...cezhraničného prevodu na účet vykonávacej inštitúcie
príjemcu najneskôr do konca tretieho bankového pracovného dňa nasledujúceho po
dni účinnosti prevodného príkazu, ak sa príkazca a vykonávacia inštitúcia príkazcu
výslovne nedohodli na inej lehote
-v prípade iného cezhraničného prevod, tak vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná
-zabezpečiť prevedenie sumy cezhraničného prevodu na účet vykonávacej inštitúcie
príjemcu najneskôr v lehote na vykonanie cezhraničného prevodu, ktorá je určená a
uvedená v informácii vykonávacej inštitúcie príkazcu podľa § 13 ods. 2 písm. a), ak sa
príkazca a vykonávacia inštitúcia príkazcu výslovne nedohodli na inej lehote.
-ak boli vykonávacej inštitúcii príjemcu doručené náležitosti potrebné na pripísanie sumy cezhraničného prevodu
–poskytnúť k dispozícii príjemcovi do konca prvého bankového pracovného dňa
nasledujúceho po dni pripísania sumy cezhraničného prevodu na účet vykonávacej
inštitúcie príjemcuna území Slovenskej republiky je
vykonávacia inštitúcia príjemcu povinná vykonať cezhraničný prevod v lehotách
podľa § 7 ods. 3
-v slovenskej mene, pri časti prevodu vykonávam
-v prípade výkonu cezhraničného prevodu...
...v slovenskej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou inštitúciou príjemcu pri časti prevodu vykonávanom na území Slovenskej republiky je vykonávacia inštitúcia príkazcu povinná
-vykonať cezhraničný prevod v lehotách podľa § 7 ods. 2.
- v prípade výkonu cezhraničného prevodu v cudzej mene medzi v rámci jednej vykonávacej inštitúcie, tak táto vykonávacia inštitúcia je povinná
-zabezpečiť prevedenie sumy cezhraničného prevodu na účet príjemcu najneskôr v
lehote podľa § 7 ods. 2 písm. a).
- v prípade výkonu cezhraničného prevodu v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou inštitúciou príjemcu, priamo medzi dvoma vykonávacími inštitúciami prostredníctvom ich vzájomných účtov, ktoré si medzi sebou vedú, tak vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná
-vykonať cezhraničný prevod v lehotách podľa § 7 ods. 2.
- v prípade výkonu cezhraničného prevodu v cudzej mene medzi v rámci jednej vykonávacej inštitúcie, tak táto vykonávacia inštitúcia je povinná
-zabezpečiť prevedenie sumy cezhraničného prevodu na účet príjemcu najneskôr v
lehote podľa § 7 ods. 2 písm. a).
- v prípade výkonu cezhraničného prevodu v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou inštitúciou príjemcu, priamo medzi dvoma vykonávacími inštitúciami prostredníctvom ich vzájomných účtov, ktoré si medzi sebou vedú, tak vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná
Osobitné informačné povinnosti vykonávacej inštitúcie
-vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná vydať príkazcovi na jeho žiadosť
-záväzné vyhlásenie vo forme určenej vykonávacou inštitúciou príkazcu o lehote
potrebnej na uskutočnenie cezhraničného prevodu a o výške alebo sadzbe poplatkov
vykonávacej inštitúcie príkazcu platených príkazcom
-nemá túto povinnosť v prípade, ak odmietne vykonať cezhraničný prevod
-v prípade osobitne regulovaného cezhraničného prevodu, je vykonávacia inštitúcia príkazcu povinná
-na žiadosť príkazcu vydať príkazcovi záväzné vyhlásenie o lehote potrebnej na
uskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu a o výške alebo sadzbe
všetkých poplatkov platených za uskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného
prevodu vrátane poplatkov za sprostredkovanie
(okrem nákladov, ktoré súvisia s použitými výmennými kurzami)
-nemá túto povinnosť v prípade, ak odmietne vykonať osobitne regulovaný
cezhraničný prevod.
-záväzné vyhlásenie vo forme určenej vykonávacou inštitúciou príkazcu o lehote
potrebnej na uskutočnenie cezhraničného prevodu a o výške alebo sadzbe poplatkov
vykonávacej inštitúcie príkazcu platených príkazcom
-nemá túto povinnosť v prípade, ak odmietne vykonať cezhraničný prevod
-v prípade osobitne regulovaného cezhraničného prevodu, je vykonávacia inštitúcia príkazcu povinná
-na žiadosť príkazcu vydať príkazcovi záväzné vyhlásenie o lehote potrebnej na
uskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného prevodu a o výške alebo sadzbe
všetkých poplatkov platených za uskutočnenie osobitne regulovaného cezhraničného
prevodu vrátane poplatkov za sprostredkovanie
(okrem nákladov, ktoré súvisia s použitými výmennými kurzami)
-nemá túto povinnosť v prípade, ak odmietne vykonať osobitne regulovaný
cezhraničný prevod.
Lehota na vykonanie cezhraničného prevodu a úrok z omeškania
Lehota na vykonanie cezhraničného prevodu
-počítajú sa odo dňa účinnosti prevodného príkazu (deň účinnosti je deň splnenia všetkých podmienok na vykonanie cezhraničného prevodu)
-nie je určený deň v ktorom vykonávajúca inštitúcia musí odpísať sumu prevodu u jeho účtu (narozdiel od tuzemských prevodov)
-vykonávajúca inštitúcia musí pripísať sumu prevodu na jeho účet do konca prvého bankového pracovného dňa nasledujúceho po dni jej pripísania na účet
- v prípade výkonu osobitne regulovaného cezhraničného prevodu je vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná
-zabezpečiť prevedenie sumy osobitne regulovaného cezhraničného prevodu na účet
vykonávacej inštitúcie príjemcu najneskôr do konca piateho bankového pracovného
dňa nasledujúceho po dni účinnosti prevodného príkazu (ak sa príkazca a vykonávacia
inštitúcia príkazcu výslovne nedohodli na inej lehote)
-počítajú sa odo dňa účinnosti prevodného príkazu (deň účinnosti je deň splnenia všetkých podmienok na vykonanie cezhraničného prevodu)
-nie je určený deň v ktorom vykonávajúca inštitúcia musí odpísať sumu prevodu u jeho účtu (narozdiel od tuzemských prevodov)
-vykonávajúca inštitúcia musí pripísať sumu prevodu na jeho účet do konca prvého bankového pracovného dňa nasledujúceho po dni jej pripísania na účet
- v prípade výkonu osobitne regulovaného cezhraničného prevodu je vykonávacia inštitúcia príkazcu je povinná
-zabezpečiť prevedenie sumy osobitne regulovaného cezhraničného prevodu na účet
vykonávacej inštitúcie príjemcu najneskôr do konca piateho bankového pracovného
dňa nasledujúceho po dni účinnosti prevodného príkazu (ak sa príkazca a vykonávacia
inštitúcia príkazcu výslovne nedohodli na inej lehote)
-postupy a lehoty vybavovania reklamácií...
-postupy a lehoty vybavovania reklamácií a sťažností súvisiacich s uskutočňovaním
cezhraničných prevodov vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a o
postupoch riešenia sporov podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
-údaje o výmenných kurzoch používaných pri uskutočňovaní cezhraničných
prevodov a
-upozornenie na prípady vylúčenia zodpovednosti vykonávacej inštitúcie
-lehotu, ktorá je potrebná na uskutočnenie prevodného príkazu na cezhraničný prevod,
(odo dňa účinnosti tohto prevodného príkazu pre vykonávaciu inštitúciu príkazcu
do dňa pripísania sumy prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu);
začiatok tejto lehoty musí byt' presne určený
-lehotu potrebnú na to, aby suma prevodu po pripísaní na účet vykonávacej inštitúcie
príjemcu bola pripísaná na účet príjemcu alebo aby bola pri výplate v hotovosti inak
poskytnutá k dispozícii príjemcovi.
-vykonávanie osobitne regulovaných cezhraničných prevodov - uviesť lehoty a poplatky, sadzbu poplatkov alebo spôsob výpočtu všetkých poplatkov platených klientmi vrátane poplatkov za sprostredkovanie osobitne regulovaných cezhraničných prevodov
cezhraničných prevodov vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a o
postupoch riešenia sporov podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
-údaje o výmenných kurzoch používaných pri uskutočňovaní cezhraničných
prevodov a
-upozornenie na prípady vylúčenia zodpovednosti vykonávacej inštitúcie
-lehotu, ktorá je potrebná na uskutočnenie prevodného príkazu na cezhraničný prevod,
(odo dňa účinnosti tohto prevodného príkazu pre vykonávaciu inštitúciu príkazcu
do dňa pripísania sumy prevodu na účet vykonávacej inštitúcie príjemcu);
začiatok tejto lehoty musí byt' presne určený
-lehotu potrebnú na to, aby suma prevodu po pripísaní na účet vykonávacej inštitúcie
príjemcu bola pripísaná na účet príjemcu alebo aby bola pri výplate v hotovosti inak
poskytnutá k dispozícii príjemcovi.
-vykonávanie osobitne regulovaných cezhraničných prevodov - uviesť lehoty a poplatky, sadzbu poplatkov alebo spôsob výpočtu všetkých poplatkov platených klientmi vrátane poplatkov za sprostredkovanie osobitne regulovaných cezhraničných prevodov
Informácie po vykonaní cezhraničného prevodu
-vykonávacia inštitúcia po vykonaní cezhraničného prevodu povinná informovať svojho klienta písomnou formou alebo elektronickou formou o vykonaní a zúčtovaní cezhraničného prevodu, ak sa klient výslovne písomne nevzdá nároku na túto informáciu
-táto informácia obsahuje:
-označenie klienta a číslo jeho účtu,
-údaje umožňujúce klientovi identifikovať cezhraničný prevod,
-pôvodnú sumu cezhraničného prevodu,
-poplatky platené klientom,
-deň, keď bola suma cezhraničného prevodu:
-odpísaná z účtu príkazcu, ak ide o informáciu poskytovanú príkazcovi
-pripísaná na účet príjemcu alebo pri výplate v hotovosti inak poskytnutá k
dispozícii príjemcovi, ak ide o informáciu poskytovanú príjemcovi.
-ak sa suma prevodu mení z jednej meny na inú menu, musí informovať klienta o
použitých výmenných kurzoch
-táto informácia obsahuje:
-označenie klienta a číslo jeho účtu,
-údaje umožňujúce klientovi identifikovať cezhraničný prevod,
-pôvodnú sumu cezhraničného prevodu,
-poplatky platené klientom,
-deň, keď bola suma cezhraničného prevodu:
-odpísaná z účtu príkazcu, ak ide o informáciu poskytovanú príkazcovi
-pripísaná na účet príjemcu alebo pri výplate v hotovosti inak poskytnutá k
dispozícii príjemcovi, ak ide o informáciu poskytovanú príjemcovi.
-ak sa suma prevodu mení z jednej meny na inú menu, musí informovať klienta o
použitých výmenných kurzoch
e) symboly devízovej štatistiky
ktorými sa rozumie platobný titul a ďalšie symboly ustanovené osobitným zákonom alebo na základe osobitného zákona
f) miesto a dátum vyhotovenia prevodného príkazu,
g) podpis príkazcu (zhodný s podpisovým vzorom uloženým vo vykonávacej inštitúcii príkazcu) okrem prevodov vykonávaných prostredníctvom elektronických platobných prostriedkov a
h) ďalšie údaje na vykonanie cezhraničného prevodu na základe rozhodnutia vykonávacej inštitúcie príkazcu.
Informácie pred vykonaním cezhraničného prevodu
-vykonávacia inštitúcia je povinná vydať a sprístupniť v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku zrozumiteľnú informáciu pre verejnosť o podmienkach vykonávania cezhraničných prevodov
-táto informácia obsahuje:
-lehotu alebo deň, keď sa suma prevodu odpíše z účtu príkazcu,
-lehotu alebo deň, keď sa suma prevodu odpíše z účtu vykonávacej inštitúcie príkazcu,
-poplatky, sadzbu poplatkov alebo spôsob výpočtu poplatkov, ktoré príkazca platí
vykonávacej inštitúcii príkazcu za uskutočnenie cezhraničných prevodov,
f) miesto a dátum vyhotovenia prevodného príkazu,
g) podpis príkazcu (zhodný s podpisovým vzorom uloženým vo vykonávacej inštitúcii príkazcu) okrem prevodov vykonávaných prostredníctvom elektronických platobných prostriedkov a
h) ďalšie údaje na vykonanie cezhraničného prevodu na základe rozhodnutia vykonávacej inštitúcie príkazcu.
Informácie pred vykonaním cezhraničného prevodu
-vykonávacia inštitúcia je povinná vydať a sprístupniť v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku zrozumiteľnú informáciu pre verejnosť o podmienkach vykonávania cezhraničných prevodov
-táto informácia obsahuje:
-lehotu alebo deň, keď sa suma prevodu odpíše z účtu príkazcu,
-lehotu alebo deň, keď sa suma prevodu odpíše z účtu vykonávacej inštitúcie príkazcu,
-poplatky, sadzbu poplatkov alebo spôsob výpočtu poplatkov, ktoré príkazca platí
vykonávacej inštitúcii príkazcu za uskutočnenie cezhraničných prevodov,
-osobitne regulovaný cezhraničný prevod
- cezhraničný prevod uskutočňovaný na základe prevodného príkazu na úhradu:
-do a z členských štátov Európskej únie a ďalších štátov Európskeho hospodárskeho
priestoru do výšky 50 000 EUR
-ekvivalentu tejto sumy v iných menách štátov Európskeho hospodárskeho priestoru
prepočítaného podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou v deň
predchádzajúci dňu účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod, a to na
základe prevodného príkazu iného príkazcu, ako sú:
1. vykonávacie inštitúcie podľa § 2 ods. 8 písm. b),
2. poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, pobočky
zahraničných zaisťovní
3. obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s
cennými papiermi
4. ďalšie právnické osoby, ktorých činnosť je podobná činnosti osôb
uvedených v prvom až treťom bode
-vykonávacou inštitúciou príkazcu podľa § 2 ods. 8 písm. b) v jednom štáte EHP na
základe prevodného príkazu príkazcu s cieľom poukázať sumu prevodu príjemcovi vo
vykonávacej inštitúcii príjemcu v inom štáte EHP
-príkazca a príjemca môže byť tá istá osoba,
-vykonávacia inštitúcia príjemcu a vykonávacia inštitúcia
príkazcu sa nachádzajú na území rôznych štátov Európskeho
hospodárskeho priestoru.
-do a z členských štátov Európskej únie a ďalších štátov Európskeho hospodárskeho
priestoru do výšky 50 000 EUR
-ekvivalentu tejto sumy v iných menách štátov Európskeho hospodárskeho priestoru
prepočítaného podľa kurzu určeného Európskou centrálnou bankou v deň
predchádzajúci dňu účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod, a to na
základe prevodného príkazu iného príkazcu, ako sú:
1. vykonávacie inštitúcie podľa § 2 ods. 8 písm. b),
2. poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, pobočky
zahraničných zaisťovní
3. obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s
cennými papiermi
4. ďalšie právnické osoby, ktorých činnosť je podobná činnosti osôb
uvedených v prvom až treťom bode
-vykonávacou inštitúciou príkazcu podľa § 2 ods. 8 písm. b) v jednom štáte EHP na
základe prevodného príkazu príkazcu s cieľom poukázať sumu prevodu príjemcovi vo
vykonávacej inštitúcii príjemcu v inom štáte EHP
-príkazca a príjemca môže byť tá istá osoba,
-vykonávacia inštitúcia príjemcu a vykonávacia inštitúcia
príkazcu sa nachádzajú na území rôznych štátov Európskeho
hospodárskeho priestoru.
EHP - Európsky hospodársky priestor
- členské štáty Európskej únie a členské štáty Európskej dohody o voľnom obchode, ktoré podpísali zmluvu o Európskom hospodárskom priestore
-deň účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod - deň, keď príkazca splnil všetky podmienky vyžadované vykonávacou inštitúciou príkazcu na vykonanie cezhraničného prevodu
-podmienky - odovzdanie podkladov potrebných na vykonanie cezhraničného prevodu
- finančné krytie sumy prevodu
(výnimka keď príkazca v prevodnom príkaze určí neskorší deň účinnosti po splnení všetkých podmienok určených vykonávacou inštitúciou príkazcu na vykonanie cezhraničného prevodu)
-prevodný príkaz na cezhraničný prevod obsahuje:
a) názov a číslo účtu príkazcu; číslo účtu príkazcu sa nevyžaduje pri cezhraničnom prevode vykonávanom na základe vkladu v hotovosti,
b) sumu cezhraničného prevodu a označenie meny,
c) názov a číslo účtu príjemcu, na ktorý sa má vykonať cezhraničný prevod;
(cezhraničný prevod vykonávaný výplatou v hotovosti -meno, priezvisko a adresa bydliska príjemcu FO, - názov a adresa sídla PO
d) údaje umožňujúce identifikovať vykonávaciu inštitúciu príjemcu,
-deň účinnosti prevodného príkazu na cezhraničný prevod - deň, keď príkazca splnil všetky podmienky vyžadované vykonávacou inštitúciou príkazcu na vykonanie cezhraničného prevodu
-podmienky - odovzdanie podkladov potrebných na vykonanie cezhraničného prevodu
- finančné krytie sumy prevodu
(výnimka keď príkazca v prevodnom príkaze určí neskorší deň účinnosti po splnení všetkých podmienok určených vykonávacou inštitúciou príkazcu na vykonanie cezhraničného prevodu)
-prevodný príkaz na cezhraničný prevod obsahuje:
a) názov a číslo účtu príkazcu; číslo účtu príkazcu sa nevyžaduje pri cezhraničnom prevode vykonávanom na základe vkladu v hotovosti,
b) sumu cezhraničného prevodu a označenie meny,
c) názov a číslo účtu príjemcu, na ktorý sa má vykonať cezhraničný prevod;
(cezhraničný prevod vykonávaný výplatou v hotovosti -meno, priezvisko a adresa bydliska príjemcu FO, - názov a adresa sídla PO
d) údaje umožňujúce identifikovať vykonávaciu inštitúciu príjemcu,
-sprostredkujúca inštitúcia na účely:
a) tuzemského prevodu - je Národná banka Slovenska alebo iná osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu oprávnená sprostredkúvať prevody na území Slovenskej republiky ako prevádzkovateľ v rámci platobného systému prevádzkovaného podľa tohto zákona,
b) cezhraničného prevodu - je
1. Národná banka Slovenska, banka, pobočka zahraničnej banky alebo iná osoba, ktorá je oprávnená sprostredkúvať alebo vykonávať cezhraničné prevody v rámci svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, ak tieto osoby pri uskutočňovanom cezhraničnom prevode nie sú vykonávacou inštitúciou,
2. zahraničná osoba, ktorá je oprávnená sprostredkúvať cezhraničné prevody a ktorá sa zúčastňuje na uskutočnení cezhraničného prevodu, ak pri uskutočňovanom cezhraničnom prevode nie je vykonávacou inštitúciou.
b) cezhraničného prevodu - je
1. Národná banka Slovenska, banka, pobočka zahraničnej banky alebo iná osoba, ktorá je oprávnená sprostredkúvať alebo vykonávať cezhraničné prevody v rámci svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, ak tieto osoby pri uskutočňovanom cezhraničnom prevode nie sú vykonávacou inštitúciou,
2. zahraničná osoba, ktorá je oprávnená sprostredkúvať cezhraničné prevody a ktorá sa zúčastňuje na uskutočnení cezhraničného prevodu, ak pri uskutočňovanom cezhraničnom prevode nie je vykonávacou inštitúciou.
