Všeobecné výrazy (theloneum, Zoll, accise/ boli termínmi širšími ako dnešné clo a zahŕňali celý rad rozličných dávok, ktoré spájalo to, že sa vyberali v súvislosti s dopravou a predajom tovaru. Navyše slovom „der Zoll“ sa v nemeckej histórii niekedy označovala celá oblasť trhového práva a dodnes sa prekladá aj ako poplatok alebo dávka. Najstaršie „clá sa nevyrubovali ako dnes z hodnoty tovaru, počtu kusov alebo iných kvantitatívnych jednotiek, ale podľa počtu vozov, koní alebo osôb prevážajúcich tovar.
Tuzemská prvá colno-právna úprava, zákon z r. 1927, charakterizovala clá ako „verejné dávky ukladané štátom jednostranne z hospodárskych dôvodov“, pričom ich včleňovala do členitej sústavy dávok, daní a poplatkov, označovanej ako colné platby. Colný zákon z r. 1953 zúžil túto širokú skupinu colných platieb na clá, náhradnú dávky za daň z obratu a colnú náhradu. Colné zákony z roku 1974 a 1992 neobsahovali pojem clo vo forme legálnej definície.
Clo sa vymeriava podľa sadzieb určených colným sadzobníkom, vydávaných formou nariadenia vlády.
Clo je teda povinná peňažná platba vyberaná pri prechode tovaru cez colnú hranicu na základe zákona v osobitnom konaní príslušnými na to určenými štátnymi orgánmi.
Žádné komentáře:
Okomentovat