. Portrétna snímka pravého profilu,
2. Portrétna snímka spredu,
3. Portrétna snímka ¾ profilu ľavej strany tváre.
Okrem týchto fotografii sa však v prípade používania rôznych prestrojení robí aj snímka celej postavy a to zvlášť pre každé prestrojenie.
1. Portrétna snímka pravého profilu,
2. Portrétna snímka spredu,
3. Portrétna snímka ¾ profilu ľavej strany tváre.
Okrem týchto fotografii sa však v prípade používania rôznych prestrojení robí aj snímka celej postavy a to zvlášť pre každé prestrojenie.
30. Portrétna identifikácia
Fotografie osoby pre účely kriminalistickej identifikácie sa musia vyhotovovať podľa určitých pravidiel. Musia vystihovať podobu osoby, no zároveň musia spĺňať aj požiadavky na antropologickú fotografiu. Ide hlavne o tzv. trojdielnu fotografiu celej postavy živých osôb. Tu sa napr. používa jednotná poloha hlavy a jednotné osvetlenie. Trojdielna fotografia potom obsahuje 3 základné snímky:
1. Portrétna snímka pravého profilu,
2. Portrétna snímka spredu,
3. Portrétna snímka ¾ profilu ľavej strany tváre.
Okrem týchto fotografii sa však v prípade používania rôznych prestrojení robí aj snímka celej postavy a to zvlášť pre každé prestrojenie.
1. Portrétna snímka pravého profilu,
2. Portrétna snímka spredu,
3. Portrétna snímka ¾ profilu ľavej strany tváre.
Okrem týchto fotografii sa však v prípade používania rôznych prestrojení robí aj snímka celej postavy a to zvlášť pre každé prestrojenie.
28. Metódy kriminalistickej identifikácie vecí
V praxi je bežná identifikácia vecí podľa evidenčných. al. identifikačných kódov a pod. Tak ako vec, sú k dispozícii aj porovnávacie materiály k nej, ako napr. ID katalógy, počítačové databázy a pod. v kt. sú uložené informácie, kt. by mala tá ktorá vec vykazovať. Následne je teda možné ID znaky danej veci porovnať s odrazmi, kt. korešpondujú so znakmi uloženými v uvedených informačných fondoch. Za ID znaky sú v takomto systéme zvolené znaky, kt. umožňujú individualizovať preverovanú vec, resp. vylúčiť možnosť jej zámeny za inú. Pri kriminalstickej identifikácii však musia byť zachované určité praxou preverené a všeob. uznávané zákonitosti, kt. sú:
1. veci sú vo svojej vonkajšej i vnútornej štruktúre individuálne. Avšak individuálnosť objektov vonkajšieho sveta vzťahujeme len na individuálne určené, priestorovo ohraničené objekty, za kt. nepovažujeme tzv. sypké, kvapalné a plynné látky, kt. sú zložené z viac al. menej voľných častíc, ich vzájomné väzby nie sú pevné a metódy ich skúmania umožňujú len skupinové a druhové určenie ich príslušnosti.
1. veci sú vo svojej vonkajšej i vnútornej štruktúre individuálne. Avšak individuálnosť objektov vonkajšieho sveta vzťahujeme len na individuálne určené, priestorovo ohraničené objekty, za kt. nepovažujeme tzv. sypké, kvapalné a plynné látky, kt. sú zložené z viac al. menej voľných častíc, ich vzájomné väzby nie sú pevné a metódy ich skúmania umožňujú len skupinové a druhové určenie ich príslušnosti.
2. Ich vlastnosti sú relatívne stále
2. Ich vlastnosti sú relatívne stále. Totiž, nemožno úspešne identifikovať veci, kt. nespĺňajú podmienku relevantnej stálosti v čase al. sú vystavené extrémnym podmienkam.
3. Majú schopnosť odrážať svoje vlastnosti na ostatných objektoch,
4. zobrazenie znakov v stopách je podmienený vzájomným pôsobením danej- odrážanej veci s okolitým prostredím, v kt. daný odraz prebieha.
V kriminalistike sa na identifikáciu využívajú dve rozdielne formy odrazu a to:
1. materiálna
2. psychofyziologická.
V prípade veci však prichádza v úvahu len materiálna, nakoľko znamená uchovanie znakov na materiálnych objektoch v podobe mat. zmien. Psychofyz. sa dá spájať len s s konkrétnou osobou, resp. s jej pamäťou.
3. Majú schopnosť odrážať svoje vlastnosti na ostatných objektoch,
4. zobrazenie znakov v stopách je podmienený vzájomným pôsobením danej- odrážanej veci s okolitým prostredím, v kt. daný odraz prebieha.
V kriminalistike sa na identifikáciu využívajú dve rozdielne formy odrazu a to:
1. materiálna
2. psychofyziologická.
V prípade veci však prichádza v úvahu len materiálna, nakoľko znamená uchovanie znakov na materiálnych objektoch v podobe mat. zmien. Psychofyz. sa dá spájať len s s konkrétnou osobou, resp. s jej pamäťou.
ÚČEĽOM kriminalistickej daktyloskopie je
ÚČEĽOM kriminalistickej daktyloskopie je zisťovanie zhody Daktyloskopických stôp s odtlačkami v Daktyloskopickej zbierke, al. Daktyloskopických stôp navzájom!
• odtlačky prstov sú nemenné a neodstrániteľné
• cheiroskopické stopy = odtlačok dlaní
• podoskopické stopy = odtlačok nohy
• daktyloskopické stopy = odtlačok prstov
• vznikajú odvrstvením, navrstvením alebo sa vtlačia do mäkkej hmoty
Kriminalistická biológia:
• je aplikovanou biologickou vedou, ktorá slúži kriminalistickej praxi pri vyhľadávaní a zaisťovaní stôp zvieracieho alebo rastlinného pôvodu
• biologické stopy:
1. samoodlúčené ( napr. Moč, stolica, pot, sliny, vypadané vlasy…)
2. odlúčené vonkajším pôsobením (krv, kosti, vytrhnuté vlasy…)
3. kostrové nálezy, mŕtvoly
• odtlačky prstov sú nemenné a neodstrániteľné
• cheiroskopické stopy = odtlačok dlaní
• podoskopické stopy = odtlačok nohy
• daktyloskopické stopy = odtlačok prstov
• vznikajú odvrstvením, navrstvením alebo sa vtlačia do mäkkej hmoty
Kriminalistická biológia:
• je aplikovanou biologickou vedou, ktorá slúži kriminalistickej praxi pri vyhľadávaní a zaisťovaní stôp zvieracieho alebo rastlinného pôvodu
• biologické stopy:
1. samoodlúčené ( napr. Moč, stolica, pot, sliny, vypadané vlasy…)
2. odlúčené vonkajším pôsobením (krv, kosti, vytrhnuté vlasy…)
3. kostrové nálezy, mŕtvoly
Kriminalistická identifikácia osôb:
1. Daktyloskopia
2. Biológia
3. Fonoskopia
4. Portrétna identifikácia
5. Odorológia
6. Identifikácia podľa ručného písma
7. Trasológia
Portrétna identifikácia:
Fotografie osoby pre účely K-ID sa musia vyhotovovať podľa určitých pravidiel. Musia vystihovať podobu osoby, no zároveň musia spĺňať aj požiadavky na antropologickú fotografiu. Ide hlavne o tzv. trojdielnu fotografiu celej postavy živých osôb. Tu sa napr. používa jednotná poloha hlavy a jednotné osvetlenie. Trojdielna fotografia potom obsahuje 3 základné snímky:
1. Portrétna snímka pravého profilu,
2. Portrétna snímka spredu,
3. Portrétna snímka ¾ profilu ľavej strany tváre.
2. Biológia
3. Fonoskopia
4. Portrétna identifikácia
5. Odorológia
6. Identifikácia podľa ručného písma
7. Trasológia
Portrétna identifikácia:
Fotografie osoby pre účely K-ID sa musia vyhotovovať podľa určitých pravidiel. Musia vystihovať podobu osoby, no zároveň musia spĺňať aj požiadavky na antropologickú fotografiu. Ide hlavne o tzv. trojdielnu fotografiu celej postavy živých osôb. Tu sa napr. používa jednotná poloha hlavy a jednotné osvetlenie. Trojdielna fotografia potom obsahuje 3 základné snímky:
1. Portrétna snímka pravého profilu,
2. Portrétna snímka spredu,
3. Portrétna snímka ¾ profilu ľavej strany tváre.
Okrem týchto fotografii sa však v prípade používania
Okrem týchto fotografii sa však v prípade používania rôznych prestrojení robí aj snímka celej postavy a to zvlášť pre každé prestrojenie.
Daktyloskopia:
Kriminalistická daktyloskopická expertíza = znalecké skúmanie, kt. patrí do skupiny identifikácie osôb. V prípade daktyloskopie ide o skúmanie papilárnych línii prstov, dlaní, a chodidiel osôb a ich odtlačky v reálnom prostredí. Daktyloskopia využíva poznatky všeobecnej dermatológie, kt. 3 základné pravidlá sformuloval anglický prírodovedec F. Galton ako:
1. individuálnosť pap. línii,
2. nemennosť páp. línii,
3. neodstrániteľnosť páp. línii.
V daktyloskopii sú skúmané obrazce papilárnych línii ako: - odtlačkov známej osoby, alebo stopy, kt. bola zaistená pri TČ. V Daktyloskopii stopu chápeme ako odtlačok al. vtlačok prsta, dlane al. chodidla, kt. vznikol stykom týchto častí s predmetom, kt. je schopný zachytiť ale aj určitú dobu udržať obraz papilárných línii
Daktyloskopia:
Kriminalistická daktyloskopická expertíza = znalecké skúmanie, kt. patrí do skupiny identifikácie osôb. V prípade daktyloskopie ide o skúmanie papilárnych línii prstov, dlaní, a chodidiel osôb a ich odtlačky v reálnom prostredí. Daktyloskopia využíva poznatky všeobecnej dermatológie, kt. 3 základné pravidlá sformuloval anglický prírodovedec F. Galton ako:
1. individuálnosť pap. línii,
2. nemennosť páp. línii,
3. neodstrániteľnosť páp. línii.
V daktyloskopii sú skúmané obrazce papilárnych línii ako: - odtlačkov známej osoby, alebo stopy, kt. bola zaistená pri TČ. V Daktyloskopii stopu chápeme ako odtlačok al. vtlačok prsta, dlane al. chodidla, kt. vznikol stykom týchto častí s predmetom, kt. je schopný zachytiť ale aj určitú dobu udržať obraz papilárných línii
Pri kriminalstickej identifikácii však musia byť zachované
Pri kriminalstickej identifikácii však musia byť zachované určité praxou preverené a všeobecne uznávané zákonitosti, ktorými sú:
1. osoby sú vo svojej vonkajšej i vnútornej štruktúre individuálne- sú jedinečné,
2. ich vlastnosti sú relatívne stále,
3. majú schopnosť odrážať svoje vlastnosti na ostatných objektoch,
4. zobrazenie znakov v stopách je podmienený vzájomným pôsobením danej- odrážanej osoby s okolitým prostredím, v kt. daný odraz prebieha.
V K. sa na identifikáciu využívajú dve rozdielne formy odrazu a to:
1. materiálna- znamená uchovanie znakov na materiálnych objektoch v podobe mat. zmien;
2. psychofyziologická- má subjektívny charakter, keďže spočíva v uchovaní predstavy objektu v pamäti konkrétnej osoby. Subjektom identifikácie môže byť preto len človek.
1. osoby sú vo svojej vonkajšej i vnútornej štruktúre individuálne- sú jedinečné,
2. ich vlastnosti sú relatívne stále,
3. majú schopnosť odrážať svoje vlastnosti na ostatných objektoch,
4. zobrazenie znakov v stopách je podmienený vzájomným pôsobením danej- odrážanej osoby s okolitým prostredím, v kt. daný odraz prebieha.
V K. sa na identifikáciu využívajú dve rozdielne formy odrazu a to:
1. materiálna- znamená uchovanie znakov na materiálnych objektoch v podobe mat. zmien;
2. psychofyziologická- má subjektívny charakter, keďže spočíva v uchovaní predstavy objektu v pamäti konkrétnej osoby. Subjektom identifikácie môže byť preto len človek.
Podľa odborných znalostí potrebných na skúmanie podľa použitých metód rozlišujeme
Podľa odborných znalostí potrebných na skúmanie podľa použitých metód rozlišujeme tieto druhy kriminalistickej identifikácie: daktyloskopickú, portrétnu, skúmanie písma, listín a dokladov, trasologickú, balistickú, biologickú, mechanoskopickú apod.
Podľa stotožňovaných objektov rozlišujeme identifikáciu osôb, vecí a zvierat
Štádiá kriminalistickoidentifikačného skúmania:
- najčastejšou kriminalistickou identifikáciou je identifikácia vykonávaná znaleckým skúmaním
- prvým štádiom je príprava na identifikačné skúmanie
- Sem zaraďujeme:
5. zistenie a fixáciu stôp
6. zostavenie súboru stotožňovaných objektov
7. zaopatrenie porovnávacieho materiálu
8. zaistenie ďalších podkladových informácií.
• druhým štádiom je vlastné identifikačné skúmanie
• znalec pri formulovaní záverov o totožnosti používa metódy formálnej logiky
Podľa stotožňovaných objektov rozlišujeme identifikáciu osôb, vecí a zvierat
Štádiá kriminalistickoidentifikačného skúmania:
- najčastejšou kriminalistickou identifikáciou je identifikácia vykonávaná znaleckým skúmaním
- prvým štádiom je príprava na identifikačné skúmanie
- Sem zaraďujeme:
5. zistenie a fixáciu stôp
6. zostavenie súboru stotožňovaných objektov
7. zaopatrenie porovnávacieho materiálu
8. zaistenie ďalších podkladových informácií.
• druhým štádiom je vlastné identifikačné skúmanie
• znalec pri formulovaní záverov o totožnosti používa metódy formálnej logiky
Spôsoby kriminalistickoidentifikačného skúmania:
• položenie vedľa seba s opisom znakov
• prekrytie zobrazení
• spojenie zobrazení
• geometrické meranie
• porovnávanie pomocou fotografií
• porovnávanie živých osôb in natura podľa anatomickomorfologických znakov
27. Metódy kriminalistickej identifikácie osôb
V praxi je bežná identifikácia osoby podľa preukazu totožnosti a podľa evidovaných údajov o nej. Tak ako osoba, sú k dispozícii aj porovnávacie materiály k nej, ako napr. pas, OP, počítačové databázy atd., v ktorých sú uložené informácie, kt. by mala daná osoba vykazovať. Následne je teda možné identifikačné znaky danej osoby porovnať s odrazmi, kt. korešpondujú so znakmi uloženými v uvedených informačných fondoch. Za identifikačné znaky sú v takomto systéme zvolené znaky, kt. umožňujú individualizovať preverovanú osobu, resp. vylúčiť možnosť jej zámeny za inú osobu.
• prekrytie zobrazení
• spojenie zobrazení
• geometrické meranie
• porovnávanie pomocou fotografií
• porovnávanie živých osôb in natura podľa anatomickomorfologických znakov
27. Metódy kriminalistickej identifikácie osôb
V praxi je bežná identifikácia osoby podľa preukazu totožnosti a podľa evidovaných údajov o nej. Tak ako osoba, sú k dispozícii aj porovnávacie materiály k nej, ako napr. pas, OP, počítačové databázy atd., v ktorých sú uložené informácie, kt. by mala daná osoba vykazovať. Následne je teda možné identifikačné znaky danej osoby porovnať s odrazmi, kt. korešpondujú so znakmi uloženými v uvedených informačných fondoch. Za identifikačné znaky sú v takomto systéme zvolené znaky, kt. umožňujú individualizovať preverovanú osobu, resp. vylúčiť možnosť jej zámeny za inú osobu.
26. Základný cieľ, hlavné formy, druhy a subjekty kriminalistickej identifikácie
Cieľom kriminalistickej identifikácie je dokázať účasť a objasniť podstatné okolnosti podielu preverovaného objektu na vzniku ale aj priebehu kriminalsticko relevantnej udalosti a to na základe týmto objektom zanechaných stôp al. iných zdrojov informácie.
Druhy kriminalistickej identifikácie:
• kriminalistickú identifikáciu možno členiť podľa viacerých kritérií, a to:
• podľa subjektu uskutočňujúceho proces identifikácie,
• podľa odborných znalostí potrebných na skúmanie podľa použitých metód,
• podľa stotožňovaných objektov,
• podľa toho, či sa dospeje k zisteniu totožnosti, alebo nie.
Podľa subjektu rozlišujeme 2 druhy identifikácie, a to znaleckú a rekogničnú. V priebehu znaleckej identifikácie sa využívajú spravidla materiálne stopy.( identifikáciu uskutočňuje znalec), pri rekogničnej identifikácii sa spravidla využívajú pamäťové stopy ( identifikáciu spravidla vykonáva svedok alebo poškodená osoba). Niektoré jednoduché identifikačné úkony uskutočňujú aj orgány činné v trestnom konaní.
Druhy kriminalistickej identifikácie:
• kriminalistickú identifikáciu možno členiť podľa viacerých kritérií, a to:
• podľa subjektu uskutočňujúceho proces identifikácie,
• podľa odborných znalostí potrebných na skúmanie podľa použitých metód,
• podľa stotožňovaných objektov,
• podľa toho, či sa dospeje k zisteniu totožnosti, alebo nie.
Podľa subjektu rozlišujeme 2 druhy identifikácie, a to znaleckú a rekogničnú. V priebehu znaleckej identifikácie sa využívajú spravidla materiálne stopy.( identifikáciu uskutočňuje znalec), pri rekogničnej identifikácii sa spravidla využívajú pamäťové stopy ( identifikáciu spravidla vykonáva svedok alebo poškodená osoba). Niektoré jednoduché identifikačné úkony uskutočňujú aj orgány činné v trestnom konaní.
vlastnosti musia byť relatívne stále a musia mať schopnosť ...
- vlastnosti musia byť relatívne stále a musia mať schopnosť odrážať sa v stopách
- nie je možná individualizácia sypkých, kvapalných a plynných látok, ale len druhová
- nedovŕšená identifikácia – nie je schopná presne určiť objekt
- porovnávacie materiály – sú vytvorené buď následne po nadobudnutí podozrivého objektu alebo sa môže zohnať porovnávací materiál, ktorý vznikol v minulosti
- hlavnou metódou, ktorá sa pri identifikácii využíva je porovnávanie
- stopa z miesta trestného činu sa zasiela znalcovi, ktorý ju vyhodnocuje
- ak má znalec stopy z miesta trestného činu aj porovnávacie materiály nasleduje ich identifikácia = analyticko – syntetická etapa
štádiá kriminalistickoidentifikačného skúmania:
- najčastejšou kriminalistickou identifikáciou je identifikácia vykonávaná znaleckým skúmaním
- prvým štádiom je príprava na identifikačné skúmanie
- nie je možná individualizácia sypkých, kvapalných a plynných látok, ale len druhová
- nedovŕšená identifikácia – nie je schopná presne určiť objekt
- porovnávacie materiály – sú vytvorené buď následne po nadobudnutí podozrivého objektu alebo sa môže zohnať porovnávací materiál, ktorý vznikol v minulosti
- hlavnou metódou, ktorá sa pri identifikácii využíva je porovnávanie
- stopa z miesta trestného činu sa zasiela znalcovi, ktorý ju vyhodnocuje
- ak má znalec stopy z miesta trestného činu aj porovnávacie materiály nasleduje ich identifikácia = analyticko – syntetická etapa
štádiá kriminalistickoidentifikačného skúmania:
- najčastejšou kriminalistickou identifikáciou je identifikácia vykonávaná znaleckým skúmaním
- prvým štádiom je príprava na identifikačné skúmanie
- Sem zaraďujeme:
1. zistenie a fixáciu stôp
2. zostavenie súboru stotožňovaných objektov
3. zaopatrenie porovnávacieho materiálu
4. zaistenie ďalších podkladových informácií.
• druhým štádiom je vlastné identifikačné skúmanie
• znalec pri formulovaní záverov o totožnosti používa metódy formálnej logiky
Spôsoby kriminalistickoidentifikačného skúmania:
• položenie vedľa seba s opisom znakov
• prekrytie zobrazení
• spojenie zobrazení
• geometrické meranie
• porovnávanie pomocou fotografií
• porovnávanie živých osôb in natura podľa anatomickomorfologických znakov
2. zostavenie súboru stotožňovaných objektov
3. zaopatrenie porovnávacieho materiálu
4. zaistenie ďalších podkladových informácií.
