Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

9. Zásady a princípy v sociálnom zabezpečení

ZÁSADY:
A. Zásada teritoriality:
a. miesto zamestnania je na území štátu, kde sa zamestnanie vykonáva, ak chýba miesto stáleho zamestnania rozhoduje trvalý pobyt.
b. SZČO vykonáva zárobkovú činnosť na území štátu ak tam má prevádzku.
c. je možné určiť aj zamestnancov, ktorí pracujú mimo územia SR a sú povinne poistení (zamestnanci zastupiteľských úradov)
d. je možné určiť aj zamestnancov, ktorý pracujú na území SR a nie sú povinne poistení
B. Zásada nezávislosti od vôle zúčastnených subjektov = povinné poistenie vzniká ex lege a neexistuje možnosť oslobodenia sa od povinného poistenia.
C. Zásada nezávislosti od oznamovacej povinnosti
D. Zásada samofinancovania = koexistencia poistného a dávkového vzťahu
E. Zásada sociálnej rovnosti = SZ nie je zamerané na objektívnu ekvivalenciu odvedeného príspevku a poskytnutej dávky
F. Zásada financovania dávok súvisiach so mzdou

. Zásada viacnásobného poistenia

G. Zásada viacnásobného poistenia a subsidiárnych vzťahov = poistenie a dávky sa posudzjú a poskytujú osobitne z každého poistného vzťahu
H. Zásada právnych a ekonomických záruk = nesmú sa zhoršiť individuálne nároky podľa doterajšej platnej právnej úpravy a existencia vhodného valorizačného mechanizmu
I. Zásada kauzality = príčinná súvislosť medzi dávkou a vzniknutou konkrétnou právne relevantnou sociálnou udalosťou.

PRINCÍPY:
A. Univerzalita:
a. Aplikácia na všetky osoby na území štátu
b. Zaručenie jednotnej základnej dávky za rovnakých podmienok
c. Univerzálne právo občanov a štátom garantované základné nároky
B. Rovnosť = zabezpečenie rovnakých subjektov podľa rovnakých jednotných pravidiel
C. Komplexnosť = krytie všetkých sociálnych udalostí
D. Adekvátnosť = z hľadiska dávkového systému a individuálneho pričinenia sa. Je to výraz sociálnej solidarity.
E. Garancia = právna (realizácia ústavou zaručených práv), ekonomická (solventnosť systému, subvencia štátu)
F. Participácia = platenie príspevkov, účasť v konaní a kontrole.

8. Zodpovednosť v sociálnom zabezpečení

prijímajú poistné.
Osobitbé prípady právnej zodpovednosti vznikajú pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti (vzťah pacient – lekár – zdravotná správa).
V dôchodkovom poistení je typická forma zodpovednosti preplatok na dávkach dôchodkového poistenia.
V nemocenskom poistení existujú zodpovednostné vzťahy zo zavineného porušenia právnych povinnosti viacerými subjektami (zamestnancov, iných príjemcov dávok, zamestnávateľa)
Platiace subjekty pri nesplnení povinnosti:
A. poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti
B. penále
C. pokuty

Právne predpisy upravujú povinnosti pre:
A. príjemcu poistného
B. príjemncu dávky alebo služby
C. iného oprávneného subjektu (napr zamestnávateľa)

Zodpovednosť za preplatok na dávke

Zodpovednosť za preplatok na dávke SZ (má osobitný význam), predpoklady vzniku:
A. protiprávne konanie (neplnenie oznamovacej povinnosti, odvodovej povinnosti, plnenie odvodovej povinnosti v nesprávnej výške, zamlčanie rozhodujúcich skutočností pre vznik nárok na dávku)
B. vznik nedoplatku na poistnom (absencia na poistnom) alebo preplatku na dávke SZ (dávka nad rámec nároku)
C. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom nedoplatku resp. preplatku
D. zavinenie
E. existencia poistného pomeru

C. dávky starobného poistenia ...

C. dávky starobného poistenia (starobný, predčasný starobný, vdovský, vdovecký, sirocký dôchodok)
D. dávky invalidného poistenia (invalidný, vdovský, vdovecký, sirocký dôchodok)
E. dávky úrazového poistenia ( ú príplatok, ú renta, jednorázové vyrovnanie, pozostalostná ú renta, jednorázové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom)
F. dávka garančného poistenia
G. dávka v nezamestnanosti
H. štátne sociálne dávky (prídavok na dieťa, prísp rodičom, príspevok pri narodení dieťaťa, zaopatrovací prísp, prísp na pohreb, rodičovský prísp, prísp pestúnovi)
I. dávky a služby sociálnej pomoci a dávka a príspevky k dávke pomoci v hmotnej núdzi (sociálna prevencia, riešenie hmotnej núdze a sociálnej pomoci)

Dávky z hľadiska princípov rozdeľovania prostriedkov SZ:

A. zásluhové dávky (starobný dôchodok) – princíp zásluhovosti
B. sociálne dávky – odkázanostný princíp
C. dávky viazané na kombinovaný princíp
Dávky z hľadiska obsahu a foriem plnenia:
A. vecné dávky (zdrav starostlivosť, kúpeľná starostlivosť)
B. peňažné dávky
C. služby a úkony (úkony zdrav star, služby sociálnej pomoci)
Dávky z hľadiska periodicity plnenia:
A. jednorázové
B. opakujúce sa
C. časovo obmedzené
Dávky z hľadiska vzniku nároku na dávku:
A. Obligatórne = vzniká na ne právny nárok
B. Fakultatívne = nárok je viazaný na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu (rekvalifikačné a rehabilitačné)
Účelom poskytovania nemocenských a dôchodkových dávok je zabezpečiť poistenca pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti pri vzniku vymedzených soc udalostí, ktorých úlohou je čiastočne nahradiť príjem.

- dávková schéma

- dávková schéma = súhrn právom ustanovených podmienok a soc udalostí nevyhnutných pre vznik nároku na dávku
- dávková formula = postup určenia výšky dávky, výška dávky závisí od:
o doba zamestnania alebo dĺžky inej započítateľnej činnosti
o nepretržitého poistného vzťahu
o výška započítateľného príjmu = vymeriavací základ za rozhodujúce obdobie
o niekedy je aj určená sumou, stanovená je min a max
- všeobecné podmienky vzniku nároku na dávky:
o sociálna udalosť
o existencia právneho vzťahu SZ (poistenie)
o ďalšie podmienky
Dávky z hľadiska zabezpečovacích režimov:
A. dávky a služby zdravotného poistenia (vytváranie a ochrana zdravých podmienok, zabezpečenie zdravotníckych služieb, liečebno – preventívna starostlivosť)
B. dávky nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, materské)

H. nedostatočný príjem =

H. nedostatočný príjem = jednotlivec prípadne so spoločne posudzovanými nemôže uspokojovať životné potreby a dostáva sa do stavu hmotnej núdze. Spadá do systému sociálnej pomoci.
I. smrť člena rodiny = ohrozenie životnej úrovne rodiny, nárok na vdovský, vdovecký a sirocký dôchodok a tiež na príspevok na pohreb. V prípade smrti v dôsledku pracovného úrazu existuje nárok na dávky úrazového poistenia (pozostalostná úrazová renta, jednorázové odškodnenie, náhrada nákladov spojených s pohrebom)
J. dosiahnutie určitého veku:
a. poskytovanie materského = obdobie 22 týždňov alebo 31 týždňov veku dieťaťa
b. poskytovanie materského inému poistencovi = 8 mesiacov veku dieťaťa
c. rodičovský príspevok = do 3 rokov veku dieťaťa alebo do 6 rokov veku dieťaťa s nepriaznivým zdravotným stavom
d. príspevok rodičom = do 15 roku veku dieťaťa ak sa narodilli 3 a viac alebo opakovane do dvoch rokov dvojičky
e. dosiahnutie dôchodkového veku = nárok na dávku = starobný dôchodok

7. Dávky a služby v sociálnom zabezpečení

Právne skutočnosti:
C. zakladajú, menia alebo zrušujú PV SZ
D. pôsobia na obsah PV SZ, teda vznik, zmena, zánik PaP
E. právne skutočnosti subjektívne alebo objektívne:
i. právne úkony
ii. úradné úkony
iii. sociálne udalosti
- PV v oblasti starostlivosti o zdravie ľudu – individuálna forma, obsaho práva občana je právo na poskytovanie zdravotníckej služby alebo vecného plnenia
- PV v oblasti dôchod zabezp sú upravené v Zákone o soc poist
- PV v nemocenskom poistení zamestnancov vznikajú dňom vstupu do zamestnania a zanikajú dňom skončenia zamestnania, ktoré zakladá účasť na nemocenskom poistení.
- Nároky na dávku
o obligatórne dávky = nárok je podmienený splnením právom ustanovených podmienok, sppravidla sa žiada a orgán rozhoduje deklaratórnym rozhodnutím
o fakultatívne dávky = vznikajú právoplatným rozhodnutím orgánu, ktoré má konštitutívny charakter

C. pôrod = narodenie živého dieťaťa ...

C. pôrod = narodenie živého dieťaťa a zapísané do matriky narodených ako narodené dieťa, vzniká nárok napr príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa
D. materstvo = vzniká nárok na materské
E. nezamestanosť = dávka patrí uchádzačovi o zamestnanie, je to občan, ktorý môže, chce pracovať, hľadá zamestnanie, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ktorý:
a. nie je zamestnancom
b. nevykonáva SZČO
c. nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine
d. vykonáva zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 16 hodín týždenne a mzda nepresahuje 800 Sk.
F. insolventnosť zamestnávateľa = je insolventný a nemôže uspokojiť nároky zamestnanca. Výnimkou je rozp a prísp organizácia.
G. staroba

Základné sociálne udalosti, ktoré majú dôsledok na zárobkovú činnosť:

A. nepriaznivý zdravotný stav
a. dočasná PN = porucha alebo obmedzenie pracovnej schopnosti subjektu zúčastneného na nemocenskom poistení, spôsobené chorobou alebo úrazom, sú dočasné, bránia mu vo výkone práce, sú uznané rozhodnutím príslušného orgánu. Poskytuje sa nemocenské, ak je to spôsobené pracovným úrazom alebo chorobou z povolania tak aj úrazový príplatok, rehabilitačné, náhrada nákladov spojených s liečením. Pri taxatívne vymedzených osobách patrí aj ošetrovné. Podľa 462/2003 patrí pri dočasnej PN zamestnancovi aj náhrada príjmu.
b. pracovný úraz
c. invalidita = dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s ekonomickými a profesionálnymi dôsledkami, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je trvalá, po uplynutí určitej doby trvania dočasnej. Podľa stupňa invalidity sa určuje výška inv dôchodku. Pri poklese schopnosti sa môže vyplácať aj úrazová renta, jednorázové vyrovnanie, rekvalifikačné.
B. tehotenstvo = začína oplodnením, končí pôrodom alebo potratom. Žena má nárok na dávku nemocenského poistenia = materské

e. systém tvorby a rozdeľovania ...

e. systém tvorby a rozdeľovania prostriedkov sociálneho zabezpečenia
f. etické a morálne názory
g. platný právny poriadok
h. tradície v spoločnosti
B. vonkajšie faktory
a. vplyv zahraničných skúseností, porovnávacie štúdie
b. činnosť medzinárodných organizácií

6. Sociálne udalosti z hľadiska práva sociálneho zabezpečenia
Právne skutočnosti spôsobujú vznik, zmenu a zánik PaP subjektov, poznáme:
A. právne konanie alebo protiprávne konanie, jednostranné alebo dvojstranné úkony – závisia od vôle subjektov
B. právne udalosti, nie je závislá od vôle subjektu
Sociálne udalosti:
Sú to právne skutočnosti, s ktorými platné právo spája vznik, zmenu a zánik príslušných právnych vzťahov. Poznáme:

Poznáme:

A. prirodzené = fyziogénne
a. biologické (tehotenstvo, narodenie, staroba,smrť)
b. sociálne (založenie rodiny, zárobková činnosť
B. neprirodzené = patogénne
a. biologické (choroba, invalidita)
b. sociálne (dezintegrácia)
C. Priame = priamy vzťah osoby k právnemu následkku (dočasná PN, dosiahnutie dôchodkového veku)
D. Nepriame – oprávnenenie osoby zo sociálnej udalosti inej osoby (ošetrovné, vdovský, vdovecký, sirocký dôchodok)
E. Predvídateľné = dosiahnutie dôchodkového veku
F. Predvídateľné bez časového určenia = smrť
G. Nepredvídateľné = invalidita
H. Sociálne udalosti v rámci jednotlivých sociálnych systémov

C. Systém sociálnej pomoci

a. Zabezpečenie pri ťažkých životných situáciách, zabezpečenie existenčného minima.
b. Je to sociálno dávkový systém zohľadňujúci individuálne potreby žiadateľov.
c. Uplatňuje sa ak inú pomoc nie je možné dosiahnuť (z hľadiska vyživovania).
d. Cieľ systému = upraviť režimy a systémy práce tak, aby príjemca sociálnej pomoci a jeho spoločenské prosredie ho stimulovali k aktívnemu riešeniu jeho nepriaznivej materiálnej a sociálnej situácie.
e. Sociálna pomoc v širšom zmysle = úlohy štátu vyplývajúce zo sociálneho štátu, platia tu zásady individuálnej (závisí od individuálnej potreby jednotlivca) a subsidiárnej (všetky možnosti zlyhali a niekto si nevie pômocť sám alebo nedostáva pomoc z inej strany) pomoci. Dôvod vzniku situácie nie je podstatný.
f. Sociálne pomoc v užšom zmysle = úloha obce pri sociálnej pomoci
g. Neuplatňuje sa princíp kauzality ale fiskálny princíp

