Poplatok sa platí na účet súdu, ktorý viedol konanie na prvom stupni alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá. Ak poplatok neprevyšuje 10 000 Sk, môže sa platiť kolkovými známkami.
Poplatok za úkon prokuratúry sa platí vždy kolkovými známkami.
V odvolacom konaní sa poplatok platí na účet súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Poplatky sa vyrubujú a vyberajú v slovenskej mene.
Vrátenie poplatku
Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok zaplatený účastníkom konania za uplatnenie námietky zaujatosti sa mu vráti, ak námietka bola uznesená odôvodnene. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 50 Sk.
• veriteľ a dlžník pri podaní ...
návrhu na konkurzné konanie,
• diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a návrhov na začatie konania (odvolaní), ak je predmetom sporu nehnuteľnosť,
• navrhovateľ podľa § 16 ods.1 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,
• navrhovateľ v konaní podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a v ďalších konaniach, ak to ustanovujú osobitné predpisy,
• cudzinec v konaní o priznanie postavenia utečenca.
• diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a návrhov na začatie konania (odvolaní), ak je predmetom sporu nehnuteľnosť,
• navrhovateľ podľa § 16 ods.1 zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,
• navrhovateľ v konaní podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a v ďalších konaniach, ak to ustanovujú osobitné predpisy,
• cudzinec v konaní o priznanie postavenia utečenca.
Sadzba poplatku
Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.
Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd.
Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé sto koruny dolu a vyrubený poplatok na celé koruny nahor.
Ak je základ poplatku vyjadrený v cudzej mene, prepočíta sa na slovenské koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný prvý deň v mesiaci, v ktorom je poplatok splatný, alebo v ktorom súd o sume poplatku rozhoduje.
Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd.
Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé sto koruny dolu a vyrubený poplatok na celé koruny nahor.
Ak je základ poplatku vyjadrený v cudzej mene, prepočíta sa na slovenské koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný prvý deň v mesiaci, v ktorom je poplatok splatný, alebo v ktorom súd o sume poplatku rozhoduje.
výkonu rozhodnutí a exekúcie na ...
výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,
plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,
opravy chýb a odstránenia nedostatkov v zoznamoch voličov,
vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti,
nečinnosti orgánu verejnej správy,
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Zákon o súdnych poplatkoch vymenúva niektoré osoby, ktoré sú od poplatkovej povinnosti oslobodené, a to bez ohľadu na to, o aké konanie ide. Ide o nasledovné osoby:
• Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa,
• obce a vyššie územné celky v konaní verejného a spoločensky prospešného záujmu,
plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,
opravy chýb a odstránenia nedostatkov v zoznamoch voličov,
vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti,
nečinnosti orgánu verejnej správy,
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Zákon o súdnych poplatkoch vymenúva niektoré osoby, ktoré sú od poplatkovej povinnosti oslobodené, a to bez ohľadu na to, o aké konanie ide. Ide o nasledovné osoby:
• Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa,
• obce a vyššie územné celky v konaní verejného a spoločensky prospešného záujmu,
• nadácie a charitatívne,....
• nadácie a charitatívne, humanitárne a ekologické organizácie,
• navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru,
• navrhovateľ v konaní o určení výživného,
• nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím,
• prokurátor v konaní začatom na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,
• maloleté dieťa v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva,
• navrhovateľ v konaní o náhrade škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
• navrhovateľ v konaní o poddlžníckej žalobe,
• vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov a odvedenci v konaní o zaradenie do evidencie osôb povinných vykonať civilnú službu,
• navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru,
• navrhovateľ v konaní o určení výživného,
• nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím,
• prokurátor v konaní začatom na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,
• maloleté dieťa v konaní o určenie alebo zapretie otcovstva,
• navrhovateľ v konaní o náhrade škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
• navrhovateľ v konaní o poddlžníckej žalobe,
• vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov a odvedenci v konaní o zaradenie do evidencie osôb povinných vykonať civilnú službu,
Príslušnosť
Poplatky vyberajú: - súdy,
- orgány štátnej správy súdov,
- orgány prokuratúry.
Oslobodenie od súdnych poplatkov
Existujú dva druhy oslobodenia od súdnych poplatkov - na základe návrhu poplatníka (z dôvodu jeho pomerov) alebo zo zákona.
Problematiku oslobodenia od súdnych poplatkov upravuje v prvom rade zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. Právnu úpravu tejto problematiky obsahuje tiež zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
Podľa § 138 OSP môže na návrh súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
- orgány štátnej správy súdov,
- orgány prokuratúry.
Oslobodenie od súdnych poplatkov
Existujú dva druhy oslobodenia od súdnych poplatkov - na základe návrhu poplatníka (z dôvodu jeho pomerov) alebo zo zákona.
Problematiku oslobodenia od súdnych poplatkov upravuje v prvom rade zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení. Právnu úpravu tejto problematiky obsahuje tiež zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
Podľa § 138 OSP môže na návrh súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ...
Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na odmenu za zastupovanie.
Niektoré súdne konania sú oslobodené od poplatkovej povinnosti zo zákona (t. j. nie je potrebné žiadať o oslobodenie od poplatku). Tieto konania sú taxatívne vymedzené v § 4 zákona o súdnych poplatkoch - ide o konania vo veciach:
opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, osvojenia a povolenia uzavrieť manželstvo,
spôsobilosti na právne úkony,
náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom,
zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti,
Niektoré súdne konania sú oslobodené od poplatkovej povinnosti zo zákona (t. j. nie je potrebné žiadať o oslobodenie od poplatku). Tieto konania sú taxatívne vymedzené v § 4 zákona o súdnych poplatkoch - ide o konania vo veciach:
opatrovníckych, starostlivosti o maloleté deti, osvojenia a povolenia uzavrieť manželstvo,
spôsobilosti na právne úkony,
náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom,
zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu a poskytovania zdravotnej starostlivosti,
4. Súdne poplatky
Použitá literatúra:
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch (posledná zmena 432/2004)
• Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení
Všeobecne
Základnou normatívnou právnou úpravou súdnych poplatkov je zákon č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení de lege lata.
Predmet súdnych poplatkov
Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov , ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Zákon č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch (posledná zmena 432/2004)
• Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení
Všeobecne
Základnou normatívnou právnou úpravou súdnych poplatkov je zákon č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení de lege lata.
Predmet súdnych poplatkov
Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov , ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.
Subjekt súdnych poplatkov – poplatníci
Poplatníkom je podľa zákona o súdnych poplatkoch:
navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,
účastník zmieru uzavretého v zmierovacom konaní,
obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu,
dlžník v konkurznom alebo vyrovnacom konaní,
dedič v konaní o dedičstve,
oprávnený v konaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Ak vznikne viacerým poplatníkom povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,
účastník zmieru uzavretého v zmierovacom konaní,
obaja účastníci v konaní o vyporiadanie BSM alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu,
dlžník v konkurznom alebo vyrovnacom konaní,
dedič v konaní o dedičstve,
oprávnený v konaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Ak vznikne viacerým poplatníkom povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Okrem toho medzi pramene rozpočtového práva ...
Okrem toho medzi pramene rozpočtového práva radíme aj nariadenie vlády SR č. 386/2002 o štátnom dlhu a štátnych zárukách.
Okrem toho v rozpočtovej sfére dochádza tiež k aplikácii ustanovení nespočetného množstva ďalších zákonov (zákon č. 461/2003 o sociálnom zabezpečení, zákon č. 491/2001 Z.z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, zákon č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadov a podobne).
Okrem toho v rozpočtovej sfére dochádza tiež k aplikácii ustanovení nespočetného množstva ďalších zákonov (zákon č. 461/2003 o sociálnom zabezpečení, zákon č. 491/2001 Z.z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, zákon č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadov a podobne).
Prameňom rozpočtového práva je tiež ....
Prameňom rozpočtového práva je tiež každoročne schvaľovaný zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Štátny rozpočet na rok 2005 bol v Zbierke zákonov uverejnený ako zákon č. 740/2004 de lege lata. Štruktúra a obsah takéhoto zákona sú ustálené. Zákon ako taký je pomerne stručný. Okrem textovej prílohy obsahuje aj tabuľkové prílohy o členení príjmov a výdavkov podľa ustanovených kritérií.
Do okruhov prameňov rozpočtového práva patria aj zákony, ktorými sú zriadené jednotlivé štátne fondy. Ich počet bol výrazne zredukovaný zákonom č. 553/2001 Z.z. o zrušení niektorých štátnych fondov (bol zrušený Štátny fond ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny fond zveľaďovania lesa SR, Štátny vodohospodársky fond, Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Štátny fond životného prostredia, Štátny fond zdravia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond cestného hospodárstva). V súčasnosti existuje Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a Štátny fond rozvoja bývania.
Do okruhov prameňov rozpočtového práva patria aj zákony, ktorými sú zriadené jednotlivé štátne fondy. Ich počet bol výrazne zredukovaný zákonom č. 553/2001 Z.z. o zrušení niektorých štátnych fondov (bol zrušený Štátny fond ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny fond zveľaďovania lesa SR, Štátny vodohospodársky fond, Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Štátny fond životného prostredia, Štátny fond zdravia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond cestného hospodárstva). V súčasnosti existuje Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a Štátny fond rozvoja bývania.
rozpočet sektora verejnej správy ....
rozpočet sektora verejnej správy (verejnú správu), osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom
rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu
postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese
zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
Komplexná úprava rozpočtových vzťahov územnej samosprávy upravuje zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie záverečného účtu verejnej správy a štátneho záverečného účtu
postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese
zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
Komplexná úprava rozpočtových vzťahov územnej samosprávy upravuje zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
Tento zákon upravuje podľa § 1:
rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet obce a rozpočet VÚC
rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu VÚC
finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí; štátnym rozpočtom a rozpočtami VÚC; finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami VÚC navzájom; ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a VÚC k iným právnickým osobám
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako obce.
Okrem toho sa tento zákon s určitými odchýlkami prihliadnuc na osobitné predpisy vzťahuje aj na obcou a VÚC zriadenými rozpočtovými a príspevkovými organizáciami.
Dôležitým prameňom rozpočtového práva je aj zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení ako aj zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tzv. kompetenčný zákon) v platnom znení.
rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu VÚC
finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí; štátnym rozpočtom a rozpočtami VÚC; finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami VÚC navzájom; ako aj finančné vzťahy rozpočtov obcí a VÚC k iným právnickým osobám
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako obce.
Okrem toho sa tento zákon s určitými odchýlkami prihliadnuc na osobitné predpisy vzťahuje aj na obcou a VÚC zriadenými rozpočtovými a príspevkovými organizáciami.
Dôležitým prameňom rozpočtového práva je aj zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení ako aj zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tzv. kompetenčný zákon) v platnom znení.
Svoje potreby financujú predovšetkým z vlastných príjmov,....
Svoje potreby financujú predovšetkým z vlastných príjmov, ale aj zo štátnych dotácií. O rozpočte sa tu priamo nehovorí, odkazuje sa iba na zákon, ktorý má ustanoviť dane a poplatky tvoriace príjem obce alebo vyššieho územného celku, ako aj ktorý stanoví pravidlá prístupu k štátnym dotáciám. (zákonnou úpravou v súčasnosti je predovšetkým zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení de lege lata)
V článku 86 sa do pôsobnosti Národnej rady SR zaraďuje okrem iného aj schvaľovanie štátneho rozpočtu, preverovanie jeho plnenia a schvaľovanie štátneho záverečného účtu (čl. 86, písm. g.).
A nakoniec, podľa článku 119 vláda rozhoduje v zbore okrem iného o návrhoch štát. rozpočtu a štátneho záverečného účtu (čl. 119, písm. e.).
Zákonná úprava
Komplexná úprava rozpočtových vzťahov verejnej správy upravuje zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tento zákon upravuje podľa § 1:
V článku 86 sa do pôsobnosti Národnej rady SR zaraďuje okrem iného aj schvaľovanie štátneho rozpočtu, preverovanie jeho plnenia a schvaľovanie štátneho záverečného účtu (čl. 86, písm. g.).
A nakoniec, podľa článku 119 vláda rozhoduje v zbore okrem iného o návrhoch štát. rozpočtu a štátneho záverečného účtu (čl. 119, písm. e.).
Zákonná úprava
Komplexná úprava rozpočtových vzťahov verejnej správy upravuje zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tento zákon upravuje podľa § 1:
PRAMENE ROZPOČTOVÉHO PRÁVA V PODMIENKACH SR:
1. Ústava SR – čl. 58, 60,65, 86, 119
2. zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny)
3. zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny)
4. zákon č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení
5. zákon č. 575/2001 Z.z. tzv. kompetenčný zákon
6. zákon č. 740/2004 Z.z. o štátnom rozpočte
7. zákon č. 553/2001 Z.z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov (posledná zmena – 440/2002)
8. zákon č. 10/1993 Z.z. o Fonde zamestnanosti SR (posledná zmena -73/1998)
9. zákon č. 254/1994 Z.z. o štátnom fonde likvidácie jadrovo energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (posledná zmena – 523/2004)
10. nariadenie vlády SR č. 386/2002 Z.z. o štátnom dlhu a o štátnych zárukách
2. zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny)
3. zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez zmeny)
4. zákon č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení
5. zákon č. 575/2001 Z.z. tzv. kompetenčný zákon
6. zákon č. 740/2004 Z.z. o štátnom rozpočte
7. zákon č. 553/2001 Z.z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov (posledná zmena – 440/2002)
8. zákon č. 10/1993 Z.z. o Fonde zamestnanosti SR (posledná zmena -73/1998)
9. zákon č. 254/1994 Z.z. o štátnom fonde likvidácie jadrovo energetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (posledná zmena – 523/2004)
10. nariadenie vlády SR č. 386/2002 Z.z. o štátnom dlhu a o štátnych zárukách
Ústavnoprávnym základom rozpočtového práva ....
Ústavnoprávnym základom rozpočtového práva v podmienkach SR je Ústava SR v znení de lege lata. V čl. 58 sa konštatuje, že:
- finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom,
- príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon,
- štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej republiky sa zriaďujú zákonom.
V článku 60 sa zakotvuje postavenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky ako nezávislého orgánu kontroly hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami. Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva NR SR. Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej rady SR a vždy, keď o to požiada NR SR.
Ústavnoprávnym prameňom rozpočtového práva je aj ustanovenie článku 65, v ktorom sa zakotvuje princíp hospodárskej samostatnosti obcí a vyšších územných celkov ako subjektov územnej samosprávy. Podľa tohto ustanovenie sú to právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
- finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom, ktorý sa prijíma zákonom,
- príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon,
- štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej republiky sa zriaďujú zákonom.
V článku 60 sa zakotvuje postavenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky ako nezávislého orgánu kontroly hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami. Na čele Najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva NR SR. Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národnej rady SR a vždy, keď o to požiada NR SR.
Ústavnoprávnym prameňom rozpočtového práva je aj ustanovenie článku 65, v ktorom sa zakotvuje princíp hospodárskej samostatnosti obcí a vyšších územných celkov ako subjektov územnej samosprávy. Podľa tohto ustanovenie sú to právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
Koncom 19. storočia sa pôvodne úzko ....
Koncom 19. storočia sa pôvodne úzko fiskálna úloha štátneho rozpočtu začala meniť. Popri fiskálnej funkcii štátneho rozpočtu sa začala presadzovať aj funkcia alokačná, t.j. štátny rozpočet sa začal chápať aj ako nástroj ovplyvňovania rozmiestňovania výrobných zdrojov podľa potrieb hospodárskeho rozvoja. Začala sa uplatňovať aj funkcia distribučná, ktorá spočívala v ovplyvňovaní dôchodkovej situácie výrobnej sféry aj obyvateľstva.
Z hľadiska formálno-právneho má štátny rozpočet podobu normatívneho právneho aktu najvyššieho zákonodarného orgánu.
V najširšom poňatí možno rozpočet chápať ako číselnú zostavu a odhad pravdepodobných príjmov štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu na budúce, časovo obmedzené obdobie. Je to teda finančný plán príjmov a výdavkov.
Štátny teda predstavuje z ekonomického hľadiska nástroj rozdeľovania väčšej alebo menšej časti národného dôchodku v peňažnom vyjadrení.
Prvý štátny rozpočet na území Rakúsku, ktorý obsahoval príjmy a výdavky štátu bol predložení v roku 1775 a bol koncipovaný s prebytkom 520 000 zlatých. Prvým rozpočtovým predpisom za 1. Československého štátu bol zákon 95/1918 Sb. – zákon o rozpočtovom provizóriu. Prvé povojnové rozpočtové pravidlá boli zavedené až zákonom č. 8/1959.
Z hľadiska formálno-právneho má štátny rozpočet podobu normatívneho právneho aktu najvyššieho zákonodarného orgánu.
V najširšom poňatí možno rozpočet chápať ako číselnú zostavu a odhad pravdepodobných príjmov štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu na budúce, časovo obmedzené obdobie. Je to teda finančný plán príjmov a výdavkov.
Štátny teda predstavuje z ekonomického hľadiska nástroj rozdeľovania väčšej alebo menšej časti národného dôchodku v peňažnom vyjadrení.
Prvý štátny rozpočet na území Rakúsku, ktorý obsahoval príjmy a výdavky štátu bol predložení v roku 1775 a bol koncipovaný s prebytkom 520 000 zlatých. Prvým rozpočtovým predpisom za 1. Československého štátu bol zákon 95/1918 Sb. – zákon o rozpočtovom provizóriu. Prvé povojnové rozpočtové pravidlá boli zavedené až zákonom č. 8/1959.
Podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových ....
Podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy definujeme štátny rozpočet ako základnú súčasť rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku (§6).
Rozpočtové právo
Rozpočtové právo je súhrn právnych predpisov, ktoré upravujú v užšom slova zmysle:
a. rozpočtovú sústavu
b. rozpočtový proces
c. výšku príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtov
Rozpočtové právo je aj vedeckou a pedagogickou disciplínou a tvorí významné pododvetvie finančného práva.
Rozpočtové právo
Rozpočtové právo je súhrn právnych predpisov, ktoré upravujú v užšom slova zmysle:
a. rozpočtovú sústavu
b. rozpočtový proces
c. výšku príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtov
Rozpočtové právo je aj vedeckou a pedagogickou disciplínou a tvorí významné pododvetvie finančného práva.
3. Rozpočtové právo a jeho pramene
Použitá literatúra:
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Grúň / Králik – Základy finančného práva
• Ústava SR a zákonné predpisy (najmä zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočt. pravidlách verejnej správy de lege lata a ďalšie)
Pojem rozpočet (zvykne sa pýtať ako doplňujúcu otázku pri rozp. práve)
Vznik a vývoj štátneho rozpočtu bezprostredne súvisí s vývojom hospodárstva štátu a s jeho funkciami. Napriek tomu, že s niektorými jeho prvkami sa stretávame už v období centralizácie štátnej moci na sklonku feudalizmu, o štátnom rozpočte v jeho doterajšej podobe možno hovoriť až od 19. storočia. Pôvodným poslaním štátneho rozpočtu bolo sústreďovať finančné prostriedky na úhradu výdavkov nevyhnutných z dôvodu zabezpečenia činnosti štátu a jeho orgánov. Podstatou koncepcie tzv. klasického rozpočtu bol dôraz na vyváženosť príjmov a výdavkov – predpokladalo sa, že rozpočtové príjmy sa majú prispôsobovať rozpočtovým výdavkom. Predstaviteľom tejto klasickej školy bol Adam Smith.
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Králik / Jakubovič – Finančné právo
• Grúň / Králik – Základy finančného práva
• Ústava SR a zákonné predpisy (najmä zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočt. pravidlách verejnej správy de lege lata a ďalšie)
Pojem rozpočet (zvykne sa pýtať ako doplňujúcu otázku pri rozp. práve)
Vznik a vývoj štátneho rozpočtu bezprostredne súvisí s vývojom hospodárstva štátu a s jeho funkciami. Napriek tomu, že s niektorými jeho prvkami sa stretávame už v období centralizácie štátnej moci na sklonku feudalizmu, o štátnom rozpočte v jeho doterajšej podobe možno hovoriť až od 19. storočia. Pôvodným poslaním štátneho rozpočtu bolo sústreďovať finančné prostriedky na úhradu výdavkov nevyhnutných z dôvodu zabezpečenia činnosti štátu a jeho orgánov. Podstatou koncepcie tzv. klasického rozpočtu bol dôraz na vyváženosť príjmov a výdavkov – predpokladalo sa, že rozpočtové príjmy sa majú prispôsobovať rozpočtovým výdavkom. Predstaviteľom tejto klasickej školy bol Adam Smith.
Nasledovalo prijatie zákona o boji proti ....
Nasledovalo prijatie zákona o boji proti praniu peňazí, ktorým pranie peňazí bolo vyhlásené za ťažký zločin.
V Európe začali krajiny aktívnejšie vystupovať proti praniu peňazí až po konferencii v Bazileji v r. 1988. Vtedy prijala Komisia pre bankové predpisy a kontrolu súbor zásad, nazývaných Bazilejské zásady. Konkrétne formulácie k tejto problematike však upravuje predovšetkým Smernica Rady ES č. 91/308/EHS o predchádzaní zneužitiu finančného systému na pranie peňazí
Slovenská republika a jej boj
Čo sa týka boja proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov v SR, bol prijatý zákon č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov. Väčšina jeho ustanovení však bola k 1. 1. 2001 zrušená. Jeho najväčším prínosom pretrvávajúcim dodnes je to, že zmenil viaceré zákony ako napr. zákon o bankách alebo zákon o Národnej banke Slovenska a pod.
V Európe začali krajiny aktívnejšie vystupovať proti praniu peňazí až po konferencii v Bazileji v r. 1988. Vtedy prijala Komisia pre bankové predpisy a kontrolu súbor zásad, nazývaných Bazilejské zásady. Konkrétne formulácie k tejto problematike však upravuje predovšetkým Smernica Rady ES č. 91/308/EHS o predchádzaní zneužitiu finančného systému na pranie peňazí
Slovenská republika a jej boj
Čo sa týka boja proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov v SR, bol prijatý zákon č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov. Väčšina jeho ustanovení však bola k 1. 1. 2001 zrušená. Jeho najväčším prínosom pretrvávajúcim dodnes je to, že zmenil viaceré zákony ako napr. zákon o bankách alebo zákon o Národnej banke Slovenska a pod.
V súčasnosti na poli boja proti legalizácii ....
V súčasnosti na poli boja proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov má dôležité postavenie aj zákon č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v platnom znení.
Príkladmi základnými povinnosťami bánk na úseku boja proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov sú:
povinné ohlasovanie vkladov v hotovosti v hodnote vyššej ako 20.000 EURO.
jednorázový vklad na účet prevyšujúci 10.000.000,- Sk v prípade, že takýto vklad je uskutočnení na bežný účet, na ktorom takéto vysoké prevody nie sú bežné.
Povinné ohlasovanie vkladov v hotovosti na novovytvorený bežný účet, pričom do krátkeho časového horizontu na účet periodicky vyšší obnos peňazí
Jedným zo spôsobom „prepierania špinavých peňazí“ sú tzv. „biele kone“. Pod bielymi koňmi rozumieme niekoľko desiatok účtov, cez ktoré sa prevádzajú peniaze, aby ich bolo možné ťažšie vystopovať.
neobvyklý nákup cenných papierov.
Ohlasovaciu povinnosť pri boji proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov majú okrem bánk aj :
a) realitné kancelárie (ak napr. niekto kupuje rodinný dom a peniaze prinesie v hotovosti a pod.),
b) predajcovia áut,
c) kasína a herne.
