Rozlišujú sa dva druhy dedičskej spôsobilosti:
a) absolútna dedičská spôsobilosť (ADS) spočíva na objektívnom základe,
b) relatívna DS (RDS) – subjektívne aspeky.
ADS je daná spôsobilosťou dediča mať spôsobilosť na PaP, t.j. právnou subjektivitou v okamihu smrti poručiteľa. Nevyžaduje sa aj spôsobilosť na PÚ. Každý subjekt je spôsobilý dediť. Pokiaľ má v okamihu smrti spôsobilosť na PaP (vrátane nascitura za predpokladu, že sa dieťa narodí živé). Teda ide o FO, PO (musí právne existovať), štát. PO a štát môže byť dedičom len na základe závetu.
Dedičská nespôsobilosť – dedič ako FO sa môže svojím konaním sama vylúčiť z dedenia a stať sa tak nespôsobilým dedičom (relatívna dedičská nespôsobilosť).
Nespôsobilým dedičom v zmysle § 469 OZ môže byť výlučne FO.
Dôvody, ktoré robia dediča nespôsobilým dediť:
a) spáchanie úmyselného TČ dediča voči poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom,
b) zavrhnutiahodné konanie dediča proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Tohto konania sa možno dopustiť za života poručiteľa, aj po jeho smrti. Tento dôvod môže byť konvalidovaný, a to tak, že poručiteľ dedičovi takýto čin odpustil.
Pri naplnení uvedených skutkových podstát dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo zákona.
Neznámy dedič – dedič, ktorého pobyt nie je známy. Súd mu ustanoví opatrovníka v rámci konania o dedičstve.
Žádné komentáře:
Okomentovat