Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov.
Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom.
Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Príspevková organizácia môže uzatvoriť zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci, ak nájomné bude uhrádzať z vlastných zdrojov, okrem toho takúto zmluvu môže uzavrieť až po vyhodnotení ponúk najmenej 3 nezávislých uchádzačov.
Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.
Príspevková organizácia uhrádza náklady na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne.
Príspevkovú organizáciu možno zriadiť:
zákonom
rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy (obvykle MF SR)
rozhodnutím obce alebo VÚC
Príspevkové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií zriadiť, zrušiť, zmeniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť aj iný termín.
Ak k zániku príspevkovej organizácie dôjde rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku, právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová alebo príspevková organizácia.
Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že:
a. tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady najmenej počas 2 po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch
b. príspevková organizácia nespĺňa podmienky podľa § 21, ods. 3 – t.j. neplní úlohy štátu, obce alebo VÚC vyplývajúce z osobitných predpisov.
rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy (obvykle MF SR)
rozhodnutím obce alebo VÚC
Príspevkové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií zriadiť, zrušiť, zmeniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť aj iný termín.
Ak k zániku príspevkovej organizácie dôjde rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku, právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová alebo príspevková organizácia.
Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že:
a. tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady najmenej počas 2 po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch
b. príspevková organizácia nespĺňa podmienky podľa § 21, ods. 3 – t.j. neplní úlohy štátu, obce alebo VÚC vyplývajúce z osobitných predpisov.
Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie ...
Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Ak v súlade s osobitným predpisom došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade prime-rane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho mene zdaňovacieho obdobia na hosp.rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.
Ak v súlade s osobitným predpisom došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade prime-rane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho mene zdaňovacieho obdobia na hosp.rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.
80. Finančné hospodárenie príspevkových organizácií
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 21,24
Všeobecne o príspevkových organizáciách
Príspevková organizácia je právnickou osobou štátu, obce a VÚC, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet VÚC zapojená príspevkovo. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.
Príspevkovú organizáciu je možné zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo VÚC vyplývajúcich z osobitných predpisov. Príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.
Príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho vzniku.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 21,24
Všeobecne o príspevkových organizáciách
Príspevková organizácia je právnickou osobou štátu, obce a VÚC, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet VÚC zapojená príspevkovo. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.
Príspevkovú organizáciu je možné zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo VÚC vyplývajúcich z osobitných predpisov. Príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.
Príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho vzniku.
Zdaňovacie obdobie daňovníka,...
Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie, sa začína dňom povolenia vyrovnania a končí sa dňom skončenia vyrovnania. Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie, sa začína dňom povolenia vyrovnania a končí sa dňom skončenia vyrovnania. Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie.
Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra ...
Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, je až do skončenia vyrovnania zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa vyrovnanie skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom skončenia vyrovnania. Po skončení vyrovnania sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po skončení vyrovnania a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bolo skončené vyrovnanie.
Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňo-vacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádza-júcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.
Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňo-vacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádza-júcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.
d) Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie
Daňové priznanie
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v zákonnej lehote.
Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona).
Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba:
• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,
• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona),
• príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) – členské príspevky.
Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené od dane.
Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty.
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v zákonnej lehote.
Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona).
Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba:
• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,
• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona),
• príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) – členské príspevky.
Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené od dane.
Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty.
Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím je vo všeobecnosti kalendárny rok.
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.
Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok ...
Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie, konkurzu alebo vyrovnania.
Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť.
Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.
Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako.
Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť.
Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.
Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako.
Súčasťou základu dane daňovníka,...
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa predchádzajúceho odseku. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.
Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komple-mentárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako.
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.
Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komple-mentárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako.
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.
5. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% ...
5. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
6. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.
c) Sadzba a základ dane
Sadzba dane je 19 % zo základu dane právnických osôb zníženého o daňovú stratu.Základ dane sa vypočíta podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov (§ 17 až 29).
Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku v zdaňovacom období, je výsledok hospodárenia zistený podľa zákona o účtovníctve upravený podľa tohto zákona. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije odpočet daňovej straty (§ 30 zákona).
6. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.
c) Sadzba a základ dane
Sadzba dane je 19 % zo základu dane právnických osôb zníženého o daňovú stratu.Základ dane sa vypočíta podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov (§ 17 až 29).
Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku v zdaňovacom období, je výsledok hospodárenia zistený podľa zákona o účtovníctve upravený podľa tohto zákona. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije odpočet daňovej straty (§ 30 zákona).
výnosy z kostolných zbierok,...
výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,
členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,
úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici,
výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a registrovaných v zahraničí,
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá ma na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:
členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,
úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici,
výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a registrovaných v zahraničí,
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá ma na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:
4) daňovník, ktorý tento príjem vypláca, ...
4) daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
5) konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
6) iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
príjmy - odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe,ktorá je daňov- níkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjem-com týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:
4. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
5) konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
6) iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
príjmy - odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe,ktorá je daňov- níkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjem-com týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:
4. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené:
príjmy nepodnikateľských právnických osôb plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona),
príjmy nepodnikateľských právnických osôb, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 zákona), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započítava rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie,
príjmy obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku,
príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
príjmy nepodnikateľských právnických osôb plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona),
príjmy nepodnikateľských právnických osôb, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 zákona), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započítava rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie,
príjmy obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku,
príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
Obdobne to platí v prípade komanditnej spoločnosti
Obdobne to platí v prípade komanditnej spoločnosti pre komplementára (od základu dane zisteného pre celú k.s. sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov).
Predmetom dane nie je:
o príjem získaný poukázaním podielu dane zaplatenej iným daňov- níkom
o príjem získaný darovaním alebo dedením,
o podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti
o príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
Predmetom dane nie je:
o príjem získaný poukázaním podielu dane zaplatenej iným daňov- níkom
o príjem získaný darovaním alebo dedením,
o podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti
o príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
politické strany ...
politické strany a politické hnutia,
štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti,
spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
pozemkové spoločenstvá,
obce, vyššie územné celky,
rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,
vysoké školy,
doplnkové dôchodkové poisťovne, zdravotné poisťovne,
neinvestičné fondy,
nadácie,
neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom v.o.s., je aj príjem, ktorý mu vyplýva z účasti na spoločnosti základ dane v.o.s. ako celku sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako.
štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti,
spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
pozemkové spoločenstvá,
obce, vyššie územné celky,
rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,
vysoké školy,
doplnkové dôchodkové poisťovne, zdravotné poisťovne,
neinvestičné fondy,
nadácie,
neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom v.o.s., je aj príjem, ktorý mu vyplýva z účasti na spoločnosti základ dane v.o.s. ako celku sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako.
79. Dane platené podnikateľskými subjektami
Použitá literatúra:
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
Historický exkurz
V krajinách s centrálnou plánovanou ekonomikou prevládal odlišný prístup k daniam a daňovej problematike. Hospodárska politika prisudzovala daniam obmedzený význam. Daňový systém sa delil na dve základné vetvy:
1. dane platené podnikovou sférou,
2. dane (a poplatky) platené obyvateľstvom
Pre systém priameho zdanenia obyvateľstva bol charakteristický malý podiel na celkových rozpočtových príjmoch. Dominantný podiel mala daň zo mzdy, ktorá v polovici 80. rokov v našich podmienkach tvorila vyše 90 % výnosu priamych daní platených obyvateľstvom. Miera zdanenia bola diferencovaná podľa druhu príjmu, sociálnych hľadíska, ale aj veku, pohlavia a pod.
Zásadná zmena politickej a celospoločenskej orientácie štátu po novembri 1989 si zákonite vyžadovala zakotvenie nových princípov v právnom poriadku.
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
Historický exkurz
V krajinách s centrálnou plánovanou ekonomikou prevládal odlišný prístup k daniam a daňovej problematike. Hospodárska politika prisudzovala daniam obmedzený význam. Daňový systém sa delil na dve základné vetvy:
1. dane platené podnikovou sférou,
2. dane (a poplatky) platené obyvateľstvom
Pre systém priameho zdanenia obyvateľstva bol charakteristický malý podiel na celkových rozpočtových príjmoch. Dominantný podiel mala daň zo mzdy, ktorá v polovici 80. rokov v našich podmienkach tvorila vyše 90 % výnosu priamych daní platených obyvateľstvom. Miera zdanenia bola diferencovaná podľa druhu príjmu, sociálnych hľadíska, ale aj veku, pohlavia a pod.
Zásadná zmena politickej a celospoločenskej orientácie štátu po novembri 1989 si zákonite vyžadovala zakotvenie nových princípov v právnom poriadku.
Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1. 1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:
daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
spôsob platenia a vyberania dane
Daň z príjmov právnických ôsob
a) Subjekt
Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovníci dane z príjmov právnických osôb sú všetky osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou považujeme tú právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orágnov a dorozorných orgánov právnickej osoby.
Zákon o dani z príjmov upravuje:
daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
spôsob platenia a vyberania dane
Daň z príjmov právnických ôsob
a) Subjekt
Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovníci dane z príjmov právnických osôb sú všetky osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou považujeme tú právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orágnov a dorozorných orgánov právnickej osoby.
Každá PO, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovníka ...
Každá PO, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.
b) Predmet
Predmetom dane daňovníka, ktorý je:
• správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy, sú len príjmy správcovskej spoločnosti,
• doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy, sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.
Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (tzv. nepodnikateľské právnické osoby), sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Takýmito nepodnikateľskými právnickými osobami sú napr.:
záujmové združenia právnických osôb,
profesijné komory,
občianske združenia vrátane odborových organizácií,
b) Predmet
Predmetom dane daňovníka, ktorý je:
• správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy, sú len príjmy správcovskej spoločnosti,
• doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy, sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.
Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (tzv. nepodnikateľské právnické osoby), sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Takýmito nepodnikateľskými právnickými osobami sú napr.:
záujmové združenia právnických osôb,
profesijné komory,
občianske združenia vrátane odborových organizácií,
e. prehľad o poskytnutých návratných finančných ...
e. prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach a o stave a vývoji štátnych záruk
f. prehľad o použití rozpočtových rezerv
g. prehľad o poskytnutých úľavách podľa osobitného predpisu
h. prehľad o stave daňových pohľadávok a colných pohľadávok
i. súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu
Ministerstvo financií vypracúva návrh záverečného účtu verejnej správy vrátane návrhu štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok, riadi práce na vypracovaní záverečného účtu verejnej správy a usmerňuje zostavenie záverečných účtov kapitol a štátnych fondov.
Ministerstvo financií predkladá návrh záverečného účtu verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu za príslušný rok vláde. Vláda predkladá NR SR návrh štátneho záverečného účtu verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok vláde.
f. prehľad o použití rozpočtových rezerv
g. prehľad o poskytnutých úľavách podľa osobitného predpisu
h. prehľad o stave daňových pohľadávok a colných pohľadávok
i. súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu
Ministerstvo financií vypracúva návrh záverečného účtu verejnej správy vrátane návrhu štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok, riadi práce na vypracovaní záverečného účtu verejnej správy a usmerňuje zostavenie záverečných účtov kapitol a štátnych fondov.
Ministerstvo financií predkladá návrh záverečného účtu verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu za príslušný rok vláde. Vláda predkladá NR SR návrh štátneho záverečného účtu verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok vláde.
Štátny záverečný účet
Záverečné účty zahŕňajú výsledky hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami za príslušný rozpočtový rok. Zostavujú sa na úrovni rozpočtových kapitol, vrátane správcov štátnych záverečný účtov v jednotlivých výboroch NR SR.
Štátny záverečný účet sa zostavuje na úrovni štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Práce na vypracovaní štátneho záverečného účtu riadi Ministerstvo financií. Súčasne usmerňuje práce na zostavení štátnych záverečných účtov rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov.
Ministerstvo financií vypracúva návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a prekladá ho vláde. Vláda je povinná najneskôr do 6 mesiacov po skončení rozpočtového obdobia predložiť návrh štátneho záverečného účtu na schválenie NR SR.
Postup pri prerokovaní a schvaľovaní štátneho záverečného účtu v NRSR je obdobný ako pri prerokovaní a schvaľovaní štátneho rozpočtu. NR SR pri prerokovaní štátneho záverečného účtu rozhodne o použití prebytku štátneho rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.
Štátny záverečný účet sa zostavuje na úrovni štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Práce na vypracovaní štátneho záverečného účtu riadi Ministerstvo financií. Súčasne usmerňuje práce na zostavení štátnych záverečných účtov rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov.
Ministerstvo financií vypracúva návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a prekladá ho vláde. Vláda je povinná najneskôr do 6 mesiacov po skončení rozpočtového obdobia predložiť návrh štátneho záverečného účtu na schválenie NR SR.
Postup pri prerokovaní a schvaľovaní štátneho záverečného účtu v NRSR je obdobný ako pri prerokovaní a schvaľovaní štátneho rozpočtu. NR SR pri prerokovaní štátneho záverečného účtu rozhodne o použití prebytku štátneho rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.
Doručením daňového exekučného príkazu zaniká ...
Doručením daňového exekučného príkazu zaniká v obchodnej spoločnosti účasť spoločníka. Obchodná spoločnosť je povinná poukázať správcovi dane peňažné prosrtiedky zodpovedajúce vyrovnávajúcemu podielu alebo podielu na zisku spoločníka, ktorá je daňovým dlžníkom, a to najviac vo výške vymáhaného daňového nedoplatku. V prípade, ak obchodná spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom oznámením alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, stáva sa dlžníkom správcu dane, ktorý je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti nedoplatok spôsobom podľa zákona o správe daní a poplatkov.
Zaistenie je poistenie poistenia. Je to osobitná forma poistenia hospodárskeho rizika subjektmi poistného trhu. Podstatou je skutočnosť, že sa poisťovňa sama poistí u špecializovaného poisťovacieho ústavu – zaisťovne.
Motívom je snaha znížiť riziko platobnej schopnosti v prípade nadmerných koncentrácie poistných udalostí a s tým spojenej povinnosti poisťovne plniť z oistných zmlúv. Zaistenie vzniklo v 14. storočí v spojitosti s námorným poistením. Svojou technikou a organizáciou je vybudované na medzinárodnom podklade, je vyjadrením spolupráce poisťovní v nadnárodnom meradle často za účasti štátu.
Zaistenie je poistenie poistenia. Je to osobitná forma poistenia hospodárskeho rizika subjektmi poistného trhu. Podstatou je skutočnosť, že sa poisťovňa sama poistí u špecializovaného poisťovacieho ústavu – zaisťovne.
Motívom je snaha znížiť riziko platobnej schopnosti v prípade nadmerných koncentrácie poistných udalostí a s tým spojenej povinnosti poisťovne plniť z oistných zmlúv. Zaistenie vzniklo v 14. storočí v spojitosti s námorným poistením. Svojou technikou a organizáciou je vybudované na medzinárodnom podklade, je vyjadrením spolupráce poisťovní v nadnárodnom meradle často za účasti štátu.
