• stavieb vo vlastníctve štátu alebo iného štátu užívané diplomatickými zástupcami poverenými v SR a inými osobami požívajúcimi diplomatické výsady a imunitu podľa medzinárodného práva, za predpokladu zaručenia vzájomnosti (reciprocity)
• stavieb slúžiacich na školské, vedecké, sociálne, kultúrne a iné verejnoprospešné účely
• stavieb a ich častí slúžiacich výhradne na náboženské účely
• stavieb a ich častí slúžiacich bezprostredne na poskytovanie verejných dopravných služieb
Základom dane je celková výmera zastavaných plôch v m2 podliehajúcich dani, a to podľa stavu k 1.1. zdaňovacieho obdobia.
Sadzba dane je určená v závislosti od jednotlivých typov stavieb.
Tieto sadzby sú sadzby základné a zvyšujú sa pri viacpodlažných stavbách o 0,75 Sk za každé ďalšie nadzemné podlažie.
Základná sadzba za bytové domy (1 Sk, prípadne zvýšená) sa ďalej násobí koeficientom podľa veľkosti obce, obdobne ako pri dani z pozemkov (koeficienty od 1,0 do 4,5).
K ďalším úpravám sadzieb môže dôjsť už iba na základe všeobecne záväzného nariadenia obce, ktorá je správcom tejto dane.
Ak sa stavba prestala užívať, ...
Ak sa stavba prestala užívať, nemá to vplyv na daňovú povinnosť. Stavbou na účely tohto zákona sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží, a to :
a) bytové domy (rodinné domy, nájomné domy, poľnohospodárske usadlosti a pod.)
b) chaty na individuálnu rekreáciu
c) garáže
d) objekty slúžiace na podnikateľské a zárobkové činnosti
e) ostatné stavby
Predmetom dane však nie sú stavby priehrad, vodovodov, kanalizácií, rozvodov tepelnej energie, stavby verejných dopravných ciest (stavby pozemných komunikácií. leteckých zariadení, dráh, vodných ciest a prístavov) a stavby slúžiace na zabezpečenie úloh obrany štátu (ak sa nevyužívajú na podnikanie alebo na inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom).
Od dane je však aj celý rad stavieb oslobodený. Oslobodenie a týka predovšetkým :
• stavieb vo vlastníctve štátu, obcí a nadácií, vrátane tých, ku ktorým bolo zriadené právo hospodárenia, právo správy alebo právo nájmu
a) bytové domy (rodinné domy, nájomné domy, poľnohospodárske usadlosti a pod.)
b) chaty na individuálnu rekreáciu
c) garáže
d) objekty slúžiace na podnikateľské a zárobkové činnosti
e) ostatné stavby
Predmetom dane však nie sú stavby priehrad, vodovodov, kanalizácií, rozvodov tepelnej energie, stavby verejných dopravných ciest (stavby pozemných komunikácií. leteckých zariadení, dráh, vodných ciest a prístavov) a stavby slúžiace na zabezpečenie úloh obrany štátu (ak sa nevyužívajú na podnikanie alebo na inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom).
Od dane je však aj celý rad stavieb oslobodený. Oslobodenie a týka predovšetkým :
• stavieb vo vlastníctve štátu, obcí a nadácií, vrátane tých, ku ktorým bolo zriadené právo hospodárenia, právo správy alebo právo nájmu
Základom dane je :
a) cena pôdy bez porastov, určená vynásobením výmery pozemkov v m2 odvodenej od bonitovaných pôdno-ekologických podmienok podľa pltných cenových predpisov (prílohy vyhlášky Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb., v znení neskorších predpisov) platí pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé porasty)
b) cena pôdy určená vynásobením skutočnej výmery pozemkov v m2 a ceny pôdy určenej za 1 m2 podľa platných cenových predpisov (platí pre lesné pozemky a rybníky)
c) celková výmera pozemkov podliehajúcich dani (platí pre záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky a ostatné plochy).
O výške daňovej povinnosti rozhoduje v končenom dôsledku ročná sadzba dane, ktorá je určená pre jednotlivé druhy pozemkov nasledovne :
Orná pôda, chmeľnice, vinice a ovocné sady ............ najviac 0,75%
Trvalé trávne porasty, lesné pozemky, rybníky ......... najviac 0,25%
Záhrady, zastavané plochy a ostatné plochy .............. 0,10 Sk/m2
Stavebné pozemky ...................................................... 1,00 Sk/m2
Posledné dve sadzby môže správca dane podľa miestnych podmienok zvýšiť až o 100%.
U stavebných pozemkov sa však ešte sadzba upravuje podľa veľkosti obce, a to jej vynásobením koeficientom v rozpätí od 1,0 do 4,5.
b) cena pôdy určená vynásobením skutočnej výmery pozemkov v m2 a ceny pôdy určenej za 1 m2 podľa platných cenových predpisov (platí pre lesné pozemky a rybníky)
c) celková výmera pozemkov podliehajúcich dani (platí pre záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky a ostatné plochy).
O výške daňovej povinnosti rozhoduje v končenom dôsledku ročná sadzba dane, ktorá je určená pre jednotlivé druhy pozemkov nasledovne :
Orná pôda, chmeľnice, vinice a ovocné sady ............ najviac 0,75%
Trvalé trávne porasty, lesné pozemky, rybníky ......... najviac 0,25%
Záhrady, zastavané plochy a ostatné plochy .............. 0,10 Sk/m2
Stavebné pozemky ...................................................... 1,00 Sk/m2
Posledné dve sadzby môže správca dane podľa miestnych podmienok zvýšiť až o 100%.
U stavebných pozemkov sa však ešte sadzba upravuje podľa veľkosti obce, a to jej vynásobením koeficientom v rozpätí od 1,0 do 4,5.
a) Daň zo stavieb
Daňovníkom tejto dane je predovšetkým vlastník stavby nachádzajúcej sa na území SR. Ak ide o prípad, že stavba je v trvalom užívaní alebo k nej bolo zriadené právo hospodárenia alebo správy, je daňovníkom príslušná osoba, ktorá je nositeľom tohto práva. V prípade spoluvlastníctva sa daň vyrubí daňovníkovi, ktorého ostatní spoluvlastníci na tento účel uviedli; tento daňovník má potom nárok na vyporiadanie.
K zmene v osobe vlastníka stavby počas kalendárneho roka sa neprihliada a pôvodný daňovník ním aj pre účely tejto dane zostáva do konca kalendárneho roka. Takúto zmenu je však doterajší vlastník stavby povinný ohlásiť správcovi dane do 30 dní od vykonaného prevodu vlastníckeho práva, resp. nový vlastník do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva.
Predmetom dane sú stavby alebo ich časti na území SR :
• spojené so zemou pevným základom
• ktoré majú vnútorný priestor vymedzený podlahou a stropnou konštrukciou
• na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie (resp. tie stavby, alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú).
K zmene v osobe vlastníka stavby počas kalendárneho roka sa neprihliada a pôvodný daňovník ním aj pre účely tejto dane zostáva do konca kalendárneho roka. Takúto zmenu je však doterajší vlastník stavby povinný ohlásiť správcovi dane do 30 dní od vykonaného prevodu vlastníckeho práva, resp. nový vlastník do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva.
Predmetom dane sú stavby alebo ich časti na území SR :
• spojené so zemou pevným základom
• ktoré majú vnútorný priestor vymedzený podlahou a stropnou konštrukciou
• na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie (resp. tie stavby, alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú).
Predmetom dane sú pozemky na území SR členené nasledovne :
a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady
b) trvalé trávne porasty
c) záhrady
d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy a ochranné lesy, v ktorých sa uskutočňuje ťažba dreva
e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy
f) zastavané plochy a nádvoria
g) stavebné pozemky
h) ostatné plochy s výnimkou stavebných pozemkov
Predmetom dane však nie sú :
• časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami podliehajúcimi dani zo stavieb
• pozemky alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb
• pozemky slúžiace na zabezpečenie úloh obrany štátu, ku ktorým vykonáva právo hospodárenia a právo nájmu rozpočtová alebo príspevková organizácia v pôsobnosti príslušných rezortov a ktoré nie sú predmetom podnikateľskej činnosti
b) trvalé trávne porasty
c) záhrady
d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy a ochranné lesy, v ktorých sa uskutočňuje ťažba dreva
e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy
f) zastavané plochy a nádvoria
g) stavebné pozemky
h) ostatné plochy s výnimkou stavebných pozemkov
Predmetom dane však nie sú :
• časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami podliehajúcimi dani zo stavieb
• pozemky alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb
• pozemky slúžiace na zabezpečenie úloh obrany štátu, ku ktorým vykonáva právo hospodárenia a právo nájmu rozpočtová alebo príspevková organizácia v pôsobnosti príslušných rezortov a ktoré nie sú predmetom podnikateľskej činnosti
Oslobodenie od dane je ...
Oslobodenie od dane je pomerne široké a vyjadruje hľadisko ekologické, prípadne verejnoprospešné. Sú to najmä pozemky :
• vo vlastníctve štátu a obcí, vrátane tých, ku ktorým majú právo hospodárenia alebo správy obce alebo ich mestské časti, prípadne rozpočtové organizácie, ako aj tie, ktoré sú užívané diplomatickými zástupcami a inými osobami používajúcimi výsady a imunitu podľa medzinárodného práva
• tvoriace jeden funkčný celok so stavbou alebo jej časťou slúžiacou na náboženské, výchovné, kultúrne, sociálne a iné účely
• na ktorých sú zriadení cintoríny
• verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk
• v chránených územiach a jednotlivých pásmach hygienickej ochrany
• funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej doprave
• lesné pozemky do začatia ťažby dreva.
Okrem cintorínov platí podmienka, že sa tieto pozemky nevyužívajú na podnikateľské alebo iné zárobkové účely, vrátane prenájmu.
• vo vlastníctve štátu a obcí, vrátane tých, ku ktorým majú právo hospodárenia alebo správy obce alebo ich mestské časti, prípadne rozpočtové organizácie, ako aj tie, ktoré sú užívané diplomatickými zástupcami a inými osobami používajúcimi výsady a imunitu podľa medzinárodného práva
• tvoriace jeden funkčný celok so stavbou alebo jej časťou slúžiacou na náboženské, výchovné, kultúrne, sociálne a iné účely
• na ktorých sú zriadení cintoríny
• verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk
• v chránených územiach a jednotlivých pásmach hygienickej ochrany
• funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej doprave
• lesné pozemky do začatia ťažby dreva.
Okrem cintorínov platí podmienka, že sa tieto pozemky nevyužívajú na podnikateľské alebo iné zárobkové účely, vrátane prenájmu.
Pri tomto odpisovaní sa rozlišuje, ...
Pri tomto odpisovaní sa rozlišuje, či ide o prvé alebo ďalšie zdaňovacie obdobie. Zatriedenie majetku do odpisových skupín je uvedené v prílohe zákona.
V osobitnom ustanovení je zakotvená možnosť zníženia vlastnej dane (nie iba jej základu). Ide o zľavu na dani, ktorú môže uplatniť ten, kto zamestnáva po celý rok, môže si odrátať 7000,-- Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, prípadne 18000,-- Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.
§ 2. Daň z nehnuteľnosti
Je druhou z okruhu priamych daní tvoriacich súčasť daňovej sústavy SR. Jej zavedenie bolo významné najmä preto, lebo nahradila niektoré dane a poplatky uplatňované do 31.12.1992, a to domovú daň, poľnohospodársku daň z pozemkov a lokalizačný poplatok. Stalo sa tak zákonom SNR č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti, ktorý bol postupne niekoľkokrát novelizovaný. Túto základnú právnu úpravu doplňuje vykonávacia vyhláška Ministerstva financií SR č. 58/1993 Zb.z., v znení vyhlášky Ministerstva financií SR č. 72/1994 Zb.z. Tak, ako v prípade predchádzajúcej poľnohospodárskej dane, aj v súčasnosti možno hovoriť o viaczložkovej dani z nehnuteľností, pretože pozostáva zo samostatnej dane z pozemkov a dane zo stavieb. Daň z nehnuteľnosti je miestnou daňou, pretože jej správu vykonáva obec a výnos plynie do rozpočtu obce.
V osobitnom ustanovení je zakotvená možnosť zníženia vlastnej dane (nie iba jej základu). Ide o zľavu na dani, ktorú môže uplatniť ten, kto zamestnáva po celý rok, môže si odrátať 7000,-- Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, prípadne 18000,-- Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.
§ 2. Daň z nehnuteľnosti
Je druhou z okruhu priamych daní tvoriacich súčasť daňovej sústavy SR. Jej zavedenie bolo významné najmä preto, lebo nahradila niektoré dane a poplatky uplatňované do 31.12.1992, a to domovú daň, poľnohospodársku daň z pozemkov a lokalizačný poplatok. Stalo sa tak zákonom SNR č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti, ktorý bol postupne niekoľkokrát novelizovaný. Túto základnú právnu úpravu doplňuje vykonávacia vyhláška Ministerstva financií SR č. 58/1993 Zb.z., v znení vyhlášky Ministerstva financií SR č. 72/1994 Zb.z. Tak, ako v prípade predchádzajúcej poľnohospodárskej dane, aj v súčasnosti možno hovoriť o viaczložkovej dani z nehnuteľností, pretože pozostáva zo samostatnej dane z pozemkov a dane zo stavieb. Daň z nehnuteľnosti je miestnou daňou, pretože jej správu vykonáva obec a výnos plynie do rozpočtu obce.
a) Daň z pozemkov
Daňovníkom je zásadne vlastník. Iba v tých prípadoch, keď ide o majetok, ku ktorému bolo zriadené právo hospodárenia, trvalého užívania alebo správy obecného majetku, stáva sa aj táto osoba daňovníkom. Pre daňovú povinnosť je rozhodujúce, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností v SR. Daňovníkom však môže byť aj nájomca, ak nájomný vzťah trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a ak je na evidenčnom liste katastra uvedený ako nájomca. Táto podmienka nemusí byť splnená, ak ide o pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom a Slovenským lesným pozemkovým fondom a prenajaté na podnikateľskú činnosť. Vtedy, keď neexistujú hranice pozemkov ani v terénnych ani v katastrálnych mapách, je daňovníkom osoba, ktorá pozemky skutočne užíva. Nájomca je daňovníkom aj vtedy, ak v katastri nie je uvedený vlastník, pričom nájomný vzťah je z údajov katastri zrejmý. Ak nájomca nie je daňovníkom, ručí za daň. na určenie osoby daňovníka je rozhodujúci stav k 1.1. bežného roka.
V prípade spoluvlastníctva sa daň vyrubí tomu, ktorého na to ostatní určili, inak ktorémukoľvek z nich; ten má potom nárok na vyporiadane. Ak v priebehu kalendárneho roka dôjde k zmene vlastníka, zostáva v tomto kalendárnom roku daňovníkom doterajší vlastník.
