V zásade možno konštatovať, že napriek existujúcim rozdielnostiam v samom procese hlasovania, všetky demokratické štáty nielen zakotvujú tajnosť hlasovania ako podmienku výkonu volebného práva, ale aj obligatórne vyžadujú, aby volič samostatne využil oddelený priestor a v ňom vložil svoj hlasovací lístok do príslušnej obálky. V americkom modele sa pri používaní “volebných strojov “ zakazuje prítomnosť druhej prítomnosť druhej osoby v oddelenom priestore, v ktorom sa nachádzajú.
Na nich sa uvádzajú tak kandidáti do volených federálnych orgánov, ako aj kandidáti do štátnych a miestnych orgánov ( napríklad aj sudcovia jednotlivých súdov ), čo do istej miery komplikuje orientáciu voličov.
Bohumil Baxa vo svojej práci Parlament a parlamentarizmus už v roku 1924 poukázal na tieto jeho právne nedostatky:
-Prehliada pravú podstatu volebného aktu. Voľba znamená prejav určitej politickej myšlienky a v tejto sústave sa mení na bezobsažný formálny akt odovzdania jednej z natlačených kandidátnych listín
-Bráni voličovi prejaviť vlastnú vôľu, pretože volič nemôže ( a tam kde existuje volebná povinnosť, musí ) odovzdať iba úradnú kandidátnu listinu, na ktorej zloženie nemal spravidla žiadny vplyv.
Žádné komentáře:
Okomentovat