e) rozhodnutie vlády o udelení amnestie vo veciach priestupkov
f) úplné znenia zákonov – republikačné vyhlášky
g) rozhodnutia medzinárodných orgánov a organizácií
- funkcia Zbierky zákonov
1. informačná – pre aktuálnosť právnych predpisov, každý Obvodný úrad ju má mať na sprístupnenie
2. evidenčná – eviduje aktuálne právne normy, ktoré boli v SR prijaté
3. normotvorná – niektoré právne predpisy sa stávajú platnými dňom uverejnenia – vyhlásenia v Zbierke zákonov
Skúška : 27.4.2005 – nahlásiť sa začiatkom apríla Semjanovej
2 otázky – ústna
19) NARIADENIA VLÁDY, APROXIMAČNÉ NARIADENIA
- vláda má povinnosť polročne informovať NR SR o tom, aké aproximačné nariadenia vydala a vydá
- NR SR môže navrhnúť aby miesto aproximačného nariadenia bol prijatý zákon
20) ZBIERKA ZÁKONOV SR
- zákon č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov
- aké funkcie plní a ktoré právne normy sa v nej vyhlasujú
- časť právnych noriem (zákonov) sa viaže na platnosť publikáciou v Zbierke zákonov
- uverejňujú sa v nej najmä :
a) Ústava, ústavné zákony, nariadenia vlády aj rozhodnutia iných ústredných orgánov štátnej správy pokiaľ to ustanoví zákon, nálezy ústavného súdu – nesúlad s ústavou, medzinárodné zmluvy, návrhy prijaté v referende,
b) uznesenia NR SR
c) rozhodnutia prezidenta o rozpustení NR, o vyhlásení referenda, o vyhlásení amnestie, vojnového stavu a vojny
- NR SR môže navrhnúť aby miesto aproximačného nariadenia bol prijatý zákon
20) ZBIERKA ZÁKONOV SR
- zákon č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov
- aké funkcie plní a ktoré právne normy sa v nej vyhlasujú
- časť právnych noriem (zákonov) sa viaže na platnosť publikáciou v Zbierke zákonov
- uverejňujú sa v nej najmä :
a) Ústava, ústavné zákony, nariadenia vlády aj rozhodnutia iných ústredných orgánov štátnej správy pokiaľ to ustanoví zákon, nálezy ústavného súdu – nesúlad s ústavou, medzinárodné zmluvy, návrhy prijaté v referende,
b) uznesenia NR SR
c) rozhodnutia prezidenta o rozpustení NR, o vyhlásení referenda, o vyhlásení amnestie, vojnového stavu a vojny
18) NORMATÍVNE EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
- 2 druhy
b) nariadenia
c) smernice
Nariadenia
- sú záväzné pre všetky členské štáty a sú priamo použiteľné
- nadobúdajú platnosť a účinnosť dňom, ktorý je v nich uvedený
- ak v nich nie je uvedený dátum- nadobúdajú platnosť a účinnosť 20. dňom od zverejnenia vo Vestníku EÚ
- je pre nás záväzné či ho implementujeme do nášho právneho poriadku alebo nie
Smernice
- sú adresované členským štátom
- nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti PO a FO
- vyžadujú si transformáciu do vnútorného práva formou právneho aktu členského štátu
- úradný vestník EÚ
- spravuje MS SR, pričom bude zabezpečovať jeho distribúcie na orgány samosprávy
b) nariadenia
c) smernice
Nariadenia
- sú záväzné pre všetky členské štáty a sú priamo použiteľné
- nadobúdajú platnosť a účinnosť dňom, ktorý je v nich uvedený
- ak v nich nie je uvedený dátum- nadobúdajú platnosť a účinnosť 20. dňom od zverejnenia vo Vestníku EÚ
- je pre nás záväzné či ho implementujeme do nášho právneho poriadku alebo nie
Smernice
- sú adresované členským štátom
- nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti PO a FO
- vyžadujú si transformáciu do vnútorného práva formou právneho aktu členského štátu
- úradný vestník EÚ
- spravuje MS SR, pričom bude zabezpečovať jeho distribúcie na orgány samosprávy
16) PRÁVNE PREDPISY MIESTNYCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
- podzákonné a druhotné právne predpisy, ktoré vydávajú krajské a obvodné úrady alebo aj mestské a obecné úrady ak majú na to splnomocnenie – priznáva im to zákon
- nazývajú sa vyhlášky
- sú to lokálne právne predpisy – platia len na určitom území
- sú rozsahovo limitované na vykonanie príslušného predpisu
- spravidla sa zverejňujú vo Vestníku SR
- platnosť – dňom vyhlásenia
- účinnosť – spravidla 15 dňom ak nie je presne stanovené
- nemôže byť skôr účinná ako dňom platnosti
- sú dostupné na miestnom orgáne štátnej správy, ktorý ich vydal
- nazývajú sa vyhlášky
- sú to lokálne právne predpisy – platia len na určitom území
- sú rozsahovo limitované na vykonanie príslušného predpisu
- spravidla sa zverejňujú vo Vestníku SR
- platnosť – dňom vyhlásenia
- účinnosť – spravidla 15 dňom ak nie je presne stanovené
- nemôže byť skôr účinná ako dňom platnosti
- sú dostupné na miestnom orgáne štátnej správy, ktorý ich vydal
17) PRAMENE PRÁVA V SR
- delenie:
a) normatívne právne akty
b) normatívne zmluvy
normatívne právne akty
- delia sa podľa 3 kritérií
1. podľa právomoci a kompetencie štátneho orgánu, ktoré ich môžu vydávať -
- NR SR – Ústava SR, ústavné zákony, zákony
- vláda SR – nariadenia
- ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy
- obce a VÚC
- ústavný súd – nálezy o súlade a nesúlade s ústavou SR
2. podľa mocenského charakteru orgánu, ktorý ich vydal
- delíme ich prvotné
odvodené
a) prvotné – vydávané štátnymi orgánmi, ktoré sú volené občanmi = Ústava SR, ústavné zákony, zákony, všeobecnozáväzné nariadenia obcí a VÚC
b) odvodené – tie orgány, ktoré svoju pozíciu odvádzajú od orgánov štátnej moci = nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy, nariadenia obcí a VÚC v prenesenej moci
3. normatívne právne akty, podľa právnej sily
- druhotné spravidla nemôžu konkurovať prvotným
a) normatívne právne akty
b) normatívne zmluvy
normatívne právne akty
- delia sa podľa 3 kritérií
1. podľa právomoci a kompetencie štátneho orgánu, ktoré ich môžu vydávať -
- NR SR – Ústava SR, ústavné zákony, zákony
- vláda SR – nariadenia
- ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy
- obce a VÚC
- ústavný súd – nálezy o súlade a nesúlade s ústavou SR
2. podľa mocenského charakteru orgánu, ktorý ich vydal
- delíme ich prvotné
odvodené
a) prvotné – vydávané štátnymi orgánmi, ktoré sú volené občanmi = Ústava SR, ústavné zákony, zákony, všeobecnozáväzné nariadenia obcí a VÚC
b) odvodené – tie orgány, ktoré svoju pozíciu odvádzajú od orgánov štátnej moci = nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy, nariadenia obcí a VÚC v prenesenej moci
3. normatívne právne akty, podľa právnej sily
- druhotné spravidla nemôžu konkurovať prvotným
15) VŠEOBECNOZÁVÄZNÉ NARIADENIA VÚC
- normatívne právne predpisy
- VÚC môže vydávať všeobecnozáväzné nariadenia :
a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy
b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti
a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy
- nemôžu odporovať ústave, ústavným zákonom, zákonom, medzinárodným zmluvám a nariadeniam vlády
b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti
- nemôžu odporovať všeobecnozáväzným predpisom ministerstiev a iným ústredným orgánom štátnej správy, nemôže odporovať VZN,....................
- VÚC môže vydávať všeobecnozáväzné nariadenia :
a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy
b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti
a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy
- nemôžu odporovať ústave, ústavným zákonom, zákonom, medzinárodným zmluvám a nariadeniam vlády
b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti
- nemôžu odporovať všeobecnozáväzným predpisom ministerstiev a iným ústredným orgánom štátnej správy, nemôže odporovať VZN,....................
- schvaľovanie :
- nariadenie prijíma VÚC – zastupiteľstvo 3/5 väčšinou všetkých členov
- platnosť nariadenia VÚC podmienená vyvedením na úradnej tabuli na 30 dní – povinný doručiť každej obci v rámci VÚC a 1 výtlačok krajskému úradu
- vláda môže uplatniť námietku voči nariadeniam VÚC, keď sa domnieva, že nariadenie je v rozpore s národnými záujmami, záujmami iných VÚC alebo obcí
- túto námietku musí uplatniť v lehote 3 dní na podpis
- nariadenie VÚC podpisuje predseda VÚC do 3 dní od schválenia zastupiteľstvom
- ak vláda uplatní námietku :
1. zastupiteľstvo akceptuje námietku vlády a upraví svoje nariadenie
2. zastupiteľstvo odmietne námietky – s konečnou platnosťou o nariadení rozhodne krajský súd na návrh vlády
- platnosť nariadenia VÚC podmienená vyvedením na úradnej tabuli na 30 dní – povinný doručiť každej obci v rámci VÚC a 1 výtlačok krajskému úradu
- vláda môže uplatniť námietku voči nariadeniam VÚC, keď sa domnieva, že nariadenie je v rozpore s národnými záujmami, záujmami iných VÚC alebo obcí
- túto námietku musí uplatniť v lehote 3 dní na podpis
- nariadenie VÚC podpisuje predseda VÚC do 3 dní od schválenia zastupiteľstvom
- ak vláda uplatní námietku :
1. zastupiteľstvo akceptuje námietku vlády a upraví svoje nariadenie
2. zastupiteľstvo odmietne námietky – s konečnou platnosťou o nariadení rozhodne krajský súd na návrh vlády
13) OSOBITNÉ DRUHY LEGISLATÍVNEHO KONANIA
- 2 druhy 1. schvaľovanie medzinárodných zmlúv
2. schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte
1. schvaľovanie medzinárodných zmlúv
- osobitosť schvaľovania - NR sa vyjadruje či medzinárodná zmluva je v súlade s ústavou
- konanie o medzinárodnej zmluve prebieha v 2. a 3. čítaní
2. schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte
- návrh vždy predkladá vláda
- takýto návrh sa pripraví podľa osobitných rozpočtových pravidiel
- tento návrh dostanú všetky výbory okrem imunitného a mandátového a výboru pre nezlučiteľnosť funkcii
- prerokuje sa len v 2. a 3. čítaní
- platí zákaz nepriamej novelizácie - nemôže meniť a zrušiť iné zákony
2. schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte
1. schvaľovanie medzinárodných zmlúv
- osobitosť schvaľovania - NR sa vyjadruje či medzinárodná zmluva je v súlade s ústavou
- konanie o medzinárodnej zmluve prebieha v 2. a 3. čítaní
2. schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte
- návrh vždy predkladá vláda
- takýto návrh sa pripraví podľa osobitných rozpočtových pravidiel
- tento návrh dostanú všetky výbory okrem imunitného a mandátového a výboru pre nezlučiteľnosť funkcii
- prerokuje sa len v 2. a 3. čítaní
- platí zákaz nepriamej novelizácie - nemôže meniť a zrušiť iné zákony
14) VŠEOBECNOZÁVÄZNÉ NARIADENIA OBCÍ
- normatívne právne predpisy
- obec môže vydávať všeobecnozáväzné nariadenia :
a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy
b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti
a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy
- nemôžu odporovať ústave, ústavným zákonom, zákonom, medzinárodným zmluvám a nariadeniam vlády
b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti
- nemôžu odporovať všeobecnozáväzným predpisom ministerstiev a iným ústredným orgánom štátnej správy, nemôže odporovať VZN,....................
- nariadenie obce sa prijíma 3/5 väčšinou prítomných členov obecného zastupiteľstva
- podpisuje ho starosta – má na to 10 dní
- podmienkou jeho platnosti – vyvesenie na úradnej tabuli – zverejniť na 15 dní
- 15 dňom – spravidla sa stáva nariadenie obce účinné
- nariadenie musí byť v dispozícii na úrade
- obec môže vydávať všeobecnozáväzné nariadenia :
a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy
b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti
a) v rámci vlastnej pôsobnosti samosprávy
- nemôžu odporovať ústave, ústavným zákonom, zákonom, medzinárodným zmluvám a nariadeniam vlády
b) na základe zmocnenia zákona – tzv. prenesenej pôsobnosti
- nemôžu odporovať všeobecnozáväzným predpisom ministerstiev a iným ústredným orgánom štátnej správy, nemôže odporovať VZN,....................
- nariadenie obce sa prijíma 3/5 väčšinou prítomných členov obecného zastupiteľstva
- podpisuje ho starosta – má na to 10 dní
- podmienkou jeho platnosti – vyvesenie na úradnej tabuli – zverejniť na 15 dní
- 15 dňom – spravidla sa stáva nariadenie obce účinné
- nariadenie musí byť v dispozícii na úrade
3. čítanie
- diskusia sa obmedzí na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy schválené v 2. čítaní
- v prípade, že by takéto návrhy neboli, prebieha rozprava o jazykovedných a legislatívnotechnických návrhoch
- iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy alebo vrátenie návrhu zákona do 2. čítania musí navrhnúť minimálne 30 poslancov
- na záver – hlasovanie o návrhu zákona - podľa typu zákonao potrebný počet poslancov
- najprv sa hlasuje o zmenách až potom o návrhu zákona ako celku
11) PODPISOVANIE A PUBLIKOVANIE ZÁKONA
- podpisovanie : prezident SR – právo veta
predseda NR SR oni sami to schválili – sú povinní to podpísať
predseda vlády SR dávajú to do života
- publikovanie
- zabezpečenie je povinnosťou predsedu NR
- zákony sú publikované v Zbierke zákonov – okamihom publikovania zákon nadobúda platnosť
- zákon nadobúda účinnosť spravidla 15 dňom
- v prípade, že by takéto návrhy neboli, prebieha rozprava o jazykovedných a legislatívnotechnických návrhoch
- iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy alebo vrátenie návrhu zákona do 2. čítania musí navrhnúť minimálne 30 poslancov
- na záver – hlasovanie o návrhu zákona - podľa typu zákonao potrebný počet poslancov
- najprv sa hlasuje o zmenách až potom o návrhu zákona ako celku
11) PODPISOVANIE A PUBLIKOVANIE ZÁKONA
- podpisovanie : prezident SR – právo veta
predseda NR SR oni sami to schválili – sú povinní to podpísať
predseda vlády SR dávajú to do života
- publikovanie
- zabezpečenie je povinnosťou predsedu NR
- zákony sú publikované v Zbierke zákonov – okamihom publikovania zákon nadobúda platnosť
- zákon nadobúda účinnosť spravidla 15 dňom
12) SKRÁTENÉ LEGISLATÍVNE KONANIE
- konanie, o ktorom rozhoduje NR na návrh vlády SR – len vláda ho môže navrhnúť
- musia nastať určité okolnosti : (a, c – najviac zneužívané)
a) ohrozenie základných práv a slobôd
b) bezpečnosť štátu
c) štátu hrozia značné hospodárske škody
d) žiadosť Rady bezpečnosti OSN
- skrátené legislatívne konanie – je to skrátenie lehôt, ktoré stanovuje zákon v legislatívnom konaní
- oboznámenie sa poslancov s návrhom – z 15 dní na 3 dni
- výbory na podanie správy – z 30 dní na 5 dní
- lehota medzi rokovaniami – z 48 hodín na 5 hodín
- musia nastať určité okolnosti : (a, c – najviac zneužívané)
a) ohrozenie základných práv a slobôd
b) bezpečnosť štátu
c) štátu hrozia značné hospodárske škody
d) žiadosť Rady bezpečnosti OSN
- skrátené legislatívne konanie – je to skrátenie lehôt, ktoré stanovuje zákon v legislatívnom konaní
- oboznámenie sa poslancov s návrhom – z 15 dní na 3 dni
- výbory na podanie správy – z 30 dní na 5 dní
- lehota medzi rokovaniami – z 48 hodín na 5 hodín
10) PROCES 2. A 3. ČÍTANIA
2. čítanie
- prebieha vo výboroch (1. etapa) a na schôdzi NR (2. etapa)
a) vo výboroch – 1. etapa
- výbory musia mať čas na zoznámenie sa s návrhom – musia dať stanovisko – 30 dní
- buď člen vlády alebo poslanec chodí do výborov a tam obhajuje návrh zákona
- členovia výborov môžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
- pod gesciou sa u gestorského výboru vypracuje záverečná správa
- v prípade, že gestorský výbor odporučí odložiť rokovanie o návrhu, nepokračovať, vrátiť na prepracovanie – NR SR bez rozpravy hlasuje o tomto návrhu
- v prípade pozitívneho stanoviska gestorského výboru – 2. etapa
b) schôdza NR
- medzi ukončeným rokovaním v NR musí uplynúť minimálne 48 hod.
- v NR vystúpi navrhovateľ aj spravodajca gestorského výboru a nasleduje rozprava
- poslanci môžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ak sa za ne vyjadrí aspoň 15 poslancov
- na záver 2. čítania sa hlasuje najprv o pozmeňujúcich návrhoch a potom o pôvodnom návrhu
prechádza do 3. čítania
- prebieha vo výboroch (1. etapa) a na schôdzi NR (2. etapa)
a) vo výboroch – 1. etapa
- výbory musia mať čas na zoznámenie sa s návrhom – musia dať stanovisko – 30 dní
- buď člen vlády alebo poslanec chodí do výborov a tam obhajuje návrh zákona
- členovia výborov môžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
- pod gesciou sa u gestorského výboru vypracuje záverečná správa
- v prípade, že gestorský výbor odporučí odložiť rokovanie o návrhu, nepokračovať, vrátiť na prepracovanie – NR SR bez rozpravy hlasuje o tomto návrhu
- v prípade pozitívneho stanoviska gestorského výboru – 2. etapa
b) schôdza NR
- medzi ukončeným rokovaním v NR musí uplynúť minimálne 48 hod.
- v NR vystúpi navrhovateľ aj spravodajca gestorského výboru a nasleduje rozprava
- poslanci môžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ak sa za ne vyjadrí aspoň 15 poslancov
- na záver 2. čítania sa hlasuje najprv o pozmeňujúcich návrhoch a potom o pôvodnom návrhu
prechádza do 3. čítania
9) ZÁKONODÁRNY PROCES V NR SR
Zákonná úprava, zákonodarná iniciatíva a 1. čítanie
- zákonná úprava
1. Ústava čl. 87
2. Rokovací poriadok NR SR – zákon č. 350/1996 Z.z.
3. Legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov zákon č. 19/1997 Z.z.
- zákonodarná iniciatíva - právo podať návrh zákona a povinnosť NR SR sa ním zaoberať
- právo podať návrh zákona :
a) vláda SR
b) poslanci SR
c) výbory NR
- návrh sa podáva predsedovi NR SR :
1. písomne
2. v potrebnom počte výtlačkov
3. aj v elektronickej podobe
- ak navrhovateľ nesplní tieto 3 podmienky, predseda NR vráti návrh zákona navrhovateľovi, ak ten nesúhlasí, prípadne nedoplní, predseda dá o návrhu zákona hlasovať bez rozpravy
- zákonná úprava
1. Ústava čl. 87
2. Rokovací poriadok NR SR – zákon č. 350/1996 Z.z.
3. Legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov zákon č. 19/1997 Z.z.
- zákonodarná iniciatíva - právo podať návrh zákona a povinnosť NR SR sa ním zaoberať
- právo podať návrh zákona :
a) vláda SR
b) poslanci SR
c) výbory NR
- návrh sa podáva predsedovi NR SR :
1. písomne
2. v potrebnom počte výtlačkov
3. aj v elektronickej podobe
- ak navrhovateľ nesplní tieto 3 podmienky, predseda NR vráti návrh zákona navrhovateľovi, ak ten nesúhlasí, prípadne nedoplní, predseda dá o návrhu zákona hlasovať bez rozpravy
- obsah návrhu :
- paragrafové znenie
- dôvodová správa :
a) musí obsahovať zhodnotenie súčastného právneho stavu
b) musí zdôvodniť potrebu novej právnej úpravy
c) musí byť z nej jasné aký bude mať dopad na štátny rozpočet
d) zjavné stanovisko o súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárod. zmluvami a právom EÚ – doložka zlučiteľnosti
- 1. čítanie
- predseda NR SR doručí návrh zákona všetkým poslancom najmenej 15 dní pred rokovaním
- určí výbory (vždy ústavoprávny) a zvolí gestorský výbor
- po predstavení ide rozprava, kde poslanci nemôžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy – rokuje o sa filozofii návrhu
- po rozprave sa rozhoduje :
a) vrátia návrh na dopracovanie
b) v rokovaní sa nebude pokračovať
c) postúpi do 2. čítania
- v závere predseda NR opäť určí výbory a gestorský výbor
- dôvodová správa :
a) musí obsahovať zhodnotenie súčastného právneho stavu
b) musí zdôvodniť potrebu novej právnej úpravy
c) musí byť z nej jasné aký bude mať dopad na štátny rozpočet
d) zjavné stanovisko o súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárod. zmluvami a právom EÚ – doložka zlučiteľnosti
- 1. čítanie
- predseda NR SR doručí návrh zákona všetkým poslancom najmenej 15 dní pred rokovaním
- určí výbory (vždy ústavoprávny) a zvolí gestorský výbor
- po predstavení ide rozprava, kde poslanci nemôžu podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy – rokuje o sa filozofii návrhu
- po rozprave sa rozhoduje :
a) vrátia návrh na dopracovanie
b) v rokovaní sa nebude pokračovať
c) postúpi do 2. čítania
- v závere predseda NR opäť určí výbory a gestorský výbor
8) MIESTNE PRÁVNE PREDPISY – SPOLOČNÉ ZNAKY
- sú vydávané na úrovni územnej samosprávy – kraj, obvod, obec
- spoločné znaky :
a) sú súčasťou právneho poriadku SR
b) ide o zvláštnu kategóriu právnych noriem čo sa prejavuje
1. majú lokálnu pôsobnosť
2. ide o podzákonné právne normy – nižšej právnej sily
c) k ich vydávaniu sú oprávnené subjekty určené buď ústavou (všeobecne záväzné nariadenia obcí, VÚC) alebo zákonom (právne akty miestnych orgánov štátnej správy)
d) všetky miestne právne predpisy musia byť v súlade s vyššími právnymi predpismi
e) špecifickú pozíciu majú všeobecne záväzné nariadenia obcí a VÚC
- špecifickosť:
1. majú povahu pôvodných právnych predpisov pokiaľ sú vydávané v rámci samosprávnej pôsobnosti obcí a VÚC
2. štatutárna pôvodná normotvorba – sú obmedzené lokálne a osobne
f) ostatné miestne právne predpisy sú vykonávacími právnymi normami v oblasti štátnej správy (nariadenia obce pri prenesenej pôsobnosti, vyhlášky krajských a obvodných úradov)
g) je tu potrebné rešpektovať výhradu zákona
- nemožno nimi miestnymi právnymi predpismi upravovať niečo, čo môže byť upravené iba zákonom
- spoločné znaky :
a) sú súčasťou právneho poriadku SR
b) ide o zvláštnu kategóriu právnych noriem čo sa prejavuje
1. majú lokálnu pôsobnosť
2. ide o podzákonné právne normy – nižšej právnej sily
c) k ich vydávaniu sú oprávnené subjekty určené buď ústavou (všeobecne záväzné nariadenia obcí, VÚC) alebo zákonom (právne akty miestnych orgánov štátnej správy)
d) všetky miestne právne predpisy musia byť v súlade s vyššími právnymi predpismi
e) špecifickú pozíciu majú všeobecne záväzné nariadenia obcí a VÚC
- špecifickosť:
1. majú povahu pôvodných právnych predpisov pokiaľ sú vydávané v rámci samosprávnej pôsobnosti obcí a VÚC
2. štatutárna pôvodná normotvorba – sú obmedzené lokálne a osobne
f) ostatné miestne právne predpisy sú vykonávacími právnymi normami v oblasti štátnej správy (nariadenia obce pri prenesenej pôsobnosti, vyhlášky krajských a obvodných úradov)
g) je tu potrebné rešpektovať výhradu zákona
- nemožno nimi miestnymi právnymi predpismi upravovať niečo, čo môže byť upravené iba zákonom
4. ústavný súd SR
- vykonáva ............................ o súlade právnych predpisov s ústavou
- len on môže zrušiť časť alebo celý právny predpis, ktorý je v nesúlade s ústavou
5. všeobecné súdy
- sudca je viazaný zákonom, medzinárodnou zmluvou .................................
- sudca má právo v prípade pochybnosti obrátiť sa na ústavný súd SR
- čl. 144 – rozpor vykonávacieho právneho predpisu s ústavou – je to znak jeho nezívislosti
- len on môže zrušiť časť alebo celý právny predpis, ktorý je v nesúlade s ústavou
5. všeobecné súdy
- sudca je viazaný zákonom, medzinárodnou zmluvou .................................
- sudca má právo v prípade pochybnosti obrátiť sa na ústavný súd SR
- čl. 144 – rozpor vykonávacieho právneho predpisu s ústavou – je to znak jeho nezívislosti
6) LEGISLATÍVNE PRAVIDLÁ TVORBY VYKONÁVACÍCH PRÁVNYCH PREDPISOV
- dôvody pre ich vydanie :
a) napomáhajú stabilite zákonov
b) je neúčelné zahrňovať do zákonov úpravu takých okolností, ktoré majú .....
je neúčelné zahrňovať do zákonov úpravu podružných podrobností
c) vykonávacie právne predpisy upevňujú prierezové pôsobenie právneho poriadku, jeho jednotu
- zásady :
1. ich vydanie treba obmedziť na nevyhnutné prípady (dochádza k nepriehľadnosti) –
2. obsah predpisov musí byť v medziach zákona, na vykonanie ktorého sa vydávajú
a) nemôže ísť nad rámec zákona ani nemôže meniť jeho ustanovenia
b) ustanovenia o zmocnení musia byť veľmi presné
3. vykonávacie predpisy nemôžu zakladať kompetenciu orgánov, vytvárať nové právne inštitúty, nemôžu ani zakladať povinnosti občanom či iným právnym inštitúciám - má konkretizovať ....
