Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, prípadne sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu pre účely daňového konania. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane sám a vyrozumie o tom všetky príslušné daňové subjekty.
Vylúčenie zo zastupovania
Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní alebo z daňového konania vylúčiť zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov v daňových veciach; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát.
Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného správcu dane, ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát alebo ak ide o spoločného zástupcu.
92.
91. Zastupovanie v daňovom konaní
Použitá literatúra:
• Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena 122/2006) - §§ 9, 10
Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie správca dane zástupcu.
Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
Správca dane môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v zahraničí, ako aj tomu, kto nemôže v daňovom konaní vystupovať osobne najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu v zahraničí a dlhodobej chorobe a nezvolil si žiadneho zástupcu. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
• Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena 122/2006) - §§ 9, 10
Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie správca dane zástupcu.
Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
Správca dane môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v zahraničí, ako aj tomu, kto nemôže v daňovom konaní vystupovať osobne najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu v zahraničí a dlhodobej chorobe a nezvolil si žiadneho zástupcu. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
Daňový subjekt, jeho ...
Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.
Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.
Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. Správca dane o tom vyrozumie zástupcu daňového subjektu.
Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.
Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. Správca dane o tom vyrozumie zástupcu daňového subjektu.
Pozastavenie činnosti
Ak dochádza u daňového subjektu k opakovanému porušeniu povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú už bola uložená pokuta a nedošlo pri tom ani dodatočne k splneniu tejto povinnosti, môže správca dane pozastaviť daňovému subjektu činnosť, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia až na dobu tridsiatich dní.
Pozastavenie činnosti možno uplatniť, ak neplnenie povinnosti daňovým subjektom sťažuje jeho registráciu alebo zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne a úplné určenie dane.
Správca dane vyzve daňový subjekt na dodatočné splnenie jeho povinnosti a určí mu na to primeranú lehotu. Vo výzve ho súčasne upozorní na možnosť pozastavenia činnosti. Ak daňový subjekt nesplní povinnosť ani v lehote určenej vo výzve, môže správca dane vydať rozhodnutie o pozastavení činnosti daňového subjektu.
Daňový subjekt, u ktorého došlo k pozastaveniu činnosti, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto uzavretého majetku po dobu, po ktorú pozastavenie činnosti trvá. O priebehu uplatnenia pozastavenia činnosti na mieste sa spíše zápisnica.
Prípadné straty a škody, ktoré vzniknú daňovému subjektu z pozastavenia činnosti, vrátane ušlého zisku, znáša daňový subjekt.
Pozastavenie činnosti možno uplatniť, ak neplnenie povinnosti daňovým subjektom sťažuje jeho registráciu alebo zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne a úplné určenie dane.
Správca dane vyzve daňový subjekt na dodatočné splnenie jeho povinnosti a určí mu na to primeranú lehotu. Vo výzve ho súčasne upozorní na možnosť pozastavenia činnosti. Ak daňový subjekt nesplní povinnosť ani v lehote určenej vo výzve, môže správca dane vydať rozhodnutie o pozastavení činnosti daňového subjektu.
Daňový subjekt, u ktorého došlo k pozastaveniu činnosti, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto uzavretého majetku po dobu, po ktorú pozastavenie činnosti trvá. O priebehu uplatnenia pozastavenia činnosti na mieste sa spíše zápisnica.
Prípadné straty a škody, ktoré vzniknú daňovému subjektu z pozastavenia činnosti, vrátane ušlého zisku, znáša daňový subjekt.
d) daňovému subjektu, ak daň ...
d) daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane nebola zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,
e) platiteľovi dane, ak nezrazil sumu na zabezpečenie
Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň vzniku daňového nedoplatku Sankčný úrok sa vyrubí za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa platby vrátane. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania.
Proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa možno odvolať. Správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá správca dane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
e) platiteľovi dane, ak nezrazil sumu na zabezpečenie
Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň vzniku daňového nedoplatku Sankčný úrok sa vyrubí za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa platby vrátane. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania.
Proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa možno odvolať. Správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá správca dane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
Ďalšie správne delikty ...
Ďalšie správne delikty za ktoré správca dane uloží daňovému sujektu pokutu : - ak daňový subjekt nepředloží v ustanoveném lehote hlásenie - ak daňový subjekt nesplní oznamovaci alebo registračnú povinnosť - ak daňový subjekt nesplní jednu z povinností uloženú rozhodnutím správcu dane - ak správca dane zistí, že daňový subjekt nepoužil registračnú pokladnu ( pri opakovanom zistení môže podať návrh na pozastaveni podnikateľskej činnosti ) - ak správca dane zistí,že daňový subjekt zaeviduje tržbu do elektronickém registračnej pokladne a nevzdá o tom vyhotovený doklad - ak správca dane zistí, že daňový subjekt nevede evidenciu tržieb
Správca dane pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.
Pokuta sa neuloží, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk; ak je správcom dane obec, pokuta sa neuloží, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 100 Sk.
Správca dane pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.
Pokuta sa neuloží, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk; ak je správcom dane obec, pokuta sa neuloží, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 100 Sk.
Pokutu nemožno uložiť,...
Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu zákona. Právo vybrať a vymáhať pokutu sa premlčuje po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bola pokuta uložená.
Blokové konanie
Ak sa nesplnenie povinnosti preukázateľne zistí, môže správca dane uložiť fyzickej osobe pokutu do výšky 5 000 Sk aj v blokovom konaní, ak je fyzická osoba ochotná zaplatiť pokutu na mieste. Proti uloženiu pokuty sa nemožno odvolať. Ak nemožno pokutu zaplatiť na mieste, vydá sa na pokutu nezaplatenú na mieste blok . Zamestnanci správcu dane sú povinní preukázať oprávnenie na ukladanie pokút v blokovom konaní služobným preukazom.
Sankčný úrok
Sankčný úrok vyrubí správca dane
a) daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo v príslušnej výške
b) daňovému subjektu, ak daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní nezaplatí v lehote
c) platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň
Blokové konanie
Ak sa nesplnenie povinnosti preukázateľne zistí, môže správca dane uložiť fyzickej osobe pokutu do výšky 5 000 Sk aj v blokovom konaní, ak je fyzická osoba ochotná zaplatiť pokutu na mieste. Proti uloženiu pokuty sa nemožno odvolať. Ak nemožno pokutu zaplatiť na mieste, vydá sa na pokutu nezaplatenú na mieste blok . Zamestnanci správcu dane sú povinní preukázať oprávnenie na ukladanie pokút v blokovom konaní služobným preukazom.
Sankčný úrok
Sankčný úrok vyrubí správca dane
a) daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo v príslušnej výške
b) daňovému subjektu, ak daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní nezaplatí v lehote
c) platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň
Opakovanou daňovou kontrolou nie je:
a) preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,
b) daňová kontrola u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz c) daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.
Ukladanie pokút
Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a :
a) kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní, b) dane alebo rozdielu dane určenej dohodou medzi daňovým subjektom a správcom c) dane zistenej správcom dane, ktorá mala byť zaplatená bez podania daňového priznania
….
b) daňová kontrola u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz c) daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.
Ukladanie pokút
Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a :
a) kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní, b) dane alebo rozdielu dane určenej dohodou medzi daňovým subjektom a správcom c) dane zistenej správcom dane, ktorá mala byť zaplatená bez podania daňového priznania
….
Pri ukladaní pokuty sa uplatňuje ...
Pri ukladaní pokuty sa uplatňuje základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v deň doručenia platobného výmeru o vyrubení dane .
Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane mu uloží pokutu vo výške :
a.) 0, 2 % z dane uvedenej v daňovom priznaní za každý deň omeškania, až do výšky 10 % z dane uvedenej v daňovom priznaní , pričom výška pokuty môže byť najmenej 2 000 Sk a najviac 1 000 000 Sk,
b) 2 000 Sk, ak daňovému subjektu nevznikla za zdaňovacie obdobie daňová povinnosť alebo vlastná daňová povinnosť
Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 1 500 000 Sk,
a) ak ide o fyzickú osobu, najmenej 10 000 Sk,
b) ak ide o právnickú osobu, najmenej 50 000 Sk.
Ak je správcom dane obec, tak sú pokuty nižšie, při FO najmenej 200 Sk a pri PO najmenuj 2000 Sk.
Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane mu uloží pokutu vo výške :
a.) 0, 2 % z dane uvedenej v daňovom priznaní za každý deň omeškania, až do výšky 10 % z dane uvedenej v daňovom priznaní , pričom výška pokuty môže byť najmenej 2 000 Sk a najviac 1 000 000 Sk,
b) 2 000 Sk, ak daňovému subjektu nevznikla za zdaňovacie obdobie daňová povinnosť alebo vlastná daňová povinnosť
Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 1 500 000 Sk,
a) ak ide o fyzickú osobu, najmenej 10 000 Sk,
b) ak ide o právnickú osobu, najmenej 50 000 Sk.
Ak je správcom dane obec, tak sú pokuty nižšie, při FO najmenej 200 Sk a pri PO najmenuj 2000 Sk.
O výsledku zistenia daňovej ...
O výsledku zistenia daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie a určí dátum prerokovania protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane.
Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu o daňovej kontrole sa začína vyrubovacie konanie
Správca dane vykoná na žiadosť súdu daňovú kontrolu u daňového subjektu v súvislosti s konkurzným konaním a vyrovnacím konaním do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti súdu. Správca dane, môže vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie.
Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.
Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu o daňovej kontrole sa začína vyrubovacie konanie
Správca dane vykoná na žiadosť súdu daňovú kontrolu u daňového subjektu v súvislosti s konkurzným konaním a vyrovnacím konaním do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti súdu. Správca dane, môže vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie.
Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.
Predbežné opatrenia
Správca dane môže počas daňovej kontroly v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jej účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpěl. Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné.
Opakovaná kontrola
Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,
b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona
c) na podnet ministerstva alebo odvolacieho orgánu.
Opakovanú daňovú kontrolu možno začať v lehote, v ktorej môže byť podané dodatočné daňové priznanie, alebo v lehote, v ktorej môže byť vrátená daň .
Opakovaná kontrola
Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,
b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona
c) na podnet ministerstva alebo odvolacieho orgánu.
Opakovanú daňovú kontrolu možno začať v lehote, v ktorej môže byť podané dodatočné daňové priznanie, alebo v lehote, v ktorej môže byť vrátená daň .
Ak daňový subjekt neumožní vykonať ...
Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň použitím pomôcok,ktoré ma k dispozícii a zadováci si ich bez účinnosti s daňovým subjektom, ktorými môžu byť napr. Verejné listiny, daňové spisy, výpisy z veřejných záznamov, znalecké posudky, správy a vzjadrenia onych správcov dane alebo vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu.O takomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane a uvedie pomôcky, ktoré použil. Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia , ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené.
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo :
a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo :
a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
b) byť prítomný na rokovaní ...
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
d) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní,
e) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole f) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky o tvrdeniach
f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu g) zapožičať doklady, ktoré správca dane vráti najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
d) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní,
e) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole f) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky o tvrdeniach
f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu g) zapožičať doklady, ktoré správca dane vráti najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu
Správca dane doručí daňovému ...
Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly, ktoré musí obsahovať :
miesto a čas začatia daňovej kontry
druh kontrolovaném dane
kontrolované zdaňovacie obdobie
Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia oznámiť to správcovi dane a dohodnúť iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia. Ak nedôjde k dohode o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly.
miesto a čas začatia daňovej kontry
druh kontrolovaném dane
kontrolované zdaňovacie obdobie
Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia oznámiť to správcovi dane a dohodnúť iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia. Ak nedôjde k dohode o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly.
Zdaňovanie majetku (daň z nehnuteľnosti a daň z motorových vozidiel )
- všetky nehnuteľnosti sa zdaňujú na hodnotovom princípe, určí sa hodnota nehnuteľnosti a z tej sa percentuálne vypočíta daň.
- Pri motorových vozidlách sa upustilo od zdaňovania osobných automobilov a autobus, predmetom dane sú len úžitkové vozidlá. Podľa práva EÚ ( smernice 92/106/EHS sa musia upraviť úľavy na dani pre kombinovanú dopravu, čo výrazne zníži príjmy ŠR.
Zdaňovanie spotreby ( DPH, spotrebné dane )
- DPH: zdaňujú sa všetky spotrebné tovary a služby jednou percentuálnou sadzbou priebežnou metódou, to znamená u každého platiteľa z jeho pridanej hodnoty.
- Spotrebné dane ( lieh, pivo, víno, tabak, minerálne oleje ), spoločným menovateľom je základ a nadväznosť na ptávne akty EÚ
- Pri motorových vozidlách sa upustilo od zdaňovania osobných automobilov a autobus, predmetom dane sú len úžitkové vozidlá. Podľa práva EÚ ( smernice 92/106/EHS sa musia upraviť úľavy na dani pre kombinovanú dopravu, čo výrazne zníži príjmy ŠR.
Zdaňovanie spotreby ( DPH, spotrebné dane )
- DPH: zdaňujú sa všetky spotrebné tovary a služby jednou percentuálnou sadzbou priebežnou metódou, to znamená u každého platiteľa z jeho pridanej hodnoty.
- Spotrebné dane ( lieh, pivo, víno, tabak, minerálne oleje ), spoločným menovateľom je základ a nadväznosť na ptávne akty EÚ
Zrušenie niektorých daní:
Novou reformou sa zrušili:
• daň z prechodu a prevodu nehnuteľností ( neopodstatnená, nezdaňuje ani zisk, spotrebu ani majetok ),
• daň z darovania a daň z dedičstava, bola nespravodlivá, zdaňovala totiž majetok,k otrý už bol raz zdanený
ďalším, nie menej podstatným dôvodom bol ich nízky výnos:))))
89.
Otázka č. 90 Daňová kontrola (podľa zákona 511/1992 )
Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.
• daň z prechodu a prevodu nehnuteľností ( neopodstatnená, nezdaňuje ani zisk, spotrebu ani majetok ),
• daň z darovania a daň z dedičstava, bola nespravodlivá, zdaňovala totiž majetok,k otrý už bol raz zdanený
ďalším, nie menej podstatným dôvodom bol ich nízky výnos:))))
89.
Otázka č. 90 Daňová kontrola (podľa zákona 511/1992 )
Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.
- jednoduchosť a, daňový systém ...
- jednoduchosť a, daňový systém má obsahovať len nevyhnutné minimum noriem, musia byť ľahko pochopiteľné a smú mať len jeden výklad. Daňové predpisy majú byť jednoduché a zrozumiteľné aj preto, že daňové zákony nie sú určené len pre správcov dane, ale aj laickú verejnosť, daňové subjekty.
- účinnosť, daň nesmie poskytovať legálne možnosti vyhnutia saplateniu dane a nesmie uľahčovať nelegálny daňový únik. Účinnosť tiež znamená, že výnos z dane musí byť primerane vysoký, aby daň plnila svoju fiškálnu funkciu, t.j. clkové náklady na strane daňových subjektovi štátnych orgánov musia byť primerané k výnosom z dane.
Okrem všeobecných princípov je potrebné zohľadniť nasledovné tézy:
- priame zdaňovanie má slúžiť na plnenie fiškálnych cieľov, a nemá sa používať na plnenie iných cieľov, napr. sociálna politika, štruktúralna či regionálna politika a iné odvetvia
- daňové princípy sa musia realizovať bez ohľadu na záujmy, zámery a ciele rôznych parciálnych záujmových skupín
- nevyhnutné potreby štátneho rozpočtu sa premietnu do výšky sadzieb, na druhej strane nesmú ovplyvniť realizáciu daňových princípov
- účinnosť, daň nesmie poskytovať legálne možnosti vyhnutia saplateniu dane a nesmie uľahčovať nelegálny daňový únik. Účinnosť tiež znamená, že výnos z dane musí byť primerane vysoký, aby daň plnila svoju fiškálnu funkciu, t.j. clkové náklady na strane daňových subjektovi štátnych orgánov musia byť primerané k výnosom z dane.
Okrem všeobecných princípov je potrebné zohľadniť nasledovné tézy:
- priame zdaňovanie má slúžiť na plnenie fiškálnych cieľov, a nemá sa používať na plnenie iných cieľov, napr. sociálna politika, štruktúralna či regionálna politika a iné odvetvia
- daňové princípy sa musia realizovať bez ohľadu na záujmy, zámery a ciele rôznych parciálnych záujmových skupín
- nevyhnutné potreby štátneho rozpočtu sa premietnu do výšky sadzieb, na druhej strane nesmú ovplyvniť realizáciu daňových princípov
-výsledný návrh daňového systému ...
-výsledný návrh daňového systému by teda mal predstavovať optimálnu kombináciu pri čo najlepšom možnom zohľadnení každého z vyššie uvedených princípov. Taktiež je nevyhnutná koordinácia týchto reforiem a ich vzájomné zladenie tak, aby výsledný efekt bol optimálny a pozitívne pôsobil na hospodársky rast, rast pracovných príležitostí a neznižoval motiváciu k podnikaniu či legálnemu zamestnávaniu. Je samozrejmé že všetky tieto opatrenia v oblasti daní by mali byť prijímané v súlade so záväznými dokumentmi EU.
Teraz sa bližšie pozrieme na jednotlivé dane a ich poňatie v koncepcii súčasnej reformy:
Zdaňovanie príjmov
- daň z príjmov: príjmy všetkých subjektov ( FO, PO, zahraničné osoby a ostatné subjekty ) sa budú zdaňovať jednou lineárnou percenruálnou sadzbou – rovná daň – vo výške 19 %. Čo sa bude líšiť sú právidlá pre stanovenie základu dane u jednotlivých typov subjektov. Ako príklad uvediem zamestnanca, jeho základom dane je jeho mzda znížená o odvody a nezdaniteľné minimum. U podnikateľa je to jeho upravený hospodársky výsledok.Príjmy vo všetkých možných formách sú zdaňované len raz, a to vtedy, keď prechádzajú od ich tvorby k použitiu.
