- dispoz.itívny procesný úkon, ktorého účinky nastávajú rozhodnutím súdu (uznesením) o zastavení konania, čím sa konanie skončí bez meritórneho rozhodnutia vo veci samej bez toho, aby to žalobcovi (navrhovateľovi) bránilo znovu uplatniť nárok na rovnakú súdnu ochranu za predpokladu, že nárok je ešte žalovateľný
- týmto úkonom žalobca disponuje počas celíého konania alebo jeho časti (čiastočné späťvzatie).
- Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí, okrem 5 prípadov:
a) rozvod M
b) neplatnosť M
c) určenie či M je /nie je
d) späťvzatie pred začatím pojednania
e) vzájomný návrh
- Stanovisko žalované k späťvzatiu však nie je potrebné, ak k SV došlo skôr, ako začalo pojednávanie(prednesom žaloby na prvom pojednávaní = súdna prax) + ani keď ide o späťvzatie návrhu na rozvod, či neplatnosť manželstva alebo určení či manželstvo je alebo nie je
- Je prípustné odvolanie
Čiastočne späťvzatie návrhu:
- vyjadruje vôľu navrhovateľa, aby súd konal a rozhodoval v menšom rozsahu – teda aby pokračoval len v časti, kt.nezobral späť.
zmena a späťvzatie návrhu (žaloby) na začatie konania:
- ide o vyjadrenie dispozičnej zásady. Návrhom disponuje navrhovateľ a preto môže aj disponovať /nakladať s konaním alebo jeho predmetom = navrhovateľ môže návrh:
a) zobrať naspäť
b) zmeniť ho
c) uzavrieť zmier
d) urobiť v konaní hmotnopr.dispozíciu
zmena návrhu:
- navrhovateľ môže zmeniť návrh len so súhlasom súdu, pričom zmenu môže požadovať tak na I.stupni ale aj v rámci odvolacieho konania na súde II.stupňa. Súd nepripustí (rozhoduje uznesením) zmenu v prípade, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu
- zmenenú žalobu treba doručiť DVR ostatným účastníkom, ak neboli prítomní na pojednávaní, na kt.došlo ku zmene
- zmena sa môže týkať:
a) kvantitatívnej zmeny = žalobca žiada viac
b) kvalitatívnej zmeny = žalobca z rovnakého pr.dôvodu žiada iné plnenie
c) ak zmenený skutkový stav vyvolá potrebu inej pr.kvalifikácie, hoci sa žiada to isté ako v pôvodnom petite
d) požiadavka na plnenie namiesto určovacieho výroku v pôvodnej žalobe, po zistení, že nie je daný naliehavý pr. Záujem
e) zmena kladnej urč.žaloby na negatívnu a naopak
a) zobrať naspäť
b) zmeniť ho
c) uzavrieť zmier
d) urobiť v konaní hmotnopr.dispozíciu
zmena návrhu:
- navrhovateľ môže zmeniť návrh len so súhlasom súdu, pričom zmenu môže požadovať tak na I.stupni ale aj v rámci odvolacieho konania na súde II.stupňa. Súd nepripustí (rozhoduje uznesením) zmenu v prípade, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu
- zmenenú žalobu treba doručiť DVR ostatným účastníkom, ak neboli prítomní na pojednávaní, na kt.došlo ku zmene
- zmena sa môže týkať:
a) kvantitatívnej zmeny = žalobca žiada viac
b) kvalitatívnej zmeny = žalobca z rovnakého pr.dôvodu žiada iné plnenie
c) ak zmenený skutkový stav vyvolá potrebu inej pr.kvalifikácie, hoci sa žiada to isté ako v pôvodnom petite
d) požiadavka na plnenie namiesto určovacieho výroku v pôvodnej žalobe, po zistení, že nie je daný naliehavý pr. Záujem
e) zmena kladnej urč.žaloby na negatívnu a naopak
C) vedľajšie náležitosti
(vyžadované osobitnou úpravou)
- napr. § 185aods.2 – konanie o úschovách je to vyhlásenie toho, kto peniaze alebo CP do úschovy skladá- teda vyhlásenie zložiteľa.)
D) ak je účastníkom
- PO tak identifikácia PO = názov alebo obchodné meno + sídlo + IČO ak je pridelené
- Zahraničná osoba – k návrhu sa musí pripojiť aj výpis z registra alebo z inej evidencie do ktorej je zapísaná
- Podnikateľ FO – obchodné meno a miesto podnikania
- Štát – označenie štátu a príslušného št.orgánu, kt.bude za štát konať
petit
- je povinnou súčasťou každého návrhu = je to žalobný návrh – návrh na rozhodnutie vo veci samej
- z petitu musí byť zrejmé, kto, komu, čo, prípadne ako a dokedy sa má plniť. Formulácia petítov by mala vychádzať z hmotnopr.úpravy (normy) o kt.sa opiera pr.dôvod žaloby
- Podľa petitov rozlišujeme aj jednotlivé návrhy na a) b) c)
- poznáme:
a) jednoduchý = tu sa žiada, aby súd rozhodol o konkr.nároku
b) alternatívny petit = vyjadruje ochotu navrhovateľa uspokojiť sa namiesto žiadaného plnenia aj iným plnením, ak je to navrhovateľ ochotný prijať
c) alternatíva facultas- navrhovateľ vyhlási, aby odporca buď vydal urč.vec alebo peň.hodnotu a je na odporcovi, ako sa rozhodne
d) eventuálny petit = vyjadruje požiadavku navrhovateľa uložiť odporcovi povinnosť na nejaké plnenie a pre prípad, že nastane určitý stav, požaduje odporcovi uložiť iné (náhradné) plnenie (napr. ak sa preukáže, že došlo k zničeniu veci, kt.žiada navrhovateľ vydať, tak zaplatiť peňažnú náhradu
- napr. § 185aods.2 – konanie o úschovách je to vyhlásenie toho, kto peniaze alebo CP do úschovy skladá- teda vyhlásenie zložiteľa.)
D) ak je účastníkom
- PO tak identifikácia PO = názov alebo obchodné meno + sídlo + IČO ak je pridelené
- Zahraničná osoba – k návrhu sa musí pripojiť aj výpis z registra alebo z inej evidencie do ktorej je zapísaná
- Podnikateľ FO – obchodné meno a miesto podnikania
- Štát – označenie štátu a príslušného št.orgánu, kt.bude za štát konať
petit
- je povinnou súčasťou každého návrhu = je to žalobný návrh – návrh na rozhodnutie vo veci samej
- z petitu musí byť zrejmé, kto, komu, čo, prípadne ako a dokedy sa má plniť. Formulácia petítov by mala vychádzať z hmotnopr.úpravy (normy) o kt.sa opiera pr.dôvod žaloby
- Podľa petitov rozlišujeme aj jednotlivé návrhy na a) b) c)
- poznáme:
a) jednoduchý = tu sa žiada, aby súd rozhodol o konkr.nároku
b) alternatívny petit = vyjadruje ochotu navrhovateľa uspokojiť sa namiesto žiadaného plnenia aj iným plnením, ak je to navrhovateľ ochotný prijať
c) alternatíva facultas- navrhovateľ vyhlási, aby odporca buď vydal urč.vec alebo peň.hodnotu a je na odporcovi, ako sa rozhodne
d) eventuálny petit = vyjadruje požiadavku navrhovateľa uložiť odporcovi povinnosť na nejaké plnenie a pre prípad, že nastane určitý stav, požaduje odporcovi uložiť iné (náhradné) plnenie (napr. ak sa preukáže, že došlo k zničeniu veci, kt.žiada navrhovateľ vydať, tak zaplatiť peňažnú náhradu
náležitosti návrhu:
A) všeobecné náležitosti
1. musí byť zrejmé, ktorému súdu je návrh určený
2. kto ho robí (identif.osoby, prípadne zástupcu)
3. označenie veci, ktorej sa návrh týka
4. vyjadrenie, čo sa podaním sleduje (žiadosťou, žalobným návrhom, opísaním požiadavky)
5. dátum a podpis
B) osobitné náležitosti:
1. meno a priezvisko;
2. údaj o štátnom občianstve
3. bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov
4. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností
5. označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva +
6. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť dôkazy, na kt.sa dovoláva
7. petit = čoho sa dovoláva = návrh vo veci samej
8. potrebný počet rovnopisov tak aby jeden ostal na súde a po jednom musí mať každý účastník
1. musí byť zrejmé, ktorému súdu je návrh určený
2. kto ho robí (identif.osoby, prípadne zástupcu)
3. označenie veci, ktorej sa návrh týka
4. vyjadrenie, čo sa podaním sleduje (žiadosťou, žalobným návrhom, opísaním požiadavky)
5. dátum a podpis
B) osobitné náležitosti:
1. meno a priezvisko;
2. údaj o štátnom občianstve
3. bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov
4. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností
5. označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva +
6. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť dôkazy, na kt.sa dovoláva
7. petit = čoho sa dovoláva = návrh vo veci samej
8. potrebný počet rovnopisov tak aby jeden ostal na súde a po jednom musí mať každý účastník
Druhy návrhov: (§ 80)
a) návrh na začatie konania, kt.sa uplatňuje, aby sa rozhodlo o osobnom stave - sú to „statusové žaloby / (návrhy)“. Výrok rozsudku je záväzný pre každého a aj súd je viazaný právoplatným rozsudkom o osobnom stave. Súd nie je oprávnený posúdiť otázku osobného stavu ako otázku predbežnú. Patria sem:
1. návrh na začatie konania o rozvode manželstva
2. o neplatnosti manželstva
3. o určení, či manželstvo je alebo nie je
4. o určenie otcovstva ( všetko sporové veci)
5. o osvojení
6. o spôsobilosti na PÚ
7. o vyhlasení za mŕtveho (nesporové veci)
b) návrh na začatie konania, kt.sa uplatňuje, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti kt. vyplýva zo zákona, z pr.vzťahu alebo z porušenia práva – sú to „žaloby na plnenia“
- napr.môže takýmto návrhom navrhovateľ žiadať, aby súd uložil odporcovi niečo plniť / konať (môže ísť o peňažné plnenie = platobný rozkaz, plnenie spočívajúce vo výkonoch
c) návrh na začatie konania, kt.sa uplatňuje, aby sa rozhodlo o určení, či tu pr.vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý pr.záujem (teda tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho postavenie stalo neistým) – sú to „určovacie žaloby“ – možno uplatniť pozitívne určenie (kladná urč.žaloba- napr.určenie vlastníctva) alebo negatívne určenie (pasívna urč.žaloba- určenie neplatnosti zmluvy)
- napr. konanie o povolenie uzavrieť manželstvo; konanie vo veciach obchod.registra
1. návrh na začatie konania o rozvode manželstva
2. o neplatnosti manželstva
3. o určení, či manželstvo je alebo nie je
4. o určenie otcovstva ( všetko sporové veci)
5. o osvojení
6. o spôsobilosti na PÚ
7. o vyhlasení za mŕtveho (nesporové veci)
b) návrh na začatie konania, kt.sa uplatňuje, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti kt. vyplýva zo zákona, z pr.vzťahu alebo z porušenia práva – sú to „žaloby na plnenia“
- napr.môže takýmto návrhom navrhovateľ žiadať, aby súd uložil odporcovi niečo plniť / konať (môže ísť o peňažné plnenie = platobný rozkaz, plnenie spočívajúce vo výkonoch
c) návrh na začatie konania, kt.sa uplatňuje, aby sa rozhodlo o určení, či tu pr.vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý pr.záujem (teda tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho postavenie stalo neistým) – sú to „určovacie žaloby“ – možno uplatniť pozitívne určenie (kladná urč.žaloba- napr.určenie vlastníctva) alebo negatívne určenie (pasívna urč.žaloba- určenie neplatnosti zmluvy)
- napr. konanie o povolenie uzavrieť manželstvo; konanie vo veciach obchod.registra
- postup na pojednávaní je vymedzený len rámcovo
i) po začatí pojednávania, kt.obsahuje zistenie prítomnosti účastníkov, ich zástupcov am ostatných predvolaných osôb
j) účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy
k) predseda senátu (samosudca) oznámi výsledky prípravy P
l) na záver môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
m) inak ďalľí priebeh určuje predseda senátu podľa okolností prípadu (udeluje a odníma slovo, vykonáva dokazovanie)
- odročenie P. - je možné len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa P. odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové P. na začiatku nového P. predseda senátu oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov
konania bez pojednávania
- predstavujú výnimku, ide o prípady, ak súd rozhoduje rozsudkom (vždy verejne) na základe uznania alebo vzdania sa nároku, ktorý súd prijíma a rozhoduje o ňom bez nariadenia pojednávania. Bez pojednávania môže súd rozhodovať vo viacerých nesporových konaniach (opatrovníctvo, spôsobilosť na PÚ) a rozhoduje tak aj v odvolacom/ dovolacom konaní
- v zmysle § 1156 a na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s takýmto konaním súhlasia
j) účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy
k) predseda senátu (samosudca) oznámi výsledky prípravy P
l) na záver môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
m) inak ďalľí priebeh určuje predseda senátu podľa okolností prípadu (udeluje a odníma slovo, vykonáva dokazovanie)
- odročenie P. - je možné len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa P. odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové P. na začiatku nového P. predseda senátu oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov
konania bez pojednávania
- predstavujú výnimku, ide o prípady, ak súd rozhoduje rozsudkom (vždy verejne) na základe uznania alebo vzdania sa nároku, ktorý súd prijíma a rozhoduje o ňom bez nariadenia pojednávania. Bez pojednávania môže súd rozhodovať vo viacerých nesporových konaniach (opatrovníctvo, spôsobilosť na PÚ) a rozhoduje tak aj v odvolacom/ dovolacom konaní
- v zmysle § 1156 a na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s takýmto konaním súhlasia
41. Návrh na začatie konania – druhy žalôb.
Návrh na začatie konanie- pojem
- konanie začína na návrh (§ 79)
NÁVRH:
- návrhom je každý písomne/telef./telegraf./alebo ústne do súdnej zápisneice urobený úkon každého okrem súdu, ak z neho vyplýva, že navrhovateľovi ide o to, aby súd vec prejednal, rozhodol a tým poskytol ochranu subjekt.právu o kt.navrhovateľ tvrdí, že boli porušené/ohrozené
- jeden z najdôležitejších prejavov dispozičnej zásady = účastník návrhom vyvolá konanie a určí jeho priebeh
- návrhom sa realizuje právna a súdna ochrana
- pojem žaloba je dipozitívny úkon účastníka, kt.sa začína sporové konanie bez zreteľa na to, či žalobca je alebo nie je vecne legitimovaný (aktívna legitimácia), prípadne či žaloba smeruje voči pasívne legitimovanej osobe = podanie žaloby je totiž základným spôsobom uplatnenia základného práva na súdnu ochranu (čl.46 ÚSR) a je povinnosťou súdu zabezpečiť tento pozitívny záväzok štátu bez ohľadu na jeho obsah, úspešnosť a formu.
- konanie začína na návrh (§ 79)
NÁVRH:
- návrhom je každý písomne/telef./telegraf./alebo ústne do súdnej zápisneice urobený úkon každého okrem súdu, ak z neho vyplýva, že navrhovateľovi ide o to, aby súd vec prejednal, rozhodol a tým poskytol ochranu subjekt.právu o kt.navrhovateľ tvrdí, že boli porušené/ohrozené
- jeden z najdôležitejších prejavov dispozičnej zásady = účastník návrhom vyvolá konanie a určí jeho priebeh
- návrhom sa realizuje právna a súdna ochrana
- pojem žaloba je dipozitívny úkon účastníka, kt.sa začína sporové konanie bez zreteľa na to, či žalobca je alebo nie je vecne legitimovaný (aktívna legitimácia), prípadne či žaloba smeruje voči pasívne legitimovanej osobe = podanie žaloby je totiž základným spôsobom uplatnenia základného práva na súdnu ochranu (čl.46 ÚSR) a je povinnosťou súdu zabezpečiť tento pozitívny záväzok štátu bez ohľadu na jeho obsah, úspešnosť a formu.
konanie s pojednávaním (§ 115 a nasl.)
- ak zákon neustanoví inak, súd na prejednanie veci samej nariadi pojednávanie (P) vo veci samej tak, aby sa konako najneskôr v lehote do 9 mesiacov od podania nívrhu na začatie konania, na kt. predvolá účastníkov a všetkých, kt.prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť, tak aby mali dostatok času na prípravu (min. 5 dní pred P.)
- P. sa nariaďuje procesným úkonom súdu – „uznesenie o vedení konania“.
- P. vedie predseda senátu , alebo samosudca, ato tak, aby to prispelo k spravodlivému rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene.
- je tu založená povinnosť zabezpečenia verejnosti pojednávania – okrem notára ako súdneho komisára, kt.nepojednáva verejne, ale len s účastníkmi. Zásada verejnosti sa tiež prejavuje informovaním verjnosti o tom, aké spory sa v ktorý deň prejdnávajú výveskou na dverách pojednávacej miestnosti + vybavením pojednávacej miestnosti = primerane priestranná. Je však zákonná možnosť uznesením(nemožno sa odvolať) vylúčiť verejnosť na celé P. alebo jeho časť ( ale len ak by verejné prejednanie veci ohrozilo štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo – cieľom je ochrana utajovaných skutočností, dôležitý záujem účastníkov alebo mravnosť. Aj keď bola vylúčená verejnosť, súd môže povoliť prítomnosť urč.FO, ale musia zachovať mlčanlivosť) + tiež možno niektorým osobám odoprieť prístup na P., aj keď verejnosť vylúčená nebola (napr.môže odoprieť maloletým, alebo občanom, u kt.je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh P.)
- P. sa nariaďuje procesným úkonom súdu – „uznesenie o vedení konania“.
- P. vedie predseda senátu , alebo samosudca, ato tak, aby to prispelo k spravodlivému rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene.
- je tu založená povinnosť zabezpečenia verejnosti pojednávania – okrem notára ako súdneho komisára, kt.nepojednáva verejne, ale len s účastníkmi. Zásada verejnosti sa tiež prejavuje informovaním verjnosti o tom, aké spory sa v ktorý deň prejdnávajú výveskou na dverách pojednávacej miestnosti + vybavením pojednávacej miestnosti = primerane priestranná. Je však zákonná možnosť uznesením(nemožno sa odvolať) vylúčiť verejnosť na celé P. alebo jeho časť ( ale len ak by verejné prejednanie veci ohrozilo štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo – cieľom je ochrana utajovaných skutočností, dôležitý záujem účastníkov alebo mravnosť. Aj keď bola vylúčená verejnosť, súd môže povoliť prítomnosť urč.FO, ale musia zachovať mlčanlivosť) + tiež možno niektorým osobám odoprieť prístup na P., aj keď verejnosť vylúčená nebola (napr.môže odoprieť maloletým, alebo občanom, u kt.je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh P.)
39. Priebeh konania na súde prvého stupňa.
príprava pojednávania:
- Len čo sa konanie začalo, postupuje súd tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná, pritom usiluje predovšetkým o zmier a yb konanie pôsobilo výchovne + v konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje o ich zmierenie
- pred prvým pojednávaním sa v rámci prípravy pojednávania súd sústreďuje na:
- ostatné procesné úkony uvedené v § 114 OSP:
c) súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jednom pojednávaní
d) súd uznesením vyzýva odporcu, aby sa písomne vyjadril, a ak nárok z návrhu neuzná, aby uviedol skutočnosti na svoju obranu , pripojil listiny, označil dôkazy na kt.sa odvoláva a na preukázanie svojich tvrdení.
e) súd poučí účastníkov o možnosti podať námietku zaujatosti + vyzve ich, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania (lehotu na vyjadrenie určí súd, nesmie byť však kratšia ako 30 dní))
- Len čo sa konanie začalo, postupuje súd tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná, pritom usiluje predovšetkým o zmier a yb konanie pôsobilo výchovne + v konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje o ich zmierenie
- pred prvým pojednávaním sa v rámci prípravy pojednávania súd sústreďuje na:
- ostatné procesné úkony uvedené v § 114 OSP:
c) súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jednom pojednávaní
d) súd uznesením vyzýva odporcu, aby sa písomne vyjadril, a ak nárok z návrhu neuzná, aby uviedol skutočnosti na svoju obranu , pripojil listiny, označil dôkazy na kt.sa odvoláva a na preukázanie svojich tvrdení.
e) súd poučí účastníkov o možnosti podať námietku zaujatosti + vyzve ich, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania (lehotu na vyjadrenie určí súd, nesmie byť však kratšia ako 30 dní))
- ostatné procesné úkony uvedené v § 114 OSP:
f) súd doručuje odporcovi uznesenie + prílohy. Ak by sa v určenej lehote odporca nevyjadril, môže súd vyniesť rozsudok pre zmeškanie a upovedomiť o tom odporcu. Ak by odporca zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia z ospravedlniteľných dôvodov, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie a súd buď vyhovie (a potom uznesením zruší rozsudok a začne opäť konať) alebo nevyhovie
g) pri konaniach bez návrhu + pri konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo + určenie/zapretie otcovstva + o osvojenie – robí súd zistenia = dôkazy, hoci ich účastníci nenavrhli
h) v rámci prípravy robí súd aj dožiadania, vyžiadanie spisov, či sa veci dajú spojiť, možnosť zmieru...
- Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
- Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riedne predvolaný účastník nedostáví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka.
g) pri konaniach bez návrhu + pri konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo + určenie/zapretie otcovstva + o osvojenie – robí súd zistenia = dôkazy, hoci ich účastníci nenavrhli
h) v rámci prípravy robí súd aj dožiadania, vyžiadanie spisov, či sa veci dajú spojiť, možnosť zmieru...
- Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
- Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riedne predvolaný účastník nedostáví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka.
3. dňom postúpenia veci rozhodcovským orgánom
účinky začatia konania
Procesnoprávne účinky začatia konania:
a) litispendencia = vznik prekážky začatého konania v tej istej veci na inom príslušnom orgáne
b) zásada perpetuatio fori = trvanie príslušnosti (vecnej a miestnej)- nemení, hoci by as zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pre ich určenie. Sú tu však výnimky –
- ak by to bolo v záujme maloletého (starostlivosť súdu o maloletých)
- pri konaní o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdr.starostlivosti
- ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného malolet.dieťaťa (súd v obvode bydl.malolet.)
c) zánik oprávnenia navrhovateľa voliť medzi viacerými miestne príslušnými súdmi
d) povinnosť súdu ex offo preskúmať splnenie procesných podmienok, žalovateľnosť a dôvodnosť uplatneného práva a podľa výsledkov rozhodnúť procesným alebo meritórnym rozhodnutím
hmotnoprávne účinky začatia konania:
b) prerušenie plynutia hmotnopr.lehôt (podľa OZ,OBZ,ZP...)
c) zastavenie plynutia prekluzívnych lehôt ustanovených hmotným právom
■ účinky začatia konania trvajú počas celého priebehu konania pred súdom
Procesnoprávne účinky začatia konania:
a) litispendencia = vznik prekážky začatého konania v tej istej veci na inom príslušnom orgáne
b) zásada perpetuatio fori = trvanie príslušnosti (vecnej a miestnej)- nemení, hoci by as zmenili okolnosti, ktoré boli pôvodne rozhodujúce pre ich určenie. Sú tu však výnimky –
- ak by to bolo v záujme maloletého (starostlivosť súdu o maloletých)
- pri konaní o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdr.starostlivosti
- ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného malolet.dieťaťa (súd v obvode bydl.malolet.)
c) zánik oprávnenia navrhovateľa voliť medzi viacerými miestne príslušnými súdmi
d) povinnosť súdu ex offo preskúmať splnenie procesných podmienok, žalovateľnosť a dôvodnosť uplatneného práva a podľa výsledkov rozhodnúť procesným alebo meritórnym rozhodnutím
hmotnoprávne účinky začatia konania:
b) prerušenie plynutia hmotnopr.lehôt (podľa OZ,OBZ,ZP...)
c) zastavenie plynutia prekluzívnych lehôt ustanovených hmotným právom
■ účinky začatia konania trvajú počas celého priebehu konania pred súdom
40. Začatie konania na súde prvého stupňa, spôsoby a účinky.
- začatie konania je procesná udalosť, kt.súvisí so základným právom na súdnu a inú pr.ochranu
- konanie začína:
1. podaním žaloby (návrhu na začatie konania)
- stačí, ak z obsahu podania možno zistiť, že účastník chcel dosiahnúť začiatok súdneho konania
- deň začatia konania pri podaní závisí od formy a spôsobu podania:
a) dňom podania (osobne na súde)
b) dňom kedy podanie došlo súdu
c) v prípade, že podanie bolo urobené telegraficky /telefaxom, tak keď doložím originál (3 dni lehota)
2. dňom vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu (§ 81)
- v uznesení súd uvedie, ktoré konanie začína. Ide o začatie bez návrhu – (ex offo) a to vo
a) veciach starostlivosti o maloletých
b) o vyslovení prípustnosti držania osoby v ústave zdr.starostlivosti
c) konanie o spôsobilosti na PÚ
d) opatrovnícke konanie
e) vyhlásenie za mŕtveho
f) konanie o dedičstvo
- konanie začína:
1. podaním žaloby (návrhu na začatie konania)
- stačí, ak z obsahu podania možno zistiť, že účastník chcel dosiahnúť začiatok súdneho konania
- deň začatia konania pri podaní závisí od formy a spôsobu podania:
a) dňom podania (osobne na súde)
b) dňom kedy podanie došlo súdu
c) v prípade, že podanie bolo urobené telegraficky /telefaxom, tak keď doložím originál (3 dni lehota)
2. dňom vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu (§ 81)
- v uznesení súd uvedie, ktoré konanie začína. Ide o začatie bez návrhu – (ex offo) a to vo
a) veciach starostlivosti o maloletých
b) o vyslovení prípustnosti držania osoby v ústave zdr.starostlivosti
c) konanie o spôsobilosti na PÚ
d) opatrovnícke konanie
e) vyhlásenie za mŕtveho
f) konanie o dedičstvo
- spôsoby spojenia vecí:
1. už v návrhu žaluje navrhovateľ viacej odporcov o rôzne nároky, ktoré spolu skutkovo súvisia, alebo žaluje jedného odporcu o viac nárokov (súd o tom nerozhoduje)
2. ak v priebehu konania uplatní odporca svoj vzájomný návrh proti navrhovateľovi (súd o tom nerozhoduje)
3. rozhodnutím súdu o tom, že veci ktoré boli u neho začaté a u ktorých sú splnené podmienky, spojí na spoločné konanie
4. spojenie zo zákona:
a) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o určenie PaP k maloletému dieťaťu pre čas po rozvode
b) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive mal.dieťaťa
- o spojení rozhoduje uznesením a odvolanie nie je prípustné- týka sa vedenia konania. Súd môže kedykoľvek rozhodnúť, že spojené veci rozpojí, alebo niektorú vec vylúči na samostatné konanie.