5. Základné faktory, činitele ovplyvňujúce sociálne zabezpečenie

Úlohy PSZ:
A. regulatívna úloha
B. zabezpečovanie sociálno-psychologických istôt ľudí
C. ochranná úloha sociálnych práv pri napĺňaní princípov sociálnej spravodlivosti
Faktory vysvetľujú kauzálne vzťahy medzi formou, obsahom a funkciou sociálneho zabezpečenie a komponentami spoločenského prostredia:
A. vnútorné faktory
a. demografický faktor vplýva na usporiadanie sociálneho zabezpečenia.
i. dôležitá je veková štruktúra, v súčastnosti prebieha vo vyspelých krajinách demografické starnutie. Obyvateľsko delíme podľa veku na predpoduktívny vek (do 14 rokov), produktívny vek (do 59 rokov) a poproduktívny vek (od 60 rokov).
ii. význam má aj pomer medzi počtom žien a počtom mužov, počet chorých a zdravých
iii. migrácia obyvateľstva
b. ekonomický faktor = vplyv hospodárskej situácie
c. politický faktor = orientácia krajiny, miera sociálneho štátu
d. ekologický faktor

i. Príspevok pri ...

i. Príspevok pri narodení dieťaťa
ii. Príspevok na pohreb
iii. Rodičovský príspevok pri súčasnom vyplácaní rodičovského príspevku obidvom rodičkom, alebo ak jeden poberá materské
iv. Príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti
h. Opakované štátne sociálne dávky
i. Prídavok na dieťa
ii. Rodičovský príspevok
iii. Príspevok rodičom, ktorým sa narodili tri alebo viac detí, alebo v priebehu dvoch rokov sa narodili dvojčatá opakovane
iv. Zaopatrovací príspevok
v. Opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivovsti
vi. Odmena pestúna

v. Existencia povinného poisťovacieho systému =

v. Existencia povinného poisťovacieho systému = pri určitých predpokladoch daných zákonom, bez ohľadu na vôlu účastníkov vznikajú sociálnopoisťovacie vzťahy priamo zo zákona, v niekrorých prípadoch nie je potrebné ani prihlasovacia povinnosť ani platenie poistného
vi. Príspevky a dávky sú určené zákonom
d. Subsystémy PS:
i. Zdrav poistenie
ii. Nemocenské p
iii. Dôchodkévé p
1. starobné
2. invalidné
iv. Úrazové p (platí pre osobtne vymedzený okruh osôb a osobitne definovaný okruh sociálnych rizík)
v. Garančné p
vi. Poistenie v nezamestnanosti
e. Vytvára predpoklady podpory v budúcnosti v prípade existencie rizika, zabezpečuje zlepšenie zdrav stavu a opätovné vrátenie pracovnej schopnosti, dávky zabezpečujú ekonomickú istotu poidtencov a ich rodinných príslušníkov

B. Systém štátnej sociálnej podpory

a. Je financovaný zo štátneho rozpočtu, nevyžaduje platenie príspevkov, prostriedok realizácie práva občanov a rodiny na soc zabezpečenie,
b. Poslaním systému je cielene a diferencovane poskytovať podporu jednotlivcovi alebo rodine v situáciách, ktoré štát uznáva za odôvodnené ich podporovať
c. Priamymi finančnými prostriedkami štát sa podieľa na riešení niektorých ním uznaných životných situácií
d. Rozlišujeme:
i. Osobitná podpora = na základe vyrovnávajúcej spravodlivosti (odškodňovanie osôb, ktorých sa v minulosti dotkli udalosti, núdzové stavy, ktoré zasiahli celú spoločnosť), ide o odškodné napr utečencom, škody spôsobené vojnou.
ii. Podpora občanom = dostávajú ju len obyvatelia štátu s trvalým pobytom v situácii odôvodňujúcej potrebu štátnej podpory
e. Charakteristiké je rovnaké zabezpečenie všetkých oprávnených, je možné stanoviť limity príjmov
f. Neexistuje princíp kauzality ako v poistnom systéme.
g. Jednorázové štátne sociálne dávky:

4. Sociálne zabezpečenie z hľadiska systémového členenia

A. Poisťovací systém
a. Poistenie = presun rizika náhodných dôsledkov fyzických strát na majetku a zdraví ľudí, zodpovednosti za škody, resp. prerušenie ekonomickej činnosti z jednotlivých subjektov na špecializovanú inštitúciu za odplatu
b. Úloha poisťovacieho systému = ochrana časti obyvateľstva proti zmenám v živote, hlavne o následky vo vzťahu k pracovnej sile.
c. Charakteristika PS:
i. Existencia výkonu a protivýkonu a ich pomernosť = ak dôjde k poistnému prípadu, poistený dostane celý poistný výkon bez ohľadu na to koľko príspevkov dovtedy odviedol a tiež ak poistený platí príspevky a nenastane žiadna poistná udalosť nedostane žiadny výkon.
ii. Znak poistného vzťahu = právny nárok, ak nie je ide o podporu alebo pomoc
iii. Oblilgatórnosť poistenia = taxatívne určené subjekty sú povinne platiť príspevky a dávky sú odvodené od príspevkov
iv. Uplatňuje sa princíp sociálnej solidarity a garancie štátu

- v roku 1956 = prvá reforma SZ, ...

- v roku 1956 = prvá reforma SZ, Zákon o nemocenskom poistení (platil do 2003)
- v roku 1964 = druhá reforma SZ, Zákon o sociálnom zabezpečení, zhoršenie úrovne dôchodkového zabezpečenia
- 1975 = Zákon o sociálnom zabezpečení – ovplyvňovanie populačného vývoja
- 1968 = Zákon o predĺžení materskej dovolenky, dávky v materstve a prídavky na deti
- 1988 = Zákon o soc zab – platil do 2003
Slovenská Republika:
Poisťovací systém vznikol v roku 1993 v zdrav, nemocenskom, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti Zákonom o Národnej poisťovni a Zákonom o Fonde zamestnanosti. V roku 1995 bol zákon o Národnej poisťovni zrušený Zákonmi o zdravotnom poistení a o Sociálnej poisťovni (273, 274/1994). Dôvod oddelenia poistení: zdravotné poistenie je založené na princípe bezvýhradnej absolútnej solidarity a nemocenské a dôchodkoné je založené na princípe sociálnej solidarity. Zriadená bola Všeob zdrav poist a Soc poist. Zákon o zamestnanosti (387/1996) zrušil zákon o Fonde zamestnanosti. Posledný zákon 461/2003 zrušil Zákon o sociálnej poisťovni a novelizoval zákon o zamestnanosti.

Ďalšie dôležité etapy vývoja:

- vznik podporných spolkov tovarišov (prispievali pri PN, vdovám a sirotám po členoch spolku)
- vznik bratstiev baníkov na príspevkovom princípe
- vznik poisťovacích spolkov, najskôr svojpomoc, potom platforma odborov a organizovaných poisťovacích sústav

Klasické moderné sociálne zabezpečenie:
- vznik v Nemecku za vlády Bismarcka, 1883 – 1889, ríšsky snem prijal tri základné zákony SZ (nemocenské poist, úrazové a invalidné poist, dôchodkové poist). Zákony zaviedli:
o obligatórne poistenie pre priemyselných robotníkov a pre veľkú skupinu zamestnancov.
o princíp samosprávy v SZ
o nemocenské bolo založené na príspevkoch
o invalidné a dôchodkové – prispieval štát
- Uhorsko prebralo nemecký vzor

Československo a Slovensko:

- Po I sv v ČSR:
o novelizovanie Zákona o baníckom poistení,
o zakotvenie dôchodkového poistenia súkromných zamestnancov,
o prijatie Zákona o poistení zamestnancov pre prípad choroby, invalidity a staroby:
 základný zákon, poistený boli všetci zamestnanci okrem štátnych a súkr úradníkov (mali výhodnejšie poistenie)
 existovali nemocenské poisťovne a Ústredná sociálna poisťovňa
 nemocenské bola pomoc v chorobe, tehotenstve a pohrebné
- po II sv v:
o jednotná právna úprava pre všetky pracovné kategórie
o prijatý Zákon o národnom poistení = vznik jednotnej sústavy národného poistenia

Existujú:

A. poistné vzťahy = verejnoprávny vzťah, zahŕňa PaP súvisiace s príspevkovou povinnosťou. Trvá kým je poistený čakateľom na dávky. Zakladajú povinné a dobrovoľné poistenie. Je to viacstranný vzťah.
B. dávkové vzťahy = vznikajú splnením materiálnych a formálnych predpokladov na poskytovanie dávok sociálneho poistenia. Je dvojstranný vzťah medzi poisťovateľom a poistencom.

3. Historický vývoj práva sociálneho zabezpečenia
Grécko:
• po perzkých vojnách bola kritcká situácia, štát zaopatroval chudobných, prostriedky sa získavali z darov bohatých a potupne aj z daní na sociálne zaopatrenie
• ak občania nemohli pracovať z dôvodu choroby dostávali peniaze
• Atény – podpora pre občanov, ktorí pre chorobu nemohli pracovať, vojnových poškodencov, vojnových sirôt.

Rím:

• po troch púnskych vojnách bola kritická situácia, štát zaopatroval chudobných, prostriedky sa získavali z darov bohatých a postupne aj z daní na sociálne zaopatrenie.
• Schudobnelí boli podprovaní zo štátneho systému obilninovej subvencie

Starovek:
- podpora prostredníctvom osobitných spoločenstiev, spolky a cechy remeselníkov z príspevkov členov
- existencia zariadení, v ktorých sa chudobným poskytovala pomoc vo forme potravín
- podpora prostredníctvom cirkvi od uznania cirkvi cisárom Konštantínom

Feudalizmus:
- starostlivosť o chudobných vykonávala predovšetkým cirkev
- Karol Veľký, 9. stor, nariadil aby kláštory zriaďovali hosťovské domy, šlachta sa starala o práceneschopných na svojich panstvách, poskytoval cirkevných charitám subvencie
- Jozef II. – zriaďoval ústavy chudobných na farnostiach, povinnosť starostlivosti o chudobných sa preniesla na obec.

. Subjekt, obsah a objekt právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia

Právne vzťahy v oblasti SZ sú spoločenské vzťahy upravené a regulované objektívnym právom. V rámci právnych vzťahov SZ vystupujú subjekty ako nositelia PaP, upravených normami PSZ a súvisiacich s obsahom príslušného právneho vzťahu.
Delenie právnych vzťahov v SZ:
A. základné PV, ktoré s hľadiska sociálnych udalostí delíme na vzťahy:
a. zdrav poist
b. sociálneho poist
c. štátnej sociálnej podpory
d. sociálnej pomoci
B. Odvodené PV:
a. Procesné
b. Sankčné
C. PV založené na poistnom princípe = zdravotné a sociálne poistenie (podmienka je účasť v poistnom systéme)
D. PV založené na zabezpečovacom princípe = nie sú viazané na existenciu poistných vzťahov, realizuje sa sociálna funkcia štátu.

Subjekt PV:

Vymedzenie subjektu vyplýva so spôsobilosti. Spôsobilosť mať PaP vzniká narodením a zaniká smrťou (vyhlásením za mŕtveho). SZ nepozná práva nascitura. Spôsobilosť na PÚ vzniká v rámci právnych vzťahov SZ vzniká dovŕšením 15 roku veku. FO mladšia ako 15 rokov musí byť zastúpená zákonným zástupcom.
Subjekty sú FO a PO (zamestnávatelia, verejnoprávne inštitúcie, orgány sociálneho zabezpečenia, štát). Hmotnoprávne predpisy určujú FO, ktoré si uplatňujú nároky z poistných vzťahov. Orgány SZ rozhodujú o nároku, výške, poskytnutí dávok, prepisujú preplatky, stanovujú sankcie.
Obsah PV:
Subjektívne práva a povinnosti vyplývajúce z právnych vzťahov. Majú materiálny a procesný charakter, sú väčšinou v korelácii, povinnosť plnenia a právo na plnenie.
Objekt PV: (Predmet)
Dôvod prečo vstupujú subjekty do právnych vzťahov. Spravidla je to vznik sociálnej udalosti. Je to právne relevantné chovanie subjektov.

Pramene podľa jednotlivých systémov:

A. poisťovací systém:
a. Zákon o sociálnom poistení, 461/2003
b. Zákon o SZ policajtov a vojakov, 328/2002
c. Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, 462/2003
d. Zákon o starobnom dôchodkovom sporení, 43/2004
e. Zákon zdravotnej starostlivosti a službách súvisiach s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, 576/2004
f. Zákon o rozsahu zdrav star uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiacimi s poskytovaním zdrav star., 577/2004
g. Zákon o poskytovateľoch zdrav star, zdrav pracovníkoch, stavovských organizáciách, 578/2003
h. Zákon o záchrannej zdrav služb, 579/2004
i. Zákon o zdravotnom poistení, 580/2004
j. Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdrav poisťovňami, 581/2004

B. Štátna sociálna podpora

a. Zákon o prídavku na dieťa
b. Zákon o rodičovskom príspevku
c. Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa
d. Zákon o zaopatrovacom príspevku
e. Zákon o pestúnskej starostlivosti
f. Zákon o príspevku na pohreb
g. Zákon o rodine
C. Sociálna pomoc
a. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi
b. Zákon o sociálnej pomoci
Súvisiace predpisy:
A. Zákon o životnom minime
B. Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti soc vecí, rodiny a služieb zamestnanosti
C. Zákon o minimálnej mzde

PRÁVO SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIA - magisterské štúdium

1. Pojem, predmet, pramene práva sociálneho zabezpečenia (PSZ)
PSZ je samostatné právne odvetvie, v právnej forme realizuje sociálne a hospodárske práva občanov. Je to aj vedecký a pedagogický odbor. Konštituovalo sa na princípe solidarity, spoločenských prístupov odkázaných na tvorbu a prerozdeľovanie zdrojov na základe dohodnutých a právom stanovených princípov. PSZ má tiež charitatívnu a kuratívnopreventívnu zložku pôsobenia.
PSZ je súbor právnych noriem, upravujúcich spoločenské, kolektívne a individuálne vzťahy, vznikajúce v SZ a v aplikácii a realizácii sociálnej politiky, sociálneho partnerstva subjektov sociálnej sféry.
PSZ (sociálne právo) je súčasťou právneho poriadku a zahŕňa spoločenské opatrenia zamerané na predchádzanie sociálnych rizík. Je to inštitualizovaná pomoc pri pokrývaní sociálnych rizík. Je to časť sociálnej ochrany a poskytuje viac – menej pasívne sociálne istoty.
Predmet SZ = individuálne a spoločenské vzťahy zabezpečujúcich a zabezpečovaných subjektov. Kritériom predmetu sú vzťahy vznikajúce v sociálnom zabezpečení a ich právna forma.