V prípade spoluvlastníctva sa daň vyrubí tomu, ktorého na to ostatní určili, inak ktorémukoľvek z nich; ten má potom nárok na vyporiadane. Ak v priebehu kalendárneho roka dôjde k zmene vlastníka, zostáva v tomto kalendárnom roku daňovníkom doterajší vlastník.
výdavky na reprezentáciu
výdavky na reprezentáciu
výdavky na osobnú potrebu daňovníka
úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých subjektami o sídlom v zahraničí nad hranicu štvornásobku, resp. šesťnásobku (bankové a poisťovacie spoločnosti) základného imania.
Daňovník má možnosť zvoliť si pre novo nadobudnutý majetok odpisovanie rovnomerné alebo zrýchlené; tento spôsob však už nemôže dodatočne meniť. Pre účely odpisovania zákon definuje pojem hmotného majetku (samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory predmetov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 10 000,-- Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok, budovy a stavby, s výnimkou prevádzkových banských diel, pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, základné stádo, ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a iný majetok) a nehmotného majetku (predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000,-- Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok a sú obstarávané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie náklady).
výdavky na osobnú potrebu daňovníka
úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých subjektami o sídlom v zahraničí nad hranicu štvornásobku, resp. šesťnásobku (bankové a poisťovacie spoločnosti) základného imania.
Daňovník má možnosť zvoliť si pre novo nadobudnutý majetok odpisovanie rovnomerné alebo zrýchlené; tento spôsob však už nemôže dodatočne meniť. Pre účely odpisovania zákon definuje pojem hmotného majetku (samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory predmetov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 10 000,-- Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok, budovy a stavby, s výnimkou prevádzkových banských diel, pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, základné stádo, ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a iný majetok) a nehmotného majetku (predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000,-- Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok a sú obstarávané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie náklady).
Zákon obsahuje aj definíciu ...
Zákon obsahuje aj definíciu odpisovania pre daňové účely podľa ktorej sa odpisovaním rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31.12 bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu.
V zákone sú vymedzené aj tie predmety, ktoré sa z odpisovania vylučujú, ako napr. zásoby, objekty hrádzí, umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky, povrchové a podzemné vody, lesy, ložiská nerastných surovín a nerasty, jaskyne, hmotný majetok prevzatý bezodplatne podľa osobitných predpisov a pod.
Odpisovanie vykonáva prevažne vlastník, ale v niektorých prípadoch môže odpisovať aj nájomca namiesto vlastníka. Zákon používa termín „vstupná cena“, ktorou treba rozumieť cenu nadobúdaciu (ak bol majetok nadobudnutý odplatne) alebo vlastné náklady (ak majetok vznikol vlastnou činnosťou), prípadne reprodukčnú obstarávaciu cenu (zistené podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom). Za zostatkovú cenu sa pre účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku, zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
V zákone sú vymedzené aj tie predmety, ktoré sa z odpisovania vylučujú, ako napr. zásoby, objekty hrádzí, umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky, povrchové a podzemné vody, lesy, ložiská nerastných surovín a nerasty, jaskyne, hmotný majetok prevzatý bezodplatne podľa osobitných predpisov a pod.
Odpisovanie vykonáva prevažne vlastník, ale v niektorých prípadoch môže odpisovať aj nájomca namiesto vlastníka. Zákon používa termín „vstupná cena“, ktorou treba rozumieť cenu nadobúdaciu (ak bol majetok nadobudnutý odplatne) alebo vlastné náklady (ak majetok vznikol vlastnou činnosťou), prípadne reprodukčnú obstarávaciu cenu (zistené podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom). Za zostatkovú cenu sa pre účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku, zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
• poistné uhrádzané daňovníkom, ...
• poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane
• výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov
• nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci (u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie)
• zaplatená daň z nehnuteľností, cestná daň, ako aj iné dane a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani
• výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie
• výdavky ( náklady) na civilnú a požiarnu ochranu
• výdavky (náklady), na úhradu ktorých je daňovník povinný podľa osobitných predpisov
Zákon súčasne podrobne vymedzuje aj tie výdavky, ktoré nie je možné pre účely tejto dane uznať. Aj v tomto prípade ide o demonštratívny výpočet, t.j. nie sú vylúčené ďalšie výdavky, ktoré nie je možné pre daňové účely uznať ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ide predovšetkým o :
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a pozemkov, vrátane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny
• výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov
• nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci (u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie)
• zaplatená daň z nehnuteľností, cestná daň, ako aj iné dane a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani
• výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie
• výdavky ( náklady) na civilnú a požiarnu ochranu
• výdavky (náklady), na úhradu ktorých je daňovník povinný podľa osobitných predpisov
Zákon súčasne podrobne vymedzuje aj tie výdavky, ktoré nie je možné pre účely tejto dane uznať. Aj v tomto prípade ide o demonštratívny výpočet, t.j. nie sú vylúčené ďalšie výdavky, ktoré nie je možné pre daňové účely uznať ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ide predovšetkým o :
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného a nehmotného majetku a pozemkov, vrátane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny
výdavky na zvýšenie základného ...
výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek
výdavky na nákup cenných papierov
odmeny členom štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb
vyplácané podiely na zisku
platené penále a pokuty, s výnimkou zmluvných pokút a prirážky k poistnému platenému do fondov sociálneho poistenia, fondu zamestnanosti a fondu zdravotného poistenia
prirážky k základným sadzbám za znečisťovanie ovzdušia a k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane
tvorbu rezervných a ostatných účelových fondov
vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní spoločnosti alebo družstva
manká a škody presahujúce prijaté náhrady
zostatkovú cenu trvalo vyradeného hmotného a nehmotného majetku
daň z dedičstva, daň z darovania, daň z prevodu nehnuteľnosti, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb
výdavky na nákup cenných papierov
odmeny členom štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb
vyplácané podiely na zisku
platené penále a pokuty, s výnimkou zmluvných pokút a prirážky k poistnému platenému do fondov sociálneho poistenia, fondu zamestnanosti a fondu zdravotného poistenia
prirážky k základným sadzbám za znečisťovanie ovzdušia a k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane
tvorbu rezervných a ostatných účelových fondov
vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní spoločnosti alebo družstva
manká a škody presahujúce prijaté náhrady
zostatkovú cenu trvalo vyradeného hmotného a nehmotného majetku
daň z dedičstva, daň z darovania, daň z prevodu nehnuteľnosti, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb
• príjmy štátnych fondov ...
• príjmy štátnych fondov podľa osobitných predpisov
• výnosy zo štátnych dlhopisov
• na 5 rokov aj príjmy z prevádzky malých vodných elektrární (do1 MW) a iných alternatívnych zdrojov energie
• výťažok prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier povoľovaných podľa osobitných predpisov, ak je aspoň z 90% určený na verejnoprospešné účely.
Základom dane je rozdiel medzi príjmami (ak nie sú od dane oslobodené) a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. U daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, je základom dane hospodársky výsledok (zisk a strata). U daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, je základom dane rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Od tohto základu možno odpočítať dary poskytnuté tuzemským právnickým osobám a obciam za rovnakých podmienok ako v prípade fyzických osôb, avšak u právnických osôb je dolnou hranicou hodnoty daru čiastka 2 000,-- Sk; hornou hranicou pre možnosť odpočítať si tento dar o základu je čiastka vo výške najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno aj výdavky poisťovní na predchádzanie škodám do výšky 2% z prijatého poistného neživotného poistenia za zdaňovacie obdobie. Ak dôjde k likvidácii bez určenia právneho nástupcu, je základom dane likvidačný zostatok, t.j. rozdiel o ktorý príjmy z likvidácie imania daňovníka prevýšia výdavky ( náklady) spojené s likvidáciu.
• výnosy zo štátnych dlhopisov
• na 5 rokov aj príjmy z prevádzky malých vodných elektrární (do1 MW) a iných alternatívnych zdrojov energie
• výťažok prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier povoľovaných podľa osobitných predpisov, ak je aspoň z 90% určený na verejnoprospešné účely.
Základom dane je rozdiel medzi príjmami (ak nie sú od dane oslobodené) a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. U daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, je základom dane hospodársky výsledok (zisk a strata). U daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, je základom dane rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Od tohto základu možno odpočítať dary poskytnuté tuzemským právnickým osobám a obciam za rovnakých podmienok ako v prípade fyzických osôb, avšak u právnických osôb je dolnou hranicou hodnoty daru čiastka 2 000,-- Sk; hornou hranicou pre možnosť odpočítať si tento dar o základu je čiastka vo výške najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno aj výdavky poisťovní na predchádzanie škodám do výšky 2% z prijatého poistného neživotného poistenia za zdaňovacie obdobie. Ak dôjde k likvidácii bez určenia právneho nástupcu, je základom dane likvidačný zostatok, t.j. rozdiel o ktorý príjmy z likvidácie imania daňovníka prevýšia výdavky ( náklady) spojené s likvidáciu.
Sadzba dane z príjmov právnických ...
Sadzba dane z príjmov právnických osôb je ustanovení vo výške 40% zo základu dane zaokrúhleného na celé tisíce Sk dolu, bez ohľadu na jeho výšku.
c) Spoločné ustanovenia pre daň z príjmov fyzických a daň z príjmov právnických osôb
1. vymedzenie zdroja príjmu
2. vrátane odpisov
Ad 1. Za príjmy zo zdrojov na území SR sa považujú najmä :
• príjmy u činnosti vykonávanej v stálej prevádzkármi
• príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v tuzemsku
• príjmy z obchodného , technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti
• príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb v tuzemsku, najmä odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva, za použitie autorského práva, príjmy z nezávislej činnosti, časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov a cenných papierov, odmeny členov štatutárnych orgánov a pod.
c) Spoločné ustanovenia pre daň z príjmov fyzických a daň z príjmov právnických osôb
1. vymedzenie zdroja príjmu
2. vrátane odpisov
Ad 1. Za príjmy zo zdrojov na území SR sa považujú najmä :
• príjmy u činnosti vykonávanej v stálej prevádzkármi
• príjmy zo závislej činnosti vykonávanej v tuzemsku
• príjmy z obchodného , technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti
• príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb v tuzemsku, najmä odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva, za použitie autorského práva, príjmy z nezávislej činnosti, časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov a cenných papierov, odmeny členov štatutárnych orgánov a pod.
Pre daňovníkov má v tejto súvislosti ...
Pre daňovníkov má v tejto súvislosti osobitný význam vymedzenie pojmu stálej prevádzkárne, pretože príjmy z jej činnosti majú charakter príjmov tuzemského subjektu a sú posudzované rovnako ako príjem tuzemského daňovníka. Stálou prevádzkárňou sa rozumie zariadenie na výkon činnosti daňovníkov so sídlom alebo bydliskom v zahraničí umiestnené na území SR, a to najmä stavenisko, dielne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných zdrojov, odbytisko, prenajaté nehnuteľnosti a pod.
Ad 2. Výdavky, ktoré možno uznať ako oprávnené výdavky na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov, sú najmä :
• odpisy hmotného a nehmotného majetku
• zostatková cena hmotného a nehmotného majetku len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane
• zostatková cena pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat pri ich vyradení, podľa prílohy k tomuto zákonu
• príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona
Ad 2. Výdavky, ktoré možno uznať ako oprávnené výdavky na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov, sú najmä :
• odpisy hmotného a nehmotného majetku
• zostatková cena hmotného a nehmotného majetku len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane
• zostatková cena pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat pri ich vyradení, podľa prílohy k tomuto zákonu
• príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona
b) Daň z príjmov právnických osôb
Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú všetky právnické osoby, okrem verejných obchodných spoločností a Národnej banky Slovenska, ktorá je zo zákona od tejto dane oslobodená. Ak má právnická osoba sídlo v tuzemsku, je jej daňová povinnosť neobmedzená, t.j. vzťahuje sa na príjmy dosiahnuté zo zdrojov v tuzemsku aj v zahraničí. V opačnom prípade má právnická osoba daňovú povinnosť iba vo vzťahu k príjmom dosiahnutým v tuzemsku. Ak však má právnická osoba so sídlom v zahraničí stálu prevádzkáreň v tuzemsku, potom aj príjmy z podnikateľskej činnosti tejto stálej prevádzkárne podliehajú daňovej povinnosti podľa tohto zákona, pretože stála prevádzkáreň sa považuje za subjekt so sídlom v tuzemsku.
Predmetom dane z príjmov právnických osôb sú všetky príjmy (výnosy) z celej činnosti právnickej osoby a z nakladania so všetkým jej majetkom. Výnimkou sú zdedené alebo darované nehnuteľnosti a hnuteľné veci, ako aj majetkové práva; ak z nich však plynú určité príjmy, tieto podliehajú dani.
Ďalšie ustanovenia v zákone umožňujú poskytnúť niektoré oslobodenia vecného charakteru. takto sú od dane oslobodené najmä :
• členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, občianskymi združeniami a politickými stranami
• výnosy kostolných zbierok a príjmy za cirkevné úkony
Predmetom dane z príjmov právnických osôb sú všetky príjmy (výnosy) z celej činnosti právnickej osoby a z nakladania so všetkým jej majetkom. Výnimkou sú zdedené alebo darované nehnuteľnosti a hnuteľné veci, ako aj majetkové práva; ak z nich však plynú určité príjmy, tieto podliehajú dani.
Ďalšie ustanovenia v zákone umožňujú poskytnúť niektoré oslobodenia vecného charakteru. takto sú od dane oslobodené najmä :
• členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, občianskymi združeniami a politickými stranami
• výnosy kostolných zbierok a príjmy za cirkevné úkony
Nejde však ešte o konečnú čiastku, ...
Nejde však ešte o konečnú čiastku, pretože tento predbežný základ dane sa upravuje o určité čiastky, ktoré zákon označuje ako nezdaniteľnú časť základu dane. Výška týchto nezdaniteľných častí základu dane je vyjadrením sociálneho princípu uplatňovaného v tomto type zdanenia príjmov a je ho určitej miery kompenzáciou jednotlivých platieb poistného. Základ dane sa takto znižuje :
• o 21 000,-- Sk ročne na daňovníka (výnimkou je ustanovenie o poberateľoch starobného dôchodku, ktorí majú možnosť odpočtu rozdielu medzi starobným dôchodkom a nezdaniteľnou čiastkou, ak ich dôchodok neprevyšuje 21 000,-- Sk ročne)
• o 12 000,-- Sk na vyživovanú manželku (manžela), ak žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a ak jej ročný príjem nepresiahne 21 000,-- Sk)
• o 9 000,-- Sk ročne na vyživované dieťa, ktoré žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti (takto možno upraviť základ dane najviac za 4 deti); ak sa na výžive detí v spoločnej domácnosti podieľa viac daňovníkov, môže ich pre účely tejto dane uplatniť iba jeden z nich.
• o 6 000,-- Sk ročne s znižuje základ dane u daňovníka, ktorý je čiastočne invalidný a o 36 000,-- Sk ročne u daňovníka, ktorý je držiteľom preukážky ZŤP-S (odpočet možno uskutočniť iba u tejto invalidnej osoby, nie však už u daňovníka, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti)
• o 21 000,-- Sk ročne na daňovníka (výnimkou je ustanovenie o poberateľoch starobného dôchodku, ktorí majú možnosť odpočtu rozdielu medzi starobným dôchodkom a nezdaniteľnou čiastkou, ak ich dôchodok neprevyšuje 21 000,-- Sk ročne)
• o 12 000,-- Sk na vyživovanú manželku (manžela), ak žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a ak jej ročný príjem nepresiahne 21 000,-- Sk)
• o 9 000,-- Sk ročne na vyživované dieťa, ktoré žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti (takto možno upraviť základ dane najviac za 4 deti); ak sa na výžive detí v spoločnej domácnosti podieľa viac daňovníkov, môže ich pre účely tejto dane uplatniť iba jeden z nich.