Teraz sa bližšie pozrieme na jednotlivé dane a ich poňatie v koncepcii súčasnej reformy:
Zdaňovanie príjmov
- daň z príjmov: príjmy všetkých subjektov ( FO, PO, zahraničné osoby a ostatné subjekty ) sa budú zdaňovať jednou lineárnou percenruálnou sadzbou – rovná daň – vo výške 19 %. Čo sa bude líšiť sú právidlá pre stanovenie základu dane u jednotlivých typov subjektov. Ako príklad uvediem zamestnanca, jeho základom dane je jeho mzda znížená o odvody a nezdaniteľné minimum. U podnikateľa je to jeho upravený hospodársky výsledok.Príjmy vo všetkých možných formách sú zdaňované len raz, a to vtedy, keď prechádzajú od ich tvorby k použitiu.
Vláda SR vo svojom programovom ...
Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení v časti „Ekonomická politika“ stanovila pre oblasť daní nasledovné ciele:
- sprehľadniť daňové zákony
- znížiť priame dane
- analyzovať možnosti zavedenia rovnej dane
- posilniť vlastné daňové príjmy obcí a VÚC
- nový sysém horizontálneho finančného vyrovnávania
- zabezpečiť prísny, priamy, spravodlivý a efektívny výber daní a znižovať sadzby
- obmedziť daňové úniky
- zjednodušiť daňovú legslatívu
- novelizovať časti zákonov, ktoré sú nejednoznačné
- zjednodušiť sankčný systém
- zvážiť možnosti zjednotenia sadzieb dane z príjmu
- presun daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame
- prehodnotiť uplatňovanie sadzieb majetkových daní
- zvážiť systém stimulačných daňových nástrojov pre bytovú výstavbu
- sprehľadniť daňové zákony
- znížiť priame dane
- analyzovať možnosti zavedenia rovnej dane
- posilniť vlastné daňové príjmy obcí a VÚC
- nový sysém horizontálneho finančného vyrovnávania
- zabezpečiť prísny, priamy, spravodlivý a efektívny výber daní a znižovať sadzby
- obmedziť daňové úniky
- zjednodušiť daňovú legslatívu
- novelizovať časti zákonov, ktoré sú nejednoznačné
- zjednodušiť sankčný systém
- zvážiť možnosti zjednotenia sadzieb dane z príjmu
- presun daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame
- prehodnotiť uplatňovanie sadzieb majetkových daní
- zvážiť systém stimulačných daňových nástrojov pre bytovú výstavbu
Zásady zdaňovania ...
Zásady zdaňovania (som sa dozvedela zas niečo nové, a síce že tieto zásady nie sú potrebné, teda ich tu nechávam len pre zaujímavosť, keby to chcel niekto poňať komplexne :)))
- spravodlivosť a proporcionalita, t.j. aby spôsob ukladania a vyberania daní bol čo najspravodlivejší, dane musia byť spravodlivé horizontálne aj vertikálne. Horizontálna spravodlivosť znamená, že rovnaké predmety zdanenia majú byť zdanené rovnako. Vertikálna spravodlivosť znamená, že subjekt, ktorý ma vyššie príjmy, väčšiu spotrebu, platí vyššiu daň, pričom by však mala byť zachovaná zásada proporcionality.
- neutrálnosť, zdanenie musí byť neutrálne v tom zmysle, že nemá skreslovať hospodárske procesy a má v čo najmenšej miere ovplyvňovať ekonomické rozhodnutia subjektov.
- vylúčenie duplicity zdanenia, k zdaneniu príjmov má dojsť len raz, a to pri prechode od tvorby dôchodkov k ich spotrebe, resp. reinvestícií. Obdobne by napr. pri majetkových daniach nemalo dochádzať k vicnásobnému zdaňovaniu majetku.
- spravodlivosť a proporcionalita, t.j. aby spôsob ukladania a vyberania daní bol čo najspravodlivejší, dane musia byť spravodlivé horizontálne aj vertikálne. Horizontálna spravodlivosť znamená, že rovnaké predmety zdanenia majú byť zdanené rovnako. Vertikálna spravodlivosť znamená, že subjekt, ktorý ma vyššie príjmy, väčšiu spotrebu, platí vyššiu daň, pričom by však mala byť zachovaná zásada proporcionality.
- neutrálnosť, zdanenie musí byť neutrálne v tom zmysle, že nemá skreslovať hospodárske procesy a má v čo najmenšej miere ovplyvňovať ekonomické rozhodnutia subjektov.
- vylúčenie duplicity zdanenia, k zdaneniu príjmov má dojsť len raz, a to pri prechode od tvorby dôchodkov k ich spotrebe, resp. reinvestícií. Obdobne by napr. pri majetkových daniach nemalo dochádzať k vicnásobnému zdaňovaniu majetku.
- nepriame: všeobecná spotrebná ...
- nepriame: všeobecná spotrebná daň (DPH )a selektívne spotrebné dane ( okrem tých čo máme teraz, pivo, víno, oleje, tabak aj spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív )
okrem toho tento zákon predpokladal zavedenie daní na ochranu životného prostredia ( daň postihujúca výrobu, ktorá zaťažuje životné prostredia a daň postihujúca takú výrobu, ktorá by mala na životné prostredie negatívny dopad. ) tieto dane prijaté neboli, časť sa premietla do poplatkov.
Ciele a koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 – 2006
Potreba daňovej reformy.
Posledná novela bola uskutočnená pod vplyvom závažných zmien v ekonomickej sfére – prechodu od centrálne plánovaného hospodárstva socialistického typu k trhovo orientovanej ekonomike. Daňové zákony boli viackrát novelizované, dôsledkom čoho je výrazné skomplikovanie daňového práva. Množstvo výnimiek a podmienok spôsobuje nejednoznačnosť zákonov. Ďalším javom, rovnako podstatným je , že daňové zákony sú voči daňovníkom podozrievavé a vopred ich paušálne trestajú.
okrem toho tento zákon predpokladal zavedenie daní na ochranu životného prostredia ( daň postihujúca výrobu, ktorá zaťažuje životné prostredia a daň postihujúca takú výrobu, ktorá by mala na životné prostredie negatívny dopad. ) tieto dane prijaté neboli, časť sa premietla do poplatkov.
Ciele a koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 – 2006
Potreba daňovej reformy.
Posledná novela bola uskutočnená pod vplyvom závažných zmien v ekonomickej sfére – prechodu od centrálne plánovaného hospodárstva socialistického typu k trhovo orientovanej ekonomike. Daňové zákony boli viackrát novelizované, dôsledkom čoho je výrazné skomplikovanie daňového práva. Množstvo výnimiek a podmienok spôsobuje nejednoznačnosť zákonov. Ďalším javom, rovnako podstatným je , že daňové zákony sú voči daňovníkom podozrievavé a vopred ich paušálne trestajú.
Ako nie správne sa javilo ...
Ako nie správne sa javilo uplatňovanie rôznych sadzieb daní, či už podľa výšky základu dane, alebo podľa druhu daňového príjmu, prípadne rôzne daňové zaobchádzanie s rôznymi typmi daňových subjektov, čím boli daňovníci motivaní k presunom svojich príjmov do iných druhových skupín, časovému rozloženiu či dokonca presunu na iné, výhodnejšie zdaňované subjekty. Navrhovaný daňový systém mal za úlohu tieto nedostatky a deformácie odstrániť. Z pohľadu rozloženia daňového bremena koncepcia daňovej sleduje presunutie daňového zaťaženia z priamych daní na dane nepriame, ktoré sú z hľadiska výberu daní jednoduchšie. Výsledkom by malo byť zníženie váhy priamych daní. Z makroekonomického hľadiska navrhnutá daňová reforma prinesie pozitívne efekty pre podnikateľské prostredie. Pri formulovaní daňovej politiky je potrebné zohľadniť aktuálnu situáciu vo verejných financiách a zámer vlády splniť deklarovaný cieľ vo vzťahu k EU, t.j. dosiahnuť, aby roku 2006 celkový deficit verejných financií nepresiahol úroveň 3 % HDP. Preto je základnou podmienkou daňovej reformy je fiškálna neutrálnosť.
- daňová reforma:
- daňová reforma: nazvaná aj Englišova, podľa autora, uskutočnená v roku 1927. Jej úlohou bola nahradiť zastaralý a nefunkčný, retardačne pôsobiaci daňový systém z ex Rakúska – Uhorska. Právnou základňou bol zákon o priamych daniach, vrátane globálnej dôchodkovej dane, a sedem výnosových daní do daňovej sústavy štátu.
- Daňová reforma: po obnovení ČSR za zásadnú zmenu treba považovať prijatie zákona o majetkových daniach v r. 1946, tzv. dávka z majetkového prírastku a dávka z majetku, druhú daňovú reformu odštartovala až 1. celoštátna národohospodárska konferencia KSČs, ktorá prijala nový daňový program. daňová sústava sa zredukovala na tri druhy daní, a to dane z pracovných dôchodkov, dane z podnikov a dane z bezprácnych príjmov. V roku 1947 komunisti presadili prijatie zákonov zavádzajúcich tzv. milionársku dávku,a mimoriadnu jednorázovú dávku z nadmerných prírastkov na majetku.
- daňová reforma, uskutočnená v roku 1952, znamenala radikálnu prestavbu daňovej sústavy. Bolo v nej prijatých 9 nových daňových zákonov inšpirovaných daň. praxou Sovietskeho zväzu. Táto daňová sústava, s mnohými zásadnými zmenami, pretrvala až do roku 1989.
- daňová reforma:1.1. 1993, zaviedla podsústavu nepriamych daní a podsústavu priamych daní.
- Daňová reforma: po obnovení ČSR za zásadnú zmenu treba považovať prijatie zákona o majetkových daniach v r. 1946, tzv. dávka z majetkového prírastku a dávka z majetku, druhú daňovú reformu odštartovala až 1. celoštátna národohospodárska konferencia KSČs, ktorá prijala nový daňový program. daňová sústava sa zredukovala na tri druhy daní, a to dane z pracovných dôchodkov, dane z podnikov a dane z bezprácnych príjmov. V roku 1947 komunisti presadili prijatie zákonov zavádzajúcich tzv. milionársku dávku,a mimoriadnu jednorázovú dávku z nadmerných prírastkov na majetku.
- daňová reforma, uskutočnená v roku 1952, znamenala radikálnu prestavbu daňovej sústavy. Bolo v nej prijatých 9 nových daňových zákonov inšpirovaných daň. praxou Sovietskeho zväzu. Táto daňová sústava, s mnohými zásadnými zmenami, pretrvala až do roku 1989.
- daňová reforma:1.1. 1993, zaviedla podsústavu nepriamych daní a podsústavu priamych daní.
Zásadná zmena politickej a celospoločenskej ...
Zásadná zmena politickej a celospoločenskej orientácie štátu po novembri 1989 si zákonite vyžiadala zakotvenie nových princípov v právnom poriadku. Do popredia vystúpila úloha odstrániť retardačne pôsobiace právne úpravy a zreformovať množstvo právnych odvetví, finančné právo nevyjímajúc. Všeobecne sa pociťovala potreba zjednodušiť náš daňový szstém a zakotviť v ňom osvedčené a aktuálne daňovoprávne inštitúty. Z obdobia rokov 1989 – 1992 spomeniem dôležité predpisy len stručne:
dec. 1989 – zdaňovanie príjmov štátnych podnikov a ostatných podnikateľských subjektov so zahraničnou účasťou
157/1989 o dôchodkovej dani a 156 z toho istého roku o odvodoch do štátneho rozpočtu.
532/1990 – celková koncepcia daňovej reformy
212/1992 o sústave daní ( dôležitý, upozorňovala naňho ), delenie daní:
- priame: dôchodkové (daň z príjmov FO a PO ) a majetkové (ešte aj darovanie, dedičstvo, prevod, prechod nehnuteľností a cestná daň, v súčasnosti, ako vieme zrušené )
dec. 1989 – zdaňovanie príjmov štátnych podnikov a ostatných podnikateľských subjektov so zahraničnou účasťou
157/1989 o dôchodkovej dani a 156 z toho istého roku o odvodoch do štátneho rozpočtu.
532/1990 – celková koncepcia daňovej reformy
212/1992 o sústave daní ( dôležitý, upozorňovala naňho ), delenie daní:
- priame: dôchodkové (daň z príjmov FO a PO ) a majetkové (ešte aj darovanie, dedičstvo, prevod, prechod nehnuteľností a cestná daň, v súčasnosti, ako vieme zrušené )
b) bilanciu financovania schodku ...
b) bilanciu financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,
c) prehľad o stave a vývoji dlhu verejnej správy,
d) údaje o aktívach a pasívach verejnej správy vrátane bilancie štátnych aktív a štátnych pasív,
e) prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach a o stave a vývoji štátnych záruk,
f) prehľad o použití rozpočtových rezerv,
g) prehľad o poskytnutých úľavách podľa osobitného predpisu, 42)
h) prehľad o stave daňových pohľadávok a colných pohľadávok,
i) súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu
Rozpočtová disciplína a sankcie za jej porušenie:
Zo zásady hospodárnosti vychádza aj normatívna právna úprava rozpočtovej disciplíny, za ktoré sa uplatňuje sankčný postih (odvod, penále, pokuta).
Porušenie RD treba ponímať ako neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov ŠR, ES, rozpočtu štátneho účelového fondu, rozpočtu obce alebo VÚC a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové a príspevkové organizácie. Porušením RD je aj porušenie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.
c) prehľad o stave a vývoji dlhu verejnej správy,
d) údaje o aktívach a pasívach verejnej správy vrátane bilancie štátnych aktív a štátnych pasív,
e) prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach a o stave a vývoji štátnych záruk,
f) prehľad o použití rozpočtových rezerv,
g) prehľad o poskytnutých úľavách podľa osobitného predpisu, 42)
h) prehľad o stave daňových pohľadávok a colných pohľadávok,
i) súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu
Rozpočtová disciplína a sankcie za jej porušenie:
Zo zásady hospodárnosti vychádza aj normatívna právna úprava rozpočtovej disciplíny, za ktoré sa uplatňuje sankčný postih (odvod, penále, pokuta).
Porušenie RD treba ponímať ako neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov ŠR, ES, rozpočtu štátneho účelového fondu, rozpočtu obce alebo VÚC a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové a príspevkové organizácie. Porušením RD je aj porušenie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.
Subjekty, ktoré neoprávnene ...
Subjekty, ktoré neoprávnene použijú alebo zadržia rozp. prostriedky, sú povinné odviesť (vrátiť) neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu prostriedkov do rozpočtu, z ktorého boli poskytnuté alebo ktoré sa zadržujú. Súčasne majú povinnosť zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,1% z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov ( najviac však do výšky tejto sumy).
FO alebo PO, ktorá porušila RD je povinná zaplatiť pokutu. Pokuta sa ukladá od 1000 do 300 000 SK v závislosti od závažnosti porušenia RD a dĺžky trvania protiprávneho stavu.
Odvod, penále, pokutu za to isté porušenie RD možno udeliť len raz.
88. Ciele a koncepcie daňovej reformy
- slovník finančno-právnych inštitútov, Grúň, Pauličková
- www.finance.gov.sk
- Ľubomír Grúň – Dane včera, dnes a zajtra
FO alebo PO, ktorá porušila RD je povinná zaplatiť pokutu. Pokuta sa ukladá od 1000 do 300 000 SK v závislosti od závažnosti porušenia RD a dĺžky trvania protiprávneho stavu.
Odvod, penále, pokutu za to isté porušenie RD možno udeliť len raz.
88. Ciele a koncepcie daňovej reformy
- slovník finančno-právnych inštitútov, Grúň, Pauličková
- www.finance.gov.sk
- Ľubomír Grúň – Dane včera, dnes a zajtra
Vymedzenie pojmu daňovú reforma:
- proces úplného alebo čiastočného prebudovania daňovej sústavy na štrukturálne a principiálne inú daňovú sústavu. Úlohou daňovej reformy môže byť dosiahnutie určených ekonomických, národohospodárskych aj politických cieľov. Podnetom je uskutočnenia je spravidla ekonomicko-politické rozhodnutie príslušného štátneho orgánu.
Daňovou reformou dochádza k zmenám celej sústavy daň. právnych noriem a v súvislosti s tým aj k zmenám daň. právnych vzťahov. K úplnej daňovej reforme sa pristupuje vždy len zo závažných dôvodov.
Hysterický ekxurz
V novodobej slovenskej histórii ( sa myslí 20. storočie), došlo k uskutočneniu 4 úplných daňových reforiem, čiastkové reformy doplnkového charakteru sa realizovali priebežne.
Daňovou reformou dochádza k zmenám celej sústavy daň. právnych noriem a v súvislosti s tým aj k zmenám daň. právnych vzťahov. K úplnej daňovej reforme sa pristupuje vždy len zo závažných dôvodov.
Hysterický ekxurz
V novodobej slovenskej histórii ( sa myslí 20. storočie), došlo k uskutočneniu 4 úplných daňových reforiem, čiastkové reformy doplnkového charakteru sa realizovali priebežne.