Pramene práva SZ vyjadrujú formu,...

Pramene práva SZ vyjadrujú formu, v ktorej je toto odvetvie obsiahnuté a prostredníctvom ktorej sa vyjadrujú platné právne normy. Povahu prameňov práva SZ majú normatívne právne akty ako vonkajšie formy tohto odvetvia, sú výsledkom normatívnej rozhodovacej činnosti kompetentného orgánu. NPA vymedzujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov a ich obsah.
Pramene PSZ u nás:
A. NPA
B. Normatívne zmluvy
Odlišovaťje potrebné akty aplikácie práva (obyčaje, precedensy a individuálne právne akty), nie sú prameňmi.
Pôsobnosť právnych noriem:
A. vecná – na aké právne vzťahy sa vzťahujú jednotlivé zákony
B. priestorová a osobná
C. časová – ustanovená v intertemporálnych ustanoveniach.
Formálne pramene PSZ:
1. Ústava
2. Zákony
3. Medzinárodné zmluvy (multilaterálne, bilaterálne)
4. Nariadenia vlády, Opatrenia ministerstva

Osvedčenie platí počas doby rovnajúcej ...

Osvedčenie platí počas doby rovnajúcej sa časovému úseku, ktorý uplynul odo dňa podania prihlášky základného patentu po deň prvej registrácie lieku alebo prípravku na ochranu rastlín podľa osobitného predpisu, skrátenému o 5 rokov, najdlhšie však počas piatich rokov odo dňa účinnosti osvedčenia. Osvedčenie nadobúda účinnosť odo dňa nasledujúceho po uplynutí zákonnej doby platnosti základného patentu.
Osvedčenie môže byť udelené na základe žiadosti výlučne majiteľovi základného patentu. Žiadosť o udelenie osvedčenia môže podať i právny nástupca majiteľa základného patentu. Žiadosť o udelenie osvedčenia musí byť podaná do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o registrácii lieku alebo prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov. Žiadateľ je povinný za žiadosť zaplatiť správny poplatok. Ak žiadosť neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ doručenej výzve nevyhovie v určenej lehote úrad konanie o žiadosti o udelenie osvedčenia zastaví. Na následok zastavenia konania musí byť žiadateľ vo výzve upozornený. Ak sú splnené podmienky na udelenie osvedčenia, úrad osvedčenie udelí.

Zánik osvedčenia.

Zánik osvedčenia. Osvedčenie zaniká uplynutím doby jeho platnosti, odo dňa účinnosti vzdania sa osvedčenia zo strany majiteľa, márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti osvedčenia, odo dňa zrušenia registrácie podľa osobitných predpisov.
Zrušenie alebo zmena osvedčenia. Úrad zruší osvedčenie, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho udelenie, základný patent zanikol, skôr ako uplynula doba jeho platnosti, základný patent bol zrušený alebo čiastočne zrušený v takom rozsahu, že liečivo alebo výrobok na ktorý bolo udelené osvedčenie, nie je základným patentom chránený.
Úrad zmení osvedčenie, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že doba platnosti osvedčenia bola určená nesprávne. Návrh na zrušenie alebo na zmenu osvedčenia možno podať i po zániku platnosti osvedčenia, ak navrhovateľ preukáže právny záujem. V prípade zrušenia osvedčenia platí, že k jeho udeleniu nedošlo. Navrhovateľ je povinný zaplatiť za návrh na zrušenie alebo zmenu osvedčenia správny poplatok.

4. Definujte predmet práv duševného vlastníctva
Otázka III. - 4

Ak prihlasovateľ, ktorý podal ...

Ak prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku v lehote 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, neuplatní právo prednosti vyplývajúce z medzinárodného dohovoru, úrad prizná toto právo na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti podanej v lehote 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, najneskôr však v lehote 4 mesiacov odo dňa podania prihlášky, alebo v deň podania žiadosti o skoršie zverejnenie prihlášky. Ak prihlasovateľ podá prihlášku po uplynutí 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, úrad prizná toto právo na základe žiadosti o dodatočné priznanie tohto práva, ak prihláška spolu so žiadosťou. Ak prihlasovateľ podá prihlášku po uplynutí 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, úrad prizná toto právo na základe žiadosti o dodatočné priznanie tohto práva, ak prihláška spolu so žiadosťou o dodatočné priznanie práva boli podané v lehote 14 mesiacov od vzniku práva prednosti, alebo ak prihlasovateľ vo svojej žiadosti odôvodní oneskorenie podania prihlášky a uvedie skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky bez jeho zavinenia.
Úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby uplatnené právo prednosti preukázal dokladom v lehote určenej úradom, najskôr po uplynutí 16 mesiacov od vzniku práva prednosti.
Za žiadosti je prihlasovať povinný zaplatiť správny poplatok. Na uplatnenie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky podľa tohto zákona, úrad v konaní neprihliada.

Na žiadosť prihlasovateľa alebo

Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa patentu po zaplatení správneho poplatku úrad vydá prioritný doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky, z medzinár. prihlášky alebo z európskej patentovej prihlášky podanej na úrade.
Tvorenie dodatkového patentu
Úrad udeľuje dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín na výrobok, ktorý je súčasťou prípravku na ochranu rastlín podliehajúceho pred uvedením do obehu registrácii.
V rámci ochrany poskytovanej základným patentom dodatkové ochranné osvedčenie na liečivá alebo dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín chráni výrobok, na ktoré sa vzťahuje registrácia lieku alebo registrácia prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov, ako aj akékoľvek použitie tohto liečiva alebo výrobku povolené pred uplynutím platnosti osvedčenia.
Majiteľ osvedčenia má rovnaké práva a povinnosti a podlieha rovnakým obmedzeniam ako majiteľ základného patentu.

PREVOD a PRECHOD:

- AZ nemá úpravu
- možno ho bezodplatne alebo odplatne previesť na iný subjekt
- pri prechode platí, že prechádza na práv. nástupcu či nástupcov FO alebo PO, ktorej toto právo prislúcha
ZÁNIK:
a) uplynutím doby trvania tohto práva
b) ak zvukovoobraz. záznam bol zničený a zároveň sa nezachovala ani jedna jeho rozmnoženina (snímka)
c) zánikom subjektu, ktorému prislúchalo právo výrobcov zvukovoobraz. záznamov bez práv.nástupcu
POUŽITIE:
- možno ho použiť len so súhlasom autora len v tých prípadoch a pre - ako je to upravené v AZ
- zákonné licencie - zvukovoobraz. záznam možno použiť aj bez súhlasu výrobcu zvukovoobraz.záznamu
- zmluvné licencie - použitie je povolené na základe zmluvy uzavretej medzi výrobcom a používateľom

4. Úprava zodpovednosti za ohrozenie a zodpovednosti za porušenie práv DV
Otázka IV. - 4

X. okruh

1. Právo výkonných umelcov
Otázka IV. - 1

2. Vymenujte kategórie práv duševného vlastníctva podľa súčasného stavu pr. poriadku SR
Otázka VIII. - 2

3. Právo prednosti. Tvorenie dodatkového patentu (osvedčenia)
Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne
a) dňom podania prihlášky
b) dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru vyplývajúceho zo staršej prihlášky, z prihlášky úžitkového vzoru, autorského osvedčenia alebo osvedčenia o užitočnosti.
Právo prednosti, ktoré vyplýva z medzinár. dohovoru musí prihlasovateľ uplatniť v prihláške. Toto právo, ktoré vyplýva z medzinárodného dohovoru možno uplatniť, ak je skoršia prihláška podaná v štáte ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie.

IX. okruh

1. Vynálezcovské právo vrátane konaní o prihlásenom vynáleze a konaniach o vynálezoch
Otázka I. - 1

2. Vymenujte majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajetkovými právami podľa ....
Otázka II. - 2

3. Právo výrobcov zvukovoobrazových záznamov
PREDMET:
- zvukovoobraz. záznam je prostredníctvom tech. zariadenia na nosiči zvukovoobraz. zaznamenané audiovizuálne dielo, alebo umelecký výkon alebo iné zvuky a obrazy a z tohto nosiča sú potom opäť prostredníctvom tech. zariadenia reprodukovateľné a takto sú objektívne vnímateľné zrakom a sluchom
SUBJEKT:
- tak PO ako aj FO, ktorá personálne,finančne, materiálne a technicky zabezpečila vyhotovenie zvukovoobraz. záznamu

ŠTRUKTÚRA:

- toto právo pozostáva z dispozičného a majetkového práva
Dispozičné:
- právo privoliť použitie zvukovoobraz. záznamu
- právo previesť (predať, darovať) právo výrobcov zvukových záznamov
- právo zriadiť zálož. právo
Majtkové:
- právo na odmenu za každé použitie záznamu, právo na náhradu odmeny a právo na odplatu za prevod práva výrobcov zvukových záznamov
- je to právo na primeranú odmenu
VZNIK:
- vzniká v momente vyhotovenia zvukovoobraz. záznamu (bezformálny princíp)
- v momente, keď zvukovoobraz. záznam je
- zákon používa slovo vyhotovený - zazamenanie zvukov a obrazov
TRVANIE:
- trvá od momentu vyhotovenia do konca kalendárneho roka a potom 50 rokov, ak dôjde k uverejneniu tak sa tá doba predlžuje o ďalších 50 r.

Ak v dôsledku utajenia prihlášky alebo

Ak v dôsledku utajenia prihlášky alebo v dôsledku zamietnutia žiadosti o povolenie podať prihlášku v zahraničí vznikne majiteľovi patentu majetková ujma, spočívajúca v zamedzení alebo obmedzení obchodného využitia patentu majiteľovi vznikne nárok na úhradu majetkovej ujmy voči SR zastúpenej ústredným orgánom štátnej správy. Prihlášky, európske patentové prihlášky alebo medzinár. prihlášky, o ktorých utajenie požiadala zmluvná strana alebo zahr. prihlasovateľ budú považované za utajené podľa osobitného predpisu. Na konanie o prihláškach a patentoch, ktoré sú utajované platia ustanovenia tohto zákona s výnimkou zverejnenia a sprístupnenia údajov týkajúcich sa utajenej prihlášky alebo patentu. Ak bezpečnostný úrad nepovažuje skutočnosti obsiahnuté v prihláške za utajované úrad oznámi túto skutočnosť prihlasovateľovi a o prihláške ďalej koná bez uplatnenia režimu utajenia.

4. Formálnosť a bezformálnosť vzniku práv duševného vlastníctva
Otázka I. - 4

Ak tuzemský prihlasovateľ vie,...

Ak tuzemský prihlasovateľ vie, že prihláška obsahuje skutočnosť utajovanú podľa osobitného predpisu je povinný v prihláške požiadať o utajenie prihlášky. Prihlášku, ktorou je medzinár. prihláška je prihlasovateľ povinný podať na úrade. Úrad po priznaní dňa podania doručí jedno vyhotovenie prihlášky Národnému bezpečnostnému úradu so žiadosťou on rozhodnutie o utajení prihlášky. Bezpečnostný úrad rozhodne o žiadosti a rozhodnutie doručí úradu. Ak to umožňuje medzinár. dohovor alebo zmluva, ktorou je SR viazaná, bezpečnostný úrad pripojí k rozhodnutiu i žiadosť o utajenie predmetu prihlášky zmluvnou stranou, v ktorej má byť prihláška podaná. Rozhodnutie bezpečnostného úradu úrad oznámi prihlasovateľovi.

Prihláška môže obsahovať len jeden vynález ...

Prihláška môže obsahovať len jeden vynález alebo skupinu vynálezov, ktoré sú navzájom spojené tak, že tvoria jedinú vynálezcovskú myšlienku. Vynález musí byť v prihláške opísaný úplne a jasne, aby ho mohol odborník uskutočniť. Prihláška musí obsahovať: žiadosť o udelenie patentu, opis vynálezu, aspoň jeden uplatnený patentový nárok, identifikačné údaje prihlasovateľa, identifikačné údaje pôvodcu, doklad o nadobudnutí práva na riešenie. Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za podanie prihlášky správny poplatok.
Po začatí súdneho konania v spore o právo na riešenie úrad preruší konanie o prihláške. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo návrhu o odňatie práv z prihlášky a ich prepis, úrad pokračuje v prerušenom konaní .
Ak prihláška nespĺňa určené podmienky, alebo ak sa predmet prihlášky nepovažuje za vynález úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, pre ktoré sa má prihláška zamietnuť. Úrad prihlášku zverejní bez zbytočného odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti a toto zverejnenie oznámi vo vestníku. Po zverejnení prihlášky môže ktokoľvek podať úradu pripomienky k patentovateľnosti jej predmetu.

Na žiadosť prihlasovateľa,...