• o 6 000,-- Sk ročne s znižuje základ dane u daňovníka, ktorý je čiastočne invalidný a o 36 000,-- Sk ročne u daňovníka, ktorý je držiteľom preukážky ZŤP-S (odpočet možno uskutočniť iba u tejto invalidnej osoby, nie však už u daňovníka, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti)
Odpočet od základu dane možno uskutočniť ...
Odpočet od základu dane možno uskutočniť aj v prípade darov poskytnutých tuzemským právnickým osobám a obciam na vymedzené účely (napr. školské, kultúrne, telovýchovné, charitatívne, ekologické, humanitárne, náboženské a pod.). Podmienku je, že úhrnná hodnota darov v zdaňovanom období je aspoň 2% zo základu dane alebo 1 000,-- Sk. v úhrne možno odpočítať najviac 10% zo základu dane.
Konkrétna výška daňovej povinnosti sa určí za pomoci sadzby zo základu dane (zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá predstavuje :
15% 60 000,--Sk
20% plus 9 000,-- Sk (od 60 000,-- Sk do 120 000,-- Sk) zo zákl. nad 60 000,-- Sk
25% plus 21 000,-- Sk (od 120 000,-- Sk do 180 000,-- Sk) zo zákl. nad 120 000,-- Sk
32% plus 36 000,-- Sk (od 180 000,-- Sk do 540 000,-- Sk) zo zákl. nad 180 000,-- Sk
40% plus 151 200,-- Sk (od 540 000,-- Sk do 1 080 000,-- Sk) zo zákl. nad 540 000,-- Sk
42% plus 367 200,-- Sk zo zákl. nad 1 080 000 Sk (nad 1 080 000,-- Sk)
Konkrétna výška daňovej povinnosti sa určí za pomoci sadzby zo základu dane (zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá predstavuje :
15% 60 000,--Sk
20% plus 9 000,-- Sk (od 60 000,-- Sk do 120 000,-- Sk) zo zákl. nad 60 000,-- Sk
25% plus 21 000,-- Sk (od 120 000,-- Sk do 180 000,-- Sk) zo zákl. nad 120 000,-- Sk
32% plus 36 000,-- Sk (od 180 000,-- Sk do 540 000,-- Sk) zo zákl. nad 180 000,-- Sk
40% plus 151 200,-- Sk (od 540 000,-- Sk do 1 080 000,-- Sk) zo zákl. nad 540 000,-- Sk
42% plus 367 200,-- Sk zo zákl. nad 1 080 000 Sk (nad 1 080 000,-- Sk)
b) Môže ísť aj o založenie verejnej ...
b) Môže ísť aj o založenie verejnej obchodnej spoločnosti. V takom prípade sa príjmy spoločníkov zdaňujú pre každého samostatnej podľa ustanovení zákona o zdaňovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Základ pre zdanenie u tohto typu spoločnosti sa teda rozdeľuje na jednotlivých spoločníkov – samotná spoločnosť dani z príjmu právnických osôb nepodlieha.
c) Zákon predpokladá aj osobitný postup pri založení komanditnej spoločnosti. komanditná spoločnosť určí základ dane za spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy; tieto podiely tvoria základ dane u jednotlivých spoločníkov. Zvyšná časť príjmov spoločnosti je základom dane z príjmov právnických osôb pre komanditnú spoločnosť.
Pre určenie výšky daňovej povinnosti je dôležité určiť základ dane. Tento základ sa tvorí ako súčet čiastkových základov podľa jednotlivých druhov príjmov, ako boli uvedené ad a) – e). Výsledkom je celkový základ dane, ktorý predstavuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami dosiahnutými počas kalendárneho roka a má podobu salda, ktoré je vlastne príjmom daňovníka.
c) Zákon predpokladá aj osobitný postup pri založení komanditnej spoločnosti. komanditná spoločnosť určí základ dane za spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy; tieto podiely tvoria základ dane u jednotlivých spoločníkov. Zvyšná časť príjmov spoločnosti je základom dane z príjmov právnických osôb pre komanditnú spoločnosť.
Pre určenie výšky daňovej povinnosti je dôležité určiť základ dane. Tento základ sa tvorí ako súčet čiastkových základov podľa jednotlivých druhov príjmov, ako boli uvedené ad a) – e). Výsledkom je celkový základ dane, ktorý predstavuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami dosiahnutými počas kalendárneho roka a má podobu salda, ktoré je vlastne príjmom daňovníka.
. V takom prípade zákon predpokladá dve možnosti :
1. Spoločníci nevytvárajú právnickú osobu
a) Niekoľko osôb môže dosahovať príjmy ako spoločníci, napr. na základe zmluvy o združení osôb podľa zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), v znení neskorších predpisov. V takom prípade si každý spoločník uvedie do svojho daňového priznania ako čiastkový základ dane takú časť príjmov a výdavkov, ako vyplynula zo zmluvy o združení.
b) Spoločné príjmy dosahujú aj osoby žijúce c spoločnej domácnosti. Aj v tomto prípade zákon predpokladá možnosť ich rozdelenia, je však ustanovená limit max. 20% na vypomáhajúce osoby žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom. Príjmy však nemožno rozdeľovať na deti školopovinné, ani na manžela (manželku), ak ich daňovník uplatňuje ako vyživované osoby.
1. Spoločníci vytvárajú právnickú osobu
a) Ide predovšetkým o prípad založenia spoločnosti s ručením obmedzeným. Jednotliví spoločníci – daňovníci sa posudzujú podľa ustanovení o zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, ak sa podieľajú na práci spoločnosti a sú za to odmeňovaní. Podiel na zisku sa zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku.
a) Niekoľko osôb môže dosahovať príjmy ako spoločníci, napr. na základe zmluvy o združení osôb podľa zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), v znení neskorších predpisov. V takom prípade si každý spoločník uvedie do svojho daňového priznania ako čiastkový základ dane takú časť príjmov a výdavkov, ako vyplynula zo zmluvy o združení.
b) Spoločné príjmy dosahujú aj osoby žijúce c spoločnej domácnosti. Aj v tomto prípade zákon predpokladá možnosť ich rozdelenia, je však ustanovená limit max. 20% na vypomáhajúce osoby žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom. Príjmy však nemožno rozdeľovať na deti školopovinné, ani na manžela (manželku), ak ich daňovník uplatňuje ako vyživované osoby.
1. Spoločníci vytvárajú právnickú osobu
a) Ide predovšetkým o prípad založenia spoločnosti s ručením obmedzeným. Jednotliví spoločníci – daňovníci sa posudzujú podľa ustanovení o zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, ak sa podieľajú na práci spoločnosti a sú za to odmeňovaní. Podiel na zisku sa zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku.
Ad e) Ostatné príjmy ktoré môžu podľa ...
Ad e) Ostatné príjmy ktoré môžu podľa zákona prichádzať do úvahy pre účely zdanenia, sú jednak príjmy náhodilé, kde je ustanovený limit pre ich oslobodenie, tak aj príjmy opakujúce sa, ktoré z viacerých dôvodov nemožno zaradiť do niektorej z uvedených kategórií. Výpočet týchto príjmov je uvedený demonštratívnym spôsobom, čo znamená, že do základu možno zahrnúť aj ďalšie nepomenované druhy príjmov, ktoré zvyšujú majetok daňovníka. Spomedzi uvedených príjmov možno spomenúť najmä príjmy :
• z príležitostných činností alebo z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí
• z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí, vrátane cenných papierov
• zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva, najmä z autorských práv
• z prevodu účasti na obchodnej spoločnosti
• výhry z reklamných súťaží
• výhry v lotériách, stávka
• a pod., ak nie sú oslobodené podľa iných ustanovení zákona.
Príjmy nemusí dosahovať iba jedna osoba, ale môže ísť o príjmy viacerých osôb.
• z príležitostných činností alebo z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí
• z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí, vrátane cenných papierov
• zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva, najmä z autorských práv
• z prevodu účasti na obchodnej spoločnosti
• výhry z reklamných súťaží
• výhry v lotériách, stávka
• a pod., ak nie sú oslobodené podľa iných ustanovení zákona.
Príjmy nemusí dosahovať iba jedna osoba, ale môže ísť o príjmy viacerých osôb.
Ad c) Ďalšou skupinou príjmov, ...
Ad c) Ďalšou skupinou príjmov, ktoré sú vyčlenené za účelom zistenia samostatného čiastkového daňového základu, sú príjmy z kapitálového majetku. Ním treba rozumieť napr. úroky z vkladov, podiely na zisku, úroky a ostatné požitky z cenných papierov, podiely na zisku tichého spoločníka, plnenie z niektorých foriem poistenia a pod. V zásade sa u kapitálových príjmov postupuje tak, že k zdaneniu dochádza už u ich zdroja. To znamená, že daň sa zrazí priamo pri výplate alebo pri písaní v prospech daňovníka. Sadzba predstavuje 15%, resp. v niektorých prípadoch 25%.
Ad d) Príjmy z prenájmu tvoria ďalšiu samostatnú skupinu príjmov. Ide o príjmy z prenájmu nehnuteľností, bytov alebo ich častí, ako aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ak nejde o príjmy v rámci živnosti podľa živnostenského zákona ( v takom prípade by išlo o príjmy z podnikania). Nepatrí sem príležitostný prenájom. Základom dane sú v tomto prípade príjmy z prenájmu znížené o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške 25 % z dosiahnutých príjmov. Ak majú napr. manželia nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve, zahrňuje príjem z jej prenájmu do daňového priznania iba jeden z manželov, pričom zákon neurčuje, ktorý to má byť.
Ad d) Príjmy z prenájmu tvoria ďalšiu samostatnú skupinu príjmov. Ide o príjmy z prenájmu nehnuteľností, bytov alebo ich častí, ako aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ak nejde o príjmy v rámci živnosti podľa živnostenského zákona ( v takom prípade by išlo o príjmy z podnikania). Nepatrí sem príležitostný prenájom. Základom dane sú v tomto prípade príjmy z prenájmu znížené o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške 25 % z dosiahnutých príjmov. Ak majú napr. manželia nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve, zahrňuje príjem z jej prenájmu do daňového priznania iba jeden z manželov, pričom zákon neurčuje, ktorý to má byť.
Príjmami z inej samostatnej ...
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú príjmy autorov a výkonných umelcov za využívanie výsledkov ich tvorivej duševnej činnosti, chránenej osobitnými právnymi predpismi (napr. autorský zákon). patria sem aj príjmy z vydávania a šírenia literárnych a iných diel vlastným nákladom, príjmy z výkonu nezávislého povolania, ktoré nie je živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.
Základ dane zisťuje po znížení príjmov o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. medzi tieto výdavky patrí aj poistné, ktoré si musí daňovník platiť sám, a to vo výške ustanovenej osobitnými predpismi. Daňovník má možnosť uplatniť paušálne výdavky vo výške 25% (príjmy zo živnosti, z iného podnikania a z nezávislého povolania), vo výške 35% (z autorských a iných obdobných práv), alebo vo výške 60% (príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva). Samostatným základom dane, z ktorého sa daň vyrubí osobitnou sadzbou vo výške 10%, sú príjmy autorov, výkonných umelcov a pod. do výšky 3 000,-- Sk za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie. Tieto čiastky sa do celkovej ročnej daňovej povinnosti nezapočítavajú.
Základ dane zisťuje po znížení príjmov o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. medzi tieto výdavky patrí aj poistné, ktoré si musí daňovník platiť sám, a to vo výške ustanovenej osobitnými predpismi. Daňovník má možnosť uplatniť paušálne výdavky vo výške 25% (príjmy zo živnosti, z iného podnikania a z nezávislého povolania), vo výške 35% (z autorských a iných obdobných práv), alebo vo výške 60% (príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva). Samostatným základom dane, z ktorého sa daň vyrubí osobitnou sadzbou vo výške 10%, sú príjmy autorov, výkonných umelcov a pod. do výšky 3 000,-- Sk za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie. Tieto čiastky sa do celkovej ročnej daňovej povinnosti nezapočítavajú.
Nejde tu teda z jeho strany ...
Nejde tu teda z jeho strany o skutočný príjem. V niektorých prípadoch sú od dane oslobodené aj plnenia, ktoré zamestnanec (daňovník s príjmami zo závislej činnosti) dostáva v súvislosti s výkonom práce. Ide napr. o zabezpečené závodné stravovanie, možnosť využívať rekreačné zariadenia, predškolské zariadenia a pod.. V týchto prípadoch ide o nepeňažné plnenie, ktoré zamestnanec dostáva od zamestnávateľa. Ak by však zamestnanec takéto plnenie prijal v peniazoch, muselo vy sa zahrnúť do jeho celkového príjmu.
Do celkového príjmu zamestnanca sa zahrňujú všetky príjmy, pričom nie je dôležité, či ide o odmenu v podobe peňažnej alebo naturálnej.
Od celkových príjmov zamestnanca sa odpočítava čiastka na poistné, ktoré platí zamestnanec (zdravotné, nemocenské, dôchodkové), ako aj čiastka 200,-- Sk za každý kalendárny mesiac výkonu práce na čiastočnú úhradu nákladov zamestnanca na dopravu medzi bydliskom a pracoviskom. Túto čiastku však môže zamestnanec uplatniť iba u jedného zamestnávateľa (ak by ich mal viac).
Ako príjem zo závislej činnosti sa posudzujú aj funkčné požitky. Ide predovšetkým o odmeny členov vlády a ďalších orgánov štátnej správy, ale aj o odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, združeniach, komorách a pod. Patria sem aj platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy.
Do celkového príjmu zamestnanca sa zahrňujú všetky príjmy, pričom nie je dôležité, či ide o odmenu v podobe peňažnej alebo naturálnej.
Od celkových príjmov zamestnanca sa odpočítava čiastka na poistné, ktoré platí zamestnanec (zdravotné, nemocenské, dôchodkové), ako aj čiastka 200,-- Sk za každý kalendárny mesiac výkonu práce na čiastočnú úhradu nákladov zamestnanca na dopravu medzi bydliskom a pracoviskom. Túto čiastku však môže zamestnanec uplatniť iba u jedného zamestnávateľa (ak by ich mal viac).
Ako príjem zo závislej činnosti sa posudzujú aj funkčné požitky. Ide predovšetkým o odmeny členov vlády a ďalších orgánov štátnej správy, ale aj o odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, združeniach, komorách a pod. Patria sem aj platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy.
Osobitný režim platí pre príjmy ...
