- jednostranný PÚ, kt.predkladá navrhovateľ a navrhuje ním adresátovi, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Návrh musí byť
- určitý (čo sa týka predmetu plnenia ale aj typu zmluvy)
- musí z neho vyplývať voľa navrhovateľa byť návrhom viazaný ak druhá strana návrh príjme
Návrh možno:
3. zrušiť – môže navrhovateľ aj v prípade že je návrh neodvolateľný, ak prejav o zrušení dôjde adresátovi najneskôr súčasne s návrhom
4. odvolať – aj keď už došiel adresátovi, avšak odvolanie musí dôjsť adresátovi skôr ako adresát odoslal prijatie návrhu
návrh zaniká:
- uplynutím lehoty určenej na prijatie (návrh pôsobí od doby, keď dôjde adresátovi a ponuka je záväzná predovšetkým v lehote určenej navrhovateľom.)
- dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi
- uplynutím primeranej doby alebo zrušením návrhu navrhovateľom
d) PRIJATIE ZMLUVY (AKCEPTÁCIA) – jednostr.PÚ, kt.adresát dáva najavo, že návrh prijíma(že súhlasí s obsahom)- musí ho však prijať bez výhrad a podmienok v plnom rozsahu (inak by šlo o nový návrh urobený z druhej strany).
- prijatie návrhu môže odvolať, ak odvoplanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
VZNIK ZVP (§489)
Záväzky vznikajú:
a) z právnych úkonov,
1. dvojstranné PÚ ako všeobecne zaväzujúce dôvody; najmä zo zmlúv (§588 až 852 OZ) = ide o “ pomenované/ nominátne zmluvy”. Záväzky však podľa § 51 OZ môžu vzniknúť aj z nepomenovaných/inominátnych zmúv (teda zmlúv ktoré nie sú osobitne upravené, ale nesmú odporovať obsahu alebo účelu zákona- použijú sa ustanovenia zákona o zmluvách im najbližšim, ak samotná zmluva neurčí inak + zo zmiešaných zmlúv (prvky rôznych zmôv). Vznik zmlú v upravuje § 43 a nasl. OZ (viď neskôr- návrh, akceptácia…)
2. zriedkavo aj z 1.str.PÚ (ponuka, verejný sľub)
b) zo zodpovednosti, najmä z porušenia práva = deliktuálne záväzky; zodpoved.za spôsobenú škodu. (Všeobecne v § 499 až 510 sú upravené záväzkovoprávne vzťahy zo zodpovednosti za vady),
c) z bezdôvodného obohatenia
d) z iných skutočností uvedených v zákone
§ 43 “rokovanie o zmluve”
- zmluva je zložený (najčastejšie 2 stranný) PÚ, kt.je tvorený pr.úkonmi najmenej 2 strán, a to:
a) z právnych úkonov,
1. dvojstranné PÚ ako všeobecne zaväzujúce dôvody; najmä zo zmlúv (§588 až 852 OZ) = ide o “ pomenované/ nominátne zmluvy”. Záväzky však podľa § 51 OZ môžu vzniknúť aj z nepomenovaných/inominátnych zmúv (teda zmlúv ktoré nie sú osobitne upravené, ale nesmú odporovať obsahu alebo účelu zákona- použijú sa ustanovenia zákona o zmluvách im najbližšim, ak samotná zmluva neurčí inak + zo zmiešaných zmlúv (prvky rôznych zmôv). Vznik zmlú v upravuje § 43 a nasl. OZ (viď neskôr- návrh, akceptácia…)
2. zriedkavo aj z 1.str.PÚ (ponuka, verejný sľub)
b) zo zodpovednosti, najmä z porušenia práva = deliktuálne záväzky; zodpoved.za spôsobenú škodu. (Všeobecne v § 499 až 510 sú upravené záväzkovoprávne vzťahy zo zodpovednosti za vady),
c) z bezdôvodného obohatenia
d) z iných skutočností uvedených v zákone
§ 43 “rokovanie o zmluve”
- zmluva je zložený (najčastejšie 2 stranný) PÚ, kt.je tvorený pr.úkonmi najmenej 2 strán, a to:
§ 488 Záväzkovým vzťahom je...
...právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
- záväzkovoprávne vzťahy sú výrazom výmenných vzťahov daných v určitej spoločnosti, vznikli na základe týchto vzťahov a sú nimi aj vo svojom trvaní podmienené
- v širšom zmylse je ZPV určitý spoločenský vzťah upravený právom, resp.spoločenský vzah, v ktorom jeho subjekty vystupujú ako nositelia PaP
- v zmysle § 488 OZ sú to právne vzťahy, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok
- ZVP je základný, relatívny (relácia PaP medzi subjektami = iner pares) a subjektívny vzťah (medzi konkr.subjektammi)
- záväzkovoprávne vzťahy sú výrazom výmenných vzťahov daných v určitej spoločnosti, vznikli na základe týchto vzťahov a sú nimi aj vo svojom trvaní podmienené
- v širšom zmylse je ZPV určitý spoločenský vzťah upravený právom, resp.spoločenský vzah, v ktorom jeho subjekty vystupujú ako nositelia PaP
- v zmysle § 488 OZ sú to právne vzťahy, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok
- ZVP je základný, relatívny (relácia PaP medzi subjektami = iner pares) a subjektívny vzťah (medzi konkr.subjektammi)
- OZ upravuje tieto prípady jednotlivých skutkových podstát BO:
a) všeobecnú skutkovú podstatu, ktorá ustanovuje všeobecnú povinnosť vydať už získané BO
b) osobitné skutkové podstaty:
• BO získané plnením bez právneho dôvodu (došlo k plneniu, ale nebol právny dôvod)
• BO získané plnením z neplatného PÚ (pri PÚ, ktorý je od začiatku neplatný)
• BO získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (právny dôvod na plnenie tu existoval, ale dodatočne odpadol – napr. uplynutím času, splnenie rozväzovacej podmienky, pričom sa už plnilo)
• BO získané z nedostatočných zdrojov (možno zaň považovať taký zdroj, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pričom dôkazná povinnosť je na tom, kto sa ho domáha)
• BO získané plnením za niekoho, čo podľa práva mal splniť sám
b) osobitné skutkové podstaty:
• BO získané plnením bez právneho dôvodu (došlo k plneniu, ale nebol právny dôvod)
• BO získané plnením z neplatného PÚ (pri PÚ, ktorý je od začiatku neplatný)
• BO získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (právny dôvod na plnenie tu existoval, ale dodatočne odpadol – napr. uplynutím času, splnenie rozväzovacej podmienky, pričom sa už plnilo)
• BO získané z nedostatočných zdrojov (možno zaň považovať taký zdroj, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pričom dôkazná povinnosť je na tom, kto sa ho domáha)
• BO získané plnením za niekoho, čo podľa práva mal splniť sám
20. Vznik a zmena záväzkovoprávnych vzťahov podľa OZ
záväzkové právo(nie je predmetom otázky)
- tiež obligačné právo
- v objektívnom zmysle predstavuje súhrn PN upravujúcich záväzkovoprávne vzťahy = záväzkové oprávnenia a povinnosti
- na rozdiel od vlastníckeho práva a od vecných práv neupravuje iba správanie subketov vo vzťahoch týkajúcich sa veci (hmotnej veci), ale aj vo vzťaoch, ktorých predmetom je niečo iné (napr.výkon, autorské dielo)
- záv.právo je najrozsihlejšiou časťou nášho OZ, jeho jednotná úprava je v 8.časti OZ (§488 až 587- všeobecná časť a § 588 až 852- osobitná časť upravujúce pomenované = typické zmluvy, na základe ktorých záväzky vznikajú). = pramene záv.práva (OZ,OBZ, + Závazkovopr.vzťahy sú upravené aj niektorými špec.zákonmi- najmä autorský zákon, kt.pozná celý rad typických zmlúv uzatváraných autormi, výkonými umelcami…)
- tiež obligačné právo
- v objektívnom zmysle predstavuje súhrn PN upravujúcich záväzkovoprávne vzťahy = záväzkové oprávnenia a povinnosti
- na rozdiel od vlastníckeho práva a od vecných práv neupravuje iba správanie subketov vo vzťahoch týkajúcich sa veci (hmotnej veci), ale aj vo vzťaoch, ktorých predmetom je niečo iné (napr.výkon, autorské dielo)
- záv.právo je najrozsihlejšiou časťou nášho OZ, jeho jednotná úprava je v 8.časti OZ (§488 až 587- všeobecná časť a § 588 až 852- osobitná časť upravujúce pomenované = typické zmluvy, na základe ktorých záväzky vznikajú). = pramene záv.práva (OZ,OBZ, + Závazkovopr.vzťahy sú upravené aj niektorými špec.zákonmi- najmä autorský zákon, kt.pozná celý rad typických zmlúv uzatváraných autormi, výkonými umelcami…)
Rozsah a spôsob vydania BO:
- neoprávnene obohatený subjekt je zaviazaný vydať všetko, čo na úkor iného BO-ím nadobudol vrátane súčasti veci a príslušenstva veci. Rozhodujúci je čas získania BO (pre určenie výšky).
- Čo sa týka úžitkov veci, tu je dôležitá dobromyseľnosť toho kto sa BO-il. Ak bol dobromyseľný, tak sa stáva vlastníkom úžitkov, ak nie, tak aj tie sú predmetom BO.
- Ten, kto vydáva predmet BO, má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré vynaložil na vec.
- Hmotnoprávna úprava BO nepripúšťa súdnu moderáciu povinnosti vydať BO.
- Spôsob vydania BO:
• obnovenie pôvodného stavu (vydanie predmetu BO)
• peňažná náhrada
- premlčanie práva na vydanie BO – 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený skutočne dozvie, že došlo k BO a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia doba), ale premlčí sa najneskôr za 3 roky, a ak ide o BO získané úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď k BO došlo (objektívna premlčacia doba).
- Čo sa týka úžitkov veci, tu je dôležitá dobromyseľnosť toho kto sa BO-il. Ak bol dobromyseľný, tak sa stáva vlastníkom úžitkov, ak nie, tak aj tie sú predmetom BO.
- Ten, kto vydáva predmet BO, má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré vynaložil na vec.
- Hmotnoprávna úprava BO nepripúšťa súdnu moderáciu povinnosti vydať BO.
- Spôsob vydania BO:
• obnovenie pôvodného stavu (vydanie predmetu BO)
• peňažná náhrada
- premlčanie práva na vydanie BO – 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený skutočne dozvie, že došlo k BO a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia doba), ale premlčí sa najneskôr za 3 roky, a ak ide o BO získané úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď k BO došlo (objektívna premlčacia doba).
Záväzky z bezdôvodného obohatenia
- upravené v rámci OZ v § 451-459.
- Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava hospodársky a právne neodôvodnených zásahov do majetkovej sféry FO a PO, ktoré spočívajú v získaní majetkovej výhody jedného subjektu na úkor druhého subjektu. Ak nemožno zistiť subjekt, na úkor ktorého bol predmet BO získaný, musí sa vydať štátu.
- BO plní predovšetkým uhradzovaciu funkciu (treba vydať všetko, čim som sa neoprávnene obohatil) Pokiaľ by náhrada in natura nebola možná, musí sa poskytnúť náhrada v peniazoch.
Predpoklady vzniku BO:
- ide o záväzky z bezdôvodného obohatenia a všeobecným predpokladom ich vzniku je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. Nemusí pritom ísť o protiprávne konanie.
- Za BO sa nepovažuje:
• prijatie premlčaného dlhu
• prijatie dlhu neplatného pre nedostatok formy
• prijatie plnenia zo stávky alebo hry medzi FO
• vrátenie peňazí požičaných do stávky alebo hry
• –– plnenia z týchto naturálnych práv sa na súde nemožno s úspechom domáhať
- právo na vydanie BO je majetkovým právom, ktoré v prípade smrti prechádza v celom rozsahu na dedičov oprávneného a povinnosť zase prechádza na dedičov povinného.
- Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava hospodársky a právne neodôvodnených zásahov do majetkovej sféry FO a PO, ktoré spočívajú v získaní majetkovej výhody jedného subjektu na úkor druhého subjektu. Ak nemožno zistiť subjekt, na úkor ktorého bol predmet BO získaný, musí sa vydať štátu.
- BO plní predovšetkým uhradzovaciu funkciu (treba vydať všetko, čim som sa neoprávnene obohatil) Pokiaľ by náhrada in natura nebola možná, musí sa poskytnúť náhrada v peniazoch.
Predpoklady vzniku BO:
- ide o záväzky z bezdôvodného obohatenia a všeobecným predpokladom ich vzniku je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. Nemusí pritom ísť o protiprávne konanie.
- Za BO sa nepovažuje:
• prijatie premlčaného dlhu
• prijatie dlhu neplatného pre nedostatok formy
• prijatie plnenia zo stávky alebo hry medzi FO
• vrátenie peňazí požičaných do stávky alebo hry
• –– plnenia z týchto naturálnych práv sa na súde nemožno s úspechom domáhať
- právo na vydanie BO je majetkovým právom, ktoré v prípade smrti prechádza v celom rozsahu na dedičov oprávneného a povinnosť zase prechádza na dedičov povinného.
h) Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou
- OZ tento pojem nevymedzuje, ale za zvlášť nebezpečnú prevádzku možno považovať takú, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo vzniku škôd (napr. práca s výbušninami, jedmi, plynmi, v baniach, atď.)
- Liberácia ako pri dopravných prostriedkoch
ch) Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach (§ 433 a nasl.)
- ide o zodpovednosť:
• prevádzkovateľov ubytovacích služieb
• prevádzkovateľov činností spravidla spojených s odkladaním vecí (napr. reštaurácie, kaviarne, školy, atď.)
• prevádzkovateľov garáží a iných podnikov podobného druhu (napr. aj strážené parkoviská)
- ide o objektívnu zodpovednosť (a nemožno ju žiadnym vyhlásením vylúčiť), s jediným liberačným dôvodom, a to že by ku škode došlo aj inak.
- Predmetom ochrany sú veci vnesené (napr. veci, ktoré ubytované FO vniesli do priestorov prevádzky - –napr. hotela, alebo boli za účelom uloženia odovzdané, ...) alebo boli odložené (v rámci nejakej služby a ja sa zriekam bezprostredného dozoru nad nimi a dispozície s nimi).
- Pokiaľ ide o obsah a rozsah náhrady škody, platie tu všeobecné ustanovenia OZ, avšak ak ide o klenoty, peniaze a iné cennosti, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na nich spôsobenú iba do výšky 10 000,- Sk (§ 434), toto obmedzenie však neplatí, ak škodu spôsobili priamo osoby, ktoré v prevádzke pracujú, alebo tie veci boli prevzatú do úschovy zmluvou.
- Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15. Dňa po dni, keď sa o škode dozvedel (prekluzívna lehota).
- Liberácia ako pri dopravných prostriedkoch
ch) Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach (§ 433 a nasl.)
- ide o zodpovednosť:
• prevádzkovateľov ubytovacích služieb
• prevádzkovateľov činností spravidla spojených s odkladaním vecí (napr. reštaurácie, kaviarne, školy, atď.)
• prevádzkovateľov garáží a iných podnikov podobného druhu (napr. aj strážené parkoviská)
- ide o objektívnu zodpovednosť (a nemožno ju žiadnym vyhlásením vylúčiť), s jediným liberačným dôvodom, a to že by ku škode došlo aj inak.
- Predmetom ochrany sú veci vnesené (napr. veci, ktoré ubytované FO vniesli do priestorov prevádzky - –napr. hotela, alebo boli za účelom uloženia odovzdané, ...) alebo boli odložené (v rámci nejakej služby a ja sa zriekam bezprostredného dozoru nad nimi a dispozície s nimi).
- Pokiaľ ide o obsah a rozsah náhrady škody, platie tu všeobecné ustanovenia OZ, avšak ak ide o klenoty, peniaze a iné cennosti, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na nich spôsobenú iba do výšky 10 000,- Sk (§ 434), toto obmedzenie však neplatí, ak škodu spôsobili priamo osoby, ktoré v prevádzke pracujú, alebo tie veci boli prevzatú do úschovy zmluvou.
- Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15. Dňa po dni, keď sa o škode dozvedel (prekluzívna lehota).
i) Zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom
- táto zodpovednosť za škodu je upravená osobitne v zákone č. 294/1999 Z.z..
- primárne sa sleduje cieľ náhrady škody spôsobenej na zdraví alebo živote poškodeného.
- pre rozsah a spôsob sa použijú ustanovenia OZ
- ak však bola vadným výrobkom spôsobená škoda na veci, výrobca bude podľa osobitného zákona zodpovedať len vtedy, ak škoda bola spôsobená na inej veci, ako je vadný výrobok, iná vec je obvykle určená na osobné použitie alebo osobnú spotrebu a škoda je vyššia ako 5000,.Sk.
- Výrobok (pojem): každá hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná (nie nehnuteľnosť), a určená na uvedenie do obehu.
- * vadný výrobok – je ten, ktorý nezaručuje bezpečnosť jeho užitia alebo použitia, ktorú možno od neho očakávať. Vady môžu byť:
• výrobné
• konštrukčné
• informačné (marketingové)
- Inak vadnosť výrobku sa v tomto osobitnom zákone vzťahuje najmä vo vzťahu k jeho bezpečnosti. Jediným testom bezpečnosti výrobku je legitímne očakávanie poškodeného.
- Liberačné dôvody – výrobca sa zbaví zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že:
• výrobok neuviedol do obehu
• výrobok nebol vadný v čase jeho uvedenia do obehu alebo vada výrobku nastala neskôr
• výrobok nevyrobil, ani ho nedistribuoval
• vada výrobku je dôsledkom splnenia povinnosti vyplývajúcej výrobcovi zo všeobecne záväzného pr.predpisu
• stav vedeckých a technických poznatkov v čase uvedenia výrobku do obehu neumožňoval vadu zistiť.
- primárne sa sleduje cieľ náhrady škody spôsobenej na zdraví alebo živote poškodeného.
- pre rozsah a spôsob sa použijú ustanovenia OZ
- ak však bola vadným výrobkom spôsobená škoda na veci, výrobca bude podľa osobitného zákona zodpovedať len vtedy, ak škoda bola spôsobená na inej veci, ako je vadný výrobok, iná vec je obvykle určená na osobné použitie alebo osobnú spotrebu a škoda je vyššia ako 5000,.Sk.
- Výrobok (pojem): každá hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná (nie nehnuteľnosť), a určená na uvedenie do obehu.
- * vadný výrobok – je ten, ktorý nezaručuje bezpečnosť jeho užitia alebo použitia, ktorú možno od neho očakávať. Vady môžu byť:
• výrobné
• konštrukčné
• informačné (marketingové)
- Inak vadnosť výrobku sa v tomto osobitnom zákone vzťahuje najmä vo vzťahu k jeho bezpečnosti. Jediným testom bezpečnosti výrobku je legitímne očakávanie poškodeného.
- Liberačné dôvody – výrobca sa zbaví zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že:
• výrobok neuviedol do obehu
• výrobok nebol vadný v čase jeho uvedenia do obehu alebo vada výrobku nastala neskôr
• výrobok nevyrobil, ani ho nedistribuoval
• vada výrobku je dôsledkom splnenia povinnosti vyplývajúcej výrobcovi zo všeobecne záväzného pr.predpisu
• stav vedeckých a technických poznatkov v čase uvedenia výrobku do obehu neumožňoval vadu zistiť.
e) Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424)
- predpoklady:
• konanie porušujúce dobré mravy
• škoda
• príčinná súvislosť
• úmysel
- neplatí tu prezumpcia zavinenia (vždy treba zlý úmysel preukázať)
f) Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
- je upravená osobitným zákonom 58/1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
- má povahu absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť.
g) Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427)
- subjektom zodpovednosti tu je zásadne prevádzkovateľ (FO alebo PO vykonávajúca dopravu (železničná, motorová všetkého druhu, lietadlá, motorové plavidlá), iný prevádzkovateľ motorového vozidla, plavidla, či lietadla.
- Je to objektívna zodpovednosť s možnosťou liberácie, ak:
• bola škoda spôsobená okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke a ktorej sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať
• spôsobenie škody zavinením poškodeného (niekto skočí pod vlak)
• konanie porušujúce dobré mravy
• škoda
• príčinná súvislosť
• úmysel
- neplatí tu prezumpcia zavinenia (vždy treba zlý úmysel preukázať)
f) Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
- je upravená osobitným zákonom 58/1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
- má povahu absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť.
g) Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427)
- subjektom zodpovednosti tu je zásadne prevádzkovateľ (FO alebo PO vykonávajúca dopravu (železničná, motorová všetkého druhu, lietadlá, motorové plavidlá), iný prevádzkovateľ motorového vozidla, plavidla, či lietadla.
- Je to objektívna zodpovednosť s možnosťou liberácie, ak:
• bola škoda spôsobená okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke a ktorej sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať
• spôsobenie škody zavinením poškodeného (niekto skočí pod vlak)
Jednotlivé prípady zodpovednosti za škodu
a) Zodpovednosť za škodu spôsobenú zavineným protiprávnym úkonom
- Zodpovednosť FO – vzťahuje sa na prípady, keď FO spôsobí škodu inej osobe (FO alebo PO), ak nie je daná osobitná úprava. FO zodpovedá za svoje vlastné zavinenie, ktoré sa predpokladá (prezumpcia zavinenia, platí len pre nevedomú nedbanlivosť, úmyselné zavinenie musí preukázať poškodený)
- Zodpovednosť PO – Je upravená spolu s FO (§ 420). O protiprávny úkon PO pôjde vtedy, keď škodu spôsobilipri svojej činnosti tí, ktorých na túto činnosť PO použila (ale za vlastnú iniciatívu a excesy je zodpovedné konajúca osoba).
b) Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou (§ 420a)
- Predpokladmi vzniku tejto prísnej (objektívnej) zodpovednosti, sú:
• škodná udalosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzkovej činnosti
• vznik škody
• príčinná súvislosť
- škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou je škoda spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, atď. (§ 420a ods.2).
- Zodpovednosť FO – vzťahuje sa na prípady, keď FO spôsobí škodu inej osobe (FO alebo PO), ak nie je daná osobitná úprava. FO zodpovedá za svoje vlastné zavinenie, ktoré sa predpokladá (prezumpcia zavinenia, platí len pre nevedomú nedbanlivosť, úmyselné zavinenie musí preukázať poškodený)
- Zodpovednosť PO – Je upravená spolu s FO (§ 420). O protiprávny úkon PO pôjde vtedy, keď škodu spôsobilipri svojej činnosti tí, ktorých na túto činnosť PO použila (ale za vlastnú iniciatívu a excesy je zodpovedné konajúca osoba).
b) Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou (§ 420a)
- Predpokladmi vzniku tejto prísnej (objektívnej) zodpovednosti, sú:
• škodná udalosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzkovej činnosti
• vznik škody
• príčinná súvislosť
- škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou je škoda spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, atď. (§ 420a ods.2).
c) Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (§ 422)
- Prípady ak škodu spôsobí maloletý, alebo duševne chorá osoba, ako subjekty zodpovednosti tu prichádzajú do úvahy:
• tí, ktorí nad týmito priamymi škodcami zanedbali náležitý dohľad (napr. rodičia)
• maloletý alebo osoba postihnutá duševnou poruchou za predpokladu, že v konkrétnom prípade boli spôsobilí na zavinenie
- osobitne sú upravené prípady týkajúce sa zodpovednosti tých, ktorí sa vlastnou vinou uviedli do stavu, že neboli schopní ovládnuť svoje konanie, posúdiť jeho následky. Tu OZ hovorí, že je tu plná zodpovednosť takejto osoby.
d) Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti z existujúceho záväzkového vzťahu
- podľa § 421 predpoklady tejto osobitnej zodpovednosti:
• prevzatie veci, ktorá má byť predmetom záväzku (na základe zmluvy)
• poškodenie, strata, alebo zničenie veci
• príčinná súvislosť
- je to objektívna zodpovednosť
- liberačným dôvodom by bola skutočnosť, že ku škode by došlo aj inak
- v prípade, že škodná udalosť má svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré osoba použila pri plnení záväzku voči inej osobe (napr. pri plnení záväzkov zo zdravotníckych služieb) sa jedná o absolútnu objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie.