2. ak v priebehu konania uplatní odporca svoj vzájomný návrh proti navrhovateľovi (súd o tom nerozhoduje)
3. rozhodnutím súdu o tom, že veci ktoré boli u neho začaté a u ktorých sú splnené podmienky, spojí na spoločné konanie
4. spojenie zo zákona:
a) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o určenie PaP k maloletému dieťaťu pre čas po rozvode
b) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive mal.dieťaťa
- o spojení rozhoduje uznesením a odvolanie nie je prípustné- týka sa vedenia konania. Súd môže kedykoľvek rozhodnúť, že spojené veci rozpojí, alebo niektorú vec vylúči na samostatné konanie.
Tiež môže (nemusí zo zákona) prerušiť konanie
- ak sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy, alebo preto, že jeho pobyt nie je známy
- ak zomrel jeho zákonný zástupca (stratil spôsob.na PÚ)
- ak dal súd podnet na riešenie predbežnej otázky
- ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo ak sa neustanovia bez ospravedlnenie na P., ak sa to neprieči účelu konania (ak ide o rozvod, tak preuší vždy)
účinky prerušenia:
- neplynú lehoty
- nevykonávajú sa pojednávania
- súd robí opatrenia pre odstránenia prekážok
- v prípade že je prerušené ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo ak sa neustanovia bez ospravedlnenie na P., tak súd pokračuje po uplynutí min. 3 mesiacoch na návrh (pri rozvode aj skôr). Ak sa návrh na podanie nepodá do 1 roka, súd konanie zastaví.
- ak zomrel jeho zákonný zástupca (stratil spôsob.na PÚ)
- ak dal súd podnet na riešenie predbežnej otázky
- ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo ak sa neustanovia bez ospravedlnenie na P., ak sa to neprieči účelu konania (ak ide o rozvod, tak preuší vždy)
účinky prerušenia:
- neplynú lehoty
- nevykonávajú sa pojednávania
- súd robí opatrenia pre odstránenia prekážok
- v prípade že je prerušené ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo ak sa neustanovia bez ospravedlnenie na P., tak súd pokračuje po uplynutí min. 3 mesiacoch na návrh (pri rozvode aj skôr). Ak sa návrh na podanie nepodá do 1 roka, súd konanie zastaví.
c) súd posudzuje, či môže v konaní pokračovať.:
1. strata procesnej spôsobilosti – civilnoprocesná spôsobilosť = „každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Na tom, aby mal človek procesnú spôsobilosť, sa vyžaduje teda civilnopr.subjektivita (byť účastníkom konania), ale výnimočne sa priznáva aj tomu, kto je zbavený hmotnopr. spôsobilosti. Procesnú spôsobilosť má vždy štát a PO- preto k nim nemôže vzniknúť nedostatok. Iba FO môže mať proc.spôsobilosť obmedzenú alebo odňatú súdom. Nedostatok spôsobilosti sa považuje za problém odstrániteľný a to vhodným opatrením súdu – ustanovením zástupcu, opatrovníka. Ak by sa však tento nedostatok nepodarilo odstrániť, súd musí konanie zastaviť.
spojenie vecí (nie je predmetom otázok)
- v záujme hospodárnosti je možné spojenie vecí v ktorom koľvek štádiu na súde I.aj II.stupňa, ak je splnená aspoň jedna z nasl.podmienok:
a) veci spolu skutkovo súvisia
b) ak sa týkajú totožných účastníkov
spojenie vecí (nie je predmetom otázok)
- v záujme hospodárnosti je možné spojenie vecí v ktorom koľvek štádiu na súde I.aj II.stupňa, ak je splnená aspoň jedna z nasl.podmienok:
a) veci spolu skutkovo súvisia
b) ak sa týkajú totožných účastníkov
■ Strata spôsobilosti byť účastníkom konania:
a) smrťou
b) vyhlásením za mŕtveho
■ pri state spôsobilosti byť účastníkom konania podľa povahy veci súd posúdi, či:
a) konanie zastaví - zastaví, ak:
- zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, neplatnosť manželstva, určenie či tu manželstvo je alebo zákon o rodine nedovoľuje aby sa v konaní pokračovalo
- ak je v pr.predpise určitá skutková podstata podmienená existenciou určitého účastníka a bez jeho existencie by konanie stratilo význam – a tento účastník teda nie je
- ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, alebo ak došlo k nezrušitelnému osvojeniu
b) konanie preruší – prerušenie nastáva zo zákona a súd o tom rozhodne uznesením (nie je možné sa odvolať.)
- ak ide o majetkovú vec (majetkové spory) a navrhovateľ alebo odporca zomrie – v konaní súd pokračuje s dedičmi ale len v prípade, že prichádza do úvahy prechod práv.záväzkov, prípadne to hmotné právo dovoľuje. Konanie sa preruší až do právoplatného skončenia dedičstva – prerušenie nastáva zo zákona a súd o tom rozhodne uznesením (nie je možné sa odvolať.)
- k prerušeniu dôjde aj v prípade, ak účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom (druhá prekážka) v dôsledku zbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na PÚ, alebo ak duševná choroba spôsobuje neplatnosť PÚ
- ak súd nesmie riešiť predbežnú otázku o ktorej nebolo príslušným orgánom rozhodnuté
b) vyhlásením za mŕtveho
■ pri state spôsobilosti byť účastníkom konania podľa povahy veci súd posúdi, či:
a) konanie zastaví - zastaví, ak:
- zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, neplatnosť manželstva, určenie či tu manželstvo je alebo zákon o rodine nedovoľuje aby sa v konaní pokračovalo
- ak je v pr.predpise určitá skutková podstata podmienená existenciou určitého účastníka a bez jeho existencie by konanie stratilo význam – a tento účastník teda nie je
- ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, alebo ak došlo k nezrušitelnému osvojeniu
b) konanie preruší – prerušenie nastáva zo zákona a súd o tom rozhodne uznesením (nie je možné sa odvolať.)
- ak ide o majetkovú vec (majetkové spory) a navrhovateľ alebo odporca zomrie – v konaní súd pokračuje s dedičmi ale len v prípade, že prichádza do úvahy prechod práv.záväzkov, prípadne to hmotné právo dovoľuje. Konanie sa preruší až do právoplatného skončenia dedičstva – prerušenie nastáva zo zákona a súd o tom rozhodne uznesením (nie je možné sa odvolať.)
- k prerušeniu dôjde aj v prípade, ak účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom (druhá prekážka) v dôsledku zbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na PÚ, alebo ak duševná choroba spôsobuje neplatnosť PÚ
- ak súd nesmie riešiť predbežnú otázku o ktorej nebolo príslušným orgánom rozhodnuté
b) odstrániteľné
= súd sa musí pokúsiť tieto nedostatky odstrániť v súčinnosti s účastníkmi. Ak sa to nepodarí, súd zváži, či ide o také nedostatky, kt.bránia ďalšiemu konaniu a rozhodovaniu
- neúplnosť návrhu na začatie konania
- nedostatok príslušnosti
- procesná nespôsobilosť účastníka
- nedostatok zastúpenia účast.konania
■ zastavenie konania pre neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky v procesných podmienkach je
procesným rozhodnutím, ktorý nebráni ďalšiemu uplatneniu práva na súdnu ochranu
■ negatívne hmotnoprávne podmienky - upravené v hmotnopr.prepise (napr.v OBZ pri ochrane
obchod.tajomstva)
■ konanie sa však môže začať aj na inom orgáne verejnom moci než na súde- spravidla je to v konaniach pred OčvTK, ktorých súčasťou je „adhézne konanie“ a v priestupkových konaniach, v kt.tiež možno žiadať náhradu škody
■ vznik prekážky začatej veci nemusí viesť k zastaveniu konania, napr.ak pred rozhodnutím súdu o návrhu na vyhlásenie konkurzu je súdu doručený ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu na toho istého dlžníka, súd tento návrh bez rozhodnutia pripojí k predchádzajúcemu návrhu, ak spĺňa zákonom stanovené náležitosti a dňom pripojenia pristúpil ďalší navrhovateľ do konania
- neúplnosť návrhu na začatie konania
- nedostatok príslušnosti
- procesná nespôsobilosť účastníka
- nedostatok zastúpenia účast.konania
■ zastavenie konania pre neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky v procesných podmienkach je
procesným rozhodnutím, ktorý nebráni ďalšiemu uplatneniu práva na súdnu ochranu
■ negatívne hmotnoprávne podmienky - upravené v hmotnopr.prepise (napr.v OBZ pri ochrane
obchod.tajomstva)
■ konanie sa však môže začať aj na inom orgáne verejnom moci než na súde- spravidla je to v konaniach pred OčvTK, ktorých súčasťou je „adhézne konanie“ a v priestupkových konaniach, v kt.tiež možno žiadať náhradu škody
■ vznik prekážky začatej veci nemusí viesť k zastaveniu konania, napr.ak pred rozhodnutím súdu o návrhu na vyhlásenie konkurzu je súdu doručený ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu na toho istého dlžníka, súd tento návrh bez rozhodnutia pripojí k predchádzajúcemu návrhu, ak spĺňa zákonom stanovené náležitosti a dňom pripojenia pristúpil ďalší navrhovateľ do konania
- Procesné podmienky na strane účastníkov (tzv. prekážky postupu konania)
- sú zákonom vymedzené procesné skutočnosti, ktoré dočasne alebo trvalo bránia súdu v poskytovaní súdnej ochrany a plnení úloh. Sú to :
1. strata spôsobilosti byť účastníkom konania – je určujúcim znakom prípustnosti konania a rozhodovania súdu. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju priznáva zákon. U FO vzniká spsôobilosť mať PaP narodením (resp.počatím-nascciturus), u PO dňom registrácie (ak zanikne PO, tak pokračuje súd s právnym nástupcom- ak ho niet, súd konanie
zastaví)
Civilnoprocesná subjektivita v zmysle byť účastníkom konania sa výnimočne priznáva aj
subjektu, ktorý nemá súčasne hmotnopr.subjektivitu- napr.zdravotníckemu zariadeniu
v konaní o spôsobilosti na PÚ, gen.prokurátorovi v konaní o urč.otcovstva.
1. strata spôsobilosti byť účastníkom konania – je určujúcim znakom prípustnosti konania a rozhodovania súdu. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju priznáva zákon. U FO vzniká spsôobilosť mať PaP narodením (resp.počatím-nascciturus), u PO dňom registrácie (ak zanikne PO, tak pokračuje súd s právnym nástupcom- ak ho niet, súd konanie
zastaví)
Civilnoprocesná subjektivita v zmysle byť účastníkom konania sa výnimočne priznáva aj
subjektu, ktorý nemá súčasne hmotnopr.subjektivitu- napr.zdravotníckemu zariadeniu
v konaní o spôsobilosti na PÚ, gen.prokurátorovi v konaní o urč.otcovstva.
2. procesné podmienky na strane súdu:
a) právomoc súdu
b) príslušnosť súdu (funkčná, miestnosť, vecná)
c) zákonné obsadenie súdu,(samosudca, senát) kt.určuje zákon
3. procesné podmienky na strane účastníkov
a) spôsobilosť byť účastníkom konania (viď prekážky)
b) procesná spôsobilosť (viď prekážky)
c) riadne zastúpenie procesne nespôsobilého účastníka konania – zakladá sa na zákone alebo súdnom rozhodnutí, pričom zástupca musí byť procesne spôsobilý v celom rozsahu
4. negatívne procesné podmienky:
a) res iudicata – prekážka rozsúdenej veci (už sa rozhodlo v tej veci)
b) litispendencia – prekážka začatej veci
- v prípade nesplnenia PP nastávajú nedostatky:
a) neodstrániteľné = súd musí zastaviť konanie alebo vec postúpiť inému orgánu
- nedostatok právomoci súdu
- litispendencia
- rei iudicata
- nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania
b) príslušnosť súdu (funkčná, miestnosť, vecná)
c) zákonné obsadenie súdu,(samosudca, senát) kt.určuje zákon
3. procesné podmienky na strane účastníkov
a) spôsobilosť byť účastníkom konania (viď prekážky)
b) procesná spôsobilosť (viď prekážky)
c) riadne zastúpenie procesne nespôsobilého účastníka konania – zakladá sa na zákone alebo súdnom rozhodnutí, pričom zástupca musí byť procesne spôsobilý v celom rozsahu
4. negatívne procesné podmienky:
a) res iudicata – prekážka rozsúdenej veci (už sa rozhodlo v tej veci)
b) litispendencia – prekážka začatej veci
- v prípade nesplnenia PP nastávajú nedostatky:
a) neodstrániteľné = súd musí zastaviť konanie alebo vec postúpiť inému orgánu
- nedostatok právomoci súdu
- litispendencia
- rei iudicata
- nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania
d) zabezpečenie dôkazu (§ 78)
- na návrh ak je obava, že neskôršie nebude môcť dôkaz vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami.
- o tom rozhodne príslušný súd, kt.má vo veci konať, alebo v ktorého obvode sa dôkazný prostriedok nachádza.
- na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa Zákona o ochrane hospodárskej súťaže súd na základe návrhu Komisie (asi EÚ) alebo protimonopolného úradu do 3 dní rozhodne o vydaní súhlasu s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov (§ 78a)
- o tom rozhodne príslušný súd, kt.má vo veci konať, alebo v ktorého obvode sa dôkazný prostriedok nachádza.
- na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa Zákona o ochrane hospodárskej súťaže súd na základe návrhu Komisie (asi EÚ) alebo protimonopolného úradu do 3 dní rozhodne o vydaní súhlasu s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov (§ 78a)
38. Konanie na súde prvého stupňa – procesné podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci.
procesné podmienky (§ 103 a nasl.)
- vyjadrujú predpoklady prípustnosti rozhodovania vo veci samej, plnia zabezpečovaciu funkciu = že súdne rozhodnutie bude mať zákonom predpokladané účinky na právne vzťahy, o ktorých sa súd vyslovil vo výroku rozhodnutia
- súd PP skúma ex offo a to:
a) kedykoľvek v priebehu konania = ak ide o PP všeobecného charakteru (otázka právomoci, spôsobilosti byť účastníkom...)
b) len do určitého procesného okamihu pri PP osobitného charakteru (napr.miestna príslušnosť)
c) poznáme aj niektoré špeciálne PP pre odvolacie konanie (napr.či bolo podané včas odvolanie), ako aj pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí
- 4 základné skupiny PP pred súdom 1.stupňa
1. vecné procesné podmienky:
a) návrh na začatie konania alebo uznesenie o zač.konania bez návrhu
b) splnenie poplatkovej povinnosti, t.j. zaplatenie súdneho poplatku keď treba – ak nezaplatí, tak súd zastaví konanie, resp.riadne poplatok vyrúbi a vymáha aj po skončení konania
- vyjadrujú predpoklady prípustnosti rozhodovania vo veci samej, plnia zabezpečovaciu funkciu = že súdne rozhodnutie bude mať zákonom predpokladané účinky na právne vzťahy, o ktorých sa súd vyslovil vo výroku rozhodnutia
- súd PP skúma ex offo a to:
a) kedykoľvek v priebehu konania = ak ide o PP všeobecného charakteru (otázka právomoci, spôsobilosti byť účastníkom...)
b) len do určitého procesného okamihu pri PP osobitného charakteru (napr.miestna príslušnosť)
c) poznáme aj niektoré špeciálne PP pre odvolacie konanie (napr.či bolo podané včas odvolanie), ako aj pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí
- 4 základné skupiny PP pred súdom 1.stupňa
1. vecné procesné podmienky:
a) návrh na začatie konania alebo uznesenie o zač.konania bez návrhu
b) splnenie poplatkovej povinnosti, t.j. zaplatenie súdneho poplatku keď treba – ak nezaplatí, tak súd zastaví konanie, resp.riadne poplatok vyrúbi a vymáha aj po skončení konania
PO je napríklad :
- povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere
- odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo toho koho označí súd
- zloženie peň.sumy / veci do súdnej úschovy
- niečo vykonať, strpieť, nenakladať s niečim
- zákaz dočasne vstúpiť do domu / bytu v ktorom sa nachádza blízka osoba ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia
- poskytnúť aspoň časť pracovnej odmeny ak navrhovateľ zo závaž.dôvodov nepracuje
súd pri nariadení PO uloží navrhovateľovi, :
1) aby v lehote, kt.mu určí, podal návrh na začatie konania na súde / rozh.súde
2) ak možno začať konanie aj bez návrhu, tak súd vydá uznesenie o začatí konania
PO zanikne, ak
i) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, alebo
j) uplynutím lehoty na kt.PO vzniklo, alebo
k) ak sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, alebo
l) ak pominú dôvody na PO tak to predseda senátu do 15 dní zruší.
právoplatnosť PO
m) ak bolo doručené poslednému z účastníkov a nemožno ho už napadnúť odvolaním
vykonateľnosť
n) uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začína plynúť už od doručenia uznesenia (spravidla 3 dni)
- odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo toho koho označí súd
- zloženie peň.sumy / veci do súdnej úschovy
- niečo vykonať, strpieť, nenakladať s niečim
- zákaz dočasne vstúpiť do domu / bytu v ktorom sa nachádza blízka osoba ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia
- poskytnúť aspoň časť pracovnej odmeny ak navrhovateľ zo závaž.dôvodov nepracuje
súd pri nariadení PO uloží navrhovateľovi, :
1) aby v lehote, kt.mu určí, podal návrh na začatie konania na súde / rozh.súde
2) ak možno začať konanie aj bez návrhu, tak súd vydá uznesenie o začatí konania
PO zanikne, ak
i) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, alebo
j) uplynutím lehoty na kt.PO vzniklo, alebo
k) ak sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, alebo
l) ak pominú dôvody na PO tak to predseda senátu do 15 dní zruší.
právoplatnosť PO
m) ak bolo doručené poslednému z účastníkov a nemožno ho už napadnúť odvolaním
vykonateľnosť
n) uplynutím lehoty na plnenie, ktorá začína plynúť už od doručenia uznesenia (spravidla 3 dni)
príslušnosť:
- vecne a miestne príslušným je ktorýkoľvek OS, ktorý je vecne príslušný- aj v prípade, keď v konaní vo veci samej by bol vecne príslušný KS, ale návrh bol podaný na OS
- rozhoduje samosudca (aj keď ide o vec patriacu do pôsobnosti senátu)- je však ale možné, aby zvolal senát
konanie:
- súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.
- Súd zásadne nevykonáva dokazovanie a všetky zistenia získava na základe zhodných vyjadrení účastníkov
- Prítomnosť a súčinnosť osôb v ZK nemožno žiadnym spôsobom vynucovať
b) konanie o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov - ak nie je otcovstvo určenné zákonnou domnienkou ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, kt.vedie matrikuvyslúchne predseda senátu toho, koho matka označuje za otca, či uznáva že je otcom. Ak to potvrdí, urobí sa zápisnica a oznámi sa to matrike. Ak sa otcovstvo nepreukáže a matka v primeranej lehote nepodá návrh na určenie otcovstva, súd určí pre dieťa opatrovníka na podanie takéhoto návrhu a na to, aby toto dieťa v konaní zastupoval.
- rozhoduje samosudca (aj keď ide o vec patriacu do pôsobnosti senátu)- je však ale možné, aby zvolal senát
konanie:
- súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.
- Súd zásadne nevykonáva dokazovanie a všetky zistenia získava na základe zhodných vyjadrení účastníkov
- Prítomnosť a súčinnosť osôb v ZK nemožno žiadnym spôsobom vynucovať
b) konanie o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov - ak nie je otcovstvo určenné zákonnou domnienkou ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, kt.vedie matrikuvyslúchne predseda senátu toho, koho matka označuje za otca, či uznáva že je otcom. Ak to potvrdí, urobí sa zápisnica a oznámi sa to matrike. Ak sa otcovstvo nepreukáže a matka v primeranej lehote nepodá návrh na určenie otcovstva, súd určí pre dieťa opatrovníka na podanie takéhoto návrhu a na to, aby toto dieťa v konaní zastupoval.
c) Predbežné opatrenie
(druhá hlava druhej časti § 74 a nasl.) –
- Je to zabezpečovací prostriedok, kt.sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, ale aj v koanní vo veci samej = môže ho súd nariadiť pred začatím konania, ak je potrebná dočasná uprava pomerov medzi účastníkmi, alebo ak hrozí, že bol marený výkon súd.rozhodnutia.
- PO nariadí súd (ten súd, kt.je príslušný na konanie vo veci samej- výnimka pri maloletom- súd, v obvode kt.sa maloletý zdržuje) :
1. na návrh a to najsneskôr do 30 dní od podania návrhu, resp. do 7 dní ak ide o maloletých alebo osoby ohrozené násilím.
2. Aj bez návrhu
- Znaky PO:
1. dočasnosť = je neprípustné, aby PO netrvalo dlhšie, ako to vyžaduje jeho účel
2. provizórnosť (neúplnosť) procesnej ochrany = PO nemôže byť zásadne vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej (okrem nekalej súťaže- zdražanie sa nekalosúť.konania)
3. ujma, kt.vznikla v dôsledku jeho nariadenia, sa nahrádza v súlade s jeho účelom rovnako ako náhrada škody
- Je to zabezpečovací prostriedok, kt.sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, ale aj v koanní vo veci samej = môže ho súd nariadiť pred začatím konania, ak je potrebná dočasná uprava pomerov medzi účastníkmi, alebo ak hrozí, že bol marený výkon súd.rozhodnutia.
- PO nariadí súd (ten súd, kt.je príslušný na konanie vo veci samej- výnimka pri maloletom- súd, v obvode kt.sa maloletý zdržuje) :
1. na návrh a to najsneskôr do 30 dní od podania návrhu, resp. do 7 dní ak ide o maloletých alebo osoby ohrozené násilím.