• druhým štádiom je vlastné identifikačné skúmanie
• znalec pri formulovaní záverov o totožnosti používa metódy formálnej logiky
Spôsoby kriminalistickoidentifikačného skúmania:
• položenie vedľa seba s opisom znakov
• prekrytie zobrazení
• spojenie zobrazení
• geometrické meranie
• porovnávanie pomocou fotografií
• porovnávanie živých osôb in natura podľa anatomickomorfologických znakov
25. Pojem kriminalistickej identifikácie a jej teoretické východiská
Pojem identifikácia sa v kriminalistike používa pre označenie procesu, v priebehu kt. sa zisťuje totožnosť konkrétneho objektu podľa stôp, kt. zanechal. Pri objasňovaní kriminalsticko relevantných udalostí vzniká často potreba podľa stôp a iných zobrazení určiť vzťah človeka, predmetu al. iného objektu k objasňovanej skutočnosti- k tomu slúži špecifický proces, kt. označujeme pojmom kriminalsticka identifikacia. Jej cieľom je stotožnenie konkrétneho objektu cez porovnávanie materiálneho objektu s ideálnym odrazom jeho vlastností al. cez vzájomné porovnávanie častí objektu, či pôvodne tvorili jeden celok.
- Všeobecné - vlastnosti, ktoré majú všetky objekty rovnakého druhu
- Špecifické – vlastnosti, ktorými sa objekty odlišujú od objektov rovnakého druhu
- Skupina individualizačných špecifických znakov – ich existencia je spojená buď priamo so vznikom objektu alebo jeho používaním
- skupinové napr. Obuv
- rodové napr. Športová obuv
- druhové napr. Adidas č. 25
- Všeobecné - vlastnosti, ktoré majú všetky objekty rovnakého druhu
- Špecifické – vlastnosti, ktorými sa objekty odlišujú od objektov rovnakého druhu
- Skupina individualizačných špecifických znakov – ich existencia je spojená buď priamo so vznikom objektu alebo jeho používaním
- skupinové napr. Obuv
- rodové napr. Športová obuv
- druhové napr. Adidas č. 25
23. Pachové stopy, ich zisťovanie zabezpečovanie a skúmanie
Pachové stopy je nutné vyhľadať a zaistiť napr. v prípadoch TČ vraždy, znásilnenia, krádeže vlámaním, lúpeže atď. Ide o veľmi zložitú problematiku, keďže pachové stopy sú neviditeľné a nedajú sa zviditeľniť. Treba vytipovať miesta, kadiaľ sa páchateľ pohyboval, objekty, kt. sa páchateľ dotýkal a predmety, kt. odhodil. Zisťovanie a zaisťovanie stôp- ako zdrojov pachu je odlišné od zisťovania stôp- ako pachov.
1. pri zdrojoch pachu prebieha jednoduchšie, keď sa jedná o odev, zbrane al. nástroje. Po nájdení treba predmety označiť, zakresliť a odfotiť miesto nálezu. Potom sa rýchlo zaistia pomocou rukavíc, pinziet a skalpelov do čistých vrecúšok al. fliaš z PVC. Potom sa uskladňujú v suchej tmavej komore, aby sa mohli použiť aj po niekoľkých týždňoch.
2. pri pachoch ako takých je to zložitejšie, lebo sa dajú len predpokladať. Naj. spôsob zaisťovania stôp ako pachov je založený na adsorpcii látok, kt. tvoria pach. stopu vo vhodnom materiály- sterilná textília v súvislosti s metódou pach. konzervy (je určená na zaisťovanie pachov ľudského pôvodu). Postup je taký, že na mieste, kde sa predpokl. PS, priloží sa kúsok sterilnej textílie a prekryje sa hliníkovou fóliou. Čas takéhoto odberu je cca 30 min. SKÚMANIE pachových stôp: Subjektívna metóda (čuch psa), Objektívna metóda (prístrojová technika). V praxi sa zatiaľ objektívna metóda na vyhodnocovanie pachov ľudského pôvodu nevyužíva!
1. pri zdrojoch pachu prebieha jednoduchšie, keď sa jedná o odev, zbrane al. nástroje. Po nájdení treba predmety označiť, zakresliť a odfotiť miesto nálezu. Potom sa rýchlo zaistia pomocou rukavíc, pinziet a skalpelov do čistých vrecúšok al. fliaš z PVC. Potom sa uskladňujú v suchej tmavej komore, aby sa mohli použiť aj po niekoľkých týždňoch.
2. pri pachoch ako takých je to zložitejšie, lebo sa dajú len predpokladať. Naj. spôsob zaisťovania stôp ako pachov je založený na adsorpcii látok, kt. tvoria pach. stopu vo vhodnom materiály- sterilná textília v súvislosti s metódou pach. konzervy (je určená na zaisťovanie pachov ľudského pôvodu). Postup je taký, že na mieste, kde sa predpokl. PS, priloží sa kúsok sterilnej textílie a prekryje sa hliníkovou fóliou. Čas takéhoto odberu je cca 30 min. SKÚMANIE pachových stôp: Subjektívna metóda (čuch psa), Objektívna metóda (prístrojová technika). V praxi sa zatiaľ objektívna metóda na vyhodnocovanie pachov ľudského pôvodu nevyužíva!
24. Mikrostopy
Veľkosť skúmaných objektov sa stále zmenšuje. Mikrostopy je možné zistiť a zaistiť pri objasňovaní väčšiny trestných činov. mikrostopami sú väčšinou fragmenty textilných vlákien, kovov, zeminy, rastlinného materiálu, hmyzu atď. V prípade skúmania mikrostôp sa chemická a biologická expertíza pomerne často prelínajú a dopĺňajú. mikrostopy najčastejšie vznikajú pri kontakte dvoch objektov, pri kt. sa mikročastice z jedného povrchu zachytia na druhom. Množstvo zachyteného materiálu je závislé od sily trenia a drsnosti a materiálneho zloženia toho ktorého objektu. Ďalším spôsobom je však aj jednostranný prenos takýchto častíc (napr. prach). mikrostopy sa zaisťujú aj z nečistôt spod nechtov, z dlaní, z pokožky, chlpov, vlasov, odevu, obuvi a iných miest a objektov, s ktorými mohli prísť dané osoby do kontaktu.
Statické a dynamické stopy sú zreteľné podľa ..
• Statické a dynamické stopy sú zreteľné podľa zistenia pohybu objektu, ktorý stopu vytvoril, voči nositeľovi stopy. Pokiaľ takýto pohyb takmer neexistuje, vznikajú statické stopy, v opačnom prípade dynamické stopy. Statické stopy sa delia na stopy navrstvenia a na stopy odvrstvenia. Dynamické stopy sa delia na ryhy, zošinuté stopy a zmliaždené stopy. ( statické plošné stopy – vzájomne sa dotknú, ale nedôjde k ich pohybu; delia sa na navrstvené, obrysové a odvrstvené; plošné preto lebo dochádza k výmene hmoty. Statické objemové – dochádza pri nich k výmene energie. Dynamické plošné – po tom, čo dôjde k ich kontaktu sa pohnú; dochádza k zničeniu, deformácii povrchu; dynamické objemové – vznikajú pri nich napr. ryhy; neprechádza hmota, ale energia)
• Periférne stopy poskytujú informáciu o pôdoryse objektu, ktorý ich vytvoril. Vznikajú napr. pri premiestňovaní rôznych objektov.
• Stopy oddelenia časti z celku umožňujú zostavenie pôvodného objektu do celku podľa jednotlivých častí. Ide napr. o roztrhané písomnosti.
Fyzikálne stopy – stopa, ktorá nie je priamo spojená s materiálnou stopou; stopy vzniknuté následkom výbuchu
Pamäťové stopy – stopy, ktoré sa vnímajú ( zrakový, čuchový atď.); stopa, ktorá podlieha racionálnemu vnímaniu; pamäťové stopy možno dekódovať len výsluchom; nedá sa na ne spoliehať
• Periférne stopy poskytujú informáciu o pôdoryse objektu, ktorý ich vytvoril. Vznikajú napr. pri premiestňovaní rôznych objektov.
• Stopy oddelenia časti z celku umožňujú zostavenie pôvodného objektu do celku podľa jednotlivých častí. Ide napr. o roztrhané písomnosti.
Fyzikálne stopy – stopa, ktorá nie je priamo spojená s materiálnou stopou; stopy vzniknuté následkom výbuchu
Pamäťové stopy – stopy, ktoré sa vnímajú ( zrakový, čuchový atď.); stopa, ktorá podlieha racionálnemu vnímaniu; pamäťové stopy možno dekódovať len výsluchom; nedá sa na ne spoliehať
21. Stopa a dôkaz (delenie dôkazov)
Informačný obsah tej ktorejstopy nemusí vždy vykazovať dôkazovú relevanciu. Niektoré stopy už z hľadiska ich podstaty v procese dokazovania nemožno využiť (napr. niektoré pachové stopy, neprocesne získané svedetsvá a pod.). Neznamená to ale, že nevykazujú kriminalstickú relevanciu - t.z. takú, kt. by bola významná na vylúčenie vytipovaných osôb z okruhu podozrivých, na vytýčenie nových verzii o vzniku a priebehu udalosti alebo na zabezpečenie ďalších zdrojov dôkaznej informácie. Poznáme stopy materiálne a stopy vo vedomí ľudí.
22. Zisťovanie informácií z pamäťových stôp
Kvalitu pamäťových stôp ovplyvňujú individuálne vlastnosti a schopnosti daného vnímateľa, kt. ich ukladá do pamäti, selektuje ich a spracováva. Tento vnímal je jediný, kto môže interpretovať a reprodukovať ich informačný obsah. Pri pamäťových stopách sa kriminalistika venuje hlavne ich dokumentácii, spôsobom preverovania ich informačného obsahu a pomáha osobám, kt. sú ich nositeľom pri ich vybavení ale aj reprodukcii. No otázky skúmania podstaty pamäťových stôp kriminalistika prenecháva príslušným vedeckým disciplínam ako sú psychológia a psychiatria. Poznatky týchto vied potom kriminalistika využíva vo forme odporúčaní pre kriminalsticku prax.
22. Zisťovanie informácií z pamäťových stôp
Kvalitu pamäťových stôp ovplyvňujú individuálne vlastnosti a schopnosti daného vnímateľa, kt. ich ukladá do pamäti, selektuje ich a spracováva. Tento vnímal je jediný, kto môže interpretovať a reprodukovať ich informačný obsah. Pri pamäťových stopách sa kriminalistika venuje hlavne ich dokumentácii, spôsobom preverovania ich informačného obsahu a pomáha osobám, kt. sú ich nositeľom pri ich vybavení ale aj reprodukcii. No otázky skúmania podstaty pamäťových stôp kriminalistika prenecháva príslušným vedeckým disciplínam ako sú psychológia a psychiatria. Poznatky týchto vied potom kriminalistika využíva vo forme odporúčaní pre kriminalsticku prax.
Stopy, ktoré obsahujú informáciu o funkčných...
• Stopy, ktoré obsahujú informáciu o funkčných a dynamických vlastnostiach a návykoch,
• Stopy, ktoré obsahujú združenú informáciu o vlastnostiach objektu alebo objektu, ktoré ich vytvorili,
• Stopy, ktoré obsahujú informáciu o vlastnostiach odrážaného objektu a môžu byť statické alebo dynamické, plošné alebo objemové. Ďalšie delenie týchto stôp zahŕňa tieto prejavy: stopy navrstvené a odvrstvené, t.j. odtlačky, vtlačky, sústavy rýh (zošinutia)....
• Ďalšou kategóriou stôp sú účtovné, počítačové stopy, ktoré sa objavujú v údajoch prvotných dokladov, v účtovných výkazoch....
• Ústretové stopy sú také materiálne stopy, ktoré odrážajú vzájomné pôsobenie dvoch objektov
• Plošné a objemové stopy: plošné stopy 2D a objemové stopy 3 D; Plošné stopy vznikajú v prípadoch, keď objekt, ktorý stopu vytvára, nedeformuje objekt, ktorý stopu prijíma. ( stopy obuvi alebo pneumatík). Objemové stopy vznikajú v prípadoch, keď sa objekt prijímajúci stopu ničí a dochádza k plastickej deformácii ( stopy v snehu, v blate)
• Stopy, ktoré obsahujú združenú informáciu o vlastnostiach objektu alebo objektu, ktoré ich vytvorili,
• Stopy, ktoré obsahujú informáciu o vlastnostiach odrážaného objektu a môžu byť statické alebo dynamické, plošné alebo objemové. Ďalšie delenie týchto stôp zahŕňa tieto prejavy: stopy navrstvené a odvrstvené, t.j. odtlačky, vtlačky, sústavy rýh (zošinutia)....
• Ďalšou kategóriou stôp sú účtovné, počítačové stopy, ktoré sa objavujú v údajoch prvotných dokladov, v účtovných výkazoch....
• Ústretové stopy sú také materiálne stopy, ktoré odrážajú vzájomné pôsobenie dvoch objektov
• Plošné a objemové stopy: plošné stopy 2D a objemové stopy 3 D; Plošné stopy vznikajú v prípadoch, keď objekt, ktorý stopu vytvára, nedeformuje objekt, ktorý stopu prijíma. ( stopy obuvi alebo pneumatík). Objemové stopy vznikajú v prípadoch, keď sa objekt prijímajúci stopu ničí a dochádza k plastickej deformácii ( stopy v snehu, v blate)
Zákl. delenie-
1. stopy vo vedomí ľudí- pamäťové stopy,
2. materiálne stopy. Čiže, kriminalsticka stopa je akákoľvek zmena v materiálnom prostredí alebo v pamäti osôb, o kt. môžeme predpokladať, že príčinne, miestne, al. časovo súvisí s objasňovanou- kriminalisticky relevantnou udalosťou, je zistiteľná a zistiteľná pomocou dostupných a uznávaných metód a zároveň sa predpokladá, že bude využiteľná ako zdroj kriminalisticky a možno aj dôkazne relevantných informácii o objasňovanej udalosti.
Stopa je zmena v materiálnom prostredí alebo vo vedomí ľudí, ktorá príčinne, miestne alebo časovo súvisí s vyšetrovanou udalosťou, obsahuje kriminalisticky relevantnú informáciu a je zistiteľná a využiteľná kriminalistickými prostriedkami a postupmi.
Materiálne stopy možno deliť do týchto skupín:
• Stopy, ktoré obsahujú základnú informáciu o štruktúre vonkajšej stavbe objektu,
• Stopy, ktoré obsahujú základnú informáciu o štruktúre vnútornej stavby objektu,
2. materiálne stopy. Čiže, kriminalsticka stopa je akákoľvek zmena v materiálnom prostredí alebo v pamäti osôb, o kt. môžeme predpokladať, že príčinne, miestne, al. časovo súvisí s objasňovanou- kriminalisticky relevantnou udalosťou, je zistiteľná a zistiteľná pomocou dostupných a uznávaných metód a zároveň sa predpokladá, že bude využiteľná ako zdroj kriminalisticky a možno aj dôkazne relevantných informácii o objasňovanej udalosti.
Stopa je zmena v materiálnom prostredí alebo vo vedomí ľudí, ktorá príčinne, miestne alebo časovo súvisí s vyšetrovanou udalosťou, obsahuje kriminalisticky relevantnú informáciu a je zistiteľná a využiteľná kriminalistickými prostriedkami a postupmi.
Materiálne stopy možno deliť do týchto skupín:
• Stopy, ktoré obsahujú základnú informáciu o štruktúre vonkajšej stavbe objektu,
• Stopy, ktoré obsahujú základnú informáciu o štruktúre vnútornej stavby objektu,
19. Zákonnosť a prípustnosť kriminalistických metód
Za zákonné a pre prax prípustné môžeme považovať len tie kriminalistické metódy, kt. spĺňajú tieto požiadavky: - vyjadrujú demokratický základ trestného konania a jeho vývojové tendencie, - nie sú zakázané právnymi normami, - vychádzajú z Trestného poriadku, hlavne zo zásad trestného konania, - získavajú sa nimi nové, al. sa preverujú zistené skutočnosti, kt. sú dôležité z trestnoprocesného hľadiska, - kedykoľvek je možné preveriť hodnovernosť nimi dokazovaných skutočností, - majú prísne vedecký charakter.
20. Stopa ako kľúčový pojem v kriminalistike, zákonitosti vzniku (zmien a zániku) stôp, základné delenie stôp
Stopa = najvýznamnejší a jedinečný zdroj informácii o každom zločine. Stopa je odraz činnosti páchateľa v okolitom prostredí. K. je vedou, kt. sa zaoberá otázkami skúmania stôp s cieľom identifikovať a usvedčiť páchateľa trestného činu. V systéme kategórii kriminalstickej vedy je pojem stopa prioritnou kategóriou. Za kriminalsticku stopu môžeme považovať akýkoľvek odraz, zmenu v prostredí kriminalsticky relevantnej udalosti alebo vo vedomí ľudí, ktorá s ňou miestne, časovo al. príčinne súvisí.
20. Stopa ako kľúčový pojem v kriminalistike, zákonitosti vzniku (zmien a zániku) stôp, základné delenie stôp
Stopa = najvýznamnejší a jedinečný zdroj informácii o každom zločine. Stopa je odraz činnosti páchateľa v okolitom prostredí. K. je vedou, kt. sa zaoberá otázkami skúmania stôp s cieľom identifikovať a usvedčiť páchateľa trestného činu. V systéme kategórii kriminalstickej vedy je pojem stopa prioritnou kategóriou. Za kriminalsticku stopu môžeme považovať akýkoľvek odraz, zmenu v prostredí kriminalsticky relevantnej udalosti alebo vo vedomí ľudí, ktorá s ňou miestne, časovo al. príčinne súvisí.
Všeobecné poznávacie metódy
Všeobecné poznávacie metódy – sú spoločné s inými oblasťami vedeckého a praktického poznávania. Ide napr. o metódy pozorovania, opisovania, porovnávania...
Metódy prevzaté z iných vedných odborov ( metódy špeciálne) – vznikli a používajú sa v iných vedných odboroch. Súvisia s interdisciplinárnosťou kriminalistiky. (napr. fyzika, matematika, psychológia, atď.) Kriminalistika ich potrebuje pre vytvorenie vlastných vied.
Špecifické metódy kriminalistickej vedy – využívajú sa výlučne v oblasti kriminalistickej vedy. Delia sa na:
• Metódy kriminalsiticko – technické – materiálne stopy ( napr. daktyloskopia, balistika, trasológia, mechanioskopia, grafológia, atď.)
• Metódy kriminalisticko – takticke – nazývajú sa aj štrukturálne- kriminalistické (napr. výsluch, rekognícia, rekonštrukcia, ohliadka, vyšetrovací pokus, vyšetrovacie verzie, atď.)
Metódy prevzaté z iných vedných odborov ( metódy špeciálne) – vznikli a používajú sa v iných vedných odboroch. Súvisia s interdisciplinárnosťou kriminalistiky. (napr. fyzika, matematika, psychológia, atď.) Kriminalistika ich potrebuje pre vytvorenie vlastných vied.
Špecifické metódy kriminalistickej vedy – využívajú sa výlučne v oblasti kriminalistickej vedy. Delia sa na:
• Metódy kriminalsiticko – technické – materiálne stopy ( napr. daktyloskopia, balistika, trasológia, mechanioskopia, grafológia, atď.)
• Metódy kriminalisticko – takticke – nazývajú sa aj štrukturálne- kriminalistické (napr. výsluch, rekognícia, rekonštrukcia, ohliadka, vyšetrovací pokus, vyšetrovacie verzie, atď.)
17. Metodológia kriminalistiky, metódy kriminalistiky a kriminalistické metódy
Metodológia kriminalstiky. je náuka o metódach kriminalstiky, kt. je vyjadrením štrukturálne usporiadaného a systému metód kriminalstickej vedy a praxe, zameraných na proces kriminalstickovedeckého a praktického poznávania. Metódy kriminalstiky sú všetky kriminalsticky využívané metódy, t.j. metódy kriminalstickej vedy, ako i metódy kriminalstickej praxe. Čiže sa jedná o metódy všeobecné, špeciálne a vlastné. Kriminalistické metódy sú metódy, kt. si kriminalstika sama vytvorila, t.j. vlastné kriminalstické metódy- metódy kriminalisticko-technické a metódy kriminalsticko-taktické, kt. sa niektorými autormi označované aj ako metódy kriminalsticko-technického charakteru a metódy kriminalistického charakteru.
18. Systém metód kriminalistiky (kriminalistickej vedy a praxe)
Jednotný systém metód kriminalistickej vedy a praxe, ktorého základ tvorí dialektická metóda, tvoria všeobecné a špeciálne metódy, pričom do rámca špeciálnych vied sú okrem metód iných vied zahrnuté aj vlastné- špecifické kriminalistické metódy.
