- rozlišujúcim kritériom je dobromyselnosť = oprávneným držiteľom je každý, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba a vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyselný v tom, že mu vec alebo právo patrí ä v pochybnostiam sa má za to, že je držba oprávnená). Akonáhle by sa však dozvedel o tom, že nie je vlastník, a v držaní pokračoval, mení sa držba na neoprávnenú- lebo už nie je dobromyselný
- len oprávnený držiteľ môže nadobudnúť vec vydržaním po splnení zákonných podmienok.
- a) ak zákon neustanoví inak (§130-2), má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä právo na plody a úžitky po dobu oprávnenej držby + právo ochrany = použitie vlastníckych žalôb voči každému (okrem vlastníka), kto neoprávnene do jeho držby
b) Neoprávnenému držiteľovi nepatria niejaké z práv, kt.má vlastník – z prostriedkov právnej ochrany by mohol použiť len právo na ochranu pokojného stavu (§5).
- a) Ak dôjde k vráteniu veci vlastníkovi oprávneným držiteľom, opr.držiteľ má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, vynaložených na vec po dobu oprávnenej držby a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú
c) Neopr.držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, kt.vznikla vlastníkovi neopr.držbou – môže si len odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci + môže si od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci
Žádné komentáře:
Okomentovat