Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov
Charakteristika daní ako ekonomickej kategórie z rôznych dlaní:
1. daň je povinná nenávratná platba do verejného rozpočtu
Povinnosť platiť daň vyplýva z charakteru verejných statkov a z neochoty platiť daň ako cenu za ich používanie. V tejto súvislosti hovoríme o daňovej cene za verejné statky. Daň je zároveň nedobrovoľná platba subjektov dane. Dane si nanúteným bremenom, nutným zlom. Nanúteným bremenom pre subjekty, ktoré daň musia platiť, a nutným zlom pre štát, pretože musí subjekty dane rôznym spôsobom donucovať. Štát sa teda nemôže spoľahnúť na dobrovoľnosť platenia daní, a preto pristupuje k určitým donucovacím mechanizmom, ktorými sú v demokratickej spoločnosti zákony a následne represívne nástroje v prípade porušenia zákona. Dane sú predpisované a vyberané na základe najvyšších legislatívnych noriem štátu - daňových zákonov, ktoré sú prerokúvané a schvaľované v zákonodarných zboroch príslušného štátu. Vyššiu právnu účinnosť od daňových zákonov majú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, ktoré riešia kolíziu (stret) daňových zákonov jednotlivých krajín.
V daňovom zákone musí byť uvedené, kto je povinný daň platiť, resp. odvádzať, z čoho a ako sa daň vymeriava a ako a kde sa odvádza.
Nenávratnosťou dane chápeme tú skutočnosť, že daň je platená do verejných rozpočtov zo zákona bez nároku na jej vrátenie v pôvodnej alebo zmenenej forme. Aj napriek tomu. že daň je cenou za verejné statky, ide o vzťah sprostredkovaný. Subjekt dane si za platbu dane nemôže nárokovať žiadnu priamu protislužbu, žiadne konkrétne plnenie zo strany štátu. Subjekt dane sa na výdavkoch štátu podieľa - ale nepriamo, bez väzby na výšku a spôsob platenia jeho daňovej povinnosti, t. j. bez akejkoľvek reciprocity.
Daň je takou povinnosťou subjektu dane, ktorú si musí splniť v predpísanej forme. V súčasnosti sa používa peňažná forma úhrady dane, v porovnaní s historickými naturálnymi plneniami, to značí, že daň je reálnou platbou subjektu dane do príslušného rozpočtu.
Daň je platbou do štátnej pokladnice, pretože daňové platby plynú podľa daňového určenia do konkrétneho verejného rozpočtu, ktorý je súčasťou rozpočtovej sústavy.
2. Dane sú neúverovým príjmom verejného rozpočtu.
Dane nesporne tvoria najdôležitejší neúverový príjem verejných rozpočtov. Podiel rozpočtovaných daňových príjmov na celkových príjmoch v štátnom rozpočte Slovenskej republiky v roku 1997 predstavuje 90,36 %. Vo väčšine krajín sa okrem daní celoštátnych uplatňujú aj dane miestne (lokálne), ktoré sú diferencované podľa jednotlivých samosprávnych celkov a pre ktoré centrum stanovuje základný rámec.
Dane nie sú jediným neúverovým príjmom verejných rozpočtov. Poplatky predstavujú platby za konkrétne služby poskytované verejným sektorom (súdne a správne poplatky, poplatky za používanie diaľnic a pod.), ktoré na rozdiel od daní rešpektujú požiadavku priamej reciprocity, sú teda cenou za poskytnutie verejnej služby.
Špecifickým neúverovým rozpočtovým príjmom sú clá, ktoré sú povinnými platbami spojenými s prechodom tovaru cez hranice štátu. V súčasnosti sa najčastejšie používajú dovozné clá, ktoré okrem fiškálneho efektu plnia funkciu podpory domácej produkcie.
3. Dane sú ekonomickým nástrojom trhovej ekonomiky.
Dane sa uplatňujú ako dôležitý ekonomický nástroj, prostredníctvom ktorého možno ovplyvňovať množstvo ekonomických javov v spoločnosti, rozhodovanie a správanie ekonomických subjektov, tak podnikateľských subjektov, ako aj obyvateľstva.
Dane a zdaňovanie sú pozorne sledovanou oblasťou takmer každého ekonomického subjektu, pretože prostredníctvom daní dochádza k presunu finančných prostriedkov zo súkromného sektora do sektora verejného a znižujú disponibilné zdroje súkromného sektora.