18. Systém metód kriminalistiky (kriminalistickej vedy a praxe)
Jednotný systém metód kriminalistickej vedy a praxe, ktorého základ tvorí dialektická metóda, tvoria všeobecné a špeciálne metódy, pričom do rámca špeciálnych vied sú okrem metód iných vied zahrnuté aj vlastné- špecifické kriminalistické metódy.
16. Funkcie kriminalistiky zo zameraním na teoretickú a metodologickú funkciu kriminalistiky
Funkciami kriminalstiky rozumieme: - spoločenskú, - teoretickú, - metodologickú funkciu kriminalstiky.
Teoretická funkcia kriminalistiky spočíva v skúmaní a poznávaní tých zákonitostí sveta, ktoré tvoria predmet jej skúmania a poznávania. Spadajú pod ňu funkcie: - poznávacia, - pragmatická, - prognostická.
Metodologická funkcia kriminalistiky nadväzuje a vychádza z teoretickej funkcie kriminalstiky. Tvorí podklad pre rozvoj metodologického aparátu kriminalistickej vedy a praxe, ktorá spočíva v tvorbe a rozpracúvaní nových al. zdokonaľovaní starších postupov a metód z iných vied, kt. sú späté s riešením vedeckých a praktických kriminalstických úloh.
Teoretická funkcia kriminalistiky spočíva v skúmaní a poznávaní tých zákonitostí sveta, ktoré tvoria predmet jej skúmania a poznávania. Spadajú pod ňu funkcie: - poznávacia, - pragmatická, - prognostická.
Metodologická funkcia kriminalistiky nadväzuje a vychádza z teoretickej funkcie kriminalstiky. Tvorí podklad pre rozvoj metodologického aparátu kriminalistickej vedy a praxe, ktorá spočíva v tvorbe a rozpracúvaní nových al. zdokonaľovaní starších postupov a metód z iných vied, kt. sú späté s riešením vedeckých a praktických kriminalstických úloh.
15. Pojem kriminalistiky
Pojem kriminalstika môžeme definovať v užšom i širšom zmysle slova.
1. V užšom zmysle slova chápeme pod pojmom kriminalstika samostatnú interdisciplinárnu a dynamicky sa rozvíjajúcu vedu v systéme spoločenských vied, ktorá sa zaoberá zákonitosťami:
A) vzniku, zmien, a zániku stôp a informácii o kriminalisticky relevantných udalostiach;
B) poznávania- skúmania stôp s cieľom dekódovať v nich prirodzeným spôsobom zakódované informácie o kriminalisticky relevantných udalostiach.
2. V širšom zmysle slova chápeme pod pojmom kriminalstika samostatnú interdisciplinárnu a dynamicky sa rozvíjajúcu vedu v systéme spoločenských vied, ktorá:
A) poznáva, objasňuje a predvída vznik, priebeh a prejavy kriminalisticko relevantných udalostí na základe skúmania špecifických zákonitostí spätých s ich odrazmi v materiálnom prostredí i vo vedomí ľudí;
B) tvorí a zdokonaľuje svoj metodologický aparát a vypracúva vedecké odporúčania pre konkrétne potreby rôznych oblastí spoločenskej praxe, hlavne: - kriminalistickej, policajno-bezpečnostnej, vyšetrovacej, súdnej a inej spoločenskej praxe; - aj pre potreby tých subjektov, ktorí s využitím jej poznatkov realizujú al. aplikujú právo, resp. tomuto napomáhajú (znalci, experti, odborníci, advokáti, obvinení, poškodení a pod.).
1. V užšom zmysle slova chápeme pod pojmom kriminalstika samostatnú interdisciplinárnu a dynamicky sa rozvíjajúcu vedu v systéme spoločenských vied, ktorá sa zaoberá zákonitosťami:
A) vzniku, zmien, a zániku stôp a informácii o kriminalisticky relevantných udalostiach;
B) poznávania- skúmania stôp s cieľom dekódovať v nich prirodzeným spôsobom zakódované informácie o kriminalisticky relevantných udalostiach.
2. V širšom zmysle slova chápeme pod pojmom kriminalstika samostatnú interdisciplinárnu a dynamicky sa rozvíjajúcu vedu v systéme spoločenských vied, ktorá:
A) poznáva, objasňuje a predvída vznik, priebeh a prejavy kriminalisticko relevantných udalostí na základe skúmania špecifických zákonitostí spätých s ich odrazmi v materiálnom prostredí i vo vedomí ľudí;
B) tvorí a zdokonaľuje svoj metodologický aparát a vypracúva vedecké odporúčania pre konkrétne potreby rôznych oblastí spoločenskej praxe, hlavne: - kriminalistickej, policajno-bezpečnostnej, vyšetrovacej, súdnej a inej spoločenskej praxe; - aj pre potreby tých subjektov, ktorí s využitím jej poznatkov realizujú al. aplikujú právo, resp. tomuto napomáhajú (znalci, experti, odborníci, advokáti, obvinení, poškodení a pod.).
12. Spôsob spáchania trestného činu, jeho význam z hľadiska trestného práva hmotného a kriminalistiky
Každý TČ je spáchaný určitým jednaním, pričom variant jednaní páchateľa je obrovské množstvo. Odlíšiť určitú skupinu TČ od inej skupiny TČ, alebo individualizovať konkrétny skutok konkrétneho páchateľa sa podarí najlepšie tým, že zistíme, akými operáciami bol TČ spáchaný. Takto vymedzíme tzv. operacionálnu stránku TČ spôsobom páchania TČ. Operacionálne elementy sú jednak telesné pohyby, resp. vedome sa zdržiavanie pohybov, jednak psychické procesy riadiace jednanie páchateľa a napokon hmotné predmety použité pri jednaní páchateľa (napr. zbrane).
*Pojem spôsobu páchania TČ znamená nie len priame páchanie TČ, ale tiež vykonávanie činností úzko spätých s trestnou činnosťou. Ide napr. o operácie, ktoré predchádzajú páchaniu TČ al. naopak nasledujú jeho dokonanie. O tieto činnosti sa kriminalstika zaujíma preto, lebo aj pri nich vznikajú stopy, ktoré sú informačným prínosom pre poznávanie TČ. Napr. páchateľovi sa môže podariť odstrániť všetky stopy z času počas páchania TČ, ale môže byť vypátraný a usvedčený na základe stôp, ktoré vznikli pred činom al. po čine (napr. môže byť dolapený pri predaji ukradnutých veci).
*Pojem spôsobu páchania TČ znamená nie len priame páchanie TČ, ale tiež vykonávanie činností úzko spätých s trestnou činnosťou. Ide napr. o operácie, ktoré predchádzajú páchaniu TČ al. naopak nasledujú jeho dokonanie. O tieto činnosti sa kriminalstika zaujíma preto, lebo aj pri nich vznikajú stopy, ktoré sú informačným prínosom pre poznávanie TČ. Napr. páchateľovi sa môže podariť odstrániť všetky stopy z času počas páchania TČ, ale môže byť vypátraný a usvedčený na základe stôp, ktoré vznikli pred činom al. po čine (napr. môže byť dolapený pri predaji ukradnutých veci).
13. Vzťah kriminalistiky k TPP, jej význam pre tvorbu trestno-procesných noriem a spätne aplikácia trestno-procesných noriem v kriminalistickej praxi
Trestné právo hmotné i procesné je prepojené s kriminalistickou vedou a praxou tým, že vymedzuje jeden z konkrétnych objektov poznania, a to TČ. Súčasne vytvára právny rámec a neprekročiteľné limity pre výskum a využívanie kriminalistických metód, prostriedkov, postupov a odporúčaní uplatňovaných v kriminalistickej praxi.
14. Zásady vzájomného vzťahu medzi kriminalistikou a trestným právom
Základné zásady vzájomného vzťahu medzi TPH a TPP sú: - z. samostatnosti, - interdisciplinárnosti, - z. spoločného cieľa, - z. interpedencie (závislosti a podmienenosti), - z. zákonnosti, - z. efektívnosti.
14. Zásady vzájomného vzťahu medzi kriminalistikou a trestným právom
Základné zásady vzájomného vzťahu medzi TPH a TPP sú: - z. samostatnosti, - interdisciplinárnosti, - z. spoločného cieľa, - z. interpedencie (závislosti a podmienenosti), - z. zákonnosti, - z. efektívnosti.
11. Komponenty kriminalistickej charakteristiky trestného činu a základné znaky skutkovej podstaty trestného činu
Kriminalstická charakteristika TČ sa delí na tieto komponenty:
1. spôsob páchania TČ;
2. kriminálna situácia;
3. osobnostné rysy páchateľa TČ;
4. osobnostné rysy obete TČ;
5. motív TČ.
*Do kriminalistickej charakteristiky nespadajú všetky vlastnosti páchateľa, ale len tie, ktoré determinujú proces poznania TČ. Najdôležitejším komponentom je spôsob páchania TČ, pretože najviac ovplyvňuje proces tvorby stôp a tým aj možnosť poznania TČ. Pokiaľ ide o motív TČ, miera jeho dôležitosti je u rôznych skupín TČ rozdielna. Motív dokonca niekedy ovplyvňuje chovanie páchateľa pri vyšetrovaní. Význam ma tiež simulovaný motív, ktorý má za cieľ zmiasť vyšetrovateľov pri tvorbe vyšetrovacích verzii.
1. spôsob páchania TČ;
2. kriminálna situácia;
3. osobnostné rysy páchateľa TČ;
4. osobnostné rysy obete TČ;
5. motív TČ.
*Do kriminalistickej charakteristiky nespadajú všetky vlastnosti páchateľa, ale len tie, ktoré determinujú proces poznania TČ. Najdôležitejším komponentom je spôsob páchania TČ, pretože najviac ovplyvňuje proces tvorby stôp a tým aj možnosť poznania TČ. Pokiaľ ide o motív TČ, miera jeho dôležitosti je u rôznych skupín TČ rozdielna. Motív dokonca niekedy ovplyvňuje chovanie páchateľa pri vyšetrovaní. Význam ma tiež simulovaný motív, ktorý má za cieľ zmiasť vyšetrovateľov pri tvorbe vyšetrovacích verzii.
9. Vzťah kriminalistiky k TPH, jeho význam pre kriminalistiku a naopak
Základné zásady vzájomného vzťahu medzi TPH a TPP sú: - z. samostatnosti, - interdisciplinárnosti, - z. spoločného cieľa, - z. interpedencie (závislosti a podmienenosti), - z. zákonnosti, - z. efektívnosti.
TPH i TPP je prepojené s kriminalistickou vedou a praxou tým, že vymedzuje jeden z konkrétnych objektov poznania, a to trestný čin. Súčasne vytvára právny rámec a neprekročiteľné limity pre výskum a využívanie kriminalistických metód, prostriedkov, postupov a odporúčaní uplatňovaných v kriminalistickej praxi.
10. Kriminalistická charakteristika trestného činu
TČ je zložitým sociálnym javom, pričom sa na jeho skúmaní podieľa niekoľko vedných odborov ako napr. kriminológia, veda trestného práva atď. Kriminalistiku zaujímajú len niektoré znaky TČ- tie, ktoré sú pre kriminalistiku kriminalisticky relevantné! Súhrn takýchto znakov sa nazýva kriminalstická charakteristika TČ. Kriminalstická charakteristika TČ je popisom kriminalisticky relevantných vlastností TČ- vlastností, ktoré ovplyvňujú proces tvorby stôp a proces poznania TČ.
TPH i TPP je prepojené s kriminalistickou vedou a praxou tým, že vymedzuje jeden z konkrétnych objektov poznania, a to trestný čin. Súčasne vytvára právny rámec a neprekročiteľné limity pre výskum a využívanie kriminalistických metód, prostriedkov, postupov a odporúčaní uplatňovaných v kriminalistickej praxi.
10. Kriminalistická charakteristika trestného činu
TČ je zložitým sociálnym javom, pričom sa na jeho skúmaní podieľa niekoľko vedných odborov ako napr. kriminológia, veda trestného práva atď. Kriminalistiku zaujímajú len niektoré znaky TČ- tie, ktoré sú pre kriminalistiku kriminalisticky relevantné! Súhrn takýchto znakov sa nazýva kriminalstická charakteristika TČ. Kriminalstická charakteristika TČ je popisom kriminalisticky relevantných vlastností TČ- vlastností, ktoré ovplyvňujú proces tvorby stôp a proces poznania TČ.
Kriminalstická charakteristika TČ je popisom kriminalisticky relevantných vlastností
Kriminalstická charakteristika TČ je popisom kriminalisticky relevantných vlastností TČ- vlastností, ktoré ovplyvňujú proces tvorby stôp a proces poznania TČ. Hlavným zmyslom kriminalstických metód je umožniť poznanie TČ. Preto sú pre K. dôležité také skutkové znaky TČ, ktoré sú bohaté na informácie. Túto podmienku spĺňajú hlavne tie znaky, ktoré sa výrazne zobrazujú v stopách, sú trvanlivé a špecifické (majú vysokú identifikačnú hodnotu). Pre kriminalstickú teóriu sú dôležité 2 úrovne kriminalstickej charakteristiky TČ:
1. najobecnejšia úroveň veškerej trestnej činnosti;
2. druhotná úroveň rôznych skupín TČ (napr. vraždy, krádeže...).
1. najobecnejšia úroveň veškerej trestnej činnosti;
2. druhotná úroveň rôznych skupín TČ (napr. vraždy, krádeže...).
7. Kriminalistika ako interdisciplinárna veda v systéme vied
Interdisciplinárna veda znamená, že ide o vedu sprostredkujúcu, t.j. styčnú vedu, ktorá zasahuje do viacerých vied a vedných odborov vedeckého a praktického poznávania. Systém kriminalstiky ako interdsciplinárnej vedy môžeme chápať ako ucelený, vnútorne štruktúrovaný systém kriminalistických, vedeckých i praktických poznatkov a metód. Systém, ktorý reaguje na nové vedecké poznatky jednotlivých vied v systéme vied, pričom formuje a zdokonaľuje používané kriminalstické metódy, ako aj tvorí nove kriminalstické metódy
8. Vzťah kriminalistiky a kriminológie, rozdielnosť ich predmetov skúmania a riešenie spoločných úloh (viktimológia, prevencia, prognózovanie)
Kriminalistika je vo všeobecnosti samostatná, interdisciplinárna veda v systéme vied, ktorú priraďujeme k policajnej vede. Je to veda o metódach kriminalistického, vedeckého a praktického poznania. Zjednodušene, kriminalistika = veda o metódach kriminalistiky!
Kriminológia je zjednodušene veda o kriminalite! T.z. že ide o usporiadaný systém poznatkov a teórii o zločine, páchateľovi, obeti, sociálnych následkoch a dôsledkoch spáchaného zločinu. Je to teda veda o podstate TČ ako sociálnom jave, o jeho charaktere, príčinách a podmienkach jeho vzniku, o štruktúre zločinnosti, o význame a zmysle trestania a tiež o formách prevencie.
8. Vzťah kriminalistiky a kriminológie, rozdielnosť ich predmetov skúmania a riešenie spoločných úloh (viktimológia, prevencia, prognózovanie)
Kriminalistika je vo všeobecnosti samostatná, interdisciplinárna veda v systéme vied, ktorú priraďujeme k policajnej vede. Je to veda o metódach kriminalistického, vedeckého a praktického poznania. Zjednodušene, kriminalistika = veda o metódach kriminalistiky!
Kriminológia je zjednodušene veda o kriminalite! T.z. že ide o usporiadaný systém poznatkov a teórii o zločine, páchateľovi, obeti, sociálnych následkoch a dôsledkoch spáchaného zločinu. Je to teda veda o podstate TČ ako sociálnom jave, o jeho charaktere, príčinách a podmienkach jeho vzniku, o štruktúre zločinnosti, o význame a zmysle trestania a tiež o formách prevencie.
4. Determinanty samostatného postavenia kriminalistiky v systéme vied
• Špecifickosť predmetu kriminalistika
5. Špecifickosť predmetu kriminalistiky ako jeden z determinantov samostatnosti kriminalistickej vedy
Špecifický predmet kriminalistickej vedy tvoria nasledujúce okruhy zákonitostí objektívneho sveta:
• Zákonitosti vzniku, trvania a zániku kriminalisticky relevantných informácií (dôkazného a nedôkazného charakteru),
• Zákonitosti vyhľadávania, fixácie a zhromažďovania kriminalisticky relevantných informácií,
• Zákonitosti vydeľovania kriminalisticky relevantných informácií z ich hmotného nositeľa alebo špecifického prostredia,
• Zákonitosti vzniku, analýzy a riešenia kriminalisticky relevantných situácií,
• Zákonitosti analýzy, interpretácie, hodnotenia a využívania kriminalisticky relevantných informácií v záujme rýchleho, úplného a objektívneho odhaľovania, vyšetrovania a prevencie trestných činov.
5. Špecifickosť predmetu kriminalistiky ako jeden z determinantov samostatnosti kriminalistickej vedy
Špecifický predmet kriminalistickej vedy tvoria nasledujúce okruhy zákonitostí objektívneho sveta:
• Zákonitosti vzniku, trvania a zániku kriminalisticky relevantných informácií (dôkazného a nedôkazného charakteru),
• Zákonitosti vyhľadávania, fixácie a zhromažďovania kriminalisticky relevantných informácií,
• Zákonitosti vydeľovania kriminalisticky relevantných informácií z ich hmotného nositeľa alebo špecifického prostredia,
• Zákonitosti vzniku, analýzy a riešenia kriminalisticky relevantných situácií,
• Zákonitosti analýzy, interpretácie, hodnotenia a využívania kriminalisticky relevantných informácií v záujme rýchleho, úplného a objektívneho odhaľovania, vyšetrovania a prevencie trestných činov.
6. Kriminalistika ako samostatná veda v systéme vied (právne a policajné vedy)
Pod vplyvom sovietskej teórie bola v našich podmienkach kriminalistika niekoľko desaťročí zaraďovaná do systému právnych vied a spoločne s kriminológiou priraďovaná k trestnému právu napriek tomu, že obe tieto vedy nebolo a dodnes nie je možné kvalifikovať ako právne vedy. Toto priradenie však malo svoj logický podklad, pretože prirodzene demonštrovalo spätosť medzi predmetmi týchto vied ale zároveň umožňovalo vzájomnú aplikáciu ich vlastných metód a poznatkov. Neskôr sa však začala kriminalistika zaraďovať do systému policajných vied, ktoré majú interdisciplinárny charakter patriaci do systému spoločenských vied. Policajná veda ako taká skúma policajné relevantné udalosti, rozpracúva špecifické policajné metódy a im zodpovedajúce postupy, operácie a úkony. Čiže vo všeobecnosti je kriminalistika samostatná, interdisciplinárna veda v systéme vied, ktorú priraďujeme k policajnej vede. Je to veda o metódach kriminalistického, vedeckého a praktického poznania. Zjednodušene, kriminalistika = veda o metódach kriminalistiky!
3. Predmet a systém kriminalistiky
Vymedziť predmet kriminalistiky je dosť problematické. Dôležitým pojmom je stopa, ktorá je dôležitým medzistupňom medzi kriminalisticky relevantnou udalosťou a kriminalisticky relevantnou informáciou, ktorý ovplyvňuje výber a použitie metód, prostriedkov a postupov s cieľom získať čo najpresnejšie kriminalsiticko relevantné informácie o konkrétnej kriminalisticky relevantnej udalosti. Týmto sa značne urýchľuje identifikácia a usvedčenie páchateľa. Špecifické sa preto zdajú byť tie vnímania predmetu kriminalistiky, ktoré za kľúčové pojmy uvádzajú pojem stopa i pojem informácia, pretože vo vzťahu objektu i predmetu kriminalistiky u všetkých kriminalisticky relevantných udalostí je pojítkom práve kriminalistická stopa a z nej odvíjajúca sa kriminalistická informácia. Predmet kriminalistiky = vyšpecifikovanie tých zákonitostí, ktoré daná veda skúma. Pokiaľ ide o systém kriminalistickej vedy, môžeme vychádzať z toho, že systém vedy je hlavne systémom jej vedeckých metód, čo znamená, že podstatným kritériom je kriminalistická metóda- jednotlivé časti systému by teda mali vychádzať z toho, akými metódami daná veda pri skúmaní svojho predmetu disponuje. Názory niektorých teoretikov však za dôležitú súčasť systému kriminalistiky považujú aj kriminalistickú metodiku. Zásadná otázka teda znie, či možno kriminalistiku vnímať len ako vedu, alebo ako vedu a zároveň i prax- či kriminalistická metodika má, alebo nemá byť súčasťou systému kriminalistickej vedy. Stotožnil som sa s názorom, že systém akejkoľvek vedy by mal byť odzrkadlením presne sformulovaného predmetu ako aj metód jeho skúmania.