Príkladmi základnými povinnosťami bánk na úseku boja proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov sú:
povinné ohlasovanie vkladov v hotovosti v hodnote vyššej ako 20.000 EURO.
jednorázový vklad na účet prevyšujúci 10.000.000,- Sk v prípade, že takýto vklad je uskutočnení na bežný účet, na ktorom takéto vysoké prevody nie sú bežné.
Povinné ohlasovanie vkladov v hotovosti na novovytvorený bežný účet, pričom do krátkeho časového horizontu na účet periodicky vyšší obnos peňazí
Jedným zo spôsobom „prepierania špinavých peňazí“ sú tzv. „biele kone“. Pod bielymi koňmi rozumieme niekoľko desiatok účtov, cez ktoré sa prevádzajú peniaze, aby ich bolo možné ťažšie vystopovať.
neobvyklý nákup cenných papierov.
Ohlasovaciu povinnosť pri boji proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov majú okrem bánk aj :
a) realitné kancelárie (ak napr. niekto kupuje rodinný dom a peniaze prinesie v hotovosti a pod.),
b) predajcovia áut,
c) kasína a herne.
2. Povinnosti bánk na úseku boja proti legalizácii príjmov z nečestných zdrojov
Použitá literatúra:
• Grúň – Menové, bankové a devízové právo
• Zákon č. 249/1994 o boji proti legalizácii príjmov z najzávaž-nejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov (posledná zmena 367/2000)
Charakteristika pojmu
Legalizáciu príjmov z nečestných zdrojov môžeme označiť aj ako „pranie špinavých peňazí“. Tieto činnosti sa takmer vždy uskutočňujú vo viacerých štátoch.
„Špinavé peniaze“ sú tie, ktoré vznikli z trestného činu, zo spoluúčasti na ňom alebo z navádzania na trestný čin. Sú to peniaze, ktoré boli získané napr. z obchodu s narkotikami alebo z rozličných foriem obchodu s ľuďmi atď.
Historický exkurz
V roku 1989 v Paríži vznikla finančná akčná bojová jednotka – FAFT (Financial Action Task Force), jej cieľom je boj proti „praniu špinavých peňazí“
Ako prvé malo problematiku „boja proti prianiu špinavých peňazí“ upravené USA, a to prostredníctvom zákona o bankovom tajomstve, ktorý sa však naplno nerešpektoval, a to až do prijatia jeho dodatku, ktorý podstatne zvýšil sankčný postih.
• Grúň – Menové, bankové a devízové právo
• Zákon č. 249/1994 o boji proti legalizácii príjmov z najzávaž-nejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov (posledná zmena 367/2000)
Charakteristika pojmu
Legalizáciu príjmov z nečestných zdrojov môžeme označiť aj ako „pranie špinavých peňazí“. Tieto činnosti sa takmer vždy uskutočňujú vo viacerých štátoch.
„Špinavé peniaze“ sú tie, ktoré vznikli z trestného činu, zo spoluúčasti na ňom alebo z navádzania na trestný čin. Sú to peniaze, ktoré boli získané napr. z obchodu s narkotikami alebo z rozličných foriem obchodu s ľuďmi atď.
Historický exkurz
V roku 1989 v Paríži vznikla finančná akčná bojová jednotka – FAFT (Financial Action Task Force), jej cieľom je boj proti „praniu špinavých peňazí“
Ako prvé malo problematiku „boja proti prianiu špinavých peňazí“ upravené USA, a to prostredníctvom zákona o bankovom tajomstve, ktorý sa však naplno nerešpektoval, a to až do prijatia jeho dodatku, ktorý podstatne zvýšil sankčný postih.
Okrem toho uvedený zákon predpokladal ....
Okrem toho uvedený zákon predpokladal zavedenie daní na ochranu životného prostredia, ako priamych daní. Podľa dostupných pracovných materiálov to mali byť minimálne dve dane, a to:
• daň postihujúca takú výrobu, ktorá zaťažuje životné prostredie
• daň postihujúca výrobu takého tovaru, ktorého používanie môže negatívne ovplyvniť stav životného prostredia.
Zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní bol zrušení zákon č. 511/1992 o správe daní a poplatkov.
Realizačné snahy o zavedenie týchto daní na ochranu životného prostredia však neprekročili štádium pracovného návrhu a nedošlo už k ďalšej podrobnejšej špecifikácií a ani k realizácií týchto daní.
Súčasnosť
Dane na ochranu životného prostredia neboli síce nikdy skutočne zavedené do nášho právneho poriadku ako samostatná kategória priamych daní, ich obsah a význam sa ale premietol do osobitných foriem poplatkov – tzv. ekologické poplatky:
• daň postihujúca takú výrobu, ktorá zaťažuje životné prostredie
• daň postihujúca výrobu takého tovaru, ktorého používanie môže negatívne ovplyvniť stav životného prostredia.
Zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní bol zrušení zákon č. 511/1992 o správe daní a poplatkov.
Realizačné snahy o zavedenie týchto daní na ochranu životného prostredia však neprekročili štádium pracovného návrhu a nedošlo už k ďalšej podrobnejšej špecifikácií a ani k realizácií týchto daní.
Súčasnosť
Dane na ochranu životného prostredia neboli síce nikdy skutočne zavedené do nášho právneho poriadku ako samostatná kategória priamych daní, ich obsah a význam sa ale premietol do osobitných foriem poplatkov – tzv. ekologické poplatky:
• poplatok za ukladanie odpadov
Zákon č. 17/2004 o poplatkoch za uloženie odpadu upravuje platenie poplatkov za uloženie odpadov na skládku odpadov a na odkalisko. Odkaliskom rozumieme priestor zabezpečený hrádzovým systémom, na ktorý sa ukladá prevažne hydarulicky dopravovaný odpad (kal), s výnimkou odkalísk pre kaly produkované banskou činnosťou.
Poplatníkom je obec alebo prevádzkovateľ skládky či odkladiska. V prílohe zákona č. 17/2004 Z.z. sú uvedené poplatky za jednotlivé druhy odpadov ukladaných na skládky. Nedodržanie povinnosti zaplatiť poplatok je postihovaná sankciami vo forme finančných pokút (cca. od 10.000,- do 500.000,-).
• poplatok za znečisťovanie ovzdušia
Tento poplatok platia fyzické osoby a právnické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré prevádzkujú veľké, stredné alebo malé zdroje znečisťovania ovzdušia. Ak ide o veľký alebo stredný zdroj znečisťovania, o poplatku rozhoduje obvodný úrad životného prostredia; ak ide o malý, rozhoduje obec.
Prevádzkovatelia týchto zariadení sú povinný dodržiavať emisné limity a každoročne oznamovať príslušnému obvodnému úradu životného prostredia alebo obci aké množstvo a akých látok vypúšťajú do vzdušia.
Ročný poplatok za znečisťovanie ovzdušia sa pohybuje od 1100 Sk do 1 milióna Sk.
Za nesplnenie povinnosti sa sankcie pohybujú od 5000,- do 1 milióna korún.
Poplatníkom je obec alebo prevádzkovateľ skládky či odkladiska. V prílohe zákona č. 17/2004 Z.z. sú uvedené poplatky za jednotlivé druhy odpadov ukladaných na skládky. Nedodržanie povinnosti zaplatiť poplatok je postihovaná sankciami vo forme finančných pokút (cca. od 10.000,- do 500.000,-).
• poplatok za znečisťovanie ovzdušia
Tento poplatok platia fyzické osoby a právnické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré prevádzkujú veľké, stredné alebo malé zdroje znečisťovania ovzdušia. Ak ide o veľký alebo stredný zdroj znečisťovania, o poplatku rozhoduje obvodný úrad životného prostredia; ak ide o malý, rozhoduje obec.
Prevádzkovatelia týchto zariadení sú povinný dodržiavať emisné limity a každoročne oznamovať príslušnému obvodnému úradu životného prostredia alebo obci aké množstvo a akých látok vypúšťajú do vzdušia.
Ročný poplatok za znečisťovanie ovzdušia sa pohybuje od 1100 Sk do 1 milióna Sk.
Za nesplnenie povinnosti sa sankcie pohybujú od 5000,- do 1 milióna korún.
1. Dane a ochrana životného prostredia
Použitá literatúra:
• Pauličková/Grúň – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov
• Zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (posledná zmena 589/2004)
Charakteristika
Hlavným cieľom environmentálneho zdaňovania je napĺňať zámer znižovať poškodzovanie životného prostredia. Význam problematiky ekonomických nástrojov a osobitne envirnmentálnych daní dokumentuje aj skutočnosť, že jedným zo základných cieľov pre MŽP SR je „v oblasti environmentálnej politiky vychádzať z vízie trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti, ktorú chápeme ako prirodzenú súčasť.“
Historický exkurz
Zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní vytvoril štruktúru daňovej sústavy, pre ktorú bolo charakteristické rozčlenenie daní na priame a nepriame.
• Pauličková/Grúň – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov
• Zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia (posledná zmena 589/2004)
Charakteristika
Hlavným cieľom environmentálneho zdaňovania je napĺňať zámer znižovať poškodzovanie životného prostredia. Význam problematiky ekonomických nástrojov a osobitne envirnmentálnych daní dokumentuje aj skutočnosť, že jedným zo základných cieľov pre MŽP SR je „v oblasti environmentálnej politiky vychádzať z vízie trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti, ktorú chápeme ako prirodzenú súčasť.“
Historický exkurz
Zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní vytvoril štruktúru daňovej sústavy, pre ktorú bolo charakteristické rozčlenenie daní na priame a nepriame.
44. SOCIÁLNY KONFLIKT- DRUHY KONFLIKTOV
- Každá právna regulácia sociálneho konania sa zakladá na určitej normatívnej požiadavke.
- Sociálny konflikt je potom nesplnením tejto normatívnej požiadavky a je porušením práva. Sociálny konflikt možno definovať ako otvorené vyústenie rozporov, ktorých predmetom sú hodnoty, vyšší status, moc alebo zdroje. Cieľom subjektov konfliktu je potom neutralizovanie, oslabenie alebo likvidácia protivníka.
- Všeobecný vzťah práva a sociálneho konfliktu spočíva v tom, že sociálny konflikt pôsobí voči právu ako nevyhnutný prostriedok jeho konkretizácie a ako prostriedok porozumenia právu.
- V moderných spoločnostiach je charakteristickým javom, že normotvorba sa snaží konfliktom predchádzať ale zároveň sama isté konflikty produkuje. Tým sa paradoxne zabezpečuje zrozumiteľnosť moderného právneho systému.
- Konflikty môžu byť realistické a nerealistické, alebo konflikty záujmov a dissens (hodnotový konflikt)
- Sociálny konflikt je potom nesplnením tejto normatívnej požiadavky a je porušením práva. Sociálny konflikt možno definovať ako otvorené vyústenie rozporov, ktorých predmetom sú hodnoty, vyšší status, moc alebo zdroje. Cieľom subjektov konfliktu je potom neutralizovanie, oslabenie alebo likvidácia protivníka.
- Všeobecný vzťah práva a sociálneho konfliktu spočíva v tom, že sociálny konflikt pôsobí voči právu ako nevyhnutný prostriedok jeho konkretizácie a ako prostriedok porozumenia právu.
- V moderných spoločnostiach je charakteristickým javom, že normotvorba sa snaží konfliktom predchádzať ale zároveň sama isté konflikty produkuje. Tým sa paradoxne zabezpečuje zrozumiteľnosť moderného právneho systému.
- Konflikty môžu byť realistické a nerealistické, alebo konflikty záujmov a dissens (hodnotový konflikt)
43. PRÁVNY SYSTÉM A PRÁVO PODĽA LUHMANA
Právny systém určitej spoločnosti sa skladá zo všetkých sociálnych komunikácií, ktoré sú formulované vzhľadom na právo. Právny systém zahŕňa- oblasť ktorá je ustanovená právom, a aj právo ktoré formuje a ustanovuje inštitúcie a organizácie, vrátane komunikácie v rámci každodenného života.
právo je štruktúra spoločnosti, ktorá spočíva na zhodnej generalizácií očakávaní v:
• časovej dimenzii- udržiava určité očakávanie v čas
• sociálnej dimenzii- vytvára inštitucionalizáciu výberu noriem
• obsahovo-významová dimenzia- identifikácia vecných súvislostí a očakávaní, ktoré sa tvoria na základe spoločenského sveta
právo je štruktúra spoločnosti, ktorá spočíva na zhodnej generalizácií očakávaní v:
• časovej dimenzii- udržiava určité očakávanie v čas
• sociálnej dimenzii- vytvára inštitucionalizáciu výberu noriem
• obsahovo-významová dimenzia- identifikácia vecných súvislostí a očakávaní, ktoré sa tvoria na základe spoločenského sveta
39. ZÁKLADNÉ ZNAKY PRÁVNICKEJ PROFESIE
a) rozsiahla príprava a špeciálny výcvik na vykonávanie odbornej praxe. Na výkon praxe je nevyhnutné potvrdenie o získanej kvalifikácie.
b) Teoretické znalosti dosiahnuté v príprave, ktoré spočívajú najmä:
- v znalosti právnej normy
- v znalosti prameňa normy spojená so schopnosťou normu vyhľadať
- znalosť spojená so schopnosťou posúdiť právnu normu v logických
súvislostiach
- znalosť druhov interpretačných postupov, schopnosť podať výklad
určitej normy a použiť ju v praxi.
c) členovia určitej právnickej profesie sa združujú do profesijných organizácii, ktoré chránia ich záujmy a presadzujú ich ciele
d) autonómnosť práce a rozhodovania
e) služba hodnotám, právna činnosť, právna prax
b) Teoretické znalosti dosiahnuté v príprave, ktoré spočívajú najmä:
- v znalosti právnej normy
- v znalosti prameňa normy spojená so schopnosťou normu vyhľadať
- znalosť spojená so schopnosťou posúdiť právnu normu v logických
súvislostiach
- znalosť druhov interpretačných postupov, schopnosť podať výklad
určitej normy a použiť ju v praxi.
c) členovia určitej právnickej profesie sa združujú do profesijných organizácii, ktoré chránia ich záujmy a presadzujú ich ciele
d) autonómnosť práce a rozhodovania
e) služba hodnotám, právna činnosť, právna prax
40. PODSTATNÉ ZNAKY PRÁVNEJ NORMY U EHRLICHA
- právna norma upravuje nejakú matériu zásadného významu
- na rozdiel od iných noriem sa dá vyjadriť v jasných a určitých pojmoch
- vyplýva zo sociálnej skutočnosti
41. AKO CHARAKTERIZUJE SOCIOLÓGIU PRÁVA ADAM PODGORECKI
Sociológia práva sa zaoberá registrovaním, formulovaním a overovaním všetkých všeobecných závislostí, v ktorých vystupuje právny faktor a faktor nejakého iného druhu.
Otázky ktoré majú význam pre právnu politiku sú:
- otázka znalosti práva
- otázka pôsobnosti práva
- otázka činiteľov ovplyvňujúcich formu a obsah práva
- otázka medzier právnych úprav
42. PRÁVNA NORMA PODĽA PODGORECKÉHO
je prostriedkom disciplíny, integrácie, výchovy a motivácie činnosti. Je predpokladom istoty človeka v spoločenských vzťahoch, lebo všeobecná záväznosť práva umožňuje predvídať s maximálnou pravdepodobnosťou správanie ľudí v určitých situáciách.
- na rozdiel od iných noriem sa dá vyjadriť v jasných a určitých pojmoch
- vyplýva zo sociálnej skutočnosti
41. AKO CHARAKTERIZUJE SOCIOLÓGIU PRÁVA ADAM PODGORECKI
Sociológia práva sa zaoberá registrovaním, formulovaním a overovaním všetkých všeobecných závislostí, v ktorých vystupuje právny faktor a faktor nejakého iného druhu.
Otázky ktoré majú význam pre právnu politiku sú:
- otázka znalosti práva
- otázka pôsobnosti práva
- otázka činiteľov ovplyvňujúcich formu a obsah práva
- otázka medzier právnych úprav
42. PRÁVNA NORMA PODĽA PODGORECKÉHO
je prostriedkom disciplíny, integrácie, výchovy a motivácie činnosti. Je predpokladom istoty človeka v spoločenských vzťahoch, lebo všeobecná záväznosť práva umožňuje predvídať s maximálnou pravdepodobnosťou správanie ľudí v určitých situáciách.
uskutočňuje dozor na miestach, ...
uskutočňuje dozor na miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova
zúčastňuje sa konania pre súdom, kde uplatňuje svoje oprávnenia
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a predpisov o postupe a rozhodnutiach orgánov štátnej správy
zastupuje štát ako vlastníka v konaní pred súdom
je oprávnená podať protest
upozorňuje na nedostatky (má preventívny charakter, jeho cieľom je pomôcť odstrániť porušenie zákonov a predchádzať tomuto porušovaniu)
Generálneho prokurátora SR vymenúva prezident SR na obdobie 5 rokov, najviac na dve po sebe nasledujúce obdobia. Prezident republiky generálneho prokurátora aj odvoláva. Súčasťou Generálnej prokuratúry SR je hlavná vojenská prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodové prokuratúry.
zúčastňuje sa konania pre súdom, kde uplatňuje svoje oprávnenia
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a predpisov o postupe a rozhodnutiach orgánov štátnej správy
zastupuje štát ako vlastníka v konaní pred súdom
je oprávnená podať protest
upozorňuje na nedostatky (má preventívny charakter, jeho cieľom je pomôcť odstrániť porušenie zákonov a predchádzať tomuto porušovaniu)
Generálneho prokurátora SR vymenúva prezident SR na obdobie 5 rokov, najviac na dve po sebe nasledujúce obdobia. Prezident republiky generálneho prokurátora aj odvoláva. Súčasťou Generálnej prokuratúry SR je hlavná vojenská prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodové prokuratúry.
39. ZÁRUKY SUDCOVSKEJ NEZÁVISLOSTI
Spočíva najmä vo funkčnej a statusovej nezávislosti.
Funkčná nezávislosť- spočíva v tom, že sudca pri výkone svojej funkcie nie je viazaný okrem ústavy, ústavných zákonov, zákonov a iných právnych predpisov, ktoré sú v súlade s ústavou a zákonmi a prípadne aj medzinárodnými zmluvami, nijakými inými inštrukciami.
Statusová (osobná) nezávislosť- sudcovi sa zaručuje trvalosť funkcie a jeho odvolateľnosť je prípustná len vo výnimočných prípadoch. Proti vôli sudcu možno jeho funkciu ukončiť len z dôvodov ustanovených v ústave (v zákone):
- na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin
- na základe právoplatného disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlúčiteľný s výkonom jeho funkcie
- ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje vykonávať jeho povinnosti (počas 1 roka)
- ak dosiahol vek 65 rokov
- vzdaním sa funkcie
- dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol sudca pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť bola obmedzená
Súčasťou statusovej nezávislosti je aj nepreložiteľnosť sudcu a zásada, že nikto nesmie byť odňatý svojmu sudcovi.
Funkčná nezávislosť- spočíva v tom, že sudca pri výkone svojej funkcie nie je viazaný okrem ústavy, ústavných zákonov, zákonov a iných právnych predpisov, ktoré sú v súlade s ústavou a zákonmi a prípadne aj medzinárodnými zmluvami, nijakými inými inštrukciami.
Statusová (osobná) nezávislosť- sudcovi sa zaručuje trvalosť funkcie a jeho odvolateľnosť je prípustná len vo výnimočných prípadoch. Proti vôli sudcu možno jeho funkciu ukončiť len z dôvodov ustanovených v ústave (v zákone):
- na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin
- na základe právoplatného disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlúčiteľný s výkonom jeho funkcie
- ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje vykonávať jeho povinnosti (počas 1 roka)
- ak dosiahol vek 65 rokov
- vzdaním sa funkcie
- dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol sudca pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť bola obmedzená
Súčasťou statusovej nezávislosti je aj nepreložiteľnosť sudcu a zásada, že nikto nesmie byť odňatý svojmu sudcovi.
Hlavné úlohy advokácie:
- pomáha uskutočňovať ústavné právo občanov na obhajobu a chrániť ostatné práva občanov
- obhajoba občanov v trestnom konaní
- zastupovanie pred súdmi, štátnymi orgánmi
- vyhotovovať a spisovať zmluvy a iné listiny
- poskytovať právne rady
Advokát nemôže odmietnuť právnu pomoc, ak bol na jej poskytnutie ustanovený ex offo (nutná obhajoba v občianskom súdnom i trestnom súdnom konaní).
Advokát je oprávnený odmietnuť poskytnutie právnej pomoci len zo závažných dôvodov.
Medzi povinnosti advokáta patria:
- zachovávať mlčanlivosť
- chrániť práva a záujmy zastupovaného
- dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná
Advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu. Výšku odmeny a spôsob jej určenia upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
- obhajoba občanov v trestnom konaní
- zastupovanie pred súdmi, štátnymi orgánmi
- vyhotovovať a spisovať zmluvy a iné listiny
- poskytovať právne rady
Advokát nemôže odmietnuť právnu pomoc, ak bol na jej poskytnutie ustanovený ex offo (nutná obhajoba v občianskom súdnom i trestnom súdnom konaní).
Advokát je oprávnený odmietnuť poskytnutie právnej pomoci len zo závažných dôvodov.
Medzi povinnosti advokáta patria:
- zachovávať mlčanlivosť
- chrániť práva a záujmy zastupovaného
- dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná
Advokát poskytuje právnu pomoc za odmenu. Výšku odmeny a spôsob jej určenia upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
37. PROKURATÚRA
Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo) je osobitná sústava orgánov, ktorej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Úrad prokurátora má svoje korene v staroveku a súvisí s ochranou majetkových a iných záujmov panovníka, príp. štátu. V rímskom súkromnom práve tento výraz označoval osobu, ktorá spravovala cudzí majetok a na základe generálnej plnej moci vykonávala svoj úrad. V rímskom verejnom práve bol prokurátor úradníkom, ktorý vykonával správu majetku panovníka alebo spravoval verejné financie, zastupoval panovníka v správnych, vojenských a dedičských veciach. Neskôr francúzska trestná kodifikácia prokuratúru definovala ako orgán verejnej žaloby. Táto podoba prešla cez Nemecko až do našej oblasti.
Prokuratúra je samostatný a nezávislý štátny orgán. Je riadená na princípe centralizmu (podriadenosť všetkých stupňov prokuratúry generálnemu prokurátorovi SR) a monokratizmu (prokurátor je individuálny orgán, ktorý vždy rozhoduje sám),
Úlohy prokuratúry:
je verejným žalobcom v trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestných činov
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
Prokuratúra je samostatný a nezávislý štátny orgán. Je riadená na princípe centralizmu (podriadenosť všetkých stupňov prokuratúry generálnemu prokurátorovi SR) a monokratizmu (prokurátor je individuálny orgán, ktorý vždy rozhoduje sám),
Úlohy prokuratúry:
je verejným žalobcom v trestnom stíhaní osôb podozrivých zo spáchania trestných činov
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
36. ADVOKÁT
Advokát je osoba zapísaná do zoznamu advokátov na základe písomnej žiadosti, ktorý vedie Slovenská advokátska komora.
Advokátom sa môže stať občan, ktorý:
- je plne spôsobilý na právne úkony
- má vysokoškolské právnické vzdelanie
- vykonal 3-ročnú právnickú prax ako advokátsky koncipient
- zložil advokátske skúšky
- musí byť bezúhonný
- zložil sľub predsedovi Komory
Slovenská advokátska komora (Bratislava)- je dôležitou garanciou povolania advokáta. Chráni a zaručuje nezávislosť povolania advokáta, ale ochraňuje aj klienta, a to tým, že kontroluje spôsob výkonu advokátskej profesie. Je samostatnou a nezávislou profesijnou komorou.