4. vykonávacie predpisy – jeho vydávanie nie je možné prenášať na nižšie orgány pokiaľ to neustanovuje zákon
5. ich príprava musí byť zabezpečená tak, aby nadobudli účinnosť súčastne so zákonom, ktorý majú vykonávať
6. vykonávacie právne predpisy nemajú zásadne preberať ustanovenia zákona, majú ho rozviesť, konkretizovať
a) napomáhajú stabilite zákonov
b) je neúčelné zahrňovať do zákonov úpravu takých okolností, ktoré majú .....
je neúčelné zahrňovať do zákonov úpravu podružných podrobností
c) vykonávacie právne predpisy upevňujú prierezové pôsobenie právneho poriadku, jeho jednotu
- zásady :
1. ich vydanie treba obmedziť na nevyhnutné prípady (dochádza k nepriehľadnosti) –
2. obsah predpisov musí byť v medziach zákona, na vykonanie ktorého sa vydávajú
a) nemôže ísť nad rámec zákona ani nemôže meniť jeho ustanovenia
b) ustanovenia o zmocnení musia byť veľmi presné
3. vykonávacie predpisy nemôžu zakladať kompetenciu orgánov, vytvárať nové právne inštitúty, nemôžu ani zakladať povinnosti občanom či iným právnym inštitúciám - má konkretizovať ....
4. vykonávacie predpisy – jeho vydávanie nie je možné prenášať na nižšie orgány pokiaľ to neustanovuje zákon
5. ich príprava musí byť zabezpečená tak, aby nadobudli účinnosť súčastne so zákonom, ktorý majú vykonávať
6. vykonávacie právne predpisy nemajú zásadne preberať ustanovenia zákona, majú ho rozviesť, konkretizovať
7) KONTROLA ÚSTAVNOSTI VYKONÁVACÍCH PRÁVNYCH PREDPISOV
1. NR SR sa podieľa na kontrole 2-jakým spôsobom
a) dbá, aby zákony, ktoré prijíma boli precízne a obsahovo presné
b) kontroluje vládu, ktorá zákony vykonáva a zodpovedá za ne
2. vláda SR a podieľa na kontrole 3-jakým spôsobom
a) vydáva a kontroluje legislatívne pravidlá tvorby vykonávacích právnych predpisov
b) mala by zvyšovať počet svojich nariadení na úkor rezortných právnych predpisov, najmä prierezové právne predpisy
c) zodpovednosť vlády SR za vykonávanie podzákonných právnych predpisov
3. ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy
a) mali by rešpektovať pravidlá tvorby vykonávacích právnych predpisov
b) mali by vypracovať svoju - rezortnú metodiku tvorby a vydávania rezortných právnych predpisov
c) mali by analyzovať pôsobenie vykonávacích právnych predpisov v praxi pravidelne vyhodnocovať efektívnosť a účelnosť
d) nemali by zbytočne zvyšovať počet vydávaných vykonávacích právnych predpisov
a) dbá, aby zákony, ktoré prijíma boli precízne a obsahovo presné
b) kontroluje vládu, ktorá zákony vykonáva a zodpovedá za ne
2. vláda SR a podieľa na kontrole 3-jakým spôsobom
a) vydáva a kontroluje legislatívne pravidlá tvorby vykonávacích právnych predpisov
b) mala by zvyšovať počet svojich nariadení na úkor rezortných právnych predpisov, najmä prierezové právne predpisy
c) zodpovednosť vlády SR za vykonávanie podzákonných právnych predpisov
3. ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy
a) mali by rešpektovať pravidlá tvorby vykonávacích právnych predpisov
b) mali by vypracovať svoju - rezortnú metodiku tvorby a vydávania rezortných právnych predpisov
c) mali by analyzovať pôsobenie vykonávacích právnych predpisov v praxi pravidelne vyhodnocovať efektívnosť a účelnosť
d) nemali by zbytočne zvyšovať počet vydávaných vykonávacích právnych predpisov
5) PREDPOKLADY A METODICKÉ POŽIADAVKY NA TVORBU PRÁVNYCH PREDPISOV
- iného odvetvia
3. jazyk legislatívy
- musí napomáhať zrozumiteľnosti právneho predpisu – mal by byť bez anarchizmu či predpoklady :
1. všeobecná záväznosť a stabilita
- každý právny predpis je všeobecne záväzný
- stabilita – stabilita právneho poriadku – na Slovensku zjavne absentuje z dôvodu nekvality prípravy
2. zrozumiteľnosť
- zladenie formy a obsahu právneho predpisu – nemôže ísť na úkor vedeckosti, právnej kultúrnosti, presnosti a precíznosti
4. jednota a súlad
- právne predpisy by mali vytvárať jeden celok – právne predpisy vytvárajú jednotný právny poriadok
- nemalo by dochádzať k rozporom, nesúladu medzi právnymi predpismi – prierezové pôsobenie právnych predpisov – právny predpis jedného odvetvia nemôže narúšať predpis dobových fráz
5. reálnosť a racionalita
- právny predpis sa musí prekrývať s reálnou skutočnosťou
- reálnosť právneho predpisu sa nemôže zamieňať s politickým programom
- racionalita – jeden poruchový prípad nemôže byť dôvodom na vydanie nového právneho predpisu
6. význam informácií potrebných pre vydanie právneho predpisu
- ten kto chce vydať právny predpis musí mať prehľad – informácie v čase keď sa právny predpis tvorí (skúmanie doteraz platného právneho predpisu, náklady na vydanie nového,...)
3. jazyk legislatívy
- musí napomáhať zrozumiteľnosti právneho predpisu – mal by byť bez anarchizmu či predpoklady :
1. všeobecná záväznosť a stabilita
- každý právny predpis je všeobecne záväzný
- stabilita – stabilita právneho poriadku – na Slovensku zjavne absentuje z dôvodu nekvality prípravy
2. zrozumiteľnosť
- zladenie formy a obsahu právneho predpisu – nemôže ísť na úkor vedeckosti, právnej kultúrnosti, presnosti a precíznosti
4. jednota a súlad
- právne predpisy by mali vytvárať jeden celok – právne predpisy vytvárajú jednotný právny poriadok
- nemalo by dochádzať k rozporom, nesúladu medzi právnymi predpismi – prierezové pôsobenie právnych predpisov – právny predpis jedného odvetvia nemôže narúšať predpis dobových fráz
5. reálnosť a racionalita
- právny predpis sa musí prekrývať s reálnou skutočnosťou
- reálnosť právneho predpisu sa nemôže zamieňať s politickým programom
- racionalita – jeden poruchový prípad nemôže byť dôvodom na vydanie nového právneho predpisu
6. význam informácií potrebných pre vydanie právneho predpisu
- ten kto chce vydať právny predpis musí mať prehľad – informácie v čase keď sa právny predpis tvorí (skúmanie doteraz platného právneho predpisu, náklady na vydanie nového,...)
- čl. 120 ods. 2 – aproximačné nariadenia vlády
- vláda ich môže vydávať v 2 prípadoch
1. ak to ustanoví zákon a vláda vydá nariadenie na vykonanie Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a SR
- nemôže to urobiť sama od seba
- je tu presne stanovený obsah a len ak to ustanoví zákon
2. vláda môže vydať aproximačné nariadenia vo veciach vyžadujúcich implementáciu, t.j. na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy
(nariadenie vlády je alternatívne k zákonu – tento článok priniesla až novela ústavy z roku 2001 – posilňuje postavenie vlády – zákonom alebo nariadením vlády sa implementuje)
- ústavným základom pre sekundárnu právnu normotvorbu ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy je čl. 123
a) na rozdiel od nariadenia vlády sa tu vyžaduje zvláštne zákonné zmocnenie
b) názvy takýchto sekundárnych predpisov neurčuje ústava, ale zákony - vyhlášky, výnosy, opatrenia
c) na rozdiel od nariadenia vlády neurčuje ústava kto tieto sekundárne právne predpisy podpisuje
d) možný nesúlad medzi zmocňovacím zákonom a konkrétnym sekundárnym predpisom môže záväzne riešiť iba ústavný súd
1. ak to ustanoví zákon a vláda vydá nariadenie na vykonanie Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a SR
- nemôže to urobiť sama od seba
- je tu presne stanovený obsah a len ak to ustanoví zákon
2. vláda môže vydať aproximačné nariadenia vo veciach vyžadujúcich implementáciu, t.j. na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy
(nariadenie vlády je alternatívne k zákonu – tento článok priniesla až novela ústavy z roku 2001 – posilňuje postavenie vlády – zákonom alebo nariadením vlády sa implementuje)
- ústavným základom pre sekundárnu právnu normotvorbu ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy je čl. 123
a) na rozdiel od nariadenia vlády sa tu vyžaduje zvláštne zákonné zmocnenie
b) názvy takýchto sekundárnych predpisov neurčuje ústava, ale zákony - vyhlášky, výnosy, opatrenia
c) na rozdiel od nariadenia vlády neurčuje ústava kto tieto sekundárne právne predpisy podpisuje
d) možný nesúlad medzi zmocňovacím zákonom a konkrétnym sekundárnym predpisom môže záväzne riešiť iba ústavný súd
2. vláda má právo vyjadriť sa ku všetkým návrhom...
2. vláda má právo vyjadriť sa ku všetkým návrhom, ktoré sama nenavrhla
- môže, ale nemusí – má na vyjadrenie 30 dní, v prípade, že sa vyjadrí po lehote – pardonuje sa
3. vláda môže s návrhom zákona spojiť otázku svojej dôvery
- vláda predloží svoj návrh zákona a ak ho NR neprijme, vláda odstúpi
- NR sa musí vyjadriť do 3 mesiacov, ak sa nevyjadrí, prezident môže NR rozpustiť
4. relatívne právo veta prezidenta voči zákonom
- len voči zákonu, nie voči ústavnému zákonu
- v prípade schválenia návrhu zákona poslancami, zákon doručený na podpis prezidentovi - má 15 dňovú lehotu na podpis odo dňa doručenia
- relatívnosť veta je v tom, že NR ho môže prelomiť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov (76 hlasmi) – vtedy zákon vyhlásený aj bez podpisu prezidenta
- v prípade, že prezident vráti zákon, ten ide len do 2. a 3. čítania
- môže, ale nemusí – má na vyjadrenie 30 dní, v prípade, že sa vyjadrí po lehote – pardonuje sa
3. vláda môže s návrhom zákona spojiť otázku svojej dôvery
- vláda predloží svoj návrh zákona a ak ho NR neprijme, vláda odstúpi
- NR sa musí vyjadriť do 3 mesiacov, ak sa nevyjadrí, prezident môže NR rozpustiť
4. relatívne právo veta prezidenta voči zákonom
- len voči zákonu, nie voči ústavnému zákonu
- v prípade schválenia návrhu zákona poslancami, zákon doručený na podpis prezidentovi - má 15 dňovú lehotu na podpis odo dňa doručenia
- relatívnosť veta je v tom, že NR ho môže prelomiť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov (76 hlasmi) – vtedy zákon vyhlásený aj bez podpisu prezidenta
- v prípade, že prezident vráti zákon, ten ide len do 2. a 3. čítania
4) ZÁKONNÁ DELEGÁCIA PRÁVNEJ NORMOTVORBY
- priame generálne ústavné zmocnenie k sekundárnej normotvorbe má vláda – čl. 120 nariaďovacia moc vlády
- čl. 120 ods. 1 – nariadenia vlády
- čl. 120 ods. 2 – aproximačné nariadenia vlády
- čl. 120 ods. 1 – nariadenia vlády
a) vláda nepotrebuje na vydanie nariadenia špeciálne zákonodarne zmocnenie, hoci sa v praxi s ním stretávame - „podrobnosti uvedie nariadenie vlády“, no vláda ho môže vydať aj bez tohto splnomocnenia v zákone
b) ústava nepripúšťa subdelegáciu nariaďovacej právomoci vlády na nižšie správne orgány
a) vláda nemôže delegovať na správny orgán aby niečo upravil, čo má ona sama upraviť nariadením
c) generálna zmocňovacia klauzula neumožňuje vláde vydávať nariadenia „prater legem“ – upravovať veci zákonom dosiaľ neupravované – nariadenie vlády zákon môže iba rozvádzať – konkretizovať
- čl. 120 ods. 1 – nariadenia vlády
- čl. 120 ods. 2 – aproximačné nariadenia vlády
- čl. 120 ods. 1 – nariadenia vlády
a) vláda nepotrebuje na vydanie nariadenia špeciálne zákonodarne zmocnenie, hoci sa v praxi s ním stretávame - „podrobnosti uvedie nariadenie vlády“, no vláda ho môže vydať aj bez tohto splnomocnenia v zákone
b) ústava nepripúšťa subdelegáciu nariaďovacej právomoci vlády na nižšie správne orgány
a) vláda nemôže delegovať na správny orgán aby niečo upravil, čo má ona sama upraviť nariadením
c) generálna zmocňovacia klauzula neumožňuje vláde vydávať nariadenia „prater legem“ – upravovať veci zákonom dosiaľ neupravované – nariadenie vlády zákon môže iba rozvádzať – konkretizovať
- je viazaná ústavným zákonodarstvom, medzinárodnými zmluvami aj zákonodarstvom EÚ
a) ústavná prednosť
b) výhrada zákonodarstva
a) ústavná prednosť – princípy demokratického socializmu sú dané len v ústave – čl. 2 ústavy
prvotný konštitucionalizmus
b) výhrada zákonodarstva – niektoré otázky možno zakotviť len zákonom nie na základe zákona – čl. 13 ústavy – ľudské práva - ústava
určitý spoločenský vzťah môže byť upravený iba zákonom
3) SÚČINNOSŤ ZÁKONODARNEJ MOCI A VÝKON MOCI V PROCESE ZÁKONODARSTVA
- sú 4 súčinnosti
1. vláda SR má zákonodarnú iniciatívu
- je výkonný orgán
- vláda má na to nástroj cez legislatívne odbory ministerstva
- v niektorých oblastiach má výlučnú zákonodarnú iniciatívu (návrh štátneho rozpočtu)
b) výhrada zákonodarstva
a) ústavná prednosť – princípy demokratického socializmu sú dané len v ústave – čl. 2 ústavy
prvotný konštitucionalizmus
b) výhrada zákonodarstva – niektoré otázky možno zakotviť len zákonom nie na základe zákona – čl. 13 ústavy – ľudské práva - ústava
určitý spoločenský vzťah môže byť upravený iba zákonom
3) SÚČINNOSŤ ZÁKONODARNEJ MOCI A VÝKON MOCI V PROCESE ZÁKONODARSTVA
- sú 4 súčinnosti
1. vláda SR má zákonodarnú iniciatívu
- je výkonný orgán
- vláda má na to nástroj cez legislatívne odbory ministerstva
- v niektorých oblastiach má výlučnú zákonodarnú iniciatívu (návrh štátneho rozpočtu)
2) ZÁKONODARNÁ MOC A JEJ LIMITY
- zákonodarnú moc monopolne vykonáva NR SR – Ústava SR jej zaručuje kompetenčnú výsosť – kompetenčnú kompetenciu
- kompetenčná kompetencia – výlučné oprávnenie NR SR ústavnými zákonmi, zákonmi upravovať kompetenciu iných štátnych orgánov, ale aj orgánov územnej samosprávy
- aj keď tieto orgány môžu ďalej vydávať nariadenia – sú limitované zákonnou mocou
- slovenská ústavná prax nepozná princíp delegovaného zákonodarstva – parlament delegujem moc vydávať zákony – je to ústav. zákon.????
- napr. nariadenia vlády majú silu zákona – u nás to tak nie je – preto NR SR monopol
- limity ústavodarnej moci
- limity ústavodarnej moci predstavujú princípy moderného konštitucionalizmu (deľba moci, ochrana ľudských práv,..)
- NR je týmito princípmi obmedzená pri tvorbe práva
- v niektorých krajinách sa tieto limity nazývajú nadpozitívne právo
- zákonodarná moc
- kompetenčná kompetencia – výlučné oprávnenie NR SR ústavnými zákonmi, zákonmi upravovať kompetenciu iných štátnych orgánov, ale aj orgánov územnej samosprávy
- aj keď tieto orgány môžu ďalej vydávať nariadenia – sú limitované zákonnou mocou
- slovenská ústavná prax nepozná princíp delegovaného zákonodarstva – parlament delegujem moc vydávať zákony – je to ústav. zákon.????
- napr. nariadenia vlády majú silu zákona – u nás to tak nie je – preto NR SR monopol
- limity ústavodarnej moci
- limity ústavodarnej moci predstavujú princípy moderného konštitucionalizmu (deľba moci, ochrana ľudských práv,..)
- NR je týmito princípmi obmedzená pri tvorbe práva
- v niektorých krajinách sa tieto limity nazývajú nadpozitívne právo
- zákonodarná moc
Teória a prax legislatívy
1) TVORBA PRÁVA A ZÁKONODARSTVO
normotvorba
tvorba práva 3 základné pojmy
zákonodarstvo
- normotvorba – tvorba noriem vôbec – nie len právnych, ale aj z iných oblastí
- je to širší pojem pre akúkoľvek oblasť
- tvorba práva – tvorba právnych noriem, tak práva písaného (zákony, vyhlášky) ako aj nepísaného (obyčaje, precedensy)
- zákonodarstvo = legislatíva – tvorba zákonov – Ústavy, ústavných zákonov, zákonov
- legislatíva – z latinského leges fere – dávať zákony
normotvorba
tvorba práva 3 základné pojmy
zákonodarstvo
- normotvorba – tvorba noriem vôbec – nie len právnych, ale aj z iných oblastí
- je to širší pojem pre akúkoľvek oblasť
- tvorba práva – tvorba právnych noriem, tak práva písaného (zákony, vyhlášky) ako aj nepísaného (obyčaje, precedensy)
- zákonodarstvo = legislatíva – tvorba zákonov – Ústavy, ústavných zákonov, zákonov
- legislatíva – z latinského leges fere – dávať zákony
Čo robiť, keď mi niekto poškodí majetok?
Treba privolať hliadku MsP, ktorá zdokumentuje spôsobenú škodu. Pokiaľ je páchateľ na mieste, tohto zadrží. Poškodený si však musí vyčísliť škodu. Treba to zdokladovať napr. faktúrou za opravu, predbežné vyčíslenie škody, nákupný blok, ... . Bez zdokladovania škody je ťažko vec prejednať, nakoľko správny orgán potom odkáže poškodeného aby si náhradu škody vymáhal od páchateľa v rámci občiansko-právneho konania, čo je zdĺhavé a niekedy neefektívne, najmä pokiaľ páchateľ nepracuje a nebýva v mieste trvalého bydliska.
Následne na základe týchto tabuliek
Následne na základe týchto tabuliek a ďalších údajov o škodách a oprávnených nákladoch vypracovali jednotlivé rezorty súhrnné tabuľky, ktorých formát vychádzal zo Sumárneho ohlasovacieho formuláru.
ONZI telekomunikácií
ONZI dopravy
ONZI zdravotníctva
ONZI školstva
Náklady na dočasné ubytovanie
Náklady na záchranné práce
Náklady na preventívne vybudovanú infraštruktúru
Náklady na okamžitú záchranu kult. Dedičstva
Náklady na okamžité vyčistenie územia od kalamity
Náklady na odstránenie kalamitného dreva
Iné
Náklady spolu
ONZI telekomunikácií
ONZI dopravy
ONZI zdravotníctva
ONZI školstva
Náklady na dočasné ubytovanie
Náklady na záchranné práce
Náklady na preventívne vybudovanú infraštruktúru
Náklady na okamžitú záchranu kult. Dedičstva
Náklady na okamžité vyčistenie územia od kalamity
Náklady na odstránenie kalamitného dreva
Iné
Náklady spolu
Nižšie uvedená tabuľka bola distribuovaná vlastníkom poškodeného majetku a nimi vypĺňaná za každý druh majetku.
Položka Druh poškodenia ocenená výška škody Sk/ € Vynaložené náklady na opravu v Sk bez DPH/ s DPH Výška oprávnených nákladov v Sk bez DPH/ s DPH
Spolu xxxxxxxxxxxxxxx
Následne na základe týchto tabuliek a ďalších údajov o škodách a oprávnených nákladoch vypracovali jednotlivé rezorty súhrnné tabuľky, ktorých formát vychádzal zo Sumárneho ohlasovacieho formuláru.
Druh operácie Druh majetku Škoda na hnuteľnom majetku (Sk/ €) Škoda na nehnuteľnom majetku
(Sk/ €) Škoda celkom (Sk/ €) Oprávnené náklady (SK/ €)
Okamžité náklady na zariadeniach a infraštrukt.(ONZI) energetiky
ONZI vody a kanalizácie
Spolu xxxxxxxxxxxxxxx
Následne na základe týchto tabuliek a ďalších údajov o škodách a oprávnených nákladoch vypracovali jednotlivé rezorty súhrnné tabuľky, ktorých formát vychádzal zo Sumárneho ohlasovacieho formuláru.
Druh operácie Druh majetku Škoda na hnuteľnom majetku (Sk/ €) Škoda na nehnuteľnom majetku
(Sk/ €) Škoda celkom (Sk/ €) Oprávnené náklady (SK/ €)
Okamžité náklady na zariadeniach a infraštrukt.(ONZI) energetiky
ONZI vody a kanalizácie
Oprávnené náklady v súlade s čl. 4. sú náklady...
Oprávnené náklady v súlade s čl. 4. sú náklady, ktoré sa vzťahujú na pokrytie časti nákladov verejného sektora. Vo všeobecnosti nie je možné pod túto kategóriu zahrnúť náklady vzniknuté súkromnému sektoru, pokiaľ nevykonáva činnosť vo verejnom záujme. Z časového hľadiska sa viažu na náklady vzniknuté od dátumu katastrofy. Vecne sa rozumejú najmä náklady na okamžitú potrebu obnovy a nie náklady rekonštrukcie či výmeny so zhodnotením. Pri poškodení a zničení vozidla, alebo inej hnuteľnej veci použitej pri záchranných prácach sa rozumie nie hodnota na obstaranie novej veci v cene obstarania ale len výška reprodukčnej ceny, resp. hodnota znížená o odpisy. Pri obnove infraštruktúry – vodné potrubia, verejné siete... sa uvažuje čistá súčasná hodnota. Pri obnove poškodených zariadení, napr. semafórov, či inej signalizačnej techniky a dopravných značení sa tiež nezohľadňuje cena obstarania nového verejného majetku, resp. majetku vo verejnom záujme ( najmä železnice... ), ale hodnota zostatkovej ceny. Súčasťou poskytnutých údajov je tiež vysvetlenie, aká metóda výpočtu oprávnených nákladov bola použitá.
Postihnutý región nie je viazaný na územno – správne členenie SR. V prípade škody veľkého rozsahu sa do tohto územia môžu zahrnúť i územia Oravy a Nízkych Tatier a iné územia postihnuté tou istou katastrofou v ten istý deň. Informácie preto boli spracovávané sektorovo za jednotlivé ministerstvá.
Postihnutý región nie je viazaný na územno – správne členenie SR. V prípade škody veľkého rozsahu sa do tohto územia môžu zahrnúť i územia Oravy a Nízkych Tatier a iné územia postihnuté tou istou katastrofou v ten istý deň. Informácie preto boli spracovávané sektorovo za jednotlivé ministerstvá.