Osobitný režim platí pre príjmy plynúce z právneho vzťahu uzavretého na dobu nepresahujúcu 5 kalendárnych dní v mesiaci a za podmienky, že ich úhrnná výška nepresiahne v príslušnom mesiaci sumu 3 000,_- Sk. Po odvode poistného sa v tomto prípade zráža daň vo výške 10%; tým je daňová povinnosť plnená a uvedený príjem sa už do výpočtu ročnej daňovej povinnosti neuvádza.
Využitie osobitnej sadzby sa ešte uplatňuje v prípade, že ide o odmeny členov štatutárnych a ďalších orgánov právnických osôb. Pri výplate týchto odmien sa aplikuje sadzba 20%, a takto zdanená odmena sa už takisto do ročného príjmu daňovníka nezahrňuje.
Ad b) Ďalším druhom príjmu, ktorý tvorí predmet tejto dane, sú príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Za príjmy z podnikania sa považujú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živností, príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov, podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku.
Využitie osobitnej sadzby sa ešte uplatňuje v prípade, že ide o odmeny členov štatutárnych a ďalších orgánov právnických osôb. Pri výplate týchto odmien sa aplikuje sadzba 20%, a takto zdanená odmena sa už takisto do ročného príjmu daňovníka nezahrňuje.
Ad b) Ďalším druhom príjmu, ktorý tvorí predmet tejto dane, sú príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Za príjmy z podnikania sa považujú príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živností, príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov, podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku.
• príjmy z predaja hnuteľných vecí, ...
• príjmy z predaja hnuteľných vecí, okrem motorových vozidiel, lietadiel a lodí a cenných papierov, ak ich mal predávajúci vo vlastníctve najviac jeden rok
• príjmy z prevádzky malých vodných elektrární (do 1 MW), veterných elektrární a iných alternatívnych zdrojov energie, a to po dobu piatich rokov od uvedenia do prevádzky,
• príjmy z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných podľa osobitných predpisov, ako aj úroky zo štátnych rehabilitačných dlhopisov
• príjmy z dávok a podpôr služieb zo zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, dávky výživného, služieb sociálnej starostlivosti a pod.
• podpory z verejných prostriedkov a z prostriedkov nadácií
• úroky z vkladov stavebného sporenia
• úroky z vkladov na devízových účtoch, výnosy zo štátnych dlhopisov
• príjmy absolventov stredných a vysokých škôl
• príjmy z prevádzky malých vodných elektrární (do 1 MW), veterných elektrární a iných alternatívnych zdrojov energie, a to po dobu piatich rokov od uvedenia do prevádzky,
• príjmy z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných podľa osobitných predpisov, ako aj úroky zo štátnych rehabilitačných dlhopisov
• príjmy z dávok a podpôr služieb zo zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, dávky výživného, služieb sociálnej starostlivosti a pod.
• podpory z verejných prostriedkov a z prostriedkov nadácií
• úroky z vkladov stavebného sporenia
• úroky z vkladov na devízových účtoch, výnosy zo štátnych dlhopisov
• príjmy absolventov stredných a vysokých škôl
Základom dane je suma, o ktorú ...
Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Pokiaľ podľa účtovníctva výdavky presiahnu príjmy, je rozdiel stratou. Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane, ani príjmy, ktoré sú zdaňované osobitnou sadzbou.
Ad a) Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy z činnosti vykonávanej na základe pracovného pomeru, služobného alebo členského pomeru či obdobného pomeru, v ktorom je daňovník povinný riadiť sa pokynmi inej osoby, ktorá je daňovníkom. Do tejto skupiny príjmov patria aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku, ďalej potom príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, a to aj vtedy, ak nie sú povinní riadiť sa príkazmi inej osoby. Do tejto skupiny patria aj odmeny štatutárnych a ďalších orgánov právnických osôb. Do tejto skupiny príjmov nepatria náhrady cestovných výdavkov, ak sa poskytujú vo výške ustanovenej zákonom č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, ani ďalšie náhrady, ktoré má vlastne uhradzovať zamestnávateľ (ak si ich zamestnanec uhrádza sám, dostáva od zamestnávateľa iba ich náhradu).
Ad a) Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy z činnosti vykonávanej na základe pracovného pomeru, služobného alebo členského pomeru či obdobného pomeru, v ktorom je daňovník povinný riadiť sa pokynmi inej osoby, ktorá je daňovníkom. Do tejto skupiny príjmov patria aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku, ďalej potom príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, a to aj vtedy, ak nie sú povinní riadiť sa príkazmi inej osoby. Do tejto skupiny patria aj odmeny štatutárnych a ďalších orgánov právnických osôb. Do tejto skupiny príjmov nepatria náhrady cestovných výdavkov, ak sa poskytujú vo výške ustanovenej zákonom č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, ani ďalšie náhrady, ktoré má vlastne uhradzovať zamestnávateľ (ak si ich zamestnanec uhrádza sám, dostáva od zamestnávateľa iba ich náhradu).
V nadväznosti na zákon č. 511/1992 Zb. o ...
V nadväznosti na zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov sa tak stalo zákonom č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov. Nahradil dovtedajšie právne úpravy o dani z príjmov obyvateľstva, dani zo mzdy, časti poľnohospodárskej dane a taktiež o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti. V znení neskorších noviel tvorí tento zákon základný stavebný kameň daňovej sústavy v Slovenskej republike. Ďalšími právnymi predpismi z tejto oblasti sú : zákona č. 610/1992 Zb. o rezervách pre zistenie základu dane z príjmov a vyhláška Ministerstva financií SR č. 639/1992 Zb., o výpočte preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov, v znení vyhlášky Ministerstva financií SR č. 152/94 Z.z. o sociálnom fonde.
a) Daň z príjmov fyzických osôb
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby, ktoré :
• majú na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiavajú, a to z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR aj zo zdrojov v zahraničí
• nemajú na území SR bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, a to z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR
a) Daň z príjmov fyzických osôb
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby, ktoré :
• majú na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiavajú, a to z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR aj zo zdrojov v zahraničí
• nemajú na území SR bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, a to z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR
Predmetom dane z príjmu fyzických osôb sú :
a) príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky
b) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
c) príjmy z kapitálového majetku
d) príjmy z prenájmu
e) ostatné príjmy
Predmetom tejto dane naopak nie sú :
• príjmy získané nadobudnutím akcií, dedením, vydaním alebo darovaním nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo s podnikaním, alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
• úvery a pôžičky
Od tejto dane sú oslobodené najmä :
• príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi včítane súvisiacich pozemkov, pokiaľ v ňom mal predávajúci bydlisko najmenej po dobu dvoch rokov pred predajom
• príjmy z predaja iných nehnuteľností, ak ich predávajúci mal vo vlastníctve najmenej päť rokov
b) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
c) príjmy z kapitálového majetku
d) príjmy z prenájmu
e) ostatné príjmy
Predmetom tejto dane naopak nie sú :
• príjmy získané nadobudnutím akcií, dedením, vydaním alebo darovaním nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo s podnikaním, alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
• úvery a pôžičky
Od tejto dane sú oslobodené najmä :
• príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi včítane súvisiacich pozemkov, pokiaľ v ňom mal predávajúci bydlisko najmenej po dobu dvoch rokov pred predajom
• príjmy z predaja iných nehnuteľností, ak ich predávajúci mal vo vlastníctve najmenej päť rokov
Okrem týchto základných prvkov ...
Okrem týchto základných prvkov sa však pri niektorých peňažných plneniach môžu vyskytnúť aj ďalšie fakultatívne prvky. Môže ísť najmä o zvýšenie a zníženie dane, splatnosť dane, sankcie a pod.
Subjekt dane, resp. daňovo-právneho vzťahu, možno vidieť v dvoch rovinách. Po prvé, ide o subjekt oprávnený, t.j. ten, kto je na základe zákona vybavený právomocou daň alebo poplatok vyrubiť a vybrať. Po druhé, ide aj o subjekt povinný, t.j. ten, ktorému po splnení určitých zákonom ustanovených podmienok vznikla povinnosť daň alebo poplatok zaplatiť. V danom prípade však pôjde iba o špecifikáciu subjektu povinného.
Označenie povinného subjektu je diferencované v závislosti od toho, či ide o daň priamu alebo nepriamu. Preto hovoríme o daňovníkovi (u daní priamych) alebo o platiteľovi (u daní nepriamych). V oboch prípadoch je to fyzická alebo právnická osoba, ktorej na základe splnenia skutočností predpokladaných v zákone vznikla povinnosť zaplatiť daň. Platiteľom však môže byť aj právnická osoba, ktorý je podľa príslušných predpisov povinná od daňovníka daň vybrať a v stanovenom termíne odviesť príslušnému územnému finančnému orgánu.
Ak ide o povinnosť zaplatiť poplatok, povinný subjekt sa označuje ako poplatník.
Subjekt dane, resp. daňovo-právneho vzťahu, možno vidieť v dvoch rovinách. Po prvé, ide o subjekt oprávnený, t.j. ten, kto je na základe zákona vybavený právomocou daň alebo poplatok vyrubiť a vybrať. Po druhé, ide aj o subjekt povinný, t.j. ten, ktorému po splnení určitých zákonom ustanovených podmienok vznikla povinnosť daň alebo poplatok zaplatiť. V danom prípade však pôjde iba o špecifikáciu subjektu povinného.
Označenie povinného subjektu je diferencované v závislosti od toho, či ide o daň priamu alebo nepriamu. Preto hovoríme o daňovníkovi (u daní priamych) alebo o platiteľovi (u daní nepriamych). V oboch prípadoch je to fyzická alebo právnická osoba, ktorej na základe splnenia skutočností predpokladaných v zákone vznikla povinnosť zaplatiť daň. Platiteľom však môže byť aj právnická osoba, ktorý je podľa príslušných predpisov povinná od daňovníka daň vybrať a v stanovenom termíne odviesť príslušnému územnému finančnému orgánu.
Ak ide o povinnosť zaplatiť poplatok, povinný subjekt sa označuje ako poplatník.
Predmetom dane je hospodárska skutočnosť, ...
Predmetom dane je hospodárska skutočnosť, na základe ktorej možno uložiť daňovú povinnosť. Môže to byť :
• majetok
• dôchodok (príjem)
• vykonávanie určitej činnosti
Základ dane umožňuje určiť v peniazoch príslušnú daňovú povinnosť. V zásade možno konštatovať, že je to suma, z ktorej sa daň vyrubuje; u niektorých nepriamych daní je základ vyjadrený ako množstvo výrobkov podliehajúcich dani, v príslušných merných jednotkách.
Treba vždy rozlišovať medzi predmetom a základom dane. Predmetom dane je to, na čo sa daň ukladá; základom dane je to, z čoho sa daň vyrubuje.
Sadzbou dane rozumieme určité meradlo, kritériu, podľa ktorého sa určí výška dane z daňového základu a tak sa vyjadrí aj rozsah daňovej povinnosti daňového subjektu. Rozoznávame dve základné daňové sadzby, a to :
• pevnú (určenú pevnou sumou bez ohľadu na výšku daňového základu)
• pohyblivú (určenú spravidla percentom z daňového základu)
• majetok
• dôchodok (príjem)
• vykonávanie určitej činnosti
Základ dane umožňuje určiť v peniazoch príslušnú daňovú povinnosť. V zásade možno konštatovať, že je to suma, z ktorej sa daň vyrubuje; u niektorých nepriamych daní je základ vyjadrený ako množstvo výrobkov podliehajúcich dani, v príslušných merných jednotkách.
Treba vždy rozlišovať medzi predmetom a základom dane. Predmetom dane je to, na čo sa daň ukladá; základom dane je to, z čoho sa daň vyrubuje.
Sadzbou dane rozumieme určité meradlo, kritériu, podľa ktorého sa určí výška dane z daňového základu a tak sa vyjadrí aj rozsah daňovej povinnosti daňového subjektu. Rozoznávame dve základné daňové sadzby, a to :
• pevnú (určenú pevnou sumou bez ohľadu na výšku daňového základu)
• pohyblivú (určenú spravidla percentom z daňového základu)
Ďalšiu skupinu náležitostí dane tvoria náležitosti fakultatívne, kde patrí najmä :
• daňové minimum (daňový základ, z ktorého sa daň nevyrubuje)
• minimálna daň (taká výška dane, ktorá sa musí ako najnižšie prístupné vybrať bez ohľadu na výšku daňového základu)
• zvýšenie alebo zníženie dane (vyjadrené najmä oprávnením správcu dane túto v stanovených prípadoch zvýšiť alebo znížiť)
• daňové sankcie (penále, pokuta, zvýšenie dane)
• zánik daňovej povinnosti (zaplatenie odpustenie odpis, premlčanie, kompenzácia).
PRIAME DANE
§ 1. Dane z príjmov
Do konca roka 1992 sa dôchodkové dane rozdeľovali podľa subjektu na dane platené občanmi a dane platené organizáciami. Pretože jedným zo zámerov zákonodarcov pri koncipovaní a formulovaní výsledkov daňovej reformy bolo vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky, najmä podnikateľské subjekty, bola prijatá koncepcia univerzálnej dane z príjmov, ktorá by v prvom štádiu v jednom právnom predpise sústredila problematiku zdanenia príjmov fyzických a právnických osôb.
• minimálna daň (taká výška dane, ktorá sa musí ako najnižšie prístupné vybrať bez ohľadu na výšku daňového základu)
• zvýšenie alebo zníženie dane (vyjadrené najmä oprávnením správcu dane túto v stanovených prípadoch zvýšiť alebo znížiť)
• daňové sankcie (penále, pokuta, zvýšenie dane)
• zánik daňovej povinnosti (zaplatenie odpustenie odpis, premlčanie, kompenzácia).
PRIAME DANE
§ 1. Dane z príjmov
Do konca roka 1992 sa dôchodkové dane rozdeľovali podľa subjektu na dane platené občanmi a dane platené organizáciami. Pretože jedným zo zámerov zákonodarcov pri koncipovaní a formulovaní výsledkov daňovej reformy bolo vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky, najmä podnikateľské subjekty, bola prijatá koncepcia univerzálnej dane z príjmov, ktorá by v prvom štádiu v jednom právnom predpise sústredila problematiku zdanenia príjmov fyzických a právnických osôb.
III.časť
Právna úprava daní a poplatkov v Slovenskej republike
Úvod
Dane predstavujú povinné peňažné platby na základe zákona, vo vopred ustanovenej výške a s vopred určeným termínom splatnosti, ktoré ustanovuje štát na základe svojho mocenského oprávnenia a ktoré sú príjmom štátu, prípadne obce alebo iného subjektu.
Poplatky sú takisto povinné peňažné platby na základe zákona, avšak na rozdiel od daní je tu prítomný princíp priamej ekvivalentnosti spočívajúci v tom, že poplatková povinnosť vzniká na základe podnetu poplatníka na vykonanie určitého úkonu orgánu štátnej správy alebo miestnej samosprávy, prípadne ak takýto orgán vykoná tento úkon z vlastnej iniciatívy, ale v záujem poplatníka.
Clo možno charakterizovať ako povinnú peňažnú platbu na základe zákona, ktorá sa vyberá pri prechode tovaru cez štátnu (colnú) hranicu alebo v súvislosti s takýmto prechodom.