-bankový pracovný deň
- deň, v ktorom vykonávajú svoju činnosť vykonávacie inštitúcie a sprostredkujúce inštitúcie zúčastňujúce sa na prevode
b) vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov
cezhraničný prevod:
-prevod v slovenskej mene alebo v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou
príkazcu a vykonávacou inštitúciou príjemcu, ak je suma prevodu určená príkazcom
• na prevod zo SR do cudziny,
• na prevod cudziny do SR
• na prevod z cudziny do cudziny cez SR
-prevod v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou
inštitúciou príjemcu, ak suma prevodu nie je určená príkazcom
• na prevod zo SR do cudziny,
• na prevod cudziny do SR
• na prevod z cudziny do cudziny cez SR ak sa prevod nevykonáva prostredníctvom
sprostredkujúcej inštitúcie uvedenej v § 2 ods. 9 písm. a)
-prevod v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou
inštitúciou príjemcu, ak suma prevodu nie je určená príkazcom
• na prevod zo SR do cudziny,
• na prevod cudziny do SR
• na prevod z cudziny do cudziny cez SR ak sa prevod nevykonáva prostredníctvom
sprostredkujúcej inštitúcie uvedenej v § 2 ods. 9 písm. a) a ani prostredníctvom
sprostredkujúcej inštitúcie uvedenej v § 2 ods. 9 písm. b) v druhom bode.
b) vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov
cezhraničný prevod:
-prevod v slovenskej mene alebo v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou
príkazcu a vykonávacou inštitúciou príjemcu, ak je suma prevodu určená príkazcom
• na prevod zo SR do cudziny,
• na prevod cudziny do SR
• na prevod z cudziny do cudziny cez SR
-prevod v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou
inštitúciou príjemcu, ak suma prevodu nie je určená príkazcom
• na prevod zo SR do cudziny,
• na prevod cudziny do SR
• na prevod z cudziny do cudziny cez SR ak sa prevod nevykonáva prostredníctvom
sprostredkujúcej inštitúcie uvedenej v § 2 ods. 9 písm. a)
-prevod v cudzej mene medzi vykonávacou inštitúciou príkazcu a vykonávacou
inštitúciou príjemcu, ak suma prevodu nie je určená príkazcom
• na prevod zo SR do cudziny,
• na prevod cudziny do SR
• na prevod z cudziny do cudziny cez SR ak sa prevod nevykonáva prostredníctvom
sprostredkujúcej inštitúcie uvedenej v § 2 ods. 9 písm. a) a ani prostredníctvom
sprostredkujúcej inštitúcie uvedenej v § 2 ods. 9 písm. b) v druhom bode.
-príkazca a príjemca môže byť rovnaká osoba
-vykonávacia inštitúcia príkazcu a vykonávacia inštitúcia príjemcu môže rovnaká vykonávacia inštitúcia
-prevodom nie sú činnosti:
-vykonávané v rámci poštového podniku pri poštovom platobnom styku
-vydávanie cestovných šekov, šekov, alebo zmeniek a činnosti vykonávané podľa
osobitného predpisu.
prevodný príkaz
-bezpodmienečný a jednoznačný pokyn príkazcu v písomnej forme alebo elektronickej forme daný vykonávacej inštitúcii na vykonanie prevodu
-môže byť vyhotovený ako prevodný príkaz na úhradu alebo ako prevodný príkaz na inkaso:
-prevodný príkaz na úhradu- pokyn daný priamo príkazcom, na základe ktorého
a) vykonávacia inštitúcia príkazcu odpíše peňažné prostriedky z účtu príkazcu a vykonávacia inštitúcia príjemcu ich pripíše na účet príjemcu alebo vyplatí hotovosť príjemcovi, alebo
b) príkazca zloží hotovosť vo vykonávacej inštitúcii príkazcu a vykonávacia inštitúcia príjemcu ju pripíše na účet príjemcu alebo vyplatí hotovosť príjemcovi.
-prevodný príkaz na inkaso- pokyn daný priamo príkazcom, ktorý je zároveň aj
príjemcom, na základe ktorého:
a) vykonávacia inštitúcia odpíše peňažné prostriedky z účtu majiteľa, ktorý dal vopred vykonávacej inštitúcii majiteľa účtu písomný súhlas na také odpísanie; taký súhlas môže dať aj iná osoba oprávnená disponovať prostriedkami na účte majiteľa.
-prevodom nie sú činnosti:
-vykonávané v rámci poštového podniku pri poštovom platobnom styku
-vydávanie cestovných šekov, šekov, alebo zmeniek a činnosti vykonávané podľa
osobitného predpisu.
prevodný príkaz
-bezpodmienečný a jednoznačný pokyn príkazcu v písomnej forme alebo elektronickej forme daný vykonávacej inštitúcii na vykonanie prevodu
-môže byť vyhotovený ako prevodný príkaz na úhradu alebo ako prevodný príkaz na inkaso:
-prevodný príkaz na úhradu- pokyn daný priamo príkazcom, na základe ktorého
a) vykonávacia inštitúcia príkazcu odpíše peňažné prostriedky z účtu príkazcu a vykonávacia inštitúcia príjemcu ich pripíše na účet príjemcu alebo vyplatí hotovosť príjemcovi, alebo
b) príkazca zloží hotovosť vo vykonávacej inštitúcii príkazcu a vykonávacia inštitúcia príjemcu ju pripíše na účet príjemcu alebo vyplatí hotovosť príjemcovi.
-prevodný príkaz na inkaso- pokyn daný priamo príkazcom, ktorý je zároveň aj
príjemcom, na základe ktorého:
a) vykonávacia inštitúcia odpíše peňažné prostriedky z účtu majiteľa, ktorý dal vopred vykonávacej inštitúcii majiteľa účtu písomný súhlas na také odpísanie; taký súhlas môže dať aj iná osoba oprávnená disponovať prostriedkami na účte majiteľa.
-príkazca
- fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dáva prevodný príkaz vykonávacej
inštitúcii.
-príjemca - fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je konečným príjemcom sumy
prevodu a pre ktorú sú prevedené peňažné prostriedky dané k dispozícii na
účet, ku ktorému má prístup, ak sa prevod nevykonáva výplatou v hotovosti.
-klient - príkazca, príjemca, majiteľ účtu alebo oprávnený držiteľ elektronického platobného
prostriedku, pričom príkazca, príjemca, majiteľ účtu a oprávnený držiteľ elektronického platobného prostriedku môže byť jedna a tá istá osoba.
-vykonávacia inštitúcia na účely:
a) tuzemského prevodu - NBS, banka, pobočka zahraničnej banky, alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená vykonávať na území Slovenskej republiky prevody v rámci svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti
b) cezhraničného prevodu - NBS, banka, pobočka zahraničnej banky, alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená vykonávať na území Slovenskej republiky prevody v rámci
svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti
- zahraničná osoba, ktorá je oprávnená vykonávať cezhraničné prevody.
inštitúcii.
-príjemca - fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je konečným príjemcom sumy
prevodu a pre ktorú sú prevedené peňažné prostriedky dané k dispozícii na
účet, ku ktorému má prístup, ak sa prevod nevykonáva výplatou v hotovosti.
-klient - príkazca, príjemca, majiteľ účtu alebo oprávnený držiteľ elektronického platobného
prostriedku, pričom príkazca, príjemca, majiteľ účtu a oprávnený držiteľ elektronického platobného prostriedku môže byť jedna a tá istá osoba.
-vykonávacia inštitúcia na účely:
a) tuzemského prevodu - NBS, banka, pobočka zahraničnej banky, alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená vykonávať na území Slovenskej republiky prevody v rámci svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti
b) cezhraničného prevodu - NBS, banka, pobočka zahraničnej banky, alebo iná osoba, ktorá je
oprávnená vykonávať na území Slovenskej republiky prevody v rámci
svojho podnikania alebo v rámci svojej činnosti
- zahraničná osoba, ktorá je oprávnená vykonávať cezhraničné prevody.
-kurzový lístok
– vydáva NBS
- kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene
- nákup - predaj
z.č.510/2002 Z.z. o platobnom styku upravuje
a) vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov,
b) vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,
c) vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov,
d) vznik a prevádzkovanie platobných systémov,
e) dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom,
f) reklamácie a riešenie sporov z platobného styku.
prevod peňažných prostriedkov
-činnosť vykonaná na základe prevodného príkazu, ktorý dal príkazca vykonávacej inštitúcii s cieľom prevedenia peňažných prostriedkov v prospech príjemcu
-odpísaním z účtu príkazcu, zložením hotovosti príkazcom a pripísaním na účet príjemcu, výplatou hotovosti príjemcovi;
- kurzy peňažných prostriedkov v cudzej mene
- nákup - predaj
z.č.510/2002 Z.z. o platobnom styku upravuje
a) vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov,
b) vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,
c) vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov,
d) vznik a prevádzkovanie platobných systémov,
e) dohľad nad platobnými systémami a platobným stykom,
f) reklamácie a riešenie sporov z platobného styku.
prevod peňažných prostriedkov
-činnosť vykonaná na základe prevodného príkazu, ktorý dal príkazca vykonávacej inštitúcii s cieľom prevedenia peňažných prostriedkov v prospech príjemcu
-odpísaním z účtu príkazcu, zložením hotovosti príkazcom a pripísaním na účet príjemcu, výplatou hotovosti príjemcovi;
-valuty
- bankovky, štátovky a všetky druhy mincí obiehajúce v cudzích štátoch
-zmenka - obchodovateľný cenný papier, v ktorom sa vystaviteľ buď sám zaväzuje zaplatiť určitú sumu v čase splatnosti záväzkov zmenkove oprávnenému majiteľovi takej listiny (vlastná zmenka), alebo prikazuje inej osobe zaplatiť určitú sumu v čase dospelosti záväzku zmenkove oprávnenému majiteľovi tejto listiny (cudzia zmenka)
- náležitosti cudzej zmenky:
-označenie slovom zmenka
-bezpodmienečný príkaz zaplatiť
-meno zmenovníka (osoby ktorá má platiť)
-meno remitenta (komu sa má platiť)
-podpis vystaviteľa zmenky (trasant)
-označenie miesta kde sa má uskutočniť platba
-údaj o splatnosti zmenky (kalendárny deň, obdobie po dni vystavenia zmenky,
predložením zmenky, obdobie po predložení zmenky)
-dátum a miesto vystavenia zmenky
-náležitosti vlastnej zmenky:
-vystaviteľ je súčasne trasantom
-netreba špecifikovať platobné miesto
-zmenka - obchodovateľný cenný papier, v ktorom sa vystaviteľ buď sám zaväzuje zaplatiť určitú sumu v čase splatnosti záväzkov zmenkove oprávnenému majiteľovi takej listiny (vlastná zmenka), alebo prikazuje inej osobe zaplatiť určitú sumu v čase dospelosti záväzku zmenkove oprávnenému majiteľovi tejto listiny (cudzia zmenka)
- náležitosti cudzej zmenky:
-označenie slovom zmenka
-bezpodmienečný príkaz zaplatiť
-meno zmenovníka (osoby ktorá má platiť)
-meno remitenta (komu sa má platiť)
-podpis vystaviteľa zmenky (trasant)
-označenie miesta kde sa má uskutočniť platba
-údaj o splatnosti zmenky (kalendárny deň, obdobie po dni vystavenia zmenky,
predložením zmenky, obdobie po predložení zmenky)
-dátum a miesto vystavenia zmenky
-náležitosti vlastnej zmenky:
-vystaviteľ je súčasne trasantom
-netreba špecifikovať platobné miesto
-šek
- písomný príkaz majiteľa šekového alebo bežného účtu (trasanta) v banke, ktorá tento účet vedie (šekovník, trasát),aby vyplatila stanovenú sumu osobe uvedenej na šeku (remitentovi) v hotovosti (hotovostný šek) alebo previedla stanovenú čiastku na jeho bankový účet (zúčtovací šek)
4.technika platobného styku
-aplikácia niektorých z foriem platobného styku pri použití toho ktorého platobného prostriedku prostredníctvom komunikačných prostriedkov (administratívy, elektronických médií, SWIFTu)
-SWIFT –Spoločnosť pre celosvetový prenos finančných správ
-sídlo v Belgicku, vznik 1973
-úlohy: - zabezpečuje elektronický automatizovaný bezdokladový prenos správ m/
bankami
-24h využitie pracovného času na prenos správ
-systém proti technickým poruchám a neoprávnenému prístupu iných osôb
-používanie štandardných formátov správ
-univerzálny jazyk pre všetkých účastníkov na prenos správ vrátane
jednotnosti, úspornosti, prehľadnosti, efektívnosti
4.technika platobného styku
-aplikácia niektorých z foriem platobného styku pri použití toho ktorého platobného prostriedku prostredníctvom komunikačných prostriedkov (administratívy, elektronických médií, SWIFTu)
-SWIFT –Spoločnosť pre celosvetový prenos finančných správ
-sídlo v Belgicku, vznik 1973
-úlohy: - zabezpečuje elektronický automatizovaný bezdokladový prenos správ m/
bankami
-24h využitie pracovného času na prenos správ
-systém proti technickým poruchám a neoprávnenému prístupu iných osôb
-používanie štandardných formátov správ
-univerzálny jazyk pre všetkých účastníkov na prenos správ vrátane
jednotnosti, úspornosti, prehľadnosti, efektívnosti
-členenie bankových záruk
-záruky vydané a záruky prijaté
-z hľadiska krytia
-kryté a nekryté (uspokojí sa s vyhlásením dlžníka)
- z hľadiska väzby na hlavný záručný vzťah
-akcesorické, subsidiárne, solidárne, abstraktné
- z hľadiska charakteru záväzku
-platobné záruky a neplatobné záruky
-platobný prísľub
-oznámenie domácej banky zahraničnému dodávateľovi priamo/prostredníctvom
zahraničnej banky, že tuzemský odberateľ dal neodvolateľný a časovo obmedzený
príkaz na zaplatenie dodávky za predpokladu že dodržia podmienky uvedené v
prísľube
-pri dovozných operáciách (neviaže devízové prostriedky, úspory výdavkov)
-z hľadiska krytia
-kryté a nekryté (uspokojí sa s vyhlásením dlžníka)
- z hľadiska väzby na hlavný záručný vzťah
-akcesorické, subsidiárne, solidárne, abstraktné
- z hľadiska charakteru záväzku
-platobné záruky a neplatobné záruky
-platobný prísľub
-oznámenie domácej banky zahraničnému dodávateľovi priamo/prostredníctvom
zahraničnej banky, že tuzemský odberateľ dal neodvolateľný a časovo obmedzený
príkaz na zaplatenie dodávky za predpokladu že dodržia podmienky uvedené v
prísľube
-pri dovozných operáciách (neviaže devízové prostriedky, úspory výdavkov)
b)hladké platby
-pri neobchodných platbách
-jednoduchá banková úhrada
-najjednoduchšia forma platobného styku
-platenie šekom
-platenie zmenkou
3.platobné prostriedky
-zlato
-národné meny vo forme devíz, valút,
-zmenky
-šeky
-platobné karty
-a i.
-zlato - používanie zlata v m/n platbách v jednotlivých krajinách upravujú zákony rozdielne, v kompetencii centrálnych bánk
-devízy - pohľadávky domácich subjektov vo forme kreditov na účtoch v slovenskej likvidite a znejúcich na cudziu menu
- vo forme zmeniek, šekov vystavených na cudziu menu splatných v cudzine
- patria do bezhotovostného m/n peňažného obehu
- pri výmene devíz za valuty vstupujú do hotovostného obehu
-jednoduchá banková úhrada
-najjednoduchšia forma platobného styku
-platenie šekom
-platenie zmenkou
3.platobné prostriedky
-zlato
-národné meny vo forme devíz, valút,
-zmenky
-šeky
-platobné karty
-a i.
-zlato - používanie zlata v m/n platbách v jednotlivých krajinách upravujú zákony rozdielne, v kompetencii centrálnych bánk
-devízy - pohľadávky domácich subjektov vo forme kreditov na účtoch v slovenskej likvidite a znejúcich na cudziu menu
- vo forme zmeniek, šekov vystavených na cudziu menu splatných v cudzine
- patria do bezhotovostného m/n peňažného obehu
- pri výmene devíz za valuty vstupujú do hotovostného obehu
-výhoda vývozcu
-odberateľ sa nedostane k tovaru skôr ako splní všetky inkasné podmienky
-nevýhoda vývozcu
-splnenie platobných podmienok je zabezpečené len vlastníckym právom na tovar,
bonitou odberateľa a uzavretou kúpnou zmluvou
-promptné platenie
-inkaso s pevnou lehotou splatnosti
-v bývalých socialistických krajinách používané v m/n obchode
-banková záruka
-banka ako ručiteľ sa zaväzuje uspokojiť veriteľa v prípade že by hlavný dlžník nebol
schopný splniť svoj záväzok (formou záručného listu)
-pri poskytovaní úverov v zahraničnom obchode
-náležitosti:
-meno beneficienta
-meno osoby za ktorú ručí
-záručná suma
-predmet záruky
-lehota platnosti záruky
-meno ručiteľa (banka dlžníka)
-nevýhoda vývozcu
-splnenie platobných podmienok je zabezpečené len vlastníckym právom na tovar,
bonitou odberateľa a uzavretou kúpnou zmluvou
-promptné platenie
-inkaso s pevnou lehotou splatnosti
-v bývalých socialistických krajinách používané v m/n obchode
-banková záruka
-banka ako ručiteľ sa zaväzuje uspokojiť veriteľa v prípade že by hlavný dlžník nebol
schopný splniť svoj záväzok (formou záručného listu)
-pri poskytovaní úverov v zahraničnom obchode
-náležitosti:
-meno beneficienta
-meno osoby za ktorú ručí
-záručná suma
-predmet záruky
-lehota platnosti záruky
-meno ručiteľa (banka dlžníka)
-variant dokumentárneho inkasa:
-dokumentárne inkaso typu D/P (documents against payments)
-dokumentárne inkaso typu D/A (docupents against acceptance)
-dokumentárne inkaso typu D/G (docupents against guarantee)
-dokumentárne inkaso typuD/T (docupents against trust – receipt)
-právo disponovať tovarom môže vzniknúť aj výmenou za doklady na protidodávku
pri výmenných obchodoch
-rozdiel m/ dokumentárnym akreditívom a dokumentárnym inkasom:
-DA - platba sa uskutočňuje v krajine a banke vývozcu
-DI - platba sa uskutočňuje v krajine a banke dovozcu
-výhodnejšie pre dovozcu (odberateľa) menej výhodné pre vývozcu (dodávateľa)
-umožňuje dovozcovi platiť až po prevzatí dokladov keď sa dodávka dostala na miesto
určenia
-dovozca nemusí dlho viazať prostriedky
-nižšie bankové náklady
-nevýhoda dovozcu (pri vš. dokumentárnych formách platenia!)