Upresnenia k vyčísľovaniu priamych škôd sú nasledovné:
a) Do celkovej priamej škody sa zaráta iba priama škoda znížená o skutočné, alebo očakávané plnenia ( napr. poistného plnenia ).
b) Nezapočítava sa strata príjmov a strata produkcie v dôsledku prerušenia ekonomickej činnosti. Neberú sa do úvahy znížené odvody do systému sociálneho poistenia, straty na budúcej úrode, hypotetické škody, strata rekreačnej funkcie lesa ( vzdušné, klimatické kúpele, znížená estetická hodnota... ).
c) Uznateľnými nákladmi pre výpočet priamej škody sú náklady v súlade s čl. 3.2. písm. a), ktoré súvisia z obnovou infraštruktúry, zariadení energetiky, zásobovania vodou, telekomunikácií, dopravy a zdravotníctva a vzdelávania ( školstvo). Jedná sa o náklady prostej obnovy s cieľom zabezpečiť fungovanie základných funkcií a nie rekonštrukčné náklady.
d) Uznateľnými škodami pre výpočet priamej škody sú náklady na prostú obnovu fixných aktív. U mobilných aktív – vecí hnuteľných sa primerane použijú metódy spomenuté v časti oprávnené náklady.
e) Uznateľnými nákladmi sú v súlade s ustanovením Nariadenia 3.2. písm. c) tzv. intervenčné náklady záchrannej služby – najmä okamžité náklady na záchrannú službu – u armády, hasičských zborov, vnútra a pod. nie je možné refundovať náklady na mzdy, nakoľko túto činnosť vykonávajú v súvislosti s výkonom služby/ povolania. Ale uznateľné sú náklady na presuny techniky a náklady, ktoré vznikli naviac v súvislosti s ich nasadením. Pokiaľ boli služby obstarané externými organizáciami, použijú sa bežné náklady, nie všetky náklady. Na poškodený, znehodnotený majetok v súvislosti s týmito službami a zásahmi sa primerane vzťahujú ustanovenia časti oprávnené náklady.
b) Nezapočítava sa strata príjmov a strata produkcie v dôsledku prerušenia ekonomickej činnosti. Neberú sa do úvahy znížené odvody do systému sociálneho poistenia, straty na budúcej úrode, hypotetické škody, strata rekreačnej funkcie lesa ( vzdušné, klimatické kúpele, znížená estetická hodnota... ).
c) Uznateľnými nákladmi pre výpočet priamej škody sú náklady v súlade s čl. 3.2. písm. a), ktoré súvisia z obnovou infraštruktúry, zariadení energetiky, zásobovania vodou, telekomunikácií, dopravy a zdravotníctva a vzdelávania ( školstvo). Jedná sa o náklady prostej obnovy s cieľom zabezpečiť fungovanie základných funkcií a nie rekonštrukčné náklady.
d) Uznateľnými škodami pre výpočet priamej škody sú náklady na prostú obnovu fixných aktív. U mobilných aktív – vecí hnuteľných sa primerane použijú metódy spomenuté v časti oprávnené náklady.
e) Uznateľnými nákladmi sú v súlade s ustanovením Nariadenia 3.2. písm. c) tzv. intervenčné náklady záchrannej služby – najmä okamžité náklady na záchrannú službu – u armády, hasičských zborov, vnútra a pod. nie je možné refundovať náklady na mzdy, nakoľko túto činnosť vykonávajú v súvislosti s výkonom služby/ povolania. Ale uznateľné sú náklady na presuny techniky a náklady, ktoré vznikli naviac v súvislosti s ich nasadením. Pokiaľ boli služby obstarané externými organizáciami, použijú sa bežné náklady, nie všetky náklady. Na poškodený, znehodnotený majetok v súvislosti s týmito službami a zásahmi sa primerane vzťahujú ustanovenia časti oprávnené náklady.
f) Operácie spojené s okamžitým „ vyčistením “ územia
( cleaning – up operation ) podľa čl. 3.2. písm. d) Nariadenia sa vzťahujú na práce, ktoré boli spojené s odstránením drevnej hmoty, kalamitných následkov z komunikácií, infraštruktúry, chodníkov, parkovísk, verejných priestorov a pod. Je nesporné, že sa uznávajú čistiace operácie súvisiace z odstraňovaním kalamity v intraviláne obcí a z obydlí.
g) Enviromentálne náklady sú uznateľné v prípade hroziacich škôd a to nie z dôvodu škodcov napr. lykožrút, či chrobač, ale pri čistení potokov ( cleaning- up, čl. 3.2. písm. d) ) s cieľom zabrániť budúcej povodni a eróziám. Uznateľné sú i náklady na prevenciu proti erózii, pričom sa myslia najmä zábranné zariadenia ( zahradenia ) a podobne. Do úvahy sa berú reálne náklady, očistené od nákladov práce manažérov a zamestnancov, do ktorých pracovnej náplne patrí daný sektor ( napr. štátne lesy ).
h) Náklady na obnovu národných parkov berú do úvahy skutočnosť, že Národný park nemá žiadnu produkčnú funkciu. Preto nie je možné a nebude braná do úvahy kalkulácia priamej škody na báze nákladov drevnej hmoty, či strát z produkcie drevnej hmoty. Náklady na znovuobnovenie ( výsadbu/ pestovnú činnosť ) národných parkov sú uznateľnými priamymi nákladmi pre výpočet priamej škody. Nie sú však oprávnenými nákladomi pre čiastočnú úhradu z EUFS. Možné je uznať náklady na čistenie národných parkov v podobe nákladov na helikoptéru, vybudovanie lanových dráh, a pod. z dôvodu predídenia ekologickým škodám.
i) Náklady na náhradné zásobovanie vodou, odstavenie od energií, náklady na náhradné ubytovanie sú taktiež považované za náklady uznateľné pre potreby výpočtu priamej škody.
g) Enviromentálne náklady sú uznateľné v prípade hroziacich škôd a to nie z dôvodu škodcov napr. lykožrút, či chrobač, ale pri čistení potokov ( cleaning- up, čl. 3.2. písm. d) ) s cieľom zabrániť budúcej povodni a eróziám. Uznateľné sú i náklady na prevenciu proti erózii, pričom sa myslia najmä zábranné zariadenia ( zahradenia ) a podobne. Do úvahy sa berú reálne náklady, očistené od nákladov práce manažérov a zamestnancov, do ktorých pracovnej náplne patrí daný sektor ( napr. štátne lesy ).
h) Náklady na obnovu národných parkov berú do úvahy skutočnosť, že Národný park nemá žiadnu produkčnú funkciu. Preto nie je možné a nebude braná do úvahy kalkulácia priamej škody na báze nákladov drevnej hmoty, či strát z produkcie drevnej hmoty. Náklady na znovuobnovenie ( výsadbu/ pestovnú činnosť ) národných parkov sú uznateľnými priamymi nákladmi pre výpočet priamej škody. Nie sú však oprávnenými nákladomi pre čiastočnú úhradu z EUFS. Možné je uznať náklady na čistenie národných parkov v podobe nákladov na helikoptéru, vybudovanie lanových dráh, a pod. z dôvodu predídenia ekologickým škodám.
i) Náklady na náhradné zásobovanie vodou, odstavenie od energií, náklady na náhradné ubytovanie sú taktiež považované za náklady uznateľné pre potreby výpočtu priamej škody.
Jednotliví gestori boli pre výpočet priamej škody a oprávnených nákladov usmernení nasledovne:
Priama škoda sa vyčísľuje pre zdokumentovanie, že sa jedná o škodu veľkého rozsahu. Je možné vyčísliť i škody v súvislosti s obnovou energetických sietí, majetkom železníc, či infraštruktúrou za predpokladu rešpektovania čl. 3 Nariadenia o EUFS. V súlade s ustanovením čl. 3.2. Nariadenia pokrýva EUFS časť verejných výdavkov, aby pomohol štátu pri realizácii časti podstatných operácií pri záchranných a obnovných prácach. Možné je vyčísliť len škodu vzniknutú v súvislosti s katastrofou a odo dňa katastrofy. Vyčíslenie priamych škôd nezakladá nároky na oprávnenosť výdavkov a ich spätnú refundáciu. Zjednodušene sa dá povedať, že platí rovnica : Priama škoda = Fyzické poškodenie + záchranné služby a práce – príjmy.
4. V súvislosti s realizáciou odškodňovania podľa zák.NR SR č.255/1998 Z.z. v znení zák. NR SR č.422/2002 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilný
zákon upravuje finančné odškodňovanie osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená škoda na zdraví
o odškodnenie môže požiadať odškodnený, ktorý je občanom Slovenskej republiky, alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky povolený trvalý pobyt, ak ku škode došlo na území Slovenskej republiky
na odškodnenie nie je právny nárok
odškodňovanie sa neposkytuje v prípadoch, keď bola poškodenému škoda na zdraví plne uhradená inak
5. V súvislosti s realizáciou odškodňovania podľa zák.č.119/1990 Zb. v znení neskorších zákonov
pri určovaní výšky odškodnenia MS SR postupuje podľa ustanovenia § 23 cit.zákona, pričom podmienkou pre priznanie odškodnenia je predloženie právoplatného uznesenia súdu o súdnej rehabilitácií pre trestný čin súdne rehabilitovaný, od právoplatnosti ktorého neuplynula doba dlhšia ako 3 roky a dokladu o vykonanej väzbe alebo treste
o odškodnenie môže požiadať odškodnený, ktorý je občanom Slovenskej republiky, alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky povolený trvalý pobyt, ak ku škode došlo na území Slovenskej republiky
na odškodnenie nie je právny nárok
odškodňovanie sa neposkytuje v prípadoch, keď bola poškodenému škoda na zdraví plne uhradená inak
5. V súvislosti s realizáciou odškodňovania podľa zák.č.119/1990 Zb. v znení neskorších zákonov
pri určovaní výšky odškodnenia MS SR postupuje podľa ustanovenia § 23 cit.zákona, pričom podmienkou pre priznanie odškodnenia je predloženie právoplatného uznesenia súdu o súdnej rehabilitácií pre trestný čin súdne rehabilitovaný, od právoplatnosti ktorého neuplynula doba dlhšia ako 3 roky a dokladu o vykonanej väzbe alebo treste
Spôsob a rozsah náhrady škody
Uhrádza sa, podľa § 17, skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
K vyčísleniu výšky priamej škody a výšky priamych nákladov bola pod gesciou podpredsedu vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny vytvorená pracovná skupina gestorov, ktorej členovia boli nominovaní priamo ministrami vlády SR. Uvedená pracovná skupina pracovala na základe konzultácií s DG REGIO, DG AGRI, informácií zaslaných Stálym zastúpením SR pri ES a za aktívnej spolupráce veľvyslancov SR v Portugalsku, Francúzsku, Rakúsku, Českej republike. Skupina si prispôsobila a odsúhlasila metodiku vyčíslenia škôd a tú postupne upresňovala na základe údajov poskytovaných príslušnými zodpovednými pracovníkmi ministerstiev, im podriadených organizácií, krajských a okresných úradov, obcí a vyšších územných samosprávnych celkov.
K vyčísleniu výšky priamej škody a výšky priamych nákladov bola pod gesciou podpredsedu vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny vytvorená pracovná skupina gestorov, ktorej členovia boli nominovaní priamo ministrami vlády SR. Uvedená pracovná skupina pracovala na základe konzultácií s DG REGIO, DG AGRI, informácií zaslaných Stálym zastúpením SR pri ES a za aktívnej spolupráce veľvyslancov SR v Portugalsku, Francúzsku, Rakúsku, Českej republike. Skupina si prispôsobila a odsúhlasila metodiku vyčíslenia škôd a tú postupne upresňovala na základe údajov poskytovaných príslušnými zodpovednými pracovníkmi ministerstiev, im podriadených organizácií, krajských a okresných úradov, obcí a vyšších územných samosprávnych celkov.
tlačivá žiadosti o poskytnutie jednorazového finančného príspevku...
podľa zákona č.105/2002 Z.z. v znení neskorších zákonov, môžu žiadatelia obdržať pri miestnych organizáciách Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov
3. V súvislosti s realizáciou odškodňovania podľa zák.č.58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa cit.zákona je príslušný vždy ten ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu
ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6-ich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde
právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne, premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov neplynie
právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené
3. V súvislosti s realizáciou odškodňovania podľa zák.č.58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa cit.zákona je príslušný vždy ten ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu
ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6-ich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde
právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne, premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov neplynie
právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené
2. V súvislosti s realizáciou zákona NR SR č.105/2002 Z.z
2. V súvislosti s realizáciou zákona NR SR č.105/2002 Z.z. o poskytnutí jednorazového fin.príspevku príslušníkom čs.zahraničných alebo spojeneckých armád ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945 v znení neskorších zákonov
zákon sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 1 ods.1 prvom bode písm.a),b),c),d),e) a f) a v § 2 ods.1 prvom až štvrtom bode zákona č.255/1946 Zb. o príslušníkoch čs.armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie, ak im o tom bolo vydané osvedčenie podľa § 8 uvedeného zákona alebo majú doklad, ktorý im toto osvedčenie nahrádza
tento zákon sa vzťahuje aj na vdovy a vdovcov po osobách uvedených v predošlom odseku, občanov Slovenskej republiky, ktorých manžel buď padol alebo kedykoľvek neskoršie zomrel; rovnako sa tento zákon vzťahuje aj na vdovy a vdovcov, ktorí uzavreli nové manželstvo
oprávnené osoby musia byť ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona štátnymi občanmi Slovenskej republiky a musia mať na jej území trvalý pobyt
nárok treba uplatniť vo forme písomnej žiadosti na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky najneskoršie do 30.6.2003, inak nárok na príspevok zaniká
oprávnené osoby predložia úradne osvedčený odpis osvedčenia podľa § 8 zák.č.255/1946 Zb., prípadne dokladu, ktorý toto osvedčenie nahrádza a ďalšie úradne osvedčené doklady, osvedčujúce nárok (úmrtný list manžela-manželky a sobášny list), súčasne uvedú svoje rodné číslo
zákon sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 1 ods.1 prvom bode písm.a),b),c),d),e) a f) a v § 2 ods.1 prvom až štvrtom bode zákona č.255/1946 Zb. o príslušníkoch čs.armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie, ak im o tom bolo vydané osvedčenie podľa § 8 uvedeného zákona alebo majú doklad, ktorý im toto osvedčenie nahrádza
tento zákon sa vzťahuje aj na vdovy a vdovcov po osobách uvedených v predošlom odseku, občanov Slovenskej republiky, ktorých manžel buď padol alebo kedykoľvek neskoršie zomrel; rovnako sa tento zákon vzťahuje aj na vdovy a vdovcov, ktorí uzavreli nové manželstvo
oprávnené osoby musia byť ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona štátnymi občanmi Slovenskej republiky a musia mať na jej území trvalý pobyt
nárok treba uplatniť vo forme písomnej žiadosti na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky najneskoršie do 30.6.2003, inak nárok na príspevok zaniká
oprávnené osoby predložia úradne osvedčený odpis osvedčenia podľa § 8 zák.č.255/1946 Zb., prípadne dokladu, ktorý toto osvedčenie nahrádza a ďalšie úradne osvedčené doklady, osvedčujúce nárok (úmrtný list manžela-manželky a sobášny list), súčasne uvedú svoje rodné číslo
Cena a určenie ceny v občianskom práve
Pri výkone podnikateľskej činnosti, ale i mimo nej, neraz utrpia fyzické i právnické osoby škodu. Zodpovednosť za škodu môže v zásade vzniknúť akýmkoľvek porušením právnej povinnosti. Občianske právo upravuje spôsob a rozsah náhrady škody a umožňuje dosiahnuť náhradu škody súdnou cestou.
Čo by mali žiadatelia o odškodnenie vedieť
1. V súvislosti s realizáciou zákona NR SR č.305/1999 Z.z. v znení zákona NR SR č.126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov
odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a väznenia v koncentračnom alebo zajateckom tábore
nárok na odškodnenie podľa citovaného zákona bolo potrebné uplatniť na ministerstve písomnou žiadosťou, ktorá musela byť doručená ministerstvu najneskôr do 2.12.2002, inak nárok na odškodnenie zo zákona zanikol
Čo by mali žiadatelia o odškodnenie vedieť
1. V súvislosti s realizáciou zákona NR SR č.305/1999 Z.z. v znení zákona NR SR č.126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov
odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a väznenia v koncentračnom alebo zajateckom tábore
nárok na odškodnenie podľa citovaného zákona bolo potrebné uplatniť na ministerstve písomnou žiadosťou, ktorá musela byť doručená ministerstvu najneskôr do 2.12.2002, inak nárok na odškodnenie zo zákona zanikol
ORGANIZÁCIA:
- 1. predseda menovaný vládou (úradom vlády ) +kancelária predsedu
- 2. podpredseda
- 3. vedúci odborov: odbor legislatívy ( UPV sa podieľa na príprave zákonov )
patentový odbor – oddelenie chem., strojárske, elektrikárske
známkový – oddelenie domácich zámok, zahraničných
odbor registrov
odbor patent. informácií + knižnica (vestník ÚPV: judikatúra)
odbor ekonomický
odbor eur. integrácie
zápis môže mať dvojakú povahu: deklaratórnu (zápis ochrannej známky)
konštitutívnu ( zápis ochrannej známky do registra)
- 2. podpredseda
- 3. vedúci odborov: odbor legislatívy ( UPV sa podieľa na príprave zákonov )
patentový odbor – oddelenie chem., strojárske, elektrikárske
známkový – oddelenie domácich zámok, zahraničných
odbor registrov
odbor patent. informácií + knižnica (vestník ÚPV: judikatúra)
odbor ekonomický
odbor eur. integrácie
zápis môže mať dvojakú povahu: deklaratórnu (zápis ochrannej známky)
konštitutívnu ( zápis ochrannej známky do registra)
ZÁKLADNÉ PRAMENE PDV
A) vnútrošt.- ústava SR, OZ a OBZ, TZ, kompetenčný zákon, zákon o rade pre RaV, o reklame + autorský zákon,z. o kolekt. správe AP, z.o UM fondoch, o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, o ochranných známkach, z. o ochrane označenia pôvodu výrobku, Zákonník práce
B) medzinárodné pramene –
- Dohovor o zriadení svetovej organizácie DV 1967
- Parížsky dohovor o ochrane priem. vlastníctva
- Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel 1886
- Všeob. dohovor o autorskom práve 1952
- Rím. dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobca zvuk. a obraz. záznamov 1961
- Charta OSN+ Všeob. deklarácia ľud. práv + medzinár. pakt o hosp a sociál. právach 1966
- Dohovory ILO
- Dohovory RE ( o bezhraničnej TV)
B) medzinárodné pramene –
- Dohovor o zriadení svetovej organizácie DV 1967
- Parížsky dohovor o ochrane priem. vlastníctva
- Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel 1886
- Všeob. dohovor o autorskom práve 1952
- Rím. dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobca zvuk. a obraz. záznamov 1961
- Charta OSN+ Všeob. deklarácia ľud. práv + medzinár. pakt o hosp a sociál. právach 1966
- Dohovory ILO
- Dohovory RE ( o bezhraničnej TV)
ÚRAD PRIEMYSELNÉHO VLASTNÍCTVA
- ÚPV je jediným prihlasovacím , udeľovaním a registračným miestom pre vynálezy, priem., úžitkové vzory, TPV, OZ,...
- Je to ústredný orgán št. správy SR pre oblasť priemysel. Vlastníctva, rozhoduje o poskytovaní ochrany na vynálezy, priem. vzory, úžit. vzory a topografie polovodič. výrobkov, chránené známky a označenie pôvodu výrobkov; prijíma a eviduje prihlášky, vykonáva prieskum; rozhoduje:
a) o návrhoch na zrušenie al. čiast. zrušenie patentu
b) o návrhoch na výmaz al. čiast. výmaz priemys. vzoru
c) o námietkach proti zverejnenej prihláške ochrannej známky
- úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR
- úrad sa organizačne člení na odbory, tie sa členia na oddelenia
- gestor medzinár. zmlúv o ochrane DV
- podporuje rozvoj a vzdelávanie v oblasti ochrany DV
- pôsobí na zákl. zákona SNR č. 347/ 1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostat. ústred. orgánov št. správy SR
- je rozpočtovou organizáciou, je PO
- sídlom je BB
- Je to ústredný orgán št. správy SR pre oblasť priemysel. Vlastníctva, rozhoduje o poskytovaní ochrany na vynálezy, priem. vzory, úžit. vzory a topografie polovodič. výrobkov, chránené známky a označenie pôvodu výrobkov; prijíma a eviduje prihlášky, vykonáva prieskum; rozhoduje:
a) o návrhoch na zrušenie al. čiast. zrušenie patentu
b) o návrhoch na výmaz al. čiast. výmaz priemys. vzoru
c) o námietkach proti zverejnenej prihláške ochrannej známky
- úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR
- úrad sa organizačne člení na odbory, tie sa členia na oddelenia
- gestor medzinár. zmlúv o ochrane DV
- podporuje rozvoj a vzdelávanie v oblasti ochrany DV
- pôsobí na zákl. zákona SNR č. 347/ 1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostat. ústred. orgánov št. správy SR
- je rozpočtovou organizáciou, je PO
- sídlom je BB
PRÁVO NOVÝCH SPOSOBOV PREVENCIE A DIAGNOSTIKY
- majú význam najmä v oblasti internetu (www. ????.sk.). Ich nadobúdanie a používanie nie je regulované štátom, neexistuje register DM. Registrácia DM sa uskutočňuje na báze súkromnej- prostredníctvom súkr.firiem. Má však celosvetovú pôsobnosť. Nesmie byť hanlivé.
69. MEDZINÁRODNOPRÁVNE ASPEKTY PDV
Základné medzinár. dohovory pre oblasť pr. ochrany DV
1. Parížsky dohovor na ochranu priemysleného vlatsníctva 1883 v znení revíziíí
2. Dohovor o zriadení Svetovej organizácie duš. vlastníctva 1967(WIPO)
– cieľom je podpora ochrany DV na celom svete spoluprácou medzi štátmi v ucelenej súčinnosti s osttanými medzin.organizáciami a zabezpečiť spoluprácu medzi úniami (Parížsak únia, Bernská únia...)
3. Bernský dohovor o ochrane liter. a umeleckých diel
4. Všeobecný dohovor o autorskom práve- Ženeva
5. Dohovor o udeľovaní eut. patentov (pre člen. štáty). -- od 1.júla 2002 môžu aj prihlasovatelia zo Slovenska podávať európsku pat.prihlášku na Eur.pat.úrade v Mníchove, prípadne jeho pobočke v Haagu
6. Zmluva o patentovej spolupráci- PCT. = možnosť podávať medzinár.pat. prihlášky
7. na základe VIED. DOHOVORU o ZMLUVNOM PRÁVE 1969 je SR viazané napr. Parížskym dohovorom na ochranu PV 1883, Locarnská dohoda o medzinár. triedení pr, vzorov 1968, Štrassburgská dohoda o patentovom triedení→ MULTILITERÁRNE + BILATERÁLNE: Dohoda medzi ČSSR a USA o výmene patentov a literatúry o patentoch, Zmluva medzi ČSSR a Švajč. o ochrane údajov o pôvode , označení pôvodu...
69. MEDZINÁRODNOPRÁVNE ASPEKTY PDV
Základné medzinár. dohovory pre oblasť pr. ochrany DV
1. Parížsky dohovor na ochranu priemysleného vlatsníctva 1883 v znení revíziíí
2. Dohovor o zriadení Svetovej organizácie duš. vlastníctva 1967(WIPO)
– cieľom je podpora ochrany DV na celom svete spoluprácou medzi štátmi v ucelenej súčinnosti s osttanými medzin.organizáciami a zabezpečiť spoluprácu medzi úniami (Parížsak únia, Bernská únia...)
3. Bernský dohovor o ochrane liter. a umeleckých diel
4. Všeobecný dohovor o autorskom práve- Ženeva
5. Dohovor o udeľovaní eut. patentov (pre člen. štáty). -- od 1.júla 2002 môžu aj prihlasovatelia zo Slovenska podávať európsku pat.prihlášku na Eur.pat.úrade v Mníchove, prípadne jeho pobočke v Haagu
6. Zmluva o patentovej spolupráci- PCT. = možnosť podávať medzinár.pat. prihlášky
7. na základe VIED. DOHOVORU o ZMLUVNOM PRÁVE 1969 je SR viazané napr. Parížskym dohovorom na ochranu PV 1883, Locarnská dohoda o medzinár. triedení pr, vzorov 1968, Štrassburgská dohoda o patentovom triedení→ MULTILITERÁRNE + BILATERÁLNE: Dohoda medzi ČSSR a USA o výmene patentov a literatúry o patentoch, Zmluva medzi ČSSR a Švajč. o ochrane údajov o pôvode , označení pôvodu...
SR pristúpila ďalej k :(13)
- Haagskej dohode o medz, zápise pr. Vzorov
- Vied. dohovor o zápise známok 1973
- Mních. dohovor o udeľovaní eur. patentov 1973
- Smernica EHS 89/104 o harmonizácii zákonodarstiev čl. štátov o ochr. známkach a ďalšie smernice, napr. o právnej ochrane databáz, o právnej ochrane počítačových programov...
Najvýznamnejšie medz. vládne a mimovládne organizácie s pôsobnosťou v oblasti DV
1. WIPO
– Svet. org. DV- založená 1967 a pôsobí popri OSN (ČS od 1970)
– zameriava sa na uzavieranie zmlúv , dohôd, dohovorov na riešenie sprov v obl.DV
– čl. štáty tvoria „MEDZINÁR. ÚNIE NA OCHRANU PV“→všeob. únia, Parížska únia, Madrid. únia, Haagska, Niceská, Lisabonská, Budapešť....
– hl. orgánom je : Valné zhromaždenie (vš. zástupcovia únie), Konferencia, Koordinačný výbor, medzinár. úrad (Ženeva)-administratíva
2. WTO - Svet-obch. org. = hl. garantom Dohody o obch. aspektoch DV vrátane obchodu s falšovaným tovarom (TRIPS)
3. Eur. patent. organizácia- v Mníchove
4. AIPPI -medzin. združenie na ochranu PV- je to nevládna org. ,Zurich- ochrana proti nekalej súťaži
- Vied. dohovor o zápise známok 1973
- Mních. dohovor o udeľovaní eur. patentov 1973
- Smernica EHS 89/104 o harmonizácii zákonodarstiev čl. štátov o ochr. známkach a ďalšie smernice, napr. o právnej ochrane databáz, o právnej ochrane počítačových programov...
Najvýznamnejšie medz. vládne a mimovládne organizácie s pôsobnosťou v oblasti DV
1. WIPO
– Svet. org. DV- založená 1967 a pôsobí popri OSN (ČS od 1970)
– zameriava sa na uzavieranie zmlúv , dohôd, dohovorov na riešenie sprov v obl.DV
– čl. štáty tvoria „MEDZINÁR. ÚNIE NA OCHRANU PV“→všeob. únia, Parížska únia, Madrid. únia, Haagska, Niceská, Lisabonská, Budapešť....