Úvod
Dane predstavujú povinné peňažné platby na základe zákona, vo vopred ustanovenej výške a s vopred určeným termínom splatnosti, ktoré ustanovuje štát na základe svojho mocenského oprávnenia a ktoré sú príjmom štátu, prípadne obce alebo iného subjektu.
Poplatky sú takisto povinné peňažné platby na základe zákona, avšak na rozdiel od daní je tu prítomný princíp priamej ekvivalentnosti spočívajúci v tom, že poplatková povinnosť vzniká na základe podnetu poplatníka na vykonanie určitého úkonu orgánu štátnej správy alebo miestnej samosprávy, prípadne ak takýto orgán vykoná tento úkon z vlastnej iniciatívy, ale v záujem poplatníka.
Clo možno charakterizovať ako povinnú peňažnú platbu na základe zákona, ktorá sa vyberá pri prechode tovaru cez štátnu (colnú) hranicu alebo v súvislosti s takýmto prechodom.
Prvá daňová reforma na našom ...
Prvá daňová reforma na našom území v tomto storočí sa uskutočnila v roku 1927; išlo o reformu priamych daní. V rámci druhej daňovej reformy v rokoch 1952 – 53 sa vybudoval systém daní zodpovedajúci vtedajšej politickej orientácii štátu, doplnený o sústavu odvodov. V poradí tretia daňová reforma začala v roku 1990 a skončila 31.12.1992. Jej výsledkom bolo zavedenie novej daňovej sústavy od 1.1.1993. Jej právnym základom sa stal zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní a poplatkov. V súvislosti s novým štátoprávnym usporiadaním vytvára ústavno-právny základ sústavy daní a poplatkov v Slovenskej republike článok 59 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa konštatuje, že dane a poplatky sú štátne a miestne a že ich možno ukladať iba zákonom alebo na základe zákona.
Základných prvkov, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou vzniku právneho vzťahu:
a) subjekt
b) predmet (objekt)
c) základ
d) sadzba
Základných prvkov, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou vzniku právneho vzťahu:
a) subjekt
b) predmet (objekt)
c) základ
d) sadzba
V súčasnosti sú v Slovenskej republike zriadené tieto štátne účelové fondy :
a) Štátny fond životného prostredia (zriadený zákonom č. 128/91)
b) Štátny fond zveľaďovania lesa (zriadený zákonom č. 131/91)
c) Štátny fond kultúry Pro Slovakia (zriadený zákonom č. 95/91)
d) Štátny fond zdravia (zriadený zákonom č. 193/92 Zb.)
e) Štátny fond ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu (zriadený zákonom č. 307/92 Zb.)
f) Štátny vodohospodársky fond (zriadený zákonom č. 318/91 Zb.)
g) Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve (zriadený zákonom č. 270/91 Zb.)
h) Štátny fond cestného hospodárstva (zriadený zákonom č. 153/93 Z.z.)
i) Štátny fond telesnej kultúry ( zriadený zákonom č. 264/93 Z.z.)
j) Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva (zriadený zákonom č. 40/94 Z.z.)
k) Slovenský pozemkový fond (zriadený zákonom č. 12/94 Z.z.)
l) Štátny fond likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zriadený zákonom č. 254/94 Z.z.)
b) Štátny fond zveľaďovania lesa (zriadený zákonom č. 131/91)
c) Štátny fond kultúry Pro Slovakia (zriadený zákonom č. 95/91)
d) Štátny fond zdravia (zriadený zákonom č. 193/92 Zb.)
e) Štátny fond ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu (zriadený zákonom č. 307/92 Zb.)
f) Štátny vodohospodársky fond (zriadený zákonom č. 318/91 Zb.)
g) Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve (zriadený zákonom č. 270/91 Zb.)
h) Štátny fond cestného hospodárstva (zriadený zákonom č. 153/93 Z.z.)
i) Štátny fond telesnej kultúry ( zriadený zákonom č. 264/93 Z.z.)
j) Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva (zriadený zákonom č. 40/94 Z.z.)
k) Slovenský pozemkový fond (zriadený zákonom č. 12/94 Z.z.)
l) Štátny fond likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zriadený zákonom č. 254/94 Z.z.)
Rozpočty obcí (a miest) predstavujú ...
Rozpočty obcí (a miest) predstavujú finančné plány hospodárenia obcí. Obsahujú príjmy a výdavky spojené so samosprávnou činnosťou obce, finančné vzťahy obce k podnikateľským subjektom pôsobiacim na území obce a tiež finančné vzťahy obce k štátnemu rozpočtu.
Príjmy rozpočtu obce tvoria najmä : výnos miestnych daní a poplatkov, výnosy obecných podnikov a obecného majetku, dotácia zo štátneho rozpočtu a pod.
Výdavky zakotvené v rozpočte obce smerujú najmä na zabezpečenie samosprávnej činnosti obce. Ďalej môže ísť o dotácie, návratné finančné výpomoci, sociálnu výpomoc občanom, splátky prijatých úverov a pod.
Okrem rozpočtu vytvárajú obce aj mimorozpočtové fondy, najmä z prebytkov bežného rozpočtového hospodárenia. povinne sa vytvára :
• rezervný fond
• cestný fond (zo zostatku prostriedkov nevyčerpaných v príslušnom roku, získaných z podielu na výnose cestnej dane)
• fond rozvoja bývania (vytvára sa z prostriedkov, ktoré obec získa predajom bytového fondu z obecného vlastníctva do osobného vlastníctva občanov).
Popri tom obce môžu vytvárať aj ďalšie nešpecifikované fondy; ich druh a použitie schvaľuje vo vlastnej právomoci obecné zastupiteľstvo.
Príjmy rozpočtu obce tvoria najmä : výnos miestnych daní a poplatkov, výnosy obecných podnikov a obecného majetku, dotácia zo štátneho rozpočtu a pod.
Výdavky zakotvené v rozpočte obce smerujú najmä na zabezpečenie samosprávnej činnosti obce. Ďalej môže ísť o dotácie, návratné finančné výpomoci, sociálnu výpomoc občanom, splátky prijatých úverov a pod.
Okrem rozpočtu vytvárajú obce aj mimorozpočtové fondy, najmä z prebytkov bežného rozpočtového hospodárenia. povinne sa vytvára :
• rezervný fond
• cestný fond (zo zostatku prostriedkov nevyčerpaných v príslušnom roku, získaných z podielu na výnose cestnej dane)
• fond rozvoja bývania (vytvára sa z prostriedkov, ktoré obec získa predajom bytového fondu z obecného vlastníctva do osobného vlastníctva občanov).
Popri tom obce môžu vytvárať aj ďalšie nešpecifikované fondy; ich druh a použitie schvaľuje vo vlastnej právomoci obecné zastupiteľstvo.
Nevyčerpané prostriedky rozpočtového ...
Nevyčerpané prostriedky rozpočtového limitu koncom roka (jeho uplynutím) prepadajú, okrem úspor v rámci neinvestičných výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií, kde sa určená časť ponecháva na dotovanie osobitných fondov.
V rámci poslednej etapy rozpočtového procesu zostavuje ministerstvo financií štátny záverečný účet, ktorý predstavuje konečný výkaz o výsledkoch hospodárenia podľa štátneho rozpočtu za uplynulý rok. Jeho prílohu tvoria rozpočty štátnych účelových fondov.
b) Rozpočty obcí
Rozpočtový proces je v prípade obcí v zásade totožný s rozpočtovým procesom uplatňovaným pri štátnom rozpočte. Platia tu však niektoré osobitosti. Obce si zostavujú a schvaľujú svoj rozpočet aj záverečný účet v rámci vlastnej právomoci. Najneskôr 15 dní pred schválením rozpočtu alebo záverečného účtu je obec povinná zverejniť tento návrh v obci obvyklým spôsobom. Rozpočet aj záverečný účet schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Po skončení rozpočtového obdobia sa vykoná finančné vysporiadanie hospodárenia obce so štátnym rozpočtom, resp. príslušnými rozpočtami štátnych účelových fondov. Ak sa zistí schodok v rozpočtovom hospodárení, vyrovná sa z rezervného alebo z iného mimorozpočtového peňažného fondu obce.
V rámci poslednej etapy rozpočtového procesu zostavuje ministerstvo financií štátny záverečný účet, ktorý predstavuje konečný výkaz o výsledkoch hospodárenia podľa štátneho rozpočtu za uplynulý rok. Jeho prílohu tvoria rozpočty štátnych účelových fondov.
b) Rozpočty obcí
Rozpočtový proces je v prípade obcí v zásade totožný s rozpočtovým procesom uplatňovaným pri štátnom rozpočte. Platia tu však niektoré osobitosti. Obce si zostavujú a schvaľujú svoj rozpočet aj záverečný účet v rámci vlastnej právomoci. Najneskôr 15 dní pred schválením rozpočtu alebo záverečného účtu je obec povinná zverejniť tento návrh v obci obvyklým spôsobom. Rozpočet aj záverečný účet schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Po skončení rozpočtového obdobia sa vykoná finančné vysporiadanie hospodárenia obce so štátnym rozpočtom, resp. príslušnými rozpočtami štátnych účelových fondov. Ak sa zistí schodok v rozpočtovom hospodárení, vyrovná sa z rezervného alebo z iného mimorozpočtového peňažného fondu obce.
2.6.Rozpočtová sústava
Pod pojmom „rozpočtová sústava“ alebo „sústava rozpočtov“ sa zväčša rozumie súhrn rozpočtov zostavovaných v určitom štáte, ich postavenie a vzájomné vzťahy. Rozpočtová sústava je podmienená celým radom činiteľov, z ktorých možno uviesť najmä štátoprávne usporiadanie toho ktorého štátu a tiež jeho územno-správne členenie.
So vznikom Slovenskej republiky sa situácia zásadným spôsobom mení a je zjavné, že nová rozpočtová sústava je jednoduchšia. Pozostáva zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, rozpočtov štátnych účelových fondov a rozpočtov obcí.
Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. jeho príjmovými zdrojmi sú predovšetkým dane, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod. Výdavky smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod.
Štátne účelové fondy sa zriaďujú na financovanie osobitne určených úloh a za účelom správy finančných prostriedkov, ktoré sú na tieto úlohy určené. Zriaďujú sa zákonom, v ktorom sa upravujú podmienky ich vzniku, zdrojov a ich použitia, ak aj orgány poverené ich správou. Ich činnosť podrobnejšie upravujú štatúty schválené vládou. Pre každý štátny účelový fond sa zriaďuje samostatný rozpočet, ktorý je finančnými vzťahmi napojený na štátny rozpočet.
So vznikom Slovenskej republiky sa situácia zásadným spôsobom mení a je zjavné, že nová rozpočtová sústava je jednoduchšia. Pozostáva zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, rozpočtov štátnych účelových fondov a rozpočtov obcí.
Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. jeho príjmovými zdrojmi sú predovšetkým dane, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod. Výdavky smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod.
Štátne účelové fondy sa zriaďujú na financovanie osobitne určených úloh a za účelom správy finančných prostriedkov, ktoré sú na tieto úlohy určené. Zriaďujú sa zákonom, v ktorom sa upravujú podmienky ich vzniku, zdrojov a ich použitia, ak aj orgány poverené ich správou. Ich činnosť podrobnejšie upravujú štatúty schválené vládou. Pre každý štátny účelový fond sa zriaďuje samostatný rozpočet, ktorý je finančnými vzťahmi napojený na štátny rozpočet.
Položková skladba je podrobnejšia;
Položková skladba je podrobnejšia; nadväzuje na odvetvovú skladbu a člení rozpočtové príjmy a výdavky nasledovne :
a) v rámci paragrafov na položky
b) v niektorých odôvodnených prípadoch umožňuje zoskupovať položky do zoskupení položiek
2.5.Rozpočtový proces
Existencia rozpočtov si vyžaduje vykonávanie širokého okruhu prác; ide o tzv. rozpočtové práce, ktorých obsahom je zostavovanie návrhu rozpočtu, jeho prerokovanie a schválenie - ďalej plnenie a napokon uzatváranie formou záverečného účtu. Všetky tieto práce na seba nadväzujú a tvoria uzavretý cyklus – rozpočtový proces. Možno ho definovať ako právne stanovený postup štátnych orgánov, organizácií a obcí, ich oprávnenia a povinnosti pri zostavovaní, schvaľovaní a plnení rozpočtu, ako aj pri zostavovaní a schvaľovaní záverečného účtu. Napriek tomu, že nejde o rozhodovací proces v pravom slova zmysle, je to legislatívny proces sui generis. Zahrňuje tak práce týkajúce sa štátneho rozpočtu, ako aj práce týkajúce sa jednotlivých miestnych (obecných) rozpočtov. Jeho charakteristickou črtou je, že sa neustále opakuje.
a) v rámci paragrafov na položky
b) v niektorých odôvodnených prípadoch umožňuje zoskupovať položky do zoskupení položiek
2.5.Rozpočtový proces
Existencia rozpočtov si vyžaduje vykonávanie širokého okruhu prác; ide o tzv. rozpočtové práce, ktorých obsahom je zostavovanie návrhu rozpočtu, jeho prerokovanie a schválenie - ďalej plnenie a napokon uzatváranie formou záverečného účtu. Všetky tieto práce na seba nadväzujú a tvoria uzavretý cyklus – rozpočtový proces. Možno ho definovať ako právne stanovený postup štátnych orgánov, organizácií a obcí, ich oprávnenia a povinnosti pri zostavovaní, schvaľovaní a plnení rozpočtu, ako aj pri zostavovaní a schvaľovaní záverečného účtu. Napriek tomu, že nejde o rozhodovací proces v pravom slova zmysle, je to legislatívny proces sui generis. Zahrňuje tak práce týkajúce sa štátneho rozpočtu, ako aj práce týkajúce sa jednotlivých miestnych (obecných) rozpočtov. Jeho charakteristickou črtou je, že sa neustále opakuje.
a) Štátny rozpočet
Rozpočtový proces možno podľa druhu rozpočtových prác a ich časovej následnosti členiť na tieto 3 etapy :
1. zostavovanie a schvaľovanie štátneho rozpočtu
2. jeho plnenie (realizácia)
3. zostavovanie a schvaľovanie štátneho záverečného účtu
V prvej etape vystupuje ako hlavný organizátor a garant ministerstvo financií, ktoré sústredí podklady od jednotlivých rezortov a ústredných inštitúcií, koriguje ich požiadavky v nadväznosti na predpokladané finančné možnosti a vypracuje návrh štátneho rozpočtu. Po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky sa návrh dostáva na program léna, kde ho prednesie a odôvodní minister financií. Ak je návrh prijatý, dostáva podobu zákona a stáva sa tak všeobecne záväzný.
V rámci druhej etapy jednotlivé štátne orgány a organizácie postupne realizujú úlohy obsiahnuté v štátnom rozpočte, a to z hľadiska príjmov aj výdavkov. Za plnenie štátneho rozpočtu ako celku je zodpovedná vláda, ktorá najmenej raz za 6 mesiacov predkladá zákonodarnému orgánu správu o plnení štátneho rozpočtu. Pokladničné plnenie štátneho rozpočtu zabezpečuje Národná banka Slovenska, ktorá vedie príjmový a výdavkový účet štátneho rozpočtu. Jednotlivým orgánom a organizáciám sa poskytujú rozpočtové prostriedky formou otvorenia rozpočtového limitu, v členení na investičné a neinvestičné výdavky.
