Rok 1990 – situáciu v devízovom hospodárstve na našom území možno označiť za hraničnú. Po približne 40-tich rokoch uplatňovania princípu štátneho devízového monopolu začalo štádium prechodu od reštrikcie k stimulácii, od systému devízových obmedzení k motivačne pôsobiacej právnej úprave a to najmä vo vzťahu k novému adresátovi – podnikateľskej sfére.
Rok 1992 – hovoríme o skutočnej liberalizácii na úseku devízového hospodárstva. Zakotvila sa vnútorná zameniteľnosť tuzemskej meny, ďalej sa zredukoval počet devízových orgánov a ich povoľovacia agenda. Smerovanie SR do západoeurópskych hospodárskych štruktúr prinieslo nevyhnutnosť aproximácie práva, podmienky zapojenia sa do týchto štruktúr postavili pred kompetentné miesta nevyhnutnosť vysporiadať sa s celým radom zásadných otázok. Jednou z nich bola zameniteľnosť tuzemskej meny. Nie však iba zameniteľnosť vnútorná ale aj vonkajšia v súlade s ustanoveniami článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde.
Podľa článku VIII. Dohody o Medzinárodnom menovom fonde každý člen tejto dohody bude kupovať zostatky svojej meny, ktoré sú v držbe iného člena, ak tento člen, ktorý žiada odkup, doloží: 1. že zostatky určené na odkup sa získali nedávno ako výsledok bežných transakcií alebo 2. že ich výmena je potrebná na platbu za bežné transakcie.
Žádné komentáře:
Okomentovat