– hl. orgánom je : Valné zhromaždenie (vš. zástupcovia únie), Konferencia, Koordinačný výbor, medzinár. úrad (Ženeva)-administratíva
2. WTO - Svet-obch. org. = hl. garantom Dohody o obch. aspektoch DV vrátane obchodu s falšovaným tovarom (TRIPS)
3. Eur. patent. organizácia- v Mníchove
4. AIPPI -medzin. združenie na ochranu PV- je to nevládna org. ,Zurich- ochrana proti nekalej súťaži
FRANŠÍZA
- výsada, licencia, koncesia
- rozumie sa ňou SÚBOR PRÁV K PR. VLAST. al. DUŠ. VLAST. vzťahujúci sa na OCHRANNÉ ZNÁMKY, OBCHOD. MENÁ, Úž. VZORY, AUT. PRÁVA, PATENTY-kt. majú byť využité na ďalší predaj tovaru al. poskytovanie služieb konečnému spotrebiteľovi
CHARACTER MERCANDISING
- tovar, všeob. obchodovanie + vychvaľovanie vlas. tovaru, inzercia
- „umenie dobré predávať“→ komerčné využitie sugestívnych hodnôt, kt. nadobúdajú umelecké mená, podobizne al. rozlišovacie označenia ak sa použijú v rámci urč. obch. aktivít
KNOW - HOW
- nie je v našom pr.systéme osobitne upravené a jeho ochrana spočíva predovšetkým jeho utajením. Zaraďujeme ho medzi nehmotné statky
- znamená „vedieť ako“, výrobnotechnické a obchodné skúsenosti, znalosti- kt. sú všeob. známe, nie sú chránené patentom a sú zmluvne prevoditeľné. Neviažu sa na ne výluč. právana ochranu:
a) interné opatrenia ( zaviazanie ZC obch. tajomstvom) + povinnosť mlčanlivosti
b) externé hľadisko (opatrenia proti priem. špionáži)
V zmysle nariadenia komisie EHS (1988) možno uzavrieť Zmluvu o K-H na 10 rokov
- rozumie sa ňou SÚBOR PRÁV K PR. VLAST. al. DUŠ. VLAST. vzťahujúci sa na OCHRANNÉ ZNÁMKY, OBCHOD. MENÁ, Úž. VZORY, AUT. PRÁVA, PATENTY-kt. majú byť využité na ďalší predaj tovaru al. poskytovanie služieb konečnému spotrebiteľovi
CHARACTER MERCANDISING
- tovar, všeob. obchodovanie + vychvaľovanie vlas. tovaru, inzercia
- „umenie dobré predávať“→ komerčné využitie sugestívnych hodnôt, kt. nadobúdajú umelecké mená, podobizne al. rozlišovacie označenia ak sa použijú v rámci urč. obch. aktivít
KNOW - HOW
- nie je v našom pr.systéme osobitne upravené a jeho ochrana spočíva predovšetkým jeho utajením. Zaraďujeme ho medzi nehmotné statky
- znamená „vedieť ako“, výrobnotechnické a obchodné skúsenosti, znalosti- kt. sú všeob. známe, nie sú chránené patentom a sú zmluvne prevoditeľné. Neviažu sa na ne výluč. právana ochranu:
a) interné opatrenia ( zaviazanie ZC obch. tajomstvom) + povinnosť mlčanlivosti
b) externé hľadisko (opatrenia proti priem. špionáži)
V zmysle nariadenia komisie EHS (1988) možno uzavrieť Zmluvu o K-H na 10 rokov
LOGO:
- je svojou povahou nehmot. statok. Pod pojmom LOGO treba rozumieť OZNAČENIE, ZNAČKU, kt. určitý subjekt používa na označenie svojej osoby, prevádzky, prípadne sv. výrobkov či služieb a ktorým sa má odlíšiť od iných subjektov, či iných výrobkov/služieb (môže ho používať aj nepodnik. subjekt)
- za logo sa môže požadovať aj SLOGAN, ZVUKOVÉ al. SVETELNÉ, PRIESTOROVÉ označenie
- logo môže byť vytvorené rôzne- napr. ho vytvorí zamestnanec podniku, al. vznikne na základe zmluvy medzi zhotoviteľom a objednávateľom (aut. znluva, zmluva o dielo) alebo zmluvou o obstaraní veci
- logo môže / nemusí byť výsledkom tvorivej duš. činnosti→ ak je, chráni ho aut. zákon
- z loga sa prihlásením na ÚPV môže stať OCHRANNÁ ZNÁMKA
- za logo sa môže požadovať aj SLOGAN, ZVUKOVÉ al. SVETELNÉ, PRIESTOROVÉ označenie
- logo môže byť vytvorené rôzne- napr. ho vytvorí zamestnanec podniku, al. vznikne na základe zmluvy medzi zhotoviteľom a objednávateľom (aut. znluva, zmluva o dielo) alebo zmluvou o obstaraní veci
- logo môže / nemusí byť výsledkom tvorivej duš. činnosti→ ak je, chráni ho aut. zákon
- z loga sa prihlásením na ÚPV môže stať OCHRANNÁ ZNÁMKA
Subjekty práv na označenia:
a) držiteľ osvedčenia = ten, na koho je v registri označenie zapísané
b) užívateľ zapísaného osvedčenia = je člen združenia alebo zväzu výrobcov alebo spracovateľov. Nikomu, kto sa chce stať používateľom označenia, nesmie sa odoprieť právo stať sa členom združenia alebo zväzu
ochrana
- odo dňa zápisu do registra
- trvanie nie je časovo obmedzené- jtrvá dovtedy, kým trvajú dôvody, pre kt. úrad označenie zapísal
- držiteľ osvedčenia o zápise sa môže domáhať ochrany na súde- aby výrobky boli stiahnuté z trhu, vydané držiteľovi osvedčenia alebo zničené na náklady porušovateľa práva
b) užívateľ zapísaného osvedčenia = je člen združenia alebo zväzu výrobcov alebo spracovateľov. Nikomu, kto sa chce stať používateľom označenia, nesmie sa odoprieť právo stať sa členom združenia alebo zväzu
ochrana
- odo dňa zápisu do registra
- trvanie nie je časovo obmedzené- jtrvá dovtedy, kým trvajú dôvody, pre kt. úrad označenie zapísal
- držiteľ osvedčenia o zápise sa môže domáhať ochrany na súde- aby výrobky boli stiahnuté z trhu, vydané držiteľovi osvedčenia alebo zničené na náklady porušovateľa práva
PRÁVA OBDOBNÉ PRIEMYSLENÝM PRÁVAM
ZLEPŠOVATEĽSKÉ PRÁVO
- ide o „ZLEPŠOVACIE NÁVRHY“ ako výsledok tvorivej činnosti ZCa a patria jeho ZĹovi, ale nesmú mu brániť práva zo zapísaných patentov alebo dizajnov= technické, vyrobené, al. prevádzkové zdokonalenia ako aj riešenia BaOZP a ŽP, s kt. má zlepšovateľ právo nakladať. Tieto návrhy patria medzi práva príbuzné priem. právam a tvoria súčasť PV. ZN však nevzniknú, ak im bránia práva z patentu al. zapísaného pr. Vzoru
- ak sa ZN týka oboru práce ZC a výsledky sú nad rámec, pr. povinností, je ZC povinný ponúknuť to svojmu ZĽ. Ak sním ZĽ do 2 mesiacov od ponuky neuzavrie zmluvu, môže so ZN ZC nakladať bez obmedzenia→ PODNIKATEĽSKÉ ZN
- OCHRANA- ZC i ZĽ by mohli 3 mesiace zachovávať mlčanlivosť v ZN
- ak ide o nepodnikateľské ZN (napr. know-how), tu zlepšovateľ nie je povinný ponúknuť nikomu a môže s ním nakladať ľubovoľne
- ide o „ZLEPŠOVACIE NÁVRHY“ ako výsledok tvorivej činnosti ZCa a patria jeho ZĹovi, ale nesmú mu brániť práva zo zapísaných patentov alebo dizajnov= technické, vyrobené, al. prevádzkové zdokonalenia ako aj riešenia BaOZP a ŽP, s kt. má zlepšovateľ právo nakladať. Tieto návrhy patria medzi práva príbuzné priem. právam a tvoria súčasť PV. ZN však nevzniknú, ak im bránia práva z patentu al. zapísaného pr. Vzoru
- ak sa ZN týka oboru práce ZC a výsledky sú nad rámec, pr. povinností, je ZC povinný ponúknuť to svojmu ZĽ. Ak sním ZĽ do 2 mesiacov od ponuky neuzavrie zmluvu, môže so ZN ZC nakladať bez obmedzenia→ PODNIKATEĽSKÉ ZN
- OCHRANA- ZC i ZĽ by mohli 3 mesiace zachovávať mlčanlivosť v ZN
- ak ide o nepodnikateľské ZN (napr. know-how), tu zlepšovateľ nie je povinný ponúknuť nikomu a môže s ním nakladať ľubovoľne
= v podstate ide o rovnaký systém ochrany
- rozdiel spočíva v tom, že pri zemep.označení nie
je až taká spojitosť medzi územím, na kt.sa výrobok vyrába a jeho vlastnosťami a dokonca
nemusia všetky štádia jeho výroby prebiehať na tomto území. Stačí, ak má povesť,
kt.možno pripísať jeho zemep.pôvodu
= na rozdiel od iných predmetov PV tieto označenia nie sú výhradným právom a
užívateľom aj zapísaného označenia sa môže stať každý subjekt, kt. spĺňa všetky zákl.
podmienky držiteľa označenia pôvodu
= predmetom ochrany môžu byť len výrobky (akékoľvek hnuteľné veci), nemôžu byť služby (ale môžu byť výsledky
služieb)
do registra sa nezapíše:
a) také označenie, kt.doslovné znenie síce pravdivo označuje miesto pôvodu, ale je spôsobilé vyvolať mylnú domnienku o pôvode výrobku (napr. Pražská šunka nie je z ČR ale zo slovenskej obce Praha)
b) označenie zhodné s názvom odrody rastlín al.plemenom zvierat, kt.by v dôsledku zápisu mohlo vyvolať vo verejnosti mylnú domnienku o skutočnom pôvode.
c) Označenie zhodné s už existujúcim označením alebo všeobecne známou známkou
je až taká spojitosť medzi územím, na kt.sa výrobok vyrába a jeho vlastnosťami a dokonca
nemusia všetky štádia jeho výroby prebiehať na tomto území. Stačí, ak má povesť,
kt.možno pripísať jeho zemep.pôvodu
= na rozdiel od iných predmetov PV tieto označenia nie sú výhradným právom a
užívateľom aj zapísaného označenia sa môže stať každý subjekt, kt. spĺňa všetky zákl.
podmienky držiteľa označenia pôvodu
= predmetom ochrany môžu byť len výrobky (akékoľvek hnuteľné veci), nemôžu byť služby (ale môžu byť výsledky
služieb)
do registra sa nezapíše:
a) také označenie, kt.doslovné znenie síce pravdivo označuje miesto pôvodu, ale je spôsobilé vyvolať mylnú domnienku o pôvode výrobku (napr. Pražská šunka nie je z ČR ale zo slovenskej obce Praha)
b) označenie zhodné s názvom odrody rastlín al.plemenom zvierat, kt.by v dôsledku zápisu mohlo vyvolať vo verejnosti mylnú domnienku o skutočnom pôvode.
c) Označenie zhodné s už existujúcim označením alebo všeobecne známou známkou
obmedzenie práv z OZ:
a) majiteľ OZ nemá právo zakázať3.osobám jej používanie na tovare, kt. bol s touto OZ uvedený na trh v SR alebo členskom štáte EÚ samotným majiteľom alebo s jeho súhlasom
b) ak 3.osoby použíjú v obch. styku svoje meno, priezv.,adresu...kt.sú zhodné/zameniteľné s jeho OZ, za predpokladu, že tieto údaje sú vsúlade s obch. zvyklosťami a dobrými mravmi
OBCH.MENO:
- označenie/znak, pod kt. podnikateľ vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a vykonáva pr.úkony a ktorým sa odlišuje od iných podnikateľov.
- nesmie byť zameniteľné za meno iného subjektu a nesmie byť zameniteľné s obch.menom iného podn.subjektu alebo o predmete podnikania- po novele stačí mať inú adresu/sidlo. Na odlíšnie rovnakých mien sa často používajú dodatky, ako napr. Janko Mrkvička- maliar.
- Využíva sa právo prednosti, no v zmysle PARÍŽ.DOHOVORU na ochranu PV sa zakotvila povinnosť poskytovať ochranu OM bez potreby prihlasovania a zapisovania
- OM sa často stáva slovnou ochrannou známkou
- OM môže byť osobné, vecné, fantazijné al.kombinované + OM FO a OM PO
b) ak 3.osoby použíjú v obch. styku svoje meno, priezv.,adresu...kt.sú zhodné/zameniteľné s jeho OZ, za predpokladu, že tieto údaje sú vsúlade s obch. zvyklosťami a dobrými mravmi
OBCH.MENO:
- označenie/znak, pod kt. podnikateľ vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a vykonáva pr.úkony a ktorým sa odlišuje od iných podnikateľov.
- nesmie byť zameniteľné za meno iného subjektu a nesmie byť zameniteľné s obch.menom iného podn.subjektu alebo o predmete podnikania- po novele stačí mať inú adresu/sidlo. Na odlíšnie rovnakých mien sa často používajú dodatky, ako napr. Janko Mrkvička- maliar.
- Využíva sa právo prednosti, no v zmysle PARÍŽ.DOHOVORU na ochranu PV sa zakotvila povinnosť poskytovať ochranu OM bez potreby prihlasovania a zapisovania
- OM sa často stáva slovnou ochrannou známkou
- OM môže byť osobné, vecné, fantazijné al.kombinované + OM FO a OM PO
68. PRÁVA NA OZNAČENIA
PRÁVA OZNAČENIE POVODU VÝROBKOV a ZEMEP.OZNAČENÍ VÝROBKOV
označenie pôvodu výrobku:
- názov urč.miesta, oblasti alebo výnimoč. prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z toho miesta, oblasti alebo krajiny, ak kvalita alebo vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi a výroba, spracovanie a príprava tohto výrobku sa uskutočňuje výlučne vo vymedzenom mieste, oblasti alebo krajine. Kvalita a vlastnosť výrobku sú s oblasťou nerozlučne spojené
Modranská keramika, Liptovská bryndza, Tokajské víno
zemepisné označenie výrobku:
- názov urč.miesta, oblasti alebo vo výnim. prípade krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, ak má tento výrobok špecifickú kvalitu, povesť alebo charakter.vlastnosti, kt.môžu byť pripísané tomuto miestu, oblasti al. krajine, a výroba, spracovanie alebo príprava tohto výrobku sa uskutočňuje vo vymedzenom zemep.mieste, oblasti al.krajine.
označenie pôvodu výrobku:
- názov urč.miesta, oblasti alebo výnimoč. prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z toho miesta, oblasti alebo krajiny, ak kvalita alebo vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi a výroba, spracovanie a príprava tohto výrobku sa uskutočňuje výlučne vo vymedzenom mieste, oblasti alebo krajine. Kvalita a vlastnosť výrobku sú s oblasťou nerozlučne spojené
Modranská keramika, Liptovská bryndza, Tokajské víno
zemepisné označenie výrobku:
- názov urč.miesta, oblasti alebo vo výnim. prípade krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, ak má tento výrobok špecifickú kvalitu, povesť alebo charakter.vlastnosti, kt.môžu byť pripísané tomuto miestu, oblasti al. krajine, a výroba, spracovanie alebo príprava tohto výrobku sa uskutočňuje vo vymedzenom zemep.mieste, oblasti al.krajine.
ochrana
- 10 rokov odo dňa podania P. + možno ju obnoviť vždy o ďalších 10 rokov→10 r. + Xx10
zánik:
a) uplynutím ochrannej doby (ak nebola včas podaná žiadosť o obnovu ochrany)
b) vzdaním sa práva na OZ
c) odo dňa účinnosti výmazu ochrannej známky z registra
Námietka proti zápisu do registra
- ide o námietkové konanie, kt.dáva tretím osobám možnosť brániť svoje práva tým, že podajú námietku proti zápisu urč.označenia ako OZ do registra ochr.známok
- do 3 mesiacov od zverejnenia označenia vo Vestníku môže dotknutá osoba podať Úradu námietky, kt.musia obsahovať odôvodnenie + listinné dôkazy
Majiteľ OZ má výlučné právo používať svoju OZ spolu s označením ® a bez jeho súhlasu nik nemôže používať zhodné/zameniteľné označenie- môže :
a) sa domáhať zákazu používať OZ podobnú či zameniteľnú s jeho + žiadať o predbežné opatrenie
b) tiež aby sa predmety takto označené stiahli z trhu +
c) môže žiadať náhradu škody +
d) právo na primerané zadosťučinenie v prípade nemajetkovej ujmy
e) súd na návrh môže nariadiť, aby výrobky boli odstránené z obchodnej siete, vydané navrhovateľovi alebo zničené
zánik:
a) uplynutím ochrannej doby (ak nebola včas podaná žiadosť o obnovu ochrany)
b) vzdaním sa práva na OZ
c) odo dňa účinnosti výmazu ochrannej známky z registra
Námietka proti zápisu do registra
- ide o námietkové konanie, kt.dáva tretím osobám možnosť brániť svoje práva tým, že podajú námietku proti zápisu urč.označenia ako OZ do registra ochr.známok
- do 3 mesiacov od zverejnenia označenia vo Vestníku môže dotknutá osoba podať Úradu námietky, kt.musia obsahovať odôvodnenie + listinné dôkazy
Majiteľ OZ má výlučné právo používať svoju OZ spolu s označením ® a bez jeho súhlasu nik nemôže používať zhodné/zameniteľné označenie- môže :
a) sa domáhať zákazu používať OZ podobnú či zameniteľnú s jeho + žiadať o predbežné opatrenie
b) tiež aby sa predmety takto označené stiahli z trhu +
c) môže žiadať náhradu škody +
d) právo na primerané zadosťučinenie v prípade nemajetkovej ujmy
e) súd na návrh môže nariadiť, aby výrobky boli odstránené z obchodnej siete, vydané navrhovateľovi alebo zničené
legálne znaky OZ:
1. je vnímateľná zrakom
2. má rozlišovaciu schopnosť
3. zapísaná v registri OZ
absolútne výluky zo zápisnej spôsobilosti (za OZ nemožno uznať označenie, kt.) :
a) nemožno graficky znázorniť
b) nemá rozlišovaciu schopnosť
c) môže klamať verejnosť najmä o povahe, akosti, zemep. pôvode tovarov alebo služieb
d) je v rozpore s ver. poriadkom alebo dobrými mravmi
e) obsahuje znak vysokej symbolickej hodnoty, najmä náboženský symbol
f) ak OZ je zhodná s OZ so skorším právom prednosti
g) tvoria výlučne značky alebo údaje slúžiace v obchode na určenie druhu, akosti, množstva, účelu, hodnoty
h) tvorí výlučne tvar výrobku alebo jeho obal, kt. vyplýva z povahy výrobku
druhy ochranných známok:
a) z hľadiska vyjadrenia (tvaru) OZ = slovné, obrazové, priestorové a kombinované OZ
b) z hľadiska subjektov (majiteľov) = individuálne (iba jednej FO/PO) a kolektívne
c) všeobecne známa známka = aj keď nie zapísaná v registri v SR, je všeob.známa (coca-cola)
d) z hľadiska terit.pôsobenia = národné(na území jedného štátu), medzinárodné zn. a ochranná známka Spoločenstva CTM
2. má rozlišovaciu schopnosť
3. zapísaná v registri OZ
absolútne výluky zo zápisnej spôsobilosti (za OZ nemožno uznať označenie, kt.) :
a) nemožno graficky znázorniť
b) nemá rozlišovaciu schopnosť
c) môže klamať verejnosť najmä o povahe, akosti, zemep. pôvode tovarov alebo služieb
d) je v rozpore s ver. poriadkom alebo dobrými mravmi
e) obsahuje znak vysokej symbolickej hodnoty, najmä náboženský symbol
f) ak OZ je zhodná s OZ so skorším právom prednosti
g) tvoria výlučne značky alebo údaje slúžiace v obchode na určenie druhu, akosti, množstva, účelu, hodnoty
h) tvorí výlučne tvar výrobku alebo jeho obal, kt. vyplýva z povahy výrobku
druhy ochranných známok:
a) z hľadiska vyjadrenia (tvaru) OZ = slovné, obrazové, priestorové a kombinované OZ
b) z hľadiska subjektov (majiteľov) = individuálne (iba jednej FO/PO) a kolektívne
c) všeobecne známa známka = aj keď nie zapísaná v registri v SR, je všeob.známa (coca-cola)
d) z hľadiska terit.pôsobenia = národné(na území jedného štátu), medzinárodné zn. a ochranná známka Spoločenstva CTM
PRIEMYSLENÉ PRÁVA NA OZNAČENIE
- nechráni výsledky tvorivej duševnej činnosti, ale viažu sa na používanie týchto predmetov predovšetkým v obchodnom podnikateľskom styku jednotlivých FO a PO na odlíšenie ich výrobkov a služieb. Patria sem:
a) ochranné známky
b) označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov
c) obchodné mená
+
d) obdobné práva = logo a doménové meno
67. OCHRANNÉ ZNÁMKY:
- záko o ochranných známkach z roku 1997
- OZ = akékoľvek označenie, kt. možno graficky znázorniť a kt. tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, obal, resp. ich kombinácie zapísané do registra OZ a ktoré slúžia na ROZLÍŠENIE VÝROBKOV al. SLUŽIEB na trhu ako aj odlíšiť ich výrobcov/poskytovateľov a tým pomôcť spotrebiteľovi lepšie sa orientovať na trhu
a) ochranné známky
b) označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov
c) obchodné mená
+
d) obdobné práva = logo a doménové meno
67. OCHRANNÉ ZNÁMKY:
- záko o ochranných známkach z roku 1997
- OZ = akékoľvek označenie, kt. možno graficky znázorniť a kt. tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, obal, resp. ich kombinácie zapísané do registra OZ a ktoré slúžia na ROZLÍŠENIE VÝROBKOV al. SLUŽIEB na trhu ako aj odlíšiť ich výrobcov/poskytovateľov a tým pomôcť spotrebiteľovi lepšie sa orientovať na trhu
ŠĽACHTITEĽSKÉ PRÁVO – právo nových odrôd rastlín a nových plemien zvierat
- novovyšľachtené odrody rastlín a plemien zvierat sú rozhodujúcim biologickým zdrojom rozvoja poľnohospodárstva
- šľachtenie sa chápe ako tvorivá činnosť
- zákonná úprava sa netýka všet. druhov a rodov rastlín a zvierat, ale iba v zozname-je vo vyhláške ( 86 druhov rastlín a 17 druhov zvierat. Nevzťahuje sa napr. na produkčné mikroorganizmy = liečivá, spôsob ich získavania, kt. sú patentovateľné)
- o zaregistrovaní po preskúmaní formál. náležitostí prihlášky rozhoduje MIN. PODOHOSP
- doba platnosti šľachtiteľského svedčenia je: 30, resp.25 u rastlín a pri zvieratách po dobu trvania daného plemena
- šľachtenie sa chápe ako tvorivá činnosť
- zákonná úprava sa netýka všet. druhov a rodov rastlín a zvierat, ale iba v zozname-je vo vyhláške ( 86 druhov rastlín a 17 druhov zvierat. Nevzťahuje sa napr. na produkčné mikroorganizmy = liečivá, spôsob ich získavania, kt. sú patentovateľné)
- o zaregistrovaní po preskúmaní formál. náležitostí prihlášky rozhoduje MIN. PODOHOSP
- doba platnosti šľachtiteľského svedčenia je: 30, resp.25 u rastlín a pri zvieratách po dobu trvania daného plemena
TOPOGRAFIA POLOV. VÝROBKOV
- prvý zákon bol prijatý r. 1984= SEMICONDUCTOR CHIP PROTECTION ACT v USA
- u nás sa poskytuje ochrana iba tým topografiám (topografia = zobrazenie zapojenia polovodičových výrobkov + jeho samostatne využiteľných častí), ktoré boli vytvorené po nadobudnutí účinnosti zákona (po 1.1.1992), v r.2000 bol nový zákon
PREDMETOM ochrany:
a) je topografia PV, kt. je výsledkom tvorivej duš. činnosti.- má chrániť pred píratskym kopírovaním
TOPOGRAFIA- „séria akokoľvek zafixovaných alebo zakázaných navzájom súvisiacich zobrazení znázorňujúcich 3-rozmerné trvalé usporiadanie vrstiev, z kt. sa PV výrobok skladá“
b) samostatne využiteľné časti TPV
c) zobrazenia slúžia na výrobu TPV
OCHRANA- skončí uplynutím 10. roku od konca kal. roka , v kt. TPV vznikla
- ochrana sa nevzťahuje na Technológiu použitú pri vytvorení TPV
Na rozdiel od iných predmetov priem. vlastníctva, môže pri TPV vzniknúť
ochrana 2-ako:
a) ku dňu podania prihlášky (riadnej) , ak sa TPV obchodne nevyužívala, alebo sa využívala skryte („tajná TPV“)
b) ku dňu prvého (nie skrytého) využitia TPV
- u nás sa poskytuje ochrana iba tým topografiám (topografia = zobrazenie zapojenia polovodičových výrobkov + jeho samostatne využiteľných častí), ktoré boli vytvorené po nadobudnutí účinnosti zákona (po 1.1.1992), v r.2000 bol nový zákon
PREDMETOM ochrany:
a) je topografia PV, kt. je výsledkom tvorivej duš. činnosti.- má chrániť pred píratskym kopírovaním
TOPOGRAFIA- „séria akokoľvek zafixovaných alebo zakázaných navzájom súvisiacich zobrazení znázorňujúcich 3-rozmerné trvalé usporiadanie vrstiev, z kt. sa PV výrobok skladá“
b) samostatne využiteľné časti TPV
c) zobrazenia slúžia na výrobu TPV
OCHRANA- skončí uplynutím 10. roku od konca kal. roka , v kt. TPV vznikla
- ochrana sa nevzťahuje na Technológiu použitú pri vytvorení TPV
Na rozdiel od iných predmetov priem. vlastníctva, môže pri TPV vzniknúť
ochrana 2-ako:
a) ku dňu podania prihlášky (riadnej) , ak sa TPV obchodne nevyužívala, alebo sa využívala skryte („tajná TPV“)
b) ku dňu prvého (nie skrytého) využitia TPV
PRÁVO PRIEMYSLENÝCH VZOROV (DIZAJNOV)
- na rozdiel od úžitkových vzorov je právo priemys. vzorov známe už niekoľko 10-ročí
- PV=DIZAJN→ chráni vonkajšiu plošnú alebo priestorovú úpravu výrobkov, kt. spočíva najmä v tvare, obryse, kresbe, alebo usporiadaní farieb, alebo kombinácii týchto prvkov
→ musí mať však (na registráciu):
a) Celosvetovú novosť
b) priem- využiteľnosť ( ak sa podľa neho môže opakovane vyrábať)
c) vonk. úprava výrobku
d) osobitný charakter – ak sa celkový dojem, kt. vyvoláva u informovaného užívateľa odlišuje od celkového dojmu, kt. u takého užívateľa vyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti
→ ochrana 5 rokov odo dňa podania prihlášky + možnosť 4 x 5→ 25 rokov
dizajn nie je: technické a konštrukčné riešenie, prenesenie známej vonk. úpravy na iný výrobok, zámena materiálu pre vonk. úpravu výrobku, architektonické riešenie stavby
- PV=DIZAJN→ chráni vonkajšiu plošnú alebo priestorovú úpravu výrobkov, kt. spočíva najmä v tvare, obryse, kresbe, alebo usporiadaní farieb, alebo kombinácii týchto prvkov
→ musí mať však (na registráciu):
a) Celosvetovú novosť
b) priem- využiteľnosť ( ak sa podľa neho môže opakovane vyrábať)
c) vonk. úprava výrobku
d) osobitný charakter – ak sa celkový dojem, kt. vyvoláva u informovaného užívateľa odlišuje od celkového dojmu, kt. u takého užívateľa vyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti
→ ochrana 5 rokov odo dňa podania prihlášky + možnosť 4 x 5→ 25 rokov
dizajn nie je: technické a konštrukčné riešenie, prenesenie známej vonk. úpravy na iný výrobok, zámena materiálu pre vonk. úpravu výrobku, architektonické riešenie stavby
Prostriedky právnej ochrany pri porušení pat. práva
obdobne ako pri AP→ odstraňovacia, reštit., satisf. žaloba+ náhrada škody
+
→ poškodený má právo vyžadovať, aby škodca mu odovzdal údaje
týkajúce sa pôvodu výrobkov a okolností ich uvedenia na trh
PRÁVO ÚŽITKOVÝCH VZOROV
ÚV → je technickým riešením, niekedy označovaný ako „malý patent“; využíva sa najmä pre domácu ochranu
→úžitkovými vzormi sa chráni technické riešenia, kt. sú nové, presahujú rámec prostej
odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné. Nemožno chrániť reprodukčné
materiály, odrody rastlín a plemená zvierat, spôsoby výroby ani pracovné činosti
na rozdiel od patentu:
a) sa nevyžaduje taká vynaliezavská-tvorivá činnosť
b) ide o účinnejšiu, lacnejšiu a rýchlejšiu ochranu→ ÚPV neskúma prihlášku či ide o novosť, vynal. činnosť, ale po vykonaní zápisnej spôsobilosti zaregistruje- úrad skúma len formálne podmienky
c) doba platnosti→ 4 roky odo dňa podania prih. + možnosť 2x obnoviť po 3 r. → 4+3+3=10 – o predĺženie doby platnosti ÚV možno požiadať najskôr v poslednom roku jeho platnosti
+
→ poškodený má právo vyžadovať, aby škodca mu odovzdal údaje
týkajúce sa pôvodu výrobkov a okolností ich uvedenia na trh
PRÁVO ÚŽITKOVÝCH VZOROV
ÚV → je technickým riešením, niekedy označovaný ako „malý patent“; využíva sa najmä pre domácu ochranu
→úžitkovými vzormi sa chráni technické riešenia, kt. sú nové, presahujú rámec prostej
odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné. Nemožno chrániť reprodukčné
materiály, odrody rastlín a plemená zvierat, spôsoby výroby ani pracovné činosti
na rozdiel od patentu:
a) sa nevyžaduje taká vynaliezavská-tvorivá činnosť
b) ide o účinnejšiu, lacnejšiu a rýchlejšiu ochranu→ ÚPV neskúma prihlášku či ide o novosť, vynal. činnosť, ale po vykonaní zápisnej spôsobilosti zaregistruje- úrad skúma len formálne podmienky
c) doba platnosti→ 4 roky odo dňa podania prih. + možnosť 2x obnoviť po 3 r. → 4+3+3=10 – o predĺženie doby platnosti ÚV možno požiadať najskôr v poslednom roku jeho platnosti
Práva majiteľa P nie sú porušené
1. ak sa využije na vnútorné potreby lodí, lietadiel iných krajín, kt. sa prechodne nachádzajú na území SR a ak tieto krajiny sú členmi Svet. obch. organizácie
2. ani pri príprave lieku
3. pri činnosti vykonávanej na súkromné účely a na všeob. účely
Vyčerpanie práv: majiteľ P nemá právo zakázať 3. osobám nakladať s výrobkom chráneným P po tom, ako bol tento výrobok samotným majiteľom alebo s jeho výslovným súhlasom uvedený na trh v SR
Obmedzenie účinkov P- majiteľ P nemôže uplatniť svoje právo voči tomu, kto pred vznikom práva prednosti využíval v dobrej viere vynález
Licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva
- ňou oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z PV a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie dojednanej odplaty alebo inej majet. hodnoty.