Uplatňované dane sú:
- regulačným nástrojom pri regulácii agregátnej ponuky a dopytu v súvislosti s uplatňovaním distribučnej a stabilizačnej funkcie zdanenia,
9. Požiadavky kladené na daňový systém
Požiadavky na dane:
→ 4 základné kritériá:
1. morálne
2. kritéria ŠR
3. národo-hospodárske
4. daňovej správy
Požiadavky kladené na daňový systém:
- podstatné je to kto systém tvorí a posudzuje
- pre daňovníka je najlepší daň. systém s najmenším zaťažením
- lojálni občania neodmietajú platiť dane, ale uprednostňujú dane čo najnižšie
- na druhej strane štát preferuje dostatok a stabilitu vyberaných daní
Musgrave sformuloval požiadavky na „dobrý“ daňový systém:
1. výnos by mal byť dostatočný
2. rozdelenie daňového bremena by malo byť rovnomerné; každý občan by mal platiť spravodlivý podiel
3. v tejto súvislosti je dôležité nielen miesto uloženia dane, ale aj jej konečné miesto – mal by byť riešený problém incidencie
4. dane by mali byť vyberané tak, aby minimalizovali zásahy do ekonomických rozhodnutí na efektívnych trhoch
5. daňový systém by mal uľahčovať využívanie stabilizačnej a porastovej fiškálnej politiky
6. daňový systém by mal umožňovať lacnú a jednotnú správu a mal by byť pre daňovníka zrozumiteľný
7. administratívne a ďalšie náklady by mali byť čo najnižšie, bez toho, aby sa tým narušili ostatné ciele
Podľa Musgrava dobrý daň. systém by mal byť zostavený tak, aby uspokojili požiadavky na spravodlivé rozloženie daňového bremena, na efektívnosť využitia zdrojov, na ciele makroekonomickej politiky a nenáročnú administratívu.
Kubátová vychádza z klasickej literatúry verejných financií Josepha E. Stiglitza, ktorý sformuloval 5 požadovaných vlastností optimálneho daň. systému:
• požiadavka ekonomickej efektívnosti – daňový systém by nemal byť v rozpore s efektívnou alokáciou zdrojov. Dane by nemali spôsobovať veľké distorzie v cenách a úžitku rôznych druhov činností. Distorzie vedú k substitúcii a čím je substitučný efekt väčší, tým je váčšie tzv. nadmerné bremeno dane
• požiadavka administratívnej jednoduchosti – daň. systém by mal byť čo najjednoduchší a relatívne nenákladný z hľadiska správy
• požiadavka flexibility – daňový systém by mal byť schopný ľahko a v niektorých prípadoch automaticky sa prispôsobovať zmeneným ekonomickým podmienkam
• požiadavka politickej priehľadnosti a zodpovednosti – daň. systém musí byť priehľadný v tom zmysle, že daňovník by mal vedieť na čo a prečo platí dane. Iba tak môže politický systém vo svojom rozhodovaní odrážať preferencie jednotlivcov
• požiadavka spravodlivosti – daň. systém by mal byť spravodlivý v prístupoch k rozdielnym jednotlivcom
→ mnohé z požiadaviek kladených na daň. systém sú vo vzájomnom rozpore, a preto ich rešpektovanie musí viesť ku kompromisnému riešeniu
→ 4 základné kritériá:
1. morálne
2. kritéria ŠR
3. národo-hospodárske
4. daňovej správy
Požiadavky kladené na daňový systém:
- podstatné je to kto systém tvorí a posudzuje
- pre daňovníka je najlepší daň. systém s najmenším zaťažením
- lojálni občania neodmietajú platiť dane, ale uprednostňujú dane čo najnižšie
- na druhej strane štát preferuje dostatok a stabilitu vyberaných daní
Musgrave sformuloval požiadavky na „dobrý“ daňový systém:
1. výnos by mal byť dostatočný
2. rozdelenie daňového bremena by malo byť rovnomerné; každý občan by mal platiť spravodlivý podiel
3. v tejto súvislosti je dôležité nielen miesto uloženia dane, ale aj jej konečné miesto – mal by byť riešený problém incidencie
4. dane by mali byť vyberané tak, aby minimalizovali zásahy do ekonomických rozhodnutí na efektívnych trhoch
5. daňový systém by mal uľahčovať využívanie stabilizačnej a porastovej fiškálnej politiky
6. daňový systém by mal umožňovať lacnú a jednotnú správu a mal by byť pre daňovníka zrozumiteľný
7. administratívne a ďalšie náklady by mali byť čo najnižšie, bez toho, aby sa tým narušili ostatné ciele
Podľa Musgrava dobrý daň. systém by mal byť zostavený tak, aby uspokojili požiadavky na spravodlivé rozloženie daňového bremena, na efektívnosť využitia zdrojov, na ciele makroekonomickej politiky a nenáročnú administratívu.