Na žiadosť prihlasovateľa, tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu vykoná úplný prieskum prihlášky, v ktorom zisťuje, či prihláška spĺňa podmienky na udelenie patentu. Ak podmienky na udelenie patentu nie sú splnené, úrad prihlášku zamietne. Ak predmet prihlášky spĺňa ustanovené podmienky a prihlasovateľ zaplatí príslušný správny poplatok úrad udelí prihlasovateľovi patent a prihlasovateľ sa stáva majiteľom patentu. Úrad priemyselného vlastníctva SR vydá majiteľovi patentu patentovú listinu a udelenie patentu oznámi vo vestníku. Konanie o udelenie patentu je jedným z osobitných správnych konaní. Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Medzinárodné konanie. Úrad je miesto, kde môžu podať medzinárodnú prihlášku FO, ktoré sú občanmi SR, FO alebo PO, ktoré majú bydlisko, sídlo, podnik alebo organizačnú zložku na území SR. Prihlasovateľ je povinný za úkony spojené s podaním medzinár. prihlášky zaplatiť správny poplatok a poplatky ustanovené zmluvou o patentovej spolupráci. Prihlasovateľ medzinár. prihlášky je povinný predložiť túto medzinár. prihlášku úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, zaplatiť správny poplatok za podanie prihlášky a predložiť jej preklad do štátneho jazyka. Na žiadosť prihlasovateľa, za splnenia týchto podmienok môže úrad začať konanie o medzinár. prihláške aj pred uplynutím týchto lehôt.

VIII. okruh

1. Autorské právo
Otázka II. - 1

2. Vymenujte kategórie práv duševného vlastníctva podľa súčasného stavu pr. poriadku SR
V otázke IV. - 2

3. Vnútroštátne a medzinárodné konania o prihlásenom vynáleze a konania o vynálezoch
Konanie pred úradom. Konanie o prihláške sa začína podaním prihlášky na úrad. Za deň podania prihlášky sa považuje deň doručenia alebo doplnenia neúplného podania. Ak úrad zistí, že časť podania chýba, vyzve prihlasovateľa, aby chýbajúcu časť podania v určenej lehote doplnil.
Prihlášku môže podať osoba alebo osoby, ktoré majú právo na riešenie (pôvodca vynálezu, spolupôvodcovia, právny nástupca týchto osôb). Ak právo na riešenie patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene i jedna alebo niektoré z týchto osôb.

Osvedčenie môže byť udelené na základe ...

Osvedčenie môže byť udelené na základe žiadosti výlučne majiteľovi základného patentu. Žiadosť o udelenie osvedčenia môže podať i právny nástupca majiteľa základného patentu. Žiadosť o udelenie osvedčenia musí byť podaná do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o registrácii lieku alebo prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov. Žiadateľ je povinný za žiadosť zaplatiť správny poplatok. Ak žiadosť neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ doručenej výzve nevyhovie v určenej lehote úrad konanie o žiadosti o udelenie osvedčenia zastaví. Na následok zastavenia konania musí byť žiadateľ vo výzve upozornený. Ak sú splnené podmienky na udelenie osvedčenia, úrad osvedčenie udelí.

Zánik osvedčenia. Osvedčenie zaniká uplynutím doby jeho platnosti, odo dňa účinnosti vzdania sa osvedčenia zo strany majiteľa, márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti osvedčenia, odo dňa zrušenia registrácie podľa osobitných predpisov.

Zrušenie alebo zmena osvedčenia.

Zrušenie alebo zmena osvedčenia. Úrad zruší osvedčenie, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho udelenie, základný patent zanikol, skôr ako uplynula doba jeho platnosti, základný patent bol zrušený alebo čiastočne zrušený v takom rozsahu, že liečivo alebo výrobok na ktorý bolo udelené osvedčenie, nie je základným patentom chránený.
Úrad zmení osvedčenie, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že doba platnosti osvedčenia bola určená nesprávne. Návrh na zrušenie alebo na zmenu osvedčenia možno podať i po zániku platnosti osvedčenia, ak navrhovateľ preukáže právny záujem. V prípade zrušenia osvedčenia platí, že k jeho udeleniu nedošlo. Navrhovateľ je povinný zaplatiť za návrh na zrušenie alebo zmenu osvedčenia správny poplatok.

4. Úprava zmluvného práva pre práva duševného vlastníctva
Otázka II. - 4

Odborné orgány a organizácie sú ....

Odborné orgány a organizácie sú povinné na výzvu ministerstva a v lehote určenej po dohode s nimi posúdiť znaky a vlastnosti odrôd. Za tým účelom je prihlasovateľ povinný poskytnúť odbornému orgánu k dispozícii biologický a dokumentačný materiál. Tieto orgány a organizácie majú voči prihlasovateľovi právo na úhradu za výkonu s posudzovaním odrôd, a to v súlade s cenovými predpismi.
Po doručení odborného posudku orgány alebo organizácie rozhodne ministerstvo do 3 mesiacov o udelení šľachtiteľského osvedčenia. Ak na základe posudku ministerstvo neudelí šľachtiteľské osvedčenie, upovedomí o tom písomne bez meškania prihlasovateľa.
Rozhodnutie o udelení šľachtiteľského osvedčenia sa zapisuje do registra chránených odrôd. Šľachtiteľské osvedčenie sa uverejňuje vo Vestníku, do 3 mesiacov odo dňa jeho udelenia šľachtiteľské osvedčenie na odrody sa tiež zapisuje do štátnej odrodovej knihy. Majiteľ šľachtiteľského osvedčenia je povinný po dobu platnosti šľachtiteľského osvedčenia udržiavať odrodu.
Šľachtiteľské osvedčenie je neplatné, ak dodatočne vyjde najavo, že neboli splnené podmienky na jeho udelenie alebo bolo udelené osobe, ktorá naň nemá nárok. V oboch prípadoch sa na šľachtiteľské osvedčenie hľadí, akoby nebolo udelené. Neplatnosť šľachtiteľského osvedčenia sa vyznačuje v registri chránených odrôd a uverejňuje vo Vestníku do 3 mesiacov odo dňa zistenia neplatnosti šľachtiteľského osvedčenia. Neplatnosť šľacht. osvedčenia pri odrodách sa zapisuje aj do štátnej odrodovej knihy.

2. Vymenujte práva duševného vlastníctva ...

2. Vymenujte práva duševného vlastníctva podľa práv. poriadku SR
Otázka IV. - 2

3. Trvanie dodatkového patentu (osvedčenia)
V rámci ochrany poskytovanej základným patentom dodatkové ochranné osvedčenie na liečivá alebo dodatkové ochranné osvedčenie na výrobky na ochranu rastlín chráni výrobok, na ktoré sa vzťahuje registrácia lieku alebo registrácia prípravku na ochranu rastlín podľa osobitných predpisov, ako aj akékoľvek použitie tohto liečiva alebo výrobku povolené pred uplynutím platnosti osvedčenia.
Majiteľ osvedčenia má rovnaké práva a povinnosti a podlieha rovnakým obmedzeniam ako majiteľ základného patentu.

Osvedčenie platí počas doby rovnajúcej sa časovému úseku, ktorý uplynul odo dňa podania prihlášky základného patentu po deň prvej registrácie lieku alebo prípravku na ochranu rastlín podľa osobitného predpisu, skrátenému o 5 rokov, najdlhšie však počas piatich rokov odo dňa účinnosti osvedčenia. Osvedčenie nadobúda účinnosť odo dňa nasledujúceho po uplynutí zákonnej doby platnosti základného patentu.

Konanie o prihlásenom novom druhu rastliny.

Konanie o prihlásenom novom druhu rastliny. Prihlášku na ochranu odrody je oprávnený podať prihlasovateľ. Prihlášky sa podávajú na ministerstve, podaním prihlášky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti. Právo prednosti, ktoré vyplýva z medzinárodnej zmluvy, musí prihlasovateľ uplatniť už v prihláške a počas 3 mesiacov ho preukázať, inak sa naň neprihliada. Ministerstvo zapisuje prihlášky do zoznamu prihlášok nových odrôd Prihlasovateľ musí zaplatiť správny poplatok. Ak prihláška nemá ustanovené náležitosti, ministerstvo vyzve prihlasovateľa na odstránenie nedostatkov. Ak nebudú v určenej lehote odstránené, ministerstvo konanie zastaví. Ministerstvo uverejňuje oznámenie o podaných prihláškach vo Vestníku do 3 mesiacov odo dňa podania prihlášky. Oznámenie musí obsahovať údaje o prihlasovateľovi, názov odrody, názov druhu a údaje o novosti. Zmenu v osobe prihlasovateľa možno po podaní prihlášky vykonať so súhlasom prihlasovateľa alebo bez jeho súhlasu na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.
Prihláška na ochranu slovenskej odrody sa môže v zahraničí podať aj pred jej podaním v SR, ako aj vtedy, ak túto prihlášku v SR prihlasovateľ vôbec nepodá.
Prihlásenie slovenskej odrody alebo plemena v zahraničí je prihlasovateľ povinný oznámiť ministerstvu.

Šľachtiteľ, ktorý objavil,...

Šľachtiteľ, ktorý objavil, vyvinul alebo vytvoril odrodu v rámci činnosti slovenskej organizácie, má právo, aby bol uvedený na šľachtiteľskom osvedčení ako jej pôvodca, pričom toto právo je neprevoditeľné. Ak sa na objavení alebo vytvorení odrody podieľalo vlastnou tvorivou činnosťou viac šľachtiteľov, podieľajú sa na svojich právach v tom pomere, v akom sa podieľali na ich vytvorení. Ak nemožno ich podiely určiť, platí, že ich podiely sú rovnaké.
Šľachtiteľ. ktorý objavil alebo vytvoril odrodu v rámci činnosti slovenskej organizácie, má voči majiteľovi šľachtiteľského osvedčenia právo na podiel na licenčných poplatkoch, príp. právo na odmenu. Dohoda o odmene musí mať písomnú formu.

Majiteľ šľachtiteľského osvedčenia má výlučné právo obchodne využívať odrodu, bez jeho súhlasu nemožno odrodu po dobu ochrany obchodne využívať.
Súhlas majiteľa šľachtiteľského osvedčenia sa nevyžaduje v prípade, že odroda slúži na vyšľachtenie inej odrody
Právo obchodne využívať odrodu zahŕňa tiež právo poskytovať súhlas na ich obchodné využívanie iným osobám. Súhlas(licencia) sa poskytuje písomnou zmluvou, ktorá obsahuje podmienky využívania a dojednania o licenčných poplatkoch

Majiteľ šľachtiteľského osvedčenia udeľuje ....

Majiteľ šľachtiteľského osvedčenia udeľuje súhlas na vykonávanie výroby alebo rozmnožovania množiteľného materiálu odrody, na úpravu na účely množenia, ponuku na predaj, predaj alebo inú formu obchodovania, vývoz, dovoz, skladovanie. Súhlas na vykonávanie niektorého z týchto úkonov môže majiteľ šľachtiteľského osvedčenia podmieniť alebo obmedziť.
Výrobky z množiteľného materiálu odrody alebo plemena a zo zberného materiálu odrody, na ktoré bolo udelené šľachtiteľské osvedčenie, možno vyrábať len po písomnom súhlase majiteľa šľachtiteľského osvedčenia. Udelenie súhlasu je potrebné aj pri odvodených a určitých odrodách.
Pri spoločnom vyšľachtení odrody viacerými pôvodcami v rámci ich činnosti vo viacerých slov. organizáciách sa tieto organizácie ako spolumajitelia šľachtiteľského osvedčenia podieľajú na právach a povinnostiach k odrode v rovnakom pomere, v akom sa na svojich právach podieľajú pôvodcovia. Z právnych úkonov voči tretím osobám sú spolumajitelia šľachtiteľského osvedčenia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

2.Vymenujte druhy práv duševného vlastníctva ...

2.Vymenujte druhy práv duševného vlastníctva podľa súčasného stavu práv. poriadku SR
Otázka V. - 2


3. Právo osôb, ktoré po uplynutí autorského práva uverejnia takéto diela
Otázka I. - 3

4. Úprava zodpovednosti za ohrozenie a zodpovednosti za porušenie práv DV
Otázka IV. - 4

VII. okruh

1. Právo vyšľachtiteľov nových druhov rastlín vrátane konania o prihlásenom novom druhu rastliny a konaní o nových druhoch rastlín
Prihlasovateľovi sa na základe jeho prihlášky udeľuje šľachtiteľské osvedčenie na odrodu, ktoré spĺňa predpísané podmienky. Podmienky na udelenie šľachtiteľského osvedčenia na odrodu sú splnené, ak je odroda odlišná, vyrovnaná, stála, nová.
Každá odroda a plemeno musia byť označené názvom, ktorý je ich všeobecným pomenovaním.

Práva šľachtiteľa vyplývajúce zo šľachtiteľského osvedčenia nesmú byť treťou osobou obmedzované okrem výnimiek ustanovených v zákone.
Obchodné využívanie odvodenej alebo určitej inej odrody je možné s písomným súhlasom majiteľa šľachtiteľského osvedčenia vzťahujúceho sa na pôvodnú odrodu. Majiteľ pôvodnej odrody má minimálne právo na odmenu z obchodného využívania odvodenej odrody.

§ 15Doba platnosti úžitkového vzoru

(1) Úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihlášky, prípadne od podania prvšej prihlášky vynálezu so zhodným predmetom (§ 10).
(2) Dobu platnosti zápisu úžitkového vzoru predĺži Úrad na žiadosť majiteľa úžitkového vzoru až dvakrát vždy o tri roky. (3) O predĺženie doby platnosti úžitkového vzoru možno požiadať najskôr v poslednom roku jeho platnosti.

§ 16 Úžitkový vzor zanikne, ak:
a) uplynie doba jeho platnosti;
b) majiteľ úžitkového vzoru sa ho vzdá; v tomto prípade ochrana zanikne dňom, keď písomné vyhlásenie majiteľa úžitkového vzoru dôjde Úradu.

§ 17Výmaz úžitkového vzoru
(1) Na návrh kohokoľvek Úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra,
a) ak technické riešenie nie je spôsobilé na ochranu podľa § 1 a 3,
b) ak je predmet úžitkového vzoru už chránený patentom alebo úžitkovým vzorom s prvším právom prednosti,

c) ak je prihlasovateľom alebo majiteľom ...

c) ak je prihlasovateľom alebo majiteľom úžitkového vzoru osoba, ktorá nemá právo na ochranu
d) ak predmet úžitkového vzoru ide nad rámec pôvodného podania prihlášky úžitkového vzoru.