2. Objekt a predmet skúmania kriminalistiky
Objekt: Objektom skúmania je to, čo reálne existuje (napr. veci, javy, zákony, fakty a pod.). Objektom skúmania v kriminalistike sú kriminalisticky relevantné udalosti (trestné činy, priestupky alebo iné spol. nebezpečné javy). Tým, že kriminalistika skúma podstatu kriminalisticky relevantných udalostí, je schopná poznávať zákonitosti ich prejavov práve z tých hľadísk, ktoré sú pre ňu relevantné.
Objekty skúmania:
1. Príčiny, podmienky a okolnosti umožňujúce spáchanie TČ a vznik iných spoločensky škodlivých udalostí
2. TČ a iné spoločensky škodlivé udalosti, ako aj ich následky
3. Vlastnosti páchateľov TČ a ich obetí
4. Činnosti páchateľov TČ
5. Činnosť pracovníkov polície,prokuratúry a súdov pri zisťovaní skutkového stavu veci.
Objekty skúmania:
1. Príčiny, podmienky a okolnosti umožňujúce spáchanie TČ a vznik iných spoločensky škodlivých udalostí
2. TČ a iné spoločensky škodlivé udalosti, ako aj ich následky
3. Vlastnosti páchateľov TČ a ich obetí
4. Činnosti páchateľov TČ
5. Činnosť pracovníkov polície,prokuratúry a súdov pri zisťovaní skutkového stavu veci.
Predmet: Vymedziť predmet kriminalistiky je dosť problematické
Predmet: Vymedziť predmet kriminalistiky je dosť problematické. Všeobecné zákonitosti vzniku, trvania i zániku stôp, ako aj spôsoby ich zisťovania a skúmania, mali by byť viac zakomponované do definície predmetu kriminalistiky. Práve kriminalistická stopa je totiž dôležitým medzistupňom medzi kriminalisticky relevantnou udalosťou a kriminalisticky relevantnou informáciou, ktorý ovplyvňuje výber a použitie metód, prostriedkov a postupov s cieľom získať čo najpresnejšie kriminalisticky relevantné informácie o konkrétnej kriminalisticky relevantnej udalosti. Týmto sa značne urýchľuje identifikácia a usvedčenie páchateľa. Špecifické sa preto zdajú byť tie poňatia predmetu kriminalstiky, ktoré za kľúčové pojmy uvádzajú pojem predmet i pojem informácia, pretože vo vzťahu objektu i predmetu kriminalstiky u všetkých kriminalisticky relevantných udalostí je pojítkom práve Kriminalistická stopa a z nej odvíjajúca sa kriminalistická informácia.
Predmet kriminalstiky = vyšpecifikovanie tých zákonitostí, ktoré daná veda skúma.
Predmet kriminalstiky = vyšpecifikovanie tých zákonitostí, ktoré daná veda skúma.
Otázky na postupovú skúšku z predmetu
1. Príčiny vzniku kriminalistiky, jej historický vývoj a súčasné smery rozvoja
Kriminalistika vznikla na prelome 19 a 20. stor. Jej vznik býva spájaný rozvojom technických a prírodných vied v druhej pol. 19. stor. Niektoré z kriminalistických metód však boli využívané oveľa skôr, než bol vôbec sformulovaný predmet kriminalistiky (tak starý ako vina a trest jej aj ich nevyhnutný predpoklad- zistenie vinníka). Kriminalistika vznikla ako reakcia na potreby kriminalistickej a trestno-procesnej praxe pri zisťovaní TČ a usvedčovaní ich páchateľov bez toho, že by bol jednoznačne formulovaný jej vlastný predmet skúmania. Postupne si kriminalistika začala zhromažďovať vlastné vedecké poznatky, tvoriť a rozvíjať vlastné vedecké metódy- budovať svoj vlastný vedecký, materiálny i personálny potenciál. Počas celej histórie vývoja kriminalistiky sa snažili teoretici čo najpresnejšie vymedziť predmet kriminalistiky, čo má dodnes za následok nejednotné ponímanie a rôzne definovanie predmetu a tiež systému a pojmu kriminalistika.
Kriminalistika vznikla na prelome 19 a 20. stor. Jej vznik býva spájaný rozvojom technických a prírodných vied v druhej pol. 19. stor. Niektoré z kriminalistických metód však boli využívané oveľa skôr, než bol vôbec sformulovaný predmet kriminalistiky (tak starý ako vina a trest jej aj ich nevyhnutný predpoklad- zistenie vinníka). Kriminalistika vznikla ako reakcia na potreby kriminalistickej a trestno-procesnej praxe pri zisťovaní TČ a usvedčovaní ich páchateľov bez toho, že by bol jednoznačne formulovaný jej vlastný predmet skúmania. Postupne si kriminalistika začala zhromažďovať vlastné vedecké poznatky, tvoriť a rozvíjať vlastné vedecké metódy- budovať svoj vlastný vedecký, materiálny i personálny potenciál. Počas celej histórie vývoja kriminalistiky sa snažili teoretici čo najpresnejšie vymedziť predmet kriminalistiky, čo má dodnes za následok nejednotné ponímanie a rôzne definovanie predmetu a tiež systému a pojmu kriminalistika.
• sociálne služby
• sociálne služby – peňažné príspevky na kompenzáciu, peňažné príspevky pre občanov v ťažkým zdravotným postihnutím.
formami kompenzácie pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím (miera funkčnej poruchy najmenej 50%):
a) sociálne služby,
b) peňažné príspevky – na osobnú asistenciu,
c) peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky (v takej výške - v onakej výške - to nemusíme vedieť ),
d) peňažný príspevok na opravu pomôcky,
e) peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla,
f) peňažný príspevok na prepravu,
g) peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,
h) peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov,
i) peňažný príspevok na opatrovanie – taxatívne vymedzené subjekty (ide o FO – manžel, manželka, rodič, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, svokor, svokra,...),
j)
Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je odkázaný na individuálnu prepravu. To znamená, že on bude sám riadiť motorové vozidlo. Príklad s nevidomým, ktorý nemal nárok.
formami kompenzácie pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím (miera funkčnej poruchy najmenej 50%):
a) sociálne služby,
b) peňažné príspevky – na osobnú asistenciu,
c) peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky (v takej výške - v onakej výške - to nemusíme vedieť ),
d) peňažný príspevok na opravu pomôcky,
e) peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla,
f) peňažný príspevok na prepravu,
g) peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,
h) peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov,
i) peňažný príspevok na opatrovanie – taxatívne vymedzené subjekty (ide o FO – manžel, manželka, rodič, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, svokor, svokra,...),
j)
Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je odkázaný na individuálnu prepravu. To znamená, že on bude sám riadiť motorové vozidlo. Príklad s nevidomým, ktorý nemal nárok.
c) sociálne služby:
• opatrovateľská služba – tá je rozdelená na:
aa) opatrovateľskú službu občanovi, ktorý vyžaduje starostlivosť pre zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, na zabezpečenie nevyhnutných domácich prác,
bb) ...
cc) je zameraná aj na poskytovanie pomoci matke, ktorej sa narodili naraz dve a viac detí,
• organizovanie spoločného stravovania: zabezpečenie aspoň jedným teplým jedlom, je to len za určitých podmienok tých, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok, a ktorí poberajú starobný dôchodok a pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sú odkázaní na spoločné stravovanie,
• prepravná služba: to je ten prípad, keď občan nemôže sám cestovať verejnou hromadnou dopravou alebo železničnou traťou, že napr. nemôže nastúpiť do tohto hromadného dopravného prostriedku,
aa) opatrovateľskú službu občanovi, ktorý vyžaduje starostlivosť pre zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, na zabezpečenie nevyhnutných domácich prác,
bb) ...
cc) je zameraná aj na poskytovanie pomoci matke, ktorej sa narodili naraz dve a viac detí,
• organizovanie spoločného stravovania: zabezpečenie aspoň jedným teplým jedlom, je to len za určitých podmienok tých, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok, a ktorí poberajú starobný dôchodok a pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sú odkázaní na spoločné stravovanie,
• prepravná služba: to je ten prípad, keď občan nemôže sám cestovať verejnou hromadnou dopravou alebo železničnou traťou, že napr. nemôže nastúpiť do tohto hromadného dopravného prostriedku,
• starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb:
• starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb: domovy sociálnych služieb pre deti (domovy pre občanov so zdravotným postihnutím, záujmová činnosť...), domovy dôchodcov (máme domovy dôchodcov, kde je možné poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý je poberateľom starobného dôchodk, a ktorý vyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť a máme penzióny pre dôchodcov – nevyžaduje sa tu poskytovanie sústavnej zdravotnej starostlivosti), zariadenia chráneného bývania (tí, ktorí sú zdravotne postihnutí, alebo duševne postihnutí), zariadenia opatrovateľskej služby (aj tehotná žena, ktorá sa ocitne v nejakej sociálnej núdze), domovy pre osamelých rodičov, stanica opatrovateľskej služby (tu sa poskytuje starostlivosť pokiaľ ide o deti od 2 rokov veku až do skončenia povinnej školskej dochádzky), zariadenia opatrovateľskej služby (na základe odporúčania zdravotníckeho zariadenia, takýmto zariadením opatrovateľskej služby je napr. to, čo je medzi Devínom a Americkým námestím ), útulok, kluby dôchodcov, jedáleň pre dôchodcov (podmienka, že starký je poberateľom starobného dôchodku),
• sociálna pôžička: na kúpu základného vybavenia domácnosti, na opravu obývaných priestorov (domu a pod.), zmluva ma písomnú formu, občan sa zaväzuje, že začne splácať pôžičku od 3 rokoch, od udelenia,
• sociálna pôžička: na kúpu základného vybavenia domácnosti, na opravu obývaných priestorov (domu a pod.), zmluva ma písomnú formu, občan sa zaväzuje, že začne splácať pôžičku od 3 rokoch, od udelenia,
b) sociálno-právna ochrana,
b) sociálno-právna ochrana,
Občan s nepriaznivým zdravotným stavom – občania, ktorí sú invalidní. V zákone o zdravotnom poistení je ustanovené, že určité subjekty platia zdravotné poistenie v polovičnej sadzbe – občania s nepriaznivým zdravotným stavom, tým je občan, ktorý je invalidný (kto má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a viac ako 40%, to sú občania so zdravotným postihnutím), občanom s nepriaznivým zdravotným stavom je aj občan, ktorý ma pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a viac ako 20%. O tomto rozhoduje Sociálna poisťovňa – vydá o tom rozhodnutie. POZOR! Máme občanov s ťažkým zdravotným postihnutím – je ním občan (§ 51 zákona o sociálnej pomoci), ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50%, o tom už rozhodujú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V prílohe číslo 4 je potom presne povedané, čo je aká porucha.
Občan s nepriaznivým zdravotným stavom – občania, ktorí sú invalidní. V zákone o zdravotnom poistení je ustanovené, že určité subjekty platia zdravotné poistenie v polovičnej sadzbe – občania s nepriaznivým zdravotným stavom, tým je občan, ktorý je invalidný (kto má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a viac ako 40%, to sú občania so zdravotným postihnutím), občanom s nepriaznivým zdravotným stavom je aj občan, ktorý ma pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a viac ako 20%. O tomto rozhoduje Sociálna poisťovňa – vydá o tom rozhodnutie. POZOR! Máme občanov s ťažkým zdravotným postihnutím – je ním občan (§ 51 zákona o sociálnej pomoci), ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50%, o tom už rozhodujú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V prílohe číslo 4 je potom presne povedané, čo je aká porucha.
c) občanov so zdravotným postihnutím a občanov
c) občanov so zdravotným postihnutím a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, - ak ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo je občan s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, tak platia menej percent (polovicu),
Riešenie sociálnej núdze a riešenie sociálnej núdze občanov s ťažkým zdravotným postihnutím
- stav sociálnej núdze – za sociálnu núdzu sa považuje aj stav, keď práve občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálnej dôsledky svojho ťažkého zdravotného postihnutia, alebo ich má prekonať,
- stav sociálnej núdze nastáva len vtedy, ak núdzu nemožno riešiť vlastným pričinením, a to najmú uplatnením právnych nárokov zo strany občanova voči iným subjektom
- zákon o sociálnej pomoci pozná tieto formy riešenia sociálnej núdze:
a) sociálne poradenstvo – je to taká činnosť príslušných orgánov, ktorá je zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze,.. snaží sa poskytnúť určité informácie ako riešiť tento problém sociálnej núdze, v rámci tohto sociálneho poradenstva možno odporučiť určité kroky,
Riešenie sociálnej núdze a riešenie sociálnej núdze občanov s ťažkým zdravotným postihnutím
- stav sociálnej núdze – za sociálnu núdzu sa považuje aj stav, keď práve občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálnej dôsledky svojho ťažkého zdravotného postihnutia, alebo ich má prekonať,
- stav sociálnej núdze nastáva len vtedy, ak núdzu nemožno riešiť vlastným pričinením, a to najmú uplatnením právnych nárokov zo strany občanova voči iným subjektom
- zákon o sociálnej pomoci pozná tieto formy riešenia sociálnej núdze:
a) sociálne poradenstvo – je to taká činnosť príslušných orgánov, ktorá je zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze,.. snaží sa poskytnúť určité informácie ako riešiť tento problém sociálnej núdze, v rámci tohto sociálneho poradenstva možno odporučiť určité kroky,
b) sekundárnej prevencii
b) sekundárnej prevencii – pomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch (buď fyzických, psychických, sociálnych) – predstavuje súhrn metód a odborných postupov na predchádzanie a pomoc občanov s určitými sociálno-patologickými javmi, v rámci tejto prevencie hrá osobitnú úlohu nápravná činnosť – ktorá predstavuje postup na dosiahnutie pozitívnej zmeny v konaní občana – tá sociálna prevencia znamená aj organizovanie výchovno-rekreačných pobytov a táborov a to je tiež v rámci tej sekundárnej prevencie, hlavne so zameraním na deti a na občanov, ktorí sú v hmotnej núdzi (deti s ťažkých zdravotným postihnutím, detí, ktoré sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, deti s poruchou výchovy),
c) terciálna prevencia – ktorá pomáha predchádzať zhoršovaniu stavu sociálnej núdze, čiže tí občania sú už v tej sociálnej núdze a snažia sa, aby sa nezhoršoval ten stav, a aby sa neznižovali sociálne dôsledky, riešenie sociálno-patologických javoch – v rámci tejto prevencie hovoríme o rehabilitačnej činnosti, tá je zameraná na navrátenie sa občana do tej pôvodnej fyzickej ako aj pracovnej výkonnosti, táto rehabilitačná činnosť je úplne rozdielna ako rehabilitácia v rámci napr. úrazového poistenia; potom je to aj resocializačná činnosť – sú to postupy prevýchovy občana zameraných na zmiernenie dlhodobo pretrvávajúcej sociálnej núdze s cieľom opäť aktívne zapojiť občana do sociálneho prostredia,
c) terciálna prevencia – ktorá pomáha predchádzať zhoršovaniu stavu sociálnej núdze, čiže tí občania sú už v tej sociálnej núdze a snažia sa, aby sa nezhoršoval ten stav, a aby sa neznižovali sociálne dôsledky, riešenie sociálno-patologických javoch – v rámci tejto prevencie hovoríme o rehabilitačnej činnosti, tá je zameraná na navrátenie sa občana do tej pôvodnej fyzickej ako aj pracovnej výkonnosti, táto rehabilitačná činnosť je úplne rozdielna ako rehabilitácia v rámci napr. úrazového poistenia; potom je to aj resocializačná činnosť – sú to postupy prevýchovy občana zameraných na zmiernenie dlhodobo pretrvávajúcej sociálnej núdze s cieľom opäť aktívne zapojiť občana do sociálneho prostredia,
sociálna prevencia sa vykonáva vo vzťahu k:
a) maloletým – ktorých doterajšia výchova je vážne ohrozená alebo vážne narušená (otázka primárnej prevencie ako vyhľadávacia činnosť),
o voči maloletým s poruchami správania, táto prevencia je potom zameraná aj voči
o maloletým, ktorí si neplnia povinnú školskú dochádzku alebo ju zanedbávajú,
o táto prevencia je zameraná na tých, ktorým súd uložil ochrannú výchovu alebo nariadil ústavnú výchovu a to ešte pred nástupom na výkon tejto výchovy,
o potom tá prevencia sa zameriava na takých maloletých, ktorí sa dopustili konania so znakmi trestného činu, a potom je ešte zameraná
o aj na takých maloletých, ktorí sú týraní alebo pohlavne zneužívaní (alebo je tu takéto podozrenie),
b) - na občana, ktorému výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený,
o na takého občana, ktorý bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody,
o na takého občana, ktorý bol prepustený zo zariadenia na liečbu drogovej závislosti,
o voči maloletým s poruchami správania, táto prevencia je potom zameraná aj voči
o maloletým, ktorí si neplnia povinnú školskú dochádzku alebo ju zanedbávajú,
o táto prevencia je zameraná na tých, ktorým súd uložil ochrannú výchovu alebo nariadil ústavnú výchovu a to ešte pred nástupom na výkon tejto výchovy,
o potom tá prevencia sa zameriava na takých maloletých, ktorí sa dopustili konania so znakmi trestného činu, a potom je ešte zameraná
o aj na takých maloletých, ktorí sú týraní alebo pohlavne zneužívaní (alebo je tu takéto podozrenie),
b) - na občana, ktorému výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený,
o na takého občana, ktorý bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody,
o na takého občana, ktorý bol prepustený zo zariadenia na liečbu drogovej závislosti,
- sociálnou pomocou rozumieme:
• sociálnu prevenciu – je súčasťou sociálnej pomoci je odborná činnosť, ktorá sa uplatňuje v rámci celej sociálnej pomoci za účelom kvalitného poskytovania takejto sociálnej pomoci tým, ktorí ju potrebujú – zabezpečenie kvalitatívnej činnosti vo vzťahu k tým, ktorí ju potrebujú – je zameraná na predchádzanie a zabraňovanie príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania sa porúch – hovoríme o:
a) primárnej prevencii – tá pomáha občanovi v tom danom prostredí vytvárať najvhodnejšie podmienky
Poznáme pojem so zdravotným postihnutím a občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
pre telesný, sociálny a duševný vývoj a táto primárna prevencia predstavuje súhrn metód, ale aj odborných postupov zameraných na skvalitnenie toho sociálneho prostredia, v ktorom ten občan je, a teda aj zo zákona o sociálnej pomoci vyplýva, že je to vyhľadávacia činnosť – to je tá primárna prevencia, napr. vyhľadávanie aj maloletých detí, kde rodičia z nejakých dôvodov nemôžu zabezpečiť správny sociálny, psychický, fyzický vývoj toho dieťaťa – a potom ich dávať do určitých zariadení a pod.
a) primárnej prevencii – tá pomáha občanovi v tom danom prostredí vytvárať najvhodnejšie podmienky
Poznáme pojem so zdravotným postihnutím a občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
pre telesný, sociálny a duševný vývoj a táto primárna prevencia predstavuje súhrn metód, ale aj odborných postupov zameraných na skvalitnenie toho sociálneho prostredia, v ktorom ten občan je, a teda aj zo zákona o sociálnej pomoci vyplýva, že je to vyhľadávacia činnosť – to je tá primárna prevencia, napr. vyhľadávanie aj maloletých detí, kde rodičia z nejakých dôvodov nemôžu zabezpečiť správny sociálny, psychický, fyzický vývoj toho dieťaťa – a potom ich dávať do určitých zariadení a pod.