2. Aj bez návrhu
- Znaky PO:
1. dočasnosť = je neprípustné, aby PO netrvalo dlhšie, ako to vyžaduje jeho účel
2. provizórnosť (neúplnosť) procesnej ochrany = PO nemôže byť zásadne vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej (okrem nekalej súťaže- zdražanie sa nekalosúť.konania)
3. ujma, kt.vznikla v dôsledku jeho nariadenia, sa nahrádza v súlade s jeho účelom rovnako ako náhrada škody
- je dispozitívny úkon účastníkov, kt.má 2 časti- disp.úkony:
a) návrh na uzavretie zmieru
b) akceptácia druhej strany
- o zmier sa má súd vždy pokúšať, aby sa na ňom účastníci dohodli a potom buď schváli / neschváli - účelom je teda uzavretie zmieru – “prétorský zmier”, kt.je exekučným titulom. Uznesenie o schválení súdneho zmieru je napadnuteľné žalobou o neplatnosť súdneho zmieru do 3 rokov a v urč.prípadoch aj návrhom na obnovu konania (ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval)
predmet = predpoklady prípustnosti ZK:
1. len vec, pri ktorej to pripúšťa jej povaha = z toho vyplýva, že ZK možno uskutočniť len na návrh a teda ZK neprichádza do úvahy, kde je možné konať aj bez návrhu . Nemožno zmierom rozhodovať o statusových veciach (napr.rozvod M)
2. je daná právomoc občianskopr.súdu
3. súlad s PP
4. uznesenie súdu o schválení procesnej dohody účastníkov(zmieru)
b) akceptácia druhej strany
- o zmier sa má súd vždy pokúšať, aby sa na ňom účastníci dohodli a potom buď schváli / neschváli - účelom je teda uzavretie zmieru – “prétorský zmier”, kt.je exekučným titulom. Uznesenie o schválení súdneho zmieru je napadnuteľné žalobou o neplatnosť súdneho zmieru do 3 rokov a v urč.prípadoch aj návrhom na obnovu konania (ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval)
predmet = predpoklady prípustnosti ZK:
1. len vec, pri ktorej to pripúšťa jej povaha = z toho vyplýva, že ZK možno uskutočniť len na návrh a teda ZK neprichádza do úvahy, kde je možné konať aj bez návrhu . Nemožno zmierom rozhodovať o statusových veciach (napr.rozvod M)
2. je daná právomoc občianskopr.súdu
3. súlad s PP
4. uznesenie súdu o schválení procesnej dohody účastníkov(zmieru)
VL sa na začiatku konania tvrdí.
Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované (tvrdené) právo, alebo ochrana oprávneného záujmu, súd žalobe vyhovie, ale len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, kt.je nositeľom hmotnopr.povinnosti (ak je správne určená pasívna legitimácia) = ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
VL treba odlišovať od procesnej legitimácie = to je spôsobilosť byť účastníkom konania. Procesná leg.je však predpokladom VL
37. Činnosť súdu pred začatím konania podľa OSP
- 2. časť OSP (§ 67 a nasl.)
Činnosť súdu pred začatím konania delíme a aj OSP ju tak delí podľa hláv:
- inak a) a b) sú tzv. Predbežné konania
a) zmierovacie konanie (pozri neskôr- STR.34) - ak to povaha veci prípušťa, možno na ktorom koľvek súde, ktorý je príslušný na prejednanie veci, aby vykonal pokus o zmier a ak došlo k uzavretiu zmieru, aby rozhodol o jeho schválení (rozhoduje o tom predseda senátu)
- je upravené ako činnosť súdu pred začatím konmania, nevylučuje sa však aj zmier v priebehu konania
VL treba odlišovať od procesnej legitimácie = to je spôsobilosť byť účastníkom konania. Procesná leg.je však predpokladom VL
37. Činnosť súdu pred začatím konania podľa OSP
- 2. časť OSP (§ 67 a nasl.)
Činnosť súdu pred začatím konania delíme a aj OSP ju tak delí podľa hláv:
- inak a) a b) sú tzv. Predbežné konania
a) zmierovacie konanie (pozri neskôr- STR.34) - ak to povaha veci prípušťa, možno na ktorom koľvek súde, ktorý je príslušný na prejednanie veci, aby vykonal pokus o zmier a ak došlo k uzavretiu zmieru, aby rozhodol o jeho schválení (rozhoduje o tom predseda senátu)
- je upravené ako činnosť súdu pred začatím konmania, nevylučuje sa však aj zmier v priebehu konania
c) osobitné plnomocnestvo
– je plnomocenstvo udelené Centru pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže. Je to vždy procesné plnomocenstvo, obmedzené je však v tom, že dohoda o zastupovaní sa môže týkať len len zastupovania maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých s cudzím prvkom
zánik plnomocenstva:
1. odvolaním plnocenstva zo strany účastníka
2. vypovedaním plnocenstva zo strany zástupcu
e) tieto úkony sú voči súdu účinné, len čo ich účastník alebo zástupca súdu oznamili
f) voči iným účastníkom sú účinné len čo im ich oznámil súd
3. uplynutím doby
VECNÁ LEGITIMÁCIA: (nie je predmetom otázky)
g) je teoretická konštrukcia, kt.vo vzťahu ku účastníkovi konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo nerúspechu v konaní
h) VL vyjadruje postavenie účatníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie môže byť dvojaké:
a) účatník konaiania je nositeľom tvrdeného hmotného práva (oprávnenia) – ako žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu
b) účatník konania, kt.je nositeľom hmotnopr.povinnosti- má pasívnu vecnú legitimáciu.
zánik plnomocenstva:
1. odvolaním plnocenstva zo strany účastníka
2. vypovedaním plnocenstva zo strany zástupcu
e) tieto úkony sú voči súdu účinné, len čo ich účastník alebo zástupca súdu oznamili
f) voči iným účastníkom sú účinné len čo im ich oznámil súd
3. uplynutím doby
VECNÁ LEGITIMÁCIA: (nie je predmetom otázky)
g) je teoretická konštrukcia, kt.vo vzťahu ku účastníkovi konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo nerúspechu v konaní
h) VL vyjadruje postavenie účatníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie môže byť dvojaké:
a) účatník konaiania je nositeľom tvrdeného hmotného práva (oprávnenia) – ako žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu
b) účatník konania, kt.je nositeľom hmotnopr.povinnosti- má pasívnu vecnú legitimáciu.
c) zastúpenie na základe plnomocenstva
- účastníka na základe plnomocenstva môže zastúpiť:
1. advokát alebo komerční právnik
2. Centrum pre medzinárodnú pr.ochranu detí a mládeže (koná zamestnanec), alebo odborová organizácia
3. Ktorýkoľvek občan spôsobilý na PÚ – tento zástupca môže konať jedine osobne. V prípade, že sa účastník dáva zastupovať ktorýmkoľvek občanom spôsob.na PÚ, súd môže rozhodnúť, že zastúpenie všeobecným splnomocenstvom nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne
4. Patentový zástupca
5. Daňový poradca (pri správnom súdnictve, no musí byť právnik)
v tej sitej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu
plnomocenstvo sa preukazuje písomnou listinou alebo sa udelí priamo do súdnej zápisnice. Rozlišujeme plnomocenstžvo:
a) jednoduché plnomocenstvo = oprávňuje zástupcu na jednotlivý procesný úkon (skupinu úkonov), alebo na účasť na pojednávaní
b) procesné plnomocenstvo – na celé konanie a nemožno ho obmedziť. Advokátovi možno udeliť len toto – procesné plnomocenstvo. Advokáti ako pr.zástupcovia sa môžu dať zastúpiť v konaní aj iným advokátom alebo koncipientom, ktorého zamestnávajú
1. advokát alebo komerční právnik
2. Centrum pre medzinárodnú pr.ochranu detí a mládeže (koná zamestnanec), alebo odborová organizácia
3. Ktorýkoľvek občan spôsobilý na PÚ – tento zástupca môže konať jedine osobne. V prípade, že sa účastník dáva zastupovať ktorýmkoľvek občanom spôsob.na PÚ, súd môže rozhodnúť, že zastúpenie všeobecným splnomocenstvom nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne
4. Patentový zástupca
5. Daňový poradca (pri správnom súdnictve, no musí byť právnik)
v tej sitej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu
plnomocenstvo sa preukazuje písomnou listinou alebo sa udelí priamo do súdnej zápisnice. Rozlišujeme plnomocenstžvo:
a) jednoduché plnomocenstvo = oprávňuje zástupcu na jednotlivý procesný úkon (skupinu úkonov), alebo na účasť na pojednávaní
b) procesné plnomocenstvo – na celé konanie a nemožno ho obmedziť. Advokátovi možno udeliť len toto – procesné plnomocenstvo. Advokáti ako pr.zástupcovia sa môžu dať zastúpiť v konaní aj iným advokátom alebo koncipientom, ktorého zamestnávajú
zástupcovia účastníkov konania:
1) za PO koná štatut.orgán alebo poverení pracovník /člen, kt.preukáže, že je za ňu oprávnený onať
2) za štát koná pracovník toho št.orgánu, kt.sa vec týka, alebo poverený pracovník iného št.orgánu
3) za občana koná zástupca. O zastúpenie môže isť:
a) zákonné zastúpenie – ak nemá spôsob.na PÚ
b) na základe splnomocnenca- môže si zvoliť advokáta, pričom plnomocenstvo nemožno obmedziť
c) na základe rozhodnutia predsedu senátu o opatrovníkovi tomu, kto nemôže pred súdom samostatne konať, alebo ak ide osobu kt.pobyt nie je známy alebo kt.sa nepodarilo doručiť písomnosti
OSP pozná 3 právne dôvody zastúpenia:
a) zákonné zastúpenie = na základe zákona
- FO ktorá nemôže konať pred súdom, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Ide o 2 prípady:
1. V prípade maloletého dieťaťa sú zákonnými zástupcami obaja rodičia- je na nich ak sa dohodnú, že ktorý bude dieťa zastupovať. Ak by ohrozil konflikt záujmov (napr.v konaní o zverení dieťať do výchovy, súd podľa zákona o rodine (§37) ustanoví „kolízneho opatrovníka“, ktorý zastupuje dieťa namiesto rodičov
2. občan pozbavený / obmedzený v spôsobilosti na PÚ – tu može súd rozhodnúť, že musí byť zastúpený svojím zákonným zástupcom, i keď ide o vec v ktorej by mohol inak konať samostatne
2) za štát koná pracovník toho št.orgánu, kt.sa vec týka, alebo poverený pracovník iného št.orgánu
3) za občana koná zástupca. O zastúpenie môže isť:
a) zákonné zastúpenie – ak nemá spôsob.na PÚ
b) na základe splnomocnenca- môže si zvoliť advokáta, pričom plnomocenstvo nemožno obmedziť
c) na základe rozhodnutia predsedu senátu o opatrovníkovi tomu, kto nemôže pred súdom samostatne konať, alebo ak ide osobu kt.pobyt nie je známy alebo kt.sa nepodarilo doručiť písomnosti
OSP pozná 3 právne dôvody zastúpenia:
a) zákonné zastúpenie = na základe zákona
- FO ktorá nemôže konať pred súdom, musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Ide o 2 prípady:
1. V prípade maloletého dieťaťa sú zákonnými zástupcami obaja rodičia- je na nich ak sa dohodnú, že ktorý bude dieťa zastupovať. Ak by ohrozil konflikt záujmov (napr.v konaní o zverení dieťať do výchovy, súd podľa zákona o rodine (§37) ustanoví „kolízneho opatrovníka“, ktorý zastupuje dieťa namiesto rodičov
2. občan pozbavený / obmedzený v spôsobilosti na PÚ – tu može súd rozhodnúť, že musí byť zastúpený svojím zákonným zástupcom, i keď ide o vec v ktorej by mohol inak konať samostatne
b) zastúpenie na základe rozhodnutia súdu
d) súd rozhoduje o zastúpení účastníka konania z 3 dôvodov:
1. ochrana jeho záujmov, ak účastník nie je procesne spôsobilý
2. ochrana jeho záujmov, ak účastník je síce procesne procesne spôsobilý, ale táto ochrana by bola bez pr.zástupcu neúplná
3. ochrana jeho záujmov, ak účastník je síce procesne procesne spôsobilý, ale ak treba jeho záujmy chrániť so zreteľom na predmet konania (napr.v konaní o spos.na PÚ)
súd stanoví opatrovníka na konkrétne konanie:
a) musí- tomu, kto nie je zastúpený a nemôže pred súdom samostatne konať a pritom nemá ani zákonného zástupcu, ak tu hrozí nebezpečenstvo omeškania.
b) môže- ustanoviť opatrovníka, aj v prípadoch, keď tak ustanoví osobitný zákon- napr.OBZ. predse
c) môže aj účastníkovi, kt.pobyt nie je známy
d) môže- ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine
e) môže- ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami
f) môže- účastníkovi postihnutého duš.poruchou, ale ešte nebol obmedzený / pozbavený v spôs.na PÚ
g) môže- ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať (postulačná nespôsobilosť)
h) môže- ktorý je PO ak jej nemožno doručiť písomnosť na adresu sídla v OR
1. ochrana jeho záujmov, ak účastník nie je procesne spôsobilý
2. ochrana jeho záujmov, ak účastník je síce procesne procesne spôsobilý, ale táto ochrana by bola bez pr.zástupcu neúplná
3. ochrana jeho záujmov, ak účastník je síce procesne procesne spôsobilý, ale ak treba jeho záujmy chrániť so zreteľom na predmet konania (napr.v konaní o spos.na PÚ)
súd stanoví opatrovníka na konkrétne konanie:
a) musí- tomu, kto nie je zastúpený a nemôže pred súdom samostatne konať a pritom nemá ani zákonného zástupcu, ak tu hrozí nebezpečenstvo omeškania.
b) môže- ustanoviť opatrovníka, aj v prípadoch, keď tak ustanoví osobitný zákon- napr.OBZ. predse
c) môže aj účastníkovi, kt.pobyt nie je známy
d) môže- ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine
e) môže- ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami
f) môže- účastníkovi postihnutého duš.poruchou, ale ešte nebol obmedzený / pozbavený v spôs.na PÚ
g) môže- ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať (postulačná nespôsobilosť)
h) môže- ktorý je PO ak jej nemožno doručiť písomnosť na adresu sídla v OR
Pristúpenie účastníkov:
- na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas pristupujúceho je potrebný ak má vystupovať na strane navrhovateľa
36. Procesná spôsobilosť účastníkov OSK – procesné zastúpenie
procesná spôsobilosť (§ 20)
- kaýdý môže pred súdom konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva abrať na seba povinnosti.
Procesné zastúpenie
- účelom je právna možnosť účastníka konania nechať sa zastupovať ak sa preto rozhodne, resp. ak je to nevyhnutné na ochranu jeho práv, postavenia (poznáme aj povinné pr.zastúpenie)
36. Procesná spôsobilosť účastníkov OSK – procesné zastúpenie
procesná spôsobilosť (§ 20)
- kaýdý môže pred súdom konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva abrať na seba povinnosti.
Procesné zastúpenie
- účelom je právna možnosť účastníka konania nechať sa zastupovať ak sa preto rozhodne, resp. ak je to nevyhnutné na ochranu jeho práv, postavenia (poznáme aj povinné pr.zastúpenie)
Zámena účastníkov:
- zámena spolu s pristúpením a zmenou účastníkov patrí k procesným prostriedkom, ktoré vedú k efektívnosti obč.procesu. podľa § 92 ods.2,3 ak po začatí konania nastala pr.skutočnosť, s kt.PP spájajú prevod alebo prechod PaP, o kt.sa koná, navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto PaP prevedené/prešli, môže navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto PaP prevedené/prešli.
- Súd návrhu vyhovie, ak sa preukáže, že nastala taká skutočnosť a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa. Súhlas odporcu alebo nástupcu odporcu sa nevyžaduje. Ak má byť zamenený navrhovateľ, musí s tým súhlasiť aj ten, kto na jeho miesto nastupuje
- o zámene rozhoduje súd uznesením, kt.musí predchádzať návrh niektorého z účastníkov na vystúpenie a vstúpenie do sporu a súhlas všetkých ostatných účastníkov so zámenou
napr.pôvodný účastník nemá vecnú legitimáciu. Vtedy úspech žaloby závisí od toho, či dôjde alebo nedôjde k zámene (aby vystúpil účastník bez vecnej legitimácie a nahradil ho účastník s vecnou legitimáciou)
- Súd návrhu vyhovie, ak sa preukáže, že nastala taká skutočnosť a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa. Súhlas odporcu alebo nástupcu odporcu sa nevyžaduje. Ak má byť zamenený navrhovateľ, musí s tým súhlasiť aj ten, kto na jeho miesto nastupuje
- o zámene rozhoduje súd uznesením, kt.musí predchádzať návrh niektorého z účastníkov na vystúpenie a vstúpenie do sporu a súhlas všetkých ostatných účastníkov so zámenou
napr.pôvodný účastník nemá vecnú legitimáciu. Vtedy úspech žaloby závisí od toho, či dôjde alebo nedôjde k zámene (aby vystúpil účastník bez vecnej legitimácie a nahradil ho účastník s vecnou legitimáciou)
Spoločenstvo účastníkov = procesné spoločenstvo:
- ide o prípady, keď na hociktorej strane sporu (žalobca-žalovaný) vystupuje 2 alebo viac účastníkov. Rozlišujeme
1.:
a) aktívne procesné spoločnestvo = je viac žalobcov
b) pasívne proc.spoločenstvo = viac žalovaných
2.:
a) dobrovoľné procesné spoločenstvo = vzniká len v dôsledku proces.úkonu účastníka., spravidla žalobcu-ov, prípadne po spojení veci a jeho vznik nemá základ v hmotnom práve
b) nútené procesné spoločenstvo = je dôsledkom uplatňovanej vecnej legitimácie účastníka, kt.je bez účasti ostatne vecne legitimovaných účastníkov z toho istého hmotnopr.vzťahu neúplná a nemôže viesť k úspechu v spore
c) obyčajné spoločenstvo (samostatné spoločenstvo) = ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko a každý z nich koná sám za seba. Vznik tohto spoločenstva je rovnaký ako pri dobrovoľnom spoločenstve. Jeho dôsledkom je, že účastníci síce vystupujú v jednom základnom procesnopr.vzťahu, ale táto stránka veci nemá žiadny vplyv na ich hmotnop.pozíviu = rozsudok vo veci samej môže obsahovať rozličné výroky. Každý z účastníkov sa môťže sám a bez ohľadu na ostatných brániť proti súd.rozhodnutiu, resp.ho akceptovať (napr.žaloba proti viacerým samostatným dlžníkom)
d) nerozlučné spoločenstvo = tu sa rozhodnutie súdu vzťahuje na všetkých účastníkov stojacich na jednej strane sporu a procesné úkony jedného účastníka zaväzujú ostatných účastníkov ktorí sú s nimi na jednej strane. Na základné disp.úkony treba ich spoločný súhlas.
1.:
a) aktívne procesné spoločnestvo = je viac žalobcov
b) pasívne proc.spoločenstvo = viac žalovaných
2.:
a) dobrovoľné procesné spoločenstvo = vzniká len v dôsledku proces.úkonu účastníka., spravidla žalobcu-ov, prípadne po spojení veci a jeho vznik nemá základ v hmotnom práve
b) nútené procesné spoločenstvo = je dôsledkom uplatňovanej vecnej legitimácie účastníka, kt.je bez účasti ostatne vecne legitimovaných účastníkov z toho istého hmotnopr.vzťahu neúplná a nemôže viesť k úspechu v spore
c) obyčajné spoločenstvo (samostatné spoločenstvo) = ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko a každý z nich koná sám za seba. Vznik tohto spoločenstva je rovnaký ako pri dobrovoľnom spoločenstve. Jeho dôsledkom je, že účastníci síce vystupujú v jednom základnom procesnopr.vzťahu, ale táto stránka veci nemá žiadny vplyv na ich hmotnop.pozíviu = rozsudok vo veci samej môže obsahovať rozličné výroky. Každý z účastníkov sa môťže sám a bez ohľadu na ostatných brániť proti súd.rozhodnutiu, resp.ho akceptovať (napr.žaloba proti viacerým samostatným dlžníkom)
d) nerozlučné spoločenstvo = tu sa rozhodnutie súdu vzťahuje na všetkých účastníkov stojacich na jednej strane sporu a procesné úkony jedného účastníka zaväzujú ostatných účastníkov ktorí sú s nimi na jednej strane. Na základné disp.úkony treba ich spoločný súhlas.
v konaní má VÚ rovnaké PaP ako účastník
v konaní má VÚ rovnaké PaP ako účastník, koná však iba sám za seba = nemôže urobiť dispoz.úkon, nemôže maž viac práv ako účastník na strane kt.vystupoval
teória pozná aj „hlavného vedľajšieho účatsníka“- je pre neho charakteristické, že uplatňuje nárok na predmet konania proti obom protistojacim sporovým stranám osobitným podaním, kt.možno označiť ako žaloba:
účastník pre určitý úsek konania:
- je ním osoba (FO,PO,štát), o ktorej procesných PaP sa má v konaní rozhodovať
- dôvodom na také rozhodovanie je to, že medzi touto osobou a súdom na základe urč.procesného úkonu (napr.uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, výsluchu svedka…) vznikol vedľajší procesnoprávny vzťah
- predmetom rozhodovania súdu v týchto prípadoch sú vždy len procesné otázky (napr.svedočné, znalecké, trovy konania)
teória pozná aj „hlavného vedľajšieho účatsníka“- je pre neho charakteristické, že uplatňuje nárok na predmet konania proti obom protistojacim sporovým stranám osobitným podaním, kt.možno označiť ako žaloba:
účastník pre určitý úsek konania:
- je ním osoba (FO,PO,štát), o ktorej procesných PaP sa má v konaní rozhodovať
- dôvodom na také rozhodovanie je to, že medzi touto osobou a súdom na základe urč.procesného úkonu (napr.uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, výsluchu svedka…) vznikol vedľajší procesnoprávny vzťah
- predmetom rozhodovania súdu v týchto prípadoch sú vždy len procesné otázky (napr.svedočné, znalecké, trovy konania)
c) vedľajší účastník- ...
c) vedľajší účastník- ten kto má popri navrhovateľovi a odporcovi pr.záujem na výsledku (okrem rozvodu a konania o neplatnosť manželstva), ak o tom rozhodne súd na návrh
d) ak ide o konanie kt.možno začať aj bez návrhu, sú účastnikmi aj tí, o kt.PaP sa má rozhodovať (s výnimkou rozvodu, neplatnosti M.)
4. iné subjekty ak sa rozhoduje o ich procesných PaP
osoby zúčastnené na konaní:
- treba odlíšiť od subjektov civilného procesu (a teda aj od účastníkov)
- majú samostatné procesné postavenie, ale nie sú oprávnené vo vlastnom mene vykonávať vplyv na priebeh konanie (okrem prípadu že by sa rozhodovalo o ich PaP- tu by už boli účastníkmi). Patria sem:
a) znalec
b) advokát
c) komerčný právnik
d) iný splnomocnený zástupca účastníka
e) tlmočník
d) ak ide o konanie kt.možno začať aj bez návrhu, sú účastnikmi aj tí, o kt.PaP sa má rozhodovať (s výnimkou rozvodu, neplatnosti M.)
4. iné subjekty ak sa rozhoduje o ich procesných PaP
osoby zúčastnené na konaní:
- treba odlíšiť od subjektov civilného procesu (a teda aj od účastníkov)
- majú samostatné procesné postavenie, ale nie sú oprávnené vo vlastnom mene vykonávať vplyv na priebeh konanie (okrem prípadu že by sa rozhodovalo o ich PaP- tu by už boli účastníkmi). Patria sem:
a) znalec
b) advokát
c) komerčný právnik
d) iný splnomocnený zástupca účastníka
e) tlmočník
Vedľajší účastník a účastník pre určitý ...
Vedľajší účastník a účastník pre určitý úsek konania ( neviem či sa učiť podrobne aj toto)
vedľajší účastníci:
- ich účasť je prípustná v sporovom konaní, aby podporili účastníkov konania. Musia však okrem spôsobilosťi byť úč.konania + proc.spôsobilosti spĺňať aj osobitné podmienky:
1. mať právny záujem na výsledku konania (nesmie ísť o konanie o rozvod, neplatnosť či určenie M)
2. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu
3. oznečenie účastníka, ktorého vedľajší účastník účastník mieni v konaní podporovať
4. ak niektotý z účastníkov robí sporným účasť VÚ- teda namieta jeho neprípustnosť, vtedy súd skúma a vydá rozhodnutie o prípustnosti VÚ (ako predbežnú ot.)
vedľajší účastníci:
- ich účasť je prípustná v sporovom konaní, aby podporili účastníkov konania. Musia však okrem spôsobilosťi byť úč.konania + proc.spôsobilosti spĺňať aj osobitné podmienky:
1. mať právny záujem na výsledku konania (nesmie ísť o konanie o rozvod, neplatnosť či určenie M)
2. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu
3. oznečenie účastníka, ktorého vedľajší účastník účastník mieni v konaní podporovať
4. ak niektotý z účastníkov robí sporným účasť VÚ- teda namieta jeho neprípustnosť, vtedy súd skúma a vydá rozhodnutie o prípustnosti VÚ (ako predbežnú ot.)