Advokát zastupuje klienta nielen v sporoch proti občanom, ale aj v sporoch proti štátu a iným organizáciám. Je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území SR. Pri poskytovaní pomoci vzniká medzi ním a klientom právny vzťah.
Advokátom sa môže stať občan, ktorý:
- je plne spôsobilý na právne úkony
- má vysokoškolské právnické vzdelanie
- vykonal 3-ročnú právnickú prax ako advokátsky koncipient
- zložil advokátske skúšky
- musí byť bezúhonný
- zložil sľub predsedovi Komory
Slovenská advokátska komora (Bratislava)- je dôležitou garanciou povolania advokáta. Chráni a zaručuje nezávislosť povolania advokáta, ale ochraňuje aj klienta, a to tým, že kontroluje spôsob výkonu advokátskej profesie. Je samostatnou a nezávislou profesijnou komorou.
Advokát zastupuje klienta nielen v sporoch proti občanom, ale aj v sporoch proti štátu a iným organizáciám. Je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území SR. Pri poskytovaní pomoci vzniká medzi ním a klientom právny vzťah.
35. NOTÁR
Spoločenské postavenie notárov- tzv. Hibridné postavenie:
- postavenie vo vzťahu k súdom na jednej strane- notárov vymenúva štát a plnia niektoré funkcie štátu.
- postavenie vo vzťahu k advokátom na druhej strane- pôsobia vo vlastnom mene.
Postavenie a činnosť notára sú spojené s notárskym úradom. Notárske úrady zriaďuje a zrušuje minister spravodlivosti SR. Sídlo notárskeho úradu sa určuje v rámci obvodu určitého okresného súdu. Počet notárskych miest je obmedzený.
Notársky úrad je súbor právomocí, nejde o orgán či právnickú osobu.
Notár je štátom určený a splnomocnený právnik, ktorý vykonáva notársku činnosť podľa Notárskeho poriadku. Koná nezávisle a nestranne, je viazaný ústavou a zákonmi. Notára do úradu vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti SR na návrh Notárskej komory, ktorá pôsobí ako najvyšší orgán notárskej samosprávy.
- postavenie vo vzťahu k súdom na jednej strane- notárov vymenúva štát a plnia niektoré funkcie štátu.
- postavenie vo vzťahu k advokátom na druhej strane- pôsobia vo vlastnom mene.
Postavenie a činnosť notára sú spojené s notárskym úradom. Notárske úrady zriaďuje a zrušuje minister spravodlivosti SR. Sídlo notárskeho úradu sa určuje v rámci obvodu určitého okresného súdu. Počet notárskych miest je obmedzený.
Notársky úrad je súbor právomocí, nejde o orgán či právnickú osobu.
Notár je štátom určený a splnomocnený právnik, ktorý vykonáva notársku činnosť podľa Notárskeho poriadku. Koná nezávisle a nestranne, je viazaný ústavou a zákonmi. Notára do úradu vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti SR na návrh Notárskej komory, ktorá pôsobí ako najvyšší orgán notárskej samosprávy.
Za notára môže byť vymenovaný:
- občan SR, ktorý je úplne spôsobilý na právne úkony
- má vysokoškolské právnické vzdelanie, je bezúhonný, vykonával právnickú prax
- zložil notársku skúšku
Notár pri svojej činnosti používa úradnú pečiatku, ktorá obsahuje jeho meno, priezvisko, titul, označenie „notár“, sídlo a štátny znak SR
Notárska činnosť:
- spisovanie notárskych zápisníc (potvrdzuje sa v nich pravdivosť, čo je v nich osvedčené)
- osvedčovanie právne významných skutočností (správnosť podpisu, fotokópie, pravosť podpisu na listine ...)
- notárske úschovy (listiny, peniaze a cenné papiere za účelom ich vydania v určenom čase určitému príjemcovi)
- spisovanie listín pre prípad smrti
- predaj- dražba
- má vysokoškolské právnické vzdelanie, je bezúhonný, vykonával právnickú prax
- zložil notársku skúšku
Notár pri svojej činnosti používa úradnú pečiatku, ktorá obsahuje jeho meno, priezvisko, titul, označenie „notár“, sídlo a štátny znak SR
Notárska činnosť:
- spisovanie notárskych zápisníc (potvrdzuje sa v nich pravdivosť, čo je v nich osvedčené)
- osvedčovanie právne významných skutočností (správnosť podpisu, fotokópie, pravosť podpisu na listine ...)
- notárske úschovy (listiny, peniaze a cenné papiere za účelom ich vydania v určenom čase určitému príjemcovi)
- spisovanie listín pre prípad smrti
- predaj- dražba
33. SUDCA
Predpoklady na výkon funkcie sudcu v SR:
- môže ním byť iba občan SR, ktorý dosiahol vek 30 rokov
- má vysokoškolské právnické vzdelanie
- vykonal justičnú skúšku
Sudca skladá do rúk prezidenta SR sľub a jeho zložením sa ujíma svojej funkcie. Pri výkone svojho povolania musí byť nezávislí a pri rozhodovaní je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi i medzinárodnými zmluvami.
Zárukou nezávislosti a nestrannosti sudcu je nezlučiteľnosť výkonu funkcie sudcu s:
- s funkciou v inom orgáne verejnej moci
- s pracovným pomerom či s obdobným pracovným vzťahom
- s podnikateľskou činnosťou
- s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť
- s žiadnou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, okrem správy vlastného majetku a vedeckej, literárnej a umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade SR
Sudcov vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh Súdnej rady. Záruky sudcovskej nezávislosti spočívajú najmä vo funkčnej a statusovej nezávislosti.
- môže ním byť iba občan SR, ktorý dosiahol vek 30 rokov
- má vysokoškolské právnické vzdelanie
- vykonal justičnú skúšku
Sudca skladá do rúk prezidenta SR sľub a jeho zložením sa ujíma svojej funkcie. Pri výkone svojho povolania musí byť nezávislí a pri rozhodovaní je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi i medzinárodnými zmluvami.
Zárukou nezávislosti a nestrannosti sudcu je nezlučiteľnosť výkonu funkcie sudcu s:
- s funkciou v inom orgáne verejnej moci
- s pracovným pomerom či s obdobným pracovným vzťahom
- s podnikateľskou činnosťou
- s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť
- s žiadnou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, okrem správy vlastného majetku a vedeckej, literárnej a umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade SR
Sudcov vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh Súdnej rady. Záruky sudcovskej nezávislosti spočívajú najmä vo funkčnej a statusovej nezávislosti.
34. SÚDNY EXEKÚTOR
(postavenie súdnych exekútorov, exekučnú činnosť a spôsoby vykonávania exekúcie upravuje v SR zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Účelom exekúcie je zabezpečiť účinnú realizáciu vykonateľného rozhodnutia súdu a iných orgánov (napr. colných), ak nebolo splnené dobrovoľne povinnostným subjektom práva.
Aktivita exekútora sa začína tam, kde sa končí činnosť súdu.
Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnú činnosť vykonáva nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný právnym poriadkom SR a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.
Účelom exekúcie je zabezpečiť účinnú realizáciu vykonateľného rozhodnutia súdu a iných orgánov (napr. colných), ak nebolo splnené dobrovoľne povinnostným subjektom práva.
Aktivita exekútora sa začína tam, kde sa končí činnosť súdu.
Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnú činnosť vykonáva nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný právnym poriadkom SR a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.
Exekútorom sa môže stať:
- občan SR, ktorý je spôsobilí na právne úkony
- má právnické vzdelanie, je bezúhonný a právnu prax vykonával po dobu 3 rokov, z toho najmenej 1 rok exekučnú prax
- zložil odborné skúšky
Exekútor môže vykonávať svoju činnosť, len ak zložil sľub a uzavrel poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s jeho vykonávaním exekučnej činnosti.
Orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov (Banská Bystrica), ktorá je členom Medzinárodnej únie súdnych exekútorov (Paríž).
Štátny dohľad nad ňou vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR.
- má právnické vzdelanie, je bezúhonný a právnu prax vykonával po dobu 3 rokov, z toho najmenej 1 rok exekučnú prax
- zložil odborné skúšky
Exekútor môže vykonávať svoju činnosť, len ak zložil sľub a uzavrel poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s jeho vykonávaním exekučnej činnosti.
Orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov (Banská Bystrica), ktorá je členom Medzinárodnej únie súdnych exekútorov (Paríž).
Štátny dohľad nad ňou vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR.
31. PROFESIONÁLNA MORÁLKA PRÁVNIKA
opiera sa o existujúce morálne normy v danej spoločnosti. Prejavuje sa v normách morálneho kódexu.
Jej základným princípom je spravodlivosť a rešpektovanie zákonov nielen pri výkone praxe, ale aj v súkromnom živote.
32. PROFESIJNÝ KÓDEX PRÁVNIKA
Je to normatívny systém, ktorý sa vyznačuje vnútornou koordinovanosťou a presnou štruktúrou.
Spravidla upravuje vzájomné práva a povinnosti odborníka a klienta, vzťahy k tzv. tretím osobám vrátane súdu, k spoločnosti, jej orgánom a inštitúciám.
Jeho normy definujú správania, ktoré má verejnosť právo očakávať od odborníkov aj od ich zamestnancov. Profesijný kódex umožňuje postupovať na základe disciplinárnych pravidiel proti tým príslušníkom profesie, ktorí porušili povinnosti, a tak poškodili povesť celej profesijnej skupiny.
Jej základným princípom je spravodlivosť a rešpektovanie zákonov nielen pri výkone praxe, ale aj v súkromnom živote.
32. PROFESIJNÝ KÓDEX PRÁVNIKA
Je to normatívny systém, ktorý sa vyznačuje vnútornou koordinovanosťou a presnou štruktúrou.
Spravidla upravuje vzájomné práva a povinnosti odborníka a klienta, vzťahy k tzv. tretím osobám vrátane súdu, k spoločnosti, jej orgánom a inštitúciám.
Jeho normy definujú správania, ktoré má verejnosť právo očakávať od odborníkov aj od ich zamestnancov. Profesijný kódex umožňuje postupovať na základe disciplinárnych pravidiel proti tým príslušníkom profesie, ktorí porušili povinnosti, a tak poškodili povesť celej profesijnej skupiny.
- podľa citovej orientácie príslušného ...
- podľa citovej orientácie príslušného správania a jeho motivácie
1. ziskové- spojené so snahou získať materiálne výhody
2. agresívne- vyvolané motívom nenávisti, nepriateľstva
3. pasívneho typu- ľahostajnosť k plneniu povinností
4. úmyselné správanie orientované na vonkajšie prostredie (trestné činy, priestupky)
5. správanie orientované na seba samého- alkoholizmus, drogy...
6. nedbalostné správanie- ujma na zdraví svojich detí, spôsobenie škody
28. PRÁVNICKÁ A PRÁVNA KULTÚRA
Právnická kultúra – súhrn právnych správaní, ktoré uskutočňujú právnici v rámci svojej profesionálnej činnosti v určitom časovom období.
Znaky- rozvinuté právne myslenie
- cit pre právo
- profesionálne právne vedomie
Pojem „právnická kultúra“ sa teda používa na charakteristiku činnosti osôb, ktoré sa profesionálne venujú právu.
1. ziskové- spojené so snahou získať materiálne výhody
2. agresívne- vyvolané motívom nenávisti, nepriateľstva
3. pasívneho typu- ľahostajnosť k plneniu povinností
4. úmyselné správanie orientované na vonkajšie prostredie (trestné činy, priestupky)
5. správanie orientované na seba samého- alkoholizmus, drogy...
6. nedbalostné správanie- ujma na zdraví svojich detí, spôsobenie škody
28. PRÁVNICKÁ A PRÁVNA KULTÚRA
Právnická kultúra – súhrn právnych správaní, ktoré uskutočňujú právnici v rámci svojej profesionálnej činnosti v určitom časovom období.
Znaky- rozvinuté právne myslenie
- cit pre právo
- profesionálne právne vedomie
Pojem „právnická kultúra“ sa teda používa na charakteristiku činnosti osôb, ktoré sa profesionálne venujú právu.
Právna kultúra
Právna kultúra - je súčasť kultúry spoločnosti, ktorá sa prejavuje ako súhrn národných a miestnych zvláštností v právnom myslení a praxi. (sú tu zvláštnosti, ktoré ovplyvňujú právnu kultúru – prístup krajiny k moru, či je v teplom podnebnom pásme, nerastné bohatstvo, politické zmýšľanie, náboženstvá a pod., - na kontinente sa vyvíjali štáty, ktoré majú približnú kultúru, podobné prvky práva.)
Faktory právnej kultúry:
- spôsob akým chránia a uznávajú spoločenské hodnoty
- vzťah medzi právom a ostatnými normatívnymi systémami spoločnosti (morálka, politika, náboženstvo, zvyky, tradície)
- pramene práva,
- spôsob tvorby a aplikácie právnych noriem a inštitútov,
- vzťah medzi tradíciou a systémom moderného riadenia.
Typy právnych kultúr:
1. kontinentálny systém práva (románsko-germánsky typ, škandinávsky, východoeurópsky, balkánsky) - základný prameň práva je zákon, právo tvorí štátny orgán parlament
2. Anglo-americký – precedenčné právo,
3. Socialistický typ právnej kultúry (podstata bola ideologická, je to písané právo, tvoria ho štátne orgány, je založené na rímskom práve),;
4. Tradičné náboženské právne systémy (islamský právny systém - základom je šária, Africké právo – náboženské, kmeňové právo, Čínske, Japonské právo),
Faktory právnej kultúry:
- spôsob akým chránia a uznávajú spoločenské hodnoty
- vzťah medzi právom a ostatnými normatívnymi systémami spoločnosti (morálka, politika, náboženstvo, zvyky, tradície)
- pramene práva,
- spôsob tvorby a aplikácie právnych noriem a inštitútov,
- vzťah medzi tradíciou a systémom moderného riadenia.
Typy právnych kultúr:
1. kontinentálny systém práva (románsko-germánsky typ, škandinávsky, východoeurópsky, balkánsky) - základný prameň práva je zákon, právo tvorí štátny orgán parlament
2. Anglo-americký – precedenčné právo,
3. Socialistický typ právnej kultúry (podstata bola ideologická, je to písané právo, tvoria ho štátne orgány, je založené na rímskom práve),;
4. Tradičné náboženské právne systémy (islamský právny systém - základom je šária, Africké právo – náboženské, kmeňové právo, Čínske, Japonské právo),
29. PROFESIONÁLNE PRÁVNICKÉ VEDOMIE
Forma skupinového právneho vedomia, ktorá sa prejavuje v súbore kognitívnych, hodnotovo-emocionálnych prvkov právneho vedomia pospolitosti ľudí, profesionálne sa zaoberajúcich právnou činnosťou, ktorá vyžaduje špeciálne vzdelanie a praktickú prípravu.
Profesionálne právnické vedomie sa prejavuje najmä v kvalite odbornosti právnikov a ich schopnosti odzrkadľovať existujúce spoločenské vzťahy nielen v právnych teóriách, ale i v prameňoch práva.
30. ÉTOS PRÁVNICKÉHO POVOLANIA
Je morálny postoj, ktorý právnik zaujíma k svojej práci, k osobitným úlohám a povinnostiam svojej profesie.
Étos – môžeme charakterizovať ako pozitívny postoj k povinnostiam vyplývajúcich z povolania (osobné zanietenie a zodpovednosť pri vykonávaní zverených úloh).
Profesionálne právnické vedomie sa prejavuje najmä v kvalite odbornosti právnikov a ich schopnosti odzrkadľovať existujúce spoločenské vzťahy nielen v právnych teóriách, ale i v prameňoch práva.
30. ÉTOS PRÁVNICKÉHO POVOLANIA
Je morálny postoj, ktorý právnik zaujíma k svojej práci, k osobitným úlohám a povinnostiam svojej profesie.
Étos – môžeme charakterizovať ako pozitívny postoj k povinnostiam vyplývajúcich z povolania (osobné zanietenie a zodpovednosť pri vykonávaní zverených úloh).
c) spoločenské normy-
c) spoločenské normy- pravidlá správania, ktoré vystupujú vo forme vzorov
a kritérií hodnotenia ľudského správania
- Každá spoločenská norma predpokladá možnosť svojho porušenia, kde je možné použiť sankciu. Kde nie je norma, nie je deviácia a naopak.
- V sociológii sa rozlišujú primárne a sekundárne deviácie.
Primárne- poruš. normy na základe pôvodného podnetu. (Napr. nadmerné pitie alkoholu ako reakcia na smrť blízkej osoby)
Sekundárne- dôsledok reakcie indivídua na označenie jeho správania ako deviačného.
- Delenie deviácií:
- podľa typu porušenej normy (mravnej, náboženskej, právnej)
- podľa charakteru porušovaných noriem- národné, medzinárodné
- podľa subjektu správania- tie ktorých sa dopúšťajú jednotlivci, skupiny
- podľa objektu- na rôzne sféry spoločenského života (ekonomika, politika)
na rôzne oblasti sociálnej orientácie (proti záujmom skupiny)
na rôzne hodnoty a záujmy (zdravie, život, charakter)
a kritérií hodnotenia ľudského správania
- Každá spoločenská norma predpokladá možnosť svojho porušenia, kde je možné použiť sankciu. Kde nie je norma, nie je deviácia a naopak.
- V sociológii sa rozlišujú primárne a sekundárne deviácie.
Primárne- poruš. normy na základe pôvodného podnetu. (Napr. nadmerné pitie alkoholu ako reakcia na smrť blízkej osoby)
Sekundárne- dôsledok reakcie indivídua na označenie jeho správania ako deviačného.
- Delenie deviácií:
- podľa typu porušenej normy (mravnej, náboženskej, právnej)
- podľa charakteru porušovaných noriem- národné, medzinárodné
- podľa subjektu správania- tie ktorých sa dopúšťajú jednotlivci, skupiny
- podľa objektu- na rôzne sféry spoločenského života (ekonomika, politika)
na rôzne oblasti sociálnej orientácie (proti záujmom skupiny)
na rôzne hodnoty a záujmy (zdravie, život, charakter)
21. ČO JE PRÁVNA INFORMÁCIA?
je súhrn správ o práve a všetkých procesoch a javoch, ktoré sú s ním spojené.
22. ČO OBSAHUJE PRÁVNA INFORMÁCIA?
1. vzory dovolených či nedovolených správaní v podobe právnych predpisov, opisy situácií, v ktorých sú tieto predpisy používané, ako aj opisy sankcií hroziacich v prípade neprispôsobenia sa požiadavkám práva,
2. vyjasnenie určitých termínov či pojmov právneho jazyka,
3. vedľajšiu argumentáciu v podobe dokazovania slušnosti či účelnosti noriem, odvolávaním sa na určité vedecké, politické, morálne či technické dôvody.
23. ČO JE ZÁKLADNÝM CIEĽOM PRÁVNEJ INFORMÁCIE?
Pochopenie zmyslu a významu právnej informácie a jej výsledným efektom by mala byť znalosť práva, poznanie práva. V tomto prípade platí zásada "ignoratia iuris neminem excussat", čo znamená "neznalosť práva neospravedlňuje".
24. EFEKTÍVNOSŤ PRÁVNEJ NORMY.
Je vzťah medzi skutočne dosiahnutým výsledkom jej pôsobenia a tým sociálnym cieľom, na dosiahnutie ktorého bola právna norma prijatá.
Efektívnosť právnej normy často súvisí so zhodnotením jej "produktivity"
22. ČO OBSAHUJE PRÁVNA INFORMÁCIA?
1. vzory dovolených či nedovolených správaní v podobe právnych predpisov, opisy situácií, v ktorých sú tieto predpisy používané, ako aj opisy sankcií hroziacich v prípade neprispôsobenia sa požiadavkám práva,
2. vyjasnenie určitých termínov či pojmov právneho jazyka,
3. vedľajšiu argumentáciu v podobe dokazovania slušnosti či účelnosti noriem, odvolávaním sa na určité vedecké, politické, morálne či technické dôvody.
23. ČO JE ZÁKLADNÝM CIEĽOM PRÁVNEJ INFORMÁCIE?
Pochopenie zmyslu a významu právnej informácie a jej výsledným efektom by mala byť znalosť práva, poznanie práva. V tomto prípade platí zásada "ignoratia iuris neminem excussat", čo znamená "neznalosť práva neospravedlňuje".
24. EFEKTÍVNOSŤ PRÁVNEJ NORMY.
Je vzťah medzi skutočne dosiahnutým výsledkom jej pôsobenia a tým sociálnym cieľom, na dosiahnutie ktorého bola právna norma prijatá.
Efektívnosť právnej normy často súvisí so zhodnotením jej "produktivity"
25. PRODUKTIVITA PRÁVNEJ NORMY.
Hovoríme o nej v prípade, keď je realizácia právnej normy spojená s činnosťou určitého štátneho, najmä správneho orgánu, ktorý uskutočňuje aplikáciu právnej normy a kontroluje jej efektívnosť.
Hľadisko produktivity právnej normy odzrkadľuje jej "nákladovosť" (predovšetkým finančnú) čiže "rentabilitu" jej účinkov vzhľadom na náklady na vybudovanie a chod administratívneho aparátu, ktorý právnu normu aplikuje.
Produktivita právnej normy zdôvodňuje činnosť tohto administratívneho aparátu a je pomocným hľadiskom pre hodnotenie efektívnosti právnej normy. Sama vysoká produktivita právnej normy ale sama osebe ešte neznamená vysokú efektivitu tejto právnej normy.
26. PREDPOKLADY EFEKTÍVNOSTI PRÁVNEJ NORMY?
1. predpoklady efektívnosti pri tvorbe práva - spočívajú predovšetkým v kvalitnej právnej politike, zrozumiteľnosti, jednoznačnosti, nerozpornosti a prehľadnosti právnych noriem, dodržaní legislatívnych procedúr a pod.,
2. predpoklady efektívnosti pri realizácií práva - spočívajúce predovšetkým v primeranej právnej informovanosti právnych subjektov, v dôslednom postihu v prípade porušenia právnej normy, v kvalitnej aplikačnej činnosti štátnych orgánov a pod.
Hľadisko produktivity právnej normy odzrkadľuje jej "nákladovosť" (predovšetkým finančnú) čiže "rentabilitu" jej účinkov vzhľadom na náklady na vybudovanie a chod administratívneho aparátu, ktorý právnu normu aplikuje.
Produktivita právnej normy zdôvodňuje činnosť tohto administratívneho aparátu a je pomocným hľadiskom pre hodnotenie efektívnosti právnej normy. Sama vysoká produktivita právnej normy ale sama osebe ešte neznamená vysokú efektivitu tejto právnej normy.
26. PREDPOKLADY EFEKTÍVNOSTI PRÁVNEJ NORMY?
1. predpoklady efektívnosti pri tvorbe práva - spočívajú predovšetkým v kvalitnej právnej politike, zrozumiteľnosti, jednoznačnosti, nerozpornosti a prehľadnosti právnych noriem, dodržaní legislatívnych procedúr a pod.,
2. predpoklady efektívnosti pri realizácií práva - spočívajúce predovšetkým v primeranej právnej informovanosti právnych subjektov, v dôslednom postihu v prípade porušenia právnej normy, v kvalitnej aplikačnej činnosti štátnych orgánov a pod.
27. SOCIÁLNA DEVIÁCIA A PRÁVO
je to odchýlka od spoločenskej normy alebo noriem skupiny- nerešpektovanie požiadaviek, ktoré na indivíduum alebo skupinu kladie určitá norma alebo súbor noriem.
sociálna deviácia je pojem:
• veľmi široký- neuvádza konkrétnu normu, od ktorej sa správanie odchyľuje
• neutrálny- nehovorí či smer k odchýlke je pozitívny alebo negatívny
• emocionálne je indiferentný- nehovorí, či konkrétne deviačné správanie je dobré alebo zlé
rôznorodosť sociálnych deviácii prevyšuje rôznorodosť spoločenských noriem. V sociálnom systéme môžu platiť rôzne druhy noriem: mravné, náboženské, estetické, etnické, právne.
