Finančné právo tak, ako aj iné právne odvetvia, je vnútorne diferencované. Nie je kodifikované, ale skladá sa z množstva právnych noriem pôvodných aj odvodených. Je to dôsledok rozsiahlosti a mnohostrannosti spoločensko-ekonomických vzťahov, ktoré sú predmetom právnej úpravy v rámci noriem finančného práva. Nie je teda daný jeho pevný systém; ten utvára teoretický front. Z tohto pohľadu, ak máme na mysli systém finančného práva, rozumieme tým vnútornú diferenciáciu finančného práva ako právneho odvetvia na ucelené súbory (skupiny) finančno-právnych noriem, zoskupené, vzhľadom na príbuznosť ich obsahu a nimi upravovaných vzťahov.
Na problém systému finančného práva sa možno pozerať z dvoch hľadísk. Prvé vychádza z praxe obvyklej v ostatných právnych odvetviach a znamená členenie finančného práva na všeobecnú a osobitnú časť. Do všeobecnej časti patria všeobecné poznatky o finančno-právnych vzťahoch. Do osobitnej časti potom patrí tzv. pozitívne finančné právo, a to podľa obsahovej príbuznosti jednotlivých finančno-právnych noriem. Pre naše účely však uprednostníme druhé hľadisko, pri ktorom sa kladie dôraz na praktickú systematiku finančného práva. vychádza sa tu preto predovšetkým z príbuznosti, rovnorodosti a obsahovej rámcovej podmienenosti finančno-právnych vzťahov upravovaných príslušnými finančno-právnymi normami.
Žádné komentáře:
Okomentovat