Finančné vzťahy a Európskou úniou (§20-20a):
Prostriedky EÚ sa vedú na osobitných účtoch MF v Štátnej pokladnici, poskytujú sa skrze príslušný orgán štátnej správy. Odvody do EÚ tiež vedené na špeciálnom účte. Výnosy z prostriedkov EÚ sú majetkom EÚ, prostriedkami EÚ nemožno zabezpečiť záväzky SR. Odvody a penále za porušenie rozp. disciplíny sa odvádzajú na špec. účet MF, penále je príjmom štátneho rozpočtu. FO a PO, ktoré priamo prijali pomoc od EÚ sú povinní to do 30 dní oznámiť MF. Ak EÚ požiada o vrátenie prostriedkov, budú tie vyporiadané s účtom MF, SR zaplatí úrok z omeškania, ak sa oneskorí s vrátením finančných. prostriedkov alebo s odvodom EÚ podľa sadzby EÚ.
Finančné hospodárenie rozpočtových organizácií:...
Finančné hospodárenie príspevkových organizácií:...
Zostavovanie a schvaľovanie štátnych záverečných účtov:...
Teória je taktiež súčasťou inej otázky.
Záverečný účet verejnej správy obsahuje najmä:
a) údaje o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu a o súhrne rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok,
Finančné hospodárenie rozpočtových organizácií:...
Finančné hospodárenie príspevkových organizácií:...
Zostavovanie a schvaľovanie štátnych záverečných účtov:...
Teória je taktiež súčasťou inej otázky.
Záverečný účet verejnej správy obsahuje najmä:
a) údaje o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu a o súhrne rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok,
Pravidlá rozpočtového hospodárenia(§19):
Prostriedky ŠR možno použiť len v súlade so Zákonom o št. rozp. na prísl. rok, špeciálnymi predpismi a týmto zákonom. Povinnosť zachovať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť použitie. Možno ich použiť do konca rozp. roka, existujú aj výnimky. Štatutárny orgán subjektu VS je povinný zabezpečiť, aby sa prostriedky uvoľňovali len v tej výške, ako je zahrnuté v rozpočte VS. Subjekt nesmie zaviazať na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte bežného roka a tým zaťažovať rozpočet nasledujúceho rozp. roka.
Preddavky môžu byť poskytnuté, ak tak bolo dohodnuté vopred, max. na 3 mesiace dopredu. Tiež možno uvoľniť prostriedky ako zálohu na plat. Karu, akreditív v prospech zahraničných osôb a preddavkov na zdrav. starostlivosť a pri obstaraní voj, materiálu, špec. strojov, prístrojov a pod. v zahraničí a pod.
Prostriedky z preddavku musia byť zúčtované do konca rozp. roka, v ktorom sa poskytli, okrem režijných nákladov. Ustanovenia o preddavku sa týkajú financovania spoločných projektov s EÚ.
FO a PO pri poskytnutí prostriedkov zodpovedajú za hospodárenie s nimi.
Subjekt VS, okrem obce a VÚC, môže prijať úver len v súlade s týmto zákonom, ako aj sa stať ručiteľom, príp. poskytnúť úver len v súlade s týmto zákonom, okrem FNM.
Preddavky môžu byť poskytnuté, ak tak bolo dohodnuté vopred, max. na 3 mesiace dopredu. Tiež možno uvoľniť prostriedky ako zálohu na plat. Karu, akreditív v prospech zahraničných osôb a preddavkov na zdrav. starostlivosť a pri obstaraní voj, materiálu, špec. strojov, prístrojov a pod. v zahraničí a pod.
Prostriedky z preddavku musia byť zúčtované do konca rozp. roka, v ktorom sa poskytli, okrem režijných nákladov. Ustanovenia o preddavku sa týkajú financovania spoločných projektov s EÚ.
FO a PO pri poskytnutí prostriedkov zodpovedajú za hospodárenie s nimi.
Subjekt VS, okrem obce a VÚC, môže prijať úver len v súlade s týmto zákonom, ako aj sa stať ručiteľom, príp. poskytnúť úver len v súlade s týmto zákonom, okrem FNM.
Rozpočtové rezervy (§10):
Vytvárajú sa na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov. Tvorí ich najmä:
Rezerva vlády, rezerva predsedu vlády, rezerva na prostriedky EÚ a na odvody EÚ.
Rozpočtové provizórium (§11):
Ak nie je vládny návrh zákona o št. rozpočte na budúci rozpočtový rok schválený NRSR do 31. decembra bežného rozpočtového roku, spravuje sa hospodárenie od 1.1. rozp. provizóriom. Hospodárenie sa spravuje rozpočtom z predchádzajúceho rozp. roka, výdavky v kalendárnom mesiaci nesmú prekročiť 1/12 výdavkov z minulého rozp. roka. Výnimkou sú len odvody do EÚ, odvody za zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, úroky a poplatky z prijatých úverov. Príjmy a výdavky sa zúčtujú po nadobudnutí platnosti Zákona o št. rozpočte.
Vojnový štátny rozpočet( §12):
Hospodárenie SR sa v čase vojny riadi vojnovým rozpočtom. Po vypovedaní vojny alebo vyhlásení vojnového stavu vypracúva ministerstvo financií návrh rozpočtu. Ten platí od začiatku vojny do konca rozp. roka a potom sa tvorí na ďalšie rozp. roky. Po skončení vojny vypracúva MF návrh mimoriadneho záverečného štátneho účtu za obdobie od vypovedania vojny do skončenia rozp. roka a príp. za ďalšie rozpočtové roky.
Rezerva vlády, rezerva predsedu vlády, rezerva na prostriedky EÚ a na odvody EÚ.
Rozpočtové provizórium (§11):
Ak nie je vládny návrh zákona o št. rozpočte na budúci rozpočtový rok schválený NRSR do 31. decembra bežného rozpočtového roku, spravuje sa hospodárenie od 1.1. rozp. provizóriom. Hospodárenie sa spravuje rozpočtom z predchádzajúceho rozp. roka, výdavky v kalendárnom mesiaci nesmú prekročiť 1/12 výdavkov z minulého rozp. roka. Výnimkou sú len odvody do EÚ, odvody za zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, úroky a poplatky z prijatých úverov. Príjmy a výdavky sa zúčtujú po nadobudnutí platnosti Zákona o št. rozpočte.
Vojnový štátny rozpočet( §12):
Hospodárenie SR sa v čase vojny riadi vojnovým rozpočtom. Po vypovedaní vojny alebo vyhlásení vojnového stavu vypracúva ministerstvo financií návrh rozpočtu. Ten platí od začiatku vojny do konca rozp. roka a potom sa tvorí na ďalšie rozp. roky. Po skončení vojny vypracúva MF návrh mimoriadneho záverečného štátneho účtu za obdobie od vypovedania vojny do skončenia rozp. roka a príp. za ďalšie rozpočtové roky.
Štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva (§13):
Aktíva:
a) peňažné prostriedky štátu z minulých rokov – o použití rozhoduje NRSR
b) peň. prostriedky štátu zo splácania istín
c) majetkové účasti štátu
d) cenné papiere vo vlastníctve štátu
e) ďalšie podľa rozhodnutia vlády alebo NR SR
b – e: o použití rozhoduje vláda, ak nerozhoduje o výdavkoch, o kt. rozhoduje NR SR.
Aj prostriedky v pokladniciach a na bežných účtoch št. organizácií sú aktíva.
Medzi pasíva zaraďujeme záväzky štátu vzniknuté z prijatých úverov vlády, z vydaných štátnych cenných papierov ako aj záväzky štátnych príspevkových organizácií vzniknuté z úverových vzťahov.
Rozpočtový proces:
Rozpočtové opatrenia(§15):
- presuny rozpočtových prostriedkov,
- povolené prekročenie limitu výdavkov,
- viazanie rozpočtových prostriedkov.
a) peňažné prostriedky štátu z minulých rokov – o použití rozhoduje NRSR
b) peň. prostriedky štátu zo splácania istín
c) majetkové účasti štátu
d) cenné papiere vo vlastníctve štátu
e) ďalšie podľa rozhodnutia vlády alebo NR SR
b – e: o použití rozhoduje vláda, ak nerozhoduje o výdavkoch, o kt. rozhoduje NR SR.
Aj prostriedky v pokladniciach a na bežných účtoch št. organizácií sú aktíva.
Medzi pasíva zaraďujeme záväzky štátu vzniknuté z prijatých úverov vlády, z vydaných štátnych cenných papierov ako aj záväzky štátnych príspevkových organizácií vzniknuté z úverových vzťahov.
Rozpočtový proces:
Rozpočtové opatrenia(§15):
- presuny rozpočtových prostriedkov,
- povolené prekročenie limitu výdavkov,
- viazanie rozpočtových prostriedkov.
Kapitoly( §9):
ŠR je usporiadaný do kapitol. Kapitolu má:
a) každého ministerstva
b) Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
c) Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
d) Úradu vlády Slovenskej republiky,
e) Ústavného súdu Slovenskej republiky,
f) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
g) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
h) Slovenskej akadémie vied,
i) Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
j) ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva,
k) Slovenskej informačnej služby,
l) Všeobecnej pokladničnej správy( VPS)
Kapitolu VPS spravuje ministerstvo financií a tvoria ju príjmy a výdavky , kt. nesúvisia s inými kapitolami.
Správca kapitoly má v zákone určené povinnosti i dátum predloženia návrhu rozpočtu, i to, kto sa k nemu bude vyjadrovať: napr. Min. spravodlivosti pri NS SR.
a) každého ministerstva
b) Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
c) Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
d) Úradu vlády Slovenskej republiky,
e) Ústavného súdu Slovenskej republiky,
f) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
g) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
h) Slovenskej akadémie vied,
i) Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
j) ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva,
k) Slovenskej informačnej služby,
l) Všeobecnej pokladničnej správy( VPS)
Kapitolu VPS spravuje ministerstvo financií a tvoria ju príjmy a výdavky , kt. nesúvisia s inými kapitolami.
Správca kapitoly má v zákone určené povinnosti i dátum predloženia návrhu rozpočtu, i to, kto sa k nemu bude vyjadrovať: napr. Min. spravodlivosti pri NS SR.
Do tejto otázky podľa zákona patrí ...
Do tejto otázky podľa zákona patrí aj nasledujúca problematika, ktorá je ale podrobnejšie rozpracovaná v iných, konkrétnych otázkach, preto som sa tomu bližšie nevenoval, len načrtnem, čo tam bude potrebné spomenúť. Ja som sa jej pýtal, a ona mi povedala, že máme spomenúť najskôr štruktúru a potom ona nás už navedie.
Štátne fondy ( §5):
Je to PO, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Rozpočet štátneho fondu schvaľuje vláda spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. SR neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky SR. Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej PO.
Štátny rozpočet( §6):
Je to základná súčasť rozpočtu VS a zabezpečuje sa ním financovanie hl. funkcií štátu v prísl. kalend. roku. Prijíma ho zákonom NRSR, kt. určí príjmy, výdavky, schodok al. prebytok, možno ním splnomocniť vládu na prevzatie úveru na prísl. rozp. rok.
ŠR tvoria najmä: príjmy ŠR, výdavky ŠR a schodok alebo prebytok ŠR
- príjmy štátneho rozpočtu ...
- výdavky štátneho rozpočtu...- bežné a kapitálové
Štátne fondy ( §5):
Je to PO, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Rozpočet štátneho fondu schvaľuje vláda spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. SR neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky SR. Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej PO.
Štátny rozpočet( §6):
Je to základná súčasť rozpočtu VS a zabezpečuje sa ním financovanie hl. funkcií štátu v prísl. kalend. roku. Prijíma ho zákonom NRSR, kt. určí príjmy, výdavky, schodok al. prebytok, možno ním splnomocniť vládu na prevzatie úveru na prísl. rozp. rok.
ŠR tvoria najmä: príjmy ŠR, výdavky ŠR a schodok alebo prebytok ŠR
- príjmy štátneho rozpočtu ...
- výdavky štátneho rozpočtu...- bežné a kapitálové
Subjekty verejnej správy:
PO vedené v registri Štatistického úradu, vedené v
a) ústrednej št. správe: št. rozp. a št. prísp. organizácie, št. účelové fondy, FNM a Sl. pozemkový fond. Tiež vys. školy
b) územnej samospráve: obce a VÚC a nimi zriadené rozp. a prísp. organizácie
c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia: Soc. a zdravotné poisťovne
Rozpočet verejnej správy (VS)
Strednodobý ek. Nástroj zostavovaný na 3 rozpočtové roky. Rozp. rok = kal. rok. Ministerstvo financií ho predkladá na schválenie vláde, ktorá Zákon o št. rozpočte predloží NRSR a rozpočet VS predloží Národnej rade na informáciu. Je tvorený:
a) štátny rozpočet a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok,
b) štátny rozpočet a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku,
c) štátny rozpočet na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavil štátny rozpočet podľa písmena b), a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavili rozpočty podľa písmena b).
Tvoria ho príjmy, výdavky, vzťahy v rámci VS a mimo nej a schodok alebo prebytok.
a) ústrednej št. správe: št. rozp. a št. prísp. organizácie, št. účelové fondy, FNM a Sl. pozemkový fond. Tiež vys. školy
b) územnej samospráve: obce a VÚC a nimi zriadené rozp. a prísp. organizácie
c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia: Soc. a zdravotné poisťovne
Rozpočet verejnej správy (VS)
Strednodobý ek. Nástroj zostavovaný na 3 rozpočtové roky. Rozp. rok = kal. rok. Ministerstvo financií ho predkladá na schválenie vláde, ktorá Zákon o št. rozpočte predloží NRSR a rozpočet VS predloží Národnej rade na informáciu. Je tvorený:
a) štátny rozpočet a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok,
b) štátny rozpočet a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku,
c) štátny rozpočet na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavil štátny rozpočet podľa písmena b), a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavili rozpočty podľa písmena b).
Tvoria ho príjmy, výdavky, vzťahy v rámci VS a mimo nej a schodok alebo prebytok.
Rozpočtový proces, pravidlá ...
Rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu.
. Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese.
- Upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií.
Vymedzuje sa tu ďalej okruh príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a definuje pojem rozpočtového provizória. V osobitnej časti je upravený rozpočtový proces, vrátane procesu tvorby štátneho záverečného účtu. Zákon obsahuje tiež rozpočtové opatrenia, problematiku hospodárenia obcí a vyšších územných celkov. Samostatne je upravené hospodárenie s prostriedkami Európskych spoločenstiev, systém finančného vyrovnávania a sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny.
Pojmy:
1, verejnými prostriedkami sú fin. prostriedky, s kt. hospodária pr. osoby verejnej správy (VS), ako aj prostriedky EÚ a odvody EÚ
2, schodkom je záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami št. rozpočtu
3, prebytkom je kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami št. rozpočtu
4, prostriedkami EÚ: fin. prostriedky z rozpočtu EÚ, poskytnuté skrze platobný orgán
5, odvodmi EÚ sú fin. prostriedky odvádzane SR do rozpočtu EÚ.
. Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese.
- Upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií.
Vymedzuje sa tu ďalej okruh príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a definuje pojem rozpočtového provizória. V osobitnej časti je upravený rozpočtový proces, vrátane procesu tvorby štátneho záverečného účtu. Zákon obsahuje tiež rozpočtové opatrenia, problematiku hospodárenia obcí a vyšších územných celkov. Samostatne je upravené hospodárenie s prostriedkami Európskych spoločenstiev, systém finančného vyrovnávania a sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny.
Pojmy:
1, verejnými prostriedkami sú fin. prostriedky, s kt. hospodária pr. osoby verejnej správy (VS), ako aj prostriedky EÚ a odvody EÚ
2, schodkom je záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami št. rozpočtu
3, prebytkom je kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami št. rozpočtu
4, prostriedkami EÚ: fin. prostriedky z rozpočtu EÚ, poskytnuté skrze platobný orgán
5, odvodmi EÚ sú fin. prostriedky odvádzane SR do rozpočtu EÚ.
Rozhodnutie o zavedení nútenej ...
Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu, číslo preukazu totožnosti a rodné číslo. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu.
Od zavedenia nútenej správy nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena.
Obec je povinná do 7 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým (napr. obecným rozhlasom, vývesnou tabuľou). Obec je taktiež do 7 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy povinná toto zriadiť v banke osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov na doterajších účtoch okrem peňažných prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch.
Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, v ktorom sa zavádza nútená správa.
Od zavedenia nútenej správy nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena.
Obec je povinná do 7 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým (napr. obecným rozhlasom, vývesnou tabuľou). Obec je taktiež do 7 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy povinná toto zriadiť v banke osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov na doterajších účtoch okrem peňažných prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch.
Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, v ktorom sa zavádza nútená správa.
Po zavedení nútenej správy ...
Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav hospodárenia obce, pričom obec je povinná umožniť mu nahliadať do všetkých účtovných a iných dokladov potrebných na účely zistenia stavu hospodárenia obce. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a personálnych opatrení.
Ministerstvo financií môže rozhodnúť o zrušení nútenej správy na základe návrhu núteného správcu, žiadosti obce, alebo ak zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie.
87. Právna úprava hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami
Ide o spracovanie zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy
Upravuje:
- Rozpočet sektora verejnej správy osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom.
Ministerstvo financií môže rozhodnúť o zrušení nútenej správy na základe návrhu núteného správcu, žiadosti obce, alebo ak zistí, že pominuli dôvody na jej trvanie.
87. Právna úprava hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami
Ide o spracovanie zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy
Upravuje:
- Rozpočet sektora verejnej správy osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom.
Ak nastali skutočnosti pre zavedenie ...