78. Zostavovanie a schvaľovanie štátnych záverečných účtov
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 29
Záverečný účet verejnej správy
Záverečný účet verejnej správy je súhrnný dokument, ktorý obsahuje štátny záverečný účet za príslušný rozpočtový rok a výsledky hospodárenia súhrnu rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok.
Záverečný účet verejnej správy obsahuje najmä:
a. údaje o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu a o súhrne rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok
b. bilanciu financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu
c. prehľad o stave a vývoji dlhu verejnej správy
d. údaje o aktívach a pasívach verejnej správy vrátane bilancie štátnych aktív a pasív
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 29
Záverečný účet verejnej správy
Záverečný účet verejnej správy je súhrnný dokument, ktorý obsahuje štátny záverečný účet za príslušný rozpočtový rok a výsledky hospodárenia súhrnu rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok.
Záverečný účet verejnej správy obsahuje najmä:
a. údaje o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu a o súhrne rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok
b. bilanciu financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu
c. prehľad o stave a vývoji dlhu verejnej správy
d. údaje o aktívach a pasívach verejnej správy vrátane bilancie štátnych aktív a pasív
Poistka je poistná zmluva,...
Poistka je poistná zmluva, ktorá završuje dvojstranný právny úkon, na základe aktorého vzniká zmluvné postenie fyzických a právnických osôb. Vyžaduje sa písomná forma. V konečnom dôsledku môžeme konštatovať, že poistenie je dôležitým činiteľom sociálnej rovnováhy, pretože zmierňuje rozdiely medzi jednotlivými sociálnymi skupinami obyvateľstva a eliminuje následky možných rizík.
Správca dane môže daňovou exekúciou postihnúť aj majetkové práva spojené s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý je daňovým dlžníkom. Správca dane doručí obchodnej spoločnosti, ktorej spoločník je daňovým dlžníkom, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania postihnutím majektových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka. V rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s týmto spoločníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnácí podiel, podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku. Doručením daňového exekučného príkazu zaniká v obchodnej spoločnosti účasť spoločníka. V rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s týmto spoločníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnácí podiel, podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku.
Správca dane môže daňovou exekúciou postihnúť aj majetkové práva spojené s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý je daňovým dlžníkom. Správca dane doručí obchodnej spoločnosti, ktorej spoločník je daňovým dlžníkom, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania postihnutím majektových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka. V rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s týmto spoločníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnácí podiel, podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku. Doručením daňového exekučného príkazu zaniká v obchodnej spoločnosti účasť spoločníka. V rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s týmto spoločníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnácí podiel, podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku.
77. Podstata a význam poistenia a zaistenia.
Použitá literatúra:
• Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúcie
• Grúň / Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
Poistenie je organizovaná, efektívna forma vytvárania finančých rezerv, ktoré sa tvoria z poistného . V danom prípade poistený nemusí mať vlastné finančné protriedky na krytie strát, ktoré mu môže vzniknúť neočakávanou udalosťou.
Poistenie samo o sebe neodstraňuje riziko, ani ho komerčná poisťovňa na seba nepreberá. Keby to tak bolo, potom by strata vznikla v poisťovni a nie u poisteného . Komerčná poisťovňa sa poistením len zaväzuje, že keď poisteného postihne udalosť, na ktorú sa vzťahuje uzetvorená poistná zmluva, poskytne peňažné krytie strát spôsobených poistnou udalosťou a to iba v rozsahu, aký sa dohodol.
Súhrn rizík, krytý príslušným poistením tak, ako ich preberá poisťovňa, nazývame poistné riziko. Vždy je vymedzené rámcom poistného práva, vždy je uvedená časová platnosť poistenia (poistná doba) a miestne vymedzenie. Poistné podmienky potom predstavujú zákonnú úpravu určitého druhu poistenia.
• Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúcie
• Grúň / Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
Poistenie je organizovaná, efektívna forma vytvárania finančých rezerv, ktoré sa tvoria z poistného . V danom prípade poistený nemusí mať vlastné finančné protriedky na krytie strát, ktoré mu môže vzniknúť neočakávanou udalosťou.
Poistenie samo o sebe neodstraňuje riziko, ani ho komerčná poisťovňa na seba nepreberá. Keby to tak bolo, potom by strata vznikla v poisťovni a nie u poisteného . Komerčná poisťovňa sa poistením len zaväzuje, že keď poisteného postihne udalosť, na ktorú sa vzťahuje uzetvorená poistná zmluva, poskytne peňažné krytie strát spôsobených poistnou udalosťou a to iba v rozsahu, aký sa dohodol.
Súhrn rizík, krytý príslušným poistením tak, ako ich preberá poisťovňa, nazývame poistné riziko. Vždy je vymedzené rámcom poistného práva, vždy je uvedená časová platnosť poistenia (poistná doba) a miestne vymedzenie. Poistné podmienky potom predstavujú zákonnú úpravu určitého druhu poistenia.
Daňový exekučný príkaz,...
Daňový exekučný príkaz, ako aj rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, musí spĺňať zákonom stanovené obsahové náležistosti. V rámci tohto konania správca dane uskutočňuje aj dražbu, ktorú môže aj opakovať. V prípade jej neúspechu pokračuje v daňovej exekúcii predajom veci na základe ponuky, Hnuteľné veci môže správca dane predaj aj priamo, avšak vždy len v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom.
76. Výkon rozhodnutia v daňových a poplatkových veciach
Použitá literatúra:
• Králik/Jakubovič – Finančné právo
• Sevčík a kol. – Správne právo procesné
• Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena 68/2005) - § 73 - 94
V daňovom exekučnom konaní sa vymáhacím konaním vymáhajú daňové nedoplatky a úhrada exekučných nákladov. Spočíva v exekučnej činnosti úzmených finančných orgánov spravujúcich dane. Exekučným titulom pre dňovú exekúciu (vymáhanie) je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce peňažné plnenie. Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku.
Daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky, na zrážku zo mzdy, inej odmeny za závislú činnosť alebo náhradu za pracovný príjem, dôchodok, sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.
• Králik/Jakubovič – Finančné právo
• Sevčík a kol. – Správne právo procesné
• Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena 68/2005) - § 73 - 94
V daňovom exekučnom konaní sa vymáhacím konaním vymáhajú daňové nedoplatky a úhrada exekučných nákladov. Spočíva v exekučnej činnosti úzmených finančných orgánov spravujúcich dane. Exekučným titulom pre dňovú exekúciu (vymáhanie) je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce peňažné plnenie. Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku.
Daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky, na zrážku zo mzdy, inej odmeny za závislú činnosť alebo náhradu za pracovný príjem, dôchodok, sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.
Okrem toho daňová exekúcia sa vykonáva
Okrem toho daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na predaj hnuteľných vecí a na predaj nehnuteľností, ako aj predaj cenných papierov, odobratie hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, na predaj podniku alebo jeho časti aj postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu:
o zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
o prikázaním pohľadávky
o predajom hnuteľných vecí
o odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju
o predajom nehnuteľností
o predajom podniku alebo jeho časti
o postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu:
o zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
o prikázaním pohľadávky
o predajom hnuteľných vecí
o odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju
o predajom nehnuteľností
o predajom podniku alebo jeho časti
o postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti
Podľa zákona č. 583/2004 Z.z.
Podľa zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy zostavovanie rozpočtu obce a VÚC vychádza predovšetkým:
• z viacročného rozpočtu
• z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených osobitným predpisom
• zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územných samospráv.
Obec a VÚC sú pri zostavovaní rozpočtu povinní prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi.
• z viacročného rozpočtu
• z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených osobitným predpisom
• zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územných samospráv.
Obec a VÚC sú pri zostavovaní rozpočtu povinní prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi.
Prerokúvanie a schvaľovanie štátneho rozpočtu ...
Prerokúvanie a schvaľovanie štátneho rozpočtu sa riadi ustanoveniami rokovacieho poriadku NR SR. Jeho priebeh má v porovnaní s prerokúvaním iných návrhov zákonov určité odlišnosti. Prerokovanie štátneho rozpočtu vrátane zákona o štátnom rozpočte vyžaduje dlhší časový úsek. Začína sa vo výboroch NRSR, v ktorých sa návrh štátneho rozpočtu prerokúva podľa jednotlivých kapitol, za účasti vedúcich pracovníkov príslušných rezortov. Riadiacim a koordinujúcim výborom je Výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý vypracúva spoločnú správu o výsledkoch tohto prerokúvania. Prerokúvanie v pléne NRSR sa začína výkladom (tzv. rozpočtovým expozé) ministra financií, pokračuje správou rozpočtového výboru, rozpravou v pléne a končí sa hlasovaním o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte ako celku. Výsledkom tohto hlasovania je zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Pokladom pre Ministerstvo financií sú pritom východiská ...
Pokladom pre Ministerstvo financií sú pritom východiská na zostavenie návrhu rozpočtov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok, ktoré schvaľuje vláda SR spravidla do konca apríla bežného roka. Súčasťou východísk rozpočtu verejnej správy je aj určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte.
Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy (v štruktúre § 4 ods. 1 zákona č. 523/2004) v súčinnosti s príslušnými subjektami verejnej správy (subjektami verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR, a to organizácie v ústrednej správe, v územnej samospráve a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia).
Návrh rozpočtu verejnej správy prekladá ministerstvo financií vláde do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín. O návrhu rozpočtu verejnej správy rozhoduje vláda spravidla do 30. septembra bežného roka. Vláda predkladá NR SR návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.
Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy (v štruktúre § 4 ods. 1 zákona č. 523/2004) v súčinnosti s príslušnými subjektami verejnej správy (subjektami verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR, a to organizácie v ústrednej správe, v územnej samospráve a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia).
Návrh rozpočtu verejnej správy prekladá ministerstvo financií vláde do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín. O návrhu rozpočtu verejnej správy rozhoduje vláda spravidla do 30. septembra bežného roka. Vláda predkladá NR SR návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.
Subjekty verejnej správy a právnické osoby ...
Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu, sú povinné predkladať na žiadosť ministerstva financií údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane údajov o príjmov a výdavkoch s uvedením finančných tokov (v odbornej terminológie nazvané cash flow) k ostatným subjektom verejnej správy.
Ministerstvo zdravotníctva SR je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za zdravotné poisťovne a prerokovať ho s ministrom financií.
Ministerstvo školstva SR je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministrom financií.
Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku SR a štátne fondy prostredníctvom správcu štátneho fondu sú povinné predložiť vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín.
Pokiaľ ide o štátny rozpočet, jeho návrh vypracúva Ministerstvo financií SR v súčinnosti s ústrednými orgánmi, obcami, VÚC a správcami účelových fondov. Prekladá ho na schválenie vláde (obvykle do 15.8. bežného roka). Vláda tento návrh predkladá na schválenie zákonodarnému orgánu v termíne stanovenom týmto orgánom (obvykle do 15.10. bežného roka).
Ministerstvo zdravotníctva SR je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za zdravotné poisťovne a prerokovať ho s ministrom financií.
Ministerstvo školstva SR je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministrom financií.
Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku SR a štátne fondy prostredníctvom správcu štátneho fondu sú povinné predložiť vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín.
Pokiaľ ide o štátny rozpočet, jeho návrh vypracúva Ministerstvo financií SR v súčinnosti s ústrednými orgánmi, obcami, VÚC a správcami účelových fondov. Prekladá ho na schválenie vláde (obvykle do 15.8. bežného roka). Vláda tento návrh predkladá na schválenie zákonodarnému orgánu v termíne stanovenom týmto orgánom (obvykle do 15.10. bežného roka).
Z časového hľadiska spadá rozpočtový proces ...
Z časového hľadiska spadá rozpočtový proces do troch kalendárnych (rozpočtových) rokov. Prvá etapa (zostavovanie) sa uskutočňuje už v predchádzajúcom rozpočtovom roku, druhá etapa (plnenie) v bežnom roku a posledná etapa (záverečný účet) v nasledujúcom rozpočtovom roku. To znamená, že v každom rozpočtovom roku prebiehajú súbežne rozpočtové práce na plnení rozpočtu, na zostavovaní záverečného účtu za predchádzajúci rok a na zostavovaní nového rozpočtu.
Po organizačnej a metodickej stránke riadi rozpočtový proces Ministerstvo financií SR.
Zostavovanie a schvaľovanie rozpočtov ako I. etapa rozpočt. procesu
Táto etapa rozpočtového procesu v sebe inkorporuje rozpočtové práce týkajúce sa prípravy a vypracovania návrhu rozpočtu, jeho prerokovania a schválenia až po rozpis ukazovateľov na ústredné orgány.
Ministerstvo financií riadi práce na vypracúvaní návrhu rozpočtov verejnej správy a súčasne usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov.
Po organizačnej a metodickej stránke riadi rozpočtový proces Ministerstvo financií SR.
Zostavovanie a schvaľovanie rozpočtov ako I. etapa rozpočt. procesu
Táto etapa rozpočtového procesu v sebe inkorporuje rozpočtové práce týkajúce sa prípravy a vypracovania návrhu rozpočtu, jeho prerokovania a schválenia až po rozpis ukazovateľov na ústredné orgány.
Ministerstvo financií riadi práce na vypracúvaní návrhu rozpočtov verejnej správy a súčasne usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov.
74. Daňové sadzby
Použitá literatúra:
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
Všeobecne
Daň ako právna kategória pozostaáva z viacerých konštrukčných prvkov, ktoré sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom tú-ktorú daň. Právne zakotvenie týchto obsahových prvkov je predpokladom vzniku, trvania a i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto obsahujúce prvky možno preto súčasne označiť aj ako zákadné náletistoi daňovoprávneho vzťahu.
Medzi základné prvky dane patria:
a. subjekt dane
b. predmet dane
c. základ dane
d. sadzba dane
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
Všeobecne
Daň ako právna kategória pozostaáva z viacerých konštrukčných prvkov, ktoré sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom tú-ktorú daň. Právne zakotvenie týchto obsahových prvkov je predpokladom vzniku, trvania a i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto obsahujúce prvky možno preto súčasne označiť aj ako zákadné náletistoi daňovoprávneho vzťahu.
Medzi základné prvky dane patria:
a. subjekt dane
b. predmet dane
c. základ dane
d. sadzba dane
Daňové sadzby
Sadzba dane je číselné meradlo, pomocou ktorého sa vypočítava výška konkrétnej dane. Označuje sa aj ako limit dane. Teória a prax pozná rôzne druhy týchto meradiel. Pokiaľ ide o ich členenie, najčastejšie sa uvádzajú dva druhy základných daňových sadzieb:
pevná sadzba
pohyblivá sadzba
Pevná (sprostá) sadzba je taká, pri ktorej sa daň určuje pevnou sumou, a to spravidla bez prihliadnutia na výšku daňového základu. V novej daňovej sústave sa vyskytuje určitý variant tejto sadzby napríklad pri spotrebných daniach, ktorých výška je určovaná pevnou sumou v Sk na mernú jednotku.