2. prokurátor (viď vyššie)
3. účastníci konania.- delíme ich z 2 hľadísk:
1.
a) fyzické osoby -
b) právnické osoby:
- združenia FO alebo PO (obchod.,spoločnosti,družstvá)
- účelové združenia majetku (nadácie, fondy)
- jednotky územnej samosprávy (obce, VÚC)
- iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon
c) štát
- a účastníkmi sú:
a) navrhovateľ (žalobca)
b) odporca (žalovaní)
- oboch môže byť v jednej veci niekoľko, ak však ide o spoločné práva alebo povinnosti, rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, kt.vystupujú na jednej strane, pričom úkony jedného z nich platia pre ostatných. Na zmenu návrhu alebo jeho späťvzatia je potrebný súhlas všetkých
- so súhlasom účastníkov môže niekto z konania vystúpiť a namiesto neho vstúpiť iný ak to súd pripustí
1.
a) fyzické osoby -
b) právnické osoby:
- združenia FO alebo PO (obchod.,spoločnosti,družstvá)
- účelové združenia majetku (nadácie, fondy)
- jednotky územnej samosprávy (obce, VÚC)
- iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon
c) štát
- a účastníkmi sú:
a) navrhovateľ (žalobca)
b) odporca (žalovaní)
- oboch môže byť v jednej veci niekoľko, ak však ide o spoločné práva alebo povinnosti, rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, kt.vystupujú na jednej strane, pričom úkony jedného z nich platia pre ostatných. Na zmenu návrhu alebo jeho späťvzatia je potrebný súhlas všetkých
- so súhlasom účastníkov môže niekto z konania vystúpiť a namiesto neho vstúpiť iný ak to súd pripustí
35. Účastníci občianskeho súdneho konania
- 3. hlava OSP (§ 18 a nasl)
- účastníci sa rozlišujú podľa toho, či :
a) ide o sporové- nesporové konanie
b) podľa druhov civilného procesu
1. definícia účastníka konania = účastník v sporovom konaní
- sú to žalobca a žalovaný (odporca) (§ 90)
2. def.účastníka v konaní = účastník v nesporovom konaní
- tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (napr.pri dedičskom konaní) (§ 90)
3. def.úč.konannia (tiež nesporové konanie)
- v konaní, kt.môže začať aj bez návrhu (§ 81), sú účastníkmi aj tí, o PaP ktorých sa má konať (§ 94). Ak niekto nie je účastníkom od začiatku konania, súd ho priberie uznesením
- napr.súd môže začať aj bez návrhu konanie vo veci starostlivosti o mladých, alebo vo veci prípustnosti držania v ústave zdr.starostlivosti, dedičské konanie…
- účastníci sa rozlišujú podľa toho, či :
a) ide o sporové- nesporové konanie
b) podľa druhov civilného procesu
1. definícia účastníka konania = účastník v sporovom konaní
- sú to žalobca a žalovaný (odporca) (§ 90)
2. def.účastníka v konaní = účastník v nesporovom konaní
- tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (napr.pri dedičskom konaní) (§ 90)
3. def.úč.konannia (tiež nesporové konanie)
- v konaní, kt.môže začať aj bez návrhu (§ 81), sú účastníkmi aj tí, o PaP ktorých sa má konať (§ 94). Ak niekto nie je účastníkom od začiatku konania, súd ho priberie uznesením
- napr.súd môže začať aj bez návrhu konanie vo veci starostlivosti o mladých, alebo vo veci prípustnosti držania v ústave zdr.starostlivosti, dedičské konanie…
§ 19 – Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, ...
§ 19 – Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
- Účastníci v OSK:
- majú rovnaké postavenie,
- majú právo konať pred súdom v svojej materčine,
- súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv
Osoby zúčastnené na konaní a účastníci konania:
Procesné subjekty:
- sú všetky osoby (aj orgány reprezentujúce osoby), kt.sú oprávnené a spravidla aj povinné na proc.úkony ovplyvňujúce priebeh konania = zákon takýmto osobám priznáva proc.práva a ukladá proc.povinnosti
- delíme ich na:
1. subjekty oprávnené na rozhodovanie
- súd
- notár ako súdny komisár
- súdny exekútor
- rozhodcovský orgán
- súdny tajomník
- vyšší súdny úradník
- justičný čakateľ
- Účastníci v OSK:
- majú rovnaké postavenie,
- majú právo konať pred súdom v svojej materčine,
- súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv
Osoby zúčastnené na konaní a účastníci konania:
Procesné subjekty:
- sú všetky osoby (aj orgány reprezentujúce osoby), kt.sú oprávnené a spravidla aj povinné na proc.úkony ovplyvňujúce priebeh konania = zákon takýmto osobám priznáva proc.práva a ukladá proc.povinnosti
- delíme ich na:
1. subjekty oprávnené na rozhodovanie
- súd
- notár ako súdny komisár
- súdny exekútor
- rozhodcovský orgán
- súdny tajomník
- vyšší súdny úradník
- justičný čakateľ
.Vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vo veci:
- sudca musí byť nestranný, nezaujatý a zákonný, nesmie byť pochýb o jeho nezaujatosti. (dôvody predpojatosti = zaujatosť vo veci; vzťah k účastníkom; vzťah k zástupcom; ak rozhodoval v tej istej veci na 1.st.)
- Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (priateľský/nepriat.pomer k nim). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení aj sudcovia, kt.rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa
len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre kt.je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu a môžu urobiť len úkony, kt.neznesú odklad. Predseda súdu môže vec prideliť inému sudcovi podľa rozvrhu práce alebo vec prikáže inému senátu (ak s tým vylúčený sudca súhlasí). Môže však tiež, ak si myslí, že nie je dôvod pochybovať o jeho nezaujatosti , predloží vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 10 dní od jej podania nadriadenému súdu a ten do 10 dní v senáte rozhodne. O vylúčení sudcov NSSR rozhodne do 10 dní iný senát NSSR
účastníci majú právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, pre kt.je sudca vylúčený (neodkladne ich oznámia súdu = ako námietku zaujatosti to oznámia najneskôr na prvom pojednávaní, na kt.sa zúčastnil sudca, o kt.vylúčenie ide alebo do 15 dní od kedy sa mohol dozvedieť o dôvodoch, pre kt.je sudca vylúčený). Ak súd o nich rozhodol, na opakované námietky o zaujatosti súd neprihliada.
O vylúčení znalca, tlmočníka, zapisovateľa rozhoduje obdobným postupom predseda senátu. O vylúčení notára rozhoduje súd, kt.notára poveril vykonávaním úkonov súdneho komisára.
- Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (priateľský/nepriat.pomer k nim). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení aj sudcovia, kt.rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa
len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre kt.je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu a môžu urobiť len úkony, kt.neznesú odklad. Predseda súdu môže vec prideliť inému sudcovi podľa rozvrhu práce alebo vec prikáže inému senátu (ak s tým vylúčený sudca súhlasí). Môže však tiež, ak si myslí, že nie je dôvod pochybovať o jeho nezaujatosti , predloží vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 10 dní od jej podania nadriadenému súdu a ten do 10 dní v senáte rozhodne. O vylúčení sudcov NSSR rozhodne do 10 dní iný senát NSSR
účastníci majú právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, pre kt.je sudca vylúčený (neodkladne ich oznámia súdu = ako námietku zaujatosti to oznámia najneskôr na prvom pojednávaní, na kt.sa zúčastnil sudca, o kt.vylúčenie ide alebo do 15 dní od kedy sa mohol dozvedieť o dôvodoch, pre kt.je sudca vylúčený). Ak súd o nich rozhodol, na opakované námietky o zaujatosti súd neprihliada.
O vylúčení znalca, tlmočníka, zapisovateľa rozhoduje obdobným postupom predseda senátu. O vylúčení notára rozhoduje súd, kt.notára poveril vykonávaním úkonov súdneho komisára.
o menovaní sudcov viď správko...
obsadenie súdu:
1) v konaní pred okresným súdom rozhoduje samosudca(len sudca) alebo poverený zamestnanec súdu (senát, len ak to ustanoví zákon)
2) pred kraj.súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje samosudca alebo poverený ZC súdu, v odvolacom konaní rozhoduje senát. Je však výnimka, keď KS rozhoduje v senáte aj na prvom stupni a to, ak ide o spory:
- medzi obchod.spoloč.
- z pr.vzťahov týkajúcich sa hospod.súťaže
- z práv priem.vlast.
- týkajúcich sa nám.lodí a nám.plavby
- dávky soc.zabezpečenia (+ pozri vecnú príslušnosť)
v OSK môže rozhodovať aj notár – ako súdny komisár (prejednanie dedičstva, osvedčenie o dedičstve) + aj súdny tajomník a vyšší súdny úradník.
1) v konaní pred okresným súdom rozhoduje samosudca(len sudca) alebo poverený zamestnanec súdu (senát, len ak to ustanoví zákon)
2) pred kraj.súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje samosudca alebo poverený ZC súdu, v odvolacom konaní rozhoduje senát. Je však výnimka, keď KS rozhoduje v senáte aj na prvom stupni a to, ak ide o spory:
- medzi obchod.spoloč.
- z pr.vzťahov týkajúcich sa hospod.súťaže
- z práv priem.vlast.
- týkajúcich sa nám.lodí a nám.plavby
- dávky soc.zabezpečenia (+ pozri vecnú príslušnosť)
v OSK môže rozhodovať aj notár – ako súdny komisár (prejednanie dedičstva, osvedčenie o dedičstve) + aj súdny tajomník a vyšší súdny úradník.
b) vhodná delegácia – ...
b) vhodná delegácia – ak by príslušný súd síce konať mohol, ale bolo by vhodnejšie, aby rozhodoval iný-podľa zákona nepríslušný súd- najmä kvôli hospodárnosti konania. Tu účastní podáva návrh na delegáciu.
o delegácii, pokiaľ ide o okresné súdy v obvode toho istého kr.súdu, rozhoduje ten kr.súd. ak sú však okr.súdy v rôznych v obvodoch rôznych kr.súdov, rozhoduje NSSR
atrahovanie:
- dnes sa nevyužíva. Išlo o prípad, keď NSSR odníme príslušnému súdu vec a prikáže ju na rozhodovanie súdu vyššieho stupňa, alebo odníme vec súdu II.stupňa a rouhodne o nej sám
Organizácia súdov:
1. okresné súdy – novelou boli zrušení prísediaci v OSK = spory rieši samosudca alebo poverený zamestnanec súdu (vyšší súd.úradník)
2. krajské súdy = samosudca, alebo v odvolaniach senát (3 - predseda + 2 sudcovia)
3. NSSR – preds. a podpred., rozhodujú v 3 alebo 5 člennom (pre mimoriadne orp.prostr. = dovolania) senáte
o delegácii, pokiaľ ide o okresné súdy v obvode toho istého kr.súdu, rozhoduje ten kr.súd. ak sú však okr.súdy v rôznych v obvodoch rôznych kr.súdov, rozhoduje NSSR
atrahovanie:
- dnes sa nevyužíva. Išlo o prípad, keď NSSR odníme príslušnému súdu vec a prikáže ju na rozhodovanie súdu vyššieho stupňa, alebo odníme vec súdu II.stupňa a rouhodne o nej sám
Organizácia súdov:
1. okresné súdy – novelou boli zrušení prísediaci v OSK = spory rieši samosudca alebo poverený zamestnanec súdu (vyšší súd.úradník)
2. krajské súdy = samosudca, alebo v odvolaniach senát (3 - predseda + 2 sudcovia)
3. NSSR – preds. a podpred., rozhodujú v 3 alebo 5 člennom (pre mimoriadne orp.prostr. = dovolania) senáte
- Súd skúma miestnu príslušnosť skôr ako ...
- Súd skúma miestnu príslušnosť skôr ako konanie začne, neskôr len na návrh účastníka ak to uplatní pri prvom úkone, kt.mu patrí (napr.vyjadrenie sa k žalobe, odpor proti platobn.rozkazu). Konanie je začaté až otvorenie pojednávanie vo veci samej a výzva súdu na prednesenie návrhu
Delegácia (nie je predmetom otázky:delegácia, organizácia súdov, vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vecí)
- je výnimkou zo zásady nemennosti vecnej a mistnej príslušnosti určenej na začiatku konania, aj keby sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre jej určenie – ide tu o zmenu miestnej príslušnosti = súd II.stupňa, resp.NSSR (najbližšie nadriadený súd) odníme príslušnosť súdu a prikáže ju na pojednanie a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu. Delegácia môže byť:
a) nutná delegácia – ak okresný alebo kr.súd nemôže z objektívnych dôvodov vo veci konať (napr.zaujatosť všetkých sudcov)- vtedy ak sa súd domnieva, že nemôže konať, predloží vyššiemu súdu spis aby ho vylúčil vo veci konať
Delegácia (nie je predmetom otázky:delegácia, organizácia súdov, vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vecí)
- je výnimkou zo zásady nemennosti vecnej a mistnej príslušnosti určenej na začiatku konania, aj keby sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre jej určenie – ide tu o zmenu miestnej príslušnosti = súd II.stupňa, resp.NSSR (najbližšie nadriadený súd) odníme príslušnosť súdu a prikáže ju na pojednanie a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu. Delegácia môže byť:
a) nutná delegácia – ak okresný alebo kr.súd nemôže z objektívnych dôvodov vo veci konať (napr.zaujatosť všetkých sudcov)- vtedy ak sa súd domnieva, že nemôže konať, predloží vyššiemu súdu spis aby ho vylúčil vo veci konať
- o odvolaniach ako súdy II.stupňa rozhodujú krajské súdy. O odvolaniach, kde je KS ako 1.stupňový, rozhoduje NSSR (5 členný senát). Proti rozhodnutiu NSSR rozhoduje iný 5 členný senát NSSR
- o dovolaniach(mimoriadne opr.prostr.) podaných gener.prokurátorom proti rozhodnutiam nižších súdov rozhoduje NSSR; o dovolaniach proti rozhod.NSSR rozhoduje iný 5 členný senát tohto súdu
spor o vecnú príslušnosť a spor o miestnu príslušnosť:
spor o vecnú príslušnosť
- môže začať len súd, kt. pri skúmaní príslušnosti dôjde k záveru, že nie je daná jeho vecná príslučnosť
- vtedy vec neodkladne postúpi príslušnému súdu bez rozhodnutia (urobí len záznam v spise o jeho názore o nepríslušnosti) a upovedomí o tom účastníkov
- ak súd, kt.bola vec postúpená s tým nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia na NSSR
spor o miestnu príslušnosť:
- môže začať nielen súd, ale aj účastník konania (žalovaný), kt.je však limitovaný prvým úkonom, ktorí mu v konaní patrí.
- o dovolaniach(mimoriadne opr.prostr.) podaných gener.prokurátorom proti rozhodnutiam nižších súdov rozhoduje NSSR; o dovolaniach proti rozhod.NSSR rozhoduje iný 5 členný senát tohto súdu
spor o vecnú príslušnosť a spor o miestnu príslušnosť:
spor o vecnú príslušnosť
- môže začať len súd, kt. pri skúmaní príslušnosti dôjde k záveru, že nie je daná jeho vecná príslučnosť
- vtedy vec neodkladne postúpi príslušnému súdu bez rozhodnutia (urobí len záznam v spise o jeho názore o nepríslušnosti) a upovedomí o tom účastníkov
- ak súd, kt.bola vec postúpená s tým nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia na NSSR
spor o miestnu príslušnosť:
- môže začať nielen súd, ale aj účastník konania (žalovaný), kt.je však limitovaný prvým úkonom, ktorí mu v konaní patrí.
člení sa :
1) výlučná osobitná miestna P – taxatívne vymedzené prípady, kedy je vylúčená možnosť prejednania veci iným ako v zákone stanoveným súdom. Ide o tieto prípady:
- rozvody – súd, kde mali M posledné spoločné bydlisko ak v tomto obvode býva aspoň 1 z M. ak taký súd nie je, tak všeobecný súd odporcu, ak nie, tak všeob.súd navrhovateľa
- vysporiadanie BSM- ten súd, kt.rozhodol o rozvode
- pre veci osvojenia a starostlivosti o dieťa – ten súd, v kt.obvode má maloletý bydlisko
- pri spôsobilosti na PˇU – všeobecný súd tohto občana- ak je v ústave zdr.starostlivosti, tak v obvode, kde je toto úst.zadr.zariadenie
- pri opatrovníctve súd v kt.obvode má opatrovanec bydlisko
- pri vyhlásení za mŕtveho – kde mal posledné bydlisko
- ak ide o práva k nehnuteľnosti, tak súd, v obvode kt.sa nehnuteľnosť nachádza
- pre dedičské konanie- súd v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, ak taký nie je, tak kde mal naposledy pobyt, ak nie je, tak v obvode ktorého je poručiteľov majetok. Ak ide o spory o dedičstvo, tak súd, kde prebieha konanie o dedičstve
- pre exekučné a konkurzné veci súd na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia alebo na ktoromsa vykonáva konkurz
- rozvody – súd, kde mali M posledné spoločné bydlisko ak v tomto obvode býva aspoň 1 z M. ak taký súd nie je, tak všeobecný súd odporcu, ak nie, tak všeob.súd navrhovateľa
- vysporiadanie BSM- ten súd, kt.rozhodol o rozvode
- pre veci osvojenia a starostlivosti o dieťa – ten súd, v kt.obvode má maloletý bydlisko
- pri spôsobilosti na PˇU – všeobecný súd tohto občana- ak je v ústave zdr.starostlivosti, tak v obvode, kde je toto úst.zadr.zariadenie
- pri opatrovníctve súd v kt.obvode má opatrovanec bydlisko
- pri vyhlásení za mŕtveho – kde mal posledné bydlisko
- ak ide o práva k nehnuteľnosti, tak súd, v obvode kt.sa nehnuteľnosť nachádza
- pre dedičské konanie- súd v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, ak taký nie je, tak kde mal naposledy pobyt, ak nie je, tak v obvode ktorého je poručiteľov majetok. Ak ide o spory o dedičstvo, tak súd, kde prebieha konanie o dedičstve
- pre exekučné a konkurzné veci súd na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia alebo na ktoromsa vykonáva konkurz
ak ide o rozhodcovské konania, ...
ak ide o rozhodcovské konania, tak je príslučný súd, v kt.obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania (ak nie, tak kde sa zdržiava)
2. OMP dana na výber
- umožňuje účastníkovi podať návrh na všeobecnom súde účastníka proti kt.návrh smeruje, alebo na súde, kt.je v zákone presne uvedený, a to na súde:
a) kde má odporca stále pracovisko
b) kde došlo ku skutočnosti, kt.zakladá právo na náhradu škody (napr.pri dopr.nehodách)
c) je umiestnená org.zložka PO kt.je odporcom, ak sa spor týka tejto zložky
d) je platobné miesto, aksa uplatňuje právo zo zmenky /šeku
e) je sídlo burzy
FUNKČNÁ PRÍSLUŠNOSŤ
- určuje súd, kt.určitú vec prejednáva a rozhoduje o inštančnom postupe = riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku
2. OMP dana na výber
- umožňuje účastníkovi podať návrh na všeobecnom súde účastníka proti kt.návrh smeruje, alebo na súde, kt.je v zákone presne uvedený, a to na súde:
a) kde má odporca stále pracovisko
b) kde došlo ku skutočnosti, kt.zakladá právo na náhradu škody (napr.pri dopr.nehodách)
c) je umiestnená org.zložka PO kt.je odporcom, ak sa spor týka tejto zložky
d) je platobné miesto, aksa uplatňuje právo zo zmenky /šeku
e) je sídlo burzy
FUNKČNÁ PRÍSLUŠNOSŤ
- určuje súd, kt.určitú vec prejednáva a rozhoduje o inštančnom postupe = riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku
rozlišuje sa:
1) všeobecný súd občana- FO = je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko( kde má trvalý pobyt alebo úmysel trvalo sa zdržiavať) a ak nemá bydlisko, tak súd, v obvode kt.sa zdržuje – a to v čase podania návrhu. To kde má niekto prihlásený na trvalý pobyt je v centrálnom registri obyv.SR
2) všeobecný súd PO - je súd kde má PO sídlo- v obchodných veciach je to súd, kde má PO-odpora sídlo, resp. ak nemá sídlo, tak miesto podnikania.
3) Všeobecný súd štátu – súd, v obvode kt.nastala skutočnosť, kt.zakladá uplatnené právo
ak odporca občan SR nemá všeobecný súd v tejto republike, je príslušný súd, v kt.obvode mal tu posledné bydlisko
proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v SR, možno uplatniť majetkové práva na súde, v obvode kt.má majetok
proti zahraničnej PO možno podať návrh na súde, v kt.obvode je v SR jej zastupiteľstvo
b) osobitná miestna P
- založená na osobitných znakoch- rôzny dôvod, napr.hospodárnosť konania, umožnenie lepšieho styku účastníkov so súdom… Možnosť účastníkov podať návrh na začatie konania na všeobecnom súde alebo na niektorom inom.
2) všeobecný súd PO - je súd kde má PO sídlo- v obchodných veciach je to súd, kde má PO-odpora sídlo, resp. ak nemá sídlo, tak miesto podnikania.
3) Všeobecný súd štátu – súd, v obvode kt.nastala skutočnosť, kt.zakladá uplatnené právo
ak odporca občan SR nemá všeobecný súd v tejto republike, je príslušný súd, v kt.obvode mal tu posledné bydlisko
proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v SR, možno uplatniť majetkové práva na súde, v obvode kt.má majetok
proti zahraničnej PO možno podať návrh na súde, v kt.obvode je v SR jej zastupiteľstvo
b) osobitná miestna P
- založená na osobitných znakoch- rôzny dôvod, napr.hospodárnosť konania, umožnenie lepšieho styku účastníkov so súdom… Možnosť účastníkov podať návrh na začatie konania na všeobecnom súde alebo na niektorom inom.
VECNÁ PRÍSLUŠNOSŤ(§ 9)
- vymedtuje okruh pôsobnosti medzi jednotlivými druhmi súdov. Určuje ju súd, kt. je oprávnený a povinný určitú vec prejednať a rozhodnúť na prvom stupni. Na konanie na 1.stupni sú zásadne príslušné okresné súdy, výnimočne krajské súdy- tie rozhodujú na 1.stupni (§9 ods.2,3):
a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky podľa pr.predpisov o soc.zabezpečení (ZĽ-príjemca dávky)
b) v sporoch medzi orgánom nemocenského poistenia a ZĽ-om o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní NP
c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich dipl.výsady a imunity.
d) Obchodné veci bez ohľadu na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia (napr. spory pri zakladaní obch.spoločností + rozhodnutia orgánov obch.spoločností, spory z burz.obchodov, spory z práv priem.vlastníctva; spory týkajúce sa zmeniek, šekov a iných CP, spory týkajúce sa ochrany hosp.súťaže, medzin.obch.styku (to je v § 65)
a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky podľa pr.predpisov o soc.zabezpečení (ZĽ-príjemca dávky)
b) v sporoch medzi orgánom nemocenského poistenia a ZĽ-om o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní NP
c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich dipl.výsady a imunity.
d) Obchodné veci bez ohľadu na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia (napr. spory pri zakladaní obch.spoločností + rozhodnutia orgánov obch.spoločností, spory z burz.obchodov, spory z práv priem.vlastníctva; spory týkajúce sa zmeniek, šekov a iných CP, spory týkajúce sa ochrany hosp.súťaže, medzin.obch.styku (to je v § 65)
e) Prejednávajú konkurzy a vyrovnania okrem vyporiadanie BSM
f) Iné veci ak tak stanovuje osobitný predpis
ako súdy II.stupňa rozhodujú krajské súdy o odvolaniach. O odvolaniach, kde je KS ako 1.stupňový, rozhoduje NSSR. Proti rozhodnutiu NSSR rozhoduje iný- 5 členný senát.
MIESTNA PRÍSLUŠNOSŤ(§ 84-89)
- vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými súdmi toho istého druhu (myslí sa OS alebo KS) – každý súd má vymedzený územný obvod v rámci kt.koná
- druhy miestnej príslušnosti.:
a) všeobecná miestna P
- určuje sa všeobecným súdom toho účastníka, proti ktorému návrh smeruje – teda podľa odporcu / žaloveného.
- konanie sa uskutoční na tom súde, kt.je vecne a miestne príslušný a to podľa okolností, kt.sú v čase začatia konania a trvá až do skončenia.
- Ak je takto miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktorom kto- koľvek z nich. Ak sa MP nedá zistiť, rozhoduje o MP NS SR
ako súdy II.stupňa rozhodujú krajské súdy o odvolaniach. O odvolaniach, kde je KS ako 1.stupňový, rozhoduje NSSR. Proti rozhodnutiu NSSR rozhoduje iný- 5 členný senát.
MIESTNA PRÍSLUŠNOSŤ(§ 84-89)
- vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými súdmi toho istého druhu (myslí sa OS alebo KS) – každý súd má vymedzený územný obvod v rámci kt.koná
- druhy miestnej príslušnosti.:
a) všeobecná miestna P
- určuje sa všeobecným súdom toho účastníka, proti ktorému návrh smeruje – teda podľa odporcu / žaloveného.
- konanie sa uskutoční na tom súde, kt.je vecne a miestne príslušný a to podľa okolností, kt.sú v čase začatia konania a trvá až do skončenia.
