Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Ak v súlade s osobitným predpisom došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade prime-rane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho mene zdaňovacieho obdobia na hosp.rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.
Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz
Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.
Zdaňovacie obdobie daňovníka,....
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie, sa začína dňom povolenia vyrovnania a končí sa dňom skončenia vyrovnania. Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie. Ak vyrovnanie nebolo ukončené do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, je až do skončenia vyrovnania zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa vyrovnanie skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom skončenia vyrovnania. Po skončení vyrovnania sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po skončení vyrovnania a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bolo skončené vyrovnanie.
Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňo-vacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádza-júcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.
Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňo-vacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádza-júcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.
Súčasťou základu dane daňovníka,...
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.
d) Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie
Daňové priznanie
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v zákonnej lehote.
Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona).
Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba:
• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,
• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona),
• príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) – členské príspevky.
Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené od dane.
d) Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie
Daňové priznanie
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v zákonnej lehote.
Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí podať daňové priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona).
Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba:
• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,
• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona),
• príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) – členské príspevky.
Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, len príjmy oslobodené od dane.
Zo zdaniteľných príjmov daňovníka,
Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty.
Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím je vo všeobecnosti kalendárny rok.
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím je vo všeobecnosti kalendárny rok.
Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.
Základom dane daňovníkov, ...
Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku v zdaňovacom období, je výsledok hospodárenia zistený podľa zákona o účtovníctve upravený podľa tohto zákona. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije odpočet daňovej straty (§ 30 zákona). Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie, konkurzu alebo vyrovnania.
Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť.
Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.
Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť.
Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.
Základ dane daňovníka, ...
Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako.
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa predchádzajúceho odseku. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.
Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komple-mentárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako.
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa predchádzajúceho odseku. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.
Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komple-mentárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako.
1. daňovník, ktorý tento ...
1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.
c) Sadzba a základ dane
Sadzba dane je 19 % zo základu dane právnických osôb zníženého o daňovú stratu.
Základ dane sa vypočíta podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov (§ 17 až 29).
2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.
c) Sadzba a základ dane
Sadzba dane je 19 % zo základu dane právnických osôb zníženého o daňovú stratu.
Základ dane sa vypočíta podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov (§ 17 až 29).
výnosy z kostolných zbierok, ...
výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,
členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,
úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici,
výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a registrovaných v zahraničí,
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá ma na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:
členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,
úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici,
výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a registrovaných v zahraničí,
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá ma na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:
1) daňovník, ktorý tento príjem vypláca,...
1) daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2) konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
3) iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
príjmy - odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe,ktorá je daňov- níkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjem-com týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:
2) konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
3) iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte EU má najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25% priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
príjmy - odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how), plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe,ktorá je daňov- níkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjem-com týchto príjmov od daňovníka - právnickej osoby, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej 24 mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe:
Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené:
príjmy nepodnikateľských právnických osôb plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona),
príjmy nepodnikateľských právnických osôb, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 zákona), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započítava rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie,
príjmy obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku,
príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
príjmy nepodnikateľských právnických osôb plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona),
príjmy nepodnikateľských právnických osôb, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 zákona), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započítava rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie,
príjmy obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku,
príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
obce, vyššie územné celky,
obce, vyššie územné celky,
rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,
vysoké školy,
doplnkové dôchodkové poisťovne, zdravotné poisťovne,
neinvestičné fondy,
nadácie,
neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom v.o.s., je aj príjem, ktorý mu vyplýva z účasti na spoločnosti základ dane v.o.s. ako celku sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako.
rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,
vysoké školy,
doplnkové dôchodkové poisťovne, zdravotné poisťovne,
neinvestičné fondy,
nadácie,
neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom v.o.s., je aj príjem, ktorý mu vyplýva z účasti na spoločnosti základ dane v.o.s. ako celku sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako.
Obdobne to platí v prípade komanditnej spoločnosti
Obdobne to platí v prípade komanditnej spoločnosti pre komplementára (od základu dane zisteného pre celú k.s. sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov).
Predmetom dane nie je:
o príjem získaný poukázaním podielu dane zaplatenej iným daňov- níkom
o príjem získaný darovaním alebo dedením,
o podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti
o príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
Predmetom dane nie je:
o príjem získaný poukázaním podielu dane zaplatenej iným daňov- níkom
o príjem získaný darovaním alebo dedením,
o podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti
o príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
b) Predmet
Predmetom dane daňovníka, ktorý je:
• správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy, sú len príjmy správcovskej spoločnosti,
• doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy, sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.
Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (tzv. nepodnikateľské právnické osoby), sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Takýmito nepodnikateľskými právnickými osobami sú napr.:
záujmové združenia právnických osôb,
profesijné komory,
občianske združenia vrátane odborových organizácií,
politické strany a politické hnutia,
štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti,
spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
pozemkové spoločenstvá,
• správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy, sú len príjmy správcovskej spoločnosti,
• doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy, sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.
Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (tzv. nepodnikateľské právnické osoby), sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Takýmito nepodnikateľskými právnickými osobami sú napr.:
záujmové združenia právnických osôb,
profesijné komory,
občianske združenia vrátane odborových organizácií,
politické strany a politické hnutia,
štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti,
spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
pozemkové spoločenstvá,
Obchodná spoločnosť je povinná ...
Obchodná spoločnosť je povinná poukázať správcovi dane peňažné prosrtiedky zodpovedajúce vyrovnávajúcemu podielu alebo podielu na zisku spoločníka, ktorá je daňovým dlžníkom, a to najviac vo výške vymáhaného daňového nedoplatku. V prípade, ak obchodná spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom oznámením alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, stáva sa dlžníkom správcu dane, ktorý je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti nedoplatok spôsobom podľa zákona o správe daní a poplatkov.
a obchodné rozhodnutia štatutárnych orágnov a dorozorných orgánov právnickej osoby.
Každá PO, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.
a obchodné rozhodnutia štatutárnych orágnov a dorozorných orgánov právnickej osoby.
Každá PO, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou.
41. Charakteristika príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.
- táto otázka je duplicitná, rovnaké znenie otázky je v otázke číslo 17 !!!
42. Daň z príjmov právnických osôb
Použitá literatúra:
• Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
• Pauličková – Priame dane v Slovenskej republike
Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1. 1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:
daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
spôsob platenia a vyberania dane
42. Daň z príjmov právnických osôb
Použitá literatúra:
• Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
• Pauličková – Priame dane v Slovenskej republike
Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1. 1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:
daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
spôsob platenia a vyberania dane
Daň z príjmov právnických ôsob
a) Subjekt
Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovníci dane z príjmov právnických osôb sú všetky osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou považujeme tú právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace
Správca dane môže daňovou exekúciou postihnúť aj majetkové práva spojené s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý je daňovým dlžníkom. Správca dane doručí obchodnej spoločnosti, ktorej spoločník je daňovým dlžníkom, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania postihnutím majektových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka. V rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s týmto spoločníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnácí podiel, podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku. Doručením daňového exekučného príkazu zaniká v obchodnej spoločnosti účasť spoločníka.
Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovníci dane z príjmov právnických osôb sú všetky osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou považujeme tú právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace
Správca dane môže daňovou exekúciou postihnúť aj majetkové práva spojené s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý je daňovým dlžníkom. Správca dane doručí obchodnej spoločnosti, ktorej spoločník je daňovým dlžníkom, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania postihnutím majektových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka. V rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s týmto spoločníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnácí podiel, podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku. Doručením daňového exekučného príkazu zaniká v obchodnej spoločnosti účasť spoločníka.
Okrem toho daňová exekúcia sa vykonáva
Okrem toho daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na predaj hnuteľných vecí a na predaj nehnuteľností, ako aj predaj cenných papierov, odobratie hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, na predaj podniku alebo jeho časti aj postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu:
o zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
o prikázaním pohľadávky
o predajom hnuteľných vecí
o odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju
o predajom nehnuteľností
o predajom podniku alebo jeho časti
o postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti
Daňový exekučný príkaz, ako aj rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, musí spĺňať zákonom stanovené obsahové náležistosti. V rámci tohto konania správca dane uskutočňuje aj dražbu, ktorú môže aj opakovať. V prípade jej neúspechu pokračuje v daňovej exekúcii predajom veci na základe ponuky, Hnuteľné veci môže správca dane predaj aj priamo, avšak vždy len v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom.
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu:
o zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
o prikázaním pohľadávky
o predajom hnuteľných vecí
o odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju
o predajom nehnuteľností
o predajom podniku alebo jeho časti
o postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti
Daňový exekučný príkaz, ako aj rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, musí spĺňať zákonom stanovené obsahové náležistosti. V rámci tohto konania správca dane uskutočňuje aj dražbu, ktorú môže aj opakovať. V prípade jej neúspechu pokračuje v daňovej exekúcii predajom veci na základe ponuky, Hnuteľné veci môže správca dane predaj aj priamo, avšak vždy len v súlade s podmienkami ustanovenými zákonom.
40. Daňová exekúcia
Použitá literatúra:
• Králik/Jakubovič – Finančné právo
• Sevčík a kol. – Správne právo procesné
• Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena 68/2005) - § 73 - 94
V daňovom exekučnom konaní sa vymáhacím konaním vymáhajú daňové nedoplatky a úhrada exekučných nákladov. Spočíva v exekučnej činnosti úzmených finančných orgánov spravujúcich dane. Exekučným titulom pre dňovú exekúciu (vymáhanie) je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce peňažné plnenie. Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku.
Daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky, na zrážku zo mzdy, inej odmeny za závislú činnosť alebo náhradu za pracovný príjem, dôchodok, sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.
• Králik/Jakubovič – Finančné právo
• Sevčík a kol. – Správne právo procesné
• Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena 68/2005) - § 73 - 94
V daňovom exekučnom konaní sa vymáhacím konaním vymáhajú daňové nedoplatky a úhrada exekučných nákladov. Spočíva v exekučnej činnosti úzmených finančných orgánov spravujúcich dane. Exekučným titulom pre dňovú exekúciu (vymáhanie) je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce peňažné plnenie. Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku.
Daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky, na zrážku zo mzdy, inej odmeny za závislú činnosť alebo náhradu za pracovný príjem, dôchodok, sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.
Rok 2004 znamenal významný krok ...
Rok 2004 znamenal významný krok v ďalšom smerovaní SR, keďže SR sa stala členským štátom EÚ.
Na úseku rozpočtového práva môžeme hovoriť predovšetkým o dôležitých faktoroch podmieňujúcich prijaté zmeny v rozpočtovej sústave, a to nielen z hľadiska jej štruktúry, ale aj významu jednotlivých článkov. Bola tiež prijatá nová rozpočtová klasifikácia. Veľmi významné zmeny pre oblasť rozpočtovej sústavy zaviedli zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a takisto aj zákon č. 582/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vzťahu rozpočtového práva k EÚ treba rozlišovať obdobie pred vstupom SR do EÚ a po vstupe. Vo vzťahu k požiadavkám ES bolo upravené nakladanie s prostriedkami, poskytovanými SR, z predvstupových fondov a prostriedkami určených na spolufinancovanie spoločných programov zo štátneho rozpočtu na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených do dňa vstupu Slovenskej republiky do EÚ a zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených po dni vstupu SR do EÚ.
Na úseku rozpočtového práva môžeme hovoriť predovšetkým o dôležitých faktoroch podmieňujúcich prijaté zmeny v rozpočtovej sústave, a to nielen z hľadiska jej štruktúry, ale aj významu jednotlivých článkov. Bola tiež prijatá nová rozpočtová klasifikácia. Veľmi významné zmeny pre oblasť rozpočtovej sústavy zaviedli zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a takisto aj zákon č. 582/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vzťahu rozpočtového práva k EÚ treba rozlišovať obdobie pred vstupom SR do EÚ a po vstupe. Vo vzťahu k požiadavkám ES bolo upravené nakladanie s prostriedkami, poskytovanými SR, z predvstupových fondov a prostriedkami určených na spolufinancovanie spoločných programov zo štátneho rozpočtu na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených do dňa vstupu Slovenskej republiky do EÚ a zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených po dni vstupu SR do EÚ.
Po vstupe ES do ES prostriedky ....
Po vstupe ES do ES prostriedky poskytnuté z ES sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu a súčasne sa k nim priraďujú potrebné výdavky za účelom ich efektívneho sledovania, kontroly, hodnotenia a vykazovania v súlade so zaužívanými postupmi v členských štátoch ES.
Zavedenie viacročného rozpočtovania je novým prístupom v rozpočtovaní výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré, vychádzajúc zo strednodobého finančného výhľadu, umožní prípravu viacročného rozpočtu najmenej na dva nasledujúce rozpočtové roky po roku, na ktorý je predkladaný návrh štátneho rozpočtu.
K najvýznamnejším zmenám došlo na úseku daňového práva, pričom je reálny predpoklad, že legislatívne zásahy budú pokračovať aj naďalej. V oblasti daňovej má v súčasnosti svoje významné postavenie zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z.z.) ako aj zákon č. 582/2004 Z.z.. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Problematika ďalšieho vývoja na úseku právnej úpravy komerčného poisťovníctva je v mnohom blízka tomu, ako vidíme situáciu v bankovom práve. Vývoj speje k väčšej rozmanitosti foriem podnikania v poisťovníctve, k posilneniu výkonu štátneho dozoru nad poisťovníctvom a k úpravám tákajúcich sa finančného hospodárenia poisťovacích subjektov.
Takto by sme mohli pokračovať a poukazovať na problematiku menového práva, devízové práva, bankového práva a pod. Búrlivá súčasnosť nič nepotvrdzuje ani nič nevylučuje. Možno, že aj v tom je jej čaro a hádam aj čosi ako prísľub pre ďalší rozvoj a skvalitnenie finančného práva.
Zavedenie viacročného rozpočtovania je novým prístupom v rozpočtovaní výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré, vychádzajúc zo strednodobého finančného výhľadu, umožní prípravu viacročného rozpočtu najmenej na dva nasledujúce rozpočtové roky po roku, na ktorý je predkladaný návrh štátneho rozpočtu.
K najvýznamnejším zmenám došlo na úseku daňového práva, pričom je reálny predpoklad, že legislatívne zásahy budú pokračovať aj naďalej. V oblasti daňovej má v súčasnosti svoje významné postavenie zákon o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z.z.) ako aj zákon č. 582/2004 Z.z.. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Problematika ďalšieho vývoja na úseku právnej úpravy komerčného poisťovníctva je v mnohom blízka tomu, ako vidíme situáciu v bankovom práve. Vývoj speje k väčšej rozmanitosti foriem podnikania v poisťovníctve, k posilneniu výkonu štátneho dozoru nad poisťovníctvom a k úpravám tákajúcich sa finančného hospodárenia poisťovacích subjektov.
