Koncom 19. storočia sa pôvodne úzko fiskálna úloha štátneho rozpočtu začala meniť. Popri fiskálnej funkcii štátneho rozpočtu sa začala presadzovať aj funkcia alokačná, t.j. štátny rozpočet sa začal chápať aj ako nástroj ovplyvňovania rozmiestňovania výrobných zdrojov podľa potrieb hospodárskeho rozvoja. Začala sa uplatňovať aj funkcia distribučná, ktorá spočívala v ovplyvňovaní dôchodkovej situácie výrobnej sféry aj obyvateľstva.
Z hľadiska formálno-právneho má štátny rozpočet podobu normatívneho právneho aktu najvyššieho zákonodarného orgánu.
V najširšom poňatí možno rozpočet chápať ako číselnú zostavu a odhad pravdepodobných príjmov štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu na budúce, časovo obmedzené obdobie. Je to teda finančný plán príjmov a výdavkov.
Štátny teda predstavuje z ekonomického hľadiska nástroj rozdeľovania väčšej alebo menšej časti národného dôchodku v peňažnom vyjadrení.
Prvý štátny rozpočet na území Rakúsku, ktorý obsahoval príjmy a výdavky štátu bol predložení v roku 1775 a bol koncipovaný s prebytkom 520 000 zlatých. Prvým rozpočtovým predpisom za 1. Československého štátu bol zákon 95/1918 Sb. – zákon o rozpočtovom provizóriu. Prvé povojnové rozpočtové pravidlá boli zavedené až zákonom č. 8/1959.
Žádné komentáře:
Okomentovat