- Ak je takto miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktorom kto- koľvek z nich. Ak sa MP nedá zistiť, rozhoduje o MP NS SR
druhy právomoci:
1. zúžená právomoc- ak výslovné ustanovenie zákona odkazuje inak občianskopr.vec na konanie a rozhodnutie inému orgánu ako súdu (napr.rozhodcovský súd; )
2. rozšírená- ak zákon ustanoví, že do právomoci súdov patria aj také veci, kt.by inak mohli patriť do právomoci iných orgánov ako súdov (naopr.volebné súdnictvo)
3. delená – ak súdnemu konaniu predchádzalo konanie na inom orgáne, ale vec nebola s konečnou platnosťou vyriešená
kompetenčné spory o právomoc medzi súdom a orgánom verejnej správy:
- rozhoduje o nich NSSR. Spor môže byť:
a) kladný – keď si oba orgány prisvojujú právomoc na kon.a rozhodnutie
b) záporný – ani jeden
Príslušnosť :
- je druh, stupeň a konkrétny súd, kt.má prejednať a rozhodnúť určitú vec patriacu do právomoci občianskopr.súdnictva = teda vymedzenie pôsobnosti medzi súdmi navzájom
- príslušnosť sa zisťuje na začiatku konania, lebo ak je raz určená, trvá do skončenia konania
2. rozšírená- ak zákon ustanoví, že do právomoci súdov patria aj také veci, kt.by inak mohli patriť do právomoci iných orgánov ako súdov (naopr.volebné súdnictvo)
3. delená – ak súdnemu konaniu predchádzalo konanie na inom orgáne, ale vec nebola s konečnou platnosťou vyriešená
kompetenčné spory o právomoc medzi súdom a orgánom verejnej správy:
- rozhoduje o nich NSSR. Spor môže byť:
a) kladný – keď si oba orgány prisvojujú právomoc na kon.a rozhodnutie
b) záporný – ani jeden
Príslušnosť :
- je druh, stupeň a konkrétny súd, kt.má prejednať a rozhodnúť určitú vec patriacu do právomoci občianskopr.súdnictva = teda vymedzenie pôsobnosti medzi súdmi navzájom
- príslušnosť sa zisťuje na začiatku konania, lebo ak je raz určená, trvá do skončenia konania
h) zásada priamosti a ústnosti
- priamosť = súd má rozhodnúť o veci bezprostredne na základe získaných dôkazov a poznatkov vykonaných pred súdom
- ústnosť = súd pri rozhodovaní o veci principiálne vychádza z poznatkov, kt.získal na ústnom pojednávaní
i) zásada arbitrárneho poriadku
- postup a priebeh konania nie je vopred určený – určuje ho súd
j) zásada hospodárnosti
- nie len rýchle ale aj hospodárne konanie
k) zásada materiálnej pravdy
- po novele 501/01 sa už nepovažuje za procesný postup
- po novele platí formálna pravda- cieľom konania je zistenie skutkového stavu pričom na to využíva predošlé zásady a to je tá formálna pravda v nich obisahnutá
- ústnosť = súd pri rozhodovaní o veci principiálne vychádza z poznatkov, kt.získal na ústnom pojednávaní
i) zásada arbitrárneho poriadku
- postup a priebeh konania nie je vopred určený – určuje ho súd
j) zásada hospodárnosti
- nie len rýchle ale aj hospodárne konanie
k) zásada materiálnej pravdy
- po novele 501/01 sa už nepovažuje za procesný postup
- po novele platí formálna pravda- cieľom konania je zistenie skutkového stavu pričom na to využíva predošlé zásady a to je tá formálna pravda v nich obisahnutá
34. Právomoc a príslušnosť súdu v OSK podľa OSP.
Právomoc:
- je zákonom vymedzený rozssah činnosti (vec prejednať a rozhodnúť); súhrn oprávnení a právomocí, kt.zákon priznáva súdom pri výkone súdnej moci a to vo veciach občianských a trestných
- je jednou z procesných podmienok, kt.skúma súd ex offo – ak zistí nedostatok svojej právomoci, je povinný zastaviť konanie a vec postúpiť inému na to oprávnenému št.orgánu- ak taký nie je, tak to patrí do právomoci súdu.
- čo sa týka občianskopr.právomoci, tak súdy prejednávajú (§7):
a) spory kt.vyplývajú z občianskopr., pracovných, rodinných, obchodných a hospod.vzťahov (pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú iné súdy)
b) preskúmavajú (nerozhodujú) zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci (spr.súdn.)
c) iné veci, ak ustanoví zákon(napr.Z.o soc.poistení)
nie všetko rozhoduje súd- napr.vôbec nemá právomoc na daňové veci
- je zákonom vymedzený rozssah činnosti (vec prejednať a rozhodnúť); súhrn oprávnení a právomocí, kt.zákon priznáva súdom pri výkone súdnej moci a to vo veciach občianských a trestných
- je jednou z procesných podmienok, kt.skúma súd ex offo – ak zistí nedostatok svojej právomoci, je povinný zastaviť konanie a vec postúpiť inému na to oprávnenému št.orgánu- ak taký nie je, tak to patrí do právomoci súdu.
- čo sa týka občianskopr.právomoci, tak súdy prejednávajú (§7):
a) spory kt.vyplývajú z občianskopr., pracovných, rodinných, obchodných a hospod.vzťahov (pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú iné súdy)
b) preskúmavajú (nerozhodujú) zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci (spr.súdn.)
c) iné veci, ak ustanoví zákon(napr.Z.o soc.poistení)
nie všetko rozhoduje súd- napr.vôbec nemá právomoc na daňové veci
e) prejednacia zásada
- spočíva v tom, že dôkazné bremeno spočíva na účastníkoch konania, kt.dokazujú rozhodujúce skutočnosti a navrhujú dôkazy = to je pre sporové konania
- v nesporových konaniach sa uplatňuje vyšetrovacia/vyhľadávacia zásada, kde súd vykonáva dôkazy
f) zásada voľného hodnotenia dôkazov
- súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (nie však ľubovoľne) a to každý dôkaz jednotlivo a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
- pri „predbežných otázkach“ + rozhodnutia ES pre ĽP, rozhod.OčvTK- je však sudca viazanýrozhodnutím urč.orgánov (napr.že bol spáchaný TČ) a teda nemôže tieto skutočnosti odchylne hodnotiť- musí z nich vychádzať
g) zásada kontradiktórnosti
- platí pre sporové konanie a jeho podstaou je nielen spor o právo ale aj to, že tento spor je regulovaný procesnými úkonmi súdu.
- Kontradiktórnosť podporuje aktivitu protistojacich procesných strán pri zhromažďovaní skutkového materiálu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Ide tu o „procesné vzťahy negatívnej spolupráce“- jedna strana trvá na svojich nárokoch, kým druhá sa v ich uplatnení snaží zabrániť predkladaním svojich argumentov
- v nesporových konaniach sa uplatňuje vyšetrovacia/vyhľadávacia zásada, kde súd vykonáva dôkazy
f) zásada voľného hodnotenia dôkazov
- súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (nie však ľubovoľne) a to každý dôkaz jednotlivo a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
- pri „predbežných otázkach“ + rozhodnutia ES pre ĽP, rozhod.OčvTK- je však sudca viazanýrozhodnutím urč.orgánov (napr.že bol spáchaný TČ) a teda nemôže tieto skutočnosti odchylne hodnotiť- musí z nich vychádzať
g) zásada kontradiktórnosti
- platí pre sporové konanie a jeho podstaou je nielen spor o právo ale aj to, že tento spor je regulovaný procesnými úkonmi súdu.
- Kontradiktórnosť podporuje aktivitu protistojacich procesných strán pri zhromažďovaní skutkového materiálu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Ide tu o „procesné vzťahy negatívnej spolupráce“- jedna strana trvá na svojich nárokoch, kým druhá sa v ich uplatnení snaží zabrániť predkladaním svojich argumentov
) vyrovnacie konanie =
b) vyrovnacie konanie = je procesnou možnosťou úpadcu dosiahnúť účel konkurzného konania osobitným procesným postupom, ktorého postata spočíva v tom, že veritelia sú ochotní prijať kompromisné riešenie navrhnuté úpadcom
4. ROZHODCOVSKÉ KONANIE (pozri aj MPS)
- rozhodcovia a stále rozhodcovské súdy prejednávajú a rozhodujú veci vyplyvajúce z obchodných vzťahov a občianskopr.vzťahov
- ide o sporové konania a jeho rozhodnutia sú nútene vykonateľné
Zásady občianského procesu (OSK):
1. ÚSTAVNOPROCESNÉ ZÁSADY (priamo/nepriamo obsiahnuté v ÚSR a úst.zákone 23/91 kt.sa uvádza listina ZĽPaS)
a) rovnosť účastníkov konania
– majú rovnaké procesné P a P bez diskriminácie a zvýhodnenie a súd je povinní túto rovnosť účastníkom zabezpečiť. Patrí sem napr. :
– právo na právnu pomoc od začiatku konania pred súdom
- právo na tlmočníka = právo na konanie v materčine
4. ROZHODCOVSKÉ KONANIE (pozri aj MPS)
- rozhodcovia a stále rozhodcovské súdy prejednávajú a rozhodujú veci vyplyvajúce z obchodných vzťahov a občianskopr.vzťahov
- ide o sporové konania a jeho rozhodnutia sú nútene vykonateľné
Zásady občianského procesu (OSK):
1. ÚSTAVNOPROCESNÉ ZÁSADY (priamo/nepriamo obsiahnuté v ÚSR a úst.zákone 23/91 kt.sa uvádza listina ZĽPaS)
a) rovnosť účastníkov konania
– majú rovnaké procesné P a P bez diskriminácie a zvýhodnenie a súd je povinní túto rovnosť účastníkom zabezpečiť. Patrí sem napr. :
– právo na právnu pomoc od začiatku konania pred súdom
- právo na tlmočníka = právo na konanie v materčine
b) verejnosť pojednávania:
- civilný súd zásadne koná a rozhoduje verejne (neverejné pojednávanie na 1 .stupni len výnimočne a na základe výslovného zákonného predpisu- napr.keby verejné prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obch.tajomstvo alebo mravnosť), no rozsudok sa musí vyhlásiť vždy verejne
- každý má právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaním dôkazom
c) prejednanie veci bez zbytočných prieťahov
- za účelom rýchlej a účinnej ochrany práv, takže vec má byť čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnurá, spravidla na jedinom pojednávaní
2. PROCESNÉ ZÁSADY (právne princípy v civ.procese)
d) dispozičná zásada
- typická je pre sporové konanie- o tom, či konanie začne rozhodujú účastníci konania (môžu podať žalobu; zmeniť žalobu, späťvzatie žaloby,uznanie nároku …+ možnosť určiť aj predmet sporu + možnosť zmeny žalobného petitu + možnosť podať riadny opr.prostriedok + návr na začatie exek.konania
- dôležitým prejavom DZ je, že súd je zásadne viazaný žalobným petitom
- každý má právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaním dôkazom
c) prejednanie veci bez zbytočných prieťahov
- za účelom rýchlej a účinnej ochrany práv, takže vec má byť čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnurá, spravidla na jedinom pojednávaní
2. PROCESNÉ ZÁSADY (právne princípy v civ.procese)
d) dispozičná zásada
- typická je pre sporové konanie- o tom, či konanie začne rozhodujú účastníci konania (môžu podať žalobu; zmeniť žalobu, späťvzatie žaloby,uznanie nároku …+ možnosť určiť aj predmet sporu + možnosť zmeny žalobného petitu + možnosť podať riadny opr.prostriedok + návr na začatie exek.konania
- dôležitým prejavom DZ je, že súd je zásadne viazaný žalobným petitom
- spravidla sa neuplatňuje pravidlo ....
- spravidla sa neuplatňuje pravidlo ovýlučnej miestnej príslušnosti- uplatňuje sa prejednávací princíp = účastníci konania nesú procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu (dôkazné bremeno)
- charakteristické je vynesenie deklaratórneho rozhodnutia (pred vynesením skúma, či jestvoval hmotnopr.vzťah, kt.vyústil do sporu – teda napr. či žalovaný skutočne dlhoval prachy žalobcovi. Deklaratórne rozhodnutie potom zakladá procesný vzťah)
2. EXEKUČNÉ KONANIE = KON.O NÚT. VÝKONE SÚD.A INÝCH ROZHODNUTí
- jeho podstatou je nútený výkon rozhodnutí na zabezpečenie práv, kt.nie sú dobrovoľne plnené. Člení sa na 2 paralelné subsystémy
a) konanie podľa OSP
b) konanie podľa exekučného poriadku
E) 3. KONKURZNÉ A VYROVNACIE KONANIE
a) konkurzné konanie = zmiešané, zložito-štrukturované konanie, kt. obsahuje prvky sporového, nesporového a exekučného konania
- charakteristické je vynesenie deklaratórneho rozhodnutia (pred vynesením skúma, či jestvoval hmotnopr.vzťah, kt.vyústil do sporu – teda napr. či žalovaný skutočne dlhoval prachy žalobcovi. Deklaratórne rozhodnutie potom zakladá procesný vzťah)
2. EXEKUČNÉ KONANIE = KON.O NÚT. VÝKONE SÚD.A INÝCH ROZHODNUTí
- jeho podstatou je nútený výkon rozhodnutí na zabezpečenie práv, kt.nie sú dobrovoľne plnené. Člení sa na 2 paralelné subsystémy
a) konanie podľa OSP
b) konanie podľa exekučného poriadku
E) 3. KONKURZNÉ A VYROVNACIE KONANIE
a) konkurzné konanie = zmiešané, zložito-štrukturované konanie, kt. obsahuje prvky sporového, nesporového a exekučného konania
- možno začať iba na návrh (žaloba) alebo
- možno začať iba na návrh (žaloba) alebo postúpením sporu rozhodcovskému orgánu
§ 115 vymedzený tak, že ju tvoria FO, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
§ 474 ods. 2 – dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Príklad: Po poručiteľovi zostala manželka, obaja rodičia a spolužijúca teta, teda spĺňajúca podmienky uvedené v zákone. Manželka poručiteľa dedí polovicu a všetci ostatní po rovnakom diele z druhej polovice, teda každý z rodičov, ako aj teta po 1/6.
Tzv. spolužijúce osoby nemusia byť osoby blízke podľa § 116, ale rozhodujúce je, či sú splnené podmienky podľa § 474 ods. 1.
§ 115 vymedzený tak, že ju tvoria FO, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
§ 474 ods. 2 – dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Príklad: Po poručiteľovi zostala manželka, obaja rodičia a spolužijúca teta, teda spĺňajúca podmienky uvedené v zákone. Manželka poručiteľa dedí polovicu a všetci ostatní po rovnakom diele z druhej polovice, teda každý z rodičov, ako aj teta po 1/6.
Tzv. spolužijúce osoby nemusia byť osoby blízke podľa § 116, ale rozhodujúce je, či sú splnené podmienky podľa § 474 ods. 1.
33. Občianske súdne konanie – pojem a zásady OSK.
OSK
- je jednou zo záruk zákonnosti, pretože každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, kt.bolo ohrozené alebo porušené
- v OSK súdy prejednávajú spory a uskutočňujú výkon rozhodnutí, kt.neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri tom, aby nedochádzalo k porušovaniu a zneužívaniu práv a právom chr.záujmov FO a PO
procesnoprávne vzťahy:
- ako vzťahy medzi súdom a účastníkmi konania v civilnom procese vznikajú podaním žaloby alebo začatím konania bez návrhu = (keďzákonom predpísaným spôsobom dôjde k začatiu konania)
subjekty obč.procesu:
- predovšetkým súd (v OSK môže jeho právomoc vykonávať rozhodcovský orgán alebo súdny exekútor) a účastníci konania
- je jednou zo záruk zákonnosti, pretože každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, kt.bolo ohrozené alebo porušené
- v OSK súdy prejednávajú spory a uskutočňujú výkon rozhodnutí, kt.neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri tom, aby nedochádzalo k porušovaniu a zneužívaniu práv a právom chr.záujmov FO a PO
procesnoprávne vzťahy:
- ako vzťahy medzi súdom a účastníkmi konania v civilnom procese vznikajú podaním žaloby alebo začatím konania bez návrhu = (keďzákonom predpísaným spôsobom dôjde k začatiu konania)
subjekty obč.procesu:
- predovšetkým súd (v OSK môže jeho právomoc vykonávať rozhodcovský orgán alebo súdny exekútor) a účastníci konania
druhy občianského procesu
1.OBČIANSKÉ ZÁKLADNÉ KONANIE = delí sa na:
a) nesporové konanie
- veci, kt.sa v nňom prejednávajú a rozhodujú zákon taxatívne vymedzuje v 3., 5 časti + veci „verejného súdnictva“ + z 2.časti konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
- účastníci nie sú procesnými protivníkmi- sú priamo určený zákonom (navrhovateľ + osoby o kt.právach a pov.sa rozhoduje). Typické je vynesenie konštitutívneho meritórneho rozhnutia (vynesenie konšt.rohodnutia hmotné právo spravidlo predvída ako právotvornú skutočnosť – napr.rozvod M nie je možný bez súdneho rozhodnutia)
- súd ex offo zisťuje skutočnosti potrebné pre rozhodnutie- uplatňuje sa princíp oficiality a vyhľadávací princíp + pravidlo výlučnej miestnej príslušnosti
b) sporové konanie
- účelom sporového konania je poskytnú ochranu pri konflikte dvoch protichodných, spravidla hmotných záujmov
- účastníkmi sú žalobca a žalovaný (navrhovateľ a odporca)
a) nesporové konanie
- veci, kt.sa v nňom prejednávajú a rozhodujú zákon taxatívne vymedzuje v 3., 5 časti + veci „verejného súdnictva“ + z 2.časti konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
- účastníci nie sú procesnými protivníkmi- sú priamo určený zákonom (navrhovateľ + osoby o kt.právach a pov.sa rozhoduje). Typické je vynesenie konštitutívneho meritórneho rozhnutia (vynesenie konšt.rohodnutia hmotné právo spravidlo predvída ako právotvornú skutočnosť – napr.rozvod M nie je možný bez súdneho rozhodnutia)
- súd ex offo zisťuje skutočnosti potrebné pre rozhodnutie- uplatňuje sa princíp oficiality a vyhľadávací princíp + pravidlo výlučnej miestnej príslušnosti
b) sporové konanie
- účelom sporového konania je poskytnú ochranu pri konflikte dvoch protichodných, spravidla hmotných záujmov
- účastníkmi sú žalobca a žalovaný (navrhovateľ a odporca)
pramene OPP:
1. ústava a ústavné normy (najmä čl.o ZĽPaS a čl.o práve na súdnu a inú pr.ochranu
2. OSP = upravuje postup súdu a účastníkov v obč.súd.konaní (OSK) tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a opr.záujmov účastníkov + výchova na zachovávanie zákonov a čestné plnenie povinností (vecná pôsobnosť)
3. Ostatné procesnopr.normy – v iných zákonoch a podzákonné predpisy
4. Nálezy ÚS SR v konaniach o súlade, kt.sa svojimi účinkami dotkli OSP
Pôsobnosť noriem OPP (nie je predmetom otázky)
a) časová = procesné normy nadobúdajú pôsobnosť dňom svojej účinnosti- platí, že nový zákon platí aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou a pr.účinky už urobených úkonov ostávajú zachované
b) miestna – (lex fori) = slovenské súdy vždy postupujú podľa slovenského OPP (aplikácia cudzích proc.predpisov len výnimočne a na základe vzájomnosti)
c) osobná = slovenské proc.predpisy sa vzťahujú na všetky subjekty (= aj cudzinci a cudzie PO či bezdomovcov) ktoré sú subjektami súdneho konania pred slovenskými sudmi
d) vecná (viď OSP a OSK )
2. OSP = upravuje postup súdu a účastníkov v obč.súd.konaní (OSK) tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a opr.záujmov účastníkov + výchova na zachovávanie zákonov a čestné plnenie povinností (vecná pôsobnosť)
3. Ostatné procesnopr.normy – v iných zákonoch a podzákonné predpisy
4. Nálezy ÚS SR v konaniach o súlade, kt.sa svojimi účinkami dotkli OSP
Pôsobnosť noriem OPP (nie je predmetom otázky)
a) časová = procesné normy nadobúdajú pôsobnosť dňom svojej účinnosti- platí, že nový zákon platí aj pre konania začaté pred jeho účinnosťou a pr.účinky už urobených úkonov ostávajú zachované
b) miestna – (lex fori) = slovenské súdy vždy postupujú podľa slovenského OPP (aplikácia cudzích proc.predpisov len výnimočne a na základe vzájomnosti)
c) osobná = slovenské proc.predpisy sa vzťahujú na všetky subjekty (= aj cudzinci a cudzie PO či bezdomovcov) ktoré sú subjektami súdneho konania pred slovenskými sudmi
d) vecná (viď OSP a OSK )
3. Závet zriadený vo forme notárskej zápisnice
- upravujú to predpisy o notárskom konaní (je to predmetom OPP)
- spisuje ho kvalifikovaný notár
- § 476d ods. 2 – maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, môžu prejaviť svoju poslednú vôľu iba vo forme notárskej zápisnice
Zrušenie závetu
§ 480 a) odvolaním závetu (odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet)
b) závetca zničí listinu, na ktorej bol závet napísaný,
c) závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže svojím obsahom obstáť (ak by si neodporovali a ten druhý by len niečo dopĺňal, môžu ostať v platnosti oba).
- Dedenie je upravené v 7. časti OZ (§ 460 a nasl.)
- spisuje ho kvalifikovaný notár
- § 476d ods. 2 – maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, môžu prejaviť svoju poslednú vôľu iba vo forme notárskej zápisnice
Zrušenie závetu
§ 480 a) odvolaním závetu (odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet)
b) závetca zničí listinu, na ktorej bol závet napísaný,
c) závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže svojím obsahom obstáť (ak by si neodporovali a ten druhý by len niečo dopĺňal, môžu ostať v platnosti oba).
- Dedenie je upravené v 7. časti OZ (§ 460 a nasl.)
O B C I A N S K E P R A V O P R O C E S N E
32. Pojem, povaha a pramene OPP. Miesto OPP v systéme nášho právneho poriadku.
pojem OPP
- je samostatným odvetvým slov.pr.poriadku a tiež aj subsystém systému procesného práva.
- Zaraďujeme do systému ver.práva, no má úzsky vzťah aj k odvetviam súkr.práva
Predmet a cieľ OPP
- je CIVILNÝ PROCES – súhrn PN upravujúcich civilný proces = postup súdu/rozhodcovského orgánu a ostatných subjektov konania, kt.podstata spočíva v riešení hmotnopr.konfliktu medzi subjektami hmotnopr.vzťahu a ktorého cieľom je:
a) zabezpečenie spravodlivej ochrany, prípadne realizácia (aj nútený výkon) práva, ktorého obsah spravidla určuje hmotné právo
b) vydanie deklaratórneho alebo konštitútivneho rozhodnutia
c) výchova na zachovánie zákonov + na čestné plnenie povinností a úctu k právam iných
pojem OPP
- je samostatným odvetvým slov.pr.poriadku a tiež aj subsystém systému procesného práva.
- Zaraďujeme do systému ver.práva, no má úzsky vzťah aj k odvetviam súkr.práva
Predmet a cieľ OPP
- je CIVILNÝ PROCES – súhrn PN upravujúcich civilný proces = postup súdu/rozhodcovského orgánu a ostatných subjektov konania, kt.podstata spočíva v riešení hmotnopr.konfliktu medzi subjektami hmotnopr.vzťahu a ktorého cieľom je:
a) zabezpečenie spravodlivej ochrany, prípadne realizácia (aj nútený výkon) práva, ktorého obsah spravidla určuje hmotné právo
b) vydanie deklaratórneho alebo konštitútivneho rozhodnutia
c) výchova na zachovánie zákonov + na čestné plnenie povinností a úctu k právam iných
Pisateľom a predčitateľom môže byť niekto zo svedkov...
Pisateľom a predčitateľom môže byť niekto zo svedkov, no osoby pisateľa a predčitateľa musia byť rozličné.
V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu.
Svedkovia môžu byť len osoby spôsobilé na PÚ. Vylučujú sa však osoby nevidiace, hluché, nemé, a tie, ktoré nepoznajú reč, v ktorej sa robí prejav poslednej vôle.
Svedkami nemôžu byť ani osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisateľia, tlmočníci alebo predčitatelia.
V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu.
Svedkovia môžu byť len osoby spôsobilé na PÚ. Vylučujú sa však osoby nevidiace, hluché, nemé, a tie, ktoré nepoznajú reč, v ktorej sa robí prejav poslednej vôle.
Svedkami nemôžu byť ani osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisateľia, tlmočníci alebo predčitatelia.
