Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov
Charakteristika daní ako ekonomickej kategórie z rôznych dlaní:
1. daň je povinná nenávratná platba do verejného rozpočtu
Povinnosť platiť daň vyplýva z charakteru verejných statkov a z neochoty platiť daň ako cenu za ich používanie. V tejto súvislosti hovoríme o daňovej cene za verejné statky. Daň je zároveň nedobrovoľná platba subjektov dane. Dane si nanúteným bremenom, nutným zlom. Nanúteným bremenom pre subjekty, ktoré daň musia platiť, a nutným zlom pre štát, pretože musí subjekty dane rôznym spôsobom donucovať. Štát sa teda nemôže spoľahnúť na dobrovoľnosť platenia daní, a preto pristupuje k určitým donucovacím mechanizmom, ktorými sú v demokratickej spoločnosti zákony a následne represívne nástroje v prípade porušenia zákona. Dane sú predpisované a vyberané na základe najvyšších legislatívnych noriem štátu - daňových zákonov, ktoré sú prerokúvané a schvaľované v zákonodarných zboroch príslušného štátu. Vyššiu právnu účinnosť od daňových zákonov majú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, ktoré riešia kolíziu (stret) daňových zákonov jednotlivých krajín.
V daňovom zákone musí byť uvedené, kto je povinný daň platiť, resp. odvádzať, z čoho a ako sa daň vymeriava a ako a kde sa odvádza.
Nenávratnosťou dane chápeme tú skutočnosť, že daň je platená do verejných rozpočtov zo zákona bez nároku na jej vrátenie v pôvodnej alebo zmenenej forme. Aj napriek tomu. že daň je cenou za verejné statky, ide o vzťah sprostredkovaný. Subjekt dane si za platbu dane nemôže nárokovať žiadnu priamu protislužbu, žiadne konkrétne plnenie zo strany štátu. Subjekt dane sa na výdavkoch štátu podieľa - ale nepriamo, bez väzby na výšku a spôsob platenia jeho daňovej povinnosti, t. j. bez akejkoľvek reciprocity.
Daň je takou povinnosťou subjektu dane, ktorú si musí splniť v predpísanej forme. V súčasnosti sa používa peňažná forma úhrady dane, v porovnaní s historickými naturálnymi plneniami, to značí, že daň je reálnou platbou subjektu dane do príslušného rozpočtu.
Daň je platbou do štátnej pokladnice, pretože daňové platby plynú podľa daňového určenia do konkrétneho verejného rozpočtu, ktorý je súčasťou rozpočtovej sústavy.
2. Dane sú neúverovým príjmom verejného rozpočtu.
Dane nesporne tvoria najdôležitejší neúverový príjem verejných rozpočtov. Podiel rozpočtovaných daňových príjmov na celkových príjmoch v štátnom rozpočte Slovenskej republiky v roku 1997 predstavuje 90,36 %. Vo väčšine krajín sa okrem daní celoštátnych uplatňujú aj dane miestne (lokálne), ktoré sú diferencované podľa jednotlivých samosprávnych celkov a pre ktoré centrum stanovuje základný rámec.
Dane nie sú jediným neúverovým príjmom verejných rozpočtov. Poplatky predstavujú platby za konkrétne služby poskytované verejným sektorom (súdne a správne poplatky, poplatky za používanie diaľnic a pod.), ktoré na rozdiel od daní rešpektujú požiadavku priamej reciprocity, sú teda cenou za poskytnutie verejnej služby.
Špecifickým neúverovým rozpočtovým príjmom sú clá, ktoré sú povinnými platbami spojenými s prechodom tovaru cez hranice štátu. V súčasnosti sa najčastejšie používajú dovozné clá, ktoré okrem fiškálneho efektu plnia funkciu podpory domácej produkcie.
3. Dane sú ekonomickým nástrojom trhovej ekonomiky.
Dane sa uplatňujú ako dôležitý ekonomický nástroj, prostredníctvom ktorého možno ovplyvňovať množstvo ekonomických javov v spoločnosti, rozhodovanie a správanie ekonomických subjektov, tak podnikateľských subjektov, ako aj obyvateľstva.
Dane a zdaňovanie sú pozorne sledovanou oblasťou takmer každého ekonomického subjektu, pretože prostredníctvom daní dochádza k presunu finančných prostriedkov zo súkromného sektora do sektora verejného a znižujú disponibilné zdroje súkromného sektora.
Uplatňované dane sú:
- regulačným nástrojom pri regulácii agregátnej ponuky a dopytu v súvislosti s uplatňovaním distribučnej a stabilizačnej funkcie zdanenia,
Žádné komentáře:
Okomentovat