-nemôže prekontrolovať tovar pred zaplatením
-dokumentárne inkaso typu D/A (docupents against acceptance)
-dokumentárne inkaso typu D/G (docupents against guarantee)
-dokumentárne inkaso typuD/T (docupents against trust – receipt)
-právo disponovať tovarom môže vzniknúť aj výmenou za doklady na protidodávku
pri výmenných obchodoch
-rozdiel m/ dokumentárnym akreditívom a dokumentárnym inkasom:
-DA - platba sa uskutočňuje v krajine a banke vývozcu
-DI - platba sa uskutočňuje v krajine a banke dovozcu
-výhodnejšie pre dovozcu (odberateľa) menej výhodné pre vývozcu (dodávateľa)
-umožňuje dovozcovi platiť až po prevzatí dokladov keď sa dodávka dostala na miesto
určenia
-dovozca nemusí dlho viazať prostriedky
-nižšie bankové náklady
-nevýhoda dovozcu (pri vš. dokumentárnych formách platenia!)
-nemôže prekontrolovať tovar pred zaplatením
-deľba akreditívu
1. z hľadiska krajiny z ktorej vychádza podnet na otvorenie akreditívu:
-dovozné a vývozné
2. z hľadiska počtu bankových medzičlánkov
-obligačné a poukážkové
3. z hľadiska rozsahu právnej zodpovednosti banky
-odvolateľný a neodvolateľný
4. z hľadiska záväznosti právneho vzťahu
-potvrdený a nepotvrdený
5. z hľadiska krytia a spôsobu zúčtovania
-krytý a nekrytý
6. opakované dodávky tovaru a služieb
-revolvingové
7. neodvolateľný akreditív
-remburzný
8. z hľadiska prípustnosti zmeny beneficienta
-prevoditeľný a neprevoditeľný
9. z hľadiska postavenia beneficienta v akreditívnych vzťahoch
-angloamerického typu, európskeho typu
-ďalšie akreditívy a platobné formy: zmocnenie na odkúpenie, zmocnenie na platenie,
akreditívny prísľub
-dovozné a vývozné
2. z hľadiska počtu bankových medzičlánkov
-obligačné a poukážkové
3. z hľadiska rozsahu právnej zodpovednosti banky
-odvolateľný a neodvolateľný
4. z hľadiska záväznosti právneho vzťahu
-potvrdený a nepotvrdený
5. z hľadiska krytia a spôsobu zúčtovania
-krytý a nekrytý
6. opakované dodávky tovaru a služieb
-revolvingové
7. neodvolateľný akreditív
-remburzný
8. z hľadiska prípustnosti zmeny beneficienta
-prevoditeľný a neprevoditeľný
9. z hľadiska postavenia beneficienta v akreditívnych vzťahoch
-angloamerického typu, európskeho typu
-ďalšie akreditívy a platobné formy: zmocnenie na odkúpenie, zmocnenie na platenie,
akreditívny prísľub
-akreditívne dokumenty:
-dokumenty dispozičné – právo držiteľa disponovať s tovarom (warrants)
-dokumenty legitimačné – ďalšie dopravné doklady ktoré musí odberateľ predložiť
dopravcovi ako svoju legitimáciu ak žiada zmeniť ustanovenia prepravnej dohody
alebo uplatňuje nejaké iné nároky
-platenie dokumentárnym inkasom
-predávajúci (vývozca) dostane príslušnú čiastku za vyvezený tovar od kupujúceho
(dovozcu) vtedy keď mu predloží dohodnuté dokumenty ktoré dovozcu oprávňujú
disponovať dodaným tovarom
-dokumenty rovnaké ako pri dokumentárnom akreditíve – rozdiel vo funkcii dokumentov – účel vylúčenia alebo obmedzenia inkasného rizika predávajúceho
-vývozné dokumentárne inkaso - pri vývoze tovaru do zahraničia
- domáca banka preberá tovarové a platobné doklady
od vyvážajúceho podniku – kontrola a úhrada
v prospech vývozcu
-dovozné dokumentárne inkaso – dovoz tovaru zo zahraničia
- domáca banka preberá tovarové a platobné doklady
od vyvážajúceho podniku – predkladá dovozcovi
-dokumenty legitimačné – ďalšie dopravné doklady ktoré musí odberateľ predložiť
dopravcovi ako svoju legitimáciu ak žiada zmeniť ustanovenia prepravnej dohody
alebo uplatňuje nejaké iné nároky
-platenie dokumentárnym inkasom
-predávajúci (vývozca) dostane príslušnú čiastku za vyvezený tovar od kupujúceho
(dovozcu) vtedy keď mu predloží dohodnuté dokumenty ktoré dovozcu oprávňujú
disponovať dodaným tovarom
-dokumenty rovnaké ako pri dokumentárnom akreditíve – rozdiel vo funkcii dokumentov – účel vylúčenia alebo obmedzenia inkasného rizika predávajúceho
-vývozné dokumentárne inkaso - pri vývoze tovaru do zahraničia
- domáca banka preberá tovarové a platobné doklady
od vyvážajúceho podniku – kontrola a úhrada
v prospech vývozcu
-dovozné dokumentárne inkaso – dovoz tovaru zo zahraničia
- domáca banka preberá tovarové a platobné doklady
od vyvážajúceho podniku – predkladá dovozcovi
-náležitosti akreditívu:
-meno, adresa príkazcu
-meno, adresa beneficienta / poverného
-inštrukcie o spôsobe otvorenia akreditívu (písomne, telegraficky..)
-vymedzenie druhu akreditívu
-údaj o akreditívnej sume
-dobu a miesto splatenia akreditívu
-vymedzenie dokladov ktoré treba predložiť aby sa mohla uskutočniť platba
-základné údaje o tovare ktorého sa tieto doklady týkajú
-spôsob dopravy, poistenie tovarov
-inštrukcie banky o nakladaní s prevzatými dokladmi
-vymedzenie spôsobu úhrady a prípadne ďalšie náležitosti
-meno, adresa beneficienta / poverného
-inštrukcie o spôsobe otvorenia akreditívu (písomne, telegraficky..)
-vymedzenie druhu akreditívu
-údaj o akreditívnej sume
-dobu a miesto splatenia akreditívu
-vymedzenie dokladov ktoré treba predložiť aby sa mohla uskutočniť platba
-základné údaje o tovare ktorého sa tieto doklady týkajú
-spôsob dopravy, poistenie tovarov
-inštrukcie banky o nakladaní s prevzatými dokladmi
-vymedzenie spôsobu úhrady a prípadne ďalšie náležitosti
-banka vykonáva tieto plnenia:
-zaplatí sumu po predložení dokladov – promptne (vista akreditív) – o určitý
čas (akreditív s odloženým platením)
-akceptuje zmenku ktorú na ň u vystavil beneficient
-odkúpi / negociuje zmenky, ktoré vystavil predávajúci podľa akreditívnych
podmienok na kupujúceho a ktoré boli predložené spolu s predkladanými
dokladmi
-banka za zaväzuje na základe pokynu príkazcu (dovozca v zahraničnom obchode), že
poskytne plnenie tretej osobe (poverenému - beneficientovi) ak budú do určitého času
splnené podmienky uvedené v akreditíve
-príkazca sa musí postarať o krytie akreditívu (napr. pohľadávka na bežnom účte v
banke)
čas (akreditív s odloženým platením)
-akceptuje zmenku ktorú na ň u vystavil beneficient
-odkúpi / negociuje zmenky, ktoré vystavil predávajúci podľa akreditívnych
podmienok na kupujúceho a ktoré boli predložené spolu s predkladanými
dokladmi
-banka za zaväzuje na základe pokynu príkazcu (dovozca v zahraničnom obchode), že
poskytne plnenie tretej osobe (poverenému - beneficientovi) ak budú do určitého času
splnené podmienky uvedené v akreditíve
-príkazca sa musí postarať o krytie akreditívu (napr. pohľadávka na bežnom účte v
banke)
b)clearingový platobný styk
-využíva sa v rámci zmluvného platobného styku na základe clearingových platobných dohôd
-podstatou je vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov jednotlivých podnikov zmluvných strán nie však priamo m/ podnikmi, ale vzájomných započítavaním / zúčtovaním pohľadávok a záväzkov na m/ štátnej úrovni, zásadne bez použitia devíz, valút a zlata
-uskutočňuje sa na clearingových účtoch (vedú ich ceduľové / nimi poverené banky)
-zásady charakterizujúce podstatu clearingu:
-ústredné banky / nimi poverené clearingové banky uhrádzajú vývozcom svojej
krajiny faktúry za vývoz na ťarchu clearingového účtu krajiny dovozcu
-prostriedky na platenie týchto vývozných operácií sa zhromažďujú tak, že domáci
dovozcovia uhrádzajú v prospech clearingového účtu sumy faktúr za tovar dovezený
z partnerskej krajiny
- ústredné banky / nimi poverené clearingové banky uspokojujú svojich vývozcov
zásadne len do výšky takto založených súm → problém clearingovej špičky
-clearingová špička – konečný zostatok clearingu sa môže:
-teoreticky vyrovnávať zlatom vo voľných menách alebo tovarom
-prevod zostatku do ďalšieho obdobia / na novú clearingovú platobnú dohodu
-význam - vzájomný zúčtovaním pohľadávok a záväzkov m/ zmluvnými krajinami sa
obchádzalo bezprostredné platenie devízami, valutami alebo zlatom
- rozprúdenie tovarovej výmeny a m/štátnych ekonomických stykov
-podstatou je vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov jednotlivých podnikov zmluvných strán nie však priamo m/ podnikmi, ale vzájomných započítavaním / zúčtovaním pohľadávok a záväzkov na m/ štátnej úrovni, zásadne bez použitia devíz, valút a zlata
-uskutočňuje sa na clearingových účtoch (vedú ich ceduľové / nimi poverené banky)
-zásady charakterizujúce podstatu clearingu:
-ústredné banky / nimi poverené clearingové banky uhrádzajú vývozcom svojej
krajiny faktúry za vývoz na ťarchu clearingového účtu krajiny dovozcu
-prostriedky na platenie týchto vývozných operácií sa zhromažďujú tak, že domáci
dovozcovia uhrádzajú v prospech clearingového účtu sumy faktúr za tovar dovezený
z partnerskej krajiny
- ústredné banky / nimi poverené clearingové banky uspokojujú svojich vývozcov
zásadne len do výšky takto založených súm → problém clearingovej špičky
-clearingová špička – konečný zostatok clearingu sa môže:
-teoreticky vyrovnávať zlatom vo voľných menách alebo tovarom
-prevod zostatku do ďalšieho obdobia / na novú clearingovú platobnú dohodu
-význam - vzájomný zúčtovaním pohľadávok a záväzkov m/ zmluvnými krajinami sa
obchádzalo bezprostredné platenie devízami, valutami alebo zlatom
- rozprúdenie tovarovej výmeny a m/štátnych ekonomických stykov
2.formy platobného styku
-zabezpečiť maximálnu rentabilitu obchodných operácií
-ochrana proti rizikám (zo strany partnera / orgánov krajiny)
a)dokumentárne platby
- súvisia s obratom tovaru a služieb
-cieľom je zabezpečiť vývozcu aj dovozcu proti rizikám vyplývajúcim z väčšej teritoriálnej a časovej vzdialenosti
-platenie dokumentárnym akreditívom
-platenie dokumentárnym inkasom
-promptné platenie
-inkaso s pevnou lehotou splatnosti
-banková záruka
-platobný prísľub
-platenie dokumentárnym akreditívom:
-najrozšírenejší a najbezpečnejší platobný styk v zahraničnom obchode
-písomný záväzok banky vyplatiť stanovenú sumu alebo vykonať iné plnenie po
splnení podmienok, ktoré sú uvedené v akreditíve (tzv. vlastný akreditív)
-príkaz banky inej banke aby po splnení podmienok uvedených v príkaze vyplatila
určitú sumu alebo vykonala iné plnenie poverenému
-ochrana proti rizikám (zo strany partnera / orgánov krajiny)
a)dokumentárne platby
- súvisia s obratom tovaru a služieb
-cieľom je zabezpečiť vývozcu aj dovozcu proti rizikám vyplývajúcim z väčšej teritoriálnej a časovej vzdialenosti
-platenie dokumentárnym akreditívom
-platenie dokumentárnym inkasom
-promptné platenie
-inkaso s pevnou lehotou splatnosti
-banková záruka
-platobný prísľub
-platenie dokumentárnym akreditívom:
-najrozšírenejší a najbezpečnejší platobný styk v zahraničnom obchode
-písomný záväzok banky vyplatiť stanovenú sumu alebo vykonať iné plnenie po
splnení podmienok, ktoré sú uvedené v akreditíve (tzv. vlastný akreditív)
-príkaz banky inej banke aby po splnení podmienok uvedených v príkaze vyplatila
určitú sumu alebo vykonala iné plnenie poverenému
-obchodné platby
– vyrovnávajú pohľadávky a záväzky, operácie zahraničného obchodu
-neobchodné platby – prevod platobných prostriedkov v súvislosti s kultúrnymi, vedeckými, diplomatickými stykmi, majetkoprávnymi transakciami, pohybom ľudí za prácou, rekreáciou
-zmluvný platobný styk – spôsob jeho uskutočňovania vymedzený m/štátnymi m/bankovými
dohodami – tzv. záväzné úpravy (obchodné zmluvy, obchodné dohody, platobné dohody)
-nezmluvný platobný styk – priebeh m/n platobného styku nie je vymedzený nijakými
zmluvnými úpravami m/štátnej alebo obdobnej povahy
-uskutočňuje sa vo voľne vymeniteľných menách
-uskutočňuje sa podľa všeobecných podmienok bankového styku /
zvyklostí, alebo podľa podmienok osobitne dohodnutých pre konkrétny
prípad / určitý typ operácií
-platobný styk sa uskutočňuje pomocou:
-inkasa platobných prostriedkov z cudziny
-vznik/zvýšenie zahraničných záväzkov-čerpanie úverov zo zahraničia
-zníženie/zánik zahraničných pohľadávok-splátky úveru poskytnutého do
zahraničia
-neobchodné platby – prevod platobných prostriedkov v súvislosti s kultúrnymi, vedeckými, diplomatickými stykmi, majetkoprávnymi transakciami, pohybom ľudí za prácou, rekreáciou
-zmluvný platobný styk – spôsob jeho uskutočňovania vymedzený m/štátnymi m/bankovými
dohodami – tzv. záväzné úpravy (obchodné zmluvy, obchodné dohody, platobné dohody)
-nezmluvný platobný styk – priebeh m/n platobného styku nie je vymedzený nijakými
zmluvnými úpravami m/štátnej alebo obdobnej povahy
-uskutočňuje sa vo voľne vymeniteľných menách
-uskutočňuje sa podľa všeobecných podmienok bankového styku /
zvyklostí, alebo podľa podmienok osobitne dohodnutých pre konkrétny
prípad / určitý typ operácií
-platobný styk sa uskutočňuje pomocou:
-inkasa platobných prostriedkov z cudziny
-vznik/zvýšenie zahraničných záväzkov-čerpanie úverov zo zahraničia
-zníženie/zánik zahraničných pohľadávok-splátky úveru poskytnutého do
zahraničia
-úhrady platobných prostriedkov do cudziny
-vznik/zvýšenie zahraničných pohľadávok-úver poskytnutý do zahraničia
-zníženie/zánik zahraničných záväzkov-splátky úveru skôr prijatého zo
zahraničia
-vnútorná problematika m/n platobného styku:
1.systémy platobného styku
2.formy platobného styku
3.platobné prostriedky
4.technika platobného styku
1.systémy platobného styku
a)platenie vo voľných menách
-pôvodne jediným systémom m/n platobného styku
-prostredníctvom platobných prostriedkov voľne vymeniteľných / prevoditeľných menách
-nevyžaduje m/ štátnu právnu úpravu
-využíva sa v rámci nezmluvného platobného styku
-vývozca vyvezie tovar do štátu a vyprodukuje sumu vo voľne vymeniteľnej mene ktorú môže použiť na: - nákup tovarov v krajine vývozu, prevod tovarov do inej krajiny, prevod do
vlastnej krajiny
-dovozca nakúpi tovar v cudzine a dá príkaz svojej banke na jeho úhradu
-zníženie/zánik zahraničných záväzkov-splátky úveru skôr prijatého zo
zahraničia
-vnútorná problematika m/n platobného styku:
1.systémy platobného styku
2.formy platobného styku
3.platobné prostriedky
4.technika platobného styku
1.systémy platobného styku
a)platenie vo voľných menách
-pôvodne jediným systémom m/n platobného styku
-prostredníctvom platobných prostriedkov voľne vymeniteľných / prevoditeľných menách
-nevyžaduje m/ štátnu právnu úpravu
-využíva sa v rámci nezmluvného platobného styku
-vývozca vyvezie tovar do štátu a vyprodukuje sumu vo voľne vymeniteľnej mene ktorú môže použiť na: - nákup tovarov v krajine vývozu, prevod tovarov do inej krajiny, prevod do
vlastnej krajiny
-dovozca nakúpi tovar v cudzine a dá príkaz svojej banke na jeho úhradu
Platobný styk
-sústava rôznych foriem platenia a zúčtovania pohľadávok a záväzkov
-uskutočňuje sa bezhotovostným platením, započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov a hotovostnými formami plnenia
-podľa teritoriálneho okruhu jeho vykonávania poznáme platobný styk vnútroštátny a zahraničný
-podľa organizačných foriem uskutočňovania poznáme platobný styk uskutočňovaný prostredníctvom bánk, pôšt alebo od - účtovacích združení.
Platobný styk so zahraničím
-forma platobného styku
-súhrn vzájomných platieb medzi subjektmi rôznych štátov alebo medzinárodnými organizáciami
-podľa právneho základu jeho uskutočňovania poznáme:
-platobný styk mnohostranný a dvojstranný
-podľa charakteru jeho právnej úpravy rozoznávame:
-platobný styk zmluvný (ak je upravený platobnými alebo inými dohoda)
a nezmluvný
-uskutočňuje sa takmer vždy bezhotovostne prostredníctvom bánk, prípadne iných finančných inštitúcií
-hlavnými nástrojom sú: úhrada, šek, dokumentárny akreditív, akreditív, dokumentárne inkaso..
-uskutočňuje sa bezhotovostným platením, započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov a hotovostnými formami plnenia
-podľa teritoriálneho okruhu jeho vykonávania poznáme platobný styk vnútroštátny a zahraničný
-podľa organizačných foriem uskutočňovania poznáme platobný styk uskutočňovaný prostredníctvom bánk, pôšt alebo od - účtovacích združení.