Ad 2) Určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia.
- tu sa prihliada na tých neopomenuteľných dedičov, čo sa týka určenia ich podielov (pozri hore)
Ak poručiteľ v závete neurčí podiely jednotlivých dedičov, platí nevyvrátiteľná zákonná domnienka, že podiely všetkých dedičov určených v závete sú rovnaké.
Obsahu závetu sa týka aj ustanovenie § 478 – Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky. (Ak by v ňom boli, sú irelevantné, závet je však za predpokladu, že zodpovedá ostatným zákonným náležitosiam, planý).
Pod PODMIENKOU v kontexte dedičského práva treba rozumieť nielen jasnú podmienku (napr. že dedič zdedí pole s podmienkou, že ho bude skutočne obrábať), ale aj príkaz poručiteľa, ktorým v závete dedičovi ukladá povinnosť niečo vykonať alebo niečo strpieť, atď.
Formálne náležitosti závetu
1. Všeobecné náležitosti závetu:
a) prejav vôle poručiteľa urobený výslovne,
b) zachytený vždy písomne,
c) uvedený deň, mesiac a rok, keď bol podpísaný.
Ak poručiteľ v závete neurčí podiely jednotlivých dedičov, platí nevyvrátiteľná zákonná domnienka, že podiely všetkých dedičov určených v závete sú rovnaké.
Obsahu závetu sa týka aj ustanovenie § 478 – Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky. (Ak by v ňom boli, sú irelevantné, závet je však za predpokladu, že zodpovedá ostatným zákonným náležitosiam, planý).
Pod PODMIENKOU v kontexte dedičského práva treba rozumieť nielen jasnú podmienku (napr. že dedič zdedí pole s podmienkou, že ho bude skutočne obrábať), ale aj príkaz poručiteľa, ktorým v závete dedičovi ukladá povinnosť niečo vykonať alebo niečo strpieť, atď.
Formálne náležitosti závetu
1. Všeobecné náležitosti závetu:
a) prejav vôle poručiteľa urobený výslovne,
b) zachytený vždy písomne,
c) uvedený deň, mesiac a rok, keď bol podpísaný.
Poručiteľ môže závet buď:
- napísať vlastnou rukou,
- vo forme notárskej zápisnice,
- alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov.
2. Osobitné formálne náležitosti:
a) Závet napísaný vlastnou rukou poručiteľa (holografný závet)
- vlastnoručne napísaný celý text a vlastnoručne podpísaný, inak je neplatný
- čiže je tu dôležitý rukopis, nie svedkovia
b) Závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa (alografný závet)
1. Závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa, ale ním vlastnoručne podpísaný
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred 2 svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
2. Závet poručiteľa, ktorý nemôže čítať alebo písať, závet nevidiacich osôb, závet nepočujúcich osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať.
- závetca tu nemôže závet vlastnoručne podpísať, v týchto prípadoch sa vyžaduje:
- súčasná prítomnosť 3 svedkov,
- závetca pred nimi výslovne prejaví svoju poslednú vôľu, ktorá sa zachytí v listine (uvedie sa, že závetca nemôže čítať alebo písať)
- listina sa musí nahlas prečítať za prítomnosti távetcu a všetkých 3 svedkov,
- svedkovia svojím podpisom potvrdia, že listina obsahuje poslednú vôľu závetcu.
- vo forme notárskej zápisnice,
- alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov.
2. Osobitné formálne náležitosti:
a) Závet napísaný vlastnou rukou poručiteľa (holografný závet)
- vlastnoručne napísaný celý text a vlastnoručne podpísaný, inak je neplatný
- čiže je tu dôležitý rukopis, nie svedkovia
b) Závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa (alografný závet)
1. Závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa, ale ním vlastnoručne podpísaný
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred 2 svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
2. Závet poručiteľa, ktorý nemôže čítať alebo písať, závet nevidiacich osôb, závet nepočujúcich osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať.
- závetca tu nemôže závet vlastnoručne podpísať, v týchto prípadoch sa vyžaduje:
- súčasná prítomnosť 3 svedkov,
- závetca pred nimi výslovne prejaví svoju poslednú vôľu, ktorá sa zachytí v listine (uvedie sa, že závetca nemôže čítať alebo písať)
- listina sa musí nahlas prečítať za prítomnosti távetcu a všetkých 3 svedkov,
- svedkovia svojím podpisom potvrdia, že listina obsahuje poslednú vôľu závetcu.
Ad 1) Poručiteľom môže byť len FO.
Dedičom môže byť FO, PO, alebo štát.
Spôsobilosť FO, PO byť dedičom – spôsobilosť mať PaP
- tu treba brať do úvahy ustanovenie § 469 o dedičskej nespôsobilosti (pozri skôr).
Za štát vystupujú v dedičských veciach jeho príslušné orgány, pričom treba odlišovať pripadnutie dedičstva štátu ako odúmrť (tu nevystupuje ako dedič – nemôže dedičstvo odmietnuť) od prípadu, keď bol štát určený za dediča priamo v závete (tu má možnosť odmietnutia dedičstva- § 463)
Neopomenuteľní dedičia - § 479 – sú nimi potomkovia poručiteľa- „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“
- vylúčenie uplatnenia ustanovenia o neopomenuteľných dedičoch je možné len z dôvodov uvedených v ustanovení o dedičskej nespôsobilosti (§ 469) a pri inštitúte vydedenia (§ 469a)
Rozdiel medzi oboma inštitútmi spočíva v tom, že dedičská nespôsobilosť nastáva zo zákona a zakladá ju už samo konanie dediča, zatiaľ čo vydedenie je jednostranným PÚ poručiteľa, pre ktorý zákon ustanovuje obdobné použitie ustanovení o zriadení závetu.
Spôsobilosť FO, PO byť dedičom – spôsobilosť mať PaP
- tu treba brať do úvahy ustanovenie § 469 o dedičskej nespôsobilosti (pozri skôr).
Za štát vystupujú v dedičských veciach jeho príslušné orgány, pričom treba odlišovať pripadnutie dedičstva štátu ako odúmrť (tu nevystupuje ako dedič – nemôže dedičstvo odmietnuť) od prípadu, keď bol štát určený za dediča priamo v závete (tu má možnosť odmietnutia dedičstva- § 463)
Neopomenuteľní dedičia - § 479 – sú nimi potomkovia poručiteľa- „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“
- vylúčenie uplatnenia ustanovenia o neopomenuteľných dedičoch je možné len z dôvodov uvedených v ustanovení o dedičskej nespôsobilosti (§ 469) a pri inštitúte vydedenia (§ 469a)
Rozdiel medzi oboma inštitútmi spočíva v tom, že dedičská nespôsobilosť nastáva zo zákona a zakladá ju už samo konanie dediča, zatiaľ čo vydedenie je jednostranným PÚ poručiteľa, pre ktorý zákon ustanovuje obdobné použitie ustanovení o zriadení závetu.
Príklad:
Po poručiteľovi zostal 1 z rodičov, družka a jej maloleté dieťa, obaja spĺňajúci predpoklady uvedené v zákone (družka sa starala o spoločnú domácnosť a jej dieťa bolo odkázané výživou na poručiteľa). Každý z nich dedí po 1/3.
Manžel môže byť v 2. skupine aj samostatným dedičom, ak v tejto skupine nededia iné osoby. Samostatným dedičom môže byť aj rodič poručiteľa. Naproti tomu spolužijúce osoby už v 2. skupine samostatne dediť nemôžu – nastupuje 3. skupina.
3.Tretia skupina dedičom
-súrodenci poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby
§ 475 ods. 1- ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v 3. skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti.
Príklad: Po poručiteľovi nezostali dedičia v 1. ani v 2. skupine, zanechal však ako spolužijúce osoby tetu a družku. Okrem nich ho prežil jeden vlastný súrodenec a jedno dieťa osvojené rodičmi poručiteľa. Majetok poručiteľa sa rozdelí na 4 rovnaké diely a každá z uvedených osôb dedí po ¼.
§ 475 ods.2 – ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel ( ako dedičia v 3. skupine, ale len subsidiárne v druhom rade) rovnakým dielom jeho deti.
Všetky osoby 3. skupiny, teda aj súrodenci (resp. ich deti) a spolužijúce osoby môžu dediť aj samostatne.
Len ak takej osoby nie nasupuje 4. skupina.
Manžel môže byť v 2. skupine aj samostatným dedičom, ak v tejto skupine nededia iné osoby. Samostatným dedičom môže byť aj rodič poručiteľa. Naproti tomu spolužijúce osoby už v 2. skupine samostatne dediť nemôžu – nastupuje 3. skupina.
3.Tretia skupina dedičom
-súrodenci poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby
§ 475 ods. 1- ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v 3. skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti.
Príklad: Po poručiteľovi nezostali dedičia v 1. ani v 2. skupine, zanechal však ako spolužijúce osoby tetu a družku. Okrem nich ho prežil jeden vlastný súrodenec a jedno dieťa osvojené rodičmi poručiteľa. Majetok poručiteľa sa rozdelí na 4 rovnaké diely a každá z uvedených osôb dedí po ¼.
§ 475 ods.2 – ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel ( ako dedičia v 3. skupine, ale len subsidiárne v druhom rade) rovnakým dielom jeho deti.
Všetky osoby 3. skupiny, teda aj súrodenci (resp. ich deti) a spolužijúce osoby môžu dediť aj samostatne.
Len ak takej osoby nie nasupuje 4. skupina.
4.Štvrtá skupina dedičov
§ 475a – ak žiadny dedič nededí v 3. skupine, dedia v 4. skupine v prvom rade prarodičia poručiteľa, ak ich niet, tak v druhom rade dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa.
31. DEDENIE ZO ZÁVETU
Poručiteľ môže svojou poslednou vôľou (závetom) určiť komu jeho majetok odkáže ako dedičom.
Dedičia zo zákona nastupujú len vtedy, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu.
Testamentárna sloboda poručieľa je obmedzená v prospech zv. Neopomenueľných dedičov.
Závet –jednostranný PÚ, ktorým FO – poručiteľ robí v predpísanej forme dispozíciu svojím majetkom pre prípad smrti.
Obsahové náležitosti závetu
1. určenie dediča, resp. viacerých dedičov,
2. určenie majeku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu (nemusí to byť všetok poručiteľov majetok, s tým súvisí aj určenie dedičských podielov, ak je dedičov viac),
(Pred novelou mohlo byť obsahom závetu aj zriadenie nadácie, čo zaviedla novela OZ 509/91, teraz to už neplatí.)
31. DEDENIE ZO ZÁVETU
Poručiteľ môže svojou poslednou vôľou (závetom) určiť komu jeho majetok odkáže ako dedičom.
Dedičia zo zákona nastupujú len vtedy, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu.
Testamentárna sloboda poručieľa je obmedzená v prospech zv. Neopomenueľných dedičov.
Závet –jednostranný PÚ, ktorým FO – poručiteľ robí v predpísanej forme dispozíciu svojím majetkom pre prípad smrti.
Obsahové náležitosti závetu
1. určenie dediča, resp. viacerých dedičov,
2. určenie majeku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu (nemusí to byť všetok poručiteľov majetok, s tým súvisí aj určenie dedičských podielov, ak je dedičov viac),
(Pred novelou mohlo byť obsahom závetu aj zriadenie nadácie, čo zaviedla novela OZ 509/91, teraz to už neplatí.)
2.Druhá skupina dedičov
-manžel poručiteľa, rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby
Zákon vymedzuje spolužijúce osoby týmito znakmi:
a) žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a
b) z toho dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Pojem domácnosť – je v § 115 vymedzený tak, že ju tvoria FO, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
§ 474 ods. 2 – dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Príklad: Po poručiteľovi zostala manželka, obaja rodičia a spolužijúca teta, teda spĺňajúca podmienky uvedené v zákone. Manželka poručiteľa dedí polovicu a všetci ostatní po rovnakom diele z druhej polovice, teda každý z rodičov, ako aj teta po 1/6.
Tzv. spolužijúce osoby nemusia byť osoby blízke podľa § 116, ale rozhodujúce je, či sú splnené podmienky podľa § 474 ods. 1.
Zákon vymedzuje spolužijúce osoby týmito znakmi:
a) žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a
b) z toho dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Pojem domácnosť – je v § 115 vymedzený tak, že ju tvoria FO, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
§ 474 ods. 2 – dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Príklad: Po poručiteľovi zostala manželka, obaja rodičia a spolužijúca teta, teda spĺňajúca podmienky uvedené v zákone. Manželka poručiteľa dedí polovicu a všetci ostatní po rovnakom diele z druhej polovice, teda každý z rodičov, ako aj teta po 1/6.
Tzv. spolužijúce osoby nemusia byť osoby blízke podľa § 116, ale rozhodujúce je, či sú splnené podmienky podľa § 474 ods. 1.
Dedičské skupiny
Každá nasledujúca skupina je k predchádzajúcej skupine vo vzťahu subsidiarity, to znamená, že dedičia v druhej skupine nastupujú len vtedy, keď niet dedičov v prvej skupine, atď.
1.Prvá skupina dedičov
a) (§ 473) deti a manžel poručiteľa
- každý z nich dedí rovnakým dielom
- najskôr musí dôjsť k vyporiadaniu BSM poručiteľa a jeho manžela – iba to, čo je určené ako majetok poručiteľa je predmetom dedenia
- keď zákon hovorí o „deťoch“, rozumejú sa nimi tak deti manželské, mimomanželské, ale aj osvojenci.
b) Ak nededí niektoré dieťa poručiteľa (§ 473 ods. 2 prvá veta), nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti, t.j. poručiteľovi vnuci.
c) Ak nededia ani ieto deti alebo niekoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
1.Prvá skupina dedičov
a) (§ 473) deti a manžel poručiteľa
- každý z nich dedí rovnakým dielom
- najskôr musí dôjsť k vyporiadaniu BSM poručiteľa a jeho manžela – iba to, čo je určené ako majetok poručiteľa je predmetom dedenia
- keď zákon hovorí o „deťoch“, rozumejú sa nimi tak deti manželské, mimomanželské, ale aj osvojenci.
b) Ak nededí niektoré dieťa poručiteľa (§ 473 ods. 2 prvá veta), nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti, t.j. poručiteľovi vnuci.
c) Ak nededia ani ieto deti alebo niekoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
Príklad:
Poručiteľ zanechal manželku a 4 deti. Jeho majetok, ktorý zostal po vyporiadaní BSM, sa rozdelí na 5 dielov a každý z dedičov dedí 1/5.
-ak nededí dieťa poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel (ako dedičia v 1. skupine, ale v druhom rade) jeho deti (poručiteľovi vnuci),
-ak nededia ani poručiteľovi vnuci, povolávjú sa dediť rovnakým dielom ich potomkovia.
Deti, resp. ďalší potomkovia poručiteľa môžu dediť aj samostatne, ak z akéhokoľvek dôvodu nededí manžel poručiteľa. Ak však niet nijakých potomkov poručiteľa, manžel už samostatne v 1. skupine nededí a nasleduje 2. skupina dedičov zo zákona. V 1. skupine môže pozostalý manžel zdediť najviac polovicu dedičstva.
-ak nededí dieťa poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel (ako dedičia v 1. skupine, ale v druhom rade) jeho deti (poručiteľovi vnuci),
-ak nededia ani poručiteľovi vnuci, povolávjú sa dediť rovnakým dielom ich potomkovia.
Deti, resp. ďalší potomkovia poručiteľa môžu dediť aj samostatne, ak z akéhokoľvek dôvodu nededí manžel poručiteľa. Ak však niet nijakých potomkov poručiteľa, manžel už samostatne v 1. skupine nededí a nasleduje 2. skupina dedičov zo zákona. V 1. skupine môže pozostalý manžel zdediť najviac polovicu dedičstva.
30. DEDENIE ZO ZÁKONA
Na základe § 461 ods. 1 sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Dedenie zo zákona má však subsidiárne postavenie, lebo dedičia zo zákona nastupujú iba vtedy ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu.
Výlučné alebo čiastočné dedenie zo zákona prichádza do úvahy najmä v týchto prípadoch:
1.)poručiteľ neurobil pre prípad smrti nijakú dispozíciu svojím majetkom, nezanechal teda nijaký závet,
2.)poručiteľ síce zanechal závet, ale nerozhodol v ňom o všetkom svojom majetku,
3.)poručiteľ síce zanechal závet, ale v jeho obsahu nerešpektoval práva tzv. neopomenuteľných dedičov (§ 479),
4.)poručiteľom zanechaný záve je z nejakého dôvodu neplaný,
5.)dedič zo závetu dedičstvo odmietol,
6.)dedič určený v závete ešte pred smrťou poručiteľa zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo za nezvesného,
7.)dedič určený v závee sa stal nespôsobilým dediť (§ 469),
8.)dedič určený v závete bol po zriadení závetu poručiteľom vydedený (§ 469a),
9.)poručiteľ zrušil závet a neskorším závetom (§ 480 ods 1) vyvolal niektorý z uvedených prípadov.
Dedenie zo zákona má však subsidiárne postavenie, lebo dedičia zo zákona nastupujú iba vtedy ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu.
Výlučné alebo čiastočné dedenie zo zákona prichádza do úvahy najmä v týchto prípadoch:
1.)poručiteľ neurobil pre prípad smrti nijakú dispozíciu svojím majetkom, nezanechal teda nijaký závet,
2.)poručiteľ síce zanechal závet, ale nerozhodol v ňom o všetkom svojom majetku,
3.)poručiteľ síce zanechal závet, ale v jeho obsahu nerešpektoval práva tzv. neopomenuteľných dedičov (§ 479),
4.)poručiteľom zanechaný záve je z nejakého dôvodu neplaný,
5.)dedič zo závetu dedičstvo odmietol,
6.)dedič určený v závete ešte pred smrťou poručiteľa zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo za nezvesného,
7.)dedič určený v závee sa stal nespôsobilým dediť (§ 469),
8.)dedič určený v závete bol po zriadení závetu poručiteľom vydedený (§ 469a),
9.)poručiteľ zrušil závet a neskorším závetom (§ 480 ods 1) vyvolal niektorý z uvedených prípadov.
3.Dedičský titul
Podľa § 461 OZ dediť možno z dvoch právnych titulov (dôvodov):
a) zo zákona,
b) zo závetu,
c) z oboch týchto dôvodov.
Dedičia, ktorí dedia na základe závetu sú označovaní ako závetní (tesamenárni) dedičia, dedičia, korí dedia na základe zákona, sú označovaní akozákonní dedičia.
Určenie dediča závetom je vecou slobodnej vôle poručieľa.
Tieto dedičské právne tituly sa navzájom nevylučujú. V konkrétnom prípade je možné, aby došlo k súbehu (kumulácii) dedičských titulov.
V zásade platí, že ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona (§ 461 ods. 2 OZ).
K dedeniu zo zákona dochádza: ak poručiteľ zomrie bez zanechania platného závetu, ak poručiteľ v závete nerozhodne o všetkom svojom majetku, ak závetný dedič dedičstvo nenadobudne (z dôvodu nespôsobilosti, odmietnutia dedičstva,...).
a) zo zákona,
b) zo závetu,
c) z oboch týchto dôvodov.
Dedičia, ktorí dedia na základe závetu sú označovaní ako závetní (tesamenárni) dedičia, dedičia, korí dedia na základe zákona, sú označovaní akozákonní dedičia.
Určenie dediča závetom je vecou slobodnej vôle poručieľa.
Tieto dedičské právne tituly sa navzájom nevylučujú. V konkrétnom prípade je možné, aby došlo k súbehu (kumulácii) dedičských titulov.
V zásade platí, že ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona (§ 461 ods. 2 OZ).
K dedeniu zo zákona dochádza: ak poručiteľ zomrie bez zanechania platného závetu, ak poručiteľ v závete nerozhodne o všetkom svojom majetku, ak závetný dedič dedičstvo nenadobudne (z dôvodu nespôsobilosti, odmietnutia dedičstva,...).
4.Spôsobilý dedič
Rozlišujú sa dva druhy dedičskej spôsobilosti:
a) absolútna dedičská spôsobilosť (ADS) spočíva na objektívnom základe,
b) relatívna DS (RDS) – subjektívne aspeky.
ADS je daná spôsobilosťou dediča mať spôsobilosť na PaP, t.j. právnou subjektivitou v okamihu smrti poručiteľa. Nevyžaduje sa aj spôsobilosť na PÚ. Každý subjekt je spôsobilý dediť. Pokiaľ má v okamihu smrti spôsobilosť na PaP (vrátane nascitura za predpokladu, že sa dieťa narodí živé). Teda ide o FO, PO (musí právne existovať), štát. PO a štát môže byť dedičom len na základe závetu.
Dedičská nespôsobilosť – dedič ako FO sa môže svojím konaním sama vylúčiť z dedenia a stať sa tak nespôsobilým dedičom (relatívna dedičská nespôsobilosť).
Nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 OZ môže byť výlučne FO.
Dôvody, ktoré robia dediča nespôsobilým dediť:
a) spáchanie úmyselného TČ dediča voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom,
b) zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Tohto konania sa možno dopustiť za života poručiteľa, aj po jeho smrti. Tento dôvod môže byť konvalidovaný, a to tak, že poručiteľ dedičovi takýto čin odpustil.
Pri naplnení uvedených skutkových podstát dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo zákona.
Neznámy dedič – dedič, ktorého pobyt nie je známy. Súd mu ustanoví opatrovníka v rámci konania o dedičstve.
a) absolútna dedičská spôsobilosť (ADS) spočíva na objektívnom základe,
b) relatívna DS (RDS) – subjektívne aspeky.
ADS je daná spôsobilosťou dediča mať spôsobilosť na PaP, t.j. právnou subjektivitou v okamihu smrti poručiteľa. Nevyžaduje sa aj spôsobilosť na PÚ. Každý subjekt je spôsobilý dediť. Pokiaľ má v okamihu smrti spôsobilosť na PaP (vrátane nascitura za predpokladu, že sa dieťa narodí živé). Teda ide o FO, PO (musí právne existovať), štát. PO a štát môže byť dedičom len na základe závetu.
Dedičská nespôsobilosť – dedič ako FO sa môže svojím konaním sama vylúčiť z dedenia a stať sa tak nespôsobilým dedičom (relatívna dedičská nespôsobilosť).
Nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 OZ môže byť výlučne FO.
Dôvody, ktoré robia dediča nespôsobilým dediť:
a) spáchanie úmyselného TČ dediča voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom,
b) zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Tohto konania sa možno dopustiť za života poručiteľa, aj po jeho smrti. Tento dôvod môže byť konvalidovaný, a to tak, že poručiteľ dedičovi takýto čin odpustil.
Pri naplnení uvedených skutkových podstát dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo zákona.
Neznámy dedič – dedič, ktorého pobyt nie je známy. Súd mu ustanoví opatrovníka v rámci konania o dedičstve.
2.Existencia dedičstva
a) Existencia majetkových PaP, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi, sú predmetom dedenia a neprechádzajú na iné subjekty na základe osobitných zákonných ustanovení. Tento súbor sa označuje ako dedičstvo. K dedeniu dochádza iba vtedy, ak zomretá osoba bola subjektom majetkových PaP, ktoré nezanikli jej smrťou a sú spôsobilé byť predmetom dedičskej postupnosti.
Súd v každom prípade úmrtia FO začne konanie o dedičstve. Toto konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok, alebo zanechal len nepatrný majetok (§ 175h OSP).
b) Predmet dedičstva – najmä veci, hnuteľné aj nehnuteľné.
Ak bol poručiteľ podielovým spoluvlastníkom určitej veci, predmetom dedenia je spoluvlastnícky podiel. Ak bol poručiteľ subjektom BSM, zaniká toto spoluvlastníctvo jeho smťou. V konaní o dedičstve potom súd vyporiada BSM.
Majetok tvoriaci podstatu dedičstva zahŕňa aj poručiteľove pohľadávky, okrem tých, ktoré zanikajú smrťou veriteľa.
Patrí sem aj obsah práv duševného vlastníctva, tiež majetok, ktorý súvisí s podnikaním (podiel zomretého spoločníka v.o.s., práva akcionára v a.s., s.r.o....).
Pri dedení ide aj o poručiteľove dlhy vzniknuté za jeho života, ale aj po jeho smrti (náklady vynaložené v súvislosti s pohrebom poručiteľa).
Predmetom dedičstva sa stávajú aj peňažné nároky zomreého zamesnanca z prac. pomeru (okrem práva na bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia).
Súd v každom prípade úmrtia FO začne konanie o dedičstve. Toto konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok, alebo zanechal len nepatrný majetok (§ 175h OSP).
b) Predmet dedičstva – najmä veci, hnuteľné aj nehnuteľné.
Ak bol poručiteľ podielovým spoluvlastníkom určitej veci, predmetom dedenia je spoluvlastnícky podiel. Ak bol poručiteľ subjektom BSM, zaniká toto spoluvlastníctvo jeho smťou. V konaní o dedičstve potom súd vyporiada BSM.
