Dedičia

– testamentárni (závetní)
- zákonní
Dedičom zo závetu je taká osoba, ktorú si za dediča poručiteľ povolá, pričom ním môže byť FO, PO, štát.
Dedičia, ktorí dedia na základe zákona, sú označovaní ako zákonní dedičia. Dedičom zo zákona je FO, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi.
Ostatnú skupinu zákonných dedičov tvoria tzv. neopomenuteľní dedičia, ktorým zákon priznáva osobitnú ochranu. Sú nimi potomkovia dediča a poručiteľ ich nemôže vylúčiť z dedenia konkludentným činom tak, že v závete ustanoví iné osoby za dedičov a ich opomenie. Keby tak urobil, závet by bol v tejto časti neplatný a potomkovia by dedili zo zákona, napriek opomenutiu v závete (§ 479).
Vydedenie – ak sa potomkovia poručiteľa správajú voči nemu v rozpore s dobrými mravmi v zákone kvalifikovaným spôsobom, potom ich poručiteľ môže vydediť.

PREDPOKLADY DEDENIA

1.Smrť FO – spôsobuje vznik dedičskoprávneho vzťahu. Dediť možno len po FO, nikdy nie po PO.
Smrť, jej čas a príčina sa zisťuje prehliadkou mŕtveho. Lekár vystaví list o prehliadke mŕtveho, na základe ktorého sa vykoná zápis do knihy úmrtí (matrika). Pokiaľ smrť FO nemožno zistiť predpísaným spôsobom, súd môže vyhlásiť takúto osobu za mŕtvu – vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási FO za mŕtvu (vo výroku určí deň jej smrti).
Pri dodatočnom zistení, že osoba vyhlásená za mŕtvu žije, súd bez návrhu svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší.
Presné určenie okamihu smri FO je dôležié pre zistenie okruhu dedičov.