- Pri tejto rôznorodosti deviácie je dôležité, aby boli presne vymedzené hranice toho, čo je NORMÁLNE a čo je DEVIANTNÉ
- Normálne správanie- je primerané a riadi sa podľa všeobecne prijímaných vzorov správania: a) sociálne zvyky- vyplývajú zo sociálnej skúsenosti
b) mravy a konvencie- ich dodržiavanie je prísne vyžadované a porušenie je
sankcionované
sociálna deviácia je pojem:
• veľmi široký- neuvádza konkrétnu normu, od ktorej sa správanie odchyľuje
• neutrálny- nehovorí či smer k odchýlke je pozitívny alebo negatívny
• emocionálne je indiferentný- nehovorí, či konkrétne deviačné správanie je dobré alebo zlé
rôznorodosť sociálnych deviácii prevyšuje rôznorodosť spoločenských noriem. V sociálnom systéme môžu platiť rôzne druhy noriem: mravné, náboženské, estetické, etnické, právne.
- Pri tejto rôznorodosti deviácie je dôležité, aby boli presne vymedzené hranice toho, čo je NORMÁLNE a čo je DEVIANTNÉ
- Normálne správanie- je primerané a riadi sa podľa všeobecne prijímaných vzorov správania: a) sociálne zvyky- vyplývajú zo sociálnej skúsenosti
b) mravy a konvencie- ich dodržiavanie je prísne vyžadované a porušenie je
sankcionované
20. SOCIÁLNA KONTROLA A JEJ CHARAKTERISTIKA U WARDA, ROSSA, SIMONA, POUNDA, BERGERA A REHBINDERA.
Termín sociálna kontrola sa historicky vyvinul z termínu „predvídavosť“ (Comte)
Ward – prevzal termín „predvídavosť“ a dal mu význam „predpoveď“, aby sa predvídalo – kontrolovalo.
Ross – sociálnu kontrolu chápe ako spôsob ako stmeliť spoločnosť, zámerne spoločensky ovládať jednotlivcov a skupiny aby v záujme celku boli zmiernené ich rozpory a oslabené putá, ktoré viažu indivídua do menších skupín, predovšetkým hospodárskych. Ross považuje za dôležitý prostriedok sociálnej kontroly právo, ktoré je pre neho vysoko špecializovaným a dokonalým nástrojom spoločenskej kontroly.
Simon – používa na označenie kontroly slovo „prehľad“, ktorý robia tí čo sú pri moci. Sociálnu kontrolu možno vymedziť ako súbor prostriedkov sociálnych inštitúcií a procesov, existujúcich v sociálnom útvare, ktorým sociálny celok zabezpečuje vzájomnú konformitu k prijatým hodnotám, cieľom potrebám a normám
Pound – kontrola podľa neho sleduje dva ciele:
- Zabezpečiť nerušený rozvoj individuálnej iniciatívy a sebarealizácie človeka
- Stanovenie rámca na regulovanie činnosti indivídua tak, aby jeho konanie neprinášalo spoločenskú ujmu.
Ward – prevzal termín „predvídavosť“ a dal mu význam „predpoveď“, aby sa predvídalo – kontrolovalo.
Ross – sociálnu kontrolu chápe ako spôsob ako stmeliť spoločnosť, zámerne spoločensky ovládať jednotlivcov a skupiny aby v záujme celku boli zmiernené ich rozpory a oslabené putá, ktoré viažu indivídua do menších skupín, predovšetkým hospodárskych. Ross považuje za dôležitý prostriedok sociálnej kontroly právo, ktoré je pre neho vysoko špecializovaným a dokonalým nástrojom spoločenskej kontroly.
Simon – používa na označenie kontroly slovo „prehľad“, ktorý robia tí čo sú pri moci. Sociálnu kontrolu možno vymedziť ako súbor prostriedkov sociálnych inštitúcií a procesov, existujúcich v sociálnom útvare, ktorým sociálny celok zabezpečuje vzájomnú konformitu k prijatým hodnotám, cieľom potrebám a normám
Pound – kontrola podľa neho sleduje dva ciele:
- Zabezpečiť nerušený rozvoj individuálnej iniciatívy a sebarealizácie človeka
- Stanovenie rámca na regulovanie činnosti indivídua tak, aby jeho konanie neprinášalo spoločenskú ujmu.
Právo plní funkciu sociálnej kontroly ....
Právo plní funkciu sociálnej kontroly a regulácie tým, že usmerňuje individualistický inštinkt v prospech inštinktu sociálneho. Sociálna kontrola obsahuje 2 aspekty:
- Normatívny aspekt, ktorý nachádza svoj obsah v normách
- Inštitucionálny aspekt, ktorý sa odzrkadľuje v chápaní sociálnej kontroly ako systému úradov a aktérov realizujúcich kontrolnú funkciu v spoločnosti.
Berger – zaoberá sa metódami kontroly, ktoré sa menia podľa účelu a charakteru príslušnej skupiny. Systém sociálnej kontroly, tzv. širšie donucovacie systémy, tvoria: legálne a politické systémy, morálka, zvyky a obyčaje. Medzi menej extenzívne systémy kontroly patria: neformálna kontrola zo strany kolegov, spôsob obliekania atď.
Rehbinder – vidí v práve prostriedok sociálnej kontroly, ktorá riadi a koriguje sociálny život. Táto úloha práva môže byť splnená iba ak je jasne stanovené skupinové konanie.
- Normatívny aspekt, ktorý nachádza svoj obsah v normách
- Inštitucionálny aspekt, ktorý sa odzrkadľuje v chápaní sociálnej kontroly ako systému úradov a aktérov realizujúcich kontrolnú funkciu v spoločnosti.
Berger – zaoberá sa metódami kontroly, ktoré sa menia podľa účelu a charakteru príslušnej skupiny. Systém sociálnej kontroly, tzv. širšie donucovacie systémy, tvoria: legálne a politické systémy, morálka, zvyky a obyčaje. Medzi menej extenzívne systémy kontroly patria: neformálna kontrola zo strany kolegov, spôsob obliekania atď.
Rehbinder – vidí v práve prostriedok sociálnej kontroly, ktorá riadi a koriguje sociálny život. Táto úloha práva môže byť splnená iba ak je jasne stanovené skupinové konanie.
19. VZŤAH PRÁVA A SOCIÁLNEHO KONFLIKTU.
- Každá právna regulácia sociálneho konania sa zakladá na určitej normatívnej požiadavke.
- Sociálny konflikt je potom nesplnením tejto normatívnej požiadavky a je porušením práva. Sociálny konflikt možno definovať ako otvorené vyústenie rozporov, ktorých predmetom sú hodnoty, vyšší status, moc alebo zdroje. Cieľom subjektov konfliktu je potom neutralizovanie, oslabenie alebo likvidácia protivníka.
- Všeobecný vzťah práva a sociálneho konfliktu spočíva v tom, že sociálny konflikt pôsobí voči právu ako nevyhnutný prostriedok jeho konkretizácie a ako prostriedok porozumenia právu.
- V moderných spoločnostiach je charakteristickým javom, že normotvorba sa snaží konfliktom predchádzať ale zároveň sama isté konflikty produkuje. Tým sa paradoxne zabezpečuje zrozumiteľnosť moderného právneho systému.
- Konflikty môžu byť realistické a nerealistické, alebo konflikty záujmov a dissens (hodnotový konflikt)
- Sociálny konflikt je potom nesplnením tejto normatívnej požiadavky a je porušením práva. Sociálny konflikt možno definovať ako otvorené vyústenie rozporov, ktorých predmetom sú hodnoty, vyšší status, moc alebo zdroje. Cieľom subjektov konfliktu je potom neutralizovanie, oslabenie alebo likvidácia protivníka.
- Všeobecný vzťah práva a sociálneho konfliktu spočíva v tom, že sociálny konflikt pôsobí voči právu ako nevyhnutný prostriedok jeho konkretizácie a ako prostriedok porozumenia právu.
- V moderných spoločnostiach je charakteristickým javom, že normotvorba sa snaží konfliktom predchádzať ale zároveň sama isté konflikty produkuje. Tým sa paradoxne zabezpečuje zrozumiteľnosť moderného právneho systému.
- Konflikty môžu byť realistické a nerealistické, alebo konflikty záujmov a dissens (hodnotový konflikt)
17. ZÁKLADNE TYPY POSTOJOV K PRÁVU A ICH CHARAKTERISTIKA.
Postoje k právu možno rozdeliť na:
- Pozitívne – akceptovanie pozitívneho práva, prijatého orgánmi verejnej moci, a to plnením právnych povinností a využívaním subjektívnych práv (oprávnení).
- Negatívne – odmietanie určitého, štátom stanoveného správania formou protiprávneho konania.
- Konformné – jedinec právnu normu dodržuje preto, pretože ju dodržuje i sociálne prostredie, v ktorom sa pohybuje.
- Neutrálne – jedinec si nevytvára vyhranený názor na právo je mu to v podstate jedno
18. POZITÍVNE A NEGATÍVNE POSTOJE K PRÁVU.
Pozitívne - akceptovanie pozitívneho práva, prijatého orgánmi verejnej moci, a to plnením právnych povinností a využívaním subjektívnych práv (oprávnení). Medzi základné typy pozitívnych postojov k právu patria:
- Úcta k právu – (právny étos) vnútorná akceptácia práva v spoločnosti ako hodnoty, ktorá sa zhoduje s predstavou jedinca o spravodlivom a dobrom práve
- Legalizmus – formálne uznanie potreby a nevyhnutnosti existencie právneho poriadku ako garanta sociálneho poriadku, stability a právnej istoty.
- Pozitívne – akceptovanie pozitívneho práva, prijatého orgánmi verejnej moci, a to plnením právnych povinností a využívaním subjektívnych práv (oprávnení).
- Negatívne – odmietanie určitého, štátom stanoveného správania formou protiprávneho konania.
- Konformné – jedinec právnu normu dodržuje preto, pretože ju dodržuje i sociálne prostredie, v ktorom sa pohybuje.
- Neutrálne – jedinec si nevytvára vyhranený názor na právo je mu to v podstate jedno
18. POZITÍVNE A NEGATÍVNE POSTOJE K PRÁVU.
Pozitívne - akceptovanie pozitívneho práva, prijatého orgánmi verejnej moci, a to plnením právnych povinností a využívaním subjektívnych práv (oprávnení). Medzi základné typy pozitívnych postojov k právu patria:
- Úcta k právu – (právny étos) vnútorná akceptácia práva v spoločnosti ako hodnoty, ktorá sa zhoduje s predstavou jedinca o spravodlivom a dobrom práve
- Legalizmus – formálne uznanie potreby a nevyhnutnosti existencie právneho poriadku ako garanta sociálneho poriadku, stability a právnej istoty.
- Právny konformizmus
- Právny konformizmus - jedinec právnu normu dodržuje preto, pretože ju dodržuje i sociálne prostredie, v ktorom sa pohybuje.
d) vonkajší - subjekt právo vnútorne neuznáva, ale napriek tomu sa mu podriadi
e) vnútorný- vnútorná konformita nie je prejavom autonómneho názoru jednotlivca, ale výrazom ustúpenia sociálnemu tlaku sociálnej skupiny
- Oportunizmus – ochota rešpektovať právo len vtedy, keď sa jednotlivcovi vidí právna alternatíva výhodnejšia ako protiprávne konanie. (prospechárstvo)
- Právny pragmatizmus – právo je prostriedkom na dosiahnutie vlastných cieľov a presadenie svojich záujmov. (právo je inštrument na dosiahnutie osobných cieľov)
Negatívne - odmietanie určitého, štátom stanoveného správania formou protiprávneho konania. Medzi negatívne postoje k právu patria najmä:
- Právny anarchizmus – právo je neprijateľné lebo obmedzuje slobodu
- Právna deviácia – právo nie je dodržiavané lebo jeho adresátom nevyhovuje. Chýba tu legalistický prístup k právu
- Právny nonkonformizmus – právo je odmietané ako výraz sociálnej konformity. Základom je nesúhlas so spoločenskými a skupinovými normami, hodnotami a vzormi správania
d) vonkajší - subjekt právo vnútorne neuznáva, ale napriek tomu sa mu podriadi
e) vnútorný- vnútorná konformita nie je prejavom autonómneho názoru jednotlivca, ale výrazom ustúpenia sociálnemu tlaku sociálnej skupiny
- Oportunizmus – ochota rešpektovať právo len vtedy, keď sa jednotlivcovi vidí právna alternatíva výhodnejšia ako protiprávne konanie. (prospechárstvo)
- Právny pragmatizmus – právo je prostriedkom na dosiahnutie vlastných cieľov a presadenie svojich záujmov. (právo je inštrument na dosiahnutie osobných cieľov)
Negatívne - odmietanie určitého, štátom stanoveného správania formou protiprávneho konania. Medzi negatívne postoje k právu patria najmä:
- Právny anarchizmus – právo je neprijateľné lebo obmedzuje slobodu
- Právna deviácia – právo nie je dodržiavané lebo jeho adresátom nevyhovuje. Chýba tu legalistický prístup k právu
- Právny nonkonformizmus – právo je odmietané ako výraz sociálnej konformity. Základom je nesúhlas so spoločenskými a skupinovými normami, hodnotami a vzormi správania
14. VYMENUJTE A CHARAKTERIZUJTE DVE STRÁNKY PRÁVNEHO VEDOMIA.
1. kognitívna- obsahuje poznávacie prvky
2. emocionálno-hodnotiaca- obsahuje predstavy, princípy, idey o práve
3. rozhodovacia- obsahuje postojové prvky (stereotypy o práve)
Kognitívna stránka- obsahuje poznávacie prvky. Znalosť práva je diferencovaná na úrovni znalostí indivíduí o samom práve. Znamená takú organizovanú štruktúru predstáv o práve a právnych pojmoch, ktorá je predpokladom k účelnému, právne relevantnému konaniu. Znalosť práva vychádza z prezumpcie znalosti práva- neznalosť práva neospravedlňuje.
Hodnotiaca stránka- hodnotiaci vzťah človeka k právu, ktorý zahŕňa mnohé otázky (akú hodnotu má pre človeka právo, právna istota, spravodlivosť, sloboda, bezpečnosť, morálka...) je ovplyvnený mnohými faktormi, kde má veľký význam socializácia.
a) primárne hodnotenie- systém hodnôt práva je konfrontovaný s osobnými hodnotami hodnotiaceho subjektu (právo je posudzované ako spravodlivé, nespravodlivé, dobré, zlé)
b) sekundárne hodnotenie- hodnotenie práva z hľadiska toho, ako pomáha dosiahnuť iný cieľ, hodnoty, ktoré jedinec hodnotí ako zásadné. (Právo účelné alebo neúčelné)
Rozhodovacia stránka- vzťahuje sa na pôsobenie psychických štruktúr, ktoré podnecujú mechanizmy aktívneho správania a voľného konania vo vzťahu k právu.
2. emocionálno-hodnotiaca- obsahuje predstavy, princípy, idey o práve
3. rozhodovacia- obsahuje postojové prvky (stereotypy o práve)
Kognitívna stránka- obsahuje poznávacie prvky. Znalosť práva je diferencovaná na úrovni znalostí indivíduí o samom práve. Znamená takú organizovanú štruktúru predstáv o práve a právnych pojmoch, ktorá je predpokladom k účelnému, právne relevantnému konaniu. Znalosť práva vychádza z prezumpcie znalosti práva- neznalosť práva neospravedlňuje.
Hodnotiaca stránka- hodnotiaci vzťah človeka k právu, ktorý zahŕňa mnohé otázky (akú hodnotu má pre človeka právo, právna istota, spravodlivosť, sloboda, bezpečnosť, morálka...) je ovplyvnený mnohými faktormi, kde má veľký význam socializácia.
a) primárne hodnotenie- systém hodnôt práva je konfrontovaný s osobnými hodnotami hodnotiaceho subjektu (právo je posudzované ako spravodlivé, nespravodlivé, dobré, zlé)
b) sekundárne hodnotenie- hodnotenie práva z hľadiska toho, ako pomáha dosiahnuť iný cieľ, hodnoty, ktoré jedinec hodnotí ako zásadné. (Právo účelné alebo neúčelné)
Rozhodovacia stránka- vzťahuje sa na pôsobenie psychických štruktúr, ktoré podnecujú mechanizmy aktívneho správania a voľného konania vo vzťahu k právu.
15. PRÁVNY MECHANIZMUS PÔSOBENIA PRÁVA.
a) Právo ako právny systém záväzne ustanovuje pravidlá ľudského správania a preto je spôsobilé pôsobiť na spoločenské vzťahy. Takéto pôsobenie práva nazývame právnym regulovaním.
b) Základné pôsobenie práva spočíva i v regulovaní spoločenských vzťahov t.j. v regulovaní skutočného správania subjektov práva.
c) Pôsobenie práva v spoločnosti teda chápeme ako vyvolanie určitých spoločenských zmien pomocou právnych noriem.
16. PRÁVNE POSTOJE.
Právne postoje: Postoj k právu je súčasťou právneho vedomia (mienka, názor o práve). Je to sociálne naučená a dlhodobá tendencia právneho subjektu reagovať určitým relatívne ustáleným spôsobom na právne podnety, a to buď verbálnym alebo akčným správaním. (základom postoja sú potreby).
Každý postoj je výslednicou pôsobenia troch zložiek:
a) hodnotovej- názory o práve, jeho poznanie a hodnotenie
b) citovej- utvára sa na základe emócii a citových prežitkov
c) konajúcej- obsahuje tendenciu konať.
b) Základné pôsobenie práva spočíva i v regulovaní spoločenských vzťahov t.j. v regulovaní skutočného správania subjektov práva.
c) Pôsobenie práva v spoločnosti teda chápeme ako vyvolanie určitých spoločenských zmien pomocou právnych noriem.
16. PRÁVNE POSTOJE.
Právne postoje: Postoj k právu je súčasťou právneho vedomia (mienka, názor o práve). Je to sociálne naučená a dlhodobá tendencia právneho subjektu reagovať určitým relatívne ustáleným spôsobom na právne podnety, a to buď verbálnym alebo akčným správaním. (základom postoja sú potreby).
Každý postoj je výslednicou pôsobenia troch zložiek:
a) hodnotovej- názory o práve, jeho poznanie a hodnotenie
b) citovej- utvára sa na základe emócii a citových prežitkov
c) konajúcej- obsahuje tendenciu konať.
11. FUNKCIE PRÁVA V SPOLOČNOSTI
Integratívna- schopnosť práva zjednotiť a usporiadať modernú spoločnosť a stabilizovať v nej sociálne vzťahy a sociálne správanie. Prostredníctvom práva sa integruje spoločnosť ako celok, ale umožňuje sa aj integrácia skupín a jednotlivcov do systému spoločnosti. Právo pôsobí ako usporiadajúca sociálna sila, ktorá stanovuje osobitné pravidlá pre určité oblasti sociálneho života. Tieto pravidlá môžu byť:
60. pozitívne- žiaduce správanie a prostredníctvom právnych noriem vynucované
61. negatívne- spoločnosťou nežiadúce a škodlivé správanie (neprípustné)
Selektívna- schopnosť práva pôsobiť v spoločnosti tak, že poskytuje istotu v sociálnom očakávaní. Právo selektuje rozmanitosť a redukuje variabilitu sociálneho konania (normatívny rámec práva niektoré konania automaticky berie pod svoju ochranu, zatiaľ čo iné zakazuje pod hrozbou právnej sankcie). Konanie sa selektuje na právne a protiprávne.
Regulatívna- schopnosť práva pôsobiť v spoločnosti ako mechanizmus riešenia konfliktov a schopnosť stanoviť správanie jednotlivcov v spoločnosti.
Legitimizačná- všeobecné zákonodarstvo je v právnom štáte jedinou formou, ako legitimovať štátnu moc a s ňou spojenú organizáciu panstva.
60. pozitívne- žiaduce správanie a prostredníctvom právnych noriem vynucované
61. negatívne- spoločnosťou nežiadúce a škodlivé správanie (neprípustné)
Selektívna- schopnosť práva pôsobiť v spoločnosti tak, že poskytuje istotu v sociálnom očakávaní. Právo selektuje rozmanitosť a redukuje variabilitu sociálneho konania (normatívny rámec práva niektoré konania automaticky berie pod svoju ochranu, zatiaľ čo iné zakazuje pod hrozbou právnej sankcie). Konanie sa selektuje na právne a protiprávne.
Regulatívna- schopnosť práva pôsobiť v spoločnosti ako mechanizmus riešenia konfliktov a schopnosť stanoviť správanie jednotlivcov v spoločnosti.
Legitimizačná- všeobecné zákonodarstvo je v právnom štáte jedinou formou, ako legitimovať štátnu moc a s ňou spojenú organizáciu panstva.
12. ČÍM SA ODLIŠUJE PRÁVO AKO NORMATÍVNY PRÁVNY SYSTÉM OD NEPRÁVNYCH NORMATÍVNYCH SYSTÉMOV? CHARAKTERIZUJTE TIETO ZNAKY.
- štátom stanovenou alebo uznanou formou- podoba zákona, vyhlášky
- štátnym donútením- štátne orgány tvoria platné právo a v prípade nerešpektovania uplatňujú sankcie
- monizmom práva- v spoločnosti je jediný právny systém platný pre všetkých
13. ČO ROZUMIEME PRÁVNYM VEDOMÍM?
Zahŕňa- platné právo v spoločnosti- DE LEGE LATA
- predstavy o tom, aké by malo právo byť- DE LEGE FERENDA
Právne vedomie je zložitý, vnútorne štruktúrovaný spoločenský jav, ktorý je založený na znalosti práva, sociálno-právnej psychiky, na predstavách o platnom práve a na predstavách o ideálnom práve.
Skladná sa z 2 zložiek:
1. znalosti práva- obsahujú poznávacie (kognitívne) prvky- informácie, znalosti
2. mienka o práve- obsahuje hodnotiace a postojové prvky.
- štátnym donútením- štátne orgány tvoria platné právo a v prípade nerešpektovania uplatňujú sankcie
- monizmom práva- v spoločnosti je jediný právny systém platný pre všetkých
13. ČO ROZUMIEME PRÁVNYM VEDOMÍM?
Zahŕňa- platné právo v spoločnosti- DE LEGE LATA
- predstavy o tom, aké by malo právo byť- DE LEGE FERENDA
Právne vedomie je zložitý, vnútorne štruktúrovaný spoločenský jav, ktorý je založený na znalosti práva, sociálno-právnej psychiky, na predstavách o platnom práve a na predstavách o ideálnom práve.
Skladná sa z 2 zložiek:
1. znalosti práva- obsahujú poznávacie (kognitívne) prvky- informácie, znalosti
2. mienka o práve- obsahuje hodnotiace a postojové prvky.
6. SOCIOLOGICKÉ POŇATIE ŠTÁTU.
Štát je organizácia, ktorá svojim členom garantuje ochranu a bezpečnosť, ale za to vyžaduje určité protislužby (napr. platenie daní).
Podľa teórie konfliktu (Giddens) podstatou štátu je monopol na organizovanie násilia. So vznikom štátu je súkromné násilie vyhlásené za odsúdenia hodný zločin a násilie na ktoré je oprávnený štát je glorifikované ako záruka poriadku.
Durkheim tvrdí naopak, že štát je predovšetkým nástrojom presadzovania všeobecného záujmu a prekonávania čiastkových, vnútorných rozporov, ktoré rozdeľujú spoločnosť.
Teória konfliktu kladie dôraz na dominantné aspekty štátnej moci, zatiaľ čo konsenzuálna teória zdôrazňuje skôr koordinačnú funkciu štátu, jeho význam pre kooperáciu životne dôležitých aktivít obyvateľstva žijúceho na určitom území.