• tí, ktorí nad týmito priamymi škodcami zanedbali náležitý dohľad (napr. rodičia)
• maloletý alebo osoba postihnutá duševnou poruchou za predpokladu, že v konkrétnom prípade boli spôsobilí na zavinenie
- osobitne sú upravené prípady týkajúce sa zodpovednosti tých, ktorí sa vlastnou vinou uviedli do stavu, že neboli schopní ovládnuť svoje konanie, posúdiť jeho následky. Tu OZ hovorí, že je tu plná zodpovednosť takejto osoby.
d) Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti z existujúceho záväzkového vzťahu
- podľa § 421 predpoklady tejto osobitnej zodpovednosti:
• prevzatie veci, ktorá má byť predmetom záväzku (na základe zmluvy)
• poškodenie, strata, alebo zničenie veci
• príčinná súvislosť
- je to objektívna zodpovednosť
- liberačným dôvodom by bola skutočnosť, že ku škode by došlo aj inak
- v prípade, že škodná udalosť má svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré osoba použila pri plnení záväzku voči inej osobe (napr. pri plnení záväzkov zo zdravotníckych služieb) sa jedná o absolútnu objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie.
- Náhradu škody dohodou zmluvných strán ...
- Náhradu škody dohodou zmluvných strán nemožno limitovať predtým, než bola porušená právna povinnosť, lebo by sa to považovalo za obchádzanie účelu zákona s následkom neplatnosti právneho úkonu (ide o zákaz vzdať sa práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti)
- Osobitne sa však rieši výška náhrady škody pri porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu zabezpečeného zmluvnou pokutou(§ 545).Poškodený má právo požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, len vtedy, ak to bolo dohodnuté, aj to len do výšky nepresahujúcej výšku zmluvnej pokuty, za predpokladu, že sa účastníci nedohodli na náhrade plnej výšky spôsobenej škody.
Spôsob náhrady škody
- náhrada v peniazoch
- uvedenie do predošlého stavu
- Osobitne sa však rieši výška náhrady škody pri porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu zabezpečeného zmluvnou pokutou(§ 545).Poškodený má právo požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, len vtedy, ak to bolo dohodnuté, aj to len do výšky nepresahujúcej výšku zmluvnej pokuty, za predpokladu, že sa účastníci nedohodli na náhrade plnej výšky spôsobenej škody.
Spôsob náhrady škody
- náhrada v peniazoch
- uvedenie do predošlého stavu
- Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu
- Ak škodu spôsobili viacerí škodcovia, OZ hovorí o zodpovednosti spoločnej a nerozdielnej, čiže solidárnej (následne s právom regresu voči ostatným škodcom, ak je uhradím všetko)
- Ak škoda bola spôsobená spoluzavinením poškodeného, znáša ju poškodený pomerne podľa svojej účasti na jej spôsobení (súd na ňu prihliada ex offo)
Rozsah náhrady škody – Koľko má škodca poškodenému nahradiť?
- pri škode spôsobenej na veci – nie je stanovená žiadna maximálna hranica (skutočná škoda + ušlý zisk)
- pri určovaní výšky škody na veci sa vychádza z ceny, ktorú mala vec v čase poškodenia, a nie teda v čase rozhodovania súdu
- pri ujme spôsobenej na zdraví alebo na živote sa uhrádzajú, ako som už uviedol: účelné náklady spojené s liečením, strata na zárobku, strata na dôchodku, bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady na výživu pozostalých, primerané náklady spojené s pohrebom
- Poznáme moderačné právo súdu – rozsah náhrady škody môže súd (§ 450) výnimočne so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu primerane znížiť. Predpokladmi pre zníženie sú: a) prípad hodný osobitného zreteľa
b) nesmie ísť o škodu spôsobenú úmyselne
- Ak škoda bola spôsobená spoluzavinením poškodeného, znáša ju poškodený pomerne podľa svojej účasti na jej spôsobení (súd na ňu prihliada ex offo)
Rozsah náhrady škody – Koľko má škodca poškodenému nahradiť?
- pri škode spôsobenej na veci – nie je stanovená žiadna maximálna hranica (skutočná škoda + ušlý zisk)
- pri určovaní výšky škody na veci sa vychádza z ceny, ktorú mala vec v čase poškodenia, a nie teda v čase rozhodovania súdu
- pri ujme spôsobenej na zdraví alebo na živote sa uhrádzajú, ako som už uviedol: účelné náklady spojené s liečením, strata na zárobku, strata na dôchodku, bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady na výživu pozostalých, primerané náklady spojené s pohrebom
- Poznáme moderačné právo súdu – rozsah náhrady škody môže súd (§ 450) výnimočne so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu primerane znížiť. Predpokladmi pre zníženie sú: a) prípad hodný osobitného zreteľa
b) nesmie ísť o škodu spôsobenú úmyselne
b) ujma
– môže nastať buď v majetkovej (materiálna škoda, ktorá je vyjadriteľná v prachoch), alebo v nemajetkovej (morálna ujma v osobnej sfére postihnutého) sfére poškodeného.
- škoda – podľa výkladu súdnej praxe, len majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch
- Obsah náhrady škody – Čo má škodca uhraduť?
- škoda sa prejavuje ako skutočná škoda a ušlý zisk (pri škode spôsobenej na veciach, majetkových právach)
- morálna ujma - pri ujme na zdraví či na živote, vzniká poškodenému právo:
• na náhradu za stratu na zárobku (§ 446-447 – rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským, ...)
• na náhradu za stratu na dôchodku (§ 447a)
• na náhradu účelných nákladov spojených s liečením (§ 449 ods. 1- tie, ktoré nehradí poisťovňa)
• na náhradu nákladov na pohreb a výživu pozostalých (v prípade smrti, výška sa vypočíta z priemerného zárobku zomrelého, a náhrada za pohreb, ide tomu kto ho obstaral)
• na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá spočíva vo vytrpených bolestiach, v sťažení spoločenského uplatnenia (to odškodnenie je jednorázove - §444, inak vyhláška 32/1965 o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení nesk.pr., je hodnotená v bodoch 1 bod-x Sk,-, ale súd môže aj primerane zvýšiť, nad rámec uvedených súm)
- škoda – záväzková
– mimozáväzková
- škoda – podľa výkladu súdnej praxe, len majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch
- Obsah náhrady škody – Čo má škodca uhraduť?
- škoda sa prejavuje ako skutočná škoda a ušlý zisk (pri škode spôsobenej na veciach, majetkových právach)
- morálna ujma - pri ujme na zdraví či na živote, vzniká poškodenému právo:
• na náhradu za stratu na zárobku (§ 446-447 – rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským, ...)
• na náhradu za stratu na dôchodku (§ 447a)
• na náhradu účelných nákladov spojených s liečením (§ 449 ods. 1- tie, ktoré nehradí poisťovňa)
• na náhradu nákladov na pohreb a výživu pozostalých (v prípade smrti, výška sa vypočíta z priemerného zárobku zomrelého, a náhrada za pohreb, ide tomu kto ho obstaral)
• na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá spočíva vo vytrpených bolestiach, v sťažení spoločenského uplatnenia (to odškodnenie je jednorázove - §444, inak vyhláška 32/1965 o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení nesk.pr., je hodnotená v bodoch 1 bod-x Sk,-, ale súd môže aj primerane zvýšiť, nad rámec uvedených súm)
- škoda – záväzková
– mimozáväzková
c) objektívna existencie príčinnej súvislosti
d) zavinenie – Subjektívny predpoklad zodpovednosti, ide o psychický vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému úkonu, ktorý sa prieči objektívnemu právu. Inak OZ tieto pojmy priamo nevymedzuje a je to to isté ako v treste (úmysel, nedbanlivosť,...)
- poznáme však pojem hrubá nedbanlivosť § 447 ods. 2, ide o osobitne závažné porušenie nutnej opatrnosti, ktoré môže pokryť tak prípady vedomej i nevedomej nedbanlivosti, ale vyskytuje sa pri porušeni povinnosti vyplývajúcej z povolania, postavenia,... .
- Subjekty zodpovednosti za škodu (§ 420)
- FO – v prípade ak ide o zodpovednosť FO založenej na zavinení (subjektívna), treba aby bola FO na toto zavinenie spôsobilá, § 422 predpokladá psychickú spôsobilosť, a to tak rozumovú, ako aj vôľovú, vyvinutú do takej miery, aby bola schopná rozpoznať a zároveň slobodne voliť a rozhodnúť sa pre ten variant, ktorý je v súlade s právom.
- V prípade ak ide o objektívnu zodpovednosť, nehľadí sa na zavinenie
- Všeobecne vznik spôsobilosti za zavinenie:
• plnoletosť
• osoba nie je postihnutá duševnou poruchou, ktorá by u nej vylučovala uplatnenie rozumovej a vôľovej spôsobilosti
• ale poznáme aj obmedzenú spôsobilosť osoby na zavinenie (osoby inak nespôsobilé sú v konkrétnom prípade spôsobilé)
- PO – tiež sa spravidla predpokladá existencia zavinenia.
- Štát
- poznáme však pojem hrubá nedbanlivosť § 447 ods. 2, ide o osobitne závažné porušenie nutnej opatrnosti, ktoré môže pokryť tak prípady vedomej i nevedomej nedbanlivosti, ale vyskytuje sa pri porušeni povinnosti vyplývajúcej z povolania, postavenia,... .
- Subjekty zodpovednosti za škodu (§ 420)
- FO – v prípade ak ide o zodpovednosť FO založenej na zavinení (subjektívna), treba aby bola FO na toto zavinenie spôsobilá, § 422 predpokladá psychickú spôsobilosť, a to tak rozumovú, ako aj vôľovú, vyvinutú do takej miery, aby bola schopná rozpoznať a zároveň slobodne voliť a rozhodnúť sa pre ten variant, ktorý je v súlade s právom.
- V prípade ak ide o objektívnu zodpovednosť, nehľadí sa na zavinenie
- Všeobecne vznik spôsobilosti za zavinenie:
• plnoletosť
• osoba nie je postihnutá duševnou poruchou, ktorá by u nej vylučovala uplatnenie rozumovej a vôľovej spôsobilosti
• ale poznáme aj obmedzenú spôsobilosť osoby na zavinenie (osoby inak nespôsobilé sú v konkrétnom prípade spôsobilé)
- PO – tiež sa spravidla predpokladá existencia zavinenia.
- Štát
- Funkcie zodpovednosti:
a) kompenzačná – slúži na úhradu majetkovej ujmy alebo zmiernenie nemajetkovej ujmy poskytnitím určitého zadosťučinenia (satisfakcie)
b) preventívnovýchovná
- Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
a) protiprávny úkon (resp. právne relevantná škodná udalosť)
b) ujma
c) príčinná súvislosť medzi a) a b)
d) zavinenie
- hovoríme o zodpovednosti založenej na subjektívnom princípe, pretože je založená na zavinení, pričom sa pripúšťa možnosť zbaviť sa tejto zodpovednosti prostredníctvom tzv. vyvinenia (exkulpácie).
- Opakom je zodpovednosť založená na objektívnom princípe, ide o zodpovednosť za výsledok (za náhodu). Tej sa možno zbaviť len zo zákonom predvídaných dôvodov – liberácia, no aj ona môže byť vylúčená pri tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti.
a) protiprávny úkon – ide o rozpor (porušuje ho, alebo obchádza) správania sa (aj opomenutím) FO alebo PO s objektívnym právom.
- protiprávnosť je objektívny predpoklad (môže byť zavinený aj nezavinený)
- Okolnosti, ktoré protiprávnosť vylučujú:
• plnenie povinnosti
• výkon práva
• svojpomoc (§ 6)
• konanie v nutnej obrane (ako v treste)
• konanie v krajnej núdzi (ako v treste)
• súhlas poškodeného
b) preventívnovýchovná
- Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
a) protiprávny úkon (resp. právne relevantná škodná udalosť)
b) ujma
c) príčinná súvislosť medzi a) a b)
d) zavinenie
- hovoríme o zodpovednosti založenej na subjektívnom princípe, pretože je založená na zavinení, pričom sa pripúšťa možnosť zbaviť sa tejto zodpovednosti prostredníctvom tzv. vyvinenia (exkulpácie).
- Opakom je zodpovednosť založená na objektívnom princípe, ide o zodpovednosť za výsledok (za náhodu). Tej sa možno zbaviť len zo zákonom predvídaných dôvodov – liberácia, no aj ona môže byť vylúčená pri tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti.
a) protiprávny úkon – ide o rozpor (porušuje ho, alebo obchádza) správania sa (aj opomenutím) FO alebo PO s objektívnym právom.
- protiprávnosť je objektívny predpoklad (môže byť zavinený aj nezavinený)
- Okolnosti, ktoré protiprávnosť vylučujú:
• plnenie povinnosti
• výkon práva
• svojpomoc (§ 6)
• konanie v nutnej obrane (ako v treste)
• konanie v krajnej núdzi (ako v treste)
• súhlas poškodeného
19. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie
- Občianskoprávna zodpovednosť – je následná (sekundárna) právna povinnosť vznikajúca subjektu, ktorý ohrozil (porušil) primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti.
- Inak povedané, spočíva vo vzniku nepriaznivého právneho následku (napr. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu), ktorý postihuje toho, kto porušil (ohrozil) pôvodnú právnu povinnosť.
- Iné chápanie zodpovednosti vysvetľuje občianskopr.zodpovednosť ako hrozbu sankcie, ktorá vznikne súčasne s primárnou právnou povinnosťou.
- Kedy vzniká občianskoprávna zodpovednosť?
a) vzniká až vtedy, keď došlo k porušeniu primárnej právnej povinnosti
b) niektoré ustanovenia OZ, však nevyžadujú na jej vznik porušenie primárnej povinnosti, ale jej vznik viažu na určitú kvalifikovanú udalosť či správanie vyvolávajúce účinok, ktoré právo nedovoľuje – tzv. absolútna zodpovednosť.
- Za právny dôvod vzniku občianskoprávnej zodpovednosti pokladáme len protiprávny úkon, a nie udalosť, ktorá má za následok vznik povinnosti podobnej zodpovednostnej povinnosti (čiže písmeno b) nepovažujú niektorí autori za dôvod vzniku obč.zdnosti)
- Inak povedané, spočíva vo vzniku nepriaznivého právneho následku (napr. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu), ktorý postihuje toho, kto porušil (ohrozil) pôvodnú právnu povinnosť.
- Iné chápanie zodpovednosti vysvetľuje občianskopr.zodpovednosť ako hrozbu sankcie, ktorá vznikne súčasne s primárnou právnou povinnosťou.
- Kedy vzniká občianskoprávna zodpovednosť?
a) vzniká až vtedy, keď došlo k porušeniu primárnej právnej povinnosti
b) niektoré ustanovenia OZ, však nevyžadujú na jej vznik porušenie primárnej povinnosti, ale jej vznik viažu na určitú kvalifikovanú udalosť či správanie vyvolávajúce účinok, ktoré právo nedovoľuje – tzv. absolútna zodpovednosť.
- Za právny dôvod vzniku občianskoprávnej zodpovednosti pokladáme len protiprávny úkon, a nie udalosť, ktorá má za následok vznik povinnosti podobnej zodpovednostnej povinnosti (čiže písmeno b) nepovažujú niektorí autori za dôvod vzniku obč.zdnosti)
zánik vecných bremien:
1) zo zákona = ak nastanú skutočnosti predvídané zákonom, bez toho, aby sa vyžadovalo rozhodnutie nejakého št.orgánu (§151 - VB zanikne ex lege, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže služiť potrebám oprávnenej osoby- prechodnou nemožnosťou výkonu práva VB nezaniká)
2) rozhodnutím príslušného orgánu (súd môže rozhodnúť, že VB za prim.náhradu obmedzí alebo zruší pre hrubý nepomer. ; rozhodnutie stav.úradu v rámci vyvlast.konania)
3) písomnou zmluvou + vklad do katastra
4) smrťou opráv.FO/ zánikom opr.PO pri VB in personam
5) splynutím povinnosti a práva – ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou v jednej osobe
6) uplynutím času – ak trvanie VB bolo zmluvou, závetom alebo schválenou ded.dohodou časovo ohraničené, prípadne viazané na rozväzovaciu podmienku
2) rozhodnutím príslušného orgánu (súd môže rozhodnúť, že VB za prim.náhradu obmedzí alebo zruší pre hrubý nepomer. ; rozhodnutie stav.úradu v rámci vyvlast.konania)
3) písomnou zmluvou + vklad do katastra
4) smrťou opráv.FO/ zánikom opr.PO pri VB in personam
5) splynutím povinnosti a práva – ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou v jednej osobe
6) uplynutím času – ak trvanie VB bolo zmluvou, závetom alebo schválenou ded.dohodou časovo ohraničené, prípadne viazané na rozväzovaciu podmienku
3) zmluvou o zriadení vecného bremena
- je uzavretá vtedy, keď sa obaja účastníci tohto pr.vzťahu:
- v písomnej forme dohodli na
- obsahu a rozsahu VB +
- vklad do katastra nehnuteľnosti.
4) závetom - poručiteľ môže závetom napr.odkázať jednému dedičovi rodinný dom a súčasne pre niekoho iného zriadiť aj doživotné užívacie právo k jednej miestnosti v tomto rodinnom dome
5) dohodou viacerých dedičov a schválením tejto dohody súdom pri vyporiadaní dedičstva
6) vydržaním – oprávnený držiteľ vykonáva právo zodpovedajúce VB pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyselný, že má vecné právo k veci a to nepretržite 10 rokov
- v písomnej forme dohodli na
- obsahu a rozsahu VB +
- vklad do katastra nehnuteľnosti.
4) závetom - poručiteľ môže závetom napr.odkázať jednému dedičovi rodinný dom a súčasne pre niekoho iného zriadiť aj doživotné užívacie právo k jednej miestnosti v tomto rodinnom dome
5) dohodou viacerých dedičov a schválením tejto dohody súdom pri vyporiadaní dedičstva
6) vydržaním – oprávnený držiteľ vykonáva právo zodpovedajúce VB pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyselný, že má vecné právo k veci a to nepretržite 10 rokov
predmetom vecných bremien
- je vždy nehnuteľnosť
obsah vecného bremena:
- sú to PaP oprávneného a povinného subjektu VB:
1. zaviazaný (povinný) subjekt - je povinný niečo:
- STRPIEŤ – stpieť vstup na pozemok napr.
- KONAŤ – urč.aktívne konanie v prospech oprávneného (odovzdanie časti úrody)
- SA NIEČOHO ZDRŽAŤ – nejakého správania, na ktoré ho inak vlast.právo oprávňuje (napr.zdržať sa stavať vyššie, hoci mu to stav.predpisy povoľujú)
2. subjektívne oprávnenia oprávneného – no nesmie jednostranne rozsah práva rozširovať
medzi výhodou oprávneného a povinnosťou zaviazaného subjektu musí byť určitý rovnovžny pomer. Ak by zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer, môže súd rozhodnúť, že sa VB za primeranú náhradu obmedzuje al.zrušuje. VB nemožno zrušiť alebo obmedziť bez náhrady
ak pre zemnu pomerov nemožno spravodlivo trvať na VB, môže súd rozhodnúť, aby sa na miesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
Úhrada nákladov na zachovanie a opravu užívanej cudzej veci – pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpoved.VB oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy- ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania
obsah vecného bremena:
- sú to PaP oprávneného a povinného subjektu VB:
1. zaviazaný (povinný) subjekt - je povinný niečo:
- STRPIEŤ – stpieť vstup na pozemok napr.
- KONAŤ – urč.aktívne konanie v prospech oprávneného (odovzdanie časti úrody)
- SA NIEČOHO ZDRŽAŤ – nejakého správania, na ktoré ho inak vlast.právo oprávňuje (napr.zdržať sa stavať vyššie, hoci mu to stav.predpisy povoľujú)
2. subjektívne oprávnenia oprávneného – no nesmie jednostranne rozsah práva rozširovať
medzi výhodou oprávneného a povinnosťou zaviazaného subjektu musí byť určitý rovnovžny pomer. Ak by zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer, môže súd rozhodnúť, že sa VB za primeranú náhradu obmedzuje al.zrušuje. VB nemožno zrušiť alebo obmedziť bez náhrady
ak pre zemnu pomerov nemožno spravodlivo trvať na VB, môže súd rozhodnúť, aby sa na miesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
Úhrada nákladov na zachovanie a opravu užívanej cudzej veci – pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpoved.VB oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy- ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania
vznik vecných bremien
1) priamo zo zákona – najčastejšie vo verejnom záujme pri uspokojovaní špecif.spoloč.potrieb (napr.povinnosť strpieť vstup na pozemok a umiestnenie zariadení, značiek. )
2) rozhodnutím príslušného orgánu:
a) rozhodnutím súdu v 2 prípadoch:
1. pri súdnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď sa vec rozdelí medzi spoluvlastníkov (iba VB in rem)
2. ak súd rieši situáciu vzniknutú v dôsledku zriadenia neopr.stavby
b) rozhodnutím administratívneho orgánu :
1. stavebného úradu o vyvlastnení, kedy v súlade s cieľom vyvlastnenia možno zriadiť aj vecné bremeno
2. pozemkového úradu v rámci pozemkových úprav
2) rozhodnutím príslušného orgánu:
a) rozhodnutím súdu v 2 prípadoch:
1. pri súdnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď sa vec rozdelí medzi spoluvlastníkov (iba VB in rem)
2. ak súd rieši situáciu vzniknutú v dôsledku zriadenia neopr.stavby
b) rozhodnutím administratívneho orgánu :
1. stavebného úradu o vyvlastnení, kedy v súlade s cieľom vyvlastnenia možno zriadiť aj vecné bremeno
2. pozemkového úradu v rámci pozemkových úprav
vecné bremená, pojem, subjekty, obsah
- zaraďujeme ich medzi vecné práva k cudzej veci
- Vecné bremená ( nahradili inštitúu služobností z 50.rokov) zahŕňajú rozličné, svojou povahou vecnoprávne obmedzenia VP k nehnuteľnosti v prospech iného subjektu – sú to právne vzťahy na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť ( povinnosť na strane povinného vždy in rem) niečo strpieť, konať alebo sa niečoho zdržať v prospech niekoho iného. Každej povinnosti zodpovedajú na druhej strane subjektívne práva, kt.
a) sú buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti = pôsobia in rem - oprávnenému subjektu umožňuje privlastňovať si úžitkovú hodnotu cudzej nehnuteľnosti v záujme lepšieho využívania svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa spravidla v blízskosti alebo priamo v susedstve veci(pozemku), na ktorej vecné bremeno viazne ( napr.právo cesty cez cudzí pozemok, právo čerpať vodu zo studne na cudzom pozemku)
b) alebo patria určitej osobe = pôsobia in personam – tu sa privlastňovanie úžitkovej hodnoty cudzej nehnuteľnosti uskutočňuje v záujme uspokojovania potrieb individualizovaného subjektu a toto právo neprechádza na jeho pr.nástupcu, pretop je viazané na osobu (napr. právo občana doživotne užívať byt v rodinnom dome)
- Vecné bremená ( nahradili inštitúu služobností z 50.rokov) zahŕňajú rozličné, svojou povahou vecnoprávne obmedzenia VP k nehnuteľnosti v prospech iného subjektu – sú to právne vzťahy na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť ( povinnosť na strane povinného vždy in rem) niečo strpieť, konať alebo sa niečoho zdržať v prospech niekoho iného. Každej povinnosti zodpovedajú na druhej strane subjektívne práva, kt.
a) sú buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti = pôsobia in rem - oprávnenému subjektu umožňuje privlastňovať si úžitkovú hodnotu cudzej nehnuteľnosti v záujme lepšieho využívania svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa spravidla v blízskosti alebo priamo v susedstve veci(pozemku), na ktorej vecné bremeno viazne ( napr.právo cesty cez cudzí pozemok, právo čerpať vodu zo studne na cudzom pozemku)
b) alebo patria určitej osobe = pôsobia in personam – tu sa privlastňovanie úžitkovej hodnoty cudzej nehnuteľnosti uskutočňuje v záujme uspokojovania potrieb individualizovaného subjektu a toto právo neprechádza na jeho pr.nástupcu, pretop je viazané na osobu (napr. právo občana doživotne užívať byt v rodinnom dome)
obsah zádržného práva
1) k základným oprávneniam veriteľa patrí jeho právo zadržať vec a zadržiavať ju až do uspokojenia zabezpečenej pohľadávky, alebo posyktnutia zábezpeky.