1. zostavovanie a schvaľovanie štátneho rozpočtu
2. jeho plnenie (realizácia)
3. zostavovanie a schvaľovanie štátneho záverečného účtu
V prvej etape vystupuje ako hlavný organizátor a garant ministerstvo financií, ktoré sústredí podklady od jednotlivých rezortov a ústredných inštitúcií, koriguje ich požiadavky v nadväznosti na predpokladané finančné možnosti a vypracuje návrh štátneho rozpočtu. Po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky sa návrh dostáva na program léna, kde ho prednesie a odôvodní minister financií. Ak je návrh prijatý, dostáva podobu zákona a stáva sa tak všeobecne záväzný.
V rámci druhej etapy jednotlivé štátne orgány a organizácie postupne realizujú úlohy obsiahnuté v štátnom rozpočte, a to z hľadiska príjmov aj výdavkov. Za plnenie štátneho rozpočtu ako celku je zodpovedná vláda, ktorá najmenej raz za 6 mesiacov predkladá zákonodarnému orgánu správu o plnení štátneho rozpočtu. Pokladničné plnenie štátneho rozpočtu zabezpečuje Národná banka Slovenska, ktorá vedie príjmový a výdavkový účet štátneho rozpočtu. Jednotlivým orgánom a organizáciám sa poskytujú rozpočtové prostriedky formou otvorenia rozpočtového limitu, v členení na investičné a neinvestičné výdavky.
Komplexná úprava rozpočtových ...
Komplexná úprava rozpočtových vzťahov je obsiahnutá v zákone č. 567/92 Zb. o rozpočtových pravidlách SR. Podľa tohto zákona obsahom štátneho rozpočtu SR sú :
• príjmy a výdavky SR
• finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám
• rozpočtové rezervy
Vymedzuje sa tu ďalej okruh príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a definuje pojem rozpočtového provizória. Kontrolu rozpočtového hospodárenia zveruje zákon vláde a ministerstvu financií. Zákon obsahuje tiež zásady vzniku a hospodárenia štátnych (účelových) fondov a problematiku rozpočtového hospodárenia obcí. Samostatne je upravené hospodárenie rozpočtových a príspevkových organizácií.
Prameňom rozpočtového práva sú tiež každoročne schvaľované zákony o štátnom rozpočte SR na príslušný rok. Obsah zákona o štátnom rozpočte nie je zatiaľ pevne ustálený a zákon samotný je pomerne stručný.
• príjmy a výdavky SR
• finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám
• rozpočtové rezervy
Vymedzuje sa tu ďalej okruh príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a definuje pojem rozpočtového provizória. Kontrolu rozpočtového hospodárenia zveruje zákon vláde a ministerstvu financií. Zákon obsahuje tiež zásady vzniku a hospodárenia štátnych (účelových) fondov a problematiku rozpočtového hospodárenia obcí. Samostatne je upravené hospodárenie rozpočtových a príspevkových organizácií.
Prameňom rozpočtového práva sú tiež každoročne schvaľované zákony o štátnom rozpočte SR na príslušný rok. Obsah zákona o štátnom rozpočte nie je zatiaľ pevne ustálený a zákon samotný je pomerne stručný.
K prameňom rozpočtového práva ...
K prameňom rozpočtového práva možno zaradiť aj vyhlášku MF SR č 638/92 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu SR a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií. Touto vyhláškou sa riadi hospodárenie ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR, ďalších štátnych orgánov a právnických osôb, ktoré majú pre účely tejto vyhlášky postavenie ústredných orgánov SR, ako aj rozpočtových a príspevkových organizácií štátu a obcí. Štátne (účelové) fondy a iné právnické a fyzické osoby sa riadia touto vyhláškou, ak sa im poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu SR, alebo ak tak ustanovenú osobitné predpisy; to platí aj pre obce.
2.4.Rozpočtová skladba
Podmienkou úspešnej realizácie činností na strane rozpočtových príjmov aj rozpočtových výdavkov je uplatňovanie podrobnej špecifikácie podľa stanovených kritérií. To sa deje za pomoci rozpočtovej skladby (rozpočtová klasifikácia či rozpočtová štruktúra), pod ktorou rozumieme záväzné členenie rozpočtových príjmov a výdavkov podľa jednotlivých kritérií. Niekedy hovoríme aj o metóde triedenia príjmov a výdavkov rozpočtu. Uplatňuje sa tak pri zostavovaní a schvaľovaní rozpočtov, ako aj pri ich realizácii a kontrole a tiež pri zostavovaní záverečných účtov
2.4.Rozpočtová skladba
Podmienkou úspešnej realizácie činností na strane rozpočtových príjmov aj rozpočtových výdavkov je uplatňovanie podrobnej špecifikácie podľa stanovených kritérií. To sa deje za pomoci rozpočtovej skladby (rozpočtová klasifikácia či rozpočtová štruktúra), pod ktorou rozumieme záväzné členenie rozpočtových príjmov a výdavkov podľa jednotlivých kritérií. Niekedy hovoríme aj o metóde triedenia príjmov a výdavkov rozpočtu. Uplatňuje sa tak pri zostavovaní a schvaľovaní rozpočtov, ako aj pri ich realizácii a kontrole a tiež pri zostavovaní záverečných účtov
Táto rozpočtová skladba vychádza z členenia rozpočtových príjmov a výdavkov :
• podľa účelu (účelové členenie) t.j. podľa odvetví a rezortov
• podľa druhu (druhové členenie) t.j. podľa položiek a zoskupení položiek
V prípade účelového členenia hovoríme o odvetvovej skladbe a v prípade druhového členenia hovoríme o položkovej skladbe.
Odvetvová skladba člení rozpočtové príjmy a výdavky :
a) podľa kapitol (každá kapitola predstavuje niektorý rezort alebo ústrednú inštitúciu)
b) vo vnútri kapitol podľa skupín, ktorými sú určité oblasti národného hospodárstva
c) vo vnútri skupín podľa oddielov, ktorými sú jednotlivé odvetvia
d) vo vnútri oddielov podľa paragrafov, kde dochádza k členeniu až na pododvetvia
• podľa druhu (druhové členenie) t.j. podľa položiek a zoskupení položiek
V prípade účelového členenia hovoríme o odvetvovej skladbe a v prípade druhového členenia hovoríme o položkovej skladbe.
Odvetvová skladba člení rozpočtové príjmy a výdavky :
a) podľa kapitol (každá kapitola predstavuje niektorý rezort alebo ústrednú inštitúciu)
b) vo vnútri kapitol podľa skupín, ktorými sú určité oblasti národného hospodárstva
c) vo vnútri skupín podľa oddielov, ktorými sú jednotlivé odvetvia
d) vo vnútri oddielov podľa paragrafov, kde dochádza k členeniu až na pododvetvia
V širšom zmysle sa do tohto ...
V širšom zmysle sa do tohto práva zahrňujú naviac aj právne normy upravujúce jednotlivé druhy rozpočtových príjmov a výdavkov (t.j. dane, poplatky a clo, resp. niektoré druhy odvodov).
Ústavnoprávnym základom rozpočtového práva v SR je ústava SR č. 460/1992 Zb. V čl. 58 sa konštatuje, že :
• finančné hospodárenie SR sa spravuje jej štátnym rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom.
• príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon
• štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet SR sa zriaďujú zákonom.
Ďalej , v čl. 60 sa zakotvuje postavenie Najvyššieho kontrolného úradu SR ako nezávislého orgánu vykonávajúceho kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami
Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Svoje potreby financuje predovšetkým z vlastných príjmov ale aj zo štátnych dotácií.
Ústavnoprávnym základom rozpočtového práva v SR je ústava SR č. 460/1992 Zb. V čl. 58 sa konštatuje, že :
• finančné hospodárenie SR sa spravuje jej štátnym rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom.
• príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon
• štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet SR sa zriaďujú zákonom.
Ďalej , v čl. 60 sa zakotvuje postavenie Najvyššieho kontrolného úradu SR ako nezávislého orgánu vykonávajúceho kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami
Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Svoje potreby financuje predovšetkým z vlastných príjmov ale aj zo štátnych dotácií.
zásada plánovitosti -...
zásada plánovitosti - rozpočet nie je iba určitá sústava spoločenských vzťahov alebo fond, ale aj plán alebo program.
zásada vyrovnanosti rozpočtu v zúženom poňatí predstavuje požiadavku zachovania rovnováhy pri koncipovaní príjmovej aj výdavkovej časti rozpočtu. V širšom ponímaní ide jednak o procesnú stránku, teda zostavovanie rozpočtu, jednako obsahovú stránku, pretože ide aj o vzájomný pomer medzi jednotlivými článkami rozpočtu.
zásada jednotnosti znamená, že všetky príjmy a výdavky štátu alebo obce v určitom rozpočtovom období majú byť zhrnuté do jedného rozpočtu, prípadne, že všetky rozpočtové príjmy a výdavky sa realizujú prostredníctvom jedného platobného a zúčtovacieho centra a sú zachytené a vykazované jedným evidenčným systémom.
zásada neúčelovosti príjmov a účelovosti výdavkov vyžaduje, aby sa všetky rozpočtové príjmy sústreďovali na spoločnom účte bez predchádzajúceho určenia ich použitia, a naopak, aby bolo zakotvené účelové určenie výdavkov.
zásada včasnosti vyjadruje požiadavku, aby rozpočet bol schválený ešte pre začiatkom rozpočtového obdobia. Ak sa tak nestane, hovoríme o rozpočtovom provizóriu, čím rozumieme spôsob hospodárenia štátu alebo obce v čase začiatku rozpočtového obdobia do dodatočného schválenia rozpočtu na toto obdobie.
zásada vyrovnanosti rozpočtu v zúženom poňatí predstavuje požiadavku zachovania rovnováhy pri koncipovaní príjmovej aj výdavkovej časti rozpočtu. V širšom ponímaní ide jednak o procesnú stránku, teda zostavovanie rozpočtu, jednako obsahovú stránku, pretože ide aj o vzájomný pomer medzi jednotlivými článkami rozpočtu.
zásada jednotnosti znamená, že všetky príjmy a výdavky štátu alebo obce v určitom rozpočtovom období majú byť zhrnuté do jedného rozpočtu, prípadne, že všetky rozpočtové príjmy a výdavky sa realizujú prostredníctvom jedného platobného a zúčtovacieho centra a sú zachytené a vykazované jedným evidenčným systémom.
zásada neúčelovosti príjmov a účelovosti výdavkov vyžaduje, aby sa všetky rozpočtové príjmy sústreďovali na spoločnom účte bez predchádzajúceho určenia ich použitia, a naopak, aby bolo zakotvené účelové určenie výdavkov.
zásada včasnosti vyjadruje požiadavku, aby rozpočet bol schválený ešte pre začiatkom rozpočtového obdobia. Ak sa tak nestane, hovoríme o rozpočtovom provizóriu, čím rozumieme spôsob hospodárenia štátu alebo obce v čase začiatku rozpočtového obdobia do dodatočného schválenia rozpočtu na toto obdobie.
zásada verejnosti rozpočtu ...
zásada verejnosti rozpočtu spočíva v tom, že občania majú mať možnosť oboznámiť sa s obsahom rozpočtových dokumentov a s priebehom rozpočtového hospodárenia, prípadne aj vlastnou iniciatívou ovplyvňovať koncepciu jednotlivých rozpočtových položiek a ich realizáciu.
2.3.Rozpočtové právo v Slovenskej republike
Z postavenia a funkcií štátneho rozpočtu pri realizácii hospodárskej politiky štátu vyplýva potreba právne upraviť vzťahy, ktoré súvisia s vytváraním a uplatňovaním štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí. Účelom takejto úpravy je stanoviť organizáciu rozpočtovej sústavy a jej princípy, určiť práva a povinnosti príslušných štátnych orgánov v tejto oblasti a dať týmto právam a povinnostiam právnu záväznosť. Právna úprava týchto otázok je predmetom osobitnej skupiny finančno-právnych noriem, ktorých súhrn sa označuje ako rozpočtové právo.
V užšom zmysle ho možno chápať ako súbor právnych noriem, ktoré upravujú rozpočtovú sústavu, rozpočtový proces, ako aj výšku príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtov.
2.3.Rozpočtové právo v Slovenskej republike
Z postavenia a funkcií štátneho rozpočtu pri realizácii hospodárskej politiky štátu vyplýva potreba právne upraviť vzťahy, ktoré súvisia s vytváraním a uplatňovaním štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí. Účelom takejto úpravy je stanoviť organizáciu rozpočtovej sústavy a jej princípy, určiť práva a povinnosti príslušných štátnych orgánov v tejto oblasti a dať týmto právam a povinnostiam právnu záväznosť. Právna úprava týchto otázok je predmetom osobitnej skupiny finančno-právnych noriem, ktorých súhrn sa označuje ako rozpočtové právo.
V užšom zmysle ho možno chápať ako súbor právnych noriem, ktoré upravujú rozpočtovú sústavu, rozpočtový proces, ako aj výšku príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtov.
Spoločné črty finančno-právnych vzťahov :
• predmetom finančno-právnych vzťahov sú vždy peniaze, resp. peňažné plnenie
• jedným zo subjektov je štát, resp. obec
• finančno-právne vzťahy majú majetkový aspekt, t.j. sú vzťahmi vo svojej podstate majetkovými
Súčasťou finančného práva sú aj finančno-právne inštitúty. Rozumieme tým súhrn právnych noriem upravujúcich špecifickú homogénnu skupinu finančno-právnych vzťahov. Základnými finančno-právnymi inštitútmi sú predovšetkým mena, daň, poplatok, clo, úver, poistenie, štátny rozpočet a pod. Finančno-právne normy možno preto považovať aj za nástroj premietania ekonomických kategórií do oblasti finančného práva.
Finančné právo nie je iba samostatné odvetvie nášho právneho poriadku, ale je pedagogickou a vedeckou disciplínou. Je predmetom skúmania vedy o finančnom práve. Jej vznik súvisí so vznikom a rozvojom peňažného hospodárstva štátu, s obdobím, v ktorom sa toto hospodárstvo rozvinulo do takej miery, že nadobudlo charakter osobitnej činnosti štátu. Zatiaľ, čo finančno-ekonomická veda skúma finančnú činnosť z celkových národohospodárskych hľadísk, veda o finančnom práve sa zaoberá predovšetkým rozličnými aspektmi právnej regulácie tejto činnosti. Možno ju charakterizovať ako súhrn zovšeobecnených poznatkov o pôsobení finančno-právnych noriem na spoločenský život a najmä hospodársky život tak, ako sa tieto poznatky uzatvárali v procese postupného poznávania a skúmania finančno-právnych noriem v každodennej práci.