Pohyblivá sadzba je závislá od daňového základu a vyjadruje určitý podiel tohto základu. V našej daňovej praxi sa uplatňujú tieto druhy pohyblivých sadzieb:
I. lineárna (proporcionálna) sadzby – t.j. z rôzneho základu rovnaké percento dane (platňuje sa napríklad pri dani z príjmov právnických osôb a tiež pri poplatkoch)
II. vzostupná (progresívna) sadzba – t.j. čím vyšší daňový základ, tým vyššie daňové zaťaženie (uplatňovala sa pri viacerých daniach, napríklad pri dani z dedičstva, darovania, z prevodu a prechodu nehnuteľností)
Teória finančného práva pozná aj tzv. rozdielovú daňovú sadzbu, ktorá sa uplatňovala pri bývalej dani z obratu.
pevná sadzba
pohyblivá sadzba
Pevná (sprostá) sadzba je taká, pri ktorej sa daň určuje pevnou sumou, a to spravidla bez prihliadnutia na výšku daňového základu. V novej daňovej sústave sa vyskytuje určitý variant tejto sadzby napríklad pri spotrebných daniach, ktorých výška je určovaná pevnou sumou v Sk na mernú jednotku.
Pohyblivá sadzba je závislá od daňového základu a vyjadruje určitý podiel tohto základu. V našej daňovej praxi sa uplatňujú tieto druhy pohyblivých sadzieb:
I. lineárna (proporcionálna) sadzby – t.j. z rôzneho základu rovnaké percento dane (platňuje sa napríklad pri dani z príjmov právnických osôb a tiež pri poplatkoch)
II. vzostupná (progresívna) sadzba – t.j. čím vyšší daňový základ, tým vyššie daňové zaťaženie (uplatňovala sa pri viacerých daniach, napríklad pri dani z dedičstva, darovania, z prevodu a prechodu nehnuteľností)
Teória finančného práva pozná aj tzv. rozdielovú daňovú sadzbu, ktorá sa uplatňovala pri bývalej dani z obratu.
75. Zostavovanie a schvaľovanie rozpočtov
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 11,15
• Zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 11
Všeobecne o rozpočtovom procese
ROZPOČTOVÝ PROCES je z pohľadu finančného práva „právne stanovený postup štátnych orgánov, štátnych inštitúcií, obcí a VÚC, ich oprávnenie a povinností pri zostavovaní, schvaľovaní a plnení štátneho rozpočtu resp. ďalších rozpočtov, ako aj pri zostavovaní a schvaľovaní záverečných účtov.
Medzi etapy rozpočtové procesu patria:
• etapa zostavenia, prerokovania a schválenia rozpočtu
• etapa plnenia (realizácie) rozpočtu,
• etapa zostavenia, prerokovania a schválenia záverečného účtu
Integrálnou súčasťou jednotlivých etáp rozpočtového procesu je rozpočtová kontrola.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 11,15
• Zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 11
Všeobecne o rozpočtovom procese
ROZPOČTOVÝ PROCES je z pohľadu finančného práva „právne stanovený postup štátnych orgánov, štátnych inštitúcií, obcí a VÚC, ich oprávnenie a povinností pri zostavovaní, schvaľovaní a plnení štátneho rozpočtu resp. ďalších rozpočtov, ako aj pri zostavovaní a schvaľovaní záverečných účtov.
Medzi etapy rozpočtové procesu patria:
• etapa zostavenia, prerokovania a schválenia rozpočtu
• etapa plnenia (realizácie) rozpočtu,
• etapa zostavenia, prerokovania a schválenia záverečného účtu
Integrálnou súčasťou jednotlivých etáp rozpočtového procesu je rozpočtová kontrola.
Pokiaľ ide o vzťah finančného práva ...
Pokiaľ ide o vzťah finančného práva k obchodnému a hospodárskemu právu, máme na mysli najmä právnu úpravu úverových, platobných a do istej miery aj poistných vzťahov, a najmú premietnutie viacerých inštitútov s finančným prvokom do ustanovení Obchodného zákonníka.
A nakoniec, treba vidieť spojitosť finančného práva s medzinárodným právom, čo je dané tým, že niektoré finančné vzťahy, najmä pokiaľ obsahujú cudzí prvok sú upravené medzištátnymi zmluvami. Tieto zmluvy sa po ich transformácii do nášho právneho poriadku stávajú súčasne aj prameňmi finančného práva.
A nakoniec, treba vidieť spojitosť finančného práva s medzinárodným právom, čo je dané tým, že niektoré finančné vzťahy, najmä pokiaľ obsahujú cudzí prvok sú upravené medzištátnymi zmluvami. Tieto zmluvy sa po ich transformácii do nášho právneho poriadku stávajú súčasne aj prameňmi finančného práva.
Veľa styčných bodov má finančné právo ....
Veľa styčných bodov má finančné právo s ústavným právom, ktorého základným prameňom je ústava a ústavné zákony. Tým, že sa v nich riešia základné princípy nášho právneho poriadku, určujú sa tu aj základné princípy fungovania finančnej činnosti štátu najmú v inštitucionálnom vyjadrení. Je tu však aj okruh kompetencií najvyšších štátnych orgánov na úseku meny, bankovníctva, štátneho rozpočtu a podobne.
Finančné právo má úzku previazanosť so správnym právom, čo sa prejavuje najmä pri úprave organizácie a úloh finančných orgánov, ktoré sú súčasne aj orgánmi štátnej správy, metód ich práce, konania pred nimi. Niektoré tieto otázky sa upravili spoločne pre všetky štátne orgány, vrátane finančných orgánov, a to normami správneho práva.
Zreteľne tiež vystupuje súvislosť finančného práva s trestným právom, a to všade tam, kde ide o porušovanie noriem finančného práva a sankcie za takéto porušovanie. Máme na mysli prípady falšovania a poškodzovania zákonných platidiel, porušovania predpisov o obehu tovaru s cudzinou.
Vzťah finančného práva k občianskemu právu vyplýva najmä z existujúcej právnej úpravy peňažných služieb poskytovaných občanom, zmluvného poistenia, ručenia a podobne.
Finančné právo má úzku previazanosť so správnym právom, čo sa prejavuje najmä pri úprave organizácie a úloh finančných orgánov, ktoré sú súčasne aj orgánmi štátnej správy, metód ich práce, konania pred nimi. Niektoré tieto otázky sa upravili spoločne pre všetky štátne orgány, vrátane finančných orgánov, a to normami správneho práva.
Zreteľne tiež vystupuje súvislosť finančného práva s trestným právom, a to všade tam, kde ide o porušovanie noriem finančného práva a sankcie za takéto porušovanie. Máme na mysli prípady falšovania a poškodzovania zákonných platidiel, porušovania predpisov o obehu tovaru s cudzinou.
Vzťah finančného práva k občianskemu právu vyplýva najmä z existujúcej právnej úpravy peňažných služieb poskytovaných občanom, zmluvného poistenia, ručenia a podobne.
Finančné právo upravuje spoločensko-ekonomické
Finančné právo upravuje spoločensko-ekonomické vzťahy vznikajúce v súvislosti so sústreďovaním peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných fondov, ako aj v súvislosti s hospodárením s týmito prostriedkami. Cieľom je tu zabezpečenie finančnej stránky plnenia úloh a funkcií štátu v danej etape jeho vývoja. Finančné právo potom tvorí rozsiahly, ucelený a vnútorne diferencovaný súbor finančno-právnych noriem vyjadrených v celom rade finančno-právnych predpisov.
Finančné právo a ostatné odvetvia práva
V staršej literatúre sa možno niekedy stretnúť s názormi, podľa ktorých finančné právo tvorí iba osobitnú súčasť, resp. pododvetvie niektorého z príbuzných odvetví práv – napríklad správneho, ústavného, hospodárskeho a pod.
Špecifickosť spoločenských vzťahov upravovaných a regulovaných normami finančného práva však jednoznačne svedčí o tom, že finančné právo je skutočne samostatným odvetvím nášho právneho poriadku. Je samozrejmé, že tu existuje celý rad styčných bodov finančného práva s inými druhmi práva.
Finančné právo a ostatné odvetvia práva
V staršej literatúre sa možno niekedy stretnúť s názormi, podľa ktorých finančné právo tvorí iba osobitnú súčasť, resp. pododvetvie niektorého z príbuzných odvetví práv – napríklad správneho, ústavného, hospodárskeho a pod.
Špecifickosť spoločenských vzťahov upravovaných a regulovaných normami finančného práva však jednoznačne svedčí o tom, že finančné právo je skutočne samostatným odvetvím nášho právneho poriadku. Je samozrejmé, že tu existuje celý rad styčných bodov finančného práva s inými druhmi práva.
73. Postavenie finančného práva v systéme práva
Použitá literatúra:
• Grúň / Pauličková – Finačnoprávne inštitúty
• Králik/Jakubovič – Finančné právo
Finančné právo tvorí samostatné odvetvie nášho právneho poriadku a je jedným z nástrojov uskutočňovania finančnej politiky štátu. Jeho predmet tvorí osobitný okruh majetkových vzťahov, ktoré sú vyjadrené v peniazoch a ktoré vznikajú pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných fondov, ako aj v procese ich opätovného rozdeľovania a používania.
Tieto vzťahy sú finančnými a týkajú sa sústavy štátnych a iných verejných peňažných fondov, práv a povinností fyzických a právnických osôb vo vzťahu k iným fondom, pravidiel nakladania s prostriedkami týchto fondov, ako aj organizácie a štruktúry finančných orgánov a ostatných spolupôsobiacich inštitúcií. Všetky tieto vzťahy však ešte nemusia byť vzťahmi finančnými, aj keď ide o vzťahy priamo alebo nepriamo peňažného charakteru. Finančné vzťahy sú až tie, ktoré sú upravené právo – preto o nich ďalej hovoríme ako o finančno-právnych vzťahoch.
• Grúň / Pauličková – Finačnoprávne inštitúty
• Králik/Jakubovič – Finančné právo
Finančné právo tvorí samostatné odvetvie nášho právneho poriadku a je jedným z nástrojov uskutočňovania finančnej politiky štátu. Jeho predmet tvorí osobitný okruh majetkových vzťahov, ktoré sú vyjadrené v peniazoch a ktoré vznikajú pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných fondov, ako aj v procese ich opätovného rozdeľovania a používania.
Tieto vzťahy sú finančnými a týkajú sa sústavy štátnych a iných verejných peňažných fondov, práv a povinností fyzických a právnických osôb vo vzťahu k iným fondom, pravidiel nakladania s prostriedkami týchto fondov, ako aj organizácie a štruktúry finančných orgánov a ostatných spolupôsobiacich inštitúcií. Všetky tieto vzťahy však ešte nemusia byť vzťahmi finančnými, aj keď ide o vzťahy priamo alebo nepriamo peňažného charakteru. Finančné vzťahy sú až tie, ktoré sú upravené právo – preto o nich ďalej hovoríme ako o finančno-právnych vzťahoch.
Banka je povinná :
• podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených bank. činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti BP
• uložiť v NBS výpis z obch. registra do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obch. registra alebo zmeny v obch. registri
Bankové povolenie sa odníme, ak :
• klesne základné imanie pod ustanovenú hranicu
• banka nevykonáva 6 mesiacov činnosť, kt. bola uvedená v bankovom povolení alebo do 6 mesiacov vôbec nezačala činnosť
• bank. dohľad zistí, že banka nepredložila niektorý potrebný doklad
• banka nie je schopná 30 dní vyplácať vklady
• banka dosahuje stratu, kt. predstavuje 50 % zákl. imania v priebehu kalendárneho roka, alebo má stratu na zákl. imaní 10 % 3 po sebe nasledujúce roky
• banka pozastaví nakladanie s účtami klientov
• uložiť v NBS výpis z obch. registra do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obch. registra alebo zmeny v obch. registri
Bankové povolenie sa odníme, ak :
• klesne základné imanie pod ustanovenú hranicu
• banka nevykonáva 6 mesiacov činnosť, kt. bola uvedená v bankovom povolení alebo do 6 mesiacov vôbec nezačala činnosť
• bank. dohľad zistí, že banka nepredložila niektorý potrebný doklad
• banka nie je schopná 30 dní vyplácať vklady
• banka dosahuje stratu, kt. predstavuje 50 % zákl. imania v priebehu kalendárneho roka, alebo má stratu na zákl. imaní 10 % 3 po sebe nasledujúce roky
• banka pozastaví nakladanie s účtami klientov
Bankové povolenie zaniká :
• dňom zrušenia banky z iného dôvodu ako pre odobratie BP
• banke dňom vyhlásenia konkurzu na majetok banky
• dňom vrátenia BP, BP možno vrátiť len písomne a s predchádz. súhlasom
• ak banka nepodala návrh na zápis do obch. registra...
Nútená správa :
• ak primeranosť vlastných zdrojov klesne pod 4%
• ak banka po dobu 3 rokov od vydania BP vykazuje stratu, ktorá prevyšuje 30% zákl. imania.
účel : a) ozdravenie banky
b) znemožniť ďalšiu činnosť a výkon právomoci predstavenstva banky
c) nájsť nedostatky, ktoré tento stav spôsobili
úloha : ochrana vkladov klientov
• nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia banke
• banka je povinná toto rozhodnutie zverejniť vo všetkých svojich pobočkách a v min. 1 denníku s celoštátnou pôsobnosťou
• nútenú správu zabezpečuje nútený správca, ktorého menuje NBS
• banke dňom vyhlásenia konkurzu na majetok banky
• dňom vrátenia BP, BP možno vrátiť len písomne a s predchádz. súhlasom
• ak banka nepodala návrh na zápis do obch. registra...
Nútená správa :
• ak primeranosť vlastných zdrojov klesne pod 4%
• ak banka po dobu 3 rokov od vydania BP vykazuje stratu, ktorá prevyšuje 30% zákl. imania.
účel : a) ozdravenie banky
b) znemožniť ďalšiu činnosť a výkon právomoci predstavenstva banky
c) nájsť nedostatky, ktoré tento stav spôsobili
úloha : ochrana vkladov klientov
• nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia banke
• banka je povinná toto rozhodnutie zverejniť vo všetkých svojich pobočkách a v min. 1 denníku s celoštátnou pôsobnosťou
• nútenú správu zabezpečuje nútený správca, ktorého menuje NBS
Bankové povolenie :
• povolenie na výkon bankových činností
• povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky
• na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týnto povolením alebo ustanovených zákonom o bankách
• udeľuje sa na dobu neurčitú, nie je prevoditeľné na inú osobu ani naprechádza na právneho nástupcu
• bez bankového povolenia nemožno :
1. prijímať vklady
2. poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty
3. poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti
4. vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti
5. vydávať platobné karty
O udelení bankového povolenia rozhoduje NBS. Žiadosť o udelenie BP sa predkladá NBS. NBS žiadosť o vydanie BP zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku. Dôvodom zamietnutia žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby finančného trhu, BP nie je možné udeliť, ak by bolo v rozpore s medz. zmluvou, kt. je SR viazaná.
• povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky
• na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týnto povolením alebo ustanovených zákonom o bankách
• udeľuje sa na dobu neurčitú, nie je prevoditeľné na inú osobu ani naprechádza na právneho nástupcu
• bez bankového povolenia nemožno :
1. prijímať vklady
2. poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty
3. poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti
4. vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti
5. vydávať platobné karty
O udelení bankového povolenia rozhoduje NBS. Žiadosť o udelenie BP sa predkladá NBS. NBS žiadosť o vydanie BP zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku. Dôvodom zamietnutia žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby finančného trhu, BP nie je možné udeliť, ak by bolo v rozpore s medz. zmluvou, kt. je SR viazaná.
Podmienky udelenia bankového povolenia:
a) peňažný vklad do základného imania banky min. 500 mil. SK, ak banka vykonáva hypotekárne obchody 1 miliarda SK
b) prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do zákl. imania a ďalších zdrojov banky
c) spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi
d) návrh členov štatutárneho orgánu, odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť
e) návrh stanov banky
f) sídlo banky
Povinnosť banky preukázať pred začatím vykonávania povolených bankových činností :
• splatenie peňažného vkladu do základného imania v plnej výške
• technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností
• existenciu kontrolného systému banky, útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu
b) prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do zákl. imania a ďalších zdrojov banky
c) spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi
d) návrh členov štatutárneho orgánu, odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť
e) návrh stanov banky
f) sídlo banky
Povinnosť banky preukázať pred začatím vykonávania povolených bankových činností :
• splatenie peňažného vkladu do základného imania v plnej výške
• technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností
• existenciu kontrolného systému banky, útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu
Bankové činnosti :
platobný styk a zúčtovanie
poskytovanie investičných služieb pre klientov a investovanie do cenných papierov na vlastný účet
obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta
- s finančnými nástrojmi peňažného trhu v SK a v cudzej mene vrátane zmenárenskej činnosti
- s fin. nástrojmi kapitálového trhu v SK a v cudzej mene
- s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a pamätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí
správu pohľadávok a cenných papierov klienta na jehi účet vrátane súvisiaceho poradenstva
finančný lízing
poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania
vydávanie cenných papierov
uloženie cenných papierov alebo vecí
prenájom bezpečnostných schránok
funkcia depozitára...
poskytovanie investičných služieb pre klientov a investovanie do cenných papierov na vlastný účet
obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta
- s finančnými nástrojmi peňažného trhu v SK a v cudzej mene vrátane zmenárenskej činnosti
- s fin. nástrojmi kapitálového trhu v SK a v cudzej mene
- s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a pamätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí
správu pohľadávok a cenných papierov klienta na jehi účet vrátane súvisiaceho poradenstva
finančný lízing
poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania
vydávanie cenných papierov
uloženie cenných papierov alebo vecí
prenájom bezpečnostných schránok
funkcia depozitára...
Členenie komerčných bánk :
3. podľa druhu vlastníctva :
d) štátne banky – sú v úplnom alebo čiastočnom vlastníctva štátu, štát však musí mať pre rozhodovanie o činnosti banky väčšinový podiel na základnom imaní
e) družstevné banky – ich založenie vychádza z podielového družstevného spoluvlastníctva
f) súkromné banky – sú najčastejšou formou obchodnej banky a najvýznamnejšou zložkou bankovej sústavy v štáte, je to základná forma bankového podnikania
4. podľa druhu ich činnosti :
c) univerzálne banky – na základe povolenia centrálnej banky vykonávajú všetky druhy bankových operácií
d) špeciálne banky – subjekty, ktoré sa orientujú na vybraný okruh bankových služieb, centrálna banka im udeľuje povolenie na tieto činnosti
o devízová banka = výkon devízových operácií, platobný styk a krátkodobé úverovanie vo vzťahu k zahraničiu
o exportno- importná banka = orientácia na úverovanie exportno- importnej činnosti vybranej klientely
d) štátne banky – sú v úplnom alebo čiastočnom vlastníctva štátu, štát však musí mať pre rozhodovanie o činnosti banky väčšinový podiel na základnom imaní
e) družstevné banky – ich založenie vychádza z podielového družstevného spoluvlastníctva
f) súkromné banky – sú najčastejšou formou obchodnej banky a najvýznamnejšou zložkou bankovej sústavy v štáte, je to základná forma bankového podnikania
4. podľa druhu ich činnosti :
c) univerzálne banky – na základe povolenia centrálnej banky vykonávajú všetky druhy bankových operácií
d) špeciálne banky – subjekty, ktoré sa orientujú na vybraný okruh bankových služieb, centrálna banka im udeľuje povolenie na tieto činnosti
o devízová banka = výkon devízových operácií, platobný styk a krátkodobé úverovanie vo vzťahu k zahraničiu
o exportno- importná banka = orientácia na úverovanie exportno- importnej činnosti vybranej klientely
o hypotekárna banka = ¨...
o hypotekárna banka = poskytovanie dlhodobých úverov zaručených nehnuteľným majetkom dlžníka
o lombardná banka = poskytovanie úverov zaručených hnuteľnými vecami dlžníka
o komunálna banka = poskytovanie bankových úverov samospráve, úveruje ich rozpočty
o banka stavebného sporenia = poskytovanie stavebných úverov prostredníctvom dlhodobého získania zdrojov
Definícia pojmu banka
Banka je právnická osoba so sídlom na území SR zložená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a na výkon uvedených činností má udelené bankové povolenie.
Orgány banky :
predstavenstvo – štatutárny orgán banky, výkonný orgán
- počet členov určený v stanovách ( min. 3 )
dozorná rada – kontrolný orgán v období, keď nezasadá valné zhromaždenie
• upravená v stanovách, väčšinou je volená valným zhromaždením
• člen predstavenstva nemôže byť členom dozornej rady
• valné zhromaždenie – zhromaždenie všetkých akcionárov, najvyšší kontrolný orgán
• rozhoduje o zásadných otázkach
• rozhoduje nadpolovičnou väčšinou alebo ako je uvedené v stanovách
o lombardná banka = poskytovanie úverov zaručených hnuteľnými vecami dlžníka
o komunálna banka = poskytovanie bankových úverov samospráve, úveruje ich rozpočty
o banka stavebného sporenia = poskytovanie stavebných úverov prostredníctvom dlhodobého získania zdrojov
Definícia pojmu banka
Banka je právnická osoba so sídlom na území SR zložená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a na výkon uvedených činností má udelené bankové povolenie.
Orgány banky :
predstavenstvo – štatutárny orgán banky, výkonný orgán
- počet členov určený v stanovách ( min. 3 )
dozorná rada – kontrolný orgán v období, keď nezasadá valné zhromaždenie
• upravená v stanovách, väčšinou je volená valným zhromaždením
• člen predstavenstva nemôže byť členom dozornej rady
• valné zhromaždenie – zhromaždenie všetkých akcionárov, najvyšší kontrolný orgán
• rozhoduje o zásadných otázkach
• rozhoduje nadpolovičnou väčšinou alebo ako je uvedené v stanovách
organizačná klasifikácia je ...
organizačná klasifikácia je uvedená v prílohe, v 2. časti. Podľa organizačnej klasifikácie identifikujeme rozpočtové operácie podľa:
• kapitoly štátneho rozpočtu (napr. Kancelária NR SR, NKÚ, Generálna prokuratúra SR, SIS, ministerstva ...)
• štátne účelové fondy (Štátny enviromentálny fond, Štátny fond rozvoja bývania, Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení.
• Obce
• VÚC – (majú všetky VÚC-ky priradené samostatne čísla)
• Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Vzájomná zdravotná poisťovňa, Chemická zdravotná poisťovňa Apollo, Spoločná zdravotná poisťovňa, Zdravotná poisťovňa Sidéria-Istota)
• Verejné vysoké školy
Ostatné subjekty verejnej správy (napr. Fond národného majetku SR, Slovenský pozemkový fond...)
• kapitoly štátneho rozpočtu (napr. Kancelária NR SR, NKÚ, Generálna prokuratúra SR, SIS, ministerstva ...)
• štátne účelové fondy (Štátny enviromentálny fond, Štátny fond rozvoja bývania, Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení.
• Obce
• VÚC – (majú všetky VÚC-ky priradené samostatne čísla)
• Fondy sociálneho a zdravotného poistenia (Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Vzájomná zdravotná poisťovňa, Chemická zdravotná poisťovňa Apollo, Spoločná zdravotná poisťovňa, Zdravotná poisťovňa Sidéria-Istota)
• Verejné vysoké školy
Ostatné subjekty verejnej správy (napr. Fond národného majetku SR, Slovenský pozemkový fond...)
72. Právne postavenie obchodný bánk, ich činnosť a organizácia
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách de lege lata
Všeobecne
Komerčné ( obchodné ) banky sú inštitúcie, ktoré obchodujú s peniazmi. Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Medzi základné operácie, ktoré banky vykonávajú sú depozitné ( zhromažďovanie vkladov ) a úverové ( poskytovanie úverov ) operácie. Komerčné banky poskytujú služby všetkým PO a FO na komerčnej báze – zamerané podnikateľsky s cieľom dosiahnuť zisk.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách de lege lata
Všeobecne
Komerčné ( obchodné ) banky sú inštitúcie, ktoré obchodujú s peniazmi. Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Medzi základné operácie, ktoré banky vykonávajú sú depozitné ( zhromažďovanie vkladov ) a úverové ( poskytovanie úverov ) operácie. Komerčné banky poskytujú služby všetkým PO a FO na komerčnej báze – zamerané podnikateľsky s cieľom dosiahnuť zisk.
Rozpočtová klasifikácia obsahuje:
a) organizačnú klasifikáciu (umožňuje identifikáciu rozpočtových opatrení podľa rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov). Ustanovuje ju opatrenie vydávané MF SR.
b) druhovú klasifikáciu – označuje druh rozpočtu, ktorý je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy (rozpočtu verejnej správy)
c) ekonomická klasifikácia – triedi rovnorodé druhy príjmov a výdavkov + finančné operácie na hlavné kategórie, položky a podpoložky u umožňuje identifikáciu bežných výdavkov a kapitálových výdavkov
d) funkčnú klasifikáciu – používa sa najmä na účely medzinárodného porovnávania výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy. Ustanovuje ju osobitný predpis - Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 195/2003 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy
Význam rozpočtovej klasifikácie
Význam rozpočtovej klasifikácie treba vidieť najmä v úlohách, ktoré plní. Je to predovšetkým zabezpečovanie prehľadnosti a adresnosti úloh verejných rozpočtov, ďalej umožnenie vzájomnej porovnateľnosti jednotlivých príjmov a výdavkových položiek verejných rozpočtov a v neposlednom rade i sledovanie evidencie a kontroly plnenia týchto rozpočtov.
b) druhovú klasifikáciu – označuje druh rozpočtu, ktorý je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy (rozpočtu verejnej správy)
c) ekonomická klasifikácia – triedi rovnorodé druhy príjmov a výdavkov + finančné operácie na hlavné kategórie, položky a podpoložky u umožňuje identifikáciu bežných výdavkov a kapitálových výdavkov
d) funkčnú klasifikáciu – používa sa najmä na účely medzinárodného porovnávania výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy. Ustanovuje ju osobitný predpis - Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 195/2003 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy
Význam rozpočtovej klasifikácie
Význam rozpočtovej klasifikácie treba vidieť najmä v úlohách, ktoré plní. Je to predovšetkým zabezpečovanie prehľadnosti a adresnosti úloh verejných rozpočtov, ďalej umožnenie vzájomnej porovnateľnosti jednotlivých príjmov a výdavkových položiek verejných rozpočtov a v neposlednom rade i sledovanie evidencie a kontroly plnenia týchto rozpočtov.
Opatrenie MF SR zo dňa 8. decembra 2004
druhová klasifikácia je uvedená v prílohe, v jej prvej časti. Podľa druhovej klasifikácie rozoznávame tieto základné druhy rozpočtov:
• štátny rozpočet – (ktorý sa ďalej člení)
• rozpočet Sociálnej poisťovne
• rozpočet zdravotnej poisťovne
• rozpočte Fondu národného majetku SR
• rozpočet štátneho účelového fondu
• rozpočet obce – (ktorý sa ďalej člení)
• rozpočet Slovenského pozemkového fondu
• rozpočet VÚC
• rozpočet verejnej vysokej školy
• rozpočty ostatných subjektov verejnej správy zapísaných v registri, ktorý vedie Štatistický úrad SR
• štátny rozpočet – (ktorý sa ďalej člení)
• rozpočet Sociálnej poisťovne
• rozpočet zdravotnej poisťovne
• rozpočte Fondu národného majetku SR
• rozpočet štátneho účelového fondu
• rozpočet obce – (ktorý sa ďalej člení)
• rozpočet Slovenského pozemkového fondu
• rozpočet VÚC
• rozpočet verejnej vysokej školy
• rozpočty ostatných subjektov verejnej správy zapísaných v registri, ktorý vedie Štatistický úrad SR
V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve,
V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak je vážne ohrozená vnútorná menová rovnováha SR, je zakázané:
Predávať tuzemské cenné papiere cudzozemcom
Prijímať finančné úvery od cudzozemcov,
Zriaďovať v tuzemsku účty cudzozemcom a ukladať peňažné prostriedky na účty cudzozemcov,
Prevádzať peňažné prostriedky zo zahraničia medzi bankami a ich pobočkami
Vláda pri vyhlásení núdzového stavu v devízovom hospodárstve uvedie, či ide o núdzový stav v devízovom hospodárstve, kedy je vážne ohrozená vnútorná menová rovnováha SR alebo bezprostredne a vážne ohrozená platobná schopnosť SR voči zahraničiu. Vláda po dohode s NBS zároveň môže vyhlásiť okruh subjketov alebo činností, na ktoré sa zákazy nevzťahujú. Vo verejnom vyhlásení sa uvedie aj údej o tom, kde je jeho úplné znenie každému prístupné na nazretie.
Devízový orgán môže v individuálnych prípadoch z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia osôb alebo v záujme zlepšenia platobnej bilancie a menovej stability udeliť osobitné povolenie zo zavedených zákazov.
Predávať tuzemské cenné papiere cudzozemcom
Prijímať finančné úvery od cudzozemcov,
Zriaďovať v tuzemsku účty cudzozemcom a ukladať peňažné prostriedky na účty cudzozemcov,
Prevádzať peňažné prostriedky zo zahraničia medzi bankami a ich pobočkami
Vláda pri vyhlásení núdzového stavu v devízovom hospodárstve uvedie, či ide o núdzový stav v devízovom hospodárstve, kedy je vážne ohrozená vnútorná menová rovnováha SR alebo bezprostredne a vážne ohrozená platobná schopnosť SR voči zahraničiu. Vláda po dohode s NBS zároveň môže vyhlásiť okruh subjketov alebo činností, na ktoré sa zákazy nevzťahujú. Vo verejnom vyhlásení sa uvedie aj údej o tom, kde je jeho úplné znenie každému prístupné na nazretie.