2) Veriteľ je však povinný upovedomiť dlžníka o zadržaní vecia a dôvodoch zadržania. Ten kto vec zadržuje, je povinný ju starostlivo opatrovať, chrániť ju pred posškodením, stratou, zničením + má nárok na náhradu nevyhnutne vynaložených nákladov
Zánik zádržného práva
1. uspokojením zabez.pohľadávky
2. poskytnutím dostatočnej zábezpeky, kt.má zádržné právo nahradiť
OZ pozná aj osobitný prípad zádržného práva = zádržné právo prenajímateľa nehnuteľnosti (§672 ods.2., druhá veta) – pedmetom zádržného práva sú hnuteľné veci, kt.sú na prenajatej nehnuteľnosti a patria nájomcovi- prenajímateľ ich môže zadržať ak nie je zaplatené nájomné a nájomca sa napr.sťahuje- prenajímateľ však musí do 8 dní požiadať o súpis súdnym vykonávateľom, alebo vec vydať
2) Veriteľ je však povinný upovedomiť dlžníka o zadržaní vecia a dôvodoch zadržania. Ten kto vec zadržuje, je povinný ju starostlivo opatrovať, chrániť ju pred posškodením, stratou, zničením + má nárok na náhradu nevyhnutne vynaložených nákladov
Zánik zádržného práva
1. uspokojením zabez.pohľadávky
2. poskytnutím dostatočnej zábezpeky, kt.má zádržné právo nahradiť
OZ pozná aj osobitný prípad zádržného práva = zádržné právo prenajímateľa nehnuteľnosti (§672 ods.2., druhá veta) – pedmetom zádržného práva sú hnuteľné veci, kt.sú na prenajatej nehnuteľnosti a patria nájomcovi- prenajímateľ ich môže zadržať ak nie je zaplatené nájomné a nájomca sa napr.sťahuje- prenajímateľ však musí do 8 dní požiadať o súpis súdnym vykonávateľom, alebo vec vydať
Zánik ZP
1) zánikom zabezpečenej pohľadávky
2) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných maj.hodnôt na kt.sa ZP vzťahuje
3) ak sa ZV vzdá ZP
4) uplynutím času, na kt.bolo ZP zriadené
5) vrátením veci záložcovi, ak ZP vzniklo odovzdaním veci
6) ak záložca predviedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania a nadob.bol dobromyselný
7) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení ZP určuje, že záložca môže záloh alebo jeho časť zálohu previesť bez zaťaženia ZP
8) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení ZP alebo vyplyvajúcim z osobit.PP
9) rozhodnutím súdu/ spr.orgánu
po zániku ZP sa vykoná výmaz ZP z registra ZP / osobit.registra a to ku dňu uvedenom v žiadosti o výmaz, najneskôr však ku dňu zániku ZP. Žiadosť na výmaz dáva ZV a to bez zbytoč.odkladu po zániku ZP; ak bolo ZP zrušené rozhodnutím súdu/spr.orgánu, tak sa výmaz uskutoční na základe ich rozhodnutia. Žiadosť o výmaz je oprávnený podať aj záložca, no musí doložiť písomné potrvdenie o zániku ZP, vystavené ZV
2) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných maj.hodnôt na kt.sa ZP vzťahuje
3) ak sa ZV vzdá ZP
4) uplynutím času, na kt.bolo ZP zriadené
5) vrátením veci záložcovi, ak ZP vzniklo odovzdaním veci
6) ak záložca predviedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania a nadob.bol dobromyselný
7) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení ZP určuje, že záložca môže záloh alebo jeho časť zálohu previesť bez zaťaženia ZP
8) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení ZP alebo vyplyvajúcim z osobit.PP
9) rozhodnutím súdu/ spr.orgánu
po zániku ZP sa vykoná výmaz ZP z registra ZP / osobit.registra a to ku dňu uvedenom v žiadosti o výmaz, najneskôr však ku dňu zániku ZP. Žiadosť na výmaz dáva ZV a to bez zbytoč.odkladu po zániku ZP; ak bolo ZP zrušené rozhodnutím súdu/spr.orgánu, tak sa výmaz uskutoční na základe ich rozhodnutia. Žiadosť o výmaz je oprávnený podať aj záložca, no musí doložiť písomné potrvdenie o zániku ZP, vystavené ZV
Zádržné právo (retenčné právo)
- je vecnoprávny prostriedok veriteľa zadržať hnuteľnú vec dlžníka na účely zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky
- Jeho podstata spočíva v tom, že ten, kto je inak povinný vec vydať, ju môže zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peň.pohľadávku voči tomu, komu je inak vec povinný vydať
- Je príbúzne so ZP, no má však niektoré odlišnosti:
a) predmetom zádržného práva môže byť len hnuteľná vec, nie pohľadávka
b) zádržné právo nemôže zabezpečovať všetky pohľadávky, ale len splatné peň.pohľadávky = má iba zabezp.funkciu
c) vznik zádržného práva = nevzniká znmluvou, ale faktickým zadržaním veci = jednostranným prejavom vôle veriteľa spočívajúcom vo fakt.zadržaní hnuteľnej veci, kt.je inak povinný vydať
- zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, kt.je nezlúčiteľný s výkonom zádržného práva. Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu či sa veriteľovi zakázalo naložiť s vecou spôsobom s výkonom zádrž.práva nezlúčiteľným.
- Pri výkone súdneho rozhodnutia má veriteľ na základe zádržného práva prednosť pred inými veriteľmi, vrátane zálož.veriteľov
- Jeho podstata spočíva v tom, že ten, kto je inak povinný vec vydať, ju môže zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peň.pohľadávku voči tomu, komu je inak vec povinný vydať
- Je príbúzne so ZP, no má však niektoré odlišnosti:
a) predmetom zádržného práva môže byť len hnuteľná vec, nie pohľadávka
b) zádržné právo nemôže zabezpečovať všetky pohľadávky, ale len splatné peň.pohľadávky = má iba zabezp.funkciu
c) vznik zádržného práva = nevzniká znmluvou, ale faktickým zadržaním veci = jednostranným prejavom vôle veriteľa spočívajúcom vo fakt.zadržaní hnuteľnej veci, kt.je inak povinný vydať
- zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, kt.je nezlúčiteľný s výkonom zádržného práva. Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu či sa veriteľovi zakázalo naložiť s vecou spôsobom s výkonom zádrž.práva nezlúčiteľným.
- Pri výkone súdneho rozhodnutia má veriteľ na základe zádržného práva prednosť pred inými veriteľmi, vrátane zálož.veriteľov
Záložca alebo 3.osoba u kt.je záloh...
Záložca alebo 3.osoba u kt.je záloh, je povinný strpieť výkon ZP a poskytnúť ZV súčinnosť potrebnú na výkon ZP (vydať záloh, doklady potrebné na užívanie, prevod…)
ZP na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi len ak vznik ZP záložca písomne oznámi poddlžníkovi, alebo ak mu vznik ZP preukáže ZV (výpisom z registra) – ak sa mu to oznámi /preukáže, je poddlžník povinný plniť svoj splatný peň.záväzok ZV, alebo inej osobe uvedenej ZV. Splnenie záväzku je povinný ZV oznámiť záložcovi. Ak zabezpečná pohľadávka nie je záložcom riadne a včas splnená, je ZV oprávnený uspokojiť sa z peňaž.plnenia poddlžníka
ZP na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi len ak vznik ZP záložca písomne oznámi poddlžníkovi, alebo ak mu vznik ZP preukáže ZV (výpisom z registra) – ak sa mu to oznámi /preukáže, je poddlžník povinný plniť svoj splatný peň.záväzok ZV, alebo inej osobe uvedenej ZV. Splnenie záväzku je povinný ZV oznámiť záložcovi. Ak zabezpečná pohľadávka nie je záložcom riadne a včas splnená, je ZV oprávnený uspokojiť sa z peňaž.plnenia poddlžníka
ZV môže predať záloh
(spôsobom určeným v zmluve alebo na dražbe) najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu ZP záložcovi (a dlžníkovi), resp. ak je ZP registrované, tak 30 dní od vyznačenia výkonu v registri. Záložca a ZV sa však môžu dohodnúť, že nemusí uplnyúť 30 dňová lehota
Ak vzniklo na záloho viac ZP, je ZV povinný písomne oznámiť začatie výkonu ZP aj ostatným ZV kt.sú v poradí pred zál.veriteľom a potom plynie 30 dňová lehota. Ak výkon ZP prevádza prednostný ZV (= 1.v poradí v registri), záloh sa prevádza nezaťažený ZP ostatných ZV – ak výťažok z predaja prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného ZV, môžu sa postupne uspokojovať ostatní ZV podľa poradia. V prípade, že ZP vykonáva ZV, kt.nemá postavenie prednostného ZV, tak sa záloh prevádza zaťažený ZP prednostného ZV + tých ZV, kt.sú v poradí pred ním a tento ZV je povinný informovať nadobúdateľ zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený ZP
ZV je oprávnený kedykoľvek zmeniť výkon ZP, no o zmene je povinný informovať záložcu. Takisto je povinný záložcu informovať o priebehu výkonu ZP, najmä o skutočnostiach, kt.môžu mať vplyv na cenu predaja- ak ZV predáva záloh sám a nie na dražbe, je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu za kt.sa taký predmet zvyčajne predáva. Po skončení výkonu (predaja) je ZV povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone ZP, kt.osabhuej najmä:
a) údaje o predaji zálohu + hodnote výťažku z predaja
b) preukázané náklady vynaložené na vykonanie ZP
c) použitie výťažku z predaja – ak hodnota výťažku prevyšuje sumu, kt.sa môže ZV uspokiť, zbytok sa vydá záložcovi
Ak vzniklo na záloho viac ZP, je ZV povinný písomne oznámiť začatie výkonu ZP aj ostatným ZV kt.sú v poradí pred zál.veriteľom a potom plynie 30 dňová lehota. Ak výkon ZP prevádza prednostný ZV (= 1.v poradí v registri), záloh sa prevádza nezaťažený ZP ostatných ZV – ak výťažok z predaja prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného ZV, môžu sa postupne uspokojovať ostatní ZV podľa poradia. V prípade, že ZP vykonáva ZV, kt.nemá postavenie prednostného ZV, tak sa záloh prevádza zaťažený ZP prednostného ZV + tých ZV, kt.sú v poradí pred ním a tento ZV je povinný informovať nadobúdateľ zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený ZP
ZV je oprávnený kedykoľvek zmeniť výkon ZP, no o zmene je povinný informovať záložcu. Takisto je povinný záložcu informovať o priebehu výkonu ZP, najmä o skutočnostiach, kt.môžu mať vplyv na cenu predaja- ak ZV predáva záloh sám a nie na dražbe, je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu za kt.sa taký predmet zvyčajne predáva. Po skončení výkonu (predaja) je ZV povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone ZP, kt.osabhuej najmä:
a) údaje o predaji zálohu + hodnote výťažku z predaja
b) preukázané náklady vynaložené na vykonanie ZP
c) použitie výťažku z predaja – ak hodnota výťažku prevyšuje sumu, kt.sa môže ZV uspokiť, zbytok sa vydá záložcovi
obsah ZP
obsah ZP
- sú PaP subjektov ZP:
1) záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom, je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení ZP neurčuje inak
2) ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, ten je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením + zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu
3) ak zál.veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností náklady, má voči záložcovi právo na úhradu navyhnutne a účelne vynaložených nákladov
4) pri prevode al.prechode zálohu prechádzajú na nadobúdateľa zálohu všetky PaP záložcu zo zmluvy o zriadení ZP (okrem ak zmluva o zriadení ZP by určovala, že záložca môže previesť záloh alebo jeho časť bez zaťaženia ZP. ZP nepôsobí voči nadobúdateľovi ani ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania a ak bol nadobúdateľ pri prevode dobromyselný, že nadobúda záloh nezaťažený ZP)
- sú PaP subjektov ZP:
1) záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom, je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení ZP neurčuje inak
2) ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, ten je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením + zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu
3) ak zál.veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností náklady, má voči záložcovi právo na úhradu navyhnutne a účelne vynaložených nákladov
4) pri prevode al.prechode zálohu prechádzajú na nadobúdateľa zálohu všetky PaP záložcu zo zmluvy o zriadení ZP (okrem ak zmluva o zriadení ZP by určovala, že záložca môže previesť záloh alebo jeho časť bez zaťaženia ZP. ZP nepôsobí voči nadobúdateľovi ani ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania a ak bol nadobúdateľ pri prevode dobromyselný, že nadobúda záloh nezaťažený ZP)
výkon ZP:
- môže ho začať zál.veriteľ, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (aj keby bola zabezpečná pohľadávka premlčaná)
- ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené ZP k viacerým samostatným zálohom, ZV je oprávnený uspokojiť sa z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje sa uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov
- ak na zálohu vzniklo viac ZP, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri ZP či osobitnom registri.
Začatie výkonu ZP:
- ZV je to povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi (ak nie sú totožné osoby) + pri registrovaných ZP aj zaregistrovať začatie výkonu a spôsobu akým sa chce uspokojiť. Po tomto oznámení nesmie záložca bez súhlasu ZV záloh previesť (okrem bežného obchod.styku)
- V rámci výkonu ZP sa ZV môže uspokojiť:
1. spôsobom určeným v zmluve
2. domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobit.predpisov
3. predajom zálohu na dražbe
- ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené ZP k viacerým samostatným zálohom, ZV je oprávnený uspokojiť sa z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje sa uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov
- ak na zálohu vzniklo viac ZP, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri ZP či osobitnom registri.
Začatie výkonu ZP:
- ZV je to povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi (ak nie sú totožné osoby) + pri registrovaných ZP aj zaregistrovať začatie výkonu a spôsobu akým sa chce uspokojiť. Po tomto oznámení nesmie záložca bez súhlasu ZV záloh previesť (okrem bežného obchod.styku)
- V rámci výkonu ZP sa ZV môže uspokojiť:
1. spôsobom určeným v zmluve
2. domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobit.predpisov
3. predajom zálohu na dražbe
2. schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva
- súd dohodu schvaľuje formou uznesenia
3. rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu
a) sudcovské záložné právo – vzniká právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa nariaďuje výkon rozhodnutia. Zriaďuje k sa k nehnurteľnostiam povinného na návrh oprávneného z exekuč.titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce povinnosť zaplatiť peň.pohľadávku
b) exekučné záložné právo – ak sa oprávnený obráti na exekútora a nie na súd
c) rozhodnutím správcu dane – na pohľadávku daňového dlžníka
4. zo zákona = „zákonné záložné právo“
- napríklad §672 OZ zakladá ZP prenajímateľa nehnuteľnosti k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa na prenajatej nehnuteľnosti a patriacim nájomcovi – a to na zabezpečenie nájomného
- napr.aj skladovateľovi podľa OBZ na zabezpečenie jeho nárokov zo zmluvy o skladovaní k veciam skladovaným u neho…
3. rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu
a) sudcovské záložné právo – vzniká právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa nariaďuje výkon rozhodnutia. Zriaďuje k sa k nehnurteľnostiam povinného na návrh oprávneného z exekuč.titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce povinnosť zaplatiť peň.pohľadávku
b) exekučné záložné právo – ak sa oprávnený obráti na exekútora a nie na súd
c) rozhodnutím správcu dane – na pohľadávku daňového dlžníka
4. zo zákona = „zákonné záložné právo“
- napríklad §672 OZ zakladá ZP prenajímateľa nehnuteľnosti k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa na prenajatej nehnuteľnosti a patriacim nájomcovi – a to na zabezpečenie nájomného
- napr.aj skladovateľovi podľa OBZ na zabezpečenie jeho nárokov zo zmluvy o skladovaní k veciam skladovaným u neho…
predmet ZP:
- predmetom je záloh – môže to byť:
a) hnuteľná alebo nehnuteľná vec (hypotéka)
b) pohľadávka – ak predmetom jej plnenia je vec alebo právo alebo iná majetková hodnota
c) príslušenstvo a prírastky (z plodov len tie, kt.nie sú oddelené)
d) súbor vecí, práv, podnik (jeho časť) či iná hromadná vec
e) apoluvlastnícky podiel (lebo ním môže pod.spoluvlastník disponovať)
vznik ZP:
1. písomnou zmluvou
- musí byť jednotlivo určený záloh + určená pohľadávka
- pri hnuteľných veciach sa musí pripojiť odovzdanie (vtedy nemusí byť zmluva písomná), alebo sa pričlení k zmluve právo o vlastníctve. ZP na hnuteľnú vec vznikne jej odovzdaním zál.veriteľovi alebo 3.osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a zál.veriteľ dohodli. Takto vzniknuté ZP môže byť kedykoľvek počas trvania registrované v not.centr.registri ZP. Ak zmluva o zriadení ZP nebola písomná, je pred registráciou potrebné písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a zál.veriteľom.
- pri nenuteľných veciach vzniká ZP zápisom do katastra nehnuteľností ( a nevyžaduje sa teda registrácia v not.registri)
pri písomnej zmluve podáva žiadosť o zápis ZP v registri záložca – v ostatných prípadoch zál.eriteľ. v prípade že ZP bolo zriadené rozhod.súdu, tak na základe rozhodnutia súdu…
a) hnuteľná alebo nehnuteľná vec (hypotéka)
b) pohľadávka – ak predmetom jej plnenia je vec alebo právo alebo iná majetková hodnota
c) príslušenstvo a prírastky (z plodov len tie, kt.nie sú oddelené)
d) súbor vecí, práv, podnik (jeho časť) či iná hromadná vec
e) apoluvlastnícky podiel (lebo ním môže pod.spoluvlastník disponovať)
vznik ZP:
1. písomnou zmluvou
- musí byť jednotlivo určený záloh + určená pohľadávka
- pri hnuteľných veciach sa musí pripojiť odovzdanie (vtedy nemusí byť zmluva písomná), alebo sa pričlení k zmluve právo o vlastníctve. ZP na hnuteľnú vec vznikne jej odovzdaním zál.veriteľovi alebo 3.osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a zál.veriteľ dohodli. Takto vzniknuté ZP môže byť kedykoľvek počas trvania registrované v not.centr.registri ZP. Ak zmluva o zriadení ZP nebola písomná, je pred registráciou potrebné písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a zál.veriteľom.
- pri nenuteľných veciach vzniká ZP zápisom do katastra nehnuteľností ( a nevyžaduje sa teda registrácia v not.registri)
pri písomnej zmluve podáva žiadosť o zápis ZP v registri záložca – v ostatných prípadoch zál.eriteľ. v prípade že ZP bolo zriadené rozhod.súdu, tak na základe rozhodnutia súdu…
Záložné právo (pojem, funkcia, vznik, obsah)
záložné právo
- je najčastejšie vyskytujúci sa inštitút, hlavne v bankovej sfére
- je to vecnoprávny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu ZP (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Pojmové znaky:
a) akcesorické právo – pristupuje k pohľ.ako prostiredok na jej zabezpečenie = zánikom pohľadávky zaniká aj ZP
b) absolútne právo = pôsobí erga omnes
c) záložca (nemusí byť vždy dlžník) a zál.veriteľ = subjekty ZP
po 1.1.2003 hovoríme o „neposesórnom ZP“ – stačí zmluva, - nemusí dôjsť k odovzdaniu
funkcie ZP:
a) uhradzovacia funkcia = novelou 526/2002 OZ sa posilnila – prejavuje sa tým, že oprávňuje zál.veriteľa aby si sám vykonal ZP, napr.vec predal, ak nie dlh splnený
b) zabezpečovacia funkcia = založenie zálohu donucuje dlžníka aby dlh splnil – možno zabezpečiť aj pohľadávku, kt.ešte len vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky
- je najčastejšie vyskytujúci sa inštitút, hlavne v bankovej sfére
- je to vecnoprávny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu ZP (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Pojmové znaky:
a) akcesorické právo – pristupuje k pohľ.ako prostiredok na jej zabezpečenie = zánikom pohľadávky zaniká aj ZP
b) absolútne právo = pôsobí erga omnes
c) záložca (nemusí byť vždy dlžník) a zál.veriteľ = subjekty ZP
po 1.1.2003 hovoríme o „neposesórnom ZP“ – stačí zmluva, - nemusí dôjsť k odovzdaniu
funkcie ZP:
a) uhradzovacia funkcia = novelou 526/2002 OZ sa posilnila – prejavuje sa tým, že oprávňuje zál.veriteľa aby si sám vykonal ZP, napr.vec predal, ak nie dlh splnený
b) zabezpečovacia funkcia = založenie zálohu donucuje dlžníka aby dlh splnil – možno zabezpečiť aj pohľadávku, kt.ešte len vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky
rozlišujeme držbu oprávnenú a neoprávnenú
- rozlišujúcim kritériom je dobromyselnosť = oprávneným držiteľom je každý, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba a vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyselný v tom, že mu vec alebo právo patrí ä v pochybnostiam sa má za to, že je držba oprávnená). Akonáhle by sa však dozvedel o tom, že nie je vlastník, a v držaní pokračoval, mení sa držba na neoprávnenú- lebo už nie je dobromyselný
- len oprávnený držiteľ môže nadobudnúť vec vydržaním po splnení zákonných podmienok.
- a) ak zákon neustanoví inak (§130-2), má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä právo na plody a úžitky po dobu oprávnenej držby + právo ochrany = použitie vlastníckych žalôb voči každému (okrem vlastníka), kto neoprávnene do jeho držby
b) Neoprávnenému držiteľovi nepatria niejaké z práv, kt.má vlastník – z prostriedkov právnej ochrany by mohol použiť len právo na ochranu pokojného stavu (§5).
- a) Ak dôjde k vráteniu veci vlastníkovi oprávneným držiteľom, opr.držiteľ má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, vynaložených na vec po dobu oprávnenej držby a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú
c) Neopr.držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, kt.vznikla vlastníkovi neopr.držbou – môže si len odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci + môže si od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci
- len oprávnený držiteľ môže nadobudnúť vec vydržaním po splnení zákonných podmienok.
- a) ak zákon neustanoví inak (§130-2), má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä právo na plody a úžitky po dobu oprávnenej držby + právo ochrany = použitie vlastníckych žalôb voči každému (okrem vlastníka), kto neoprávnene do jeho držby
b) Neoprávnenému držiteľovi nepatria niejaké z práv, kt.má vlastník – z prostriedkov právnej ochrany by mohol použiť len právo na ochranu pokojného stavu (§5).
- a) Ak dôjde k vráteniu veci vlastníkovi oprávneným držiteľom, opr.držiteľ má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, vynaložených na vec po dobu oprávnenej držby a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú
c) Neopr.držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, kt.vznikla vlastníkovi neopr.držbou – môže si len odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci + môže si od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci
18. Vecné práva k cudzej veci – pojem, podstata, druhy
Práva k cudzím veciam
- ako vieme s vlastníckym právom sú spojené nielen práva patriace vlastníkovi veci, ale že vo výkone týchto práv môže byť aj obmedzený. Obmedzenia môžu mať povahu vecnoprávnu – tu ide o trvalé obmedzenia, ktoré sa týka iba nehnuteľností (príklad vecné bremeno), a prechádzajú na právnych nástupcov a povahu záväzkovoprávnu – účinky a zaťaženosť vlastníka platí iba medzi subjektami, ktoré sa na obmedzení dohodli, a teda neprechádzajú na pr. nástupcov.
- Označenie vecné práva k cudzím veciam, ktoré sa používa, sa však neodvodzuje od toho, že obmedzenia majú vecnoprávnu povahu, ale od toho, že sa týkajú vecí.
-
- predmetom vecných práv k cudzej veci je vždy hmotná vec ( pri záložnom práve už aj nehmotný majetok, napr. ochranná známka) a to hnuteľná, alebo nehnutžeľná (pri vecných bremenách len nehnuteľnosť, pri zádržnom len hnuteľnosť)
- sú upravené ako 3. hlava, 2. časti OZ s názvom ,,Práva k cudzím veciam“ a radíme medzi ne podľa OZ:
- Záložné právo (§ 151a – 151md OZ)
- Zádržné právo (§151s – 151v OZ)
- Vecné bremená (§ 151n – 151p OZ)
- ako vieme s vlastníckym právom sú spojené nielen práva patriace vlastníkovi veci, ale že vo výkone týchto práv môže byť aj obmedzený. Obmedzenia môžu mať povahu vecnoprávnu – tu ide o trvalé obmedzenia, ktoré sa týka iba nehnuteľností (príklad vecné bremeno), a prechádzajú na právnych nástupcov a povahu záväzkovoprávnu – účinky a zaťaženosť vlastníka platí iba medzi subjektami, ktoré sa na obmedzení dohodli, a teda neprechádzajú na pr. nástupcov.
- Označenie vecné práva k cudzím veciam, ktoré sa používa, sa však neodvodzuje od toho, že obmedzenia majú vecnoprávnu povahu, ale od toho, že sa týkajú vecí.