Majetok tvoriaci podstatu dedičstva zahŕňa aj poručiteľove pohľadávky, okrem tých, ktoré zanikajú smrťou veriteľa.
Patrí sem aj obsah práv duševného vlastníctva, tiež majetok, ktorý súvisí s podnikaním (podiel zomretého spoločníka v.o.s., práva akcionára v a.s., s.r.o....).
Pri dedení ide aj o poručiteľove dlhy vzniknuté za jeho života, ale aj po jeho smrti (náklady vynaložené v súvislosti s pohrebom poručiteľa).
Predmetom dedičstva sa stávajú aj peňažné nároky zomreého zamesnanca z prac. pomeru (okrem práva na bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia).
Dedičia
– testamentárni (závetní)
- zákonní
Dedičom zo závetu je taká osoba, ktorú si za dediča poručiteľ povolá, pričom ním môže byť FO, PO, štát.
Dedičia, ktorí dedia na základe zákona, sú označovaní ako zákonní dedičia. Dedičom zo zákona je FO, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi.
Ostatnú skupinu zákonných dedičov tvoria tzv. neopomenuteľní dedičia, ktorým zákon priznáva osobitnú ochranu. Sú nimi potomkovia dediča a poručiteľ ich nemôže vylúčiť z dedenia konkludentným činom tak, že v závete ustanoví iné osoby za dedičov a ich opomenie. Keby tak urobil, závet by bol v tejto časti neplatný a potomkovia by dedili zo zákona, napriek opomenutiu v závete (§ 479).
Vydedenie – ak sa potomkovia poručiteľa správajú voči nemu v rozpore s dobrými mravmi v zákone kvalifikovaným spôsobom, potom ich poručiteľ môže vydediť.
PREDPOKLADY DEDENIA
1.Smrť FO – spôsobuje vznik dedičskoprávneho vzťahu. Dediť možno len po FO, nikdy nie po PO.
Smrť, jej čas a príčina sa zisťuje prehliadkou mŕtveho. Lekár vystaví list o prehliadke mŕtveho, na základe ktorého sa vykoná zápis do knihy úmrtí (matrika). Pokiaľ smrť FO nemožno zistiť predpísaným spôsobom, súd môže vyhlásiť takúto osobu za mŕtvu – vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási FO za mŕtvu (vo výroku určí deň jej smrti).
Pri dodatočnom zistení, že osoba vyhlásená za mŕtvu žije, súd bez návrhu svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší.
Presné určenie okamihu smri FO je dôležié pre zistenie okruhu dedičov.
- zákonní
Dedičom zo závetu je taká osoba, ktorú si za dediča poručiteľ povolá, pričom ním môže byť FO, PO, štát.
Dedičia, ktorí dedia na základe zákona, sú označovaní ako zákonní dedičia. Dedičom zo zákona je FO, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi.
Ostatnú skupinu zákonných dedičov tvoria tzv. neopomenuteľní dedičia, ktorým zákon priznáva osobitnú ochranu. Sú nimi potomkovia dediča a poručiteľ ich nemôže vylúčiť z dedenia konkludentným činom tak, že v závete ustanoví iné osoby za dedičov a ich opomenie. Keby tak urobil, závet by bol v tejto časti neplatný a potomkovia by dedili zo zákona, napriek opomenutiu v závete (§ 479).
Vydedenie – ak sa potomkovia poručiteľa správajú voči nemu v rozpore s dobrými mravmi v zákone kvalifikovaným spôsobom, potom ich poručiteľ môže vydediť.
PREDPOKLADY DEDENIA
1.Smrť FO – spôsobuje vznik dedičskoprávneho vzťahu. Dediť možno len po FO, nikdy nie po PO.
Smrť, jej čas a príčina sa zisťuje prehliadkou mŕtveho. Lekár vystaví list o prehliadke mŕtveho, na základe ktorého sa vykoná zápis do knihy úmrtí (matrika). Pokiaľ smrť FO nemožno zistiť predpísaným spôsobom, súd môže vyhlásiť takúto osobu za mŕtvu – vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási FO za mŕtvu (vo výroku určí deň jej smrti).
Pri dodatočnom zistení, že osoba vyhlásená za mŕtvu žije, súd bez návrhu svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší.
Presné určenie okamihu smri FO je dôležié pre zistenie okruhu dedičov.
Dedenie
– je prechod PaP FO z dôvodu jej smrti na iné subjekty (dedičská postupnosť).
Dedičské právo v objektívnom zmysle – je súhrn právnych noriem upravujúcich prechod a nadobúdanie majetkových PaP po zomretej FO na iné subjekty.
DP v subjektívnom zmysle – je oprávnenie určitej osoby byť dedičom- oprávnenie dediča na dedičstvo. Toto subjektívne právo dediča má absolútnu povahu a pôsobí voči každému (erga omnes).
FO, po ktorej sa dedí, sa nazýva „poručiteľ“.
Subjekt, na ktorý prechádzajú PaP poručiteľa, sa nazýva „dedič“. Dedičom môže byť: FO, PO (vrátane štátu).
Dedenie je prechod PaP FO z dôvodu jej smrti (mortis causa) na iné subjekty a označuje sa ako „dedičská postupnosť“ (dedičská sukcesia).
Dedičská sukcesia môže byť dvojekého druhu:
1.) Generálna sukcesia- majetok poručiteľa prechádza na dedičov ako celok. Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia (ak je ich viac) stávajú spoludedičmi celého majetku poručiteľa podľa výšky svojich dedičských podielov.
2.) Singulárna sukcesia- na dediča môže prajsť len určité právo či povinnosť z osobitného rozhodnutia poručiteľa vyjadreného v závete.
Dedičské právo v objektívnom zmysle – je súhrn právnych noriem upravujúcich prechod a nadobúdanie majetkových PaP po zomretej FO na iné subjekty.
DP v subjektívnom zmysle – je oprávnenie určitej osoby byť dedičom- oprávnenie dediča na dedičstvo. Toto subjektívne právo dediča má absolútnu povahu a pôsobí voči každému (erga omnes).
FO, po ktorej sa dedí, sa nazýva „poručiteľ“.
Subjekt, na ktorý prechádzajú PaP poručiteľa, sa nazýva „dedič“. Dedičom môže byť: FO, PO (vrátane štátu).
Dedenie je prechod PaP FO z dôvodu jej smrti (mortis causa) na iné subjekty a označuje sa ako „dedičská postupnosť“ (dedičská sukcesia).
Dedičská sukcesia môže byť dvojekého druhu:
1.) Generálna sukcesia- majetok poručiteľa prechádza na dedičov ako celok. Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia (ak je ich viac) stávajú spoludedičmi celého majetku poručiteľa podľa výšky svojich dedičských podielov.
2.) Singulárna sukcesia- na dediča môže prajsť len určité právo či povinnosť z osobitného rozhodnutia poručiteľa vyjadreného v závete.
Predmetom dedenia
je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo – pozostalosť.
Majetok – súbor majetkových PaP absolútnej i relatívnej povahy. To znamená, že predmetom dedenia budú vlastnícke práva, ostatné vecné práva, teda práva k cudzím veciam, dediteľné práva na duševné vlastníctvo, záväzkové práva, teda pohľadávky a dlhy poručiteľa.
Dedičstvo predstavuje aktívne hodnoty (práva a pohľadávky) – aktíva pozostalosti a pasívne hodnoty (povinnosti a dlhy) – pasíva pozostalosti.
Dedičstvo, pri ktorom pasíva prevyšujú aktíva, je predlženým dedičstvom. Dedič sa v dôsledku dedenia v zásade nemôže dostať do horšej majetkovej situácie, preto platí, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470).
Majetok – súbor majetkových PaP absolútnej i relatívnej povahy. To znamená, že predmetom dedenia budú vlastnícke práva, ostatné vecné práva, teda práva k cudzím veciam, dediteľné práva na duševné vlastníctvo, záväzkové práva, teda pohľadávky a dlhy poručiteľa.
Dedičstvo predstavuje aktívne hodnoty (práva a pohľadávky) – aktíva pozostalosti a pasívne hodnoty (povinnosti a dlhy) – pasíva pozostalosti.
Dedičstvo, pri ktorom pasíva prevyšujú aktíva, je predlženým dedičstvom. Dedič sa v dôsledku dedenia v zásade nemôže dostať do horšej majetkovej situácie, preto platí, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470).
29. VŠEOBECNE O DEDENÍ, PREDPOKLADY DEDENIA
Smrťou zanoká spôsobilosť FO mať PaP. FO prestáva byť právnym subjektom. Osudy PaP, ktoré sa dovtedy na zomretú osobu viazali, nie sú rovnaké. Ich ďalšia existencia alebo zánok, prípadne ich transformácia (modifikácia) bude závisieť od povahy týchto PaP a od spôsobu, ako boli na zomretého viazané a z akých dôvodov.
Rôznorodosť osudu PaP po smrti subjektu, na kt. boli viazané, je nasledovná:
a) Smrťou FO zanikajú tie PaP, ktoré majú osobnú povahu a sú neoddeliteľné od svojho nositeľa. Nevylučuje sa možnosť prechodu týchto práv: po smrti FO patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom (§ 15).
b) Niektoré práva prechádzajú na dedičov, nie však z tituli dedenia, ale na základe osobitného ustanovenia zákona. Tak je to najmä pri:
- prechode práva nájmu bytu,
- peňažných nárokoch z nemocenského poistenia, sociálneho zabezpečenia,
- pri práve na plnenie z poistenia, ak poistnou udalosťou je smrť poisteného,....
c) Iné majetkové PaP, ktoré nemajú osobnú povehu, prechádzajú na dedičov. Ide o dedičské právo, resp. dedenie.
Rôznorodosť osudu PaP po smrti subjektu, na kt. boli viazané, je nasledovná:
a) Smrťou FO zanikajú tie PaP, ktoré majú osobnú povahu a sú neoddeliteľné od svojho nositeľa. Nevylučuje sa možnosť prechodu týchto práv: po smrti FO patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom (§ 15).
b) Niektoré práva prechádzajú na dedičov, nie však z tituli dedenia, ale na základe osobitného ustanovenia zákona. Tak je to najmä pri:
- prechode práva nájmu bytu,
- peňažných nárokoch z nemocenského poistenia, sociálneho zabezpečenia,
- pri práve na plnenie z poistenia, ak poistnou udalosťou je smrť poisteného,....
c) Iné majetkové PaP, ktoré nemajú osobnú povehu, prechádzajú na dedičov. Ide o dedičské právo, resp. dedenie.
b) záznam
– druh zápisu do KN, kt.nemá právotvorný, ale iba evidenčný chraakter. Záznam sa týka pr.vzťahov, kt.vznikli, zmenili sa al.zanikli zo zákona (dedením), rozhodnutím ŠO, príklepom licitátora, vydržaním, prírastkom, spracovaním, nájomnou zmluvou alebo not.osvedčením o pr.vzťahoch k nehnuteľnostiam. Záznamy sa uskutočňujú na základe verejných listín – je tu povinnosť orgánov, kt.ich vystavili, do 30 dní od ich vyhotovenia ich zaslať kat.úradu
c) poznámka – slúži iba na vyznačenie urč.skutočnosti súvisiacej s pr.vzťahmi k nehnuteľnosti (napr.poznámky o začatí konania o výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu, začatí vyvlast.konania + ak niekto tvrdí že má k nehnut.právo, ale nemôže ho hodnoverne preukázať a do 1 mesiaca podá na súd návrh na určenie práva k nehnuteľnosti, alebo požioada notára o vydanie osvedčenia o vzniku pr.k nehnut. Vydržaním to tom, čo ho na to KÚ vyzval)
c) poznámka – slúži iba na vyznačenie urč.skutočnosti súvisiacej s pr.vzťahmi k nehnuteľnosti (napr.poznámky o začatí konania o výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, o vyhlásení konkurzu, začatí vyvlast.konania + ak niekto tvrdí že má k nehnut.právo, ale nemôže ho hodnoverne preukázať a do 1 mesiaca podá na súd návrh na určenie práva k nehnuteľnosti, alebo požioada notára o vydanie osvedčenia o vzniku pr.k nehnut. Vydržaním to tom, čo ho na to KÚ vyzval)
zásady KN:
a) zásada vkladania (intabulácie) – VP a iné vecné práva V,M al.zanikajú vkladom do KN
b) zásada verejnosti – formálnej publicity = každý je oprávnený nahliadnúť do KN a urobiť si o pr.vzťahoch odpisy alebo výpisy, resp.žiadať KÚ o kópiu
c) zásada hodnovernosti- mat.publicity
d) zásada voľnosti – konanie o povolení vkladu KÚ začne vždy na návrh, nie ex offo
e) zásada legality – KÚ je povinný skúmať platnosť zápisov
f) zásada priority – poradie zápsiov sa spravuje dobou, v kt.bol návrh na zápis do KN doručený
g) zásada špeciality – určitosť, jasnosť, prehladnosť všetkých evidovaných údajov
b) zásada verejnosti – formálnej publicity = každý je oprávnený nahliadnúť do KN a urobiť si o pr.vzťahoch odpisy alebo výpisy, resp.žiadať KÚ o kópiu
c) zásada hodnovernosti- mat.publicity
d) zásada voľnosti – konanie o povolení vkladu KÚ začne vždy na návrh, nie ex offo
e) zásada legality – KÚ je povinný skúmať platnosť zápisov
f) zásada priority – poradie zápsiov sa spravuje dobou, v kt.bol návrh na zápis do KN doručený
g) zásada špeciality – určitosť, jasnosť, prehladnosť všetkých evidovaných údajov
- Zápisy do KN:
:- každý zápis sa vpisuje do listu vlastníctva.
- LV obsahuje vybrané údaje o nehnuteľnostiach, o vlastníkoch, právach a iných vzťahoch k nehnuteľnostiam, obsahuje aj číslo LV, názov obce a názov katastrálneho územia, a skladá sa z 3. častí: časť A,(údaje o nehnut.,výmery…), B (vlastníci- identifikácia), C (ťarchy, VB, záložné práva).
- K návrhu na vklad vlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnostiam je okrem LV potrebný aj geometrický plán (je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín, a slúži aj ako podklad pre vklad)
- Rozlišujeme 3 druhy zápisov do KN:
a) vklad- - má konštitutívny význam – spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik vlast.práva a vecných práv k cudzej veci. Ku vkladu dochádza na základe konania o povolení vkladu na katastrálnom úrade, príslušnom v územnom obvode nehnuteľnosti, na návrh účatsníka (prikladá sa zmluva, LV, geometrický plán, ocenenie nehnuteľnosti, ...). Kat.úrad buď povolí vklad alebo zamietne.
- Právne účinky vkladu vznikajú dňom vyznačenia rozhodnutia o povolení vkladu v zmluve, dohode al.zaklad.listine (výnimka je pri zmluvách o prevode bytu/nebytivého priestoru, tu sa nadobúda vlastníctvo spätne ku dňu podania návrhu na vklad, obdobne aj pri zmluvách o prevode majetku štátu na iné osoby)
- LV obsahuje vybrané údaje o nehnuteľnostiach, o vlastníkoch, právach a iných vzťahoch k nehnuteľnostiam, obsahuje aj číslo LV, názov obce a názov katastrálneho územia, a skladá sa z 3. častí: časť A,(údaje o nehnut.,výmery…), B (vlastníci- identifikácia), C (ťarchy, VB, záložné práva).
- K návrhu na vklad vlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnostiam je okrem LV potrebný aj geometrický plán (je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín, a slúži aj ako podklad pre vklad)
- Rozlišujeme 3 druhy zápisov do KN:
a) vklad- - má konštitutívny význam – spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik vlast.práva a vecných práv k cudzej veci. Ku vkladu dochádza na základe konania o povolení vkladu na katastrálnom úrade, príslušnom v územnom obvode nehnuteľnosti, na návrh účatsníka (prikladá sa zmluva, LV, geometrický plán, ocenenie nehnuteľnosti, ...). Kat.úrad buď povolí vklad alebo zamietne.
- Právne účinky vkladu vznikajú dňom vyznačenia rozhodnutia o povolení vkladu v zmluve, dohode al.zaklad.listine (výnimka je pri zmluvách o prevode bytu/nebytivého priestoru, tu sa nadobúda vlastníctvo spätne ku dňu podania návrhu na vklad, obdobne aj pri zmluvách o prevode majetku štátu na iné osoby)
7. záväzky:
- jednostranné (záväzok jednostranne záväzný (jedna strana má ina právo a druhá iba povinnosť)
- dvojstranné
- viacstranné záväzkovoprávne vzťahy – sú tie, pri kt.proti sebe nestoja iba 2 strany, ale je v ňom viac strán, ktoré majú súradné postavenie, sú vzájomnými dlžníkmi a veriteľmi, takže každá z nich je zaviazaná plniť na prospech všetkých ostatných (najmä záväzky zo zmúv o združení)
6. naturálne obligáície
– veriteľ má právo od dlžníka požadovať plnenie, ale toto právo nemôže úspešne uplatniť na súde (nemôže ho procesne vynútiť (má právo ale nemá nárok). Dlžník ale môže dobrovoľne plniť a nepúôjde o bezdôvodné obohatenie. Ak napríklad splní omylom, nemôže od veriteľa požadovať späť.
– Sú to záväzky z hry alebo stávky, premlčané záväzky a záväzky neplatné iba pre nedostatok formy
- dvojstranné
- viacstranné záväzkovoprávne vzťahy – sú tie, pri kt.proti sebe nestoja iba 2 strany, ale je v ňom viac strán, ktoré majú súradné postavenie, sú vzájomnými dlžníkmi a veriteľmi, takže každá z nich je zaviazaná plniť na prospech všetkých ostatných (najmä záväzky zo zmúv o združení)
6. naturálne obligáície
– veriteľ má právo od dlžníka požadovať plnenie, ale toto právo nemôže úspešne uplatniť na súde (nemôže ho procesne vynútiť (má právo ale nemá nárok). Dlžník ale môže dobrovoľne plniť a nepúôjde o bezdôvodné obohatenie. Ak napríklad splní omylom, nemôže od veriteľa požadovať späť.
– Sú to záväzky z hry alebo stávky, premlčané záväzky a záväzky neplatné iba pre nedostatok formy
28.Kataster nehnuteľností
- úprava v Zákone o katatri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných opráv k nehnuteľnostiam (kat.zákon 162/95)
- KN je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, vedenou Správami katastra v územnom obvode okresov.
- KN predstavuje evidenciu nehnuteľností, pr.vzťahov k nim a najmä spôsobu pr.účinkov zápisov vlastníckych a iných vecných práv – t.z. vlast.právo, záložné právo, vecné bremená, práva zodpovedajúce vecným bremenám, predkupné právo ak má účinky VB, práva vyplyvajúce zo správy majetku štátu a obcí a VÚC, nájomné práva k pozemkoch ak trvajú min.5 rokov
- V katastri sa evidujú:
a) katastrálne územia
b) pozemky
c) stavby spojené so zemou pevným základom
d) byty a nebytové priestory
e) chránené časti prírody a krajiny, kultúrne pamiatky
f) práva k nehnuteľnostiam
- KN je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, vedenou Správami katastra v územnom obvode okresov.
- KN predstavuje evidenciu nehnuteľností, pr.vzťahov k nim a najmä spôsobu pr.účinkov zápisov vlastníckych a iných vecných práv – t.z. vlast.právo, záložné právo, vecné bremená, práva zodpovedajúce vecným bremenám, predkupné právo ak má účinky VB, práva vyplyvajúce zo správy majetku štátu a obcí a VÚC, nájomné práva k pozemkoch ak trvajú min.5 rokov
- V katastri sa evidujú:
a) katastrálne územia
b) pozemky
c) stavby spojené so zemou pevným základom
d) byty a nebytové priestory
e) chránené časti prírody a krajiny, kultúrne pamiatky
f) práva k nehnuteľnostiam
3. záväzky:
- odplatné (vzájomné, synalgmatické)- sú klasické záväzky, kde subjekty sú v pozícii V aj D- vzájomná podmienenosť plnenia
- bezodplatné ( jednoduché záväzky)- sú pomerne zriedkavé, sú to tie záväzky, kde je na na strane V a D len po 1 subjekte a jedna strana je v podstate len dlžníkom a druhá len veriteľom (napr.záväzok z darovacej zmluvy)
3. záväzky:
- kauzálne – vznikajú z nejakým cieľom (hosp.dôvod). každý záväzok musí mať hosp.dôvod, inak mu právo nemôže poskytnúť ochranu. Platnosti záväzku však nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod (§495)
- abstraktné (niektoré sú povinne abstraktné- kde nie je vyjadrenie kauzy prípustné- napr.podľa zmenkového a šekového zákona)
4. záväzky:
- formálne (zákon predpisuje formu- najmä písomnú)
- neformálne
5. záväzky:
- pomenované
- nepomenované
- zmiešané
- bezodplatné ( jednoduché záväzky)- sú pomerne zriedkavé, sú to tie záväzky, kde je na na strane V a D len po 1 subjekte a jedna strana je v podstate len dlžníkom a druhá len veriteľom (napr.záväzok z darovacej zmluvy)
3. záväzky:
- kauzálne – vznikajú z nejakým cieľom (hosp.dôvod). každý záväzok musí mať hosp.dôvod, inak mu právo nemôže poskytnúť ochranu. Platnosti záväzku však nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod (§495)
- abstraktné (niektoré sú povinne abstraktné- kde nie je vyjadrenie kauzy prípustné- napr.podľa zmenkového a šekového zákona)
4. záväzky:
- formálne (zákon predpisuje formu- najmä písomnú)
- neformálne
5. záväzky:
- pomenované
- nepomenované
- zmiešané
Pokiaľ ide o čas, v ktorom musí oprávnená osoba uplatniť svoje práva:
1) bez zbytočného odkladu po tom, čo mala možnosť si vec prezrieť, najviac do 2 rokov (všeobecná reklamačná doba- má povahu preklúzivnej lehoty, takže ak v nej práva zo zodpovednosti za vady neboli vytknuté, zaniknú.).
2) vo všetkých prípadoch, kde zákona alebo dohoda účastníkov ustanovuje zár.dovu, treba reklamovať v záručnej dobe
3) v prípade, keď OZ nestanovuje zár.dobu, ustanovuje osobitné lehoty na reklamáciu (napr.podľa § 626 ods. 2 vady sa musia uplatniť najneskôr v deň nasledujúci po kúpe veci a pri použitých veciach najneskôr do 2 rokov po ich kúpe, inak práva zaniknú)
4) právo na náhradu nevyhnutných nákladov, kt.vznikli oprávnenej osobe v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady- treba uplatniť u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne
záručné doby môžu:
a) spočívať (ak povinný subjekt vec opravuje, alebo doplňuje) a preml.doba neplynie až do doby, kým bola oprávnená osoba povinná po skončení oprvy vec prevziať
b) preušiť ( ak povinná osoba musí splniť svoju povinnosť vymeniť predmet plnenia alebo poskytnúť oprávnenej osobe novú službu)- od prevzatia veci začne nová záručná.doba
2) vo všetkých prípadoch, kde zákona alebo dohoda účastníkov ustanovuje zár.dovu, treba reklamovať v záručnej dobe
3) v prípade, keď OZ nestanovuje zár.dobu, ustanovuje osobitné lehoty na reklamáciu (napr.podľa § 626 ods. 2 vady sa musia uplatniť najneskôr v deň nasledujúci po kúpe veci a pri použitých veciach najneskôr do 2 rokov po ich kúpe, inak práva zaniknú)
4) právo na náhradu nevyhnutných nákladov, kt.vznikli oprávnenej osobe v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady- treba uplatniť u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne
záručné doby môžu:
a) spočívať (ak povinný subjekt vec opravuje, alebo doplňuje) a preml.doba neplynie až do doby, kým bola oprávnená osoba povinná po skončení oprvy vec prevziať
b) preušiť ( ak povinná osoba musí splniť svoju povinnosť vymeniť predmet plnenia alebo poskytnúť oprávnenej osobe novú službu)- od prevzatia veci začne nová záručná.doba
čo sa týka zodpovednosti za z hľadiska záručných dôb:
a) pri jednotlivých druhoch záväzkov sú ustanovené priamo zákonom = zákonná zodpovednosť za vady
b) zmluvná zodpovednosť za vady- strany si dohodou môžu určiť aj dlhšie (nie kratšie, ani nemožno zár.doby zo zákona vylúčiť) zár.doby ako ustanovuje zákon osvedčením existencie dohody o zmluvnej zodpovednosti za vady je vydanie písomného potvrdečnia (zár.listu) povinnosu osobou oprávnenej
c) zodpovednosť za vady bez záruky –pri rýchlo kazivom tovare; nezodpovedá sa za vady, kt.sa vyskytnú v zár.dobách (len výnimočne)
DRUHY ZVP
1) podľa toho ako je určený predmet plnenia
- záväzky s jednotlivo (individuálne) určeným plnením
- záv. S druhovo (genericky) určeným plnením
- alternatívne záväzky
2. podľa toho, ako je určený predmet plnenia:
- peňažné záväzky (predmetom plnenia sú peniaze ako zákonné platidlá). Uplatňujú sa tu úroky a úroky z omeškania (úroky z omeškania sú sankciou za omeškanie dlžníka)
- nepeňažné záväzky (napr.záväzky na konanie, zdržanie sa niečoho)
b) zmluvná zodpovednosť za vady- strany si dohodou môžu určiť aj dlhšie (nie kratšie, ani nemožno zár.doby zo zákona vylúčiť) zár.doby ako ustanovuje zákon osvedčením existencie dohody o zmluvnej zodpovednosti za vady je vydanie písomného potvrdečnia (zár.listu) povinnosu osobou oprávnenej
c) zodpovednosť za vady bez záruky –pri rýchlo kazivom tovare; nezodpovedá sa za vady, kt.sa vyskytnú v zár.dobách (len výnimočne)
DRUHY ZVP
1) podľa toho ako je určený predmet plnenia
- záväzky s jednotlivo (individuálne) určeným plnením
- záv. S druhovo (genericky) určeným plnením
- alternatívne záväzky
2. podľa toho, ako je určený predmet plnenia:
- peňažné záväzky (predmetom plnenia sú peniaze ako zákonné platidlá). Uplatňujú sa tu úroky a úroky z omeškania (úroky z omeškania sú sankciou za omeškanie dlžníka)
- nepeňažné záväzky (napr.záväzky na konanie, zdržanie sa niečoho)
b) všeobecne (§499-510)
- Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
- Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád = nemožno uplatňovať nároky zo ZZV, ak ide:
1. Zjavné vady
2. Vady, ktoré možno zistiť v katastri nehnuteľností. Účastníci ZPV majú povinnosť overiť si právny stav v katastri nehnuteľnosti. Ak je možné z príslušnej katastrálnej dokumentácie zistiť vadu veci, nemožno ju uplatniť voči scudziteľovi.