§ 19 Odňatie ochrany
(1) Úrad na návrh odníme úžitkový vzor majiteľovi, ak z rozhodnutia súdu zistí, že mu právo na úžitkový vzor podľa § 6 neprislúchalo.

§ 20 Register
(1) Úrad vedie register, do ktorého zaznamenáva rozhodné údaje o prihláškach úžitkových vzorov a o zapísaných úžitkových vzoroch.

§ 4

(1) Technické riešenie je nové, ak nie je súčasťou stavu techniky.
Technické riešenie je priemyselne využiteľné, ak sa môže opakovane využívať v hospodárskej činnosti.

§ 6
(1) Právo na ochranu úžitkovým vzorom má pôvodca alebo jeho právny nástupca.
(2) Pôvodcom úžitkového vzoru je ten, kto ho vytvoril vlastnou tvorivou prácou.

§ 7 Úžitkové vzory zapisuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky do registra úžitkových vzorov

§ 8 Prihláška a zápis úžitkového vzoru
(1) O zápis do registra sa žiada prihláškou úžitkového vzoru (ďalej len "prihláška") podanou písomne na Úrade.

§ 9
(1) Podaním prihlášky vzniká prihlasovateľovi právo prednosti.

§ 12 Účinky úžitkového vzoru

(1) Bez súhlasu majiteľa úžitkového vzoru nikto nesmie technické riešenie chránené úžitkovým vzorom pri svojej hospodárskej činnosti vyrábať, uvádzať do obehu alebo upotrebiť.
(2) Majiteľ úžitkového vzoru je oprávnený poskytnúť súhlas na využívanie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom (licencia) iným osobám alebo na ne úžitkový vzor previesť.
(3) Práva vyplývajúce z patentu udeleného na základe prihlášky vynálezu s neskorším právom prednosti sa nesmú v prípade stretu vykonávať bez súhlasu majiteľa úžitkového vzoru.

§ 14
(1) Ak pri úžitkovom vzore nedošlo k uzavretiu licenčnej zmluvy, môže Úrad udeliť nútenú licenciu:
a) ak majiteľ úžitkového vzoru nevyužíva jeho predmet vôbec alebo ho využíva nedostatočne a ak nedoloží svoju nečinnosť riadnymi dôvodmi; túto nútenú licenciu nemožno udeliť pred uplynutím štyroch rokov od podania prihlášky úžitkového vzoru alebo troch rokov od jeho zápisu, pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr;
b) z dôvodov ohrozenia dôležitého verejného záujmu.
(2) Udelením nútenej licencie nie je dotknuté právo majiteľa úžitkového vzoru na úhradu ceny licencie

ZMLUVY:

- zmluvné právo vôbec nejakým spôsobm nie je upravené v AZ
- možno použiť napr. zmluvu o vyrobenie rozhlasového/televízneho programu, zmluvu o použitie rozhlasového/TV programu ....

ZODPOVEDNOSŤ:
- v prípade ohrozenia práva rozhl., resp. TV vysielateľov má subjekt právo domáhať sa, aby ohrozovanie jeho práva sa zakázalo a aby sa odstránili následky ktoré boli spôsobené ohrozením práva rozhl, resp. TV vysielateľov
- v prípade porušenia práva rozhl., resp. TV vysielateľov má subjekt právo domáhať sa, aby porušovanie sa zakázalo, aby sa odstránili následky, ktoré boli spôsobené takýmto porušovaním práva, aby sa poskytlo zadosťučinenie a aj náhrada škody, ktorá vznikla porušením práva rozhl., resp. TV vysielateľov

4. Úprava zmluvného práva pre práva duševného vlastníctva
Otázka - II. - 4

VI. okruh

1. Právo pôvodcov úžitkových vzorov vrátane konania o prihlásení úžitkových vzorov a konaní o úžitkových vzoroch 478/1992 Zb. ZÁKON o úžitkových vzoroch
§ 1 Technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej odbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné, sa chránia úžitkovými vzormi.

§ 2 Technickými riešeniami podľa tohto zákona nie sú najmä:
a) objavy, vedecké teórie a matematické metódy,
b) iba vonkajšie úpravy výrobkov,
c) plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti,
d) programy počítačov,
e) iba uvedenie informácie.

§ 3 Úžitkovými vzormi nemožno chrániť
a) technické riešenia, ktoré sú v rozpore so všeobecnými záujmami, najmä so zásadami ľudskosti a verejnej morálky,
b) odrody rastlín a plemená zvierat, ako aj biologické reproduktívne materiály,
c) spôsoby výroby alebo pracovné činnosti.

PREDMET:

v minulosti to boli rozhlasvé alebo televízne programy - je to istá nehmotná hodnota
- predmetom práva rozhl. vysielateľov sú rozhl. programy, ktorými sú umeleckými výkonmi vykonané diela a iné sluchom vnímateľné zvuky
- predmetom práva televíz. vysielateľov sú TV programy, ktorými sú audiovizuálne diela a iné TV programy
SUBJEKTY:
-FO aj PO, ktorá je oprávnená vysielať
ŠTRUKTÚRA:
- pozostáva z dispozičného a majetkového práva
- v AZ sú ustanovené prípady, pre ktoré subjekt ktorý chce použiť rozhl. alebo TV program potrebuje suhlas toho subjektu, ktorému prislúcha právo rozhlas. vysielateľov pre rozhl. program a súhlas tých ktorým prislúcha právo televíznych vysielateľov - ide o taxatívny výpočet
VZNIK:
- vzniká na bezformál. princípe v momente, keď program bol odvysielaný bez ohľadu a to či ide o káblové, satelitné ... vysielanie

TRVANIE:

- toto právo trvá 5O rokov od zverejenenia jeho vysielania alebo jeho programu prenášania po drôte - tu sa už nič viac nepredlžuje
ZÁNIK:
a) uplynutím doby trvania tohto práva
b) zánikom rozhl. programu alebo TV programu ak sa nezachovala ani jedna ich rozmnoženina
c) zánikom subjektu ktorému prislúchalo právo rozh. vysielateľov a zánikom subjektu ktorému prislúchalo právo TV vysielateľov
PRECHOD a PREVOD:
- nie je v AZ upravený
- tieto práva prechádzajú na právnych nástupcov
- možno ich previesť na iný subjekt
POUŽITIE:
- AZ obsahuje taxatívne určené spôsoby použitia rozhl. programu a TV programu, pre ktoré sa buď vyžaduje súhlas subjektu, ktorému prináleží právo rozhl. vysielateľov alebo subjektu, ktorému prináleží právo TV vysielateľov, alebo sa nevyžaduje súhlas na použitie rozhl. programu alebo TV programu

§ 48 Register a vestník

zapísaných dizajnov.
(2) Údaje zapísané v registri sa pokladajú za platné, kým nie je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak.
(5) Každý má právo na nahliadnutie do registra zapísaných dizajnov; to neplatí pre zapísané dizajny, pri ktorých prihlasovateľ požiadal o odklad zverejnenia (§ 35 ods. 2), až do uplynutia požadovanej doby odkladu.
(6) Úrad vydáva vestník, v ktorom zverejňuje a oznamuje skutočnosti týkajúce sa prihlášok a zapísaných dizajnov.

2.Vymenujte druhy práv duševného vlastníctva podľa súčasného stavu práv. poriadku SR

+ Otázka IV. 2
- vo vzťahu ku konktrétnemu právu rozlišujeme:
a) objektívne právo duševného vlastníctva
- je súbor všeobecne záväzných práv. predpisov, ktoré upravujú vznik, trvanie a zánik konkrétneho práva DV
- vznikajú, keď nadobudne účinnosť všeobec. záväzný právny predpis a trvajú pokiaľ takýto práv. predpis je platný a účinný
b) subjektívne právo duševného vlastníctva
- sú práva a povinnosti, ktoré objektívne právo priznáva ku konkrétnemu predmetu PDV
- rozlišujeme: - absolútne subjektívne práva - pôsobia voči všetkým právnym subjektom
- relatívne subjektívne práva - absolútne subjekt. právo sa transformuje na relatívne

3. Právo rozhlasových a televíznych vysielateľov
- prislúcha rozhl a tel. vysielateľom bez ohľadu na to či ide o vysielateľov zo zákona alebo na základe licencie
- upravuje to zákon o vysielaní a retransmisii

§ 35 Zápis dizajnu do registra

(1) Ak predmet prihlášky spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, úrad zapíše dizajn do registra a prihlasovateľ sa stáva majiteľom zapísaného dizajnu. Úrad vydá majiteľovi zapísaného dizajnu osvedčenie o zápise dizajnu do registra, dizajn zverejní a zápis oznámi vo vestníku.

§ 40 Odňatie zapísaného dizajnu a prepis
(1) Úrad na návrh odníme zapísaný dizajn majiteľovi a ako majiteľa zapísaného dizajnu zapíše osobu navrhovateľa, ak a) právoplatným rozhodnutím súdu bolo určené, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ neprislúchalo právo na dizajn podľa § 11 ods. 2 a 5, § 12 ods. 1 alebo § 13 ods. 2,

§ 41 Určovacie konanie
(1) Úrad na základe žiadosti určí, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany určitého zapísaného dizajnu (ďalej len "žiadosť o určenie").

§ 42 Zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu zapísaného dizajnu a súdneho sporu do registra

Prerokúvanie sporov § 28

(1) Spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Na návrh môže súd nariadiť, aby výrobky, materiály alebo nástroje, ktorých prostredníctvom priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených týmto zákonom, boli
a) odstránené z obchodnej siete,
b) vydané navrhovateľovi,
c) inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva,
d) zničené vhodným spôsobom na náklady porušovateľa práva, ak nie je dostupné primeranejšie riešenie.

§ 31 Prihláška
(1) Prihlášku môže podať osoba, ktorá má právo na dizajn. Ak právo na dizajn patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene i jedna alebo niektoré z týchto osôb

§ 32 Právo prednosti

Na účely začatia konania a na účely vzniku práva prednosti sa za deň podania prihlášky považuje deň doručenia podania alebo doplnenia podania
(2)Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne a) dňom podania prihlášky alebo
b) dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru.
(3) Právo prednosti podľa odseku 2 písm. b) musí prihlasovateľ uplatniť už v prihláške a v lehote troch mesiacov od jej podania toto právo preukázať dokladom o práve prednosti.

§ 33 Prerušenie konania o prihláške
(1) Úrad preruší konanie o prihláške po začatí súdneho konania v spore o právo na dizajn.

§ 34 Prieskum prihlášky
(1) Úrad zisťuje v rámci prieskumu prihlášky, či
a) sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa § 32,

§ 22 Prechod zapísaného dizajnu

(1) Zapísaný dizajn prechádza na nového majiteľa v prípadoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi
(2) Prechod zapísaného dizajnu nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra.

§ 23 Záložné právo
(1) K zapísanému dizajnu možno zriadiť záložné právo.
(3) Zmluva o zriadení záložného práva musí mať písomnú formu.

§ 24 Licenčná zmluva
(1) Súhlas na využívanie zapísaného dizajnu (ďalej len "licencia") sa udeľuje licenčnou zmluvou.
(2) Vznik, zánik a výkon práva z licenčnej zmluvy sa spravuje ustanoveniami OBZ

§ 25 Platnosť a doba ochrany zapísaného dizajnu
(1) Platnosť zapísaného dizajnu je päť rokov odo dňa podania prihlášky (§ 32).
(2) Platnosť zapísaného dizajnu úrad predĺži na základe žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podanej majiteľom zapísaného dizajnu alebo jedným zo spolumajiteľov zapísaného dizajnu opakovane najviac štyrikrát, a to vždy o päť rokov až na celkovú dobu ochrany 25 rokov odo dňa podania prihlášky (§ 32).

§ 26 Zánik zapísaného dizajnu

(1) Zapísaný dizajn zanikne
a) skončením jeho platnosti,
b) odo dňa účinnosti vzdania sa zapísaného dizajnu podľa odseku 2.

§ 27 Porušovanie práv
(1) V prípade zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv sa môže ten, koho právo sa porušilo alebo ohrozilo, domáhať, aby porušovanie či ohrozovanie práva bolo zakázané a následky porušovania boli odstránené.
(2) V prípade zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv môže oprávnená osoba žiadať, aby ten, kto jej práva porušuje alebo ohrozuje, odovzdal oprávnenej osobe údaje o tom, odkiaľ pochádza výrobok, v ktorom je zapísaný dizajn stelesnený alebo na ktorom je zapísaný dizajn použitý, a o okolnostiach jeho uvedenia na trh.
(2) Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, poškodený má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola týmto zásahom spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.

17 Práva vyplývajúce zo zápisu

(1) Majiteľ zapísaného dizajnu má výlučné právo využívať zapísaný dizajn, brániť tretím osobám využívať zapísaný dizajn bez jeho súhlasu, poskytnúť súhlas na využívanie zapísaného dizajnu, previesť zapísaný dizajn na inú osobu alebo zriadiť k zapísanému dizajnu záložné právo.

§ 18 Vyčerpanie práv
Majiteľ zapísaného dizajnu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, v ktorom je dizajn patriaci do rozsahu ochrany stelesnený alebo na ktorom je dizajn patriaci do rozsahu ochrany použitý, ak bol tento výrobok majiteľom zapísaného dizajnu alebo s jeho súhlasom uvedený na trh.

§ 21 Prevod zapísaného dizajnu
(1) Zapísaný dizajn možno previesť na inú osobu zmluvou, ktorá musí mať písomnú formu.

§ 8 Zápis a výluky zo zápisu do registra

Dizajn, ktorý spĺňa podmienky ochrany podľa tohto zákona, zapisuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky do registra.
(2) Úrad nezapíše do registra dizajn, ak bol už v Slovenskej republike zapísaný zhodný dizajn so skorším právom prednosti (§ 32).

