Informačný obsah tej ktorejstopy nemusí vždy vykazovať dôkazovú relevanciu. Niektoré stopy už z hľadiska ich podstaty v procese dokazovania nemožno využiť (napr. niektoré pachové stopy, neprocesne získané svedetsvá a pod.). Neznamená to ale, že nevykazujú kriminalstickú relevanciu - t.z. takú, kt. by bola významná na vylúčenie vytipovaných osôb z okruhu podozrivých, na vytýčenie nových verzii o vzniku a priebehu udalosti alebo na zabezpečenie ďalších zdrojov dôkaznej informácie. Poznáme stopy materiálne a stopy vo vedomí ľudí.
22. Zisťovanie informácií z pamäťových stôp
Kvalitu pamäťových stôp ovplyvňujú individuálne vlastnosti a schopnosti daného vnímateľa, kt. ich ukladá do pamäti, selektuje ich a spracováva. Tento vnímal je jediný, kto môže interpretovať a reprodukovať ich informačný obsah. Pri pamäťových stopách sa kriminalistika venuje hlavne ich dokumentácii, spôsobom preverovania ich informačného obsahu a pomáha osobám, kt. sú ich nositeľom pri ich vybavení ale aj reprodukcii. No otázky skúmania podstaty pamäťových stôp kriminalistika prenecháva príslušným vedeckým disciplínam ako sú psychológia a psychiatria. Poznatky týchto vied potom kriminalistika využíva vo forme odporúčaní pre kriminalsticku prax.
Žádné komentáře:
Okomentovat