V závislosti od tohto metodologického prístupu dochádza potom k členeniu finančného práva na :

• rozpočtové právo
• daňové, poplatkové a colné právo
• menové a devízové právo
• právnu úpravu sporiteľníctva a poisťovníctva
• právnu úpravu finančného hospodárenia štátnych podnikov, rozpočtových a príspevkových organizácií
• právnu úpravu finančnej kontroly

Finančno-právne normy - neodlišujú sa svojou štruktúrou od ostatných noriem nášho právneho poriadku – pozostávajú z hypotézy, dispozície a sankcie. Výnimkou sú iba normy daňového a poplatkového práva, ktoré sa zvyčajne členia na ustanovenie o subjekte, predmete, základe a sadzbe dane, resp. poplatku.
Hypotéza noriem finančného práva vyjadruje konkrétne podmienky a predpoklady účasti jednotlivých subjektov na finančnej činnosti štátu, resp. obce. Vyjadruje napr. podmienky, za ktorých sa požaduje platenie daní a poplatkov do príslušného rozpočtu, okruh jednotlivých druhov príjmov a dôchodkov, na ktoré sa viaže daňová povinnosť, druhy zákonov, za ktoré sa požaduje platenie poplatkov a pod. Vyjadruje napr. aj podmienky, za ktorých sa poskytujú finančné prostriedky z rozpočtu alebo iného peňažného fondu, podmienky prijímania úspor na vkladné knižky alebo bežné účty, podmienky disponovania s devízovými prostriedkami pri nakladaní s nimi vo vzťahu k cudzine a pod.