§ 11 Pôvodca dizajnu
(1) Pôvodcom dizajnu je fyzická osoba, ktorá vytvorila dizajn vlastnou tvorivou činnosťou.
(2) Právo na dizajn vrátane práva podať prihlášku má pôvodca dizajnu (ďalej len "právo na dizajn").

§ 12
(1) Ak pôvodca dizajnu vytvoril dizajn v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu, prechádza právo na dizajn na zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

§ 13

(1) Právo na dizajn môže byť predmetom prevodu alebo prechodu.
(2) Právo na dizajn s výnimkou práva na pôvodcovstvo patrí aj právnym nástupcom osôb uvedených v § 11 ods. 2
(3) Zmluva o prevode práva na dizajn musí mať písomnú formu.

§ 14 Rozsah ochrany
(1) Rozsah ochrany je daný vyobrazením dizajnu tak, ako je zapísaný v registri, s výnimkou znakov podľa § 7.

ÚČINKY ZAPÍSANÉHO DIZAJNU

§ 15 Majiteľ zapísaného dizajnu
(1) Majiteľom zapísaného dizajnu je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná ako majiteľ v registri.
(2) Zapísaný dizajn môže byť v spolumajiteľstve viacerých osôb.

V. okruh

1.Právo pôvodcov priemyselných vzorov (dizajnov) vrátane konania o prihlásenom priemyselnom vzore a konaní o priemyselných vzoroch

444/2002 Z.z. Zákon o dizajnoch
(1) Tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením dizajnu. Na účely tohto zákona sa rozumie
a) dizajnom vonkajšia úprava výrobku alebo jeho časti spočívajúca v znakoch, ktorými sú najmä línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia,

§ 3 Podmienky ochrany
(1) Dizajn je spôsobilý na ochranu, ak je nový a má osobitý charakter.

§ 4 Novosť
(1) Dizajn sa považuje za nový, ak nebol zhodný dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti
(2) Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.

§ 5 Osobitý charakter

(1) Dizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takého užívateľa vyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti

§ 6 Sprístupnenie verejnosti
(1) Dizajn sa považuje za sprístupnený verejnosti, ak bol zverejnený po zápise do registra dizajnov (ďalej len "register") alebo vystavený, použitý v obchode, alebo inak sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti.

§ 7 Dizajny dané ich technickou funkciou a dizajny vzájomného prepojenia
(1) Pri skúmaní podmienok na zápis dizajnu do registra sa neprihliada na znaky, ktoré
a) sú dané výlučne technickou funkciou výrobku,
b) musia byť reprodukované v ich presnom tvare a rozmeroch tak, aby mohol byť výrobok, v ktorom je dizajn stelesnený alebo na ktorom je dizajn použitý, mechanicky spojený s iným výrobkom alebo umiestnený do tohto výrobku, okolo tohto výrobku alebo oproti tomuto výrobku tak, aby každý výrobok mohol plniť svoju funkciu.

4. Úprava zodpovednosti za ohrozenie a zodpovednosti za porušenie práv DV

môžeme rozlišovať občianskoprávnu, obchodnoprávnu, trestnoprávnu a správnu zodpovednosť
- zodpovednosť za ohrozenie a zodpovednosť za porušenie práv DV rozlišujeme podľa:
a) osobnomajetkových práv na zodpovednosť mimozmluvného práv. vzťahu a zmluvného práv. vzťahu
b) majetkových práv, ktoré súvisia s osobnomajetkovými právami na zodpovednosť mimozmluvného práv. vzťahu a zmluvného práv. vzťahu
- občianskoprávna a obchodnoprávna zodpovenosť sú upravené v zákonoch, ktoré upravujú jednotlivé práva dušev. vlastníctva

- občianskoprávna zodpovednosť môže byť na:
a) objektívnom princípe - kde sa vyžaduje splnenie podmienok: zákonom uložená povinnosť, porušenie
zákonom uloženej povinnosti a príčinná súvislosť medzi zákonom uloženou povinnosťu a porušením zákonom uloženej povinnosti

b) subjektívnom princípe -....

b) subjektívnom princípe - vyžaduje sa plnenie podmienok: - zákonom uložená povinnosť, porušenie zákonom uloženej povinnosti, príčinná súvislosť medzi zákonom uloženou povinnosťou a porušením zákonom uloženej povinnosti a zavinené porušenie zákonom uloženej povinnosti
- úprava zodpovednosti za ohrozenie a zodpovednosti za porušenie práv DV je obsiahnutá aj v zákone o opatrenia proti porušovaniu práv DV pri vývoze, dovoze a spätnom vývoze tovaru
- tiež aj v zák. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa: za klamanie spotrebiteľa sa považuje tiež ponuka alebo predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb porušujúcich niektoré práva DV
- trestnoprávna zodpovednosť - je upravená v TZ, ktorý obsahuje ustanovenie o hospodárskych tr. činoch a skutkových podstatách týchto tr. činov ako aj trestov za ne
- napr. porušovanie práv k ochrannej známke, obchodnému menu a chránenému označeniu pôvodu alebo porušovanie priemyselných práv ....
- pre trestnosť činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ak TZ neustanovuje že postačuje zavinenie z nedbanlivosti
- správna zodpovenosť - je upravená v zákone o priestupkoch
- na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie

3) V prípade neoprávneného zásahu ...

3) V prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv sa môže držiteľ osvedčenia o zápise domáhať, aby neoprávnený zásah či ohrozovanie jeho práva bolo zakázané a aby následky neoprávneného zásahu boli odstránené. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Ak bola týmto zásahom spôsobená nemajetková ujma, poškodený má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.

§ 10 Prejednávanie sporov
( (1) Spory o práva podľa tohto zákona prejednávajú a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Držiteľ osvedčenia o zápise môže navrhnúť, aby súd nariadil, že výrobky, ktorých prostredníctvom dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv chránených týmto zákonom, budú
a) stiahnuté z trhu,
b) zabezpečené iným spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva,
c) zničené vhodným spôsobom na náklady porušovateľa práva, ak nie je dostupné primeranejšie riešenie

§ 6

(4) Na zapísané označenie pôvodu nemôže byť licenčnou zmluvou poskytnutý súhlas na jeho používanie.
(5) K zapísanému označeniu pôvodu nemôže byť zriadené záložné právo.
(6) Zapísané označenie pôvodu nemôže byť predmetom prevodu.

(1) Zapísané označenie pôvodu je chránené proti akémukoľvek
a) priamemu alebo nepriamemu obchodnému používaniu na výrobkoch, na ktoré sa toto označenie nevzťahuje, ak sú tieto výrobky rovnaké alebo podobné s výrobkom, ktorý je zapísaný pod týmto označením pôvodu, alebo ak takéto použitie ťaží z dobrej povesti zapísaného označenia pôvodu,

b) zneužívaniu, napodobňovaniu alebo vyvolávaniu mylnej domnienky o pôvode výrobku, aj keď je uvedený jeho skutočný pôvod alebo aj keď je zapísané označenie pôvodu uvedené v preklade alebo sprevádzané výrazom ako napríklad druh , typ , štýl , vyrobený na spôsob , imitácia , podobný alebo iným podobným výrazom,

c) inému klamlivému alebo zavádzajúcemu ...

c) inému klamlivému alebo zavádzajúcemu údaju o pôvode, povahe alebo podstatných vlastnostiach výrobku na jeho vnútornom alebo vonkajšom obale, reklamných materiáloch alebo dokumentoch týkajúcich sa daného výrobku a použitiu prepravných obalov spôsobilých vyvolať mylnú domnienku o skutočnom pôvode výrobku,

(2) Doba trvania práva na ochranu zapísaného označenia pôvodu nie je časovo obmedzená.
(1) Každý sa môže domáhať, aby bolo zakázané používať zapísané označenie pôvodu na rovnaké alebo podobné výrobky, ktoré nespĺňajú podmienky na jeho používanie, a aby takéto výrobky boli stiahnuté z trhu.

(2) V prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv môže držiteľ osvedčenia o zápise žiadať, aby mu ten, kto uvádza alebo chce uviesť na trh rovnaký alebo podobný výrobok, predložil údaje o tom, odkiaľ pochádza výrobok, na ktorom je zapísané označenie pôvodu použité, a o okolnostiach jeho uvedenia na trh.

c)výrobkom akákoľvek hnuteľná vec vyrobená,...

c)výrobkom akákoľvek hnuteľná vec vyrobená, vyťažená alebo inak získaná bez ohľadu na stupeň jej spracovania, ktorá je určená spotrebiteľovi,

§ 3 Označenie pôvodu výrobku a zemepisné označenie výrobku, ktoré spĺňa podmienky ochrany podľa tohto zákona a súvisiacich predpisov, sa zapisuje do registra označení pôvodu a zemepisných označení , ktorý vedie Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

§ 5 Zápis rovnakých názvov území pre víno alebo liehoviny
Do registra môžu byť pri zachovaní zásad poctivého obchodného styku zapísané dve alebo viaceré označenia pôvodu alebo zemepisné označenia na víno alebo liehoviny, ktoré obsahujú rovnako písané alebo rovnako znejúce názvy území, ak osoba, ktorá podľa § 14 podala prihlášku označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, použitím pravej delokalizačnej doložky zabezpečí taký spôsob používania týchto označení, ktorý nie je spôsobilý vo verejnosti vyvolať mylnú domnienku o skutočnom pôvode výrobku.

c) majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajetkovými právami

právo majiteľov ochranných známok
- právo majiteľov obchodných mien
- právo majiteľov zapísaných v označení pôvodu výrobkov
- právo obchodného tajomstva
- právo zlepšovateľov
- právo PO na dobrú povesť

d) majetkové práva, ktoré súvisia s osobnostnomajetkovými právami
- právo výrobcov zvukových záznamov
- právo výrobcov zvukovoobrazových záznamov
- právo rozhlasových vysielateľov
- právo televíznych vysielateľov
- právo zhotoviteľov databáz
- právo osôb, ktoré uverejnia diela po uplynutí autorského práva k týmto dielam
- právo osôb, ktoré prenášajú verejnosti vlastné programy po drôte

3. Právo majiteľov zapísaných označení pôvodu výrobkov

469/2003 Z.z. ZÁKON o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov

Tento zákon upravuje podmienky získania práva na ochranu označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku a podmienky ochrany tohto práva.
(1) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) označením pôvodu výrobku názov určitého miesta, oblasti alebo vo výnimočných prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak kvalita alebo vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi a výroba, spracovanie a príprava tohto výrobku sa uskutočňuje výlučne vo vymedzenom mieste, oblasti alebo krajine,

b) zemepisným označením výrobku názov určitého miesta, oblasti alebo vo výnimočných prípadoch krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak má tento výrobok špecifickú kvalitu, povesť alebo charakteristické vlastnosti, ktoré môžu byť pripísané tomuto miestu, oblasti alebo krajine, a výroba, spracovanie alebo príprava tohto výrobku sa uskutočňuje vo vymedzenom zemepisnom mieste, oblasti alebo krajine,

- v 3. kategórii

- medzi osobnomajetkové práva zaraďujeme:
Právo vyšľachtiteľov nových odrôd rastlín a Právo vyšľachtiteľov nových plemien zvierat
- táto kategória majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajet. právami nemá

Práva dušev. vlastníctva rozdeľujeme na štyri druhy (rok 2005):

a) osobnomajetkové práva
- vynálezcovské právo
- právo pôvodcov úžitkových vzorov
- právo pôvodcov dizajnov
- právo pôvodcov topografií polovodičových výrobkov
- právo vyšľachtiteľov nových odrôd rastlín
- právo vyšľachtiteľov nových plemien zvierat

b) osobnostnomajetkové právo
- autorské právo
- právo výkonných umelcov

ZMLUVY:

- pre vytvorenie a používanie umeleckých výkonov sa uplatňujú tieto zmluvy: zmluva o vytorenie umelec. výkonu, zmluva o použitie zaznamenaných umelec. výkonov, zmluva o prevode práva výkon. umelcov, zmluva o usporiadaní spolupôvodcovstva umelec. výkonu, zmluva o zriadení zálož. práva
ZODPOVEDNOSŤ:
- za ohrozenie:
- subjekt sa môže domáhať, aby ohrozovanie práva prestalo, aby sa ohrozovanie zakázalo a aby bol obnovený právny stav
- za porušenie:
- aby porušovanie práva prestalo, bolo zakázané, bol obnovený právny stav, boli odstránené následky porušenia a aby sa poskytlo zadosťučinenie

2. Vymenujte práva duševného vlastníctva podľa súčasného stavu práv. poriadku SR
- rozoznávame tieto kategórie:
1. Autorské práva a Práva výkonných umelcov
2. Priemyselné práva
3. Práva vyšlachtiteľov

- v 1. kategórii

- medzi osobnostnomajetkové práva zaraďujeme:
Autorské právo a Právo výkonných umelcov,
- medzi majetkové práva, ktoré súvisia s osobnostnomajetkovými právami:
Právo výrobcov zvukových záznamov, Právo výrobcov zvukovoobrazových záznamov, Právo rozhlasových a televíznych vysielateľov, Právo zhotoviteľov databáz, Právo osôb, ktoré uverejnia diela po uplynutí autorského práva k týmto dielam, Právo osôb, ktoré prenášajú verejnosti vlastné programy po drôte
- v 2. kategórii
- medzi osobnomajetkové práva zaraďujeme:
Vynálezcovské právo, Právo pôvodcov úžitkových vzorov, Právo pôvodcov dizajnov, Právo pôvodcov topografií polovodičových výrobkov,
- medzi majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajetkovými právami
Právo majiteľov ochranných známok, Právo majiteľov obchodných mien, Právo majiteľov zapísaných v označení pôvodu výrobkov, Právo obchodného tajomstva, Zlepšovateľské právo a Právo PO na dobrú povesť