• jedným zo subjektov je štát, resp. obec
• finančno-právne vzťahy majú majetkový aspekt, t.j. sú vzťahmi vo svojej podstate majetkovými
Súčasťou finančného práva sú aj finančno-právne inštitúty. Rozumieme tým súhrn právnych noriem upravujúcich špecifickú homogénnu skupinu finančno-právnych vzťahov. Základnými finančno-právnymi inštitútmi sú predovšetkým mena, daň, poplatok, clo, úver, poistenie, štátny rozpočet a pod. Finančno-právne normy možno preto považovať aj za nástroj premietania ekonomických kategórií do oblasti finančného práva.
Finančné právo nie je iba samostatné odvetvie nášho právneho poriadku, ale je pedagogickou a vedeckou disciplínou. Je predmetom skúmania vedy o finančnom práve. Jej vznik súvisí so vznikom a rozvojom peňažného hospodárstva štátu, s obdobím, v ktorom sa toto hospodárstvo rozvinulo do takej miery, že nadobudlo charakter osobitnej činnosti štátu. Zatiaľ, čo finančno-ekonomická veda skúma finančnú činnosť z celkových národohospodárskych hľadísk, veda o finančnom práve sa zaoberá predovšetkým rozličnými aspektmi právnej regulácie tejto činnosti. Možno ju charakterizovať ako súhrn zovšeobecnených poznatkov o pôsobení finančno-právnych noriem na spoločenský život a najmä hospodársky život tak, ako sa tieto poznatky uzatvárali v procese postupného poznávania a skúmania finančno-právnych noriem v každodennej práci.
II.časť
Rozpočtové právo
2.1.Pojem a funkcie štátneho rozpočtu
Vznik a vývoj štátneho rozpočtu bezprostredne súvisí s vývojom hospodárstva štátu a s jeho funkciami. Napriek tomu, že s niektorými jeho prvkami sa stretávame už v období centralizácie štátnej moci na sklonku feudalizmu, o štátnom rozpočte v jeho terajšej právnej podobe možno hovoriť až od 19. storočia. Pôvodným poslaním štátneho rozpočtu bolo sústreďovať finančné prostriedky na úhradu výdavkov nevyhnutných z dôvodu zabezpečenia činnosti štátu a jeho orgánov. Podstatou koncepcie tzv. klasického rozpočtu bol dôraz na vyváženosť príjmov a výdavkov – predpokladalo sa, že rozpočtové príjmy sa majú prispôsobovať rozpočtovým výdavkom. Predstaviteľom tejto klasickej školy bol najmä A. Smith (1723 – 1790).
Koncom 19. storočia sa pôvodne úzko fiškálna úloha štátneho rozpočtu začala meniť. Zatiaľ, čo dovtedy vystupoval štátny rozpočet ako nástroj na sústreďovanie najmä daňových výnosov, nový teoretický smer začal orientovať prax na národohospodárske ponímanie štátneho rozpočtu. Popri fiškálnej funkcii sa začala presadzovať aj funkcia alokačná, t.j. štátny rozpočet sa začal chápať aj ako nástroj ovplyvňovania rozmiestňovania výrobných zdrojov podľa potrieb hospodárskeho rozvoja. Začala sa uplatňovať aj funkcia distribučná, ktorá spočívala v ovplyvňovaní dôchodkovej situácie výrobnej sféry aj obyvateľstva.
2.1.Pojem a funkcie štátneho rozpočtu
Vznik a vývoj štátneho rozpočtu bezprostredne súvisí s vývojom hospodárstva štátu a s jeho funkciami. Napriek tomu, že s niektorými jeho prvkami sa stretávame už v období centralizácie štátnej moci na sklonku feudalizmu, o štátnom rozpočte v jeho terajšej právnej podobe možno hovoriť až od 19. storočia. Pôvodným poslaním štátneho rozpočtu bolo sústreďovať finančné prostriedky na úhradu výdavkov nevyhnutných z dôvodu zabezpečenia činnosti štátu a jeho orgánov. Podstatou koncepcie tzv. klasického rozpočtu bol dôraz na vyváženosť príjmov a výdavkov – predpokladalo sa, že rozpočtové príjmy sa majú prispôsobovať rozpočtovým výdavkom. Predstaviteľom tejto klasickej školy bol najmä A. Smith (1723 – 1790).
Koncom 19. storočia sa pôvodne úzko fiškálna úloha štátneho rozpočtu začala meniť. Zatiaľ, čo dovtedy vystupoval štátny rozpočet ako nástroj na sústreďovanie najmä daňových výnosov, nový teoretický smer začal orientovať prax na národohospodárske ponímanie štátneho rozpočtu. Popri fiškálnej funkcii sa začala presadzovať aj funkcia alokačná, t.j. štátny rozpočet sa začal chápať aj ako nástroj ovplyvňovania rozmiestňovania výrobných zdrojov podľa potrieb hospodárskeho rozvoja. Začala sa uplatňovať aj funkcia distribučná, ktorá spočívala v ovplyvňovaní dôchodkovej situácie výrobnej sféry aj obyvateľstva.
Štátny rozpočet má podobu ...
Štátny rozpočet má podobu normatívneho právneho aktu najvyššieho zákonodarného orgánu. Táto právna stránka štátneho rozpočtu vyplýva z príslušných ustanovení ústavy alebo ústavného zákona. Zákon o štátnom rozpočte v jeho slovnej normatívnej časti vymedzuje jednotlivé povinnosti a práva, avšak iba rámcovo, a to v právnych normách účelových. Problematiku rozpočtových zdrojov (daní, poplatkov a pod.) a rozpočtových výdavkov upravujú iné všeobecne záväzné právne predpisy.
2.2.Rozpočtové zásady
Pri príprave, zostavovaní, prejednávaní a schvaľovaní a najmä pri plnení štátneho rozpočtu sa vychádza z určitých princípov, podľa ktorých sa riadi procesná a j obsahová stránka tohto politicko-ekonomického aktu. Nazývame ich rozpočtové zásady a v najvšeobecnejšom vyjadrení ich možno charakterizovať ako historicky overené a praxou preverené poznatky a požiadavky, ktorých uplatňovanie je nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania štátneho rozpočtu.
2.2.Rozpočtové zásady
Pri príprave, zostavovaní, prejednávaní a schvaľovaní a najmä pri plnení štátneho rozpočtu sa vychádza z určitých princípov, podľa ktorých sa riadi procesná a j obsahová stránka tohto politicko-ekonomického aktu. Nazývame ich rozpočtové zásady a v najvšeobecnejšom vyjadrení ich možno charakterizovať ako historicky overené a praxou preverené poznatky a požiadavky, ktorých uplatňovanie je nevyhnutnou podmienkou riadneho fungovania štátneho rozpočtu.
Rovnako, ako iné právne akty, aj ...
Rovnako, ako iné právne akty, aj finančno-právne akty sa členia na individuálne a normatívne. Individuálne finančno-právne akty sa vzťahujú len na určitý individuálny prípad a v praxi ide najmä o rozhodnutie finančného orgánu v určitej konkrétnej veci (napr. daňový výmer, devízové povolenie a pod.). Normatívne finančno-právne akty majú spravidla charakter vykonávacích predpisov. Obsahujú všeobecne záväzné pravidlá správania sa , vzťahujúce sa na skupinu prípadov rovnakého druhu a neurčeného počtu. (napr. vládne nariadenia, uznesenia vlády, smernice ministerstva financií, vyhlášky obecného zastupiteľstva a pod.).
Finančno-právne vzťahy vyjadrujú práva a povinnosti subjektov v súvislosti s realizáciou finančnej činnosti štátu. Vznikajú na základe právnej úpravy finančnej činnosti štátu, resp. obce, normami finančného práva. V niektorých prípadoch však môžu vzniknúť aj na základe dohody subjektov, v rámci ustanovení príslušných finančno-právnych noriem. Ide najmä o tie prípady, keď finančno-právne normy zakotvujú práva a povinnosti subjektov dispozitívnou formou (napr. pri združovaní prostriedkov podnikateľských subjektov za účelom spoločnej investičnej činnosti). Finančno-právne vzťahy vznikajú v našich podmienkach najčastejšie medzi finančnými orgánmi a ostatnými subjektami. Sú to tie spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v procese finančnej činnosti štátu, resp. obce, a v ktorých jednotlivé subjekty vystupujú ako nositelia práv a povinností ustanovených normami finančného práva.
Finančno-právne vzťahy vyjadrujú práva a povinnosti subjektov v súvislosti s realizáciou finančnej činnosti štátu. Vznikajú na základe právnej úpravy finančnej činnosti štátu, resp. obce, normami finančného práva. V niektorých prípadoch však môžu vzniknúť aj na základe dohody subjektov, v rámci ustanovení príslušných finančno-právnych noriem. Ide najmä o tie prípady, keď finančno-právne normy zakotvujú práva a povinnosti subjektov dispozitívnou formou (napr. pri združovaní prostriedkov podnikateľských subjektov za účelom spoločnej investičnej činnosti). Finančno-právne vzťahy vznikajú v našich podmienkach najčastejšie medzi finančnými orgánmi a ostatnými subjektami. Sú to tie spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v procese finančnej činnosti štátu, resp. obce, a v ktorých jednotlivé subjekty vystupujú ako nositelia práv a povinností ustanovených normami finančného práva.
Základné prvky finančno-právnych vzťahov sú :
1. Jedným zo subjektov finančno-právnych vzťahov je štát, resp. obec. V zastúpení štátu vystupuje vo finančno-právnych vzťahoch celý rad finančných orgánov, ktoré organizujú a priamo vykonávajú finančnú činnosť v závislosti od okruhu svojich oprávnení. Priamo ako samostatný subjekt môže štát vystupovať v niektorých medzištátnych platobných, úverových a devízových vzťahoch.
2. Objektom finančno-právnych vzťahov sú peniaze alebo peňažné plnenie, pretože finančno-právne vzťahy sa realizujú za pomoci peňazí, či už priamo alebo sprostredkovane.
3. Obsahom finančno-právnych vzťahov sú určité práva a povinnosti subjektov ustanovené finančno-právnou normu. Ak na jednej strane dochádza k zakotveniu určitých oprávnení, na druhej strane tomu zodpovedá zakotvenie príslušných povinností.
4. Právne skutočnosti majú za následok vznik, zmenu alebo zánik finančno-právnych vzťahov – sú to úkony a udalosti. Ich okruh je vymedzený v jednotlivých druhoch finančno-právnych noriem.
2. Objektom finančno-právnych vzťahov sú peniaze alebo peňažné plnenie, pretože finančno-právne vzťahy sa realizujú za pomoci peňazí, či už priamo alebo sprostredkovane.
3. Obsahom finančno-právnych vzťahov sú určité práva a povinnosti subjektov ustanovené finančno-právnou normu. Ak na jednej strane dochádza k zakotveniu určitých oprávnení, na druhej strane tomu zodpovedá zakotvenie príslušných povinností.
4. Právne skutočnosti majú za následok vznik, zmenu alebo zánik finančno-právnych vzťahov – sú to úkony a udalosti. Ich okruh je vymedzený v jednotlivých druhoch finančno-právnych noriem.
Dispozícia formuluje konkrétne ...
Dispozícia formuluje konkrétne pravidlo správania sa subjektov finančno-právnych vzťahov, t.j. ich práva a povinnosti vo vzťahu k peňažným fondom. V daňovo-právnych normách je obsahom dispozície daňová povinnosť vyjadrená vo forme sadzby, ako aj samotný spôsob realizácie daňovej povinnosti. Dispozíciou sú aj práva a povinnosti banky pri poskytovaní úverov.
Sankcia vyjadruje donucovací charakter finančno-právnych noriem. Uplatňuje sa voči subjektom, ktoré nesplnili, resp. porušili povinnosti vyplývajúce z dispozície príslušnej finančno-právnej normy. Vo vzťahu k fyzickým osobám sa potom uplatnia najmä trestné, disciplinárne alebo majetkové sankcie. Normy finančného práva obsahujú len vo veľmi obmedzenom rozsahu aj špecifické finančno-právne sankcie a preto sa zväčša uplatňujú podporné sankčné opatrenia vyplývajúce najmä z trestných a správnych predpisov. Špecifické sankčné opatrenia sa týkajú to najmä colného a devízového práva.
Niektoré finančno-právne normy stanovujú osobitné majetkové sankcie, ktoré sa uplatňujú v prípadoch nesplnenia povinností vyplývajúcich z príslušnej dispozície. Nie je pritom rozhodujúce, či súčasne dochádza j k uplatneniu ďalších sankcií mimo oblasť finančného práva.
Ďalšou osobitosťou noriem finančného páva sú aj rozličné stimulačné opatrenia, ako napr. úrokové bonifikácie, právo na tvorbu niektorých fondov a pod. Majú za cieľ zainteresovať najmä právnické osoby na včasnom plnení povinností a hospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami.
Sankcia vyjadruje donucovací charakter finančno-právnych noriem. Uplatňuje sa voči subjektom, ktoré nesplnili, resp. porušili povinnosti vyplývajúce z dispozície príslušnej finančno-právnej normy. Vo vzťahu k fyzickým osobám sa potom uplatnia najmä trestné, disciplinárne alebo majetkové sankcie. Normy finančného práva obsahujú len vo veľmi obmedzenom rozsahu aj špecifické finančno-právne sankcie a preto sa zväčša uplatňujú podporné sankčné opatrenia vyplývajúce najmä z trestných a správnych predpisov. Špecifické sankčné opatrenia sa týkajú to najmä colného a devízového práva.
Niektoré finančno-právne normy stanovujú osobitné majetkové sankcie, ktoré sa uplatňujú v prípadoch nesplnenia povinností vyplývajúcich z príslušnej dispozície. Nie je pritom rozhodujúce, či súčasne dochádza j k uplatneniu ďalších sankcií mimo oblasť finančného práva.
Ďalšou osobitosťou noriem finančného páva sú aj rozličné stimulačné opatrenia, ako napr. úrokové bonifikácie, právo na tvorbu niektorých fondov a pod. Majú za cieľ zainteresovať najmä právnické osoby na včasnom plnení povinností a hospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami.
Pretože finančno-právne normy ...
Pretože finančno-právne normy majú zväčša imperatívny charakter, ich kogentná forma nepripúšťa odchýlky od vymedzených oprávnení a povinností.
Podľa toho možno normy finančného práva členiť na :
• zaväzujúce, t.j. také, ktoré zaväzujú subjekty finančno-právnych vzťahov, aby splnili určité konkrétne povinnosti
• zakazujúce, t.j. také, ktoré zakotvujú povinnosť zdržať sa určitého konania, ktoré by bolo v rozpore so zásadami finančnej činnosti štátu.
Normy finančného práva majú rozličnú právnu silu podľa toho, ktorý orgán ich vydal. Najvyššiu silu majú ústavné zákony, zákony a zákonné opatrenia, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy obsahujú normy, ktoré majú odvodený charakter.
Realizácia noriem finančného práva nastáva predovšetkým činnosťou finančných orgánov, ktoré vo svojej každodennej činnosti aplikujú príslušné finančno-právne normy. Deje sa tak vydávaním finančno-právnych aktov. Finančno-právny akt je právna norma, ktorou sa uskutočňuje nariaďovacia a výkonná činnosť finančných orgánov. Nimi sa zakladajú, menia alebo rušia finančno-právne vzťahy. Majú obdobné náležitosti ako správne akty, od ktorých sa odlišujú iba svojím obsahom, pretože sa týkajú iba finančnej činnosti štátu, resp. obce.