Kubátová vychádza z klasickej literatúry verejných financií Josepha E. Stiglitza, ktorý sformuloval 5 požadovaných vlastností optimálneho daň. systému:
• požiadavka ekonomickej efektívnosti – daňový systém by nemal byť v rozpore s efektívnou alokáciou zdrojov. Dane by nemali spôsobovať veľké distorzie v cenách a úžitku rôznych druhov činností. Distorzie vedú k substitúcii a čím je substitučný efekt väčší, tým je váčšie tzv. nadmerné bremeno dane
• požiadavka administratívnej jednoduchosti – daň. systém by mal byť čo najjednoduchší a relatívne nenákladný z hľadiska správy
• požiadavka flexibility – daňový systém by mal byť schopný ľahko a v niektorých prípadoch automaticky sa prispôsobovať zmeneným ekonomickým podmienkam
• požiadavka politickej priehľadnosti a zodpovednosti – daň. systém musí byť priehľadný v tom zmysle, že daňovník by mal vedieť na čo a prečo platí dane. Iba tak môže politický systém vo svojom rozhodovaní odrážať preferencie jednotlivcov
• požiadavka spravodlivosti – daň. systém by mal byť spravodlivý v prístupoch k rozdielnym jednotlivcom
→ mnohé z požiadaviek kladených na daň. systém sú vo vzájomnom rozpore, a preto ich rešpektovanie musí viesť ku kompromisnému riešeniu
8. Podstata a význam dane
dane = príjmy štátneho rozpočtu (niekde až 95%)
- sú súčasťou verejných financií
- majú politický charakter
- rovná daň nepriniesla očakávaný príjem do ŠR, ale malo by to prilákať nových investorov a tým zníženie nezamestnanosti
Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov
- nikto nemá právo zasahovať do daňového systému
- daň je povinná platba pre štát → môže si ju vynútiť cez mocenské nástroje (aby mal včas tie dane, ktoré má mať)
- daň má nenávratný charakter
Vymedzenie dane z finačno-ekonomického hľadiska
→ daň je nástrojom rozdeľovania dôchodkov, ktoré boli už vyrobené: - štátu
- mne čo zostane
VIE NIEKTO, ČO VIAC SEM DAŤ ??? Ak áno, tak to dopíš a pošli všetkým. Ďakujem!
- sú súčasťou verejných financií
- majú politický charakter
- rovná daň nepriniesla očakávaný príjem do ŠR, ale malo by to prilákať nových investorov a tým zníženie nezamestnanosti
Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov
- nikto nemá právo zasahovať do daňového systému
- daň je povinná platba pre štát → môže si ju vynútiť cez mocenské nástroje (aby mal včas tie dane, ktoré má mať)
- daň má nenávratný charakter
Vymedzenie dane z finačno-ekonomického hľadiska
→ daň je nástrojom rozdeľovania dôchodkov, ktoré boli už vyrobené: - štátu
- mne čo zostane
VIE NIEKTO, ČO VIAC SEM DAŤ ??? Ak áno, tak to dopíš a pošli všetkým. Ďakujem!