Platobný styk so zahraničím
-forma platobného styku
-súhrn vzájomných platieb medzi subjektmi rôznych štátov alebo medzinárodnými organizáciami
-podľa právneho základu jeho uskutočňovania poznáme:
-platobný styk mnohostranný a dvojstranný
-podľa charakteru jeho právnej úpravy rozoznávame:
-platobný styk zmluvný (ak je upravený platobnými alebo inými dohoda)
a nezmluvný
-uskutočňuje sa takmer vždy bezhotovostne prostredníctvom bánk, prípadne iných finančných inštitúcií
-hlavnými nástrojom sú: úhrada, šek, dokumentárny akreditív, akreditív, dokumentárne inkaso..
Technické rezervy
Technické rezervy sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. Výkaz o tvorbe a výške technických rezerv a o spôsobe umiestňovania z nich plynúcich prostriedkov sa predkladá NBS v lehote do 30 dní od dátumu:
a) k 31. marcu
b) k 30. júnu
c) k 30 septembru
d) k 31 decembru
Pri umiestňovaní technických rezerv je poisťovňa povinná dodržiavať zásady:
bezpečnosti- prostriedky sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti
rentability- technické rezervy zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z predaja
likvidity- časť prostriedkov je uložená tak, aby sa dala hneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení
diverzifikácie- prostriedky sú uložené do väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie sú vo vzťahu materskej a dcérskej spoločnosti, a tieto právnické osoby nekonajú v zhode(pojem konania v zhode je v Obchodnom zákonníku = dosiahnutiu rovnakého cieľa napr. nejakou zmluvou alebo dohodou)
a) k 31. marcu
b) k 30. júnu
c) k 30 septembru
d) k 31 decembru
Pri umiestňovaní technických rezerv je poisťovňa povinná dodržiavať zásady:
bezpečnosti- prostriedky sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti
rentability- technické rezervy zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z predaja
likvidity- časť prostriedkov je uložená tak, aby sa dala hneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení
diverzifikácie- prostriedky sú uložené do väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie sú vo vzťahu materskej a dcérskej spoločnosti, a tieto právnické osoby nekonajú v zhode(pojem konania v zhode je v Obchodnom zákonníku = dosiahnutiu rovnakého cieľa napr. nejakou zmluvou alebo dohodou)
30. Platobný styk so zahraničím a jeho právna úprava
*pre celú túto otázku pod pojmom „poisťovňa a zaisťovňa“ treba rozumieť podľa zákona č.95/2002 Z z o poisťovníctve:
poisťovňu,
pobočku zahraničnej poisťovne,
zaisťovňu,
pobočku zahraničnej zaisťovne
30. Platobný styk so zahraničím a jeho právna úprava
-pramene: -z.č.510/2002 o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
-z.č.202/1995 devízový zákon §43 (3)
-Finančné a menové vzťahy v teórii a praxi, Miháliková, Horniaková 1999
-Teória finančných a menových vzťahov, Miháliková, Horniaková 2002
-Medzinárodné financie, Anežka Jankovská a kol, 2003
-Finančné právo II., Balko Králik
-m/n platobný styk – vykonávanie platieb jednak m/ jednotlivými štátmi, jednak vo vzťahu k medzinárodným / nadnárodným inštitúciám
poisťovňu,
pobočku zahraničnej poisťovne,
zaisťovňu,
pobočku zahraničnej zaisťovne
30. Platobný styk so zahraničím a jeho právna úprava
-pramene: -z.č.510/2002 o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
-z.č.202/1995 devízový zákon §43 (3)
-Finančné a menové vzťahy v teórii a praxi, Miháliková, Horniaková 1999
-Teória finančných a menových vzťahov, Miháliková, Horniaková 2002
-Medzinárodné financie, Anežka Jankovská a kol, 2003
-Finančné právo II., Balko Králik
-m/n platobný styk – vykonávanie platieb jednak m/ jednotlivými štátmi, jednak vo vzťahu k medzinárodným / nadnárodným inštitúciám
Vznik podniku
Podnik vzniká na základe rozhodnutia zakladateľa dňom zápisu do Obchodného registra. Návrh na zápis do OR podáva zakladateľ. Zakladateľ je povinný k návrhu na zápis podniku do OR pripojiť: a) zakladaciu listinu
b) súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti podnikanie, pokiaľ osobitné predpisy taký súhlas vyžadujú
Zánik podniku
a) bez likvidácie – rozdelením, zlúčením, splynutím, zrušením
b) likvidáciou zrušeného podniku
Zánik podniku nastáva 1 dňom výmazu podniku z OR. Návrh na výmaz podniku z OR podáva zakladateľ, prípadne likvidátor.
Majetok podniku možno speňažiť:
1. predajom vecí na verejnej dražbe
2. iným spôsobom ako verejnou dražbou (a to len po neúspešnom vykonaní opakovanej verejnej dražby)
b) súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti podnikanie, pokiaľ osobitné predpisy taký súhlas vyžadujú
Zánik podniku
a) bez likvidácie – rozdelením, zlúčením, splynutím, zrušením
b) likvidáciou zrušeného podniku
Zánik podniku nastáva 1 dňom výmazu podniku z OR. Návrh na výmaz podniku z OR podáva zakladateľ, prípadne likvidátor.
Majetok podniku možno speňažiť:
1. predajom vecí na verejnej dražbe
2. iným spôsobom ako verejnou dražbou (a to len po neúspešnom vykonaní opakovanej verejnej dražby)
29.Účelové poistné rezervy vytvárané poisťovňami
Zdroj: Zákon č. 95/2002 v znení neskorších predpisov
Ako požiadavky na výkon podnikateľskej činnosti v rámci poisťovníctva zákonodarca primárne uvádza povinnú tvorbu technických rezerv poisťovne a zaisťovne, a to v zákonom stanovenej výške. Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy:
1. technickú rezervu na poistné budúcich období
2. technickú rezervu na poistné plnenie
3. technickú rezervu na poistné prémie a zľavy
4. technickú rezervu na vykonávanie mimoriadnych rizík
5. technickú rezervu na životné poistenie
6. technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
7. ďalšie technické rezervy
Rezervy pod číslami 1-6 sa používajú na náhradu záväzkov voči poisteným ak nie sú uspokojené zo zaistenia
Rezervy pod číslom 7 môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z predmetných technických rezerv. Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej Banky Slovenska( NBS) vydaný na základe žiadosti poisťovne.
Ako požiadavky na výkon podnikateľskej činnosti v rámci poisťovníctva zákonodarca primárne uvádza povinnú tvorbu technických rezerv poisťovne a zaisťovne, a to v zákonom stanovenej výške. Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy:
1. technickú rezervu na poistné budúcich období
2. technickú rezervu na poistné plnenie
3. technickú rezervu na poistné prémie a zľavy
4. technickú rezervu na vykonávanie mimoriadnych rizík
5. technickú rezervu na životné poistenie
6. technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
7. ďalšie technické rezervy
Rezervy pod číslami 1-6 sa používajú na náhradu záväzkov voči poisteným ak nie sú uspokojené zo zaistenia
Rezervy pod číslom 7 môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z predmetných technických rezerv. Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej Banky Slovenska( NBS) vydaný na základe žiadosti poisťovne.
Postup podniku pri použití zisku, vyrovnaní straty
Použitie zisku – podnik použije zisk v tomto poradí:
1. na doplnenie rezervného fondu
2. na poskytnutie príspevku alebo jeho pomernej časti pracovníkovi, ak tak ustanovuje osobitný predpis
3. na prídely do fondov, iných ako je rezervný fond (ak ich podnik zriadi)
4. na prevody nerozdeleného zisku do ďalšieho roka
Prostriedky fondov môže podnik čerpať len do výšky vytvorených zdrojov týchto fondov.
Vyrovnanie straty – podnik vyrovná stratu v tomto poradí:
1. z nerozdeleného zisku minulých rokov
2. z rezervného fondu
3. zo zostatkov ďalších fondov (iných ako rezervný fond)
4. zo základného imania
Prostriedky fondov nemožno podniku odňať, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podnik o ich použití rozhoduje v súlade s právnymi predpismi samostatne. Zostatky jednotlivých fondov sa prevádzajú do ďalších období bez obmedzenia.
1. na doplnenie rezervného fondu
2. na poskytnutie príspevku alebo jeho pomernej časti pracovníkovi, ak tak ustanovuje osobitný predpis
3. na prídely do fondov, iných ako je rezervný fond (ak ich podnik zriadi)
4. na prevody nerozdeleného zisku do ďalšieho roka
Prostriedky fondov môže podnik čerpať len do výšky vytvorených zdrojov týchto fondov.
Vyrovnanie straty – podnik vyrovná stratu v tomto poradí:
1. z nerozdeleného zisku minulých rokov
2. z rezervného fondu
3. zo zostatkov ďalších fondov (iných ako rezervný fond)
4. zo základného imania
Prostriedky fondov nemožno podniku odňať, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podnik o ich použití rozhoduje v súlade s právnymi predpismi samostatne. Zostatky jednotlivých fondov sa prevádzajú do ďalších období bez obmedzenia.
Podnik je povinný:
predpísaných spôsobom viesť účtovníctvo
zostavovať ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom
predkladať ju zakladateľovi a po prerokovaní v dozornej rade poskytovať príslušným orgánom štátnej správy.
Ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku overuje audítor a náklady s tým spojené uhrádza podnik. Podnik v platobnom styku v obchodných záväzkových vzťahoch uplatňuje prednostne zmenku a akreditívne formy platenia.
Podnik je povinný ukladať peňažné prostriedky len v jednej banke (označuje sa ako tzv. financujúca banka). V odôvodnených prípadoch môže zakladateľ vnútorným organizačným jednotkám podniku povoliť otvorenie účtu aj v inej banke, o čom súčasne upovedomí financujúcu banku. Ak financujúca banka neposkytne plný rozsah bankových služieb, je povinná na požiadanie podniku udeliť súhlas, aby chýbajúci rozsah bankových služieb poskytla podniku iná banka. Podnik môže zmeniť financujúcu banku, len ak sa zmluvne dohodne na vyrovnaní záväzkov voči doterajšej financujúcej banke.
Podnik vykonáva platby v bezhotovostnej forme. Hotovostné platby môže vykonávať len do výšky 10 000,- Sk denne.
zostavovať ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom
predkladať ju zakladateľovi a po prerokovaní v dozornej rade poskytovať príslušným orgánom štátnej správy.
Ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku overuje audítor a náklady s tým spojené uhrádza podnik. Podnik v platobnom styku v obchodných záväzkových vzťahoch uplatňuje prednostne zmenku a akreditívne formy platenia.
Podnik je povinný ukladať peňažné prostriedky len v jednej banke (označuje sa ako tzv. financujúca banka). V odôvodnených prípadoch môže zakladateľ vnútorným organizačným jednotkám podniku povoliť otvorenie účtu aj v inej banke, o čom súčasne upovedomí financujúcu banku. Ak financujúca banka neposkytne plný rozsah bankových služieb, je povinná na požiadanie podniku udeliť súhlas, aby chýbajúci rozsah bankových služieb poskytla podniku iná banka. Podnik môže zmeniť financujúcu banku, len ak sa zmluvne dohodne na vyrovnaní záväzkov voči doterajšej financujúcej banke.
Podnik vykonáva platby v bezhotovostnej forme. Hotovostné platby môže vykonávať len do výšky 10 000,- Sk denne.
Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve.
Podnik má právo majetok, s ktorým hospodári držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi. Podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok možno št. podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Čistá hodnota majetku zvereného podniku pri jeho založení tvorí jeho kmeňové imanie.
3. finančné: podnik je subjektom vzťahov k št. rozpočtu a št. fondom – predovšetkým z tohto treba vychádzať, pokiaľ ide o všeobecné zásady finančného hodposárenia št. podniku. Svoje potreby a náklady uhrádza z príjmov získaných predovšetkým zo svojej podnikateľskej činnosti, ako aj z ďalších zdrojov. Podnik svoje daňové povinnosti voči št. rozpočtu a rozpočtu obce, podľa osobitných predpisov zahŕňa do nákladov. Podnik môže zo zisku po zdanení poskytnúť dary len obciam, št. podnikom, št. rozpočtovým a príspevkovým organizáciám. Podnik je povinný vykonať osobitný odvod do št. rozpočtu zo zisku po zdanení, ak tak ustanoví osobitný zákon.
3. finančné: podnik je subjektom vzťahov k št. rozpočtu a št. fondom – predovšetkým z tohto treba vychádzať, pokiaľ ide o všeobecné zásady finančného hodposárenia št. podniku. Svoje potreby a náklady uhrádza z príjmov získaných predovšetkým zo svojej podnikateľskej činnosti, ako aj z ďalších zdrojov. Podnik svoje daňové povinnosti voči št. rozpočtu a rozpočtu obce, podľa osobitných predpisov zahŕňa do nákladov. Podnik môže zo zisku po zdanení poskytnúť dary len obciam, št. podnikom, št. rozpočtovým a príspevkovým organizáciám. Podnik je povinný vykonať osobitný odvod do št. rozpočtu zo zisku po zdanení, ak tak ustanoví osobitný zákon.
Vlastné finančné zdroje štátneho podniku:
a) základné imanie a rezervný fond
b) zisk vytvorený z celej činnosti podniku zistený z účtovnej závierky a z neho vytvárané fondy
c) odpisy hmotného a nehmotného majetku (použijú sa na obstaranie hmotného a nehmotného majetku)
ZÁKLADNÉ IMANIE - § 2 Nariadenia vlády č. 175/1993
Je dlhodobý vlastný finančný zdroj na krytie majetku podniku.
Ku koncu roka sa zvyšuje alebo znižuje.
REZERVNÝ FOND - § 3 Nariadenia vlády č. 175/1993
Podnik povinne vytvára rezervný fond – je určený na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenie podniku alebo na krytie straty vyplývajúcej z jeho hospodárenia.
Minimálna výška doplnenia rezervného fondu zo zisku ročne je až do doby dosiahnutia minimálneho zostatku tohto fondu 5 %. Minimálny zostatok rezervného fondu je 20 % základného imania podniku. Zostatok rezervného fondu, ktorý koncom roka prevyšuje minimálny zostatok (určený podľa predchádzajúcej vety), môže podnik použiť na zvýšenie základného imania.
b) zisk vytvorený z celej činnosti podniku zistený z účtovnej závierky a z neho vytvárané fondy
c) odpisy hmotného a nehmotného majetku (použijú sa na obstaranie hmotného a nehmotného majetku)
ZÁKLADNÉ IMANIE - § 2 Nariadenia vlády č. 175/1993
Je dlhodobý vlastný finančný zdroj na krytie majetku podniku.
Ku koncu roka sa zvyšuje alebo znižuje.
REZERVNÝ FOND - § 3 Nariadenia vlády č. 175/1993
Podnik povinne vytvára rezervný fond – je určený na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý priebeh hospodárenie podniku alebo na krytie straty vyplývajúcej z jeho hospodárenia.
Minimálna výška doplnenia rezervného fondu zo zisku ročne je až do doby dosiahnutia minimálneho zostatku tohto fondu 5 %. Minimálny zostatok rezervného fondu je 20 % základného imania podniku. Zostatok rezervného fondu, ktorý koncom roka prevyšuje minimálny zostatok (určený podľa predchádzajúcej vety), môže podnik použiť na zvýšenie základného imania.
4. Úrad pre finančný trh
– orgán štátnej správy pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva. Je rozpočtovou organizáciou. Sídlo má v BA. Vykonáva štátny dozor nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach FO a PO v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva.
5. Burza cenných papierov – vznikla na základe zákona o burze cenných papierov. Organizuje predovšetkým verejný trh s cennými papiermi. Okrem toho môže organizovať termínové obchody i obchody s opciami. Je PO, zapisuje sa do obchodného registra. Na jej vznik je potrebné povolenie, ktoré vydáva Úrad pre finančný trh.
5. Burza cenných papierov – vznikla na základe zákona o burze cenných papierov. Organizuje predovšetkým verejný trh s cennými papiermi. Okrem toho môže organizovať termínové obchody i obchody s opciami. Je PO, zapisuje sa do obchodného registra. Na jej vznik je potrebné povolenie, ktoré vydáva Úrad pre finančný trh.
28. Finančné hospodárenie štátnych podnikov
Normatívna úprava:
1. Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku
2. Nariadenie vlády SR č. 175/1993 Z. z. o finančnom hospodárení podniku
3. Vyhláška ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 249/1999 Z. z. o postupe likvidátora št. podniku pri predkladaní žiadosti na prevod majetku štátu iným spôsobom ako verejnou dražbou
Zakladateľom podniku je ústredný orgán št. správy.
Postavenie podniku môžeme rozdeliť do 3 oblastí:
1. právne: podnik je právnickou osobou, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov a na druhej strane štát nezodpovedá za záväzky podniku (pokiaľ zákon neustanovuje inak)
2. majetkové: podnik hospodári - s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení
- s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania
1. Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku
2. Nariadenie vlády SR č. 175/1993 Z. z. o finančnom hospodárení podniku
3. Vyhláška ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 249/1999 Z. z. o postupe likvidátora št. podniku pri predkladaní žiadosti na prevod majetku štátu iným spôsobom ako verejnou dražbou
Zakladateľom podniku je ústredný orgán št. správy.
Postavenie podniku môžeme rozdeliť do 3 oblastí:
1. právne: podnik je právnickou osobou, ktorá vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov a na druhej strane štát nezodpovedá za záväzky podniku (pokiaľ zákon neustanovuje inak)
2. majetkové: podnik hospodári - s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení
- s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania
C.) Orgány bankovníctva
- sú špecializovanými finančnými orgánmi pôsobiacimi vo vymedzených oblastiach finančných vzťahov v súlade a na základe príslušných právnych predpisov.
- ich aktivity sú upriamené predovšetkým na oblasť meny a peňažného obehu, príjmania vkladov od FO a PO, na oblasť devízového hospodárenia, na poskytovanie úverov a pôžičiek.
- osobitné postavenie NBS (nezávislá centrálna banka, zriadená zákonom, má zákonné oprávnenie vydávať VZPP, hlavná úloha: udržiavanie cenovej stability určujeme novú politiku, vydáva bankovky a mince, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh).
- Obchodné (komerčné) banky sú PO zo sídlom v SR založené ako a.s. alebo založené a povolené ako štátny peňažný stav, ktoré na základe povolenia na založenie banky a na povolenia na výkon bankových činností príjmajú vklady od verejnosti a poskytujú úvery (napr. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra Banka, a.s., atď.)
- Eximbanka (Exportno-importná banka SR), patrí do sústavy bánk, vznikla zákonom o Exportno-importnej banke SR, podporuje vývozné a dovozné aktivity vývozcov a dovozcov financovaním vývozných úverov, poisťovaním vývozných úverov a financovaním dovozných úverov zo zámerom zvýšiť konkurencieschopnosť tuzemských výrobkov a podporiť vzájomnú hospodársku výmenu SR so zahraničím.