Podľa teórie konfliktu (Giddens) podstatou štátu je monopol na organizovanie násilia. So vznikom štátu je súkromné násilie vyhlásené za odsúdenia hodný zločin a násilie na ktoré je oprávnený štát je glorifikované ako záruka poriadku.
Durkheim tvrdí naopak, že štát je predovšetkým nástrojom presadzovania všeobecného záujmu a prekonávania čiastkových, vnútorných rozporov, ktoré rozdeľujú spoločnosť.
Teória konfliktu kladie dôraz na dominantné aspekty štátnej moci, zatiaľ čo konsenzuálna teória zdôrazňuje skôr koordinačnú funkciu štátu, jeho význam pre kooperáciu životne dôležitých aktivít obyvateľstva žijúceho na určitom území.
7. ŠTÁT, LEGITIMITA ŠTÁTNEJ MOCI U M. WEBERA
- Rozlišuje medzi mocou a panstvom
Moc- každá šanca presadiť v rámci spoločenského vzťahu to, na čom táto šanca spočíva
Panstvo- šanca nájsť pre príkaz určitého obsahu poslušnosť u určitých osôb
3. Legálne panstvo- spočíva na dôvere v zákonnosť stanovených poriadkov a v právo tých, ktorí sú na ich základe povolaní vykonávať moc.
4. tradičné panstvo- je odvodené z každodennej viery v posvätnosť oddávna platných tradícii
Má dve formy:
• patriarchálnu založenú na osobnej vernosti
• stavovskú spočívajúcu na stavovskej cti.
5. charizmatické panstvo- je založené na nevšednej oddanosti, posvätnosti, hrdinskej sile alebo na príklade určitej osobnosti a poriadkov, ktoré odlišujú indivíduum od ostatných ľudí
Moc- každá šanca presadiť v rámci spoločenského vzťahu to, na čom táto šanca spočíva
Panstvo- šanca nájsť pre príkaz určitého obsahu poslušnosť u určitých osôb
3. Legálne panstvo- spočíva na dôvere v zákonnosť stanovených poriadkov a v právo tých, ktorí sú na ich základe povolaní vykonávať moc.
4. tradičné panstvo- je odvodené z každodennej viery v posvätnosť oddávna platných tradícii
Má dve formy:
• patriarchálnu založenú na osobnej vernosti
• stavovskú spočívajúcu na stavovskej cti.
5. charizmatické panstvo- je založené na nevšednej oddanosti, posvätnosti, hrdinskej sile alebo na príklade určitej osobnosti a poriadkov, ktoré odlišujú indivíduum od ostatných ľudí
8. AKÉ DRUHY PRÁVA ROZLIŠUJE EUGEN EHRLICH
- rozlišuje 3 druhy práva
1. spoločenské právo- právne predpisy v rôznych spoločenských skupinách. Vnútorný poriadok sociálnych skupín je i základnou formou práva
2. právo juristov- sú to pravidlá konania stanovené súdmi, záväzné pre jedincov. Tieto normy sú písomne zaznamenané v právnych pravidlách
3. štátne právo- všetky právne predpisy, ktoré vznikajú prostredníctvom štátu a bez štátu by nemohli existovať.
9. AKO CHARAKTERIZUJE SOCIOLÓGIU PRÁVA E. EHRLICH
- Sociológia práva je empirická veda založená na pozorovaní.
- Sociológia práva musí skúmať živé právo a živé právo je právo, ktoré nie je obsiahnuté v právnych vetách a napriek tomu ovláda život.
10. KTO JE POVAŽOVANÝ ZA ZAKLADATEĽA TEÓRIE VOĽNÉHO PRÁVA V EURÓPE?
Herman Ulrich Kantorowicz a často aj E. Ehrlich
1. spoločenské právo- právne predpisy v rôznych spoločenských skupinách. Vnútorný poriadok sociálnych skupín je i základnou formou práva
2. právo juristov- sú to pravidlá konania stanovené súdmi, záväzné pre jedincov. Tieto normy sú písomne zaznamenané v právnych pravidlách
3. štátne právo- všetky právne predpisy, ktoré vznikajú prostredníctvom štátu a bez štátu by nemohli existovať.
9. AKO CHARAKTERIZUJE SOCIOLÓGIU PRÁVA E. EHRLICH
- Sociológia práva je empirická veda založená na pozorovaní.
- Sociológia práva musí skúmať živé právo a živé právo je právo, ktoré nie je obsiahnuté v právnych vetách a napriek tomu ovláda život.
10. KTO JE POVAŽOVANÝ ZA ZAKLADATEĽA TEÓRIE VOĽNÉHO PRÁVA V EURÓPE?
Herman Ulrich Kantorowicz a často aj E. Ehrlich
- 4. Pound vyčleňuje 3 stránky práva:
1. Právny poriadok – režim usporiadaných vzťahov medzi ľuďmi založený na systematickom uplatňovaní sily politicky usporiadanej spoločnosti,
2. Súhrn právnych predpisov– súčasť spol. kontroly a právneho poriadku
3. Súdny a administratívny proces- súdne konanie, sudcovské právo
- Právo má byť predovšetkým sociálnym inžinierstvom = prostriedok na udržanie spoločenskej rovnováhy
Sociológia práva má využívať metódy a techniky sociologického výskumu na skúmanie:
- spoločenskej efektivity právnych inštitútov,
- práva v činnosti,
- podmienok uskutočňovania práva i právnej činnosti,
- podmienok, za ktorých môže normatívna sila práva účinne pôsobiť v spoločenskom živote.
Ďalší predstaviteľ: N. B. Cardozo
2. Súhrn právnych predpisov– súčasť spol. kontroly a právneho poriadku
3. Súdny a administratívny proces- súdne konanie, sudcovské právo
- Právo má byť predovšetkým sociálnym inžinierstvom = prostriedok na udržanie spoločenskej rovnováhy
Sociológia práva má využívať metódy a techniky sociologického výskumu na skúmanie:
- spoločenskej efektivity právnych inštitútov,
- práva v činnosti,
- podmienok uskutočňovania práva i právnej činnosti,
- podmienok, za ktorých môže normatívna sila práva účinne pôsobiť v spoločenskom živote.
Ďalší predstaviteľ: N. B. Cardozo
4. AMERICKÝ PRÁVNY REALIZMUS
- Predstavitelia právneho realizmu za právo považujú jedine rozhodnutie súdu alebo štátneho orgánu. Rozhodnutie konkrétneho sporu pri tom nie je viazané ani právnou normou, ani precedensom, ale záleží len na sudcovi.
- Americký právny realizmus sa orientoval na to, ako súdy skutočne rozhodujú, bez ohľadu na to, ako by mali rozhodovať z hľadiska platného práva. Skúma nie len súlad aplikácie práva s platným právom ale činnosť orgánov aplikujúcich právo.
Predstavitelia: Llewellyn, Frank
5. BEHAVIORÁLNA TEÓRIA
- je založená na empirickom výskume a zameriava sa predovšetkým na kvantitatívnu analýzu súdneho rozhodovania, na úradnú aktivitu a pod.
- Dominantným predmetom tejto teórie je sudcovské správanie.
Predstavitelia- Schubert, Nagel
- Americký právny realizmus sa orientoval na to, ako súdy skutočne rozhodujú, bez ohľadu na to, ako by mali rozhodovať z hľadiska platného práva. Skúma nie len súlad aplikácie práva s platným právom ale činnosť orgánov aplikujúcich právo.
Predstavitelia: Llewellyn, Frank
5. BEHAVIORÁLNA TEÓRIA
- je založená na empirickom výskume a zameriava sa predovšetkým na kvantitatívnu analýzu súdneho rozhodovania, na úradnú aktivitu a pod.
- Dominantným predmetom tejto teórie je sudcovské správanie.
Predstavitelia- Schubert, Nagel
3. SOCIOLOGICKÁ JURISPRUDENCIA.
Predstaviteľ: Roscoe Pound, ktorý zaviedol nový dualizmus, keď vytvoril pojmy:
1. Law in action – právo v činnosti (reálne, skutočné)
2. Law in books – právo v knihách (formalizované).
2. Právna veda má zaujať svoje miesto v oblasti spoločenských vied a musí byť viac naklonená uspokojovaniu spoločenských potrieb.
3. Úlohou právnikov je tzv. sociálne inžinierstvo- prostriedok na zosúladenie čo najväčšieho počtu záujmov pri čo najmenšom počte konfliktov a trecích plôch.
1. Law in action – právo v činnosti (reálne, skutočné)
2. Law in books – právo v knihách (formalizované).
2. Právna veda má zaujať svoje miesto v oblasti spoločenských vied a musí byť viac naklonená uspokojovaniu spoločenských potrieb.
3. Úlohou právnikov je tzv. sociálne inžinierstvo- prostriedok na zosúladenie čo najväčšieho počtu záujmov pri čo najmenšom počte konfliktov a trecích plôch.
2. časť:
1. TEÓRIA VOĽNÉHO PRÁVA
- robí si nárok na platnosť nezávisle od štátnej moci
- je to iracionalistický prúd, ktorý je zameraný proti logicko-formalistickej pojmovej jurisprudencii
- má byť len návodom na postup sudcov v prípade, ak je v zákone medzera
Má dve formy Individuálne voľné právo- vzniká na základe presvedčenia indivídua
Spoločenské voľné právo- vzniká na základe presvedčenia spoločenstvom
Voči štátnemu právu je v dvojakom vzťahu je totožné so štátnym právom
je s ním v rozpore
Zakladateľ- Kantorowicz
2. ZÁUJMOVÁ JURISPRUDENCIA.
- jej podstatou je téza, že zákony sú výslednicou konfliktu protichodných materiálnych záujmov národnostnej, náboženskej a mravnej povahy
- právo tu vystupuje ako základný regulátor konfliktných záujmov a ich rovnováhy
- úlohou právneho poriadku je zabezpečiť, aby tieto konflikty neprerástli enormnú hranicu.
Predstavitelia- Ihering, Heck
- robí si nárok na platnosť nezávisle od štátnej moci
- je to iracionalistický prúd, ktorý je zameraný proti logicko-formalistickej pojmovej jurisprudencii
- má byť len návodom na postup sudcov v prípade, ak je v zákone medzera
Má dve formy Individuálne voľné právo- vzniká na základe presvedčenia indivídua
Spoločenské voľné právo- vzniká na základe presvedčenia spoločenstvom
Voči štátnemu právu je v dvojakom vzťahu je totožné so štátnym právom
je s ním v rozpore
Zakladateľ- Kantorowicz
2. ZÁUJMOVÁ JURISPRUDENCIA.
- jej podstatou je téza, že zákony sú výslednicou konfliktu protichodných materiálnych záujmov národnostnej, náboženskej a mravnej povahy
- právo tu vystupuje ako základný regulátor konfliktných záujmov a ich rovnováhy
- úlohou právneho poriadku je zabezpečiť, aby tieto konflikty neprerástli enormnú hranicu.
Predstavitelia- Ihering, Heck
132. Vyznačte predstaviteľov teórie ekológie!
E. Haeckel, Darwin, J.W.Bens
133. Čím sa vyznačuje diferenciácia v sociálnom systéme?
Diferenciáciou rozumieme proces utvárania a odlišovania nových spoločenských vzťahov skupín a inštitúcií na podklade novovzniknutých materiálnych a kultúrnych záujmov, rozličných funkcií, hodnôt a rolí. Diferenciácia prebieha spravidla vyčlenením samobytných novotvarov v rámci doterajších skupín a inštitúcií. Nastávajú vnútorné protirečenia medzi vžitými vzťahmi a novotvarmi, boj o prevládnutie, autonomizácia a aj osamostatnenie novotvarov.
134. Čím sa vyznačuje pojem integrácia v sociálnom systéme?
Integrácia je proces spájania rozličných, pôvodne od seba nezávislých spoločenských skupín a inštitúcií do vnútorne diferencovaných celistvých útvarov, schopných plniť spoločenské úlohy. Integrácia prebieha na základe zbližovania a koordinácie rozdielnych záujmov a hodnôt, vzájomného dopĺňania rolí a deľby funkcií.
133. Čím sa vyznačuje diferenciácia v sociálnom systéme?
Diferenciáciou rozumieme proces utvárania a odlišovania nových spoločenských vzťahov skupín a inštitúcií na podklade novovzniknutých materiálnych a kultúrnych záujmov, rozličných funkcií, hodnôt a rolí. Diferenciácia prebieha spravidla vyčlenením samobytných novotvarov v rámci doterajších skupín a inštitúcií. Nastávajú vnútorné protirečenia medzi vžitými vzťahmi a novotvarmi, boj o prevládnutie, autonomizácia a aj osamostatnenie novotvarov.
134. Čím sa vyznačuje pojem integrácia v sociálnom systéme?
Integrácia je proces spájania rozličných, pôvodne od seba nezávislých spoločenských skupín a inštitúcií do vnútorne diferencovaných celistvých útvarov, schopných plniť spoločenské úlohy. Integrácia prebieha na základe zbližovania a koordinácie rozdielnych záujmov a hodnôt, vzájomného dopĺňania rolí a deľby funkcií.
135. Vyznačte charakterové vlastnosti osobnosti!
) vlastnosti týkajúce sa svetonázoru a celkovej orientácie človeka (uvedomelosť,
zásadovosť, čestnosť ale aj pasivita, šovinizmus, mravná nezodpovednosť)
b) vlastnosti vyjadrujúce vzťah človeka k práci (pracovitosť, čestnosť, povrchnosť, lenivosť)
c) vlastnosti vyjadrujúce vzťah človeka k druhým ľuďom (družnosť, srdečnosť, úctivosť,
panovačnosť, krutosť, závisť)
d) vlastnosti vyjadrujúce vzťah človeka k sebe samému (sebakritickosť, zásadovosť,
skromnosť, nadutosť, sebeckosť)
136. Vyznačte druhy spoločenského statusu!
Vrodený, získaný, vnútený
137. Kto napísal dielo Poľský sedliak v Európe a Amerike?
Thomas a Znaniecki
138. Vyznačte základné fázy vedecko-výskumnej činnosti!
Príprava výskumu, vlastné pozorovanie, spracovanie a analýza výskumného materiálu, využitie výsledkov výskumu v praxi (publikovanie)
zásadovosť, čestnosť ale aj pasivita, šovinizmus, mravná nezodpovednosť)
b) vlastnosti vyjadrujúce vzťah človeka k práci (pracovitosť, čestnosť, povrchnosť, lenivosť)
c) vlastnosti vyjadrujúce vzťah človeka k druhým ľuďom (družnosť, srdečnosť, úctivosť,
panovačnosť, krutosť, závisť)
d) vlastnosti vyjadrujúce vzťah človeka k sebe samému (sebakritickosť, zásadovosť,
skromnosť, nadutosť, sebeckosť)
136. Vyznačte druhy spoločenského statusu!
Vrodený, získaný, vnútený
137. Kto napísal dielo Poľský sedliak v Európe a Amerike?
Thomas a Znaniecki
138. Vyznačte základné fázy vedecko-výskumnej činnosti!
Príprava výskumu, vlastné pozorovanie, spracovanie a analýza výskumného materiálu, využitie výsledkov výskumu v praxi (publikovanie)
139. Ktoré podmienky vymedzuje na určenie štruktúry organizácií tried R.
Dahrendorf:
Technické, Politické, Sociálne, Psychologické
140. Základy sociografie Slovenska napísal:
Anton Štefánek
Technické, Politické, Sociálne, Psychologické
140. Základy sociografie Slovenska napísal:
Anton Štefánek
127. Akým spôsobom skupina formuje osobnosť človeka?
Sociálna skupina stvárňuje osobnosť človeka tým, že mu:
a) vštepuje cieľ činnosti
b) vštepuje prostriedky, na dosiahnutie uznávaných cieľov
c) stanovuje normy konania členov skupiny (určuje hranice konania prijateľné pre skupinu)
d) dodáva motiváciu prijatým cieľom, prostriedkom a normám (skupinový ideológia)
e) stanovuje a propaguje vzor správania
f) hodnotí faktické správanie členov skupiny na základe stanoveného vzoru
kontroluje faktické správanie členov skupiny
128. Každý deň (24 hodín) si môžeme rozdeliť na čas:
- pracovný- produktívny, strávený na pracovisku
- pracovný- neproduktívny, cesta do práce, z práce, umývanie, prezliekanie ...
- mimopracovný- (nutný) starostlivosť o rodinu, umývanie, obliekanie, hygiena ...
- voľný- môžeme ho používať proti svojich vlastných predstáv na: odpočinok,
sebavzdelávanie, zábavu
a) vštepuje cieľ činnosti
b) vštepuje prostriedky, na dosiahnutie uznávaných cieľov
c) stanovuje normy konania členov skupiny (určuje hranice konania prijateľné pre skupinu)
d) dodáva motiváciu prijatým cieľom, prostriedkom a normám (skupinový ideológia)
e) stanovuje a propaguje vzor správania
f) hodnotí faktické správanie členov skupiny na základe stanoveného vzoru
kontroluje faktické správanie členov skupiny
128. Každý deň (24 hodín) si môžeme rozdeliť na čas:
- pracovný- produktívny, strávený na pracovisku
- pracovný- neproduktívny, cesta do práce, z práce, umývanie, prezliekanie ...
- mimopracovný- (nutný) starostlivosť o rodinu, umývanie, obliekanie, hygiena ...
- voľný- môžeme ho používať proti svojich vlastných predstáv na: odpočinok,
sebavzdelávanie, zábavu
129. Spoločenský život spočíva na vzájomne prepojených systémoch:
- sociálno-biologickom
- sociálno-psychologickom
- ekonomickom
- kultúrnom
130. Čo rozumieme pod základným pojmom klient a patrón?
Patrón ako vplyvná osoba udeľuje svojim klientom žiadané statky a poskytuje určité služby. Klienti sú voči svojmu dobrodincovi povinní podporovať jeho záujmy. Vzťah je prísne osobný, aj keď neraz môže zahŕňať celé rodiny, dokonca i viac generácií.
131. Čo spôsobuje vznik chuligánstva?
a) neracionálne využívanie voľného času, ktoré sa prejavuje najmä vo forme túlania sa
a nudy
b) stúpajúca urbanizácia, ktorá sa vyznačuje vysokou koncentráciou obyvateľstva,
privádza mladých ľudí pod vplyv veľkých kolektívov alebo deviačného správania
v husto osídlených mestách
c) kríza inštitúcií, a to najmä rodiny, nedostatky inštitucionalizovanej starostlivosti
o mladých, najmä tých, ktorí pochádzajú z neúplných rodín alebo rozháraných
pomerov v rodinách
d) ovzdušie neistoty a ťažkostí s adaptáciou mladých ľudí
- sociálno-psychologickom
- ekonomickom
- kultúrnom
130. Čo rozumieme pod základným pojmom klient a patrón?
Patrón ako vplyvná osoba udeľuje svojim klientom žiadané statky a poskytuje určité služby. Klienti sú voči svojmu dobrodincovi povinní podporovať jeho záujmy. Vzťah je prísne osobný, aj keď neraz môže zahŕňať celé rodiny, dokonca i viac generácií.
131. Čo spôsobuje vznik chuligánstva?
a) neracionálne využívanie voľného času, ktoré sa prejavuje najmä vo forme túlania sa
a nudy
b) stúpajúca urbanizácia, ktorá sa vyznačuje vysokou koncentráciou obyvateľstva,
privádza mladých ľudí pod vplyv veľkých kolektívov alebo deviačného správania
v husto osídlených mestách
c) kríza inštitúcií, a to najmä rodiny, nedostatky inštitucionalizovanej starostlivosti
o mladých, najmä tých, ktorí pochádzajú z neúplných rodín alebo rozháraných
pomerov v rodinách
d) ovzdušie neistoty a ťažkostí s adaptáciou mladých ľudí
120. Ktoré sociologické disciplíny zaraďujeme do teórie stredného dosahu?
- demografia- náuka o populácií. Skúma napr.: pôrodnosť, úmrtnosť, rast obyvateľstva ..
- sociológia hospodárstva- skúma ekonomický život spoločnosti ako celku, jednotlivých oblastí hospodárskeho života
- sociológia miest a ekologická sociológia- skúma vznik a vývoj miest, zamestnanie...
- sociológia rodiny- skúma funkcie rodiny, problémy výchovy detí, rozpad rodín...
- sociológia politiky- skúma štát ako organizáciu moci a všetky javy ktoré s ním súvisia
- sociológia kultúry- sociológia literatúry, výtvarného, divadelného a hudobného umenia
- sociológia religiozity- skúma vzťah jednotlivcov k náboženstvu a jeho vplyv na správanie
- sociálna psychológia- skúma zmeny sociálnych postojov
- sociálna patológia- zločinnosť, prostitúciu, alkoholizmus, drogy, samovraždy ...
- sociológia práva- predmetom skúmania sú rôzne oblasti práva, jeho tvorby, realizácie ako aj spoločenské pôsobenie
- sociológia hospodárstva- skúma ekonomický život spoločnosti ako celku, jednotlivých oblastí hospodárskeho života
- sociológia miest a ekologická sociológia- skúma vznik a vývoj miest, zamestnanie...
- sociológia rodiny- skúma funkcie rodiny, problémy výchovy detí, rozpad rodín...
- sociológia politiky- skúma štát ako organizáciu moci a všetky javy ktoré s ním súvisia
- sociológia kultúry- sociológia literatúry, výtvarného, divadelného a hudobného umenia
- sociológia religiozity- skúma vzťah jednotlivcov k náboženstvu a jeho vplyv na správanie
- sociálna psychológia- skúma zmeny sociálnych postojov
- sociálna patológia- zločinnosť, prostitúciu, alkoholizmus, drogy, samovraždy ...
- sociológia práva- predmetom skúmania sú rôzne oblasti práva, jeho tvorby, realizácie ako aj spoločenské pôsobenie
121. Kto napísal významné dielo Sebevražda (Samovražda)?
T. G. Masaryk
122. Aké druhy interakcií poznáme?
- globálne (celospoločenské)
- parciálne (v malých skupinách)
- konjunktívne (kladné)
- disjunktívne (záporné)
- podľa obsahu sa členia na: asociatívne (zlučovacie) a disociatívne (rozlučovacie)
123. Ktoré zložky obsahuje každý postoj jedinca?
a) hodnotovú- vyvíja sa na základe poznania hodnotenia
b) citovú- vytvára sa na základe emócií
c) konajúcu- založená na zamerania osobnosti
124. Čo je hlavným zdrojom formovania postojov osobnosti?
a) špecifické skúsenosti (príjemné stretnutie s nejakou osobou)
b) sociálna komunikácia (ako dôsledok komunikácie s ostatnými ľuďmi)
c) modely (interpretácia správania inej osoby)
d) inštitucionálne faktory (postoj k ideológií politických strán, cirkvi)
122. Aké druhy interakcií poznáme?
- globálne (celospoločenské)
- parciálne (v malých skupinách)
- konjunktívne (kladné)
- disjunktívne (záporné)
- podľa obsahu sa členia na: asociatívne (zlučovacie) a disociatívne (rozlučovacie)
123. Ktoré zložky obsahuje každý postoj jedinca?
a) hodnotovú- vyvíja sa na základe poznania hodnotenia
b) citovú- vytvára sa na základe emócií
c) konajúcu- založená na zamerania osobnosti
124. Čo je hlavným zdrojom formovania postojov osobnosti?
a) špecifické skúsenosti (príjemné stretnutie s nejakou osobou)
b) sociálna komunikácia (ako dôsledok komunikácie s ostatnými ľuďmi)
c) modely (interpretácia správania inej osoby)
d) inštitucionálne faktory (postoj k ideológií politických strán, cirkvi)
125. V čom sa prejavuje hodnotová orientácia osobnosti?
Vzťah k hodnotám vytvára základnú orientáciu človeka v živote a v skutočnosti, ktorá ho obklopuje. Hodnotová orientácia sa podľa Kluckholna môže definovať ako diferencované správanie, ovplyvňujúce koncepciu prírody, postavenie človeka v prírode, vzťahu človeka k človeku, žiadúcich a nežiadúcich vzťahov človeka k svojmu okoliu a k svojim blízkym. Z hľadiska osobnosti možno konštatovať, že hodnotová orientácia každého človeka závisí aj od hodnotového systému. Rozhodujúcim kritériom posúdenia kvality hodnotovej orientácie každého človeka sú platné spoločenské normy.