-
- predmetom vecných práv k cudzej veci je vždy hmotná vec ( pri záložnom práve už aj nehmotný majetok, napr. ochranná známka) a to hnuteľná, alebo nehnutžeľná (pri vecných bremenách len nehnuteľnosť, pri zádržnom len hnuteľnosť)
- sú upravené ako 3. hlava, 2. časti OZ s názvom ,,Práva k cudzím veciam“ a radíme medzi ne podľa OZ:
- Záložné právo (§ 151a – 151md OZ)
- Zádržné právo (§151s – 151v OZ)
- Vecné bremená (§ 151n – 151p OZ)
17. Držba
- upevená v rámci vlastníckeho práva § 129-131 OZ
pojem držba má 2 významy:
1) držba ako parciálne oprávnenie vlastníka patriace k obsahu každého VP
2) držba ako samostatný inštitút- od VP oddelený vzťah; Je to faktický, ale právom chránený stav, keď iná osoba ako vlastník má vo svojej moci vec s úmyslom si túto vec prisvojiť. Musí súčasne spĺňať 2 znaky:
a) faktické ovládanie veci
b) nakladanie s vecou ako s vlastnou- teda vôľa držiteľa mať vec pre seba. ( Na rozdiel od detencie – detencia je faktické ovládanie veci bez úmysleu nakladať s ňou ako s vlastnou. Detenterom je napr.nájomca. detencia môže byť oprávnená (zmluva), alebo neoprávnená)
predmet držby:
a) vec – akákoľvek, kt.je spôsobilá byť samostatným predmetom OPV
b) práva – za predpokladu, že pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Držiteľom práva je ten, kto vykonáva právo pre seba, akoby mu patrilo, hoci mu nepatrí.
pojem držba má 2 významy:
1) držba ako parciálne oprávnenie vlastníka patriace k obsahu každého VP
2) držba ako samostatný inštitút- od VP oddelený vzťah; Je to faktický, ale právom chránený stav, keď iná osoba ako vlastník má vo svojej moci vec s úmyslom si túto vec prisvojiť. Musí súčasne spĺňať 2 znaky:
a) faktické ovládanie veci
b) nakladanie s vecou ako s vlastnou- teda vôľa držiteľa mať vec pre seba. ( Na rozdiel od detencie – detencia je faktické ovládanie veci bez úmysleu nakladať s ňou ako s vlastnou. Detenterom je napr.nájomca. detencia môže byť oprávnená (zmluva), alebo neoprávnená)
predmet držby:
a) vec – akákoľvek, kt.je spôsobilá byť samostatným predmetom OPV
b) práva – za predpokladu, že pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Držiteľom práva je ten, kto vykonáva právo pre seba, akoby mu patrilo, hoci mu nepatrí.
vyporiadanie BSM
- BSM, kt.zaniklo, je treba vyporiadať. Spôsoby:
1) dohodou = písomná sa vyžaduje len pri nehnuteľnosti, inak nemusí byť, ale ak jeden z manželov požiada o potrvdenie ako sa vyporiadali, je povinný mu ju poskytnúť
2) súdnym rozhodnutím = na základe návrhu podanom na súde. Súd sa riadi zásadami (§150):
a) vychádza sa z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké
b) každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok + je povinný uhradiť, čo sa zo spoločného majtku vynaložilo na jeho ostatný majetok
c) prihliada sa na potreby maloletých detí – na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí
d) berie sa na zreteľ starostlivosť o deti a pričinenia na obstarávanie spoločnej domácnosti
3) uplynutím doby = podať návrh na súd možno v 3 ročnej lehote, ak nie, tak platí nevyvrátiteľná domnienka, že pokiaľ ide
- o hnuteľné veci a návrh sa nepodal do 3 mesiacov od zániku BSM, tak sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci u BSM pre svoju potrebu, potrebu svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva
- o ostatných hnuteľ. a nehnut.veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch sú rovnaké
1) dohodou = písomná sa vyžaduje len pri nehnuteľnosti, inak nemusí byť, ale ak jeden z manželov požiada o potrvdenie ako sa vyporiadali, je povinný mu ju poskytnúť
2) súdnym rozhodnutím = na základe návrhu podanom na súde. Súd sa riadi zásadami (§150):
a) vychádza sa z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké
b) každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok + je povinný uhradiť, čo sa zo spoločného majtku vynaložilo na jeho ostatný majetok
c) prihliada sa na potreby maloletých detí – na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí
d) berie sa na zreteľ starostlivosť o deti a pričinenia na obstarávanie spoločnej domácnosti
3) uplynutím doby = podať návrh na súd možno v 3 ročnej lehote, ak nie, tak platí nevyvrátiteľná domnienka, že pokiaľ ide
- o hnuteľné veci a návrh sa nepodal do 3 mesiacov od zániku BSM, tak sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci u BSM pre svoju potrebu, potrebu svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva
- o ostatných hnuteľ. a nehnut.veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch sú rovnaké
2. zo zákona
- trestný zákon – BSM zanikne uložením trestu prepadnutia majetku odsúdeného manžela = v dôsledku ochrany druhého manžela prepadne len tá časť majetku, kt.po vypopriadaní pripadne odsúdenému manželovi
- zákon o konkurze a vyrovnaní - vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo (to je ten, voči ktorému je konkurz vyhlásený) BSM a do konkurznej podstaty pripadne len tá časť majetku s ktorou úpadca podnikal
ak po zrušení BSM vykonávajú manželia podnikateľskú činnosť spoločne, delia si príijmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou – ak nebola uzavretá, príijmy sa delia rovným dielom
obnova zaniknutého BSM je možná za trvania manželstva rozhodnutím súdu na návrh jedného z manželov
- zákon o konkurze a vyrovnaní - vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo (to je ten, voči ktorému je konkurz vyhlásený) BSM a do konkurznej podstaty pripadne len tá časť majetku s ktorou úpadca podnikal
ak po zrušení BSM vykonávajú manželia podnikateľskú činnosť spoločne, delia si príijmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou – ak nebola uzavretá, príijmy sa delia rovným dielom
obnova zaniknutého BSM je možná za trvania manželstva rozhodnutím súdu na návrh jedného z manželov
Zánik BSM (nie je predmetom otázky)
1. zánik BSM k určitej veci (napr.predajom veci, jej spotrebovaním a pod.)
2. zánik BSM ako koplexu vzťahov:
a) zánikom manželstva - smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho
- rozvodom manželstva
- vyhlásením manželstva za neplatné
b) zánik BSM za trvania manželstva - prípady, kedy BSM zanikne za trvania manželstva:
1 súdnym rozhodnutím:
- fakultatívne - § 148 ods.2 – súd môže (ale nemusí) zrusiť BSM za trvania manželstva, ak by trvanie BSM odporovalo dobrým mravom – napr. pre rozpredávanie spoločného majetku. Návrh podá jedne z manželov
- obligatórne – súd na návrh zruší (musí) BSM v prípade, že jeden z menželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, kt.nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť- resp.ak získali obaja, tak môže návrh podať ktorýkoľvek z nich
manžel potrebuje súhlas na použitie majetku v BSM pri začatí podnikateľskej činnosti. Na ďalšie PÚ súvisiace s podnikaním už súhlas nepotrebuje
2. zánik BSM ako koplexu vzťahov:
a) zánikom manželstva - smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho
- rozvodom manželstva
- vyhlásením manželstva za neplatné
b) zánik BSM za trvania manželstva - prípady, kedy BSM zanikne za trvania manželstva:
1 súdnym rozhodnutím:
- fakultatívne - § 148 ods.2 – súd môže (ale nemusí) zrusiť BSM za trvania manželstva, ak by trvanie BSM odporovalo dobrým mravom – napr. pre rozpredávanie spoločného majetku. Návrh podá jedne z manželov
- obligatórne – súd na návrh zruší (musí) BSM v prípade, že jeden z menželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, kt.nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť- resp.ak získali obaja, tak môže návrh podať ktorýkoľvek z nich
manžel potrebuje súhlas na použitie majetku v BSM pri začatí podnikateľskej činnosti. Na ďalšie PÚ súvisiace s podnikaním už súhlas nepotrebuje
zmluvné modifikácie BSM
- zavedené novelou OZ v roku 1991 (§143a)- bola daná možnosť manželov (dohodou vo forme notárskej zápisnice) modifikovať rozsah BSM a to v 3 smeroch:
1) možnosť rozšíriť alebo zúžiť rozsah BSM = dohodnúť sa, že do BSM budú patriť aj veci, kt.by inak(zo zákona) doň nepatrili, alebo naopak, že do BSM nepatria veci, kt.tam normálne patria
2) možnosť manželov dohodnúť sa na správe spoločného majetku = napr.že spoločný majetok bude spravovať len jeden z nich
3) môžu vyhradiť vznik BSM až ku dňu zániku manželstva = v tomto prípade každý z manželov nadobúda veci do svojho výlučného vlastníctva, ktorým bude mocť voľne disponovať. Až ku dňu zániku manželstva nastanú účinky dohody manželov, že okamihom zániku manželstva všetky veci, kt.by patrili do BSM (143) sa stávajú vecami v BSM až potom sa vykoná vyporiadanie
1) možnosť rozšíriť alebo zúžiť rozsah BSM = dohodnúť sa, že do BSM budú patriť aj veci, kt.by inak(zo zákona) doň nepatrili, alebo naopak, že do BSM nepatria veci, kt.tam normálne patria
2) možnosť manželov dohodnúť sa na správe spoločného majetku = napr.že spoločný majetok bude spravovať len jeden z nich
3) môžu vyhradiť vznik BSM až ku dňu zániku manželstva = v tomto prípade každý z manželov nadobúda veci do svojho výlučného vlastníctva, ktorým bude mocť voľne disponovať. Až ku dňu zániku manželstva nastanú účinky dohody manželov, že okamihom zániku manželstva všetky veci, kt.by patrili do BSM (143) sa stávajú vecami v BSM až potom sa vykoná vyporiadanie
3. PaP, kt.sa vzťahujú k majetku jedného z manželov
- ak za trvania manželstva vznikne jednému z manželov pohľadávka, môže byť uspokojená z majetku v BSM (§147)
- to však neplatí pri modifikácii BSM (§143a)- ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, kt.nepatrí do BSM
vznik zákonného BSM - predpoklady
1) manželstvo právne trvá – aj v neplatnom manželstve, napr.pre bigamiu alebo príbuzenský vzťah, vznikne BSM. Nevnikne však pri zdanlivom manželstve
2) vec môže byť predmetom BSM
3) BSM nezaniklo alebo nebolo zrušené súdnym rozhodnutím
- to však neplatí pri modifikácii BSM (§143a)- ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, kt.nepatrí do BSM
vznik zákonného BSM - predpoklady
1) manželstvo právne trvá – aj v neplatnom manželstve, napr.pre bigamiu alebo príbuzenský vzťah, vznikne BSM. Nevnikne však pri zdanlivom manželstve
2) vec môže byť predmetom BSM
3) BSM nezaniklo alebo nebolo zrušené súdnym rozhodnutím
b) negatívne = tvoria výnimku, teda veci, kt.nepatria do BSM:
1. veci získané dedičstvom alebo darom
2. veci, kt.podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo na výkon povolania len jedného z manželov
3. veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku len 1 z manželov, kt.mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, resp.ktorému bola vec vydaná ako pr.nástupcovi pôvodného vlastníka
4. bolestné a za sťaženie spoloč.uplatnenia
5. vec získaná vecou za vec, kt.patrila len jednému z manželov
6. veci, kt.nemôžu byť predmetom vlastníctva (čl.4 ÚSR)
7. veci nadobudnuté v dobe, kedy BSM neexistuje (pred, alebo aj počas trvania manž.)
pri určení rozsahu BSM sa uplatňujú 3 hľadiská:
1. čas, kedy bola vec nadobudnutá
2. spôsob, akým bola vec nadobudnutá
3. účel, na ktorý vec slúži
2. veci, kt.podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo na výkon povolania len jedného z manželov
3. veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku len 1 z manželov, kt.mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, resp.ktorému bola vec vydaná ako pr.nástupcovi pôvodného vlastníka
4. bolestné a za sťaženie spoloč.uplatnenia
5. vec získaná vecou za vec, kt.patrila len jednému z manželov
6. veci, kt.nemôžu byť predmetom vlastníctva (čl.4 ÚSR)
7. veci nadobudnuté v dobe, kedy BSM neexistuje (pred, alebo aj počas trvania manž.)
pri určení rozsahu BSM sa uplatňujú 3 hľadiská:
1. čas, kedy bola vec nadobudnutá
2. spôsob, akým bola vec nadobudnutá
3. účel, na ktorý vec slúži
Obsah zákonného BSM
- tvoria ho PaP manželov, ktoré vykonávajú spoločne a ich účasť nie je vymedzená podielmi. Rozlišujeme:
1. právne vzťahy medzi manželmi navzájom =
- veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne
- spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci al.spojené s ich užívaním a udržiavaním
OZ predpokladá, že sa manželia na výkone PaP dohodnú – v prípade nezhody, alebo ak jedne z nich svojpomocne bráni druhému v užívaní spoločnej veci, rozhodne na návrh niektorého z nich súd
2. právne vzťahy manželov k 3.osobám
- bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov – OZ nevymedzuje, čo je bežná vec – treba vychádzať z konkrétneho prípadu. Bežnou vecou sú napríklad každodenné nákupy, ošatenie, platenie poplatkov…
- v ostatných veciach je potrebný súhlas (nemusí byť písomný, stačí konkludentne) oboch manželov, inak je PÚ relatívne neplatný. Medzi ostatné veci radíme napr.darovanie nehnuteľnosti 3.osobe, poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty
1. právne vzťahy medzi manželmi navzájom =
- veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne
- spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci al.spojené s ich užívaním a udržiavaním
OZ predpokladá, že sa manželia na výkone PaP dohodnú – v prípade nezhody, alebo ak jedne z nich svojpomocne bráni druhému v užívaní spoločnej veci, rozhodne na návrh niektorého z nich súd
2. právne vzťahy manželov k 3.osobám
- bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov – OZ nevymedzuje, čo je bežná vec – treba vychádzať z konkrétneho prípadu. Bežnou vecou sú napríklad každodenné nákupy, ošatenie, platenie poplatkov…
- v ostatných veciach je potrebný súhlas (nemusí byť písomný, stačí konkludentne) oboch manželov, inak je PÚ relatívne neplatný. Medzi ostatné veci radíme napr.darovanie nehnuteľnosti 3.osobe, poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty
15. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – pojem, predmet a vznik BSM
16. Dohodou modifikované BSM a zákonné BSM
- ide o základnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi; systém spoločného nadobúdania vlastníctva za trvania manželstva. Pojmové znaky:
a) bezpodielnosť – miera účasti PaP nie je určená podielmi, vyjadruje pr.jednotu a nedeliteľnosť majetkového spoločenstva manželov
b) viazanosť BSM na manželov - subjektami môžu byť len manželia, je to podmienené vznikom a trvaním manželstva- len výnimočne, zo zákonom stanovených dôvodov BSM zanikne a manželstvo trvá (opačne nikdy)
predmet a rozsah BSM:
rozsah:
- je vymedzený dvojako:
a) pozitívne vymedzenie (§143)= v BSM môže byť všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Patria sem najmä:
1. veci hnuteľné a nehnuteľné
2. príjmy ählavný zdroj BSM) a práce z podnikania + stávky, výhry, výnosy
3. prírastky – sú vždy v BSM, aj keby hlavná vec nebola
4. pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva
- ide o základnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi; systém spoločného nadobúdania vlastníctva za trvania manželstva. Pojmové znaky:
a) bezpodielnosť – miera účasti PaP nie je určená podielmi, vyjadruje pr.jednotu a nedeliteľnosť majetkového spoločenstva manželov
b) viazanosť BSM na manželov - subjektami môžu byť len manželia, je to podmienené vznikom a trvaním manželstva- len výnimočne, zo zákonom stanovených dôvodov BSM zanikne a manželstvo trvá (opačne nikdy)
predmet a rozsah BSM:
rozsah:
- je vymedzený dvojako:
a) pozitívne vymedzenie (§143)= v BSM môže byť všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Patria sem najmä:
1. veci hnuteľné a nehnuteľné
2. príjmy ählavný zdroj BSM) a práce z podnikania + stávky, výhry, výnosy
3. prírastky – sú vždy v BSM, aj keby hlavná vec nebola
4. pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva
- ak nie je rozdelenie veci dobre možné,...
- ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom- prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Primeranou náhradou podľa NSSR sa rozumie objektívna cena, za kt.by bolo božné vec predať
- v prípade, že ju ani jeden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
z dôvodou hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada PS prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (napr. ak pre vysoký vek odporcu, jeho zdravotný stav, mu v súlade s dobrými mravmi treba poskytnúť ochranu touto formou)
- v prípade, že ju ani jeden zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
z dôvodou hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada PS prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (napr. ak pre vysoký vek odporcu, jeho zdravotný stav, mu v súlade s dobrými mravmi treba poskytnúť ochranu touto formou)
pokiaľ ide o spôsob vzájomného vysporiadania,...
pokiaľ ide o spôsob vzájomného vysporiadania, OZ ponecháva spoluvlastníkom voľnosť – sú len obmedzenia na zabránenie drobeniu poľnohospod. a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mímo zastavaného územia obce = nemôže vzniknúť menší poľnohosp.pozemok ako 2 000 m2 a lesný menší ako 5 000 m2.
2) zrušenie PS rozhodnutím súdu
Ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, spoluvlastníctvo zruší a vyporiada na návrh niektorého spoluvl. Súd, pričom prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci =
- na prvom mieste sa vychádza pri delení z výšky podielov – ale len ak je predmet PS deliteľný (reálne)- napr.nezastavaný pozemok(- vtedy súd rozhodne, že pozemky nadobudnú tí spoluvl., u kt.sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie)
- pri zrušení a vyporiadaní PS rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej nehnuteľnosti (prístup ku komunikácii)
2) zrušenie PS rozhodnutím súdu
Ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, spoluvlastníctvo zruší a vyporiada na návrh niektorého spoluvl. Súd, pričom prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci =
- na prvom mieste sa vychádza pri delení z výšky podielov – ale len ak je predmet PS deliteľný (reálne)- napr.nezastavaný pozemok(- vtedy súd rozhodne, že pozemky nadobudnú tí spoluvl., u kt.sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie)
- pri zrušení a vyporiadaní PS rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej nehnuteľnosti (prístup ku komunikácii)
Zánik a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva:
Platí zásada, že nikoho nemožno nútiť, aby zostával v podielovom spoluvlastníctve- výnimku predstavuje len PS spoločnej nehnuteľnosti v pozemkovom spoločenstve ( je nezrušiteľné)
- Pre zánik PS platia tie isté dôvody ako pri zániku vlastníckeho práva
- osobitné prípady sú:
1) zrušenie PS dohodou spoluvlastníkov
- vychádza sa z myšlienky, že spoluvlast.sa majú predovšetkým sami dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní (až keď sa nedohodnú, PS zruší a vyporiadá súd na návrh niektorého spoluvlastníka)
- dohoda o zrušení PS musí spĺňať predpísané náležitosti:
a) prejav vôle spoluvlastníkov musí bezvýhradne a jednoznačne smerovať k zrušeniu PS
b) OZ stanovuej písomnú formu len ak ide o nehnuteľnosť – v prípade, že forma nebola písomná, je každý spoluvlastník povinný vydať ostatným spoluvl.na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali (splnenia tejto povinnosti sa možno domáhať aj na súde)
- Pre zánik PS platia tie isté dôvody ako pri zániku vlastníckeho práva
- osobitné prípady sú:
1) zrušenie PS dohodou spoluvlastníkov
- vychádza sa z myšlienky, že spoluvlast.sa majú predovšetkým sami dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní (až keď sa nedohodnú, PS zruší a vyporiadá súd na návrh niektorého spoluvlastníka)
- dohoda o zrušení PS musí spĺňať predpísané náležitosti:
a) prejav vôle spoluvlastníkov musí bezvýhradne a jednoznačne smerovať k zrušeniu PS
b) OZ stanovuej písomnú formu len ak ide o nehnuteľnosť – v prípade, že forma nebola písomná, je každý spoluvlastník povinný vydať ostatným spoluvl.na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali (splnenia tejto povinnosti sa možno domáhať aj na súde)
vznik PS
- z tých istých právnych skutočností ako VP!
- + určité špecifikum má zmluva o združení – medzi účastníkmi združenia vzniká:
a) spoluvlastníctvo k peniazom alebo iným veciam určeným podľa druhu, kt.účastníci združ.poskytli na jeho účely – do tohto spoluvl.nepatria však veci určené individuálne. Tieto veci sú len v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov združenia, ale vlastnícky patria výlučne účastníkovi, kt.ich psoyktol na účely združenia
b) spoluvlastníctvo k majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti účastníkov združenia
obsah PS:
- podielový spoluvlatsník má tie isté PaP ako vlastník, s tým obmedzením, že rovnaké PaP k spoločnej veci patria aj sotatným spoluvlastníkom. Rozlišujeme:
1) PaP vo vzájomnom vťahu spoluvlastníkov týkajúce sa hospodárenia so spoločnou vecou – novela 509/91 zaviedla „vačšinový princíp“ = o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podriadiť, ale ak by predsa nesúhlasili a šlo by dôležitú zmenu vec (napr.zásadná prestavba domu)i, možno žiadať na súde vydanie úžitkov pripadajúcich ne ich podiely, alebo tiež zrušenie PS
- + určité špecifikum má zmluva o združení – medzi účastníkmi združenia vzniká:
a) spoluvlastníctvo k peniazom alebo iným veciam určeným podľa druhu, kt.účastníci združ.poskytli na jeho účely – do tohto spoluvl.nepatria však veci určené individuálne. Tieto veci sú len v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov združenia, ale vlastnícky patria výlučne účastníkovi, kt.ich psoyktol na účely združenia
b) spoluvlastníctvo k majetku získanému pri výkone spoločnej činnosti účastníkov združenia
obsah PS:
- podielový spoluvlatsník má tie isté PaP ako vlastník, s tým obmedzením, že rovnaké PaP k spoločnej veci patria aj sotatným spoluvlastníkom. Rozlišujeme:
1) PaP vo vzájomnom vťahu spoluvlastníkov týkajúce sa hospodárenia so spoločnou vecou – novela 509/91 zaviedla „vačšinový princíp“ = o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podriadiť, ale ak by predsa nesúhlasili a šlo by dôležitú zmenu vec (napr.zásadná prestavba domu)i, možno žiadať na súde vydanie úžitkov pripadajúcich ne ich podiely, alebo tiež zrušenie PS
2) PaP všetkých spoluvlastníkov ...
2) PaP všetkých spoluvlastníkov vo vaťahu k 3.osobám = všetci spoluvl.sú oprávnení spoločne a nerozdielne – majú postavenie solid.veriteľov a dlžníkov
3) PaP spoluvlastníka týkajúce sa možnosti nakladania so spoluvlastníckym podielom = je obmedzené v prípade prevodu spoluvlastníckeho prevodu na iného povinnosťou rešpektovať aj oprávnené záujmy ostatných spoluvlastníkov- a to inštitútom „ zákonného predkupného práva“ =
- spoluvlastník hodlajúci previesť svoj podiel ho musí ponúknuť najskôr ostatným spoluvlastníkom. Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť do 8 dní a nehnuteľnosť do 2 mesiacov po ponuke- márnym uplynutím lehoty predkupné právo zanikne.
- V prípade, že spoluvlast.nerešpektoval zákonné predkupné právo oprávnených spoluvlastníkov a svoj podiel previedol na inú osobu s výnimkou prevodu blízkej osobe, PÚ, kt.došlo k prevodu, je relatívne neplatný = musia sa spoluvl.dovolať nepaltnosti. Spoluvlastníci majú aj možnosť domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby im tento podiel ponúkol na predaj.
3) PaP spoluvlastníka týkajúce sa možnosti nakladania so spoluvlastníckym podielom = je obmedzené v prípade prevodu spoluvlastníckeho prevodu na iného povinnosťou rešpektovať aj oprávnené záujmy ostatných spoluvlastníkov- a to inštitútom „ zákonného predkupného práva“ =
- spoluvlastník hodlajúci previesť svoj podiel ho musí ponúknuť najskôr ostatným spoluvlastníkom. Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť do 8 dní a nehnuteľnosť do 2 mesiacov po ponuke- márnym uplynutím lehoty predkupné právo zanikne.
- V prípade, že spoluvlast.nerešpektoval zákonné predkupné právo oprávnených spoluvlastníkov a svoj podiel previedol na inú osobu s výnimkou prevodu blízkej osobe, PÚ, kt.došlo k prevodu, je relatívne neplatný = musia sa spoluvl.dovolať nepaltnosti. Spoluvlastníci majú aj možnosť domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby im tento podiel ponúkol na predaj.