- ich aktivity sú upriamené predovšetkým na oblasť meny a peňažného obehu, príjmania vkladov od FO a PO, na oblasť devízového hospodárenia, na poskytovanie úverov a pôžičiek.
- osobitné postavenie NBS (nezávislá centrálna banka, zriadená zákonom, má zákonné oprávnenie vydávať VZPP, hlavná úloha: udržiavanie cenovej stability určujeme novú politiku, vydáva bankovky a mince, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh).
- Obchodné (komerčné) banky sú PO zo sídlom v SR založené ako a.s. alebo založené a povolené ako štátny peňažný stav, ktoré na základe povolenia na založenie banky a na povolenia na výkon bankových činností príjmajú vklady od verejnosti a poskytujú úvery (napr. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tatra Banka, a.s., atď.)
- Eximbanka (Exportno-importná banka SR), patrí do sústavy bánk, vznikla zákonom o Exportno-importnej banke SR, podporuje vývozné a dovozné aktivity vývozcov a dovozcov financovaním vývozných úverov, poisťovaním vývozných úverov a financovaním dovozných úverov zo zámerom zvýšiť konkurencieschopnosť tuzemských výrobkov a podporiť vzájomnú hospodársku výmenu SR so zahraničím.
D.) Iné orgány:
- plnia špecializované úlohy v oblasti financií. Patrí sem:
1. Poistné orgány – sem môžeme zaradiť poisťovne a zaisťovne. Tieto subjekty spolu s pobočkami zahraničných poisťovní môžu na území SR podnikať v poisťovníctve. Podľa zákona o poisťovníctve poisťovne a zaisťovne môžu byť založené ako a.s. na našom území. Základné poslanie: - podnikanie v poisťovníctve, t.j. poisťovacia, zaisťovacia a ďalšie
činnosti s nimi súvisiace.
Poistné orgány ponúkajú rôzne druhy poistenia.
2. Devízové orgány – PO určené devízovo-právnymi normami vykonávať pôsobnosť na úseku devízového hospodárstva. V zmysle devízového zákona sú nimi MF SR a NBS.
3. Štátna pokladnica - systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia príjmov a realizácia výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtov subjektu verejnej správy, ak sú klientmi štátnej pokladnice, správa pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi štát. poklad., ministerstvom, NBS, agentúrou a klientom. Štát. poklad. je orgán štátnej správy ako rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Sídlo má v BA, riadi a zastupuje ju riaditeľ (menuje a odvoláva ho minister financií).
1. Poistné orgány – sem môžeme zaradiť poisťovne a zaisťovne. Tieto subjekty spolu s pobočkami zahraničných poisťovní môžu na území SR podnikať v poisťovníctve. Podľa zákona o poisťovníctve poisťovne a zaisťovne môžu byť založené ako a.s. na našom území. Základné poslanie: - podnikanie v poisťovníctve, t.j. poisťovacia, zaisťovacia a ďalšie
činnosti s nimi súvisiace.
Poistné orgány ponúkajú rôzne druhy poistenia.
2. Devízové orgány – PO určené devízovo-právnymi normami vykonávať pôsobnosť na úseku devízového hospodárstva. V zmysle devízového zákona sú nimi MF SR a NBS.
3. Štátna pokladnica - systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia príjmov a realizácia výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtov subjektu verejnej správy, ak sú klientmi štátnej pokladnice, správa pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi štát. poklad., ministerstvom, NBS, agentúrou a klientom. Štát. poklad. je orgán štátnej správy ako rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Sídlo má v BA, riadi a zastupuje ju riaditeľ (menuje a odvoláva ho minister financií).
b.) Správa finančnej kontroly
upravuje ju zákon o správach finančnej kontroly, ktorý zakotvuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť správ finančnej kontroly, ktorej sa zriadili so sídlom v BA, ZV, KE.
sú rozpočtovými organizáciami, svojimi príjmami a výdavkami sú zapojené na rozpočet ministerstva financií.
- vykonávajú finančné kontroly v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách, finančné kontroly prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov štátnych účelových fondov poskytnutých obciam, iným PO a FO a prostriedkov EÚ a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, vykonávajú cenovú kontrolu podľa zákona o cenách.
c.) Colné orgány:
COLNÉ RIADITEĽSTVO SR - colný orgán s pôsobnosťou pre celé SR.
- z hľadiska organizačno-právnej formy ide o rozpočtovú organizáciu.
- na čele: generálny riaditeľ (vymenúva a odvoláva ho minister financií).
- riadi colné úrady, plní úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, plní a zabezpečuje úlohy v oblasti boja proti nedovolenému dovozu, vývozu a tranzitu omamných, psychotropných látok.
sú rozpočtovými organizáciami, svojimi príjmami a výdavkami sú zapojené na rozpočet ministerstva financií.
- vykonávajú finančné kontroly v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách, finančné kontroly prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov štátnych účelových fondov poskytnutých obciam, iným PO a FO a prostriedkov EÚ a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, vykonávajú cenovú kontrolu podľa zákona o cenách.
c.) Colné orgány:
COLNÉ RIADITEĽSTVO SR - colný orgán s pôsobnosťou pre celé SR.
- z hľadiska organizačno-právnej formy ide o rozpočtovú organizáciu.
- na čele: generálny riaditeľ (vymenúva a odvoláva ho minister financií).
- riadi colné úrady, plní úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, plní a zabezpečuje úlohy v oblasti boja proti nedovolenému dovozu, vývozu a tranzitu omamných, psychotropných látok.
COLNÉ ÚRADY
- colný orgán, vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode vytvorenom z územných obvodov okresov.
- organizačné zložky: pobočky colného úradu a stanice colného úradu (Na ich čele je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ colného úradu.)
- na čele je riaditeľ (vymenúva, odvoláva generálny riaditeľ colného riaditeľstva).
- rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu, rozhoduje o vrátení alebo odpustení cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze/vývoze.
d.) Finančné odbory krajských úradov a obvodných úradov
- zmena od 1.1.2004 zákonom č. 515/2003 Z. z. o krajských a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde priamo § 7 zrušil okresné úrady.
B.) Finančné a iné orgány územnej samosprávy:
- tvorené zložkou samosprávnych orgánov zo všeobecnou pôsobnosťou, ktorými sú obecné (mestské) zastupiteľstvá a rady a zastupiteľstvá samosprávnych krajov (VÚC) a zložkou finančných komisií. Finančné komisie môžu zriaďovať obecné (mestské) zastupiteľstvá, či zastupiteľstvá VÚC, ktoré im súčasne určujú ich úlohy.
- organizačné zložky: pobočky colného úradu a stanice colného úradu (Na ich čele je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ colného úradu.)
- na čele je riaditeľ (vymenúva, odvoláva generálny riaditeľ colného riaditeľstva).
- rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu, rozhoduje o vrátení alebo odpustení cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze/vývoze.
d.) Finančné odbory krajských úradov a obvodných úradov
- zmena od 1.1.2004 zákonom č. 515/2003 Z. z. o krajských a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde priamo § 7 zrušil okresné úrady.
B.) Finančné a iné orgány územnej samosprávy:
- tvorené zložkou samosprávnych orgánov zo všeobecnou pôsobnosťou, ktorými sú obecné (mestské) zastupiteľstvá a rady a zastupiteľstvá samosprávnych krajov (VÚC) a zložkou finančných komisií. Finančné komisie môžu zriaďovať obecné (mestské) zastupiteľstvá, či zastupiteľstvá VÚC, ktoré im súčasne určujú ich úlohy.
DAŇOVÉ RIADITEĽTVO
- sa zriaďuje pre územné obvody pre všetkých daňových úradov.
- je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva financií.
- na čele daňového riaditeľstva je generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Minister financií SR.
- priamo alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, rozhoduje ako orgán najbližšie nadriadený vo vzťahu k daňovým úradom a obciam v daňovom konaní.
- sídlo má v Banskej Bystrici.
- zodpovedá za jednotlivé uplatňovanie osobitných predpisov daňovými orgánmi a navrhuje ich zmeny, určuje vnútornú organizáciu daňových úradov, navrhuje zmenu sídiel daňových úradov a ich počtu, vypracúva koncepciu rozvoja daňovej správy, vykonáva spoločné daňové kontroly.
- je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva financií.
- na čele daňového riaditeľstva je generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Minister financií SR.
- priamo alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, rozhoduje ako orgán najbližšie nadriadený vo vzťahu k daňovým úradom a obciam v daňovom konaní.
- sídlo má v Banskej Bystrici.
- zodpovedá za jednotlivé uplatňovanie osobitných predpisov daňovými orgánmi a navrhuje ich zmeny, určuje vnútornú organizáciu daňových úradov, navrhuje zmenu sídiel daňových úradov a ich počtu, vypracúva koncepciu rozvoja daňovej správy, vykonáva spoločné daňové kontroly.
DAŇOVÉ ÚRADY
- sa zriaďujú pre územný obvod obce, časti obce alebo viacerých obcí.
- riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ , ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ daňového riaditeľstva. Riaditeľ za činnosť daňového úradu zodpovedá generálnemu riaditeľovi daňového riaditeľstva.
- vykonáva správu daní (eviduje a registruje daňové subjekty, eviduje a účtuje daňové príjmy, vyhľadáva neregistrované daňové subjekty), vykonáva na žiadosť daňového riaditeľstva analýzu uplatňovania osobitných predpisov, kontroluje vyberanie poplatkov, vykonáva vzájomnú medzinárodnú spoluprácu vo veciach daní podľa medzinárodných zmlúv na základe poverenia ministerstva.
ÚRAD DAŇOVÉHO PREVEROVANIA - sa zriaďuje pre územné obvody všetkých daňových úradov.
- sídlo v BB
- riadi ho a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ Úradu daňového preverovania, vymenúva a odvoláva ho generálny riaditeľ daňového riaditeľstva.
- riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ , ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ daňového riaditeľstva. Riaditeľ za činnosť daňového úradu zodpovedá generálnemu riaditeľovi daňového riaditeľstva.
- vykonáva správu daní (eviduje a registruje daňové subjekty, eviduje a účtuje daňové príjmy, vyhľadáva neregistrované daňové subjekty), vykonáva na žiadosť daňového riaditeľstva analýzu uplatňovania osobitných predpisov, kontroluje vyberanie poplatkov, vykonáva vzájomnú medzinárodnú spoluprácu vo veciach daní podľa medzinárodných zmlúv na základe poverenia ministerstva.
ÚRAD DAŇOVÉHO PREVEROVANIA - sa zriaďuje pre územné obvody všetkých daňových úradov.
- sídlo v BB
- riadi ho a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ Úradu daňového preverovania, vymenúva a odvoláva ho generálny riaditeľ daňového riaditeľstva.
2. Miestne (územné) orgány štátnej finančnej správy
a.) daňové orgány
b.) správy finančnej kontroly
c.) colné orgány
d.) finančné odbory krajských úradov a obvodných úradov
a.) Daňové orgány zákon o daňových orgánoch upravuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť daňových orgánov vo veciach:
- daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút
- poplatkov podľa zákon o správnych poplatkoch, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu
- správy súdnych poplatkov súvisiacej z ich evidovaním a vysporiadaním podľa osobitného predpisu, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu
- štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier
tvoria ich: daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady
organizácia daňových orgánov:
b.) správy finančnej kontroly
c.) colné orgány
d.) finančné odbory krajských úradov a obvodných úradov
a.) Daňové orgány zákon o daňových orgánoch upravuje postavenie, organizáciu a pôsobnosť daňových orgánov vo veciach:
- daní vrátane penále, úrokov, zvýšenia dane a pokút
- poplatkov podľa zákon o správnych poplatkoch, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu
- správy súdnych poplatkov súvisiacej z ich evidovaním a vysporiadaním podľa osobitného predpisu, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu
- štátneho dozoru nad prevádzkovaním lotérií a iných podobných hier
tvoria ich: daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady
organizácia daňových orgánov:
27. Finančné orgány, ich klasifikácia a úlohy
Králik, Grúň – Malý slovník FP pre právnikov
Králik, Jakubovič – Finančné právo
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch
Zákon č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici
ddd
Finančný orgán - PO organizujúca, vykonávajúca a kontrolujúca finančnú činnosť štátu, verejnoprávnych subjektov a obyvateľstva a ich pôsobenie vo finančno-právnych vzťahoch.
- vytvárajú sústavu, ktorej rozsah a obsah upravujú finančno-právne a iné právne normy, a ktorá ich štrukturalizuje do podsústavy :
A.) orgánov štátnej finančnej správy
B.) finančných a iných orgánov územnej samosprávy
C.) orgánov bankovníctva
D.) iných orgánov
Králik, Jakubovič – Finančné právo
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch
Zákon č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici
ddd
Finančný orgán - PO organizujúca, vykonávajúca a kontrolujúca finančnú činnosť štátu, verejnoprávnych subjektov a obyvateľstva a ich pôsobenie vo finančno-právnych vzťahoch.
- vytvárajú sústavu, ktorej rozsah a obsah upravujú finančno-právne a iné právne normy, a ktorá ich štrukturalizuje do podsústavy :
A.) orgánov štátnej finančnej správy
B.) finančných a iných orgánov územnej samosprávy
C.) orgánov bankovníctva
D.) iných orgánov
A.) Orgány štátnej finančnej správy tvoria:
1. Ústredné orgány štátnej finančnej správy – Ministerstvo financií SR
Ministerstvo financií SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, colníctva a cien. V jeho pôsobnosti je tvorba a uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky, vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, správy štátnych finančných aktív a pasív SR, veci kapitálového trhu, daňová a poplatková politika a podobne.
právna základňa jeho existencie a pôsobenia: zákon o organizácii Ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy SR, tzv. kompetenčný zákon.
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy:
- zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo
- z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane z príjmov
môže uplatniť daňový bonus v sume 6480,- Sk ročne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom
Ministerstvo financií SR je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, colníctva a cien. V jeho pôsobnosti je tvorba a uskutočňovanie finančnej, colnej a cenovej politiky, vrátane tvorby a realizácie štátneho rozpočtu, správy štátnych finančných aktív a pasív SR, veci kapitálového trhu, daňová a poplatková politika a podobne.
právna základňa jeho existencie a pôsobenia: zákon o organizácii Ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy SR, tzv. kompetenčný zákon.
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy:
- zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo
- z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane z príjmov
môže uplatniť daňový bonus v sume 6480,- Sk ročne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom
Daňovník...
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti aj osobné údaje v tomto členení:
o priezvisko, meno,
o titul, rodné číslo,
o adresa trvalého pobytu (alebo bydliska, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava), a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát,
o priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane (na manžela, manželku) a daňový bonus (§ 33 zákona).
Okrem týchto údajov môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a
faxu.
Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje.
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie, pričom vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
o priezvisko, meno,
o titul, rodné číslo,
o adresa trvalého pobytu (alebo bydliska, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava), a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát,
o priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane (na manžela, manželku) a daňový bonus (§ 33 zákona).
Okrem týchto údajov môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a
faxu.
Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje.
Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie, pričom vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie...
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:
príjmy zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona) od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
iné druhy príjmov, ak nie sú od dane oslobodené (okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť alebo ak daňovník neuplatní postup, podľa ktorého sa daň vybraná zrážkou považuje za preddavok na daň – § 43 ods. 7 zákona) alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.
príjmy zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona) od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,
iné druhy príjmov, ak nie sú od dane oslobodené (okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť alebo ak daňovník neuplatní postup, podľa ktorého sa daň vybraná zrážkou považuje za preddavok na daň – § 43 ods. 7 zákona) alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.
Daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy:
zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie podľa hore uvedených prípadov alebo
len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona) a neuplatní postup , podľa ktorého sa daň vybraná zrážkou považuje za preddavok na daň – § 43 ods. 7 zákona,
zo závislej činnosti, ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, ak je daňovníkom, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo
zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
ktoré sú od dane oslobodené.
Daňové priznanie môže dobrovoľne podať aj daňovník, ktorému povinnosť podať daňové priznanie zo zákona nevyplýva.
len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (podľa § 43 zákona) a neuplatní postup , podľa ktorého sa daň vybraná zrážkou považuje za preddavok na daň – § 43 ods. 7 zákona,
zo závislej činnosti, ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, ak je daňovníkom, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo
zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo
ktoré sú od dane oslobodené.
Daňové priznanie môže dobrovoľne podať aj daňovník, ktorému povinnosť podať daňové priznanie zo zákona nevyplýva.
Daňové priznanie...
...za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol len zdaniteľné príjmy považované podľa zákona za príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona), presahujúce 50 % zo sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima, ak
plynú od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň,
plynú zo zdrojov v zahraničí, ak tento zákon neustanovuje inak,
nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň,
daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.
plynú od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň,
plynú zo zdrojov v zahraničí, ak tento zákon neustanovuje inak,
nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň,
daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.
vrátené poistné...
...na zdravotné poistenie zaplatené bez právneho dôvodu a vrátené poistné na sociálne poistenie zaplatené bez právneho dôvodu alebo vrátená časť poistného presahujúca správnu výšku poistného, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcom zdaňovacom období alebo predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu
príjmy z derivátových operácií.
c) Základ a sadzba dane
Základnou náležitosťou daňovoprávneho vzťahu je základ dane. V konštrukcii dane z príjmov fyzických osôb diferencujeme základ dane na celkový základ a čiastkový základ.
Celkový základ dane predstavuje súčet čiastkových základov dane diferencovaných podľa jednotlivých druhov príjmov.
Čiastkový daňový základ možno všeobecne formulovať ako rozdiel medzi zdaniteľnými hrubými príjmami a výdavkami preukázateľne naň vynaloženými a to v členení podľa jednotlivých príjmov. V prípade podvojne účtujúceho daňovníka je ním hospodársky výsledok (zisk, strata), v prípade jednoducho účtujúceho daňovníka je ním rozdiel medzi príjmami a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti.
Do základu dane sa nezahrňujú príjmy oslobodené od dane z príjmov a príjmy, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom príjmov FO. Základ dane (celkový) sa nakoniec zníži o nezdaniteľné časti základu dane.
Sadzba dane z príjmov je 19 %.
príjmy z derivátových operácií.
c) Základ a sadzba dane
Základnou náležitosťou daňovoprávneho vzťahu je základ dane. V konštrukcii dane z príjmov fyzických osôb diferencujeme základ dane na celkový základ a čiastkový základ.
Celkový základ dane predstavuje súčet čiastkových základov dane diferencovaných podľa jednotlivých druhov príjmov.
Čiastkový daňový základ možno všeobecne formulovať ako rozdiel medzi zdaniteľnými hrubými príjmami a výdavkami preukázateľne naň vynaloženými a to v členení podľa jednotlivých príjmov. V prípade podvojne účtujúceho daňovníka je ním hospodársky výsledok (zisk, strata), v prípade jednoducho účtujúceho daňovníka je ním rozdiel medzi príjmami a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti.