126. Socializáciu osobnosti posudzujeme z týchto základných hľadísk
1. fylogenetické hľadisko – rozoberá vznik človeka ako špecifického živočíšneho druhu od najnižších ľudských foriem až po plnohodnotný duševný život civilizovaného človeka
2. ontogenetické hľadisko – rozoberá individuálny vývoj človeka v rámci už existujúcej ľudskej spoločnosti
126. Socializáciu osobnosti posudzujeme z týchto základných hľadísk
1. fylogenetické hľadisko – rozoberá vznik človeka ako špecifického živočíšneho druhu od najnižších ľudských foriem až po plnohodnotný duševný život civilizovaného človeka
2. ontogenetické hľadisko – rozoberá individuálny vývoj človeka v rámci už existujúcej ľudskej spoločnosti
117. Ktoré základné spoločenské funkcie plní inteligencia?
a) funkcia tvorby hodnôt- ideologických, umeleckých, vedeckých a technických
b) tvorivé šírenie hodnôt- ideologických, umeleckých (učitelia umeleckých škôl), vedeckých (učitelia, redaktori vedeckých časopisov), technických (inžinieri, redaktori)
c) tvorivá aplikácia hodnôt- ideologických (politici), umeleckých (dizajnéri),
vedeckých (filozofi, právnici), technických (technickí vynálezcovia), v ekonomicko-
organizačnej sfére (manažéri), v administratívno-správnej sfére (štátni úradníci)
118. Ktoré formy sociálneho učenia poznáme?
a) nižšia úroveň
- napodobňovanie- prejavuje sa súcitom, náklonnosťou, zaľúbením
- identifikácia- prejavuje sa v pretváraní subjektu do roly vzoru, ktorým by chcel byť väčšmi ako sám sebou
- sugescia- spočíva v prijímaní cudzích presvedčení, založených viac na citovom ako rozumovom základe
b) vyššia úroveň- obsahuje formy ako presvedčovanie, vzájomné porovnávanie, logický úsudok
b) tvorivé šírenie hodnôt- ideologických, umeleckých (učitelia umeleckých škôl), vedeckých (učitelia, redaktori vedeckých časopisov), technických (inžinieri, redaktori)
c) tvorivá aplikácia hodnôt- ideologických (politici), umeleckých (dizajnéri),
vedeckých (filozofi, právnici), technických (technickí vynálezcovia), v ekonomicko-
organizačnej sfére (manažéri), v administratívno-správnej sfére (štátni úradníci)
118. Ktoré formy sociálneho učenia poznáme?
a) nižšia úroveň
- napodobňovanie- prejavuje sa súcitom, náklonnosťou, zaľúbením
- identifikácia- prejavuje sa v pretváraní subjektu do roly vzoru, ktorým by chcel byť väčšmi ako sám sebou
- sugescia- spočíva v prijímaní cudzích presvedčení, založených viac na citovom ako rozumovom základe
b) vyššia úroveň- obsahuje formy ako presvedčovanie, vzájomné porovnávanie, logický úsudok
119. Podľa akých kritérií vytvárame typológiu skupín?
a) podľa veľkosti na:
- malé- (rodina, študentská skupina) počet nepresahuje 15-20 osôb, vzťahy sú bezprostredné, neformálne, blízke, priateľské
- veľké- (spoločenská organizácia, politická strana) sú početne veľké a priestorovo rozptýlené, vzťahy formálne, neosobné
b) podľa miery sociálnej dištancie
- primárne- existujú v nich neformálne väzby, zaraďujeme sem rodinu, skupinu, v ktorej sa vytvárajú priateľské väzby, ktoré môžu vyústiť do psychickej väzby
- sekundárne- vznikajú v dôsledku realizovania určitého záujmu alebo úloh, vzťahy medzi členmi sú náhodné a formálne
c) podľa charakteru zaradenia jedinca do skupiny:
- dobrovoľné skupiny
- nedobrovoľné skupiny
d) podľa vzťahu jedinca ku skupine
- vnútorné skupiny (in-groups)
- vonkajšie skupiny (out-groups)
e) podľa spôsobu vzájomnej viazanosti členov
- formálne skupiny- medzi členmi existujú neosobné vzťahy
- neformálne skupiny- medzi členmi sú osobné intímne väzby
f) podľa zamerania činnosti
- pracovné
- rekreačné
- malé- (rodina, študentská skupina) počet nepresahuje 15-20 osôb, vzťahy sú bezprostredné, neformálne, blízke, priateľské
- veľké- (spoločenská organizácia, politická strana) sú početne veľké a priestorovo rozptýlené, vzťahy formálne, neosobné
b) podľa miery sociálnej dištancie
- primárne- existujú v nich neformálne väzby, zaraďujeme sem rodinu, skupinu, v ktorej sa vytvárajú priateľské väzby, ktoré môžu vyústiť do psychickej väzby
- sekundárne- vznikajú v dôsledku realizovania určitého záujmu alebo úloh, vzťahy medzi členmi sú náhodné a formálne
c) podľa charakteru zaradenia jedinca do skupiny:
- dobrovoľné skupiny
- nedobrovoľné skupiny
d) podľa vzťahu jedinca ku skupine
- vnútorné skupiny (in-groups)
- vonkajšie skupiny (out-groups)
e) podľa spôsobu vzájomnej viazanosti členov
- formálne skupiny- medzi členmi existujú neosobné vzťahy
- neformálne skupiny- medzi členmi sú osobné intímne väzby
f) podľa zamerania činnosti
- pracovné
- rekreačné
111. Vyznačte predstaviteľov teórie sociálnej kontroly!
Ross, Summer, Cooley, Lumley, Bernard, Landis, Parsons, Gurwitch
112. Akú funkciu má kontrola v sociálnom systéme?
Znamená dozor nad tým, či sa činnosti robia správne a či ich výsledky zodpovedajú kladeným požiadavkám, ktoré sú na indivíduum kladené zvonku.
113. Konsenzus a jeho smery - vyznačte, ktoré sú to!
Poznáme 3 rôzne smery- konsenzuálny, konfliktný, interpretatívny
Konsenzuálne teórie- predpokladajú, že v základe sociálneho poriadku funguje nepísaná zmluva, podľa ktorej sa ľudia viac alebo menej vedome, zaväzujú, že budú dodržiavať pravidlá, ktoré im umožňujú vzájomné spolužitie.
Teória konfliktu- domnieva sa, že akákoľvek forma ľudského spolužitia vyhovuje len časti zúčastnených. Každý sociálny poriadok privileguje isté skupiny ľudí a diskriminuje ostatné.
Interpretatívne teórie- ohnisko svojho záujmu presúvajú do spoločnosti ako celku ku každodennému životu bežných ľudí.
112. Akú funkciu má kontrola v sociálnom systéme?
Znamená dozor nad tým, či sa činnosti robia správne a či ich výsledky zodpovedajú kladeným požiadavkám, ktoré sú na indivíduum kladené zvonku.
113. Konsenzus a jeho smery - vyznačte, ktoré sú to!
Poznáme 3 rôzne smery- konsenzuálny, konfliktný, interpretatívny
Konsenzuálne teórie- predpokladajú, že v základe sociálneho poriadku funguje nepísaná zmluva, podľa ktorej sa ľudia viac alebo menej vedome, zaväzujú, že budú dodržiavať pravidlá, ktoré im umožňujú vzájomné spolužitie.
Teória konfliktu- domnieva sa, že akákoľvek forma ľudského spolužitia vyhovuje len časti zúčastnených. Každý sociálny poriadok privileguje isté skupiny ľudí a diskriminuje ostatné.
Interpretatívne teórie- ohnisko svojho záujmu presúvajú do spoločnosti ako celku ku každodennému životu bežných ľudí.
114. Čo zahŕňame pod základný pojem kultúra?
Súhrn materiálnych a duchovných hodnôt, vytvorených a prijatých v nejakej pospolitosti a prenechávaných ďalším pospolitostiam a generáciám.
Do materiálnej kultúry patria- pracovné nástroje, predmety denného úžitku, bývanie a pod. Do duchovnej kultúry patria- veda, umenie, náboženstvo, ideály krásy, dobra, pravdy a pod.
115. Ktorými zvláštnosťami sa vyznačuje národ?
Je to pomerne stabilné spoločenstvo ktoré sa vyznačuje spoločným územím, jazykom, ekonomickým životom, kultúrou, psychologickým založením i spoločným historickým vývojom.
116. V čom spočíva radikálna premena spoločnosti?
V premene tradičnej spoločnosti v spoločnosť modernú, ktorá je poznačená premenou inštitúcie trhu. V ekonomickom živote tradičných spoločností hrá trh podstatne inú rolu než v spoločnosti modernej. Až doteraz roztrúsené trhy sa premenili do podoby komplexného trhového systému. Táto zmena transformovala povahu celej ľudskej spoločnosti, vrátane jej kultúry a predstáv človeka o sebe samom. Vznikla trhová spoločnosť.
Do materiálnej kultúry patria- pracovné nástroje, predmety denného úžitku, bývanie a pod. Do duchovnej kultúry patria- veda, umenie, náboženstvo, ideály krásy, dobra, pravdy a pod.
115. Ktorými zvláštnosťami sa vyznačuje národ?
Je to pomerne stabilné spoločenstvo ktoré sa vyznačuje spoločným územím, jazykom, ekonomickým životom, kultúrou, psychologickým založením i spoločným historickým vývojom.
116. V čom spočíva radikálna premena spoločnosti?
V premene tradičnej spoločnosti v spoločnosť modernú, ktorá je poznačená premenou inštitúcie trhu. V ekonomickom živote tradičných spoločností hrá trh podstatne inú rolu než v spoločnosti modernej. Až doteraz roztrúsené trhy sa premenili do podoby komplexného trhového systému. Táto zmena transformovala povahu celej ľudskej spoločnosti, vrátane jej kultúry a predstáv človeka o sebe samom. Vznikla trhová spoločnosť.
102. Ktoré typy ľudskej spoločnosti poznáme?
- archaickú, tradičnú, modernú, postmodernú, občiansku
103. Ako charakterizujeme inštitúciu manželstva?
Ako relatívne trvalé, emocionálne, intelektuálne a sexuálne spolužitie a spoločné hospodárenie muža a ženy, doteraz potvrdzované určitou inštitúciou (cirkvou, štátom). Spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny.
104. Ako sa prejavuje fenomén moci v sociálnom štáte?
V spoločnosti sa vytvára mocenská nerovnosť, ktorá sa prejavuje v rozdelení na dominujúce a podriadené sily. Človek sa snaží upevňovať existujúce vzťahy dominancie a podriadenosti tým, že ich prenáša do podoby autority a poslušnosti. Mať moc znamená autoritatívne rozhodovať o tom, ako budú usporiadané vzťahy medzi ľuďmi. Ľudí ktorí majú na toto usporiadanie iný názor treba prinútiť aby poslúchali v niečom s čím ani nesúhlasia. Ten kto kontroluje štátnu moc má na také presviedčanie tie najlepšie predpoklady (monopol na legitímne použitie násilia). Aby mohla spoločnosť dobre fungovať, musí mať vybudovanú organizáciu moci a úrad. Úrad je základnou jednotkou organizovanej moci. V rámci fungovania určitého sociálneho systému zohráva dôležitú úlohu politická a ekonomická moc, ktorá vytvára určitú ideologickú klímu.
103. Ako charakterizujeme inštitúciu manželstva?
Ako relatívne trvalé, emocionálne, intelektuálne a sexuálne spolužitie a spoločné hospodárenie muža a ženy, doteraz potvrdzované určitou inštitúciou (cirkvou, štátom). Spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny.
104. Ako sa prejavuje fenomén moci v sociálnom štáte?
V spoločnosti sa vytvára mocenská nerovnosť, ktorá sa prejavuje v rozdelení na dominujúce a podriadené sily. Človek sa snaží upevňovať existujúce vzťahy dominancie a podriadenosti tým, že ich prenáša do podoby autority a poslušnosti. Mať moc znamená autoritatívne rozhodovať o tom, ako budú usporiadané vzťahy medzi ľuďmi. Ľudí ktorí majú na toto usporiadanie iný názor treba prinútiť aby poslúchali v niečom s čím ani nesúhlasia. Ten kto kontroluje štátnu moc má na také presviedčanie tie najlepšie predpoklady (monopol na legitímne použitie násilia). Aby mohla spoločnosť dobre fungovať, musí mať vybudovanú organizáciu moci a úrad. Úrad je základnou jednotkou organizovanej moci. V rámci fungovania určitého sociálneho systému zohráva dôležitú úlohu politická a ekonomická moc, ktorá vytvára určitú ideologickú klímu.
105. Čo rozumieme pod pojmom panstvo?
Panstvo- šanca nájsť pre príkaz určitého obsahu poslušnosť u určitých osôb
1. Legálne panstvo- spočíva na dôvere v zákonnosť stanovených poriadkov a v právo tých, ktorí sú na ich základe povolaní vykonávať moc.
2. tradičné panstvo- je odvodené z každodennej viery v posvätnosť oddávna platných tradícii
Má dve formy:
• Patriarchálnu založenú na osobnej vernosti
• Stavovskú spočívajúcu na stavovskej cti.
3. charizmatické panstvo- je založené na nevšednej oddanosti, posvätnosti, hrdinskej
sile alebo na príklade určitej osobnosti a poriadkov, ktoré odlišujú indivíduum od
ostatných ľudí
106. Ako rozumieme pojmu profesia?
V modernej spoločnosti sa profesia stala určujúcim faktorom sociálneho statusu človeka. Dospelý človek je posudzovaný podľa profesie ktorú vykonáva, mladý človek podľa profesie na ktorú sa pripravuje. Základné znaky profesie sú- existencia systematickej teórie, profesijná autorita, profesijná asociácia, profesijná etika
1. Legálne panstvo- spočíva na dôvere v zákonnosť stanovených poriadkov a v právo tých, ktorí sú na ich základe povolaní vykonávať moc.
2. tradičné panstvo- je odvodené z každodennej viery v posvätnosť oddávna platných tradícii
Má dve formy:
• Patriarchálnu založenú na osobnej vernosti
• Stavovskú spočívajúcu na stavovskej cti.
3. charizmatické panstvo- je založené na nevšednej oddanosti, posvätnosti, hrdinskej
sile alebo na príklade určitej osobnosti a poriadkov, ktoré odlišujú indivíduum od
ostatných ľudí
106. Ako rozumieme pojmu profesia?
V modernej spoločnosti sa profesia stala určujúcim faktorom sociálneho statusu človeka. Dospelý človek je posudzovaný podľa profesie ktorú vykonáva, mladý človek podľa profesie na ktorú sa pripravuje. Základné znaky profesie sú- existencia systematickej teórie, profesijná autorita, profesijná asociácia, profesijná etika
107. Čo rozumieme pod pojmom Public relations?
Pod tento pojem sa zahŕňa teória a prax starostlivosti o verejnú mienku a dobré vzťahy s verejnosťou. Tento pojem je amerického pôvodu a začal sa rozvíjať v USA ako reakcia na neúspechy dovtedajších jednostranne emocionálne pôsobiacich a stereotypných metód, predovšetkým v obchodnej propagácií, ale aj v ideologicko-politickej propagande.
108. Ako chápeme pojem konflikt?
Je sociálnym procesom. Všeobecne sa chápe ako boj, zápas o hodnoty, vyšší status, moc a zdroje. Cieľom oponentov je neutralizovať, postihnúť, alebo likvidovať súpera.
109. Vyznačte predstaviteľov teórie konfliktu!
Coser, Dahrendorf, Mills
110. Čo vyjadruje základný pojem komunikácia?
Je to schopnosť dorozumievania, sprostredkovania, oznámenia. Ľudská komunikácia umožňuje získavať informácie o veciach a udalostiach priestorovo a časovo vzdialených, umožňuje znásobiť objem ľudského poznania.
108. Ako chápeme pojem konflikt?
Je sociálnym procesom. Všeobecne sa chápe ako boj, zápas o hodnoty, vyšší status, moc a zdroje. Cieľom oponentov je neutralizovať, postihnúť, alebo likvidovať súpera.
109. Vyznačte predstaviteľov teórie konfliktu!
Coser, Dahrendorf, Mills
110. Čo vyjadruje základný pojem komunikácia?
Je to schopnosť dorozumievania, sprostredkovania, oznámenia. Ľudská komunikácia umožňuje získavať informácie o veciach a udalostiach priestorovo a časovo vzdialených, umožňuje znásobiť objem ľudského poznania.
100. Ako charakterizujeme tradičnú spoločnosť?
Je tu už známa inštitúcia miest, existuje rozsiahla deľba práce, písmo, spoločnosť je štruktúrovaná stavovsky, dominantnou formou výkladu sveta je náboženstvo. Základná sociálna jednotka je domácnosť (roľníkov, remeselníkov, dedinských a mestských panstiev). Štátna moc zasahuje do týchto panstiev len minimálne. Bola rozbitá nástupom priemyselnej revolúcie.
101. Čím sa vyznačuje moderná spoločnosť?
Je produktom priemyselnej revolúcie v spojení s centralizáciou moci. Vláda obmedzuje tie inštitúcie, ktoré boli dovtedy značne autonómne (mestá, stavy...). Domácnosť stráca svoje postavenie sebestačného subjektu sociálnej reprodukcie. Prostredníctvom špecializovaných formálnych organizácií je organizovaná armáda, byrokracia, výroba spotrebného tovaru, služby v oblasti vzdelávania, športu.... Stavovské rozdelenie prechádza k triednemu. Status je určovaný prostredníctvom postavenia na trhu. Rastie miera deľby práce a rozvíja sa špecializácia funkcií.
101. Čím sa vyznačuje moderná spoločnosť?
Je produktom priemyselnej revolúcie v spojení s centralizáciou moci. Vláda obmedzuje tie inštitúcie, ktoré boli dovtedy značne autonómne (mestá, stavy...). Domácnosť stráca svoje postavenie sebestačného subjektu sociálnej reprodukcie. Prostredníctvom špecializovaných formálnych organizácií je organizovaná armáda, byrokracia, výroba spotrebného tovaru, služby v oblasti vzdelávania, športu.... Stavovské rozdelenie prechádza k triednemu. Status je určovaný prostredníctvom postavenia na trhu. Rastie miera deľby práce a rozvíja sa špecializácia funkcií.
97. Čo rozumieme pod pojmom typ a typológia?
typ = teoretický model, ktorý v sebe zahŕňa podstatné znaky skúmaného javu
typológia = zabezpečuje, že určitý ľudia majú mnoho spoločných znakov, telesných a duševných, ktoré sa v rozličných situáciách prejavujú typicky, čiže tvoria určitý typ (delikvencia, kriminalita). Typológia má študovať vzájomný vzťah medzi typmi, a to ako sa tento vzťah utvára, v akom prostredí sa realizuje.
98. Čo vyjadrujeme pojmom životný štýl?
Je to súhrn životných foriem, ktoré dosiahli jednotlivý výraz a tak vyjadrujú cítenie skupiny ľudí, národa alebo celej ľudskej spoločnosti v určitom historickom okamihu. Od pojmom životný štýl rozumieme formy výrobných a ľudských vzťahov, formy konania, vedomia a vecného prostredia.
typológia = zabezpečuje, že určitý ľudia majú mnoho spoločných znakov, telesných a duševných, ktoré sa v rozličných situáciách prejavujú typicky, čiže tvoria určitý typ (delikvencia, kriminalita). Typológia má študovať vzájomný vzťah medzi typmi, a to ako sa tento vzťah utvára, v akom prostredí sa realizuje.
98. Čo vyjadrujeme pojmom životný štýl?
Je to súhrn životných foriem, ktoré dosiahli jednotlivý výraz a tak vyjadrujú cítenie skupiny ľudí, národa alebo celej ľudskej spoločnosti v určitom historickom okamihu. Od pojmom životný štýl rozumieme formy výrobných a ľudských vzťahov, formy konania, vedomia a vecného prostredia.
99. Súčasťou nášho spoločenského života sú rituály:
- rituály oslavné, vyjadrujúce ceremoniálnou formou úspech v určitom konaní (víťazné
tance, pomócie)
- rituály nebezpečenstva- stmeľujú skupinu v kritických situáciách (veľká časť
politických manifestácií)
- rituály prechodu- majú zabezpečiť plynulosť a stabilitu počas zmeny (svadby,
pohreby)
- rituály trestania- môžu stmeliť spravodlivé a posilniť platné normy (súdy, pomsta)
- rituály úcty- môžu byť jednostranné (voči nadriadeným alebo voči symbolom ako
celku) a vzájomné (zdvorilé správanie)
tance, pomócie)
- rituály nebezpečenstva- stmeľujú skupinu v kritických situáciách (veľká časť
politických manifestácií)
- rituály prechodu- majú zabezpečiť plynulosť a stabilitu počas zmeny (svadby,
pohreby)
- rituály trestania- môžu stmeliť spravodlivé a posilniť platné normy (súdy, pomsta)
- rituály úcty- môžu byť jednostranné (voči nadriadeným alebo voči symbolom ako
celku) a vzájomné (zdvorilé správanie)
89. Čo je prejavom anómie v sociálnom systéme?
je bezzákonnosť, ľubovôľa. Je to stav kedy prestávajú platiť zákony. Tento kritický stav spoločnosti je charakterizovaný nejasnosťou, neistotou, nesúdržnosťou alebo absenciou pravidiel a noriem, ktorými sa má riadiť správanie členov spoločnosti a ich snaha dosiahnuť významný cieľ (ašpirácia)
90. Ktoré hnutia môžu vzniknúť v sociálnom systéme?
- reformátorské
- revolučné
- expresívne
91. Ktoré druhy drogovej závislosti poznáme?
psychická alebo somatická túžba, sklon alebo nutkanie požiť látku, ktorá pôsobí psychoaktívne. Predpokladom pre vznik drogovej závislosti je sústavné užívanie drogy, bez prerušenia.
Úzus- požívanie drogy ako lieku s oprávnenými záujmami
Abúzus- nadužívanie drogy. Nadmerné užívanie drog. Rozlišujeme abúzus s návykom a bez návyku.
Mimiúzus- zneužívanie drogy. Užívanie drogy aj keď to vôbec nie je potrebné.
90. Ktoré hnutia môžu vzniknúť v sociálnom systéme?
- reformátorské
- revolučné
- expresívne
91. Ktoré druhy drogovej závislosti poznáme?
psychická alebo somatická túžba, sklon alebo nutkanie požiť látku, ktorá pôsobí psychoaktívne. Predpokladom pre vznik drogovej závislosti je sústavné užívanie drogy, bez prerušenia.
Úzus- požívanie drogy ako lieku s oprávnenými záujmami
Abúzus- nadužívanie drogy. Nadmerné užívanie drog. Rozlišujeme abúzus s návykom a bez návyku.
Mimiúzus- zneužívanie drogy. Užívanie drogy aj keď to vôbec nie je potrebné.