VZNIK :

vzniká v momente, keď umelecký výkon je podaný, je vytvorený
- platí, že nie je potrebné nejaké osobitné konanie aby prebiehalo aby toto právo vzniko
- okamihom, keď je vykonanie diela vyjadrené v podobe vnímateľnej ľud.zmyslami bez ohľaduna spôsob vykonania diela
TRVANIE:
- trvá 50 rokov
- toto právo sa počíta od prvého dňa roku, ktorý nasleduje po skutočnosti rozhodujúcej pre trvanie práva
- ak počas tejto lehoty (prvých 50 rokov) dôjde k zverejneniu záznamu výkonu umelec. výkonu trvá 50 rokov od zverejnenia (napr 3.1.2003 bol vytvorený umelecký výkon a bol zazanemený, plynie do konca roku 2003, počas celý 50 rokov to bolo uložené, a v priebehu roku 2054 sa to odvysiela, a stane sa tak 15.12.2054, čiže takmer až 102 rokov to môže byť)

PREVOD a PRECHOD:

- dispozičné a majetkové právo výkon. umelcov prechádza na dedičov
- ak autor nemá dedičov, jeho podiel na práve výkon. umelcov pripadá ostatným umelcom,s ktorými spoločne vytvoril umelecký výkon
- a ak nie sú ani práv. nástupcovia - zaznamenaný umelec. výkon sa stáva voľný (možno ho používať bez toho, aby sa vyžadoval súhlas na jeho použitie a bez toho, aby používateľ bol povinný zaplatiť odmenu za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu
ZÁNIK :
- zaniká:
a) uplynutím doby trvania tohto práva
b) v prípade zániku subjektu ktorému prináležalo ak neprešlo na dedičov
c) zánikom záznamu umeleckého výkonu, ak sa zároveň nezachovala ani jedna jeho rozmnoženina

IV. okruh:

1. Právo výkonných umelcov
- navonok pôsobí jednotne, ale sa skladá z čiastkových práv - osobné, dispozičné a majetkové
PREDMET:
- také výsledky tvorivej duševnej činnosti človeka alebo ľudí, ktorými je vykonané literárne alebo umelecké dielo ( ide o umelecké výkony)
- umelecké výkony sú najmä výkony hercov, spevákov, hudobníkov, tanečníkov a iných osôb, ktoré prednášajú, spievajú, hrajú, recitujú alebo inak predvádzajú slovesné, hudobné alebo iné umelecké diela
SUBJEKTY PRÁVA:
- sú zásadne len fyzická, resp. fyzické osoby, nikdy nie PO !!!!!
- výkonný umelec je spevák, hudobník, herec, tanečník, a iná osoba, ktorá spieva,hrá, predvádza, prednáša alebo inak vykonáva literárne dielo, umelecké dielo alebo folklórne dielo, sú to aj krasokorčuliari, tančené prejavy, aj napr. Slovenská filharmónia ....
- treba rozlišovať spôsobilosť byť výkonným umelcom vo vecnom slova zmysle (skutkovom) a v právnom význame

ŠTRUKTÚRA:

pozostáva z:
a) osobného práva:
- výkonný umelec má právo označiť obč. menom a priezviskom alebo označiť umeleckým menom alebo neoznačiť umelecký výkon, má právo na nedotknuteľnosť umeleckého výkonu, má právo na korektúru umeleckého výkonu a má právo rozhodnúť o uverejnení umeleckého výkonu
b) dispozičné právo:
- právo udeľovať súhlas na taxatívne určené spôsoby použitia umeleckých výkonov ( vysielanie alebo iný verejný prenos umelec. výkonu, zaznamenanie svojho ešte nezaznamenaného umelec. výkonu, rozmnožovanie záznamu svojho umelec. výkonu ....)
- dielo možno použiť len so súhlasom autora, výnimku tvoria zákonné licencie
c) majetkové právo:
- výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za každé použitie svojho umelec. výkonu a tiež právo na odmenu za vytvorenie umelec. výkonu

POUŽITIE:

podľa AZ prislúcha zhotoviteľovi rozhodovať o spôsobe a rozsahu použitia databázy ako je to upravené v AZ, na ostatné spôsoby sa nevyžaduje súhlas
- majiteľovi práva zhotoviteľov databáz prislúcha právo rozhodovať o extrakcii ( trvalom alebo dočasnom prenesení obsahu databázy na iný nosič) a o reutilizácii (spôsobe sprístupnenia celého obsahu databázy alebo jej časti rozširovaní rozmnožením, nájmom,alebo iným spôsobom prenosu)
ZMLUVY:
- nie je nijako v AZ upravené, ust. § 52
- tzn. je priestor, aby si učast. zmluv. vzťahu navzájom dohodli práva a povinnosti, takáto zmluva nemala by ísť proti zákonom a nemala by ich ani obchádzať
- môže sa využívať napr. zmluva o zhotovenie databázy zmluva o použitie databázy (licenčná zmluva), zmluva o prevode práva zhotoviteľov databázy a ďalšie

4. Definujte predmet práv duševného vlastníctva

predmetom práv duševného vlastníctva sú:
a) výsledky tvorivej duševnej činnosti človeka a
b) iné nehmotné hodnoty, ku ktorým jednotlivé zákony kreujú práva DV
(nehm. hodnoty sú upravené v Obč. zákonníku - demonštratívny výpočet)

Predmety práv. DV sú:
- nehmotné, avšak sú uznané za predmety právnych vzťahov
- sú vnímateľné ľudskými zmyslami - prevažná väčšina predmetov PDV je vnímateľná zrakom (napr. výlučne zrakom sú vnímateľné výtvarné diela)
- sluchom vnímateľné predmety sú napr. zvukové záznamy, hudobné diela
- predstavujú určitú hodnotu, ohľadne ktorej PO a FO vstupujú do právnych vzťhov
- sú použiteľné v rovnakom čase na rôznych miestach ("nerešpektujú" hranice štátov ani kontienty)
-napr. rozhl. alebo TVprogram šírený prostred. satelitu
- pôsobia v jednom okamihu voči veľkému množstvu subjektov
- sú opakovateľne použiteľné (sú nespotrebovateľné a neopotrebovateľné vo fyz. slova zmysle)

SUBJEKT:

je ním PO alebo FO, na ktorej podnet, účet a zodpovednosť bola databáza vytvorená
- treba dôsledne rozlišovať medzi autorom a zhotoviteľom databázy z dôvodu, pretože v AZ je zhotoviteľ databázy definovavý ako FO a PO na ktorej podnet, účet bolo databáza vytvorená
- v prípade autora je to osobnostnomajetkové právo
ŠTRUKTÚRA:
- toto právo pozostáva len z dispozičného práva toho subjektu, na ktorého podnet, účet a zodpovednosť bola databáza vytvorená
- AZ zhotoviteľom databáz nepriznáva právo požadovať odplatu (teda majetkové právo) za udelenie súhlasu na použitie databáz
- hovorí sa o extrakcii (časť databázy) a reutilizácii (opakované použitie)
- toto právo je predmetom prevodu, prechádza v prípade zániku subjektu na právnych nástupcov
VZNIK:
- vzniká v momente, keď je databáza vytvorená

TRVANIE:

- trvá 15 rokov
- trvanie sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po roku v ktorom bola datázba zhotovená
- ak počas tejto lehoty dôjde k prvému sprístupneniu databáy trvanie osobných práv sa počíta od prvého roka po roku v ktorom bola databáza zhotovená ( to môže byť až 32 rokov)
PREVOD a PRECHOD:
- toto právo je prevoditeľné
- prechod práva nie je v AZ upravený
- v prípade zániku subjektu prechádza na právnych nástupcov
ZÁNIK:
- zaniká:
a) uplynutím doby trvania práva
b) zánikom databázy, ak sa nezachovala ani jedna jej rozmnoženina
c) zánikom subjektu, ktorému toto právo prislúcha, ak zároveň neprešlo na ďalší subjekt

Výmaz ochrannej známky § 16

(1) Úrad vymaže ochrannú známku z registra, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že bola zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom.
§ 17
(1) Úrad vymaže ochrannú známku z registra na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého ochranná známka

2. Vymenujte osobnomajetkové práva podľa súčasného stavu práv. poriadku SR
Otázka I. - 2

3. Právo zhotoviteľov databáz
- do práv. poriadku SR bolo zavedené až novelou AZ
PREDMET:
- predmetom práva zhotoviteľov databáz sú databázy
- podľa AZ databáza je súbor od seba nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami
- AZ obsahuje aj negatívne vymedzenie (čo nie je databázou) - nie je ňou počítačový program použitý pri zhotovení alebo pri prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami

(3) Zápis ochrannej známky ....

(3) Zápis ochrannej známky oznámi úrad vo Vestníku.
§ 13 Ochranná doba
(1) Ochranná doba zapísanej ochrannej známky je desať rokov odo dňa podania prihlášky úradu (§ 6 ods. 1).
- ochranná doba ochrannej známky sa obnoví vždy o ďalších desať rokov.

§ 14 Úprava ochrannej známky a zoznamu tovarov a služieb
(1) Na žiadosť majiteľa ochrannej známky úrad povolí úpravu ochrannej známky týkajúcu sa jeho mena, priezviska alebo názvu, prípadne obchodného mena alebo sídla, trvalého pobytu ...

§ 15 Zánik ochrannej známky
(1) Ochranná známka zaniká
a) uplynutím ochrannej doby, ak nebola žiadosť o obnovu zápisu podaná včas,
b) b) dňom doručenia vyhlásenia majiteľa ochrannej známky úradu, že sa svojho práva na ochrannú známku vzdáva; toto vyhlásenie nemá právne účinky, ak tomu bránia práva tretích osôb,
c) odo dňa účinnosti výmazu ochrannej známky z registra podľa § 16 ods. 3 až 13, § 17 a § 23.
(3) Zánik ochrannej známky zapíše úrad do registra

§ 9Námietky proti zápisu do registra

Po zverejnení prihlášky vo vestníku môže osoba dotknutá z dôvodov uvedených v § 4 (ďalej len "namietateľ") podať v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia úradu námietky proti zápisu označenia do registra obsahujúce právne a skutkové odôvodnenie, ako aj listinné dôkazy alebo označenie listinných alebo iných dôkazov, ktoré namietateľ predloží.

§ 10
(1) Úrad preskúma, či námietky boli podané riadne a včas podľa § 9 a či je splnená podmienka povinného zastúpenia podľa § 34 ods. 3.
(5) Písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa odseku 2 úrad doručí namietateľovi a písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa odseku 4 úrad doručí prihlasovateľovi a namietateľovi.

§ 12 Zápis ochrannej známky
(1) Ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona na zápis označenia ako ochrannej známky do registra, úrad prihlásené označenie zapíše do registra.
(2) Zápisom označenia do registra prihlasovateľ nadobudne práva na ochrannú známku a stáva sa majiteľom ochrannej známky; o zápise vydá úrad majiteľovi ochrannej známky osvedčenie.

§ 7 Úprava a rozdelenie prihlášky, prevod a prechod práv z prihlášky

(1) Na žiadosť prihlasovateľa úrad povolí úpravu prihláseného označenia týkajúcu sa jeho mena, priezviska alebo názvu, prípadne obchodného mena alebo sídla, trvalého pobytu či miesta podnikania, ak ich zmena nastala po podaní prihlášky a ak táto úprava uvádza údaje obsiahnuté v prihlásenom označení do súladu so skutočnosťou bez toho, aby zmenila celkový ráz označenia.

§ 8 Prieskum a zverejnenie prihlášky
(1) Úrad preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona. /4a/
(5) Ak konanie o prihláške nebolo zastavené podľa odseku 2 alebo ak prihláška nebola zamietnutá podľa odseku 3, úrad prihlášku zverejní vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "Vestník").

§ 8a Pripomienky
(1) Každý môže až do zápisu ochrannej známky do registra podať písomné pripomienky z dôvodu naplnenia podmienok § 2 a 3; na pripomienky úrad prihliadne pri rozhodovaní o zápise ochrannej známky do registra.

III. okruh

1. Právo majiteľov ochranných známok vrátane konania o prihlásenej ochrannej známke a konania o ochranných známkach
Zákon 55/1997 o ochranných známkach

Ochranná známka § 1,
(1) Ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok.

(2) Za zhodné sa považujú označenia alebo ochranné známky, ktoré sú totožné alebo sa líšia len v nepodstatných prvkoch nemeniacich celkový charakter označenia alebo ochrannej známky.

(3) (3) Za zameniteľné sa považujú ...

(3) (3) Za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti.

KONANIE VO VECIACH OCHRANNEJ ZNÁMKY
§ 5 Prihláška ochrannej známky
(1) Prihlášku na ochrannú známku podáva prihlasovateľ na Úrade priemyselného vlastníctva
§ 6 Právo prednosti
(1) Na účely začatia konania a na účely vzniku práva prednosti sa za deň podania prihlášky považuje deň doručenia podania alebo deň odstránenia nedostatkov podania.
(2) Prihlasovateľovi vzniká právo prednosti pred každým, kto podá neskôr prihlášku obsahujúcu zhodné alebo zameniteľné označenie pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby

ZÁNIK:

- zaniká:
a) uplynutím doby trvania práva výrobcov zvukových záznamov
b) zničením a stratou zvuk. záznamu - ak neexistuje ani jedna rozmnoženina (snímka)
c) zánikom subjektu, ktorému prislúchalo právo výrobcov zuvk. záznamov bez práv. nástupcov
POUŽITIE:
- výrobca zvukového záznamu má výhradné právo - udeľovať súhlas na spôsoby a rozsah použitia zvukových záznamov ako sú ustanovené v zákone
- licencie rozlišujeme:
a) zákonné - na základe zákona možno použiť zvuk. záznam alebo jeho rozmnoženinu bez súhlasu výrobcu, b) zmluvné - použitie zvuk. záznamu je povolené na základe zmluvy medzi výrobcom a používateľom

ZMLUVY:
- pre všetky práva v 1. kategórii - majetkové práva ... - nie je upravené zmluvné právo
- je tam odkaz iba § 32 AZ
- možno použiť: zmluvu o vyrobenie zvuk. záznamu, zmluvu o použitie zvuk. záznamu (licenčná zmluva), zmluvu o prevode práva výrobcov zvuk. záznamu, zmluvu o usporiadaní práva výrobcov zvuk. záznamu a zmluvu o zriadení zálož. práva na právo ....

