Správny poriadok zabezpečuje zákonnosť v štátnej správe úpravou konania, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach občanov a organizácií (§ 1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní). Povoľovací orgán pri uskutočňovaní devízovo povoľovacej právomoci však o takýchto právach nerozhoduje, preto devízové predpisy neobsahujú pozitívne ustanovenia, ktoré by záujmom účastníka devízovo povoľovacieho konania priznávali právnu ochranu. Devízové právo vyjadruje záujem štátu na fungovaní devízového hospodárstva a tento spoločenský záujem je rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o žiadosti. Úvaha povoľujúceho orgánu o tom, či je povolenie v záujme devízového hospodárstva, nie je z hľadiska zákonnosti preskúmateľná. Odoprenie devízového povolenia nezakladá teda nárok na náhradu škody, pretože štát zodpovedá iba za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Devízovo právne vzťahy musia zahrňovať tak oprávnenie na jednej strane, ako aj tomu zodpovedajúcu povinnosť na strane druhej. Optický dojem, že devízové právo stanovuje subjektom právnych vzťahov iba povinnosti, nie je objektívne správny a nemá všeobecnú platnosť, pretože stupeň reštrikcie môže byť v jednotlivých krajinách rôzny. Etapa existencie štátneho devízového monopolu sa skutočne vyznačovala takou devízovo-právnou konštrukciou, podľa ktorej pre fyzické osoby prakticky nejestvoval žiaden právny nárok na účasť pri nakladaní so zahraničnými platobnými prostriedkami.
Žádné komentáře:
Okomentovat