Ak nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu, obec je povinná do 3 dní od ich zistenia oznámiť túto skutočnosť ministerstvu financií a starosta je povinný do 15 dní vypracovať návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý tvorí návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového opatrenia a predložiť tento návrh obecnému zastupiteľstvu. Ozdravný rozpočet nie je obec povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať návrh na zavedenie ozdravného režimu do 15 dní od jeho predloženia.
Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pritom každé použitie finančných prostriedkov obec musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.
Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
V lehote do 7 dní po uplynutí 90 dní od zavedenia ozdravného režimu je obec povinná oznámiť ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra. Ak obec preukáže, že plnením ozdravného režimu dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia, ministerstvo financií môže na základe žiadosti obce dať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty neprevyšujúcej 90 dní.
Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pritom každé použitie finančných prostriedkov obec musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.
Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
V lehote do 7 dní po uplynutí 90 dní od zavedenia ozdravného režimu je obec povinná oznámiť ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra. Ak obec preukáže, že plnením ozdravného režimu dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia, ministerstvo financií môže na základe žiadosti obce dať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty neprevyšujúcej 90 dní.
Nútená správa
Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy, ak:
A. nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu, avšak obec nezaviedla ozdravný režim
B. po skončení hospodárenia v ozdravnom režime trvajú skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre zavedenie ozdravného režimu, a to podľa zistení ministerstva financií alebo na základe oznámenia: starostu alebo hlavného kontrolóra obce alebo audítora alebo veriteľa obce alebo štátneho orgánu.
Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií. Ministerstvo financií uzatvára s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti núteného správcu, ktoré podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti. Výšku odmeny núteného správcu určí ministerstvo financií. Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou sa zaviedla nútená správa.
Núteným správcom môže byť FO, ktorá:
• má skončené vysokoškolské vzdelania a odbornú prax v oblasti financií najmenej 5 rokov
• nie je starostom, členom iného orgánu obce alebo zamestnancom obce
• nie je osobou blízkou starostovi, členovi inému orgánu obce alebo zamestnancom obce, nad ktorou sa zavádza nútená správa
A. nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu, avšak obec nezaviedla ozdravný režim
B. po skončení hospodárenia v ozdravnom režime trvajú skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre zavedenie ozdravného režimu, a to podľa zistení ministerstva financií alebo na základe oznámenia: starostu alebo hlavného kontrolóra obce alebo audítora alebo veriteľa obce alebo štátneho orgánu.
Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií. Ministerstvo financií uzatvára s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti núteného správcu, ktoré podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti. Výšku odmeny núteného správcu určí ministerstvo financií. Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou sa zaviedla nútená správa.
Núteným správcom môže byť FO, ktorá:
• má skončené vysokoškolské vzdelania a odbornú prax v oblasti financií najmenej 5 rokov
• nie je starostom, členom iného orgánu obce alebo zamestnancom obce
• nie je osobou blízkou starostovi, členovi inému orgánu obce alebo zamestnancom obce, nad ktorou sa zavádza nútená správa
Obec môže použiť návratné zdroje financovania len ...
Obec môže použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi prijímania a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa tieto zdroje financovanie môžu použiť za podmienky , že budú splatené do konca rozpočtového roka z prijímov bežného rozpočtu. Obec može vstupovať len do takých závazkov vyplyvajúcich z návratnych zdrojov financovania, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Obec nesmie prevziať zaŕuku za úver, požičku alebo iný dlh fyzickej osoby al. PO s výnimkou prevzatia ručenia za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.
Obec može prijať návratné zdroje financovania ak:
A: celková suma dlhu obce neprekročí 60 percent skutočných bežných prijímov predchádzajúceho roka.
B: suma ročných splátok návratnych zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 percent skutočných bežných prijímov.
Hlavný kontrolór obce preveruje dodržanie podmienok na prijatie návratnych zdrojov financovania
Obec može prijať návratné zdroje financovania ak:
A: celková suma dlhu obce neprekročí 60 percent skutočných bežných prijímov predchádzajúceho roka.
B: suma ročných splátok návratnych zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 percent skutočných bežných prijímov.
Hlavný kontrolór obce preveruje dodržanie podmienok na prijatie návratnych zdrojov financovania
§18 osobitosti hospodárenia obcí
Obec može určiť, že ich subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu, budú hospodáriť len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku na obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec je povinná zúčtovať tieto prijímy a výdavky do konca rozpočtového roka.
V prípade, že obec vykonáva podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpoćtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej.Zisk z podnikateľskej činnosti pod zdanení ostáva v plnom rozsahu obci ako dpolnkový zdroj financovania.Obec moze zdruzovat prostriedky podľa osobitného predpisu pričom sa tieto prostriedky vedú na samostatnom účte.
Ozdravný režim a nútená správa - § 19
Ozdravný režim
Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy s výnimkou uvedenou v § 19, ods. 9, písm. a (ak obec nezaviedla ozdravný režim, hoci nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu).
Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak:
celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka
neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti
V prípade, že obec vykonáva podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpoćtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej.Zisk z podnikateľskej činnosti pod zdanení ostáva v plnom rozsahu obci ako dpolnkový zdroj financovania.Obec moze zdruzovat prostriedky podľa osobitného predpisu pričom sa tieto prostriedky vedú na samostatnom účte.
Ozdravný režim a nútená správa - § 19
Ozdravný režim
Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy s výnimkou uvedenou v § 19, ods. 9, písm. a (ak obec nezaviedla ozdravný režim, hoci nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu).
Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak:
celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka
neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti
Rozpočtové a finančné hospodárenie ...
Rozpočtové a finančné hospodárenie obcí sa v podstate riadi rovnakými pravidlami ako na úrovni štátu.Pre obce je charakteristicke,že kryje svoje potreby najma vlastnymi rozpočtovými príjmam prípadne dotáciami zo štátneho rozpočtu( na výkon samosprávnych funcií alebo prenesenj štátnej správy). Sama obec zostavuje svoj vlastný rozpočet aj záverečný účet.Rozpočet obce a záverečný účet schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Obec má povinnosť zostavovať rozpočet podľa rozpočtovej klasifikácie(viď hore).Pred schválením je rozpočet a záverečný účet zverejnený 15 dní. Po skončení rozpočtového roka obec údaje o rozpočtovom hospodárení súhrne spracuje do záverečného účtu. PREBYTOK hospodárenia obce po skončení rozpočtového roka neprepadá , ale je zdrojom tvorby rezervného fondu, príp. iných peňažných fondov. Schodok hospodárenia vyrovnáva obec z rezervného fondu a ďalších peňažných fondov.
Pravidlá rozpočtového hospodárenia- IV. časť Zákona 583/2004 Z.z. v platnom znení.
§17 pravidlá používania návratných zdrojov financovania
Návratnými zdrojmi financovania obce sú podľa tohto zákona §2 písm. a:
a, zdroje z prijatých úverov, pôžičiek
b, zdroje z návratných finančných pomocí
c, zdroje zo zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných obcou...
Pravidlá rozpočtového hospodárenia- IV. časť Zákona 583/2004 Z.z. v platnom znení.
§17 pravidlá používania návratných zdrojov financovania
Návratnými zdrojmi financovania obce sú podľa tohto zákona §2 písm. a:
a, zdroje z prijatých úverov, pôžičiek
b, zdroje z návratných finančných pomocí
c, zdroje zo zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných obcou...
Čo je rozpočet obce?
Rozpočet obce je je nástrojom finančného hospodárenia, ktorým obec riadi financovanie úloh a funkcií obce a v príslušnom rozpočtovom roku a zároveň je súčasťou rozpočtov verejnej správy.
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Čo obashuje rozpoceť obce?
Rozpočet obce ako samostatný nástroj hospodárenia obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce , ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce. Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí.
Rozpočet obce je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a zároveň vyjadruje samostatnosť ich hospodárenia, kde sa premietajú:
- finančné vzťahy medzi rozpočtom obce alebo rozpočtom VÚC
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Čo obashuje rozpoceť obce?
Rozpočet obce ako samostatný nástroj hospodárenia obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce , ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce. Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí.
Rozpočet obce je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a zároveň vyjadruje samostatnosť ich hospodárenia, kde sa premietajú:
- finančné vzťahy medzi rozpočtom obce alebo rozpočtom VÚC
- finančné vzťahy k právnickým ...
- finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám pôsobiacim na ich území
- finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí
- finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a nimi zriadenými rozpočtovými a príspevkovými organizáciami.
Schválený rozpočet je teda spojený s činnosťou samosprávy, obsahuje finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, k rozpočtu samosprávneho kraja a finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám. Rozpočet sa člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky, a časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (rozpočet bežný a kapitálový).
Zákon 583/2004 o rozpočtových pravidlác územnej samosprávy upravuje jednotlivé rozpočty územnej samosprávy, samostatný rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a spomínané finančnoprávne vzťahy. Zákon sa vzťahuje aj na mestké časti, ktoré sú právnickými osobami.Obec je povinná zostavovať svoj rozpočet, podľa , ktorého hospodári v súlade s jednotným triedením prijímov a výdavkov. tzv. rozpočtová klasifikácia, ktorá sa každý rok mení a upravuje a je ustanovovaná MFSR. Obec je povinná poskytovať MFSR potrebné údaje o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy,návrhu štátneho záverečného účtu verejnej správy a návrhu štátneho záverečneho účtu podľa osobitného predpisu.
- finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí
- finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a nimi zriadenými rozpočtovými a príspevkovými organizáciami.
Schválený rozpočet je teda spojený s činnosťou samosprávy, obsahuje finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, k rozpočtu samosprávneho kraja a finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám. Rozpočet sa člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky, a časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (rozpočet bežný a kapitálový).
Zákon 583/2004 o rozpočtových pravidlác územnej samosprávy upravuje jednotlivé rozpočty územnej samosprávy, samostatný rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a spomínané finančnoprávne vzťahy. Zákon sa vzťahuje aj na mestké časti, ktoré sú právnickými osobami.Obec je povinná zostavovať svoj rozpočet, podľa , ktorého hospodári v súlade s jednotným triedením prijímov a výdavkov. tzv. rozpočtová klasifikácia, ktorá sa každý rok mení a upravuje a je ustanovovaná MFSR. Obec je povinná poskytovať MFSR potrebné údaje o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy,návrhu štátneho záverečného účtu verejnej správy a návrhu štátneho záverečneho účtu podľa osobitného predpisu.
Pojem poplatok
Poplatky sú skupinou verejnoprávnych príjmov a finančná veda sa pri ich definovaní už pred takmer sto rokmi ustálila na konštatovaní, že ide o „verejné dávky, ktoré štát (a tiež samosprávne zväzky) ukladá jednotlivcom takým spôsobom a v miere autoritatívne stanovenej ako osobitné príspevky na úhradu nákladov inštitúcií, ktorých úkony títo jednotlivci vyvolali.
Z hľadiska finančnej vedy sú teda poplatky osobitnou formou peňažnej platby za určitú činnosť orgánov, ku ktorej dala osoba podnet. Pozitívne právo však postavilo poplatky na širšiu základňa a niekedy sa k poplatkom zaratúvajú aj dávky, ktoré nie sú poplatkami v zmysle finančnej vedy.
Definícia poplatku podľa niektorých ďalších autorov:
• podľa Bakeša sú poplatky „také platby, ktoré sú povinné FO alebo PO platiť v súvislosti s činnosťou príslušného štátneho orgánu vyvíjanou z ich podnetu alebo v ich záujme
• podľa Slovisnkého je poplatok „peňažná platba občanov, podnikov a iných organizácií do štátneho rozpočtu resp. rozpočtu národného výboru, vyberaná za určitú činnosť štátnych orgánov, ktorú vykonávajú z podnetu alebo v záujme uvedených subjektov
• podľa Kubátovej poplatky „predstavujú platby za konkrétne služby poskytované zo strany verejného sektora
Z hľadiska finančnej vedy sú teda poplatky osobitnou formou peňažnej platby za určitú činnosť orgánov, ku ktorej dala osoba podnet. Pozitívne právo však postavilo poplatky na širšiu základňa a niekedy sa k poplatkom zaratúvajú aj dávky, ktoré nie sú poplatkami v zmysle finančnej vedy.
Definícia poplatku podľa niektorých ďalších autorov:
• podľa Bakeša sú poplatky „také platby, ktoré sú povinné FO alebo PO platiť v súvislosti s činnosťou príslušného štátneho orgánu vyvíjanou z ich podnetu alebo v ich záujme
• podľa Slovisnkého je poplatok „peňažná platba občanov, podnikov a iných organizácií do štátneho rozpočtu resp. rozpočtu národného výboru, vyberaná za určitú činnosť štátnych orgánov, ktorú vykonávajú z podnetu alebo v záujme uvedených subjektov
• podľa Kubátovej poplatky „predstavujú platby za konkrétne služby poskytované zo strany verejného sektora
86. Právna úprava rozpočtov a finančného hospodárenia obcí.
Právna úprava:
Ústava SR:
čl. 65 (1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.
Právna úprava zákona 583/2004 Z.z. v platnom znení upravuje rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú ----
• rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku
• rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku,
• finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí
• finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom.
Ústava SR:
čl. 65 (1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.
Právna úprava zákona 583/2004 Z.z. v platnom znení upravuje rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú ----
• rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku
• rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku,
• finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí
• finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom.
Všeobecné výrazy ...
Všeobecné výrazy (theloneum, Zoll, accise/ boli termínmi širšími ako dnešné clo a zahŕňali celý rad rozličných dávok, ktoré spájalo to, že sa vyberali v súvislosti s dopravou a predajom tovaru. Navyše slovom „der Zoll“ sa v nemeckej histórii niekedy označovala celá oblasť trhového práva a dodnes sa prekladá aj ako poplatok alebo dávka. Najstaršie „clá sa nevyrubovali ako dnes z hodnoty tovaru, počtu kusov alebo iných kvantitatívnych jednotiek, ale podľa počtu vozov, koní alebo osôb prevážajúcich tovar.
Tuzemská prvá colno-právna úprava, zákon z r. 1927, charakterizovala clá ako „verejné dávky ukladané štátom jednostranne z hospodárskych dôvodov“, pričom ich včleňovala do členitej sústavy dávok, daní a poplatkov, označovanej ako colné platby. Colný zákon z r. 1953 zúžil túto širokú skupinu colných platieb na clá, náhradnú dávky za daň z obratu a colnú náhradu. Colné zákony z roku 1974 a 1992 neobsahovali pojem clo vo forme legálnej definície.
Clo sa vymeriava podľa sadzieb určených colným sadzobníkom, vydávaných formou nariadenia vlády.
Clo je teda povinná peňažná platba vyberaná pri prechode tovaru cez colnú hranicu na základe zákona v osobitnom konaní príslušnými na to určenými štátnymi orgánmi.
Tuzemská prvá colno-právna úprava, zákon z r. 1927, charakterizovala clá ako „verejné dávky ukladané štátom jednostranne z hospodárskych dôvodov“, pričom ich včleňovala do členitej sústavy dávok, daní a poplatkov, označovanej ako colné platby. Colný zákon z r. 1953 zúžil túto širokú skupinu colných platieb na clá, náhradnú dávky za daň z obratu a colnú náhradu. Colné zákony z roku 1974 a 1992 neobsahovali pojem clo vo forme legálnej definície.
Clo sa vymeriava podľa sadzieb určených colným sadzobníkom, vydávaných formou nariadenia vlády.
Clo je teda povinná peňažná platba vyberaná pri prechode tovaru cez colnú hranicu na základe zákona v osobitnom konaní príslušnými na to určenými štátnymi orgánmi.
Výdatnosť daní závisí od ...
Výdatnosť daní závisí od mnohých faktorov, vrátane právnej regulácie daňovej sústavy, vnútornej konštrukcie daní, stanovenia výšky daňovej sadzby a okruhu daní podrobených subjektov. Je preto stredobodom politického, ekonomického, právneho i sociálneho záujmu štátu. Môže byť zneužitá aj ako nástroj ekonomického, sociálneho i politického útlaku určitých skupín obyvateľstva, tiež môže podmieňujúco pôsobiť na zmeny sociálnej štruktúry spoločnosti a jej ekonomickú morálku. Preto dochádza k reformám daňovej sústavy v jednotlivých štátoch, budovaných na zásadách daňového pluralizmu, protipólu teórie daňového monizmu.
Daň vystupovala v histórii aj pod označením akcíz, odvod, dávka, daňový monopol atď. V súčasnosti sa u nás uplatňuje pre tento osobitný druh peňažných platieb označenie daň, ktorých súhrn je zakotvený do platného právneho poriadku zákonom, vytvárajúc tak daňovú sústavu.
Pojem clo
Clo (nem.) je ekonomicko-právny inštitút predstavujúci osobitý druh povinnej peňažnej platby vyberanej v osobitnom konaní od FO alebo PO na základe zákona pri prechode ich tovaru cez štátnu resp. colnú hranicu štátom reprezentovanými špecializovanými štátnymi orgánmi, colnými orgánmi. Clo je historicky jeden z najstarších finančnoprávnych inštitútov. Dnešnú podobu však dostali clá až v novoveku.
Daň vystupovala v histórii aj pod označením akcíz, odvod, dávka, daňový monopol atď. V súčasnosti sa u nás uplatňuje pre tento osobitný druh peňažných platieb označenie daň, ktorých súhrn je zakotvený do platného právneho poriadku zákonom, vytvárajúc tak daňovú sústavu.