Takto by sme mohli pokračovať a poukazovať na problematiku menového práva, devízové práva, bankového práva a pod. Búrlivá súčasnosť nič nepotvrdzuje ani nič nevylučuje. Možno, že aj v tom je jej čaro a hádam aj čosi ako prísľub pre ďalší rozvoj a skvalitnenie finančného práva.
Predovšetkým, a to na prvom mieste, ....
Predovšetkým, a to na prvom mieste, došlo k zrovnoprávneniu všetkých foriem vlastníctva. Tento faktor sa stal trvale prítomný vo všetkých ďalších právnych úpravách.
Príklon k hodnotám vlastným vo vyspelých, najmä západoeurópskych demokraciách, priniesol aj potrebu zosúladenia či harmonizácie nášho práva s právnym poriadkom krajín EÚ. To platí a platilo, samozrejme, aj o finančnom práve. Spolu s tým súvisela aj potreba reagovať na inštitucionálne zmeny v oblasti medzinárodnej deľby práce a v medzinárodnom spoločenstve vôbec. Ukázalo sa ako nevyhnutné je budovať faktické aj právne podmienky zapojenia do nových organizačných štruktúr. Právne vyjadrenie dostalo aj obnovenie niektorých medzinárodno-finančných väzieb, predovšetkým pokiaľ ide o členstvo v Medzinárodnom menovom fonde.
Samostatným momentom, podmieňujúcim v mnohom ďalší vývoj finančnej legislatívy, bola zmena štátoprávneho usporiadania, v dôsledku ktorej vznikla Slovenská republika ako samostatný štát. Podľa článku 152 Ústavy SR sa stali súčasťou právneho poriadku SR aj právne normy z predchádzajúceho obdobia, ak neboli v rozpore s ústavou SR, a to na obdobie, a to na obdobie, kým nedôjde k ich nahradeniu výstupmi slovenskej legislatívy. To sa v plnom rozsahu prejavilo aj na oblasť finančného práva.
Príklon k hodnotám vlastným vo vyspelých, najmä západoeurópskych demokraciách, priniesol aj potrebu zosúladenia či harmonizácie nášho práva s právnym poriadkom krajín EÚ. To platí a platilo, samozrejme, aj o finančnom práve. Spolu s tým súvisela aj potreba reagovať na inštitucionálne zmeny v oblasti medzinárodnej deľby práce a v medzinárodnom spoločenstve vôbec. Ukázalo sa ako nevyhnutné je budovať faktické aj právne podmienky zapojenia do nových organizačných štruktúr. Právne vyjadrenie dostalo aj obnovenie niektorých medzinárodno-finančných väzieb, predovšetkým pokiaľ ide o členstvo v Medzinárodnom menovom fonde.
Samostatným momentom, podmieňujúcim v mnohom ďalší vývoj finančnej legislatívy, bola zmena štátoprávneho usporiadania, v dôsledku ktorej vznikla Slovenská republika ako samostatný štát. Podľa článku 152 Ústavy SR sa stali súčasťou právneho poriadku SR aj právne normy z predchádzajúceho obdobia, ak neboli v rozpore s ústavou SR, a to na obdobie, a to na obdobie, kým nedôjde k ich nahradeniu výstupmi slovenskej legislatívy. To sa v plnom rozsahu prejavilo aj na oblasť finančného práva.
39. Súčasné vývinové tendencie finančného práva
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
Právny poriadok každej spoločnosti je odrazom zmien, ktoré v nej prebiehajú. To platí v plnom rozsahu aj na finančné právo. Ba dokonca viac než v plnom rozsahu, pretože závažnejšie spoločenské zmeny postihujú v prvom rade tie časti právneho poriadku, ktoré vyjadrujú dovtedajší názor vedúcich síl spoločnosti na systém finančného zabezpečovania potrieb štátu a jeho vrcholných inštitúcií. Výraznejšie spoločenské premeny sa vlastne na úseku finančného práva prejavujú revolučnejšie než inde, pretože sa tak deje dvojfázovo:
1. po zmenách vo vedení štátu, v systéme jeho zabezpečovacej a výkonnej moci zákonite dochádza aj k prispôsobeniu finančného systému tejto situácii, čo má, samozrejme, dopad nielen voči novým adresátom, ale – vzhľadom na úlohu peňazí – prakticky vo vzťahu k všetkým zložkám a vrstvám spoločnosti.
2. samotné tieto vyvolané zmeny vo finančnom systéme a následne aj v celom finančnom hospodárstve z hľadiska makro ako aj mikroekonomického dostávajú záväznú podobu ich premietnutím do finančno-právnych noriem, čo samo o sebe je vždy a všade vlastnou, menšou alebo väčšou revolúciou.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Grúň/Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
Právny poriadok každej spoločnosti je odrazom zmien, ktoré v nej prebiehajú. To platí v plnom rozsahu aj na finančné právo. Ba dokonca viac než v plnom rozsahu, pretože závažnejšie spoločenské zmeny postihujú v prvom rade tie časti právneho poriadku, ktoré vyjadrujú dovtedajší názor vedúcich síl spoločnosti na systém finančného zabezpečovania potrieb štátu a jeho vrcholných inštitúcií. Výraznejšie spoločenské premeny sa vlastne na úseku finančného práva prejavujú revolučnejšie než inde, pretože sa tak deje dvojfázovo:
1. po zmenách vo vedení štátu, v systéme jeho zabezpečovacej a výkonnej moci zákonite dochádza aj k prispôsobeniu finančného systému tejto situácii, čo má, samozrejme, dopad nielen voči novým adresátom, ale – vzhľadom na úlohu peňazí – prakticky vo vzťahu k všetkým zložkám a vrstvám spoločnosti.
2. samotné tieto vyvolané zmeny vo finančnom systéme a následne aj v celom finančnom hospodárstve z hľadiska makro ako aj mikroekonomického dostávajú záväznú podobu ich premietnutím do finančno-právnych noriem, čo samo o sebe je vždy a všade vlastnou, menšou alebo väčšou revolúciou.
Rím bol prvý, ktorý pochopil
Rím bol prvý, ktorý pochopil význam právnej úpravy finančných vzťahov (kde inde hľadať pôvod slov ako erár, fiskálny a pod.). Raný stredovek nepriniesol osobitne významný vklad do rozvoja finančného práva, iba ak uvedomenie si, že plná pokladnica panovníka je nezriedka hlavnou, ak nie jedinou podmienkou úspešnej štátnej expanzie. Neskorší rozvoj peňažného hospodárstva, rozvoj manufaktúr, priemyslu a zahraničného obchodu vytvorili tlak na tvorbu ďalších právnych noriem reagujúcich na zmenené pomery.
Už v 19. storočí sa postupne finančné právo profilovalo nielen ako súbor právnych predpisov, ale aj ako pedagogická a vedecká disciplína.
Ak máme hoci aj najstručnejšie priblížiť problematiku finančného práva v Slovenskej republike, nemožno začať inde, než v roku 1989. Zásadný kvalitatívny aj kvantitatívny prelom, ktorým november 1989 nesporne bol, stal sa, samozrejme, vo veľmi krátkom čase aj východiskom vlny legislatívnych úprav na úseku finančného práva.
Pretože rok 1989 znamenal aj zmenu spoločensko-ekonomickej orientácie štátu, začali sa postupne v jednotlivých finančno-právnych úpravách premietať viaceré momenty, z ktorých značnú časť možno z hľadiska nasledujúcich mesiacov a rokov označiť ako pretrvávajúce trendy.
Už v 19. storočí sa postupne finančné právo profilovalo nielen ako súbor právnych predpisov, ale aj ako pedagogická a vedecká disciplína.
Ak máme hoci aj najstručnejšie priblížiť problematiku finančného práva v Slovenskej republike, nemožno začať inde, než v roku 1989. Zásadný kvalitatívny aj kvantitatívny prelom, ktorým november 1989 nesporne bol, stal sa, samozrejme, vo veľmi krátkom čase aj východiskom vlny legislatívnych úprav na úseku finančného práva.
Pretože rok 1989 znamenal aj zmenu spoločensko-ekonomickej orientácie štátu, začali sa postupne v jednotlivých finančno-právnych úpravách premietať viaceré momenty, z ktorých značnú časť možno z hľadiska nasledujúcich mesiacov a rokov označiť ako pretrvávajúce trendy.
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovacieho makléra ....
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovacieho makléra al. agenta spočívajúce v nedodržiavaní stanovených zákonných podmienok určených v povolení, môže:
uložiť poisťovaciemu maklérovi alebo poisťovaciemu agentovi opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov
odňať povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo agenta
Ak úrad zistí, že fyz. al. právnická osoba vykonáva činnosti, na kt. je potrebné povolenie podľa zákona o poisťovníctve, bez povolenia, je oprávnený uložiť im podľa závažnosti a miery zavinenia pokutu až do výšky 1mil.Sk a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.
Všetky uvádzané sankcie a opatrenia možno ukladať samostatne al. súbežne a opakovane, pričom ich možno uložiť do 2 rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do 5 r. od ich vzniku.
Úrad je oprávnený aj mimo konania o uložení sankcie al. opatrenia prerokovať nedostatky v činnosti s členmi predstavenstva poisťovne/zaisťovne, s vedúcim pobočky zahranič. poisťovne/zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne/zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami, zamestnancami zodpovednými za vykonávanie
vnútornej kontroly al. zodpovedným aktuárom, kt. sú povinný poskytnúť úradu ním požadovanú súčinnosť.
uložiť poisťovaciemu maklérovi alebo poisťovaciemu agentovi opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov
odňať povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra alebo agenta
Ak úrad zistí, že fyz. al. právnická osoba vykonáva činnosti, na kt. je potrebné povolenie podľa zákona o poisťovníctve, bez povolenia, je oprávnený uložiť im podľa závažnosti a miery zavinenia pokutu až do výšky 1mil.Sk a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.
Všetky uvádzané sankcie a opatrenia možno ukladať samostatne al. súbežne a opakovane, pričom ich možno uložiť do 2 rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do 5 r. od ich vzniku.
Úrad je oprávnený aj mimo konania o uložení sankcie al. opatrenia prerokovať nedostatky v činnosti s členmi predstavenstva poisťovne/zaisťovne, s vedúcim pobočky zahranič. poisťovne/zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne/zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami, zamestnancami zodpovednými za vykonávanie
vnútornej kontroly al. zodpovedným aktuárom, kt. sú povinný poskytnúť úradu ním požadovanú súčinnosť.
uložiť poisťovni ...
uložiť poisťovni vypracovať ozdravný plán
uložiť poisťovni predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy
obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích
zmlúv a rozširovanie záväzkov
obmedziť poisťovni voľné nakladanie s aktívami
odňať poisťovni, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť
rozsah poisťovacej činnosti,
uložiť poisťovni opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti
zaviesť nútenú správu nad poisťovňou alebo zaisťovňou
odňať poisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti ak nezačne do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia vykonávať činnosti uvedené v povolení alebo počas 6 mesiacov tejto činnosti nevykonáva
uložiť poisťovni predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy
obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích
zmlúv a rozširovanie záväzkov
obmedziť poisťovni voľné nakladanie s aktívami
odňať poisťovni, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť
rozsah poisťovacej činnosti,
uložiť poisťovni opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti
zaviesť nútenú správu nad poisťovňou alebo zaisťovňou
odňať poisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti ak nezačne do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia vykonávať činnosti uvedené v povolení alebo počas 6 mesiacov tejto činnosti nevykonáva
38. Štátny dohľad v komerčnom poisťovníctve
Použitá literatúra:
• Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)
Dohľad sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, poisťovacieho makléra, poisťovacieho agenta, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok podľa príslušných ustanovení zákona o poisťovníctve podlieha dohľadu aj poisťovacia činnosť zahraničnej poisťovne. Dohľad sa vykonáva aj nad konsolidovanými celkami, kt. súčasťou sú poisťovne a zaisťovne. Predmetom dohľadu je:
• dodržiavanie ustanovení zákona o poisťovníctve a osobit. zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie
• dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa predmetného zákona.
Dohľad vykonáva Úrad pre finančný trh, pričom predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahranič. poisťovní/zaisťovní a ich klientov.
• Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)
Dohľad sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, poisťovacieho makléra, poisťovacieho agenta, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok podľa príslušných ustanovení zákona o poisťovníctve podlieha dohľadu aj poisťovacia činnosť zahraničnej poisťovne. Dohľad sa vykonáva aj nad konsolidovanými celkami, kt. súčasťou sú poisťovne a zaisťovne. Predmetom dohľadu je:
• dodržiavanie ustanovení zákona o poisťovníctve a osobit. zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie
• dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa predmetného zákona.
Dohľad vykonáva Úrad pre finančný trh, pričom predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahranič. poisťovní/zaisťovní a ich klientov.
Úrad môže vykonávať dohľad ....
Úrad môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne/zaisťovne, kt. pôsobia na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne/zaisťovne, kt. je poisťovňou al. zaisťovňou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzatvorená medzi úradom a orgánmi dohľadu tohto štátu. Pri výkone dohľadu formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi úradom a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu správajú príslušnými ustanoveniami zák. o dohľade nad finančným trhom.
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovne spočívajúce v nedodržiavaní zákonom stanovených podmienok určených v udelenom povolení podľa al. v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinnosti vyplývajúcich z iných rozhodnutí úradu uložených poisťovni, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, môže podľa závažnosti, mieri zavinenia a povahy zistených nedostatkov:
uložiť poisťovni, opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti poisťovne spočívajúce v nedodržiavaní zákonom stanovených podmienok určených v udelenom povolení podľa al. v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinnosti vyplývajúcich z iných rozhodnutí úradu uložených poisťovni, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, môže podľa závažnosti, mieri zavinenia a povahy zistených nedostatkov:
uložiť poisťovni, opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov
V prípade, že poplatník uhradil obci ...
V prípade, že poplatník uhradil obci vyšší poplatok, ako bol povinný uhradiť, obec preplatok poplatníkovi vráti do 30 dní odo dňa doručenia dodatočného platobného výmeru alebo odo dňa zistenia tejto skutočnosti, najneskôr však do 70 dní od skončenia obcou určeného obdobia, za ktoré bol poplatok uhradený. Obec nie je povinná vrátiť preplatok nižší ako 70 Sk.
Obec poplatok zníži podľa najnižšej sadzby alebo odpustí za obdobie, za ktoré poplatník obci preukáže na základe podkladov, ktoré obec určila všeobecne záväzným nariadením:
že sa v určenom období dlhodobo zdržiava alebo zdržiaval v zahraničí,
svoju neprítomnosť v obci z dôvodu výkonu základnej vojenskej služby alebo
že neužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený užívať, viac ako 90 po sebe nasledujúcich dní.
Obec poplatok zníži podľa najnižšej sadzby alebo odpustí za obdobie, za ktoré poplatník obci preukáže na základe podkladov, ktoré obec určila všeobecne záväzným nariadením:
že sa v určenom období dlhodobo zdržiava alebo zdržiaval v zahraničí,
svoju neprítomnosť v obci z dôvodu výkonu základnej vojenskej služby alebo
že neužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený užívať, viac ako 90 po sebe nasledujúcich dní.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením ...