Devízový orgán môže v individuálnych prípadoch z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia osôb alebo v záujme zlepšenia platobnej bilancie a menovej stability udeliť osobitné povolenie zo zavedených zákazov.
71. Rozpočtová klasifikácia, jej význam a charakteristika
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4, ods. 4, § 9, ods. 2
• Zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4, ods. 6, § 10 ods. 4,5,6, § 21
• Opatrenie MF SR z 8. decembra 2004, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácie rozpočtovej klasifikácie
Pojem rozpočtová klasifikácia
Rozpočtovú klasifikáciu môžeme charakterizovať ako systematické, jednotné a záväzné členenie rozpočtových príjmov a výdavkov, prípadne ako metódu, podľa ktorej sa triedia a zoskupujú príjmy a výdavky verejných rozpočtov.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4, ods. 4, § 9, ods. 2
• Zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4, ods. 6, § 10 ods. 4,5,6, § 21
• Opatrenie MF SR z 8. decembra 2004, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácie rozpočtovej klasifikácie
Pojem rozpočtová klasifikácia
Rozpočtovú klasifikáciu môžeme charakterizovať ako systematické, jednotné a záväzné členenie rozpočtových príjmov a výdavkov, prípadne ako metódu, podľa ktorej sa triedia a zoskupujú príjmy a výdavky verejných rozpočtov.
• správcovské ....
• správcovské spoločnosti
• Exim banka
• obchodníci s cennými papiermi
• Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity
• ostatný finančný sprostredkovatelia (finančné agentúry vlády, individuálny finanč. sprostredkovatelia, lízingové spoločnosti, faktoringové a forfaitové spoločnosti...)
Regulácia finančného trhu
- najzákladnejšou príčinou regulácie bankovníctva je primárna ochrana vkladateľov (v komerčných bankách sa sústreďuje najväčší objem získaných peňažných prostriedkov)
- právna regulácia finančného trhu prostredníctvom:
1. bankový dohľad – regulácia bánk prostredníctvom NBS
2. Úrad pre finančný trh – regulácia ostatných subjektov finančného trhu
• Exim banka
• obchodníci s cennými papiermi
• Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity
• ostatný finančný sprostredkovatelia (finančné agentúry vlády, individuálny finanč. sprostredkovatelia, lízingové spoločnosti, faktoringové a forfaitové spoločnosti...)
Regulácia finančného trhu
- najzákladnejšou príčinou regulácie bankovníctva je primárna ochrana vkladateľov (v komerčných bankách sa sústreďuje najväčší objem získaných peňažných prostriedkov)
- právna regulácia finančného trhu prostredníctvom:
1. bankový dohľad – regulácia bánk prostredníctvom NBS
2. Úrad pre finančný trh – regulácia ostatných subjektov finančného trhu
70. Zabezpečovacie a núdzové opatrenia podľa devízového zákona
Použitá literatúra:
• Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva
• Zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) - 5. časť - § 39
Pri nepriaznivom vývoji platobnej bilancie, ktorý zásadným spôsobom ohrozuje platobnú schopnosť voči zahraničiu alebo vnútornú menovú rovnováhu SR, môže vláda SR na návrh Národnej banky Slovenska (NBS) vyhlásiť núdzový stav v devízovom hospodárstve. O návrhu NBS rozhoduje bez zbytočného odkladu. Núdzový stav sa začína dňom, ktorým ho vláda verejne vyhlási, a končí dňom určeným vládou pri jeho vyhlásení, najneskôr však uplynutím troch mesiacov odo dňa jeho vyhlásenia.
V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak je bezprostredne a vážne ohrozená platobná schopnosť Slovenskej republiky voči zahraničiu, je zakázané:
Tuzemcom a cudzozemcom nadobúdať devízové hodnoty za slvoenskú menu. Zákaz sa nevzťahuje na devízové miesta.
Uskutočňovať akékoľvek úhrady z tuzemska do zahraničia vrátane prevodov peňažných prostriedkov medzi bankami a ich pobočkami,
Ukladať peňažné prostriedky na účty v zahraničí
• Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva
• Zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) - 5. časť - § 39
Pri nepriaznivom vývoji platobnej bilancie, ktorý zásadným spôsobom ohrozuje platobnú schopnosť voči zahraničiu alebo vnútornú menovú rovnováhu SR, môže vláda SR na návrh Národnej banky Slovenska (NBS) vyhlásiť núdzový stav v devízovom hospodárstve. O návrhu NBS rozhoduje bez zbytočného odkladu. Núdzový stav sa začína dňom, ktorým ho vláda verejne vyhlási, a končí dňom určeným vládou pri jeho vyhlásení, najneskôr však uplynutím troch mesiacov odo dňa jeho vyhlásenia.
V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak je bezprostredne a vážne ohrozená platobná schopnosť Slovenskej republiky voči zahraničiu, je zakázané:
Tuzemcom a cudzozemcom nadobúdať devízové hodnoty za slvoenskú menu. Zákaz sa nevzťahuje na devízové miesta.
Uskutočňovať akékoľvek úhrady z tuzemska do zahraničia vrátane prevodov peňažných prostriedkov medzi bankami a ich pobočkami,
Ukladať peňažné prostriedky na účty v zahraničí
Subjekty finančného trhu
Subjekty finančného trhu = finanční sprostredkovatelia (FS)
- stoja medzi tými, čo disponujú kapitálom (veriteľom) a tým, kto si chce požičať (dlžník)
- FS si vlastne požičiava peniaze od veriteľov, ktoré potom on sám požičiava dlžníkom
- dôvod existencie FS – informačné a transakčné náklady
- 3 kategórie FS (F.S.Mishkin):
1. depozitné inštitúcie
2. zmluvné sporiteľné inštitúcie
3. investiční sprostredkovatelia
• komerčné banky
• hypotekárne banky
• stavebné sporiteľne
• poisťovne
• Burza cenných papierov v Bratislave, a.s.
• Stredisko cenných papierov SR, a.s. –> Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s.
- stoja medzi tými, čo disponujú kapitálom (veriteľom) a tým, kto si chce požičať (dlžník)
- FS si vlastne požičiava peniaze od veriteľov, ktoré potom on sám požičiava dlžníkom
- dôvod existencie FS – informačné a transakčné náklady
- 3 kategórie FS (F.S.Mishkin):
1. depozitné inštitúcie
2. zmluvné sporiteľné inštitúcie
3. investiční sprostredkovatelia
• komerčné banky
• hypotekárne banky
• stavebné sporiteľne
• poisťovne
• Burza cenných papierov v Bratislave, a.s.
• Stredisko cenných papierov SR, a.s. –> Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s.
2. Podielové listy
2. Podielové listy – podielový list je cenný papier, ktorý môže znieť na jeden alebo viac podielov podielnika na majetku v otvorenom podielovom fonde a s ktorým je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v tomto podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku podľa štatútu; podielový fond je majetok, ktorí tvoria majetkové hodnoty (cenné papiere...), ktoré sú v spoločnom vlastníctve investorov, ktorých vlastnícke práva sú reprezentované podielovými listami, podielový list vydáva správcovská spoločnosť pri vytváraní podielového fondu; poznáme otvorený a uzavretý podielový fond a špeciálny podielový fond
3. Družstevné podielnické listy – vydáva družstvo za majetkové podiely oprávneným osobám (nečlenom, ale aj členom družstva), podielnický list je cenným papierom na meno alebo na doručiteľa, ktorý sa vydáva v zaknihovanej podobe
3. Družstevné podielnické listy – vydáva družstvo za majetkové podiely oprávneným osobám (nečlenom, ale aj členom družstva), podielnický list je cenným papierom na meno alebo na doručiteľa, ktorý sa vydáva v zaknihovanej podobe
A. Úverové cenné papiere:
- tejto oblasti trhu vzniká dlžnícky vzťah, kt. sa predpokladá vrátenie investovaných peňažných prostriedkov; emitent - dlžník, investor – veriteľ
1. Dlhopisy – cenné papiere, s ktorými je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitých hodnotách a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy tieto záväzky splniť, dlhopisy znejú na meno alebo doručiteľa
2. Hypotekárne záložné listy – sú verejne obchodovateľné dlhopisy, z ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov z nich je riadne krytá pohľadávkami banky z hypotekárnych úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti alebo je náhradne krytá a má v názve označenie hypotekárny záložný list
3. Štátne dlhopisy – dlhopisy vydávané v mene SR MFSR v súlade so zákonom o št. rozpočte SR na základe rozhodnutia vlády, na krytie schodku št. rozpočtu v súlade s rozhodnutím NRSR a v súlade so zákonom o št. dlhu a št. zárukách
1. Dlhopisy – cenné papiere, s ktorými je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitých hodnotách a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy tieto záväzky splniť, dlhopisy znejú na meno alebo doručiteľa
2. Hypotekárne záložné listy – sú verejne obchodovateľné dlhopisy, z ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov z nich je riadne krytá pohľadávkami banky z hypotekárnych úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti alebo je náhradne krytá a má v názve označenie hypotekárny záložný list
3. Štátne dlhopisy – dlhopisy vydávané v mene SR MFSR v súlade so zákonom o št. rozpočte SR na základe rozhodnutia vlády, na krytie schodku št. rozpočtu v súlade s rozhodnutím NRSR a v súlade so zákonom o št. dlhu a št. zárukách
4. Komunálne obligácie ...
4. Komunálne obligácie – dlhopisy vydávané
- bankou, ktorá z peňažných prostriedkov získaných predajom komunálnych obligácií poskytne komunálny úver VÚC alebo obci (VÚC a obec ručia svojím nehnuteľným majetkom)
- obcou, ktorá za vydanie komunálnych obligácií ručí svojím majetkom
- VÚC, ktorý za vydanie komunálnych obligácií ručí svojím majetkom
5. Zamestnanecké obligácie – neprevoditeľné dlhopisy na meno vydávané eminentom výlučne pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a pre zamestnancov, ktorý pracovný pomer u eminenta sa skončil z dôvodu ich odchodu do starobného dôchodku.
6. Skladištné a tovarové záložné listy – cenné papiere, ktorých prostredníctvom možno na určitý čas získať peňažné prostriedky do určitej výšky a na zabezpečenie takto vzniknutých záväzkov možno zriadiť záložné právo k hnuteľným veciam (k tovaru), na ktoré skladiskový alebo tovarový záložný list znie
7. Vkladové listy – potvrdenie banky o pevnom vklade, výška vkladu sa uvádza na samotnej listine
- bankou, ktorá z peňažných prostriedkov získaných predajom komunálnych obligácií poskytne komunálny úver VÚC alebo obci (VÚC a obec ručia svojím nehnuteľným majetkom)
- obcou, ktorá za vydanie komunálnych obligácií ručí svojím majetkom
- VÚC, ktorý za vydanie komunálnych obligácií ručí svojím majetkom
5. Zamestnanecké obligácie – neprevoditeľné dlhopisy na meno vydávané eminentom výlučne pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a pre zamestnancov, ktorý pracovný pomer u eminenta sa skončil z dôvodu ich odchodu do starobného dôchodku.
6. Skladištné a tovarové záložné listy – cenné papiere, ktorých prostredníctvom možno na určitý čas získať peňažné prostriedky do určitej výšky a na zabezpečenie takto vzniknutých záväzkov možno zriadiť záložné právo k hnuteľným veciam (k tovaru), na ktoré skladiskový alebo tovarový záložný list znie
7. Vkladové listy – potvrdenie banky o pevnom vklade, výška vkladu sa uvádza na samotnej listine
B. Majetkové cenné papiere
B. Majetkové cenné papiere – investor sa majetkovo podieľa na svojej investícii, vzniká mu spoluvlastnícky vzťah na majetku, do ktorého investoval, má nárok na výnosy zo svojej investície; majetkovými cennými papiermi sú: akcie, podielové listy a družstevné podielnické listy
1. Akcie – sú najrozšírenejším druhom cenných papierov (a.s. – najrozšírenejším druhom podnikateľských subjektov), svojmu majiteľovi zabezpečuje určitý podiel na celkovom majetku a.s.; akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom; akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera alebo zaknihovaného cenného papiera, akcia môže znieť na meno (len zaknihovaná) alebo doručiteľa, prevod akcie sa uskutočňuje rubopisom alebo odovzdaním akcie, zoznam akcionáro nie je verejný
1. Akcie – sú najrozšírenejším druhom cenných papierov (a.s. – najrozšírenejším druhom podnikateľských subjektov), svojmu majiteľovi zabezpečuje určitý podiel na celkovom majetku a.s.; akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom; akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera alebo zaknihovaného cenného papiera, akcia môže znieť na meno (len zaknihovaná) alebo doručiteľa, prevod akcie sa uskutočňuje rubopisom alebo odovzdaním akcie, zoznam akcionáro nie je verejný
