Určitou výnimkou bola Prvá rakúska ...

Určitou výnimkou bola Prvá rakúska sporiteľňa založená vo Viedni v roku 1819, ktorá bola otvorená širším vrstvám obyvateľstva. Jej filiálka v Bratislave bola otvorená v roku 1824, no neskôr – spolu s ďalšími – zanikla. V 70. rokoch dochádzalo k prvým pokusom o zakladanie tzv. vzájomných pokladníc podľa vzoru stanov českých záložní. “Prvá slovenská vzájomná pomocnica” bola založená v roku 1867 v Revúcej. Po rakusko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa peňažné ústavy, najmä vzájomné pokladnice, zakladali už vo väčšom množstve. Od roku 1876 sa museli zapisovať do firemného registra a tvoriť tzv. rezervnú zakladinu. V roku 1876 ich bolo už okolo 60, tento počet však stagnoval, v prospech družstevných peňažných ústavov, tzv. “reiffeinseniek”, z ktorých najznámejšie bolo vtedy “Úverové družstvo” v Trnave. Významným legislatívnym medzníkom vo vývoji ľudových peňažných ústavov na Slovensku bol zákonný článok č.XXIII z roku 1898 o hospodárskych živnostenských úverových družstvách. Koncom roka 1918 pôsobilo na Slovensku spolu 227 peňažných akciových spoločností, 373 peňažných úverových a sporiteľničných družstiev, 248 úverových družstiev, 28 vzájomných a pomocných pokladníc a spolkov, 23 hospodárskych úverových družstiev, 45 gazdovsko-potravných a úverových spolkov, 11 živnostensko-hospodárskych a priemyselných úverových družstiev a spolkov a 18 iných peňažných družstiev a spolkov – faktickú a aktívnu činnosť však vyvíjalo len 262 z uvedených subjektov, ostatné stagnovali alebo boli v likvidácii.