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením sadzbu poplatku, dĺžku obdobia, na ktoré určuje poplatok, vznik a zánik povinnosti platenia poplatku, ohlasovaciu povinnosť o vzniku a zániku poplatkovej povinnosti, splatnosť poplatku, hodnoty koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob, formu, miesto na zaplatenie poplatku, prípady, keď možno žiadať zníženie alebo odpustenie poplatku a spôsob a lehotu na uplatnenie zníženia alebo odpustenia, ako aj ďalšie nevyhnutné náležitosti vyberania poplatku.
Obec môže na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona v jednotlivých prípadoch poplatok znížiť aj pod najnižšiu sadzbu stanovenú týmto zákonom alebo môže poplatok odpustiť.
Obec môže na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona v jednotlivých prípadoch poplatok znížiť aj pod najnižšiu sadzbu stanovenú týmto zákonom alebo môže poplatok odpustiť.
• údaje rozhodujúce na určenie poplatku,...
• údaje rozhodujúce na určenie poplatku, spolu s ohlásením predloží aj doklady potvrdzujúce uvádzané údaje. Ak súčasne požaduje zníženie alebo odpustenie poplatku, aj doklady, ktoré odôvodňujú zníženie alebo odpustenie poplatku.
Poplatník je oprávnený podať obci ohlásenie aj v prípade, ak zistí, že jeho povinnosť platiť poplatok má byť nižšia, ako mu bola vyrubená, alebo ak žiada o zníženie poplatku z dôvodu, že neužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený užívať.
Vyrubenie a vrátenie poplatku
Poplatok vyrubí obec platobným výmerom. Ak poplatník preukáže, že využíva množstvový zber a poplatok platí spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom nariadení obce, obec poplatok nevyrubí platobným výmerom.
Ak obec sama alebo na základe ohlásenia zistí, že poplatok bol poplatníkovi vyrubený v nesprávnej výške alebo že nastali skutočnosti, ktoré majú vplyv na zmenu výšky poplatku alebo na zánik poplatkovej povinnosti, obec upraví výšku poplatku v nasledujúcom určenom období podľa okolností, ktoré nastali.
Poplatník je oprávnený podať obci ohlásenie aj v prípade, ak zistí, že jeho povinnosť platiť poplatok má byť nižšia, ako mu bola vyrubená, alebo ak žiada o zníženie poplatku z dôvodu, že neužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený užívať.
Vyrubenie a vrátenie poplatku
Poplatok vyrubí obec platobným výmerom. Ak poplatník preukáže, že využíva množstvový zber a poplatok platí spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom nariadení obce, obec poplatok nevyrubí platobným výmerom.
Ak obec sama alebo na základe ohlásenia zistí, že poplatok bol poplatníkovi vyrubený v nesprávnej výške alebo že nastali skutočnosti, ktoré majú vplyv na zmenu výšky poplatku alebo na zánik poplatkovej povinnosti, obec upraví výšku poplatku v nasledujúcom určenom období podľa okolností, ktoré nastali.
Určenie poplatku
Poplatok určuje obec ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva. Takto postupuje v prípade, že v obci je zavedený množstvový zber.
V prípade, že v obci nie je zavedený množstvový zber, obec určí poplatok na určené obdobie, spravidla na jeden kalendárny rok. Obec môže všeobecne záväzným nariadením určiť poplatok inak, a to ako:
o súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v určenom období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo počas ktorých nehnuteľnosť užíva alebo je oprávnený ju užívať, alebo
o súčin sadzby poplatku, počtu kalendárnych dní v určenom období a ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov, ak ide o poplatníka právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí sú opravnení užívať alebo užívajú nehnuteľnosť.
Poplatok pre fyzickú osobu sa stanoví ako súčin sadzby poplatku a počtu dní určeného obdobia.
Poplatok pre právnickú osobu alebo podnikateľa sa stanoví ako súčin sadzby poplatku, počet dní určeného obdobia a ukazovateľa dennej prodikcie komunálnych odpadov.
V prípade, že v obci nie je zavedený množstvový zber, obec určí poplatok na určené obdobie, spravidla na jeden kalendárny rok. Obec môže všeobecne záväzným nariadením určiť poplatok inak, a to ako:
o súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v určenom období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo počas ktorých nehnuteľnosť užíva alebo je oprávnený ju užívať, alebo
o súčin sadzby poplatku, počtu kalendárnych dní v určenom období a ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov, ak ide o poplatníka právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí sú opravnení užívať alebo užívajú nehnuteľnosť.
Poplatok pre fyzickú osobu sa stanoví ako súčin sadzby poplatku a počtu dní určeného obdobia.
Poplatok pre právnickú osobu alebo podnikateľa sa stanoví ako súčin sadzby poplatku, počet dní určeného obdobia a ukazovateľa dennej prodikcie komunálnych odpadov.
Rozhodujúcim obdobím je:
predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom bol poplatník oprávnený vykonávať v nehnuteľnosti, ktorú užíva alebo je oprávnený ju užívať, svoju činnosť, alebo
počet kalendárnych dní v období trvajúcom odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok do konca týždňa predchádzajúceho týždňu, v ktorom poplatník splní ohlasovaciu povinnosť o skutočnosti, ktorá má za následok zánik poplatkovej povinnosti.
Ohlásenie
Poplatník je povinný do jedného mesiaca odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok odo dňa, keď nastala skutočnosť, ktorá má vplyv na zánik poplatkovej povinnosti, ako aj od skončenia obdobia určeného obcou, za ktoré platil poplatok, v prípade, ak došlo k zmene už ohlásených údajov, ohlásiť obci:
• svoje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu. Ak je poplatníkom právnická osoba alebo podnikateľ, názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo
• identifikačné údaje iných osôb, ak za ne plní povinnosti poplatníka,
počet kalendárnych dní v období trvajúcom odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok do konca týždňa predchádzajúceho týždňu, v ktorom poplatník splní ohlasovaciu povinnosť o skutočnosti, ktorá má za následok zánik poplatkovej povinnosti.
Ohlásenie
Poplatník je povinný do jedného mesiaca odo dňa vzniku povinnosti platiť poplatok odo dňa, keď nastala skutočnosť, ktorá má vplyv na zánik poplatkovej povinnosti, ako aj od skončenia obdobia určeného obcou, za ktoré platil poplatok, v prípade, ak došlo k zmene už ohlásených údajov, ohlásiť obci:
• svoje meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu. Ak je poplatníkom právnická osoba alebo podnikateľ, názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo
• identifikačné údaje iných osôb, ak za ne plní povinnosti poplatníka,
podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať
podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania.
Poplatníkom nie je osoba, ktorej oprávnenie užívať nehnuteľnosť vyplýva z povahy právneho vzťahu s poplatníkom, ak na jeho základe
užíva priestory nehnuteľnosti vyhradené na prechodné ubytovanie v zariadení na to určenom,
je hospitalizovaná v zariadení poskytujúcom služby zdravotnej starostlivosti,
užíva z dôvodu plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu s poplatníkom nehnuteľnosť, ktorú má právo užívať alebo ju užíva aj poplatník, alebo
v nehnuteľnosti, ktorú má poplatník právo užívať alebo ju užíva, vykonáva pre poplatníka práce alebo mu poskytuje iné služby v rámci výkonu svojej činnosti a pri tejto činnosti produkuje len komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady.
V prípade, že fyzická osoby má v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osoba v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. To neplatí, ak je v obci zavedený množstvový zber.
Poplatníkom nie je osoba, ktorej oprávnenie užívať nehnuteľnosť vyplýva z povahy právneho vzťahu s poplatníkom, ak na jeho základe
užíva priestory nehnuteľnosti vyhradené na prechodné ubytovanie v zariadení na to určenom,
je hospitalizovaná v zariadení poskytujúcom služby zdravotnej starostlivosti,
užíva z dôvodu plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu s poplatníkom nehnuteľnosť, ktorú má právo užívať alebo ju užíva aj poplatník, alebo
v nehnuteľnosti, ktorú má poplatník právo užívať alebo ju užíva, vykonáva pre poplatníka práce alebo mu poskytuje iné služby v rámci výkonu svojej činnosti a pri tejto činnosti produkuje len komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady.
V prípade, že fyzická osoby má v obci súčasne trvalý pobyt a prechodný pobyt, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu. Ak má osoba v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a súčasne je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na iný účel ako na podnikanie, poplatok platí iba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. To neplatí, ak je v obci zavedený množstvový zber.
Obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť,...
Obec môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že poplatok od poplatníka v ustanovenej výške vyberá a za vybraný poplatok ručí platiteľ, ktorým je:
• vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov alebo ak ide o bytový dom, poplatok vyberá a za vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi, ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí; ak nedošlo k určeniu zástupcu alebo správcu, obec určí spomedzi vlastníkov alebo spoluvlastníkov zástupcu, ktorý poplatok pre obec vyberie,
• správca, ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo obec.
Sadzba poplatku
• ak je v obci zavedený množstvový zber, je sadzba najmenej 0, 10 Sk a najviac 1, 60 Sk za jeden liter alebo dm3 komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov alebo najmenej 0, 20 Sk a najviac 5 Sk za jeden kilogram komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov,
• ak v obci nie je zavedený množstvový zber, je sadzba najmenej 0, 20 Sk a najviac 3, 30 Sk za osobu a kalendárny deň, ak v obci nie je zavedený množstvový zber.
• vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov alebo ak ide o bytový dom, poplatok vyberá a za vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi, ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí; ak nedošlo k určeniu zástupcu alebo správcu, obec určí spomedzi vlastníkov alebo spoluvlastníkov zástupcu, ktorý poplatok pre obec vyberie,
• správca, ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo obec.
Sadzba poplatku
• ak je v obci zavedený množstvový zber, je sadzba najmenej 0, 10 Sk a najviac 1, 60 Sk za jeden liter alebo dm3 komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov alebo najmenej 0, 20 Sk a najviac 5 Sk za jeden kilogram komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov,
• ak v obci nie je zavedený množstvový zber, je sadzba najmenej 0, 20 Sk a najviac 3, 30 Sk za osobu a kalendárny deň, ak v obci nie je zavedený množstvový zber.
37. Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
Použitá literatúra:
• Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)
• www.občan.sk resp. www.mssr.sk
Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce.
Poplatník a platiteľ:
Poplatok platí poplatník a je ním:
fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha,
právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie,
• Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)
• www.občan.sk resp. www.mssr.sk
Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce.
Poplatník a platiteľ:
Poplatok platí poplatník a je ním:
fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha,
právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie,
36. Konanie pri vyrubovaní a platení cla
Použitá literatúra:
• Zákon č. 119/2004 Colný (652/2004) - § 4,6,12
Colné konanie
Colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie alebo použitie.
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia.
Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom sú colný úrad aj deklarant povinní dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi.
Colné konanie sa môže uskutočniť zjednodušeným postupom, pri ktorom colný úrad povolil vylúčenie niektorých colných formalít.
• Zákon č. 119/2004 Colný (652/2004) - § 4,6,12
Colné konanie
Colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie alebo použitie.
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia.
Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom sú colný úrad aj deklarant povinní dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi.
Colné konanie sa môže uskutočniť zjednodušeným postupom, pri ktorom colný úrad povolil vylúčenie niektorých colných formalít.
Colné konanie v colnom priestore a mimo colného priestoru
Colné konanie sa vykonáva v colnom priestore Mimo colného priestoru možno povoliť vykonanie colného konania, len ak to prevádzkové pomery colných úradov umožňujú. Vykonanie colného konania mimo colného priestoru môže colný úrad podmieniť zabezpečením nákladov podľa odseku 6.
Deklarant je povinný podať žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru na tlačive, ktorého vzor je uvedenýv prílohe č. 3, najneskôr jeden deň pred vykonaním colného konania, oznámiť colnému úradu približné množstvo tovaru, jeho druh podľa kombinovanej nomenklatúry a navrhnúť čas a miesto colného konania; dodatočné zmeny týchto údajov je deklarant povinný oznámiť bez zbytočného odkladu.
Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru len vtedy, ak sa nenaruší pravidelná činnosť colného úradu a ak o jeho vykonanie požiada deklarant z dôvodu hospodárnosti alebo naliehavosti.
Colné konanie možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi zastávkami vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určených úradných hodín, ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchle skaze, živé zvieratá, tovar určený na odstránenie následkov havárie, živelnej pohromy a podobných udalostí, alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania..
Deklarant je povinný podať žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru na tlačive, ktorého vzor je uvedenýv prílohe č. 3, najneskôr jeden deň pred vykonaním colného konania, oznámiť colnému úradu približné množstvo tovaru, jeho druh podľa kombinovanej nomenklatúry a navrhnúť čas a miesto colného konania; dodatočné zmeny týchto údajov je deklarant povinný oznámiť bez zbytočného odkladu.
Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru len vtedy, ak sa nenaruší pravidelná činnosť colného úradu a ak o jeho vykonanie požiada deklarant z dôvodu hospodárnosti alebo naliehavosti.
Colné konanie možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi zastávkami vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určených úradných hodín, ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchle skaze, živé zvieratá, tovar určený na odstránenie následkov havárie, živelnej pohromy a podobných udalostí, alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania..
Rozhodnutie v colnom konaní
Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje
a) označenie colného úradu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v colnom konaní, evidenčné číslo rozhodnutia, dátum vydania rozhodnutia,
c) presné označenie deklaranta,
d) označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom,
e) sumu dovozného cla alebo vývozného cla a colný režim, ktorého sa tovar prepúšťa,
f) meno, priezvisko a funkciu osoby konajúcej v mene colného úradu,vlastnoručný podpis tejto osoby a odtlačok služobnej pečiatky,
Služobná pečiatka je pečiatka pridelená colníkovi alebo osobe konajúcej v mene colného úradu na plnenie jeho úloh, ktorá obsahuje dátum a ďalšie rozlišovacie znaky umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá v colnom konaní rozhodla.
a) označenie colného úradu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v colnom konaní, evidenčné číslo rozhodnutia, dátum vydania rozhodnutia,
c) presné označenie deklaranta,
d) označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom,
e) sumu dovozného cla alebo vývozného cla a colný režim, ktorého sa tovar prepúšťa,
f) meno, priezvisko a funkciu osoby konajúcej v mene colného úradu,vlastnoručný podpis tejto osoby a odtlačok služobnej pečiatky,
Služobná pečiatka je pečiatka pridelená colníkovi alebo osobe konajúcej v mene colného úradu na plnenie jeho úloh, ktorá obsahuje dátum a ďalšie rozlišovacie znaky umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá v colnom konaní rozhodla.
