Zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby daňové orgány v konaní a pri vydaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne.
Správca dane musí v daňovom konaní voliť také prostriedky, ktoré daňové subjekty čo najmenej zaťažujú, pritom však musí neustále sledovať cieľ daňového konania, t.j musí vyrubovať a vyberať dane tak, aby nedošlo ku skráteniu daňových príjmov.
Daňové konanie je v zásade neverejné. S touto skutočnosťou súvisí aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Podľa zákona teda akékoľvek osoby okrem daňových subjektov, ktoré sa v nejakej forme zúčastnili na daňovom konaní, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa v priebehu daňového konania alebo v súvislosti s ním dozvedeli. Tejto povinnosti ich môže zbaviť iba daňový subjekt, a to písomne, s uvedením rozsahu a účelu. V zásade sa teda táto povinnosť priamo netýka iba zamestnancov daňových úradov, ale aj tzv. tretích osôb, ktoré v daňovom konaní vystupujú. Sú to napírklad svedkovia, znalci, audítori, tlmočníci, osoby, ktoré majú v držbe listiny alebo iné veci nevyhnutné na účely daňového konania, ale aj ďalšie osoby, ktoré majú zákonom uloženú povinnosť poskytovať súčinnosť v daňovom konaní. Všetky tieto osoby musia byť o tejto povinnosti poučené, súčasne ich treba upozorniť na právne dôsledky, ktoré by vyplynuli z prípadného porušenia tejto povinnosti. V prípade niektorých úkonov však verejnosť vylúčiť nemožno (napr. výkon dražby).
Žádné komentáře:
Okomentovat