- PÍSOMNÁ
- úrad je povinný zapísať LICENCIU do registra do 6 mesiacov→ lic. nadobúda účinky odo dňa zápisu do registra→ to neplatí vo vzťahu k osobám, kt. o uzavretí licencie vedeli
2. ani pri príprave lieku
3. pri činnosti vykonávanej na súkromné účely a na všeob. účely
Vyčerpanie práv: majiteľ P nemá právo zakázať 3. osobám nakladať s výrobkom chráneným P po tom, ako bol tento výrobok samotným majiteľom alebo s jeho výslovným súhlasom uvedený na trh v SR
Obmedzenie účinkov P- majiteľ P nemôže uplatniť svoje právo voči tomu, kto pred vznikom práva prednosti využíval v dobrej viere vynález
Licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva
- ňou oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z PV a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie dojednanej odplaty alebo inej majet. hodnoty.
- PÍSOMNÁ
- úrad je povinný zapísať LICENCIU do registra do 6 mesiacov→ lic. nadobúda účinky odo dňa zápisu do registra→ to neplatí vo vzťahu k osobám, kt. o uzavretí licencie vedeli
- ROZLIŠUJEME:
1) licencie pravé = iba tie, kt. sa týkajú pat. vynálezu, úž. vzoru, priem. vzoru, TPV ochrannej rastlinnej odrody či priem. zvierat, ochr. známky
2) licencie nepravé = všetky ostatné→ lic. zmluva na know-how, sú vlastne nepomenovanými zmluvami
Prevod al. prechod zmluvnej licencie je možný výlučne len ako súčasť P al. P podniku, al. jeho časti
Ponuka licencie
- ak prihlasovateľ, resp.majiteľ patentu na úrade vyhlási, že komukoľvek poskytne právo na využitie vynálezu (licenciu) za primeranú náhradu- vznikne právo každému, kto písomne ponuky akceptuje
Nútená licencia na návrh môže súd udeliť licenciu komukoľvek, kto preukáže spôsobilosť využívať na území SR vynález, kt. je chránený patentom, za predpokladu že:
a) uplynuli 4 roky od podania prihlášky, al. 3 roky od udelenia patentu
b) navrhovateľ dal pred žiadosťou v NL majiteľovi patentu riadnu ponuku na uzavretie licenčnej zmluvy a táto ponuka nebola majiteľom do 3 mes. prijatá
c) vynález nie je bez primeraného dôvodu majiteľom na území SR využívaný, al. je využívaný nedostatočne
→NL možno udeliť len ako nevýlučnú a obmedzenú na účel, na kt. je určená, s podmienkou prednostného uspokojenia potrieb domáceho trhu
→NL možno z ohrozenia ver. záujmu udeliť bez ohľadu na nesplnenie predch. kritérií
2) licencie nepravé = všetky ostatné→ lic. zmluva na know-how, sú vlastne nepomenovanými zmluvami
Prevod al. prechod zmluvnej licencie je možný výlučne len ako súčasť P al. P podniku, al. jeho časti
Ponuka licencie
- ak prihlasovateľ, resp.majiteľ patentu na úrade vyhlási, že komukoľvek poskytne právo na využitie vynálezu (licenciu) za primeranú náhradu- vznikne právo každému, kto písomne ponuky akceptuje
Nútená licencia na návrh môže súd udeliť licenciu komukoľvek, kto preukáže spôsobilosť využívať na území SR vynález, kt. je chránený patentom, za predpokladu že:
a) uplynuli 4 roky od podania prihlášky, al. 3 roky od udelenia patentu
b) navrhovateľ dal pred žiadosťou v NL majiteľovi patentu riadnu ponuku na uzavretie licenčnej zmluvy a táto ponuka nebola majiteľom do 3 mes. prijatá
c) vynález nie je bez primeraného dôvodu majiteľom na území SR využívaný, al. je využívaný nedostatočne
→NL možno udeliť len ako nevýlučnú a obmedzenú na účel, na kt. je určená, s podmienkou prednostného uspokojenia potrieb domáceho trhu
→NL možno z ohrozenia ver. záujmu udeliť bez ohľadu na nesplnenie predch. kritérií
OCHRANA PATENTOM
- 20 rokov od podania patentovej prihlášky. Túto dobu nie je možné predĺžiť. Po uplynutí tejto doby je využitie vynálezu v podstate voľné
- platnosť patentu je však možné predĺžiť udelením dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín
účinky patentu voči 3.osobám – až odo dňa, keď vo Vestníku Úradu PV bolo zverejnené oznámenie o udelení patentu
zánik patentu-
1) uplynutím platnosti (20 r.)
2) márnym uplynutím lehoty na zapl. správneho poplatku za udržiavanie platnosti
3) písomným vzdaním sa pat na ÚPV
Využívanie vynálezu- pojem v patentopr. význame
- právo na využívanie vynálezu prináleží MAJITEĽOVI patentu a všet. ostatné osoby sú povinné zdržať sa všet., čo by bránilo majiteľovi P vo výkone jeho práva→ majiteľ má výlučné právo využívať V, ako aj poskytnúť súhlas na využívanie V, previesť P na inú osobu, al. k nemu zriadiť záložné právo ( bez súhlasu nik nesmie vyrábať, využívať, ponúkať, uvádzať na trh výrobok/postup
- Právo majiteľa P môže byť obmedzené iba cestou nútenej licencie na základe rozhodnutia ÚPV
- platnosť patentu je však možné predĺžiť udelením dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín
účinky patentu voči 3.osobám – až odo dňa, keď vo Vestníku Úradu PV bolo zverejnené oznámenie o udelení patentu
zánik patentu-
1) uplynutím platnosti (20 r.)
2) márnym uplynutím lehoty na zapl. správneho poplatku za udržiavanie platnosti
3) písomným vzdaním sa pat na ÚPV
Využívanie vynálezu- pojem v patentopr. význame
- právo na využívanie vynálezu prináleží MAJITEĽOVI patentu a všet. ostatné osoby sú povinné zdržať sa všet., čo by bránilo majiteľovi P vo výkone jeho práva→ majiteľ má výlučné právo využívať V, ako aj poskytnúť súhlas na využívanie V, previesť P na inú osobu, al. k nemu zriadiť záložné právo ( bez súhlasu nik nesmie vyrábať, využívať, ponúkať, uvádzať na trh výrobok/postup
- Právo majiteľa P môže byť obmedzené iba cestou nútenej licencie na základe rozhodnutia ÚPV
využívania vynálezov:- vedomé al. nevedomé využívanie
a) výroba jeho predmetu
b) jeho uvedenie do obehu
c) jeho spotreba na daný účel
d) postup pri hosp. činnosti podľa vynálezu
konanie o udelení patentu:
- K.začína podaním prihlášky na Úrad PV- legitimovanou osobou je pôvodca, osoba na koho pôvodca previedol právo podať prihlášku a tiež ten, kto má toto právo zo zákona (zamestnávateľ pri podnik.vynáleze, dedič)
- Prihlasovateľ je povinný zaplatiť poplatok
- Samotné konanie má 4 etapy- v prvej fáze sa preskúma, či nemá zrejmé formálne vady alebo mat.vady. Predbežný výskum musí úrad ukončiť do 18 mesiacov od vzniku práva prednosti. Druhou fázou je zverejnenie predmetu prihlášky, treťou pripomienkové konanie a štvrtou je rozhodnutie o udelení patentu
Zákonné obmedzenia pat. práva
b) jeho uvedenie do obehu
c) jeho spotreba na daný účel
d) postup pri hosp. činnosti podľa vynálezu
konanie o udelení patentu:
- K.začína podaním prihlášky na Úrad PV- legitimovanou osobou je pôvodca, osoba na koho pôvodca previedol právo podať prihlášku a tiež ten, kto má toto právo zo zákona (zamestnávateľ pri podnik.vynáleze, dedič)
- Prihlasovateľ je povinný zaplatiť poplatok
- Samotné konanie má 4 etapy- v prvej fáze sa preskúma, či nemá zrejmé formálne vady alebo mat.vady. Predbežný výskum musí úrad ukončiť do 18 mesiacov od vzniku práva prednosti. Druhou fázou je zverejnenie predmetu prihlášky, treťou pripomienkové konanie a štvrtou je rozhodnutie o udelení patentu
Zákonné obmedzenia pat. práva
spolupôvodcovstvo vynálezu -
spolupôvodcovstvo vynálezu - spolumajiteľstvo vynálezu- spolumajiteľský podiel sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi.
majiteľ patentu
- FO, PO zapísaná ako majiteľ v pat. registri ÚPV.
- Majiteľ patentu má výlučné právo využívať vynález alebo poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu iným osobám (licencia) a má tiež právo patent previesť
prevod patentu- na zákl. písomnej zmluvy o prevode patentu, účinky nadobúda prevod odo dňa zápisu do registra→ÚPV je prevod povinný zapísať najneskôr do 6 mesiacov od doručenia zmluvy o prevode úradu. Na prevod patentu v prípade spolumajiteľstva je potrebný súhlas všetkých spolumajiteľov- bez sich súhlasu môže spolumajiteľ previesť svoj podiel len na iného spolumajiteľa a len ak žiadny so spolumajiteľov nepríjme tak aj na 3.osobu
prechod patentu- patent prechádza na nového majiteľa PREPISOM s účinkami od dňa zápisu v reg.
majiteľ patentu
- FO, PO zapísaná ako majiteľ v pat. registri ÚPV.
- Majiteľ patentu má výlučné právo využívať vynález alebo poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu iným osobám (licencia) a má tiež právo patent previesť
prevod patentu- na zákl. písomnej zmluvy o prevode patentu, účinky nadobúda prevod odo dňa zápisu do registra→ÚPV je prevod povinný zapísať najneskôr do 6 mesiacov od doručenia zmluvy o prevode úradu. Na prevod patentu v prípade spolumajiteľstva je potrebný súhlas všetkých spolumajiteľov- bez sich súhlasu môže spolumajiteľ previesť svoj podiel len na iného spolumajiteľa a len ak žiadny so spolumajiteľov nepríjme tak aj na 3.osobu
prechod patentu- patent prechádza na nového majiteľa PREPISOM s účinkami od dňa zápisu v reg.
podnikový vynález
- okrem uvedených kritérií musí mať ešte ďalší znak = pôvodca ho vytvoril v rámci plnenia úloh z prac. vzťahu
- právo na toto riešenie prechádza na zamestnávateľa, ak sa ZC a ZĽ nedohodli inak
- zamestnávateľ musí svoje právo na riešenie uplatniť do 3 mesiacov od upovedomenia o vytvorení podnik.vynálezu, inak prechádza právo na patent späť na pôvodcu
SUBJEKTY PATENTOVÉHO PRÁVA
a) pôvodný subjekt- tvorca (FO)→ no na rozdiel od aut. práv, práva priem. vlast. nevznikajú okamihom vytvorenia , ale až na základe udelenia patentu- predpokladom je podanie prihlášky.
→ tvorca má iba POVODNÉ PRÁVO NA PATENT→ pr. uchádzať sa o udelenie patentu
podaním prihlášky
b) ostatné subjekty→ tu treba hovoriť o PRÁVACH PRIHLASOVATEĽA VYNÁLEZU→ ním môže byť tak sám tvorca, ako aj jeho pr. nástupca, resp. aj ZĽ
→ má právo(základné) PREDNOSTI
→ má výlučné práva (majiteľ)- pr. previesť, ponúknuť...
- právo na toto riešenie prechádza na zamestnávateľa, ak sa ZC a ZĽ nedohodli inak
- zamestnávateľ musí svoje právo na riešenie uplatniť do 3 mesiacov od upovedomenia o vytvorení podnik.vynálezu, inak prechádza právo na patent späť na pôvodcu
SUBJEKTY PATENTOVÉHO PRÁVA
a) pôvodný subjekt- tvorca (FO)→ no na rozdiel od aut. práv, práva priem. vlast. nevznikajú okamihom vytvorenia , ale až na základe udelenia patentu- predpokladom je podanie prihlášky.
→ tvorca má iba POVODNÉ PRÁVO NA PATENT→ pr. uchádzať sa o udelenie patentu
podaním prihlášky
b) ostatné subjekty→ tu treba hovoriť o PRÁVACH PRIHLASOVATEĽA VYNÁLEZU→ ním môže byť tak sám tvorca, ako aj jeho pr. nástupca, resp. aj ZĽ
→ má právo(základné) PREDNOSTI
→ má výlučné práva (majiteľ)- pr. previesť, ponúknuť...
POJEM patentové právo
- súhrn PN, kt.upravujú podmienky udelenia patentu na vynález, PaP pôvodcov a ostatných subjektov a tiež pr.vzťahy vznikajúce v súvislosti s udelením ochrany, využívaním a disponovaním vynálezu chránenného patentom
PREDMET patentového práva - vynálezcovského práva
PATENT
- výlučné právo na vynález = výlučná forma ochrany, kt.znamená, že bez súhlasu majiteľa patentu nemôže nikto využívať vynález, kt.je patentom chránený
- je to najúčinnejší zákonný prostriedok, ako si pre konkurenciou chrániť svoje NOVÉ, DEDIĆNÉ a PRIEMYSELNE VYUŽITEĽNÉ TECHNICKÉ RIEŠENIE (výrobok, látka, technolog. postup)
- patent je právny dokument, ako výsledok správ. konania = rozhodnutia o udelení patentu → umožňuje sv. majiteľovi VÝLUČNÉ PRÁVO vynález komerčne využívať, vyrábať, ponúkať, uvádzať na trh, previesť...
kritériá patentovanosti:
a) novosť- vynález je nový, ak nie je súčasťou stavu techniky = čo už bolo sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom
b) vynálezcovská činnosť- ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky
PREDMET patentového práva - vynálezcovského práva
PATENT
- výlučné právo na vynález = výlučná forma ochrany, kt.znamená, že bez súhlasu majiteľa patentu nemôže nikto využívať vynález, kt.je patentom chránený
- je to najúčinnejší zákonný prostriedok, ako si pre konkurenciou chrániť svoje NOVÉ, DEDIĆNÉ a PRIEMYSELNE VYUŽITEĽNÉ TECHNICKÉ RIEŠENIE (výrobok, látka, technolog. postup)
- patent je právny dokument, ako výsledok správ. konania = rozhodnutia o udelení patentu → umožňuje sv. majiteľovi VÝLUČNÉ PRÁVO vynález komerčne využívať, vyrábať, ponúkať, uvádzať na trh, previesť...
kritériá patentovanosti:
a) novosť- vynález je nový, ak nie je súčasťou stavu techniky = čo už bolo sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom
b) vynálezcovská činnosť- ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky
c) priem. využiteľnosť-
c) priem. využiteľnosť- ak sa dá podľa neho opakovane vyrábať al. sa sá využiť v akomkoľvek odvetví priemyslu a poľnohospodárstva
d) oblasť ochrany – pri hodnotení tohto kritéria sa stanovuje, čí návrh môže byť vynálezom alebo nie
→ za vynálezy sa nepovažujú objavy, ved. Teórie, matematické metódy, estetické výtvory,
programy počítačov
→ patenty sa neudeľujú (výluky z patentovateľnosti) - na odrody rastlín, plemená zvierat,
chirurgické a terapeutické spôsoby liečenia ľudí al. zvierat, spôsoby klonovania ľud.
jedincov, gen. úpravy identity zvierat
d) oblasť ochrany – pri hodnotení tohto kritéria sa stanovuje, čí návrh môže byť vynálezom alebo nie
→ za vynálezy sa nepovažujú objavy, ved. Teórie, matematické metódy, estetické výtvory,
programy počítačov
→ patenty sa neudeľujú (výluky z patentovateľnosti) - na odrody rastlín, plemená zvierat,
chirurgické a terapeutické spôsoby liečenia ľudí al. zvierat, spôsoby klonovania ľud.
jedincov, gen. úpravy identity zvierat
66. SUBJEKTY, PREDMET A OBSAH PATENTOVÉHO PRÁVA
- základný a najstarší inštitút priemyselnoprávnej ochrany je vynálezcovské právo (prvý
zákon Act of monopolies 1623)
Zákl. rozdiely medzi autorskoprávnou a patentovou ochranou
- na rozdiel od aut. práva , kt. vzniká okamihom vyhotovenia aut. diela ( výkonu), patentová ochrana ( ochrana pri Pr.VL.) uplatňuje INŠTITÚT PRÁVA PREDNOSTI (PRIORITY) → pre priemyselné práva je charakteristické, že ide o formálne práva = na ich vznik sa vyžaduje ÚRADNÝ ZÁPIS DO PRÍSLUŠNÉHO REGISTRA(verejnej knihy)→ úrad PV vedie registre: patentov, úžit. vzorov, TPV, ochr. známok, označení pôvodu výrobkov
Zápis ako konštitučný účinok
- Právo prednosti znamená, že prihlasovateľ, kt. podal skôr prihlášku, má prednosť pred prihlasovateľom neskorším
- právo prednosti vzniká:
a) dňom podania prihlášky alebo
b) dňom práva prednosti podľa medzinár. dohovoru vyplývajúceho zo staršej prihlášky
zákon Act of monopolies 1623)
Zákl. rozdiely medzi autorskoprávnou a patentovou ochranou
- na rozdiel od aut. práva , kt. vzniká okamihom vyhotovenia aut. diela ( výkonu), patentová ochrana ( ochrana pri Pr.VL.) uplatňuje INŠTITÚT PRÁVA PREDNOSTI (PRIORITY) → pre priemyselné práva je charakteristické, že ide o formálne práva = na ich vznik sa vyžaduje ÚRADNÝ ZÁPIS DO PRÍSLUŠNÉHO REGISTRA(verejnej knihy)→ úrad PV vedie registre: patentov, úžit. vzorov, TPV, ochr. známok, označení pôvodu výrobkov
Zápis ako konštitučný účinok
- Právo prednosti znamená, že prihlasovateľ, kt. podal skôr prihlášku, má prednosť pred prihlasovateľom neskorším
- právo prednosti vzniká:
a) dňom podania prihlášky alebo
b) dňom práva prednosti podľa medzinár. dohovoru vyplývajúceho zo staršej prihlášky
Prihlasovanie predmetov
a) na ochranu len v SR (netreba zástupcu)
b) na ochranu aj v zahraničí ( môžeme prostred. zástupcu podať prihlášku v zahraničí)
Dokumenty:
Dohovor o udelení eur. patentov 2002→ SR je viazaná 13 medz. dohovormi
Haagsky dohovor (no neplatí v SR)
Patentový zákon z roku 2001
Medzinár. organizácie:
Svet. org. DV ( Ženeva)
Eur. patentový úrad (Mníchov)
Úrad pre harmonizáciu vnút. trhu (Alicante)
WTO (Ženeva)
V4
Patentný fond ( obsahuje pat. dokument 26 čl. štátov od r. 1919)
b) na ochranu aj v zahraničí ( môžeme prostred. zástupcu podať prihlášku v zahraničí)
Dokumenty:
Dohovor o udelení eur. patentov 2002→ SR je viazaná 13 medz. dohovormi
Haagsky dohovor (no neplatí v SR)
Patentový zákon z roku 2001
Medzinár. organizácie:
Svet. org. DV ( Ženeva)
Eur. patentový úrad (Mníchov)
Úrad pre harmonizáciu vnút. trhu (Alicante)
WTO (Ženeva)
V4
Patentný fond ( obsahuje pat. dokument 26 čl. štátov od r. 1919)
b) ZDRŽIAVACA ŽALOBA-
b) ZDRŽIAVACA ŽALOBA- upustenia od neoprávnených zásahov- zákaz ohrozenia svojho práva
c) REŠTITUČNA ŽALOBA - navrátenie veci do pôvod. stavu
(ODSTRAŇOVACIA ŽALOBA- odstránenie následkov porušenia):
- stiahnutie neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela
- zničenia –II-
d) SATISFAKČNA ŽALOBA – poskytnutie primeraného zadosťučinenia.