4. Depozitné certifikáty ....
4. Depozitné certifikáty (vkladové certifikáty, resp. listy) – sú určitou formou termínovaných vkladov, majú formu cenného papiera a možno s nimi obchodovať, majiteľ depoz. certifikátu dostane vklad v termíne jeho splatnosti
5. Úvery – dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu (úplné prevzatie krátkodobých pohľadávok) a forfaitingu (úplné prevzatie strednodobých a dlhodobých pohľadávok), zmluva o úvere – záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej časti, a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky;
II. Nástroje kapitálového trhu:
- v kapitálovom trhu sa sústreďujú tzv. dlhé peniaze, poznáme kapitálový trh primárny (určené na obchodovanie s novými emisiami cenných papierov uvádzaných na trh po prvýkrát) a trhy sekundárne (tu sa predávajú a kupujú cenné papiere emitované už skôr)
- zmyslom nástrojov kapitálového trhu je zabezpečiť dlhodobé finančné zdroje, tieto nástroje: úverové cenné papiere a majetkové cenné papiere
5. Úvery – dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu (úplné prevzatie krátkodobých pohľadávok) a forfaitingu (úplné prevzatie strednodobých a dlhodobých pohľadávok), zmluva o úvere – záväzok veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej časti, a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky;
II. Nástroje kapitálového trhu:
- v kapitálovom trhu sa sústreďujú tzv. dlhé peniaze, poznáme kapitálový trh primárny (určené na obchodovanie s novými emisiami cenných papierov uvádzaných na trh po prvýkrát) a trhy sekundárne (tu sa predávajú a kupujú cenné papiere emitované už skôr)
- zmyslom nástrojov kapitálového trhu je zabezpečiť dlhodobé finančné zdroje, tieto nástroje: úverové cenné papiere a majetkové cenné papiere
I. Nástroje peňažného trhu:
1. Pokladničné poukážky – krátkodobé, diskontované cenné papiera, kt. sú splatné do 1 roka, na slov. peňažnom trhu sú emitované v dematerializovanej podobe, členíme ich (v SR) na: štátne pokladničné poukážky a na pokladničné poukážky NBS
2. Zmenky –zmenky a šeky sú osobitné listiny, z ktorých ich majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške, ktorá je na nich uvedená a smeruje voči osobe, ktorá na tejto listine prejavila svoju vôľu prevziať záväzok, čo potvrdila aj svojím odpisom; šeky sa používajú predovšetkým ako platobný prostriedok a zmenky slúžia na získanie finančných prostriedkov krátkodobého charakteru (charakter úverov); druhy zmeniek - vlastná zmenka (prísľub vystaviteľa zaplatiť sumu uvedenú na zmenke) a cudzia zmenka (platobný záväzok, vystaviteľ určuje 3. osobu, aby zaplatila oprávnenej osobe sumu uvedenú na zmenke); šek = samostatný druh cudzej zmenky; rubopis – prevod zmenky alebo šeku;
3. Šeky – cenné papiere so zákonom predpísaným obsahom, v kt. vystaviteľ prikazuje 2. osobe, obyčajne banke, kde má peňažnú pohľadávku, aby niekomu inému zaplatila určitú peňažnú čiastku; šek je prevoditeľnou listinou; rozlišujeme šeky bankové a súkromné; asignant – poukazca, asignát – dlžník, asignatár – poukazník
2. Zmenky –zmenky a šeky sú osobitné listiny, z ktorých ich majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške, ktorá je na nich uvedená a smeruje voči osobe, ktorá na tejto listine prejavila svoju vôľu prevziať záväzok, čo potvrdila aj svojím odpisom; šeky sa používajú predovšetkým ako platobný prostriedok a zmenky slúžia na získanie finančných prostriedkov krátkodobého charakteru (charakter úverov); druhy zmeniek - vlastná zmenka (prísľub vystaviteľa zaplatiť sumu uvedenú na zmenke) a cudzia zmenka (platobný záväzok, vystaviteľ určuje 3. osobu, aby zaplatila oprávnenej osobe sumu uvedenú na zmenke); šek = samostatný druh cudzej zmenky; rubopis – prevod zmenky alebo šeku;
3. Šeky – cenné papiere so zákonom predpísaným obsahom, v kt. vystaviteľ prikazuje 2. osobe, obyčajne banke, kde má peňažnú pohľadávku, aby niekomu inému zaplatila určitú peňažnú čiastku; šek je prevoditeľnou listinou; rozlišujeme šeky bankové a súkromné; asignant – poukazca, asignát – dlžník, asignatár – poukazník
Pramene práva finančného trhu (PFT)
- všetky štátom určené formy práva, v ktorých sa vyskytujú normy práva finančného trhu ako pravidlá správania sa subjektov; normatívne právne akty vo forme ústavných zákonov, zákonov, zákonných opatrení (originárne normat. akty – vydáva ich NRSR), nariadení vlády, vyhlášok, výnosov a iných všeobecne záväzných právnych noriem (odvodené normat. akty – vláda, MFSR, NBS, Úrad pre FT, Burza cenných papierov)
- prameňom sú aj medzinárodné zmluvy a nariadenia a smernice ES
Pôvodné (originárne) pramene práva finančného trhu
• ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
• zákon č. 566/1992 Zb. o NBS,
• zákon č. 483/200l Z. z. o bankách
• zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
• zákon č.191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon
• zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonnik
• zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch
• zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
• zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
- prameňom sú aj medzinárodné zmluvy a nariadenia a smernice ES
Pôvodné (originárne) pramene práva finančného trhu
• ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
• zákon č. 566/1992 Zb. o NBS,
• zákon č. 483/200l Z. z. o bankách
• zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
• zákon č.191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon
• zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonnik
• zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch
• zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
• zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení
• zákon č. 566/200...
• zákon č. 566/200 l Z. z. o cenných papieroch
• zákon č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon
• zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov
• zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov
• zákon č. 80!l997 Z. z. o Exportno - importnej banke SR
• zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní
• zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov
• zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom
Finančný trh sa člení na:
- peňažný trh
- kapitálový trh
Nástroje finanč. trhu - mechanizmus získavania peňažných prostriedkov, a ich využívanie, v záujme efektívneho hospodárenia s peňažnými prostriedkami v prospech ich vlastníkov; nástroje členíme na nástroje peňažného trhu a na nástroje kapitálového trhu
• zákon č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon
• zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov
• zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov
• zákon č. 80!l997 Z. z. o Exportno - importnej banke SR
• zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní
• zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov
• zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom
Finančný trh sa člení na:
- peňažný trh
- kapitálový trh
Nástroje finanč. trhu - mechanizmus získavania peňažných prostriedkov, a ich využívanie, v záujme efektívneho hospodárenia s peňažnými prostriedkami v prospech ich vlastníkov; nástroje členíme na nástroje peňažného trhu a na nástroje kapitálového trhu
Systém práva finančného trhu
Vnútorné členenie práva finančného trhu na ucelené súbory právnych noriem vzhľadom na ich obsah a na príbuznosť nimi upravovaných vzťahov; vnútorné členenie:
• súbor právnych noriem upravujúcich postavenie, právomoci a činnosť jednotlivých článkov (subjektov)finančného trhu,
• súbor právnych noriem upravujúcich jednotlivé nástroje finančného trhu,
• súbor právnych noriem upravujúcich reguláciu finančného trhu,
• súbor medzinárodných právnych noriem prijatých na pôde EÚ s dopadom na pridružené krajiny strednej a východnej Európy (aj SR), ktoré sú: orientované na dovŕšenie procesu prechodu slovenských subjektov finančného trhu na medzinárodné (a komunitáme) štandardy
• súbor právnych noriem upravujúcich postavenie, právomoci a činnosť jednotlivých článkov (subjektov)finančného trhu,
• súbor právnych noriem upravujúcich jednotlivé nástroje finančného trhu,
• súbor právnych noriem upravujúcich reguláciu finančného trhu,
• súbor medzinárodných právnych noriem prijatých na pôde EÚ s dopadom na pridružené krajiny strednej a východnej Európy (aj SR), ktoré sú: orientované na dovŕšenie procesu prechodu slovenských subjektov finančného trhu na medzinárodné (a komunitáme) štandardy
Bankové právo (BP)
- historické korene bankového práva – 19. st. rakúsky Všeob. obchodný zákonník č.1 a Uhorský obchodný zákonník č. 37 z r. 1875; (B. Spáčil – Teorie finančního práva – významné dielo o volaní po bankovom práve v obd. centrálne riadenej ekonomiky)
- BP - súbor právnych noriem upravujúcich postavenie a činnosť jednotlivých článkov bankovej sústavy a to centrálnej-¬emisnej banky a komerčných a iných bánk (emisná činnosť, operácie s cennými papiermi...)
- podrobnejšia def. BP - predstavuje súbor právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti postavenia a činnosti dvojstupňovej bankovej sústavy (emisného a komerčného bankovníctva), ako aj v rámci ich právomocí a pôsobenia v spoločensko-ekonomickom prostredí.
- Bankové právo je pododvetvím finančné právo
- vnútorné členenie bankového práva:
a. emisné bankovníctvo
b. komerčné bankovníctvo
členenie ďalej potom podľa štruktúrovanosti bánk (bankovníctvo hypotekárne, investičné...)
- BP - súbor právnych noriem upravujúcich postavenie a činnosť jednotlivých článkov bankovej sústavy a to centrálnej-¬emisnej banky a komerčných a iných bánk (emisná činnosť, operácie s cennými papiermi...)
- podrobnejšia def. BP - predstavuje súbor právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti postavenia a činnosti dvojstupňovej bankovej sústavy (emisného a komerčného bankovníctva), ako aj v rámci ich právomocí a pôsobenia v spoločensko-ekonomickom prostredí.
- Bankové právo je pododvetvím finančné právo
- vnútorné členenie bankového práva:
a. emisné bankovníctvo
b. komerčné bankovníctvo
členenie ďalej potom podľa štruktúrovanosti bánk (bankovníctvo hypotekárne, investičné...)
• sústavy finančného trhu a jej jednotlivých ...
• sústavy finančného trhu a jej jednotlivých subjektov, ich vzniku, ich zodpovednosti a právomoci, organizácie a ich štruktúry, ich pôsobnosti, vzťahov a činnosti,
• práv a povinnosti fyzických a právnických osôb vo vzťahu k jednotlivým subjektom fi¬nančného trhu,
• normatívnej právnej úpravy regulácie finančného trhu.
Vyjadrujú práva a povinnosti subjektov v súvislosti s činnosťou finančných sprostredkovateľov. Vznikajú na základe normatívnej právnej úpravy článkov finančného trhu. Okruh a rozsah vzťahov – závislý od úrovne ekonomick. vzťahov v krajine
Základnými prvkami právnych vzťahov práva finančného trhu sú: subjekt, objekt, obsah a právne skutočnosti.
jedným zo subjektov - vždy činiteľ finančného trhu (finančný sprostredkovateľ)
objektom - peňažné prostriedky
obsahom - práva a povinnosti (majetkový charakter)
právne skutočnosti – vyvolávajú, menia alebo končia vzťahy PFT
• práv a povinnosti fyzických a právnických osôb vo vzťahu k jednotlivým subjektom fi¬nančného trhu,
• normatívnej právnej úpravy regulácie finančného trhu.
Vyjadrujú práva a povinnosti subjektov v súvislosti s činnosťou finančných sprostredkovateľov. Vznikajú na základe normatívnej právnej úpravy článkov finančného trhu. Okruh a rozsah vzťahov – závislý od úrovne ekonomick. vzťahov v krajine
Základnými prvkami právnych vzťahov práva finančného trhu sú: subjekt, objekt, obsah a právne skutočnosti.
jedným zo subjektov - vždy činiteľ finančného trhu (finančný sprostredkovateľ)
objektom - peňažné prostriedky
obsahom - práva a povinnosti (majetkový charakter)
právne skutočnosti – vyvolávajú, menia alebo končia vzťahy PFT
Základ právnej regulácie práva finančného trhu ...
Základ právnej regulácie práva finančného trhu tvoria najmä sekundárne práv. aktov (vyhlášky a práv. normy nižšej práv. Sily). Normatívna právna úprava práva finančného trhu je rozptýlená v celom právnom poriadku, najmä vo finančnom práva, obchodnom práve(napr. zmenky, šeky), občianskom práve (napr. pôžičky); z časti v ústavnom práve (zakotvenie NBS v ústave), trestnom práve (zodpovednosť za porušenie povinností) a v medzinárodnom práve (medzinárodné zmluvy)
Právo finančného trhu nie je kodifikované, ťažisko legislatívnej činnosti je na pleciach Ministerstva financií SR, Národnej banky Slovenska, Úradu pre finančný trh. Typickou črtou práva finančného trhu je nedostatok zákonných noriem.
V súčasnosti vývoj smeruje k vymaneniu práva finančného trhu spod finančného práva (úplne izolovanie však nie je cieľom, čo nie je ani možné); Je veľmi úzky vzťah medzi správnym právom a právom finančného trhu (procedúry rozhodovania orgánov, najmä §47 z.č. 71/1967 Zb.- zakotvuje obligatórne obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní: výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade))
Právo finančného trhu nie je kodifikované, ťažisko legislatívnej činnosti je na pleciach Ministerstva financií SR, Národnej banky Slovenska, Úradu pre finančný trh. Typickou črtou práva finančného trhu je nedostatok zákonných noriem.
V súčasnosti vývoj smeruje k vymaneniu práva finančného trhu spod finančného práva (úplne izolovanie však nie je cieľom, čo nie je ani možné); Je veľmi úzky vzťah medzi správnym právom a právom finančného trhu (procedúry rozhodovania orgánov, najmä §47 z.č. 71/1967 Zb.- zakotvuje obligatórne obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní: výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade))
68. Štátne poplatky
Duplicitná otázka – porovnaj s otázkou 64 – Štátne poplatky, ich druhy a právna úprava!!!
69. Právo finačného trhu
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
Všeobecný úvod
Právo finančného trhu je jedným z nástrojov zabezpečovania efektívneho fungovania finanč¬ného trhu.
Predmetom práva finančného trhu sú spo¬ločenské vzťahy, ktoré vznikajú v procese postavenia a činnosti jednotlivých článkov finanč¬ného trhu a jeho jednotlivých nástrojov, tiež označované ako vzťahy práva finančného trhu. Sú to spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré sa týkajú:
• normatívnej právnej úpravy jednotlivých nástrojov finančného trhu,
69. Právo finačného trhu
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
Všeobecný úvod
Právo finančného trhu je jedným z nástrojov zabezpečovania efektívneho fungovania finanč¬ného trhu.
Predmetom práva finančného trhu sú spo¬ločenské vzťahy, ktoré vznikajú v procese postavenia a činnosti jednotlivých článkov finanč¬ného trhu a jeho jednotlivých nástrojov, tiež označované ako vzťahy práva finančného trhu. Sú to spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré sa týkajú:
• normatívnej právnej úpravy jednotlivých nástrojov finančného trhu,
Na našom území existovalo viacero fondov ...
Na našom území existovalo viacero fondov napr. Štátny fond PRO SLOVAKIA, Štátny fond životného prostredia SR a pod. V súčasnosti sú to len dva fondy a to Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a Štátny fond rozvoja bývania.
Okrem toho sa v zákone č. 523/2004 Z.z. stretávame aj s pojmami rozpočet verejnej správy a vojnový štátny rozpočet.
Pojem rozpočet verejnej správy – podľa zák. o rozpočtových pravidlách - §4
Rozpočet verejnej správy je strednodobým ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Ministerstvo financií predkladá rozpočet verejnej správy na schválenie vláde. Vláda predkladá NRSR vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a na informáciu rozpočet verejnej správy.
V rozpočte verejnej správy, pri sledovaní plnenia rozpočtu verejnej správy a pri pohyboch na účtoch finančných aktív sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia.
Okrem toho sa v zákone č. 523/2004 Z.z. stretávame aj s pojmami rozpočet verejnej správy a vojnový štátny rozpočet.
Pojem rozpočet verejnej správy – podľa zák. o rozpočtových pravidlách - §4
Rozpočet verejnej správy je strednodobým ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Ministerstvo financií predkladá rozpočet verejnej správy na schválenie vláde. Vláda predkladá NRSR vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a na informáciu rozpočet verejnej správy.
V rozpočte verejnej správy, pri sledovaní plnenia rozpočtu verejnej správy a pri pohyboch na účtoch finančných aktív sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia.
Rozpočet verejnej správy v jednotnej metodike
Rozpočet verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre EÚ v jednotlivých rozpočtových rokoch tvoria:
- časovo rozlíšené príjmy a časovo rozlíšené výdavky verejnej správy,
- rozpočtové vzťahy v rámci verejnej správy a rozpočtové vzťahy k ostatným subjektom
- schodok rozpočtu verejnej správy alebo prebytok rozpočtu verejnej správy
Podľa vojnového štátneho rozpočtu sa riadi rozpočtové hospodárenie SR v čase vojny a v čase vojnového stavu. Vypracúva ho Ministerstvo financií. Na jeho zostavenie sa primerane použijú ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy – 3., 4. a 8. časť.
