Poslednou zásadaou daňového konanie je zásada, že v daňovom konaní možno ukladať povinnosti alebo priznávať práva iba rozhodnutím. Ide o individuálny správny akt, ktorý sa vydáva pri aplikácii právnych predpisov verejného práva hmotného aj procesného, s následkami vo verejnoprávnej, ale aj v súkromnoprávnej sfére. V daňovom konaní je teda rozhodnutie správcu dane vykonateľné vo väčšine prípadov, pretože odvolanie ako riadny opravný prostriedok v zásade nemá odkladný účinok. To znamená, že aj keď sa proti rozhodnutiu možno odvolať, je toto rozhodnutie treba v stanovenej lehote vykonať. Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní pred správcom dane rovnaké procesné práva a povinnosti. Právom a povinnosťou všetkých daňových subjektov je však aj úzko spolupracovať so správcom dane pri správnom určení, vyrúbaní alebo vyberaní dane. Pritom sú povinní dodržiavať zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
Postavenie správcu dane a daňových subjektov charakterizujú najmä základné zásady daňového konania – zásada zákonnosti, súčinnosti, voľnej úvahy pri hodnotení dôkazov, neverejnosti a rovnakého postavenia daňových subjketov. Tieto zásady sú explicitne vyjadrené v ústanovení § 2 zákona o správe daní a poplatkov.
Žádné komentáře:
Okomentovat