Za základ štátneho monopolu zahraničného obchodu sa považovalo vrcholné plánovanie zahraničného obchodu a jednotné riadenie obchodno-politických vzťahov v otázkach obchodných operácií.
Začiatok 50. rokov priniesol potrebu prijatia nového devízového zákona, ktorý by dosatočne zvýraznil dominantnú úlohu štátu aj v tejto oblasti. Riešenie sa dostavilo v podobe zákona č. 107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve. Pri jeho koncipovaní zvíťazila sovietska koncepcia a využili sa v značnej miere aj dovtedajšie sovietske skúsenosti. Zákon vychádzal z princípov vyjadrených v Ústave 9.mája z roku 1948. Bol budovaný na existencii celospoločenského vlastníctva. Jeho určujúcou črtou však bolo, že do nášho právneho poriadku zakotvil, a to aj v inštitucionálnej podobe, princíp štátneho devízového monopolu.
Princíp štátneho devízového monopolu v jeho najvšeobecnejšom vyjadrení znamená výlučné pávo štátu uskutočňovať platobný styk so zahraničím, sústreďovať na tento účel zahraničné platobné prostriedky a rozhodovať o ich použití. Štátny devízový monopol sa často považoval za súčasť štátneho monopolu zahraničného obchodu, prípadne za jeho doplnok, ktorý má v podstate rovnakú aktívnu a ochrannú funkciu ako samotný štátny monopol zahraničného obchodu.
Žádné komentáře:
Okomentovat