Systém štátnej sociálnej pomoci
- pomoc vo vzťahu k prestárlim občanom a k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím,
- systém sociálnej pomoci má 2 podsystémy: systém pomoci v hmotnej núdzi (dávka v hmotnej núdzi, príspevok k dávke k hmotnej núdzi), pokiaľ ide o poskytovanie sociálnej pomoci, tak predmetom úpravy sociálnej pomoci sú právne vzťahy, ktoré vznikajú pri poskytovaní sociálnej pomoci a cieľom je:
1. zmierniť alebo prekonať a to s aktívnou účasťou občana prekonať sociálnu núdzu, ďalším cieľom je
2.zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania, alebo opakovania porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu občana,
3. zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti,
- zákon č. 195/1998 Zb. z. – veľmi zložitý zákon , alebo radšej - tie úrady PSVaR ako aj obce individuálne pristupujú k jednotlivým oprávneným osobám, ktoré si uplatňujú nárok hlavne nárok na služby – môžeme povedať, že sociálna pomoc v sebe zahŕňa jednak:
1. sociálnu prevenciu a
2. riešenie hmotnej núdze, ale aj
3. riešenie sociálnej núdze občanov s ťažkým zdravotným postihnutím (v súvislosti s kompenzáciou),
- systém sociálnej pomoci má 2 podsystémy: systém pomoci v hmotnej núdzi (dávka v hmotnej núdzi, príspevok k dávke k hmotnej núdzi), pokiaľ ide o poskytovanie sociálnej pomoci, tak predmetom úpravy sociálnej pomoci sú právne vzťahy, ktoré vznikajú pri poskytovaní sociálnej pomoci a cieľom je:
1. zmierniť alebo prekonať a to s aktívnou účasťou občana prekonať sociálnu núdzu, ďalším cieľom je
2.zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania, alebo opakovania porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu občana,
3. zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti,
- zákon č. 195/1998 Zb. z. – veľmi zložitý zákon , alebo radšej - tie úrady PSVaR ako aj obce individuálne pristupujú k jednotlivým oprávneným osobám, ktoré si uplatňujú nárok hlavne nárok na služby – môžeme povedať, že sociálna pomoc v sebe zahŕňa jednak:
1. sociálnu prevenciu a
2. riešenie hmotnej núdze, ale aj
3. riešenie sociálnej núdze občanov s ťažkým zdravotným postihnutím (v súvislosti s kompenzáciou),
sociálna pomoc ako taká je subsidiárna
- sociálna pomoc ako taká je subsidiárna – ide predovšetkým o to, aby sa občan sám staral o seba, o svoje postavenie v rodine, v spoločnosti, a až potom, keď už nemôže, tak tu potom nastupuje štát – príslušný úrad PSVaR alebo obec,
- zákon vymedzuje aj subjekty, ktoré sú účastníkmi právnych vzťahov – väčšinou je to:
a) občan,
b) ďalšie fyzické osoby – hlavne vo vzťahu k nášmu vstupu do EÚ (migranti, azylanti a pod.),
c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny
e) Zariadenia ... služieb,
f) Obce,
g) VÚC,
h) ďalšie PO alebo FO, ktoré poskytujú sociálne služby,
- zákon vymedzuje aj subjekty, ktoré sú účastníkmi právnych vzťahov – väčšinou je to:
a) občan,
b) ďalšie fyzické osoby – hlavne vo vzťahu k nášmu vstupu do EÚ (migranti, azylanti a pod.),
c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny
e) Zariadenia ... služieb,
f) Obce,
g) VÚC,
h) ďalšie PO alebo FO, ktoré poskytujú sociálne služby,
ochranný príspevok
d) ochranný príspevok – 1 900,- Sk/ mesačne – tento ochranný príspevok nepatrí vtedy, ak osobe patrí už aktivačný príspevok, patrí takým občanom, ktorí sú v hmotnej núdzi a ten svoj stav si nemôžu zlepšiť z tých istých dôvodov, pre ktoré nesledujeme, či si môže zlepšiť svoj stav svojou prácou (splnil podmienky pre pridelenie starobného dôchodku a pod.) – v tomto prípade sa poskytne tento príspevok,
- hore uvedené sú opakujúce sa príspevky,
e) jednorazová dávka v hmotnej núdzi – príslušný úrad môže poskytnúť takej osobe, napr. na nevyhnutné ošatenie – poskytuje sa vo výške preukázaných skutočných nákladov, ale je tu maximálna výška – najviac trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO 15 390,- Sk
- pokiaľ ide o určenie výšky dávky alebo príspevkov – výška týchto dávok je vo výške rozdielov medzi príjmov tejto osoby a výškou dávky,
- pokiaľ ide o celú pomoc v hmotnej núdzi, tak že ju poskytujú Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny – pričom celá táto pôsobnosť postupne prechádza a podľa doc. Matláka aj bude prechádzať na obce (mení sa postupne pôsobnosť),
Tento príspevok bol zavedený, keď sa platil poplatok za pobyt v nemocnici. Príspevok na zdravotnú starostlivosť ostal.
Zavedený zákonom o hmotnej núdzi, za účelom, aby viedol ešte k určitej aktivite.
- hore uvedené sú opakujúce sa príspevky,
e) jednorazová dávka v hmotnej núdzi – príslušný úrad môže poskytnúť takej osobe, napr. na nevyhnutné ošatenie – poskytuje sa vo výške preukázaných skutočných nákladov, ale je tu maximálna výška – najviac trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO 15 390,- Sk
- pokiaľ ide o určenie výšky dávky alebo príspevkov – výška týchto dávok je vo výške rozdielov medzi príjmov tejto osoby a výškou dávky,
- pokiaľ ide o celú pomoc v hmotnej núdzi, tak že ju poskytujú Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny – pričom celá táto pôsobnosť postupne prechádza a podľa doc. Matláka aj bude prechádzať na obce (mení sa postupne pôsobnosť),
Tento príspevok bol zavedený, keď sa platil poplatok za pobyt v nemocnici. Príspevok na zdravotnú starostlivosť ostal.
Zavedený zákonom o hmotnej núdzi, za účelom, aby viedol ešte k určitej aktivite.
2. príspevky dávky v hmotnej núdzi:
a) príspevok na zdravotnú starostlivosť – 60,- mesačne (vždy patria osobe, ktorá je v hmotnej núdzi, alebo osobe, ktorá patrí k spoločne posudzovaným osobám),
b) aktivačný príspevok – 1 900,- mesačne, - patrí občanovi v hmotnej núdzi, patrí aj osobe, ktorá je zamestnaná, ak si zvyšuje kvalifikáciu (to je prekážka v práci na strane zamestnanca a patrí mu náhrada mzdy), prehlbovanie kvalifikácie (považuje sa za výkon práce), alebo ešte aj ak sa zúčastňuje na vzdelávaní v rámci prípravy pre vstup na trh práce (zákon č. 5), vo väčšine prípadov patrí v prípade, že títo občania (či už sú zamestnanci alebo nie), ak vykonávajú určité verejnoprospešné práce (na základe dohody s obcou), občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vyplácal rodičovský príspevok a študuje na strednej alebo vysokej škole má takisto nárok na tento aktivačný príspevok (neplatí už vtedy, ak takýto študent už skončil 2. stupeň štúdia na vysokej škole)
c) príspevok na bývanie – tento sa tiež zvýšil na 1 490,- Sk, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi, ak ide o viacero osôb nachádzajúcej sa v hmotnej núdzi 2 350,- Sk/ mesačne (je ešte dôležité aj to, že má zaplatené nájom za celý ten čas),
b) aktivačný príspevok – 1 900,- mesačne, - patrí občanovi v hmotnej núdzi, patrí aj osobe, ktorá je zamestnaná, ak si zvyšuje kvalifikáciu (to je prekážka v práci na strane zamestnanca a patrí mu náhrada mzdy), prehlbovanie kvalifikácie (považuje sa za výkon práce), alebo ešte aj ak sa zúčastňuje na vzdelávaní v rámci prípravy pre vstup na trh práce (zákon č. 5), vo väčšine prípadov patrí v prípade, že títo občania (či už sú zamestnanci alebo nie), ak vykonávajú určité verejnoprospešné práce (na základe dohody s obcou), občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vyplácal rodičovský príspevok a študuje na strednej alebo vysokej škole má takisto nárok na tento aktivačný príspevok (neplatí už vtedy, ak takýto študent už skončil 2. stupeň štúdia na vysokej škole)
c) príspevok na bývanie – tento sa tiež zvýšil na 1 490,- Sk, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi, ak ide o viacero osôb nachádzajúcej sa v hmotnej núdzi 2 350,- Sk/ mesačne (je ešte dôležité aj to, že má zaplatené nájom za celý ten čas),
od občana a FO,
- od občana a FO, ktoré sa spoločne posudzujú na účely hmotnej núdze, nemožno považovať za príjem plynúci z primeraného prenájmu (?),
- pokiaľ ide o osoby, ktoré už splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, už sa neskúma otázka primeranosti,
- neskúma sa, či treba predať určitú poľnohospodársku pôdu a pod., alebo súčasti domácnosti,
- nevyžaduje sa ani, aby sa odpredalo motorové osobné vozidlo, ak je určené pre občana so zdravotným postihnutím, a ani vtedy, ak hodnota osobného vozidla neprevyšuje cca. 179 000,- (35 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO),
- tieto majetkové pomery občan preukazuje rozličným spôsobom,
- treťou možnosťou akou si vlastným pričinením zlepšiť situáciu – je uplatňovanie zákonných nárokov – pod toto spadá najmä otázka výživného (napr. keď matka nežiada výživné od otca týchto detí, ďalej napr. náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca – aj to sa započítava do príjmu, keď si to neuplatní, dávka sa potom neposkytuje, dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového poistenia, dávky úrazového poistenia, všetky dávky sociálneho poistenia ako aj nároky z pracovnoprávnych vzťahov (napr. uplatnenie si nárokov na odstupné, odchodné, keby si tieto osoby neuplatnili nárok, tak potom to ovplyvní skutočnosti týkajúce sa pomoci v hmotnej núdzi),
- pokiaľ ide o osoby, ktoré už splnili podmienky nároku na starobný dôchodok, už sa neskúma otázka primeranosti,
- neskúma sa, či treba predať určitú poľnohospodársku pôdu a pod., alebo súčasti domácnosti,
- nevyžaduje sa ani, aby sa odpredalo motorové osobné vozidlo, ak je určené pre občana so zdravotným postihnutím, a ani vtedy, ak hodnota osobného vozidla neprevyšuje cca. 179 000,- (35 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO),
- tieto majetkové pomery občan preukazuje rozličným spôsobom,
- treťou možnosťou akou si vlastným pričinením zlepšiť situáciu – je uplatňovanie zákonných nárokov – pod toto spadá najmä otázka výživného (napr. keď matka nežiada výživné od otca týchto detí, ďalej napr. náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca – aj to sa započítava do príjmu, keď si to neuplatní, dávka sa potom neposkytuje, dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového poistenia, dávky úrazového poistenia, všetky dávky sociálneho poistenia ako aj nároky z pracovnoprávnych vzťahov (napr. uplatnenie si nárokov na odstupné, odchodné, keby si tieto osoby neuplatnili nárok, tak potom to ovplyvní skutočnosti týkajúce sa pomoci v hmotnej núdzi),
Vecný rozsah pomoci v hmotnej núdzi:
1. ide o dávku v hmotnej núdzi – táto dávka je peňažnou dávkou, a jej výška je závislá, či ide o jednotlivca alebo dvojicu, potom je ešte dôležité, či tento jednotlivec alebo dvojica žije sám alebo nie, podľa toho je potom upravená výška dávky v hmotnej núdzi), Vláda SR môže aj túto dávku, ale aj tie iné (príspevky k tejto dávke) upraviť vždy k 1. 9. kalendárneho roka (tento rok nebol upravený aktivačný príspevok , ochranný príspevok, príspevok na zdravotnú starostlivosť) – od 1. 9. 2007 –
• u jednotlivca – 1 670,- (mesačne) Sk,
• u dvojice bez detí – 2 910,- Sk,
• u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi – 2 800,- Sk,
• u dvojice bez detí – 2 910,- Sk,
„Odstupné je niekedy úžasné.“
• u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi – 4 000,- Sk,
• u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi – 4 000,- Sk,
• u dvojice s viac ako 4 deťmi – 5 360,-
• u jednotlivca – 1 670,- (mesačne) Sk,
• u dvojice bez detí – 2 910,- Sk,
• u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi – 2 800,- Sk,
• u dvojice bez detí – 2 910,- Sk,
„Odstupné je niekedy úžasné.“
• u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi – 4 000,- Sk,
• u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi – 4 000,- Sk,
• u dvojice s viac ako 4 deťmi – 5 360,-
Systém štátnej pomoci
- okruh osôb, ktoré sa spoločne posudzujú – ak ide o osamelú osobu, tak sa skúma príjem tejto osamelej osoby atď., posudzovaní rodičia s nezaopatrenými deťmi,...
- na účely zákona o životnom minime môžeme mať nezaopatrené deti, ktoré už sú rodičmi,
- čo sa považuje za príjem? – veľmi dôležitým je to, že za príjem sa nepovažujú určité časti – za príjem sa napr. nepovažuje 25% príjmu zo starobného dôchodku, potom napr. 25% z materského, 25% z invalidného dôchodku, (zákon o sociálnom poistení už nepozná pojem sociálny dôchodok), 25% príjmu zo sirotského dôchodku, z dôchodku pozostalých 25%, a prídavok na dieťa sa nezahŕňa vôbec, ani príjem žiaka strednej školy (ktorý študuje dennou formou, ak neprevyšuje 1, 2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ani príjem vysokoškoláka sa nezapočítava, štipendiá sa tiež nezapočítavajú),
- hmotná núdza je stav, kedy príjem nedosahuje sumy životného minima a vlastným pričinením si nemôžu zabezpečiť príjem,
- príjmy sa získavajú napr. aj predajom hmotného (hnuteľného) majetku a pod.,
- niektoré osoby ani nemusia mať príjem, ktorý nedosahuje príjem životného minima, alebo nemajú žiaden príjem a nemusia sa považovať za osoby v hmotnej núdzi,
- na účely zákona o životnom minime môžeme mať nezaopatrené deti, ktoré už sú rodičmi,
- čo sa považuje za príjem? – veľmi dôležitým je to, že za príjem sa nepovažujú určité časti – za príjem sa napr. nepovažuje 25% príjmu zo starobného dôchodku, potom napr. 25% z materského, 25% z invalidného dôchodku, (zákon o sociálnom poistení už nepozná pojem sociálny dôchodok), 25% príjmu zo sirotského dôchodku, z dôchodku pozostalých 25%, a prídavok na dieťa sa nezahŕňa vôbec, ani príjem žiaka strednej školy (ktorý študuje dennou formou, ak neprevyšuje 1, 2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ani príjem vysokoškoláka sa nezapočítava, štipendiá sa tiež nezapočítavajú),
- hmotná núdza je stav, kedy príjem nedosahuje sumy životného minima a vlastným pričinením si nemôžu zabezpečiť príjem,
- príjmy sa získavajú napr. aj predajom hmotného (hnuteľného) majetku a pod.,
- niektoré osoby ani nemusia mať príjem, ktorý nedosahuje príjem životného minima, alebo nemajú žiaden príjem a nemusia sa považovať za osoby v hmotnej núdzi,
Hmotná núdza
- zákon č. 599/ 2003 Zb. z.,
- zákon č. 601/ 2003 Zb. z. o životnom minime,
- zákon č. 5/ 2004 o službách zamestnanosti,
- vzťahy pri poskytovaní dávky v hmotnej núdzi,
- podmienky pre poskytovanie príspevkov v rámci hmotnej núdze – je to vlastne stav, kedy ten príjme nedosahuje sumy životného minima,
- tieto osoby si nemôžu zlepšiť tento príjem vlastným pričinením – rozumie sa tým vlastná práca, užívanie vlastného majetku, uplatnenie zákonných nárokov,
- pokiaľ ide o vlastnú právu, tak tu by mal občan poukázať svoju situáciu predovšetkým potvrdením o pracovnej činnosti,
- majetkové pomery – aj to je súčasť vlastného pričinenia sa,
- práca, majetok, zákonné nároky – každý má mať snahu získať si prácu,
- príjem sa vôbec neskúma – u osôb, ktoré dosiahli vek na starobný dôchodok,
- u žien je to stále od 53 až 57 rokov – dôchodkový vek podľa počtu vychovaných detí,
- u týchto sa predpokladá, že už nemôže pracovať,
- v zákone vymedzené osoby, u ktorých sa príjem neskúma,
- zákon č. 601/ 2003 Zb. z. o životnom minime,
- zákon č. 5/ 2004 o službách zamestnanosti,
- vzťahy pri poskytovaní dávky v hmotnej núdzi,
- podmienky pre poskytovanie príspevkov v rámci hmotnej núdze – je to vlastne stav, kedy ten príjme nedosahuje sumy životného minima,
- tieto osoby si nemôžu zlepšiť tento príjem vlastným pričinením – rozumie sa tým vlastná práca, užívanie vlastného majetku, uplatnenie zákonných nárokov,
- pokiaľ ide o vlastnú právu, tak tu by mal občan poukázať svoju situáciu predovšetkým potvrdením o pracovnej činnosti,
- majetkové pomery – aj to je súčasť vlastného pričinenia sa,
- práca, majetok, zákonné nároky – každý má mať snahu získať si prácu,
- príjem sa vôbec neskúma – u osôb, ktoré dosiahli vek na starobný dôchodok,
- u žien je to stále od 53 až 57 rokov – dôchodkový vek podľa počtu vychovaných detí,
- u týchto sa predpokladá, že už nemôže pracovať,
- v zákone vymedzené osoby, u ktorých sa príjem neskúma,
- prvky:
1. subjekty,
2. obsah,
3. predmet,
1. subjekty – tie subjekty, ktoré vystupujú v rámci právnych vzťahov,
2. obsah – práva a povinnosti, ktoré vyplývajú pre účastníkov právnych vzťahov v rámci poskytovania v hmotnej núdze,
3. predmet – určený sociálnou udalosťou, ktorá je zakotvená v zákone o sociálnej pomoci a v zákone o hmotnej núdzi,
- sociálna udalosť – v hmotnej núdzi – stav hmotnej núdze,
2. obsah,
3. predmet,
1. subjekty – tie subjekty, ktoré vystupujú v rámci právnych vzťahov,
2. obsah – práva a povinnosti, ktoré vyplývajú pre účastníkov právnych vzťahov v rámci poskytovania v hmotnej núdze,
3. predmet – určený sociálnou udalosťou, ktorá je zakotvená v zákone o sociálnej pomoci a v zákone o hmotnej núdzi,
- sociálna udalosť – v hmotnej núdzi – stav hmotnej núdze,
práva matky a dieťaťa na sociálnu a hospodársku pomoc,
- práva matky a dieťaťa na sociálnu a hospodársku pomoc,
- u nás je to Ústava SR, kde je zakotvené právo na sociálnu pomoc – SR je demokratický a právny štát,...,
- v rámci sociálnej politika sa trochu oslabuje paternalistický prístup štátu – necháva jednotlivca samého na seba,
- SR je aj naďalej v určitej miere sociálny štát,
- každý kto je v hmotnej núdzi...
- zákon č. 195/ 1998 Zb. z. zákon o sociálnej pomoci v znení nesk. pr. predpisov – realizácia ustanovenia v rámci Ústavy – zabezpečovanie každého občana v hmotnej núdzi,
- snaha motivovať jednotlivcov zlepšiť svoje sociálne postavenie, mnoho razy dávky zapríčinili pasivitu jednotlivcov,
- zákon č. 601/ 2003 Zb. z. – zákon o životnom minime, ktoré rieši sociálnu núdzu,
- zákon č. 599/ 2003 Zb. z. – zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý rieši hmotnú núdzu – predmetom tohto zákona – sú predovšetkým právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana – poskytovanie dávok – príspevkov k dávke – cieľom týchto dávok je zabezpečiť základné životné podmienky,
- u nás je to Ústava SR, kde je zakotvené právo na sociálnu pomoc – SR je demokratický a právny štát,...,
- v rámci sociálnej politika sa trochu oslabuje paternalistický prístup štátu – necháva jednotlivca samého na seba,
- SR je aj naďalej v určitej miere sociálny štát,
- každý kto je v hmotnej núdzi...
- zákon č. 195/ 1998 Zb. z. zákon o sociálnej pomoci v znení nesk. pr. predpisov – realizácia ustanovenia v rámci Ústavy – zabezpečovanie každého občana v hmotnej núdzi,
- snaha motivovať jednotlivcov zlepšiť svoje sociálne postavenie, mnoho razy dávky zapríčinili pasivitu jednotlivcov,
- zákon č. 601/ 2003 Zb. z. – zákon o životnom minime, ktoré rieši sociálnu núdzu,
- zákon č. 599/ 2003 Zb. z. – zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý rieši hmotnú núdzu – predmetom tohto zákona – sú predovšetkým právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana – poskytovanie dávok – príspevkov k dávke – cieľom týchto dávok je zabezpečiť základné životné podmienky,
zabraňovanie príčin vzniku hmotnej núdze
- zabraňovanie príčin vzniku hmotnej núdze, vplývať na sociálny a fyzický vývin občana,
- čo je sociálna núdza?