Do základu dane sa nezahrňujú príjmy oslobodené od dane z príjmov a príjmy, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom príjmov FO. Základ dane (celkový) sa nakoniec zníži o nezdaniteľné časti základu dane.
Sadzba dane z príjmov je 19 %.
d) Daňové priznanie
Problematika podávania daňového priznania dani z príjmov pre fyzické osoby je
upravená v § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie (ktorým je kalendárny rok) je vo všeobecnosti povinný podať každý daňovník v lehote stanovenej zákonom (vo všeobecnosti do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima (platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia).
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % zo sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima, ale vykazuje daňovú stratu.
upravená v § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie (ktorým je kalendárny rok) je vo všeobecnosti povinný podať každý daňovník v lehote stanovenej zákonom (vo všeobecnosti do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia), v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima (platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia).
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % zo sumy zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy životného minima, ale vykazuje daňovú stratu.
Ad d) ostatné príjmy - § 8
Ostatnými príjmami (ak nejde o príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, o príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu a o príjmy kapitálového majetku) sú najmä:
príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
príjmy z predaja hnuteľných vecí,
príjmy z prevodu opcií,
príjmy z prevodu cenných papierov; na účely tohto zákona sa považuje za prevod cenného papiera aj vrátenie (vyplatenie) podielového listu,
príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,
dôchodky (plynúce na základe zmluvy o dôchodku uzatvorenej podľa § 842 Občianskeho zákonníka) a podobné opakujúce sa požitky,
výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti
príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,
príjmy z predaja hnuteľných vecí,
príjmy z prevodu opcií,
príjmy z prevodu cenných papierov; na účely tohto zákona sa považuje za prevod cenného papiera aj vrátenie (vyplatenie) podielového listu,
príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,
dôchodky (plynúce na základe zmluvy o dôchodku uzatvorenej podľa § 842 Občianskeho zákonníka) a podobné opakujúce sa požitky,
výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,
ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti
Ad c) z kapitálového majetku - § 7
Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy spoločníkov verejnej obchodnej
spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, sú:
úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu okrem úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, rovnako sa posudzuje aj vyplácané odstupné,
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri
predčasnom skončení poistenia,
výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja.
výnosy, ktoré vznikajú pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní.
spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, sú:
úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu okrem úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, rovnako sa posudzuje aj vyplácané odstupné,
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri
predčasnom skončení poistenia,
výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja.
výnosy, ktoré vznikajú pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní.
Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj:
o príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,
o úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti,
o príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku,
o výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom (výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa pritom zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený).
Príjmami z prenájmu (ak nejde o príjmy z podnikania a príjmy zo závislej činnsoti) sú príjmy:
o z prenájmu nehnuteľností,
o z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
o úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti,
o príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku,
o výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom (výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa pritom zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený).
Príjmami z prenájmu (ak nejde o príjmy z podnikania a príjmy zo závislej činnsoti) sú príjmy:
o z prenájmu nehnuteľností,
o z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
Príjmom zamestnanca...
Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, je aj suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý, aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na takéto účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá DPH, o túto sa cena zvýši.
Ad b) z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu - § 6
Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu sú upravené
v § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.
Ad b) z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu - § 6
Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu sú upravené
v § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.
Príjmami z podnikania sú:
o príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
o príjmy zo živnosti,
o príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v predchádzajúcich bodoch (napr. súkromní veterinárni lekári, audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári atď.),
o príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak sa nepovažujú za príjmy
zo závislej činnosti, sú príjmy:
o z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
o z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. správca konkurznej podstaty, osobný asistent občana s ťažkým zdravotným postihnutím),
o znalcov a tlmočníkov
o z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.
o príjmy zo živnosti,
o príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v predchádzajúcich bodoch (napr. súkromní veterinárni lekári, audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári atď.),
o príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak sa nepovažujú za príjmy
zo závislej činnosti, sú príjmy:
o z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
o z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. správca konkurznej podstaty, osobný asistent občana s ťažkým zdravotným postihnutím),
o znalcov a tlmočníkov
o z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.
o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
o účelové sporenie.
o príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie a finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období, v úhrne najviac do výšky 12000 Sk. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, pokiaľ ide o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, je podmienkou splnenie podmienok podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, na uplatne-nie nezdaniteľnej časti základu dane, pokiaľ ide o účelové spore-nie, podľa musia byt' splnené tieto podmienky:
- dojednaná doba platenia účelového sporenia je najmenej desať rokov, pričom daňovník nie je oprávnený požadovať plnenie z účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne
- plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov veku daňovníka.
Ak daňovník nedodrží podmienky, o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a platieb účelového sporenia, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok.
o príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie a finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období, v úhrne najviac do výšky 12000 Sk. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, pokiaľ ide o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, je podmienkou splnenie podmienok podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, na uplatne-nie nezdaniteľnej časti základu dane, pokiaľ ide o účelové spore-nie, podľa musia byt' splnené tieto podmienky:
- dojednaná doba platenia účelového sporenia je najmenej desať rokov, pričom daňovník nie je oprávnený požadovať plnenie z účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne
- plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov veku daňovníka.
Ak daňovník nedodrží podmienky, o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a platieb účelového sporenia, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok.
Ad a) príjmy zo závislej činnosti - § 5
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje príjmy zo závislej činnosti v § 5. Do tejto kategórie patria i tzv. funkčné príplatky. Z hľadiska počtu daňovníkov ako aj podielu daňového výnosu z týchto príjmov na dani z príjmov fyzických osôb celkom ide o rozhodujúce dani podliehajúce príjmy, z ktorých sa vyberá daň z roka na rok v stúpajúcom objeme. Daňovník s príjmami zo závislej činnosti sa označuje najčastejšie ako "zamestnanec" a platiteľ príjmu ako "zamestnávateľ". Pri tomto druhu príjmov zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť vypočítať, zraziť a odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Príjmy zo závislej činnosti sú:
príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, a príjmy plynúce doktorandom z doktorandského štúdia,
Príjmy zo závislej činnosti sú:
príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, a príjmy plynúce doktorandom z doktorandského štúdia,
príjmy za prácu členov družstiev...
...spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými
odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy uvedené hore,
odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde,
príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
obslužné (je ním napr. finančný dar návštevníka kasína určený jeho zamestnancom).
platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými
odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy uvedené hore,
odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde,
príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
obslužné (je ním napr. finančný dar návštevníka kasína určený jeho zamestnancom).
Nezdaniteľné časti základu dane
Základ dane sa, podľa § 11 zákona, znižuje o nezdaniteľné časti, ktorými sú:
o suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka; o túto sumu sa základ dane neznižuje, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia (alebo dôchodku z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu), alebo výsluhového dôchodku, alebo výsluhového príspevku, alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a je vyšší ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa tohoto ustanovenia; ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa tohoto ustanovenia, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou dôchodku a sumou, o ktorú sa znižuje základ podľa tohoto ustanovenia,
o suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období; ak má vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období nepresahujúci túto sumu ročne, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky (manžela); do vlastného príjmu sa nezahŕňa daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie
o suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka; o túto sumu sa základ dane neznižuje, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia (alebo dôchodku z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu), alebo výsluhového dôchodku, alebo výsluhového príspevku, alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a je vyšší ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa tohoto ustanovenia; ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa tohoto ustanovenia, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou dôchodku a sumou, o ktorú sa znižuje základ podľa tohoto ustanovenia,
o suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období; ak má vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období nepresahujúci túto sumu ročne, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky (manžela); do vlastného príjmu sa nezahŕňa daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie
štipendiá
štipendiá, okrem doktorandského štipendia, poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov, z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov (okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6 - príjmy zo závislej činnosti a príjmy z podnikania),
výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia, v ostatných prípadoch prijaté ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru,
suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (tzv. daňový bonus),
peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu investícií,
úroky a iné výnosy z vkladov, z úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozit-ných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom iného členského štátu Európskej únie a ktorá je konečným príjemcom takýchto príjmov,
výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia, v ostatných prípadoch prijaté ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru,
suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (tzv. daňový bonus),
peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu investícií,
úroky a iné výnosy z vkladov, z úverov a pôžičiek, z výnosov podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozit-ných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom iného členského štátu Európskej únie a ktorá je konečným príjemcom takýchto príjmov,
výnosy zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky...
...vydaných a registrovaných v zahraničí,
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Okrem týchto príjmov sú oslobodené aj niektoré ďalšie príjmy, napr. príjmy poskytnuté ako:
suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa (toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem),
hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom
iných subjektov,
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom (rovnako sa posudzuje aj použitie týchto zariadení manželom (manželkou) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované
osoby (podľa § 33 zákona) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),
poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi.
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Okrem týchto príjmov sú oslobodené aj niektoré ďalšie príjmy, napr. príjmy poskytnuté ako:
suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa (toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem),
hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom
iných subjektov,
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom (rovnako sa posudzuje aj použitie týchto zariadení manželom (manželkou) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované
osoby (podľa § 33 zákona) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),
poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi.
plnenia poskytované ozbrojenými silami...
plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej, náhradnej a zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských škôl,
plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby,
dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,
vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,
plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo doplnkového dôchodkového sporenia,
prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb uvedených v § 9 ods. 2 písm. j),
plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby,
dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,
vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,
plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo doplnkového dôchodkového sporenia,
prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb uvedených v § 9 ods. 2 písm. j),
z prenájmu nehnuteľnosti
(§ 6 ods. 3) a z príležitostných činností (§ 8 ods. 1 písm. a)), ďalej tiež príjmy z prevodu opcií, cenných papierov a účastí (8 ods. 1 písm. d) až f)), ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, tak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, ak takto vymedzené príjmy presiahnu päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky nezahrnuté do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahrnutým do základu dane,
z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.
z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.
Od dane sú oslobodené aj:
dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia a plnenia
z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky,
príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov,
plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 (príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti)
z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi a ďalšie sociálne dávky,
príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov,
plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 (príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti)
z predaja
(inej ako už uvedenej) nehnuteľnosti, a to po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,
z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,
z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, prijatý touto osobou,
z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti
z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,
z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, prijatý touto osobou,
z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných, vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti
Príjmy od dane oslobodené
Od dane z príjmov fyzických osôb sú, podľa § 9 zákona, oslobodené príjmy:
z predaja bytu alebo obytného domu najviac s najviac 2 bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu 2 rokov bezprostredne pred predajom, okrem príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, a to do 5 rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku a príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji týchto nehnuteľností uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nich alebo do 5 rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku,
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dede- ním) v priamom rade alebo niektorým z manželov okrem nehnuteľnos-ti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane z predaja bytu, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukáza- teľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmlu- vy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od jej nado-budnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku
z predaja bytu alebo obytného domu najviac s najviac 2 bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu 2 rokov bezprostredne pred predajom, okrem príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, a to do 5 rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku a príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji týchto nehnuteľností uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nich alebo do 5 rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku,
z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dede- ním) v priamom rade alebo niektorým z manželov okrem nehnuteľnos-ti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane z predaja bytu, ak uplynie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukáza- teľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmlu- vy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od jej nado-budnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku
Podľa § 5 ods. 5 zákona nie je predmetom dane ani:
• cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, (napr. zákon o cestovných náhradách)15) vrátane vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40% nároku na stravné ustanovené týmito predpismi cestovná
• nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,
• suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,
• nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,
• suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,
• suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom...
• suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca (napr. náhrady pri výkone práce v zahraničí),
• hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v stanovených prípadoch,
• náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,
• náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr. ústavní činitelia, sudcovia, prísediaci, prokurátori a pod.), okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.
• hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v stanovených prípadoch,
• náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,
• náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr. ústavní činitelia, sudcovia, prísediaci, prokurátori a pod.), okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.
Za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou
z hľadiska fyzickej osoby považujeme:
fyzická osoba, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá trvalý pobyt na území SR a na území SR sa zdržiavala menej než 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach
fyzická osoba uvedená v písmene, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky
b) predmet
Predmetom dane fyzickej osoby sú nasledujúce príjmy:
a. zo závislej činnosti (§ 5),
b. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6)
c. z kapitálového majetku (§ 7),
d. ostatné príjmy (§ 8).
fyzická osoba, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá trvalý pobyt na území SR a na území SR sa zdržiavala menej než 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach
fyzická osoba uvedená v písmene, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky
b) predmet
Predmetom dane fyzickej osoby sú nasledujúce príjmy:
a. zo závislej činnosti (§ 5),
b. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6)
c. z kapitálového majetku (§ 7),
d. ostatné príjmy (§ 8).
Predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie je, podľa § 3 ods. 2 zákona, napríklad:
o príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty
o úver a pôžička,
o podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo obdobnej právnickej osoby v zahraničí určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti,
o podiel člena pozemkového spoločenstva na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva.
o úver a pôžička,
o podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo obdobnej právnickej osoby v zahraničí určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti,
o podiel člena pozemkového spoločenstva na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva.
Pár slov o zákone o dani z príjmov
Problematiku daní z príjmov v Slovenskej republike upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v platnom znení. Tento zákon (účinný od 1. 1. 2004) nahradil dovtedajší zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov upravuje:
daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
spôsob platenia a vyberania dane
Daň z príjmov fyzických osôb
a) subjekt
Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou z hľadiska fyzickej osoby považujeme:
fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt
fyzickú osobu, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá trvalý pobyt na území SR, ale sa na území SR zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach
Zákon o dani z príjmov upravuje:
daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby
spôsob platenia a vyberania dane
Daň z príjmov fyzických osôb
a) subjekt
Podľa zákona o dani z príjmov za daňovníka považujeme fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Zákon o dani z príjmov rozlišuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby.
Za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou z hľadiska fyzickej osoby považujeme:
fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt
fyzickú osobu, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR, ale nemá trvalý pobyt na území SR, ale sa na území SR zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach
Zákon č. 202/1995 Z. z.
Zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon (posledná zmena – 554/2004) upravuje:
a.) práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri príjmaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízovo-právnych vzťahoch upravených týmto zákonom.
b.) pôsobnosť devízových orgánov.
c.) devízový dohľad.
Devízové hospodárstvo z hľadiska prameňov práva upravujú zákony (devízový zákon), nariadenia vlády, dohody a zmluvy (najmä medzi SR a ČR), vyhlášky MF SR ako aj opatrenia NBS.
a.) práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri príjmaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízovo-právnych vzťahoch upravených týmto zákonom.
b.) pôsobnosť devízových orgánov.
c.) devízový dohľad.
Devízové hospodárstvo z hľadiska prameňov práva upravujú zákony (devízový zákon), nariadenia vlády, dohody a zmluvy (najmä medzi SR a ČR), vyhlášky MF SR ako aj opatrenia NBS.
26. Zdaňovanie príjmov obyvateľstva.
Použitá literatúra:
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
Historický exkurz
V krajinách s centrálnou plánovanou ekonomikou prevládal odlišný prístup k daniam a daňovej problematike. Hospodárska politika prisudzovala daniam obmedzený význam. Daňový systém sa delil na dve základné vetvy:
1. dane platené podnikovou sférou,
2. dane (a poplatky) platené obyvateľstvom
Pre systém priameho zdanenia obyvateľstva bol charakteristický malý podiel na celkových rozpočtových príjmoch. Dominantný podiel mala daň zo mzdy, ktorá v polovici 80. rokov v našich podmienkach tvorila vyše 90 % výnosu priamych daní platených obyvateľstvom. Miera zdanenia bola diferencovaná podľa druhu príjmu, sociálnych hľadíska, ale aj veku, pohlavia a pod.
Zásadná zmena politickej a celospoločenskej orientácie štátu po novembri 1989 si zákonite vyžadovala zakotvenie nových princípov v právnom poriadku.
• Grúň / Pauličková – Finančnoprávne inštitúty
• Zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (posledná zmena 65/2005)
Historický exkurz
V krajinách s centrálnou plánovanou ekonomikou prevládal odlišný prístup k daniam a daňovej problematike. Hospodárska politika prisudzovala daniam obmedzený význam. Daňový systém sa delil na dve základné vetvy:
1. dane platené podnikovou sférou,
2. dane (a poplatky) platené obyvateľstvom
Pre systém priameho zdanenia obyvateľstva bol charakteristický malý podiel na celkových rozpočtových príjmoch. Dominantný podiel mala daň zo mzdy, ktorá v polovici 80. rokov v našich podmienkach tvorila vyše 90 % výnosu priamych daní platených obyvateľstvom. Miera zdanenia bola diferencovaná podľa druhu príjmu, sociálnych hľadíska, ale aj veku, pohlavia a pod.
Zásadná zmena politickej a celospoločenskej orientácie štátu po novembri 1989 si zákonite vyžadovala zakotvenie nových princípov v právnom poriadku.
Devízovo-právny vzťah
- vzájomná väzba medzi fyzickými a právnickými osobami vystupujúcimi v súlade s devízovo-právnymi normami ako nositelia oprávnení a povinností pri realizácii devízovej politiky štátu. Vznikajú najmä v procese uskutočňovania devízovej činnosti štátu prejavujúcej sa v stanovovaní pravidiel sústreďovania a používania zahraničných platobných prostriedkov.
- Predmetom je predovšetkým nakladanie s devízovými, prípadne inými hodnotami. Právna úprava zakotvuje devízové hodnoty v tomto členení: peňažné prostriedky v cudzej mene, zlato, zahraničné cenné papiere a finančné deriváty.
- Subjekty: zaviedlo sa označovanie osôb podľa ich devízovej príslušnosti ako tuzemcov a cudzozemcov.
Devízové orgány
- MF SR, NBS. Ministerstvo vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k ostatným ministerstvám a k iným ústredným orgánom štátnej správy, k štátnym rozpočtovým organizáciám a k štátnym príspevkovým organizáciám (s výnimkou v prípadoch úverov poskytovaných alebo prijímaných SR). Ministerstvo zabezpečuje devízové súpisy a podklady na medzištátne rokovania o majetkovo-právnych nárokoch a vnútroštátne vykonanie výsledkov týchto rokovaní.
- PO určené devízovo-právnymi normami vykonávať pôsobnosť na úseku devízového hospodárstva.
- Predmetom je predovšetkým nakladanie s devízovými, prípadne inými hodnotami. Právna úprava zakotvuje devízové hodnoty v tomto členení: peňažné prostriedky v cudzej mene, zlato, zahraničné cenné papiere a finančné deriváty.
- Subjekty: zaviedlo sa označovanie osôb podľa ich devízovej príslušnosti ako tuzemcov a cudzozemcov.
