Pri poistení sa za pomoci väčšieho počtu osôb rovnako ohrozených neistotou budúcej udalosti ich spoločnou činnosťou vytvárajú rezervy na úhradu majetkovej potreby, ktorá by v budúcnosti ktorejkoľvek z týchto osôb vznikla z dotyčnej predvídanej udalosti. Ide tu vlastne o rozdelenie určitého nebezpečenstva budúcej, najmä majetkovej potreby, na všetkých účastníkov tohto poistného spoločenstva.
Podstatou poistenia je teda vytvorenie určitého systému spoločnej tvorby rezerv, ktoré mali slúžiť na odškodnenie tých členov spoločenstva, u ktorých neskôr nastala nepriaznivá a nepredvídaná udalosť, tzv. poistná udalosť. Touto poistnou udalosťou môže byť iba udalosť neistá, t.j. možná, ale nie nevyhnutná, aspoň nie v určitej dobe. Predpokladá sa pritom, že táto udalosť bude mať nepriaznivé následky, ktoré sa následne prejavia potrebou hmotnej pomoci.
Inštitút poistenia je takmer rovnako starý ako právo alebo štát moderného typu. Prvé neformálne poistné zmluvy uzatvárali medzi sebou členovia karaván už v Summeri v r. 2 250 pred naším letopočtom, teda počas panovania kráľa Chammurabiho. Približne v rovnakom čase v starom Egypte uzatvárali kamenári vzájomné dohody o spoločnom krytí výdavkov na pohreb z pravidelne vyberaných príspevkov. Asi okolo roku 1 000 p.n.l. sa mali podľa dochovaných správ v Indii vytvárať rôzne druhy poistenia v kaste obchodníkov. Poistenie poznali v tom čase aj Židia (napr. poistenie vena) a Gréci (poistenie pre prípad úteku otrokov, v Aténach tiež pre prípad zmrzačenia vo vojne).
Žádné komentáře:
Okomentovat