Všetky pokusy o založenie národnej slovenskej poisťovne v tom čase skončili neúspechom. Okrem najčastejšej námietky vtedajších uhorských úradov, že poistné potreby sú zabezpečené zahraničnými poisťovňami, tu bol ešte jeden dôvod. V roku 1877 zakázali úrady činnosť pražskej banky Slávie na Slovensku z dôvodov používania “panslávskych” tlačív, ktoré boli v českom jazyku. Táto situácia pretrvávala až do vzniku Československej republiky.
Na základe nostrifikačného zákona z roku 1919 sa malo vedenie podnikov v oblasti priemyslu, dopravy, obchodu, peňažníctva a poisťovníctva preniesť na územie Československej republiky. Na filiálky 19 maďarských poisťovní bola uvalená kurátorská správa. výsledkom bolo zriadenie slovenskej poisťovne ako akciovej spoločnosti a družstevnej poisťovne Karpatia, obidve so sídlom v Bratislave. Nadväzne na to v roku 1922 svojím nariadením vydala vláda tzv. slovenský poisťovací regulatív, ktorý sa stal dôležitým prvkom ďalšieho budovania poisťovníctva na Slovensku. Obnovilo sa aj tradičné pôsobenie vzájomnej poisťovacej banky Slávia so sídlom v Prahe a niektorých ďalších poisťovacích ústavov. Družstevný sektor doplnilo Slovenské roľnícke poisťovacie družstvo v Bratislave v roku 1919.
Žádné komentáře:
Okomentovat