92. V sociálnom systéme môžu prebiehať tieto procesy:
Spoločenské procesy- vznikajú na základe vzájomného pôsobenia ľudí na seba. Sú to série zmien (napr.: socializácia, výchova)
Proces prispôsobovania- prebieha troma formami- toleranciou, akomodáciou, asimiláciou
Procesy vzájomnej spolupráce, súťaženia, konkurencie, konflikt (boj, vojna)
Procesy spoločenského hnutia- vznikajú na základe ekonomických a kultúrnych zmien.
Procesy spoločenského vývoja- môžu nastať v prírodných základoch spoločenského života, v metódach výroby, v zmenách kultúrnych základov spoločenského života
Spoločenský pohyb, mobilita- procesy ktoré menia miesto jednotlivcov alebo skupín
Procesy reorganizácie a dezorganizácie- procesy ktoré menia spoločenskú štruktúru
93. Kedy vznikajú procesy dezorganizácie v sociálnom systéme?
V období vojen, revolučných zmien, v období prírodných katastróf, v období šírenia nákazlivých chorôb, v období výskytu výrazného alkoholizmu alebo inej drogovej závislosti
Proces prispôsobovania- prebieha troma formami- toleranciou, akomodáciou, asimiláciou
Procesy vzájomnej spolupráce, súťaženia, konkurencie, konflikt (boj, vojna)
Procesy spoločenského hnutia- vznikajú na základe ekonomických a kultúrnych zmien.
Procesy spoločenského vývoja- môžu nastať v prírodných základoch spoločenského života, v metódach výroby, v zmenách kultúrnych základov spoločenského života
Spoločenský pohyb, mobilita- procesy ktoré menia miesto jednotlivcov alebo skupín
Procesy reorganizácie a dezorganizácie- procesy ktoré menia spoločenskú štruktúru
93. Kedy vznikajú procesy dezorganizácie v sociálnom systéme?
V období vojen, revolučných zmien, v období prírodných katastróf, v období šírenia nákazlivých chorôb, v období výskytu výrazného alkoholizmu alebo inej drogovej závislosti
94. Čo spôsobilo radikálnu premenu ľudskej spoločnosti?
Radikálna premena inštitúcie trhu, ktorá spôsobila to, že doteraz roztrúsené trhy sa premenili do podoby trhového systému a vznikla trhová spoločnosť.
95. Čo si predstavujeme pod pojmom spoločenská činnosť?
- v širšom zmysle- je to každá ľudská činnosť, ktorú sledujeme v jej širších spoločensko-
kultúrnych súvislostiach
- v užšom zmysle- ide o činnosť, ktorej zmyslom či podstatnou funkciou je ovplyvňovanie
iných
96. Čo rozumieme pod pojmom spoločenská konvencia?
Je to sociálny regulatív, ktorého normy sú zamerané na správanie a konanie na verejnosti pri zvláštnych príležitostiach alebo pri povrchnom spoločenskom styku. Je zameraná eticky (vzťah k iným- pozdrav, blahoželanie) a esteticky (oblečenie pri spoloč. príležitostiach, spôsoby pri jedle..)
95. Čo si predstavujeme pod pojmom spoločenská činnosť?
- v širšom zmysle- je to každá ľudská činnosť, ktorú sledujeme v jej širších spoločensko-
kultúrnych súvislostiach
- v užšom zmysle- ide o činnosť, ktorej zmyslom či podstatnou funkciou je ovplyvňovanie
iných
96. Čo rozumieme pod pojmom spoločenská konvencia?
Je to sociálny regulatív, ktorého normy sú zamerané na správanie a konanie na verejnosti pri zvláštnych príležitostiach alebo pri povrchnom spoločenskom styku. Je zameraná eticky (vzťah k iným- pozdrav, blahoželanie) a esteticky (oblečenie pri spoloč. príležitostiach, spôsoby pri jedle..)
84. Autoritu charakterizujeme ako:
znamená vážnosť, úctu, váženú osobnosť, výborný prvotriedny pracovník. Je to oprávnenosť prikazovať, riadiť, regulovať a určovať. Prejavuje sa ako moc, ktorú akceptujú tí ktorých sa týka. Môže byť zvýraznená učenosťou, ktorá nie je dostupná laikom.
Druhy autority:
1. autorita je uznávaná preto, lebo je nemysliteľné jej neveriť. (náboženstvo, dôvera vo vedu, ideologická oddanosť)
2. autorita založená na dohode zúčastnených strán (demokracia)
3. autorita je považovaná za mystifikáciu, ktorá kryje skutočnú moc
Autorita môže byť- formálna, neformálna, mocenská, morálna
85. Pojem byrokracia môže vyjadrovať:
vláda, úradníctvo alebo aj nepružné papierové byrokratické úradovanie. Politológia pod týmto pojmom rozumie vládu uskutočňovanú cez úrady (štátny aparát zložený z vymenovaných). V sociológii a historiografii sa byrokratizáciou rozumie snaha o realizáciu kolektívnych aktivít pomocou systému neosobných pravidiel a ďalších formálnych procedúr. V bežnom používaní sa pojmom byrokracia označuje súbor praktík, ktoré znepríjemňujú život podriadeným (napr.: neúmerne dlhé vybavovanie záležitostí, rutinný postup pri vybavovaní individuálnych prípadov, komplikovanosť procedúr..) Byrokratický aparát vznikol tak, že úradníci sa stali zamestnancami, ktorí poberajú plat, možno ich prepustiť, odvolať, premiestniť a pod. Byrokratickí úradníci sú závislí od držiteľov moci.
Druhy autority:
1. autorita je uznávaná preto, lebo je nemysliteľné jej neveriť. (náboženstvo, dôvera vo vedu, ideologická oddanosť)
2. autorita založená na dohode zúčastnených strán (demokracia)
3. autorita je považovaná za mystifikáciu, ktorá kryje skutočnú moc
Autorita môže byť- formálna, neformálna, mocenská, morálna
85. Pojem byrokracia môže vyjadrovať:
vláda, úradníctvo alebo aj nepružné papierové byrokratické úradovanie. Politológia pod týmto pojmom rozumie vládu uskutočňovanú cez úrady (štátny aparát zložený z vymenovaných). V sociológii a historiografii sa byrokratizáciou rozumie snaha o realizáciu kolektívnych aktivít pomocou systému neosobných pravidiel a ďalších formálnych procedúr. V bežnom používaní sa pojmom byrokracia označuje súbor praktík, ktoré znepríjemňujú život podriadeným (napr.: neúmerne dlhé vybavovanie záležitostí, rutinný postup pri vybavovaní individuálnych prípadov, komplikovanosť procedúr..) Byrokratický aparát vznikol tak, že úradníci sa stali zamestnancami, ktorí poberajú plat, možno ich prepustiť, odvolať, premiestniť a pod. Byrokratickí úradníci sú závislí od držiteľov moci.
86. Vyznačte predstaviteľov teórie byrokracie!
Vincent de Gournay- uviedol termín byrokracie do sociálnych vied
Burnham, Argis, White- zástancovia funkčného poňatia
Disfunkčné poňatie: 1- neoliberáli- Hayek, Misse, Robins
2- demokrati a humanisti- Straus, Mills, Crozier, Merton
87. Aké druhy agresie sa vyskytujú v spoločnosti?
Delenie- a) primárna- vychádza z jedinca a pôsobí na prostredie
b) sekundárna (reaktívna)- vychádza z prostredia a pôsobí spätne na jedinca
88. Ako sa prejavuje alkoholizmus v spoločenskom živote?
je pijanstvo. Je to nestriedme, nemierne pitie liehovín. Chronický alkoholizmus je ochorenie, ktoré je charakteristické opakovaným požívaním alkoholických nápojov v nadmerných dávkach. Nadmerné pitie alkoholu sa považuje za vnútorný prejav určitého sociálno-psychologického stavu (komplex menejcennosti, neistoty, úzkosti alebo depresie). Prejavuje sa nápadnou výtržnosťou alebo poruchou telesného a duševného zdravia, medziľudských vzťahov. Negatívnym dôsledkom je absencia pijanov v práci, pokles produktivity práce, rozpady rodín....
Burnham, Argis, White- zástancovia funkčného poňatia
Disfunkčné poňatie: 1- neoliberáli- Hayek, Misse, Robins
2- demokrati a humanisti- Straus, Mills, Crozier, Merton
87. Aké druhy agresie sa vyskytujú v spoločnosti?
Delenie- a) primárna- vychádza z jedinca a pôsobí na prostredie
b) sekundárna (reaktívna)- vychádza z prostredia a pôsobí spätne na jedinca
88. Ako sa prejavuje alkoholizmus v spoločenskom živote?
je pijanstvo. Je to nestriedme, nemierne pitie liehovín. Chronický alkoholizmus je ochorenie, ktoré je charakteristické opakovaným požívaním alkoholických nápojov v nadmerných dávkach. Nadmerné pitie alkoholu sa považuje za vnútorný prejav určitého sociálno-psychologického stavu (komplex menejcennosti, neistoty, úzkosti alebo depresie). Prejavuje sa nápadnou výtržnosťou alebo poruchou telesného a duševného zdravia, medziľudských vzťahov. Negatívnym dôsledkom je absencia pijanov v práci, pokles produktivity práce, rozpady rodín....
82. Ktoré z uvedených disciplín patria do demografie?
Opisná demografia, teoretická demografia (čistá), analytická demografia, kvantitatívna demografia, demografická genetika, historická, matematická demografia, paleodemografia, demografická štatistika, demografická statika, demografická dynamika
83. Ako charakterizujeme armádu?
je osobitná organizácia ozbrojených ľudí, ktorá tvorí formálnu skupinu. Je súčasťou politickej moci, ale vyznačuje sa relatívnou samostatnosťou a svojim vplyvom zasahuje do spoločenského života. Charakteristika:
1. je to organizácia s prevahou formálnych vzťahov
2. byrokratická inštitúcia s hierarchickou štruktúrou
3. spoločenské prostredie s vlastným systémom rozvrstvenia a fungovania
4. bojová skupina, organizovaná na víťazstvo vo vojne
83. Ako charakterizujeme armádu?
je osobitná organizácia ozbrojených ľudí, ktorá tvorí formálnu skupinu. Je súčasťou politickej moci, ale vyznačuje sa relatívnou samostatnosťou a svojim vplyvom zasahuje do spoločenského života. Charakteristika:
1. je to organizácia s prevahou formálnych vzťahov
2. byrokratická inštitúcia s hierarchickou štruktúrou
3. spoločenské prostredie s vlastným systémom rozvrstvenia a fungovania
4. bojová skupina, organizovaná na víťazstvo vo vojne
78. Čím sa vyznačujú formálne organizácie?
Umožňujú koordinovať aktivitu veľkého počtu osôb na dosiahnutie určitého cieľa (napr.: vedenie vojny, produkcia tovaru, šírenie informácií). Každá organizácia má stanovený cieľ pre ktorý je zriadená, je usporiadaná hierarchicky, disponuje autoritou, obsahuje sieť komunikácie, oficiálny cieľ sa stáva prostriedkom na ospravedlnenie existencie organizácie, kontrola má zabezpečiť spoľahlivý chod organizácie.
79. Ako chápeme základný pojem funkcionalizmus?
Zaoberá sa funkčnými vzťahmi v živote spoločnosti. V súčasnej sociológii je jednou z najrozšírenejších všeobecne sociologických koncepcií.
80. Vyznačte predstaviteľov deľby práce!
Smith, Comte, Spencer, Bucher, Gumplowicz, Ferguston, Durkheim, Marx, Firedmann
81. Ktorými problémami sa zaoberá demografia ako veda?
Skúma zloženie a rast obyvateľstva, študuje ľudské populácie, zaoberá sa ich početnosťou, štruktúrou a vývojom z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho
79. Ako chápeme základný pojem funkcionalizmus?
Zaoberá sa funkčnými vzťahmi v živote spoločnosti. V súčasnej sociológii je jednou z najrozšírenejších všeobecne sociologických koncepcií.
80. Vyznačte predstaviteľov deľby práce!
Smith, Comte, Spencer, Bucher, Gumplowicz, Ferguston, Durkheim, Marx, Firedmann
81. Ktorými problémami sa zaoberá demografia ako veda?
Skúma zloženie a rast obyvateľstva, študuje ľudské populácie, zaoberá sa ich početnosťou, štruktúrou a vývojom z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho
71. Čo rozumieme pod pojmom organizácia?
Spôsob účelného usporiadania a zaradenia jednotlivých štrukturálnych spoločensko-sociálnych zložiek (osôb, orgánov, inštitúcií, korporácií) do spoločenského celku za účelom riadenia a organizovania kultúrneho, politického, hospodárskeho, náboženského, vzdelávacieho a iného života spoločnosti. Pojem organizácia sa využíva vo významoch:
1. vo význame činnosti- cieľavedomé organizovanie elementov určitého súboru do takého stavu, v ktorom vytvára organizovaný celok a všetky jeho časti sa usilujú o splnenie vytýčeného cieľa
2. v inštitucionálnom význame- organizácia je celok pozostávajúci z ľudí a vecí usporiadaných určitým spôsobom
3. v štrukturálnom význame- organizácia je vnútorné usporiadanie, štruktúra nejakého celku, čiže deľba celku na časti a ich vzájomné vzťahy, ktoré umožňujú účelné fungovanie celku.
72. Štátna spoločensko-politická moc sa kreuje v procese:
- volebnej demokracie
1. vo význame činnosti- cieľavedomé organizovanie elementov určitého súboru do takého stavu, v ktorom vytvára organizovaný celok a všetky jeho časti sa usilujú o splnenie vytýčeného cieľa
2. v inštitucionálnom význame- organizácia je celok pozostávajúci z ľudí a vecí usporiadaných určitým spôsobom
3. v štrukturálnom význame- organizácia je vnútorné usporiadanie, štruktúra nejakého celku, čiže deľba celku na časti a ich vzájomné vzťahy, ktoré umožňujú účelné fungovanie celku.
72. Štátna spoločensko-politická moc sa kreuje v procese:
- volebnej demokracie
73. Podľa spektra politických názorov rozlišujeme politické strany na:
- extrémistické a umiernené, ľavicové a pravicové, strany stredu
74. Z hľadiska svetonázorovej orientácie existujú politické strany:
- kresťanské, národné, socialistické, marxistické, demokratické, liberálne,
fundamentalistické, fašistické ...
75. Vyznačte predstaviteľov sociálnej dištancie!
- Sorokin, Wiese, Park, Bogardus
76. Ktorými problémami sa zaoberá etnografia?
- je to veda, ktorá skúma kultúru a spôsob života jednotlivých národov i menších skupín
v rámci jedného národa.
77. Animálna a humánna etológia skúma:
- animálna- skúma živočíšne správanie
- humánna- skúma ľudské správanie, venuje sa formám agresívneho správania
74. Z hľadiska svetonázorovej orientácie existujú politické strany:
- kresťanské, národné, socialistické, marxistické, demokratické, liberálne,
fundamentalistické, fašistické ...
75. Vyznačte predstaviteľov sociálnej dištancie!
- Sorokin, Wiese, Park, Bogardus
76. Ktorými problémami sa zaoberá etnografia?
- je to veda, ktorá skúma kultúru a spôsob života jednotlivých národov i menších skupín
v rámci jedného národa.
77. Animálna a humánna etológia skúma:
- animálna- skúma živočíšne správanie
- humánna- skúma ľudské správanie, venuje sa formám agresívneho správania
65. Nukleárnu rodinu tvoria
- len rodičia a nedospelé deti
66. Ktoré funkcie plní dobre fungujúca rodina
- emocionálna- uspokojuje základné emocionálne potreby
- ekonomická- spočíva v materiálnom zabezpečení rodiny
- výchovná- spočíva v utváraní charakterových a emocionálnych vlastností dieťaťa. Zahŕňa aj vzdelávací proces, prípravu na povolanie....
- sociálno-reprodukčná- zabezpečuje reprodukciu rodu a spoločnosti
- regulačno-kontrolná- je dôležitá na udržanie fungovania vzťahov v rodine
67. Historické etapy vývoja rodiny
- forma pokrvného príbuzenstva, párové, polygamné formy, monogamný typ
(matriarchát, patriarchát, egalitárny typ)
66. Ktoré funkcie plní dobre fungujúca rodina
- emocionálna- uspokojuje základné emocionálne potreby
- ekonomická- spočíva v materiálnom zabezpečení rodiny
- výchovná- spočíva v utváraní charakterových a emocionálnych vlastností dieťaťa. Zahŕňa aj vzdelávací proces, prípravu na povolanie....
- sociálno-reprodukčná- zabezpečuje reprodukciu rodu a spoločnosti
- regulačno-kontrolná- je dôležitá na udržanie fungovania vzťahov v rodine
67. Historické etapy vývoja rodiny
- forma pokrvného príbuzenstva, párové, polygamné formy, monogamný typ
(matriarchát, patriarchát, egalitárny typ)
68. Spoločenský skupinový život sa diferencuje podľa rôznych prirodzených a kultúrno-socializačných kritérií – ktorých
- trvalo aktuálne- rasová diferenciácia, diferenciácia podľa pohlavia
- historicky aktuálne- politická, zárobková diferenciácia
- súčastne platná- diferenciácie v súčasnom svete
69. Diferenciačné kritériá sociálnej štruktúry sú tieto:
biologické (pohlavie, rasa), vekové (deti, mládež, dospelí, starí), historicky etnické (rod, kmeň, národnosť, národ), konkrétne etnické (Slovania, Nemci, Arabi), geografické (Európania, Američania) kvalifikačno-ekonomické (robotníci, úradníci), politické (liberáli, kresťanskí demokrati, straníci) záujmové (športovci, rybári, včelári, ochranári prírody), zárobkové (nižšie platení robotníci, kvalifikovaný robotníci, robotnícka aristokracia, manažérska elita)
70. Pod pojmom sociálna stratifikácia rozumieme
je diferenciácia a integrácia jednotlivých členov spoločnosti do sociálnych vrstiev, ktoré sa od seba odlišujú podľa celej sústavy spoločensky uznávaných kritérií, noriem a hodnôt. (sociálno-ekonomické kritéria- majetok, povolanie, bývanie, výška príjmu a kultúrno-ideologické kritéria- vzdelanie, životný štýl, sociálne správanie...)
- historicky aktuálne- politická, zárobková diferenciácia
- súčastne platná- diferenciácie v súčasnom svete
69. Diferenciačné kritériá sociálnej štruktúry sú tieto:
biologické (pohlavie, rasa), vekové (deti, mládež, dospelí, starí), historicky etnické (rod, kmeň, národnosť, národ), konkrétne etnické (Slovania, Nemci, Arabi), geografické (Európania, Američania) kvalifikačno-ekonomické (robotníci, úradníci), politické (liberáli, kresťanskí demokrati, straníci) záujmové (športovci, rybári, včelári, ochranári prírody), zárobkové (nižšie platení robotníci, kvalifikovaný robotníci, robotnícka aristokracia, manažérska elita)
70. Pod pojmom sociálna stratifikácia rozumieme
je diferenciácia a integrácia jednotlivých členov spoločnosti do sociálnych vrstiev, ktoré sa od seba odlišujú podľa celej sústavy spoločensky uznávaných kritérií, noriem a hodnôt. (sociálno-ekonomické kritéria- majetok, povolanie, bývanie, výška príjmu a kultúrno-ideologické kritéria- vzdelanie, životný štýl, sociálne správanie...)
59. Čo charakterizuje "spoločenský okruh"?
- zoskupenie osôb, ktoré sa stýkajú relatívne pravidelne, ale vzťahy medzi členmi nie sú trvalé (napr.: okruh známych z kaviarne, okruh osôb denne spoločne cestujúcich do zamestnania)
60. Medzi rozvinuté globálne spoločenské skupiny patria
- národnosť, národ, ľudstvo
61. Pospolitosť sa vyznačuje
- špecifickou spoločenskou väzbou, určitou vnútornou usporiadanosťou, organizáciou, určitým stupňom integrity, vedomia a pod.
62. Ako nazývame zoskupenia ľudí, ktorých nespája žiadna vnútorná väzba?
- spoločenské súbory- väčší počet ľudí, ktorí sa vyznačujú určitou vlastnosťou, ktorá je poznateľná vonkajším pozorovateľom (napr.: súbor vysokých žien)
60. Medzi rozvinuté globálne spoločenské skupiny patria
- národnosť, národ, ľudstvo
61. Pospolitosť sa vyznačuje
- špecifickou spoločenskou väzbou, určitou vnútornou usporiadanosťou, organizáciou, určitým stupňom integrity, vedomia a pod.
62. Ako nazývame zoskupenia ľudí, ktorých nespája žiadna vnútorná väzba?
- spoločenské súbory- väčší počet ľudí, ktorí sa vyznačujú určitou vlastnosťou, ktorá je poznateľná vonkajším pozorovateľom (napr.: súbor vysokých žien)
63. Mládež v sociologickom poňatí chápeme ako
dynamickú, sociálno-demografickú spoločenskú skupinu, charakterizovanú svojimi
biologickými, sociálno-ekonomickými a psychologickými zvláštnosťami, hodnotovou
orientáciou, podmienenou charakterom sociálnych vzťahov v spoločnosti. Sú to
ľudskí jednotlivci, ktorí už zhruba ukončili telesný aj duševný vývin dieťaťa
a čiastočne už dosiahli stav dospelosti.
64. V súčasnosti terminologicky rozoznávame niekoľko typov rodiny
- nukleárna rodina- tvoria ju len rodičia a nedospelé deti
- orientačná rodina- je chápaná z hľadiska závislosti dospievajúceho jedinca od rodiny
- rozšírená rodina- zahŕňa i ďalších príbuzných
- rozmnožujúca rodina- zakladá ju dvojica novým manželstvom
biologickými, sociálno-ekonomickými a psychologickými zvláštnosťami, hodnotovou
orientáciou, podmienenou charakterom sociálnych vzťahov v spoločnosti. Sú to
ľudskí jednotlivci, ktorí už zhruba ukončili telesný aj duševný vývin dieťaťa
a čiastočne už dosiahli stav dospelosti.
64. V súčasnosti terminologicky rozoznávame niekoľko typov rodiny
- nukleárna rodina- tvoria ju len rodičia a nedospelé deti
- orientačná rodina- je chápaná z hľadiska závislosti dospievajúceho jedinca od rodiny
- rozšírená rodina- zahŕňa i ďalších príbuzných
- rozmnožujúca rodina- zakladá ju dvojica novým manželstvom
49. Ktoré druhy otázok používame vo výskumných technikách
- úvodné, alternatívne, zatvorené, polootvorené, otvorené, filtračné, projekčné, chytáky, trikové otázky, klinické, kontrolné otázky, batéria otázok
50. Aké druhy analýz poznáme
- faktorová, obsahová, analýza faktov
51. Koľko častí obsahuje projekt sociologicko-právneho výskumu
- 10
52. Ktoré z týchto bodov musí obsahovať projekt výskumu?
- Teoretické východisko, predmet a cieľ výskumu, hypotéza, metodika výskumu, výskumné techniky, organizačné zabezpečenie výskumu, spracovanie výsledkov výskumu, návrhy na opatrenia, publikovanie výsledkov výskumu, zoznam použitej literatúry
53. Ktoré druhy analýzy použijeme pri vypracovaní záverečnej správy z výskumu
- kvantitatívna a kvalitatívna
50. Aké druhy analýz poznáme
- faktorová, obsahová, analýza faktov
51. Koľko častí obsahuje projekt sociologicko-právneho výskumu
- 10
52. Ktoré z týchto bodov musí obsahovať projekt výskumu?
- Teoretické východisko, predmet a cieľ výskumu, hypotéza, metodika výskumu, výskumné techniky, organizačné zabezpečenie výskumu, spracovanie výsledkov výskumu, návrhy na opatrenia, publikovanie výsledkov výskumu, zoznam použitej literatúry
53. Ktoré druhy analýzy použijeme pri vypracovaní záverečnej správy z výskumu
- kvantitatívna a kvalitatívna
54. Koľko častí obsahuje záverečná správa z výskumu
55. Ktoré časti obsahuje záverečná správa z výskumu
- teoretická
- empiricko-výskumná
- záver
56. Obsahuje záverečná správa zoznam použitej literatúry
- áno
57. Kde využijeme výsledky sociologicko-právneho výskumu
- v teórii- záverečná výskumná správa (môžeme výsledky publikovať v odborných časopisoch)
- v praxi- na národných alebo medzinárodných seminároch a konferenciách, výsledky môžu byť použité ako návrhy na zmeny v oblasti riadenia, reorganizácie podniku, ako konkrétna pomoc drogovo závislým ...