- hmotná núdza – je stav, kedy príjem občana ako aj osôb spoločne posudzovaných nedosahuje životné minimum – je to v rámci zákona č. 601/ 2003 Zb. z.,
- sociálna núdza – stav, keď si občan nemôže zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu uplatňovania svojich práva a právom chránených záujmov alebo ... vzhľadom na svoj vek, nepriaznivý zdravotný stav (soc. neprispôsobilosť, strata zamestnania,...) – upravuje to zákon o sociálnej pomoci,
- treba rozlišovať hmotnú a sociálnu núdzu,
- sociálna pomoc – môžeme ju chápať:
v objektívnom slova zmysle – upravuje vzťahy pri poskytovaní hmotného a iného zabezpečenia,
v subjektívnom slova zmysle – ide o súhrn právnych vzťahov, ktorým obsahom sú práva a povinnosti subjektov, ktoré vznikajú pri poskytovaní hmotného a iného zabezpečenia realizovaného inštitútmi sociálnej pomoci a pomoci v hmotnej núdzi,
- čo je sociálna núdza?
- hmotná núdza – je stav, kedy príjem občana ako aj osôb spoločne posudzovaných nedosahuje životné minimum – je to v rámci zákona č. 601/ 2003 Zb. z.,
- sociálna núdza – stav, keď si občan nemôže zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, ochranu uplatňovania svojich práva a právom chránených záujmov alebo ... vzhľadom na svoj vek, nepriaznivý zdravotný stav (soc. neprispôsobilosť, strata zamestnania,...) – upravuje to zákon o sociálnej pomoci,
- treba rozlišovať hmotnú a sociálnu núdzu,
- sociálna pomoc – môžeme ju chápať:
v objektívnom slova zmysle – upravuje vzťahy pri poskytovaní hmotného a iného zabezpečenia,
v subjektívnom slova zmysle – ide o súhrn právnych vzťahov, ktorým obsahom sú práva a povinnosti subjektov, ktoré vznikajú pri poskytovaní hmotného a iného zabezpečenia realizovaného inštitútmi sociálnej pomoci a pomoci v hmotnej núdzi,
Súvisí to s výškou minimálnej mzdy.
Súvisí to s výškou minimálnej mzdy. Je opodstatnená legislatívna úprava minimálnej mzdy ako takej.
Je to otázka evidencie na úrade práce dlhšie ako jeden rok
- za chudobné sa považujú rodiny – ak ich celkové zárobky nepostačujú na zabezpečenie nevyhnutných fyziologických potrieb človek a a za nevyhnutné potreby sa považuje – najskromnejšia strava, najskromnejšie bývanie, základné ošatenie – „už si nebudeme šporiť, nedáme si alkohol, cigarety...“;
- hranica relatívnej chudoby – tu pri určení hraníc sa vychádza zo skutočnosti, že jednotlivec uspokojuje svoje základné životné potreby, ktoré sú bežné – ale cíti sa deprimovaný a vylúčený zo spoločnosti, je to napr. nedostatočné vybavenie domácností – potom napr. nemožnosť sporenia navyše – 10 až 20% obyvateľstva vyspelých krajín,
- pri sociálnej pomoci – ako o systéme – budeme hovoriť o sociálnej pomoci a podpore v hmotnej núdzi,
- úprava vychádza z Európskej sociálnej charty, kde sú vyjadrené konkrétne práva,
Je to otázka evidencie na úrade práce dlhšie ako jeden rok
- za chudobné sa považujú rodiny – ak ich celkové zárobky nepostačujú na zabezpečenie nevyhnutných fyziologických potrieb človek a a za nevyhnutné potreby sa považuje – najskromnejšia strava, najskromnejšie bývanie, základné ošatenie – „už si nebudeme šporiť, nedáme si alkohol, cigarety...“;
- hranica relatívnej chudoby – tu pri určení hraníc sa vychádza zo skutočnosti, že jednotlivec uspokojuje svoje základné životné potreby, ktoré sú bežné – ale cíti sa deprimovaný a vylúčený zo spoločnosti, je to napr. nedostatočné vybavenie domácností – potom napr. nemožnosť sporenia navyše – 10 až 20% obyvateľstva vyspelých krajín,
- pri sociálnej pomoci – ako o systéme – budeme hovoriť o sociálnej pomoci a podpore v hmotnej núdzi,
- úprava vychádza z Európskej sociálnej charty, kde sú vyjadrené konkrétne práva,
hlavné dôvody, z ktorých chudoba vzniká:
1. nízke zárobky, plynúce zo zamestnania,
2. nezamestnanosť – dlhodobá,
3. rozdiely vo vlastníctve,
o tieto dôvody sú dôsledkom spoločenského vývoja, usporiadania spoločnosti a vyplýva to z ekonomických podmienok, ktoré jednotlivec môže ovplyvniť, ale len v malej miery,
o ide o problém celospoločenský,
o niekedy je príčinou chudoby aj osobné pričinenie sa jednotlivca, subjektu – osobné zavinenie každého jednotlivca – ktoré vyplýva z nedostatočného záujmu o prácu, ide hlavne o to, že niektorí nemajú záujem pracovať,
- na chudobu môžeme pozerať z objektívneho a subjektívneho hľadiska,
Subjektívne chápanie chudoby:
- jednotlivec sa posudzuje sám, v akom postavení je, rešpektuje sa skutočnosť, že v konkrétnej situácii sa posudzuje sám jedinec, rozhoduje o tom, ktoré potreby by mali byť uspokojené ako prvé, z tohto subjektívneho chápania chudoby vyplýva to, že máme „mnohých, ktorí sa cítia, že sú chudobní a pritom vôbec nie sú chudobní, záleží na tom, s kým sa porovnávame,“,
- sú jednotlivci, ktorí sú skutočne chudobní, ale necítia sa ako chudobní,
2. nezamestnanosť – dlhodobá,
3. rozdiely vo vlastníctve,
o tieto dôvody sú dôsledkom spoločenského vývoja, usporiadania spoločnosti a vyplýva to z ekonomických podmienok, ktoré jednotlivec môže ovplyvniť, ale len v malej miery,
o ide o problém celospoločenský,
o niekedy je príčinou chudoby aj osobné pričinenie sa jednotlivca, subjektu – osobné zavinenie každého jednotlivca – ktoré vyplýva z nedostatočného záujmu o prácu, ide hlavne o to, že niektorí nemajú záujem pracovať,
- na chudobu môžeme pozerať z objektívneho a subjektívneho hľadiska,
Subjektívne chápanie chudoby:
- jednotlivec sa posudzuje sám, v akom postavení je, rešpektuje sa skutočnosť, že v konkrétnej situácii sa posudzuje sám jedinec, rozhoduje o tom, ktoré potreby by mali byť uspokojené ako prvé, z tohto subjektívneho chápania chudoby vyplýva to, že máme „mnohých, ktorí sa cítia, že sú chudobní a pritom vôbec nie sú chudobní, záleží na tom, s kým sa porovnávame,“,
- sú jednotlivci, ktorí sú skutočne chudobní, ale necítia sa ako chudobní,
Objektívne chápanie chudoby:
- oddeľuje menej chudobných (bohatých) od chudobných,
- celkový vývoj – záver taký, že chudoba je pravdepodobne stálym sociálnym javom, chudoba práve v dôsledku straty práce si vyžaduje pozornosť, aby to bolo riešené, je to otázka dôsledku straty práce (on má naozaj záujem pracovať), to je aj oblasť PSZ, je to napr. otázka aj dávky v nezamestnanosti, ale aj otázka pracovného práva, vzniku nároku na nejaké peňažné plnenie (určité náhrady pri okamžitom skončením pracovného pomeru),
- pre optimálne stanovenie miery a foriem pomoci je potrebné dôsledne študovať,
- pomoc zo strany štátu – substitučné minimum – toto minimum predstavuje takú hranicu (oficiálnu) chudoby, vyjadrená množstvom finančných prostriedkov – ktoré umožňujú tomu jednotlivcovi uhradiť náklady na prežitie,
- hranica absolútnej chudoby – táto hranica je spojená s existenčným minimom, to je taká hranica na „holé prežitie“ – stav, ktorý umožňuje aspoň určité fyzické prežitie jednotlivca – je to hlavne v rozvojových krajinách, kde sa vedie boj o voľnú existenciu jednotlivca,
- celkový vývoj – záver taký, že chudoba je pravdepodobne stálym sociálnym javom, chudoba práve v dôsledku straty práce si vyžaduje pozornosť, aby to bolo riešené, je to otázka dôsledku straty práce (on má naozaj záujem pracovať), to je aj oblasť PSZ, je to napr. otázka aj dávky v nezamestnanosti, ale aj otázka pracovného práva, vzniku nároku na nejaké peňažné plnenie (určité náhrady pri okamžitom skončením pracovného pomeru),
- pre optimálne stanovenie miery a foriem pomoci je potrebné dôsledne študovať,
- pomoc zo strany štátu – substitučné minimum – toto minimum predstavuje takú hranicu (oficiálnu) chudoby, vyjadrená množstvom finančných prostriedkov – ktoré umožňujú tomu jednotlivcovi uhradiť náklady na prežitie,
- hranica absolútnej chudoby – táto hranica je spojená s existenčným minimom, to je taká hranica na „holé prežitie“ – stav, ktorý umožňuje aspoň určité fyzické prežitie jednotlivca – je to hlavne v rozvojových krajinách, kde sa vedie boj o voľnú existenciu jednotlivca,
Systém štátnej sociálnej pomoci
- keď ten jednotlivec padne, aby mu tento systém pomohol v tej danej situácii, ktorá je mnoho razy z tých troch systémov najhoršia,
- pojem „chudoba“ – stretávame s týmto pojmom častejšie – tento pojem sa dotýka tak jednotlivcov ako aj iných skupín, hovoril o nej už Akvinský; potom sa hovorilo o práci, prijímali sa opatrenia, ktoré mali zabrániť vzniku chudoby; ostatné sociálnoekonomické opatrenia, ktoré boli prijaté v 20. stor.,
Dieťa po skončením povinnej školskej dochádzky...
Spoločná domácnosť – trvalá úhrada nákladov na spoločnú domácnosť.
- stabilne sa chudoba chápe ako stav, v ktorom jednotlivcovi chýbajú prostriedky na realizáciu vlastných potrieb,
- chudoba sa spája s hmotnou núdzou, ale z hľadiska teoretického aj s pojmom depresia, žiť v chudobe sa niekedy označuje ako byť „materiálne deprimovaný“,
- pojem „chudoba“ – stretávame s týmto pojmom častejšie – tento pojem sa dotýka tak jednotlivcov ako aj iných skupín, hovoril o nej už Akvinský; potom sa hovorilo o práci, prijímali sa opatrenia, ktoré mali zabrániť vzniku chudoby; ostatné sociálnoekonomické opatrenia, ktoré boli prijaté v 20. stor.,
Dieťa po skončením povinnej školskej dochádzky...
Spoločná domácnosť – trvalá úhrada nákladov na spoločnú domácnosť.
- stabilne sa chudoba chápe ako stav, v ktorom jednotlivcovi chýbajú prostriedky na realizáciu vlastných potrieb,
- chudoba sa spája s hmotnou núdzou, ale z hľadiska teoretického aj s pojmom depresia, žiť v chudobe sa niekedy označuje ako byť „materiálne deprimovaný“,
zákon vymedzuje, čo je príjmom
- zákon vymedzuje, čo je príjmom – ide o „čistý“ príjem, po odpočítaní preddavkov na daň, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, pri odpočítaní sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách,... v prípade straty, sa táto strata zahŕňa len v tom danom období,
- do príjmu sa nezahŕňajú jednorazové štátne dávky – príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, jednorazové štátne dávky,..., nezahŕňajú sa ani príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím,.. aj ten, kto má potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. peňažný príspevok na zaobstaranie nejakej zdravotnej pomôcky, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na úpravu bytu,... a pod.), zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť (už nepoznáme) – nezahŕňajú sa ani štipendiá , ani príspevok na stravou podľa osobitného príspevku a nezhŕňa sa ani vianočný príspevok dôchodcom,
- do príjmu sa nezahŕňajú jednorazové štátne dávky – príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, jednorazové štátne dávky,..., nezahŕňajú sa ani príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím,.. aj ten, kto má potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. peňažný príspevok na zaobstaranie nejakej zdravotnej pomôcky, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na úpravu bytu,... a pod.), zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť (už nepoznáme) – nezahŕňajú sa ani štipendiá , ani príspevok na stravou podľa osobitného príspevku a nezhŕňa sa ani vianočný príspevok dôchodcom,
je dôležité sledovanie príjmu
- je dôležité sledovanie príjmu – zákon presne vymedzuje príjmy koho sa posudzujú:
a) príjem fyzickej posudzovanej osoby a jej manžela,
b) u rodičov s nezaopatrenými deťmi, tak na účely ŽM sa sleduje príjem týchto rodičov ako aj príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s rodičmi v spoločnej domácnosti ,
c) rodičia, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi (študujú napr. dennou formou štúdia a už majú svoje rodiny), tak ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná osoba,
d) u nezaopatrených detí sa sleduje príjem týchto detí, ako aj ich rodičov, len ak žijú v spoločnej domácnosti, ako aj príjem iných osôb, ktoré dostávajú na tieto detí,
e) u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem,
a) príjem fyzickej posudzovanej osoby a jej manžela,
b) u rodičov s nezaopatrenými deťmi, tak na účely ŽM sa sleduje príjem týchto rodičov ako aj príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s rodičmi v spoločnej domácnosti ,
c) rodičia, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi (študujú napr. dennou formou štúdia a už majú svoje rodiny), tak ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná osoba,
d) u nezaopatrených detí sa sleduje príjem týchto detí, ako aj ich rodičov, len ak žijú v spoločnej domácnosti, ako aj príjem iných osôb, ktoré dostávajú na tieto detí,
e) u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem,
od 1. 7. tohto roka sú upravené nasledovne:
Ad. 1 5 130,- Sk,
Ad. 2 3 580,- Sk,
Ad. 3 2 340,- Sk,
- na účely sumy životného minima – tretí okruh zahŕňa deti:
• dva druhy () detí –
Niekedy vzniká problém, že či môže uchádzač o zamestnanie byť v pracovnom pomere, alebo či môže byť zamestnaný len na dohody. Zatiaľ nesmie byť v pracovnom pomere a d) nekončí, ale bodkočiarkou – a potom nasleduje zvrat . Možnosť, že uchádzač o zamestnanie môže robiť aj na dohody a môže byť aj v pracovnom pomere.
a) nezaopatrené dieťa – na účely tohto zákon je dieťa, ktoré sa považuje za nezaopatrené na účely zákona o prídavku na dieťa,
b) zaopatrené dieťa, ale ešte neplnoleté – ak skončilo vysokú školu druhého stupňa,... toto platí aj pre sumy životného minimu (zákon č. 601/ 2003),
Ad. 2 3 580,- Sk,
Ad. 3 2 340,- Sk,
- na účely sumy životného minima – tretí okruh zahŕňa deti:
• dva druhy () detí –
Niekedy vzniká problém, že či môže uchádzač o zamestnanie byť v pracovnom pomere, alebo či môže byť zamestnaný len na dohody. Zatiaľ nesmie byť v pracovnom pomere a d) nekončí, ale bodkočiarkou – a potom nasleduje zvrat . Možnosť, že uchádzač o zamestnanie môže robiť aj na dohody a môže byť aj v pracovnom pomere.
a) nezaopatrené dieťa – na účely tohto zákon je dieťa, ktoré sa považuje za nezaopatrené na účely zákona o prídavku na dieťa,
b) zaopatrené dieťa, ale ešte neplnoleté – ak skončilo vysokú školu druhého stupňa,... toto platí aj pre sumy životného minimu (zákon č. 601/ 2003),
zákon 5/ 2004 Zb. o zamestnanosti
- zákon 5/ 2004 Zb. o zamestnanosti – definuje mnoho pojmov (uchádzač o zamestnanie – osoba, ktorá nie je v pracovnom pomere; nie je ani v obdobnom vzťahu k zamestnaneckému pomeru; nie je SZČO; osoba, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine; FO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť, ale maximálne 64 hodín mesačne a príjem nemôže presiahnuť 3 200,- mesačne ) , dlhodobý uchádzač o zamestnanie, znevýhodnený uchádzač o zamestnanie),
- do tohto systému sa dostávajú ľudia hlavne z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti, ďalej z hľadiska vysokého veku – prestárli občania, otázka invalidity – invalidný je ten, kto má posudok alebo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40%, potom aj z titulu starostlivosti o deti,
- pokiaľ hovoríme o sociálnej pomoci – v rámci tohto systému hrá dôležitú úlohu životné minimum,
- do tohto systému sa dostávajú ľudia hlavne z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti, ďalej z hľadiska vysokého veku – prestárli občania, otázka invalidity – invalidný je ten, kto má posudok alebo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40%, potom aj z titulu starostlivosti o deti,
- pokiaľ hovoríme o sociálnej pomoci – v rámci tohto systému hrá dôležitú úlohu životné minimum,
Životné minimum
- zákon č. 601/ 2003 Zb. z. o životnom minime a tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmu FO, pričom pod touto hranicou nastáva stav hmotnej núdze – hmotná núdza je stav, keď príjem FO spolu s príjmami osôb, ktoré sa spoločne posudzujú nedosahuje životné minimum a táto FO ako aj osoby, ktoré sa s ňou spoločne posudzujú si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením,
- zákon o ŽM stanovuje aj výšku ŽM – sú určené tri sumy:
1. pre plnoletú FO (osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, alebo 16 rokov veku, ak uzavrela manželstvo),
2. pre spoločne posudzovanú plnoletú FO,
3. suma, ktorá je určená na dieťa –
• a to buď na nezaopatrené dieťa alebo
• zaopatrené dieťa, ale ešte neplnoleté,
- suma je upravovaná vždy k 1. 7. podľa stanovených pravidiel – v júli, keď my už vieme o aký koeficient pôjde, vieme už aká bude od 1. septembra suma rodičovského príspevku (tu je povinnosť)?
- zákon o ŽM stanovuje aj výšku ŽM – sú určené tri sumy:
1. pre plnoletú FO (osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, alebo 16 rokov veku, ak uzavrela manželstvo),
2. pre spoločne posudzovanú plnoletú FO,
3. suma, ktorá je určená na dieťa –
• a to buď na nezaopatrené dieťa alebo
• zaopatrené dieťa, ale ešte neplnoleté,
- suma je upravovaná vždy k 1. 7. podľa stanovených pravidiel – v júli, keď my už vieme o aký koeficient pôjde, vieme už aká bude od 1. septembra suma rodičovského príspevku (tu je povinnosť)?
pokiaľ ide o právnu sociálnu pomoc
- pokiaľ ide o právnu sociálnu pomoc, tak tá sa postupne vyvíjala, vždy to smerovalo k tomu, aby bol občan najprv zabezpečený sám,
- pokiaľ ide o moderné chápanie sociálnej pomoci – je značná pluralita subjektov, ktoré vystupujú v týchto vzťahoch – momentálne sa mnoho úloh nachádza v rukách obcí, ale tie často nemajú dostatočné prostriedky – ale podľa doc. Matláka () sa to bude postupne zlepšovať,
- cieľom je predovšetkým dosiahnuť spôsobilosť jedinca na sebestačný život – vytvárať prostredie, kde by neboli tlmené aktivity jedinca o dosiahnutie určitej životnej úrovne – každý z nás, či chceme alebo nechceme, sa môže stať, že sa tu do tejto sféry dostaneme, sociálna pomoc je mnoho razy dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti (otázka dlhšia ako jeden rok) – u nás je taká zvláštnosť, že sú evidovaní občania, pričom väčšinou ide o dlhodobo nezamestnaných,
obdobím je obdobie od vzniku pracovného pomeru do 31. 12. predchádzajúceho kalendárneho roka. V prípade prerušenia poistného vzťahu – poistný pomer končí a vzniká nový pracovný vzťah.
- dlhodobá nezamestnanosť je evidovaná a vlastne ju vzťahujeme ku všetkým občanom,
- pokiaľ ide o moderné chápanie sociálnej pomoci – je značná pluralita subjektov, ktoré vystupujú v týchto vzťahoch – momentálne sa mnoho úloh nachádza v rukách obcí, ale tie často nemajú dostatočné prostriedky – ale podľa doc. Matláka () sa to bude postupne zlepšovať,
- cieľom je predovšetkým dosiahnuť spôsobilosť jedinca na sebestačný život – vytvárať prostredie, kde by neboli tlmené aktivity jedinca o dosiahnutie určitej životnej úrovne – každý z nás, či chceme alebo nechceme, sa môže stať, že sa tu do tejto sféry dostaneme, sociálna pomoc je mnoho razy dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti (otázka dlhšia ako jeden rok) – u nás je taká zvláštnosť, že sú evidovaní občania, pričom väčšinou ide o dlhodobo nezamestnaných,
obdobím je obdobie od vzniku pracovného pomeru do 31. 12. predchádzajúceho kalendárneho roka. V prípade prerušenia poistného vzťahu – poistný pomer končí a vzniká nový pracovný vzťah.
