Z novších prameňov možno spomenúť M. Bakeša, kt. už v roku 1979 napísal, že poplatky sú "také platby, ktoré sú fyzické aj právnické osoby povinné platiť v súvislosti s činnosťou príslušného štátneho orgánu vyvýjanou z ich podnetu alebo v ich záujme". Ich účel videl v tom, že ide o čiastočnú náhradu za činnoať štátnych orgánov, prípadne aj ako event. zábranu, aby štátne orgány neboli zbytočne zaťažované úkonmi. V poplatkoch videl predovšetkým nástroj na rozdelenie národného dôchodku, na získanie nových peňažných prostriedkov na úhradu celospoločenských potrieb. Podľa A Slovinského poplatok je "peňažná platba občanov, podnikov a iných organizácií do štátneho rozpočtu, vyberaná za určitú činnosť štátnych orgánov, ktorú vykonávajú z podnetu alebo v záujme uvedených subjektov." Posľa K. Kubátovej poplatky predstavujú platby za konkrétne služby poskytované verejným sektorom. Tieto a mnohé ďalšie pojmové a obsahové vymedzenia pojmu poplatok v zásade nediferencovali medzi jednotlivýmmi druhmi poplatkov.
Základným východiskom poplatkovej sústavy na Slovensku je čl. 59 Ústavy SR, kt. zakladá dve základné vetvy poplatkovej sústavy a teda aj jej primárne členenie na poplatky štátne a miestne. Uvedené kritérium vychádza z určenia osoby správcu poplatkov a zo smerovania toku poplatkových príjmov do jedného z verejných rozpočtov ako jeho príjem. Samotné štátne poplatky sa delia na poplatky správne a súdne.
Žádné komentáře:
Okomentovat