58. Pospolitosti sú sociálne útvary, ktoré pozostávajú najmenej:
- z páru
- teoretická
- empiricko-výskumná
- záver
56. Obsahuje záverečná správa zoznam použitej literatúry
- áno
57. Kde využijeme výsledky sociologicko-právneho výskumu
- v teórii- záverečná výskumná správa (môžeme výsledky publikovať v odborných časopisoch)
- v praxi- na národných alebo medzinárodných seminároch a konferenciách, výsledky môžu byť použité ako návrhy na zmeny v oblasti riadenia, reorganizácie podniku, ako konkrétna pomoc drogovo závislým ...
58. Pospolitosti sú sociálne útvary, ktoré pozostávajú najmenej:
- z páru
42. Vyznačte druhy sociologicko-právneho výskumu
- základný, teoretický alebo bádateľský výskum
- aplikovaný, operatívny výskum
- metodologický výskum
- monografický výskum
- experimentálny výskum
- typologický výskum
- sociometrický výskum
- výskum verejnej mienky
- komparatívny výskum
43. Vyznačte metódy sociologicko-právneho výskumu
- štatistická metóda- používa sa pri všetkých druhoch sociologicko-právneho výskumu
- monografická metóda- predmetom pozorovania a ďalších poznávacích operácií je jeden prípad, jeden objekt, jedna vec, osobnosť
- experimentálna metóda- skúmajú sa ňou malé spoločenské útvary, skupiny alebo jednotlivci.
- typologická metóda- predmetom výskumu sú určité vybrané typy
- historická metóda- používa sa na objasnenie minulých javov. Používa sa všade tam, kde určitú skutočnosť možno objasniť len na základe historických dokumentov
- aplikovaný, operatívny výskum
- metodologický výskum
- monografický výskum
- experimentálny výskum
- typologický výskum
- sociometrický výskum
- výskum verejnej mienky
- komparatívny výskum
43. Vyznačte metódy sociologicko-právneho výskumu
- štatistická metóda- používa sa pri všetkých druhoch sociologicko-právneho výskumu
- monografická metóda- predmetom pozorovania a ďalších poznávacích operácií je jeden prípad, jeden objekt, jedna vec, osobnosť
- experimentálna metóda- skúmajú sa ňou malé spoločenské útvary, skupiny alebo jednotlivci.
- typologická metóda- predmetom výskumu sú určité vybrané typy
- historická metóda- používa sa na objasnenie minulých javov. Používa sa všade tam, kde určitú skutočnosť možno objasniť len na základe historických dokumentov
44. Vyznačte, ktoré techniky môžeme použiť v sociologicko-právnom výskume
- anketu, dotazník, rozhovor, pozorovanie, denníkový záznam, analýzu faktov, štúdium dokumentov, faktorovú analýzu, obsahovú analýzu, sociometrický test, slobodný opis, písomné dokumenty, druhy otázok
45. Vyznačte techniky prieskumu
- anketa, dotazník, rozhovor, slobodný opis....
46. Vyznačte druhy výberu výskumnej vzorky
- náhodný výber, mechanický výber, systematický výber, typologický výber, kvótny výber
47. Aké druhy ankety môžeme použiť pri prieskume
- poštové, novinové, telefonické, rozhlasové, televízne, rozdávané
48. Akú techniku používame pri skúmaní medziľudských vzťahov v malých skupinách a koľko má otázok
- sociometrický test, ktorý má tri otázky- dávanie prednosti, neuturálny postoj, odmietanie
45. Vyznačte techniky prieskumu
- anketa, dotazník, rozhovor, slobodný opis....
46. Vyznačte druhy výberu výskumnej vzorky
- náhodný výber, mechanický výber, systematický výber, typologický výber, kvótny výber
47. Aké druhy ankety môžeme použiť pri prieskume
- poštové, novinové, telefonické, rozhlasové, televízne, rozdávané
48. Akú techniku používame pri skúmaní medziľudských vzťahov v malých skupinách a koľko má otázok
- sociometrický test, ktorý má tri otázky- dávanie prednosti, neuturálny postoj, odmietanie
38. Teória manažérskej revolúcie sa zaoberá
- manažérstvom
- manažérstvo = zaoberá sa praktickým návodom na riadenie organizácie podniku v nových podmienkach spoločenskej výroby, kde štát vlastní a kontroluje dôležité výrobné prostriedky, ale je aj sám kontrolovaný technickými expertmi výrobného aparátu, ktorí vytvoria skutočnú vládnucu triedu
39. Kto je predstaviteľom teórie manažérskej revolúcie
- Burnham
40. Kto je predstaviteľom teórie human relations
- Elton Mayo
41. Výskum definujeme ako:
- proces, kde výskum vychádza zo skutočných poznatkov o skúmanej realite, ktorú pozoruje, získava nové údaje, spracúva a analyzuje závery z pozorovaného a opäť sa vracia do systému poznatkov skúmanej reality
- manažérstvo = zaoberá sa praktickým návodom na riadenie organizácie podniku v nových podmienkach spoločenskej výroby, kde štát vlastní a kontroluje dôležité výrobné prostriedky, ale je aj sám kontrolovaný technickými expertmi výrobného aparátu, ktorí vytvoria skutočnú vládnucu triedu
39. Kto je predstaviteľom teórie manažérskej revolúcie
- Burnham
40. Kto je predstaviteľom teórie human relations
- Elton Mayo
41. Výskum definujeme ako:
- proces, kde výskum vychádza zo skutočných poznatkov o skúmanej realite, ktorú pozoruje, získava nové údaje, spracúva a analyzuje závery z pozorovaného a opäť sa vracia do systému poznatkov skúmanej reality
34. Vyznačte hlavných predstaviteľov sociometrie a mikrosociometrie
- sociometria- Moreno
- Mikrosociometria- Gurwitch
35. Čo môže byť predmetom skúmania sociológie
??????????????????????????????????????????
36. Ktoré teórie patria do empirického smeru
- novopozitivizmus, formálny smer v sociológii, sociológia poznania, teória tried a konfliktu, teória elity, funkcionálna analýza štruktúry sociálnych systémov, sociometria, empirická sociológia, sociálna mobilita, teória manažérskej revolúcie, teória ľudských vzťahov
37. Vyznačte predstaviteľov pražskej a brnenskej sociologickej školy
- pražská- Masaryk, J. Kráľ, E. Chalupný, J. Fischer, B. Foustka
- brnenská- Bláha, Beneš
- Mikrosociometria- Gurwitch
35. Čo môže byť predmetom skúmania sociológie
??????????????????????????????????????????
36. Ktoré teórie patria do empirického smeru
- novopozitivizmus, formálny smer v sociológii, sociológia poznania, teória tried a konfliktu, teória elity, funkcionálna analýza štruktúry sociálnych systémov, sociometria, empirická sociológia, sociálna mobilita, teória manažérskej revolúcie, teória ľudských vzťahov
37. Vyznačte predstaviteľov pražskej a brnenskej sociologickej školy
- pražská- Masaryk, J. Kráľ, E. Chalupný, J. Fischer, B. Foustka
- brnenská- Bláha, Beneš
26. Podľa talianskej sociologickej teórie elitu v spoločnosti predstavujú
- Pareto- elitu tvoria tí najschopnejší v rôznych sférach činnosti.
- Mosca- elita je malá vrstva tých, ktorí pre svoje schopnosti prebrali vedúce pozície v politike, aby slúžili tým, ktorí v skutočnosti vládnu.
27. Ktorú elitu považuje Pareto za najvýznamnejšiu
- politickú elitu
28. V americkej sociologickej teórii vymedzuje Parsons tieto druhy systémov
- biologický
- psychologický
- sociálny
- kultúrny
29. Ktoré základné druhy organizácii uznáva Parsons
- ekonomické
- vládne
- univerzitné
- Mosca- elita je malá vrstva tých, ktorí pre svoje schopnosti prebrali vedúce pozície v politike, aby slúžili tým, ktorí v skutočnosti vládnu.
27. Ktorú elitu považuje Pareto za najvýznamnejšiu
- politickú elitu
28. V americkej sociologickej teórii vymedzuje Parsons tieto druhy systémov
- biologický
- psychologický
- sociálny
- kultúrny
29. Ktoré základné druhy organizácii uznáva Parsons
- ekonomické
- vládne
- univerzitné
30. Ktoré druhy elity uznáva W. Mills v americkej spoločnosti
- mocenskú elitu
31. Vyznačte hlavných predstaviteľov teórie sociálnej mobility
- Lipset
- Zetterberg
- Miller
32. S akými druhmi mobility sa najčastejšie stretávame v sociologickom systéme
- horizontálna
- vertikálna
- intergeneračná
- intrageneračná
33. Podľa americkej sociologickej teórie elitu v americkej spoločnosti predstavujú
- vedúce vrstvy (najschopnejšie v rôznych sférach činnosti)
31. Vyznačte hlavných predstaviteľov teórie sociálnej mobility
- Lipset
- Zetterberg
- Miller
32. S akými druhmi mobility sa najčastejšie stretávame v sociologickom systéme
- horizontálna
- vertikálna
- intergeneračná
- intrageneračná
33. Podľa americkej sociologickej teórie elitu v americkej spoločnosti predstavujú
- vedúce vrstvy (najschopnejšie v rôznych sférach činnosti)
18. Vyznačte predstaviteľov psychologického smeru
- psychológia davu- Gustav Le Bon, Scipio Sighele
- psychologizmus v sociológii- G. Tarde, L. Ward, Thomas, Sorokin, Cuvillier
19. Sorokin delí americkú sociologicko-psychologickú teóriu na
- inštinktivistickú- soc. javy vysvetľuje pudmi
- introspektívnu- soc. javy vysvetľuje interpsychickými aktmi (city, túžby)
- behavioristickú- soc. javy vysvetľuje na základe správania jednotlivcov a skupín
20. Vyznačte predstaviteľov sociologického smeru
- Roberty
- Durkheim
- Weber
21. Ktoré druhy samovrážd definuje Durkheim
- egoistické
- anomické
- altruistické
- psychologizmus v sociológii- G. Tarde, L. Ward, Thomas, Sorokin, Cuvillier
19. Sorokin delí americkú sociologicko-psychologickú teóriu na
- inštinktivistickú- soc. javy vysvetľuje pudmi
- introspektívnu- soc. javy vysvetľuje interpsychickými aktmi (city, túžby)
- behavioristickú- soc. javy vysvetľuje na základe správania jednotlivcov a skupín
20. Vyznačte predstaviteľov sociologického smeru
- Roberty
- Durkheim
- Weber
21. Ktoré druhy samovrážd definuje Durkheim
- egoistické
- anomické
- altruistické
22. Do ktorého smeru patrí sociológia poznania a kto je jej predstaviteľom
- do emprického smeru
- predstaviteľ- Mannheim
23. Vyznačte hlavných predstaviteľov teórie tried a teórie konfliktu
- Dahrendorf
- Marx
24. Pri určení štruktúry spoločnosti podľa Dahrendorfa sú dôležité tieto podmienky
- technické
- politické
- sociálne
- psychologické
25. Vyznačte predstaviteľov teórie elity
- Pareto
- Mosca
- Ch. W. Mills
- predstaviteľ- Mannheim
23. Vyznačte hlavných predstaviteľov teórie tried a teórie konfliktu
- Dahrendorf
- Marx
24. Pri určení štruktúry spoločnosti podľa Dahrendorfa sú dôležité tieto podmienky
- technické
- politické
- sociálne
- psychologické
25. Vyznačte predstaviteľov teórie elity
- Pareto
- Mosca
- Ch. W. Mills
14. Kto z uvedených predstaviteľov uznával výberové rasové teórie
- Lapouge
- Otto Ammon
15. Sociologická teória Augusta Comta obsahuje ????
• Sociálnu statiku- teória sociálneho poriadku spoločnosti- jej úlohou je preskúmať hlavné zložky spoločnosti a jej fungovanie
• Sociálnu dynamiku- teória nevyhnutného a neustáleho vývinu ľudstva
16. Vyznačte predstaviteľov sociológie vojny
- Nietzsche
- Sorokin
- Vacar
- Novikov
17. Do psychologického smeru v sociológii patria teórie
- pokusy o utvorenie psychológie národov
- psychológia davu
- psychologizmus v sociológii
- Otto Ammon
15. Sociologická teória Augusta Comta obsahuje ????
• Sociálnu statiku- teória sociálneho poriadku spoločnosti- jej úlohou je preskúmať hlavné zložky spoločnosti a jej fungovanie
• Sociálnu dynamiku- teória nevyhnutného a neustáleho vývinu ľudstva
16. Vyznačte predstaviteľov sociológie vojny
- Nietzsche
- Sorokin
- Vacar
- Novikov
17. Do psychologického smeru v sociológii patria teórie
- pokusy o utvorenie psychológie národov
- psychológia davu
- psychologizmus v sociológii
10. Do geografickej sociologickej školy patria teórie
- krajný geografický determinizmus- hľadá koreláciu medzi prostredím a úmrtnosťou, počtom pôrodov a uzavretými manželstvami, ročnými obdobiami, vplyvom náboženstva ...
- geopolitika- dokazovala, že politická, hospodárska a vojenská expanzia, výboje a vojny sú prirodzené nevyhnutnosti, ktoré vyplývajú z geografických podmienok.
11. Ktoré základné rasy uznáva Georges Vacher de Lapouge
- árijskú
- alpskú
- stredozemnomorskú
12. Vyznačte predstaviteľov rasovej teórie v sociológii
- Gobineau
- Chamberlain
13. rasové teórie dedičnosti v rámci sociológie presadzoval
- Galton
- geopolitika- dokazovala, že politická, hospodárska a vojenská expanzia, výboje a vojny sú prirodzené nevyhnutnosti, ktoré vyplývajú z geografických podmienok.
11. Ktoré základné rasy uznáva Georges Vacher de Lapouge
- árijskú
- alpskú
- stredozemnomorskú
12. Vyznačte predstaviteľov rasovej teórie v sociológii
- Gobineau
- Chamberlain
13. rasové teórie dedičnosti v rámci sociológie presadzoval
- Galton
8. Vyznačte teórie naturalistického smeru
- biologicko-organistická škola- teórie organizmu, sociálneho darwinizmu, rasizmu (Spencer, Mill, Gumplovicz)
- rasová teória- Gobineau, Chamberlain
- výberové teórie- Lapouge, Otto Ammon
- rasovo-antropologické teórie- Galton, Pearson
- teórie nemeckého filozofa Nietzscheho
- geografická škola- krajný geografický determinizmus, geopolitika
- ekologická škola- Park, Burgess
- evolucionistická sociológia- Morgan
- demografická škola- Malthus, Coste
- mechanistická škola- Carey
- antropologický determinizmus- Lombroso, Ferri
9. Vyznačte hlavných predstaviteľov biologicko-organistickej školy
- Spenser
- Mill
- Gumplovicz
- rasová teória- Gobineau, Chamberlain
- výberové teórie- Lapouge, Otto Ammon
- rasovo-antropologické teórie- Galton, Pearson
- teórie nemeckého filozofa Nietzscheho
- geografická škola- krajný geografický determinizmus, geopolitika
- ekologická škola- Park, Burgess
- evolucionistická sociológia- Morgan
- demografická škola- Malthus, Coste
- mechanistická škola- Carey
- antropologický determinizmus- Lombroso, Ferri
9. Vyznačte hlavných predstaviteľov biologicko-organistickej školy
- Spenser
- Mill
- Gumplovicz
Otázky na skúšku
1. Vyznačte významných predstaviteľov sociologického myslenia
- Auguste Comte- zakladateľ sociológie
- Spencer, Mill- spoluzakladatelia sociológie
- Emile Durkheim- najvýznamnejší francúzsky sociológ
- Max Weber- nemecký sociológ
- Simmel, Ferdinand Tonnies, Parsons ...
2. Ktoré vedy sa stali zdrojom pre vznik sociológie
- prvým zdrojom z ktorého čerpala sociológia je filozofia dejín, ďalším zdrojom bola klasická politická ekonómia.
- Za jeden z bezprostredných zdrojov vzniku vedy o spoločnosti sa považujú utopickí socialisti
3. Z predstaviteľov utopického socializmu novú vedu o spoloč sa usiloval vytvoriť
- Saint-Simon
- Auguste Comte- zakladateľ sociológie
- Spencer, Mill- spoluzakladatelia sociológie
- Emile Durkheim- najvýznamnejší francúzsky sociológ
- Max Weber- nemecký sociológ
- Simmel, Ferdinand Tonnies, Parsons ...
2. Ktoré vedy sa stali zdrojom pre vznik sociológie
- prvým zdrojom z ktorého čerpala sociológia je filozofia dejín, ďalším zdrojom bola klasická politická ekonómia.
- Za jeden z bezprostredných zdrojov vzniku vedy o spoločnosti sa považujú utopickí socialisti
3. Z predstaviteľov utopického socializmu novú vedu o spoloč sa usiloval vytvoriť
- Saint-Simon
4. Zakladateľom sociológie ako vedy je
- Auguste Comte
5. Sociológia ako veda vznikla
- v polovici 19. str.
6. Auguste Comte svoju vedu o spoločnosti spočiatku nazýval
- sociálnou fyzikou
7. Poznáme tieto sociologické smery
- Naturalistický
- Psychologický
- Sociologický
- Empirický
5. Sociológia ako veda vznikla
- v polovici 19. str.
6. Auguste Comte svoju vedu o spoločnosti spočiatku nazýval
- sociálnou fyzikou
7. Poznáme tieto sociologické smery
- Naturalistický
- Psychologický
- Sociologický
- Empirický
Úrad je oprávnený vyžadovať od fyzických osôb ...
Úrad je oprávnený vyžadovať od fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady o podnikateľovi, ako aj ďalšie informácie a podklady nevyhnutné na činnosť úradu podľa tohto zákona. Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom.
Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky raz do roka správu o svojej činnosti a vždy, keď o to vláda Slovenskej republiky požiada.
Úrad je povinný zverejniť právoplatné rozhodnutie úradu, oznámenie o koncentrácii, a ak to povaha veci nevylučuje, začatie konania vo všetkých ostatných veciach vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona. Úrad musí dbať, aby sa pri zverejnení zachovalo právo podnikateľov na ochranu ich obchodného tajomstva a dôverných informácií.
Úrad pri zverejňovaní oznámenia koncentrácie zverejní účastníkov koncentrácie, povahu koncentrácie podľa § 9 ods. 1 a odvetvie hospodárstva, v ktorom koncentrácia vznikla.
Povinnosť zverejnenia podľa odseku 1 je splnená uverejnením v Obchodnom vestníku, na oficiálnej internetovej stránke úradu a sprístupnením právoplatných rozhodnutí úradu v knižnici úradu.
Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky raz do roka správu o svojej činnosti a vždy, keď o to vláda Slovenskej republiky požiada.
Úrad je povinný zverejniť právoplatné rozhodnutie úradu, oznámenie o koncentrácii, a ak to povaha veci nevylučuje, začatie konania vo všetkých ostatných veciach vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona. Úrad musí dbať, aby sa pri zverejnení zachovalo právo podnikateľov na ochranu ich obchodného tajomstva a dôverných informácií.
Úrad pri zverejňovaní oznámenia koncentrácie zverejní účastníkov koncentrácie, povahu koncentrácie podľa § 9 ods. 1 a odvetvie hospodárstva, v ktorom koncentrácia vznikla.
Povinnosť zverejnenia podľa odseku 1 je splnená uverejnením v Obchodnom vestníku, na oficiálnej internetovej stránke úradu a sprístupnením právoplatných rozhodnutí úradu v knižnici úradu.
Rozhodnutie úradu podľa odseku 4 obsahuje vo výrokovej ...
Rozhodnutie úradu podľa odseku 4 obsahuje vo výrokovej časti najmä určenie účelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, dátum a lehotu, v ktorej sa má inšpekcia vykonať, a určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomocí pri jej výkone. V odôvodnení rozhodnutia úrad uvedie tiež skutočnosti, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie podľa odseku 4. Proti rozhodnutiu o vykonaní inšpekcie je prípustný rozklad, ktorý nemá odkladný účinok.
Inšpekciu podľa odseku 4 možno vykonať iba na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu podľa osobitného predpisu. Súhlas súdu s inšpekciou doručí úrad osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná pri začatí inšpekcie. Ak osoba, u ktorej sa má inšpekcia vykonať, nie je prítomná, úrad súhlas súdu s inšpekciou odovzdá na poštovú prepravu najneskôr do 24 hodín po vykonaní inšpekcie spolu s odpisom zápisnice o vykonaní inšpekcie.
Úrad prizve na vykonanie inšpekcie podľa odseku 4 opatrovníka určeného súdom, ktorý rozhodol o vydaní súhlasu s inšpekciou.
Inšpekciu podľa odseku 4 možno vykonať iba na základe súhlasu súdu s inšpekciou vydaného na návrh úradu podľa osobitného predpisu. Súhlas súdu s inšpekciou doručí úrad osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná pri začatí inšpekcie. Ak osoba, u ktorej sa má inšpekcia vykonať, nie je prítomná, úrad súhlas súdu s inšpekciou odovzdá na poštovú prepravu najneskôr do 24 hodín po vykonaní inšpekcie spolu s odpisom zápisnice o vykonaní inšpekcie.
Úrad prizve na vykonanie inšpekcie podľa odseku 4 opatrovníka určeného súdom, ktorý rozhodol o vydaní súhlasu s inšpekciou.
Zamestnanci úradu sú oprávnení po bezvýslednej výzve ...
Zamestnanci úradu sú oprávnení po bezvýslednej výzve na umožnenie vstupu vymôcť si vstup do všetkých objektov, priestorov a dopravných prostriedkov podľa odseku 3 alebo 4. Zamestnanci úradu sú pri inšpekcii podľa odseku 3 alebo 4 oprávnení po bezvýslednej výzve na poskytnutie informácii a podkladov podľa odseku 2 vykonať inšpekciu objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov a vymôcť si prístup k informáciám a podkladom prekonaním odporu alebo vytvorenej prekážky. Úrad je oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie prekonania prekážky. O tom urobí úrad záznam do zápisnice.
Útvar policajného zboru je podľa osobitného predpisu povinný poskytnúť zamestnancom úradu na žiadosť úradu ochranu a súčinnosť pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo na žiadosť úradu aj zamestnancom iných orgánov hospodárskej súťaže zodpovedných za uplatňovanie ustanovení osobitného predpisu (ďalej len národný súťažný orgán ), ak sa zúčastnia inšpekcie podľa odseku 3 alebo 4, alebo zamestnancom Komisie a ňou povereným osobám, ktoré plnia úlohy podľa osobitného predpisu.
Útvar policajného zboru je podľa osobitného predpisu povinný poskytnúť zamestnancom úradu na žiadosť úradu ochranu a súčinnosť pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo na žiadosť úradu aj zamestnancom iných orgánov hospodárskej súťaže zodpovedných za uplatňovanie ustanovení osobitného predpisu (ďalej len národný súťažný orgán ), ak sa zúčastnia inšpekcie podľa odseku 3 alebo 4, alebo zamestnancom Komisie a ňou povereným osobám, ktoré plnia úlohy podľa osobitného predpisu.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)