- ospravedlnením
- požadovaním PEŇAŽNÚ SATISFAKCIU, ak utrpel značnú nemaj. ujmu, v dôsl. kt. by sa mohlo znížiť jeho postavenie a vážnosť v spoločenstve a ak poskytnutie inej satisfakcie nie je dostačujúce (výšku určí súd)
e) žiadať o NÁHRADU ŠKODY a vydanie bezdôvodného obohatenia
aktívne legitimovaní sú:
1. autor
2. osoba, kt. autor udelil výhradnú licenciu
3. autorovi blízka osoba, aut. zväz, profesijná komora
4. dedič na kt.prešlo AP
5. ten, na koho bolo AP prevedené (majetkové)
c) REŠTITUČNA ŽALOBA - navrátenie veci do pôvod. stavu
(ODSTRAŇOVACIA ŽALOBA- odstránenie následkov porušenia):
- stiahnutie neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela
- zničenia –II-
d) SATISFAKČNA ŽALOBA – poskytnutie primeraného zadosťučinenia.
- ospravedlnením
- požadovaním PEŇAŽNÚ SATISFAKCIU, ak utrpel značnú nemaj. ujmu, v dôsl. kt. by sa mohlo znížiť jeho postavenie a vážnosť v spoločenstve a ak poskytnutie inej satisfakcie nie je dostačujúce (výšku určí súd)
e) žiadať o NÁHRADU ŠKODY a vydanie bezdôvodného obohatenia
aktívne legitimovaní sú:
1. autor
2. osoba, kt. autor udelil výhradnú licenciu
3. autorovi blízka osoba, aut. zväz, profesijná komora
4. dedič na kt.prešlo AP
5. ten, na koho bolo AP prevedené (majetkové)
3. tresnoprávna ochrana
- 4.oddiel II.hlavy TZ= „TČ proti predpisom o hosp.súťaži, ochr,známkach, chránených vzoroch a vynálezoch a proti aut.právu (§ 149-152- napr.TČ porušovania aut.práva; TČ porušovania priem.práv...)
4. administratívnoprávna ochrana
- zákon o priestupkoch- pristupku sa dopustí ten, kto:
a) nedodrží podmienky pre usporiadanie divad., film.predstavenia...
b) neoprávnene použije dielo podľa aut.práva al.umelecký výkon
- zákon 575/2001 o organizácii a činnosti vlády a ústred. št. orgánov,
- zákon o opatreniach proti porušovaniu práv duš. Vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom
vývoze tovaru
- zákon o vysielaní a retransmisii
4. administratívnoprávna ochrana
- zákon o priestupkoch- pristupku sa dopustí ten, kto:
a) nedodrží podmienky pre usporiadanie divad., film.predstavenia...
b) neoprávnene použije dielo podľa aut.práva al.umelecký výkon
- zákon 575/2001 o organizácii a činnosti vlády a ústred. št. orgánov,
- zákon o opatreniach proti porušovaniu práv duš. Vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom
vývoze tovaru
- zákon o vysielaní a retransmisii
Rada pre vysielanie a retransmisiu
Rada pre vysielanie a retransmisiu→poslaním R. je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na info, slobody prejavu + právo prístupu ku kult. hodnotám. Je to PO so sídlom v BA
→rozhoduje o LICENCIÁCH na vysielanie + o registrácie retransmisii + zastavení retransmisie + ukladá sankcie za porušenie + dohľad nad dodržiavaním EUR. DOHOVOROV o cezhran. TV
→9 členov volených NR SR
Povinnosti vysielateľov→ vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť info, názorovú pluralitu, OBJEKTÍVNOS5 + názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od správ
65. OCHRANA PRÁV AUTOROV A VÝKONNÝCH UMELCOV
1. ústavnoprávna ochrana
- čl. 43 ÚSR- „práva na výsledky tvorivej duš. činnosti chráni zákon“
2. občianskoprávna ochrana a ochrana podľa aut. zákona a zák. o ochran. známkach
a) dožiadať sa URČENIA AUTORSTVA (nie ako pr.vzťahu ale ako práva)
→rozhoduje o LICENCIÁCH na vysielanie + o registrácie retransmisii + zastavení retransmisie + ukladá sankcie za porušenie + dohľad nad dodržiavaním EUR. DOHOVOROV o cezhran. TV
→9 členov volených NR SR
Povinnosti vysielateľov→ vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť info, názorovú pluralitu, OBJEKTÍVNOS5 + názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od správ
65. OCHRANA PRÁV AUTOROV A VÝKONNÝCH UMELCOV
1. ústavnoprávna ochrana
- čl. 43 ÚSR- „práva na výsledky tvorivej duš. činnosti chráni zákon“
2. občianskoprávna ochrana a ochrana podľa aut. zákona a zák. o ochran. známkach
a) dožiadať sa URČENIA AUTORSTVA (nie ako pr.vzťahu ale ako práva)
Práva organizácií rozhl. a telev.vysielania, Mediálne právo
Od roku 1948 mal výhradné právo prevádzkovať v ČS R a TV len ŠTÁT→ monopol bol upevnený ZÁKONMI z r. 1964
Až LISTINA ZÁKLAD. PRÁV A SLOBôD v r. 1981 zrušila št. monopol na Ra TV a Umožnila 2-aké vysielanie
a) prevádzkovanie na zákl. zákona (STV, SR)
b) prevádzkovanie na zákl. licencie komerčným RaTv staniciam→ zákonom 294/1992 Zb. bola zriadená Rada SR pre R a Tv vysielanie, kt. vykonáva št. správu v oblasti RaTV vysielania a rozhoduje o licenciách
Práva vysielateľov = vysielateľ al. osoba, kt. prenáša svoj program verejnosti po drôte má VÝHRADNé PRÁVO UDEĽOVAŤ SúHLAS NA:
a) opakované vysielanie svojho programu
b) káblovú retransmisiu
c) zaznamenanie svojho programu prenášaného po drôte
d) rozmnoženie svojho programu + verej. šírenie a prenos
→ toto právo ( tak ako pri výrobcoch ZZ) zaniká pre územie SR prvým oprávneným PREDAJOM/ PREVODOM vlastníckeho práva ( majetk. charakter)
Trvanie: 50 rokov od zverejnenia
Až LISTINA ZÁKLAD. PRÁV A SLOBôD v r. 1981 zrušila št. monopol na Ra TV a Umožnila 2-aké vysielanie
a) prevádzkovanie na zákl. zákona (STV, SR)
b) prevádzkovanie na zákl. licencie komerčným RaTv staniciam→ zákonom 294/1992 Zb. bola zriadená Rada SR pre R a Tv vysielanie, kt. vykonáva št. správu v oblasti RaTV vysielania a rozhoduje o licenciách
Práva vysielateľov = vysielateľ al. osoba, kt. prenáša svoj program verejnosti po drôte má VÝHRADNé PRÁVO UDEĽOVAŤ SúHLAS NA:
a) opakované vysielanie svojho programu
b) káblovú retransmisiu
c) zaznamenanie svojho programu prenášaného po drôte
d) rozmnoženie svojho programu + verej. šírenie a prenos
→ toto právo ( tak ako pri výrobcoch ZZ) zaniká pre územie SR prvým oprávneným PREDAJOM/ PREVODOM vlastníckeho práva ( majetk. charakter)
Trvanie: 50 rokov od zverejnenia
Vznik:
Vznik: v momente vyhotovenia záznamu
Subjekty: autorom tak FO ako aj PO, keďže majú majetk. charakter
Práva: majetkové a dispozičné
Trvanie: 50-100 rokov
Prevod a prechod: ide len o M a D práva
Zánik: -uplynutím doby trvania
-zánikom subjektu bez pr. nástupcu
-zničením, stratou záznamu, ak neexistovala rozmnoženina
Použitie zvuk. záznamov→na základe LICENCIÍ→ Zákonné a Zmluvné( zmluvy o vytvorení ZZ, o použití, o prevode práva, usporiadaní práva výrobcov, o zriadení zálož. práv)
→súčasná právna úprava nepostihuje konania ohrozujúce/ poručujúce tieto práva→ môžeme sa len domáhať ZNIČENIA všet. ROZMNOŽENÍN + všet. ZARIADENÍ na kt. sa rozmnožovalo
Subjekty: autorom tak FO ako aj PO, keďže majú majetk. charakter
Práva: majetkové a dispozičné
Trvanie: 50-100 rokov
Prevod a prechod: ide len o M a D práva
Zánik: -uplynutím doby trvania
-zánikom subjektu bez pr. nástupcu
-zničením, stratou záznamu, ak neexistovala rozmnoženina
Použitie zvuk. záznamov→na základe LICENCIÍ→ Zákonné a Zmluvné( zmluvy o vytvorení ZZ, o použití, o prevode práva, usporiadaní práva výrobcov, o zriadení zálož. práv)
→súčasná právna úprava nepostihuje konania ohrozujúce/ poručujúce tieto práva→ môžeme sa len domáhať ZNIČENIA všet. ROZMNOŽENÍN + všet. ZARIADENÍ na kt. sa rozmnožovalo
Práva príbuzné aut. právu a súvisiace s AP
a) práva výkonných umelcov
b) práva výrobcov zvuk. záznamov
c) práva výrobcov zvuk.- obraz. záznamov
d) práva RaT vysielateľov na ich programy
64. PRÁVA VÝKONNÝCH UMELCOV
- patria medzi práva príbuzné AP
Predmetom PVU sú UMELECKÉ TVVORIVÉ VÝKONY ( tanec, recitácia, spev), kt. sú ZVUKOVO, OBRAZOVO, ZVUK.-OBRAZ. zaznamenané a tak sú objektívne vnímateľné ľud. zmyslami, bez ohľadu na ich podobu, obsah, kvalitu, účel, formu vykonania. Nepatria sem vedecké diela
Obsah – je tvorený výhradnými osobnostnými a výhr.majetk.právami (a tie práva ako autori)
Vznikajú v momente, keď sú vykonané = keď je vyjadrený v zmyslami vnímateľnej podobe
Subjekty: FO- výkonný umelec – spevák, hudobník, herec, tanečník a iná osoba, kt.spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak vykonáva liter., umelec. alebo folklórne dielo
- tieto subjekty môžu dielo vykonávať samostatne ako sólisti alebo ako členovia rôznych umeleckých telies (zbor, orchester)
b) práva výrobcov zvuk. záznamov
c) práva výrobcov zvuk.- obraz. záznamov
d) práva RaT vysielateľov na ich programy
64. PRÁVA VÝKONNÝCH UMELCOV
- patria medzi práva príbuzné AP
Predmetom PVU sú UMELECKÉ TVVORIVÉ VÝKONY ( tanec, recitácia, spev), kt. sú ZVUKOVO, OBRAZOVO, ZVUK.-OBRAZ. zaznamenané a tak sú objektívne vnímateľné ľud. zmyslami, bez ohľadu na ich podobu, obsah, kvalitu, účel, formu vykonania. Nepatria sem vedecké diela
Obsah – je tvorený výhradnými osobnostnými a výhr.majetk.právami (a tie práva ako autori)
Vznikajú v momente, keď sú vykonané = keď je vyjadrený v zmyslami vnímateľnej podobe
Subjekty: FO- výkonný umelec – spevák, hudobník, herec, tanečník a iná osoba, kt.spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak vykonáva liter., umelec. alebo folklórne dielo
- tieto subjekty môžu dielo vykonávať samostatne ako sólisti alebo ako členovia rôznych umeleckých telies (zbor, orchester)
Trvanie:
Trvanie: 5O rokov od podani umel.výkonu, respektíve ak počas tejto lehoty dôjde k zverejneniu záznamu tohto UV, tak 50 rokov po tomto zverejnení (počíta sa od 1.dňa nasled.roka po udalosti)
Prevod: len dispozičné, Prechod: len disp. a majetkové
Zánik: - uplynutím doby ochrany
- zánikom subjektu, ak neprešlo na dedičov
- zánikom ZÁZNAMU umel. výkonu, ak neexistuje rozmnoženina
Súhlas na použitie→ na použitie um. výkonu pre R, T vysielania ( iný prenos) + ako aj samotný záznam tohto um. výkonu + rozmnožovanie, šírenie na verejnosti sa VYŽADUJE SÚHLAS umelca→slúžia na to ZMLUVY:
a) zmluva o vytvorení umel. výkonu
b) licenčná zmluva o použití UV:
Práva výrobcov zvuk. záznamov
Predmet: ZVUKOVÉ ZÁZNAMY ( FONOGRAMY) + tiež aj VIDEOGRAMY a ZVUK.-OBRAZ. ZÁZNAMY= prostredníctvom technického zariadenia na NOSIČI zaznamenaný um. výkon, al. iný ZVUK a z tohto nosiča je opätovne reprodukovateľný a takto objektívne vnímateľný zmyslami.
Prevod: len dispozičné, Prechod: len disp. a majetkové
Zánik: - uplynutím doby ochrany
- zánikom subjektu, ak neprešlo na dedičov
- zánikom ZÁZNAMU umel. výkonu, ak neexistuje rozmnoženina
Súhlas na použitie→ na použitie um. výkonu pre R, T vysielania ( iný prenos) + ako aj samotný záznam tohto um. výkonu + rozmnožovanie, šírenie na verejnosti sa VYŽADUJE SÚHLAS umelca→slúžia na to ZMLUVY:
a) zmluva o vytvorení umel. výkonu
b) licenčná zmluva o použití UV:
Práva výrobcov zvuk. záznamov
Predmet: ZVUKOVÉ ZÁZNAMY ( FONOGRAMY) + tiež aj VIDEOGRAMY a ZVUK.-OBRAZ. ZÁZNAMY= prostredníctvom technického zariadenia na NOSIČI zaznamenaný um. výkon, al. iný ZVUK a z tohto nosiča je opätovne reprodukovateľný a takto objektívne vnímateľný zmyslami.
c) hudobné diela
c) hudobné diela
d) výtvarné diela
e) fotorafické dial
f) kartografické diela v tlačenej alebo fotograf.forme
2b) Hromadná licenčná zmluva
- organizácia kolektívnej správy udeľuje nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých / niekoľkých diel, ku kt.spravuje práva a o dohodnutým spôsobom a v dohodnutom rozsahu- za odmenu
2c) kolektívna licenčná zmluva
- org.kol.správy udeľuje touto zmluvou súhlas PO, kt.združuje používateľov diel, súhlas na –II- tak ako vyššie
DEDENIE aut.práva
- osobnostné práva smrťou autora zanikajú a len majetkové práva sú predmetom dedičstva
d) výtvarné diela
e) fotorafické dial
f) kartografické diela v tlačenej alebo fotograf.forme
2b) Hromadná licenčná zmluva
- organizácia kolektívnej správy udeľuje nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých / niekoľkých diel, ku kt.spravuje práva a o dohodnutým spôsobom a v dohodnutom rozsahu- za odmenu
2c) kolektívna licenčná zmluva
- org.kol.správy udeľuje touto zmluvou súhlas PO, kt.združuje používateľov diel, súhlas na –II- tak ako vyššie
DEDENIE aut.práva
- osobnostné práva smrťou autora zanikajú a len majetkové práva sú predmetom dedičstva
- musí byť vždy písomná, inak je neplatná
nadobúdateľ licencie má právo:
1. udeľovať sublicencie 3. osobe
2. právo postúpiť licenciu 3. osobe
2a) licenčná zmluva na vydanie diela
- dielo je vydané v deň, kedy sa začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín
- predmetom zmluvy je udelenie súhlasu na použitie diela, pričom spôsob použitia je
vyhotovenie rozmnoženín diela a verejné rozširovanie týchto rozmnoženín
- tiež môže byť výhradná / nevýhradná
- autor má právo na autor.korektúru- na zmeny diela pred vydaním, ak to nie je spojené
s neprimerane vysok.nákladmi pre nadobúdateľa L
- AZ taxatívne vymedzuje diela, kt.je možné takto použiť:
a) slovesné diela
b) dramatické diela a hudobnodramat.diela
1. udeľovať sublicencie 3. osobe
2. právo postúpiť licenciu 3. osobe
2a) licenčná zmluva na vydanie diela
- dielo je vydané v deň, kedy sa začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín
- predmetom zmluvy je udelenie súhlasu na použitie diela, pričom spôsob použitia je
vyhotovenie rozmnoženín diela a verejné rozširovanie týchto rozmnoženín
- tiež môže byť výhradná / nevýhradná
- autor má právo na autor.korektúru- na zmeny diela pred vydaním, ak to nie je spojené
s neprimerane vysok.nákladmi pre nadobúdateľa L
- AZ taxatívne vymedzuje diela, kt.je možné takto použiť:
a) slovesné diela
b) dramatické diela a hudobnodramat.diela
- autor sa zaväzuje
- autor sa zaväzuje (odplatne/bezodplatne) VYTVORIŤ lit./ ved./ umel. dielo + odplatne/bezodplatne UDEĽUJE PRÁVO DIELO POUŽIŤ za podmienok, v rozsahu, stanoveným spôsobom v stanovenej dobe = v zmluve
- objednávateľ získava právo dielo použiť a zaväzuje sa za vytvorenie diela a za jeho používanie poskytnúť odmenu (ak má dielo nedostatky, kt.sú neodstrániteľné, môže odstúpiť)
2) licenčná zmluva
- autor udeľuje FO/PO za odmenu súhlas na šírenie svojho diela za odmenu, pričom stanoví
jej výšku, určí dielo na kt.sa licencia vzťahuje, rozsah licencie, čas na kt.s L udeľuje
- L môže byť výhradná (len výlučne konkrétnej osobe- nesmie ďalšej) alebo nevýhradná –
platí vyvrátiteľná domnienka, že ak autor v lic.zmluve výslovne neudelil výhradnú L, tak
udelil L nevýhradnú
- objednávateľ získava právo dielo použiť a zaväzuje sa za vytvorenie diela a za jeho používanie poskytnúť odmenu (ak má dielo nedostatky, kt.sú neodstrániteľné, môže odstúpiť)
2) licenčná zmluva
- autor udeľuje FO/PO za odmenu súhlas na šírenie svojho diela za odmenu, pričom stanoví
jej výšku, určí dielo na kt.sa licencia vzťahuje, rozsah licencie, čas na kt.s L udeľuje
- L môže byť výhradná (len výlučne konkrétnej osobe- nesmie ďalšej) alebo nevýhradná –
platí vyvrátiteľná domnienka, že ak autor v lic.zmluve výslovne neudelil výhradnú L, tak
udelil L nevýhradnú
OBMEDZENIA AUT. PRÁVA
= Možnosti použitia aut. diela bez súhlasu autora
v ustanoveniach §27- 34 AZ sú zakotvené prípady, v kt. sa nevyžaduje súhlas autora na použitie jeho diela alebo jeho časti a nevzniká ani povinnosť poskytnúť autorovi odmenu. Tieto prípady sa v literatúre označujú niekedy ako ZÁKONNÉ LICENCIE, či zákonné obmedzenia aut. práva.
1. vyhotovovanie rozmnožením zverejneného diela pre osobnú potrebu a účel, kt.nie je obchodný ( okrem archit. diela vo forme projekt. dokumentácie, ani rozmnož. celého liter. diela alebo jeho podstatnej časti, celého kaartograf.al.hudob.diela alebo jeho podst.časti, počítačový program, hud.dielo v písomnej forme = noty)
2. citácia diela – na účel recenzie, kritiky, vyučovacie účely, umelecké účely – jeho rozsah nesmie prekročiť rámec odôvodnený účelom citácie
3. použitie diela na vyučovacie účely, náboženské obrady...
4. –II- pre potreby zdrav. postihnutých
5. –II- knižnicou al. archívom prostred. reprografického zariadenia – napr.na pre prípad straty originálu
6. použitie diela na informačné účely - použitie v novinách al.inom inform.prostriedku
v ustanoveniach §27- 34 AZ sú zakotvené prípady, v kt. sa nevyžaduje súhlas autora na použitie jeho diela alebo jeho časti a nevzniká ani povinnosť poskytnúť autorovi odmenu. Tieto prípady sa v literatúre označujú niekedy ako ZÁKONNÉ LICENCIE, či zákonné obmedzenia aut. práva.
1. vyhotovovanie rozmnožením zverejneného diela pre osobnú potrebu a účel, kt.nie je obchodný ( okrem archit. diela vo forme projekt. dokumentácie, ani rozmnož. celého liter. diela alebo jeho podstatnej časti, celého kaartograf.al.hudob.diela alebo jeho podst.časti, počítačový program, hud.dielo v písomnej forme = noty)
2. citácia diela – na účel recenzie, kritiky, vyučovacie účely, umelecké účely – jeho rozsah nesmie prekročiť rámec odôvodnený účelom citácie
3. použitie diela na vyučovacie účely, náboženské obrady...
4. –II- pre potreby zdrav. postihnutých
5. –II- knižnicou al. archívom prostred. reprografického zariadenia – napr.na pre prípad straty originálu
6. použitie diela na informačné účely - použitie v novinách al.inom inform.prostriedku
7. rozmnožovanie a úprava ...
7. rozmnožovanie a úprava počítačového programu- na účely prepojenia poč.programu s počítačom
8. spätný preklad PC programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka PC programu
9. verejné vystavenie diela (ak ide o dielo. kt.bolo predané, al.inak prevedené vlastníctvo k nemu)
AUTORSKÉ ZMLUVY
- nie je pomenovaná súkromnoprávna zmluva, ale praxou zavedené spoločné označenie
rozmanitých zmlúv, uzavieraných na práv. základe využívania subjekt. práv, kt. v prospech
autorov ako pôvod. subjektov zakotvuje aut. zákon.
1) zmluva o vytvorení diela
- predmet zmluvy vznikne až v budúcnosti- preto musí objednávateľ presne špecifikovať
svoje požiadavky.
8. spätný preklad PC programu zo strojového kódu do zdrojového jazyka PC programu
9. verejné vystavenie diela (ak ide o dielo. kt.bolo predané, al.inak prevedené vlastníctvo k nemu)
AUTORSKÉ ZMLUVY
- nie je pomenovaná súkromnoprávna zmluva, ale praxou zavedené spoločné označenie
rozmanitých zmlúv, uzavieraných na práv. základe využívania subjekt. práv, kt. v prospech
autorov ako pôvod. subjektov zakotvuje aut. zákon.
1) zmluva o vytvorení diela
- predmet zmluvy vznikne až v budúcnosti- preto musí objednávateľ presne špecifikovať
svoje požiadavky.
ZÁNIK autorského práva
→ uplynutím doby ( len čo sa týka disp. a majetl. →autorstvo nezaniká,
kým existuje dielo)
→ ak neprešlo na dedičov (lebo nie sú, al.sú vydedení al.odmietli dediť) a
ani na spoluautora
→ ak zaniklo dielo a nezachovala sa ani 1 rozmnoženina
Uplynutím doby AP začína platiť, že dielo sa stáva VOĽNÝM (dielo, ku ktorému nepríslúcha nikoho majetkové AP)→ používateľ potom nie je povinný vyžiadať si súhlas, ani uhradiť odmenu. Musí však uviesť autora.
V prípade, že autor nemá dedičov a ide o spoluautorstvo, pripadá AP na spoluautorov, ak nie sú, tak sa stáva voľným
kým existuje dielo)
→ ak neprešlo na dedičov (lebo nie sú, al.sú vydedení al.odmietli dediť) a
ani na spoluautora
→ ak zaniklo dielo a nezachovala sa ani 1 rozmnoženina
Uplynutím doby AP začína platiť, že dielo sa stáva VOĽNÝM (dielo, ku ktorému nepríslúcha nikoho majetkové AP)→ používateľ potom nie je povinný vyžiadať si súhlas, ani uhradiť odmenu. Musí však uviesť autora.
V prípade, že autor nemá dedičov a ide o spoluautorstvo, pripadá AP na spoluautorov, ak nie sú, tak sa stáva voľným
C) DISPOZIČNÉ PRÁVA
- pr. na súhlas na šírenie, rozmnožovanie diela, jeho predaj, nájom, preklad, adaptácia, na vytvorenie nového diela, postavenie
- prevádzať práva
- zriadiť na dielo záložné právo
VZNIK autorského práva:
- aut. práva vzniká okamihom, keď je vyjadrené v podobe vnímateľnej ľud. zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu vyjadrenia
- vznik AP je bezformálny = na rozdiel od priemyselných práv sa nevyžaduje registrácia
- výhrada aut.práva sa vyznačuje © ku kt.sa pripája meno nositeľa AP a
rok prvého uverejnenia
- prevádzať práva
- zriadiť na dielo záložné právo
VZNIK autorského práva:
- aut. práva vzniká okamihom, keď je vyjadrené v podobe vnímateľnej ľud. zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu vyjadrenia
- vznik AP je bezformálny = na rozdiel od priemyselných práv sa nevyžaduje registrácia
- výhrada aut.práva sa vyznačuje © ku kt.sa pripája meno nositeľa AP a
rok prvého uverejnenia
TRVANIE autorského práva a príbuzných práv
AUT. PRÁVO
- počas života + 70 rokov po jeho smrti (od 1.dňa roka nasledujúceho)
- pri spoluautoroch 70r. po smrti posledného z nich
- pri spoločnom diele 70r. od prvého zverejnenia (ak bolo označené menami autorov – 70r. po smrti posledného)
- pri pseudonymnom diele 70r. od zverejnenia ( ak je známy autor tak normálne.
DIELO ÚŽITKOVÉHO UMENIA
- 25 rokov od od okamihu stvorenia
PRÁVA VÝKONNÝCH UMELCOV
- 50 r. od vytvorenia umeleckého výkonu, resp. ak bol zaznamenaný um. výkon zverejnený, tak 50 r. od zverejnenia
PRÁVA VÝROBCOV ZVUK. a OBR. ZÁZNAMOV
- od 50 – 100 rokov
PRÁVA VYSIELATEĽOV RaT PROGRAMOV
- 50 r. od zverejnenia
- počas života + 70 rokov po jeho smrti (od 1.dňa roka nasledujúceho)
- pri spoluautoroch 70r. po smrti posledného z nich
- pri spoločnom diele 70r. od prvého zverejnenia (ak bolo označené menami autorov – 70r. po smrti posledného)
- pri pseudonymnom diele 70r. od zverejnenia ( ak je známy autor tak normálne.