Pojem clo
Clo (nem.) je ekonomicko-právny inštitút predstavujúci osobitý druh povinnej peňažnej platby vyberanej v osobitnom konaní od FO alebo PO na základe zákona pri prechode ich tovaru cez štátnu resp. colnú hranicu štátom reprezentovanými špecializovanými štátnymi orgánmi, colnými orgánmi. Clo je historicky jeden z najstarších finančnoprávnych inštitútov. Dnešnú podobu však dostali clá až v novoveku.
Z ekonomického hľadiska ide o formu ...
Z ekonomického hľadiska ide o formu redistribúcie národného dôchodku. Daňová povinnosť vzniká zo zákona alebo na základe zákona rozhodnutím oprávneného subjektu. K základným charakteristickým črtám daní patrí vynutiteľnosť a opakovateľnosť (nemusí byť vždy podmienkou).
Dane sa historicky vyvinuli zo stredovekých regálov, povinné peňažné, ale aj naturálne povinnosti viažúce sa na majetok alebo činnosť povinnej osoby však boli známe už v staroveku. Teoretické základy moderného chápania daní položili Tomáš Akvinský ako predstaviteľ scholastického filozofického smeru a Jean Bodin, ktorý koncom 16. storočia významne ovplyvnil ďalší vývoj v Európe. Nemecká finančná veda v 17. storočí vychádzala predovšetkým z juristického chápania štátnych príjmov. V 18. storočí ju nahradila praktická náuka o štátnom hospodárstve – kameralistika. Bola v mnohých smeroch východiskom pre neskoršie formovanie tzv. klasickej školy, ktorej hlavným predstaviteľom bol A. Smith. Po vzniku Československa bol dlhé roky najvýznamnejšou postavou na poli formovania náuky o štátnych príjmoch prof. Karel Engliš. Vychádzal z poznatkov nemeckej školy a až v roku 1948 priniesol zásadnú zmenu v dovtedajšom vývoji daní a ich chápaní.
V nasledujúcich desaťročiach daňová problematika ustúpila do pozadia v súvislosti so zavedením osobitných finančných nástrojov voči znárodneným podnikom, ktorými boli odvody.
Dane sa historicky vyvinuli zo stredovekých regálov, povinné peňažné, ale aj naturálne povinnosti viažúce sa na majetok alebo činnosť povinnej osoby však boli známe už v staroveku. Teoretické základy moderného chápania daní položili Tomáš Akvinský ako predstaviteľ scholastického filozofického smeru a Jean Bodin, ktorý koncom 16. storočia významne ovplyvnil ďalší vývoj v Európe. Nemecká finančná veda v 17. storočí vychádzala predovšetkým z juristického chápania štátnych príjmov. V 18. storočí ju nahradila praktická náuka o štátnom hospodárstve – kameralistika. Bola v mnohých smeroch východiskom pre neskoršie formovanie tzv. klasickej školy, ktorej hlavným predstaviteľom bol A. Smith. Po vzniku Československa bol dlhé roky najvýznamnejšou postavou na poli formovania náuky o štátnych príjmoch prof. Karel Engliš. Vychádzal z poznatkov nemeckej školy a až v roku 1948 priniesol zásadnú zmenu v dovtedajšom vývoji daní a ich chápaní.
V nasledujúcich desaťročiach daňová problematika ustúpila do pozadia v súvislosti so zavedením osobitných finančných nástrojov voči znárodneným podnikom, ktorými boli odvody.
Po novembri 1989 má daň opäť postavenie ...
Po novembri 1989 má daň opäť postavenie jedného z najdôležitejších finančno-právnych inštitútov. Spolu s poplatkami a clom tvorí základ verejných príjmov.
Daň je povinná nenávratná, vynutiteľná a spravidla neúčelová a opakujúca sa peňažná platba FO alebo PO, vyberaná na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.
Ako právny inštitút je tvorená statickou a dynamickou štruktúrou daňových prvkov, regulovaných právnou normou. Podľa rôznych hmotno-právnych a procesno-právnych kritérií možno dane systematizovať do daňových okruhov či skupín, ako napr. priame a nepriame dane, riadne a mimoriadne dane, otvorené a skryté dane, osobné a vecné dane, výnosové a dôchodkové dane atď.
Prostredníctvom dane dochádza k mimoekonomickému donúteniu FO alebo PO odovzdávať štátu a orgánom miestnej samosprávy určitú časť dôchodkov a majetku a podieľať sa na ich užívaní. Pôvodne mala daň naturálny charakter, neskôr už peňažný obsah. Dane tvoria najvýznamnejší druh peňažnej platby v prospech verejných peňažných fondov, najmä štátneho rozpočtu.
Daň je povinná nenávratná, vynutiteľná a spravidla neúčelová a opakujúca sa peňažná platba FO alebo PO, vyberaná na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.
Ako právny inštitút je tvorená statickou a dynamickou štruktúrou daňových prvkov, regulovaných právnou normou. Podľa rôznych hmotno-právnych a procesno-právnych kritérií možno dane systematizovať do daňových okruhov či skupín, ako napr. priame a nepriame dane, riadne a mimoriadne dane, otvorené a skryté dane, osobné a vecné dane, výnosové a dôchodkové dane atď.
Prostredníctvom dane dochádza k mimoekonomickému donúteniu FO alebo PO odovzdávať štátu a orgánom miestnej samosprávy určitú časť dôchodkov a majetku a podieľať sa na ich užívaní. Pôvodne mala daň naturálny charakter, neskôr už peňažný obsah. Dane tvoria najvýznamnejší druh peňažnej platby v prospech verejných peňažných fondov, najmä štátneho rozpočtu.
Medzi ďalšie zákonné pramene ...
Medzi ďalšie zákonné pramene rozpočtového práva patrí zákon o obecnom zriadení (369/1990) a zákon o samospráve VÚC (302/2001), každoročne schvaľované zákony o ŠR na príslušný rozpočtový rok (na rok 2006: 655/2005) a zákony, ktorými sa ustanovujú jednotlivé účelové fondy (v súčasnosti len Štátny fond rozvoja bývania a Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení), ako aj vyhlášky jednotlivých ministerstiev a všeobecne záväzné právne predpisy MF vydávané vo forme výnosov a opatrení.
84. = 42.
85. Pojem dane, poplatku a cla.
Pojem daň
Daň je povinné a nenávratné peňažné plnenie vyberané štátom (zastúpeného finančnými orgánmi) alebo obcami na základe zákona. Má charakter jednostrannej povinnosti ukladanej bez toho, aby povinná osoba mala nárok na priame a ekvivalentné plnenie v priamej súvislosti s uskutočnením peňažnej daňovej platby.
84. = 42.
85. Pojem dane, poplatku a cla.
Pojem daň
Daň je povinné a nenávratné peňažné plnenie vyberané štátom (zastúpeného finančnými orgánmi) alebo obcami na základe zákona. Má charakter jednostrannej povinnosti ukladanej bez toho, aby povinná osoba mala nárok na priame a ekvivalentné plnenie v priamej súvislosti s uskutočnením peňažnej daňovej platby.
MF vypracúva návrh štátneho záverečného ...
MF vypracúva návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a predkladá ho vláde, ktorá je povinná najneskôr do 6 mesiacov po skončení rozpočtového obdobia predložiť návrh štátneho záverečného účtu na schválenie NR SR. Postup pri prerokovaní a schvaľovaní štátneho záverečného účtu v NR SR je obdobný ako pri štátnom rozpočte.
Obsahom štátneho záverečného účtu sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch verejného rozpočtu, bilancia financovania schodku ŠR a štátneho dlhu, údaje o aktívach a pasívach verejného rozpočtu, prehľad o použití rozpočtových rezerv a prehľad o poskytnutých úľavách podľa zákona o správe daní a poplatkov.
Z časového hľadiska spadá rozpočtový proces do troch kalendárnych rokov:
I. etapa – už v predchádzajúcom rozpočtovom roku
II. etapa – plnenie v bežnom roku
III. etapa – v roku nasledujúcom
Obsahom štátneho záverečného účtu sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch verejného rozpočtu, bilancia financovania schodku ŠR a štátneho dlhu, údaje o aktívach a pasívach verejného rozpočtu, prehľad o použití rozpočtových rezerv a prehľad o poskytnutých úľavách podľa zákona o správe daní a poplatkov.
Z časového hľadiska spadá rozpočtový proces do troch kalendárnych rokov:
I. etapa – už v predchádzajúcom rozpočtovom roku
II. etapa – plnenie v bežnom roku
III. etapa – v roku nasledujúcom
V prípade, že vládny návrh zákona o štátnom ...
V prípade, že vládny návrh zákona o štátnom rozpočte nie je schválený NR SR do 31.12. príslušného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie od 1. januára rozpočtovým provizóriom až do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na daný rok. To znamená, že rozpočtové hospodárenie a vzťahy sa spravujú z. o rozpočte z predchádzajúceho roku. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci nesmú prekročiť 1/12 celkových výdavkov schválených z. o štátnom rozpočte na predchádzajúci rok a výdavkov nepoužitých a viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku.
Právny rámec rozpočtového práva:
1. Ústava SR (ústavné pramene)
2. Zákony (zákonná úprava)
Komplexná úprava rozpočtových vzťahov je obsiahnutá v zákone o rozpočtových pravidlách (523/2004) - upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie ŠR, štátneho záverečného účtu, rozpočtov obcí a rozpočtov VÚC a ich použitie, ďalej postavenie MF SR a ďalších orgánov štátnej správy v rozpočtovom procese.
Právny rámec rozpočtového práva:
1. Ústava SR (ústavné pramene)
2. Zákony (zákonná úprava)
Komplexná úprava rozpočtových vzťahov je obsiahnutá v zákone o rozpočtových pravidlách (523/2004) - upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie ŠR, štátneho záverečného účtu, rozpočtov obcí a rozpočtov VÚC a ich použitie, ďalej postavenie MF SR a ďalších orgánov štátnej správy v rozpočtovom procese.
II. Etapa plnenia rozpočtu.
Plnenie spočíva najmä v zabezpečovaní včasného a správneho odvodu všetkých druhov príjmov a v plynulom a hospodárnom čerpaní rozpočtových výdavkov. Rozpočtové prostriedky sa poskytujú štátnym orgánom a organizáciám formou otvorenia rozpočtového limitu, tie sa spravidla členia na limity investičných a neinvestičných výdavkov.
Hospodárenie s prostriedkami ŠR kontroluje vláda, ktorá zodpovedá NR SR za hospodárenie s prostriedkami a predkladá jej štvrťročne správu o plnení ŠR to najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného kvartálu. Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych účelových fondov zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci ústredných orgánov v príslušných orgánoch NR SR.
Zákon o rozpočtových pravidlách poskytuje vláde alebo na základe jej splnomocnenia ministrovi financií možnosť v rozsahu a za podmienok určených rozpočtovým zákonom povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo SR a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Vláda môže v príslušnom rozpočtovom roku prevziať úvery najviac do výšky ustanovenej rozpočtovým zákonom.
Hospodárenie s prostriedkami ŠR kontroluje vláda, ktorá zodpovedá NR SR za hospodárenie s prostriedkami a predkladá jej štvrťročne správu o plnení ŠR to najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného kvartálu. Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych účelových fondov zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci ústredných orgánov v príslušných orgánoch NR SR.
Zákon o rozpočtových pravidlách poskytuje vláde alebo na základe jej splnomocnenia ministrovi financií možnosť v rozsahu a za podmienok určených rozpočtovým zákonom povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo SR a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Vláda môže v príslušnom rozpočtovom roku prevziať úvery najviac do výšky ustanovenej rozpočtovým zákonom.
Príjmy a výdavky ŠR sa evidujú na ...
Príjmy a výdavky ŠR sa evidujú na súhrnnom evidenčnom účte štátu. V súčasnosti má realizáciu verejného rozpočtu zabezpečovať Štátna pokladnica (v minulosti to bolo MF SR), ktorá je právnickou osobou so sídlom v BA a súčasne orgánom štátnej správy, ktorá je ako rozpočtová organizácia napojená svojím rozpočtom na štátny rozpočet prostredníctvom MF SR.
Za správu prostriedkov Európskych spoločenstiev zodpovedá MF SR, pričom nimi nemožno zabezpečovať záväzky SR.
III. Etapa zostavenia, prerokovania a schválenia návrhu záverečného účtu.
Záverečné účty zahŕňajú výsledky hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami za príslušný rozpočtový rok. Zostavujú sa na úrovni rozpočtových kapitol, vrátane správcov štátnych účelových fondov, ako aj na úrovni obcí a VÚC. Štátny záverečný účet sa zostavuje na úrovni štátneho rozpočtu SR, tieto práce riadi a zodpovedá za ne MF SR. Súčasne usmerňuje práce na zostavení štátnych záverečných účtov rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov. Na účely zostavenia štátneho záverečného účtu predkladajú MF SR obce, VÚC, správcovia štátnych účelových fondov verejnoprávne inštitúcie ročné účtovné uzávierky.
Za správu prostriedkov Európskych spoločenstiev zodpovedá MF SR, pričom nimi nemožno zabezpečovať záväzky SR.
III. Etapa zostavenia, prerokovania a schválenia návrhu záverečného účtu.
Záverečné účty zahŕňajú výsledky hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami za príslušný rozpočtový rok. Zostavujú sa na úrovni rozpočtových kapitol, vrátane správcov štátnych účelových fondov, ako aj na úrovni obcí a VÚC. Štátny záverečný účet sa zostavuje na úrovni štátneho rozpočtu SR, tieto práce riadi a zodpovedá za ne MF SR. Súčasne usmerňuje práce na zostavení štátnych záverečných účtov rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov. Na účely zostavenia štátneho záverečného účtu predkladajú MF SR obce, VÚC, správcovia štátnych účelových fondov verejnoprávne inštitúcie ročné účtovné uzávierky.
I. Etapa zostavenia, prerokovania a schválenia návrhu rozpočtu.
Návrh ŠR vypracúva MF SR v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, VÚC, so správcami účelových fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku SR (FNM SR), s Národnou bankou SR a s Eximbankou. Súčasťou návrhu ŠR je aj návrh financovania schodku ŠR na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu.
Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá MF SR vláde SR do 15. augusta.. Prílohu tohto návrhu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych účelových fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí a VÚC.
O návrhu ŠR na príslušný rok rozhoduje vláda do 30. septembra. Po prerokovaní ho vláda predkladá vo forme vládneho návrhu zákona na schválenie NR SR do 15. októbra (v prípade, ak zákon o ŠR nebude schválený do 31. decembra, pôjde o stav úpravy rozpočtového provizória).
Po schválení zákona o štátnom rozpočte MF SR rozpisuje všetkým rozpočtovým kapitolám záväzné ukazovatele schválené rozpočtovým zákonom. MF do 90 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o ŠR zverejňuje údaje ŠR spôsobom podľa zákona o slobode informácií.
Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá MF SR vláde SR do 15. augusta.. Prílohu tohto návrhu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych účelových fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí a VÚC.
O návrhu ŠR na príslušný rok rozhoduje vláda do 30. septembra. Po prerokovaní ho vláda predkladá vo forme vládneho návrhu zákona na schválenie NR SR do 15. októbra (v prípade, ak zákon o ŠR nebude schválený do 31. decembra, pôjde o stav úpravy rozpočtového provizória).
Po schválení zákona o štátnom rozpočte MF SR rozpisuje všetkým rozpočtovým kapitolám záväzné ukazovatele schválené rozpočtovým zákonom. MF do 90 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o ŠR zverejňuje údaje ŠR spôsobom podľa zákona o slobode informácií.
Presun výdavkov medzi jednotlivými ...
Presun výdavkov medzi jednotlivými druhmi výdavkov nie je možný. Nie je možné presunút kapitálove prostriedky na úhradu neinvestičných výdavkov a ani prostriedky zo skupiny neinvestičných výdavkov do skupiny kapitálových. Takýto postup by predstavoval porušenie rozpočtovej disciplíny a následne kratenie rozpočtu pre ďalší rozpočtový rok. Nepužité výdavky je potrebné vrátiť do štátneho rozpočtu a žiadať o ne znova v nasledujúcom rozpočtovom období.
83.Rozpočtový proces, jeho charakteristika a právna úprava
Právna úprava otázok súvisiacich s vytváraním a uplatňovaním verejných rozpočtov je predmetom skupiny finančno-právnych noriem, ktorých súhrn označujeme ako rozpočtové právo. Možno ho chápať v užšom zmysle (súbor právnych noriem upravujúcich rozpočtovú sústavu, rozpočtový proces, ako aj výšku príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtov), alebo v širšom zmysle (zahŕňame sem navyše aj právne normy upravujúce jednotlivé druhy rozpočtových príjmov a výdavkov, t.j. dane, poplatky a clá, či iné druhy odvodov).
83.Rozpočtový proces, jeho charakteristika a právna úprava
Právna úprava otázok súvisiacich s vytváraním a uplatňovaním verejných rozpočtov je predmetom skupiny finančno-právnych noriem, ktorých súhrn označujeme ako rozpočtové právo. Možno ho chápať v užšom zmysle (súbor právnych noriem upravujúcich rozpočtovú sústavu, rozpočtový proces, ako aj výšku príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtov), alebo v širšom zmysle (zahŕňame sem navyše aj právne normy upravujúce jednotlivé druhy rozpočtových príjmov a výdavkov, t.j. dane, poplatky a clá, či iné druhy odvodov).
Rozpočtový proces je procesnými ...
Rozpočtový proces je procesnými normami rozpočtového práva upravený pracovný postup, ako aj vzájomné práva a povinnosti štátnych orgánov, štátnych organizácií, obcí a VÚC pri zostavovaní, prerokúvaní a schvaľovaní návrhu verejných rozpočtov, pri ich plnení, ako aj pri zostavovaní, prerokúvaní a schvaľovaní návrhov záverečných účtov.