Vláda v roku 2005 je oprávnená prevziať úvery:
a. od Európskej investičnej banky na účely financovania diaľnic a rýchlostných ciest do sumy 650 000 000,- Sk.
b. od Svetovej banky na účely financovania modernizácie systémov zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej súdržnosti vrátane preddavku do sumy 200 000 000,- Sk
Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2005 zvýšia o 5 % od 1. júla.
Rozdelenie rozpočtových príjmov a výdavkov, dotácií rezervy štátneho rozpočtu a prehľad zdrojov financovania je uvedené v prílohách tohto zákona (tento zákon má 9 príloh)
b. od Svetovej banky na účely financovania modernizácie systémov zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej súdržnosti vrátane preddavku do sumy 200 000 000,- Sk
Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2005 zvýšia o 5 % od 1. júla.
Rozdelenie rozpočtových príjmov a výdavkov, dotácií rezervy štátneho rozpočtu a prehľad zdrojov financovania je uvedené v prílohách tohto zákona (tento zákon má 9 príloh)
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ...
V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy VÚC ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru v príslušnom rozpočtovom roku.
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol, pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie.
Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol, pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie.
Ministerstvo financií najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu spôsobom podľa osobitného zákona.
Štátny rozpočet tvoria najmä:
a) príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b) výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,
c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané
Zákon o štátnom rozpočte – 740/2004 Z.z.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2005 sa rozpočtujú sumou 257 225 991 000 Sk.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa rozpočtujú sumou 318 749 891 000 Sk.
Schodok štátneho rozpočtu na rok 2004 sa určuje sumou 61 523 900 000 Sk.
Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2005 poskytujú do rozpočtov obcí dotácie vo výške 16 054 931 000,- Sk a do rozpočtov VÚC dotácie vo výške 544 002 000 Sk.
Rezervy štátneho rozpočtu sa v roku 2005 rozpočtujú v celkovej sume 2 663 133 000 Sk. Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 7.
Účelové prostriedky jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 sa rozpočtujú v celkovej sume 55 410 636 000,- Sk. Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 8.
b) výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,
c) prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané
Zákon o štátnom rozpočte – 740/2004 Z.z.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2005 sa rozpočtujú sumou 257 225 991 000 Sk.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa rozpočtujú sumou 318 749 891 000 Sk.
Schodok štátneho rozpočtu na rok 2004 sa určuje sumou 61 523 900 000 Sk.
Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2005 poskytujú do rozpočtov obcí dotácie vo výške 16 054 931 000,- Sk a do rozpočtov VÚC dotácie vo výške 544 002 000 Sk.
Rezervy štátneho rozpočtu sa v roku 2005 rozpočtujú v celkovej sume 2 663 133 000 Sk. Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 7.
Účelové prostriedky jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 sa rozpočtujú v celkovej sume 55 410 636 000,- Sk. Ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 8.
Jednu tretinu minimálnej miery solventnosti tvorí garančný fond,...
Jednu tretinu minimálnej miery solventnosti tvorí garančný fond, ktorého hodnota nesmie byť nižšia ako:
40 000 000,-Sk pre životné poistenie,
40 000 000,-Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného prostredia alebo viac odvetví neživotného prostedia,
30 000 000,-Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného prostredia alebo viac poistných odvetví neživotného odvetvia,
20 000 000,-Sk pre poistné odvetvia neživotného prostredia.
V rámci kontrolnej činnosti má poisťovňa a zaisťovňa povinnosť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení kalendárnaho polroka predložiť Ministerstvu financií a úradu správu o svojom hospodárení za prvý polrok (polročná správa) a najneskôr do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka (ročná správa) predložiť MF a úradu výročnú správu o svojom hospodárení. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná bez maškania oznámiť úradu každú zmenu vo svojej finančnej situácií alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
40 000 000,-Sk pre životné poistenie,
40 000 000,-Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného prostredia alebo viac odvetví neživotného prostedia,
30 000 000,-Sk pre jedno poistné odvetvie neživotného prostredia alebo viac poistných odvetví neživotného odvetvia,
20 000 000,-Sk pre poistné odvetvia neživotného prostredia.
V rámci kontrolnej činnosti má poisťovňa a zaisťovňa povinnosť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení kalendárnaho polroka predložiť Ministerstvu financií a úradu správu o svojom hospodárení za prvý polrok (polročná správa) a najneskôr do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka (ročná správa) predložiť MF a úradu výročnú správu o svojom hospodárení. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná bez maškania oznámiť úradu každú zmenu vo svojej finančnej situácií alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
35. Zákon o štátnom rozpočte a jeho obsah
Použitá literatúra:
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4,6,12
• Zákon č. 740/2004 – o štátnom rozpočte na rok 2005
Pojem štátny rozpočet – podľa zákona o rozpočtových pravidlách - § 6
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte (v súčasnosti zákon č. 740/2004 o štátnom rozpočte na rok 2005). Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtového schodku alebo minimálna výška rozpočtového prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané.
• Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny) - § 4,6,12
• Zákon č. 740/2004 – o štátnom rozpočte na rok 2005
Pojem štátny rozpočet – podľa zákona o rozpočtových pravidlách - § 6
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív.
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte (v súčasnosti zákon č. 740/2004 o štátnom rozpočte na rok 2005). Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtového schodku alebo minimálna výška rozpočtového prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané.
Pri umiestení prostriedkov technických rezerv je ...
Pri umiestení prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať tieto zásady:
zásada bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov technických rezerv,
zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technikých rezerv zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
zásada likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických rezerv je uložená tak, aby sa dala hneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení,
zásada diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.
Poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná dodržiavať najmenej minimálnu mieru solventnosti po celú dobu svojej činnosti; minimálnou mierou solventnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne sa rozumie minimálna hodnota jej vlastných zdrojov.
zásada bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov technických rezerv,
zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technikých rezerv zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
zásada likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických rezerv je uložená tak, aby sa dala hneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení,
zásada diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.
Poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná dodržiavať najmenej minimálnu mieru solventnosti po celú dobu svojej činnosti; minimálnou mierou solventnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne sa rozumie minimálna hodnota jej vlastných zdrojov.
34. Poistné rezervy a poistné fondy komerčných poisťovní
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)
Ako požiadavky na výkon podnikateľskej činnosti v rámci poisťovníctva zákonodárca primárne uvádza povinnú tvorbu technických rezerv poisťovne a zaisťovnhe, a to v zákonom stanovenej výške. Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára tieto technické rezervy:
technickú rezervu na poistné budúcich období,
technickú rezervu na poistné plnenie,
technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík,
technickú rezervu na životné poistenie,
technickú rezervu na krytie rizika y investovania finančných prostriedkov v mene poitených,
ďalšie technické rezervy.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)
Ako požiadavky na výkon podnikateľskej činnosti v rámci poisťovníctva zákonodárca primárne uvádza povinnú tvorbu technických rezerv poisťovne a zaisťovnhe, a to v zákonom stanovenej výške. Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára tieto technické rezervy:
technickú rezervu na poistné budúcich období,
technickú rezervu na poistné plnenie,
technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík,
technickú rezervu na životné poistenie,
technickú rezervu na krytie rizika y investovania finančných prostriedkov v mene poitených,
ďalšie technické rezervy.
Technické rezervy sa používajú na ..
Technické rezervy sa používajú na úhradu záväzkov poisťovne voči poisteným, ak nie sú uspokojené zo zaistenia. Pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vytvárať technické rezervy z poisťovacej činnosti vykonávanej na území SR. Zaisťovňa a pobočka zahranočnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy, ak ich tvorby vyplývy z uzatvorených zaisťovacích zmlúv, a to do výšky zodpovedajúcej jej záväzkom vyplývajúcich z týchto zaisťovacích zmlúv. Technické rezervy sa tvoria samostatne pre životné poitenie a samostane pre neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od ostatných záväzkov poisťovne, pobočky zahraničnej poiťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Výkaz o tvorbe a výške technických rezerv a o spôsobe umiestenia prostiedkov technických rezerv sa predkladá úradu podľa stavu k 31. marcu, k 31. júnu, k 30. septembru a k 31. decembru bežného roka v lehote do 30 dní od dátumu, ku ktorému sa vykazuje stav.
V súvislosti s charakteristikou subjektu dane ...
V súvislosti s charakteristikou subjektu dane však treba dodať, že v daňovoprávnom vzťahu vystupujú dva druhy subjektov, a to na jednej strane subjekt, na ktorý sa viaže daňová povinnosť (daňovník prípadne platiteľ) a ktorý možno z tho dôvodu označiť za povinný subjekt, alebo za dlžnícky subjket.
Na druhej strane subjekt, ktorým je štát (obec) reprezentovaný príslušným finančným orgánom (správcom dane), ktorý je oprávnený v mene štátu (obce) požadovať splnenie daňovej povinnosti. V tomto prípade ide o oprávnený subjekt, alebo taktiež veriteľský subjekt. Do okruhu povinných subjektov patrí aj ručiteľ dane, s ktorým sa stretávame pri viacerých daniach, najmä majetkového charakteru. Na ručiteľa prechádza daňová povinnosť za podmienok ustanovených zákonom o príslušnej dani.
Na druhej strane subjekt, ktorým je štát (obec) reprezentovaný príslušným finančným orgánom (správcom dane), ktorý je oprávnený v mene štátu (obce) požadovať splnenie daňovej povinnosti. V tomto prípade ide o oprávnený subjekt, alebo taktiež veriteľský subjekt. Do okruhu povinných subjektov patrí aj ručiteľ dane, s ktorým sa stretávame pri viacerých daniach, najmä majetkového charakteru. Na ručiteľa prechádza daňová povinnosť za podmienok ustanovených zákonom o príslušnej dani.
Subjekt dane podľa zákona o správe daní a poplatkov
Daňovými subjektami podľa zákona o správe daní a poplatkov sú:
daňovník – je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosť priamo podliehajú dani
platiteľ dane – osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka aelbo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
daňový dlžník podľa osobitného zákona – t.j. podľa zákona o spotrebnej dani z liehu; podľa zákona o spotrebnej dani z vína; podľa zákona o spotrebnej dani z piva; podľa zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov; podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja
poplatník –FO alebo PO podliehajúca poplatkovej povinnosti podľa právnych predpisov o štátnych alebo miestnych poplatkoch.
právny nástupca fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi
daňovník – je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosť priamo podliehajú dani
platiteľ dane – osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka aelbo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
daňový dlžník podľa osobitného zákona – t.j. podľa zákona o spotrebnej dani z liehu; podľa zákona o spotrebnej dani z vína; podľa zákona o spotrebnej dani z piva; podľa zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov; podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja
poplatník –FO alebo PO podliehajúca poplatkovej povinnosti podľa právnych predpisov o štátnych alebo miestnych poplatkoch.
právny nástupca fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi
33. Subjekty daňovoprávnych vzťahov.
Použitá literatúra:
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena 68/2005) - § 5
Všeobecne o dani
Daň ako právna kategória (a rovnako aj poplatok) pozostáva z viacerých konštrukčných prvkov, ktoré sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom tú-ktorú daň, resp. poplatok. Právne zakotvenie týchto obsahových prvkov je predpokladom vzniku, trvania i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto obsahové prvky možno preto označiť aj ako základné náležitosti daňovprávneho vzťahu.
Medzi základné prvky dane (poplatku) patria:
1. subjekt dane
2. predmet dane
3. základ dane
4. sadzba dane
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č.5111992 Zb. o správe daní a poplatkov (posledná zmena 68/2005) - § 5
Všeobecne o dani
Daň ako právna kategória (a rovnako aj poplatok) pozostáva z viacerých konštrukčných prvkov, ktoré sú vyjadrené v príslušnom zákone upravujúcom tú-ktorú daň, resp. poplatok. Právne zakotvenie týchto obsahových prvkov je predpokladom vzniku, trvania i zániku daňovoprávneho vzťahu. Tieto obsahové prvky možno preto označiť aj ako základné náležitosti daňovprávneho vzťahu.
Medzi základné prvky dane (poplatku) patria:
1. subjekt dane
2. predmet dane
3. základ dane
4. sadzba dane
Subjekt dane – teoretické vymedzene pojmu
Daňovým subjektom vystupujúcim ako povinný subjket v daňovom konaní uskutočňovanom v rámci správy daní a poplatkov je právnická osoba alebo fyzická osoba, daňovník i platiteľ dane, poplatník iprávny nástupca právnickej osoby či fyzickej osoby, teda ten, kto je povinný splniť svoju zákonnú daňovú, resp. poplatkovú povinnosť voči verejnému rozpočtu, t.j. štátnemu rozpočtu, rozpočtu obcí resp. VÚC.
Platenie daní daňovými subjektami sa úsčasne považuje za záklanú občiansku a spoločenskú povinnosť.
Vo svete sú známe príklady odlkišného určenia subjektu dane. Tak napr. vo Švajčiarsku platí princíp zdaňovania rodiny, rodina vystupuje ako hospodárska jednotka a ako taká je zdaňovaná. Týka sa to najmä zdaňovnia
Daňové subjkty sú účastníkom daňového konania, avšak na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich na daňové konanie správca dane prizve. Tieto osoby potom získavajú štatút účastníka konania. Do tejto kategórie patria svedkovia, osoby majúce listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní, znalci, audítori, tlmočníci, ručitelia, poddlžníci, platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania, správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, štátne orgány a obce, ako aj ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom upravujúcim správu daní.
Platenie daní daňovými subjektami sa úsčasne považuje za záklanú občiansku a spoločenskú povinnosť.
Vo svete sú známe príklady odlkišného určenia subjektu dane. Tak napr. vo Švajčiarsku platí princíp zdaňovania rodiny, rodina vystupuje ako hospodárska jednotka a ako taká je zdaňovaná. Týka sa to najmä zdaňovnia
Daňové subjkty sú účastníkom daňového konania, avšak na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich na daňové konanie správca dane prizve. Tieto osoby potom získavajú štatút účastníka konania. Do tejto kategórie patria svedkovia, osoby majúce listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní, znalci, audítori, tlmočníci, ručitelia, poddlžníci, platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania, správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, štátne orgány a obce, ako aj ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom upravujúcim správu daní.
Po roku 1992 bolo možné hovoriť o skutočnej
Po roku 1992 bolo možné hovoriť o skutočnej liberalizácii na úseku devízového hospodárstva. Zakotvila sa vnútorná zameniteľnosť tuzemskej meny, ďalej sa zredukoval počet devízových orgánov a ich povoľovacia agenda.
V dôsledku zmeny štátoprávneho usporiadania boli odštartované procesy vytvárania nových ekonomických a riadiacich štruktúr, článkov a zoskupení, k čomu muselo napomôcť aj ich právne vyjadrenie.
Smerovanie SR do západoeurópskych hospodárskych do západoeurópskych hospodárskych štruktúr prinieslo nevyhnutnosť aproximácie práva, podmienky zapojenia sa do týchto štruktúr postavili pred kompetentné miesta nevyhnutnosť vysporiadať sa s celým radom zásadných otázok. Jednou z nich bola zameniteľnosť tuzemskej meny. Nie však iba zameniteľnosť vnútorná, ale aj vonkajšia v súlade s ustanoveniami článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde.