DIELO ÚŽITKOVÉHO UMENIA
- 25 rokov od od okamihu stvorenia
PRÁVA VÝKONNÝCH UMELCOV
- 50 r. od vytvorenia umeleckého výkonu, resp. ak bol zaznamenaný um. výkon zverejnený, tak 50 r. od zverejnenia
PRÁVA VÝROBCOV ZVUK. a OBR. ZÁZNAMOV
- od 50 – 100 rokov
PRÁVA VYSIELATEĽOV RaT PROGRAMOV
- 50 r. od zverejnenia
5. pr. na nedotknuteľnosť diela- ...
5. pr. na nedotknuteľnosť diela- ochrana pred akoukoľvek nedovolenou zmenou, iným zásahom do diela, pred hanlivým nakladaním s dielom + právo na autorský dohľad a aut.korektútu
B) VÝHRADNÉ MAJETKOVÉ PRÁVA
1. právo na primeranú odmenu za použitie diela
2. právo na použitie diela ( vyhotovenie rozmnoženiny diela, verejné rozširovanie originálu diela predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, vypožičaním, spracovanie, preklad a adaptácia diela, verejné vykonanie diela, verejný prenos diela, verejné vystavenie dielala..)
3. právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia
4. právo na náhradu odmeny pri rozmnožovaní diela pre osobnú potrebu
→ tieto (iba majetkové) sú
prevoditeľné
B) VÝHRADNÉ MAJETKOVÉ PRÁVA
1. právo na primeranú odmenu za použitie diela
2. právo na použitie diela ( vyhotovenie rozmnoženiny diela, verejné rozširovanie originálu diela predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, vypožičaním, spracovanie, preklad a adaptácia diela, verejné vykonanie diela, verejný prenos diela, verejné vystavenie dielala..)
3. právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia
4. právo na náhradu odmeny pri rozmnožovaní diela pre osobnú potrebu
→ tieto (iba majetkové) sú
prevoditeľné
OBSAH autorského práva:
- sú oprávnenia autora→ osobnostné, dispozičné, majetkové
A) VÝHRADNÉ OSOBNOSTNÉ PRÁVO TVORCOV
- na rozdiel od všeob. osobnostného práva, kt. prislúcha všetkým fyz. osobám, autorské osobnostné právo prislúcha len tým FO, kt. sa svojou tvorivou činnosťou ( umel., ved., lit..) stali autormi.
- na rozdiel od majetkovej zložky, kt. je prevoditeľná a časovo obmedzená, pri osobnostnej zložke ide o práva neprevoditeľné a časovo neobmedzené = právo autorstva (tvorcu) je nescudziteľné, vecné a môže prislúchať jedine autorovi. Smrťou FO prechádzajú na dedičov len majetkové a dispozičné práva.
- Základné osobnostné práva:1. právo na autorstvo
2. pr. Rozhodnúť o prvom zverejnení diela
3. pr. na aut. označenie diela ( menom, pseudonymom,
anonymom, neoznačenie)
4. pr. na aut. korektúru diela
A) VÝHRADNÉ OSOBNOSTNÉ PRÁVO TVORCOV
- na rozdiel od všeob. osobnostného práva, kt. prislúcha všetkým fyz. osobám, autorské osobnostné právo prislúcha len tým FO, kt. sa svojou tvorivou činnosťou ( umel., ved., lit..) stali autormi.
- na rozdiel od majetkovej zložky, kt. je prevoditeľná a časovo obmedzená, pri osobnostnej zložke ide o práva neprevoditeľné a časovo neobmedzené = právo autorstva (tvorcu) je nescudziteľné, vecné a môže prislúchať jedine autorovi. Smrťou FO prechádzajú na dedičov len majetkové a dispozičné práva.
- Základné osobnostné práva:1. právo na autorstvo
2. pr. Rozhodnúť o prvom zverejnení diela
3. pr. na aut. označenie diela ( menom, pseudonymom,
anonymom, neoznačenie)
4. pr. na aut. korektúru diela
citácia diela→ bez ...
citácia diela→ bez súhlasu autora a bez nároku na odmenu možno použiť citáciu z diela, ak rozsah neprekračuje rámec odôvodnený účelom+ musí byť uvedený zdroj.
práva k predtým nezver. dielu→ má ten , čo zverejní
predpoklad autorstva→ za autora sa považuje ten, koho meno je uvedené na diele zvyč. spôsobom
Použitie diela→dielo možno použiť:
a) so súhlasom autora 1 subjektu, na kt. bolo prevedené / prešlo dispozič. Právo = ZMLUVNÁ LICENCIA
b) v prípadoch ustanovených zákonom = ZÁKONNÉ LICENCIE
c) na základe právoplat. rozhodnutia súdu
negatívne vymedzenie aut.diela:
- ide o taxatívne vymedzené predmety v AZ, kt. síce môžu spĺňať pojmové znaky aut.diela, no kvôli verejnému záujmu na ich sprístupnení sú vylúčené z ochrany AZ:
1. myšlienka, koncept
2. text právneho predpisu
3. úradné rozhodnutie a verejná listina, úradný spis
4. verejne prístupný register (napr.OR)
5. denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných
práva k predtým nezver. dielu→ má ten , čo zverejní
predpoklad autorstva→ za autora sa považuje ten, koho meno je uvedené na diele zvyč. spôsobom
Použitie diela→dielo možno použiť:
a) so súhlasom autora 1 subjektu, na kt. bolo prevedené / prešlo dispozič. Právo = ZMLUVNÁ LICENCIA
b) v prípadoch ustanovených zákonom = ZÁKONNÉ LICENCIE
c) na základe právoplat. rozhodnutia súdu
negatívne vymedzenie aut.diela:
- ide o taxatívne vymedzené predmety v AZ, kt. síce môžu spĺňať pojmové znaky aut.diela, no kvôli verejnému záujmu na ich sprístupnení sú vylúčené z ochrany AZ:
1. myšlienka, koncept
2. text právneho predpisu
3. úradné rozhodnutie a verejná listina, úradný spis
4. verejne prístupný register (napr.OR)
5. denné správy a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných
ver. vystaveným dielom→ ...
ver. vystaveným dielom→ vystavenie pomocou diapozitívu, tel. obrazu al. podob. spôsobom na obrazovke
ver. prenosom→šírenie obrazov al. zvukov, záznamov diela pomocou drôtového al. bezdrôtového zariadenia
výkonný umelec→spevák, hudobník, tanečník...
umelecký výkon→predvedenie, prednes al. iné tvorivé vykonanie diela (spev, tanec)
vypožičanie diela→bezplatné prenechanie originálu diela/rozmnoženie prostredníctvom zariadení príbuzných verejnosti, na časovo obmedz. obd.
vysielaním diel→ prenos rozhlasovým vysielateľom, tv vysiel., prostred. drôt./bezdrôt.šírenia (satelit)
zverejnenie diela→ v deň, keď bolo oprávnene prvý raz verejne vykonané al. vystavené
vydanie diela→v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním rozmnož.
krajina pôvodu diela→ pri nevydanom diele štát, kt. je autor št. príslušníkom, pri vydanom diele štát, v kt. bolo dielo vydané. Ak bolo vydané súčasne (v rozpätí 30 dní) v SR a inde, pozerá sa naň ako na dielo vydané v SR
ver. prenosom→šírenie obrazov al. zvukov, záznamov diela pomocou drôtového al. bezdrôtového zariadenia
výkonný umelec→spevák, hudobník, tanečník...
umelecký výkon→predvedenie, prednes al. iné tvorivé vykonanie diela (spev, tanec)
vypožičanie diela→bezplatné prenechanie originálu diela/rozmnoženie prostredníctvom zariadení príbuzných verejnosti, na časovo obmedz. obd.
vysielaním diel→ prenos rozhlasovým vysielateľom, tv vysiel., prostred. drôt./bezdrôt.šírenia (satelit)
zverejnenie diela→ v deň, keď bolo oprávnene prvý raz verejne vykonané al. vystavené
vydanie diela→v deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním rozmnož.
krajina pôvodu diela→ pri nevydanom diele štát, kt. je autor št. príslušníkom, pri vydanom diele štát, v kt. bolo dielo vydané. Ak bolo vydané súčasne (v rozpätí 30 dní) v SR a inde, pozerá sa naň ako na dielo vydané v SR
i) audiovizuálne dielo→predovš...
i) audiovizuálne dielo→predovš. filmové dielo – určené na použitie a šírenie pomocou tech. zariadenia
j) architektonické dielo → dielo staveb. architektúry
k) maľba, kresba, náčrt, socha
l) dielo úžitkového umenia→dielo, kt. je um. výtvorom s úžitkovými funkciami
m) dielo označené menom, pseudonymom, al. anonymné dielo
n) dielo vzniknuté spracovaním, adaptáciou už existujúceho diela
PREDMETOM AUT. ZÁKONA = úprava vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením, použitím a šírením aut. diel ( ako predmetu aut. práva).
NIEKT. POJMY Z AUT. ZÁKONA:
nájom diela→prenechanie originálu/rozmnoženiny za ODPLATU na časovo obmedz. obd.
rozmnožovanie diela→vyhotovenie rozm. diela v elektron. forme
ver. vykonávaním diela→ najmä recitáciou, hraním, tancom
j) architektonické dielo → dielo staveb. architektúry
k) maľba, kresba, náčrt, socha
l) dielo úžitkového umenia→dielo, kt. je um. výtvorom s úžitkovými funkciami
m) dielo označené menom, pseudonymom, al. anonymné dielo
n) dielo vzniknuté spracovaním, adaptáciou už existujúceho diela
PREDMETOM AUT. ZÁKONA = úprava vzťahov vznikajúcich v súvislosti s vytvorením, použitím a šírením aut. diel ( ako predmetu aut. práva).
NIEKT. POJMY Z AUT. ZÁKONA:
nájom diela→prenechanie originálu/rozmnoženiny za ODPLATU na časovo obmedz. obd.
rozmnožovanie diela→vyhotovenie rozm. diela v elektron. forme
ver. vykonávaním diela→ najmä recitáciou, hraním, tancom
e) umelecké fondy
- Boli zriadené pod názvom „kultúrne fondy“ aut. zákonom z r. 1953. Podľa zákona z roku 1993 sa dnes rozlišujú:
a) Literárny fond
b) Hudobný fond
c) Fond výtvarných umení
→ umel. fondy však nie sú v pravom zmysle subjektom aut. práva. Na rozdiel od KSAP, kt. vykonávavajú správu AP, um. fondy sú NÁRODNOKULTÚRNYMI VEREJNOPR. INŠTITÚCIAMI, kt. hlavným poslaním je cieľavedome a objektívne podporovať liter., ved., a umel. Činnosť = vytvárajú mater.podmienky na vznik nových diel a umel.výkonov, poskytujú štipendiá, prestížne ceny, zriaďujú organiz.kolekt.správy, nadácie...
Predmet autorského práva
- Je autorské dielo -:
1. literárne, iné umelecké alebo vedecké
2. ako výsledky tvorivej DV, kt.
3. sú objektívne a opakovateľne vnímateľné ľud. zmyslami (okamih vyjadrenia diela je zároveň okamihom vzniku aut.práva na dielo bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia)
a) Literárny fond
b) Hudobný fond
c) Fond výtvarných umení
→ umel. fondy však nie sú v pravom zmysle subjektom aut. práva. Na rozdiel od KSAP, kt. vykonávavajú správu AP, um. fondy sú NÁRODNOKULTÚRNYMI VEREJNOPR. INŠTITÚCIAMI, kt. hlavným poslaním je cieľavedome a objektívne podporovať liter., ved., a umel. Činnosť = vytvárajú mater.podmienky na vznik nových diel a umel.výkonov, poskytujú štipendiá, prestížne ceny, zriaďujú organiz.kolekt.správy, nadácie...
Predmet autorského práva
- Je autorské dielo -:
1. literárne, iné umelecké alebo vedecké
2. ako výsledky tvorivej DV, kt.
3. sú objektívne a opakovateľne vnímateľné ľud. zmyslami (okamih vyjadrenia diela je zároveň okamihom vzniku aut.práva na dielo bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia)
AUT.DIELA= celé i časti
a) dielo 1 autora
b) spoluautorské diela →2 al. viac autorov- ide o dielo, kt. bolo vytvorené vlastnou tvorivou činnosťou 2 al. viac. autorov ako dielo jediné
c) spojené diela → spoloč. sa uplatňujú ako spojené 2 al. viac diel
d) súborné diela → aut. právo patrí tomu, kto diela 2 al. viac. autorov usporiadal, pričom však ostávajú zachované aut. práva tých autorov, kt. diela sú sem zaradené
e) spoločné dielo→ také dielo, kt. vzniklo TDČinnosťou 2 al. viac. autorov, kt. súhlasili s využitím VTDČ pre vytvorenie diela pod vedením FO al. PO, kt. vytvorenie diela iniciovala, zaviazala sa , že dielo dá na vydanie / vydá a kt. riadi proces vytvárania diela
f) slovesné dielo a počít. Program
g) školské dielo – vytorené žiakom/študentom na splnenie školských alebo študijných povinností – právo používať dielo alebo poskytnúť licenciu má žiak ako autor- jediným obmedzením autora je rešpektovanie oprávnených záujmov školy
h) ústne podané dielo, divadelné dielo, hudobnodram. dielo
b) spoluautorské diela →2 al. viac autorov- ide o dielo, kt. bolo vytvorené vlastnou tvorivou činnosťou 2 al. viac. autorov ako dielo jediné
c) spojené diela → spoloč. sa uplatňujú ako spojené 2 al. viac diel
d) súborné diela → aut. právo patrí tomu, kto diela 2 al. viac. autorov usporiadal, pričom však ostávajú zachované aut. práva tých autorov, kt. diela sú sem zaradené
e) spoločné dielo→ také dielo, kt. vzniklo TDČinnosťou 2 al. viac. autorov, kt. súhlasili s využitím VTDČ pre vytvorenie diela pod vedením FO al. PO, kt. vytvorenie diela iniciovala, zaviazala sa , že dielo dá na vydanie / vydá a kt. riadi proces vytvárania diela
f) slovesné dielo a počít. Program
g) školské dielo – vytorené žiakom/študentom na splnenie školských alebo študijných povinností – právo používať dielo alebo poskytnúť licenciu má žiak ako autor- jediným obmedzením autora je rešpektovanie oprávnených záujmov školy
h) ústne podané dielo, divadelné dielo, hudobnodram. dielo
b) vydavatelia ...
b) vydavatelia predtým nezverejneného diela
c) zhotoviteľ databázy
d) organizácie kolektívnej správy práv
- účelom kolektívnej správy práv podľa 5.časti AZ ako spoločného zastupovania viacerých osôb (nositeľov práv) na ich spoločný prospech - je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora, ale aj majetkových práv výkonného umelca, výrobcu Z,O,Z-O záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti. Poznáme aj povinnú kolektívnu správu – tá má význam tam, kde nositeľ práv nie je schopný spravovať svoje práva sám, alebo len s nadmernými nákladmi a úsilím.
- Organizácia kolektívnej správy je: PO, sídlo v SR, založená na nepodnikateľský účel a ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolekt.správy Ministerstvom kultúry
- SOZA (slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hud.dielam), LITA, OZIS (ochranné združenie interpretov slovenska- Z,Z-O záznamy), SLOVGRAM (výkonný umelci), SAPA (slov.asociácia producentov v audiovízii)
c) zhotoviteľ databázy
d) organizácie kolektívnej správy práv
- účelom kolektívnej správy práv podľa 5.časti AZ ako spoločného zastupovania viacerých osôb (nositeľov práv) na ich spoločný prospech - je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora, ale aj majetkových práv výkonného umelca, výrobcu Z,O,Z-O záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti. Poznáme aj povinnú kolektívnu správu – tá má význam tam, kde nositeľ práv nie je schopný spravovať svoje práva sám, alebo len s nadmernými nákladmi a úsilím.
- Organizácia kolektívnej správy je: PO, sídlo v SR, založená na nepodnikateľský účel a ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolekt.správy Ministerstvom kultúry
- SOZA (slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hud.dielam), LITA, OZIS (ochranné združenie interpretov slovenska- Z,Z-O záznamy), SLOVGRAM (výkonný umelci), SAPA (slov.asociácia producentov v audiovízii)
- Ustanovenia aut. zákona sa vzťahujú na autora diela, ktorý:
a) je štátnym občanom SR
b) má trvalý pobyt na území SR
c) ktorého dielo bolo zverejnené v SR bez ohľadu na št.občianstvo alebo trvalý pobyt
autora ( isté obmedzenie – na základe vzájomnosti)
d) chránené v SR podľa medzin.dohovor, zmlúv alebo dohôd, kt.je SR viazaná
2) odvodené subjekty
- môže byť tak FO, ako aj PO
- tieto subjekty odvodzujú svoje práva od pôvodných subjektov (autorov) buď zo zmluvy
alebo zo zákona alebo na základe súdneho rozhodnutia- teda AP im nevzniká na základe
ich vlastnej tvorivej duš.činnosti
- patria sem
a) dedičia = predmetom dedičstva môžu byť len výhradné majetkové práva (výhradné osobnostné práva autora smrťou zanikajú). Ak spoluator nemá dedičov, jeho podiel pripadá ostatným spoluautorom.
b) má trvalý pobyt na území SR
c) ktorého dielo bolo zverejnené v SR bez ohľadu na št.občianstvo alebo trvalý pobyt
autora ( isté obmedzenie – na základe vzájomnosti)
d) chránené v SR podľa medzin.dohovor, zmlúv alebo dohôd, kt.je SR viazaná
2) odvodené subjekty
- môže byť tak FO, ako aj PO
- tieto subjekty odvodzujú svoje práva od pôvodných subjektov (autorov) buď zo zmluvy
alebo zo zákona alebo na základe súdneho rozhodnutia- teda AP im nevzniká na základe
ich vlastnej tvorivej duš.činnosti
- patria sem
a) dedičia = predmetom dedičstva môžu byť len výhradné majetkové práva (výhradné osobnostné práva autora smrťou zanikajú). Ak spoluator nemá dedičov, jeho podiel pripadá ostatným spoluautorom.
63. SUBJEKTY, PREDMET A OBSAH AUTORSKÉHO PRÁVA
Pojem autorského práva:
- súhrn PN, kt.upravujú vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela tak, aby boli chránené práva a oprávnené
Subjekty autorského práva
1) pôvodný subjekt
- je vždy FO = autor/i, kt.dielo vytvorila/i = len táto osoba je pôvodným nositeľom celého
obsahu aut.práva- t.j. výhradného osobnostného aut.práva a výhradného majetkového
aut.práva
- Bernský dohovor o ochrane liter. a umeleckých diel formuloval vyvrátiteľnú domnienku autorstva = za autora sa podľa nej považuje FO, kt.meno je uvedené na diele zvyčajným spôsobom ako meno autora, ak sa nepreukáže niečo iné.
- Na to, aby sa urč.FO stala subjektom AP, nemusí mať spôsobilosť na PÚ podľa OZ, pretože tvorivý akt nie je PÚ (autorom môže teda byť aj menťák)
- súhrn PN, kt.upravujú vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela tak, aby boli chránené práva a oprávnené
Subjekty autorského práva
1) pôvodný subjekt
- je vždy FO = autor/i, kt.dielo vytvorila/i = len táto osoba je pôvodným nositeľom celého
obsahu aut.práva- t.j. výhradného osobnostného aut.práva a výhradného majetkového
aut.práva
- Bernský dohovor o ochrane liter. a umeleckých diel formuloval vyvrátiteľnú domnienku autorstva = za autora sa podľa nej považuje FO, kt.meno je uvedené na diele zvyčajným spôsobom ako meno autora, ak sa nepreukáže niečo iné.
- Na to, aby sa urč.FO stala subjektom AP, nemusí mať spôsobilosť na PÚ podľa OZ, pretože tvorivý akt nie je PÚ (autorom môže teda byť aj menťák)
7. Sloven. poľnohosp. ...
7. Sloven. poľnohosp. a potravinárska inšpekcia
8. Štátny ústav pre kontrolu liečiv
9. Sloven. obchod. inšpekcia
- pre 7,8,9- sú to orgány dozoru v zmysle zákona o reklame
f) Pracovné právo
- často vznikajú aut.diela, vynálezy... v rámci PPV pri plnení prac.povinností
g) Finančné právo
- daniam z príjmov podliehajú aj príjmy z použitia alebo poskytnutia práv priemyselného alebo iného duš.vlastníctva
h) Medzinárodné právo verejné
- dohovory z oblasti DV
8. Štátny ústav pre kontrolu liečiv
9. Sloven. obchod. inšpekcia
- pre 7,8,9- sú to orgány dozoru v zmysle zákona o reklame
f) Pracovné právo
- často vznikajú aut.diela, vynálezy... v rámci PPV pri plnení prac.povinností
g) Finančné právo
- daniam z príjmov podliehajú aj príjmy z použitia alebo poskytnutia práv priemyselného alebo iného duš.vlastníctva
h) Medzinárodné právo verejné
- dohovory z oblasti DV
d) Trestné právo - Trestný zákon:
- 4.oddiel II.hlavy TZ= „TČ proti predpisom o hosp.súťaži, ochr,známkach, chránených vzoroch a vynálezoch a proti aut.právu (§ 149-152- napr.TČ porušovania aut.práva; TČ porušovania priem.práv...)
e) Správne právo:
-dôležitý zákon 575/2001 o organizácii a činnosti vlády a ústred. št. orgánov,
308/2000 o rade pre vysielanie a pre retranzmisiu,
147/2001 o reklame
1. Ministerstvo kultúry- vytvára správne konanie o udeľovaní oprávnení na výkon kolektívnej správy autorských práv
2. Min. pôdohospodárstva –odrody a plemená
3. Min. zdravotníctva – registrácia liekov
4. Rada pre vysielanie a retranzmisiu – udeľuje licenciu na komerčné RaT vysielanie a registrácia na retranzmisiu
5. Protimonopolný úrad – pôsobí vo veciach hosp. súťaže ( okrem nekalej súťaže)
6. Úrad priemyselného vlastníctva – udeľuje patenty na vynálezy, pôsobí vo veciach úžitkových vzorov, ochranné známky, označenie pôvodu výrobku, ochrana topografie polovodičových výrobkov
e) Správne právo:
-dôležitý zákon 575/2001 o organizácii a činnosti vlády a ústred. št. orgánov,
308/2000 o rade pre vysielanie a pre retranzmisiu,
147/2001 o reklame
1. Ministerstvo kultúry- vytvára správne konanie o udeľovaní oprávnení na výkon kolektívnej správy autorských práv
2. Min. pôdohospodárstva –odrody a plemená
3. Min. zdravotníctva – registrácia liekov
4. Rada pre vysielanie a retranzmisiu – udeľuje licenciu na komerčné RaT vysielanie a registrácia na retranzmisiu
5. Protimonopolný úrad – pôsobí vo veciach hosp. súťaže ( okrem nekalej súťaže)
6. Úrad priemyselného vlastníctva – udeľuje patenty na vynálezy, pôsobí vo veciach úžitkových vzorov, ochranné známky, označenie pôvodu výrobku, ochrana topografie polovodičových výrobkov
2. KLAMLIVÉ OZNAČENIE TOVARU ...
2. KLAMLIVÉ OZNAČENIE TOVARU a SLUŽIEB → každé označenie spôsobilé vyvolať v hospodarskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar/služba pochádzajú z určitého štátu, oblasti, miesta a že vykazujú osobité charakteristické znaky alebo osobitnú akosť.
3. VYVOLÁVANIE NEBEZPEČNEJ ZÁMENY → použitie obchodného mena, osobitného označenia podniku, ktoré používa oprávnene iný súťažiteľ + napodobňovanie cudzích výrobkov, ktoré sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny.
4. PARAZITOVANIE NA POVESTI → využívanie povesti podniku, výrobkov, služieb iného suťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného podnikania prospech, ktorý by suťažiteľ ináč nedosiahol.
5. PODPLACANIE
6. ZĽAHČOVANIE
7. PORUŠENIE OBCHODNÉHO TAJOMSTVA → je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní pre seba, využije OT, ktoré sa môže v súťaži využiť.
8. OHROZOVANIE ZDRAVIA A ŽP → konanie, ktorým suťažiteľ skresľuje podstatu hosp. súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky tak, že to ohrozuje Z. alebo ŽP., aby tak získal prospech na úkor iných súťažiteľov
3. VYVOLÁVANIE NEBEZPEČNEJ ZÁMENY → použitie obchodného mena, osobitného označenia podniku, ktoré používa oprávnene iný súťažiteľ + napodobňovanie cudzích výrobkov, ktoré sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny.
4. PARAZITOVANIE NA POVESTI → využívanie povesti podniku, výrobkov, služieb iného suťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného podnikania prospech, ktorý by suťažiteľ ináč nedosiahol.
5. PODPLACANIE
6. ZĽAHČOVANIE
7. PORUŠENIE OBCHODNÉHO TAJOMSTVA → je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní pre seba, využije OT, ktoré sa môže v súťaži využiť.
8. OHROZOVANIE ZDRAVIA A ŽP → konanie, ktorým suťažiteľ skresľuje podstatu hosp. súťaže tým, že prevádzkuje výrobu, uvádza na trh výrobky tak, že to ohrozuje Z. alebo ŽP., aby tak získal prospech na úkor iných súťažiteľov
c) Obchodné právo- Obchodný zákonník:
- obchodné meno – OM sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva PÚ pri svojej podnikateľskej činnosti. OM u PO sa zapisuje do OB. Registra. OM nesmie byť zameniteľné s OM iného podnikateľoch a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo predmete podnikania.