7. Rozpočtový deficit a verejný dlh
Štruktúra štátneho rozpočtu:
1. príjmy
2. výdavky
Typy ŠR podľa pomeru príjmov a výdavkov:
a) prebytkový
b) deficitný
c) vyrovnaný (napr. v CAN, NOR)
→ pri deficitnom štátnom rozpočte vzniká rozpočtový deficit, ktorý sa vypočíta ako rozdiel:
výdavky – príjmy = rozp. deficit
- zlaté pravidlo: štátny rozpočet by mal byť vyrovnaný
Nevyrovnanosť ŠR
- rozpočtový deficit a verejný dlh sa spájajú s verejnými príjmami a výdavkami
Rozpočtový deficit - vzniká ak sú výdavky vyššie (pozn. pre Ivku: vyšše) než príjmy → krytie sú pôžičky a úvery
Verejný dlh - je to širší pojem, pod ktorý patrí aj deficit
- poznáme: štátny, dlhy a záväzky miestnych samosprávnych orgánov, dlhy štátnych fondov, dlhy a záväzky štátnych podnikov
- budeme sa zaoberať štátnym dlhom, ktorý sa delí na:
→ hrubý dlh: záväzky štátu bez ohľadu pohľadávok voči ostatným subjektom
→ čistý dlh: záväzky mínus pohľadávky
- požičané prostriedky znamenajú príjmy ŠR
- dane sú zdrojom umorovania štátneho dlhu a splácania úrokov
- objem štátneho dlhu nemôže byť vyšší ako 60% HDP
- rozpočtové opatrenia => schodok musí byť menší ako 3% HDP
- zdrojom deficitu ŠR sú štátne cenné papiere, štátne pokladničné poukážky (krátkodobé krytie = cenné papiere, kt. doba platnosti je do 1 roka), dlhopisy
- štátne pokladničné poukážky sú veľmi výhodné, dobre sa predávajú, sú rýchlo likvidné
1. príjmy
2. výdavky
Typy ŠR podľa pomeru príjmov a výdavkov:
a) prebytkový
b) deficitný
c) vyrovnaný (napr. v CAN, NOR)
→ pri deficitnom štátnom rozpočte vzniká rozpočtový deficit, ktorý sa vypočíta ako rozdiel:
výdavky – príjmy = rozp. deficit
- zlaté pravidlo: štátny rozpočet by mal byť vyrovnaný
Nevyrovnanosť ŠR
- rozpočtový deficit a verejný dlh sa spájajú s verejnými príjmami a výdavkami
Rozpočtový deficit - vzniká ak sú výdavky vyššie (pozn. pre Ivku: vyšše) než príjmy → krytie sú pôžičky a úvery
Verejný dlh - je to širší pojem, pod ktorý patrí aj deficit
- poznáme: štátny, dlhy a záväzky miestnych samosprávnych orgánov, dlhy štátnych fondov, dlhy a záväzky štátnych podnikov
- budeme sa zaoberať štátnym dlhom, ktorý sa delí na:
→ hrubý dlh: záväzky štátu bez ohľadu pohľadávok voči ostatným subjektom
→ čistý dlh: záväzky mínus pohľadávky
- požičané prostriedky znamenajú príjmy ŠR
- dane sú zdrojom umorovania štátneho dlhu a splácania úrokov
- objem štátneho dlhu nemôže byť vyšší ako 60% HDP
- rozpočtové opatrenia => schodok musí byť menší ako 3% HDP
- zdrojom deficitu ŠR sú štátne cenné papiere, štátne pokladničné poukážky (krátkodobé krytie = cenné papiere, kt. doba platnosti je do 1 roka), dlhopisy
- štátne pokladničné poukážky sú veľmi výhodné, dobre sa predávajú, sú rýchlo likvidné
6. Miestne rozpočty a účelové fondy
- verejné financie sú späté s verejným sektorom a musia byť finan. pokryté z verejných financií. Zabezpečujú úlohy štátu. (verejná správa, sociálna správa)
Funkcie verejných financií:
a) alokačná
b) distribučná
c) stabilizačná
Verejné financie delíme na:
a) vzťahové hľadisko – rieši peňažné vzťahy medzi prvkami ekonomického systému, kde vystupuje štát, obec, mesto; charakteristické črty vzťahového hľadiska sú nenávratné vzťahy (peniaze sa nemusia vrátiť), jednostranné vzťahy (za peň. prostriedky sa neposkytuje žiadna služba) a nakoniec vynútené.