3. Prípad, keď niekto prenechá hromadnú vec ako stojí a leží (napr.predaj podniku.
- Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.
- Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.
- Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie (záručný list).
- Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať po primeranú dobu, ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady. Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju nadobúdateľ po upozornení scudziteľa bez meškania predať.
- Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád = nemožno uplatňovať nároky zo ZZV, ak ide:
1. Zjavné vady
2. Vady, ktoré možno zistiť v katastri nehnuteľností. Účastníci ZPV majú povinnosť overiť si právny stav v katastri nehnuteľnosti. Ak je možné z príslušnej katastrálnej dokumentácie zistiť vadu veci, nemožno ju uplatniť voči scudziteľovi.
3. Prípad, keď niekto prenechá hromadnú vec ako stojí a leží (napr.predaj podniku.
- Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.
- Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.
- Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie (záručný list).
- Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať po primeranú dobu, ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady. Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju nadobúdateľ po upozornení scudziteľa bez meškania predať.
Primárne následky vadného plnenia
( sú nimi zodpovednostné povinnosti povinnej osoby)
1. Ak bolo plnenie poskytnuté vadne a vada je odstrániteľná, oprávnená osoba má právo
a) Na primeranú zľavu z ceny alebo
b) doplnenie toho čo chýba, resp.opravy (ak je možná)
2. ak vada nie je odstrániteľná a vec pre vadnosť plnenia nemožno riadne alebo dohodnutým spôsobom užívať, oprávnená osoba má právo na zrušenie zmluvy
sekundárne následky vadného plnenia
2. Oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne.
3. Nárok na náhradu škody- Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady musí oprávnená osoba u povinnej osoby a to vo forme jednostranného pr.úkonu, kt.je účinný, akonáhle sa dostane do sféry poznania toho, komu je adresovaný. Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady u povinnej osoby je podmienkou dodatočného uplatnenia tohto práva na súde (ak povinná osoba nevyhovela).
1. Ak bolo plnenie poskytnuté vadne a vada je odstrániteľná, oprávnená osoba má právo
a) Na primeranú zľavu z ceny alebo
b) doplnenie toho čo chýba, resp.opravy (ak je možná)
2. ak vada nie je odstrániteľná a vec pre vadnosť plnenia nemožno riadne alebo dohodnutým spôsobom užívať, oprávnená osoba má právo na zrušenie zmluvy
sekundárne následky vadného plnenia
2. Oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne.
3. Nárok na náhradu škody- Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady musí oprávnená osoba u povinnej osoby a to vo forme jednostranného pr.úkonu, kt.je účinný, akonáhle sa dostane do sféry poznania toho, komu je adresovaný. Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady u povinnej osoby je podmienkou dodatočného uplatnenia tohto práva na súde (ak povinná osoba nevyhovela).
- Vznik ZZV sa viaže na splnenie týchto predpokladov:
a) existencia ZPV
b) porušenie záväzkovej povinnosti bez vád
c) vadné plnenie ako následok porušenia povinnosti. Vadné plnenie je každé plnenie, ktoré v čase plnenia nemá vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ide o vec nepoužiteľnú podľa povahy, účelu alebo dohody účastníkov, a tiež že vec má právne vady. Vadami treba rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci, prípadne čo ju znehodnocuje. Rozlišujeme vady faktické a právne (napr.že ten, kto vec prenechal za odplatu, nie je oprávnený s ňou takto nakladať)
d) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vadou plnenia
- Problematika ZZV je bezprostredne spojená s PaP – teda obsahom ZPV.
Zodpovednosť za vady je upravená pre oblasť záv.práva:
a) osobitne pre niektoré typy záväzkov
- napr.pri kúpnej zmluve (§596-610), pri oprave a úprave vecí, pri obstarávaní veci
- tu sa aplikuje všeobecná úprava OZ, ak niektoré stránky tejto zodpovednosti nie sú upravené osobitne
b) porušenie záväzkovej povinnosti bez vád
c) vadné plnenie ako následok porušenia povinnosti. Vadné plnenie je každé plnenie, ktoré v čase plnenia nemá vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ide o vec nepoužiteľnú podľa povahy, účelu alebo dohody účastníkov, a tiež že vec má právne vady. Vadami treba rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci, prípadne čo ju znehodnocuje. Rozlišujeme vady faktické a právne (napr.že ten, kto vec prenechal za odplatu, nie je oprávnený s ňou takto nakladať)
d) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vadou plnenia
- Problematika ZZV je bezprostredne spojená s PaP – teda obsahom ZPV.
Zodpovednosť za vady je upravená pre oblasť záv.práva:
a) osobitne pre niektoré typy záväzkov
- napr.pri kúpnej zmluve (§596-610), pri oprave a úprave vecí, pri obstarávaní veci
- tu sa aplikuje všeobecná úprava OZ, ak niektoré stránky tejto zodpovednosti nie sú upravené osobitne
D) záväzky v prospech tretieho
– osobitný druh záväzkov, v ktorých na veriteľskej strane vystupuje jednak zmluvný veriteľ, jednak 3.osoba, pričom ich verieľské oprávnenia majú rôznu povahu
– tieto záväzky vznikajú iba zmluvami – zmluvami v prospech tretieho, ktoré sú upravené v § 50 OZ
– zmluvou v prospech tretieho
a) je zmluva, ktorou jedna strana (prominent, dlžník) sľubuje druhej strane (promisár, veriteľ), že bude plniť tretej osobe (tertius).
b) Na základe tejto zmluvy môže (ak nie je dohodnuté inak) žiadať od dlžníka splnenie nielen druhá strana (promisár) ale aj tretia osoba, v prospech ktorej bola zmluva uzavretá.
c) Táto zmluva nie je osobitným zml.typom, ale len osobitnou modifikáciou iných zmlúv, či už pomenovaných alebo nepomenovaných. Zásadne každú záväzkovú zmluvu možno uzavrieť ako zmluvu v prospech tretieho.
d) Tretia osoba sa stane subjektom zmluvy od momentu prejavu, že so zmluvou súhlasí – súhlas možno ako pr.úkon prejaviť akýmkoľvek platným spôsobom, ak sa nevyžaduje zákonom špecifická forma (napr. ak si osoba A objedná v kvetinárstve kyticu, ktorá sa má doručiť 3.osobe- tá sa stane subjektom zmluvy spravidla konkludentne tým, že kyticu prijme. Súhlas 3.osoby sa môže dať dodatočne – obvykle je to pri poistných zmluvách v prospech tretieho- súhlas môže dať aj pri uplatnení jeho práv z poistnej udalosti
– tieto záväzky vznikajú iba zmluvami – zmluvami v prospech tretieho, ktoré sú upravené v § 50 OZ
– zmluvou v prospech tretieho
a) je zmluva, ktorou jedna strana (prominent, dlžník) sľubuje druhej strane (promisár, veriteľ), že bude plniť tretej osobe (tertius).
b) Na základe tejto zmluvy môže (ak nie je dohodnuté inak) žiadať od dlžníka splnenie nielen druhá strana (promisár) ale aj tretia osoba, v prospech ktorej bola zmluva uzavretá.
c) Táto zmluva nie je osobitným zml.typom, ale len osobitnou modifikáciou iných zmlúv, či už pomenovaných alebo nepomenovaných. Zásadne každú záväzkovú zmluvu možno uzavrieť ako zmluvu v prospech tretieho.
d) Tretia osoba sa stane subjektom zmluvy od momentu prejavu, že so zmluvou súhlasí – súhlas možno ako pr.úkon prejaviť akýmkoľvek platným spôsobom, ak sa nevyžaduje zákonom špecifická forma (napr. ak si osoba A objedná v kvetinárstve kyticu, ktorá sa má doručiť 3.osobe- tá sa stane subjektom zmluvy spravidla konkludentne tým, že kyticu prijme. Súhlas 3.osoby sa môže dať dodatočne – obvykle je to pri poistných zmluvách v prospech tretieho- súhlas môže dať aj pri uplatnení jeho práv z poistnej udalosti
e) Z tejto zmluvy vznikne 3-aký pr.vzťah
- a to pr.vzťah medzi V a D + medzi V a 3.soobou + medzi D a 3.osobou. 3 OS má právo domáhať sa splnenia od D. nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nenáležitým splnením môže 3OS uplatniť tak proti D ako aj proti V, a to podľa toho, ktorá osoba škodu zavinila. Nárok zo zodpovednosti za vady však môže 3OS uplatniť iba proti D. V sa môže domáhať u D plnenia 3.osobe.
Zodpovednosť za vady (súvisí s obsahom):
- zodpovednosť za vady je typickou objektívnou (= nem§žno sa vyviniť dôkazom, že vadu dotyčný nezavinil)- vždy zodpovedá ten účastník, kt.prenechal vec za odplatu inému) záväzkovoprávnou zodpovednosťou, ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti jedného účastníka ZPV plniť riadne = bez vád.
- Subjektami zodpovednostného vzťahu môžu byť FO aj PO. Zodpovednosť za vady vzniká spravidla tomu subjektu, ktorý za odplatu prenechal vec inému subjektu. Iba výnimočne je subjektom zodpovednosti ten subjekt, ktorý nie je účastníkom ZPV (napr.obstarávateľ predaja veci-§741). OZ nemá ustanovenia o spoločnej zodpovednosti viacerých subjektov za vady. Zo zodpovednosti za vady vznikajpú práva len tomu subjektu, ktorý za odplatu prevzal vec od iného subjektu. Právo fyzickej osoby vyplyvajúce zo ZZV je právom majetkovej povahy, takže ak oprávnená FO zomrie počas záručnej doby, prechádza toto právo na dedičov ako pr.nástupcov FO
Zodpovednosť za vady (súvisí s obsahom):
- zodpovednosť za vady je typickou objektívnou (= nem§žno sa vyviniť dôkazom, že vadu dotyčný nezavinil)- vždy zodpovedá ten účastník, kt.prenechal vec za odplatu inému) záväzkovoprávnou zodpovednosťou, ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti jedného účastníka ZPV plniť riadne = bez vád.
- Subjektami zodpovednostného vzťahu môžu byť FO aj PO. Zodpovednosť za vady vzniká spravidla tomu subjektu, ktorý za odplatu prenechal vec inému subjektu. Iba výnimočne je subjektom zodpovednosti ten subjekt, ktorý nie je účastníkom ZPV (napr.obstarávateľ predaja veci-§741). OZ nemá ustanovenia o spoločnej zodpovednosti viacerých subjektov za vady. Zo zodpovednosti za vady vznikajpú práva len tomu subjektu, ktorý za odplatu prevzal vec od iného subjektu. Právo fyzickej osoby vyplyvajúce zo ZZV je právom majetkovej povahy, takže ak oprávnená FO zomrie počas záručnej doby, prechádza toto právo na dedičov ako pr.nástupcov FO
B) Nedielne záväzky
- tiež patria medzi spoločné záväzky
- predmet plnenia je nedeliteľný a v zásade môže byť splnený iba spoločnou činnosťou všetkých dlžníkov. Nedeliteľnosť plnenia môže vyplývať z povahy záväzku, t.j. najmä z účelu jeho plnenia alebo z povahy predmetu plnenia (napr.záväzok niekoľkých dlžníkov odovzdať nedeliteľnú cvec- napr.auto)
- rozlišujeme:
1. ak je pri nedeliteľnosti plnenia zo záväzku oprávnených viac veriteľov,
- pohľadávku môžu uplatniť zásadne len všetci veritelia spoločne a dlžníci ich môžu uspokojiť len spoločným plnením. Aby sa predchádzalo zdržovaniu (ak niektorý veriteľ nemôže alebo nechce spolupôsobiť), zákon dáva stranám tieto možnosti:
a) veritelia sa môžu dohodnúť na jednom z nich ako spoločnom zástupcovi-. Dlžník je potom povinný plniť jemu a tým mu dlh zanikne
b) ak sa veritelia nedohodnú inak, môže dlžní dlhovanú vec uložiť do súdnej úschovy
1. dlžník nie je povinný plniť jednému zo spoluveriteľov bez súhlasu ostatných
- predmet plnenia je nedeliteľný a v zásade môže byť splnený iba spoločnou činnosťou všetkých dlžníkov. Nedeliteľnosť plnenia môže vyplývať z povahy záväzku, t.j. najmä z účelu jeho plnenia alebo z povahy predmetu plnenia (napr.záväzok niekoľkých dlžníkov odovzdať nedeliteľnú cvec- napr.auto)
- rozlišujeme:
1. ak je pri nedeliteľnosti plnenia zo záväzku oprávnených viac veriteľov,
- pohľadávku môžu uplatniť zásadne len všetci veritelia spoločne a dlžníci ich môžu uspokojiť len spoločným plnením. Aby sa predchádzalo zdržovaniu (ak niektorý veriteľ nemôže alebo nechce spolupôsobiť), zákon dáva stranám tieto možnosti:
a) veritelia sa môžu dohodnúť na jednom z nich ako spoločnom zástupcovi-. Dlžník je potom povinný plniť jemu a tým mu dlh zanikne
b) ak sa veritelia nedohodnú inak, môže dlžní dlhovanú vec uložiť do súdnej úschovy
1. dlžník nie je povinný plniť jednému zo spoluveriteľov bez súhlasu ostatných
2) ak je v ZPV s nedeliteľným plnením viac dlžníkov
- aj nedelitený dlh sa spravuje ustanoveniami o solidárnych dlhoch, ibaže by zákon alebo zmluva ustanovovali niečo iné, alebo ak by z povahy záväzku vyplývalo, že môže byť splnený len spoločnou činnosťou všetkých dlžníkov (§511 ods.1)- napr. ak sa členovia speváckeho tria zaviazali naspievať hudobú skladbu- nebude možné požadovať splnenie od jedného z nich; neprichádza tu do úvahy ani právo regresu.
C) Delené záväzky
Predpoklady:
a) Viac subjektov na strane V al.D. Na dlžníckej strane je každý dlžník povinný plniť len svoj diel a veriteľ od neho môže vyžadovať len tento diel = časť, ktorá mu zo zákona alebo zo zmluvy patrí. Na strane veriteľov má každý z veriteľov právo vyžadovať len diel, ktorý mu patrí.
b) Deliteľnosť plnenia – rozumie sa tým spravidla mechanická deliteľnosť predmetu plnenia + vyžaduje sa, aby v dôsledku delenia neprestala vec slúžiť účelu na ktorý je určená. V prípade, keď je predmet plnenia deliteľný na ideálne časti, pôjde o spoluvlastníctvo (na strane V al.D), ak zo zákona nevyplýva solidarita. Delené sú teda všetky záväzky, ktoré nie sú nedeliteľné a ktoré nie sú solidárne. Sú to vlastne samostatné záväzky spoločne zaviazaných dlžníkov, resp.samostatné pohľadávky viacerých veriteľov- je tu toľko záväzkov, koľko je dielov (nie len jeden záväzok)
C) Delené záväzky
Predpoklady:
a) Viac subjektov na strane V al.D. Na dlžníckej strane je každý dlžník povinný plniť len svoj diel a veriteľ od neho môže vyžadovať len tento diel = časť, ktorá mu zo zákona alebo zo zmluvy patrí. Na strane veriteľov má každý z veriteľov právo vyžadovať len diel, ktorý mu patrí.
b) Deliteľnosť plnenia – rozumie sa tým spravidla mechanická deliteľnosť predmetu plnenia + vyžaduje sa, aby v dôsledku delenia neprestala vec slúžiť účelu na ktorý je určená. V prípade, keď je predmet plnenia deliteľný na ideálne časti, pôjde o spoluvlastníctvo (na strane V al.D), ak zo zákona nevyplýva solidarita. Delené sú teda všetky záväzky, ktoré nie sú nedeliteľné a ktoré nie sú solidárne. Sú to vlastne samostatné záväzky spoločne zaviazaných dlžníkov, resp.samostatné pohľadávky viacerých veriteľov- je tu toľko záväzkov, koľko je dielov (nie len jeden záväzok)
2. aktívne solidárne
– Vznik AS na základe zmluvy, rozhodnutím súdu alebo zákonom. AS je však v porovnaní s pasívnou solidaritou výnimkou, najčastejšie tieto pr.skutočnosti zakladajú PS AS je v OZ zakotvená napr.pri vzťahu spoluvlastníkov voči 3.osobám (§139), alebo vzťahu manželov v rámci BSM voči 3.osobám
– O AS pôjde, ak je viac subjektov na strane veriteľa. Ktorýkoľvek z veriteľov má právo žiadať splnenie celého dlhu (dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek veriteľovi)-
- Podstata aktívnej solidarity – spočíva v tom, že každý z veriteľov má síce svoju samostatnú pohľadávku, avšak u všetkých veriteľov sa toto právo vzťahuje na to isté plnenie (takže je to iba jediný záväzok, nie niekoľko rôznych záväzkov) a toto právo zaniká zaniká splnnením prvému veriteľovi, teda dlh je voči ostatným veriteľom splnený. Právo žiadať o splnenie záväzku od dlžníka má každý z veriteľov, môžu sa dožadovať splnenie aj súčasne- spoločným vystúpením. Ak však nepostupujú spoločne, potom medzi nimi platí právo predstihu veriteľov podľa §513 OZ in fine, čo znamená, že len čo jeden z veriteľov uplatnil celú pohľadávku tým, že ako prvý požiadal dlžníka o splnenie akýmkoľvek spôsobom (nielen žalobou), nemôžu už od dlžníka úspešne žiadať splnenie ostatní spoluveritelia. Pri AS však existuje aj dlžníkovo právo predstihu – kým ani jeden zo spoluveriteľov nepožiadal o plnenie, dlžník môže splniť záväzok ktorémukovek z nich, a tým sa oslobodzuje od záväzku vo vzťahu k všetkým spoluver.
- funkcia AS – prejavuje sa v tom,
a) že dlžníkovi uľahčuje splnenie celého dlhu, a to tak, že splní tomu veriteľovi, ktorý o splnenie požiadal ako prvý. Je povinný mu splniť dlh v celom rozsahu (§213 OZ). Existuje však aj možnosť dlžníkovho práva predstihu (viď vyššie)
b) spoluveriteľom to zjednodušuje v tom, že o plnenie nemusia žiadať všetci
– O AS pôjde, ak je viac subjektov na strane veriteľa. Ktorýkoľvek z veriteľov má právo žiadať splnenie celého dlhu (dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek veriteľovi)-
- Podstata aktívnej solidarity – spočíva v tom, že každý z veriteľov má síce svoju samostatnú pohľadávku, avšak u všetkých veriteľov sa toto právo vzťahuje na to isté plnenie (takže je to iba jediný záväzok, nie niekoľko rôznych záväzkov) a toto právo zaniká zaniká splnnením prvému veriteľovi, teda dlh je voči ostatným veriteľom splnený. Právo žiadať o splnenie záväzku od dlžníka má každý z veriteľov, môžu sa dožadovať splnenie aj súčasne- spoločným vystúpením. Ak však nepostupujú spoločne, potom medzi nimi platí právo predstihu veriteľov podľa §513 OZ in fine, čo znamená, že len čo jeden z veriteľov uplatnil celú pohľadávku tým, že ako prvý požiadal dlžníka o splnenie akýmkoľvek spôsobom (nielen žalobou), nemôžu už od dlžníka úspešne žiadať splnenie ostatní spoluveritelia. Pri AS však existuje aj dlžníkovo právo predstihu – kým ani jeden zo spoluveriteľov nepožiadal o plnenie, dlžník môže splniť záväzok ktorémukovek z nich, a tým sa oslobodzuje od záväzku vo vzťahu k všetkým spoluver.
- funkcia AS – prejavuje sa v tom,
a) že dlžníkovi uľahčuje splnenie celého dlhu, a to tak, že splní tomu veriteľovi, ktorý o splnenie požiadal ako prvý. Je povinný mu splniť dlh v celom rozsahu (§213 OZ). Existuje však aj možnosť dlžníkovho práva predstihu (viď vyššie)
b) spoluveriteľom to zjednodušuje v tom, že o plnenie nemusia žiadať všetci
následný regres
ˇ- ak dlžník veriteľovi už splnil celú pohľadávku alebo viac ako na neho pripadalo, môže od ostatných vyžadovať náhradu podľa ich podielov. Neprichádza však do úvahy, ak splnil len toľko, koľko na neho pripadalo.
funkcia pasívnej solidarity spočíva v tom,
a) že sa ňou zvyšuje zodpovednosť dlžníka voči veriteľovi, pre ktorého pasívna solidarita znamená zvýšenie bezpečnosti pohľadávky (ak by nebola vymožiteľná od jedného, môže vymáhať od druhého)
b) má možnosť vybrať si, od kt.dlžníka bude žiadať splnenie, môže si určiť poradie v akom bude vymáhať, alebo či voči dlžníkovi bude vymáhať celé plnenie alebo len jeho časť. Dlžník na ktorého sa bráti pritom nemôže požadovaž aby sa obrátil aj na iných dlžníkov alebo aby dlh rozdelil. Ak sa vzdá práva voči jednému dlžníkovi, resp. ak mu odpustí dlh, nebráni to tomu, aby sa pohľadávka uplatňovala voči ostatným dlžníkom
predpoklady pasívnej solidarity:
a) existencie viacerých subjektov na strane dlžníka
b) podľa § 511 OZ aj existencia zákonom ustanoveje pr.skutočnosti (t.j. pr.predpis alebo rozhodnutie súdu, dohoda účastníkov alebo ak to vyplýva z povahy plnenia ), ktorá zakladá solidaritu
c) deliteľnosť plnenia
funkcia pasívnej solidarity spočíva v tom,
a) že sa ňou zvyšuje zodpovednosť dlžníka voči veriteľovi, pre ktorého pasívna solidarita znamená zvýšenie bezpečnosti pohľadávky (ak by nebola vymožiteľná od jedného, môže vymáhať od druhého)
b) má možnosť vybrať si, od kt.dlžníka bude žiadať splnenie, môže si určiť poradie v akom bude vymáhať, alebo či voči dlžníkovi bude vymáhať celé plnenie alebo len jeho časť. Dlžník na ktorého sa bráti pritom nemôže požadovaž aby sa obrátil aj na iných dlžníkov alebo aby dlh rozdelil. Ak sa vzdá práva voči jednému dlžníkovi, resp. ak mu odpustí dlh, nebráni to tomu, aby sa pohľadávka uplatňovala voči ostatným dlžníkom
predpoklady pasívnej solidarity:
a) existencie viacerých subjektov na strane dlžníka
b) podľa § 511 OZ aj existencia zákonom ustanoveje pr.skutočnosti (t.j. pr.predpis alebo rozhodnutie súdu, dohoda účastníkov alebo ak to vyplýva z povahy plnenia ), ktorá zakladá solidaritu
c) deliteľnosť plnenia
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)