4. Úprava zmluvného práva pre práva duševného vlastníctva

klasické zmluvy - podľa Obč. zák., Obch. zák. - nie sú aplikovateľné na zmluvnú úpravu práv a záväzkov ohľadne nehmotných statkov
- v súčasnosti sú:
a) pre literárne, vedecké a umelecké diela, umelecké výkony zmluvy upravené prevažne v AZ avšak časť zmlúv nie je upravená
b) pre ost. predmety práv upravené v AZ a pre majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajet. právami v 1. kategórii práv - nie sú upravené v AZ a ich úpravu neobsahuje ani iný všeobec. záväz. práv. predpis
c) pre predmety priemysel. práv je určitá úprava v Obch. zákonníku (licenčná zmluva),no z väčšej časti nie
sú upravené
d) v prípade práv vyšľachtiteľov nie sú zmluvy v práv. poriadku SR

VZNIK:

je založený na bezformálnom princípe
- vzniká v momente vyhotovenia zvukového záznamu
- musíme rozlišovať medzi vyhotovením zvuk. záznamu a vyhotovením prvej a každej ďalšej rozmnoženiny zvuk. záznamu
- zvukový záznam je to prvé zaznamenanie, každé rozmnoženie je už rozmnoženina zvukového záznamu
TRVANIE:
- trvá 5O rokov
- 50 roč. doba začína prvým dňom kal. roka, ktorý nasleduje po kal. roku, v ktorom bol zvuk. záznam vyhotovený a končí posledným dňom 50 kalendárneho roka
PREVOD A PRECHOD:
- AZ nemá úpravu prevodu ani prechodu
- právo výrobcov zvuk. záznamov možno odplatne alebo bezodplatne previesť na iný subjekt
- pri prechode platí, že prechádza na právnych nástupcov či FO alebo PO, ktorej toto právo prislúchalo

2.Vymenujte majetkové práva, ktoré súvisia s osobnomajetkovými právami podľa ....

právo majiteľov ochranných známok
- právo majiteľov obchodných mien
- právo majiteľov zapísaných v označení pôvodu výrobkov
- právo obchodného tajomstva
- právo zlepšovateľov
- právo PO na dobrú povesť

3. Právo výrobcov zvukových záznamov
PREDMET:
- ide o právo, ktorého predmetom sú sluchom počuteľné zvukové záznamy umeleckých výkonov, alebo iných zvukov
- zvukový záznam je prostredníctvom technického zariadenia zvukovo zaznamenaný umelecký výkon alebo iný zvuk na nosiči zvukového záznamu a z tohto nosiča je opäť prostredníctvom tech. zariadenia reprodukovateľný a takto objektívne vnímateľný výlučne sluchom
- zvuk. záznam sa takmer neuplatňuje ale uplatňujú sa jeho rozmnoženiny

SUBJEKTY:

subjektom môže byť aj PO aj FO
- treba rozlišovať výrobcu zvukového záznamu v technickom slova zmysle a medzi výrobcom zvukového záznamu v právnom význame
- toto právo prináleží tomu subjektu, ktorý personálne, finančne, materiálne a technicky zabezpečil vyhotovenie -vyrobenie zvuk. záznamu
ŠTRUKTÚRA:
- pozostáva z dispozičného a majetkového práva
- dispozičné právo:
- predstavuje možnosť, že zvukový záznam výrobca bude využívať vo vlast. podnikateľskej činnosti, právo privoliť použitie zvukového záznamu iným subjektom (napr. komerčné rádia), právo previesť právo na iný subjekt, právo zriadiť záloh na právo výrobcov zriadiť zvukový záznam
- majetkové právo:
- predstavuje právo na odmenu za používanie zvukového záznamu, právo na náhradu odmeny a právo na odplatu za prevod práva výrobcov zvuk. záznamov

ZMLUVY:

- pre oblasť autor. práva poznáme 3 druhy zmlúv:
1.) klasická individuálna zmluva (autorská),
2.) zmiešané - diela vytvorené z prac. pomeru § 17 ods. 5,6,
3.) hromadné zmluvy - ide o zmluvy, ktoré uzatvárajú hromadní používatelia diel a správcovia - napr. rozhlasoví vysielatelia, televízny vysielatelia
- v rámci individuálnej a zmiešanej zmluvy - treba rozlišovať najmä :
a) zmluvu o vytvorenie diela a
b) zmluvu o použitie diela (vydavateľská zmluva, zmluva o verejnom vykonávaní diela, zmluva o vypožičiavaní rozmnoženín diela, ....)
ZODPOVEDNOSŤ:
- zodpovednosť za ohrozenie autorského práva:
-subjekt sa môže domáhať, aby sa zakázalo ohrozovanie, resp sa upustilo od pokračovania v ohrozovaní, aby negatívne následky boli odstránené, môže sa domáhať náhrady škody či poskytnutia zadosťučinenia
zodpovednosť za porušenie autorského práva:
- subjekt sa môže domáhať, aby sa zakázalo a prestalo s porušovaním jeho autor. práva, aby sa následky porušenia odstránili, aby bola nahradená spôsobená škoda, aby sa poskytlo náležité zadosťučinenie

TRVANIE:

autorské právo trvá počas života autora do momentu jeho smrti
- po smrti autora 70 rokov
- 70 rokov sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po skutočnosti rozhodujúcej pre toto trvanie
PREVOD A PRECHOD AUTORSKÉHO PRÁVA:
- prevod - previesť nie je možné osobné právo, len dispozičné a majetkové
- prechod - dispozičné právo a majetkové právo prechádza na dedičov a v prípade, že ide o dielo spoluautorov a neprešlo na dedičov, prechádza na druhého spoluautora, či ostatných spoluautorov
ZÁNIK PRÁVA:
- v súlade s teóriou práva rozlišujeme absolútny a relatívny zánik
- absolútne - právnym predpisom by sa zrušilo určité právo
- vtedy keď by prestalo existovať nejaké dielo, ani nejaké jeho rozmnoženina
- relatívne - zaniká uplynutím doby
- zaniká aj vtedy keď autor nemá dedičov, resp. nie sú spoluautori
- tým, že zanikne autorské právo - hovoríme o zániku hovoríme o zániku dispozič. a majet. práva, osobné naďalej existuje

POUŽITIE DIELA:

Použiť dielo možno len so súhlasom autora, výnimku z tohto striktného určenia možnosti použitia diela predstavujú tzv. zákonné licencie - zákonom ustanovené možnosti použitia diela zákonom určenými subjektami.
Zákonné licencie:
1.) licencia, ktorá sa týka možnosti vyhotovenia rozmnoženiny diela, ktoré bolo zverejnené (§ 21) :
- napr. keď si pre vlastnú osobnú potrebu necháme rozmnožiť časť literárneho alebo vedeckého diela
2.) licencia, ktorá sa dotýka citácie diela (§ 22):
- citácia diela, časti diela, alebo krátkeho diela možno vtedy ak nepresahuje rámec odôvodnený účelom citácie - tzn. že ktokoľvek by písal odbornú prácu o literatúre, o muzike, o právnej problematike ....., z iných diel (autorov iných diel), môže to odcitovať buď na potvrdenie svojej myšlienky alebo jej popretie
- pri citácií sa musí uviesť zdroj a meno autora ak sú v citovanom diele uvedené
3.) licencia na vyhotovenie rozmnoženiny diela na vyučovacie účely (§23):
- oprávnený subjekt nemusí za takéto použitie diela zaplatiť autorovi odmenu
4.) Licencia na použitie diela na informačné účely
6.) Verejné vystavenie diela
- keď napr. originál diela alebo rozmnoženina diela sa použije na priame verejné vystavenie

3.) majetkové právo

predstavuje predovšetkým:
a) právo na odplatu, vytvorenie a používanie diela

b) právo na náhradu odmeny
- predstavuje to právo, kde nie je reálne možné pre každé použitie diela skontrolovať, či bol použitý súhlas alebo nie
- právo na náhradu odmeny pre výrobcov hudobných nosičov
- právo sa týka aj dovozcov a výrobcov zariadení prostredníctvom ktorých sa rozmnožujú hudob. nosiče

c) právo na slušné vyrovnanie
- má práve väzbu na aktivity organizácií, ktoré usporiadavajú aukcie
- vzniká až keď bude majetkový prospech veľkého rozsahu

VZNIK:
- autorské právo vzniká v momente, keď je vytvorené, nie je potrebné splniť nijaké formálne náležitosti

Štruktúra práva:

autorské práva majú vnútornú štruktúru - člení sa na:

1.) osobné právo - má ďalšie aspekty:
a) právo na autorstvo
- ten subjekt, ktorý vlastnou tvorivou dušev. činnosťou vytvoril dielo je a má byť uznaný a v spoločenských vzťahoch rešpektovaný ako autor diela
- toto právo zároveň umožňuje autorovi alebo viacerým FO (autorom), aby označili toto dielo buď vlastným meno (obč. meno a priezvisko), alebo aby ho označili umeleckým menom (pseudonymom)
alebo ponechať vôbec dielo bez toho aby bolo označené - anonymné dielo

b) právo na nedotknuteľnosť diela
- t.z., že nikto nesmie bez súhlasu autora robiť zásahy do tohto diela
- ide o tzv. spracovanie alebo adaptáciu diela

c) právo na autorskú korektúru

prislúcha výlučne autorovi, resp. spoluautorom a je príznačné v literár. dielach
- treba rozlišovať medzi autorskou a jazykovou, resp. redakčnou korektúrou
- autorská korektúra - zásah môže urobiť autor alebo spoluautor, lebo ide o zásah do vecnej stránky do diela
- pri jazykovej korektúre - nemení sa obsah, význam diela

d) právo rozhodnúť o uverejnení diela
- jedine autorovi, alebo spoluautorom prislúcha právo na rozhodnutie o uverejnení diela

2.) dispozičné právo
a) právo dielo využívať - autor sporiada výstavu
b) autor môže udeľovať súhlas na používanie diela
c) autor bez následku čohokoľvek dielo môže aj zničiť
d) autor môže to právo disponovať previesť na iný subjekt

Predmet práva:

predmetom sú výsledky tvorivej duševnej činnosti človeka alebo viacerých ľudí, ktoré majú literárnu,
vedeckú alebo umeleckú formu a ktoré v tejto podobe sú objektívne vnímateľné ľudskými zmyslami
(toto je pozitívne vymedzenie) -nemôžu ho vytvoriť PO
- zákon obsahuje aj negatívne určenie, teda čo nie je dielom aj napriek tomu, že by tento výsledok tvorivej činnosti zodpovedal horespomenutým kritériám
- napr. text právneho predpisu nie je dielo, za dielo nemožno považovať ani rozhodnutie administratívne - ochrane nepodliehajú ani verejné listiny
SUBJEKTY:
- vždy a zásadne FO alebo niekoľko FO
- vo vzťahu k tomu ako to dielo alebo koľkými osobami bolo vytvorené môžeme rozlišovať:
a) dielo vytvorené jedným autorom
(napr. Ján Smrek napísal báseň, Mozart zložil skladbu...)

b) dielo ktoré vzniklo tak, že na vytvorení diela sa podieľali dvaja prípade viacerí ľudia - nedá sa určiť, ktorú časť toho diela kto vytvoril - keby sme to oddelili od seba zaniklo by samotné dielo

c) spojené diela

spojené dielo neexistuje, existujú spojené diela - literárny text keď spojíme s výtvarným dielo dostávame spojené diela - je možné oddeliť text od obrazu
- pri spojených dielach nevzniká niečo tretie, ale stále sú to dve spojené diela

d) spoločné dielo
- je dielo ktoré vzniklo spoločnou tvorivou činnosťou dvoch autorov alebo viacerých autorov, ktorí súhlasili s využívaním svojej vlastnej tvorivej duševnej činnosti pri vytvorení diela pod vedením FO alebo PO, ktorá iniciovala vytvorenie tohto diela, usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia diela, zaviazala sa, že dielo pripraví na vydanie a vydá

e) súborné dielo -
- dielo, ktorého usporiadanie je výsledkom tvorivej dušev. činnosti človeka alebo dvoch alebo viacerých ľudí
-za súborné dielo je považované predovšetkým: zborník, časopis, pásmo, výstava alebo iné zostavenie ak toto zostavenie je dielom tvorivej činnosti autora
- autorské právo na súborné dielo ako celok patrí tomu kto ho usporiadal, ale zároveň nie sú dotknuté autorské práva ostatných, čo diela do súbor. diela poskytli

ZMLUVY:

-nie sú upravené zmluvy - je ponechaný priestor na to, aby si účastníci zmluvy ohľadne používania a využívania diela ktoré bolo uverejnené po uplynutí autorského práva k takémuto dielu upravili práva a povinnosti
- môže ísť napr. o tieto zmluvy: zmluva o použitie diela, ktoré bolo uverejnené po uplynutí autorského práva k nemu (licenčná zmluva), zmluva o prevode práva osôb, ktoré uverejnia diela po uplynutí autorského práva k nim ......

4. Formálnosť a bezformálnosť vzniku práv duševného vlastníctva

II. okruh

1. Autorské právo

- je založené na bezprostrednom princípe
- to znamená, že napr. autorské právo vzniká v momente, keď dielo je vytvorené v objektívne vnímateľnej forme zmyslom
- autorské právo je osobnostnomajetkové právo, to nie je jednozložkové právo