- časovo rozlíšené príjmy a časovo rozlíšené výdavky verejnej správy,
- rozpočtové vzťahy v rámci verejnej správy a rozpočtové vzťahy k ostatným subjektom
- schodok rozpočtu verejnej správy alebo prebytok rozpočtu verejnej správy
Podľa vojnového štátneho rozpočtu sa riadi rozpočtové hospodárenie SR v čase vojny a v čase vojnového stavu. Vypracúva ho Ministerstvo financií. Na jeho zostavenie sa primerane použijú ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy – 3., 4. a 8. časť.
Rozpočty štátnych účelových fondov
V sústave verejných financií patrí mimoriadne postavenie štátnym účelovým fondom. Možnosť zriaďovať štátne účelové fondy vyplýva z článku 58 Ústavy SR.
Pre každý štátny účelový fond sa zostavuje samostatný rozpočet, ktorý je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet ministerstva resp. iného ústredného orgánu štátnej správy.
Spoločnými znakmi fondov sú predovšetkým:
- zriaďujú sa zákonom na financovanie osobitne určených úloh
- fond je právnickou osobou
- SR neručí za záväzky fondu a fond neručí za záväzky SR
- zdrojom fondu sú vlastné príjmy, prípadne ako doplnkový zdroj však môžu slúžiť aj dotácie zo štátneho fondu.
- fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby
- činnosť fondu upravuje štatút ...
Pre každý štátny účelový fond sa zostavuje samostatný rozpočet, ktorý je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet ministerstva resp. iného ústredného orgánu štátnej správy.
Spoločnými znakmi fondov sú predovšetkým:
- zriaďujú sa zákonom na financovanie osobitne určených úloh
- fond je právnickou osobou
- SR neručí za záväzky fondu a fond neručí za záväzky SR
- zdrojom fondu sú vlastné príjmy, prípadne ako doplnkový zdroj však môžu slúžiť aj dotácie zo štátneho fondu.
- fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby
- činnosť fondu upravuje štatút ...
Rozpočty územnej samosprávy podľa zákona ...
Rozpočty územnej samosprávy podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy - § 4 a nasl.
Rozpočet obce a rozpočet VÚC je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je súčasťou rozpočtu verejnej správy.
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Rozpočet obce a VÚC vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené :
• finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacich na území obce alebo VÚC
• finančné vzťahy k obyvateľom žijúcim na území obce alebo VÚC vyplývajúce zo zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzných nariadení obce alebo VÚC, ako aj zo zmlúv
Rozpočet obce môže obsahovať aj finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí ako aj finančné vzťahy k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy.
zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy - § 4 a nasl.
Rozpočet obce a rozpočet VÚC je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je súčasťou rozpočtu verejnej správy.
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Rozpočet obce a VÚC vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené :
• finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacich na území obce alebo VÚC
• finančné vzťahy k obyvateľom žijúcim na území obce alebo VÚC vyplývajúce zo zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzných nariadení obce alebo VÚC, ako aj zo zmlúv
Rozpočet obce môže obsahovať aj finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí ako aj finančné vzťahy k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy.
Rozpočet obce a rozpočet VÚC je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je súčasťou rozpočtu verejnej správy.
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Rozpočet obce a VÚC vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené :
• finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacich na území obce alebo VÚC
• finančné vzťahy k obyvateľom žijúcim na území obce alebo VÚC vyplývajúce zo zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzných nariadení obce alebo VÚC, ako aj zo zmlúv
Rozpočet obce môže obsahovať aj finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí ako aj finančné vzťahy k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy.
zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy - § 4 a nasl.
Rozpočet obce a rozpočet VÚC je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je súčasťou rozpočtu verejnej správy.
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Rozpočet obce a VÚC vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené :
• finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacich na území obce alebo VÚC
• finančné vzťahy k obyvateľom žijúcim na území obce alebo VÚC vyplývajúce zo zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzných nariadení obce alebo VÚC, ako aj zo zmlúv
Rozpočet obce môže obsahovať aj finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí ako aj finančné vzťahy k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy.
Rozpočet VÚC môže obsahovať aj finančné vzťahy ...
Rozpočet VÚC môže obsahovať aj finančné vzťahy k rozpočtom iných VÚC, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.
Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu VÚC vychádza predovšetkým z viacročného rozpočtu , z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených osobitným predpisom a zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územných samospráv. Rozpočet obce alebo VÚC sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový.
Rozpočet obce a VÚC sa vnútorne člení:
VIACROČNÝ ROZPOČET – je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky obce alebo VÚC, v ktorom sú v rámci ich pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov najmenej na tri roky.
f. bežné príjmy a výdavky (bežný rozpočet)
g. kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (kapitálový rozpočet)
h. finančné operácie
Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu VÚC vychádza predovšetkým z viacročného rozpočtu , z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených osobitným predpisom a zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územných samospráv. Rozpočet obce alebo VÚC sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový.
Rozpočet obce a VÚC sa vnútorne člení:
VIACROČNÝ ROZPOČET – je strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky obce alebo VÚC, v ktorom sú v rámci ich pôsobnosti vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov najmenej na tri roky.
f. bežné príjmy a výdavky (bežný rozpočet)
g. kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (kapitálový rozpočet)
h. finančné operácie
Podrobné členenie príjmov štátneho rozpočtu ...
Podrobné členenie príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru v príslušnom rozpočtovom roku.
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol, pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie.
Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.
Štátny rozpočet tvoria najmä:
a) príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b) výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,
c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol, pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie.
Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.
Štátny rozpočet tvoria najmä:
a) príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b) výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,
c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané
67. Rozpočtová sústava
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4,6,12
• Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov – (bez zmeny) - § 4,9,10
Pojem rozpočtová sústava
Rozpočtová sústava predstavuje súhrn všetkých rozpočtov, ktoré sa v danom štáte zostavujú a podľa ktorých prebieha rozpočtové hospodárenie štátu a ďalších verejno-právnych subjektov. Pod tento pojem však treba zaradiť aj vzájomné vzťahy medzi jednotlivými článkami rozpočtovej sústavy a postavenie rozpočtov v tejto sústave.
Rozpočtovú sústavu SR tvoria:
• štátny rozpočet SR
• rozpočty obcí a VÚC (rozpočty územnej samosprávy)
• rozpočty štátnych účelových fondov.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4,6,12
• Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov – (bez zmeny) - § 4,9,10
Pojem rozpočtová sústava
Rozpočtová sústava predstavuje súhrn všetkých rozpočtov, ktoré sa v danom štáte zostavujú a podľa ktorých prebieha rozpočtové hospodárenie štátu a ďalších verejno-právnych subjektov. Pod tento pojem však treba zaradiť aj vzájomné vzťahy medzi jednotlivými článkami rozpočtovej sústavy a postavenie rozpočtov v tejto sústave.
Rozpočtovú sústavu SR tvoria:
• štátny rozpočet SR
• rozpočty obcí a VÚC (rozpočty územnej samosprávy)
• rozpočty štátnych účelových fondov.
Pojem štátny rozpočet
Pojem štátny rozpočet – podľa zákona o rozpočtových pravidlách - § 6
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte (v súčasnosti zákon č. 740/2004 o štátnom rozpočte na rok 2005). Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtového schodku alebo minimálna výška rozpočtového prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy VÚC ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte (v súčasnosti zákon č. 740/2004 o štátnom rozpočte na rok 2005). Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtového schodku alebo minimálna výška rozpočtového prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly.
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy VÚC ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.
Postup pri odpisovaní HM
Máme 4 základné odpisové skupiny. Postupuje sa presne podľa zákona podľa toho či ide o zrýchlený alebo rovnomerný odpis
Pri rovnomernom odpis. sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu. Pri zrýchlenom odpis. HM sa odp. skupinám priraďujú koeficienty pre zrýchlené odpis. uvedené v zákone, pričom do do úvahy sa na rozdiel od rovnomerného odpis. berie i to, či ide o prvý alebo ďalší rok odpisovania. Ročný odpis sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Technické zhodnotenie
Za technické zhodnotenie považujeme:
I. výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie,
II. technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 30 000 Sk, ak sa tieto výdavky daňovník rozhodne považovať za výdavky na technické zhodnotenie,
III. technické zhodnotenie v sume vyššej ako 30 000 Sk za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom HM, kt. obstarávacia cena bola max. 30 000 Sk.
Pri rovnomernom odpis. sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu. Pri zrýchlenom odpis. HM sa odp. skupinám priraďujú koeficienty pre zrýchlené odpis. uvedené v zákone, pričom do do úvahy sa na rozdiel od rovnomerného odpis. berie i to, či ide o prvý alebo ďalší rok odpisovania. Ročný odpis sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Technické zhodnotenie
Za technické zhodnotenie považujeme:
I. výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie,
II. technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 30 000 Sk, ak sa tieto výdavky daňovník rozhodne považovať za výdavky na technické zhodnotenie,
III. technické zhodnotenie v sume vyššej ako 30 000 Sk za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom HM, kt. obstarávacia cena bola max. 30 000 Sk.
Rekonštrukcia a modernizácia
Rekonštrukciou rozumieme zásahy do hmotnéh majetku, kt. majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov (sem nepatrí zámena použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností). Modernizácia - rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného a nehmotného majetku o súčasti, kt. pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku (t. j. samostatné veci určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok).
Daňovník môže uplatňovanie odpisov ...
Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majektu prerušiť len na jedno celé alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom ZO pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.
Nehmotným majetkom sú : napr. práva priemyselného vlastníctva, autorské práva. alebo právne príbuzné autorskému prípadne vrátane počítačových programov a databáz, výrobné postupy, hospodársky využiteľné znalosti, kt. vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako 1 rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, zriaďovacie výdavky vyššie ako 50 000 Sk. Nehmotný majetok sa odpíše najviac do výšky vstupnej ceny.
Predmety vylúčené z odpisovania:
Zákon taxatívne vymedzuje, ktoré predmety sú vylúčené z odpisovania: pozemky, predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, hnuteľné národné kultúrne pamiatky, povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne …
Nehmotným majetkom sú : napr. práva priemyselného vlastníctva, autorské práva. alebo právne príbuzné autorskému prípadne vrátane počítačových programov a databáz, výrobné postupy, hospodársky využiteľné znalosti, kt. vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako 1 rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, zriaďovacie výdavky vyššie ako 50 000 Sk. Nehmotný majetok sa odpíše najviac do výšky vstupnej ceny.
Predmety vylúčené z odpisovania:
Zákon taxatívne vymedzuje, ktoré predmety sú vylúčené z odpisovania: pozemky, predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, hnuteľné národné kultúrne pamiatky, povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne …
Subjekt odpisovania
Hmotný a nehmotný majetok odpisuje daňovník, kt. má k nemu vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o majetok štátu, obce alebo VÚC. Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu HM o tieto výdavky. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v kt. je zaradený prenajatý hmotný majetok. Hmotný a nehmotný majetok v spoluvlastníctve odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny pomerne podľa výšky spoluvlast. podielu. Hmotný a nehmotný majetok individuálne určený a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov odpisuje účastník, kt. majetok poskytol na spoločné užívanie. Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, kt. k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu.
Vstupná cena hmotného a nehmotného majetku je taxatívne vymedzená v zákone, napr. suma vo výške vlastných nákladov obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku darovania…
Pri určovaní vstupnej ceny nesmieme zabudnúť, že DPH nie je súčasťou vstupnej ceny hmotného alebo nehmotného majetku. Avšak napríklad províziu, resp. náklady na dopravu, či inštaláciu sú už súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku.
Vstupná cena hmotného a nehmotného majetku je taxatívne vymedzená v zákone, napr. suma vo výške vlastných nákladov obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku darovania…
Pri určovaní vstupnej ceny nesmieme zabudnúť, že DPH nie je súčasťou vstupnej ceny hmotného alebo nehmotného majetku. Avšak napríklad províziu, resp. náklady na dopravu, či inštaláciu sú už súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku.
66. Odpisy a odpisovanie podľa zákona o daniach z príjmov
Použitá literatúra:
• Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
Pojem odpisovanie
Odpisovanie je postupné zahrnovanie odpisov z hmotného a nehmotného majetku (ktorý je účtovaný alebo evidovaný a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov) do daňových výdavkov.
Hmotný a nehmotný majetok
Hmotný majetok nie sú zásoby. Hmotným majetkom sa rozumejú:
a. samostatné hnuteľné veci a ich súbory, kt. majú samost. technicko-ekonomické určenie, kt. vstupná cena je vyššia ako 30 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako rok
b. budovy a iné stavby okrem:
- prevádzkových banských diel,
- oplotení a drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva
c. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky (TV, napr. chmelnice, vinice…)
d. zvieratá uvedené v prílohe, napr. hovädzí dobytok, ovce, kozy (plemenné, chovné)...
• Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
Pojem odpisovanie
Odpisovanie je postupné zahrnovanie odpisov z hmotného a nehmotného majetku (ktorý je účtovaný alebo evidovaný a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov) do daňových výdavkov.
Hmotný a nehmotný majetok
Hmotný majetok nie sú zásoby. Hmotným majetkom sa rozumejú:
a. samostatné hnuteľné veci a ich súbory, kt. majú samost. technicko-ekonomické určenie, kt. vstupná cena je vyššia ako 30 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako rok
b. budovy a iné stavby okrem:
- prevádzkových banských diel,
- oplotení a drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva
c. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky (TV, napr. chmelnice, vinice…)
d. zvieratá uvedené v prílohe, napr. hovädzí dobytok, ovce, kozy (plemenné, chovné)...
Technické rezervy poisťovne a zaisťovne
Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára
v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické
rezervy:
A. technickú rezervu na poistné budúcich období,
B. technickú rezervu na poistné plnenie,
C. technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
D. technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík,
E. technickú rezervu na životné poistenie,
F. technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,
G. ďalšie technické rezervy.
v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické
rezervy:
A. technickú rezervu na poistné budúcich období,
B. technickú rezervu na poistné plnenie,
C. technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
D. technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík,
E. technickú rezervu na životné poistenie,
F. technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,
G. ďalšie technické rezervy.
Pri umiestnení prostriedkov ...
Pri umiestnení prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať tieto zásady:
a) zásadu bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov technických rezerv,
b) zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technických rezerv zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
c) zásadu likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických rezerv je uložená tak, aby sa dala ihneď použiť na plynul úhradu výplat poistných plnení,
d) d) zásadu diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.
a) zásadu bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov technických rezerv,
b) zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technických rezerv zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
c) zásadu likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických rezerv je uložená tak, aby sa dala ihneď použiť na plynul úhradu výplat poistných plnení,
d) d) zásadu diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti zaniká:
a) poisťovni dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,
b) poisťovni dňom vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne
c) pobočke zahraničnej poisťovne dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej poisťovne alebo dňom zrušenia zahraničnej poisťovne z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,
d) d) poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej bankySlovenska o udelení predchádzajúceho súhlasu
e) e) ak poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa nepodala návrh na zápis do obchodného registra
f) dňom predaja podniku poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, pobočke zahraničnej poisťovne dňom skončenia jej činnosti zahraničnou poisťovňou.
b) poisťovni dňom vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne
c) pobočke zahraničnej poisťovne dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej poisťovne alebo dňom zrušenia zahraničnej poisťovne z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,
d) d) poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej bankySlovenska o udelení predchádzajúceho súhlasu
e) e) ak poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa nepodala návrh na zápis do obchodného registra
f) dňom predaja podniku poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, pobočke zahraničnej poisťovne dňom skončenia jej činnosti zahraničnou poisťovňou.
