Po vzniku Československa bol dlhé roky najvýznamnejšou postavou na poli formovania náuky o štátnych príjmoch prof. Karel Engliš. Vychádzal z poznatkov nemeckej školy a až v roku 1948 priniesol zásadnú zmenu v dovtedajšom vývoji daní a ich chápaní. V nasledujúcich desaťročiach daňová problematika ustúpila do pozadia v súvislosti so zavedením osobitných finančných nástrojov voči znárodneným podnikom, ktorými boli odvody.
Po novembri 1989 má daň opäť postavenie jedného z najdôležitejších finančno-právnych inštitútov. Spolu s poplatkami a clom tvorí základ verejných príjmov.
Daň je povinná nenávratná, vynutiteľná a spravidla neúčelová a opakujúca sa peňažná platba fyzických alebo právnických osôb, vyberaná na základe zákona štátom a orgánmi miestnej samosprávy v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných výdavkov vo vopred určenej výške a s presne určeným termínom splatnosti.
Ako právny inštitút je tvorená statickou a dynamickou štruktúrou daňových prvkov, regulovaných právnou normou. Podľa rôznych hmotno-právnych a procesnoprávnych kritérií možno dane systematizovať do daňových okruhov či skupín, ako napr. priame a nepriame dane, riadne a mimoriadne dane, otvorené a skryté dane, osobné a vecné dane, výnosové a dôchodkové dane atď.
Žádné komentáře:
Okomentovat