Dane sa historicky vyvinuli zo stredovekých regálov, povinné peňažné, ale aj naturálne povinnosti viažúce sa na majetok alebo činnosť povinnej osoby však boli známe už v staroveku. Teoretické základy moderného chápania daní položili Tomáš Akvinský ako predstaviteľ scholastického filozofického smeru a Jean Bodin, ktorý koncom 16. storočia významne ovplyvnil ďalší vývoj v Európe. Nemecká finančná veda v 17. storočí vychádzala predovšetkým z juristického chápania štátnych príjmov. V 18. storočí ju nahradila praktická náuka o štátnom hospodárstve – kameralistika. Bola v mnohých smeroch východiskom pre neskoriše formovanie tzv. klasickej školy, ktorej hlavným predstaviteľom bol A. Smith. Po vzniku Československa bol dlhé roky najvýznamnejšou postavou na poli formovania náuky o štátnych príjmoch prof. Karel Engliš. Vychádzal z poznatkov nemeckej školy a až v roku 1948 priniesol zásadnú zmenu v dovtedajšom vývoji daní a ich chápaní. V nasledujúcich desaťročiach daňová problematika ustúpila do pozadia v súvislosti so zavedením osobitných finančných nástrojov voči znárodneným podnikom, ktorými boli odvody.
Po novembri 1989 má daň opäť postavenie jedného z najdôležitejších finančno-právnych inštitútov. Spolu s poplatkami a clom tvorí základ verejných príjmov.
Žádné komentáře:
Okomentovat