14. Podielové spoluvlastníctvo –pojem, obsah, vznik a zánik PS
Pri PS patrí tá istá vec vlastnícky viacerým subjektom, pričom účasť každého z nich na spoluvlastníckom vzťahu je vyjadrená určitým podielom =
- podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podielajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (teda podiel nemožno chápať ako nejakú reálnu deliteľnú časť spoločnej veci)
- výšku spoluvlastníckeho podielu možno určiť:
a) právnym úkonom (dohodou o kúpe spoločnej veci, závetom)
b) právnym predpisom ( napr.pri dedení zo zákona- ak tú sitú vec zdedí viacej dedičov + ak pri zákonom vysporiadaní BSM ak do 3 rokov nedošlo k jeho vysporiadaniu dohodou , platí nevyvrátiteľná domnienka, že nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve)
c) rozhodnutím súdu – napr. pri vysporiadaní dedičstva
ak nie je PP alebo účastníkmi dohodnuté inak, tak sú podiely všetkých spoluvl.rovnaké.
výška podielu je vyjadrená v zlomkoch alebo percentách
- podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podielajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (teda podiel nemožno chápať ako nejakú reálnu deliteľnú časť spoločnej veci)
- výšku spoluvlastníckeho podielu možno určiť:
a) právnym úkonom (dohodou o kúpe spoločnej veci, závetom)
b) právnym predpisom ( napr.pri dedení zo zákona- ak tú sitú vec zdedí viacej dedičov + ak pri zákonom vysporiadaní BSM ak do 3 rokov nedošlo k jeho vysporiadaniu dohodou , platí nevyvrátiteľná domnienka, že nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve)
c) rozhodnutím súdu – napr. pri vysporiadaní dedičstva
ak nie je PP alebo účastníkmi dohodnuté inak, tak sú podiely všetkých spoluvl.rovnaké.
výška podielu je vyjadrená v zlomkoch alebo percentách
na základe pr.skutočností, kt.zánik VP spôsobia:
a) zánik VP na základe pr.úkonu
1. zmluv.prevodom na iného
2. opustením veci (prejav vôle vzdať sa VP)
b) zánik VP udalosťou:
1. zánikom veci
2. smrťou vlastníka
3. stratou veci
4. uplynutím vydržacej doby
c) právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu
1. rozhodnutím súdu
– v rámci Obč.súd.konania (rozhod.o neopr.stavbe, rozhod.o spracovanej veci
– v rámci trest.konania ak bol vyslovený trest prepadnutia veci, majetku a zhabania veci
1. zmluv.prevodom na iného
2. opustením veci (prejav vôle vzdať sa VP)
b) zánik VP udalosťou:
1. zánikom veci
2. smrťou vlastníka
3. stratou veci
4. uplynutím vydržacej doby
c) právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu
1. rozhodnutím súdu
– v rámci Obč.súd.konania (rozhod.o neopr.stavbe, rozhod.o spracovanej veci
– v rámci trest.konania ak bol vyslovený trest prepadnutia veci, majetku a zhabania veci
2. administratívnym rozhodnutím o vyvlastnení
- prechod na navrhovateľa. Keďže ide o krajný zásah do VP, je možné len (občianskopr.podmienky):
a) výnimočne
b) v nevyhnutnej miere
c) z dôvodov uspokojenia ver.záujmu
d) na základe zákona
e) za primeranú náhradu
f) ak účel nemožno dosiahnúť inak (dohodou)
administratívnopr.podmienky vyvlastnenia sú obsiahnuté vo vyvlastňovacích predpisoch (Z. o územnom plánovaní a staveb.poriadku)
a) výnimočne
b) v nevyhnutnej miere
c) z dôvodov uspokojenia ver.záujmu
d) na základe zákona
e) za primeranú náhradu
f) ak účel nemožno dosiahnúť inak (dohodou)
administratívnopr.podmienky vyvlastnenia sú obsiahnuté vo vyvlastňovacích predpisoch (Z. o územnom plánovaní a staveb.poriadku)
2. zapieracia žaloba (actio negatoria)
- vlastník veci sa domáha ochrany svojho VP proti tomu, kto ho neopr.zásahmi vo výkone VP rusí inak než neoprávneným zadržiavaním veci. Neoprávnené zásahy už mohli byť vykonané, môžu trvať,alebo ešet len hrozia (ich opakovanie)
- ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený právo domáhať sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody
- touto žalobou tiež možno požadovať uložiť povinnosť žalovanému, aby obnovil pôvodný stav
- možno sa domáhať ochrany proti všetkým zásahom, ktoré vznikli v sus.vzťahoch v rozpore s pravidlami v §127 OZ
Zánik vlastníckeho práva (nie je súčasť otázky)
1. a) relatívny zánik VP – ak zanikne VP 1 vlastníka k určitej veci a zároveň vznikne VP k tejto veci u 2. Subjektu (zmluva o prevode VP, vydržanie, smrťou poručiteľa)
b) absolútny zánik – VP k tej istej veci už nenadobudne nikto (vec sa zničí, zanikne, skonzumuje sa)
- ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený právo domáhať sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody
- touto žalobou tiež možno požadovať uložiť povinnosť žalovanému, aby obnovil pôvodný stav
- možno sa domáhať ochrany proti všetkým zásahom, ktoré vznikli v sus.vzťahoch v rozpore s pravidlami v §127 OZ
Zánik vlastníckeho práva (nie je súčasť otázky)
1. a) relatívny zánik VP – ak zanikne VP 1 vlastníka k určitej veci a zároveň vznikne VP k tejto veci u 2. Subjektu (zmluva o prevode VP, vydržanie, smrťou poručiteľa)
b) absolútny zánik – VP k tej istej veci už nenadobudne nikto (vec sa zničí, zanikne, skonzumuje sa)
- aktívne legitimovaný (žalobca) je ...
- aktívne legitimovaný (žalobca) je vlastník veci( obdobne aj držiteľ), na kt.je aj dôkazné bremeno (aby preukázal že má VP k veci). Ak je vec v podielovom spoluvl., je aktívne legit.ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov.
- Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene zadržiava
- jej uplatnenie prichádza do úvahy, kým vec neprejde do vlastníctva uplynutím vydržacej doby (3 roky pri hnut.,10 rokov nehnut.)
- žalobca môže žiadať iba vydanie veci, kt.sa úplne zhoduje s predmetom žalobcovho vlastníctva
ak napr.zanikne manželstvo a rozvedený manžel, ktorému k rodinnému domu neprislúcha VP, sotane bývať v dome, môže výlučný vlastník(manželka) úspešne podať reivindikačnú žalobu na vypratanie domu ( pri hnuteľných veciach sa používa termín vydanie, pri nehnuteľnostiach vypratanie)
ak odpadne predmet žaloby (napr.ju neoprávnený držiteľ zničí,spotrebuje,…), tak má namiesto reivindicatio nárok na náhradné peňažné plnenie vyjadrené cenou veci.
Touto žalobou možno požadovať aj vrátenie príslušenstva (ak by bol však neopr.zadržiavateľ veci dobromyselný, nemusí s vecou vydať jej úžitky a prírastky)
- Pasívne legitimovaný je ten, kto vec neoprávnene zadržiava
- jej uplatnenie prichádza do úvahy, kým vec neprejde do vlastníctva uplynutím vydržacej doby (3 roky pri hnut.,10 rokov nehnut.)
- žalobca môže žiadať iba vydanie veci, kt.sa úplne zhoduje s predmetom žalobcovho vlastníctva
ak napr.zanikne manželstvo a rozvedený manžel, ktorému k rodinnému domu neprislúcha VP, sotane bývať v dome, môže výlučný vlastník(manželka) úspešne podať reivindikačnú žalobu na vypratanie domu ( pri hnuteľných veciach sa používa termín vydanie, pri nehnuteľnostiach vypratanie)
ak odpadne predmet žaloby (napr.ju neoprávnený držiteľ zničí,spotrebuje,…), tak má namiesto reivindicatio nárok na náhradné peňažné plnenie vyjadrené cenou veci.
Touto žalobou možno požadovať aj vrátenie príslušenstva (ak by bol však neopr.zadržiavateľ veci dobromyselný, nemusí s vecou vydať jej úžitky a prírastky)
ochrana VP
- VP je chránené celým pr.poriadkom od Ústavy SR cez takmer všetky odvetvia ver.aj súkr.práva(trest.,správ.,obč.,obchod.,pracovnopr.). občiasnkopr.ochrana priespieva k nedotknuteľnosti vlastníctva
1. preventívna ochrana = FO,PO, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z OPV a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým dohodou + prevencie tiež vo forme opatrení na predchádzanie hroziacim škodám
2. Prostriedky na ochranu VP delíme na:
a) všeobecné – slúžia aj na ochranu iných subj.práv
b) osobitné – výlučne na ochranu VP- sú nimi 2 žaloby:
1. žaloba na vydanie veci (rei vindicatio)
- podmienkou je, aby sa určitá vec nachádzala vo faktickej moci inej osoby, než je vlastník a táto osoba ju zadržiava bez právneho dôvodu
1. preventívna ochrana = FO,PO, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z OPV a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým dohodou + prevencie tiež vo forme opatrení na predchádzanie hroziacim škodám
2. Prostriedky na ochranu VP delíme na:
a) všeobecné – slúžia aj na ochranu iných subj.práv
b) osobitné – výlučne na ochranu VP- sú nimi 2 žaloby:
1. žaloba na vydanie veci (rei vindicatio)
- podmienkou je, aby sa určitá vec nachádzala vo faktickej moci inej osoby, než je vlastník a táto osoba ju zadržiava bez právneho dôvodu
príslušenstvo musí vždy patriť vlastníkovi ...
– príslušenstvo musí vždy patriť vlastníkovi hlavnej veci ( z jeho rozhodnutia môžu stratiť povahu prísl.
– príslušenstva nestráca svoju povahu oddelením, odlúčením, odpojením – pokiaľ si zachová povahu samostatnej veci
– príslušenstvom bytu rozumiemem vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa užívali s bytom. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, poplatky z omeškania
c) súčasť veci
- je všetko, čo k veci podľa povahy patrí a nemôže byť od nej oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila
- nie je samostatným predmetom OPV
- stavba nie je súčasťou pozemku
hromadná vec – viaceré hmotné veci vytvárajúce jeden celok (rukavice, topánky,oblek)
majetok – súbor vecí, práv a záväzkov (aktív aj pasív) určitého subjektu
veci vyňaté z OP dispozície – vojenská výzbroj, jedy, drogy
– príslušenstva nestráca svoju povahu oddelením, odlúčením, odpojením – pokiaľ si zachová povahu samostatnej veci
– príslušenstvom bytu rozumiemem vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa užívali s bytom. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, poplatky z omeškania
c) súčasť veci
- je všetko, čo k veci podľa povahy patrí a nemôže byť od nej oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila
- nie je samostatným predmetom OPV
- stavba nie je súčasťou pozemku
hromadná vec – viaceré hmotné veci vytvárajúce jeden celok (rukavice, topánky,oblek)
majetok – súbor vecí, práv a záväzkov (aktív aj pasív) určitého subjektu
veci vyňaté z OP dispozície – vojenská výzbroj, jedy, drogy
2.
hnuteľné veci
- nehnutelnosti – sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom – pozemky sú nehnut.vždy, stavby len ak je so zemou spojená pevným základom
neoprávnená stavba (nie je súčasť otázky)
- treba odlišovať od „čiernej stavby“ = ide o stavbu bez stavebného povolenia
- neopr.stavbou rozumiemem stavbu na cudzom pozemku – teda ak chýba občianskoprávne oprávnenie stavebníka (vlastnícke právo k pozemku)
- v prípade neoprávnenej stavby sa môže vlastník pozemku obrátiť s návrhom na súdnu ochranu a súd môže dospieť k jednému z nasledovných riešení:
a) rozhodne o odstránení stavby na náklady neoprávneného stavebníka
b) prikáže za náhradu stavbu do vlastníctva vlastníkovi (ak s tým súhlasí), v prípade že by odtránenie stavby nebolo účelné
c) inak usporiada pomery medzi vlastníkom stavby a stavebníkom (najmä môže za náhradu zriadiť vecné bremeno, kt.je nevyhnutné na výkon VP k stavbe)
súd pri rozhodovaní prihliada najmä na dobromyselnosť stavebníka, rozsah porušenia povinnosti, hospodársky účel a náklady na stavbu
- nehnutelnosti – sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom – pozemky sú nehnut.vždy, stavby len ak je so zemou spojená pevným základom
neoprávnená stavba (nie je súčasť otázky)
- treba odlišovať od „čiernej stavby“ = ide o stavbu bez stavebného povolenia
- neopr.stavbou rozumiemem stavbu na cudzom pozemku – teda ak chýba občianskoprávne oprávnenie stavebníka (vlastnícke právo k pozemku)
- v prípade neoprávnenej stavby sa môže vlastník pozemku obrátiť s návrhom na súdnu ochranu a súd môže dospieť k jednému z nasledovných riešení:
a) rozhodne o odstránení stavby na náklady neoprávneného stavebníka
b) prikáže za náhradu stavbu do vlastníctva vlastníkovi (ak s tým súhlasí), v prípade že by odtránenie stavby nebolo účelné
c) inak usporiada pomery medzi vlastníkom stavby a stavebníkom (najmä môže za náhradu zriadiť vecné bremeno, kt.je nevyhnutné na výkon VP k stavbe)
súd pri rozhodovaní prihliada najmä na dobromyselnosť stavebníka, rozsah porušenia povinnosti, hospodársky účel a náklady na stavbu
12. Vlastnícke právo – subjekty a predmet vlastníckeho práva, ochrana vlastníckeho práva
subjekty a predmet VP
- subjektami sú FO,PO a štát, pričom každý môže vlastniť hmotné veci (to je predmet) bez všeobecného kvantitatívneho alebo kvalitatívneho obmedzenia
- podľa čl.4 ÚSR sú niektoré veci vo výlučnom vlastníctve štátu = nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky
- podľa čl.20 možnosť, že zákon určí, ktorý ďalší majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu,obce alebo určených PO a tiež že určitý majetok môže byť iba vo vlastníctve občanov SR resp.PO so sídlom v SR = aby nedochádzalo k neobmedzenému vykupovaniu nehnuteľností zahraničnými FO/PO – devízoví cudzozemci môžu nadobúdať VP k nehnuteľnostiam v SR len výnimočne (devízový zákon):
a) dedením
b) pre diplom.zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti
c) do BSM ak je iba jeden cudzozemec
d) pokiaľ ide o stavbu, kt.vystaval na vlastnom pozemku
- uvedené obmedzenia sa vzťahujú iba na nadobúdanie vlast.práva k nehnut., nie iných vec.práv
- osobitný je aj vlastnícky režim bytov a nebytových priestorov – samostatný zákon o vlastníctve bytov a nebyt.priestorov 182/93- používa sa subsidiárne
- subjektami sú FO,PO a štát, pričom každý môže vlastniť hmotné veci (to je predmet) bez všeobecného kvantitatívneho alebo kvalitatívneho obmedzenia
- podľa čl.4 ÚSR sú niektoré veci vo výlučnom vlastníctve štátu = nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky
- podľa čl.20 možnosť, že zákon určí, ktorý ďalší majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu,obce alebo určených PO a tiež že určitý majetok môže byť iba vo vlastníctve občanov SR resp.PO so sídlom v SR = aby nedochádzalo k neobmedzenému vykupovaniu nehnuteľností zahraničnými FO/PO – devízoví cudzozemci môžu nadobúdať VP k nehnuteľnostiam v SR len výnimočne (devízový zákon):
a) dedením
b) pre diplom.zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti
c) do BSM ak je iba jeden cudzozemec
d) pokiaľ ide o stavbu, kt.vystaval na vlastnom pozemku
- uvedené obmedzenia sa vzťahujú iba na nadobúdanie vlast.práva k nehnut., nie iných vec.práv
- osobitný je aj vlastnícky režim bytov a nebytových priestorov – samostatný zákon o vlastníctve bytov a nebyt.priestorov 182/93- používa sa subsidiárne
- osobitosti vlast.práva k stavbe a pozemku = platia nasledovné zásady:
1) superficies solo cedit – pozemok a stavba na ňom stojaca sa považujú za 2 samostatné veci
2) pozemok je nehnuteľnosť vždy, stavba len keď je so zemou spojená pevným základom
3) OZ pojem stavba nevymedzuje (je to v územnoplánovacích a stavebných predpisoch)
4) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku
triedenie vecí (aby sme vedeli čo je vec)
1.
a) vec - Vecou sú hmotné veci a prírodné sily, za predpokladu že sú ovládateľné a slúžia potrebe ľudí
b) príslušenstvo
– sú veci, kt.patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa trvale užívali s hlavnou vecou
– podobne ako hlavná vec, aj príslušenstvo veci sú samostatné veci, pričom to, kt.vec je hlavná, vyplýva z ich hosp.významu
2) pozemok je nehnuteľnosť vždy, stavba len keď je so zemou spojená pevným základom
3) OZ pojem stavba nevymedzuje (je to v územnoplánovacích a stavebných predpisoch)
4) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku
triedenie vecí (aby sme vedeli čo je vec)
1.
a) vec - Vecou sú hmotné veci a prírodné sily, za predpokladu že sú ovládateľné a slúžia potrebe ľudí
b) príslušenstvo
– sú veci, kt.patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa trvale užívali s hlavnou vecou
– podobne ako hlavná vec, aj príslušenstvo veci sú samostatné veci, pričom to, kt.vec je hlavná, vyplýva z ich hosp.významu
Nadobúdanie VP zo zákona
- tu je právnym dôvodom nad.VP priamo zákon
- novela OU 509/91 Zb. okamihom svojej účinnosti od 1.1.1992 zmenila:
a) právo osobného užívania pozemku na vlastnícke právo
b) právo spoločného užívania pozemku na ktorom stojí obytný dom s bytmi vo vlastníctve občanov na podielové spoluvlastníctvo FO
vlastníctvo môžno nadobudnúť aj udelením príklepu licitátora na verejnej dražbe (dňom udelenia príklepu). Je tu ale rozväazovacia podmienka- ak nebude zaplatená kúpna cena…
- novela OU 509/91 Zb. okamihom svojej účinnosti od 1.1.1992 zmenila:
a) právo osobného užívania pozemku na vlastnícke právo
b) právo spoločného užívania pozemku na ktorom stojí obytný dom s bytmi vo vlastníctve občanov na podielové spoluvlastníctvo FO
vlastníctvo môžno nadobudnúť aj udelením príklepu licitátora na verejnej dražbe (dňom udelenia príklepu). Je tu ale rozväazovacia podmienka- ak nebude zaplatená kúpna cena…
1. dobromyselný =
1. dobromyselný = ak niekto spracuje cudziu vec dobromyselne, stáva sa vlastníkom novej veci ten, koho podiel na veci je väčší, no je povinný uhradiť druhému cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. V prípade, že by podiely boli rovnaké a nedohodli sa, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd
2. nedobromyselný = ak niekto spracuje cudziu vec úmyselne, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu- ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi (ak sa nedohodnú)
2. nedobromyselný = ak niekto spracuje cudziu vec úmyselne, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu- ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi (ak sa nedohodnú)
Nadobudnutie VP prírastkom aspracovaním
Nadob.VP prírastkom:
- vlastník veci má právo aj na prírastky veci, a to aj v prípade, že boli oddelené od hlavnej veci = vlastníkom plodonosnej veci patria aj prírastky a úžitky. Vlastník sa ale môže dohodnúť v rámci tzmluvného vzťahu s inou osobou(nájomca), že prírastky nadobudne do vlastníctva on
- Rozlišujeme:
a) prirodzené plody veci (mláďatá zvierat, úroda na pozemku, ovocie)
b) civilné plody (úroky)
nadobúdaniu VP k prírastkom je podobné nadobúdanie VP ku všetkému, čo bolo dodatočne spojené s hlavnou vecou = „ prípad akcesie“ ( prestavba stavby)
Nadobúdanie VP spracovaním cudzej veci ( špecifikáciou)
- úprava OZ sa nevzťahuje na prípad, keď ide o zmluvu o dielo
- rozlišujeme 2 spôsoby riešenia, podľa toho, či je spracovarteľ dobromyselný alebo nie:
- vlastník veci má právo aj na prírastky veci, a to aj v prípade, že boli oddelené od hlavnej veci = vlastníkom plodonosnej veci patria aj prírastky a úžitky. Vlastník sa ale môže dohodnúť v rámci tzmluvného vzťahu s inou osobou(nájomca), že prírastky nadobudne do vlastníctva on
- Rozlišujeme:
a) prirodzené plody veci (mláďatá zvierat, úroda na pozemku, ovocie)
b) civilné plody (úroky)
nadobúdaniu VP k prírastkom je podobné nadobúdanie VP ku všetkému, čo bolo dodatočne spojené s hlavnou vecou = „ prípad akcesie“ ( prestavba stavby)
Nadobúdanie VP spracovaním cudzej veci ( špecifikáciou)
- úprava OZ sa nevzťahuje na prípad, keď ide o zmluvu o dielo
- rozlišujeme 2 spôsoby riešenia, podľa toho, či je spracovarteľ dobromyselný alebo nie:
. vydržaním však nemožno nadobudnúť ...
2. vydržaním však nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, kt.nemôžu byť predmetom vlastníctva, resp.kt.môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených PO
predpoklady vydržania:
a) spôsobilý predmet vydržania
b) oprávnená držba nadobúdateľa veci – držiteľ je oprávnený ak je dobromyselný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Pri pochybnostiach platí, že držba je oprávnená
c) nepretržitosť a dlhodobosť trvania držby
- za okamih nadobudnutia VP sa považuje uplynutie vydržacej doby.
- V niektorých prípadoch, kt.predmetom sú nehnuteľnosti, sa musí vydržanie ako pr.skutočnosť spôsobujúca zmenu subj.vlastníctva, verejne deklarovať -–skutočnosť vydržania nehnuteľnosti na účely zápisu do katastra nehnuteľností osvedčuej notár vo forme not.zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní VP k nehnuteľnosti a notár ju zašle prísluš.katastr.úradu
predpoklady vydržania:
a) spôsobilý predmet vydržania
b) oprávnená držba nadobúdateľa veci – držiteľ je oprávnený ak je dobromyselný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Pri pochybnostiach platí, že držba je oprávnená
c) nepretržitosť a dlhodobosť trvania držby
- za okamih nadobudnutia VP sa považuje uplynutie vydržacej doby.
- V niektorých prípadoch, kt.predmetom sú nehnuteľnosti, sa musí vydržanie ako pr.skutočnosť spôsobujúca zmenu subj.vlastníctva, verejne deklarovať -–skutočnosť vydržania nehnuteľnosti na účely zápisu do katastra nehnuteľností osvedčuej notár vo forme not.zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní VP k nehnuteľnosti a notár ju zašle prísluš.katastr.úradu
Nadobudnutie VP k veciam skrytým, strateným, opusteným
- náš pr.poriadok nepozná „res nullius“- vec nikoho.
a) Ak niekto najde stratenú vec, je povinný ju vrátiť vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, nálezca je povinný odovzdať ju príslušnému št.orgánu. až vtedy, ak sa vlastník veci do 1 roka od odovzdania o ňu neprihlási, VP k nájdenej veci nadobúda štát (ak by neodovzdal, tak bezdôvodné obohatenie)
b) Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov + na nálezné, kt.tvorí 10% ceny nálezu
c) Obdobný pr.režim ako pri stratených veciach sa vzťahuje aj na veci skryté- avšak iba za predpokladu, že ich vlastník nie je známy; a tiež na veci opustené (pri opustenej veci sa stáva vlastníkom štát, aj keby bol pôvodný vlastník veci známy- opustenie sa považuje za prejav vôle/úmysel vzdať sa VP k veci)
Nadobudnutie VP vytvorením novej veci
- ak niekto vytvorí novú vec z vlastného materiálu, nadobudne k nej VP v okamihu vytvorenia. Pri zhotovení nehnuteľnosti=stavby sa vyžaduje zápis do katastra nehnut.
a) Ak niekto najde stratenú vec, je povinný ju vrátiť vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, nálezca je povinný odovzdať ju príslušnému št.orgánu. až vtedy, ak sa vlastník veci do 1 roka od odovzdania o ňu neprihlási, VP k nájdenej veci nadobúda štát (ak by neodovzdal, tak bezdôvodné obohatenie)
b) Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov + na nálezné, kt.tvorí 10% ceny nálezu
c) Obdobný pr.režim ako pri stratených veciach sa vzťahuje aj na veci skryté- avšak iba za predpokladu, že ich vlastník nie je známy; a tiež na veci opustené (pri opustenej veci sa stáva vlastníkom štát, aj keby bol pôvodný vlastník veci známy- opustenie sa považuje za prejav vôle/úmysel vzdať sa VP k veci)
Nadobudnutie VP vytvorením novej veci
- ak niekto vytvorí novú vec z vlastného materiálu, nadobudne k nej VP v okamihu vytvorenia. Pri zhotovení nehnuteľnosti=stavby sa vyžaduje zápis do katastra nehnut.