V dôsledku zmeny štátoprávneho usporiadania boli odštartované procesy vytvárania nových ekonomických a riadiacich štruktúr, článkov a zoskupení, k čomu muselo napomôcť aj ich právne vyjadrenie.
Smerovanie SR do západoeurópskych hospodárskych do západoeurópskych hospodárskych štruktúr prinieslo nevyhnutnosť aproximácie práva, podmienky zapojenia sa do týchto štruktúr postavili pred kompetentné miesta nevyhnutnosť vysporiadať sa s celým radom zásadných otázok. Jednou z nich bola zameniteľnosť tuzemskej meny. Nie však iba zameniteľnosť vnútorná, ale aj vonkajšia v súlade s ustanoveniami článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde.
Podľa článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde ...
Podľa článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde je každý člen tejto dohody bude kupovať zostatky svojej meny, ktoré sú v držbe iného člena, ak tento člen, ktorý žiada odkup, doloží:
• že zostatky určené na odkup sa získali nedávno ako výsledok bežných transakcií
alebo
• že ich výmena je potrebná na platba za bežné transakcie.
V roku 1995 sa začali prípravné práce na novom devízovom zákone. Národná rada SR schválila nový devízový zákon dňa 20. septembra 1995, s účinnosťou od 1. októbra 1995. Bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 202/1995 Z.z. Nadväzne na to vydalo Ministerstvo financií SR a NBS jeho vykonávaciu vyhlášku 203/1995 Z.z. Okruh základných prameňov devízového práva účinných od 1. októbra 1995 uzavrel vydaním troch opatrení NBS na základe splnomocnení zakotvených v jednotlivých ustanoveniach devízového zákona.
Tento devízový zákon sa pripravil pod heslom zameniteľnosti tuzemskej meny, treba však zároveň s jedným dychom podotknúť, že tento devízový zákon neobsahuje žiadne samostatné ustanovenie, ktoré by spomínalo pojem zameniteľnosť. Predpoklady prechodu tuzemskej meny na vyšší stupeň zameniteľnosti sa však vytvárajú na viacerých miestach – všade tam, kde sa uvoľňuje povoľovací režim vo vzťahu k cudzozemcom, kde sa umožňuje podmienený obech tuzemskej meny aj v zahraničí.
• že zostatky určené na odkup sa získali nedávno ako výsledok bežných transakcií
alebo
• že ich výmena je potrebná na platba za bežné transakcie.
V roku 1995 sa začali prípravné práce na novom devízovom zákone. Národná rada SR schválila nový devízový zákon dňa 20. septembra 1995, s účinnosťou od 1. októbra 1995. Bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 202/1995 Z.z. Nadväzne na to vydalo Ministerstvo financií SR a NBS jeho vykonávaciu vyhlášku 203/1995 Z.z. Okruh základných prameňov devízového práva účinných od 1. októbra 1995 uzavrel vydaním troch opatrení NBS na základe splnomocnení zakotvených v jednotlivých ustanoveniach devízového zákona.
Tento devízový zákon sa pripravil pod heslom zameniteľnosti tuzemskej meny, treba však zároveň s jedným dychom podotknúť, že tento devízový zákon neobsahuje žiadne samostatné ustanovenie, ktoré by spomínalo pojem zameniteľnosť. Predpoklady prechodu tuzemskej meny na vyšší stupeň zameniteľnosti sa však vytvárajú na viacerých miestach – všade tam, kde sa uvoľňuje povoľovací režim vo vzťahu k cudzozemcom, kde sa umožňuje podmienený obech tuzemskej meny aj v zahraničí.
32. Zameniteľnosť podľa devízového zákona
Použitá literatúra:
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Králik / Grúň – Malý slovník finančného práva
• Článok VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde
• Zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004)
Jednou zo základných čŕt dobre fungujúceho trhového hospodárstva je zameniteľnosť tuzemskej meny.
Do roku 1989 neboli vytvorené podmienky na splnenie tohto cieľa, pretože v oblasti devízového hospodárstva sa uplatňoval princíp štátneho devízového monopolu.
Situáciu v devízovom hospodárstve v roku 1990 na našom území možno označiť za hraničnú. Po približne 40-tich rokoch uplatňovania princípu štátneho devízového monopolu začalo štádium prechodu od reštrikcie k stimulácii, od systému devízových obmedzení k motivačne pôsobiacej právnej úprave, a to najmä vo vzťahu k novému adresátovi – podnikateľskej sfére.
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Králik / Grúň – Malý slovník finančného práva
• Článok VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde
• Zákon č. 202/1995 Z.z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004)
Jednou zo základných čŕt dobre fungujúceho trhového hospodárstva je zameniteľnosť tuzemskej meny.
Do roku 1989 neboli vytvorené podmienky na splnenie tohto cieľa, pretože v oblasti devízového hospodárstva sa uplatňoval princíp štátneho devízového monopolu.
Situáciu v devízovom hospodárstve v roku 1990 na našom území možno označiť za hraničnú. Po približne 40-tich rokoch uplatňovania princípu štátneho devízového monopolu začalo štádium prechodu od reštrikcie k stimulácii, od systému devízových obmedzení k motivačne pôsobiacej právnej úprave, a to najmä vo vzťahu k novému adresátovi – podnikateľskej sfére.
Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká dňom:
pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného čísla alebo zvláštneho evidenčného čísla, alebo
zápisu zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel, alebo
začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním, alebo
začatia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.
Zaniká dňom:
• vyradenia vozidla z evidencie alebo
• prevodu držby vozidla na inú osobu, alebo
• skončenia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním, alebo
• skončenia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.
pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného čísla alebo zvláštneho evidenčného čísla, alebo
zápisu zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel, alebo
začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním, alebo
začatia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.
Zaniká dňom:
• vyradenia vozidla z evidencie alebo
• prevodu držby vozidla na inú osobu, alebo
• skončenia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním, alebo
• skončenia užívania vozidla, ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidlo, v dokladoch ktorého je zapísaná iná osoba alebo ak je daňovníkom osoba, ktorá užíva vozidli dovezené.
Daňové priznanie a oznamovacia povinnosť
Daňovník je povinný podať daňové priznanie správcovi dane do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti alebo do 15 dní odo dňa zmeny skutočností rozhodujúcich na určenie dane, uviesť všetky požadované údaje, daň si sám vypočítať a zaplatiť. Kategóriu vozidla daňovník uvádza z údajov zapísaných v technickom preukaze vozidla.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti alebo k vzniku oslobodenia, daňovník je povinný písomne oznámiť túto skutočnosť do 15 dní správcovi dane.
Daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v daňovom priznaní meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo.
Ak ide o právnickú osobu, je povinný uviesť aj obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje podľa daňového priznania.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti alebo k vzniku oslobodenia, daňovník je povinný písomne oznámiť túto skutočnosť do 15 dní správcovi dane.
Daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v daňovom priznaní meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo.
Ak ide o právnickú osobu, je povinný uviesť aj obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje podľa daňového priznania.
Platenie dane
Daň sa platí:
vopred bez vyrubenia najneskôr do 31. januára zdaňovacieho obdobia alebo
v štyroch rovnakých splátkach, a to do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra, ak celková daň je viac ako 50 000 Sk, alebo
v mesačných splátkach vo výške 1/12 ročnej sadzby dane, a to do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, ak celková daň je viac ako 250 000 Sk.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne daňová povinnosť, je daň splatná najneskôr v lehote na podanie daňového priznania (15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti), a to v sume, ktorá zodpovedá pomernej časti ročnej sadzby dane za zostávajúce kalendárne dni zdaňovacieho obdobia, ak celková suma dane je viac ako 50 000 Sk, správca dane na základe žiadosti daňovníka povolí platenie dane v splátkach.
Vrátenie dane
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti alebo k vzniku oslobodenia, správca dane vráti na základe písomnej žiadosti daňovníka pomernú časť zaplatenej dane pripadajúcu na zostávajúce dni zdaňovacieho obdobia, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
Nárok na vrátenie dane zaniká, ak daňovník nepožiadal o vrátenie do troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola daň zaplatená.
POZNÁMKA: Daň sa nevráti, ak neprevyšuje sumu 100 Sk.
vopred bez vyrubenia najneskôr do 31. januára zdaňovacieho obdobia alebo
v štyroch rovnakých splátkach, a to do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra, ak celková daň je viac ako 50 000 Sk, alebo
v mesačných splátkach vo výške 1/12 ročnej sadzby dane, a to do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, ak celková daň je viac ako 250 000 Sk.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne daňová povinnosť, je daň splatná najneskôr v lehote na podanie daňového priznania (15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti), a to v sume, ktorá zodpovedá pomernej časti ročnej sadzby dane za zostávajúce kalendárne dni zdaňovacieho obdobia, ak celková suma dane je viac ako 50 000 Sk, správca dane na základe žiadosti daňovníka povolí platenie dane v splátkach.
Vrátenie dane
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku daňovej povinnosti alebo k vzniku oslobodenia, správca dane vráti na základe písomnej žiadosti daňovníka pomernú časť zaplatenej dane pripadajúcu na zostávajúce dni zdaňovacieho obdobia, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
Nárok na vrátenie dane zaniká, ak daňovník nepožiadal o vrátenie do troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola daň zaplatená.
POZNÁMKA: Daň sa nevráti, ak neprevyšuje sumu 100 Sk.
vozidlo evidované v Slovenskej republike, ...
vozidlo evidované v Slovenskej republike, ktoré sa zdržiava počas celého zdaňovacieho obdobia mimo územia Slovenskej republiky,
vozidlo, ktoré nevyužíva počas celého zdaňovacieho obdobia diaľnice, cesty I., II. a III. triedy a miestne komunikácie,
vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej a lesnej výrobe, ktoré využíva pozemné komunikácie len na prejazd z jedného miesta mimo pozemných komunikácií na druhé miesto v rámci obhospodarovaného územia,
vozidlo slúžiace na skúšobné alebo iné jazdy, ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo,
špeciálne vozidlo, ktoré je určené na vykonávanie špeciálnych činností a nie je určené na prepravu, pri tomto vozidle sa môže sadzba dane znížiť o 30 % ročnej sadzby dane.
Základ dane
o pri osobnom automobile je zdvihový objem motora v cm3 a
o pri úžitkovom vozidle a autobuse ich celková hmotnosť v tonách a počet náprav. Celková hmotnosť vozidla je súčet pohotovostnej a užitočnej hmotnosti. V návesových jazdných súpravách sa celkovou hmotnosťou jednotlivého vozidla rozumie numerický súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy.
vozidlo, ktoré nevyužíva počas celého zdaňovacieho obdobia diaľnice, cesty I., II. a III. triedy a miestne komunikácie,
vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej a lesnej výrobe, ktoré využíva pozemné komunikácie len na prejazd z jedného miesta mimo pozemných komunikácií na druhé miesto v rámci obhospodarovaného územia,
vozidlo slúžiace na skúšobné alebo iné jazdy, ktoré má pridelené zvláštne evidenčné číslo,
špeciálne vozidlo, ktoré je určené na vykonávanie špeciálnych činností a nie je určené na prepravu, pri tomto vozidle sa môže sadzba dane znížiť o 30 % ročnej sadzby dane.
Základ dane
o pri osobnom automobile je zdvihový objem motora v cm3 a
o pri úžitkovom vozidle a autobuse ich celková hmotnosť v tonách a počet náprav. Celková hmotnosť vozidla je súčet pohotovostnej a užitočnej hmotnosti. V návesových jazdných súpravách sa celkovou hmotnosťou jednotlivého vozidla rozumie numerický súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy.
Sadzba dane
Daň z motorových vozidiel môže) vyšší uzemný celok zaviesť na svojom území všeobecne záväzným nariadením, v ktorom zároveň stanoví aj sadzby dane pre
a. osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm3 uvedeného v technickom preukaze vozidla,
b. úžitkové vozidlo a autobus podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav uvedených v technickom preukaze vozidla, osobitne pre motorové vozidlo a osobitne pre prípojné vozidlo,
c. vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej súpravy podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav uvedených v technickom preukaze vozidla, osobitne pre ťahač a osobitne pre náves. Vozidlo sa z hľadiska určenia sadzby dane zaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenej v technickom preukaze vozidla, osobitne ťahač a osobitne náves.
a. osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm3 uvedeného v technickom preukaze vozidla,
b. úžitkové vozidlo a autobus podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav uvedených v technickom preukaze vozidla, osobitne pre motorové vozidlo a osobitne pre prípojné vozidlo,
c. vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej súpravy podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav uvedených v technickom preukaze vozidla, osobitne pre ťahač a osobitne pre náves. Vozidlo sa z hľadiska určenia sadzby dane zaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenej v technickom preukaze vozidla, osobitne ťahač a osobitne náves.
Oslobodenie od dane
od dane je oslobodené vozidlo, v ktorého dokladoch je ako držiteľ zapísaný vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého plynie daň z motorových vozidiel,
tiež vozidlo diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť.
Vyšší územný celok môže všeobecne záväzným nariadením určiť podľa miestnych podmienok oslobodenie alebo pomerné oslobodenie vozidla používaného ako:
Podľa vyhlášky Ministerstva dopravy, pôsť a telekomunikácií č. 117/1997 sa jedná o nasled. typy:
- kategória M – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami na prepravu osôb
- kategória N – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami určené na prepravu nákladov
- kategória O – prípojné nemotorové vozidlo
vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej, horskej a leteckej záchrannej služby, vozidlo požiarnej ochrany,
vozidlo linkovej osobnej dopravy v rozsahu záväzku verejnej služby,
tiež vozidlo diplomatických misií a konzulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť.
Vyšší územný celok môže všeobecne záväzným nariadením určiť podľa miestnych podmienok oslobodenie alebo pomerné oslobodenie vozidla používaného ako:
Podľa vyhlášky Ministerstva dopravy, pôsť a telekomunikácií č. 117/1997 sa jedná o nasled. typy:
- kategória M – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami na prepravu osôb
- kategória N – motorové vozidlo s najmenej so 4 kolesami určené na prepravu nákladov
- kategória O – prípojné nemotorové vozidlo
vozidlo záchrannej zdravotnej služby, vozidlo banskej, horskej a leteckej záchrannej služby, vozidlo požiarnej ochrany,
vozidlo linkovej osobnej dopravy v rozsahu záväzku verejnej služby,
Daň za jadrové zariadenie
Predmet dane
Predmetom dane za jadrové zariadenie je jadrové zariadenie, v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.
Daňovník
Danovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia.
Základ dane
Základom dane je výmera katastrálneho územia obce v m2, ktoré sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.
Vyrubenie dane
Daň za jadrové zariadenie vyrubí správca dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia za predchádzajúci kalendárny rok.
Platenie dane
Vyrubená daň za jadrové zariadenie je splatná do 31. marca zdaňovacieho obdobia.
