a. ohlasovaciu, týkajúcu sa pohľadávok a závúzkov peňažného charakteru voči cudzine, tzv. fondových hodnôť (akcie, obligácie a pod.), tuzemských nehnuteľností devízových hodnôt
b. ochrannú a transferovú, ktorá spočívala v tom, že devízoví tuzemci boli povinní starať sa o ochranu svojich zahraničných pohľadávok a ostatných hodnôt, ako aj o ich včasnú úhradu do tuzemska ihneď po splatnosti alebo s v stanovenej lehote
c. ponukovú, zavúzujúcu devízových tuzemcov ponúknuť Štátnej banke československej na odpredaj najneskôr do 10 dní po nadobudnutí alebo po tom, čo sa stali devízovými tuzemcami, zahraničné platidlá, platobné dokumenty zneúce na cudziu menu a drahé kovy,
d. realizačnú, ktorá znamenala povinnosť devízových tuzemcov speňažiť na výzvu ministerstva financií ním stanoveným spôsobom zahraničné nehnuteľnosti a iné majetkové hodnoty nachádzajúce sa v cudzine.
Na území Slovenska devízovú pôsobnosť vyplývajúcu zo zákona č. 107/1953 Zb. v vtedajšom platnom znení okrem ministerstva financií a Štátnej banky československej vykonávali aj tieto orgány:
• Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre financie, ktoré bolo oprávnené udeľovať niektoré devízové povolenia
• Oblastný likvidátor v Bratislave, poverený vedením evidencie pohľadávok a závúzkov za vývoz a dovoz tovaru, ak sa týkali slovenských subjektov (s výnimkou subjektov v kompetencii ministerstva zahraničného obchodu).
Žádné komentáře:
Okomentovat