Nadobúdanie VP rozhodnutím štátneho orgánu
- tu sa vlastníctvo nadobúda dňo určeným v tom rozhodnutí, resp. ak nie je určený, tak dňom právoplatnosti rozhopdnutia ŠO
- ide o rozhodnutia :
a) správnych orgánov
b) súdov – napr. súdne rozhodnutia o zrušení a vysporiadaní pod.spoluvlastníctva, ak nedošlo k dohode, alebo súdne rozhodnutia o neoprávnenej stavby, ak je VP prikázané za náhradu vlastníkovi pozemku
Nadobúdanie VP vydržaním
vydržanie
- je osobitný originárny spôsob nadobudnutia VP, resp. aj ďaľších práv. Vydržanie nadväzuje na pr.úpravu držby (§134):
1. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 (hnut.) resp. 10 rokov (nehnut.)- do tejto premlč.doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca
- ide o rozhodnutia :
a) správnych orgánov
b) súdov – napr. súdne rozhodnutia o zrušení a vysporiadaní pod.spoluvlastníctva, ak nedošlo k dohode, alebo súdne rozhodnutia o neoprávnenej stavby, ak je VP prikázané za náhradu vlastníkovi pozemku
Nadobúdanie VP vydržaním
vydržanie
- je osobitný originárny spôsob nadobudnutia VP, resp. aj ďaľších práv. Vydržanie nadväzuje na pr.úpravu držby (§134):
1. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 (hnut.) resp. 10 rokov (nehnut.)- do tejto premlč.doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca
Nadobúdanie VP zmluvou
- zmluvným nadobudnutím je všeobecne každá, na zmluve založená zmena v osobe vlastníka veci, pri ktorej nadobúdateľ odvodzuje svoje VP od doterajšieho vlastníka
- typické sú „scudzovacie zmluvy“- kúpna, draovacia, zámená; pričom OZ upravuje aj mnoho ďaľších zmlúv – zmluva o dielo, zm.o pôožičke, dohoda o zrušení podiel.spoluvlast. a vzájomnom vysporiadaní dedičstva medzi viacerými dedičmi, + nepomenovaná zmluva (nesmie však odporovať obsahu al.účelu zákona)
- VP k hnuteľným veciam sa nadobúda na základe zmluvy:
a) prevzatím veci, ak v PP nie je ustanovené inak, resp.nie je inak dohodnuté účastníkmi
b) účastníci sa môžu dohodnúť o posunutí nadobudnutia VP do budúcnosti – až úplnym zaplatením kúpnej ceny
c) pri samoobslužnom predaji okamihom zaplatenia kúpnej ceny
- VP k nehnuteľnostiam na základe povinne písomnej zmluvy + vklad do katastra nehnuteľností
- typické sú „scudzovacie zmluvy“- kúpna, draovacia, zámená; pričom OZ upravuje aj mnoho ďaľších zmlúv – zmluva o dielo, zm.o pôožičke, dohoda o zrušení podiel.spoluvlast. a vzájomnom vysporiadaní dedičstva medzi viacerými dedičmi, + nepomenovaná zmluva (nesmie však odporovať obsahu al.účelu zákona)
- VP k hnuteľným veciam sa nadobúda na základe zmluvy:
a) prevzatím veci, ak v PP nie je ustanovené inak, resp.nie je inak dohodnuté účastníkmi
b) účastníci sa môžu dohodnúť o posunutí nadobudnutia VP do budúcnosti – až úplnym zaplatením kúpnej ceny
c) pri samoobslužnom predaji okamihom zaplatenia kúpnej ceny
- VP k nehnuteľnostiam na základe povinne písomnej zmluvy + vklad do katastra nehnuteľností
- Výnimku z tejto zásady predstavuje
a) § 486 OZ = ak niekto nadobudol vec dobromyselne od nepravého dediča, ktorého dedičstvo bolo potrvdené
b) § 446 OZ = kupujúci nadobúda VP aj od nevlastníka predávaného tovaru za predpokladu, že bol dobromyselný (že nevedel že predav.nie je vlastník, resp.že nie je oprávnený vec predať) v čase, kedy mal kupújúci nadobudnúť VP
2 fázy nadobúdanie VP
1) TITULUS – pr.dôvod vzniku VP (uzavretie zmluvy)
2) MODUS – spôsob nadobudnutia – tým je:
a) odovzdanie (tradícia) hnuteľných vecí
b) vklad do katastra nehnuteľností pri nehnut.
právne skutočnosti, na základe kt.sa nadobúda VP (§132 ods.1)
a) zmluva
b) dedením
c) rozhodnutím ŠO
d) iné skutočnosti ustanovené zákonom (vydržanie, stratenie/najdenie skrytých, opustených vecí, prírastok, spracovanie)
b) § 446 OZ = kupujúci nadobúda VP aj od nevlastníka predávaného tovaru za predpokladu, že bol dobromyselný (že nevedel že predav.nie je vlastník, resp.že nie je oprávnený vec predať) v čase, kedy mal kupújúci nadobudnúť VP
2 fázy nadobúdanie VP
1) TITULUS – pr.dôvod vzniku VP (uzavretie zmluvy)
2) MODUS – spôsob nadobudnutia – tým je:
a) odovzdanie (tradícia) hnuteľných vecí
b) vklad do katastra nehnuteľností pri nehnut.
právne skutočnosti, na základe kt.sa nadobúda VP (§132 ods.1)
a) zmluva
b) dedením
c) rozhodnutím ŠO
d) iné skutočnosti ustanovené zákonom (vydržanie, stratenie/najdenie skrytých, opustených vecí, prírastok, spracovanie)
c) nechať chované zvieratá ...
c) nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok
d) nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok
- ak je to potrebné a nebráni to účelnému využívaniu susediacich pozemkov pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť (inak je vôli každého vlastníka pozemku, či si ho oplotí)
- vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožníť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky/stavby ak si to vyžaduje údržba a obhospodarovanie pozemkov/stavieb(zber plodov). Ak by tým vstupom spôsobil škodu, je poviný ju nahradiť
2) vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú
dobu (dočasne) v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnúť inak.
Ak by vlastník za takýchto podmienok nedal súhlas, tak by to odporovalo dobrým mravom
3) vyvlastnenie = trvalé obmedzenie (viď neskôr)
d) nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok
- ak je to potrebné a nebráni to účelnému využívaniu susediacich pozemkov pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť (inak je vôli každého vlastníka pozemku, či si ho oplotí)
- vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožníť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky/stavby ak si to vyžaduje údržba a obhospodarovanie pozemkov/stavieb(zber plodov). Ak by tým vstupom spôsobil škodu, je poviný ju nahradiť
2) vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú
dobu (dočasne) v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnúť inak.
Ak by vlastník za takýchto podmienok nedal súhlas, tak by to odporovalo dobrým mravom
3) vyvlastnenie = trvalé obmedzenie (viď neskôr)
Nadobúdanie vlastníckeho práva
1. a) .nadoúdanie mVP medzi živými
b) nadobúdanie VP pre prípad smrti
2. a) prevod VP (na základe prejavu vôle zmluvou)
b) prechod VP (na základe iných pr.skutoč.- zo zákona, dedením,rozhodnutím št.orgánu)
3. a) originárny (pôvodný) spôsob nadobudnutia VP (nadobúdateľ nedovodzuje svoje VP od predchodcu (vydržanie, vytvorenie novej veci, spracovanie cudzej veci)
b) derivatívny (odvodený) spôsob – odvodzuje (zmluvou, dedením)
základná zásada prevodu VP:
- NIKTO NEMOŽE NA INÉHO PREVIESŤ VIAC PRÁV, NEŽ MÁ SÁM = scudziteľ pri prevode VP musí byť sám vlastníkom veci. Nadobúdateľ získava VP v takom rozsahu, v akom ho mal pôvodný vlastník
b) nadobúdanie VP pre prípad smrti
2. a) prevod VP (na základe prejavu vôle zmluvou)
b) prechod VP (na základe iných pr.skutoč.- zo zákona, dedením,rozhodnutím št.orgánu)
3. a) originárny (pôvodný) spôsob nadobudnutia VP (nadobúdateľ nedovodzuje svoje VP od predchodcu (vydržanie, vytvorenie novej veci, spracovanie cudzej veci)
b) derivatívny (odvodený) spôsob – odvodzuje (zmluvou, dedením)
základná zásada prevodu VP:
- NIKTO NEMOŽE NA INÉHO PREVIESŤ VIAC PRÁV, NEŽ MÁ SÁM = scudziteľ pri prevode VP musí byť sám vlastníkom veci. Nadobúdateľ získava VP v takom rozsahu, v akom ho mal pôvodný vlastník
13. Právna úprava susedských vzťahov v OZ
- je to súčasť otázky č. 10, je upravená v rámci vlastníckeho práva – teda 2. časť, 1. hlava OZ (§ 127-128)
výkon a obmedzenie VP
výkon:
- výkon PaP vyplývajúcich z OPV (teda vlastníctvo) nesmie bez pr.dôvodu zasahovať do práv a opr.záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
obmedzenia a povinnosti
1. právna úprava susedských vzťahov
- vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru prípustnú pomerom ( teda nie každé obťažovanie) obťažoval iného alebo čím by ohrozoval výkon jeho práv- najmä nesmie:
a) ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo stavby bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby/pozemku – ak ich neurobí, môže ich urobiť on na jeho náklady
b) nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom,prachom,popolčekom a tekutými odpadmi, svetlom,tienením,vibráciami
výkon a obmedzenie VP
výkon:
- výkon PaP vyplývajúcich z OPV (teda vlastníctvo) nesmie bez pr.dôvodu zasahovať do práv a opr.záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
obmedzenia a povinnosti
1. právna úprava susedských vzťahov
- vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru prípustnú pomerom ( teda nie každé obťažovanie) obťažoval iného alebo čím by ohrozoval výkon jeho práv- najmä nesmie:
a) ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo stavby bez toho, aby urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby/pozemku – ak ich neurobí, môže ich urobiť on na jeho náklady
b) nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom,prachom,popolčekom a tekutými odpadmi, svetlom,tienením,vibráciami
obsah vlastníckeho práva
a) je to „ TRIÁDA VLASTNÍCKYCH OPRÁVNENÍ“:
1. právo vec držať (ius possidendi) = pr.možnosť vlastníka, aby mal vec fakticky vo svojej moci
2. pr. vecou disponovať (ius dispondendi) = umožňuje realizovať výmennú hodnotu veci (prevod VP)
3. - právo vec užívať (ius utendi) = právna možnosť meniť podstatu veci (spotrebovať ju)
- právo požívať jej plody (ius fruendi) = realizuje sa úžitková hodnota veci, týka sa len plodonosných vecí (prirodzené plody ako strom-plody, alebo civilné plody ako peniaze-úroky). Toto oprávnenie (3) môže vlastník prenechať inej osobe
+ právo na ochranu proti akémukoľvek neopr.zásahu do VP
b) aj povinnosti a obmedzenia (nižšie)
1. právo vec držať (ius possidendi) = pr.možnosť vlastníka, aby mal vec fakticky vo svojej moci
2. pr. vecou disponovať (ius dispondendi) = umožňuje realizovať výmennú hodnotu veci (prevod VP)
3. - právo vec užívať (ius utendi) = právna možnosť meniť podstatu veci (spotrebovať ju)
- právo požívať jej plody (ius fruendi) = realizuje sa úžitková hodnota veci, týka sa len plodonosných vecí (prirodzené plody ako strom-plody, alebo civilné plody ako peniaze-úroky). Toto oprávnenie (3) môže vlastník prenechať inej osobe
+ právo na ochranu proti akémukoľvek neopr.zásahu do VP
b) aj povinnosti a obmedzenia (nižšie)
rozlišujeme:
a) objektívne VP – súhrn PN upravujúcich ekon.vzťahy vlastníctva
b) subjektívne VP – najúplnejšie, najširšievecné právo (ostatné vecné práva sú akoby odštiepené od vlastníckeho práva). Je to objektívnym právom priznaná možnosť vlastníka veci vec držať, užívať a disponovať s ňou (= obsah VP) na základe vlastnej úvahy a rozhodovania a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom a ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci
pojmové znaky VP:
1. výlučnosť VP vlastníka
2. vlastník je limitovaný len zákonom
3. obmedzenie VP je možné vo verejnom záujme (vyvlastnenie….)
4. elasticita VP – obmedzenia môžu byť len dočasne a potom sa VP stane opäť nezaťaženým
5. vlastníctvo zaväzuje – je to nie len právo, ale aj povinnosť = výkon VP nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kult.pamiatky ani ŽP
6. jednotný typ VP = všetci vlastníci majú rovnaké PaP a poskytuje sa im rovnaká pr.ochrana
b) subjektívne VP – najúplnejšie, najširšievecné právo (ostatné vecné práva sú akoby odštiepené od vlastníckeho práva). Je to objektívnym právom priznaná možnosť vlastníka veci vec držať, užívať a disponovať s ňou (= obsah VP) na základe vlastnej úvahy a rozhodovania a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom a ktorá je nezávislá od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci
pojmové znaky VP:
1. výlučnosť VP vlastníka
2. vlastník je limitovaný len zákonom
3. obmedzenie VP je možné vo verejnom záujme (vyvlastnenie….)
4. elasticita VP – obmedzenia môžu byť len dočasne a potom sa VP stane opäť nezaťaženým
5. vlastníctvo zaväzuje – je to nie len právo, ale aj povinnosť = výkon VP nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kult.pamiatky ani ŽP
6. jednotný typ VP = všetci vlastníci majú rovnaké PaP a poskytuje sa im rovnaká pr.ochrana
11. Vlastnícke právo – pojem, obsah, výkon a obmedzenie vlastnískeho práva, spôsoby nadobúdania vlastníctva
- upravené v 2. časti, 1. hlave OZ (§ 123 a nasl.), obsahuje úpravu za akých podmienok je možné nadobúdať vlastníctvo k veciam, práva ale i povinnosti vlastníka, výkon jeho subjektívnych oprávnení a aj spôsoby jeho zániku.
- pojem vlastníctvo a vlastnícke právo
vlastníctvo
- je ekonomická kategória = komplex ekon.vzťahov, procesov ovládania, využívania, zhodnocovania a disponovania hmotnými vecami.
- Pojem vlastníctvo sa do pr.kategórie vlastníckeho práva premieta tým, že PN regulujú ekonomické spoloč.vzťahy vlastníctva
vlastnícke právo
- je základným inštitútom OP. Je najvýznamnejším vecným právom.
- Ma absolútnu povahu a pôsobí erga omnes.
- pojem vlastníctvo a vlastnícke právo
vlastníctvo
- je ekonomická kategória = komplex ekon.vzťahov, procesov ovládania, využívania, zhodnocovania a disponovania hmotnými vecami.
- Pojem vlastníctvo sa do pr.kategórie vlastníckeho práva premieta tým, že PN regulujú ekonomické spoloč.vzťahy vlastníctva
vlastnícke právo
- je základným inštitútom OP. Je najvýznamnejším vecným právom.
- Ma absolútnu povahu a pôsobí erga omnes.
10. Vecné práva –pojem, podstata a druhy vecných práv
- celá 2. časť OZ má názov vecné práva, člení sa na 3. hlavy – vlastnícke právo, spoluvlastníctvo a práva k cudzím veciam
- VP (pojem, druhy)
- VP sú ABSOLÚTNE, SUBJEKTÍVNE práva zabezpečujúce oprávneným subjektom bezprostredná právna možnosť ovládať individuálne určené veci („právne panstvo nad vecou) bez toho, aby sa na to vyžadovalo sprostredkovanie nejakým iným subjektom (tak je to pri záväzk.pr.vzťahoch) . pôsobia ERGA OMNES = urč.vecnému právu zodpovedá povinnosť neurčeného počtu subjektov nerušiť oprávneného vo výkone jeho práva (právna istota a jasnosť – každému musí byť zrejmé, komu a v akom rozsahu aké právo/vec patrí- pre nehnuteľnosti kataster nehnuteľností)
- VP tvoria veľmi významnú časť majetkových práv, v kt.do popredia vystupuje vecná stránka (nie osobná) právom uznaných spoločenských vzťahov
- VP (pojem, druhy)
- VP sú ABSOLÚTNE, SUBJEKTÍVNE práva zabezpečujúce oprávneným subjektom bezprostredná právna možnosť ovládať individuálne určené veci („právne panstvo nad vecou) bez toho, aby sa na to vyžadovalo sprostredkovanie nejakým iným subjektom (tak je to pri záväzk.pr.vzťahoch) . pôsobia ERGA OMNES = urč.vecnému právu zodpovedá povinnosť neurčeného počtu subjektov nerušiť oprávneného vo výkone jeho práva (právna istota a jasnosť – každému musí byť zrejmé, komu a v akom rozsahu aké právo/vec patrí- pre nehnuteľnosti kataster nehnuteľností)
- VP tvoria veľmi významnú časť majetkových práv, v kt.do popredia vystupuje vecná stránka (nie osobná) právom uznaných spoločenských vzťahov
Druhy vecných práv:
1. vlastnícke právo
2. držba
3. vecné práva k cudzej veci:
a) záložné právo
b) práva zodpovedajúce vecným bremenám
c) zádržné (retenčné) právo
d) za istých okolností sem možno radiť aj predkupné právo, ak sa ako vecné právo dohodlo v rámci vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve
e) taktiež právo stavby
2. držba
3. vecné práva k cudzej veci:
a) záložné právo
b) práva zodpovedajúce vecným bremenám
c) zádržné (retenčné) právo
d) za istých okolností sem možno radiť aj predkupné právo, ak sa ako vecné právo dohodlo v rámci vedľajšieho dojednania pri kúpnej zmluve
e) taktiež právo stavby
Preklúzia
- je kvalifikované plynutie času, kde v zákonom stanovených prípadoch (právo zo zodpovednosti za vady, záručná doba) dochádza k zániku práva, pretože právo nebolo uplatnené v určenom čase (zaniká aj právo aj nárok)
- na preklúziu súd prihliada ex offo, aj keby ju dlžník nenamietol a prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege
- plnenie prekludovanej pohľadávky zo strany dlžníka zakladá bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného veriteľa (je to plnenie nedlhu = indebitum)
kombinovanie premlčacej doby a preklúzívnej doby:
a) právo na náhradu škody na odložených veciach sa musí uplatniť najskôr u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu – do 15 dní odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvie, inak právo zanikne(prekl.)
b) ak si do 15 dní uplatní, potom začne plynúť objektívna premlčacia doba (3,resp.10 rokov)
- na preklúziu súd prihliada ex offo, aj keby ju dlžník nenamietol a prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege
- plnenie prekludovanej pohľadávky zo strany dlžníka zakladá bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného veriteľa (je to plnenie nedlhu = indebitum)
kombinovanie premlčacej doby a preklúzívnej doby:
a) právo na náhradu škody na odložených veciach sa musí uplatniť najskôr u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu – do 15 dní odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvie, inak právo zanikne(prekl.)
b) ak si do 15 dní uplatní, potom začne plynúť objektívna premlčacia doba (3,resp.10 rokov)
. dočasné zastavenie plynutia PD
3. dočasné zastavenie plynutia PD – počas trvania prekážky PD neplynie, po odpadnutí však pokračuje plynutie pôvodnej PD(ak ide o práva medzi zák.zástupcami na jednej strane a mal.deťmi na strane druhej, premlčanie ani nezačne ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie)
4. prerušenie plynutie – ak nástane zákonom predvídaná skutočnosť, na uplynutú časť PD sa neprihliada a začína plynúť nová PD (ak bolo právo priznané právopl.rozhod.súdu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo rozhodnutie plniť; 10 rokov tiež odo dňa, kedy dlžník písomne uznal svoj dlh, ak nebola v uznaní iná lehota na plnenie (vtedy by plynula PD od tej lehoty)
kombinovanie premlčacích dôb:
- ide o kombinovanie subjektívnej a objektívnej PD-
a) právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjekt.PD – môže plynúť len v rámci objekt.doby- viď –b-)
b) najneskôr sa však právo na náhradu škody premlčí uplynutím 3 ročnej objektívnej PD- odo dňa, kedy škoda vznikla (resp.10 rokov, ak bola škoda spôsobená úmyselne)
4. prerušenie plynutie – ak nástane zákonom predvídaná skutočnosť, na uplynutú časť PD sa neprihliada a začína plynúť nová PD (ak bolo právo priznané právopl.rozhod.súdu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo rozhodnutie plniť; 10 rokov tiež odo dňa, kedy dlžník písomne uznal svoj dlh, ak nebola v uznaní iná lehota na plnenie (vtedy by plynula PD od tej lehoty)
kombinovanie premlčacích dôb:
- ide o kombinovanie subjektívnej a objektívnej PD-
a) právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjekt.PD – môže plynúť len v rámci objekt.doby- viď –b-)
b) najneskôr sa však právo na náhradu škody premlčí uplynutím 3 ročnej objektívnej PD- odo dňa, kedy škoda vznikla (resp.10 rokov, ak bola škoda spôsobená úmyselne)
2. špeciálne začiatky plynutia PD:
a) ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti (splatnosti). Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh, začne plynúť PD odo dňa zročnosti nesplnenj splátky
b) právo na plnenie z poist.vzťahu – PD plynie za rok po poistnej udalosti = PD sa predlžuje o 1 rok, teda na 4 roky
c) pri práve oprávneného dediča na uplatnenie dedičstva začína plynúť PD od právoplatného rozhodnutia, kt.sa ded.konanie skončilo.
Plynutie PD
- plynutie PD prebieha spravidla súvisle od začiatku do jej zavŕšenia, ale môže byť hatené viacerými skutočnosťami:
1. nezačatie plynutia – ak ide o práva osôb, kt.musia mať zák.zástupca – tu premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zák.zástupca
2. neskončenie plynutia – premlčanie neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, ak bol tým osobám ustanovený zák.zástupca
b) právo na plnenie z poist.vzťahu – PD plynie za rok po poistnej udalosti = PD sa predlžuje o 1 rok, teda na 4 roky
c) pri práve oprávneného dediča na uplatnenie dedičstva začína plynúť PD od právoplatného rozhodnutia, kt.sa ded.konanie skončilo.
Plynutie PD
- plynutie PD prebieha spravidla súvisle od začiatku do jej zavŕšenia, ale môže byť hatené viacerými skutočnosťami:
1. nezačatie plynutia – ak ide o práva osôb, kt.musia mať zák.zástupca – tu premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zák.zástupca
2. neskončenie plynutia – premlčanie neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, ak bol tým osobám ustanovený zák.zástupca
b) dlhšie ako 3 roky =
b) dlhšie ako 3 roky = - 10 rokov pri práve na náhradu škody spôsobenej úmyselne
- 10 rokov pri práve na vydanie plnenia z úmysel.bezdôv.obohatenia
- 10 rokov pri práve zodpovedajúcemu vecnému bremenu
- 10 rokov pri práve priznanom právoplatným rozhodnutím súdu/ iný orgán
- 10 rokov pri právach písomne uznaných dlžníkom
plynutie premlčacích dôb (prerušenie, zastavenie)
začiatok
1. všeobecný začiatok plynutia = odo dňa, kedy sa právo mohlo 1.krát vykonať (keď bola možnosť podať na jeho základe žalobu)
- 10 rokov pri práve na vydanie plnenia z úmysel.bezdôv.obohatenia
- 10 rokov pri práve zodpovedajúcemu vecnému bremenu
- 10 rokov pri práve priznanom právoplatným rozhodnutím súdu/ iný orgán
- 10 rokov pri právach písomne uznaných dlžníkom
plynutie premlčacích dôb (prerušenie, zastavenie)
začiatok
1. všeobecný začiatok plynutia = odo dňa, kedy sa právo mohlo 1.krát vykonať (keď bola možnosť podať na jeho základe žalobu)
nepremlčujú sa:
a) všeobecné osobnostné práva
b) právo vlastnícke (ostatné maj.práva sa premlčujú)
c) práva z vkladov na vklad.knižkách a bež.účtoch za trvania vkladového vzťahu (premlčuje sa právo na výplatu zostatku zrušeného vkladového vzťahu)y)
d) záložné právo
premlčacie doby:
1. všeobecná premlčacia doba = 3 roky - a uplatní sa všade tam, kde nie sú upravené osobitné premlčacie doby
2. osobitné preml.doby:
a) kratšie ako 3 roky = - 2 roky pri práve na náhradu škody v prípade subjektívne určeného začiatku
- 2 roky pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia –II-
- 1 rok pri práve uz prepravy (okrem práva na náhradu škody pri preprave osôb)
b) právo vlastnícke (ostatné maj.práva sa premlčujú)
c) práva z vkladov na vklad.knižkách a bež.účtoch za trvania vkladového vzťahu (premlčuje sa právo na výplatu zostatku zrušeného vkladového vzťahu)y)
d) záložné právo
premlčacie doby:
1. všeobecná premlčacia doba = 3 roky - a uplatní sa všade tam, kde nie sú upravené osobitné premlčacie doby
2. osobitné preml.doby:
a) kratšie ako 3 roky = - 2 roky pri práve na náhradu škody v prípade subjektívne určeného začiatku
- 2 roky pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia –II-
- 1 rok pri práve uz prepravy (okrem práva na náhradu škody pri preprave osôb)
pravidlá pre počítanie času:
a) lehota určená podľa dní začína plynúť dňom, kt.nasleduje po dni, kedy nastala rozhodujúca udalosť pre začiatok jej plynutia
b) koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, kt.sa pomenovaním alebo číselne zhoduje s dňom, kedy nastala udalosť od ktorej sa lehota začína počítať. Ak takýto deň nie je v danom mesiaci (napr.nie je 30 február), tak koniec lehoty pripadá na posledný deň mesiaca
c) ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, alebo deň prac.pokoja/sviatok, končí sa lehota najbližší nasledujúci prac.deň
d) hmotnoprávne lehoty sú zachované, ak prejav vôle dojde najneskôr posledný deň lehoty k adresátovi, resp.ak je právo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty ( v OPP sú procesnoprávne lehoty- stačí, aby bolo podanie urobené v posledný deň lehoty)
príklad:
1.januára požičiam na 5 dní prachy. Lehota na vrátenie začína 2.januára a končí 6.januára o 24.00 hod.
b) koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, kt.sa pomenovaním alebo číselne zhoduje s dňom, kedy nastala udalosť od ktorej sa lehota začína počítať. Ak takýto deň nie je v danom mesiaci (napr.nie je 30 február), tak koniec lehoty pripadá na posledný deň mesiaca
c) ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, alebo deň prac.pokoja/sviatok, končí sa lehota najbližší nasledujúci prac.deň
d) hmotnoprávne lehoty sú zachované, ak prejav vôle dojde najneskôr posledný deň lehoty k adresátovi, resp.ak je právo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty ( v OPP sú procesnoprávne lehoty- stačí, aby bolo podanie urobené v posledný deň lehoty)
príklad:
1.januára požičiam na 5 dní prachy. Lehota na vrátenie začína 2.januára a končí 6.januára o 24.00 hod.
