Dôkazom uvedeného je existencia rozličných spôsobov a metód, ktorými občania vyberajú svojich zástupcov (reprezentantov) tak do miestnych zastupiteľských orgánov , ako aj do celoštátnych parlamentov či iných ústredných orgánov. Význam volieb v súčasnosti podčiarkuje fakt, že sa od nich odvodzuje nielen zloženie zastupiteľských zborov, ale aj činnosť poslancov a reprezentantov jednotlivých štátov a od nich v konečnom dôsledku závisí, akými formami a metódami sa v danom štáte môže realizovať záujem jednotlivého občana, skupiny občanov či celého národa.
Vo svojej podstate cieľom volieb by malo byť nielen utváranie predpokladov na konštituovanie takých zastupiteľských zborov, ktoré odzrkadľujú a vyjadrujú rozloženie politických síl, smerov a záujmov spoločnosti, ale zároveň aj pomáhať formovaniu takej politickej atmosféry, v ktorej bude možné slobodne vyjadrovať politické záujmy jej členov v rozhodovaní každého zastupiteľského zboru, a to bez ohľadu na to, či ide o orgán na najvyššej alebo iba miestnej úrovni. Jadrom takto chápaného politického pluralizmu je prístup k spoločnosti ako k otvorenému systému, v ktorom existuje možnosť uplatňovania záujmov viacerých skupín ( pluralita ), pričom sa – abstraktne vyjadrené- pokladajú za rovnoprávne pri presadzovaní vlastných záujmov v pokojnej konfrontácii so záujmami iných skupín.
Žádné komentáře:
Okomentovat