Predmetom dane za jadrové zariadenie je jadrové zariadenie, v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.
Daňovník
Danovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia.
Základ dane
Základom dane je výmera katastrálneho územia obce v m2, ktoré sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.
Vyrubenie dane
Daň za jadrové zariadenie vyrubí správca dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia za predchádzajúci kalendárny rok.
Platenie dane
Vyrubená daň za jadrové zariadenie je splatná do 31. marca zdaňovacieho obdobia.
Daň z motorových vozidiel
Predmet dane
• sú vozidlá musia patriť do kategórie vozidiel M, N a do kategórie vozidiel O a používajú sa na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním :
a. motorové vozidlo a prípojné vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo v Slovenskej republike,
b. vozidlo dovezené do Slovenskej republiky, ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej cestnej premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike,
Daňovník (t. j. osoba, ktorá má daňovú povinnosť)
Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá:
je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla alebo
užíva vozidlo, v ktorého dokladoch je zapísaná ako držiteľ fyzická osoba, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, alebo právnická osoba, ktorá bola zrušená a zanikla, alebo
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky, ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.
• sú vozidlá musia patriť do kategórie vozidiel M, N a do kategórie vozidiel O a používajú sa na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním :
a. motorové vozidlo a prípojné vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo v Slovenskej republike,
b. vozidlo dovezené do Slovenskej republiky, ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej cestnej premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike,
Daňovník (t. j. osoba, ktorá má daňovú povinnosť)
Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá:
je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla alebo
užíva vozidlo, v ktorého dokladoch je zapísaná ako držiteľ fyzická osoba, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, alebo právnická osoba, ktorá bola zrušená a zanikla, alebo
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky, ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ vozidla nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.
Vznik daňovej povinnosti
Vzniká dňom vjazdu motorového vozidla do historickej časti mesta a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.
Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa historické časti nachádzajú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, najmä vymedzenie historickej časti, sadzbu dane a spôsob vyberania dane, alebo určí paušálnu sumu dane a podmienky vyberania paušálnej sumy dane, oznamovaciu povinnosť, prípadné oslobodenia od dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.
Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa historické časti nachádzajú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, najmä vymedzenie historickej časti, sadzbu dane a spôsob vyberania dane, alebo určí paušálnu sumu dane a podmienky vyberania paušálnej sumy dane, oznamovaciu povinnosť, prípadné oslobodenia od dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.
Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za nevýherné hracie prístroje, najmä sadzbu dane, spôsob vyberania dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, spôsob identifikácie nevýherných hracích prístrojov, prípadné oslobodenia od dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.
Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
Predmet dane
Vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta.
Predmetom dane nie je vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta pri činnostiach spojených s ochranou zdravia, majetku a verejného poriadku.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za nevýherné hracie prístroje, najmä sadzbu dane, spôsob vyberania dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, spôsob identifikácie nevýherných hracích prístrojov, prípadné oslobodenia od dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.
Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
Predmet dane
Vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta.
Predmetom dane nie je vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta pri činnostiach spojených s ochranou zdravia, majetku a verejného poriadku.
Daňovník a platiteľ dane
Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom motorového vozidla.
Platiteľom dane je vodič motorového vozidla, ktoré vojde a zdržuje sa v historickej časti mesta.
Základ dane
Počet dní vjazdu a zotrvania v historickej časti mesta.
Sadzba dane
určuje ju obec:
za motorové vozidlo a každý aj začatý deň vjazdu a zotrvania v historickej časti mesta,
môže sa určiť aj paušálnou sumou za vjazd motorovým vozidlom do historickej časti mesta bez ohľadu na počet dní zotrvania v tejto časti mesta.
Platiteľom dane je vodič motorového vozidla, ktoré vojde a zdržuje sa v historickej časti mesta.
Základ dane
Počet dní vjazdu a zotrvania v historickej časti mesta.
Sadzba dane
určuje ju obec:
za motorové vozidlo a každý aj začatý deň vjazdu a zotrvania v historickej časti mesta,
môže sa určiť aj paušálnou sumou za vjazd motorovým vozidlom do historickej časti mesta bez ohľadu na počet dní zotrvania v tejto časti mesta.
• Daň za nevýherné hracie prístroje
Predmet dane
Hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch prístupných verejnosti.
Predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú:
elektronické prístroje na počítačové hry,
mechanické prístroje, elektronické prístroje, automaty a iné zariadenia na zábavné hry.
Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nevýherné hracie prístroje prevádzkuje.
Základ dane
Základom dane je počet nevýherných hracích prístrojov.
Sadzba dane
Určuje ju obec za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.
Hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch prístupných verejnosti.
Predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú:
elektronické prístroje na počítačové hry,
mechanické prístroje, elektronické prístroje, automaty a iné zariadenia na zábavné hry.
Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nevýherné hracie prístroje prevádzkuje.
Základ dane
Základom dane je počet nevýherných hracích prístrojov.
Sadzba dane
Určuje ju obec za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.
Vznik a zánik daňovej povinnosti)
Daňová povinnosť vzniká dňom začatia prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov a zaniká dňom skončenia ich prevádzkovania.
Oznamovacia povinnosť a platenie dane
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez vyrubenia do 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.
Oznamovacia povinnosť a platenie dane
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez vyrubenia do 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.
Daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje
• Daň za predajné automaty
Predmet dane
Prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu.
Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá predajné automaty prevádzkuje.
Základ dane
Základom dane je počet predajných automatov.
Sadzba dane
Určuje ju obec za jeden predajný automat a kalendárny rok.
Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká dňom začatia prevádzkovania predajných automatov a zaniká dňom skončenia ich prevádzkovania (§ 48).
Predmet dane
Prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu.
Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá predajné automaty prevádzkuje.
Základ dane
Základom dane je počet predajných automatov.
Sadzba dane
Určuje ju obec za jeden predajný automat a kalendárny rok.
Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká dňom začatia prevádzkovania predajných automatov a zaniká dňom skončenia ich prevádzkovania (§ 48).
Oznamovacia povinnosť a platenie
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez vyrubenia do 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.
Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za predajné automaty, najmä sadzbu dane, spôsob vyberania dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti a spôsob identifikácie predajných automatov, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia od tejto dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez vyrubenia do 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce dni zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.
Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za predajné automaty, najmä sadzbu dane, spôsob vyberania dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, jej náležitosti a spôsob identifikácie predajných automatov, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia od tejto dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.
Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa užívané verejné priestranstvo nachádza.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za užívanie verejného priestranstva, najmä sadzbu dane, miesta, ktoré sú verejnými priestranstvami, osobitné spôsoby ich užívania, vyhradí priestory na dočasné parkovanie motorového vozidla, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, spôsoby vyberania dane, prípadné oslobodenia od tejto dane a podmienky uplatnenia oslobodenia od tejto dane.
Daň za ubytovanie
Predmet dane
Odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v zariadení poskytujúcom služby prechodného ubytovania.
Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za užívanie verejného priestranstva, najmä sadzbu dane, miesta, ktoré sú verejnými priestranstvami, osobitné spôsoby ich užívania, vyhradí priestory na dočasné parkovanie motorového vozidla, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, spôsoby vyberania dane, prípadné oslobodenia od tejto dane a podmienky uplatnenia oslobodenia od tejto dane.
Daň za ubytovanie
Predmet dane
Odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v zariadení poskytujúcom služby prechodného ubytovania.
Daňovník
Fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje.
Základ dane
Základom dane je počet prenocovaní.
Sadzba dane
Určuje ju obec na jednu osobu a prenocovanie.
Vyberanie dane
Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie poskytuje.
Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa zariadenie nachádza. Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za ubytovanie, najmä sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci, prípadné oslobodenia od tejto dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.
Základ dane
Základom dane je počet prenocovaní.
Sadzba dane
Určuje ju obec na jednu osobu a prenocovanie.
Vyberanie dane
Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie poskytuje.
Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území sa zariadenie nachádza. Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za ubytovanie, najmä sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci, prípadné oslobodenia od tejto dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane.
Správa dane
Miestne príslušnou obcou je obec, na ktorej území je pes chovaný. Obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti k dani za psa, najmä sadzbu dane, spôsoby preukazovania vzniku a zániku daňovej povinnosti, podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenia od dane a podmienky na uplatnenie oslobodenia od tejto dane a spôsob vyberania dane.
Daň za užívanie verejného prietranstva je jednou z miestnych daní
Predmet dane
Daň sa platí za osobitné užívanie verejného priestranstva a dočasné parkovanie motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného priestranstva.
Verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce.
Osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne.
Daň za užívanie verejného prietranstva je jednou z miestnych daní
Predmet dane
Daň sa platí za osobitné užívanie verejného priestranstva a dočasné parkovanie motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného priestranstva.
Verejným priestranstvom na účely tohto zákona sú verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce.
Osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne.
Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá verejné priestranstvo užíva.
Základ dane
Základom dane za užívanie verejného priestranstva je výmera užívaného verejného priestranstva v m2 alebo parkovacie miesto.
Sadzba dane
Určuje ju obec
za každý aj začatý m2 osobitne užívaného verejného priestranstva a každý aj začatý deň a
za dočasné parkovanie motorového vozidla za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto.
Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká začatím užívania verejného priestranstva a zaniká skončením užívania verejného priestranstva.
Základ dane
Základom dane za užívanie verejného priestranstva je výmera užívaného verejného priestranstva v m2 alebo parkovacie miesto.
Sadzba dane
Určuje ju obec
za každý aj začatý m2 osobitne užívaného verejného priestranstva a každý aj začatý deň a
za dočasné parkovanie motorového vozidla za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto.
Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká začatím užívania verejného priestranstva a zaniká skončením užívania verejného priestranstva.
Vznik a zánik daňovej povinnosti
Vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník nadobudol psa, a zaniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník už nie je vlastníkom alebo držiteľom psa.
Oznamovacia povinnosť a platenie dane
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez vyrubenia do 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce mesiace zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.
Oznamovacia povinnosť a platenie dane
Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti a v tejto lehote zaplatiť daň na zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane na zostávajúce mesiace zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie splatná bez vyrubenia do 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Ak daňová povinnosť zanikne v priebehu zdaňovacieho obdobia a daňovník to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti, správca dane vráti pomernú časť dane za zostávajúce mesiace zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.
Predmetom dane za psa nie je:
pes chovaný na vedecké účely a výskumné účely,
pes umiestnený v útulku zvierat,
pes so špeciálnym výcvikom na sprevádzanie nevidomej osoby,
pes, ktorého vlastní občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je:
vlastníkom psa alebo
držiteľom psa, ak sa nedá preukázať, kto psa vlastní.
Základ dane
Základom dane je počet psov.
Sadzba dane
Určuje ju obec, a to za jedného psa a kalendárny rok.
pes umiestnený v útulku zvierat,
pes so špeciálnym výcvikom na sprevádzanie nevidomej osoby,
pes, ktorého vlastní občan s ťažkým zdravotným postihnutím.
Daňovník
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je:
vlastníkom psa alebo
držiteľom psa, ak sa nedá preukázať, kto psa vlastní.
Základ dane
Základom dane je počet psov.
Sadzba dane
Určuje ju obec, a to za jedného psa a kalendárny rok.
Sadzba dane
Ročná sadzba dane je 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru.
Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.
Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z bytov alebo oslobodiť od tejto dane byty presne špeccifikované v zákone.
Daň za psa
Predmet dane (t. j. za čo sa daň platí)
Pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou alebo právnickou osobou.
Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.
Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z bytov alebo oslobodiť od tejto dane byty presne špeccifikované v zákone.
Daň za psa
Predmet dane (t. j. za čo sa daň platí)
Pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou alebo právnickou osobou.
Taktiež môže všeobecne záväzným nariadením podľa ...
Taktiež môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ročnú sadzbu dane navyše zvýšiť pri viacpodlažných stavbách najviac o 10 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia.
Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane, daň sa určí tak, že z jednotlivých pomerných častí základu dane sa vypočíta pomerná časť dane sadzbou určenou na príslušný účel využitia stavby a daň sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane; pomerné časti základu dane sa zistia podľa pomeru podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivé účely využitia k celkovej podlahovej ploche stavby.
Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane zo stavieb alebo oslobodiť od tejto dane stavby presne špecifikované v zákone.
Ak stavba slúži na viaceré účely, na ktoré sú určené rôzne sadzby dane, daň sa určí tak, že z jednotlivých pomerných častí základu dane sa vypočíta pomerná časť dane sadzbou určenou na príslušný účel využitia stavby a daň sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane; pomerné časti základu dane sa zistia podľa pomeru podlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivé účely využitia k celkovej podlahovej ploche stavby.
Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane zo stavieb alebo oslobodiť od tejto dane stavby presne špecifikované v zákone.
c) Daň z bytov
Daňovník - je ním:
• vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo
• správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku
Ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z bytov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
Predmet dane
Byt a nebytový priestor nachádzajúci sa v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické alebo právnické osoby.
Základ dane
Základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.
• vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo
• správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku
Ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z bytov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
Predmet dane
Byt a nebytový priestor nachádzajúci sa v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické alebo právnické osoby.
Základ dane
Základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.
c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát ....
c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu,
d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových domov,
e) priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu okrem stavieb na skladovanie a administratívu,
f) stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu,
g) ostatné stavby.
Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré:
majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží alebo
ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.
Ak bolo na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie, na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať.
d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby určené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových domov,
e) priemyselné stavby a stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu okrem stavieb na skladovanie a administratívu,
f) stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu,
g) ostatné stavby.
Predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré:
majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží alebo
ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.
Ak bolo na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie, na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať.
Predmetom tejto dane nie sú stavby:
s bytmi alebo nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov,
priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie.
Základ dane
Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavanou plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby.
Sadzba dane
Ročná sadzba dane zo stavieb je 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.
Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb.
priehrad, vodovodov, kanalizácií, zariadení na ochranu pred povodňami a rozvodov tepelnej energie.
Základ dane
Základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2. Zastavanou plochou sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby.
Sadzba dane
Ročná sadzba dane zo stavieb je 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.
Ročnú sadzbu dane môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb.
b) Daň zo stavieb
Daňovník – môže ním byť:
vlastník stavby alebo
správca stavby vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku
Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca.
Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
Predmet dane
Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území SR v tomto členení:
a) stavby na bývanie a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby,
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie, stavby pre vodné hospodárstvo okrem stavieb na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu,
vlastník stavby alebo
správca stavby vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku
Pri stavbách spravovaných Slovenským pozemkovým fondom, ktoré sú v nájme, je daňovníkom nájomca.
Ak je stavba v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane zo stavieb je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
Predmet dane
Predmetom dane zo stavieb sú stavby na území SR v tomto členení:
a) stavby na bývanie a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby,
b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie, stavby pre vodné hospodárstvo okrem stavieb na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu,
Predmetom dane z pozemkov nie sú:
časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov,
pozemky, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie.
Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je určujúci lesný hospodársky plán. I tu však zákon pozná určité výnimky:
b. za stavebný pozemok považuje aj pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v stavebnom povolení, a to až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.
c. za ostatné hospodársky využívané vodné plochy sa považujú vodné plochy využívané najmä na produkciu vodných živočíchov, chov hydiny alebo iných živočíchov, na produkciu rastlinných alebo iných produktov.
pozemky, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie.
Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je určujúci lesný hospodársky plán. I tu však zákon pozná určité výnimky:
b. za stavebný pozemok považuje aj pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v stavebnom povolení, a to až do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.
c. za ostatné hospodársky využívané vodné plochy sa považujú vodné plochy využívané najmä na produkciu vodných živočíchov, chov hydiny alebo iných živočíchov, na produkciu rastlinných alebo iných produktov.
Časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ...
Časti plôch a nádvorí zastavaných stavbami, ktoré nie sú stavbami sa považujú za stavebné pozemky.
Základ dane
orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty
Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2
lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy
Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej na 1 m2 podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky, ostatné plochy okrem stavebných pozemkov
Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2. Správca dane (t. j. obec) však môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku uvedených hore sa použije hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení.
Základ dane
orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty
Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pôdy za 1 m2
lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy
Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej na 1 m2 podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky, ostatné plochy okrem stavebných pozemkov
Základom dane z týchto pozemkov je hodnota pozemku určená vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemkov za 1 m2. Správca dane (t. j. obec) však môže všeobecne záväzným nariadením ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku uvedených hore sa použije hodnota pozemku uvedená vo všeobecne záväznom nariadení.
Sadzba dane
Ročná sadzba dane z pozemkov je 0, 25 % zo základu dane.
Ročnú sadzbu môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov alebo pre jednotlivé katastrálne územia.
Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov presne špecifikovaných v zákone.
Ročnú sadzbu môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov alebo pre jednotlivé katastrálne územia.
Zniženie a oslobodenie od dane
Správca dane (t. j. obec) môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane z pozemkov alebo oslobodiť od dane z pozemkov presne špecifikovaných v zákone.
Ak nemožno určiť daňovníka podľa hore uvedených kritérií, ...
Ak nemožno určiť daňovníka podľa hore uvedených kritérií, je daňovníkom osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. V praxi to znamená, že neexistuje pozemok za ktorý by sa nemusela platiť daň, ak obec túto daň zaviedla.
Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa však spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
Predmet dane
Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území SR v tomto členení:
i) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
j) trvalé trávne porasty,
k) záhrady,
l) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,
m) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy,
n) zastavané plochy a nádvoria,
o) stavebné pozemky,
p) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov.
Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z pozemkov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa však spoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
Predmet dane
Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území SR v tomto členení:
i) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
j) trvalé trávne porasty,
k) záhrady,
l) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,
m) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy,
n) zastavané plochy a nádvoria,
o) stavebné pozemky,
p) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov.
Daňovník je povinný v priznaní uviesť ...
Daňovník je povinný v priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na výpočet dane a daň si sám vypočítať.
Daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v priznaní aj meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, a ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, je povinný uviesť aj obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo alebo miesto podnikania. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje podľa daňového priznania.
Vyrubenie dane
Daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov vyrubí správca dane (t. j. obec) každoročne do 15. marca bežného zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť, že daň nižšiu ako 100 Sk nebude vyrubovať ani vyberať.
Platenie dane
Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia.
Daňovník, ak ide o fyzickú osobu, je povinný uviesť v priznaní aj meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, a ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, je povinný uviesť aj obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo alebo miesto podnikania. Súčasne je daňovník povinný vyplniť všetky údaje podľa daňového priznania.
Vyrubenie dane
Daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov vyrubí správca dane (t. j. obec) každoročne do 15. marca bežného zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť, že daň nižšiu ako 100 Sk nebude vyrubovať ani vyberať.
Platenie dane
Vyrubená daň z nehnuteľností je splatná do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia.
Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením ...
Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením) podľa miestnych podmienok s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia určiť platenie dane z nehnuteľností v splátkach.
a) Daň z pozemkov
Daňovník
Je ním vo všeobecnosti:
vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností
správca pozemku vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku zapísaný v katastri.
Zákon v § 5 stanovuje však i špeciálne prípady, kedy je osoba daňovníkom:
fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,
nájomca, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
a. nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a nájomca je zapísaný v katastri,
b. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom.
a) Daň z pozemkov
Daňovník
Je ním vo všeobecnosti:
vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností
správca pozemku vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku zapísaný v katastri.
Zákon v § 5 stanovuje však i špeciálne prípady, kedy je osoba daňovníkom:
fyzická alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu užívaného právnickou osobou až do vykonania pozemkových úprav,
nájomca, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
a. nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a nájomca je zapísaný v katastri,
b. má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom.
1. Daň z nehnuteľností
Zákon rozlišuje 3 druhy dane z nehnuteľností:
a. daň z pozemkov,
b. daň zo stavieb,
c. daň z bytov
Vznik a zánik daňovej povinnosti
Daňová povinnosť vzniká, 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom daňovník nadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo k nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.
Pre vyrubenie dane je rozhodujúci stav k l. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti.
a. daň z pozemkov,
b. daň zo stavieb,
c. daň z bytov
Vznik a zánik daňovej povinnosti
Daňová povinnosť vzniká, 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom daňovník nadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo k nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.
Pre vyrubenie dane je rozhodujúci stav k l. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti.
Fyzická alebo právnická osoba v priebehu príslušného ...
Fyzická alebo právnická osoba v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia je povinná oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a každú zmenu týchto skutočností do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti alebo ich zmeny nastali.
Daňové priznanie
Daňovník je povinný podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane (t. j. obci) do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. V ďalších zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností.
Daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.
Ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb priznanie podá každá fyzická alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
Daňové priznanie
Daňovník je povinný podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane (t. j. obci) do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. V ďalších zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností.
Daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.
Ak je pozemok, stavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb priznanie podá každá fyzická alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
31. Miestne dane
Použitá literatúra:
• Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)
• www.občan.sk resp. www.mssr.sk
Miestne dane a poplatky sú jednym zo zdrojov príjmov miestnej samosprávy.
Problematika miestných daní a poplatkov je upravená v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavbené odpady.
Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú:
daň z nehnuteľností,
daň za psa,
daň za užívanie verejného priestranstva,
daň za ubytovanie,
daň za predajné automaty,
daň za nevýherné hracie prístroje,
daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,
daň za jadrové zariadenie.
• Zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady (posledná zmena 747/2004)
• www.občan.sk resp. www.mssr.sk
Miestne dane a poplatky sú jednym zo zdrojov príjmov miestnej samosprávy.
Problematika miestných daní a poplatkov je upravená v zákone č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavbené odpady.
Miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec, sú:
daň z nehnuteľností,
daň za psa,
daň za užívanie verejného priestranstva,
daň za ubytovanie,
daň za predajné automaty,
daň za nevýherné hracie prístroje,
daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,
daň za jadrové zariadenie.
30. Platobný styk so zahraničím a jeho právna úprava
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
Platobný styk
Sústava rôznych foriem platenia a zúčtovania pohľadávok a záväzkov. Uskutočňuje sa bezhotovostným platením, započítaním vzájomných pohľadávok a závúzkov a hotovostnými formami plnenia. Podľa teritoriálneho okruhu jeho vykonávania poznáme platobný styk vnútroštátny a zahraničný. Podľa organizačných foriem uskutočňovania poznáme platobný styk uskutoňovaní prostredníctvom bánk, pôsť alebo odúčtovacích združení.
Platobný styk so zahraničím
Platobný styk so zahraničím je forma platobného styku. Ide o súhrn vzájomných platieb medzi subjektmi rôznych štátov alebo medzinárodnými organizáciami. Podľa právneho základu jeho uskutočňovania poznáme platobný styk mnohostranný a dvojstranný. Podľa charakteru jeho právnej úpravy rozoznávame platobný styk zmluvný (ak je upravený platobnými alebo inými dohoda) a nezmluvný. Uskutočňuje sa takmer vždy bezhotovostne prostredníctvom bánk, prípadne iných finančných inštitúcií. K hlavným nástrojom patrí úhrada, šek, dokumentárny akreditív, akreditív, dokumentárne inkaso atď.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
Platobný styk
Sústava rôznych foriem platenia a zúčtovania pohľadávok a záväzkov. Uskutočňuje sa bezhotovostným platením, započítaním vzájomných pohľadávok a závúzkov a hotovostnými formami plnenia. Podľa teritoriálneho okruhu jeho vykonávania poznáme platobný styk vnútroštátny a zahraničný. Podľa organizačných foriem uskutočňovania poznáme platobný styk uskutoňovaní prostredníctvom bánk, pôsť alebo odúčtovacích združení.
Platobný styk so zahraničím
Platobný styk so zahraničím je forma platobného styku. Ide o súhrn vzájomných platieb medzi subjektmi rôznych štátov alebo medzinárodnými organizáciami. Podľa právneho základu jeho uskutočňovania poznáme platobný styk mnohostranný a dvojstranný. Podľa charakteru jeho právnej úpravy rozoznávame platobný styk zmluvný (ak je upravený platobnými alebo inými dohoda) a nezmluvný. Uskutočňuje sa takmer vždy bezhotovostne prostredníctvom bánk, prípadne iných finančných inštitúcií. K hlavným nástrojom patrí úhrada, šek, dokumentárny akreditív, akreditív, dokumentárne inkaso atď.
Dokumentárny akreditív predstavuje formu platenia ...
Dokumentárny akreditív predstavuje formu platenia používanú v zahraničnom obchode bežne. Táto forma platenia spočíva o príkaze importéra – kupujúceho svojmu peňaznému ústavu, aby po preukázaní realizácie dodávky (odovzdania dokumentov) vyplatil alebo nechal vyplatiť cestou inej banky určitý obnos – sumu za realizovaný tovar. Používaním tohto spôsobu platobného styku obaja partneri získavajú určitú istotu:
- exportér má istotu, že devízové prostriedky budú rýchlo prevedené na jeho účet akonáhle odovzdá dokumenty v súlade s kúpnou cenou
- Importér má istotu, že ak bola dodávka realizovaná jeho banka uskutoční úhradu po obdržaní dokumentov v súlade so zmluvou
Akreditív môže mať rôzne formy, pričom najviac využívaní je prevoditeľný akreditív – jeho prevoditeľnosť spočíva v tom, že ho exportér môže použiť na úhradu záväzkov v krajine importéra. Každý akreditív má stanovenú lehotu, do ktorej musí exportér predložiť bnake dokumenty. Táto doba býva obyčanej 14 až 21 dní, po uplynutí tejto lehoty stráca akreditív svoju platnosť.
- exportér má istotu, že devízové prostriedky budú rýchlo prevedené na jeho účet akonáhle odovzdá dokumenty v súlade s kúpnou cenou
- Importér má istotu, že ak bola dodávka realizovaná jeho banka uskutoční úhradu po obdržaní dokumentov v súlade so zmluvou
Akreditív môže mať rôzne formy, pričom najviac využívaní je prevoditeľný akreditív – jeho prevoditeľnosť spočíva v tom, že ho exportér môže použiť na úhradu záväzkov v krajine importéra. Každý akreditív má stanovenú lehotu, do ktorej musí exportér predložiť bnake dokumenty. Táto doba býva obyčanej 14 až 21 dní, po uplynutí tejto lehoty stráca akreditív svoju platnosť.
Medzi základné pramene platobného styku ....
Medzi základné pramene platobného styku so zahraničím patria medzinárodné zmluvy, devízový zákon ako aj zákon č. 510/2002 o platobnom styku. Zákon č. 510/2002 o platobnom styku upravuje:
a) vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov,
b) vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,
c) vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov,
d) vznik a prevádzkovanie platobných systémov,
e) dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom,
f) reklamácie a riešenie sporov z platobného styku,
a) vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov,
b) vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,
c) vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov,
d) vznik a prevádzkovanie platobných systémov,
e) dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom,
f) reklamácie a riešenie sporov z platobného styku,
Zákon vymedzuje povinné účelové ...
Zákon vymedzuje povinné účelové rezervné fondy, ktoré sú poisťovne povinné vytvárať v súlade s vymedzeným predmetom podnikania, a to predovšetkým z hľadiska splniteľnosti záväzkov poisťovne a teda ochrany jej klientov. Medzi takto povinné účelové rezervné fondy poisťovní pochopiteľne patrí okrem iného výkyvová rezerva a fond rezerv poistného životného a dôchodkového poistenia.
Tieto účelové rezervné fondy musia poisťovne viesť oddelene od ostatného majetku poisťovne a ich používanie na operácie na finančnom trhu má svoje pomerne prísne pravidlá. Najmenej jedna tretina ich objemu musí byť uložená v tuzemskom bankovom subjekte. Použiť tieto prostriedky je možné na nákup nehnuteľností, štátnych dlhopisov a ostatných cenných papierov, ďalej na eventuálne poskytovanie pôžičiek a úverov.
Tieto účelové rezervné fondy musia poisťovne viesť oddelene od ostatného majetku poisťovne a ich používanie na operácie na finančnom trhu má svoje pomerne prísne pravidlá. Najmenej jedna tretina ich objemu musí byť uložená v tuzemskom bankovom subjekte. Použiť tieto prostriedky je možné na nákup nehnuteľností, štátnych dlhopisov a ostatných cenných papierov, ďalej na eventuálne poskytovanie pôžičiek a úverov.
Uvedené vládne nariadenie ...
Uvedené vládne nariadenie obsahuje postup pri použití zisku. Podnik použije zisk v tomto poradí:
1. na doplnenie rezervného fondu
2. na poskytnutie príspevku alebo jeho pomernej časti zamestnancom
3. na prídely do fondov
4. na prevody nerozdeleného zisku do ďalšieho obdobia
Uvedené vládne nariadenie obsahuje postup pri vyrovnaní straty. Podnik vyrovná stratu v tomto poradí:
1) z nerozdeleného zisku z minulých rokov
2) z rezervného fondu
3) zo zostatkov ďalších fondov
4) zo základného imania
1. na doplnenie rezervného fondu
2. na poskytnutie príspevku alebo jeho pomernej časti zamestnancom
3. na prídely do fondov
4. na prevody nerozdeleného zisku do ďalšieho obdobia
Uvedené vládne nariadenie obsahuje postup pri vyrovnaní straty. Podnik vyrovná stratu v tomto poradí:
1) z nerozdeleného zisku z minulých rokov
2) z rezervného fondu
3) zo zostatkov ďalších fondov
4) zo základného imania
29. Účelové poistné rezervy vytvárané poisťovňami.
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)
Základnou charakteristikou poistenia ako finančnej kategórie, je jeho zameranie na tvorbu rezerv a ich používanie na úhradu potrieb vznikajúcich v súvislosti s negatívnymi dôsledkami náhodilosti. Všeobecne definujeme rezervy ako dočasne voľné materiálne alebo peňažné prostriedky a kapacitné zdroje potencionálne určené na úhradu náhodilých potrieb. Poistenie je teda organizovaná efektívna forma vytvárania finančných rezerv, ktoré sa tvoria z poistného.