Premlčanie
- je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého právo síce nezaniká, ale sa oslabuje, lebo nárok ako súčasť subj.práva sa stáva podmieneným =
a) zaniká nárok, nie právo (to ostáva v podobe naturálnej obligácie- nie je súdom vymožiteľné)
b) súd neprihliada na na premlčanie ex offo, ale len na základe námietky povinného.
c) Plnením premlčaného dlhu zo strany povinného nevzniká na strane oprávneného bezdôvodné obohatenie
Princíp:
Ak právo nebolo vykonané v zákonom stanovenej dobe, nastáva
1. štádium premlčania – pr.vzťah medzi oprávneným a povinným naďalej trvá; pr.nárok sa stáva podmieneným či sa povinný dovolá premlčania- námietkou premlčania, alebos a nedovolá.
2. Štádium premlčania – ak oprávnený uplatní svojhe premlčané právo, môžu nastať 2 situácie:
a) povinný nevznesie námietku premlčania – potom súd prizná oprávnenému subj.právo
b) povinný vznesie námietku premlčania – potom súd zamietne návrh oprávneného (dlžník ale môže dobrovoľne plniť)
a) zaniká nárok, nie právo (to ostáva v podobe naturálnej obligácie- nie je súdom vymožiteľné)
b) súd neprihliada na na premlčanie ex offo, ale len na základe námietky povinného.
c) Plnením premlčaného dlhu zo strany povinného nevzniká na strane oprávneného bezdôvodné obohatenie
Princíp:
Ak právo nebolo vykonané v zákonom stanovenej dobe, nastáva
1. štádium premlčania – pr.vzťah medzi oprávneným a povinným naďalej trvá; pr.nárok sa stáva podmieneným či sa povinný dovolá premlčania- námietkou premlčania, alebos a nedovolá.
2. Štádium premlčania – ak oprávnený uplatní svojhe premlčané právo, môžu nastať 2 situácie:
a) povinný nevznesie námietku premlčania – potom súd prizná oprávnenému subj.právo
b) povinný vznesie námietku premlčania – potom súd zamietne návrh oprávneného (dlžník ale môže dobrovoľne plniť)
zánik plnomocenstva:
a) vykonaním úkonu
b) uplynutím doby
c) smrťou zástupcu alebo zastúpeného- ak z obsahu plnomocenstva nevyplvýva, že zastúpenie nezaniká
d) zánikom PO, kt.je zástupcom alebo zastúpeným, ak PaP neprechádzajú na inú osobu
e) odvolaním plnomocenstva pr.úkonom zastúpeného- je účinné až od okamihu, keď sa o tejto skutočnosti zástupca dozvie- až do tohto okamihu PÚ zaväzujú zastúpeného.
f) výpoveďou plnom.zo strany zástupcu – zástupca je povinný urobiť ešte všetky úkony, kt.neznesú odklad, aby zastúpený, alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach (to platí aj pre prípad smrti zastúpeného)
kolektívne plnomocenstvo - viacerým osobám spoločne – ak nie je určené inak, musia konať všetci spoločne
písomná forma plnomocenstva- iba pri generálnom plnomocenstve alebo ak si tovyžaduje PÚ, ktorého sa zastúpenie týka
b) uplynutím doby
c) smrťou zástupcu alebo zastúpeného- ak z obsahu plnomocenstva nevyplvýva, že zastúpenie nezaniká
d) zánikom PO, kt.je zástupcom alebo zastúpeným, ak PaP neprechádzajú na inú osobu
e) odvolaním plnomocenstva pr.úkonom zastúpeného- je účinné až od okamihu, keď sa o tejto skutočnosti zástupca dozvie- až do tohto okamihu PÚ zaväzujú zastúpeného.
f) výpoveďou plnom.zo strany zástupcu – zástupca je povinný urobiť ešte všetky úkony, kt.neznesú odklad, aby zastúpený, alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach (to platí aj pre prípad smrti zastúpeného)
kolektívne plnomocenstvo - viacerým osobám spoločne – ak nie je určené inak, musia konať všetci spoločne
písomná forma plnomocenstva- iba pri generálnom plnomocenstve alebo ak si tovyžaduje PÚ, ktorého sa zastúpenie týka
9. Premlčanie a preklúzia v občianskom práve
Počítanie času V OP (nie je obsahom otázky, ale môžu sa opýtať)
čas
- je najvýznamnejšia objektívna pr.skutočnosť. rozlišujeme:
1. a) pevne stanovený čas = dátum
b) plynúci čas = lehota – časový úsek vymedzený začiatkom a koncom. Rozlišujeme:
1) subjekt.lehoty – od okamihu, kedy sa subjekt o skut.dozvedel. plynú v rámci objekt.lehoty
2) objektívne lehoty – plynú od okamihu, kedy skutočnosť nastala, bez ohľadu na to, kedy sa subjekt o tom dozvedel.
2. a) pritodzené počítanie času ( v prirodzenom živote; základom sú hodiny a minúty)
b) právnické počítanie času – základnou jednotkou je deň
3. a) čas určený právnym predpisom
b) dohodou zúčastnených strán
c) rozhodnutím
ak čas nie je určený niektorým z týchto spôsobov, je dlžník povinný splniť dlh od prvého dňa potom, ako ho veriteľ o splnenie požiadal
čas
- je najvýznamnejšia objektívna pr.skutočnosť. rozlišujeme:
1. a) pevne stanovený čas = dátum
b) plynúci čas = lehota – časový úsek vymedzený začiatkom a koncom. Rozlišujeme:
1) subjekt.lehoty – od okamihu, kedy sa subjekt o skut.dozvedel. plynú v rámci objekt.lehoty
2) objektívne lehoty – plynú od okamihu, kedy skutočnosť nastala, bez ohľadu na to, kedy sa subjekt o tom dozvedel.
2. a) pritodzené počítanie času ( v prirodzenom živote; základom sú hodiny a minúty)
b) právnické počítanie času – základnou jednotkou je deň
3. a) čas určený právnym predpisom
b) dohodou zúčastnených strán
c) rozhodnutím
ak čas nie je určený niektorým z týchto spôsobov, je dlžník povinný splniť dlh od prvého dňa potom, ako ho veriteľ o splnenie požiadal
Rozlišujeme:
1. a) generálne plnomocenstvo – oprávňuje zástupcu na všetky PÚ (vyžaduje písomnú formu)
b) špeciálne plnomocenstvo (iba na 1 alebo niektoré PÚ)
2. a) neobmedzené plnomocenstvo – ponecháva voľnosť konania zástupcovi
b) obmedzen – presne určuje hranice a spôsob konania zástupcu
EXCES = ak zástupca prekročí rozsah oprávnení. Zákon však umožňuje zachovať výsledky takéhoto konania zástupcu a z takéhoto konania môže byť potom zaviazaný:
1. zastúpený – ak úkon dodatočne schváli, resp.platí nevyvrátiteľná domnienka že schválil, ak bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s kt.zástupca konal, svoj nesúhlas
2. zástupca – ak zastúpený vyjadril svoj nesúhlas. 2 – há strana má potom možnosť voľby:
a) domáhať sa splnenia záväzku zástupcom
b) domáhať sa náhrady škody spôsobenej jej konaním
!!! uvedené následky však neplatia, ak 2.strana o prekročení oprávnenia vedela!!!
b) špeciálne plnomocenstvo (iba na 1 alebo niektoré PÚ)
2. a) neobmedzené plnomocenstvo – ponecháva voľnosť konania zástupcovi
b) obmedzen – presne určuje hranice a spôsob konania zástupcu
EXCES = ak zástupca prekročí rozsah oprávnení. Zákon však umožňuje zachovať výsledky takéhoto konania zástupcu a z takéhoto konania môže byť potom zaviazaný:
1. zastúpený – ak úkon dodatočne schváli, resp.platí nevyvrátiteľná domnienka že schválil, ak bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s kt.zástupca konal, svoj nesúhlas
2. zástupca – ak zastúpený vyjadril svoj nesúhlas. 2 – há strana má potom možnosť voľby:
a) domáhať sa splnenia záväzku zástupcom
b) domáhať sa náhrady škody spôsobenej jej konaním
!!! uvedené následky však neplatia, ak 2.strana o prekročení oprávnenia vedela!!!
b) osobám ktorých pobyt nie je známy –
b) osobám ktorých pobyt nie je známy – ak je potrebné na ochranu ich záujmov
c) osobám z iných vážnych dôvodov – podľa posúdenia súdu
d) stanovenie kolízneho opatrovníka – v prípade stretu záujmov- napr.v rozvodovom konaní sa dieťaťa stanoví kolízny opatrovník, alebo pri dedení
zánik zákonného zastúpenia:
a) abolútne – keď ho už zastúpený nebude potrebovať (dosiahnutie plnoletosti)
b) relatívne – ak dôjde k skončeniu zatsupovania z dôvodov na strane zástupcu, na miesto kt.nastúpi iný (napr.smrťou zástupcu, stratou jeho spôsobilosti na PÚ o kt.pri z ide; odvolanie zástupcu súdom.)
zákonný zástupca (opatrovník) sa ustanovuje na návrh v opatrovníckom konaní:
ak zákonní zástupci sú povinní aj spravovať majetok zastúpených a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu
zmluvné zastúpenie ( § 31)
- právny vzťah ZZ je založený zmluvou, existenciu pr.vzťahu osvedčuje PLNOMOCENSTVO – 1-stranný PÚ, ktorým dáva zastúpený 3.osobe na vedomie, kto (osoba v plnom.) a v akom rozsahu je oprávnená za neho konať.
c) osobám z iných vážnych dôvodov – podľa posúdenia súdu
d) stanovenie kolízneho opatrovníka – v prípade stretu záujmov- napr.v rozvodovom konaní sa dieťaťa stanoví kolízny opatrovník, alebo pri dedení
zánik zákonného zastúpenia:
a) abolútne – keď ho už zastúpený nebude potrebovať (dosiahnutie plnoletosti)
b) relatívne – ak dôjde k skončeniu zatsupovania z dôvodov na strane zástupcu, na miesto kt.nastúpi iný (napr.smrťou zástupcu, stratou jeho spôsobilosti na PÚ o kt.pri z ide; odvolanie zástupcu súdom.)
zákonný zástupca (opatrovník) sa ustanovuje na návrh v opatrovníckom konaní:
ak zákonní zástupci sú povinní aj spravovať majetok zastúpených a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu
zmluvné zastúpenie ( § 31)
- právny vzťah ZZ je založený zmluvou, existenciu pr.vzťahu osvedčuje PLNOMOCENSTVO – 1-stranný PÚ, ktorým dáva zastúpený 3.osobe na vedomie, kto (osoba v plnom.) a v akom rozsahu je oprávnená za neho konať.
2 (podľa OZ)
A) zákonné
B) zmluvné
spoločné pravidlá pre obe formy:
a) zástupcom aj zastúpeným môže byť FO aj PO
b) zástupcom nemôže byť osoba, kt.nemá spôsobilosť na PÚ, o ktoré ide pri zastúpení + ani osoba, kt.záujmy sú v rozpore so záujmami zatsúpeného
c) zástupca musí konať osobne – ďalšieho zástupca si môže ustanoviť len ak je to PP ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté- z PÚ ďalšieho zástupcu vznikajú PaP priamo zastúpenému
zákonné zastúpenie:
a) osobám, kt.nie sú spôsobilé na PÚ:
- maloletí (zástupcami sú rodičia, kolízny opatrovník,opatrovník, osvojitelia)
- osoby s obmedzenou spôsobilosťou na PÚ (rozhodnutím súdu- zák.zástupúcom bude súdom ustnovený opatrovník, predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba. Ak sa takáto osoba nenájde, ustanoví súd ako opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie)
B) zmluvné
spoločné pravidlá pre obe formy:
a) zástupcom aj zastúpeným môže byť FO aj PO
b) zástupcom nemôže byť osoba, kt.nemá spôsobilosť na PÚ, o ktoré ide pri zastúpení + ani osoba, kt.záujmy sú v rozpore so záujmami zatsúpeného
c) zástupca musí konať osobne – ďalšieho zástupca si môže ustanoviť len ak je to PP ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté- z PÚ ďalšieho zástupcu vznikajú PaP priamo zastúpenému
zákonné zastúpenie:
a) osobám, kt.nie sú spôsobilé na PÚ:
- maloletí (zástupcami sú rodičia, kolízny opatrovník,opatrovník, osvojitelia)
- osoby s obmedzenou spôsobilosťou na PÚ (rozhodnutím súdu- zák.zástupúcom bude súdom ustnovený opatrovník, predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba. Ak sa takáto osoba nenájde, ustanoví súd ako opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie)
8. Občianskoprávna úprava zastúpenia – pojem, druhy
- upravené v 1. časti, 3. hlave OZ (§ 22-33b), pokiaľ ide o procesné zastúpenie subjektov ako účastníkov občianskeho súdneho konania vychádza sa z úpravy procesného zastúpenia v rámci OSP (samostatná otázka – procesné zastúpenie).
- Zastúpenie je právny inštitút, ktorý umožňuje, aby za FO alebo PO mohla robiť právne úkony iná osoba, resp. ich zástupca.
delenie zastúpení:
1.
A) nepriame zastúpenie – nepriamy zástupca koná sám a sám sa aj zaväzuje, aj keď s úmyslom neskôr, ďaľším PÚ previesť vzniknuté PÚ na toho, v prospech koho konal (napr.zmluva o obstarávaní predaja vecí)
B) priame zastúpenie (§22 a nasl.)- zástupca uskutočňuje svoju vôľu ale v mene a na účet zastúpeného s tým, že PaP vznikajú priamo zastúpeném
- Zastúpenie je právny inštitút, ktorý umožňuje, aby za FO alebo PO mohla robiť právne úkony iná osoba, resp. ich zástupca.
delenie zastúpení:
1.
A) nepriame zastúpenie – nepriamy zástupca koná sám a sám sa aj zaväzuje, aj keď s úmyslom neskôr, ďaľším PÚ previesť vzniknuté PÚ na toho, v prospech koho konal (napr.zmluva o obstarávaní predaja vecí)
B) priame zastúpenie (§22 a nasl.)- zástupca uskutočňuje svoju vôľu ale v mene a na účet zastúpeného s tým, že PaP vznikajú priamo zastúpeném
ZÁNIK
a) zrušenie PO
1. dohodou
2. uplynutím doby na kt.bola PO zriadená
3. splnením účelu
4. inak podľa osob.zákona
b) výmaz z registra
- PO zaniká dňom výmazu z prísluš.registra
- Pred výmazom sa vyžaduje likvidácia, pokiaľ imanie neprechádza na pr.nástupcu (obchod)
štát ako účastník OP vzťahov (OPV)
- štát ako účastník OPV má postavenie PO
- má teda rovnaké postavenie ako FO a PO v OPV
- v mene štátu vystupujú orgány štátu (štát vystupuje v OPV napr.pri odškodňovaní za väzbu, pri náhrade škody za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, keď štátu pripadá odúmrť…
1. dohodou
2. uplynutím doby na kt.bola PO zriadená
3. splnením účelu
4. inak podľa osob.zákona
b) výmaz z registra
- PO zaniká dňom výmazu z prísluš.registra
- Pred výmazom sa vyžaduje likvidácia, pokiaľ imanie neprechádza na pr.nástupcu (obchod)
štát ako účastník OP vzťahov (OPV)
- štát ako účastník OPV má postavenie PO
- má teda rovnaké postavenie ako FO a PO v OPV
- v mene štátu vystupujú orgány štátu (štát vystupuje v OPV napr.pri odškodňovaní za väzbu, pri náhrade škody za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, keď štátu pripadá odúmrť…
C) jednotky ..
C) jednotky územnej samosprávy
1. obec (369/90)
2. VÚC
D) iné subjekty podľa zákona
1. SR
2. STV…
Vznik a zánik PO
VZNIK
a) zriadenie PO – viaže sa na:
- písomnú zmluvu o zriadení alebo zakladaciu listinu o zriadení alebo inú formu podľa osob.zákona
b) zápis do registra
- PO vzniká dňom zápisu PO di príslušného registra – ide o legalizáciu PO (konštitutívny význam)
1. obec (369/90)
2. VÚC
D) iné subjekty podľa zákona
1. SR
2. STV…
Vznik a zánik PO
VZNIK
a) zriadenie PO – viaže sa na:
- písomnú zmluvu o zriadení alebo zakladaciu listinu o zriadení alebo inú formu podľa osob.zákona
b) zápis do registra
- PO vzniká dňom zápisu PO di príslušného registra – ide o legalizáciu PO (konštitutívny význam)
všeobecné znaky PO:
1. názov PO – musí sa určiť hneď pri založení/zriadení
2. sídlo – adresa odkiaľ sa organizuje a riadi činnosť PO
3. schopnosť samostatne konať – koná za ňu buď štatutárny orgán určený zakladajúcou listinou alebo priamo zo zákona, resp. aj poverený zamestnanec
druhy PO:
A) združenia FO alebo PO
1. obchodné spoločnosti (a.s.,s.r.o.,k.s.,v.o.s.) a družstvá
2. politické strany a hnutia
3. občianske združenia a iné združenia
4. záujmové združenia (len tieto sú v OZ výslovne upravené- ZZ vystupuje vo svojom mene a zodpovedá svojim majetkom za nesplnenie svojich povinností, apsoň 2 osoby, zápis v registri ZZ)
5. cirkevné a náboženské združenia
B) účelové združenia majetku
1. nadácie = účelové združenia majtku, kt.pr.poriadok priznáva pr.subjektivitu; vznik sa viaže na registráciu na prísluš.štát.orgáne)
2. štátne fondy – PO zriaďované zákonmi. Ide o inštitúcie zamerané na akumuláciu a následné účelové prerozdeľovanie peňažných a iných prostriedkov v rôznych oblastiach ekon.činnosti
2. sídlo – adresa odkiaľ sa organizuje a riadi činnosť PO
3. schopnosť samostatne konať – koná za ňu buď štatutárny orgán určený zakladajúcou listinou alebo priamo zo zákona, resp. aj poverený zamestnanec
druhy PO:
A) združenia FO alebo PO
1. obchodné spoločnosti (a.s.,s.r.o.,k.s.,v.o.s.) a družstvá
2. politické strany a hnutia
3. občianske združenia a iné združenia
4. záujmové združenia (len tieto sú v OZ výslovne upravené- ZZ vystupuje vo svojom mene a zodpovedá svojim majetkom za nesplnenie svojich povinností, apsoň 2 osoby, zápis v registri ZZ)
5. cirkevné a náboženské združenia
B) účelové združenia majetku
1. nadácie = účelové združenia majtku, kt.pr.poriadok priznáva pr.subjektivitu; vznik sa viaže na registráciu na prísluš.štát.orgáne)
2. štátne fondy – PO zriaďované zákonmi. Ide o inštitúcie zamerané na akumuláciu a následné účelové prerozdeľovanie peňažných a iných prostriedkov v rôznych oblastiach ekon.činnosti
7. Právnická osoba – ako subjekt občianskoprávnych vzťahov
- PO ako subjekt OPV je uprevená v 1. časti, 2. hlave OZ (§ 18-21)
- PO majú pr.subjektivitu priznanú objektívnym právom- ide o neobmedzenú subjektivitu – PO môže robiť akékoľvek PÚ, no nemá spôsobilosť na také práva, kt.podľa povahy môže mať len FO (napr.rodinné práva)
Právnické osoby-PO
- je organizácia osôb alebo majetku kt.sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu
pojmové znaky PO:
a) vlastná právna subjektivita = PO môže robiť akékoľvek PÚ, no nemá spôsobilosť na také práva,
kt.podľa povahy môže mať len FO (napr.rodinné práva)
b) substrát PO – personálny(spoločnosti) alebo majetkový (nadácie, účelové zrdruženia majetku)
c) organizácia PO – spočíva v usporiadanom pomere členov PO a jej prostriedkov na dosiahnutie vymedzeného účelu (spôsob a forma organizácie vyplýva zo zákona)
d) účelové určenie PO - vo všeobecnosti možno PO založiť na každý dovolený účel (niektoré PO ho majú predpísaný zo zákona)
- PO majú pr.subjektivitu priznanú objektívnym právom- ide o neobmedzenú subjektivitu – PO môže robiť akékoľvek PÚ, no nemá spôsobilosť na také práva, kt.podľa povahy môže mať len FO (napr.rodinné práva)
Právnické osoby-PO
- je organizácia osôb alebo majetku kt.sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu
pojmové znaky PO:
a) vlastná právna subjektivita = PO môže robiť akékoľvek PÚ, no nemá spôsobilosť na také práva,
kt.podľa povahy môže mať len FO (napr.rodinné práva)
b) substrát PO – personálny(spoločnosti) alebo majetkový (nadácie, účelové zrdruženia majetku)
c) organizácia PO – spočíva v usporiadanom pomere členov PO a jej prostriedkov na dosiahnutie vymedzeného účelu (spôsob a forma organizácie vyplýva zo zákona)
d) účelové určenie PO - vo všeobecnosti možno PO založiť na každý dovolený účel (niektoré PO ho majú predpísaný zo zákona)
právne prostriedky ochrany osobnosti
a) negatórna žaloba = návrh na upustenie od neoprávnených zásahov
b) reštitučná žaloba = návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov – cieľom je obnova pôvodného stavu, pokiaľ je to možné
c) satisfakčná žaloba = ak nie je možná reštitúcia. Podmienkou priznania mater.satisfakcie (prachy) je nemajetková ujma, kt.je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti
možnosť aj kumulovania týchto žalôb. Vo všetkých prípadoch ide o návrhové konanie. Viď OPP
b) reštitučná žaloba = návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov – cieľom je obnova pôvodného stavu, pokiaľ je to možné
c) satisfakčná žaloba = ak nie je možná reštitúcia. Podmienkou priznania mater.satisfakcie (prachy) je nemajetková ujma, kt.je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti
možnosť aj kumulovania týchto žalôb. Vo všetkých prípadoch ide o návrhové konanie. Viď OPP
všeobecné podmienky vzniku práva na ochranu:
1. oprávneným subjektom môže byť len FO (ochrana imat.hodnôt PO je zakotvená v obchod.zákonníku). Pôvodcom neopr.zásahu však môže byť aj PO
2. zákon poskytuje ochranu len proti neoprávnenému zásahu – ak spôsobil úujmu na osobnosti FO
- za neopr.sa nepovažujú
a) okolnosti vylučujúce protiprávnosť- nutná obrana, krajná núdza a pod.
b) prípady „zákonných licencií – prípady, v kt.netreba žiadať oprávnené subjekty o privolenie použiť registrované prejavy osobnosti – ide o použitie na
1. úradné účely na základe zákona a nesmie to byť v rozpore s opráv.záujmami FO ( na súde)
2. na vedecké účelyna základe zákona – II-
3. umelecké účely na základe zákona- II.-
4. pre tlačové, rozhlasové, televízne spravodajstvo na základe zákona –II-
2. zákon poskytuje ochranu len proti neoprávnenému zásahu – ak spôsobil úujmu na osobnosti FO
- za neopr.sa nepovažujú
a) okolnosti vylučujúce protiprávnosť- nutná obrana, krajná núdza a pod.
b) prípady „zákonných licencií – prípady, v kt.netreba žiadať oprávnené subjekty o privolenie použiť registrované prejavy osobnosti – ide o použitie na
1. úradné účely na základe zákona a nesmie to byť v rozpore s opráv.záujmami FO ( na súde)
2. na vedecké účelyna základe zákona – II-
3. umelecké účely na základe zákona- II.-
4. pre tlačové, rozhlasové, televízne spravodajstvo na základe zákona –II-
d) zásadná neprevoditeľnosť týchto ...
d) zásadná neprevoditeľnosť týchto práv od nositeľa na inú osobu
e) nepremlčateľnosť
f) časová neobmedzenosť počas života (po smrti patrí právo uplatňovať ochranu osobnosti pozostalému manželovi-ke, deťom,ak ich niet tak rodičom)
od osobnostných práv treba odlišovať osobnomajetkové práva – napr.autorské; tir patria len určitému okruhu FO, kt.sú schopní konkrétnej tvorivej duš.činnosti
predmet ochrany osobnosti:
- § 11 je len exemplifikatívny = právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, obč.cti a ľud.dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Jednotlivé aspekty ochrany:
1. právo na občiansku česť (vo vzťahu k ostatným občanom a k spoločnosti) a ľudskú dôstojnosť
2. právo na meno (meno, priezvysko aj pseudonym)
3. právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte (písomnosti, zvukové záznamy, podobizne a obrazové snímky)
4. právo na telesnú integritu (ochrana zdravia, života)
5. právo na osobné súkromie (ochrana intímnej sféry- myšlienkový, citový, rodinný život)
e) nepremlčateľnosť
f) časová neobmedzenosť počas života (po smrti patrí právo uplatňovať ochranu osobnosti pozostalému manželovi-ke, deťom,ak ich niet tak rodičom)
od osobnostných práv treba odlišovať osobnomajetkové práva – napr.autorské; tir patria len určitému okruhu FO, kt.sú schopní konkrétnej tvorivej duš.činnosti
predmet ochrany osobnosti:
- § 11 je len exemplifikatívny = právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, obč.cti a ľud.dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Jednotlivé aspekty ochrany:
1. právo na občiansku česť (vo vzťahu k ostatným občanom a k spoločnosti) a ľudskú dôstojnosť
2. právo na meno (meno, priezvysko aj pseudonym)
3. právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte (písomnosti, zvukové záznamy, podobizne a obrazové snímky)
4. právo na telesnú integritu (ochrana zdravia, života)
5. právo na osobné súkromie (ochrana intímnej sféry- myšlienkový, citový, rodinný život)
domácnosť
- tvoria ju FO, kt.spolu trvale žijú (spolužitie) a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby
- každá FO môže byť príslušníkom len 1 domácnosti- v niektorých prípadoch sa pre nadobudnutie urč.práv stanovuje min.dĺžka doby, počas kt.musí v spoločnej domácnosti FO zotrvať (napr.kto dedí v II.skupine- jednými z nich sú osoby, kt.žili s poručiteľom najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti)
ochrana osobnosti(nie je predmetom otázky)
OP úprava vychádza z ústavy- čl.14-21 (ZĽPaS, v OZ §11-16.