- obchodné tajomstvo – OT tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú ( potenciálnu) mater./nemater. hodnotu, nie sú v príslušných obch. kruhoch bežne dostupné a podľa vôle podnikateľa ich utajenie zodpovedným spôsobom zabezpečuje. Podnikateľ má výlučne právo na OT (aj na zverejnenie, použitie).
- nekalá súťaž → Nek. Su. je konanie v HOSP. SÚŤAŽI, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným suťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nek. Su. je:
1. KLAMLIVÁ REKLAMA → reklama, ktorá uvádza proti (alebo môže uviesť) osoby, ktorým je určená, alebo ku ktorým sa dostane a ktoré v dôsledku klamlivosti môžu ovplyvniť ekonom. správanie týchto osôb a ktoré môže poškodiť súťaž/spotrebiteľa. (najmä čo sa týka ceny)
- obchodné tajomstvo – OT tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú ( potenciálnu) mater./nemater. hodnotu, nie sú v príslušných obch. kruhoch bežne dostupné a podľa vôle podnikateľa ich utajenie zodpovedným spôsobom zabezpečuje. Podnikateľ má výlučne právo na OT (aj na zverejnenie, použitie).
- nekalá súťaž → Nek. Su. je konanie v HOSP. SÚŤAŽI, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným suťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nek. Su. je:
1. KLAMLIVÁ REKLAMA → reklama, ktorá uvádza proti (alebo môže uviesť) osoby, ktorým je určená, alebo ku ktorým sa dostane a ktoré v dôsledku klamlivosti môžu ovplyvniť ekonom. správanie týchto osôb a ktoré môže poškodiť súťaž/spotrebiteľa. (najmä čo sa týka ceny)
- §12 písomnosti osobnej povahy,...
- §12 písomnosti osobnej povahy, podobizne, obr. snímky a záznamy FO sa smú vytvoriť alebo použiť len s jej povolením (netreba pri zákonných licenciách – na úradné účely, vedecká, umelecká tlač, filmové, rozhlasové a tel. spravodajstvo).
- §13 Prostriedky ochrany (odstraňovania žaloba, reštitučná žaloba + náhrada škody, satisfakčná žaloba)
- úprava záložného práva v OZ, kt.sa dotýka aj priemyselného vlastníctva = predmetom zál.práva môže byť akýkoľvek majetok vrátane predmetov DV
- inštitúty zodpovednosti za škodu a bezdôvodné obohatenie
- dedenie = predmetom dedenia okrem vecí a práv (pohľadávok a dlhov) môžu byť aj predmety DV – pri ich dedení treba odlišovať dedenie nehmotného statku (treba odlišovať dedenie jednotlivých práv týkajúcich sa určitého predmetu Dv) a dedenie hmotného substrátu, na ktorom je nehmotný statok zachytený (zhmotnený) – ten sa dedí normálne.
- §13 Prostriedky ochrany (odstraňovania žaloba, reštitučná žaloba + náhrada škody, satisfakčná žaloba)
- úprava záložného práva v OZ, kt.sa dotýka aj priemyselného vlastníctva = predmetom zál.práva môže byť akýkoľvek majetok vrátane predmetov DV
- inštitúty zodpovednosti za škodu a bezdôvodné obohatenie
- dedenie = predmetom dedenia okrem vecí a práv (pohľadávok a dlhov) môžu byť aj predmety DV – pri ich dedení treba odlišovať dedenie nehmotného statku (treba odlišovať dedenie jednotlivých práv týkajúcich sa určitého predmetu Dv) a dedenie hmotného substrátu, na ktorom je nehmotný statok zachytený (zhmotnený) – ten sa dedí normálne.
na predmety DV sa môžu upínať:
1. osobnostné práva
2. osobitné práva tvorcov- osobno-majetkové
3. majetkové práva (napr,práva majiteľov obch.známok, obch.mien)
62. Miesto PDV v systéme práva a jeho súvislosti s inými odvetviami práva
62b. Súkromnoprávne a verejnoprávne aspekty PDV
PDV považujeme za hybridné právne odvetvie → jednak sa vyvinulo z Občianskeho práva ako práva subsidiárneho + tiež ostatné súkromnoprávne odvetvia doň zasahujú (napr. obchodné právo), no vplyv majú aj odvetvia verejného práva ( SPR, ÚST., TRESTNÉ)..
Súvislosti s inými odvetviami práva:
a) Ústavné právo: čl. 43 v zmysle ktorého PRÁVA NA VÝSLEDKY TVORIVEJ DUŠEVNEJ ČINNOSTI CHRÁNI ZÁKON.
b) Občianske právo:
- §11 Fo ma právo na ochranu svojej osobnosti – najmä zdravia, obč. cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj svojho mena a prejav osobnej povahy.
2. osobitné práva tvorcov- osobno-majetkové
3. majetkové práva (napr,práva majiteľov obch.známok, obch.mien)
62. Miesto PDV v systéme práva a jeho súvislosti s inými odvetviami práva
62b. Súkromnoprávne a verejnoprávne aspekty PDV
PDV považujeme za hybridné právne odvetvie → jednak sa vyvinulo z Občianskeho práva ako práva subsidiárneho + tiež ostatné súkromnoprávne odvetvia doň zasahujú (napr. obchodné právo), no vplyv majú aj odvetvia verejného práva ( SPR, ÚST., TRESTNÉ)..
Súvislosti s inými odvetviami práva:
a) Ústavné právo: čl. 43 v zmysle ktorého PRÁVA NA VÝSLEDKY TVORIVEJ DUŠEVNEJ ČINNOSTI CHRÁNI ZÁKON.
b) Občianske právo:
- §11 Fo ma právo na ochranu svojej osobnosti – najmä zdravia, obč. cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj svojho mena a prejav osobnej povahy.
pojem PDV
PDV tvorí samostatné odvetvie slovenského práva. Má hybridný charakter, pretože zahŕňa tak súkromnoprávne ako aj verejnoprávne inštitúty.
V každom prípade je PDV predmetom skúmania vedy, vedeckou a tiež samostatnou pedagogickou disciplínou
duševné vlastníctvo = tvoria všetky nehmotné statky, ktoré sú spôsobilé byť predmetom súkromnoprávnych dispozícií ich majiteľov a majú určitú, aspoň potencionálnu majetkovú hodnotu (je však pochopiteľné, že DV môže byť aj predmetom verejnoprávnych dispozícií)
- v zmysle čl.2 ods.8 MEDZIN.DOHOVORU O ZRIADENI SVETOVEJ ORGANIZÁCIE DV sa duševným vlastníctvo rozumejú:
a) literárne, vedecké a umelecké diela
b) výkony výk.umelcov
c) Z, O, Z-O záznamy
d) vynálezy zo všetkej ľudskej činnosti a vedecké objavy
e) továrenské a obchodné známky
f) ochrana proti nekalej súťaži a obchodné tajomstvo
V každom prípade je PDV predmetom skúmania vedy, vedeckou a tiež samostatnou pedagogickou disciplínou
duševné vlastníctvo = tvoria všetky nehmotné statky, ktoré sú spôsobilé byť predmetom súkromnoprávnych dispozícií ich majiteľov a majú určitú, aspoň potencionálnu majetkovú hodnotu (je však pochopiteľné, že DV môže byť aj predmetom verejnoprávnych dispozícií)
- v zmysle čl.2 ods.8 MEDZIN.DOHOVORU O ZRIADENI SVETOVEJ ORGANIZÁCIE DV sa duševným vlastníctvo rozumejú:
a) literárne, vedecké a umelecké diela
b) výkony výk.umelcov
c) Z, O, Z-O záznamy
d) vynálezy zo všetkej ľudskej činnosti a vedecké objavy
e) továrenské a obchodné známky
f) ochrana proti nekalej súťaži a obchodné tajomstvo
2) právo priemyselného vlastníctva
a) priemyselné práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti:
- patentové právo (právo vynálezov)
- právo priemyselných dizajnov
- právo úžitkových vzorov
- právo topografii polovodičových výrobkov
- právo nových odrôd rastlín a nových plemien zvierat
b) priemyselné práva na označenia:
- známkové právo (právo ochranných známok)
- právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov
- právo obchodných mien
c) práva obdobné priemyselným právam
- zlepšovateľské právo (právo zlepšov.návrhov)
- právo nových spôsobov prevencie, diagnostiky a liečenia ľudí zvierat a ochrany proti škodcom
a chorobám
- právo know-how
- právo loga
- právo doménových mien
- právo na ochranu názvu a dobrej povesti PO
- patentové právo (právo vynálezov)
- právo priemyselných dizajnov
- právo úžitkových vzorov
- právo topografii polovodičových výrobkov
- právo nových odrôd rastlín a nových plemien zvierat
b) priemyselné práva na označenia:
- známkové právo (právo ochranných známok)
- právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov
- právo obchodných mien
c) práva obdobné priemyselným právam
- zlepšovateľské právo (právo zlepšov.návrhov)
- právo nových spôsobov prevencie, diagnostiky a liečenia ľudí zvierat a ochrany proti škodcom
a chorobám
- právo know-how
- právo loga
- právo doménových mien
- právo na ochranu názvu a dobrej povesti PO
2) vnímanie/využívanie/používanie ...
2) vnímanie/využívanie/používanie NS je nezávislé od jeho zhmotnenia
3) potencionálna ubikvita- sú opakovateľne použiteľné
4) vylúčenia alebo aspoň obmedzenia jeho prevodu, resp. viazanie jeho prevodu na osobitné podmienky („konštitutívny prevod“ – základným inštitútom disponovania právom na NS je zriadenie nového práva v rámci vlastného práva)
5) uznané pr. poriadkom ako predmety pr. Vzťahov
systém PDV:
- celú oblasť práva nehmotných statkov delíme na hlavné časti:
A) právo ochrany osobnosti FO a ochrany názvu a dobrej povesti PO
B PDV:- to delíme tiež na 2 časti:
1)
a) autorské právo
b) práva príbuzné aut. právu a súvisiace s aut.právom
- práva výkonných umelcov,
- práva výrobcov Z,O,Z-O záznamov a
- právo vysieľateľov)
3) potencionálna ubikvita- sú opakovateľne použiteľné
4) vylúčenia alebo aspoň obmedzenia jeho prevodu, resp. viazanie jeho prevodu na osobitné podmienky („konštitutívny prevod“ – základným inštitútom disponovania právom na NS je zriadenie nového práva v rámci vlastného práva)
5) uznané pr. poriadkom ako predmety pr. Vzťahov
systém PDV:
- celú oblasť práva nehmotných statkov delíme na hlavné časti:
A) právo ochrany osobnosti FO a ochrany názvu a dobrej povesti PO
B PDV:- to delíme tiež na 2 časti:
1)
a) autorské právo
b) práva príbuzné aut. právu a súvisiace s aut.právom
- práva výkonných umelcov,
- práva výrobcov Z,O,Z-O záznamov a
- právo vysieľateľov)
8. pri vlastníckom práve k veciam ide ...
8. pri vlastníckom práve k veciam ide len o právo majetkovej povahy; pri PDV musíme
rozlišovať aj tie formy DV, pri kt.vystupuje do popredia aj osobný aspekt = práva osobné,
resp.osobnostné
9. pri prevode predmetov DV na nadobúdateľa neprechádzajú všetky práva, kt.sa viažú na
jednotlivé predmety DV+ osobné práva neprechádzajú na dedičov.
10.priemyselno-právna ochrana je formálna – ochrana na predmety priemyselného vlast.
vzniká pri splnení form.podmienok- podanie prihlášky a rozhodnutie ÚPV o udelení
ochrany
predmet PDV:
- sú nehmotné statky = ideálne objekty, kt.sú ako duševný výtvor spoznateľné či vnímateľné väčšinou na materiálnom substráte (papier, obrazový/zvukový záznam, kov, drevo...)
- charakteristické znaky nehmotného statku:
1) duševná povaha a jeho poznateľnosť či vnímateľnosť ľudskými zmyslami
rozlišovať aj tie formy DV, pri kt.vystupuje do popredia aj osobný aspekt = práva osobné,
resp.osobnostné
9. pri prevode predmetov DV na nadobúdateľa neprechádzajú všetky práva, kt.sa viažú na
jednotlivé predmety DV+ osobné práva neprechádzajú na dedičov.
10.priemyselno-právna ochrana je formálna – ochrana na predmety priemyselného vlast.
vzniká pri splnení form.podmienok- podanie prihlášky a rozhodnutie ÚPV o udelení
ochrany
predmet PDV:
- sú nehmotné statky = ideálne objekty, kt.sú ako duševný výtvor spoznateľné či vnímateľné väčšinou na materiálnom substráte (papier, obrazový/zvukový záznam, kov, drevo...)
- charakteristické znaky nehmotného statku:
1) duševná povaha a jeho poznateľnosť či vnímateľnosť ľudskými zmyslami
3. k porušeniu práva majiteľa
3. k porušeniu práva majiteľa nehmotného statku môže dôjsť aj bez toho, aby sa jej niekto
fyzicky zmocnil
4. kým predmetom vlast.práva je akákoľvek vec, kt. fyzicky existuje, predmetom DV sú iba
tie NS, kt. spĺňajú predpoklady ustanovené prísluš.zákonom
5. systém vlast.práva je jednotný (nečlení sa), kým pri DV je to naopak (viď systém PDV)
6. vlastnícke právo k veci je viazané na existenciu veci a nie je časovo obmedzené +
nepremlčuje sa. Práva vyplývajúce z DV sú vopred časovo obmedzené
7. nehmotný statok sa nemôže spotrebovať a nemôže zaniknúť ako hmotná vec- okrem
prípadu, že by existencia nehmotného statku bola viazaná na jeho hmotné vyjadrenie- napr.
zničenie umeleckého diela
fyzicky zmocnil
4. kým predmetom vlast.práva je akákoľvek vec, kt. fyzicky existuje, predmetom DV sú iba
tie NS, kt. spĺňajú predpoklady ustanovené prísluš.zákonom
5. systém vlast.práva je jednotný (nečlení sa), kým pri DV je to naopak (viď systém PDV)
6. vlastnícke právo k veci je viazané na existenciu veci a nie je časovo obmedzené +
nepremlčuje sa. Práva vyplývajúce z DV sú vopred časovo obmedzené
7. nehmotný statok sa nemôže spotrebovať a nemôže zaniknúť ako hmotná vec- okrem
prípadu, že by existencia nehmotného statku bola viazaná na jeho hmotné vyjadrenie- napr.
zničenie umeleckého diela
PRÁVO DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA
61. Pojem, predmet a systém PDV
Rozdiel:
Vecné vlastníctvo duševné (priemyselné vlastníctvo)
1. subjekty sú FO,PO, Štát ešte aj osobitný subj.= tvorca
2. obsahom je IUS UT.,FRUENDI,POSS.,DISP. nie je tu tu IUS POSSIDENDI- predmetom PDV je
nehmotný statok, kt.sa nedá držať. Alojz Troller
hovoril o „potencionálnej ubikvite“(možnej
všadeprítomnosti NS,možno ich vnímať kdekoľvek a
kedykoľvek) a môže ich využívať súčasne viac osôb
Rozdiel:
Vecné vlastníctvo duševné (priemyselné vlastníctvo)
1. subjekty sú FO,PO, Štát ešte aj osobitný subj.= tvorca
2. obsahom je IUS UT.,FRUENDI,POSS.,DISP. nie je tu tu IUS POSSIDENDI- predmetom PDV je
nehmotný statok, kt.sa nedá držať. Alojz Troller
hovoril o „potencionálnej ubikvite“(možnej
všadeprítomnosti NS,možno ich vnímať kdekoľvek a
kedykoľvek) a môže ich využívať súčasne viac osôb
Právne následky osvojenia
1.Osvojením zanikajú vzájomné PaP medzi osvojencom a pôvodnou rodinou – predovšetkým PaP rodičov dieťaťa, starať sa oň, stýkať sa s ním, vyživovať ho. Zaniká právo dedenia, právo na sirotský dôchodok a prípadne ďalšie práva.
2.Osvojením vznikne medzi osvojiteľom a osvojencom taký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi a medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa, vznikne príbuzenský vzťah.
2.Osvojením vznikne medzi osvojiteľom a osvojencom taký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi a medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa, vznikne príbuzenský vzťah.
7.)Súhlas rodičov, ...
7.)Súhlas rodičov, prípadne iných zákonných zástupcov osvojovaného dieťaťa.
Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak:
a) počas najmenej 6 mesiacov naprejavovali skutočný záujem o dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť, nevynaložili úsilie upraviť svoje rodinné a sociálne pomery, ak im v prejavení záujmu nebránila prekážka,
b) počas najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im nebránila závažná prekážka,
c) ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
Súhlas možno odvolať len do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
V uvedených prípadoch dáva súhlas opatrovník, ktorý mu bol ustanovený. Jeho funkcia zaniká vykonaním PÚ, na ktorého účely bol ustanovený.
8.)Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa.
Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak:
a) počas najmenej 6 mesiacov naprejavovali skutočný záujem o dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť, nevynaložili úsilie upraviť svoje rodinné a sociálne pomery, ak im v prejavení záujmu nebránila prekážka,
b) počas najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im nebránila závažná prekážka,
c) ak dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
Súhlas možno odvolať len do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
V uvedených prípadoch dáva súhlas opatrovník, ktorý mu bol ustanovený. Jeho funkcia zaniká vykonaním PÚ, na ktorého účely bol ustanovený.
8.)Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa.
9.)Ak je maloleté dieťa ...
9.)Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.
10.)Na osvojenie dieťaťa do cudziny je potrebný súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR alebo orgánu štátnej správy určeného MPSVaR.
11.)Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť malol. dieťa najmenej po dobu 9 mesiacov v starostlivosti budúcich osvojiteľov.
- to neplatí pre pestúna, ktorý mal dieťa v pestúnskej starostlivosti a rozhodol sa ho adoptovať
V rozhodnutí sa vymedzí aj rozsah PaP osvojiteľov k malol. dieťaťu.
Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme dieťaťa, do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
10.)Na osvojenie dieťaťa do cudziny je potrebný súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR alebo orgánu štátnej správy určeného MPSVaR.
11.)Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť malol. dieťa najmenej po dobu 9 mesiacov v starostlivosti budúcich osvojiteľov.
- to neplatí pre pestúna, ktorý mal dieťa v pestúnskej starostlivosti a rozhodol sa ho adoptovať
V rozhodnutí sa vymedzí aj rozsah PaP osvojiteľov k malol. dieťaťu.
Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme dieťaťa, do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
60. PODMIENKY OSVOJENIA
Osvojenie- adopcia, je prijatie cudzieho dieťaťa za svoje.
ZR účinný od 1.4.2005 pozná len 1 formu osvojenia. Do 31.3.2005 bolo možné osvojiť dieťa dvomi formami osvojenia a to zrušiteľným a nezrušiteľným. Osvojitelia, ktorí si maloleté dieťa osvojili zrušiteľne môžu v lehote 6 mesiacov od účinnosti ZR č. 36/2005 návrh na jeho zrušenie (lehota uplynie dňom 30.9.2005). Ak takýto návrh nepodajú osvojenie sa bude považovať za nezrušiteľné.
Osvojiteľom sa môže stať len:
- FO spôsobilá na PÚ v plnom rozsahu,
- má osobné predpoklady (zdravotné, morálne, osobnostné)
- je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie
- zaručí, že osvojenie bude v záujme malol. dieťaťa.
1.)Osvojenie musí byť osvojencovi na prospech. Musí sa skúmať, či rodinné prostredie, do ktorého sa má dieťa dostať bude preň priaznivé z hľadiska hmotného zabezpečenia a z hľadiska výchovného.
ZR účinný od 1.4.2005 pozná len 1 formu osvojenia. Do 31.3.2005 bolo možné osvojiť dieťa dvomi formami osvojenia a to zrušiteľným a nezrušiteľným. Osvojitelia, ktorí si maloleté dieťa osvojili zrušiteľne môžu v lehote 6 mesiacov od účinnosti ZR č. 36/2005 návrh na jeho zrušenie (lehota uplynie dňom 30.9.2005). Ak takýto návrh nepodajú osvojenie sa bude považovať za nezrušiteľné.
Osvojiteľom sa môže stať len:
- FO spôsobilá na PÚ v plnom rozsahu,
- má osobné predpoklady (zdravotné, morálne, osobnostné)
- je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie
- zaručí, že osvojenie bude v záujme malol. dieťaťa.
1.)Osvojenie musí byť osvojencovi na prospech. Musí sa skúmať, či rodinné prostredie, do ktorého sa má dieťa dostať bude preň priaznivé z hľadiska hmotného zabezpečenia a z hľadiska výchovného.
2.)Osvojiť možno len maloleté dieťa.
2.)Osvojiť možno len maloleté dieťa. Nemožno osvojiť dieťa už počaté.
3.)Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel – teda taký vekový rozdiel, aby na osvojiteľa bolo možné hľadieť ako na rodiča osvojeného dieťaťa.
- neurčuje nijakú dolnú alebo hornú vekovú hranicu
4.)Osvojiteľom nemôže byť občan, ktorý nemá spôsobilosť na PÚ. Podmienkou spôsobilosti je preto plnoletosť.
5.)Súd musí zistiť a to na základe lekárskeho vyšetrenia, aj zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov (ich zdravotný stav fyzický a duševný).
6.)Ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia.
- dieťa si môže osvojiť len jeden manžel, ale len so súhlasom druhého manžela
- k osvojeniu dieťaťa jedným z manželov dochádza často v prípadoch, keď rodičom osvojovaného dieťaťa je jeden z manželov
3.)Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel – teda taký vekový rozdiel, aby na osvojiteľa bolo možné hľadieť ako na rodiča osvojeného dieťaťa.
- neurčuje nijakú dolnú alebo hornú vekovú hranicu
4.)Osvojiteľom nemôže byť občan, ktorý nemá spôsobilosť na PÚ. Podmienkou spôsobilosti je preto plnoletosť.
5.)Súd musí zistiť a to na základe lekárskeho vyšetrenia, aj zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov (ich zdravotný stav fyzický a duševný).
6.)Ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia.
- dieťa si môže osvojiť len jeden manžel, ale len so súhlasom druhého manžela
- k osvojeniu dieťaťa jedným z manželov dochádza často v prípadoch, keď rodičom osvojovaného dieťaťa je jeden z manželov
PaP poručníka:
- zabezpečovať výchovu maloletého dieťaťa,
- zastupovať,
- spravovať majetok.
Pri správe majetku- v rozhodnutí o ustanovení uvedie súd:
- rozsah majetku,
- spôsob nakladania,
- lehoty na predkladanie správ o nakladaní s majetkom a o maloletom dieťati.
- poručník za výkon funkcie zodpovedá súdu
- súd výkon funkcie hodnotí 2x do roka
- po zániku funkcie – poručník predkladá záverečný účet zo správy majetku do 2 mesiacov po
zániku
- zastupovať,
- spravovať majetok.
Pri správe majetku- v rozhodnutí o ustanovení uvedie súd:
- rozsah majetku,
- spôsob nakladania,
- lehoty na predkladanie správ o nakladaní s majetkom a o maloletom dieťati.
- poručník za výkon funkcie zodpovedá súdu
- súd výkon funkcie hodnotí 2x do roka
- po zániku funkcie – poručník predkladá záverečný účet zo správy majetku do 2 mesiacov po
zániku
Poručník môže byť:
- ak rodičia žijú, tak ten, koho rodičia navrhli,
- príbuzný, alebo blízka osoba maloletého dieťaťa,
- iná FO,
- obec,
- orgán sociálnoprávnej ochrany.
Zánik poručníctva:
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smťou maloletého dieťaťa,
c) smťou poručníka,
d) dosiahnutím plnoletosti rodiča malol. dieťaťa,
e) zánikom dôvodu, pre ktorý bol ustanovený,
f) právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení funkcie alebo o jeho odvolaní.
- príbuzný, alebo blízka osoba maloletého dieťaťa,
- iná FO,
- obec,
- orgán sociálnoprávnej ochrany.
Zánik poručníctva:
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smťou maloletého dieťaťa,
c) smťou poručníka,
d) dosiahnutím plnoletosti rodiča malol. dieťaťa,
e) zánikom dôvodu, pre ktorý bol ustanovený,
f) právoplatným rozhodnutím súdu o zbavení funkcie alebo o jeho odvolaní.
Majetkový opatrovník:
- nesmie brať na seba neprimerané majetkové riziká,
- za výkon funkcie zodpovedá súdu,
- zo správy majetku predkladá záverečný účet do 2 mesiacov po skončení funkcie,
- má právo na odmenu – výšku určí súd.
Zánik funkcie:
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou alebo zánikom opatrovníka,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o pozbavení funkcie alebo o jeho odvolaní.
Poručníctvo
Prichádza do úvahy ak rodičia maloletého dieťaťa:
- zomreli,
- boli pozbavení výkonu rodičovských PaP,
- bol pozastavený výkon ich rodičovských PaP,
- nemajú spôsobilosť na PÚ v plnom rozsahu.
- za výkon funkcie zodpovedá súdu,
- zo správy majetku predkladá záverečný účet do 2 mesiacov po skončení funkcie,
- má právo na odmenu – výšku určí súd.
Zánik funkcie:
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou alebo zánikom opatrovníka,
d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o pozbavení funkcie alebo o jeho odvolaní.
Poručníctvo
Prichádza do úvahy ak rodičia maloletého dieťaťa:
- zomreli,
- boli pozbavení výkonu rodičovských PaP,
- bol pozastavený výkon ich rodičovských PaP,
- nemajú spôsobilosť na PÚ v plnom rozsahu.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)