Dedičom môže byť FO, PO, alebo štát.
Spôsobilosť FO, PO byť dedičom – spôsobilosť mať PaP
- tu treba brať do úvahy ustanovenie § 469 o dedičskej nespôsobilosti (pozri skôr).
Za štát vystupujú v dedičských veciach jeho príslušné orgány, pričom treba odlišovať pripadnutie dedičstva štátu ako odúmrť (tu nevystupuje ako dedič – nemôže dedičstvo odmietnuť) od prípadu, keď bol štát určený za dediča priamo v závete (tu má možnosť odmietnutia dedičstva- § 463)
Neopomenuteľní dedičia - § 479 – sú nimi potomkovia poručiteľa- „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“
- vylúčenie uplatnenia ustanovenia o neopomenuteľných dedičoch je možné len z dôvodov uvedených v ustanovení o dedičskej nespôsobilosti (§ 469) a pri inštitúte vydedenia (§ 469a)
Rozdiel medzi oboma inštitútmi spočíva v tom, že dedičská nespôsobilosť nastáva zo zákona a zakladá ju už samo konanie dediča, zatiaľ čo vydedenie je jednostranným PÚ poručiteľa, pre ktorý zákon ustanovuje obdobné použitie ustanovení o zriadení závetu.
Žádné komentáře:
Okomentovat