Devízové orgány
- MF SR, NBS. Ministerstvo vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k ostatným ministerstvám a k iným ústredným orgánom štátnej správy, k štátnym rozpočtovým organizáciám a k štátnym príspevkovým organizáciám (s výnimkou v prípadoch úverov poskytovaných alebo prijímaných SR). Ministerstvo zabezpečuje devízové súpisy a podklady na medzištátne rokovania o majetkovo-právnych nárokoch a vnútroštátne vykonanie výsledkov týchto rokovaní.
- PO určené devízovo-právnymi normami vykonávať pôsobnosť na úseku devízového hospodárstva.
Práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca
Tuzemec môže: - zaväzovať sa voči cudzozemcovi a plniť záväzky z týchto vzťahov
v peňažných prostriedkoch v slovenskej alebo cudzej mene,
- nadobúdať devízové hodnoty a majetok v zahraničí a dovážať a vyvážať peňažné prostriedky v slovenskej alebo v cudzej mene.
Cudzozemec môže: - v tuzemsku nakupovať peňažné prostriedky v cudzej mene, nadobúdať ostatné devízové hodnoty a nehnuteľnosti, dovážať a vyvážať slovenskú a cudziu menu.
Devízová dvojročnica rokov 1989 a 1990
- devízový zákon z roku 1989 rozšíril okruh devízových orgánov. Boli nimi Štátna banka československá, Federálne ministerstvo financií, ministerstvá financií, cien a miezd republík a Federálne ministerstvo zahraničného obchodu.
- predĺžila sa lehota na splnenie niektorých povinností devízových tuzemcov a zúžil sa okruh úkonov, na ktoré sa vyžadovalo devízové povolenie.
- v r. 1990 došlo k novelizácii devízového zákona a jeho vykonávacej vyhlášky.
v peňažných prostriedkoch v slovenskej alebo cudzej mene,
- nadobúdať devízové hodnoty a majetok v zahraničí a dovážať a vyvážať peňažné prostriedky v slovenskej alebo v cudzej mene.
Cudzozemec môže: - v tuzemsku nakupovať peňažné prostriedky v cudzej mene, nadobúdať ostatné devízové hodnoty a nehnuteľnosti, dovážať a vyvážať slovenskú a cudziu menu.
Devízová dvojročnica rokov 1989 a 1990
- devízový zákon z roku 1989 rozšíril okruh devízových orgánov. Boli nimi Štátna banka československá, Federálne ministerstvo financií, ministerstvá financií, cien a miezd republík a Federálne ministerstvo zahraničného obchodu.
- predĺžila sa lehota na splnenie niektorých povinností devízových tuzemcov a zúžil sa okruh úkonov, na ktoré sa vyžadovalo devízové povolenie.
- v r. 1990 došlo k novelizácii devízového zákona a jeho vykonávacej vyhlášky.
25. Právna úprava devízového hospodárstva
Grúň, Pauličková – Finančno-právne inštitúty
Králik, Grúň – Malý slovník FP pre právnikov
Zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon
Devízové hospodárstvo
- relatívne samostatná časť národného hospodárstva, kde dochádza k nakladaniu s devízovými hodnotami v závislosti od daného devízového režimu.
- skutkový a právny stav daný existenciou devízových predpisov, najmä spôsob nakladania s devízovými hodnotami.
- metódy postupy a nástroje pri aplikácii devízových predpisov v určitom čase a na určitom mieste.
- predstavuje systém viac alebo menej rigoróznych zásahov do zahranično-obchodnej oblasti národného hospodárstva (označuje sa tak súbor opatrení, ktoré právne znemožňujú získať zahraničné platobné prostriedky inak než prostredníctvom na to ustanovenej PO, najčastejšie bankovej inštitúcie = devízovo-donucovacie hospodárstvo).
- taký vývoj a stav devízovo-právnych vzťahov, v rámci ktorých platby a úhrady viaže ceduľová banka na splnenie podmienok odvodu alebo ponuky zahraničných platobných prostriedkov.
Králik, Grúň – Malý slovník FP pre právnikov
Zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon
Devízové hospodárstvo
- relatívne samostatná časť národného hospodárstva, kde dochádza k nakladaniu s devízovými hodnotami v závislosti od daného devízového režimu.
- skutkový a právny stav daný existenciou devízových predpisov, najmä spôsob nakladania s devízovými hodnotami.
- metódy postupy a nástroje pri aplikácii devízových predpisov v určitom čase a na určitom mieste.
- predstavuje systém viac alebo menej rigoróznych zásahov do zahranično-obchodnej oblasti národného hospodárstva (označuje sa tak súbor opatrení, ktoré právne znemožňujú získať zahraničné platobné prostriedky inak než prostredníctvom na to ustanovenej PO, najčastejšie bankovej inštitúcie = devízovo-donucovacie hospodárstvo).
- taký vývoj a stav devízovo-právnych vzťahov, v rámci ktorých platby a úhrady viaže ceduľová banka na splnenie podmienok odvodu alebo ponuky zahraničných platobných prostriedkov.
Devízové orgány a devízové miesta sú povinné:
-nakladať s informáciami získanými v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti tak, aby sa zamedzilo ich zneužitiu
-informácie získané v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti, ktoré sa týkajú jednotlivej osoby a ktoré umožňujú priamu alebo nepriamu identifikáciu tejto osoby, sa nemôžu bez písomného súhlasu osôb, ktoré tieto informácie poskytli a ktorých sa týkajú, zverejňovať ani komukoľvek oznamovať, ani použiť na iné ako štatistické účely
-na informácie získané v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti a na zodpovednosť za porušenie povinností sa vzťahujú osobitné zákony.
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov uverejnením úplného znenia, sa ustanoví:
a) štruktúra hlásení, ako aj rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto hlásení vrátane metodiky na ich vypracúvanie,
b) spôsob a termíny odovzdania informácií devízovému orgánu.
-informácie získané v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti, ktoré sa týkajú jednotlivej osoby a ktoré umožňujú priamu alebo nepriamu identifikáciu tejto osoby, sa nemôžu bez písomného súhlasu osôb, ktoré tieto informácie poskytli a ktorých sa týkajú, zverejňovať ani komukoľvek oznamovať, ani použiť na iné ako štatistické účely
-na informácie získané v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti a na zodpovednosť za porušenie povinností sa vzťahujú osobitné zákony.
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov uverejnením úplného znenia, sa ustanoví:
a) štruktúra hlásení, ako aj rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto hlásení vrátane metodiky na ich vypracúvanie,
b) spôsob a termíny odovzdania informácií devízovému orgánu.
2.ohlasovacia povinnosť pri dovoze, vývoze a tranzite peňažných prostriedkov alebo iných platobných prostriedkov
-upravená v colnom zákone
-osoba ktorá dováža/vyváža/prepravuje peňažné prostriedky v hotovosti - cenné papiere – šeky – zmenky - drahé kovy – drahokamy v celkovej sume 15,000 EUR je povinná písomne ohlásiť túto skutočnosť príslušnému colnému úradu
-osoba ktorá odosiela do 3. štátu /prijíma z 3. štátu zásielku obsahujúcu peňažné prostriedky v hotovosti zodpovedajúce sume najmenej 1,000 EUR
-kontrolu plnenia vykonáva colný úrad
Iné povinnosti
-cezhraničné prevody peňažných prostriedkov sa môžu vykonávať len prostredníctvom:
-NBS
-devízových miest v rozsahu určenom v bankovom povolení
-devízovej licencii na poskytovanie devízových peňažných služieb
-prostredníctvom platobných systémov
-tuzemec je povinný:- predkladať devízovému miestu osobitné povolenie zo zákazov v čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, a doklady preukazujúce účel požadovaného prevodu a preukázať splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti, ak ich devízové miesto vyžaduje.
-tuzemec je povinný na výzvu devízového miesta preukázať splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti a označiť účel prevodu prijatého zo zahraničia v prípade, ak účel nie je uvedený.
-osoba ktorá dováža/vyváža/prepravuje peňažné prostriedky v hotovosti - cenné papiere – šeky – zmenky - drahé kovy – drahokamy v celkovej sume 15,000 EUR je povinná písomne ohlásiť túto skutočnosť príslušnému colnému úradu
-osoba ktorá odosiela do 3. štátu /prijíma z 3. štátu zásielku obsahujúcu peňažné prostriedky v hotovosti zodpovedajúce sume najmenej 1,000 EUR
-kontrolu plnenia vykonáva colný úrad
Iné povinnosti
-cezhraničné prevody peňažných prostriedkov sa môžu vykonávať len prostredníctvom:
-NBS
-devízových miest v rozsahu určenom v bankovom povolení
-devízovej licencii na poskytovanie devízových peňažných služieb
-prostredníctvom platobných systémov
-tuzemec je povinný:- predkladať devízovému miestu osobitné povolenie zo zákazov v čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, a doklady preukazujúce účel požadovaného prevodu a preukázať splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti, ak ich devízové miesto vyžaduje.
-tuzemec je povinný na výzvu devízového miesta preukázať splnenie devízovej ohlasovacej povinnosti a označiť účel prevodu prijatého zo zahraničia v prípade, ak účel nie je uvedený.
c) Centrálny depozitár cenných papierov...
c) Centrálny depozitár cenných papierov, členovia centrálneho depozitára cenných papierov, obchodníci s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, správcovské spoločnosti, dôchodkové správcovské spoločnosti a pobočky zahraničných správcovských spoločností sú
-aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní Národnej banke Slovenska ohlásiť nimi evidované alebo im známe údaje o emitentoch cenných papierov a o majiteľoch cenných papierov v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom, nimi evidované alebo im známe údaje o cenných papieroch vydaných emitentmi a o cenných papieroch patriacich majiteľom cenných papierov a tiež súhrnné údaje týkajúce sa cenných papierov, ktoré evidujú alebo ktoré majú v úschove, alebo ktoré sú u nich uložené, a to v členení podľa krajiny sídla emitenta alebo bydliska emitenta druhu cenného papiera, jeho splatnosti, odvetvovej klasifikácie ekonomických činností emitenta cenného papiera, a v prípade zahraničných cenných papierov aj podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností majiteľa cenného papiera.
-aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní Národnej banke Slovenska ohlásiť nimi evidované alebo im známe údaje o emitentoch cenných papierov a o majiteľoch cenných papierov v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom, nimi evidované alebo im známe údaje o cenných papieroch vydaných emitentmi a o cenných papieroch patriacich majiteľom cenných papierov a tiež súhrnné údaje týkajúce sa cenných papierov, ktoré evidujú alebo ktoré majú v úschove, alebo ktoré sú u nich uložené, a to v členení podľa krajiny sídla emitenta alebo bydliska emitenta druhu cenného papiera, jeho splatnosti, odvetvovej klasifikácie ekonomických činností emitenta cenného papiera, a v prípade zahraničných cenných papierov aj podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností majiteľa cenného papiera.
Devízová ohlasovacia povinnosť sa musí plniť:
-ohlasovaním úplných, správnych, pravdivých a aktuálnych údajov v hláseniach pre devízový orgán, ktoré sa musia bezplatne a včas predkladať devízovému orgánu priamo alebo prostredníctvom devízového miesta, a to podľa odseku 8, a tiež na vyžiadanie devízového orgánu.
- prostredníctvom devízových miest, , (aj bez súhlasu dotknutých osôb povinné bez zbytočného odkladu odovzdať devízovému orgánu všetky informácie získané v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti.)
-priamym predkladaním devízovým orgánom,
-tlačivá so štruktúrou upravenou príslušným opatrením NBS – úplné, správne, aktuálne údaje
-predkladá sa bezplatne a včas (devízový orgán si ho môže aj vyžiadať)
- prostredníctvom devízových miest, , (aj bez súhlasu dotknutých osôb povinné bez zbytočného odkladu odovzdať devízovému orgánu všetky informácie získané v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti.)
-priamym predkladaním devízovým orgánom,
-tlačivá so štruktúrou upravenou príslušným opatrením NBS – úplné, správne, aktuálne údaje
-predkladá sa bezplatne a včas (devízový orgán si ho môže aj vyžiadať)
a)Tuzemec je...
a)Tuzemec je aj bez súhlasu dotknutých osôb povinný ohlásiť údaje v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom a údaje o skutočnostiach, ktoré sa týkajú:
-inkás, platieb a prevodov, ktoré sa týkajú priamych investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom trhu vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov, a to vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí a vo vzťahu k cudzozemcom;
to sa nevzťahuje na inkasá, platby a prevody, ktoré sa týkajú priamych investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom trhu vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov, a to vo vzťahu k organizačnej zložke cudzozemca v tuzemsku
-zriadenia účtov a stavu účtov v zahraničí;
to sa nevzťahuje na tuzemca fyzickú osobu počas jeho pobytu v zahraničí.
b)Tuzemec podnikateľ je aj bez súhlasu dotknutých osôb povinný ohlásiť údaje v rozsahu stanovenom osobitným zákonom a údaje o skutočnostiach, ktoré sa týkajú:
-aktív a pasív vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí.
-inkás, platieb a prevodov, ktoré sa týkajú priamych investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom trhu vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov, a to vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí a vo vzťahu k cudzozemcom;
to sa nevzťahuje na inkasá, platby a prevody, ktoré sa týkajú priamych investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom trhu vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov, a to vo vzťahu k organizačnej zložke cudzozemca v tuzemsku
-zriadenia účtov a stavu účtov v zahraničí;
to sa nevzťahuje na tuzemca fyzickú osobu počas jeho pobytu v zahraničí.
b)Tuzemec podnikateľ je aj bez súhlasu dotknutých osôb povinný ohlásiť údaje v rozsahu stanovenom osobitným zákonom a údaje o skutočnostiach, ktoré sa týkajú:
-aktív a pasív vo vzťahu k tuzemcom v zahraničí.
-tuzemcom je :
-FO s trvalým pobytom v tuzemsku
-PO so sídlom v tuzemsku
-organizačná zložka tuzemca v zahraničí
-tuzemec disponuje oprávneniami ak zákon neobsahuje spresňujúce ustanovenia:
-zaväzovať sa voči cudzozemcovi a plniť záväzky z týchto vzťahov v peňažných
prostriedkoch slovenskej / cudzej meny
-nadobúdať devízové hodnoty a majetok v zahraničí
-dovážať a vyvážať prostriedky v slovenskej alebo cudzej mene
obmedzenie oprávnení:
-nikto nesmie vykonávať/ponúkať takéto činnosti v rámci podnikania, ak na ne nemá devízovú licenciu, bankové povolenie alebo povolenie na poskytovanie alebo sprostredkúvanie investičných služieb
-PO so sídlom v tuzemsku
-organizačná zložka tuzemca v zahraničí
-tuzemec disponuje oprávneniami ak zákon neobsahuje spresňujúce ustanovenia:
-zaväzovať sa voči cudzozemcovi a plniť záväzky z týchto vzťahov v peňažných
prostriedkoch slovenskej / cudzej meny
-nadobúdať devízové hodnoty a majetok v zahraničí
-dovážať a vyvážať prostriedky v slovenskej alebo cudzej mene
obmedzenie oprávnení:
-nikto nesmie vykonávať/ponúkať takéto činnosti v rámci podnikania, ak na ne nemá devízovú licenciu, bankové povolenie alebo povolenie na poskytovanie alebo sprostredkúvanie investičných služieb
OPRÁVNENIA TUZEMCOV
Tuzemec sa môže zaväzovať voči cudzozemcovi a plniť záväzky z týchto vzťahov v peňažných prostriedkoch v slovenskej alebo v cudzej mene, ak zákon neustanovuje inak.
Tuzemec môže nadobúdať devízové hodnoty a majetok v zahraničí a dovážať a vyvážať peňažné prostriedky v slovenskej alebo v cudzej mene, ak zákon neustanovuje inak.
POVINNOSTI TUZEMCOV
1.devízová ohlasovacia povinnosť
2.ohlasovacia povinnosť pri dovoze, vývoze a tranzite peňažných prostriedkov alebo iných platobných prostriedkov
1. Devízová ohlasovacia povinnosť
-na získanie štatistických údajov o peňažných a kapitálových tokoch potrebných na zostavenie platobnej bilancie SR
Tuzemec môže nadobúdať devízové hodnoty a majetok v zahraničí a dovážať a vyvážať peňažné prostriedky v slovenskej alebo v cudzej mene, ak zákon neustanovuje inak.
POVINNOSTI TUZEMCOV
1.devízová ohlasovacia povinnosť
2.ohlasovacia povinnosť pri dovoze, vývoze a tranzite peňažných prostriedkov alebo iných platobných prostriedkov
1. Devízová ohlasovacia povinnosť
-na získanie štatistických údajov o peňažných a kapitálových tokoch potrebných na zostavenie platobnej bilancie SR
Výmena bankoviek sa vykoná:
- fyzickým osobám v dňoch 4.februára 1993 až 6. februára 1993.
- právnickým osobám a fyzickým osobám -podnikateľom sa vykoná v dňoch 6. a 7. februára 1993.
Uvedené právne predpisy doplnila vyhláška NRSR č. 28/1993Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 26/1993 Z.z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu..a ďalšie právne predpisy.
Druhú etapu vývoja slovenskej meny po roku 1993 poznačili dve rozhodujúce črty:
- dochádzalo k postupnému sťahovaniu platidiel vydaných Štátnou bankou československou a súčasne k ich nahrádzaniu novými platidlami vydanými NBS
- postupne boli nahrádzané dovtedajšie VZPP z oblasti meny vydané Štátnou bankou československou novými vydané NBS.
Rok 1995 bol prvým rokom samostatného vývoja, ktorý už nebol podmienený riešením niektorých následkov nového štátoprávneho usporiadania a jeho dopadu v menovej oblasti. Právna podoba slovenskej meny bola daná a ukončil sa proces sťahovania okolkovaných a neokolkovaných bankoviek a mincí z obdobia do 8. februára 1993. Možno teda povedať, že slovenská mena nastúpila skutočne vlastnú cestu až na prelome rokov 1994 a 1995. Ide teda o tretiu etapu jej vývoja.
- právnickým osobám a fyzickým osobám -podnikateľom sa vykoná v dňoch 6. a 7. februára 1993.
Uvedené právne predpisy doplnila vyhláška NRSR č. 28/1993Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 26/1993 Z.z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu..a ďalšie právne predpisy.
Druhú etapu vývoja slovenskej meny po roku 1993 poznačili dve rozhodujúce črty:
- dochádzalo k postupnému sťahovaniu platidiel vydaných Štátnou bankou československou a súčasne k ich nahrádzaniu novými platidlami vydanými NBS
- postupne boli nahrádzané dovtedajšie VZPP z oblasti meny vydané Štátnou bankou československou novými vydané NBS.
Rok 1995 bol prvým rokom samostatného vývoja, ktorý už nebol podmienený riešením niektorých následkov nového štátoprávneho usporiadania a jeho dopadu v menovej oblasti. Právna podoba slovenskej meny bola daná a ukončil sa proces sťahovania okolkovaných a neokolkovaných bankoviek a mincí z obdobia do 8. februára 1993. Možno teda povedať, že slovenská mena nastúpila skutočne vlastnú cestu až na prelome rokov 1994 a 1995. Ide teda o tretiu etapu jej vývoja.