Na jeho priebeh sa vzťahujú normy rozpočtového práva, všeobecné predpisy o normotvorbe a rokovací poriadok národnej rady – ide o cyklický legislatívny proces osobitného druhu.
Medzi etapy rozpočtového procesu patria:
- etapa zostavenia, prerokovania a schválenia návrhu rozpočtu
- etapa plnenia (realizácie) rozpočtu
- etapa zostavenia, prerokovania a schválenia návrhu záverečného účtu
Integrálnou súčasťou jednotlivých etáp rozpočtového procesu je rozpočtová kontrola.
Na jeho priebeh sa vzťahujú normy rozpočtového práva, všeobecné predpisy o normotvorbe a rokovací poriadok národnej rady – ide o cyklický legislatívny proces osobitného druhu.
Medzi etapy rozpočtového procesu patria:
- etapa zostavenia, prerokovania a schválenia návrhu rozpočtu
- etapa plnenia (realizácie) rozpočtu
- etapa zostavenia, prerokovania a schválenia návrhu záverečného účtu
Integrálnou súčasťou jednotlivých etáp rozpočtového procesu je rozpočtová kontrola.
c) výdavky spojené so správou, ...
c) výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
d) záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo s vyšším územným celkom, prípadne s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti obce vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti,
e) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce,
f) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,
g) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou a na výdavky na úhradu výnosov z nich,
h) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
Účelovo viazané výdavky:
Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.
d) záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo s vyšším územným celkom, prípadne s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti obce vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti,
e) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce,
f) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,
g) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou a na výdavky na úhradu výnosov z nich,
h) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
Účelovo viazané výdavky:
Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.
Obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj (tzv.ďalšie výdavky)
a) prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov (ďalej len peňažné fondy ),
b) zisk z podnikateľskej činnosti,
c) návratné zdroje financovania,
d) združené prostriedky.
Podľa základného členenia výdavkov rozpočtov obcí hovoríme o výdavkoch neinvestičných a výdavkoch kapitálových.
Neinvestičné výdavky-bežné na financovanie bežných potrieb a chodu obce.
-údržba, opravy,materiálové výdavky, služby a výdavky nevýrobnej povahy,cestovné, mzdové prostriedky,dávky sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci, príspevky a dotácie prísp.organizáciam,dotácie podnikateľským subjektom.
Kapitálové výdavky- výdavky použitého kapitálu na nákup jednotlivých majetkových hodnot.
- nákup nehnuteľností(pozemkov, stavieb, budov), nehmotných aktív, nákup hnuteľných vecí (nábytku, kanc. zaradenia, dopr. prostriedkov, prevádzkových zariadení....
- výdavky súvisiace s obstaraním prijektovej dokumentácie stavieb, realizáciou stavieb, technického zhodnotenia a iné kapitálové výdavky.
b) zisk z podnikateľskej činnosti,
c) návratné zdroje financovania,
d) združené prostriedky.
Podľa základného členenia výdavkov rozpočtov obcí hovoríme o výdavkoch neinvestičných a výdavkoch kapitálových.
Neinvestičné výdavky-bežné na financovanie bežných potrieb a chodu obce.
-údržba, opravy,materiálové výdavky, služby a výdavky nevýrobnej povahy,cestovné, mzdové prostriedky,dávky sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci, príspevky a dotácie prísp.organizáciam,dotácie podnikateľským subjektom.
Kapitálové výdavky- výdavky použitého kapitálu na nákup jednotlivých majetkových hodnot.
- nákup nehnuteľností(pozemkov, stavieb, budov), nehmotných aktív, nákup hnuteľných vecí (nábytku, kanc. zaradenia, dopr. prostriedkov, prevádzkových zariadení....
- výdavky súvisiace s obstaraním prijektovej dokumentácie stavieb, realizáciou stavieb, technického zhodnotenia a iné kapitálové výdavky.
Príjmy rozpočtu obce sú:
- daňové a nedaňové prijímy sú v správe obce podľa osobitných predpisov:
1. DAŃOVÉ- a, daň z nehnuteľnosti: z pozemkov, zo stavieb, výnosy miestnych daní a poplatku! podľa osobitného predpisu(vlastné prijímy)
2. NEDAŇOVÉ- a, prijímy z podnikania a z vlastníctva majetku obce a z prevodu vlastníctva majetku obce, z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií (vlastné prijímy)
b, prijímy z administratívnych a iných poplatkov a platieb: spráne poplatky, poplatky za služby
c, kapitálové prijímy: prijímy z predaja majetku obce, grantyna podporu financovania potrieb obcí
3.podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu (vlastný rozpočtový príjem)
4. sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou, (vlastný príjem)
5. dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce (vlastné prijímy)
1. DAŃOVÉ- a, daň z nehnuteľnosti: z pozemkov, zo stavieb, výnosy miestnych daní a poplatku! podľa osobitného predpisu(vlastné prijímy)
2. NEDAŇOVÉ- a, prijímy z podnikania a z vlastníctva majetku obce a z prevodu vlastníctva majetku obce, z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií (vlastné prijímy)
b, prijímy z administratívnych a iných poplatkov a platieb: spráne poplatky, poplatky za služby
c, kapitálové prijímy: prijímy z predaja majetku obce, grantyna podporu financovania potrieb obcí
3.podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného predpisu (vlastný rozpočtový príjem)
4. sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou, (vlastný príjem)
5. dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce (vlastné prijímy)
Príjmom rozpočtu obce možu byť:
a) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,
b) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
c) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel
d) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne. Iné prijímy rozpočtu obce môže obec použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.
Výdavky rozpočtu obce sú:
a) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce podľa osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
b) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov,
b) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
c) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel
d) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne. Iné prijímy rozpočtu obce môže obec použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.
Výdavky rozpočtu obce sú:
a) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce podľa osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
b) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov,
81. Finančnoprávne normy a ich realizácia
- pozri otázku číslo 49
82. CHARAKTERISTIKA PRIJÍMOV A VÝDAVKOV ROZPOČTU OBCÍ.
Právna úprava zákona 583/2004 Z.z. v platnom znení upravuje rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú ----
• rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku
• rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku,
• finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí
• finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom.
82. CHARAKTERISTIKA PRIJÍMOV A VÝDAVKOV ROZPOČTU OBCÍ.
Právna úprava zákona 583/2004 Z.z. v platnom znení upravuje rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú ----
• rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku
• rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku,
• finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí
• finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom.
Čo je rozpočet obce?
Rozpočet obce je je nástrojom finančného hospodárenia, ktorým obec riadi financovanie úloh a funkcií obce a v príslušnom rozpočtovom roku a zároveň je súčasťou rozpočtov verejnej správy.
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Čo obashuje rozpoceť obce?
Rozpočet obce ako samostatný nástroj hospodárenia obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce , ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce. Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí.
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Čo obashuje rozpoceť obce?
Rozpočet obce ako samostatný nástroj hospodárenia obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce , ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce. Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí.
MF SR vypracúva návrh záverečného účtu ...
MF SR vypracúva návrh záverečného účtu VS vrátane návrhu štátneho záverečného účtu, riadi práce na vypracovaní záverečného účtu VS a usmerňuje zostavovanie záverečných účtov jednotlivých kapitol a štátnych fondov. Návrh záverečného účtu VS vrátane št. záverečného účtu predkladá vláde.
Správca kapitoly zostavuje návrh záverečného účtu kapitoly vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje. Návrh predkladá MF SR v určenom rozsahu a termíne (na informáciu ho predkladá i vláde a príslušnému výboru NR SR).
Správcovia kapitol a subjekty VS predkladajú MF SR v ním určenom termíne ročné účtovné závierky (ak má byť táto závierka overená audítorom, sú dané subjekty povinné predložiť účtovnú závierku overenú audítorom). Účtovné závierky sú podkladom na vypracovanie záverečného účtu VS.
Štátny záverečný účet sa zostavuje na úrovni štátneho rozpočtu, jeho vypracovanie riadi MF SR. Štátny záverečný účet zahŕňa i záverečné účty štátnych účelových fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí, VUC a verejnoprávnych inštitúcií.
MF SR vypracovaný návrh záverečného účtu predkladá vláde spolu so súhrnom výsledkov hospodárenia verejného rozpočtu ako prílohou. Vláda je povinná najneskôr do šiestich mesiacov po skončení rozpočtového roka predložiť tento návrh NR SR. Národná rada pri prerokovaní záverečného účtu rozhodne o použití prebytku alebo o spôsobe úhrady schodku. Návrh štátneho záverečného účtu schvaľuje vo forme uznesenia.
79.
80.
Správca kapitoly zostavuje návrh záverečného účtu kapitoly vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje. Návrh predkladá MF SR v určenom rozsahu a termíne (na informáciu ho predkladá i vláde a príslušnému výboru NR SR).
Správcovia kapitol a subjekty VS predkladajú MF SR v ním určenom termíne ročné účtovné závierky (ak má byť táto závierka overená audítorom, sú dané subjekty povinné predložiť účtovnú závierku overenú audítorom). Účtovné závierky sú podkladom na vypracovanie záverečného účtu VS.
Štátny záverečný účet sa zostavuje na úrovni štátneho rozpočtu, jeho vypracovanie riadi MF SR. Štátny záverečný účet zahŕňa i záverečné účty štátnych účelových fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí, VUC a verejnoprávnych inštitúcií.
MF SR vypracovaný návrh záverečného účtu predkladá vláde spolu so súhrnom výsledkov hospodárenia verejného rozpočtu ako prílohou. Vláda je povinná najneskôr do šiestich mesiacov po skončení rozpočtového roka predložiť tento návrh NR SR. Národná rada pri prerokovaní záverečného účtu rozhodne o použití prebytku alebo o spôsobe úhrady schodku. Návrh štátneho záverečného účtu schvaľuje vo forme uznesenia.
79.
80.
Zahraničnou zaisťovňou je právnická osoba ...
Zahraničnou zaisťovňou je právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť a ktorá má oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo, alebo ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť v súlade s právnym poriadkom štátu, v ktorom má sídlo.
Zahraničná zaisťovňa je povinná finančné prostriedky v rozsahu ustanovenom pre zaisťovne uložiť v banke na samostatný účet. Tieto finančné prostriedky slúžia na zabezpečenie splnenia záväzkov vyplývajúcich z rizík prijatých pri vykonávaní zaisťovacej činnosti a musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.
Pri zániku povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa primerane použijú ustanovenia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti Pri udeľovaní povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovne sa primerane použijú ustanovenia ako pri udelení povolenia pri poistnej činnosti.
(Ak sa vám to zdá málo, šup sa pozrieť do otázky: Právna úprava poisťovníctva)
Zahraničná zaisťovňa je povinná finančné prostriedky v rozsahu ustanovenom pre zaisťovne uložiť v banke na samostatný účet. Tieto finančné prostriedky slúžia na zabezpečenie splnenia záväzkov vyplývajúcich z rizík prijatých pri vykonávaní zaisťovacej činnosti a musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.
Pri zániku povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa primerane použijú ustanovenia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti Pri udeľovaní povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovne sa primerane použijú ustanovenia ako pri udelení povolenia pri poistnej činnosti.
(Ak sa vám to zdá málo, šup sa pozrieť do otázky: Právna úprava poisťovníctva)
78. Zostavovanie a schvaľovanie štátnych záverečných účtov
právna úprava: zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 29
Záverečný účet verejnej správy je súhrnný dokument, ktorý obsahuje štátny záverečný účet za príslušný rozpočtový rok a výsledky hospodárenia súhrnu rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy (VS) za príslušný rozpočtový rok. Záverečný účet verejnej správy obsahuje najmä:
údaje o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu a o súhrne rozpočtov ostatných subjektov
bilanciu financovania schodku št. rozpočtu a št. dlhu
prehľad o stave a vývoji dlhu VS
údaje o aktívach a pasívach VS vrátane bilancie št. aktív a pasív
prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach
prehľad o použití rozpočtových rezerv
prehľad o poskytnutých úľavách
prehľad o stave daňových a colných pohľadávok
súhrnná správa o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu
Záverečný účet verejnej správy je súhrnný dokument, ktorý obsahuje štátny záverečný účet za príslušný rozpočtový rok a výsledky hospodárenia súhrnu rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy (VS) za príslušný rozpočtový rok. Záverečný účet verejnej správy obsahuje najmä:
údaje o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu a o súhrne rozpočtov ostatných subjektov
bilanciu financovania schodku št. rozpočtu a št. dlhu
prehľad o stave a vývoji dlhu VS
údaje o aktívach a pasívach VS vrátane bilancie št. aktív a pasív
prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach
prehľad o použití rozpočtových rezerv
prehľad o poskytnutých úľavách
prehľad o stave daňových a colných pohľadávok
súhrnná správa o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu
Podmienky na vykonávanie zaisťovacej činnosti
Zaisťovňou je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska. Obchodné meno zaisťovne musí obsahovať označenie " zaisťovňa". Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať.
Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa povoľuje
a) vznik zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovne,
b) zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočky,
c) vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou alebo
d) vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočkou zahraničnej poisťovne.
Zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie vykonávať pre iné osoby inú činnosť ako zaisťovaciu činnosť.
Základné imanie zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky musí byť najmenej 1 000 000 000 Sk. Základné imanie zaisťovne možno splatiť len peňažným vkladom
Zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie aj na vykonávanie poisťovacej činnosti, sa považuje za poisťovňu a jej obchodné meno musí obsahovať označenie "poisťovňa".
Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa povoľuje
a) vznik zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovne,
b) zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočky,
c) vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou alebo
d) vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočkou zahraničnej poisťovne.
Zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie vykonávať pre iné osoby inú činnosť ako zaisťovaciu činnosť.
Základné imanie zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky musí byť najmenej 1 000 000 000 Sk. Základné imanie zaisťovne možno splatiť len peňažným vkladom
Zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie aj na vykonávanie poisťovacej činnosti, sa považuje za poisťovňu a jej obchodné meno musí obsahovať označenie "poisťovňa".
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti zaniká
a) poisťovni dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,
b) poisťovni dňom vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne
c) pobočke zahraničnej poisťovne dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej poisťovne alebo dňom zrušenia zahraničnej poisťovne z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,
d) poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení predchádzajúceho súhlasu o vrátení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti ak poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa nepodala návrh na zápis do obchodného registra dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty,
f) dňom predaja podniku poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
g) pobočke zahraničnej poisťovne dňom skončenia jej činnosti zahraničnou poisťovňou.
b) poisťovni dňom vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne
c) pobočke zahraničnej poisťovne dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej poisťovne alebo dňom zrušenia zahraničnej poisťovne z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,
d) poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení predchádzajúceho súhlasu o vrátení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti ak poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa nepodala návrh na zápis do obchodného registra dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty,
f) dňom predaja podniku poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
g) pobočke zahraničnej poisťovne dňom skončenia jej činnosti zahraničnou poisťovňou.
j) preukázanie dôveryhodnosti a ...
j) preukázanie dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu alebo akcionármi kontrolujúcimi zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť a preukázanie vhodnosti akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ak sú poisťovne, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť. Vhodnosťou akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť sa rozumie schopnosť zabezpečiť riadny a bezpečný výkon činností regulovaných osôb tvoriacich finančný konglomerát kontrolovaný touto zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v záujme stability finančného trhu.
Prílohou žiadosti je:
a) zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva,
b) návrh stanov poisťovne,
c) návrh organizačnej štruktúry poisťovne, pravidiel činnosti poisťovne a návrh obchodnej stratégie poisťovne,
d) stručné odborné životopisy, doklady o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb navrhovaných za členov predstavenstva, za zodpovedného aktuára a za vedúcich zamestnancov10) poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva,
Prílohou žiadosti je:
a) zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva,
b) návrh stanov poisťovne,
c) návrh organizačnej štruktúry poisťovne, pravidiel činnosti poisťovne a návrh obchodnej stratégie poisťovne,
d) stručné odborné životopisy, doklady o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb navrhovaných za členov predstavenstva, za zodpovedného aktuára a za vedúcich zamestnancov10) poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva,
e) výpisy z registra trestov ...
e) výpisy z registra trestov nie staršie ako tri mesiace a ich čestné vyhlásenia o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,
f) písomné vyhlásenie zakladateľov, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz ani povolené nútené vyrovnanie,
g) návrh obchodno-finančného plánu poisťovne, h) doklad o splatení základného imania. Národná banka Slovenska žiadosť zamietne, ak žiadateľ nesplní dané podmienky na udelenia povolenia alebo ak údaje uvedené v návrhu obchodno-finančného, nie sú úplné alebo preukázateľné. Národná banka Slovenska môže žiadosti vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ splnil podmienky len pre niektoré z požadovaných činností a ak pre tieto činnosti predložil návrh obchodno-finančného plánu, v ktorom uvedené údaje sú úplné a preukázateľné.
f) písomné vyhlásenie zakladateľov, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz ani povolené nútené vyrovnanie,
g) návrh obchodno-finančného plánu poisťovne, h) doklad o splatení základného imania. Národná banka Slovenska žiadosť zamietne, ak žiadateľ nesplní dané podmienky na udelenia povolenia alebo ak údaje uvedené v návrhu obchodno-finančného, nie sú úplné alebo preukázateľné. Národná banka Slovenska môže žiadosti vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ splnil podmienky len pre niektoré z požadovaných činností a ak pre tieto činnosti predložil návrh obchodno-finančného plánu, v ktorom uvedené údaje sú úplné a preukázateľné.