Podmienky na vykonávanie zaisťovacej činnosti
Zaisťovňou je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska.
Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa povoľuje:
vznik zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovne,
b) zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočky,
vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou alebo
d) vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočkou zahraničnej poisťovne.
Obchodné meno zaisťovne musí obsahovať označenie "zaisťovňa". Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať.
Základné imanie zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky musí byť najmenej 1 000 000 000 Sk.
Zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie aj na vykonávanie poisťovacej činnosti, sa považuje za poisťovňu a jej obchodné meno musí obsahovať označenie "poisťovňa".
Základné imanie zaisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.
Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa povoľuje:
vznik zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovne,
b) zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočky,
vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou alebo
d) vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočkou zahraničnej poisťovne.
Obchodné meno zaisťovne musí obsahovať označenie "zaisťovňa". Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať.
Základné imanie zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky musí byť najmenej 1 000 000 000 Sk.
Zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie aj na vykonávanie poisťovacej činnosti, sa považuje za poisťovňu a jej obchodné meno musí obsahovať označenie "poisťovňa".
Základné imanie zaisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.
d) odborná spôsobilosť...
d) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb,
e) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni,
f) výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny
g) výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena
h) úzke väzby,
i) poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
Povolenie nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 5, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je:
• dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu,
• dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne z iného
• členského štátu, kontrolovaná tými istými osobami, ktoré kontrolujú poisťovňu z iného členského štátu.
e) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni,
f) výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny
g) výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena
h) úzke väzby,
i) poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
Povolenie nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 5, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je:
• dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu,
• dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne z iného
• členského štátu, kontrolovaná tými istými osobami, ktoré kontrolujú poisťovňu z iného členského štátu.
Národná banka Slovenska je ....
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu:
a) dcérskou spoločnosťou banky alebo obchodníka s cennými
papiermi so sídlom na území iného členského štátu,
b) dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti banky alebo
obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného
členského štátu,
c) kontrolovaná tými istými fyzickými osobami a právnickými
osobami, ktoré kontrolujú banku alebo obchodníka s cennými
papiermi so sídlom na území iného členského štátu.
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje na neurčitú dobu a nemožno ho previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu a neprechádza ani na právneho nástupcu. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené poisťovni je platné pre všetky členské štáty a oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť na území iného členského štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.
a) dcérskou spoločnosťou banky alebo obchodníka s cennými
papiermi so sídlom na území iného členského štátu,
b) dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti banky alebo
obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného
členského štátu,
c) kontrolovaná tými istými fyzickými osobami a právnickými
osobami, ktoré kontrolujú banku alebo obchodníka s cennými
papiermi so sídlom na území iného členského štátu.
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje na neurčitú dobu a nemožno ho previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu a neprechádza ani na právneho nástupcu. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené poisťovni je platné pre všetky členské štáty a oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť na území iného členského štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.
Podmienky na vykonávanie poisťovacej činnosti
Poisťovňa je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa zákona o bankách. Obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie "poisťovňa“.
Povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti sa povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne a vykonávanie poisťovacej činnosti tejto poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
Zahraničnou poisťovňou je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie Národnej banky Slovenska na vykonávanie poisťovacej činnosti.
Povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti sa povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne a vykonávanie poisťovacej činnosti tejto poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
Zahraničnou poisťovňou je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie Národnej banky Slovenska na vykonávanie poisťovacej činnosti.
Národná banka Slovenska vydáva povolenie ....
Národná banka Slovenska vydáva povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poistné druhy:
• životného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe,
• neživotného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1.
Základné imanie poisťovne na vykonávanie poisťovacej činnosti musí byť:
pre životné poistenie najmenej 4 000 000 EUR,
pre poistné odvetvia neživotného poistenia uvedené v prílohe č. 1 (cca. najmenej 3000000 – 5000000 EUR)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a) splatené základné imanie poisťovne podľa § 4,
b) prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne,
c) vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,
• životného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe,
• neživotného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1.
Základné imanie poisťovne na vykonávanie poisťovacej činnosti musí byť:
pre životné poistenie najmenej 4 000 000 EUR,
pre poistné odvetvia neživotného poistenia uvedené v prílohe č. 1 (cca. najmenej 3000000 – 5000000 EUR)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a) splatené základné imanie poisťovne podľa § 4,
b) prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne,
c) vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,
Základné pojmoslovie
Poisťovacou činnosťou je uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, správa poistenia, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv a likvidácia poistných udalostí. Súčasťou poisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv a garančného fondu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, uzavieranie zaistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami so zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami o zaistení záväzkov poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, ktoré vyplývajú z ňou uzavretých poistných zmlúv, uzavieranie zmlúv o sprostredkovaní poistenia s poisťovacími maklérmi a poisťovacími agentmi, ako aj činnosť na predchádzanie škodám.
Zaisťovacou činnosťou je uzavieranie ...
Zaisťovacou činnosťou je uzavieranie zaistných zmlúv medzi poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami a zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami, správa zaistenia a poskytovanie plnenia zo zaistných zmlúv. Zaistnou zmluvou sa zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo ich pobočky zaväzujú poskytnúť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni alebo ich pobočkám v dohodnutom rozsahu plnenie, ak vznikne udalosť označená v zaistnej zmluve a poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa alebo ich pobočky sa zaväzujú platiť zaisťovni, zahraničnej zaisťovni alebo ich pobočkám zmluvne dohodnutú časť poistného z uzavretých poistných zmlúv, ktoré sú predmetom zaistnej zmluvy. Súčasťou zaisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv.
65. Právna úprava poisťovníctva
Použitá literatúra:
• Zákon č. 95/2002 o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004) – nespracoval som celý zákon, pretože ak toto budete vedieť a nebudete koktať, tak Vás nezastaví
Zákon o poisťovníctve upravuje:
a) niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní,
b) niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,
c) niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,
d) sprostredkovanie poistenia,
e) výkon dohľadu nad poisťovníctvom.
Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, doplnkového dôchodkového poistenia, poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo
pri chorobe z povolania podľa zákona o zdravotnom poistení.
• Zákon č. 95/2002 o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004) – nespracoval som celý zákon, pretože ak toto budete vedieť a nebudete koktať, tak Vás nezastaví
Zákon o poisťovníctve upravuje:
a) niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní,
b) niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,
c) niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,
d) sprostredkovanie poistenia,
e) výkon dohľadu nad poisťovníctvom.
Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, doplnkového dôchodkového poistenia, poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo
pri chorobe z povolania podľa zákona o zdravotnom poistení.
SADZOBNÍK SÚDNYCH POPLATKOV
Niektoré súdne poplatky podľa Sadzobníka:
1. vo veciach obchodného registra:
• z návrhu na prvý zápis alebo na výmaz:
- 1. akciovej spoločnosti 20 000 Sk
- 2. iných právnických osôb 10 000 Sk
- 3. fyzickej osoby - podnikateľa 5 000 Sk
- 4. organizačnej zložky právnickej osoby 5 000 Sk
- 5. organizačnej zložky FO - podnikateľa 1 000 Sk
• z návrhu na zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti (družstva) 10 000 Sk
2. Za overenie odpisu alebo kópie listiny, za každú začatú stranu listiny, ktorej odpis alebo kópia sa overuje:
a) v slovenskom alebo českom jazyku 20 Sk
b) v inom jazyku 50 Sk
3. Za vyhotovenie a vydanie odpisu z obchodného registra, potvrdenia o tom, že v obchodnom registri určitý zápis nie je, a za vydanie potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená do zbierky listín 100 Sk
4. Za nahliadnutie do obchodného registra 100 Sk
5. Za výpis z registra trestov a odpis registra trestov (aj negatívny) 100 Sk
1. vo veciach obchodného registra:
• z návrhu na prvý zápis alebo na výmaz:
- 1. akciovej spoločnosti 20 000 Sk
- 2. iných právnických osôb 10 000 Sk
- 3. fyzickej osoby - podnikateľa 5 000 Sk
- 4. organizačnej zložky právnickej osoby 5 000 Sk
- 5. organizačnej zložky FO - podnikateľa 1 000 Sk
• z návrhu na zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti (družstva) 10 000 Sk
2. Za overenie odpisu alebo kópie listiny, za každú začatú stranu listiny, ktorej odpis alebo kópia sa overuje:
a) v slovenskom alebo českom jazyku 20 Sk
b) v inom jazyku 50 Sk
3. Za vyhotovenie a vydanie odpisu z obchodného registra, potvrdenia o tom, že v obchodnom registri určitý zápis nie je, a za vydanie potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená do zbierky listín 100 Sk
4. Za nahliadnutie do obchodného registra 100 Sk
5. Za výpis z registra trestov a odpis registra trestov (aj negatívny) 100 Sk
Základ poplatku sa zaokrúhľuje na ...
Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé sto koruny dolu a vyrubený poplatok na celé koruny nahor.
Ak je základ poplatku vyjadrený v cudzej mene, prepočíta sa na slovenské koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný prvý deň v mesiaci, v ktorom je poplatok splatný, alebo v ktorom súd o sume poplatku rozhoduje.
Platenie poplatku
Poplatok sa platí na účet súdu, ktorý viedol konanie na prvom stupni alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá. Ak poplatok neprevyšuje 10 000 Sk, môže sa platiť kolkovými známkami.
Poplatok za úkon prokuratúry sa platí vždy kolkovými známkami.
V odvolacom konaní sa poplatok platí na účet súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Poplatky sa vyrubujú a vyberajú v slovenskej mene.
Ak je základ poplatku vyjadrený v cudzej mene, prepočíta sa na slovenské koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný prvý deň v mesiaci, v ktorom je poplatok splatný, alebo v ktorom súd o sume poplatku rozhoduje.
Platenie poplatku
Poplatok sa platí na účet súdu, ktorý viedol konanie na prvom stupni alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá. Ak poplatok neprevyšuje 10 000 Sk, môže sa platiť kolkovými známkami.
Poplatok za úkon prokuratúry sa platí vždy kolkovými známkami.
V odvolacom konaní sa poplatok platí na účet súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Poplatky sa vyrubujú a vyberajú v slovenskej mene.
Vrátenie poplatku
Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok zaplatený účastníkom konania za uplatnenie námietky zaujatosti sa mu vráti, ak námietka bola uznesená odôvodnene. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 50 Sk.
Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania, vráti sa im 90% zo zaplateného poplatku. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania, vráti sa im 50% zo zaplateného poplatku. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30% zo zaplateného poplatku za ďalšie konanie súdu v predmetnej veci.
Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 50 Sk.
Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania, vráti sa im 90% zo zaplateného poplatku. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania, vráti sa im 50% zo zaplateného poplatku. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30% zo zaplateného poplatku za ďalšie konanie súdu v predmetnej veci.
• maloleté dieťa v konaní o určenie ...
• maloleté dieťa v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva,
• navrhovateľ v konaní o náhrade škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
• navrhovateľ v konaní o poddlžníckej žalobe,
• vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov a odvedenci v konaní o zaradenie do evidencie osôb povinných vykonať civilnú službu,
• veriteľ a dlžník pri podaní návrhu na konkurzné konanie,
• diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a návrhov na začatie konania (odvolaní), ak je predmetom sporu nehnuteľnosť,
• navrhovateľ v konaní o náhrade škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
• navrhovateľ v konaní o poddlžníckej žalobe,
• vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov a odvedenci v konaní o zaradenie do evidencie osôb povinných vykonať civilnú službu,
• veriteľ a dlžník pri podaní návrhu na konkurzné konanie,
• diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a návrhov na začatie konania (odvolaní), ak je predmetom sporu nehnuteľnosť,
• navrhovateľ podľa § 16 ods.1 zákona
• navrhovateľ podľa § 16 ods.1 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,
• navrhovateľ v konaní podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a v ďalších konaniach, ak to ustanovujú osobitné predpisy,
• cudzinec v konaní o priznanie postavenia utečenca.
Sadzba poplatku
Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.
Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd.
• navrhovateľ v konaní podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a v ďalších konaniach, ak to ustanovujú osobitné predpisy,
• cudzinec v konaní o priznanie postavenia utečenca.
Sadzba poplatku
Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.
Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd.
zdravotného poistenia,
zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti,
výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,
plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,
opravy chýb a odstránenia nedostatkov v zoznamoch voličov,
vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti,
nečinnosti orgánu verejnej správy,
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,
plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,
opravy chýb a odstránenia nedostatkov v zoznamoch voličov,
vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti,
nečinnosti orgánu verejnej správy,
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Zákon o súdnych poplatkoch vymenúva niektoré osoby,...
Zákon o súdnych poplatkoch vymenúva niektoré osoby, ktoré sú od poplatkovej povinnosti oslobodené, a to bez ohľadu na to, o aké konanie ide. Ide o nasledovné osoby:
• Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa,
• obce a vyššie územné celky v konaní verejného a spoločensky prospešného záujmu,
• nadácie a charitatívne, humanitárne a ekologické organizácie,
• navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru,
• navrhovateľ v konaní o určení výživného,
• nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím,
• prokurátor v konaní začatom na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,
• Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa,
• obce a vyššie územné celky v konaní verejného a spoločensky prospešného záujmu,
• nadácie a charitatívne, humanitárne a ekologické organizácie,
• navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru,
• navrhovateľ v konaní o určení výživného,
• nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím,
• prokurátor v konaní začatom na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,
Ak vznikne viacerým poplatníkom povinnosť zaplatiť...
Ak vznikne viacerým poplatníkom povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Príslušnosť
Poplatky vyberajú: - súdy,
- orgány štátnej správy súdov,
- orgány prokuratúry.
Oslobodenie od súdnych poplatkov
Existujú dva druhy oslobodenia od súdnych poplatkov - na základe návrhu poplatníka (z dôvodu jeho pomerov) alebo zo zákona.
Problematiku oslobodenia od súdnych poplatkov upravuje v prvom rade zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. Právnu úpravu tejto problematiky obsahuje tiež zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Príslušnosť
Poplatky vyberajú: - súdy,
- orgány štátnej správy súdov,
- orgány prokuratúry.
Oslobodenie od súdnych poplatkov
Existujú dva druhy oslobodenia od súdnych poplatkov - na základe návrhu poplatníka (z dôvodu jeho pomerov) alebo zo zákona.
Problematiku oslobodenia od súdnych poplatkov upravuje v prvom rade zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. Právnu úpravu tejto problematiky obsahuje tiež zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)