- dlhodobá nezamestnanosť je evidovaná a vlastne ju vzťahujeme ku všetkým občanom,
po roku 1989 došlo aj z hľadiska legislatívneho k vytváraniu
- po roku 1989 došlo aj z hľadiska legislatívneho k vytváraniu troch horeuvedených systémov,
- tomuto (3. systému) predchádzal zákon č. 100/ 1988 Zbierky o sociálnom zabezpečení a vyhláška číslo 151/ 1988, ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení – tento zákon o sociálnom zabezpečení obsahoval dôchodkové zabezpečenie a sociálnu starostlivosť (dnes by sme povedali, že obsahoval poistný systém a systém štátnej sociálnej pomoci), pod pojem sociálna starostlivosť sa zahrňovalo poskytovanie dávok občanom, ktorý sa dostali do nepríjemnej životnej situácie – dlho zahrňoval zákon starostlivosť o rodiny s deťmi, starostlivosť a starých občanov, starostlivosť o občan, ktorý vyžadovali osobitnú starostlivosť, starostlivosť o sociálne dezintegrovaných, starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutých občanov,
- túto sociálnu starostlivosť výlučne poskytoval štát – vtedy bolo všetko hradené z daňových príjmov,
- postupný vývoj premenil sociálnu starostlivosť na sociálnu pomoc – tretí samostatný systém v rámci PSZ,
- tomuto (3. systému) predchádzal zákon č. 100/ 1988 Zbierky o sociálnom zabezpečení a vyhláška číslo 151/ 1988, ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení – tento zákon o sociálnom zabezpečení obsahoval dôchodkové zabezpečenie a sociálnu starostlivosť (dnes by sme povedali, že obsahoval poistný systém a systém štátnej sociálnej pomoci), pod pojem sociálna starostlivosť sa zahrňovalo poskytovanie dávok občanom, ktorý sa dostali do nepríjemnej životnej situácie – dlho zahrňoval zákon starostlivosť o rodiny s deťmi, starostlivosť a starých občanov, starostlivosť o občan, ktorý vyžadovali osobitnú starostlivosť, starostlivosť o sociálne dezintegrovaných, starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutých občanov,
- túto sociálnu starostlivosť výlučne poskytoval štát – vtedy bolo všetko hradené z daňových príjmov,
- postupný vývoj premenil sociálnu starostlivosť na sociálnu pomoc – tretí samostatný systém v rámci PSZ,
Ak má nárok na mzdu
Ak má nárok na mzdu, tak má nárok aj na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Piští mi v ušiach. On chudák utiekol do postele, aby sa liečil.
Minulý rok som zarábal každý mesiac 10 000,- Sk, potom súčet vymeriavacích základov sa delí počtom kalendárnych dní.
Vždy tu ide o predchádzajúci kalendárny rok. Či ochoriem 1. 1. tohto roka, alebo ochoriem dnes, alebo ochoriem 31. decembra tohto roku, vždy to rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok. Môže stať, že pracovný vzťah vznikne až v priebehu kalendárneho roka. Potom DVZ zisťujem tak, že rozhodujúcim
Systém štátnej sociálnej pomoci
- PSZ sa vyvíja v troch základných systémoch – toto je tretí systém v poradí – systém štátnej sociálnej pomoci,
- vývoj týchto systémoch je úzko spojený s ekonomickými, právnymi, sociologickými zmenami v spoločnosti,
- zmeny prebehli aj na Slovensku – v roku 1993 nadobudol účinnosť zákon 7/ 1993 o Národnej poisťovni a zákon 10/ 2003 – vtedy sme po prvýkrát začali platiť poistné, avšak potom sa začali vyvíjať aj tie ďalšie systémy, to znamená systém štátnej sociálnej podpory a systém štátnej sociálnej pomoci,
Piští mi v ušiach. On chudák utiekol do postele, aby sa liečil.
Minulý rok som zarábal každý mesiac 10 000,- Sk, potom súčet vymeriavacích základov sa delí počtom kalendárnych dní.
Vždy tu ide o predchádzajúci kalendárny rok. Či ochoriem 1. 1. tohto roka, alebo ochoriem dnes, alebo ochoriem 31. decembra tohto roku, vždy to rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok. Môže stať, že pracovný vzťah vznikne až v priebehu kalendárneho roka. Potom DVZ zisťujem tak, že rozhodujúcim
Systém štátnej sociálnej pomoci
- PSZ sa vyvíja v troch základných systémoch – toto je tretí systém v poradí – systém štátnej sociálnej pomoci,
- vývoj týchto systémoch je úzko spojený s ekonomickými, právnymi, sociologickými zmenami v spoločnosti,
- zmeny prebehli aj na Slovensku – v roku 1993 nadobudol účinnosť zákon 7/ 1993 o Národnej poisťovni a zákon 10/ 2003 – vtedy sme po prvýkrát začali platiť poistné, avšak potom sa začali vyvíjať aj tie ďalšie systémy, to znamená systém štátnej sociálnej podpory a systém štátnej sociálnej pomoci,
patrí za predpokladu
- patrí za predpokladu, že zamestnanec v tom čase nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, nárok na túto náhradu príjmu nemá zamestnanec počas obdobia trvania PN, ak by mal nárok na nemocenské, materské, rodičovský príspevok s výnimkou rodičovského príspevku, pri ktorom je možné vykonávať pracovnú činnosť, nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec, ktorému vznikla dočasná PN v súvislosti so spáchaním trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ak poruší liečebný režim, tak odo dňa zistenia porušenia liečebného režimu sa mu prestane vyplácať náhradu príjmu pri dočasnej PN, alebo ak sa nezdržuje na stanovenom mieste (v mieste trvalého bydliska), tak toto tiež vylučuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN,
- náhrada príjmu zaniká od 6. týždňa, keď žena nastúpi na materskú dovolenku a poberá materské,
- výška náhrady príjmu – je za prvé 3 dni 25% denného vymeriavacieho základu, za ďalšie dni 55% denného vymeriavacieho základu – v kolektívnej zmluve môže byť náhradu príjmu vyššia, ale nie viac 80%,
- pokiaľ ide o náhradu príjmu, tak si treba povedať aj to, že zamestnávateľ kontroluje, či sa zamestnanec zdržuje na mieste určenom lekárom – zamestnávateľ vykoná kontrolu, či sa zamestnanec zdržiava v stanovenom mieste,
- náhrada príjmu zaniká od 6. týždňa, keď žena nastúpi na materskú dovolenku a poberá materské,
- výška náhrady príjmu – je za prvé 3 dni 25% denného vymeriavacieho základu, za ďalšie dni 55% denného vymeriavacieho základu – v kolektívnej zmluve môže byť náhradu príjmu vyššia, ale nie viac 80%,
- pokiaľ ide o náhradu príjmu, tak si treba povedať aj to, že zamestnávateľ kontroluje, či sa zamestnanec zdržuje na mieste určenom lekárom – zamestnávateľ vykoná kontrolu, či sa zamestnanec zdržiava v stanovenom mieste,
Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
- náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti – nie je to dávka nemocenského poistenia – poskytuje sa za prvých 10 dní od vzniku pracovnej neschopnosti – má to veľký význam z toho, že niektorí naši dôchodcovia boli vylúčení z povinného nemocenského poistenia – vznikol problém, či majú nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN – nie je to dávka nemocenského poistenia a nezáleží na tom, či sú alebo nie sú poistení,
- výška je určená percentuálnou sadzbou – je možná aj dohoda v kolektívnej zmluve – max. 80% - nemocenské patrí tiež (nemocenské, ošetrovné, materské – sú vyplácané z denného vymeriavacieho základu) – pri náhrade príjmu pri dočasnej PN je výška vyjadrená z denného vymeriavacieho základu, pričom denný vymeriavací základ je vlastne podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní v tomto období,
- minimum je určené minimom vymeriavacieho základu pre platenie poistného; pre platenie poistného na nemocenské poistenie – podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní
- výška je určená percentuálnou sadzbou – je možná aj dohoda v kolektívnej zmluve – max. 80% - nemocenské patrí tiež (nemocenské, ošetrovné, materské – sú vyplácané z denného vymeriavacieho základu) – pri náhrade príjmu pri dočasnej PN je výška vyjadrená z denného vymeriavacieho základu, pričom denný vymeriavací základ je vlastne podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní v tomto období,
- minimum je určené minimom vymeriavacieho základu pre platenie poistného; pre platenie poistného na nemocenské poistenie – podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní
pokiaľ ide o MM ako takú,
- pokiaľ ide o MM ako takú, tak je dôležitá je ešte náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca – upravuje ju zákon č. 462/ 2003 Zb.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca – je to táka zvláštnosť – je to sociálna dávka, ktorú poskytuje zamestnávateľ – zamestnanec má
V pracovnom pomere môže robiť až osoba staršia ako 15 rokov, ale nie skôr ako po skončením povinnej školskej dochádzky.
Ak som dobrovoľne poistený a teraz zabudnem si to zvýšiť na 8 100,- korún, nebudem platiť vyšší odvod ani za november, ani za december, potom nedostaneme nič . To je tá aktuálnosť.
nárok na náhradu príjmu, keď je uznaný za dočasne práceneschopného, ale len za prvých 10 kalendárnych dní pracovnej neschopnosti (je to sociálna dávka),
V pracovnom pomere môže robiť až osoba staršia ako 15 rokov, ale nie skôr ako po skončením povinnej školskej dochádzky.
Ak som dobrovoľne poistený a teraz zabudnem si to zvýšiť na 8 100,- korún, nebudem platiť vyšší odvod ani za november, ani za december, potom nedostaneme nič . To je tá aktuálnosť.
nárok na náhradu príjmu, keď je uznaný za dočasne práceneschopného, ale len za prvých 10 kalendárnych dní pracovnej neschopnosti (je to sociálna dávka),
čiastočný invalidný dôchodok
- čiastočný invalidný dôchodok – toto bolo pred 1. 1. 2004 podľa zákon 100/ 1988 Zb. vtedy boli invalidní dôchodcovia a čiastoční invalidní dôchodcovia,
- MM – sa vzťahujú na zamestnancov s pracovným úväzkom...,
- u mesačne odmeňovaných, ak je kratší úväzok ako 40 hodín sa výška MM pomerne kráti,
- u hodinovo odmeňovaných to nemusí riešiť zákonodarca, ale rieši to matematika. Hodinová MM krát 20 hodín,
- výška minimálnej mzdy sa upravuje vždy k 1. októbru kalendárneho roka a to koeficientom rastu životných nákladom, a tento koeficient navrhuje Vláda SR a je povinná ho navrhnúť do 15. júna kalendárneho roka, a je povinná ho navrhnúť zástupcom sociálnych partnerov a oni sú do 1. júla povinný rozhodnúť – ak nerozhodnú, rozhodne za nich Vláda a upraví výšku MM k 1. 10 bežného kalendárneho roka,
- pokiaľ ide o MM, tak pokiaľ ide o jej funkcie,
- ako náhle sa zvýši MM, hneď sa v tom momente zvýšia odvody, to sa týka zamestnávateľov, ktorí slušnými percentami prispievajú – sú povinní platiť odvody. Návrh, že by bola MM určená pevnou sumou,
- MM – sa vzťahujú na zamestnancov s pracovným úväzkom...,
- u mesačne odmeňovaných, ak je kratší úväzok ako 40 hodín sa výška MM pomerne kráti,
- u hodinovo odmeňovaných to nemusí riešiť zákonodarca, ale rieši to matematika. Hodinová MM krát 20 hodín,
- výška minimálnej mzdy sa upravuje vždy k 1. októbru kalendárneho roka a to koeficientom rastu životných nákladom, a tento koeficient navrhuje Vláda SR a je povinná ho navrhnúť do 15. júna kalendárneho roka, a je povinná ho navrhnúť zástupcom sociálnych partnerov a oni sú do 1. júla povinný rozhodnúť – ak nerozhodnú, rozhodne za nich Vláda a upraví výšku MM k 1. 10 bežného kalendárneho roka,
- pokiaľ ide o MM, tak pokiaľ ide o jej funkcie,
- ako náhle sa zvýši MM, hneď sa v tom momente zvýšia odvody, to sa týka zamestnávateľov, ktorí slušnými percentami prispievajú – sú povinní platiť odvody. Návrh, že by bola MM určená pevnou sumou,
aj tých 8 100,- korún nie je až tak veľa
- aj tých 8 100,- korún nie je až tak veľa, to je pri 40 hodinovom úväzku,
- MM má dopad aj na sociálne zabezpečenie, nemá už taký dopad ako mala kedysi, ešte sa môže stať aj toto, že zákonodarca pripúšťa aj to, že sa bude porušovať zákon, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi menej ako MM, tak musí doplatiť rozdiel,
- pokiaľ ide o zákon o sociálnom poistení, tak tam je vždy aktuálna MM na účely minima vymeriavacích základov, za január až september som si platil zo 7 500,- korún, v novembri budem platiť za október, a to už si ako zamestnávateľ musím zvýšiť odvod, to je na sociálne poistenie,
- pokiaľ ide o zdravotné poistenie – vymeriavací základ je viazaný na minimálnu mzdu, ale aj za október, aj za november, december – až v januári si budem musieť zvýšiť odvod – MM, ktorá je upravená k 1. 10. bežného kalendárneho roka platí na účely zdravotného poistenia od 1. 1. nasledujúceho (budúceho) kalendárneho roka,
- MM nemá vplyv na iné sociálne dávky, kedysi mala MM väčší dopad na sociálne zabezpečenie,
- MM má dopad aj na sociálne zabezpečenie, nemá už taký dopad ako mala kedysi, ešte sa môže stať aj toto, že zákonodarca pripúšťa aj to, že sa bude porušovať zákon, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi menej ako MM, tak musí doplatiť rozdiel,
- pokiaľ ide o zákon o sociálnom poistení, tak tam je vždy aktuálna MM na účely minima vymeriavacích základov, za január až september som si platil zo 7 500,- korún, v novembri budem platiť za október, a to už si ako zamestnávateľ musím zvýšiť odvod, to je na sociálne poistenie,
- pokiaľ ide o zdravotné poistenie – vymeriavací základ je viazaný na minimálnu mzdu, ale aj za október, aj za november, december – až v januári si budem musieť zvýšiť odvod – MM, ktorá je upravená k 1. 10. bežného kalendárneho roka platí na účely zdravotného poistenia od 1. 1. nasledujúceho (budúceho) kalendárneho roka,
- MM nemá vplyv na iné sociálne dávky, kedysi mala MM väčší dopad na sociálne zabezpečenie,
pokiaľ ide o poskytovanie MM
- pokiaľ ide o poskytovanie MM – upravuje to zákon č. 90/ 1996 Zb. o minimálnej mzde – nadobudol účinnosť 1. apríla 1996 a upravuje poskytovanie minimálnej mzdy v pracovnom pomere alebo v obdobnom vzťahu k pracovnému pomeru (to je štátnozamestnanecký vzťah a služobný pomer), tento zákon sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorý vykonávajú pracovnú činnosť na základe dohôd o výkone pracovnej činnosti,
- výška MM je stanovená buď pevnou sumou – poznáme MM u hodinovo odmeňovaných a MM u mesačne odmeňovaných. U hodinovo odmeňovaných je výška 44, 60,- Sk za každú odpracovanú hodinu zamestnancom a za mesiac je 8 100,- Sk výška minimálnej mzdy (zvýšilo sa zo 7 600,- Sk),
- MM je vyjadrená aj v percentuálnej sadzbe – je aj vo výške 75% z týchto súm, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, alebo mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
- 50% zo súm MM, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku, alebo invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, alebo zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,
- výška MM je stanovená buď pevnou sumou – poznáme MM u hodinovo odmeňovaných a MM u mesačne odmeňovaných. U hodinovo odmeňovaných je výška 44, 60,- Sk za každú odpracovanú hodinu zamestnancom a za mesiac je 8 100,- Sk výška minimálnej mzdy (zvýšilo sa zo 7 600,- Sk),
- MM je vyjadrená aj v percentuálnej sadzbe – je aj vo výške 75% z týchto súm, ak ide o zamestnanca, ktorý je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, alebo mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
- 50% zo súm MM, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku, alebo invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, alebo zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,
zákon o MM dáva možnosť
- zákon o MM dáva možnosť, že MM možno dohodnúť aj vyššiu ako ustanovuje zákon o MM, tak to sa týka predovšetkým kolektívneho vyjednávania, teda ustanovená v kolektívnej zmluve alebo potom ešte podľa zákona o MM v družstve, kde súčasťou členstva v družstve je aj pracovný pomer, tak na základe uznesenia členskej schôdze môže byť minimálna mzda určená aj vyššia,
- MM plní dve funkcie, preto ju spomíname v pracovnom práve aj v PSZ, plní ekonomickú funkciu (tá spočíva v tom, že MM je určená určitá hranica – resp. základný stupeň, od ktorej sa potom odvíjajú potom mzdy odstupňované podľa zložitosti, náročnosti, námahy výkonu práce – tá je určená vyššie ako minimálna mzda), MM zároveň tvorí aj hranicu minimálnych mzdových taríf, ktorými štát garantuje minimálne pracovné príjmy zamestnancov (mnoho razy sú predmetom kolektívneho vyjednávania),
- sociálna funkcia MM – MM sa zaručuje určitá forma prežitia zo zárobku, je jednou zo zložiek ochrany pred chudobou (otázka chudoby, problém chudoby) – niekedy znamená táto funkcia aj ochranu pred nezamestnanosťou – MM má znamenať ale zároveň aj pre nezamestnaného motiváciu zamestnať (toto má osobitný význam aj pri určovaní MM) – MM by mala byť vyššia ako sumy životného minima, v niektorých prípadoch plní MM aj odvodené funkcie MM a to vo vzťahu k PSZ,
- MM plní dve funkcie, preto ju spomíname v pracovnom práve aj v PSZ, plní ekonomickú funkciu (tá spočíva v tom, že MM je určená určitá hranica – resp. základný stupeň, od ktorej sa potom odvíjajú potom mzdy odstupňované podľa zložitosti, náročnosti, námahy výkonu práce – tá je určená vyššie ako minimálna mzda), MM zároveň tvorí aj hranicu minimálnych mzdových taríf, ktorými štát garantuje minimálne pracovné príjmy zamestnancov (mnoho razy sú predmetom kolektívneho vyjednávania),
- sociálna funkcia MM – MM sa zaručuje určitá forma prežitia zo zárobku, je jednou zo zložiek ochrany pred chudobou (otázka chudoby, problém chudoby) – niekedy znamená táto funkcia aj ochranu pred nezamestnanosťou – MM má znamenať ale zároveň aj pre nezamestnaného motiváciu zamestnať (toto má osobitný význam aj pri určovaní MM) – MM by mala byť vyššia ako sumy životného minima, v niektorých prípadoch plní MM aj odvodené funkcie MM a to vo vzťahu k PSZ,
minimálna mzda
- minimálna mzda – najnižšie peňažné plnenie, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi za vykonanú prácu s cieľom, aby bol zamestnancovi
Nemá normatívny charakter, správna interpretácia) – zákon sa odvoláva na zákon č. 600/ 2003 o prídavku na dieťa.
zabezpečený určitý životný štandard na minimálnej spoločensky uznanej hranici, aj vo vzťahu k pracovnému právu,
- MM plní aj ekonomickú aj právnu funkciu,
- MM je teda ustanovená zákonom a ide o štatutárnu mzdu a je určená jednotnou sadzbou a to či už hodinovou alebo mesačnou,
- okrem tej pevnej časti (buď hodinová alebo mesačná), tak zákon určuje MM aj percentuálnou sadzbou – a to podľa toho, či ide o okruh zamestnancov, ktorí sú invalidní (majú určitý stupeň invalidity), a potom aj u mladistvých – v tomto prípade potom pôjde o percentuálne určenie,
Nemá normatívny charakter, správna interpretácia) – zákon sa odvoláva na zákon č. 600/ 2003 o prídavku na dieťa.