b) fondové hľadisko – rozpoč. peňaž. vzťahy (fondy); rozpočtový fond (centralizovaný); decentralizovaný (mes. fond, fondy na nižšej úrovni riadenia)
Rozdelenie podľa sústavy rozpočtov:
- ústredný rozpočet (financovanie potrieb verejného sektora)
- miestny rozpočet (VÚC, mestský, obce)
Vzťahy vznikajú medzi ústredným rozpočtom a rozpočtom nižších územných celkov (smerom od ústredného rozpočtu ku rozpočtu nižších územných celkov)
Miestne financie
- na označenie miestnych financií sa používajú pojmy: miestne rozpočty, rozpočty orgánov miestnej samosprávy, rozpočty samosprávnych miestnych orgánov
- ak odhliadneme od účelových fondov komunálneho charakteru a od komunálnych podnikov, potom pojem miestne financie je skutočne totožný s pojmom miestny rozpočet
- najdôležitejšou súčasťou miestnych financií je miestny rozpočet
- financovanie samosprávnych územných celkov je súčasťou verejných financií
- v štátoch s trhovou ekonomikou pôsobia štátne a mieste rozpočty vedľa seba => suma celoštátnych rozpočtových príjmov a výdavkov (okrem ostatných zložiek štátnej rozp. sústavy)
- štátny a miestne rozpočty sú 2 samostatné časti verejných financií, pričom miestne rozpočty sú samosprávne a nezávislé na štátnom rozpočte
- štát nezasahuje do samosprávneho finančného hospodárenia miestnych samospráv, ktoré zostavujú svoje rozpočty a hospodária podľa nich
4 hlavné zdroje miestnych financií: dane, nedaňové príjmy (poplatky, pokuty, penále, správne poplatky, príjmy od obecných organizácií, príjmy z majetku obce), dotácie, úvery
Miestny rozpočet
- je základom finančného hospodárenia obcí a miest na Slovensku
- obsahuje rozp. príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu a k fondom, k podnikateľským subjektom obcí, ako aj k PO a FO pôsobiacim na území obcí
- finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia mimorozpočtových peňažných fondov
- rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť samosprávnych území a sú kľúčovým nástrojom finančného manažmentu obcí
- zostavenie a realizácia miestneho rozp. tvorí základ pre reguláciu miestnych príjmov a výdavkov vrátane stanovenia miestnych daní a poplatkov
- schvaľuje ho obecné zastupiteľstvo podľa Zákona o rozpočtových pravidlách a Zákona o štátnom rozpočte
- okrem miestnych rozpočtov mestá a obce využívajú aj mimorozpočtové fondy, ktoré sa tvoria z prebytkov hospodárenia bežného roka a z ďalších príjmov (zostatky fondov koncom roka neprepadávajú): rezervný fond, cestný fond, fond rozvoja bývania, fond na ekologické, sociálne programy
Účelové fondy
- súčasťou verejných financií sú aj štátne účelové fondy, z ich zdrojov sa poskytujú služby, ktoré trh nie je schopný poskytnúť
- sú relatívne nezávislé od štátneho rozpočtu, ale nie absolútne, lebo časť ich prostriedkov zvyčajne plynie práve zo štátneho rozpočtu
Všeobecné črty typické pre štátne účelové fondy:
1. právna subjektivita
2. účelovosť
3. ekonomická samostatnosť
Z hľadiska úrovne vzniku rozlišujeme:
• štátne účelové fondy na mikroúrovni – t.j. miestne účelové fondy a s istým zjednodušením aj podnikové sociálne fondy
• štátne účelové fondy na makroúrovni – 3 typy:
1. štátne účelové fondy v správe ústredného štátneho orgánu
2. účelové fondy ako verejnoprávne inštitúcie
3. účelový fond ako právnická osoba, správu kt. vykonáva jeho najvyšší orgán
1.
a) hospodárske účelové fondy: Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve, Štátny vodohospodársky fond, Štátny fond zveľaďovania lesa, Štátny fond rozvoja bývania, atď.
b) verejnoprospešné účelové fondy: Štátny fond životného prostredia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond zdravia a Štátny fond telesnej kultúry.
2.
a) privatizačné fondy (dočasný charakter): Fond národného majetku SR, Pozemkový fond
b) fondy sociálneho charakteru: Fond zamestnanosti (Národný úrad práce), zdravotné poistenie (Všeobecná zdrav. poisťovňa), sociálne poistenie (Sociálna poisťovňa)
3. Fond na podporu zahraničného obchodu, Protidrogový fond
Funkcie verejných financií:
a) alokačná
b) distribučná
c) stabilizačná
Verejné financie delíme na:
a) vzťahové hľadisko – rieši peňažné vzťahy medzi prvkami ekonomického systému, kde vystupuje štát, obec, mesto; charakteristické črty vzťahového hľadiska sú nenávratné vzťahy (peniaze sa nemusia vrátiť), jednostranné vzťahy (za peň. prostriedky sa neposkytuje žiadna služba) a nakoniec vynútené.