Na ochranu osobnosti slúžia OSOBNOSTNÉ PRÁVA
– sú PP priznanou a vymedzenou možnosťou každého občana podľa svojej vôle nakladať so svojou osobnosťou pre svoje všetstranné uplatnenie a slobodný rozvoj. Pojmové znaky:
a) majú absolútnu povahu (erga omnes)
b) imateriálny charakter
c) všeobecnosť a výlučnosť – patria každej FO apriori. Výlučnosť spočíva vo výlučnom oprávnení FO nakladať v medziach PP s jednotlivými stránkami svojej osobnosti
- každá FO môže byť príslušníkom len 1 domácnosti- v niektorých prípadoch sa pre nadobudnutie urč.práv stanovuje min.dĺžka doby, počas kt.musí v spoločnej domácnosti FO zotrvať (napr.kto dedí v II.skupine- jednými z nich sú osoby, kt.žili s poručiteľom najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti)
ochrana osobnosti(nie je predmetom otázky)
OP úprava vychádza z ústavy- čl.14-21 (ZĽPaS, v OZ §11-16.
Na ochranu osobnosti slúžia OSOBNOSTNÉ PRÁVA
– sú PP priznanou a vymedzenou možnosťou každého občana podľa svojej vôle nakladať so svojou osobnosťou pre svoje všetstranné uplatnenie a slobodný rozvoj. Pojmové znaky:
a) majú absolútnu povahu (erga omnes)
b) imateriálny charakter
c) všeobecnosť a výlučnosť – patria každej FO apriori. Výlučnosť spočíva vo výlučnom oprávnení FO nakladať v medziach PP s jednotlivými stránkami svojej osobnosti
b) súrodenci (vlastní aj nevlastní) -
b) súrodenci (vlastní aj nevlastní) – tada príbuzní v pobočnom rade- pochádzajú od spoločného predka a nie sú príbuzní v priamom rade (bratia a sestry, bratanci a sesternice, strýkovia a a synovci)
stupeň príbuzenstva 2 osôb je určený podľa počtu zrodení ( napr. otec a syn sú príbuzní v priamom rade v 1.stupni, starý otec a vnuk v priamom rade v 2.stupni; súrodenci sú príbuzní v nepriamom rade v 2 stupni- 1.stupeň v nepr.rade neprichádza do úvahy)
s príbuzenským vzťahom medzi rodičmi a deťmi má rovnocenné postavenie vzťah medzi osvojiteľmi a osvojencom
c) manželia
d) iné osoby-
- ak sú navzájom v rodinnom (vzdialenejší rod.pomer) alebo obdobnom pomere (osoby žijúce v spoločnej domácnosti – druh, družka)
- aj osoba, ktorá by dôvodne pociťovala ujmu druhej osoby ako vlastnú ujmu
stupeň príbuzenstva 2 osôb je určený podľa počtu zrodení ( napr. otec a syn sú príbuzní v priamom rade v 1.stupni, starý otec a vnuk v priamom rade v 2.stupni; súrodenci sú príbuzní v nepriamom rade v 2 stupni- 1.stupeň v nepr.rade neprichádza do úvahy)
s príbuzenským vzťahom medzi rodičmi a deťmi má rovnocenné postavenie vzťah medzi osvojiteľmi a osvojencom
c) manželia
d) iné osoby-
- ak sú navzájom v rodinnom (vzdialenejší rod.pomer) alebo obdobnom pomere (osoby žijúce v spoločnej domácnosti – druh, družka)
- aj osoba, ktorá by dôvodne pociťovala ujmu druhej osoby ako vlastnú ujmu
– spôsobilosť na PÚ môže byť rozhodnutím súdu:
1. úplne vylúčená = ak osoba trpí duševnou poruchou, kt.nemá len prechodný charakter a FO nie je vôbec schopná robiť právne relevantné PÚ (opatrovník)
2. obmedzená = v dôsledku duš.poruchy kt.nie len prechodná, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoh.nápojov, omamných látok či jedov, je tá FO schopná robiť len niektoré PÚ (súd musí uviesť presný rozsah obmedzenia a stanoví opatrovníka na tie PÚ, na kt.je spôsobilosť obmedzená)
neplatný je PÚ osoby, kt.táto osoba urobila v stave duš.poruchy, kt.ju robí na tento PÚ nespôsobilou (platnosť/neplatnosť sa posudzuje, či bol PÚ urobený v jasnom okamihu, alebo v stave recentnej duš.poruchy)
vymedzenie pojmov blízke osoby a domácnosť (nie je predmetom otázky)
blízka osoba
a) príbuzní v priamom rade – a to jednak ASCENDENTI (priami predkovia) a DESCENDENTI(priami potomkovia) ; sú to osoby pochádzajúce jedna od druhej (prarodičia a vnuci, rodičia a deti)
2. obmedzená = v dôsledku duš.poruchy kt.nie len prechodná, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoh.nápojov, omamných látok či jedov, je tá FO schopná robiť len niektoré PÚ (súd musí uviesť presný rozsah obmedzenia a stanoví opatrovníka na tie PÚ, na kt.je spôsobilosť obmedzená)
neplatný je PÚ osoby, kt.táto osoba urobila v stave duš.poruchy, kt.ju robí na tento PÚ nespôsobilou (platnosť/neplatnosť sa posudzuje, či bol PÚ urobený v jasnom okamihu, alebo v stave recentnej duš.poruchy)
vymedzenie pojmov blízke osoby a domácnosť (nie je predmetom otázky)
blízka osoba
a) príbuzní v priamom rade – a to jednak ASCENDENTI (priami predkovia) a DESCENDENTI(priami potomkovia) ; sú to osoby pochádzajúce jedna od druhej (prarodičia a vnuci, rodičia a deti)
2. spôsobilosť na PÚ
2. spôsobilosť na PÚ – spôsobilosť zakladať, meniť alebo rušiť subjektívne PaP – teda spôsobilosť konať s
pr.účinkami. rozlišujeme:
a) spôsobilosť na protiprávne úkony = deliktuálna spôsobilosť – v plnom rozsahu vzniká dosiahnutím plnoletosti – pred plnoletosťou sa posudzuje prísne individuálne – či maloletý rozpoznával svoje konanie a či ho bol schopný ovladnúť.
b) spôsobilosť na PÚ
– u FO vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti (18r), resp. uzavretím manželstva pred 18 rokom (povolenie súdu – takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani pri rozvode pred 18.rokom)
– maloletí majú obmedzenú spôsobiulosť na PÚ – primerane na ich rozumovú a vôľovú vyspelosť
pr.účinkami. rozlišujeme:
a) spôsobilosť na protiprávne úkony = deliktuálna spôsobilosť – v plnom rozsahu vzniká dosiahnutím plnoletosti – pred plnoletosťou sa posudzuje prísne individuálne – či maloletý rozpoznával svoje konanie a či ho bol schopný ovladnúť.
b) spôsobilosť na PÚ
– u FO vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti (18r), resp. uzavretím manželstva pred 18 rokom (povolenie súdu – takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani pri rozvode pred 18.rokom)
– maloletí majú obmedzenú spôsobiulosť na PÚ – primerane na ich rozumovú a vôľovú vyspelosť
6. Fyzická osoba – ako subjekt občianskoprávnych vzťahov
- FO ako subjekt OPV je upravená v 1. časti, 2. hlave OZ (§ 7-16)
- spôsobilosť na práva a povinnosti + spôsobilosť na PÚ
právna spôsobilosť - je tvorená z 2 zložiek:
1. spôsobilosť na P a P = právna subjektivita:
- je to spôsobilosť nadobúdať PaP v medziach stanovených pr.poriadkom.
- PO majú pr.subjektivitu priznanú objektívnym právom- ide o neobmedzenú subjektivitu – PO môže robiť akékoľvek PÚ, no nemá spôsobilosť na také práva, kt.podľa povahy môže mať len FO (napr.rodinné práva)
- FO – spôsobilosť na PaP vzniká narodením (aj nasciturus), zaniká smrťou (resp.vyhlásením za mŕtveho osoby dlhodobo nezvestnej, resp.po let.nešťastí…)
- spôsobilosť na práva a povinnosti + spôsobilosť na PÚ
právna spôsobilosť - je tvorená z 2 zložiek:
1. spôsobilosť na P a P = právna subjektivita:
- je to spôsobilosť nadobúdať PaP v medziach stanovených pr.poriadkom.
- PO majú pr.subjektivitu priznanú objektívnym právom- ide o neobmedzenú subjektivitu – PO môže robiť akékoľvek PÚ, no nemá spôsobilosť na také práva, kt.podľa povahy môže mať len FO (napr.rodinné práva)
- FO – spôsobilosť na PaP vzniká narodením (aj nasciturus), zaniká smrťou (resp.vyhlásením za mŕtveho osoby dlhodobo nezvestnej, resp.po let.nešťastí…)
Za istých okolností aj neskoré
- ak to navrhovateľ uzná a upovedomí o tom adresáta
- ak by bolo prijatie došlo za normálnych okolností včas, ale kvôli neobvyklej preprave včas neprišlo a navrhovateľ neoznámi tejto osobe že návrh považuje za zaniknutý.
-
+ možno hovoriť aj niečo z predu (napr. o účastníkoch OPV,...)
- ak by bolo prijatie došlo za normálnych okolností včas, ale kvôli neobvyklej preprave včas neprišlo a navrhovateľ neoznámi tejto osobe že návrh považuje za zaniknutý.
-
+ možno hovoriť aj niečo z predu (napr. o účastníkoch OPV,...)
Za istých okolností aj neskoré ...
Za istých okolností aj neskoré prijatie môže mať účinky včasného prijatia, ato ak:
- ak to navrhovateľ uzná a upovedomí o tom adresáta
- ak by bolo prijatie došlo za normálnych okolností včas, ale kvôli neobvyklej preprave včas neprišlo a navrhovateľ neoznámi tejto osobe že návrh považuje za zaniknutý.
-
+ možno hovoriť aj niečo z predu (napr. o účastníkoch OPV,...)
- ak to navrhovateľ uzná a upovedomí o tom adresáta
- ak by bolo prijatie došlo za normálnych okolností včas, ale kvôli neobvyklej preprave včas neprišlo a navrhovateľ neoznámi tejto osobe že návrh považuje za zaniknutý.
-
+ možno hovoriť aj niečo z predu (napr. o účastníkoch OPV,...)
b) prijatie návrhu (akceptácia)
b) prijatie návrhu (akceptácia) – jednostr.PÚ, kt.adresát dáva najavo, že návrh prijíma(že súhlasí s obsahom)- musí ho však prijať bez výhrad a podmienok v plnom rozsahu (inak by šlo o nový návrh urobený z druhej strany).
- prijatie návrhu môže odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Vznik zmluvy
zmluva teda vzniká, ak návrh zmluvy (kt.nebol zrušený ani odvolaný) :
a) je prijatý v celom rozsahu adresátom
b) je prijatý v stanovenej lehote, pričom zmluva je (§44 OZ) uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (= keď prijatie návrhu dôjde/je doručené k navrhovateľovi). Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu, avšak je možné prijať návrh “konkludentnou akceptáciou” (napr.zaplatením kúpnej ceny, alebo odoslaním tovaru) -a tá je účinná od okamihu, keď sa urobila
Za istých okolností aj neskoré prijatie môže mať účinky včasného prijatia, ato ak:
- ak to navrhovateľ uzná a upovedomí o tom adresáta
- ak by bolo prijatie došlo za normálnych okolností včas, ale kvôli neobvyklej preprave včas neprišlo a navrhovateľ neoznámi tejto osobe že návrh považuje za zaniknutý.
-
+ možno hovoriť aj niečo z predu (napr. o účastníkoch OPV,...)
- prijatie návrhu môže odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Vznik zmluvy
zmluva teda vzniká, ak návrh zmluvy (kt.nebol zrušený ani odvolaný) :
a) je prijatý v celom rozsahu adresátom
b) je prijatý v stanovenej lehote, pričom zmluva je (§44 OZ) uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (= keď prijatie návrhu dôjde/je doručené k navrhovateľovi). Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu, avšak je možné prijať návrh “konkludentnou akceptáciou” (napr.zaplatením kúpnej ceny, alebo odoslaním tovaru) -a tá je účinná od okamihu, keď sa urobila
Za istých okolností aj neskoré prijatie môže mať účinky včasného prijatia, ato ak:
- ak to navrhovateľ uzná a upovedomí o tom adresáta
- ak by bolo prijatie došlo za normálnych okolností včas, ale kvôli neobvyklej preprave včas neprišlo a navrhovateľ neoznámi tejto osobe že návrh považuje za zaniknutý.
-
+ možno hovoriť aj niečo z predu (napr. o účastníkoch OPV,...)
dvojstranné PÚ = zmluvy
zmluva je zložený (najčastejšie 2 stranný) PÚ, kt.je tvorený pr.úkonmi najmenej 2 strán, a to:
a) návrh zmluvy (oferta) – jednostranný PÚ, kt.predkladá navrhovateľ a navrhuje ním adresátovi, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Návrh musí byť
1. určitý (čo sa týka predmetu plnenia ale aj typu zmluvy)
2. musí z neho vyplývať voľa navrhovateľa byť návrhom viazaný ak druhá strana návrh príjme
Návrh možno:
1. zrušiť – môže navrhovateľ aj v prípade že je návrh neodvolateľný, ak prejav o zrušení dôjde adresátovi najneskôr súčasne s návrhom
2. odvolať – aj keď už došiel adresátovi, avšak odvolanie musí dôjsť adresátovi skôr ako adresát odoslal prijatie návrhu
návrh zaniká:
- uplynutím lehoty určenej na prijatie (návrh pôsobí od doby, keď dôjde adresátovi a ponuka je záväzná predovšetkým v lehote určenej navrhovateľom.)
- dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi
- uplynutím primeranej doby
- zrušením návrhu navrhovateľom
a) návrh zmluvy (oferta) – jednostranný PÚ, kt.predkladá navrhovateľ a navrhuje ním adresátovi, aby s ním uzavrel zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Návrh musí byť
1. určitý (čo sa týka predmetu plnenia ale aj typu zmluvy)
2. musí z neho vyplývať voľa navrhovateľa byť návrhom viazaný ak druhá strana návrh príjme
Návrh možno:
1. zrušiť – môže navrhovateľ aj v prípade že je návrh neodvolateľný, ak prejav o zrušení dôjde adresátovi najneskôr súčasne s návrhom
2. odvolať – aj keď už došiel adresátovi, avšak odvolanie musí dôjsť adresátovi skôr ako adresát odoslal prijatie návrhu
návrh zaniká:
- uplynutím lehoty určenej na prijatie (návrh pôsobí od doby, keď dôjde adresátovi a ponuka je záväzná predovšetkým v lehote určenej navrhovateľom.)
- dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi
- uplynutím primeranej doby
- zrušením návrhu navrhovateľom
3.
imateriálne hodnoty
- osobitná skupina subjekt.oprávnení; majú absolútnu povahu; spočívajú v iných než majetkových hodnotách. Triedime ich na:
a) osobnostné práva = týkajú sa každého občana a sú nepodmienené (čsť, meno, život,zdravie)
b) osobnomajetkové = sú podmienené vznikom určitej skutočnosti a patria len tým FO, kt.sú v určitom zákonom predvídanom vzťahu k tejto skutočnosti (právo na autorstvo)
subjektívne právo = je zákonom chránená miera možnosti správania subjektov OP
objektívne právo = súhrn prepisov OP upravujúcich správanie subjektov OP
nárok = oprávnenie domôcť sa svojho subjektívneho práva uplatnením donucovacej moci št.orgánu(súd)- teda súdnym rozhodnutím a následným núteným výkonom tohto práva
- Keďže OPV vznikajú najčastejšie z PÚ – zmlúv, tu je niečo k nim: (nie je obsahom otázky)
- osobitná skupina subjekt.oprávnení; majú absolútnu povahu; spočívajú v iných než majetkových hodnotách. Triedime ich na:
a) osobnostné práva = týkajú sa každého občana a sú nepodmienené (čsť, meno, život,zdravie)
b) osobnomajetkové = sú podmienené vznikom určitej skutočnosti a patria len tým FO, kt.sú v určitom zákonom predvídanom vzťahu k tejto skutočnosti (právo na autorstvo)
subjektívne právo = je zákonom chránená miera možnosti správania subjektov OP
objektívne právo = súhrn prepisov OP upravujúcich správanie subjektov OP
nárok = oprávnenie domôcť sa svojho subjektívneho práva uplatnením donucovacej moci št.orgánu(súd)- teda súdnym rozhodnutím a následným núteným výkonom tohto práva
- Keďže OPV vznikajú najčastejšie z PÚ – zmlúv, tu je niečo k nim: (nie je obsahom otázky)
príslušenstva nestráca ...
– príslušenstva nestráca svoju povahu oddelením, odlúčením, odpojením – pokiaľ si zachová povahu samostatnej veci
– príslušenstvom bytu rozumiemem vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa užívali s bytom. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, poplatky z omeškania
c) súčasť veci
- je všetko, čo k veci podľa povahy patrí a nemôže byť od nej oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila
- nie je samostatným predmetom OPV
- stavba nie je súčasťou pozemku
hromadná vec – viaceré hmotné veci vytvárajúce jeden celok (rukavice, topánky,oblek)
majetok – súbor vecí, práv a záväzkov (aktív aj pasív) určitého subjektu
veci vyňaté z OP dispozície – vojenská výzbroj, jedy, drogy
– príslušenstvom bytu rozumiemem vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa užívali s bytom. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, poplatky z omeškania
c) súčasť veci
- je všetko, čo k veci podľa povahy patrí a nemôže byť od nej oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila
- nie je samostatným predmetom OPV
- stavba nie je súčasťou pozemku
hromadná vec – viaceré hmotné veci vytvárajúce jeden celok (rukavice, topánky,oblek)
majetok – súbor vecí, práv a záväzkov (aktív aj pasív) určitého subjektu
veci vyňaté z OP dispozície – vojenská výzbroj, jedy, drogy
2.
a) hnuteľné veci
b) nehnutelnosti – sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom – pozemky sú nehnut.vždy, stavby len ak je so zemou spojená pevným základom
obsah OPV
- tvoria ho subjektívne práva a subjektívne povinnosti. Subj.práva delíme:
1.
a) absolútne práva (vecné práva)
- pôsobia erga omnes
- subjekt oprávnenia je vždy individuálne určený a takto určenému subjektu zodpovedá povinnosť neurčitého počtu subjektov povinností nerušiť oprávnený výkon je oprávnenia
b) relatívne práva (záväzkové právo)
- individuálne určený subjekt oprávnenia, ktorému zodpovedá povinnosť určitého, tiež idniv.určeného subjektu povinnosti
- subjektívne PaP tu navzájom korelujú- sú vo vzájomnej relácií
2.
a) vecné práva
b) záväzkové práva
b) nehnutelnosti – sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom – pozemky sú nehnut.vždy, stavby len ak je so zemou spojená pevným základom
obsah OPV
- tvoria ho subjektívne práva a subjektívne povinnosti. Subj.práva delíme:
1.
a) absolútne práva (vecné práva)
- pôsobia erga omnes
- subjekt oprávnenia je vždy individuálne určený a takto určenému subjektu zodpovedá povinnosť neurčitého počtu subjektov povinností nerušiť oprávnený výkon je oprávnenia
b) relatívne práva (záväzkové právo)
- individuálne určený subjekt oprávnenia, ktorému zodpovedá povinnosť určitého, tiež idniv.určeného subjektu povinnosti
- subjektívne PaP tu navzájom korelujú- sú vo vzájomnej relácií
2.
a) vecné práva
b) záväzkové práva
2. sekundárny predmet
a) veci vrátane bytov a nebyt.priestorov.
b) práva - pokiaľ to povaha pripúšťa = len také, s ktorými sa dá disponovať(napr.pohľadávka)
c) iné majetkové hodnoty (určité stránky ľudskej osobnosti; na hmotnom substráte zachytené prejavy osobnosti človeka, výsledky tvorivej duš.činnosti)
d) aj databázy a informácie na báze automatizovaných informačných systémov
triedenie vecí:
1.
a) vec - Vecou sú hmotné veci a prírodné sily, za predpokladu že sú ovládateľné a slúžia potrebe ľudí
b) príslušenstvo
– sú veci, kt.patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa trvale užívali s hlavnou vecou
– podobne ako hlavná vec, aj príslušenstvo veci sú samostatné veci, pričom to, kt.vec je hlavná, vyplýva z ich hosp.významu
– príslušenstvo musí vždy patriť vlastníkovi hlavnej veci ( z jeho rozhodnutia môžu stratiť povahu prísl.
b) práva - pokiaľ to povaha pripúšťa = len také, s ktorými sa dá disponovať(napr.pohľadávka)
c) iné majetkové hodnoty (určité stránky ľudskej osobnosti; na hmotnom substráte zachytené prejavy osobnosti človeka, výsledky tvorivej duš.činnosti)
d) aj databázy a informácie na báze automatizovaných informačných systémov
triedenie vecí:
1.
a) vec - Vecou sú hmotné veci a prírodné sily, za predpokladu že sú ovládateľné a slúžia potrebe ľudí
b) príslušenstvo
– sú veci, kt.patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa trvale užívali s hlavnou vecou
– podobne ako hlavná vec, aj príslušenstvo veci sú samostatné veci, pričom to, kt.vec je hlavná, vyplýva z ich hosp.významu
– príslušenstvo musí vždy patriť vlastníkovi hlavnej veci ( z jeho rozhodnutia môžu stratiť povahu prísl.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)