24. PRÁVA A POVINNOSTI TUZEMCOV podľa devízového zákona 202/1995 Z.z. {2. časť}
Prameň: Devízový zákon (202/1995)
-devízové právo je pododvetvím finančného práva a predstavuje súbor platných právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy týkajúce sa:
-práv a povinností tuzemcov a cudzozemcov
- práv a povinností devízových orgánov
-prevádzkovania devízovo regulovaných podnikateľských činností
-devízového dohľadu
-osobitných opatrení v devízovom hospodárstve
-tzv. devízovoprávne vzťahy
-subjekty devízovoprávnych vzťahov:
-FO a PO (tuzemci a cudzozemci) – podriadené postavenie vo vzťahu k štátu
-devízové orgány
-rozdelenie tuzemcov a cudzozemcov podľa devízového statusu a devízovej príslušnosti
-rozhodujúcim ukazovateľom je miera ekonomických väzieb príslušnej osoby k tuzemsku vyjadrená určením domicilu (nie štátne občianstvo ani národnosť)
-devízové právo je pododvetvím finančného práva a predstavuje súbor platných právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy týkajúce sa:
-práv a povinností tuzemcov a cudzozemcov
- práv a povinností devízových orgánov
-prevádzkovania devízovo regulovaných podnikateľských činností
-devízového dohľadu
-osobitných opatrení v devízovom hospodárstve
-tzv. devízovoprávne vzťahy
-subjekty devízovoprávnych vzťahov:
-FO a PO (tuzemci a cudzozemci) – podriadené postavenie vo vzťahu k štátu
-devízové orgány
-rozdelenie tuzemcov a cudzozemcov podľa devízového statusu a devízovej príslušnosti
-rozhodujúcim ukazovateľom je miera ekonomických väzieb príslušnej osoby k tuzemsku vyjadrená určením domicilu (nie štátne občianstvo ani národnosť)
Vo februári 1993...
Vo februári 1993 sa začala ďalšia etapa vytvárania slovenskej meny. Bol prijatý zákon č.26/1993 Z. z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny na slovenskú menu. Tento zákon všeobecne označovaný ako zákon o menovej odluke nastolil dve základné riešenia situácie:
- splnomocnil vládu SR, aby nariadením ustanovila deň prechodu a čas, v ktorom sa vykoná výmena bankoviek česko-slovenskej meny na slovenskú menu.
- ustanovil, že tým dňom ktorý určí vláda sa zákonnými peniazmi na území SR stanú
okolkované bankovky, ďalej bankovky, ktoré nepodliehajú kolkovaniu, mince a pamätné mince vydané Štátnou bankou, takisto bankovky, mince a pamätné mince vy dané NBS podľa osobitného predpisu.
Kolkovanie bankoviek zabezpečí Národná banka Slovenska v súčinnosti s bankami. Všetkým osobám ustanovený týmto predpisom sa zaručila výmena v pomere 1:1. Zaručila sa však iba jednorázová výmena do sumy 4000 Kčs, s následným zapísaním tejto výmeny do preukazu totožnosti. Okolkované bankovky a bankovky, ktoré nepodliehajú kolkovaniu mali obmedzenú funkciu zákonných peňazí na dobu najdlhšie na 1 rok odo dňa prechodu v česko-slovenskej meny na slovenskú menu. V súlade s ustanoveným splnomocnením vydala vláda SR v ten istý deň nariadenia č. 27/1993 Z.z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu. Ustanovila, že dňom prechodu na slovenskú menu je 8. február 1993. Uplynutím 24.00 hodiny 7. februára 1993 zákonnými peniazmi na území
Slovenskej republiky sú okolkované bankovky, ďalej bankovky, ktoré
nepodliehajú kolkovaniu, mince a pamätné mince vydané Štátnou
bankou česko-slovenskou a bankovky, mince a pamätné mince vydané
Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu.
- splnomocnil vládu SR, aby nariadením ustanovila deň prechodu a čas, v ktorom sa vykoná výmena bankoviek česko-slovenskej meny na slovenskú menu.
- ustanovil, že tým dňom ktorý určí vláda sa zákonnými peniazmi na území SR stanú
okolkované bankovky, ďalej bankovky, ktoré nepodliehajú kolkovaniu, mince a pamätné mince vydané Štátnou bankou, takisto bankovky, mince a pamätné mince vy dané NBS podľa osobitného predpisu.
Kolkovanie bankoviek zabezpečí Národná banka Slovenska v súčinnosti s bankami. Všetkým osobám ustanovený týmto predpisom sa zaručila výmena v pomere 1:1. Zaručila sa však iba jednorázová výmena do sumy 4000 Kčs, s následným zapísaním tejto výmeny do preukazu totožnosti. Okolkované bankovky a bankovky, ktoré nepodliehajú kolkovaniu mali obmedzenú funkciu zákonných peňazí na dobu najdlhšie na 1 rok odo dňa prechodu v česko-slovenskej meny na slovenskú menu. V súlade s ustanoveným splnomocnením vydala vláda SR v ten istý deň nariadenia č. 27/1993 Z.z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu. Ustanovila, že dňom prechodu na slovenskú menu je 8. február 1993. Uplynutím 24.00 hodiny 7. februára 1993 zákonnými peniazmi na území
Slovenskej republiky sú okolkované bankovky, ďalej bankovky, ktoré
nepodliehajú kolkovaniu, mince a pamätné mince vydané Štátnou
bankou česko-slovenskou a bankovky, mince a pamätné mince vydané
Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu.
23. Pravidlá obehu zákonných peňazí
Pojem emisia znamená vydávanie peňazí do obehu, ale aj s pohybom množstva peňazí v obehu, a to predovšetkým s jeho rastom.
Ak sa peňažnou emisiou zvýši množstvo hotovostného peňaživa v obehu,, neovplyvní to narastanie ponuky peňazí, ktorú by mohli ovplyvniť banky. Tie môžu ovplyvňovať ponuku pomocou úverov, poskytovaných na základe zdrojov, ktoré získavajú v rozličných formách vkladov (od CB vo forme diskontnej pôžičky, alebo nákupom CP) pripísaním týchto úverov na účty sa „vytvárajú“ nové a nové vklady v podobe zápisov na bankové účty a kvantitatívne tým narastá (multiplikuje sa) celkový objem vkladov, najmä šekových.
Peniaze sa dostávajú do obehu –
Emisiou centrálnej banky, prostredníctvom ktorej sa zvýšia rezervy obchodných bánk – diskontné pôžičky OB, nákup CP = zvýšenie zdrojov na poskytnutie úverov
Poskytovaním úverov OB svojim klientom sa multiplikuje vklady – zvyšuje ponuku peňazí.
Ak sa peňažnou emisiou zvýši množstvo hotovostného peňaživa v obehu,, neovplyvní to narastanie ponuky peňazí, ktorú by mohli ovplyvniť banky. Tie môžu ovplyvňovať ponuku pomocou úverov, poskytovaných na základe zdrojov, ktoré získavajú v rozličných formách vkladov (od CB vo forme diskontnej pôžičky, alebo nákupom CP) pripísaním týchto úverov na účty sa „vytvárajú“ nové a nové vklady v podobe zápisov na bankové účty a kvantitatívne tým narastá (multiplikuje sa) celkový objem vkladov, najmä šekových.
Peniaze sa dostávajú do obehu –
Emisiou centrálnej banky, prostredníctvom ktorej sa zvýšia rezervy obchodných bánk – diskontné pôžičky OB, nákup CP = zvýšenie zdrojov na poskytnutie úverov
Poskytovaním úverov OB svojim klientom sa multiplikuje vklady – zvyšuje ponuku peňazí.
Pravidlá obehu zákonných peňazí
Zákonné peniaze: peniaze, ktoré sú fyzické a právnické osoby povinné prijímať pri platení za tovar a služby a iné peniazmi vyčísliteľné a merateľné hodnoty. Spravidla sú to bankovky a obežné mince z bežných kovov, niekedy sú to aj pamätné mince. Sústavu zákonných peňazí môžu doplňať aj štátovky (štátom vydané papierové peniaze, sú kryté verejným štátnym majetkom, ktorý nie je často realizovateľný).
Slovo mena sa v Ústave SR vôbec nevyskytuje, pretože sa formovala v čase keď na Slovensku ešte fungovala česko-slovenská mena. Podrobnosti ustanovuje až zákon o NBS č. 566/1992 Z. z, podľa ktorého: peňažnou jednotkou v SR je slovenská koruna, skratka názvu je "Sk". Slovenská koruna sa delí na sto halierov.
Národná banka Slovenska má v Slovenskej republike výhradné právo vydávať bankovky a mince, ako aj pamätné bankovky a pamätné mince, ktoré sú zákonnými peniazmi na ktorých sa uvádza nominálna hodnota v slovenských korunách alebo v halieroch. Národná banka Slovenska a banky na požiadanie poskytujú náhrady za necelé platné bankovky a za inak poškodené platné bankovky a mince ich výmenou za nepoškodené platné bankovky a mince; za poškodené bankovky a mince, ktoré boli vyhlásené za neplatné sa takto poskytuje náhrada len počas obdobia určeného na ich výmenu. Za necelú bankovku sa poskytne náhrada, ak je na výmenu predložená jej identifikovateľná časť, ktorej celková celistvá plocha presahuje polovicu pôvodnej plochy bankovky. Banky zasielajú všetky necelé bankovky a inak poškodené bankovky a mince, za ktoré poskytli náhrady, Národnej banke Slovenska, ktorá skontroluje správnosť poskytnutia náhrad a uhradí im sumu vo výške správne poskytnutých náhrad.
Slovo mena sa v Ústave SR vôbec nevyskytuje, pretože sa formovala v čase keď na Slovensku ešte fungovala česko-slovenská mena. Podrobnosti ustanovuje až zákon o NBS č. 566/1992 Z. z, podľa ktorého: peňažnou jednotkou v SR je slovenská koruna, skratka názvu je "Sk". Slovenská koruna sa delí na sto halierov.
Národná banka Slovenska má v Slovenskej republike výhradné právo vydávať bankovky a mince, ako aj pamätné bankovky a pamätné mince, ktoré sú zákonnými peniazmi na ktorých sa uvádza nominálna hodnota v slovenských korunách alebo v halieroch. Národná banka Slovenska a banky na požiadanie poskytujú náhrady za necelé platné bankovky a za inak poškodené platné bankovky a mince ich výmenou za nepoškodené platné bankovky a mince; za poškodené bankovky a mince, ktoré boli vyhlásené za neplatné sa takto poskytuje náhrada len počas obdobia určeného na ich výmenu. Za necelú bankovku sa poskytne náhrada, ak je na výmenu predložená jej identifikovateľná časť, ktorej celková celistvá plocha presahuje polovicu pôvodnej plochy bankovky. Banky zasielajú všetky necelé bankovky a inak poškodené bankovky a mince, za ktoré poskytli náhrady, Národnej banke Slovenska, ktorá skontroluje správnosť poskytnutia náhrad a uhradí im sumu vo výške správne poskytnutých náhrad.
Príklad na režim tranzit:
Následne je železničnou prepravou tento tovar dopravený na zberné miesto-kontejner.terminál Zlín –Louky, kde je tento kontajner preložený z vagóna na kamión-táto prekládka musí byť vykonaná pod colným dohľadom.doklad CIM je colníkom ukončený a ako jeho náhrada je vystavený pre potreby prepravy po ceste doklad T 1 ( v novom systéme NCTS, kedy je kamiónu vystavený papierový doklad potvrdený colným úradom a zároveň je zapísaný i do elektronického systému pre potreby col.úradu určenia). Ručenie za colný dlh v rámci režimu T 1 ( cestná preprava) je ručiteľ uvedený v odstavci 50 T1 ako hlavný zodpovedný a musí byť schválený colným úradom. Tovar je kamiónom prepravený do miesta vykládky a je predložený colnému úradu určenia, kde sa vykonajú dovozné formality a navrhne sa tovaru príslušné colné schválené určenie ( buď sa pustí do nejakého režimu- Colný kódex, alebo je zničený pod colným dohladom, ak nespĺňa kritéri, alebo je spätne vyvezený,...). Návrh podáva deklarant alebo zástupca v colnom konaní.
7) Pasívny zušľachťovací styk
- umožňuje, aby tovar únie bol dočasne vyvezený z colného územia na účely jeho použitia na spracovateľské operácie a aby výrobok, ktorý je výsledkom týchto spracovateľských operácií bol prepustený do režimu voľný obeh s úplným alebo čiastočným oslobodením od odvozného cla.
8) Vývoz- umožňuje výrobku únie opustiť colné územie. Zahŕňa vybratie vývozných platieb, uplatnenie vývozných colných formalít a obchodnopolit. opatrení.
Pri prepustení tovaru do niektorého z uvedených colných režimov podlieha prepúšťaný tovar clu.Tranzitné clo bolo zrušené Barcelonským dohovorom.
Vývozné clo- Colný kódex ho pozná, ale v súčasnosti sa neuplatňuje (uplatňuje sa napr. v prípade vojnového stavu)
Dovozné clo: vyberá sa v súvislosti s prepúšťaním tovaru do:
- colného režimu voľného obehu
- aktívneho zušľachťovacieho styku (podmienečný systém vrátenia)
- dočasného použitia- s čiastočným oslobodením od dovozného cla
8) Vývoz- umožňuje výrobku únie opustiť colné územie. Zahŕňa vybratie vývozných platieb, uplatnenie vývozných colných formalít a obchodnopolit. opatrení.
Pri prepustení tovaru do niektorého z uvedených colných režimov podlieha prepúšťaný tovar clu.Tranzitné clo bolo zrušené Barcelonským dohovorom.
Vývozné clo- Colný kódex ho pozná, ale v súčasnosti sa neuplatňuje (uplatňuje sa napr. v prípade vojnového stavu)
Dovozné clo: vyberá sa v súvislosti s prepúšťaním tovaru do:
- colného režimu voľného obehu
- aktívneho zušľachťovacieho styku (podmienečný systém vrátenia)
- dočasného použitia- s čiastočným oslobodením od dovozného cla
Príklad na režim tranzit:
Dovoz kvetov z Číny námornou dopravou kontajnerom. V Číne sa vykonajú vývozné formality v prístave Hong Kong, kontajner s predmetným tovarom sa zapíše na námorný prepravný list „Konosament“ (vzťahuje sa vždy len na jednu loď, =súhrn všetkého tovaru na tej lodi). Cieľový prístav je Hamburg, Nemecko. Loď pripláva a je povinná pri vstupe do prístavu ohlásiť sa vstupnému Colnému úradu príslušnému pre tento prístav (Hamburg Waldshorf) a pobrežnej stráži únie.Následne je kontaktovaný špeditér, ktorý s colníkom vykoná dovozné formality. Kontajner sa vyloží na vagóny ( vlakovú prepravu), vystaví sa k tomu príslušný tranzitný doklad pre železničnú prepravu ( CIM- nákladný železničný list, ktorý je zároveň podľa medz. dohôd považovaný za tranzitný doklad).
3) Uskladňovanie v colnom sklade
-umožňuje v colnom sklade uskladňovať zahraničný tovar bez toho, aby podliehal dovozným platbám alebo obchodnopolitickým opatreniam a tovar únie, na ktorý možno uplatniť opatrenia, ktoré sú obvykle spojené s vývozom tovaru podľa osobitného predpisu.
4) Aktívny zušľachťovací styk-umožňuje, aby jednou alebo viacerými spracovateľskými operáciami na colnom území prešiel zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť z colného územia vo forme zušľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovozným platbám a obchodnopolitickým opatreniam.
5) Prepracovanie pod colným dohľadom-umožňuje, aby sa zahraničný tovar použil na colnom území v spracovateľských operáciách, ktoré zmenia jeho povahu alebo stav bez toho, aby podliehal dovozným platbám alebo obchodnopolitickým opatreniam.
6) Dočasné použitie-umožňuje, aby sa zahraničný tovar, ktorý má byť spätne vyvezený v nezmenenom stave s výnimkou bežného opotrebovania v dôsledku jeho používania, použil na colnom území s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla bez uplatnenia obchodnopolitických opatrení.
4) Aktívny zušľachťovací styk-umožňuje, aby jednou alebo viacerými spracovateľskými operáciami na colnom území prešiel zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť z colného územia vo forme zušľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovozným platbám a obchodnopolitickým opatreniam.
5) Prepracovanie pod colným dohľadom-umožňuje, aby sa zahraničný tovar použil na colnom území v spracovateľských operáciách, ktoré zmenia jeho povahu alebo stav bez toho, aby podliehal dovozným platbám alebo obchodnopolitickým opatreniam.
6) Dočasné použitie-umožňuje, aby sa zahraničný tovar, ktorý má byť spätne vyvezený v nezmenenom stave s výnimkou bežného opotrebovania v dôsledku jeho používania, použil na colnom území s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla bez uplatnenia obchodnopolitických opatrení.
Viazané prostriedky
Viazané prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o ich viazaní rozhodol.
Na zamedzenie tvrdosti zákona môže MF SR uvoľniť viazané prostriedky na základe žiadosti správcu rozpočtovej kapitoly. (V žiadosti treba uviesť dôvody porušenia rozpočtovej disciplíny, iné skutočnosti, ktoré možno vziať do úvahy pri posudzovaní porušenia disciplíny, dôsledok sankcií na hospodárenie v príslušnom roku, opatrenia na odstránenie porušovania rozpočtovej disciplíny, ktoré správca kapitoly prijal)
Rozpočtové opatrenia v rozpočte územnej samosprávy
Orgán obce /VUC vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu roka rozpočtovými opatreniami:
4) presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a výdavky
5) povolené prekročenie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov
6) viazanie rozpočtovaných výdavkov – ak ich krytie je ohrozené neplnením rozpočtových príjmov alebo ak sa očakáva narušenie vyrovnanosti bežného rozpočtu z iných dôvodov ako použitím rezervného fondu
Obec a VUC vedú operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v priebehu rozpočtového roka.
Na zamedzenie tvrdosti zákona môže MF SR uvoľniť viazané prostriedky na základe žiadosti správcu rozpočtovej kapitoly. (V žiadosti treba uviesť dôvody porušenia rozpočtovej disciplíny, iné skutočnosti, ktoré možno vziať do úvahy pri posudzovaní porušenia disciplíny, dôsledok sankcií na hospodárenie v príslušnom roku, opatrenia na odstránenie porušovania rozpočtovej disciplíny, ktoré správca kapitoly prijal)
Rozpočtové opatrenia v rozpočte územnej samosprávy
Orgán obce /VUC vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu roka rozpočtovými opatreniami:
4) presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a výdavky
5) povolené prekročenie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov
6) viazanie rozpočtovaných výdavkov – ak ich krytie je ohrozené neplnením rozpočtových príjmov alebo ak sa očakáva narušenie vyrovnanosti bežného rozpočtu z iných dôvodov ako použitím rezervného fondu
Obec a VUC vedú operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v priebehu rozpočtového roka.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)