V žiadosti o povolenie sa uvedie:
a) obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne,
b) identifikačné číslo poisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c) výška základného imania budúcej poisťovne,
d) zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou na budúcej poisťovni; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb a výška kvalifikovanej účasti,
e) návrh, v akom rozsahu bude poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť,
f) vecné, personálne a organizačné predpoklady,
g) meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo osôb navrhovaných za členov predstavenstva, za členov dozornej rady, za prokuristov, za vedúcich zamestnacov, poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly, zodpovedného aktuára a údaje o ich odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti,
h) vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé,
b) identifikačné číslo poisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c) výška základného imania budúcej poisťovne,
d) zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou na budúcej poisťovni; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb a výška kvalifikovanej účasti,
e) návrh, v akom rozsahu bude poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť,
f) vecné, personálne a organizačné predpoklady,
g) meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo osôb navrhovaných za členov predstavenstva, za členov dozornej rady, za prokuristov, za vedúcich zamestnacov, poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly, zodpovedného aktuára a údaje o ich odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti,
h) vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé,
Pričom poistným druhom sa myslí ...
Pričom poistným druhom sa myslí samostatná skupina poistných odvetví, ktoré sa členia podľa poistného rizika. Poisťovňa nemôže súčasne vykonávať životné poistenie a neživotné poistenie s výnimkou poisťovní, ktoré
a) vykonávajú životné poistenie, týmto poisťovniam možno vydať povolenie aj na vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby,
b) vykonávajú súčasne životné poistenie a neživotné poistenie v súlade s doterajšími právnymi.
Základné imanie poisťovne na vykonávanie poisťovacej činnosti musí byť
a) pre životné poistenie najmenej 4 000 000 EUR, b)pre neživotné poistenia od 3 000 000- 5 000 000 EUR. Základné imanie poisťovne vo výške ustanovenej týmto zákonom možno splatiť len peňažným vkladom. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladajú zakladatelia poisťovne Národnej banke Slovenska.
a) vykonávajú životné poistenie, týmto poisťovniam možno vydať povolenie aj na vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby,
b) vykonávajú súčasne životné poistenie a neživotné poistenie v súlade s doterajšími právnymi.
Základné imanie poisťovne na vykonávanie poisťovacej činnosti musí byť
a) pre životné poistenie najmenej 4 000 000 EUR, b)pre neživotné poistenia od 3 000 000- 5 000 000 EUR. Základné imanie poisťovne vo výške ustanovenej týmto zákonom možno splatiť len peňažným vkladom. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladajú zakladatelia poisťovne Národnej banke Slovenska.
Na udelenie povolenia musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a) splatené základné imanie poisťovne,
b) prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne,
c) vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, d) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členov predstavenstva, prokuristov, za vedúcich zamestnancov poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, e) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni,
f) výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e),
g) výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby,
h) poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
i) technická a organizačná pripravenosť na vykonávanie poisťovacej činnosti.
b) prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne,
c) vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, d) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členov predstavenstva, prokuristov, za vedúcich zamestnancov poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, e) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni,
f) výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e),
g) výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby,
h) poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
i) technická a organizačná pripravenosť na vykonávanie poisťovacej činnosti.
Národná banka Slovenska vydáva ...
Národná banka Slovenska vydáva povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poistné druhy
a) životného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1,tochto zákona(1. Poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad smrti alebo dožitia.2. Poistenie vena alebo prostriedkov na výživu detí.3. Poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami.4. Poistenie podľa bodov 1 a 3 spojené s investičným fondom. 5. Dôchodkové poistenie.6. Poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením niektorého poistného odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 5.)
b) neživotného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č.1.tochto zákona. (1. Poistenie úrazu, 2. Poistenie choroby 3. Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových 4. Poistenie škôd na koľajových dopravných prostriedkoch, 5. Poistenie škôd na leteckých dopravných prostriedkoch...)
a) životného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1,tochto zákona(1. Poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad smrti alebo dožitia.2. Poistenie vena alebo prostriedkov na výživu detí.3. Poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami.4. Poistenie podľa bodov 1 a 3 spojené s investičným fondom. 5. Dôchodkové poistenie.6. Poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením niektorého poistného odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 5.)
b) neživotného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č.1.tochto zákona. (1. Poistenie úrazu, 2. Poistenie choroby 3. Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových 4. Poistenie škôd na koľajových dopravných prostriedkoch, 5. Poistenie škôd na leteckých dopravných prostriedkoch...)
• uzavieranie zmlúv s výlučným sprostredkovateľom
• uzavieranie zmlúv s výlučným sprostredkovateľom poistenia, poisťovacím agentom a poisťovacím maklérom, ktorých obsahom je sprostredkovanie poistenia, vykonávanie činností súvisiacich s registráciou výlučného sprostredkovateľa poistenia, zabezpečovanie odbornej prípravy sprostredkovateľov poistenia, ako aj činnosť na predchádzanie škodám.
• tvorba a použitie technických rezerv a garančného fondu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek,
Zaisťovacia činnosť:
• je uzavieranie zaistných zmlúv medzi poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami a zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami, uzavieranie zmlúv so sprostredkovateľmi zaistenia, ktorých obsahom je sprostredkovanie zaistenia, vykonávanie činností súvisiacich s registráciou sprostredkovateľa zaistenia, správa zaistenia a poskytovanie plnenia zo zaistných zmlúv,
• je tvorba a použitie technických rezerv.
• tvorba a použitie technických rezerv a garančného fondu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek,
Zaisťovacia činnosť:
• je uzavieranie zaistných zmlúv medzi poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami a zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami, uzavieranie zmlúv so sprostredkovateľmi zaistenia, ktorých obsahom je sprostredkovanie zaistenia, vykonávanie činností súvisiacich s registráciou sprostredkovateľa zaistenia, správa zaistenia a poskytovanie plnenia zo zaistných zmlúv,
• je tvorba a použitie technických rezerv.
Zaistnou zmluvou sa zaisťovňa, ...
Zaistnou zmluvou sa zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo ich pobočky zaväzujú poskytnúť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni alebo ich pobočkám v dohodnutom rozsahu plnenie, ak vznikne udalosť označená v zaistnej zmluve a poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa alebo ich pobočky sa zaväzujú platiť zaisťovni, zahraničnej zaisťovni alebo ich pobočkám zmluvne dohodnutú časť poistného z uzavretých poistných zmlúv, ktoré sú predmetom zaistnej zmluvy.
Podmienky na vykonávanie poisťovacej činnosti:
Poisťovňa je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska a Obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie poisťovňa. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať okrem poisťovní založených podľa osobitných predpisov.
Zahraničnou poisťovňou je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo. Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie Národnej banky Slovenska na vykonávanie poisťovacej činnosti.
Podmienky na vykonávanie poisťovacej činnosti:
Poisťovňa je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska a Obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie poisťovňa. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať okrem poisťovní založených podľa osobitných predpisov.
Zahraničnou poisťovňou je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo. Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie Národnej banky Slovenska na vykonávanie poisťovacej činnosti.
- prikázaním ...
- prikázaním pohľadávky;
- odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju;
- predajom cenných papierov;
- postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s r.o..
Hotové výdavky – znalečné, nájomné, poistné - uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške a to i v prípade, ak k výkonu DE nedošlo.
Exe náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do 8 dní odo dňa, keď mu ich vyrúbil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ale podanie odvolania nemá odkladný účinok.
Správca dane nevyrúbi exe náklady a hotové výdavky, ak :
- pobyt daňového dlžníka nieje známy;
- by ich vymáhanie olo spojené s neprimeranými nákladmi;
- daňový dlžník – FO zomrela.
Správca dane nevymáha exe náklady a hotové výdavky, ak :
- daňový dlžník – FO zomrela a nemá dediča, alebo právneho nástupcu;
- odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju;
- predajom cenných papierov;
- postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s r.o..
Hotové výdavky – znalečné, nájomné, poistné - uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške a to i v prípade, ak k výkonu DE nedošlo.
Exe náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do 8 dní odo dňa, keď mu ich vyrúbil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ale podanie odvolania nemá odkladný účinok.
Správca dane nevyrúbi exe náklady a hotové výdavky, ak :
- pobyt daňového dlžníka nieje známy;
- by ich vymáhanie olo spojené s neprimeranými nákladmi;
- daňový dlžník – FO zomrela.
Správca dane nevymáha exe náklady a hotové výdavky, ak :
- daňový dlžník – FO zomrela a nemá dediča, alebo právneho nástupcu;
- daňový dlžník – ...
- daňový dlžník – PO zanikne výmazom z OR bez právneho nástupcu;
- sa nárok na ich úhradu premlčal a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania, alebo nárok zanikol.
Správca dane je oprávnený vyrúbiť exe náklady a hotové výdavky do 5 rokov odo dňa vydania DE príkazu.
77. Podstata a význam poistenia a zaistenia
Právny základ: zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Poisťovacou činnosťou:
• je uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, (ďalej už len poisťovne)
• správa poistenia, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv a likvidácia poistných udalostí uzavieranie zaistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami so zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami o zaistení záväzkov poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, ktoré vyplývajú z ňou uzavretých poistných zmlúv,
- sa nárok na ich úhradu premlčal a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania, alebo nárok zanikol.
Správca dane je oprávnený vyrúbiť exe náklady a hotové výdavky do 5 rokov odo dňa vydania DE príkazu.
77. Podstata a význam poistenia a zaistenia
Právny základ: zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Poisťovacou činnosťou:
• je uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, (ďalej už len poisťovne)
• správa poistenia, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv a likvidácia poistných udalostí uzavieranie zaistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami so zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami o zaistení záväzkov poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, ktoré vyplývajú z ňou uzavretých poistných zmlúv,
8. Daňová exe postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spločníka v obchodnej spoločnosti
– a to postihnutím majetkových práv spojených s ochodným podielom spoločníka na jeho : - vyrovnávacom podiely;
- podiely na zisku;
- podiely na likvidačnom zostatku.
Rozhodnutie o začatí DEK sa doručí obchodnej spoločnosti v ktorej je daňový dlžník spoločníkom. Správca dane doručí DE výzvu daňovému dlžníkovi, ktorý doručením tejto výzvy stráca nárok na vyplatenie alebo vyrovnanie podielov, najviac však do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Po doručení DE príkazu obchodnej spolonosti, poukáže spoločnosť prostriedky zodpovedajúce príslušnému podielu daňového dlžníka – spoločníka na účet správcu dane.
Daňový dlžník hradí aj náklady za výkon zhabania, výkon predaja a hotové výdavky správcu dane. Náklady za výkon zhabania a predaja sú 2 % z vymáhaného, alebo vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 500,- SK a naviac 500 000,- Sk. Exe náklady sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na celé stovky nadol. Exekučné náklady výkonu zhabania a predaja neurčí správca dane pri výkone daňovej exe :
- zrážkami zo mzdy a z iných príjmov;
- podiely na zisku;
- podiely na likvidačnom zostatku.
Rozhodnutie o začatí DEK sa doručí obchodnej spoločnosti v ktorej je daňový dlžník spoločníkom. Správca dane doručí DE výzvu daňovému dlžníkovi, ktorý doručením tejto výzvy stráca nárok na vyplatenie alebo vyrovnanie podielov, najviac však do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Po doručení DE príkazu obchodnej spolonosti, poukáže spoločnosť prostriedky zodpovedajúce príslušnému podielu daňového dlžníka – spoločníka na účet správcu dane.
Daňový dlžník hradí aj náklady za výkon zhabania, výkon predaja a hotové výdavky správcu dane. Náklady za výkon zhabania a predaja sú 2 % z vymáhaného, alebo vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 500,- SK a naviac 500 000,- Sk. Exe náklady sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na celé stovky nadol. Exekučné náklady výkonu zhabania a predaja neurčí správca dane pri výkone daňovej exe :
- zrážkami zo mzdy a z iných príjmov;
- spoluvlastík nehnuteľnosti,...
- spoluvlastík nehnuteľnosti, preukáže správcovi vyvolávaciu cenu podielu, ktorý sa má dražiť a najneskôr hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení;
- iná osoba poukáže na účet správcu dane celá daňový nedplatok bez nároku na prechod vlastníckeho práva k veci a naneskôr hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení.
Pri vydaní rozhodnutia o udelení príklepu správca dane určí lehotu na zaplatenie najvyššieho podania. Toto rozhodnutie sa doručí do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi, osobám ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu a osobám, ktorým je správca dane povinný doručovať vyhlášku do vlastných rúk. Udelením príklepu sa môže vydražiteľ ujať držy vydraženej nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.
Na účely opakovanej dražby nehnuteľnosti správca dane určí vyvolávaciu cenu vo výške 90 % z ceny určenej znalcom. Ak je táto neúspešná, správca môže vykonať ešte opätovnu dražbu a vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa určí vo výške ¾ z ceny určenej znalcom. Ak je i táto opätovná dražba neúspešná, môže správca dane rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva na základe písomnej ponuky a tu správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny určenej znalcom.
- iná osoba poukáže na účet správcu dane celá daňový nedplatok bez nároku na prechod vlastníckeho práva k veci a naneskôr hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení.
Pri vydaní rozhodnutia o udelení príklepu správca dane určí lehotu na zaplatenie najvyššieho podania. Toto rozhodnutie sa doručí do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi, osobám ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu a osobám, ktorým je správca dane povinný doručovať vyhlášku do vlastných rúk. Udelením príklepu sa môže vydražiteľ ujať držy vydraženej nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.
Na účely opakovanej dražby nehnuteľnosti správca dane určí vyvolávaciu cenu vo výške 90 % z ceny určenej znalcom. Ak je táto neúspešná, správca môže vykonať ešte opätovnu dražbu a vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa určí vo výške ¾ z ceny určenej znalcom. Ak je i táto opätovná dražba neúspešná, môže správca dane rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva na základe písomnej ponuky a tu správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny určenej znalcom.
Na opakovanej dražbe sa sa nemôže ...
Na opakovanej dražbe sa sa nemôže zúčastniť dražiteľ prvej dražby, ktorému bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Tak isto sa postupuje i pri opätovnej draže, ak dražiteľ z prvej dražby, alebo opakovanej dražby nezaplatili najvyššie podanie po udelení príklepu.
Neúspešným dražiteľov správca dane vráti dražobné zábezpeky.
7. Daňová exe predajom podniku, alebo jeho časti – správca dane v DE výzve vyzve daňového dlžníka, aby v lehote do 8 dní oznámil identifikačné údaje osôb, ktoré majú k podniku alebo k jeho časti predkupné právo, alebo vecné bremeno viaznúce na podnik. Po nadobudnutí prívoplatnosti DE výzvy vydá správca dane DE príkaz na predaj podniku alebo jeho časti. Táto exe sa vykonáva tiež prostredníctvom dražby. Cena sa zisťuje zanleckým posudkom. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe určí správca dane najmenej vo výške 90 % z ceny znaleckoho posudku. Pri opätovnej dražbe najmenej vo výške 75 % z ceny znaleckého posudku. Pri písomnej ponuke najmenej 60 % z ceny prvej dražby. Po udelení príklepu, alebo vydaním rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základ ponuky sa môže vydražiteľ ujať držby podniku, alebo jeho časti so súhlasom správcu dane. Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z prieimyselného, alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku.
Pri tejto exe nemožno vydražiť samostatne iba obchodné meno podniku.
Táto exe sa vzťahuje i na majetok v správe štátneho podniku.
Neúspešným dražiteľov správca dane vráti dražobné zábezpeky.
7. Daňová exe predajom podniku, alebo jeho časti – správca dane v DE výzve vyzve daňového dlžníka, aby v lehote do 8 dní oznámil identifikačné údaje osôb, ktoré majú k podniku alebo k jeho časti predkupné právo, alebo vecné bremeno viaznúce na podnik. Po nadobudnutí prívoplatnosti DE výzvy vydá správca dane DE príkaz na predaj podniku alebo jeho časti. Táto exe sa vykonáva tiež prostredníctvom dražby. Cena sa zisťuje zanleckým posudkom. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe určí správca dane najmenej vo výške 90 % z ceny znaleckoho posudku. Pri opätovnej dražbe najmenej vo výške 75 % z ceny znaleckého posudku. Pri písomnej ponuke najmenej 60 % z ceny prvej dražby. Po udelení príklepu, alebo vydaním rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základ ponuky sa môže vydražiteľ ujať držby podniku, alebo jeho časti so súhlasom správcu dane. Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z prieimyselného, alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku.
Pri tejto exe nemožno vydražiť samostatne iba obchodné meno podniku.
Táto exe sa vzťahuje i na majetok v správe štátneho podniku.
Správca dane vydá DE výzvu ...
Správca dane vydá DE výzvu v ktorej navyše uloží povinnosť daňovému dlžníkovi oznámiť do 15 dní osobu, ktorá má k nehnuteľnosti predkupné právo, alebo iné vecné právo. Po nadobudnutí právoplatnosti DE výzvy, správca dane vydá DE príkaz na predaj nehnuteľnosti, ktorý doručí do vlastných rúk účastníkom konania, ale i spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné, alebo iné vecné právo. Zistenie ceny nehnuteľnosti správca dane zabezpečí znalcom, ktorý odhadne i závady na nhnuteľnosti / myslia sa tým vecné bremená a nájomné práva /. Ak sa jedná o kultúrnu pamiatku, ponukne nehnuteľnosť PO štátu, ktoré zabezpečujú starostlivosť o kultúrne pamiatky.