Garantom vytvorenia základného trhového rámca a dodržiavania pravidiel pre podnikanie v poisťovníctve je legislatívne obnovená inštitúcia štátneho dozoru nad poisťovníctvom. Dozorným orgánom je úrad pre finančný trh.
Jedným z významných predmetov regulácie štátnym dozorom nad poisťovníctvom je usmerňovanie poisťovní pri investovaní dočasne voľných prostriedkov, ktoré predstavujú rezervné fondy poisťovní.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (posledná zmena 747/2004)
Základnou charakteristikou poistenia ako finančnej kategórie, je jeho zameranie na tvorbu rezerv a ich používanie na úhradu potrieb vznikajúcich v súvislosti s negatívnymi dôsledkami náhodilosti. Všeobecne definujeme rezervy ako dočasne voľné materiálne alebo peňažné prostriedky a kapacitné zdroje potencionálne určené na úhradu náhodilých potrieb. Poistenie je teda organizovaná efektívna forma vytvárania finančných rezerv, ktoré sa tvoria z poistného.
Garantom vytvorenia základného trhového rámca a dodržiavania pravidiel pre podnikanie v poisťovníctve je legislatívne obnovená inštitúcia štátneho dozoru nad poisťovníctvom. Dozorným orgánom je úrad pre finančný trh.
Jedným z významných predmetov regulácie štátnym dozorom nad poisťovníctvom je usmerňovanie poisťovní pri investovaní dočasne voľných prostriedkov, ktoré predstavujú rezervné fondy poisťovní.
Štátny podnik je povinný viesť ...
Štátny podnik je povinný viesť predpísaným spôsobom účtovníctvo, zostavovať ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku a po jej overení audítorom ju prekladať zakladateľovi.
Hospodársky výsledok (zisk alebo strata) štátneho podniku, zistený z účtovnej závierky sa rozdelí alebo vyrovnú podľa rozhodnutia dozornej rady.
Nariadenie č. 175/1993 Z.z. o finančnom hospodárení š.p.
Podľa tohto nariadenia vlastnými finančnými zdrojmi štátneho podniku sú:
základné imanie a rezervný fond,
zisk vytvorený z celej činnosti podniku zistený z účtovnej záveirky a z neho vytvárané fondy,
odpisy hmotného a nehmotného majetku.
Základné imanie predstavuje dlhodobý vlastný finančný zdroj na krytie majetku podniku. Minimálna výška doplnenia rezervného fondu zo zisku ročne je až do doby dosiahnutia minimálneho zostatnku fondu (20 % základného imania) 5 %. Zostatok rezervného fondu, ktorý koncom roka prevyšuje 20 %, môže podnik pouižť tento prevyšujúci zostatok na zvýšenie základného imania.
Hospodársky výsledok (zisk alebo strata) štátneho podniku, zistený z účtovnej závierky sa rozdelí alebo vyrovnú podľa rozhodnutia dozornej rady.
Nariadenie č. 175/1993 Z.z. o finančnom hospodárení š.p.
Podľa tohto nariadenia vlastnými finančnými zdrojmi štátneho podniku sú:
základné imanie a rezervný fond,
zisk vytvorený z celej činnosti podniku zistený z účtovnej záveirky a z neho vytvárané fondy,
odpisy hmotného a nehmotného majetku.
Základné imanie predstavuje dlhodobý vlastný finančný zdroj na krytie majetku podniku. Minimálna výška doplnenia rezervného fondu zo zisku ročne je až do doby dosiahnutia minimálneho zostatnku fondu (20 % základného imania) 5 %. Zostatok rezervného fondu, ktorý koncom roka prevyšuje 20 %, môže podnik pouižť tento prevyšujúci zostatok na zvýšenie základného imania.
Čo sa týka hospodárenia s majektom, ...
Čo sa týka hospodárenia s majektom, štátny podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v pirebehu jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve.
Štátny podnik nemôže zabezpečovať záväzky tretích osôb. Čistá hodnota majetku zvereného podniku pri jeho založení tvorí jeho kmeňové imanie.
Pokiaľ ide o všeobecné zásady finačného hospodárenia štátneho podniku predovšetkým treba vychádzať z tho, že štátny podnik je subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu a štátnym účelovým fondom. Svoje potreby a náklady uhrádza z príjmov získaných redovšetkým zo svojej podnikateľskej činnosti, ako aj z ďalších zdrojov. Podnik je povinný vykonať osobitný odvod do štátneho rozpočtu, ako aj z ďalších zdrojov.
Štátny podnik svoje daňové povinnosti voči štátnemu rozpočtu a rozpočtu obce zahŕňa do nákladov. Podnik môže zo zisku po zdanení poskytnúť dary len obciam, štátnym podnikom, štátnym rozpočtovým alebo štátnym príspevkovým organizáciám.
Štátny podnik nemôže zabezpečovať záväzky tretích osôb. Čistá hodnota majetku zvereného podniku pri jeho založení tvorí jeho kmeňové imanie.
Pokiaľ ide o všeobecné zásady finačného hospodárenia štátneho podniku predovšetkým treba vychádzať z tho, že štátny podnik je subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu a štátnym účelovým fondom. Svoje potreby a náklady uhrádza z príjmov získaných redovšetkým zo svojej podnikateľskej činnosti, ako aj z ďalších zdrojov. Podnik je povinný vykonať osobitný odvod do štátneho rozpočtu, ako aj z ďalších zdrojov.
Štátny podnik svoje daňové povinnosti voči štátnemu rozpočtu a rozpočtu obce zahŕňa do nákladov. Podnik môže zo zisku po zdanení poskytnúť dary len obciam, štátnym podnikom, štátnym rozpočtovým alebo štátnym príspevkovým organizáciám.
V platobnom styku v obchodných závúzkových ...
V platobnom styku v obchodných závúzkových vzťahoch uplatňuje štátny podnik prednostne zmenku a akreditívne formy platenia . Je povinný ukladať sovje peňažné prostredky len v jednej banke (zásada tzv. financujúcej banky).
POZN: Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, je už platný len na území SR. ČR zrušila tento zákon vydaním novej právnej úpravy.
Zmenka – je to cenný paier, ktorý má zákonom predpísaný obsah, podľa ktorého sa výstavca priamo sám zaväzuje, že zaplatí druhej osobe určitú sumu (zmenka vlastná), prípadne prikazuje tretej osobe, aby zaplatila druhej osobe uričtú peňažnú sumu (zmenka cudzia).
Akreditív – druh cenného papiera, predstavujúci platobný dokument, v ktorom sa príkazom jedného peňažného ústavu inému peňažnému ústavu za úhradu ukladá povinnosť uhradiť tretej osobe určitú peňažnú sumu.
Pokiaľ ide o peňažné fondy, štátny podnik povinne vytvára rezervný fond určený na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia podniku alebo na krytie straty vylývajúcej z jeho hospodárenia.
POZN: Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, je už platný len na území SR. ČR zrušila tento zákon vydaním novej právnej úpravy.
Zmenka – je to cenný paier, ktorý má zákonom predpísaný obsah, podľa ktorého sa výstavca priamo sám zaväzuje, že zaplatí druhej osobe určitú sumu (zmenka vlastná), prípadne prikazuje tretej osobe, aby zaplatila druhej osobe uričtú peňažnú sumu (zmenka cudzia).
Akreditív – druh cenného papiera, predstavujúci platobný dokument, v ktorom sa príkazom jedného peňažného ústavu inému peňažnému ústavu za úhradu ukladá povinnosť uhradiť tretej osobe určitú peňažnú sumu.
Pokiaľ ide o peňažné fondy, štátny podnik povinne vytvára rezervný fond určený na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenia podniku alebo na krytie straty vylývajúcej z jeho hospodárenia.
Iné orgány
Inými orgánmi, ktoré plnia špecializované úlohy v oblasti financií radíme predovšetkým poisté orgány, devízové orgány, Štátnu pokladnicu, Úrad pre finančný trh, Burzu cenných papierov atď.
Medzi poistné orgány môžeme zaradiť poisťovne a zaisťovne. Tieto subjekty spolu s pobočkami zahraničných poisťovní môže na území SR podnikať v poisťovníctve.
Devízovými orgánmi v zmysle Devízového zákona sú MF SR a NBS. Ich pôsobnosť v devízovej oblasti vymedzuje Devízový zákon, ale aj zákon o NBS.
Štátna pokladnica vznikla na základe zákona o Štátnej pokladnici. Štátnu pokladnicu riadi MF SR. Na jej čele stojí riaditeľ, ktorého menuje a odvoláva minister financií. Do pôsobnosti Štátnej pokladnice patrí najmú vykonávanie plánovania, mobilizácie, kontroly toku hotovosti, znovurozdeľovanie hotovosti a investovanie hotovostného prebytku SR, riadenie a správa, rozpočtovanie a úverové operácie rozpočtovej kapitoly Štátny dlh SR a podobne.
Medzi poistné orgány môžeme zaradiť poisťovne a zaisťovne. Tieto subjekty spolu s pobočkami zahraničných poisťovní môže na území SR podnikať v poisťovníctve.
Devízovými orgánmi v zmysle Devízového zákona sú MF SR a NBS. Ich pôsobnosť v devízovej oblasti vymedzuje Devízový zákon, ale aj zákon o NBS.
Štátna pokladnica vznikla na základe zákona o Štátnej pokladnici. Štátnu pokladnicu riadi MF SR. Na jej čele stojí riaditeľ, ktorého menuje a odvoláva minister financií. Do pôsobnosti Štátnej pokladnice patrí najmú vykonávanie plánovania, mobilizácie, kontroly toku hotovosti, znovurozdeľovanie hotovosti a investovanie hotovostného prebytku SR, riadenie a správa, rozpočtovanie a úverové operácie rozpočtovej kapitoly Štátny dlh SR a podobne.
Úrad pre finančný trh je ....
Úrad pre finančný trh je orgánom štátnej správy pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva. Úrad je rozpočtovou organizáciou, ktorá má sídlo v Bratislave. Úrad vykonáva štátny dozor nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, rozhoduje o práva, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva a podobne.
Burza cenných papierov vznikla na základe zákona o burze cenných papierov. Burza organizuje predovšetkým verený trh s cennými papiermi. Okrem toho môže organizovať termínové obchody i obchody s opciami. Burza je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra. Z organizačno-právneho hľadiska ide o akciovú spoločnosť. Na vznik burzy je potrebné povolenie, ktoré vydáva Úrad pre finančný trh.
Burza cenných papierov vznikla na základe zákona o burze cenných papierov. Burza organizuje predovšetkým verený trh s cennými papiermi. Okrem toho môže organizovať termínové obchody i obchody s opciami. Burza je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra. Z organizačno-právneho hľadiska ide o akciovú spoločnosť. Na vznik burzy je potrebné povolenie, ktoré vydáva Úrad pre finančný trh.
28. Finančné hospodárenie štátnych podnikov
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
• Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku (posledná zmena 79/2005)
• Nariadenie vlády č. 175/1993 Z.z. o finančnom hospodárení štátny podnikov (bez zmeny)
Všeobecne o štátnom podniku
Po novembri roku 1989 bol s účinnosťou odo dňa 1. mája 1990 prijatý zákon o štátnom podniku, ktorý predstavuje súčasnú normatívnu právnu úpravu štátnych podnikov, vrátane všeobecnej normatívnej právnej úpravy ich finančného hospodárenia. Normatívnu právnu úpravu štátnych podnikov doplňuje nariadenie vlády SR o finančnom hospodárení štátu .
Štátny podnik je právnickou osobou. Vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene. Štátny podnik nezodpovedá za záväzky štátu, ani štát nezodpovedá za záväzky štátneho podniku.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Grúň/Králik – Malý slovník finančného práva pre právnikov
• Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku (posledná zmena 79/2005)
• Nariadenie vlády č. 175/1993 Z.z. o finančnom hospodárení štátny podnikov (bez zmeny)
Všeobecne o štátnom podniku
Po novembri roku 1989 bol s účinnosťou odo dňa 1. mája 1990 prijatý zákon o štátnom podniku, ktorý predstavuje súčasnú normatívnu právnu úpravu štátnych podnikov, vrátane všeobecnej normatívnej právnej úpravy ich finančného hospodárenia. Normatívnu právnu úpravu štátnych podnikov doplňuje nariadenie vlády SR o finančnom hospodárení štátu .
Štátny podnik je právnickou osobou. Vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene. Štátny podnik nezodpovedá za záväzky štátu, ani štát nezodpovedá za záväzky štátneho podniku.
Finančné a iné orgány územnej samosprávy
Tvoria druhú významnú podsústavu sústavy finančných orgánov, tvorenú zložkou samosprávnych orgánov so všeobecnou pôsobnosťou, ktorými sú obecné (mestské) zastupiteľstvá a rady a zastupiteľstvá VÚC a zložkou finančných komisií, ktoré sú poradnými, iniciatívnymi a kontrolnými orgánmi v oblasti samosprávnych financií.
Finančné komisie môžu zdriaďovať obecné (mestské) zastupiteľstva či zastupiteľstvá VÚC. Ich pôsobnosť je viditeľná najmú pri plnení úloh na úseku rozpočtov a finančného hospodárenia obcí alebo VÚC, na úseku miestnych daní a poplatkov.
Orgány bankovníctva
Orgány bankovníctva sú špecializovanými finančnými orgánmi pôsobiacim vo vymedzených oblastiach finančných vzťahov v súlade a na základe príslušných právnych predpisov.
Ich aktivity sú upriamené predovšetkým na oblasť meny a peňažného oboehu, prijímania vkladov od fyzických a právnických osôb, na oblasť devízového hospodárenia, na poskytovanie úverov a pôžičiek a na iné bankové produkty.
V rámci týchto finančných orgánov má osobitné postavenie Národná banka Slovenska, nezávislá centrálna banky, zriadená zákonom, majúcea zákonné oprávnenie vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.
Finančné komisie môžu zdriaďovať obecné (mestské) zastupiteľstva či zastupiteľstvá VÚC. Ich pôsobnosť je viditeľná najmú pri plnení úloh na úseku rozpočtov a finančného hospodárenia obcí alebo VÚC, na úseku miestnych daní a poplatkov.
Orgány bankovníctva
Orgány bankovníctva sú špecializovanými finančnými orgánmi pôsobiacim vo vymedzených oblastiach finančných vzťahov v súlade a na základe príslušných právnych predpisov.
Ich aktivity sú upriamené predovšetkým na oblasť meny a peňažného oboehu, prijímania vkladov od fyzických a právnických osôb, na oblasť devízového hospodárenia, na poskytovanie úverov a pôžičiek a na iné bankové produkty.
V rámci týchto finančných orgánov má osobitné postavenie Národná banka Slovenska, nezávislá centrálna banky, zriadená zákonom, majúcea zákonné oprávnenie vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)