Podľa toho možno normy finančného práva členiť na :
• zaväzujúce, t.j. také, ktoré zaväzujú subjekty finančno-právnych vzťahov, aby splnili určité konkrétne povinnosti
• zakazujúce, t.j. také, ktoré zakotvujú povinnosť zdržať sa určitého konania, ktoré by bolo v rozpore so zásadami finančnej činnosti štátu.
Normy finančného práva majú rozličnú právnu silu podľa toho, ktorý orgán ich vydal. Najvyššiu silu majú ústavné zákony, zákony a zákonné opatrenia, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy obsahujú normy, ktoré majú odvodený charakter.
Realizácia noriem finančného práva nastáva predovšetkým činnosťou finančných orgánov, ktoré vo svojej každodennej činnosti aplikujú príslušné finančno-právne normy. Deje sa tak vydávaním finančno-právnych aktov. Finančno-právny akt je právna norma, ktorou sa uskutočňuje nariaďovacia a výkonná činnosť finančných orgánov. Nimi sa zakladajú, menia alebo rušia finančno-právne vzťahy. Majú obdobné náležitosti ako správne akty, od ktorých sa odlišujú iba svojím obsahom, pretože sa týkajú iba finančnej činnosti štátu, resp. obce.
Finančné právo tak, ako ...
Finančné právo tak, ako aj iné právne odvetvia, je vnútorne diferencované. Nie je kodifikované, ale skladá sa z množstva právnych noriem pôvodných aj odvodených. Je to dôsledok rozsiahlosti a mnohostrannosti spoločensko-ekonomických vzťahov, ktoré sú predmetom právnej úpravy v rámci noriem finančného práva. Nie je teda daný jeho pevný systém; ten utvára teoretický front. Z tohto pohľadu, ak máme na mysli systém finančného práva, rozumieme tým vnútornú diferenciáciu finančného práva ako právneho odvetvia na ucelené súbory (skupiny) finančno-právnych noriem, zoskupené, vzhľadom na príbuznosť ich obsahu a nimi upravovaných vzťahov.
Na problém systému finančného práva sa možno pozerať z dvoch hľadísk. Prvé vychádza z praxe obvyklej v ostatných právnych odvetviach a znamená členenie finančného práva na všeobecnú a osobitnú časť. Do všeobecnej časti patria všeobecné poznatky o finančno-právnych vzťahoch. Do osobitnej časti potom patrí tzv. pozitívne finančné právo, a to podľa obsahovej príbuznosti jednotlivých finančno-právnych noriem. Pre naše účely však uprednostníme druhé hľadisko, pri ktorom sa kladie dôraz na praktickú systematiku finančného práva. vychádza sa tu preto predovšetkým z príbuznosti, rovnorodosti a obsahovej rámcovej podmienenosti finančno-právnych vzťahov upravovaných príslušnými finančno-právnymi normami.
Na problém systému finančného práva sa možno pozerať z dvoch hľadísk. Prvé vychádza z praxe obvyklej v ostatných právnych odvetviach a znamená členenie finančného práva na všeobecnú a osobitnú časť. Do všeobecnej časti patria všeobecné poznatky o finančno-právnych vzťahoch. Do osobitnej časti potom patrí tzv. pozitívne finančné právo, a to podľa obsahovej príbuznosti jednotlivých finančno-právnych noriem. Pre naše účely však uprednostníme druhé hľadisko, pri ktorom sa kladie dôraz na praktickú systematiku finančného práva. vychádza sa tu preto predovšetkým z príbuznosti, rovnorodosti a obsahovej rámcovej podmienenosti finančno-právnych vzťahov upravovaných príslušnými finančno-právnymi normami.
V závislosti od tohto metodologického prístupu dochádza potom k členeniu finančného práva na :
• rozpočtové právo
• daňové, poplatkové a colné právo
• menové a devízové právo
• právnu úpravu sporiteľníctva a poisťovníctva
• právnu úpravu finančného hospodárenia štátnych podnikov, rozpočtových a príspevkových organizácií
• právnu úpravu finančnej kontroly
Finančno-právne normy - neodlišujú sa svojou štruktúrou od ostatných noriem nášho právneho poriadku – pozostávajú z hypotézy, dispozície a sankcie. Výnimkou sú iba normy daňového a poplatkového práva, ktoré sa zvyčajne členia na ustanovenie o subjekte, predmete, základe a sadzbe dane, resp. poplatku.
Hypotéza noriem finančného práva vyjadruje konkrétne podmienky a predpoklady účasti jednotlivých subjektov na finančnej činnosti štátu, resp. obce. Vyjadruje napr. podmienky, za ktorých sa požaduje platenie daní a poplatkov do príslušného rozpočtu, okruh jednotlivých druhov príjmov a dôchodkov, na ktoré sa viaže daňová povinnosť, druhy zákonov, za ktoré sa požaduje platenie poplatkov a pod. Vyjadruje napr. aj podmienky, za ktorých sa poskytujú finančné prostriedky z rozpočtu alebo iného peňažného fondu, podmienky prijímania úspor na vkladné knižky alebo bežné účty, podmienky disponovania s devízovými prostriedkami pri nakladaní s nimi vo vzťahu k cudzine a pod.
• daňové, poplatkové a colné právo
• menové a devízové právo
• právnu úpravu sporiteľníctva a poisťovníctva
• právnu úpravu finančného hospodárenia štátnych podnikov, rozpočtových a príspevkových organizácií
• právnu úpravu finančnej kontroly
Finančno-právne normy - neodlišujú sa svojou štruktúrou od ostatných noriem nášho právneho poriadku – pozostávajú z hypotézy, dispozície a sankcie. Výnimkou sú iba normy daňového a poplatkového práva, ktoré sa zvyčajne členia na ustanovenie o subjekte, predmete, základe a sadzbe dane, resp. poplatku.
Hypotéza noriem finančného práva vyjadruje konkrétne podmienky a predpoklady účasti jednotlivých subjektov na finančnej činnosti štátu, resp. obce. Vyjadruje napr. podmienky, za ktorých sa požaduje platenie daní a poplatkov do príslušného rozpočtu, okruh jednotlivých druhov príjmov a dôchodkov, na ktoré sa viaže daňová povinnosť, druhy zákonov, za ktoré sa požaduje platenie poplatkov a pod. Vyjadruje napr. aj podmienky, za ktorých sa poskytujú finančné prostriedky z rozpočtu alebo iného peňažného fondu, podmienky prijímania úspor na vkladné knižky alebo bežné účty, podmienky disponovania s devízovými prostriedkami pri nakladaní s nimi vo vzťahu k cudzine a pod.
Jeho predmet tvorí osobitný okruh ...
Jeho predmet tvorí osobitný okruh majetkových vzťahov, ktoré sú vyjadrené v peniazoch a ktoré vznikajú pri sústreďovaní peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných fondov, ako aj v procese ich opätovného rozdeľovania a používania. Tieto vzťahy sú vzťahmi finančnými a týkajú sa sústavy štátnych a iných verejných peňažných fondov, práv a povinností fyzických a právnických osôb vo vzťahu k týmto fondom, pravidiel nakladania s prostriedkami týchto fondov, ako aj organizácie a štruktúry finančných orgánov a ostatných spolupôsobiacich inštitúcií. Všetky tieto vzťahy však ešte nemusia byť vzťahmi finančnými, aj keď ide o vzťahy priamo alebo nepriamo peňažného charakteru. Finančné vzťahy sú až tie, ktoré sú upravené právom – preto o nich ďalej hovoríme ako o finančno-právnych vzťahoch. Finančné právo upravuje spoločensko-ekonomické vzťahy, vznikajúce v súvislosti so sústreďovaním peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných fondov, ako aj v súvislosti s hospodárením s týmito prostriedkami. Cieľom je tu zabezpečenie finančnej stránky plnenia úloh a funkcií štátu v danej etape jeho vývoja. Finančné právo potom tvorí rozsiahly, ucelený a vnútorne diferencovaný súbor finančno-právnych noriem, vyjadrených v celom rade finančno-právnych predpisov.
Existuje celý rad styčných bodov s inými vedami:
- správnych právom, čo sa prejavuje najmä pri úprave organizácie a úloh finančných orgánov, ktoré sú súčasne aj orgánmi štátnej správy, metód ich práce, konania pred nimi. Niektoré tieto otázky sa upravili spoločne pre všetky štátne orgány, vrátane finančných orgánov, a to normami správneho práva. Finančné právo ti nastupuje až vtedy, keď je tu potreba špecifickej úpravy, resp. odchýlky. Príkladom môže vyť napr. právna úprava organizácie a úloh bánk, daňového a poplatkového konania a pod.
- so štátnym právom, ktorého základným prameňom je ústava a ústavné zákony. Tým, že sa v nich riešia základné princípy nášho právneho poriadku, určujú sa tu aj základné princípy fungovania finančnej činnosti štátu najmä v inštitucionálnom vyjadrení. Je tu však aj okruh kompetencií najvyšších štátnych orgánov na úseku meny, štátnych rozpočtov, daní, poplatkov, colníctva a bankovníctva.
- s trestným právom, a to všade tam, kde ide o porušovanie noriem finančného práva a sankcie za takéto porušovanie. Máme na mysli prípady ukrátenia štátu alebo obce na daniach alebo poplatkoch, prípady falšovania a poškodzovania meny a zákonných platidiel, porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, ohrozenia devízového hospodárstva a pod.
- so štátnym právom, ktorého základným prameňom je ústava a ústavné zákony. Tým, že sa v nich riešia základné princípy nášho právneho poriadku, určujú sa tu aj základné princípy fungovania finančnej činnosti štátu najmä v inštitucionálnom vyjadrení. Je tu však aj okruh kompetencií najvyšších štátnych orgánov na úseku meny, štátnych rozpočtov, daní, poplatkov, colníctva a bankovníctva.
- s trestným právom, a to všade tam, kde ide o porušovanie noriem finančného práva a sankcie za takéto porušovanie. Máme na mysli prípady ukrátenia štátu alebo obce na daniach alebo poplatkoch, prípady falšovania a poškodzovania meny a zákonných platidiel, porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, ohrozenia devízového hospodárstva a pod.
- k občianskemu právu vyplýva ...
- k občianskemu právu vyplýva najmä z existujúcej právnej úpravy peňažných služieb, poskytovaných občanom, zmluvného poistenia, ručenia a pod.
- k obchodnému a hospodárskemu právu najmä právnu úpravu úverových ň, platobných a do istej miery aj poistných vzťahov, a najmä premietnutie viacerých inštitútov s finančným prvkom do ustanovení Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.
- s medzinárodným právom, čo je dané tým, že niektoré finančné vzťahy, najmä pokiaľ obsahujú cudzí prvok, sú upravené medzištátnymi zmluvami. Tieto zmluvy sa po ich transformácii do nášho právneho poriadku stávajú súčasne aj prameňmi finančného práva.
Pod prameňmi finančného práva rozumieme všetky štátom uznané formy práva, v ktorých sa vyskytujú normy finančného práva ako pravidlá správania sa subjektov na úseku finančnej činnosti štátu v najširšom význame.
Sú to predovšetkým :
• primárne normatívne právne akty, t.j. ústava, ústavné zákony, zákony a zákonné opatrenia
• odvodené normatívne právne akty, t.j. nariadenia vlády, vyhlášky a iné všeobecne záväzné právne predpisy
• medzištátne (medzinárodné) zmluvy, ak obsahujú normy finančného práva a boli vtelené so nášho právneho poriadku.
- k obchodnému a hospodárskemu právu najmä právnu úpravu úverových ň, platobných a do istej miery aj poistných vzťahov, a najmä premietnutie viacerých inštitútov s finančným prvkom do ustanovení Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.
- s medzinárodným právom, čo je dané tým, že niektoré finančné vzťahy, najmä pokiaľ obsahujú cudzí prvok, sú upravené medzištátnymi zmluvami. Tieto zmluvy sa po ich transformácii do nášho právneho poriadku stávajú súčasne aj prameňmi finančného práva.
Pod prameňmi finančného práva rozumieme všetky štátom uznané formy práva, v ktorých sa vyskytujú normy finančného práva ako pravidlá správania sa subjektov na úseku finančnej činnosti štátu v najširšom význame.
Sú to predovšetkým :
• primárne normatívne právne akty, t.j. ústava, ústavné zákony, zákony a zákonné opatrenia
• odvodené normatívne právne akty, t.j. nariadenia vlády, vyhlášky a iné všeobecne záväzné právne predpisy
• medzištátne (medzinárodné) zmluvy, ak obsahujú normy finančného práva a boli vtelené so nášho právneho poriadku.
I. Časť
Všeobecné otázky finančného práva
Problematika finančných vzťahov, ekonomických závislostí, práva a povinností, ktoré sú vyjadrené právnou formou a prebiehajú za účasti štátu alebo verejných zväzkov a sú vyjadrené v peniazoch, bola a je predmetom záujmu laickej aj odbornej verejnosti v každom štáte. Musíme hľadať vo sfére národného hospodárstva. Iba najširší národohospodársky rozmer umožňuje pokryť rámcovo všetky okruhy problémov vyvstávajúcich v súvislosti s finančnou dimenziou uspokojovania osobných, skupinových a celospoločenských potrieb, najmä z hľadiska naplnenia jednotlivých funkcií štátu.
Úloha štátu sa na jednej strane obmedzí v prospech nezávislosti podnikateľskej sféry, na druhej strane sa nesporne zachová jeho zodpovednosť za vyváranie optimálnych rámcových podmienok pre uplatnenie nových, najmä trhových princípov fungovania nášho národného hospodárstva.
Úloha práva pri riadení finančného hospodárstva u nás, či už v makroekonomickom alebo mikroekonomickom meradle nepoklesne, skôr naopak.
Finančné právo tvorí samostatné odvetvie nášho právneho poriadku a je jedným z nástrojov uskutočňovania finančnej politiky štátu.
Problematika finančných vzťahov, ekonomických závislostí, práva a povinností, ktoré sú vyjadrené právnou formou a prebiehajú za účasti štátu alebo verejných zväzkov a sú vyjadrené v peniazoch, bola a je predmetom záujmu laickej aj odbornej verejnosti v každom štáte. Musíme hľadať vo sfére národného hospodárstva. Iba najširší národohospodársky rozmer umožňuje pokryť rámcovo všetky okruhy problémov vyvstávajúcich v súvislosti s finančnou dimenziou uspokojovania osobných, skupinových a celospoločenských potrieb, najmä z hľadiska naplnenia jednotlivých funkcií štátu.
Úloha štátu sa na jednej strane obmedzí v prospech nezávislosti podnikateľskej sféry, na druhej strane sa nesporne zachová jeho zodpovednosť za vyváranie optimálnych rámcových podmienok pre uplatnenie nových, najmä trhových princípov fungovania nášho národného hospodárstva.
Úloha práva pri riadení finančného hospodárstva u nás, či už v makroekonomickom alebo mikroekonomickom meradle nepoklesne, skôr naopak.
Finančné právo tvorí samostatné odvetvie nášho právneho poriadku a je jedným z nástrojov uskutočňovania finančnej politiky štátu.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)