zabezpečený určitý životný štandard na minimálnej spoločensky uznanej hranici, aj vo vzťahu k pracovnému právu,
- MM plní aj ekonomickú aj právnu funkciu,
- MM je teda ustanovená zákonom a ide o štatutárnu mzdu a je určená jednotnou sadzbou a to či už hodinovou alebo mesačnou,
- okrem tej pevnej časti (buď hodinová alebo mesačná), tak zákon určuje MM aj percentuálnou sadzbou – a to podľa toho, či ide o okruh zamestnancov, ktorí sú invalidní (majú určitý stupeň invalidity), a potom aj u mladistvých – v tomto prípade potom pôjde o percentuálne určenie,
opakovaný príspevok dieťaťu
- opakovaný príspevok dieťaťu (ak toto dieťa nemá príjem – nemá nárok na výživné, sirotský dôchodok, výsluhový sirotský dôchodok, ak by malo príjem nižší ako suma opakovaného príspevku, tak potom by išlo o rozdiel súm),
- výška mesačne NS 3 590,- Sk alebo rozdiel 3 590 – (príjem dieťaťa),
- ide o ND!!!,
- ND – do skončenia povinnej školskej dochádzky,
- po skončení povinnej školskej dochádzky, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, alebo vysokej škole dennou formou do 25 rokov veku,
- nie je ND – poberateľ invalidného dôchodku – štúdium presiahlo štandardnú dĺžku – skončilo štúdium II. stupňa,
- opakovaný príspevok náhradnému rodičovi – má rodič, ak mu bolo na základe rozhodnutia súdu alebo rozhodnutia príslušného orgánu zverené dieťa do NS, sa začal osobne starať aspoň o jedno dieťa, má TP na území SR, nevykonáva náhradnú starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti,
- pestún – považujeme na ZC,
- vylúčenie – ak náhradný rodič dostáva materské, vyrovnávaciu dávku, dávku nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné), ak poberá rodičovský príspevok,
- ak dieťa zverené do NS je príbuzný,
- výška – 4 560,– Sk – rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa,
- výška mesačne NS 3 590,- Sk alebo rozdiel 3 590 – (príjem dieťaťa),
- ide o ND!!!,
- ND – do skončenia povinnej školskej dochádzky,
- po skončení povinnej školskej dochádzky, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, alebo vysokej škole dennou formou do 25 rokov veku,
- nie je ND – poberateľ invalidného dôchodku – štúdium presiahlo štandardnú dĺžku – skončilo štúdium II. stupňa,
- opakovaný príspevok náhradnému rodičovi – má rodič, ak mu bolo na základe rozhodnutia súdu alebo rozhodnutia príslušného orgánu zverené dieťa do NS, sa začal osobne starať aspoň o jedno dieťa, má TP na území SR, nevykonáva náhradnú starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti,
- pestún – považujeme na ZC,
- vylúčenie – ak náhradný rodič dostáva materské, vyrovnávaciu dávku, dávku nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné), ak poberá rodičovský príspevok,
- ak dieťa zverené do NS je príbuzný,
- výška – 4 560,– Sk – rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa,
osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi
- osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi – ide o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, TP na území SR,
- nevzniká: ak sa poberá príspevok na opatrovanie ( - osobný rozsah dôchodkové poistenia); opatrovateľská služba alebo osobná asistencia,
- výška – 1 880,- mesačne (neúmerne málo),
- preddavkové poskytovanie dávok – nevydáva sa osobitné rozhodnutie (ak podá žiadosť), vydá sa však rozhodnutie o zamietnutí žiadosti (ak nemá potrebné náležitosti),
- vedieť rozdeliť dávky, za akých podmienok, osobitne opakovaný príspevok náhradnému rodičovi
Minimálna mzda
- minimálna mzda – mala by sa dosahovať dôstojná minimálna mzda –
- mzda nemôže byť nižšia ako je minimálna mzda – mzdou sa rozumie základná mzda, mzdová tarifa, mzdové príplatky ako aj ostatné zložky mzdy a čo je veľmi dôležité, že mzdou sa rozumejú aj odmeny pri pracovných výročiach, životných jubileách (toto upravuje zákonník práce),
- nevzniká: ak sa poberá príspevok na opatrovanie ( - osobný rozsah dôchodkové poistenia); opatrovateľská služba alebo osobná asistencia,
- výška – 1 880,- mesačne (neúmerne málo),
- preddavkové poskytovanie dávok – nevydáva sa osobitné rozhodnutie (ak podá žiadosť), vydá sa však rozhodnutie o zamietnutí žiadosti (ak nemá potrebné náležitosti),
- vedieť rozdeliť dávky, za akých podmienok, osobitne opakovaný príspevok náhradnému rodičovi
Minimálna mzda
- minimálna mzda – mala by sa dosahovať dôstojná minimálna mzda –
- mzda nemôže byť nižšia ako je minimálna mzda – mzdou sa rozumie základná mzda, mzdová tarifa, mzdové príplatky ako aj ostatné zložky mzdy a čo je veľmi dôležité, že mzdou sa rozumejú aj odmeny pri pracovných výročiach, životných jubileách (toto upravuje zákonník práce),
jednorazový príspevok pri zverení do NS
- jednorazový príspevok pri zverení do NS – určený na podporu základného osobného vybavenia dieťaťa – 9 550,- Sk jednorazovo,
- pri zániku NS,
- splnené 3 podmienky:
1. zverené do: NOS,
PS,
alebo ak ide o poručníctvo (ak dočasné PS, tak nie),
2. náhradný rodič sa o dieťa stará,
3. dieťa, ku dňu zverenia je v ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy (1 výnimka – aj dieťa, ktoré nebolo zverené do ústavnej starostlivosti ani ochrannej výchovy, ak nemá zabezpečené základné osobné vybavenie (ten nábytok ),
- jednorazový príspevok pri zániku NS (podpora na osamostatnenie sa),
- plnoleté dieťa, ak NS trvala aspoň 1 rok pre dosiahnutím plnoletosti,
- nárok na príspevok
suma: 23 910,- Sk, pri zániku NS
- pri zániku NS,
- splnené 3 podmienky:
1. zverené do: NOS,
PS,
alebo ak ide o poručníctvo (ak dočasné PS, tak nie),
2. náhradný rodič sa o dieťa stará,
3. dieťa, ku dňu zverenia je v ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy (1 výnimka – aj dieťa, ktoré nebolo zverené do ústavnej starostlivosti ani ochrannej výchovy, ak nemá zabezpečené základné osobné vybavenie (ten nábytok ),
- jednorazový príspevok pri zániku NS (podpora na osamostatnenie sa),
- plnoleté dieťa, ak NS trvala aspoň 1 rok pre dosiahnutím plnoletosti,
- nárok na príspevok
suma: 23 910,- Sk, pri zániku NS
Zákon č. 627/ 2005 o príspevkoch na podporu NS
- NS – zverenie dieťaťa do PS
- poručníctvo (ak poručník – sa osobne stará o dieťa),
- NS – dočasné zverenie dieťaťa do PS,
- zverenie dieťaťa do starostlivosti súdu, o nariadené predbežného opatrenia,
- dávky – 5 druhov dávok - 2 jednorazové,
3 opakujúce sa,
- jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej výchovy,
- jednorazový príspevok pri zániku náhradnej výchovy,
- opakovaný príspevok na dieťa zverené do NS,
- opakovaný príspevok náhradnému rodičovi,
- osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (dieťa je ťažko zdravotne postihnuté – to sa posudzuje na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny – zákon č. 195/ 98 o sociálnej pomoci),
- občan so zdravotným postihnutím:
o invalidný,
o pokles o viac ako 40%,
o aj tu na základ rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny § 51 zákona č. 195/ 1998 (na účely zdravotného práva),
- poručníctvo (ak poručník – sa osobne stará o dieťa),
- NS – dočasné zverenie dieťaťa do PS,
- zverenie dieťaťa do starostlivosti súdu, o nariadené predbežného opatrenia,
- dávky – 5 druhov dávok - 2 jednorazové,
3 opakujúce sa,
- jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej výchovy,
- jednorazový príspevok pri zániku náhradnej výchovy,
- opakovaný príspevok na dieťa zverené do NS,
- opakovaný príspevok náhradnému rodičovi,
- osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (dieťa je ťažko zdravotne postihnuté – to sa posudzuje na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny – zákon č. 195/ 98 o sociálnej pomoci),
- občan so zdravotným postihnutím:
o invalidný,
o pokles o viac ako 40%,
o aj tu na základ rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny § 51 zákona č. 195/ 1998 (na účely zdravotného práva),
- zánik:
1. dosiahnutím plnoletosti,
2. smrťou maloletého dieťaťa,
3. smrťou pestúna,
4. umiestnením do ochrannej výchovy,
5. nástup na výkon trestu odňatia slobody,
6. právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,
7. ak bolo dieťa zverené do PS manželov, zaniká rozvodom týchto manželov,
3. ústavná starostlivosť
- nariadená – keď nie je dostačujúca starostlivosť, nemožno uskutočniť NOS alebo pestúnsku starostlivosť,
- ak výchova maloletého dieťaťa je vážne narušená – a iné výchovné opatrenia by neviedli k úspechu (ani NOS, ani PS),
- Zákon o rodine (za vážne ohrozenie výchovy dieťaťa sa nepovažuje – nepriaznivé bytové pomery, b) sociálna situácia),
- ak sa nariaďuje ÚS – súd vymedzí rozsah ústavnej starostlivosti – a rozhodne o príslušnom ústavnom zariadení,
2. smrťou maloletého dieťaťa,
3. smrťou pestúna,
4. umiestnením do ochrannej výchovy,
5. nástup na výkon trestu odňatia slobody,
6. právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,
7. ak bolo dieťa zverené do PS manželov, zaniká rozvodom týchto manželov,
3. ústavná starostlivosť
- nariadená – keď nie je dostačujúca starostlivosť, nemožno uskutočniť NOS alebo pestúnsku starostlivosť,
- ak výchova maloletého dieťaťa je vážne narušená – a iné výchovné opatrenia by neviedli k úspechu (ani NOS, ani PS),
- Zákon o rodine (za vážne ohrozenie výchovy dieťaťa sa nepovažuje – nepriaznivé bytové pomery, b) sociálna situácia),
- ak sa nariaďuje ÚS – súd vymedzí rozsah ústavnej starostlivosti – a rozhodne o príslušnom ústavnom zariadení,
Poručníctvo a opatrovníctvo
- ak obaja rodičia zomreli, nemajú spôsobilosť na právne úkony,...
- súd ustanoví poručníka (má zastupovať, výchova,...),
- zaniká:
1. plnoletosť,
2. smrť (maloletého alebo poručníka),
„Potom sa stretnú a celý národ plače a potom už neplačeme.“ Matka a dieťa po 40, 60 rokoch.
3. zánik z dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený,
4. dosiahnutím plnoletosti maloletého rodiča,
5. právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka funkcie alebo odvolaním,
- súd ustanoví poručníka (má zastupovať, výchova,...),
- zaniká:
1. plnoletosť,
2. smrť (maloletého alebo poručníka),
„Potom sa stretnú a celý národ plače a potom už neplačeme.“ Matka a dieťa po 40, 60 rokoch.
3. zánik z dôvodu, pre ktorý bol poručník ustanovený,
4. dosiahnutím plnoletosti maloletého rodiča,
5. právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení poručníka funkcie alebo odvolaním,
- NS zahŕňa 3 okruhy starostlivosti:
1. zverenie dieťaťa maloletého do osobnej starostlivosti inej FO než je rodič (NOS),
2. pestúnska starostlivosť (poznáme aj dočasné zverenie do pestúnskej starostlivosti),
3. ústavná starostlivosť,
- súd rozhodne, ktorý spôsob je vhodnejší,
- NOS – súčasť ÚS – patrí peňažné plnenie zo systému štátnej sociálnej podpory, iba FO s TP na území SR, musí mať spôsobilosť na právne úkony, zdravotné, osobné, morálne predpoklady,
- zákon a súd majú dohliadať v prvom rade – príbuzní. Osoba, ktorej dieťa je zverené je povinná riadne vykonávať starostlivosť,
- súd určuje výživné,
- NOS – môže byť zverené len 1 z manželov – súhlas 2. manžela. Súhlas nie je potrebný, ak nežijú spolu, nemá spôsobilosť na právne úkony, existencia ťažkej prekážky,
2. pestúnska starostlivosť (poznáme aj dočasné zverenie do pestúnskej starostlivosti),
3. ústavná starostlivosť,
- súd rozhodne, ktorý spôsob je vhodnejší,
- NOS – súčasť ÚS – patrí peňažné plnenie zo systému štátnej sociálnej podpory, iba FO s TP na území SR, musí mať spôsobilosť na právne úkony, zdravotné, osobné, morálne predpoklady,
- zákon a súd majú dohliadať v prvom rade – príbuzní. Osoba, ktorej dieťa je zverené je povinná riadne vykonávať starostlivosť,
- súd určuje výživné,
- NOS – môže byť zverené len 1 z manželov – súhlas 2. manžela. Súhlas nie je potrebný, ak nežijú spolu, nemá spôsobilosť na právne úkony, existencia ťažkej prekážky,
- kedy NOS zaniká? Taxatívne vymedzené prípady:
1. dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
2. smrť maloletého dieťaťa,
3. smrť osoby, ktorej bolo dieťa zverené do NS,
4. právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zániku dôvodu, z ktorého bolo dieťa zverené do NS,
5. právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení NS,
6. rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené,
2. pestúnska starostlivosť (PS)
- zákon o rodine – ak rodičia nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti,
- zverené len FO, plnoletá, spôsobilosť na právne úkony, spĺňa všetky predpoklady – tie isté ako pri NOS,
- maloleté dieťa možno zveriť do pestúnskej starostlivosti iba so súhlasom rodičov,
- môže ísť o dočasné zverenie dieťaťa do dočasnej pestúnskej starostlivosti (skôr skúšobná doba) – (pestún neprejavuje záujem o dieťa dočasné zverené do pestúnskej starostlivosti – PS zaniká – dieťa sa vráti rodičom),
2. smrť maloletého dieťaťa,
3. smrť osoby, ktorej bolo dieťa zverené do NS,
4. právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zániku dôvodu, z ktorého bolo dieťa zverené do NS,
5. právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení NS,
6. rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené,
2. pestúnska starostlivosť (PS)
- zákon o rodine – ak rodičia nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti,
- zverené len FO, plnoletá, spôsobilosť na právne úkony, spĺňa všetky predpoklady – tie isté ako pri NOS,
- maloleté dieťa možno zveriť do pestúnskej starostlivosti iba so súhlasom rodičov,
- môže ísť o dočasné zverenie dieťaťa do dočasnej pestúnskej starostlivosti (skôr skúšobná doba) – (pestún neprejavuje záujem o dieťa dočasné zverené do pestúnskej starostlivosti – PS zaniká – dieťa sa vráti rodičom),
Príspevok na pohreb
- je to zákon 238/ 1998 Zb. z.,
- kedysi bolo pohrebné a príspevok na pohreb, pohrebné bolo vymedzené tak, že to bola dávka nemocenského poistenia a nárok na pohrebné mali pozostalí, bolo presne vymedzené kto bol pozostalí – ak pozostalý vystrojil pohreb, tak sa mu vyplatilo pohrebné vo výšky 1 000,- Sk ak nebol pozostalý, tak sa mu vyplatili peniaze do výšky nákladov, ale max. do výšky 1 000,- Sk,
- dnes už nie sú pozostalí a máme príspevok na pohreb – je to štátna sociálna dávka na úhradu výdavkov, ktorým štát prispieva na úhradu nákladov spojených s pohrebom – dnes to je 2 400,- Sk,
- oprávnená osoba: plnoletá FO, ktorá spĺňa podmienky (zabezpečil sa pohreb oprávnenou osobou, trvalý pobyt na území SR, vyžaduje sa aj trvalý pobyt zomrelého na území SR, alebo prechodný pobyt na území SR, ale pri tomto sa vyžadovalo to, že musel byť pochovaný aj na území SR),
- príspevok na pohreb patrí iba raz,
- kedysi bolo pohrebné a príspevok na pohreb, pohrebné bolo vymedzené tak, že to bola dávka nemocenského poistenia a nárok na pohrebné mali pozostalí, bolo presne vymedzené kto bol pozostalí – ak pozostalý vystrojil pohreb, tak sa mu vyplatilo pohrebné vo výšky 1 000,- Sk ak nebol pozostalý, tak sa mu vyplatili peniaze do výšky nákladov, ale max. do výšky 1 000,- Sk,
- dnes už nie sú pozostalí a máme príspevok na pohreb – je to štátna sociálna dávka na úhradu výdavkov, ktorým štát prispieva na úhradu nákladov spojených s pohrebom – dnes to je 2 400,- Sk,
- oprávnená osoba: plnoletá FO, ktorá spĺňa podmienky (zabezpečil sa pohreb oprávnenou osobou, trvalý pobyt na území SR, vyžaduje sa aj trvalý pobyt zomrelého na území SR, alebo prechodný pobyt na území SR, ale pri tomto sa vyžadovalo to, že musel byť pochovaný aj na území SR),
- príspevok na pohreb patrí iba raz,
výšku príspevku môže Vláda SR nariadením upraviť k 1. 9.
- výšku príspevku môže Vláda SR nariadením upraviť k 1. 9. bežného kalendárneho roka,
- nárok na príspevok na pohreb zaniká uplynutím jedného roka po vykonaní pohrebu,
- žiadosť sa podáva na Úrad PSVaR – všetky štátne dávky patria do pôsobnosti Úradu PSVaR.
Zákon č. 627/ 2005 o príspevku na podporu NS o dieťa
- 1. 1. 2006 zrušil zákon č. 265/ 98 Zb. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti,
- NS (náhradná starostlivosť) – upravuje ju nový Zákon o rodine č. 36/ 2005,
- v zmysle zákona o rodine – niekoľko na seba nadväzujúcich opatrení – dočasne vzájomne sa podmieňujúcich opatrení nahrádzajúcich osobnú starostlivosť rodičov (maloleté dieťa) ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť,
- len na základe rozhodnutia súdu (rozsah daný zákonom alebo súdnym rozhodnutím),
- nárok na príspevok na pohreb zaniká uplynutím jedného roka po vykonaní pohrebu,
- žiadosť sa podáva na Úrad PSVaR – všetky štátne dávky patria do pôsobnosti Úradu PSVaR.
Zákon č. 627/ 2005 o príspevku na podporu NS o dieťa
- 1. 1. 2006 zrušil zákon č. 265/ 98 Zb. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti,
- NS (náhradná starostlivosť) – upravuje ju nový Zákon o rodine č. 36/ 2005,
- v zmysle zákona o rodine – niekoľko na seba nadväzujúcich opatrení – dočasne vzájomne sa podmieňujúcich opatrení nahrádzajúcich osobnú starostlivosť rodičov (maloleté dieťa) ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť,
- len na základe rozhodnutia súdu (rozsah daný zákonom alebo súdnym rozhodnutím),
nárok je vylúčený, ak matka dieťa opustí bez súhlasu ošetrujúceho lekára
- nárok je vylúčený, ak matka dieťa opustí bez súhlasu ošetrujúceho lekára v zdravotníckom zariadení,
- pokiaľ ide o nárok na príplatok k príspevku – tak splnenie hore uvedených podmienok, a musí ísť o narodenie prvého dieťaťa a musí sa dožiť min. 28 dní,
- oprávnená osoba by mala byť plnoletá (maloletej nevzniká, ak nemá rodičovské povolenie podľa osobitného predpisu),
- pokiaľ ide o výšku príspevku – tak pri narodení dieťaťa je 4 560,- Sk na každé dieťa,
- ak sa súčasne narodili dve alebo viac detí (pri jednorazovej štátnej dávke), a aspoň dve z nich sa dožili 28 dní, tak v tom prípade sa tento príspevok zvyšuje o polovicu tejto sumy na každé dieťa – 6 840,- Sk,
- príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – je 11 000,- Sk,
- spolu 15 560,- na jedno dieťa,
- vláda SR môže k 1. 9. kalendárneho roka zvýšiť – všetky štátne dávky môže vláda k 1. 9. zvyšovať,
- pokiaľ ide o nárok na príplatok k príspevku – tak splnenie hore uvedených podmienok, a musí ísť o narodenie prvého dieťaťa a musí sa dožiť min. 28 dní,
- oprávnená osoba by mala byť plnoletá (maloletej nevzniká, ak nemá rodičovské povolenie podľa osobitného predpisu),
- pokiaľ ide o výšku príspevku – tak pri narodení dieťaťa je 4 560,- Sk na každé dieťa,
- ak sa súčasne narodili dve alebo viac detí (pri jednorazovej štátnej dávke), a aspoň dve z nich sa dožili 28 dní, tak v tom prípade sa tento príspevok zvyšuje o polovicu tejto sumy na každé dieťa – 6 840,- Sk,
- príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – je 11 000,- Sk,
- spolu 15 560,- na jedno dieťa,
- vláda SR môže k 1. 9. kalendárneho roka zvýšiť – všetky štátne dávky môže vláda k 1. 9. zvyšovať,
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)