Správca dane vykoná DE predajom nehnuteľnosti formou dražby. Ak spoluvlastník nehnuteľnosti, zloží sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť správcovi dane najneskôr hodinu pred začiatkom dražby, predaj sa neuskutoční.
Dražba prebieha rovnako ako pri hnuteľných veciach. Navyše, tu môže správca dane zrušiť konanie dražby, ak :
- daňový dlžník uhradí daňový nedoplatok nejneskôr hodinu pred začiatkom dražby;
Správca dane vykoná DE predajom nehnuteľnosti formou dražby. Ak spoluvlastník nehnuteľnosti, zloží sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť správcovi dane najneskôr hodinu pred začiatkom dražby, predaj sa neuskutoční.
Dražba prebieha rovnako ako pri hnuteľných veciach. Navyše, tu môže správca dane zrušiť konanie dražby, ak :
- daňový dlžník uhradí daňový nedoplatok nejneskôr hodinu pred začiatkom dražby;
Tu musí správca dane zverejniť oznam ...
Tu musí správca dane zverejniť oznam na úradnej tabuly / v masovkomunikačných prostriedkoch / o predaji na základe ponuky a to najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk. Ak ani takýto predaj na základe ponuky nebol úspešný, správca dane vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal napredanú hnuteľnú vec do desiatich dní od termínu doručenia upovedomenia do vlastných rúk.
Správca dane môže predať hnuteľné veci ihneď a za obvyklú cenu, ak ich hodnota nieje vyššia ako 5000,-Sk za jeden kus, ak rýchlo podliehajú skaze a ak sa jedná o živé zvieratká.
4. Daňová exe odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju – správca dane po doručení DE výzvy vykoná súpis hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju a zakáže daňovému dlžníkovi s nimi nakladať. Odobrať hotové peniaze môže správca dane, len ak peňažná hotovosť presahuje 3000,-Sk. Vkladné knižky alebo iné listiny tiež spisuje správca dane ako iné hnuteľné veci. Vkladnú knižku predloží správca dane banke spolu s právoplatným exe príkazom a vyberie z nej výšku daňového nedoplatku.
Tejto exe nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Správca dane môže predať hnuteľné veci ihneď a za obvyklú cenu, ak ich hodnota nieje vyššia ako 5000,-Sk za jeden kus, ak rýchlo podliehajú skaze a ak sa jedná o živé zvieratká.
4. Daňová exe odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju – správca dane po doručení DE výzvy vykoná súpis hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju a zakáže daňovému dlžníkovi s nimi nakladať. Odobrať hotové peniaze môže správca dane, len ak peňažná hotovosť presahuje 3000,-Sk. Vkladné knižky alebo iné listiny tiež spisuje správca dane ako iné hnuteľné veci. Vkladnú knižku predloží správca dane banke spolu s právoplatným exe príkazom a vyberie z nej výšku daňového nedoplatku.
Tejto exe nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania.
5. Daňová exe predajom cenných papierov ...
5. Daňová exe predajom cenných papierov ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka sa vykoná tak, že správca dane spíše tieto cenné papiere pri doručení DE výzvy . Tie cenné papiere, ktoré sa nachádzajú u daňového dlžníka odoberie a zabezpečí ich úschovu. Tie cenné papiere, ktoré sa nachádzajú u PO, ktorá vedie evidenciu cenných papierov sú zabezpečené pozastavením práva nakladania s cennými papiermi, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka.
6. Daňová exe predajom nehnuteľností – vtedy, ak je preukázené , že nehnuteľnosť, jej súčasti a príslušenstvo je vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Touto exe je možno postihnúť aj majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností, ak je vlastníctvo daňového dlžníka k nehnuteľnosti preukázané iným spôsobom.
Správca dane vydá na nehnuteľnosť, na ktorú nebolo vydané správcom dane záložné právo, rozhodnutie o začatí DEK. Ak n nehnuteľnosť bolo zriadené správcom záložné právo, správca zašle katastru nehnuteľností oznámenie o začatí DEK. Ak sa jedná o nehnuteľnosti nezapísané v KN, správca k rozhodnutiu o zriadení záložného práva, alebo o začatí DEK predloží i návrh na zápis dotknutých nehnuteľností.
6. Daňová exe predajom nehnuteľností – vtedy, ak je preukázené , že nehnuteľnosť, jej súčasti a príslušenstvo je vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Touto exe je možno postihnúť aj majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností, ak je vlastníctvo daňového dlžníka k nehnuteľnosti preukázané iným spôsobom.
Správca dane vydá na nehnuteľnosť, na ktorú nebolo vydané správcom dane záložné právo, rozhodnutie o začatí DEK. Ak n nehnuteľnosť bolo zriadené správcom záložné právo, správca zašle katastru nehnuteľností oznámenie o začatí DEK. Ak sa jedná o nehnuteľnosti nezapísané v KN, správca k rozhodnutiu o zriadení záložného práva, alebo o začatí DEK predloží i návrh na zápis dotknutých nehnuteľností.
Táto vyhláška obsahuje názov a sídlo ...
Táto vyhláška obsahuje názov a sídlo správcu dane, dátum jej vydania, čas a miesto konania dražby, prdmet dražby, vyvolávacie ceny predmetov, spôsob a termín zaplatenia najvyššeho podania, termín obhliadky vecí, upozornenie že predkupné právo si môžu oprávnení uplatniť len ako dražitelia na dražbe, poučenie o tom, ktor môže byť účastníkom dražby a podpis správcu dane. Dražobnú vyhlášku správca dane uverejní najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli správcu dane a môže ju zverejniť i v masovokomunikačných prostriedkoch. Dražba je verejná. Dražiť nemôže zamestnanec správcu dane a daňový dlžník.
Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu do zoznamu dražiteľov. Na začiatku dražby vhlási najnižšie podanie. Správca dane pokračuje v dražbe do vtedy, pokial dražitelia robia vyššie podania. Po najvyššom podaní správca dane urobí príklep. Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podania ihneď a ak tak urobí prechádza vlastnícke právo ne neho. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu.
Ak správca dane robí opätovnu dražbu, určí vyvolávaciu cenu na nevydražené veci, najmenej vo výške 70 % z ceny, ktorú určil v prvej dražbe. Ak je i táto opätovná dražba neúspešná, správca dane pokračuje v DE predajom hnutelnej veci na základe písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci.
Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu do zoznamu dražiteľov. Na začiatku dražby vhlási najnižšie podanie. Správca dane pokračuje v dražbe do vtedy, pokial dražitelia robia vyššie podania. Po najvyššom podaní správca dane urobí príklep. Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podania ihneď a ak tak urobí prechádza vlastnícke právo ne neho. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu.
Ak správca dane robí opätovnu dražbu, určí vyvolávaciu cenu na nevydražené veci, najmenej vo výške 70 % z ceny, ktorú určil v prvej dražbe. Ak je i táto opätovná dražba neúspešná, správca dane pokračuje v DE predajom hnutelnej veci na základe písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci.
- veci, na ktorých obstaranie ...
- veci, na ktorých obstaranie sa poskytli financie zo tátneho rozpočtu formou dotácie;
- veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde, ktoré poterbuje na riadne obhospodarovanie pôdy;
- vodiaci pes, domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia n podnikanie;
- zdravotnícke potreby a pomôcky, ktoré daňový dlžník, alebo člen domácnosti potrebuje kôli svojej chorobe.
Ak je predmetom DE motorové vozidlo, správca dane vyzve daňového dlžníka, aby ho v určenej lehote n určené mieto pristavil a prdložil doklady – STK a preukázal svoje vlastníctvo k nemu.
Ak sa jedná o mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky, rukopisy mimoriadne významných literárných diel, osobné pamiatky a korešpondencie významných spisovateľov a kultúrných činiteľov a predmety väčšej kultúrnej, historickeh hodnoty, správca dane ponukne tieto predmety na predaj PO, ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky.
Správca dane spísané hnuteľné veci predáva na dražbe. Cenu hnuteľných veci určuje sám, ale ak ide o pamiatky, výtvarné diela, mince numizmatickej hodnoty ..., tak je potrebný znalecký posudok. Po určení cien všetkých predmetov, správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí.
- veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde, ktoré poterbuje na riadne obhospodarovanie pôdy;
- vodiaci pes, domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia n podnikanie;
- zdravotnícke potreby a pomôcky, ktoré daňový dlžník, alebo člen domácnosti potrebuje kôli svojej chorobe.
Ak je predmetom DE motorové vozidlo, správca dane vyzve daňového dlžníka, aby ho v určenej lehote n určené mieto pristavil a prdložil doklady – STK a preukázal svoje vlastníctvo k nemu.
Ak sa jedná o mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky, rukopisy mimoriadne významných literárných diel, osobné pamiatky a korešpondencie významných spisovateľov a kultúrných činiteľov a predmety väčšej kultúrnej, historickeh hodnoty, správca dane ponukne tieto predmety na predaj PO, ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky.
Správca dane spísané hnuteľné veci predáva na dražbe. Cenu hnuteľných veci určuje sám, ale ak ide o pamiatky, výtvarné diela, mince numizmatickej hodnoty ..., tak je potrebný znalecký posudok. Po určení cien všetkých predmetov, správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí.
Súpis hnuteľných vecí vykonáva ...
Súpis hnuteľných vecí vykonáva správca dane pri doručení DE výzvy. Spisujú sa veci, bez ktorých sa daňový dlžník najľahšie zaobíde a ktoré možno ľahko preniesť, uschovať a predať. Veci, ktoré podliehajú skaze, alebo ich prevoz a úschova vyžadujú vysojé náklady sa spíšu, iba ak je nedostatok iných vecí, alebo sa dokážu rýchlo predať.
Veci vylúčené z DE sú veci, ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojích hmotných potrieb a potrieb svojej rodiny a veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnými zásadami. Vecami vylúčenými z DE sú :
- bežné súčasti odevov, bielizeň obuv;
- hotové many do sumy 3000,-Sk;
- nevyhnutné vybavenie domácnosti – detské šporové potreby a hračky, chladníčka, kuchynský riad, periny a postelná bielizeň, posteľe dlžníka a členov rodiny, pračka, rádio, stôl, stoličky podľa počtu členov rodiny, sporák, varič, vykurovacie teleso a palivo;
- snubný prsteň a obrúčka;
- štúdijná literatúra;
- veci, na ktoré sa poskytla dávka sociálnej pomoci, prostrieddky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ZŤP;
Veci vylúčené z DE sú veci, ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojích hmotných potrieb a potrieb svojej rodiny a veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnými zásadami. Vecami vylúčenými z DE sú :
- bežné súčasti odevov, bielizeň obuv;
- hotové many do sumy 3000,-Sk;
- nevyhnutné vybavenie domácnosti – detské šporové potreby a hračky, chladníčka, kuchynský riad, periny a postelná bielizeň, posteľe dlžníka a členov rodiny, pračka, rádio, stôl, stoličky podľa počtu členov rodiny, sporák, varič, vykurovacie teleso a palivo;
- snubný prsteň a obrúčka;
- štúdijná literatúra;
- veci, na ktoré sa poskytla dávka sociálnej pomoci, prostrieddky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ZŤP;
Tejto exe nepodliehajú :
Tejto exe nepodliehajú : prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, rodičovský príspevok rodičom dvojčat a viactorčat, príspevok na pohreb, zaopatrovací príspevok, príspevky pestúnskej starostlivosti, dávka sociálnej pomoci, prostriedky na kompenzáciu ZŤP a účelové peňažné dávky pre ZŤP.
2 C. Daňová exe postihnutím iných majetkových práv – ide o iné majetkové právo, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou, ani právom, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi osobne.
3. Daňová exe predajom hnuteľných vecí – predmetom tejto ex sú hnuteľné veci ich súčasti a ich príslušenstva, ktoré sú vo vlastníctve, alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka, alebo inej ooby.
V DE výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk po spísaní hnuteľných vecí. Správca dane v nej zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s týmito spísanými vecami. Zaroveň ho i vyzve, že ak j vlastníkom nejakej veci tretia osoba, aby predložila doklady o vlastníctve k veci.
2 C. Daňová exe postihnutím iných majetkových práv – ide o iné majetkové právo, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou, ani právom, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi osobne.
3. Daňová exe predajom hnuteľných vecí – predmetom tejto ex sú hnuteľné veci ich súčasti a ich príslušenstva, ktoré sú vo vlastníctve, alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka, alebo inej ooby.
V DE výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk po spísaní hnuteľných vecí. Správca dane v nej zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s týmito spísanými vecami. Zaroveň ho i vyzve, že ak j vlastníkom nejakej veci tretia osoba, aby predložila doklady o vlastníctve k veci.
1 B. Daňová exe zrážkami z iných príjmov - ...
1 B. Daňová exe zrážkami z iných príjmov – ide tu o exe z odmien za prácu členov družstiev, z príjmov ktoré nahrádzajú odmenu za prácu a to hlavne odmien z dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, z dôchodkov dôchodkového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, z peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu, zo štipendií, z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a tiež z podpory v nezamestnanosti.
Do príjmu sa nezapočitávajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
2 A. Daňová exe prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke – touto exe môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie o začatí DEK. Po tomto banka zablokuje na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku a to i vtedy, ak prostriedky prichádzajú na účet dlžníka postupne. Ak ide o terminovaný účet, tak banka odpíše peňažné prostriedky dňom slatnosti terminovaného účtu.
Do príjmu sa nezapočitávajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
2 A. Daňová exe prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke – touto exe môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie o začatí DEK. Po tomto banka zablokuje na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku a to i vtedy, ak prostriedky prichádzajú na účet dlžníka postupne. Ak ide o terminovaný účet, tak banka odpíše peňažné prostriedky dňom slatnosti terminovaného účtu.
Tejto exe nepodliehajú peňažné ptostriedky ...
Tejto exe nepodliehajú peňažné ptostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania. Rovnako nepodliehajú i peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 5000,-Sk; ak má FO viac účtov, tak exe nepodliehajú peňažné peostriedky do úhrnej výšky 5000,-Sk na všetkých jej účtoch. DE nepodliahajú i prostriedky na účtoch, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu, alebo majú účelové určenie.
2 B. Daňová exe prikázním iných peňažných pohľdávok – za inú peňažnú pohľadávku sa považuje peňažný záväzok tretích osôb / poddlžníkov / voči daňovému dlžníkovi o ktorých musí daňový dlžník písomne info správcu dane.
V rozhodnutí o začatí DEK zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi a zároveň v DE výzve zakáže daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka. Po doručení DE príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný na účet správcu dane. Správca dane je oprávnený vydať DE príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti.
DE príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.
2 B. Daňová exe prikázním iných peňažných pohľdávok – za inú peňažnú pohľadávku sa považuje peňažný záväzok tretích osôb / poddlžníkov / voči daňovému dlžníkovi o ktorých musí daňový dlžník písomne info správcu dane.
V rozhodnutí o začatí DEK zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi a zároveň v DE výzve zakáže daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka. Po doručení DE príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný na účet správcu dane. Správca dane je oprávnený vydať DE príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti.
DE príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.
Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie :
1. zrážkami zo mzdy a z iných príjmov :
A/- zrážkami zo mzdy
B/- zrážkami z iných príjmov
2. prikázaním pohľadávky :
A/ - z účtu vedeného v banke
B/ - prikázaním iných peňažných pohľadávok
C/ - postihnutím iných majetkových práv
3. predajom hnuteľných vecí
4. odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju
5. predajom cenných papierov
6. predajom nehnuteľnosti
7. predajom podniku, alebo jeho časti
8. postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
A/- zrážkami zo mzdy
B/- zrážkami z iných príjmov
2. prikázaním pohľadávky :
A/ - z účtu vedeného v banke
B/ - prikázaním iných peňažných pohľadávok
C/ - postihnutím iných majetkových práv
3. predajom hnuteľných vecí
4. odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju
5. predajom cenných papierov
6. predajom nehnuteľnosti
7. predajom podniku, alebo jeho časti
8. postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
1 A. Daňová exe zrážkami zo mzdy- ...
1 A. Daňová exe zrážkami zo mzdy- správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie v ktorom sa uvedie deň , kedy sa DEK voči daňovému dlžníkovi začalo. Zároveň správca dane doručí do vlastných rúk daňový exe príkaz na zrážky zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi.
Ak platiteľ mzdy nemôže vykonávať zrážku zo mzdy pretože daňový dlžník nepoberá dostatočne vysokú mzdu, alebo už nieje dlžníkovým platiteľom mzdy, musí to oznámiť správcovi dane do ôsmich dní po plynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku, platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky.
V prípade, ak by daňový dlžník zmenil platiteľa mzdy, vzťahuje sa daňový exe príkaz aj na mzdu u nového platiteľa mzdy. Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy,vzťahuje sa daňový exe príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho príjmy. Tu správca dane určí pltiteľom mzdy jednotlivo, akú časť je platiteľ mzdy povinný zrážať.
Ak platiteľ mzdy nemôže vykonávať zrážku zo mzdy pretože daňový dlžník nepoberá dostatočne vysokú mzdu, alebo už nieje dlžníkovým platiteľom mzdy, musí to oznámiť správcovi dane do ôsmich dní po plynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
Po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku, platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky.
V prípade, ak by daňový dlžník zmenil platiteľa mzdy, vzťahuje sa daňový exe príkaz aj na mzdu u nového platiteľa mzdy. Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy,vzťahuje sa daňový exe príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho príjmy. Tu správca dane určí pltiteľom mzdy jednotlivo, akú časť je platiteľ mzdy povinný zrážať.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)