b) fondové hľadisko – rozpoč. peňaž. vzťahy (fondy); rozpočtový fond (centralizovaný); decentralizovaný (mes. fond, fondy na nižšej úrovni riadenia)
Rozdelenie podľa sústavy rozpočtov:
- ústredný rozpočet (financovanie potrieb verejného sektora)
- miestny rozpočet (VÚC, mestský, obce)
Vzťahy vznikajú medzi ústredným rozpočtom a rozpočtom nižších územných celkov (smerom od ústredného rozpočtu ku rozpočtu nižších územných celkov)
Miestne financie
- na označenie miestnych financií sa používajú pojmy: miestne rozpočty, rozpočty orgánov miestnej samosprávy, rozpočty samosprávnych miestnych orgánov
- ak odhliadneme od účelových fondov komunálneho charakteru a od komunálnych podnikov, potom pojem miestne financie je skutočne totožný s pojmom miestny rozpočet
- najdôležitejšou súčasťou miestnych financií je miestny rozpočet
- financovanie samosprávnych územných celkov je súčasťou verejných financií
- v štátoch s trhovou ekonomikou pôsobia štátne a mieste rozpočty vedľa seba => suma celoštátnych rozpočtových príjmov a výdavkov (okrem ostatných zložiek štátnej rozp. sústavy)
- štátny a miestne rozpočty sú 2 samostatné časti verejných financií, pričom miestne rozpočty sú samosprávne a nezávislé na štátnom rozpočte
- štát nezasahuje do samosprávneho finančného hospodárenia miestnych samospráv, ktoré zostavujú svoje rozpočty a hospodária podľa nich
4 hlavné zdroje miestnych financií: dane, nedaňové príjmy (poplatky, pokuty, penále, správne poplatky, príjmy od obecných organizácií, príjmy z majetku obce), dotácie, úvery
Miestny rozpočet
- je základom finančného hospodárenia obcí a miest na Slovensku
- obsahuje rozp. príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu a k fondom, k podnikateľským subjektom obcí, ako aj k PO a FO pôsobiacim na území obcí
- finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia mimorozpočtových peňažných fondov
- rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť samosprávnych území a sú kľúčovým nástrojom finančného manažmentu obcí
- zostavenie a realizácia miestneho rozp. tvorí základ pre reguláciu miestnych príjmov a výdavkov vrátane stanovenia miestnych daní a poplatkov
- schvaľuje ho obecné zastupiteľstvo podľa Zákona o rozpočtových pravidlách a Zákona o štátnom rozpočte
- okrem miestnych rozpočtov mestá a obce využívajú aj mimorozpočtové fondy, ktoré sa tvoria z prebytkov hospodárenia bežného roka a z ďalších príjmov (zostatky fondov koncom roka neprepadávajú): rezervný fond, cestný fond, fond rozvoja bývania, fond na ekologické, sociálne programy
Účelové fondy
- súčasťou verejných financií sú aj štátne účelové fondy, z ich zdrojov sa poskytujú služby, ktoré trh nie je schopný poskytnúť
- sú relatívne nezávislé od štátneho rozpočtu, ale nie absolútne, lebo časť ich prostriedkov zvyčajne plynie práve zo štátneho rozpočtu
Všeobecné črty typické pre štátne účelové fondy:
1. právna subjektivita
2. účelovosť
3. ekonomická samostatnosť
Z hľadiska úrovne vzniku rozlišujeme:
• štátne účelové fondy na mikroúrovni – t.j. miestne účelové fondy a s istým zjednodušením aj podnikové sociálne fondy
• štátne účelové fondy na makroúrovni – 3 typy:
1. štátne účelové fondy v správe ústredného štátneho orgánu
2. účelové fondy ako verejnoprávne inštitúcie
3. účelový fond ako právnická osoba, správu kt. vykonáva jeho najvyšší orgán
1.
a) hospodárske účelové fondy: Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve, Štátny vodohospodársky fond, Štátny fond zveľaďovania lesa, Štátny fond rozvoja bývania, atď.
b) verejnoprospešné účelové fondy: Štátny fond životného prostredia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond zdravia a Štátny fond telesnej kultúry.
2.
a) privatizačné fondy (dočasný charakter): Fond národného majetku SR, Pozemkový fond
b) fondy sociálneho charakteru: Fond zamestnanosti (Národný úrad práce), zdravotné poistenie (Všeobecná zdrav. poisťovňa), sociálne poistenie (Sociálna poisťovňa)
3. Fond na podporu zahraničného obchodu, Protidrogový fond
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)